Spoločné pravidlá týkajúce sa finančných prostriedkov EÚ (2021 – 2027)

HLAVNÉ BODY

Päť cieľov politiky

EFRR, ESF+, Kohézny fond a ENRAF podporujú tieto ciele politiky:

• konkurencieschopnejšia a inteligentnejšia Európa presadzujúca:
  • inovatívnu a inteligentnú transformáciu hospodárstva,
  • regionálnu prepojenosť informačných a komunikačných technológií,
• ekologickejšia, nízkouhlíková Európa s prechodom na hospodárstvo s nulovým čistým obsahom uhlíka presadzujúca:
  • čistú a spravodlivú energetickú transformáciu,
  • zelené investície (súvisiace so zachovaním prírodných zdrojov),
  • modré investície (súvisiace s oceánmi, moriami a pobrežiami),
  • obehové hospodárstvo,
  • zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu,
  • predchádzania rizikám a ich riadenia,
  • udržateľnej mestskej mobility,
• prepojenejšia Európa vďaka posilneniu mobility,
• sociálnejšia a inkluzívnejšia Európa vďaka implementácii Európskeho piliera sociálnych práv,
• Európa bližšie k občanom vďaka udržateľnému a integrovanému rozvoju všetkých typov území a miestnych iniciatív.

Ciele v oblasti klímy

Fondy by mali prispievať k zohľadňovaniu opatrení v oblasti klímy a k dosahovaniu všeobecného cieľa 30 % výdavkov rozpočtu EÚ na podporu cieľov v oblasti klímy. Členské štáty EÚ musia najmä poskytovať informácie o tom, ako podporujú ciele v oblasti životného prostredia a klímy, pričom ich príspevok k celkovému cieľu je vyjadrený ako percentuálny podiel ich celkových pridelených prostriedkov z EFRR a Kohézneho fondu. V prípade nedostatočného pokroku pri dosahovaní týchto cieľov sa členský štát a Európska komisia na výročnom stretnutí zameranom na preskúmanie dohodnú na nápravných opatreniach.

Kľúčové zásady

Členské štáty a Komisia realizujú pridelené rozpočtové prostriedky na základe týchto zásad.

• Zdieľané riadenie. Opatrenia plánuje Komisia spoločne s členskými štátmi. Členské štáty sú zodpovedné za vykonávanie opatrení a refundáciu výdavkov prijímateľom, zatiaľ čo Komisia monitoruje vykonávanie, refunduje výdavky členským štátom a v konečnom dôsledku zodpovedá za rozpočet.
• Partnerstvo a viacúrovňové riadenie. Členské štáty musia zorganizovať a realizovať komplexné partnerstvo zahŕňajúce aspoň týchto partnerov:
  • regionálne, miestne, mestské a ostatné orgány verejnej správy,
  • hospodárski a sociálni partneri,
  • príslušné subjekty, ktoré zastupujú občiansku spoločnosť, ako sú partneri z oblasti životného prostredia, mimovládne organizácie a subjekty zodpovedné za podporu sociálneho začleňovania, základných práv, práv osôb zo zdravotným postihnutím, rodovej rovnosti a nediskriminácie,
  • výskumné organizácie a univerzity.
• Horizontálne zásady. Tie zabezpečujú:
  • dodržiavanie základných práv a Charty základných práv Európskej únie,
  • zohľadňovanie rovnosti mužov a žien a hľadiska rodovej rovnosti a začleňovanie rodového hľadiska, ako aj dostupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím,
  • prijímanie primeraných opatrení na zabránenie akejkoľvek diskriminácii z dôvodu pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo vierovyznania, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie počas prípravy, vykonávania a monitorovania programov, podávania správ o nich a ich hodnotenia.

Partnerská dohoda

Každý členský štát vypracuje dohodu o partnerstve, v ktorej stanoví, ako zamýšľa účinne a efektívne využívať EFRR, ESF+, Kohézny fond, FST a ENRAF na obdobie rokov 2021 – 2027.

Programovanie

Členské štáty v spolupráci s partnermi pripravia programy financovania na roky 2021 – 2027, ktoré sa predložia Komisii najneskôr 3 mesiace po predložení partnerskej dohody. V nariadení sa vymedzujú pravidlá týkajúce sa týchto aspektov programovania:

• obsah,
• schvaľovanie,
• zmena,
• spoločná podpora z EFRR, ESF+, Kohézneho fondu a FST,
• prevod zdrojov vrátane osobitných pravidiel pre prevody z EFRR a ESF+ do FST.

