Organizácia Spojených národov definuje ľudské práva ako „morálne princípy alebo normy, ktoré popisujú určité štandardy ľudského správania a sú riadne chránené v komunálnom a medzinárodnom práve“.
V Európskej únii (EÚ) sa pojem „základné práva“ používa na vyjadrenie koncepcie „ľudských práv“. Tieto práva, ktoré predstavujú základné práva jednotlivcov žijúcich v EÚ, sú zakotvené v Charte základných práv EÚ. Charta sa stala právne účinnou pre celú EÚ nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy v decembri 2009.
Rešpektovanie ľudských práv a dôstojnosti predstavuje jednu z ústredných hodnôt EÚ. Spolu so zásadami slobody, demokracie, rovnosti a právneho štátu usmerňuje činnosť EÚ v rámci jej hraníc aj mimo nich. EÚ používa pojem „ľudské práva“ na označenie takýchto práv za vlastnými hranicami, napríklad v kontexte svojich vonkajších vzťahov a politík rozvojovej spolupráce.
Článok 7 Zmluvy o Európskej únii umožňuje pozastaviť práva vyplývajúce z členstva v EÚ (ako sú hlasovacie práva v Rade), ak krajina závažne a trvalo porušuje zásady, na ktorých sa zakladá EÚ (sloboda, demokracia, dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd a právny štát).