(1)

Pandémia ochorenia COVID-19 predstavuje obrovský šok pre svetové hospodárstvo a hospodárstvo Únie a má závažný vplyv na sociálny na hospodársky život vo všetkých členských štátoch a regiónoch. V dôsledku opatrení potrebných na zamedzenie jej šírenia v Únii výrazne poklesla hospodárska činnosť. Očakáva sa, že HDP Únie v roku 2020 klesne približne o 7,4 %, čo je oveľa hlbší prepad ako počas finančnej krízy v roku 2009. Investičná činnosť výrazne poklesla. Je potrebné riešiť slabé miesta, ako je nadmerné spoliehanie sa na nediverzifikované externé zdroje dodávok a nedostatok kritickej infraštruktúry, najmä v prípade malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“) vrátane mikropodnikov, napríklad diverzifikáciou a posilnením strategických hodnotových reťazcov, s cieľom zlepšiť reakciu Únie na núdzové situácie, ako aj odolnosť celého hospodárstva, pričom sa zachová jeho otvorenosť voči hospodárskej súťaži a obchodu v súlade s jeho pravidlami. Hoci ešte pred pandémiou bolo možné v Únii pozorovať zlepšovanie pomeru investícií k HDP, toto zlepšenie nezodpovedalo očakávaniam v období výraznej obnovy a nepostačovalo na kompenzáciu nedostatku investícií po kríze v roku 2009. Dôležitejšie je však to, že súčasná úroveň investícií a investičné prognózy nepokrývajú potreby štrukturálnych investícií Únie na reštart a udržanie dlhodobého rastu vzhľadom na technologické zmeny a globálnu konkurencieschopnosť vrátane inovácií, zručností, infraštruktúry, MSP a potrebu riešiť kľúčové spoločenské výzvy, ako je udržateľnosť a starnutie obyvateľstva. V záujme dosiahnutia cieľov politiky Únie a na zabezpečenie rýchlej, udržateľnej, inkluzívnej, trvalej a zdravej obnovy hospodárstva je preto potrebná podpora na riešenie zlyhaní trhu a suboptimálnych investičných situácií a na zníženie nedostatku investícií v cieľových sektoroch.

(2)

V hodnoteniach sa zdôrazňuje, že rôznorodosť finančných nástrojov vo viacročnom finančnom rámci na roky 2014 – 2020 viedla k určitej duplicite ich uplatňovania. Ťažkosti spôsobovala aj sprostredkovateľom a konečným prijímateľom, ktorí sa museli vysporiadať s rôznymi pravidlami v oblasti oprávnenosti a vykazovania. Absencia kompatibilných pravidiel tiež neumožňovala kombinovať viaceré fondy Únie, hoci by to prospelo ako podpora projektov, ktoré potrebovali rôzne druhy financovania. V záujme efektívnejšie fungujúcej podpory v prospech konečných prijímateľov integrovaním a zjednodušením možností financovania v rámci jediného systému rozpočtovej záruky, čím sa posilní vplyv podpory Únie a zároveň sa znížia náklady pre rozpočet Únie, by sa mal preto vytvoriť jediný fond, Fond InvestEU, ktorý bude vychádzať aj zo skúseností s Európskym fondom pre strategické investície (EFSI) zriadeným v rámci Investičného plánu pre Európu.

(3)

V posledných rokoch Únia prijala ambiciózne stratégie na dobudovanie vnútorného trhu a na stimuláciu udržateľného a inkluzívneho rastu a tvorby pracovných miest. Medzi takéto stratégie patrí „Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“ z 3. marca 2010, „Akčný plán na vybudovanie únie kapitálových trhov“ z 30. septembra 2015, „Kruh sa uzatvára – Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo“ z 2. decembra 2015, „Európska stratégia pre nízkoemisnú mobilitu“ z 20. júla 2016, „Stratégia pre Európu v oblasti kozmického priestoru“ z 26. októbra 2016, „balík opatrení v oblasti čistej energie pre všetkých Európanov“ z 30. novembra 2016, „Akčný plán v oblasti európskej obrany“ z 30. novembra 2016, „Zriadenie Európskeho obranného fondu“ zo 7. júna 2017, „Medziinštitucionálne vyhlásenie Európskeho piliera sociálnych práv“ z 13. decembra 2017, „Nová európska stratégia pre kultúru“ z 22. mája 2018, „európska zelená dohoda“ z 11. decembra 2019, „Investičný plán európskej zelenej dohody“ zo 14. januára 2020, „Silná sociálna Európa pre spravodlivé transformácie“ zo 14. januára 2020, stratégia pre „Formovanie digitálnej budúcnosti Európy“, „Európska stratégia v oblasti údajov“ a biela kniha „O umelej inteligencii - Európsky prístup k excelentnosti a dôvere“ z 19. februára 2020, „Nová priemyselná stratégia pre Európu“ z 10. marca 2020 a „Stratégia pre MSP pre zelenú a digitálnu Európu“ z 10. marca 2020. Fond InvestEU by mal využívať a podporovať synergiu týchto navzájom sa posilňujúcich stratégií poskytovaním podpory pre investície a prístupu k financovaniu. Okrem toho prijala Únia nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 (3).

