(1)

Parížska dohoda prijatá na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy, ktorú Únia schválila 5. októbra 2016 (2) (ďalej len „Parížska dohoda“) je zameraná na posilnenie odozvy na zmenu klímy, okrem iného zosúladením investičných tokov s prechodom na nízke emisie skleníkových plynov a na vývoj odolný proti zmenám klímy.

(2)

Komisia 11. decembra 2019 prijala Oznámenie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom „Európsky ekologický dohovor“ (3). Európska zelená dohoda predstavuje novú stratégiu rastu, ktorej cieľom je transformovať Úniu na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje, kde budú do roku 2050 čisté emisie skleníkových plynov na nule a kde hospodársky rast nezávisí od využívania zdrojov. Vykonávanie európskej zelenej dohody si vyžaduje, aby investori mali jasné a dlhodobé signály s cieľom vyhnúť sa uviaznutým aktívam a získať udržateľné financie.

(3)

Nariadením (EÚ) 2016/1011 sa vytvárajú referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy a referenčné hodnoty EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou. Metodika týchto referenčných hodnôt je založená na záväzkoch stanovených v Parížskej dohode. Treba bližšie určiť minimálne normy uplatniteľné na oba druhy referenčných hodnôt. Referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy a referenčné hodnoty EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou sledujú podobné ciele, odlišujú sa však v úrovniach ambícií. Väčšina minimálnych noriem by preto mala byť spoločná pre oba druhy referenčných hodnôt, ale prahové hodnoty by sa mali odlišovať v závislosti od druhu referenčnej hodnoty.

(4)

V súčasnosti nie je k dispozícii dostatok údajov na posúdenie uhlíkovej stopy, ktorá je výsledkom rozhodnutí štátnych subjektov. Emisie štátnych subjektov by preto nemali byť oprávnenými zložkami referenčných hodnôt EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy a referenčných hodnôt EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou.

(5)

Keďže metodika EÚ pre referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy a referenčné hodnoty EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou je založená na záväzkoch stanovených v Parížskej dohode, treba použiť scenár otepľovania o 1,5 °C so žiadnym alebo obmedzeným prekročením, ako sa uvádza v osobitnej správe Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) o globálnom otepľovaní o 1,5 °C (4) (ďalej len „scenár IPCC“). Tento scenár IPCC je v súlade s cieľom Komisie dosiahnuť do roku 2050 nulové emisie skleníkových plynov, ako sa stanovuje v európskej zelenej dohode. Aby boli investície v súlade so scenárom IPCC, mali by sa prerozdeliť z činností závislých od fosílnych palív na ekologické alebo obnoviteľné činnosti a vplyv uvedených investícií na klímu by sa mal každý rok zlepšovať.

(6)

Odvetvia uvedené v oddieloch A až H a v oddiele L prílohy I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 (5) vrátane odvetví ropy, plynu, ťažby a dopravy sú odvetvia, ktoré vo veľkej miere prispievajú k zmene klímy. S cieľom zabezpečiť, aby referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy a referenčné hodnoty EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou poskytli realistický obraz reálneho hospodárstva vrátane odvetví, ktoré by mali aktívne znižovať emisie skleníkových plynov, v záujme dosiahnutia cieľov Parížskej dohody by expozícia uvedených referenčných hodnôt voči uvedeným odvetviam nemala byť nižšia ako expozícia ich podkladového prostredia vhodného na investície. Uvedená požiadavka by sa však mala vzťahovať len na referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy a referenčné hodnoty EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou, ktoré sú akciovými referenčnými hodnotami, aby sa zabezpečilo, že kapitáloví investori, ktorí podporujú ciele Parížskej dohody, si prostredníctvom zapojenia a hlasovania zachovajú svoj vplyv na prechod spoločnosti k udržateľnejším činnostiam.

(7)

Výpočet emisií skleníkových plynov by mal byť porovnateľný a konzistentný. Preto treba stanoviť pravidlá týkajúce sa toho, ako často by sa uvedené výpočty mali aktualizovať, a prípadne aj meny, ktorá sa má použiť.

(8)

Dekarbonizácia len na základe emisií skleníkových plynov rozsahu 1 a 2 by mohla viesť k neintuitívnym výsledkom. Preto by sa malo objasniť, že minimálne normy pre referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy a referenčné hodnoty EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou nezohľadňujú len priame emisie spoločností, ale aj emisie posudzované na základe životného cyklu-, a teda aj emisie skleníkových plynov rozsahu 3. V dôsledku nedostatočnej kvality údajov, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii v prípade emisií skleníkových plynov rozsahu 3, treba stanoviť primeraný harmonogram postupného zavádzania a umožniť používanie zásob fosílnych palív na obmedzené časové obdobie. Uvedený harmonogram postupného zavádzania by mal byť založený na zozname hospodárskych činností stanovenom v nariadení (ES) č. 1893/2006.

(9)

Správcovia referenčných hodnôt by mali mať možnosť dať v referenčných hodnotách vyššiu váhu spoločnostiam, ktorých činnosť vychádza z cieľov v oblasti dekarbonizácie, ktoré si sami stanovili. Mali by sa preto stanoviť osobitné pravidlá týkajúce sa cieľov v oblasti dekarbonizácie, ktoré vykazujú jednotlivé spoločnosti.

