52010PC0523

SK

Brusel, 29.9.2010

KOM(2010) 523 v konečnom znení

2010/0277 (NLE)

Návrh

SMERNICA RADY

o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. KONTEXT NÁVRHU

Svetová hospodárska a finančná kríza odhalila a posilnila nevyhnutnosť intenzívnejšej koordinácie a lepšieho dohľadu nad hospodárskymi politikami v hospodárskej a menovej únii (HMÚ). Existujúce nástroje a postupy koordinácie a dohľadu umožnili EÚ prekonať krízu, ktorú by nijaký členský štát neprekonal sám. Európske inštitúcie a členské štáty reagovali rýchlo a naďalej sa spolu usilujú o zotavenie sa z krízy, ktorá v našej generácii nemá obdobu.

Tieto nedávne skúsenosti však odhalili aj nedostatky a slabé miesta v súčasnom systéme koordinácie a v existujúcich postupoch dohľadu. Existuje všeobecná zhoda, že rámec hospodárskej a menovej únie sa musí naliehavo posilniť s cieľom upevniť makroekonomickú stabilitu a udržateľnosť verejných financií, ktoré sú predpokladom pre trvalý výkon a rast zamestnanosti.

Kríza prudko zvrátila priaznivé hospodárske a finančné podmienky, ktoré prevládali do roku 2007, a opäť zdôraznila, že neočakávaný zisk akumulovaný v priaznivom období nebol dostatočne využitý na vytvorenie priestoru na účelný postup v nepriaznivom období. Vo väčšine členských štátov bude nevyhnutné uskutočniť rozsiahlu konsolidáciu s cieľom znížiť verejný dlh. Táto potreba je veľmi naliehavá, lebo európske spoločenstvá a hospodárstva čelia následkom starnutia obyvateľstva, čo spôsobí ďalší tlak na ponuku pracovných síl a na verejné financie. Vzhľadom na nepriaznivý vplyv zadlženosti na hospodárske motivačné faktory a rast je vo väčšine krajín veľmi aktuálna potreba znížiť úroveň zadlženia prostredníctvom vyšších daní a rizikových prémií.

Kľúčový nástroj koordinácie a dohľadu v oblasti fiškálnej politiky je Pakt o stabilite a raste (PSR), ktorým sa vykonávajú ustanovenia o rozpočtovej disciplíne uvedené v zmluve. Posilnenie tohto paktu je dôležité na zvýšenie dôveryhodnosti schválenej koordinovanej stratégie ústupu od rozpočtovej angažovanosti, ako aj na zabránenie tomu, aby sa opakovali chyby z minulosti. Cieľom súboru týchto predkladaných návrhov je posilniť pakt, že: i) zlepší jeho ustanovenia so zreteľom na skúsenosti získané okrem iného aj z krízy; ii) vybaví ho účinnejšími donucovacími nástrojmi; a iii) doplní ho o ustanovenia o vnútroštátnych fiškálnych rámcoch. Tento súbor opatrení je súčasťou rozsiahlejšej reformy správy hospodárskych záležitostí v rámci stratégie Európa 2020, ktorá obsahuje návrhy na riešenie makroekonomických nerovnováh prostredníctvom zosilneného dohľadu vrátane mechanizmu varovania a mechanizmu sankcií. Jednotlivé prvky koordinácie v oblasti hospodárskej politiky vrátane dohľadu nad štrukturálnymi reformami je potrebné začleniť do nového cyklu dohľadu, tzv. európskeho semestra, ktorý spojí existujúce procesy v rámci Paktu o stabilite a raste s hlavnými smermi hospodárskych politík, a zaistí súbežné predkladanie stabilizačných a konvergentných programov a vnútroštátnych programov reforiem.

2. VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZÚČASTNENÝMI STRANAMI

Komisia načrtla tieto návrhy v dvoch oznámeniach: Posilnenie koordinácie hospodárskej politiky z 12. mája 2010 a Prehlbovanie koordinácie hospodárskej politiky pre stabilitu, rast a pracovné miesta – nástroje silnejšej správy ekonomických záležitostí EÚ z 30. júna 2010. Pri rozhodovaní týkajúcom sa formálneho oznámenia si Komisia želala vyjadriť svoj záväzok posilňovať dialóg s členskými štátmi, Európskym parlamentom a všetkými zúčastnenými stranami a zároveň predkladať konkrétne návrhy opatrení.

V júni 2010 sa Európska rada zhodla na naliehavej potrebe posilniť koordináciu našich hospodárskych politík. Dohoda obsahovala prvé smery v súvislosti s PSR a rozpočtovým dohľadom. Európska rada sa predovšetkým dohodla na týchto krokoch: i) posilniť preventívnu a nápravnú časť PSR vrátane sankcií a riadneho zohľadnenia špecifickej situácie členských štátov eurozóny; ii) výrazne posilniť význam výšky a vývoja dlhu a celkovej udržateľnosti v rámci rozpočtového dohľadu; iii) zaistiť súlad vnútroštátnych rozpočtových pravidiel a strednodobých rozpočtových rámcov členských štátov s Paktom o stabilite a raste; iv) zaistiť kvalitu štatistických údajov.

Európska rada vyzvala pracovnú skupinu pre správu ekonomických záležitostí, vedenú predsedom Európskej rady a ustanovenú v marci 2010, a Komisiu, aby tieto smery rýchlo podrobnejšie vypracovali a sfunkčnili. Medzi Komisiou a pracovnou skupinou sa vytvoril konštruktívny vzťah. Komisia prispela k činnosti pracovnej skupiny prostredníctvom uvedených oznámení a účelových príspevkov.

3. PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

Právny základ paktu PSR je ustanovený v článkoch 121 a 126 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. PSR sa skladá z: nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (označované za preventívnu časť); nariadenia Rady (ES) 1467/97 zo 7. júla 1997 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku (označované za nápravnú časť); a uznesenia Európskej rady zo 17. júna 1997 o Pakte stability a rastu. Uvedené nariadenia boli zmenené a doplnené v roku 2005 nariadeniami (ES) č. 1055/2005 a (ES) č. 1056/2005 a doplnené správou Rady z 20. marca 2005 s názvom Zlepšenie vykonávania Paktu stability a rastu. V súčasných návrhoch sa požadujú ďalšie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k nariadeniam (ES) č. 1466/97 a (ES) č. 1467/97. Ďalšie nástroje na presadzovanie sú navrhnuté v novom nariadení Európskeho parlamentu a Rady o účinnom presadzovaní rozpočtového dohľadu v eurozóne na základe článku 136 zmluvy spolu s článkom 121 ods. 6. Požiadavky týkajúce sa rozpočtového rámca členských štátov sú predmetom novej smernice Rady na základe článku 126 ods. 14: cieľom smernice je najmä spresniť povinnosti vnútroštátnych orgánov dodržiavať ustanovenia článku 3 protokolu č. 12 zmluvy o postupe pri nadmernom deficite.

Cieľom preventívnej časti PSR je zaistiť, aby členské štáty dodržiavali obozretné fiškálne politiky, ktorých porušenie by mohlo mať nepriaznivý vplyv na celú HMÚ, tak, aby sa na ochranu udržateľnosti verejných financií nemuseli prijímať prísnejšie formy koordinácie. Preto členské štáty musia predložiť stabilizačné a konvergentné programy, v ktorých predstavia svoje plány na dosiahnutie strednodobých rozpočtových cieľov, ktoré sú určené ako percentuálny podiel HDP v štrukturálnom vyjadrení (t. j. očistený od cyklických vplyvov a jednorazových a dočasných opatrení) a ktoré sa v jednotlivých krajinách odchyľujú od takmer vyrovnaného stavu rozpočtu v závislosti od výšky verejného dlhu a rozsahu záväzkov v súvislosti so starnutím obyvateľstva. Od členských štátov, ktoré svoj strednodobý rozpočtový cieľ nedosiahli, sa očakáva, že k nemu budú smerovať tempom 0,5 % HDP ročne v štrukturálnom vyjadrení.

