Zmluva o Európskej únii

ZHRNUTIE K DOKUMENTU:

Zmluva o Európskej únii

AKÝ JE CIEĽ TEJTO ZMLUVY?

• ZEÚ je spolu so Zmluvou o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) jednou zo základných zmlúv EÚ. Tvorí základ práva EÚ, ustanovuje cieľ EÚ aj riadenie jej ústredných inštitúcií.
• ZEÚ vychádza z Maastrichtskej zmluvy, ktorá predstavovala novú etapu európskej integrácie tým, že išla nad rámec pôvodného zámeru (spoločného trhu). Otvorila cestu politickej integrácii a transformácii Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS) na Európsku úniu (EÚ).
• Maastrichtská zmluva priniesla niekoľko významných zmien, pokiaľ ide o štruktúru, inštitúcie, rozhodovanie, oblasti politiky aj rozsah pôsobnosti tejto novej EÚ.

HLAVNÉ BODY

Hlavné prvky Maastrichtskej zmluvy

• Európska únia pozostávajúca z 3 „pilierov“:
  • existujúcich Európskych spoločenstiev – Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS), Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO) a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom) a
  • 2 nových oblastí spolupráce, kde sa namiesto „metódy Spoločenstva“ uplatňuje rozhodovanie na medzivládnej úrovni:
    • spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (SZBP) a
    • policajná a súdna spolupráca v trestných veciach (spravodlivosť a vnútorné veci).
• Zabezpečenie demokratickejšej legitimity inštitúcií:
  • posilnením vplyvu Európskeho parlamentu pri rozhodovaní:
  • rozšírením využívania postupov spolupráce a súhlasu;
  • zavedením spolurozhodovacieho postupu (aktuálne známy ako riadny legislatívny postup);
  • uznaním úlohy európskych politických strán;
  • zladením funkčného obdobia Európskej komisie s funkčným obdobím Parlamentu (5 rokov);
  • rozšírením využívania hlasovania kvalifikovanou väčšinou v Rade;
  • zriadením Výboru regiónov, ktorý tvoria zástupcovia regionálnych orgánov a má poradnú funkciu.
• Vytvorenie hospodárskej a menovej únie (HMÚ) s cieľom dokončiť jednotný trh.
• Rozvíjanie sociálneho rozmeru Spoločenstva vďaka Sociálnemu protokolu, ktorý tvorí prílohu zmluvy a rozširuje právomoci Spoločenstva v sociálnej oblasti.
• Vytvorenie 6 nových oblastí politík Spoločenstva: transeurópskych sietí (TEN); priemyselnej politiky; ochrany spotrebiteľa; vzdelávania a odbornej prípravy; mládeže a kultúry.
• Vytvorenie zásad subsidiarity a proporcionality v snahe zabezpečiť, aby sa rozhodnutia prijímali čo najbližšie k občanom a obmedzili sa na to, čo je potrebné v záujme dosahovania cieľov.
• Vytvorenie pojmu občianstva EÚ, ktoré presahuje štátne občianstvo krajiny.

Zmeny a doplnenia zmluvy

Maastrichtskú zmluvu následne modifikovali tieto zmluvy:

• Amsterdamská zmluva(1997) posilnila právomoci EÚ vytvorením politiky zamestnanosti Spoločenstva, presunom niektorých oblastí, ktoré predtým spadali pod medzivládnu spoluprácu v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, na Spoločenstvo, vytvorením opatrení zameraných na priblíženie Európskej únie k jej občanom a umožnením užšej spolupráce niektorých krajín EÚ (posilnená spolupráca). Ďalej rozšírila spolurozhodovací postup a hlasovanie kvalifikovanou väčšinou, taktiež zjednodušila a prečíslovala články zmlúv.
• Zmluva z Nice (2001) sa v podstate venovala inštitucionálnym problémom v súvislosti s rozširovaním, keďže sa nevyriešili v roku 1997: zloženie Komisie, váženie hlasov v Rade a rozšírenie oblastí, o ktorých sa hlasuje kvalifikovanou väčšinou. Zjednodušili sa pravidlá využívania postupu posilnenej spolupráce, došlo aj k zefektívneniu súdneho systému.
• Lisabonská zmluva (2007) priniesla rozsiahle reformy. Napríklad znamenala koniec Európskeho spoločenstva – Zmluva o založení Európskeho spoločenstva bola premenovaná na „Zmluvu o fungovaní EÚ“. Zrušila dovtedajší systém 3 pilierov EÚ a prerozdelila kompetencie medzi EÚ a krajiny EÚ. Prehodnotil sa aj spôsob fungovania inštitúcií EÚ a rozhodovací proces v snahe prispôsobiť sa rozšírenej EÚ s 28 krajinami. Boli reformované aj niektoré vnútorné a vonkajšie politiky EÚ a inštitúcie dostali mandát na riadenie nových oblastí politiky. Ešte viac sa posilnil demokratický rozmer EÚ.
• Po roku 1992 sa ZEÚ menila viacerými zmluvami o pristúpení, čím sa počet krajín EÚ postupne zvýšil z 12 na 28.