(10)

Referenčnými hodnotami EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy a referenčnými hodnotami EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou by sa mala preukázať schopnosť spoločností znižovať emisie uhlíka z jedného roka na druhý. Uvedený minimálny postup vedúci k dekarbonizácii by sa mal vypočítať použitím scenára IPCC. Okrem toho by sa mali bližšie určiť podmienky na odchýlenie sa od postupu vedúceho k dekarbonizácii a na právo naďalej označovať referenčnú hodnotu ako referenčnú hodnotu EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy alebo ako referenčnú hodnotu EÚ v súlade s Parížskou dohodou.

(11)

Hlavným parametrom na výpočet postupu vedúceho k dekarbonizácii by mala byť intenzita emisií skleníkových plynov, pretože uvedený parameter zabezpečuje porovnateľnosť medzi odvetviami a je objektívny voči konkrétnemu odvetviu. Na výpočet intenzity emisií skleníkových plynov treba poznať trhovú kapitalizáciu príslušnej spoločnosti. Ak sa však referenčné hodnoty uplatňujú na nástroje spoločnosti s fixným príjmom-, trhová kapitalizácia nemusí byť možná pre spoločnosti, ktoré nemajú nástroje, ktoré sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu. Preto by sa malo stanoviť, že ak sa referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy alebo referenčné hodnoty EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou uplatňujú na nástroje spoločnosti s fixným príjmom, správcom referenčných hodnôt by sa malo umožniť, aby používali emisie skleníkových plynov vypočítané na absolútnom základe, a nie na základe intenzity emisií skleníkových plynov.

(12)

Na zabezpečenie porovnateľnosti a konzistentnosti údajov o emisiách skleníkových plynov by sa mali stanoviť pravidlá týkajúce sa spôsobu výpočtu zmien intenzity emisií skleníkových plynov alebo emisií skleníkových plynov v absolútnom vyjadrení.

(13)

Dosiahnutie cieľov Parížskej dohody si vyžaduje, aby referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy a referenčné hodnoty EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou mali základné percentuálne zníženie, pokiaľ ide o expozíciu voči aktívam s vysokou intenzitou emisií skleníkových plynov v porovnaní s ich materskými referenčnými hodnotami alebo podkladovými prostrediami vhodnými na investície. Toto percentuálne zníženie by však malo byť výraznejšie v prípade referenčných hodnôt EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou, ktoré sú svojou koncepciou ambicióznejšie než referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy.

(14)

Referenčné hodnoty EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou by nemali prispievať k podpore investícií do finančných nástrojov emitovaných spoločnosťami, ktoré porušujú globálne normy, ako sú napríklad zásady globálneho paktu Organizácie Spojených národov (UNGC). Preto treba stanoviť osobitné kritériá vylúčenia, ktoré sú založené na faktoroch súvisiacich s klímou alebo iných environmentálnych, sociálnych a správnych (ESG) faktoroch. Referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy by mali spĺňať uvedené kritériá vylúčenia do 31. decembra 2022 v súlade s harmonogramom stanoveným v nariadení (EÚ) 2016/1011.

(15)

S cieľom podporiť zníženie využívania zdrojov energie, ktoré znečisťujú životné prostredie, a riadny prechod na obnoviteľné zdroje energie je takisto vhodné, aby spoločnosti, ktorých percentuálny podiel príjmov z uhlia, ropy alebo plynu je vyšší, než bol stanovený, boli vylúčené z referenčných hodnôt EÚ pre investície v súlade s Parížskou-dohodou. Pri stanovení týchto osobitných výnimiek by sa mali zohľadniť zmeny podielu týchto zdrojov energie na celkových dodávkach primárnej energie od roku 2020 do roku 2050, ako sa očakáva v prípade scenára IPCC. Najmä podľa tabuľky 2.6 osobitnej správy Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) o globálnom otepľovaní o 1,5 °C sa očakáva, že v rokoch 2020 – 2050 sa využívanie uhlia zníži o 57 % až 99 % a využívanie ropy poklesne o 9 % až 93 %, pričom sa očakáva, že využívanie plynu sa zvýši o 85 % alebo sa zníži o 88 %. Plyn sa môže využívať počas prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo najmä ako náhrada uhlia, čím sa vysvetľuje širšie očakávané rozpätie, pričom očakávaný mediánový pokles jeho využívania je 40 %. Z rovnakého dôvodu treba vylúčiť spoločnosti, ktoré dosahujú vyšší percentuálny podiel príjmov z činností na výrobu elektrickej energie, než bol stanovený.

(16)

S cieľom zabezpečiť transparentnosť týkajúcu sa metodiky, ktorá sa používa pre referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy a referenčné hodnoty EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou, je vhodné stanoviť pravidlá týkajúce sa potrebných zverejnení informácií o postupe vedúcom k dekarbonizácii a zdrojov údajov pre obe kategórie referenčných hodnôt. Z toho istého dôvodu je vhodné stanoviť požiadavky na zverejňovanie informácií v prípade správcov referenčných hodnôt, ktorí používajú odhady údajov o emisiách skleníkových plynov, bez ohľadu na to, či ich poskytli externí poskytovatelia údajov, alebo nie.

(17)

Na podporu harmonizácie metodiky pre referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy a referenčné hodnoty EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou je vhodné stanoviť pravidlá týkajúce sa kvality a presnosti zdrojov údajov,