Pokrok smerom k dosiahnutiu strednodobých rozpočtových cieľov je však všeobecne nedostatočný, čo spôsobilo, že na verejných financiách sa veľmi prejavil hospodársky pokles. Okrem toho štrukturálna rovnováha je praktickým dôkazom nevyhovujúcej miery základného stavu rozpočtu krajiny vzhľadom na problematické posúdenie cyklického stavu hospodárstva v reálnom čase a nedostatočné zohľadnenie neplánovaných príjmov a výpadkov príjmov, ktoré priamo nesúvisia s hospodárskym cyklom (najmä vývoj na trhu s bytmi a na finančnom trhu). Výsledkom je, že v mnohých krajinách dokonca aj zdanlivo zdravý stav rozpočtu pred krízou iba zastieral silnú závislosť od neplánovaných príjmov využívaných na financovanie výdavkov, pričom zvrat práve v tejto oblasti prispel k prudko stúpajúcemu rozpočtovému deficitu.

V reakcii na uvedené nedostatky navrhovaná reforma preventívnej časti zachováva existujúce strednodobé rozpočtové ciele a podmienku ročnej konvergencie vo výške 0,5 % HDP ročne, pričom zaisťuje funkčnosť týchto opatrení zavedením novej zásady obozretného vytvárania fiškálnej politiky. Táto zásada znamená, že ročný rast výdavkov by nemal byť vyšší – a mal by byť zreteľne nižší, ak sa strednodobý rozpočtový cieľ nedosiahne – než strednodobá miera rastu HDP, pokiaľ však nedošlo k výraznému prekročeniu strednodobého rozpočtového cieľa alebo pokiaľ nadmerný rast výdavkov prevyšujúci obozretnú strednodobú mieru nebude vyrovnaný diskrečnými opatreniami na strane príjmov. Hlavný cieľ je zaistiť, aby sa neplánované príjmy nespotrebovali, ale aby sa použili na zníženie dlhu. Táto nová zásada poskytne referenčnú hodnotu, na základe ktorej sa preskúmajú fiškálne plány krajín v stabilizačnom a konvergentnom programe. Členský štát, ktorý nedodrží schválenú mieru rastu výdavkov spolu so stanovenými opatreniami na strane príjmov, bude môcť od Komisie dostať varovanie, a pokiaľ táto situácia bude pretrvávať a/alebo bude veľmi vážna, Rada odporučí prijať tomuto štátu prijať nápravné opatrenie v zmysle článku 121 zmluvy. Takéto odporúčanie vydané v súvislosti s preventívnou časťou bude podporené – iba prvýkrát a iba pre krajiny eurozóny – donucovacím mechanizmom v zmysle článku 136 zmluvy vo forme úročeného vkladu vo výške 0,2 % HDP. Na uloženie úročeného vkladu sa zaviedol mechanizmus „revokačného hlasovania“: v deň vydania odporúčania sa vklad stáva splatným na základe návrhu Komisie, pokiaľ Rada do desiatich dní nerozhodne kvalifikovanou väčšinou o opaku. Rada by mohla znížiť výšku vkladu iba na základe jednomyseľného súhlasu alebo na základe návrhu Komisie a odôvodnenej požiadavky dotyčného členského štátu. Vklad bude vrátený s pribudnutým úrokom, keď sa Rada presvedčí, že situácia, ktorá k tomuto opatreniu viedla, zanikla.

Cieľom nápravnej časti Paktu o stabilite a raste je zabrániť vzniku veľkých chýb v rozpočtových politikách, ktoré by mohli ohroziť udržateľnosť verejných financií a prípadne HMÚ. Z toho vyplýva pre členské štáty povinnosť zabrániť nadmernému deficitu verejných financií, ktorý je určený v porovnaní s numerickým prahom pre deficit (3 % HDP) a dlh (60 % HDP alebo hodnota, ktorá sa smerom k tomuto prahu blíži). Postup pri nadmernom deficite slúži na vykonanie zákazu nadmerného deficitu a ustanovuje postupnosť opatrení, ktoré v prípade pre krajín eurozóny obsahujú prípadné uloženie finančných sankcií.

Postup pri nadmernom deficite sa pravidelne uplatňuje v súlade s príslušnými ustanoveniami, a to aj za mimoriadnych okolností finančnej krízy, čím sa prispieva k posilneniu očakávaní, že sa riadne vyrieši. Ukázalo sa však niekoľko nedostatkov. Kým kritériá týkajúce sa deficitu a dlhu sú v zásade na rovnakej úrovni a stále vysoké úrovne dlhu predstavujú nepochybne vážnejšie riziko ohrozujúce udržateľnosť verejných financií než príležitostne vysoký deficit, v skutočnosti sa postup pri nadmernom deficite výhradne zameriaval na prah 3 % HDP, pričom dlh hral doteraz vedľajšiu úlohu. Vyplýva to z komplikovanejšej povahy prahovej hodnoty dlhu v porovnaní s deficitom, okrem iného preto, že chýba jednoznačný výklad dostatočného tempa znižovania a že na pomer vplyvu majú väčší vplyv premenné, ktoré nie sú pod kontrolou vlády, najmä inflácie. Postup pri nadmernom deficite je v zásade podporovaný silným donucovacím mechanizmom, keďže finančné sankcie môžu a mali by byť uložené v prípade pretrvávajúcej neschopnosti odstrániť nadmerný deficit. Uvedené sankcie sa však v tomto procese uplatňujú nepochybne príliš neskoro, než aby boli účinným odstrašujúcim prostriedkom proti veľkým chybám vo fiškálnej politike, v neposlednom rade preto, lebo finančná situácia príslušnej krajiny sa môže tak zhoršiť, že hrozba pokuty práv v čase, keď by sa mala stať skutočnosťou, bude menej vierohodná. Nakoniec nedávna kríza zdôraznila, že ak povinnosť odstrániť nadmerný deficit prispieva k upevneniu očakávania, že sa zachová solventnosť vlády, do harmonogramu nápravy a profilu nastavenia sa môžu premietnuť úvahy celej HMÚ.

Na riešenie týchto nedostatkov sa predkladajú nasledujúce hlavné návrhy reformy nápravnej časti.

Je potrebné zaistiť funkčnosť kritéria dlhu postupu pri nadmernom deficite, a to najmä prostredníctvom prijatia numerickej referenčnej hodnoty s cieľom presne určiť, či sa pomer dlhu dostatočne znižuje k prahu 60 % HDP. Konkrétne pomer dlhu k HDP vyšší ako 60 % sa považuje za dostatočne klesajúci, ak sa jeho výška vzhľadom na referenčnú hodnotu 60 % HDP znížila za predchádzajúce tri roky v pravidelnosti jednej dvadsatiny za rok. Nepredpokladá sa však, že nedodržanie tejto numerickej referenčnej hodnoty nevyhnutne bude viesť k prijatiu rozhodnutia o nadmernom deficite príslušnej krajiny, keďže bude potrebné, aby sa v tomto rozhodnutí zohľadnili všetky rozhodujúce faktory, najmä na posúdenie vývoja dlhu, ako napríklad či veľmi nízkym nominálnym rastom brzdí znižovanie dlhu, spolu s rizikovými faktormi súvisiacimi so štruktúrou dlhu, zadlženosťou súkromného sektora a predpokladanými záväzkami týkajúcimi sa starnutia obyvateľstva. V súlade s väčším dôrazom na dlh by sa v prípade nedodržania kritéria deficitu, ak je dlh krajiny nižší ako 60 % HDP, mali zohľadniť rozhodujúce faktory.