Územný rozvoj

Integrovaný prístup k územnému rozvoju je posilnený a môže byť podporovaný ktorýmkoľvek z týchto spôsobov:

• integrované územné investície, ktoré umožňujú členským štátom kombinovať financovanie z viacerých fondov, programov alebo priorít toho istého programu s cieľom zabezpečiť integrovanú stratégiu pre konkrétne územie,
• miestny rozvoj vedený komunitou, nástroj používaný na nižšej ako regionálnej úrovni, ktorý dopĺňa podporu na miestnej úrovni na mobilizáciu a zapojenie miestnych komunít a organizácií so zameraním na:
  • budovanie kapacít,
  • vykonávanie operácií a
  • riadenie, monitorovanie a hodnotenie stratégie vrátane komunikácie so zainteresovanými stranami,
• iné územné nástroje vytvorené členským štátom.

Technická pomoc

Na podnet Komisie sa z fondov môžu podporovať akcie na prípravu, monitorovanie, kontrolu, audit, hodnotenie, komunikáciu, viditeľnosť a administratívnu a technickú pomoc pri implementácii nariadenia a tam, kde je to vhodné, v krajinách mimo EÚ.

Na podnet členského štátu sa z fondov môžu podporovať opatrenia na efektívnu správu a využívanie fondov vrátane budovania kapacít partnerov, prípravy, odbornej prípravy, riadenia, monitorovania, hodnotenia, viditeľnosti a komunikácie.

Výkonnosť

Členské štáty zavedú systém, ktorý im umožní monitorovať, hodnotiť výkonnosť a podávať o nej správy. Pozostáva z:

• ukazovateľov výstupov a výsledkov spojených so špecifickými cieľmi,
• čiastkových cieľov, ktoré sa v prípade ukazovateľov výstupov majú dosiahnuť do konca roku 2024, a
• cieľových hodnôt, ktoré sa v prípade ukazovateľov výstupov a výsledkov majú dosiahnuť do konca roku 2029.

Monitorovanie

• Každý členský štát zriadi monitorovací výbor do 3 mesiacov od schválenia programu. Výbory sa stretávajú aspoň raz do roka, aby posúdili pokrok dosiahnutý pri plnení cieľov programu. Členský štát určí zloženie výboru a zabezpečí rovnomerné zastúpenie relevantných orgánov a zástupcov partnerov.
• Každý člen monitorovacieho výboru má hlasovacie právo. Rokovací poriadok upravuje hlasovacie práva a podrobnosti postupu monitorovacieho výboru.
• Zástupcovia Komisie sa na práci monitorovacieho výboru podieľajú v monitorovacej a poradnej funkcii.
• Raz za rok sa zorganizuje stretnutie Komisie a každého členského štátu zamerané na preskúmanie výkonnosti každého programu.

Hodnotenie

Členské štáty alebo ich riadiace orgány hodnotia programy s pomocou funkčne nezávislých odborníkov s cieľom zlepšiť kvalitu a vykonávanie programu.

Komisia vykoná svoje vlastné strednodobé hodnotenie každého fondu do konca roku 2024 a retrospektívne hodnotenie do 31. decembra 2031. Hodnotenia sú založené na týchto kritériách:

• efektívnosť
• účinnosť
• relevantnosť
• koherentnosť
• prospech pre EÚ.

Pri hodnoteniach sa môžu zohľadniť aj inkluzívnosť, nediskriminácia a viditeľnosť.

Okrem toho musia členské štáty do 30. júna 2029 vypracovať hodnotenie pre každý program s cieľom posúdiť jeho vplyv.

Viditeľnosť

Každý členský štát musí zabezpečiť viditeľnosť podpory pri všetkých činnostiach týkajúcich sa operácií podporovaných z fondov, ako aj informovanie občanov EÚ o úlohe a úspešných výsledkoch fondov, a to prostredníctvom jednotného webového portálu, ktorý poskytuje prístup ku všetkým programom týkajúcim sa daného členského štátu.

Najmä prijímatelia a orgány implementujúce finančné nástroje musia priznať podporu z fondov v súlade s pravidlami stanovenými v nariadení; ak tak neurobia, riadiaci orgán je oprávnený uplatniť opatrenia a zrušiť až 3 % podpory z fondov na dotknutú operáciu.

Finančná podpora

Finančný príspevok EÚ môže mať niektorú z týchto foriem:

• financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi, a to buď na základe splnenia podmienok, alebo dosiahnutia výsledkov,
• refundácia grantov poskytnutých členskými štátmi prijímateľom,
• refundácia programových príspevkov od riadiacich orgánov do finančných nástrojov,
• oprávnené jednotkové náklady,
• vopred jasne identifikované jednorazové platby,
• vopred identifikované paušálne financovanie,
• kombinácia vyššie uvedených položiek.