(4)

Na úrovni Únie poskytuje európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík rámec na identifikáciu národných reformných priorít a monitorovanie ich vykonávania. Na podporu uvedených reformných priorít členské štáty v prípade potreby v spolupráci s miestnymi a regionálnymi orgánmi vypracujú vlastné viacročné národné investičné stratégie. Uvedené stratégie by mali predložiť spolu s ročným národným programom reforiem ako prehľad a prostriedok koordinácie prioritných investičných projektov, ktoré majú byť podporené finančnými prostriedkami členského štátu, Únie alebo obidvoch. Uvedené stratégie by mali konzistentne využívať financovanie Únie a z finančnej podpory, najmä z európskych štrukturálnych a investičných fondov, Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 (4) a Programu InvestEU, vyťažiť čo najväčšiu pridanú hodnotu.

(5)

Fond InvestEU by mal prispieť k zvýšeniu konkurencieschopnosti a sociálno-ekonomickej konvergencie a súdržnosti Únie, a to aj v oblasti inovácií a digitalizácie, k efektívnemu využívaniu zdrojov v súlade s obehovým hospodárstvom, k udržateľnosti a inkluzívnosti hospodárskeho rastu Únie a k sociálnej odolnosti a integrácii kapitálových trhov Únie, a to aj riešeniami na odstránenie roztrieštenosti kapitálových trhov Únie a na diverzifikáciou zdrojov financovania pre podniky Únie. Na tieto účely by sa z Fondu InvestEU mali podporovať projekty, ktoré sú technicky a ekonomicky životaschopné, a to tak, že fond bude slúžiť ako rámec pre využívanie dlhových nástrojov, nástrojov na zdieľanie rizika a kapitálových a kvázi kapitálových nástrojov, ktoré sa podľa relevantnosti budú opierať o záruku z rozpočtu Únie a o finančné príspevky implementujúcich partnerov. Fond InvestEU by mal byť založený na dopyte a zároveň sa zameriavať na zaistenie dlhodobých strategických prínosov vo vzťahu ku kľúčovým oblastiam politiky Únie, ktoré by inak neboli financované dostatočne alebo vôbec, čím by sa prispelo k dosahovaniu politických cieľov Únie. Podpora z Fondu InvestEU by mala zahŕňať širokú škálu sektorov a regiónov, ale mala by sa vyhýbať nadmernej odvetvovej alebo geografickej koncentrácii a mala by uľahčiť prístup k financovaniu projektov pozostávajúcich z partnerských subjektov vo viacerých regiónoch Únie vrátane projektov, ktorými sa podporuje rozvoj sietí, klastrov a centier digitálnych inovácií.

(6)

Kultúrny a kreatívny priemysel sú kľúčovými ako aj rýchlo sa rozvíjajúcimi odvetviami v Únii, ktoré môžu zohrávať významnú úlohu pri zaisťovaní udržateľnej obnovy pričom súčasnej tvorbe tak ekonomickej, ako aj kultúrnej hodnoty z hľadiska duševného vlastníctva a individuálnej tvorivosti. Obmedzenia sociálnych kontaktov zavedené počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19 však mali výrazný negatívny hospodársky vplyv na uvedené odvetvia. Navyše nehmotná povaha statkov v uvedených odvetviach obmedzuje prístup MSP a organizácií z uvedených odvetví k súkromným finančným prostriedkom, ktoré sú nevyhnutné na to, aby mohli investovať, rásť a súťažiť na medzinárodnej úrovni. Program InvestEU by mal naďalej uľahčovať prístup k financovaniu pre MSP a organizácie uvedených odvetví. Kultúrny, kreatívny a audiovizuálny priemysel a médiá sú základom slobody slova a kultúrnej rozmanitosti a budovania súdržnej demokratickej spoločnosti v digitálnej ére, a neoddeliteľnou súčasťou našej zvrchovanosti a autonómie. Investícia do uvedených odvetví by rozhodla o ich konkurencieschopnosti a ich dlhodobej schopnosti produkovať a šíriť kvalitný obsah širokému publiku za hranicami štátov, s ohľadom na pluralitu a slobodu slova.

