Medzi mnohé práva, ktoré požívajú jednotlivci v Európskej únii (EÚ), patrí možnosť žiť a pracovať v inom členskom štáte EÚ. Týmto právnym predpisom sa zabezpečuje existencia vnútroštátnych právnych prostriedkov nápravy v prípade, že sa pracovníci alebo ich rodiny domnievajú, že tieto práva sú zneužívané.
Zásady voľného pohybu a nediskriminácie EÚ zaručujú, že ľudia pracujúci v zahraničí majú rovnaké zamestnanecké práva ako štátni príslušníci. Tie sú stanovené v nariadení (EÚ) č. 492/2011 (pozri súhrn).
Podľa smernice sa vyžaduje, aby vnútroštátne orgány zabezpečili dostupnosť súdnych postupov pre všetkých pracovníkov EÚ, ktorí sa domnievajú, že sú nejakým spôsobom diskriminovaní. Okrem toho organizácie, združenia, odborové zväzy a orgány zamestnávateľov zapojené do vykonávania smernice môžu zastupovať alebo podporovať pracovníkov EÚ a ich rodiny v akomkoľvek právnom konaní, ktoré by mohli podniknúť.
Každý členský štát musí určiť aspoň jednu organizáciu alebo ústredné miesto s cieľom zabezpečiť, že pracovníci a ich rodiny nebudú trpieť diskrimináciou ani neodôvodnenými obmedzeniami svojho práva pracovať tam, kde si to želajú, z dôvodu svojej štátnej príslušnosti.
Tieto organizácie musia:
Uplatňuje sa od a do vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov mala byť transponovaná do .
Ďalšie informácie:
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/54/EÚ zo o opatreniach na uľahčenie výkonu práv udelených pracovníkom v súvislosti so slobodou pohybu pracovníkov (Ú. v. EÚ L 128, , s. 8 – 14).
Posledná aktualizácia