Nie všetky členské štáty majú rovnaký cieľ do roku 2030. V ESR sa zaťaženie znižovaním emisií skleníkových plynov rozdeľuje v súlade so spravodlivosťou a nákladovou efektívnosťou.
Do roku 2030 musia členské štáty znížiť svoje úrovne emisií skleníkových plynov v súlade s percentuálnymi hodnotami stanovenými v stĺpci 2 prílohy I, ktoré sa pohybujú od 10 % (Bulharsko) do 50 % (Dánsko, Nemecko, Luxembursko, Fínsko a Švédsko).
Európska komisia má právomoc prijímať vykonávacie akty, ktorými sa stanovujú jednotlivé ročné emisné kvóty členských štátov na roky 2021 – 2030, vyjadrené v tonách ekvivalentu CO2 v súlade s lineárnymi trajektóriami stanovenými v nariadení. Vzhľadom na to, že v roku 2023 boli ciele a systém trajektórií, ktoré k nim viedli, pozmenené, Komisia v roku 2023 zmení vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2015/726 s cieľom aktualizovať množstvo ročných emisných kvót pridelených členským štátom v rokoch 2023 – 2030.
Pravidlá flexibility v zmenenom nariadení členským štátom umožňujú:
Deväť členských štátov (uvedených v prílohe II: Belgicko, Dánsko, Írsko, Luxembursko, Malta, Holandsko, Rakúsko, Fínsko a Švédsko) môže zrušiť obmedzené percento svojich kvót systému obchodovania s emisiami až do kombinovaného maxima 100 miliónov ton ekvivalentu CO2 s cieľom kompenzovať nadmerné emisie v sektoroch ESR. Členské štáty musia do oznámiť Komisii, ak plánujú použiť alebo ďalej využívať obmedzené zrušenie kvót systému obchodovania s emisiami.
Komisia bude v rokoch 2027 (v súvislosti s emisiami v rokoch 2021 – 2025) a 2032 (v súvislosti s emisiami v rokoch 2026 – 2030) vykonávať kontroly splnenia podmienok. Ak z týchto kontrol vyplynie, že po využití uvedených možností flexibility členský štát nemá v danom roku dostatok pridelených emisných kvót na pokrytie všetkých svojich emisií skleníkových plynov, množstvo nadbytočných emisií sa vynásobí koeficientom 1,08 a výsledok sa pripočíta k emisiám vyprodukovaným v nasledujúcom roku.
Členské štáty, ktoré spĺňajú určité kritériá týkajúce sa hrubého domáceho produktu a emisií skleníkových plynov, môžu získať obmedzený počet kvót z bezpečnostnej rezervy obsahujúcej až 105 miliónov ton ekvivalentu CO2 na kompenzáciu emisií, ktoré môžu vyprodukovať nad rámec svojich cieľov na rok 2030.
Komisia:
Nariadením (EÚ) 2018/842 sa mení aj nariadenie (EÚ) č. 525/2013, ktoré bolo následne zrušené a nahradené nariadením (EÚ) 2018/1999 – pozri súhrn).
Nariadenie (EÚ) 2018/842 sa uplatňuje od .
Pozmeňujúce nariadenie (EÚ) 2023/857 sa uplatňuje od .
Nariadenie je ďalším krokom k splneniu predchádzajúceho záväzku EÚ v rámci Parížskej dohody znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov aspoň o 40 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990.
Sektory, na ktoré sa vzťahuje nariadenie, pokrývajú takmer 60 % celkových domácich emisií EÚ.
Ďalšie informácie:
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 z o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody, a o zmene nariadenia (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 156, , s. 26).
Následné zmeny nariadenia (EÚ) 2018/842 boli zapracované do pôvodného textu. Toto konsolidované znenie slúži len na dokumentačné účely.
Posledná aktualizácia