Z pružnejšieho prístupu navrhnutého v súvislosti so zohľadnením príslušných faktorov v rámci jednotlivých krokov na konštatovanie existencie nadmerného deficitu by takisto mohli mať prospech krajiny, ktoré uskutočňujú systémovú reformu dôchodkov prekračujúcu päťročné prechodné obdobie predpokladané v súčasnosti. Osobitné ustanovenia Paktu o stabilite a raste týkajúce sa systémových dôchodkových reforiem, pokiaľ ide o kritérium deficitu, sú takisto rozšírené na kritérium dlhu; zavedením rovnakého päťročného prechodného obdobia na posúdenie čistých nákladov týchto reforiem pri posudzovaní dodržania kritéria dlhu. Nakoniec v období začatia a zrušenia postupu pri nadmernom deficite je potrebné rovnako brať do úvahy čiastočné alebo úplné zmeny predchádzajúcich vykonaných systémových dôchodkových reforiem.

Presadzovanie je posilnené zavedením nového súboru finančných sankcií pre členské štáty eurozóny, ktoré sa v tomto procese uplatnia omnoho skôr podľa odstupňovaného prístupu. Konkrétne na základe rozhodnutia o nadmernom deficite krajiny sa uplatní bezúročný vklad vo výške 0,2 % HDP, ktorý sa v prípade nedodržania prvého odporúčania korigovať deficit môže zmeniť na pokutu. Táto suma sa rovná pevnej zložke sankcií, ktorá už bola stanovená v konečnej fáze postupu pri nadmernom deficite. Okrem toho súvisí s rozpočtom EÚ, čím by sa mal zjednodušiť plánovaný posun k systému presadzovania založenému na rozpočte EÚ, ako sa navrhuje v uvedenom oznámení Komisie z 30. júna 2010. Ďalšie nedodržanie by viedlo k sprísneniu sankcií v súlade s existujúcimi ustanoveniami PSR. Na uloženie nových sankcií sa predpokladá mechanizmus tzv. revokačného hlasovania spolu s ďalšími krokmi postupu pri nadmernom deficite s cieľom obmedziť presadzovanie na základe voľnej úvahy. Konkrétne ide o to, že Komisia v každej fáze postupu pri nadmernom deficite navrhne príslušné sankcie a tento návrh sa bude považovať za prijatý, pokiaľ Rada do desiatich dní nerozhodne kvalifikovanou väčšinou opačne. Výšku bezúročného vkladu alebo pokuty môže znížiť alebo zrušiť iba Rada na základe jednomyseľného súhlasu alebo na osobitný návrh Komisie z dôvodu mimoriadnej hospodárskej situácie alebo po odôvodnenej žiadosti dotyčného členského štátu.

Okrem toho kritériá posúdenia dodržiavania odporúčaní v každej fáze vrátane možnosti predĺženia lehoty na odstránenie nadmerného deficitu sú objasnené prostredníctvom výslovného dôrazu na fiškálne premenné veličiny, o ktorých sa môže predpokladať, že sú pod priamou kontrolou vlády, ide najmä o výdavky, analogicky s prístupom navrhnutým pre preventívnu časť. Popri uvedených okolnostiach špecifických pre jednotlivé krajiny existuje možnosť predĺžiť konečnú lehotu aj v prípade všeobecnej hospodárskej krízy.

Nie je možné očakávať, že účinné presadzovanie rámca na koordináciu rozpočtu HMÚ bude odvodené iba z ustanovení ustanovených na úrovni EÚ. Osobitná decentralizovaná povaha vytvárania fiškálnej politiky v EÚ a všeobecná potreba vnútroštátnej vlastnej zodpovednosti za predpisy EÚ spôsobujú, že je nevyhnutné, aby vnútroštátne rozpočtové rámce vyjadrovali ciele rámca na koordináciu rozpočtu HMÚ. Vnútroštátny rozpočtový rámec je súbor prvkov, ktoré tvoria základ vnútroštátneho riadenia verejných financií, t. j. ide o inštitucionálne politické usporiadanie charakteristické pre jednotlivé krajiny, ktoré formuje tvorbu fiškálnej politiky na vnútroštátnej úrovni. Patria sem systémy verejného účtovníctva, štatistika, prognostické postupy, numerické fiškálne pravidlá, rozpočtové postupy riadiace všetky fázy rozpočtového procesu, a najmä strednodobé rozpočtové rámce a fiškálne vzťahy medzi vládnymi podsektormi. Keďže je nevyhnutné prihliadať na osobitné potreby a priority členských štátov, ukazuje sa viacero charakteristík, ktoré sú považované za nevyhnutné, pokiaľ ide o zaistenie minimálnej kvality a zlučiteľnosti s rozpočtovým rámcom HMÚ. To je predmetom smernice o vnútroštátnych rozpočtových rámcoch, ktorá je navrhovaná na doplnenie reformy Paktu o stabilite a raste. Podľa uvedených charakteristík je po prvé nevyhnutné, aby najdôležitejšie prvky vnútroštátnych rozpočtových rámcov, konkrétne účtovné a štatistické otázky a prognostické postupy, fungovali v súlade s minimálnymi európskymi normami na uľahčenie transparentnosti a monitorovania vývoja vo fiškálnej oblasti. Takisto je nevyhnutné, aby sa v domácich rozpočtových rámcoch prijal viacročný fiškálny plánovací výhľad s cieľom zaistiť dosiahnutie strednodobých cieľov stanovených na úrovni EÚ. Okrem toho členské štáty musia zaviesť numerické fiškálne pravidlá prispievajúce k dodržiavaniu prahu deficitu a dlhového prahu. Členské štáty musia zaistiť uplatňovanie týchto charakteristík na všetky všeobecné vládne podsektory. Vnútroštátne orgány musia takisto zaručiť transparentnosť rozpočtového postupu tým, že poskytnú podrobné informácie o existujúcich mimoriadnych rozpočtových prostriedkoch, daňových výdavkoch a podmienených záväzkoch.

2010/0277 (NLE)

Návrh

SMERNICA RADY

o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 126 ods. 14 tretí pododsek,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu [1],

keďže:

(1) Je potrebné vychádzať zo skúseností získaných počas prvého desaťročia fungovania hospodárskej a menovej únie. Nedávny hospodársky vývoj predostrel nové výzvy týkajúce sa vykonávania fiškálnej politiky v Únii a najmä zdôraznil nevyhnutnosť jednotných požiadaviek, pokiaľ ide o pravidlá a postupy vytvárajúce rozpočtové rámce členských štátov. Predovšetkým je nevyhnutné vymedziť, čo musia vnútroštátne orgány urobiť, aby sa dodržali ustanovenia protokolu č. 12 o postupe pri nadmernom deficite, ktorý tvorí prílohu zmlúv, a najmä jeho článok 3.

(2) Vlády a podsektory verejnej správy členských štátov vedú systémy verejného účtovníctva, ktoré obsahujú prvky ako účtovníctvo, vnútorná kontrola, finančné výkazníctvo a audit. Mali by sa ich odlišovať od štatistických údajov, ktoré sa týkajú výsledkov verejných financií, založených na štatistických metodikách, a od prognóz alebo opatrení na tvorbu rozpočtu, ktoré sa týkajú budúcich verejných financií.

(3) Predpokladom zostavenia kvalitnej štatistiky porovnateľnej vo všetkých členských štátoch sú úplné a spoľahlivé postupy verejného účtovníctva pre všetky sektory verejnej správy.

