Súdna spolupráca v občianskych veciach

V skutočnom európskom priestore spravodlivosti by jednotlivci a podniky mali mať možnosť plne uplatňovať svoje práva. Hlavný cieľ súdnej spolupráce v občianskych veciach spočíva v zlepšení spolupráce medzi orgánmi krajín EÚ, aby sa tak odstránili prekážky vyplývajúce z nesúladu medzi rôznymi súdnymi a správnymi systémami (vzájomné uznávanie a výkon zahraničných rozsudkov, prístup k spravodlivosti a harmonizácia vnútroštátnych právnych predpisov).

V roku 1993 bola súdna spolupráca v občianskych veciach zahrnutá do hlavy VI Maastrichtskej zmluvy. Amsterdamskou zmluvou sa súdna spolupráca v občianskych veciach presunula do hlavy IV Zmluvy o Európskom spoločenstve (článok 65), čím prešla do právomoci Spoločenstva a stala sa súčasťou priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

Európska rada v Tampere (október 1999) urobila zo zásady vzájomného uznávania rozsudkov skutočný základný kameň súdnej spolupráce v občianskych aj trestných veciach v rámci EÚ.

Po nadobudnutí účinnosti Lisabonskej zmluvy v decembri 2009 sa súdna spolupráca v občianskych veciach presunula do hlavy V Zmluvy o fungovaní Európskej únie spolu so všetkými ďalšími aspektmi, ktoré súvisia s priestorom slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Odvtedy sa rozhodnutia v tejto oblasti prijímajú v súlade s riadnym legislatívnym postupom, s výnimkou otázok týkajúcich sa rodinného práva.

POZRI AJ

• Európska justičná sieť v trestných veciach (EJS)
• Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti
• Riadny legislatívny postup (spolurozhodovanie)
• Policajná a súdna spolupráca v trestných veciach
• Európska justičná sieť – občianske a obchodné veci (súhrn)
• Civilná justícia na webovej lokalite Európskej komisie