Európsky právny predpis v oblasti klímy

HLAVNÉ BODY

Inštitúcie EÚ a členské štáty EÚ musia prijať všetky potrebné opatrenia, aby naplnili ciele nariadenia, a zohľadňovať pritom spravodlivosť, solidaritu a nákladovú efektívnosť.

Nariadením sa zriaďuje nezávislá Európska vedecká poradná rada pre zmenu klímy. Medzi úlohy rady patrí napríklad posudzovať najnovšie vedecké zistenia správ Medzivládneho panelu o zmene klímy a vedecké údaje o klíme, najmä informácie relevantné pre EÚ, ako aj poskytovať vedecké poradenstvo a vydávať správy.

Členské štáty sa vyzývajú zriadiť poradný orgán pre oblasť klímy, ktorý bude poskytovať odborné vedecké poradenstvo príslušným vnútroštátnym orgánom.

V nariadení sa vymedzujú nasledujúce strednodobé opatrenia EÚ, ktorých cieľom je pomôcť EÚ pri dosahovaní cieľa klimatickej neutrality do roku 2050.

• Zníženie čistých emisií skleníkových plynov EÚ najmenej o 55 % do roku 2030 (v  porovnaní s úrovňami z roku 1990). V roku 2023 EÚ prijala balík „Fit for 55“, ktorým sa modernizujú existujúce právne predpisy EÚ a ktorý obsahuje aj nové iniciatívy na vykonávanie tohto nového cieľa.
• Obmedzenie príspevku čistého odstraňovania na maximálne množstvo 225 miliónov ton ekvivalentu kysličníka uhličitého (CO₂) s cieľom zabezpečiť, aby sa do roku 2030 vynaložilo dostatočné úsilie v oblasti zmierňovania zmeny klímy. S cieľom zintenzívniť záchyt² uhlíka v EÚ v súlade so zámerom dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 sa v nariadení tiež ustanovuje, že EÚ sa zameria na dosiahnutie vyššieho objemu čistého záchytu uhlíka v roku 2030.
• Stanovuje sa záväzný klimatický cieľ do roku 2040, ktorým je 90 %-né zníženie čistých emisií skleníkových plynov (emisie po odpočítaní odstránených emisií) v porovnaní s úrovňami z roku 1990.
• Od Európskej komisie sa vyžaduje, aby so zreteľom na obdobie po roku 2030 preskúmala príslušné právne predpisy EÚ na základe podrobných posúdení vplyvu s cieľom umožniť dosiahnutie cieľa na rok 2040 a cieľa klimatickej neutrality a aby pokračovala v posilňovaní podporného rámca na podporu dotknutých právnických a fyzických osôb počas transformácie.
• Od Komisie sa požaduje, aby zabezpečila, že legislatívne návrhy na obdobie po roku 2030 budú primerane odrážať celý rad stanovených prvkov vrátane:
  • primeraného príspevku vysokokvalitných medzinárodných kreditov podľa článku 6 Parížskej dohody (až do výšky 5 % čistých emisií EÚ z roku 1990, počnúc rokom 2036),
  • úlohy domácich trvalých odstránení emisií v systéme EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS),
  • väčšej flexibility v rámci jednotlivých odvetví a nástrojov aj medzi nimi,
  • potreby spravodlivej, nestrannej, pragmatickej, nákladovo efektívnej a sociálne vyváženej transformácie,
  • technologickej neutrality a nákladovej efektívnosti,
  • dostupnosti energie, cenovej dostupnosti, energetickej bezpečnosti a energetickej efektívnosti a
  • investičných potrieb a príležitostí.
• Požiadavka, aby Komisia každé dva roky posudzovala vykonávanie priebežných cieľov a trajektórií dekarbonizácie a podávala o tom správy, pričom zohľadní najnovšie vedecké dôkazy, technologický pokrok a meniace sa výzvy a príležitosti pre globálnu konkurencieschopnosť EÚ. K posúdeniu môžu byť v prípade potreby pripojené legislatívne návrhy.