(4) Na správne fungovanie rámca rozpočtového dohľadu Únie je nevyhnutná dostupnosť fiškálnych údajov. Stála dostupnosť včasných a spoľahlivých fiškálnych údajov je nevyhnutná na riadne a dobre načasované monitorovanie, ktoré umožňuje prijímať rýchle opatrenia v prípade nepriaznivej rozpočtovej situácie. Zásadným prvkom pri zaistení kvality fiškálnych údajov je transparentnosť, ktorá musí zahŕňať pravidelnú dostupnosť uvedených údajov.

(5) Pokiaľ ide o štatistiku, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike [2] sa vytvoril legislatívny rámec na zostavovanie európskej štatistiky so zreteľom na formulovanie, uplatňovanie, monitorovanie a posudzovanie politík Únie. Uvedené nariadenie takisto stanovilo zásady, ktorými sa riadi príprava, zostavovanie a šírenie európskej štatistiky: odborná nezávislosť, nestrannosť, objektívnosť, spoľahlivosť, štatistická dôvernosť a efektívnosť vynaložených nákladov, pričom všetky tieto zásady sa presne vymedzujú. Nariadením Rady (ES) č. 479/2009 z 25. mája 2009 o uplatňovaní protokolu o postupe pri nadmernom deficite, ktorý je prílohou k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva [3], v znení zmien a doplnení, sa posilnili právomoci Komisie týkajúce sa overovania štatistických údajov použitých pre postup pri nadmernom schodku.

(6) Vymedzenie pojmov „štátny“, „deficit“ a „investície“ je stanovené v protokole o postupe pri nadmernom deficite s odvolaním sa na Európsky systém integrovaných účtov, nahradený Európskym systémom národných a regionálnych účtov v Spoločenstve (schválený nariadením Rady (ES) č. 2223/96 z 25. júna 1996 o Európskom systéme národných a regionálnych účtov v Spoločenstve [4], ďalej len „ESÚ 95“).

(7) Predpojaté a nereálne makroekonomické a rozpočtové prognózy môžu podstatne brzdiť efektívnosť fiškálneho plánovania, a tak oslabiť záväzok týkajúci sa rozpočtovej disciplíny, pričom transparentnosť a overenie prognostických postupov môže významne zvýšiť kvalitu makroekonomických a rozpočtových prognóz pre fiškálne plánovanie.

(8) Hlavným prvkom pri zabezpečení používania reálnych prognóz v rámci vykonávania rozpočtovej politiky je transparentnosť, ktorá sa musí spájať s verejne dostupnými metodikami, predpokladmi a parametrami, ktoré sú základom oficiálnych makroekonomických a rozpočtových prognóz.

(9) Alternatívne prognostické scenáre a príslušné rozpočtové prognózy, ktoré dopĺňajú hlavný makroekonomický scenár, umožňujú analyzovať spôsob, akým by sa fiškálne premenné vyvíjali v rámci rôznych hospodárskych predpokladov, a tak podstatne znižujú riziko ohrozenia rozpočtovej disciplíny na základe prognostických chýb.

(10) Prognózy Komisie poskytujú členským štátom užitočnú referenčnú hodnotu pre ich hlavný scenár, pričom zvyšujú presvedčivosť prognóz používaných na plánovanie rozpočtu, aj keď miera, v akej možno očakávať, že členské štáty zohľadnia prognózy Komisie, sa bude odlišovať podľa časového plánu prípravy prognóz a porovnateľnosti prognostických metodík a predpokladov.

(11) Kvalitu oficiálnych makroekonomických a rozpočtových prognóz rozhodujúcim spôsobom zlepšuje ich audit vo fáze plánovania. Dôkladný audit zahŕňa preskúmanie hospodárskych predpokladov, porovnanie s prognózami, ktoré vypracovali iné inštitúcie, a hodnotenie úspešnosti minulej prognózy.

(12) Pri zohľadnení doloženej efektívnosti rozpočtových rámcov členských štátov, založených na dodržiavaní pravidiel, je v rámci presadzovania rozpočtovej disciplíny nevyhnutné, aby prísne vnútroštátne rozpočtové pravidlá, ktoré sú v súlade s rozpočtovými cieľmi na úrovni Únie, boli základným prvkom rámca posilneného rozpočtového dohľadu Únie. Prísne rozpočtové pravidlá by mali obsahovať presne určené vymedzenia cieľov a mechanizmy na účinné a včasné monitorovanie. Okrem toho skúsenosti v oblasti politiky ukázali, že ak majú numerické pravidlá fungovať účinne, je nevyhnutné, aby sa nedodržiavanie pravidiel v prípadoch, keď vzniknuté náklady môžu iba poškodiť dobrú povesť, spájalo s následkami.

(13) Členské štáty by sa mali vyhnúť procyklickým fiškálnym politikám a v priaznivom období by malo byť úsilie o fiškálnu konsolidáciu väčšie. K týmto cieľom vedú presne určené numerické fiškálne pravidlá.

(14) Vnútroštátne fiškálne plánovanie môže byť zlučiteľné s preventívnou a nápravnou časťou Paktu o stabilite a raste, ak sa v jeho rámci prijme viacročný výhľad a bude sa usilovať najmä o dosiahnutie strednodobých rozpočtových cieľov. Strednodobé rozpočtové rámce prísne prispievajú k zlučiteľnosti rozpočtových rámcov členských štátov s právnymi predpismi Únie. V zmysle nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii [5] a nariadenia Rady (ES) č. 1467/97 zo 7. júla 1997 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku [6] je potrebné, aby sa preventívna a nápravná časť Paktu o stabilite a raste nebrali do úvahy izolovane.

(15) Aj keď je schválenie právnych predpisov na tvorbu ročného rozpočtu hlavným krokom rozpočtového postupu, v rámci ktorého sa v členských štátoch prijímajú dôležité rozpočtové rozhodnutia, väčšina fiškálnych opatrení má na rozpočet vplyv, ktorý podstatne presahuje ročný rozpočtový cyklus. Preto je ročný výhľad nedostatočným základom pre stabilné rozpočtové politiky. Na zahrnutie viacročného rozpočtového výhľadu rámca rozpočtového dohľadu Únie je potrebné, aby sa plánovanie právnych predpisov na tvorbu ročného rozpočtu zakladalo na viacročnom fiškálnom plánovaní vyplývajúcom zo strednodobého rozpočtového rámca.

(16) Ustanovenia rámca rozpočtového dohľadu, stanovené zmluvou a najmä Paktom o stabilite a raste, sa vo všeobecnosti uplatňujú na verejnú správu ako celok, ktorý obsahuje podsektory ako ústredná vláda, štátna správa, miestna štátna správa a fondy sociálneho zabezpečenia, ako sa uvádza v nariadení (ES) č. 2223/96.

(17) Mnohé členské štáty uskutočnili rozsiahlu fiškálnu decentralizáciu s prevedením rozpočtových právomocí na nižšiu úroveň štátnej správy. Úloha tejto nižšej štátnej správy pri zabezpečovaní dodržiavania Paktu o stabilite a raste sa tým významne zvýšila a osobitnú pozornosť treba venovať vytvoreniu istoty, že všetky podsektory verejnej správy sú riadne zahrnuté v rozsahu záväzkov a postupov stanovených v domácich rozpočtových rámcoch, najmä, nie však výhradne, v členských štátoch s vyššou mierou decentralizácie.

(18) Na dosiahnutie účinnosti pri podpore rozpočtovej disciplíny a udržateľnosti verejných financií by rozpočtové rámce mali úplne zahŕňať verejné financie. Preto je potrebné venovať osobitnú pozornosť činnostiam mimorozpočtových fondov a orgánov, ktoré majú okamžitý alebo strednodobý vplyv na stav rozpočtov členských štátov.