(7)

S cieľom podporiť udržateľný a inkluzívny rast, investície a zamestnanosť, a tým prispieť k zlepšeniu životných podmienok, spravodlivejšiemu rozdeleniu príjmov a väčšej hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Únii by sa z Fondu InvestEU mali podporovať investície do hmotných a nehmotných statkov, ako aj do kultúrneho dedičstva. Projekty financované z Fondu InvestEU by mali vyhovovať environmentálnym a sociálnym normám Únie vrátane pracovnoprávnych noriem. Intervencie z Fondu InvestEU by mali dopĺňať podporu Únie, ktorá sa poskytuje vo forme grantov.

(8)

Únia potvrdila ciele stanovené v Agende 2030 Organizácie Spojených národov pre udržateľný rozvoj (ďalej len „Agenda 2030“), svoje ciele udržateľného rozvoja a Parížsku dohodu prijatú na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (5) (Parížska dohoda), ako aj sendaiský rámec pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030. V záujme dosiahnutia uvedených cieľov vrátane cieľov stanovených v rámci environmentálnej politiky Únie treba zásadne zintenzívniť kroky zamerané na udržateľný rozvoj. Pri koncipovaní Fondu InvestEU by preto mali dominovať zásady udržateľného rozvoja.

(9)

Program InvestEU by mal prispievať k budovaniu systému udržateľných financií v Únii, ktorý bude podporovať presmerovanie súkromného kapitálu na udržateľné investície v súlade s cieľmi stanovenými v oznámení Komisie z 8. marca 2018 s názvom „Akčný plán: Financovanie udržateľného rastu“ a v oznámení Komisie zo 14. januára 2020 o Investičnom pláne európskej zelenej dohody.

(10)

Vzhľadom na význam boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie vykonávať Parížsku dohodu a záväzok plniť ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja, ako aj cieľ klimatickej neutrality EÚ do roku 2050 a nové ciele Únie v oblasti klímy do roku 2030 by opatrenia podľa tohto nariadenia mali prispieť k dosiahnutiu cieľa vynaložiť 30 % všetkých výdavkov VFR na zohľadňovanie cieľov v oblasti klímy a ambície, aby 7,5 % rozpočtu odrážalo výdavky na biodiverzitu v roku 2024 a 10 % v rokoch 2026 a 2027, pričom sa zohľadní existujúce prekrývanie sa cieľov v oblasti klímy s cieľmi v oblasti biodiverzity. Predpokladá sa, že akcie v rámci Programu InvestEU prispejú k plneniu cieľov v oblasti klímy aspoň 30 % celkového finančného krytia tohto programu.

(11)

Príspevok Fondu InvestEU k dosahovaniu cieľov v oblasti klímy sa bude sledovať prostredníctvom systému Únie na sledovanie plnenia cieľov v oblasti klímy, ktorý vytvorí Komisia v spolupráci s potenciálnymi implementujúcimi partnermi, pričom na určenie toho, či je hospodárska činnosť environmentálne udržateľná, sa budú primeraným spôsobom uplatňovať kritériá stanovené v nariadení (EÚ) 2020/852. Program InvestEU by mal prispievať aj k implementácii iných rozmerov týkajúcich sa cieľov v oblasti udržateľného rozvoja.