• Od Komisie sa vyžaduje, aby do šiestich mesiacov po každom globálnom hodnotení na základe Parížskej dohody predkladala Európskemu parlamentu a Rade Európskej únie správu o stave fungovania nariadenia. V tejto správe má Komisia zohľadniť prvky, ako sú konkurencieschopnosť európskych priemyselných odvetví, vývoj cien energie, sociálno-ekonomické vplyvy, technologický pokrok, odhadovaná úroveň čistých odstránení emisií na úrovni EÚ, pokrok pri dosahovaní priebežných cieľov a flexibilita členských štátov využívať vysokokvalitné medzinárodné kredity až do výšky 5 % ich cieľov a úsilia po roku 2030.

• Odloženie uplatňovania systému obchodovania s emisiami pre budovy, cestnú dopravu a ďalšie sektory (ETS2) stanoveného v kapitole IVa smernice 2003/87/ES (pozri konsolidované znenie) do roku 2028. Uplatňujú sa pravidlá stanovené v článku 30k ods. 2 písm. a) až e) smernice 2003/87/ES (pozri súhrn). Ustanovenia článku 10a ods. 8b smernice 2003/87/ES sa uplatňujú aj v roku 2026.

Adaptácia na zmenu klímy si vyžaduje, aby:

• inštitúcie EÚ a členské štáty zvýšili svoju schopnosť adaptácie, posilnili svoju odolnosť a znížili mieru zraniteľnosti voči zmene klímy, a aby zabezpečili, že adaptačné politiky budú súdržné a vzájomne sa podporujúce, budú prinášať prínos pre sektorové politiky, pomôžu integrovať tieto opatrenia do všetkých oblastí politík a budú sa osobitne zameriavať na najzraniteľnejšie osoby a sektory,
• Komisia prijala adaptačnú stratégiu EÚ a usmernenia do 30. júla 2022, v ktorých sa stanovia spoločné zásady a postupy identifikácie, klasifikácie a riadenia klimatických rizík pri plánovaní, vypracúvaní, vykonávaní a monitorovaní projektov a programov,
• členské štáty prijali a vykonávali národné adaptačné stratégie a plány, pričom budú zohľadňovať osobitnú zraniteľnosť príslušných odvetví, ako sú poľnohospodárske a vodovodné a potravinové systémy, ako aj potravinová bezpečnosť, pričom musia podporovať riešenia blízke prírode a riešenie založené na ekosystémoch.

Na posúdenie pokroku EÚ a pokroku na úrovni štátov sa od Komisie vyžaduje, aby:

• do 30. septembra 2023 a následne každých päť rokov hodnotila pokrok, ktorý EÚ a členské štáty dosiahli smerom k cieľom do roku 2050 a cieľom v oblasti adaptácie, ako aj súlad týchto opatrení na úrovni EÚ   štátov,
• posúdila, či sú navrhované opatrenia a právne predpisy EÚ vrátane rozpočtových návrhov v súlade s cieľmi do roku 2030 a 2040 a s cieľom klimatickej neutrality do roku 2050, ako aj so zabezpečením pokroku v oblasti adaptácie,
• pravidelne hodnotila súlad príslušných vnútroštátnych opatrení a vydávala odporúčania členskému štátu, ak zistí nesúlad pri zabezpečovaní cieľa klimatickej neutrality alebo neprimeraný pokrok, pokiaľ ide o posilnenie adaptačných kapacít a, ktoré budú zvyšovať odolnosť a znižovať zraniteľnosti voči zmene klímy.

Nariadením sa menia:

• nariadenie (ES) č. 401/2009 o Európskej environmentálnej agentúre a Európskej environmentálnej informačnej a monitorovacej sieti (pozri súhrn) a nariadenie (EÚ) 2018/1999 o riadení energetickej únie (pozri súhrn).