(19) Keďže členské štáty nemôžu uspokojivo dosiahnuť cieľ zameraný na prijatie opatrenia, teda jednotné dodržiavanie rozpočtovej disciplíny požadované v zmluve, a tento cieľ je možné lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia v súlade so zásadou subsidiarity, ako stanovuje článok 5 Zmluvy o Európskej únii, prijať opatrenia. V súlade so zásadou proporcionality v súlade s ustanovením tohto článku táto smernica nepresahuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I

Predmet a vymedzenie pojmov

Článok 1

Predmet

Táto smernica ustanovuje podrobné pravidlá, ktoré určujú, ktoré požiadavky rozpočtových rámcov musia členské štáty splniť, aby za vytvorila istota o účinnosti postupu pri nadmernom deficite.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňujú vymedzenia pojmov „štátny“, „deficit“ a „investície“ ustanovené v článku 2 protokolu (č. 12) o postupe pri nadmernom deficite, ktorý je prílohou k zmluvám.

Okrem toho sa uplatňuje toto vymedzenie pojmu:

„rozpočtový rámec“ znamená taký súbor úprav, postupov a inštitúcií, ktoré sú základom vykonávania rozpočtových politík verejnej správy, najmä:

a) systémy rozpočtového účtovníctva a štatistického vykazovania;

b) pravidlá a postupy, ktorými sa riadi príprava prognóz pre rozpočtové plánovanie;

c) numerické fiškálne pravidlá, ktoré zavádzajú stále obmedzenia na výkon fiškálnej politiky, vyjadrené v súhrnnom ukazovateli výsledkov v rozpočtovej oblasti, ako napríklad deficit štátneho rozpočtu, pôžičky, dlhy, alebo ich hlavná časť;

d) rozpočtové postupy obsahujúce procedurálne pravidlá, ktoré upravujú rozpočtový postup vo všetkých fázach;

e) strednodobé rozpočtové rámce ako osobitný súbor vnútroštátnych rozpočtových postupov, ktoré rozširujú horizont pre tvorbu fiškálnej politiky až za ročný rozpočtový kalendár vrátane stanovenia priorít politiky a strednodobých rozpočtových cieľov;

f) pravidlá na analýzu na zvýšenie transparentnosti prvkov rozpočtového postupu okrem iného vrátane mandátu nezávislých vnútroštátnych rozpočtových úradov alebo inštitúcií činných v oblasti rozpočtovej politiky;

g) mechanizmy a pravidlá upravujúce fiškálne vzťahy medzi verejnými orgánmi v rámci štátnych pododvetví.

KAPITOLA II

Účtovníctvo a štatistika

Článok 3

1. Pokiaľ ide o vnútroštátne systémy verejného účtovníctva, členské štáty zavedú systémy verejného účtovníctva, ktoré budú úplne a dôsledne zahŕňať všetky štátne podsektory, ako sa stanovuje v nariadení (ES) č. 2223/96 (ďalej len „ESÚ 95“), a ktoré obsahujú informácie nevyhnutné na zhromaždenie údajov podľa nariadenia ESÚ 95. Tieto systémy verejného účtovníctva podliehajú vnútornej kontrole a auditu.

2. Členské štáty zaistia, že fiškálne údaje za všetky štátne podsektory budú včas a pravidelne verejne dostupné. Členské štáty uverejnia najmä

a) fiškálne údaje zostavované mesačne na základe peňažných tokov a zahŕňajúce verejnú správu a všetky jej podsektory jednotlivo, a to pred koncom nasledujúceho mesiaca,

b) podrobnú tabuľku zhody uvádzajúcu prvky prechodu medzi údajmi zostavenými na základe peňažných tokov a údajmi na základe nariadenia ESÚ 95.

KAPITOLA III

Prognózy

Článok 4

1. Členské štáty vytvoria istotu, že fiškálne plánovanie je založené na realistických makroekonomických a rozpočtových prognózach používajúcich najaktuálnejšie informácie. Rozpočtové plánovanie sa zakladá na najpravdepodobnejšom makrofiškálnom scenári alebo na obozretnejšom scenári, ktorý podrobne zdôrazňuje odchýlky od najpravdepodobnejšieho makrofiškálneho scenára. Pri príprave makroekonomických a rozpočtových prognóz sa berú do úvahy príslušné prognózy Komisie. Vysvetlia sa rozdiely medzi vybraným makrofiškálnym scenárom a prognózou Komisie.

2. Makroekonomické a rozpočtové prognózy pre fiškálne plánovanie obsahujú alternatívne makroekonomické scenáre na preskúmanie cesty fiškálnych premenných v rôznych hospodárskych podmienkach. Škála alternatívnych scenárov použitých v makroekonomických a rozpočtových prognózach sa riadi výsledkami minulej prognózy.

3. Členské štáty zverejnia oficiálne makroekonomické a rozpočtové prognózy vypracované pre fiškálne plánovanie vrátane použitých metodík, predpokladov a parametrov.

4. Členské štáty si pravidelne dajú vykonať audit makroekonomických a rozpočtových prognóz pre fiškálne plánovanie vrátane hodnotenia ex post. Výsledky uvedeného auditu sa zverejnia.

KAPITOLA IV

Numerické fiškálne pravidlá

Článok 5

Členské štáty majú numerické fiškálne pravidlá, ktoré účinne podporujú dodržiavanie ich príslušných záväzkov v oblasti rozpočtovej politiky vyplývajúcich zo zmluvy. Tieto pravidlá musia obsahovať najmä:

a) súlad s referenčnými hodnotami týkajúcimi sa deficitu a dlhu stanovenými v súlade so zmluvou;

b) prijatie viacročného fiškálneho plánovacieho horizontu vrátane zohľadnenia strednodobých rozpočtových cieľov.

Článok 6

Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia zmluvy týkajúce sa rámca rozpočtového dohľadu Únie, numerické fiškálne pravidlá obsahujú špecifikácie týchto prvkov:

a) vymedzenie cieľa a rozsah pôsobnosti pravidiel;

b) účinné a včasné monitorovanie dodržiavania pravidiel, napríklad prostredníctvom vnútroštátnych rozpočtových úradov alebo inštitúcií činných v oblasti rozpočtovej politiky;

c) následky v prípade nedodržania pravidiel;

d) únikové doložky, ktorými sa ustanovuje obmedzený počet konkrétnych okolností, na základe ktorých je prípustné prechodné nedodržanie pravidiel.

Článok 7

Do právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa ročného rozpočtu by sa mali premietnuť obmedzenia uložené ich platnými numerickými fiškálnymi pravidlami.

KAPITOLA V

Strednodobé rozpočtové rámce

Článok 8

1. Členské štáty zavedú účinný strednodobý rozpočtový rámec, ktorým sa zaisťuje prijatie fiškálneho plánovacieho horizontu trvajúceho minimálne tri roky s cieľom vytvoriť istotu, že vnútroštátne fiškálne plánovanie sa bude riadiť výhľadom viacročného fiškálneho plánovania.

2. Strednodobé rozpočtové rámce obsahujú postupy na zavedenie týchto položiek:

a) komplexné a transparentné viacročné rozpočtové ciele, pokiaľ ide o deficit verejnej správy, dlh a všetky ostatné súhrnné fiškálne ukazovatele, zaisťujúce, že tieto ukazovatele sú zlučiteľné so všetkými fiškálnymi pravidlami, ako sa stanovuje v kapitole IV,

b) podrobné výhľady každej hlavnej položky výdavkov a príjmov podľa štátneho podsektora pre rozpočtový rok a nasledujúce roky na základe nezmenených politík,

c) výkaz štátnych strednodobých priorít rozpísaných podľa hlavnej položky príjmov a výdavkov a podľa štátneho podsektora, v ktorom sa uvádza, ako sa dosiahne prispôsobenie smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu v porovnaní s výhľadmi v rámci nezmenených politík.