Členské štáty využívajú prostriedky na poskytovanie podpory prijímateľom vo forme grantov, finančných nástrojov alebo cien (alebo ich kombinácie).

Oprávnenosť

Oprávnenosť výdavkov sa stanoví na základe vnútroštátnych pravidiel okrem prípadov, keď sú stanovené osobitné pravidlá v tomto nariadení alebo v špecifických nariadeniach pre jednotlivé fondy.

Na príspevok z fondov nie sú oprávnené tieto náklady:

• úroky z dlžných súm, s malými výnimkami,
• nákup pôdy v hodnote presahujúcej 10 % celkových oprávnených výdavkov alebo 15 % v prípade zanedbaných plôch a plôch, ktoré sa používali na priemyselné účely a ktorých súčasťou sú budovy (neuplatňuje sa, ak projekt zahŕňa ochranu životného prostredia),
• daň z pridanej hodnoty (DPH) okrem:
  • operácií s nákladmi nižšími ako 5 000 000 EUR (vrátane DPH),
  • operácií s nákladmi vyššími ako 5 000 000 EUR (vrátane DPH), ak je DPH nenávratná podľa vnútroštátnych právnych predpisov, alebo
  • fondov malých projektov a investícií v rámci cieľa Európska územná spolupráca (Interreg).

V špecifických nariadeniach pre jednotlivé fondy sa môžu určiť dodatočné náklady, ktoré nie sú oprávnené na príspevok z konkrétneho fondu.

Riadenie a kontrola

Členské štáty musia mať efektívne fungujúce systémy riadenia a kontroly pre svoje programy a sú zodpovedné okrem iného za:

• zabezpečenie toho, aby programy fungovali v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia a podrobnými kľúčovými požiadavkami,
• zabezpečenie zákonnosti výdavkov v účtoch predložených Komisii,
• prevenciu, odhaľovanie a nápravu nezrovnalostí vrátane podvodov a podávanie správ o nich,
• zabezpečenie kvality, presnosti a spoľahlivosti monitorovacieho systému a údajov o ukazovateľoch,
• zabezpečenie toho, aby sa každá výmena informácií medzi prijímateľmi a orgánmi zodpovednými za programy vykonala prostredníctvom systémov elektronickej výmeny údajov,
• zabezpečenie uverejnenia informácií,
• systémy a postupy na zabezpečenie toho, aby sa uchovávali všetky doklady požadované na audítorský záznam.

Komisia musí okrem iného:

• uistiť sa, že členské štáty majú účinné, efektívne systémy riadenia a kontroly v súlade s nariadením,
• vykonávať audity do 3 rokov po schválení účtov s výnimkou podozrenia z podvodu.

Riadiace orgány sú okrem iného zodpovedné za:

• výber operácií,
• vykonávanie riadenia programov,
• podporu práce monitorovacieho výboru,
• dohľad nad sprostredkovateľskými orgánmi.
• bezpečné zaznamenávanie údajov o každej operácii na monitorovanie, hodnotenie, finančné riadenie, overovanie a audity.

V nariadení sa stanovujú podrobné pravidlá pre audity vykonávané vnútroštátnymi orgánmi auditu vrátane:

• auditov operácií,
• dojednaní týkajúcich sa jedného auditu,
• využitia vnútroštátnych systémov riadenia prostredníctvom posilnených proporčných opatrení.

Finančné riadenie

V nariadení sa vymedzujú podrobné pravidlá, ktoré sa týkajú:

• rozpočtových záväzkov,
• vrátenia platieb,
• pravidiel týkajúcich sa platieb členským štátom,
• typov platieb a platných spoločných pravidiel,
• príspevku EÚ na základe jednotkových nákladov, jednorazových platieb a paušálnych sadzieb a financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi,
• prerušení a pozastavení,
• obsahu, predloženia a preskúmania účtov,
• výpočtu zostatku,
• finančných opráv,
• zásad, pravidiel, postupov a výnimiek z pravidiel zrušenia viazanosti (stiahnutie sumy).

Finančný rámec

EFRR, ESF+ a Kohézny fond podporujú cieľ investovania do zamestnanosti a rastu, ktorý je pridelený všetkým regionálnym úrovniam 2 nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely, ako je stanovené v nariadení (ES) č. 1059/2003 (pozri zhrnutie).

