Zmluva o Európskej únii

HLAVNÉ BODY

Hlavné prvky Maastrichtskej zmluvy

• Európska únia pozostávajúca z 3 „pilierov“:
  • existujúcich Európskych spoločenstiev – Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS), Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO) a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom) a
  • 2 nových oblastí spolupráce, kde sa namiesto „metódy Spoločenstva“ uplatňuje rozhodovanie na medzivládnej úrovni:
    • spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (SZBP) a
    • policajná a súdna spolupráca v trestných veciach (spravodlivosť a vnútorné veci).
• Zabezpečenie demokratickejšej legitimity inštitúcií:
  • posilnením vplyvu Európskeho parlamentu pri rozhodovaní:
  • rozšírením využívania postupov spolupráce a súhlasu;
  • zavedením spolurozhodovacieho postupu (aktuálne známy ako riadny legislatívny postup);
  • uznaním úlohy európskych politických strán;
  • zladením funkčného obdobia Európskej komisie s funkčným obdobím Parlamentu (5 rokov);
  • rozšírením využívania hlasovania kvalifikovanou väčšinou v Rade;
  • zriadením Výboru regiónov, ktorý tvoria zástupcovia regionálnych orgánov a má poradnú funkciu.
• Vytvorenie hospodárskej a menovej únie (HMÚ) s cieľom dokončiť jednotný trh.
• Rozvíjanie sociálneho rozmeru Spoločenstva vďaka Sociálnemu protokolu, ktorý tvorí prílohu zmluvy a rozširuje právomoci Spoločenstva v sociálnej oblasti.
• Vytvorenie 6 nových oblastí politík Spoločenstva: transeurópskych sietí (TEN); priemyselnej politiky; ochrany spotrebiteľa; vzdelávania a odbornej prípravy; mládeže a kultúry.
• Vytvorenie zásad subsidiarity a proporcionality v snahe zabezpečiť, aby sa rozhodnutia prijímali čo najbližšie k občanom a obmedzili sa na to, čo je potrebné v záujme dosahovania cieľov.
• Vytvorenie pojmu občianstva EÚ, ktoré presahuje štátne občianstvo krajiny.

Zmeny a doplnenia zmluvy

Maastrichtskú zmluvu následne modifikovali tieto zmluvy:

• Amsterdamská zmluva(1997) posilnila právomoci EÚ vytvorením politiky zamestnanosti Spoločenstva, presunom niektorých oblastí, ktoré predtým spadali pod medzivládnu spoluprácu v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, na Spoločenstvo, vytvorením opatrení zameraných na priblíženie Európskej únie k jej občanom a umožnením užšej spolupráce niektorých krajín EÚ (posilnená spolupráca). Ďalej rozšírila spolurozhodovací postup a hlasovanie kvalifikovanou väčšinou, taktiež zjednodušila a prečíslovala články zmlúv.
• Zmluva z Nice (2001) sa v podstate venovala inštitucionálnym problémom v súvislosti s rozširovaním, keďže sa nevyriešili v roku 1997: zloženie Komisie, váženie hlasov v Rade a rozšírenie oblastí, o ktorých sa hlasuje kvalifikovanou väčšinou. Zjednodušili sa pravidlá využívania postupu posilnenej spolupráce, došlo aj k zefektívneniu súdneho systému.
• Lisabonská zmluva (2007) priniesla rozsiahle reformy. Napríklad znamenala koniec Európskeho spoločenstva – Zmluva o založení Európskeho spoločenstva bola premenovaná na „Zmluvu o fungovaní EÚ“. Zrušila dovtedajší systém 3 pilierov EÚ a prerozdelila kompetencie medzi EÚ a krajiny EÚ. Prehodnotil sa aj spôsob fungovania inštitúcií EÚ a rozhodovací proces v snahe prispôsobiť sa rozšírenej EÚ s 28 krajinami. Boli reformované aj niektoré vnútorné a vonkajšie politiky EÚ a inštitúcie dostali mandát na riadenie nových oblastí politiky. Ešte viac sa posilnil demokratický rozmer EÚ.
• Po roku 1992 sa ZEÚ menila viacerými zmluvami o pristúpení, čím sa počet krajín EÚ postupne zvýšil z 12 na 28.