(12)

Podľa správy Svetového ekonomického fóra o globálnych rizikách z roku 2018 sa päť z desiatich najzávažnejších rizík pre svetové hospodárstvo týka životného prostredia. Patrí k nim znečistenie ovzdušia, pôdy, vnútrozemských vôd a oceánov, extrémne poveternostné javy, strata biodiverzity, neúspešné pokusy o zmiernenie zmeny klímy a adaptácie na ňu. Environmentálne zásady sú pevne zakotvené v zmluvách a mnohých politikách Únie. Pri operáciách spojených s Fondom InvestEU by sa preto malo presadzovať hľadisko environmentálnych cieľov. Súčasťou prípravy a realizácie investícií by sa mala stať ochrana životného prostredia, prevencia a riadenie súvisiacich rizík. Únia by mala sledovať aj svoje výdavky súvisiace s biodiverzitou a riadením znečisťovania ovzdušia s cieľom plniť oznamovacie povinnosti podľa Dohovoru o biologickej diverzite (6) a podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 (7). Investície pridelené na ciele environmentálnej udržateľnosti by sa preto mali sledovať pomocou spoločných metodík, ktoré neodporujú metodikám vypracovaným v rámci iných programov Únie a ktoré sa na klímu, biodiverzitu a riadenie znečisťovania ovzdušia uplatnia tak, aby bolo možné posúdiť individuálne aj kombinované vplyvy investícií na hlavné zložky prírodného kapitálu, a to ovzdušia, vody, pôdy a biodiverzity.

(13)

Implementujúci partner by mal preverovať investičné projekty, ktoré dostávajú značnú podporu Únie, najmä v oblasti infraštruktúry, s cieľom určiť, či majú environmentálny, klimatický alebo sociálny vplyv. Investičné projekty, ktoré majú takýto vplyv, by mali podliehať preverovaniu udržateľnosti v súlade s usmerneniami, ktoré by mala vypracovať Komisia v úzkej spolupráci s potenciálnymi implementujúcimi partnermi v rámci Programu InvestEU. V týchto usmerneniach by sa mali vhodne použiť kritériá stanovené v nariadení (EÚ) 2020/852 s cieľom určiť, či je hospodárska činnosť environmentálne udržateľná a spĺňa aj zásadu „výrazne nenarušiť“, a či je v súlade s usmerneniami vypracovanými pre iné programy Únie. V súlade so zásadou proporcionality by takéto usmernenia mali zahŕňať primerané ustanovenia na zabránenie zbytočnej administratívnej záťaži a projekty, ktoré nedosahujú určitý rozsah, ktorý sa má vymedziť v usmernení, by sa z hľadiska udržateľnosti mali z preverovania vylúčiť. Ak implementujúci partner dospeje k záveru, že preverovanie udržateľnosti sa nemusí vykonať, mal by investičnému výboru zriadenému pre Fond InvestEU (ďalej len „investičný výbor“) poskytnúť príslušné odôvodnenie. Operácie, ktoré nie sú v súlade s dosahovaním cieľov v oblasti klímy, by nemali byť oprávnené na podporu podľa tohto nariadenia.

(14)

Nízke miery investícií do infraštruktúry v Únii počas finančnej krízy a znova počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19 oslabili schopnosť Únie posilniť udržateľný rast, jej úsilie o klimatickú neutralitu, jej konkurencieschopnosť, konvergenciu a tvorbu pracovných príležitostí. Vytvára sa tým aj riziko konsolidácie nerovnováh a rozdielov a nerovností v rámci členských štátov a medzi nimi, čo má vplyv na dlhodobý rozvoj na úrovni Únie, vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni. Rozsiahle investície do infraštruktúry Únie, najmä pokiaľ ide o prepojenosť a energetickú efektívnosť a vytvorenie jednotného európskeho dopravného priestoru, majú zásadný význam pre dosiahnutie cieľov Únie v oblasti udržateľnosti vrátane záväzkov Únie v oblasti cieľov udržateľného rozvoja a cieľov v oblasti energetiky a klímy do roku 2030. Podpora z Fondu InvestEU by sa preto mala zameriavať na investície do dopravy, energetiky vrátane energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov energie a iných bezpečných a udržateľných nízkoemisných zdrojov energie, environmentálnej infraštruktúry, infraštruktúry súvisiacej s opatreniami v oblasti klímy, námornej infraštruktúry a digitálnej infraštruktúry vrátane rýchleho a ultrarýchleho širokopásmového pripojenia v celej Únii s cieľom urýchliť digitálnu transformáciu hospodárstva Únie. V rámci Programu InvestEU by sa mali uprednostňovať oblasti s nedostatočnou úrovňou investícií, ktoré potrebujú dodatočné investície. S cieľom dosiahnuť maximálny vplyv a pridanú hodnotu financovania z prostriedkov Únie je vhodné podporovať efektívny investičný proces, ktorý umožní zviditeľnenie databázy projektov a maximálne zvýšenie synergie v rámci relevantných programov Únie napríklad v oblasti dopravy, energetiky a digitalizácie.