3. Výhľady prijaté v rámci strednodobých rozpočtových rámcov sa zakladajú na reálnych makroekonomických a rozpočtových prognózach v súlade s kapitolou III.

Článok 9

Právne predpisy týkajúce sa ročného rozpočtu sú zlučiteľné s ustanoveniami vyplývajúcimi zo strednodobého rozpočtového rámca. Konkrétne výhľady príjmov a výdavkov a priority vyplývajúce zo strednodobého rozpočtového rámca, ako sa uvádza v článku 8 ods. 2, sú základom pre prípravu ročného rozpočtu. Každé odchýlenie od týchto ustanovení je potrebné príslušne odôvodniť.

KAPITOLA VI

Transparentnosť financií verejného sektora a súhrnný rozsah pôsobnosti rozpočtových rámcov

Článok 10

Členské štáty zaistia, že všetky opatrenia prijaté s cieľom dosiahnuť súlad s kapitolami II, III a IV, sú vo všetkých štátnych podsektoroch konzistentné a súhrnne ich zahŕňajú. To znamená najmä konzistentnosť pravidiel a postupov účtovania a rozvrhov uverejnenia údajov, a integritu ich základných systémov pre zhromažďovanie a spracovanie údajov.

Článok 11

Členské štáty zavedú vhodné mechanizmy koordinácie v štátnych podsektoroch s cieľom dôsledne začleniť všetky štátne podsektory do fiškálneho plánovania a do prípravy rozpočtových prognóz a tvorby viacročného plánovania, ako stanovuje najmä viacročný rozpočtový rámec.

Článok 12

1. Numerické fiškálne pravidlá sa týkajú všetkých štátnych podsektorov.

2. Jasne sa stanoví rozpočtová zodpovednosť verejných orgánov v rôznych štátnych podsektoroch s cieľom podporovať fiškálnu zodpovednosť.

Článok 13

1. Všetky operácie mimorozpočtových fondov a orgánov sú začlenené do riadneho rozpočtového postupu. To zahŕňa začlenenie podrobných informácií o uvedených fondoch a operáciách do bežnej rozpočtovej dokumentácie šírenej na účely fiškálneho plánovania, najmä na účely diskusie o strednodobom rozpočtovom rámci a o právnych predpisoch týkajúcich sa ročného rozpočtu.

2. Členské štáty uverejnia podrobné informácie o vplyve daňových výdavkov na príjmy.

3. Členské štáty uverejnia informácie o podmienených záväzkoch s možným veľkým vplyvom na verejné rozpočty vrátane štátnych záruk, problémových úverov a záväzkov vyplývajúcich z činnosti verejnoprávnych korporácií vrátane ich rozsahu a pravdepodobnosti a prípadnej lehoty splatnosti výdavkov, a to za všetky štátne podsektory.

KAPITOLA VII

Záverečné ustanovenia

Článok 14

1. Členské štáty uvedú do účinnosti opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31. decembra 2013. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi danými ustanoveniami a touto smernicou.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení, ktoré prijmú v rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

Článok 15

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 16

Táto smernica je určená členským štátom.

V

Za Radu

predseda

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ PRE NÁVRHY

1. RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1. Názov návrhu/iniciatívy

Smernica Rady o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov

1.2. Oblasti príslušných politík v štruktúre ABM/ABB [7]

Hospodárske a finančné záležitosti

1.3. Charakter návrhu/iniciatívy

Návrh/iniciatíva sa týka novej činnosti

Návrh/iniciatíva sa týka novej činnosti v nadväznosti na pilotný projekt/prípravnú činnosť [8]

Návrh/iniciatíva sa týka rozšírenia existujúcej činnosti

Návrh/iniciatíva sa týka činnosti preorientovanej na novú činnosť

1.4. Ciele

1.4.1. Viacročné strategické ciele Komisie, na ktoré sa zameriava návrh/iniciatíva

Posilniť rast EÚ, tvorbu pracovných miest a udržateľný rozvoj

1.4.2. Osobitné ciele a príslušné činnosti ABM/ABB

Osobitné ciele: č.1 a 3.

- Zaistiť účinnú koordináciu politík a celkový vzájomný súlad politík pri formovaní reakcie EÚ na hospodársku krízu v súvislosti s plnením programu stratégie Európa 2020 a dosiahnutím udržateľného rozvoja a s cieľom zvýšiť rastový potenciál členských štátov a dosiahnuť väčšiu konkurencieschopnosť EÚ.

- Podporovať členské štáty, aby sa usilovali o riadny rozpočtový stav a verejné financie, ktoré sú udržateľné a veľmi kvalitné, pokiaľ ide o ich príspevok k rastu.

Súvisiace činnosti ABM/ABB

Hospodárska a menová únia

1.4.3. Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte vplyv, ktorý by mal mať návrh/iniciatíva na cieľových príjemcov/skupiny.

V oznámení Komisie KOM(2010) 367 sa zdôrazňuje, že EÚ potrebuje dobre definovaný politický prístup s cieľom i) podporiť hospodársku obnovu, ii) obnoviť zdravie verejných financií a iii) aktívne podporiť udržateľný rast a pracovné miesta.

Návrh smernice je súčasťou formálnych legislatívnych návrhov oznámených v uvedenom oznámení Komisie. Jej cieľom je začleniť rozpočtový rámec EÚ do domácich režimov fiškálneho riadenia členských štátov, ako napríklad podporiť plnenie Paktu o stabilite a raste.

1.4.4. Ukazovatele výsledkov a vplyvu

Uveďte ukazovatele na monitorovanie vykonávania návrhu/iniciatívy.

Dosiahnutie všeobecného cieľa Komisie, týkajúceho sa posilnenia rastu EÚ, vytvárania pracovných miest a udržateľného rozvoja sa meria prostredníctvom týchto ukazovateľov vplyvu:

- úroveň zaznamenaného rozpočtového výsledku členských štátov v súlade s Paktom o stabilite a raste;

- možný rast/výkon.

1.5. Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1. Požiadavky, ktoré je potrebné splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

Legislatívny návrh je súčasťou opatrení, ktoré oznámila Komisia vo svojom oznámení KOM(2010) 367 z 30. júna 2010 a v ktorom sa ďalej rozvíjajú myšlienky politiky ustanovené v oznámení Komisie KOM(2010) 250 z 12. mája 2010, a stavia na orientáciách schválených Európskou radou 17. júna 2010.

1.5.2. Pridaná hodnota v prípade zapojenia EÚ

Koordinácia hospodárskych politík členských štátov je neoddeliteľnou súčasťou právomoci EÚ, ako sa uvádza v hlave VIII (o hospodárskej a menovej politike) Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

1.5.3. Ponaučenia získané z podobných skúseností v minulosti

Minulé skúsenosti naznačujú, že nedostatočné plnenie Paktu o stabilite a raste okrem iného vyplýva z nedostatku vnútroštátnej vlastnej zodpovednosti za pakt, pričom odstránenie tohto nedostatku by sa malo dosiahnuť prostredníctvom legislatívneho návrhu.

1.5.4. Súdržnosť a prípadná synergia s ostatnými príslušnými nástrojmi

Legislatívny návrh je jedným z prvkov komplexného balíka hospodárskej reformy predstaveného v oznámení KOM(2010) 367 z 30. júna 2010.

1.6. Trvanie a finančný vplyv

Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním

– Návrh/iniciatíva v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR

– Finančný vplyv od RRRR do RRRR

Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním

– Vykonávanie so začiatočným obdobím od RRRR do RRRR,

– po ktorom nasleduje činnosť v plnom rozsahu.