ODKEDY SA UPLATŇUJE SÚČASNÉ ZNENIE ZMLUVY?

Lisabonská zmluva podpísaná 13. decembra 2007 zahŕňa ZEÚ aj ZFEÚ a účinnosť nadobudla 1. decembra 2009.

KONTEXT

• Zmluva o Európskej únii (ZEÚ) vychádza z Maastrichtskej zmluvy podpísanej 7. februára 1992 a jej súčasné znenie po početných zmenách vyplýva z Lisabonskej zmluvy (2007).
• Ďalšie informácie:
  • Prvé zmluvy (Európsky parlament)
  • História EÚ (Rada Európskej únie)
  • Zmluvy EÚ (Európska komisia)
  • Prehľad zmlúv (EUR-Lex).

HLAVNÝ DOKUMENT

Zmluva o Európskej únii z 13. decembra 2007 – konsolidované znenie (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016, s. 13 – 46)

SÚVISIACE DOKUMENTY

Zmluva o Európskej únii (Ú. v. EÚ C 191, 29.7.1992, s. 1 – 112)

Akt o podmienkach pristúpenia Nórskeho kráľovstva, Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva a úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia, Obsah (Ú. v. EÚ C 241, 29.8.1994, s. 9 – 404)

Amsterdamská zmluva, ktorou sa menia a dopĺňajú Zmluva o Európskej únii, zmluvy o založení Európskych spoločenstiev a niektoré súvisiace akty (Ú. v. EÚ C 340, 10.11.1997, s. 1 – 144)

Zmluva z Nice, ktorou sa menia a dopĺňajú Zmluva o Európskej únii, zmluvy o založení Európskych spoločenstiev a niektoré súvisiace akty (Ú. v. EÚ C 80, 10.3.2001, s. 1 – 87)

Zmluva medzi Belgickým kráľovstvom, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Helénskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Írskom, Talianskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Portugalskou republikou, Fínskou republikou, Švédskym kráľovstvom, Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska (členskými štátmi Európskej únie) a Českou republikou, Estónskou republikou, Cyperskou republikou, Lotyšskou republikou, Litovskou republikou, Maďarskou republikou, Maltskou republikou, Poľskou republikou, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou o pristúpení Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky k Európskej únii (Ú. v. EÚ L 236, 23.9.2003, s. 17 – 930)

Zmluva medzi Belgickým kráľovstvom, Českou republikou, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Estónskou republikou, Helénskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Írskom, Talianskou republikou, Cyperskou republikou, Lotyšskou republikou, Litovskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Maďarskou republikou, Maltskou republikou, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Poľskou republikou, Portugalskou republikou, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou, Fínskou republikou, Švédskym kráľovstvom, Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska (členskými štátmi Európskej únie) a Bulharskou republikou a Rumunskom o pristúpení Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii (Ú. v. EÚ L 157, 21.6.2005, s. 11 – 395)

Lisabonská zmluva, ktorou sa menia a dopĺňajú Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, podpísaná v Lisabone 13. decembra 2007 (Ú. v. EÚ C 306, 17.12.2007, s. 1 – 271)

Zmluva medzi Belgickým kráľovstvom, Bulharskou republikou, Českou republikou, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Estónskou republikou, Írskom, Helénskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Talianskou republikou, Cyperskou republikou, Lotyšskou republikou, Litovskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Maďarskou republikou, Maltskou republikou, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Poľskou republikou, Portugalskou republikou, Rumunskom, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou, Fínskou republikou, Švédskym kráľovstvom, Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska (členskými štátmi Európskej únie) a Chorvátskou republikou o pristúpení Chorvátskej republiky k Európskej únii (Ú. v. EÚ L 112, 24.4.2012, s. 10 – 110)

Posledná aktualizácia 04.04.2018