Prostriedky z EDRF a ESF+ sa prideľujú najmä týmto trom kategóriám regiónov:

• menej rozvinuté regióny, ktorých hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa je nižší ako 75 % priemeru EÚ27 (všetkých 27 členských štátov),
• regióny v prechodnej fáze, ktorých HDP na obyvateľa dosahuje medzi 75 % až 100 % priemeru EÚ27,
• rozvinutejšie regióny, ktorých HDP na obyvateľa presahuje 100 % priemeru EÚ27.

Kohézny fond podporuje tie členské štáty, ktorých hrubý národný dôchodok na obyvateľa meraný v štandardoch kúpnej sily a vypočítaný na základe údajov EÚ za obdobie rokov 2015 – 2017 je nižší ako 90 % priemerného hrubého národného dôchodku na obyvateľa EÚ27 za rovnaké referenčné obdobie.

V nariadení sa takisto podrobne uvádzajú:

• zdroje na hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť,
• zdroje na cieľ Investovanie do zamestnanosti a rastu a na Interreg,
• prevoditeľnosť zdrojov a
• určenie mier spolufinancovania.

Preskúmanie

Európsky parlament a Rada Európskej únie musia nariadenie preskúmať do 31. decembra 2027.

Dodatočná flexibilita pri riešení dôsledkov nevyprovokovanej a neoprávnenej invázie Ruska na Ukrajinu

Cieľom pozmeňujúceho nariadenia (EÚ) 2022/2039) je znížiť zaťaženie rozpočtov členských štátov a uľahčiť vykonávanie operácií zameraných na riešenie problémov vyplývajúcich z ruskej agresívnej vojny proti Ukrajine.

• Zvyšuje sa ním miera predbežného financovania pre programy z EFRR, ESF+ a Kohézneho fondu v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu o 0,5 % v roku 2022 a 0,5 % v roku 2023 z celkovej podpory z fondov stanovených v rozhodnutí, ktorým sa schvaľuje program vo všetkých členských štátoch.
• Nariadením sa do 30. júna 2024 umožňuje miera spolufinancovania EÚ až do výšky 100 % pre samostatné priority zriadené v rámci programov, ktoré podporujú operácie na podporu sociálno-ekonomickej integrácie štátnych príslušníkov krajín mimo EÚ. Najmenej 30 % podpory v rámci priority sa musí udeliť prijímateľom, ktoré sú miestnymi orgánmi a organizáciami občianskej spoločnosti pôsobiacimi v miestnych spoločenstvách. Celková suma programovaná v rámci takýchto priorít v členskom štáte nesmie presiahnuť 5 % počiatočných národných pridelených prostriedkov daného členského štátu z EFRR a ESF+ spolu. Miera spolufinancovania až do výšky 100 % bude preskúmaná do 30. júna 2024.
• Operácie s celkovými nákladmi presahujúcimi 1 milión EUR, ktoré boli vybrané na podporu podľa nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a začali sa pred 29. júnom 2022, sú oprávnené na podporu v programovom období 2021 až 2027 a riadiaci orgán môže priamo poskytnúť podporu, ak sú splnené určité dôležité podmienky.

Podpora cenovo dostupnej energie (SAFE)

Pozmeňujúce nariadenie (EÚ) 2023/435 je súčasťou väčšej zmeny politiky v záujme riešenia energetickej závislosti EÚ od Ruska.

Konkrétne umožňuje členským štátom využiť až 7,5 % prostriedkov vyčlenených na politiku súdržnosti na roky 2021 až 2027 na príspevok k cieľom repowerEU. Takéto opatrenia by mali zostať v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy, a to aj vrátane zásady „výrazne nenarušiť“.

Platforma strategických technológií pre Európu (STEP)

Cieľom pozmeňujúceho nariadenia (EÚ) 2024/795, ktorým sa zriaďuje iniciatíva platformy strategických technológií pre Európu, je posilniť suverenitu a bezpečnosť EÚ, urýchliť jej ekologický a digitálny prechod, zvýšiť jej konkurencieschopnosť a znížiť jej strategickú závislosť v troch strategických priemyselných oblastiach: digitálne a hĺbkové technologické inovácie, čisté technológie a technológie efektívne využívajúce zdroje a biotechnológie. Umožňuje využívať zdroje z existujúcich programov EÚ bez potreby vytvárať nové fondy a stanovuje osobitné pravidlá pre projekty v týchto oblastiach. Projekty, ktorým bola udelená pečať suverenity (značka kvality EÚ udeľovaná vysokokvalitným projektom prispievajúcim k cieľom platformy, ktorá ich zviditeľní a pomôže prilákať alternatívne alebo dodatočné verejné a súkromné investície), môžu mať prospech z lepšieho prístupu k financovaniu EÚ, najmä vďaka uľahčeniu kumulatívneho alebo kombinovaného financovania z viacerých nástrojov.