1.7. Plánované metódy riadenia [9]

Centralizované priame riadenie Komisiou

Centralizované nepriame riadenie s delegovaním vykonania úloh na:

– výkonné agentúry

– orgány ustanovené Spoločenstvami [10]

– vnútroštátne orgány verejného sektora/orgány plniace úlohy v oblasti verejných služieb

– osoby poverené vykonávaním osobitných opatrení podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a identifikované v príslušnom základnom akte v zmysle článku 49 nariadenia o rozpočtových pravidlách

Spoločné riadenie s členskými štátmi

Decentralizované riadenie s tretími krajinami

Spoločné riadenie s medzinárodnými organizáciami (spresnite)

V prípade, že je označený viac ako jeden režim riadenia, je potrebné uviesť podrobnosti v časti „Poznámky“.

Poznámky

2. RIADIACE OPATRENIA

2.1. Pravidlá monitorovania a predkladania správ

Uveďte frekvenciu a podmienky.

neuplatňuje sa

2.2. Systém riadenia a kontroly

2.2.1. Zistené riziká

neuplatňuje sa

2.2.2. Plánované spôsoby kontroly

neuplatňuje sa

2.3. Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce alebo predpokladané preventívne a ochranné opatrenia.

neuplatňuje sa

3. ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1. Okruhy viacročného finančného rámca a dotknuté výdavkové položky rozpočtu

Legislatívny návrh nevyžaduje ďalšie dodatočné ľudské ani finančné zdroje.

· Existujúce výdavkové rozpočtové položky

Usporiadané podľa okruhov viacročného finančného rámca a rozpočtových položiek.

Okruh viacročného finančného rámca | Rozpočtová položka | Druh výdavkov | Príspevok |

| Číslo [Opis………………………...……….] | DRP/NRP ( [11]) | od krajín EZVO [12] | od kandidátskych krajín [13] | od tretích krajín | v zmysle článku 18 ods. 1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách |

| [XX.YY.YY.YY] | DRP/NRP | ÁNO/NIE | ÁNO/NIE | ÁNO/NIE | ÁNO/NIE |

· Nové požadované rozpočtové položky: žiadne

Usporiadané podľa okruhov viacročného finančného rámca a rozpočtových položiek.

Okruh viacročného finančného rámca | Rozpočtová položka | Druh výdavkov | Príspevok |

| Číslo [Položka……………………………………..] | Dif./nedif. | od krajín EZVO | od kandidátskych krajín | od tretích krajín | v zmysle článku 18 ods. 1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách |

| [XX.YY.YY.YY] | | ÁNO/NIE | ÁNO/NIE | ÁNO/NIE | ÁNO/NIE |

3.2. Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1. Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného rámca: | Číslo | [Okruh ……………...……………………………………………………………….] |

GR: <…….> | | | Rok N [14] | Rok N+1 | Rok N+2 | Rok N+3 | … uveďte toľko rokov, koľko je nevyhnutných na preukázanie trvania vplyvu (pozri bod 1.6) | SPOLU |

Prevádzkové rozpočtové prostriedky | | | | | | | | |

Číslo rozpočtovej položky | Záväzky | (1) | neuplatňuje sa | | | | | | | |

| Platby | (2) | | | | | | | | |

Číslo rozpočtovej položky | Záväzky | (1a) | neuplatňuje sa | | | | | | | |

| Platby | (2a) | | | | | | | | |

Rozpočtové prostriedky administratívneho charakteru financované z prostriedkov pre osobitné programy [15] | neuplatňuje sa | | | | | | | |

Číslo rozpočtovej položky | | (3) | | | | | | | | |

Rozpočtové prostriedky pre GR <…….> SPOLU | Záväzky | =1+1a +3 | | | | | | | | |

| Platby | =2+2a+3 | | | | | | | | |

Prevádzkové rozpočtové prostriedky SPOLU | Záväzky | (4) | | | | | | | | |

| Platby | (5) | | | | | | | | |

Rozpočtové prostriedky administratívneho charakteru financované z prostriedkov pre osobitné programy SPOLU | (6) | | | | | | | | |

Rozpočtové prostriedky OKRUHU <….> viacročného finančného rámca SPOLU | Záväzky | =4+ 6 | | | | | | | | |

| Platby | =5+ 6 | | | | | | | | |

Ak návrh/iniciatíva ovplyvňuje viac ako jeden okruh:

Prevádzkové rozpočtové prostriedky SPOLU | Záväzky | (4) | | | | | | | | |

| Platby | (5) | | | | | | | | |

Rozpočtové prostriedky administratívneho charakteru financované z prostriedkov pre osobitné programy SPOLU | (6) | | | | | | | | |

Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 4 viacročného finančného rámca (Referenčná suma) SPOLU | Záväzky | =4+ 6 | | | | | | | | |

| Platby | =5+ 6 | | | | | | | | |

Okruh viacročného finančného rámca: | 5 | Administratívne výdavky |

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

| | | Rok N | Rok N+1 | Rok N+2 | Rok N+3 | … uveďte toľko rokov, koľko je nevyhnutných na preukázanie trvania vplyvu (pozri bod 1.6) | SPOLU |

GR: <…….> |

Ľudské zdroje | | | | | | | | |

Iné administratívne výdavky | | | | | | | | |

GR <…….> SPOLU | Rozpočtové prostriedky | | | | | | | | |

Rozpočtové prostriedky OKRUHU 5 viacročného finančného rámca SPOLU | (Celkové záväzky = Celkové platby) | | | | | | | | |

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

| | | Rok N [16] | Rok N+1 | Rok N+2 | Rok N+3 | … uveďte toľko rokov, koľko je nevyhnutných na preukázanie trvania vplyvu (pozri bod 1.6) | SPOLU |

Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 5 viacročného finančného rámca SPOLU | Záväzky | | | | | | | | |

| Platby | | | | | | | | |

3.2.2. Odhadovaný vplyv na prevádzkové rozpočtové prostriedky

– Návrh/iniciatíva nebude vyžadovať použitie prevádzkových rozpočtových prostriedkov

– Návrh/iniciatíva bude vyžadovať použitie prevádzkových rozpočtových prostriedkov ako sa uvádza ďalej:

Viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Uveďte ciele a výkony | | | Rok N | Rok N+1 | Rok N+2 | Rok N+3 | … uveďte toľko rokov, koľko je nevyhnutných na preukázanie trvania vplyvu (pozri bod 1.6) | SPOLU |

| VÝKONY |

| Druh výkonu [17] | Priemerné náklady na výkon | Počet výkonov | Náklady | Počet výkonov | Náklady | Počet výkonov | Náklady | Počet výkonov | Náklady | Počet výkonov | Náklady | Počet výkonov | Náklady | Počet výkonov | Náklady | Celkový počet výkonov | Celkové náklady |

OSOBITNÝ CIEĽ č. 1 [18]… | | | | | | | | | | | | | | | | |

- Výkon | | | | | | | | | | | | | | | | | | |

- Výkon | | | | | | | | | | | | | | | | | | |

- Výkon | | | | | | | | | | | | | | | | | | |

Medzisúčet pre osobitný cieľ č. 1 | | | | | | | | | | | | | | | | |

OSOBITNÝ CIEĽ č. 2… | | | | | | | | | | | | | | | | |

- Výkon | | | | | | | | | | | | | | | | | | |

Medzisúčet pre osobitný cieľ č. 2 | | | | | | | | | | | | | | | | |

NÁKLADY – SPOLU | | | | | | | | | | | | | | | | |

3.2.3. Odhadovaný vplyv na rozpočtové prostriedky administratívneho charakteru

3.2.3.1. Zhrnutie

– Návrh/iniciatíva nebude vyžadovať použitie rozpočtových prostriedkov administratívneho charakteru

– Návrh/iniciatíva bude vyžadovať použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov ako sa uvádza ďalej:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

| Rok N [19] | Rok N+1 | Rok N+2 | Rok N+3 | … uveďte toľko rokov, koľko je nevyhnutných na preukázanie trvania vplyvu (pozri bod 1.6) | SPOLU |

OKRUH 5 viacročného finančného rámca | | | | | | | | |

Ľudské zdroje | | | | | | | | |

Iné administratívne výdavky | | | | | | | | |

Medzisúčet pre OKRUH 5 viacročného finančného rámca | | | | | | | | |

Mimo OKRUHU 5 [20] viacročného finančného rámca | | | | | | | | |

Ľudské zdroje | | | | | | | | |

Iné administratívne výdavky | | | | | | | | |

Medzisúčet mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca | | | | | | | | |

SPOLU | | | | | | | | |

3.2.3.2. Odhadované požiadavky na ľudské zdroje

– Návrh/iniciatíva nebude vyžadovať použitie ľudských zdrojov

– Návrh/iniciatíva bude vyžadovať použitie ľudských zdrojov ako sa uvádza ďalej:

Odhad vyjadrený v celej sume (alebo nanajvýš s jedným desatinným miestom)

| Rok N | Rok N+1 | Rok N+2 | Rok N+3 | … uveďte toľko rokov, koľko je nevyhnutných na preukázanie trvania vplyvu (pozri bod 1.6) |

Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci) |

XX 01 01 01 (Ústredie a reprezentačné kancelárie Komisie) | | | | | | | |

XX 01 01 02 (Delegácie) | | | | | | | |

XX 01 05 01 (Nepriamy výskum) | | | | | | | |

10 01 05 01 (Priamy výskum) | | | | | | | |

Externí zamestnanci (v jednotkách ekvivalentu plného pracovného úväzku: FTE) [21] |

XX 01 02 01 (CA, INT, SNE z celkových prostriedkov) | | | | | | | |

XX 01 02 02 (CA, INT, JED, LA a SNE v delegáciách) | | | | | | | |

XX 01 04 rr [22] | - v ústredí [23] | | | | | | | |

| - v delegáciách | | | | | | | |

XX 01 05 02 (CA, INT, SNE – nepriamy výskum) | | | | | | | |

10 01 05 02 (CA, INT, SNE – priamy výskum) | | | | | | | |

Iné rozpočtové položky (spresnite) | | | | | | | |

SPOLU | | | | | | | |

XX je príslušná oblasť politiky alebo výdavková kapitola.

Požiadavky na ľudské zdroje budú splnené prostredníctvom zamestnancov GR, ktorí sú poverení riadením opatrenia a/alebo sú pridelení v rámci GR, ak je to potrebné, spolu so všetkými dodatočnými pridelenými prostriedkami, ktoré môžu byť poskytnuté riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania prostriedkov a so zreteľom na rozpočtové obmedzenia.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Úradníci a dočasní zamestnanci | |

Externí zamestnanci | |

3.2.4. Zlučiteľnosť so súčasným viacročným finančným rámcom

– Návrh/iniciatíva je zlučiteľná so súčasným viacročným finančným rámcom.

– Návrh/iniciatíva bude vyžadovať zmenu v plánovaní príslušnej výdavkovej kapitoly vo viacročnom finančnom rámci.

Vysvetlite, aké zmeny v plánovaní sú potrebné, a spresnite príslušné rozpočtové položky a zodpovedajúce sumy.

– Návrh/iniciatíva si vyžaduje uplatnenie nástroja flexibility alebo revíziu viacročného finančného rámca [24].

Vysvetlite, čo je nevyhnutné, a spresnite príslušné výdavkové kapitoly, rozpočtové položky a zodpovedajúce sumy.

3.2.5. Účasť tretích strán na financovaní

– X Návrh/iniciatíva neustanovuje spolufinancovanie prostredníctvom tretích strán

– Návrh/iniciatíva ustanovuje spolufinancovanie, odhad sa uvádza ďalej:

Rozpočtové prostriedky v miliónoch EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

| Rok N | Rok N+1 | Rok N+2 | Rok N+3 | … uveďte toľko rokov, koľko je nevyhnutných na preukázanie trvania vplyvu (pozri bod 1.6) | Spolu |

Spresnite spolufinancujúci orgán | | | | | | | | |

SPOLU – spolufinancované rozpočtové prostriedky | | | | | | | | |

3.3. Odhadovaný vplyv na príjmy

– Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

– Návrh/iniciatíva má takýto finančný vplyv:

– na vlastné zdroje

– na rôzne príjmy

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtová položka príjmov: | Rozpočtové prostriedky k dispozícii na uplatňovanie existujúceho rozpočtu | Vplyv návrhu/iniciatívy [25] |

| | Rok N | Rok N+1 | Rok N+2 | Rok N+3 | … vložte taký počet stĺpcov, aký je potrebný na vyjadrenie trvania vplyvu (pozri bod 1.6) |

Článok …………. | | | | | | | | |

V súvislosti s rôznymi pridelenými príjmami uveďte dotknuté výdavkové rozpočtové položky.

Uveďte metódu výpočtu vplyvu na príjmy.

[1] Ú. v. EÚ […] C […], […], s. […].

[2] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike a o zrušení nariadenia (ES, Euratom) č. 1101/2008 o prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev, nariadenia Rady (ES) č. 322/97 o štatistike Spoločenstva a rozhodnutia Rady 89/382/EHS, Euratom o založení Výboru pre štatistické programy Európskych spoločenstiev, Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164.

[3] Ú. v. EÚ L 145, 10.6.2009, s. 1.

[4] Ú. v. ES L 310, 30.11.1996, s. 1.

[5] Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1.

[6] Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 6.

[7] ABM: riadenie založené na činnostiach (Activity-Based Management) – ABB: zostavovanie rozpočtu založené na činnostiach (Activity-Based Budgeting).

[8] Ako sa uvádza v článku 49 ods. 6 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

[9] Podrobné informácie o režimoch riadenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sa nachádzajú na webovej stránke: http://www.cc.cec/budg/man/budgmanag/budgmanag_en.html.

[10] Ako sa uvádza v článku 185 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

[11] DRP= diferencované rozpočtové prostriedky / NRP= nediferencované rozpočtové prostriedky.

[12] EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

[13] Kandidátske krajiny a, ak je to potrebné, prípadné kandidátske krajiny zo západného Balkánu.

[14] Rok N je rok, v ktorom sa začína vykonávanie návrhu/iniciatívy.

[15] Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky na podporu vykonávania programov a/alebo opatrení EÚ (predtým rozpočtové položky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

[16] Rok N je rok, v ktorom sa začína vykonávanie návrhu/iniciatívy.

[17] Výkony sú výrobky a služby, ktoré budú dodané alebo poskytnuté (napr.: počet financovaných výmen študentov, počet km vybudovaných ciest atď.).

[18] Ako sa uvádza v časti 1.4.2. „Osobitné ciele... “.

[19] Rok N je rok, v ktorom sa začína vykonávanie návrhu/iniciatívy.

[20] Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky na podporu vykonávania programov a/alebo opatrení EÚ (predtým rozpočtové položky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

[21] CA = zmluvný zamestnanec; INT = zamestnanci agentúry („Intérimaire“); JED = „Jeune Expert en Délégation“ (nižší experti v delegáciách); LA = miestny zamestnanec; SNE = vyslaný národný expert.

[22] V rámci stropu pre externých zamestnancov z operačných rozpočtových prostriedkov (predtým rozpočtové položky „BA“).

[23] V podstate pre štrukturálne fondy, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky fond pre rybné hospodárstvo (EFRH).

[24] Pozri body 19 a 24 medziinštitucionálnej dohody.

[25] Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia byť čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odpočítaní 25 % na náklady na výber.

--------------------------------------------------