So zreteľom na hrozby pre bezpečnosť a ochranu by investičné projekty s podporou Únie mali obsahovať opatrenia na posilnenie odolnosti infraštruktúry vrátane jej údržby a bezpečnosti a mali by zohľadňovať zásady ochrany občanov na verejných priestranstvách. To by malo dopĺňať úsilie ďalších fondov Únie, ako napríklad Európskeho fondu regionálneho rozvoja, z ktorého sa poskytuje podpora bezpečnostným zložkám investícií do infraštruktúry na verejných priestranstvách, v doprave, energetike a inej kritickej infraštruktúre.

(15)

Program InvestEU by mal podľa potreby prispievať k cieľom smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 (8) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 (9), ako aj podporovať energetickú efektívnosť pri investičných rozhodnutiach.

(16)

Skutočná multimodálnosť je príležitosťou na vytvorenie efektívnej dopravnej siete šetrnej k životnému prostrediu, ktorá bude využívať maximálny potenciál všetkých dopravných prostriedkov a vytvárať ich synergiu. Program InvestEU by mal podporovať investície do multimodálnych dopravných uzlov, ktoré napriek svojmu významnému hospodárskemu potenciálu a zdôvodneniam projektov predstavujú významné riziko pre súkromných investorov. Program InvestEU by mal prispievať aj k rozvoju a zavádzaniu inteligentných dopravných systémov (IDS). Program InvestEU by mal pomôcť vystupňovať úsilie pri navrhovaní a uplatňovaní technológií, ktoré pomôžu zvýšiť bezpečnosť vozidiel a cestnej infraštruktúry.

(17)

Program InvestEU by mal prispievať k politikám Únie týkajúcim sa morí a oceánov prípravou projektov a podnikov v oblasti modrého hospodárstva a zásad udržateľného financovania modrého hospodárstva. To môže zahŕňať intervencie v oblasti námorného podnikania a priemyslu, inovatívneho a konkurencieschopného námorného odvetvia, ako aj energie z obnoviteľných morských zdrojov a obehového hospodárstva.

(18)

Hoci sa úroveň celkových investícií v Únii pred krízou spôsobenou ochorením COVID-19 zvýšila, investície do rizikovejších aktivít, ako je výskum a inovácie, ostali nedostatočné a v súčasnosti sa predpokladá, že ich kríza výrazne zasiahla. Výskum a inovácie zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri prekonávaní krízy, upevňovaní odolnosti Únie pri riešení budúcich výziev a tvorbe potrebných technológií na realizáciu politík a cieľov Únie. Fond InvestEU by mal prispievať k dosiahnutiu celkového cieľa investovať aspoň 3 % HDP Únie do výskumu a inovácií. Dosiahnutie uvedeného cieľa si bude vyžadovať, aby členské štáty a súkromný sektor pristúpili k vlastným posilneným investičným opatreniam v oblasti výskumu, vývoja a inovácií, s cieľom predísť nedostatku investícií do výskumu a inovácií, ktorý škodí priemyselnej a hospodárskej konkurencieschopnosti Únie a znižuje kvalitu života jej občanov. Fond InvestEU by mal poskytnúť vhodné finančné produkty, ktoré obsiahnu rôzne štádiá inovačného cyklu a širokú škálu zainteresovaných strán, a to najmä s cieľom umožniť skvalitňovanie a komerčné zavádzanie riešení v Únii, aby sa zabezpečila ich konkurencieschopnosť na svetových trhoch a podporila excelentnosť Únie v oblasti udržateľných technológií na svetovej úrovni v synergii s programom Horizont Európa, ktorý sa má zriadiť nariadením Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Horizont Európa – rámcový program pre výskum a inováciu, ktorým sa ustanovujú pravidlá pre účasť a šírenie a zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1290/2013 a (EÚ) č. 1291/2013 (ďalej len „nariadenie o programe Horizont Európa“) ako aj s Európskou radou pre inováciu. V tejto súvislosti by skúsenosti získané s finančnými nástrojmi ako InnovFin – finančné prostriedky EÚ pre inovátorov využívané v rámci programu Horizont 2020 na uľahčenie a urýchlenie prístupu inovačných podnikov k financovaniu – mali slúžiť ako pevný základ pre poskytovanie tejto cielenej podpory.

(19)

Cestovný ruch vrátane stravovacích a ubytovacích služieb je pre hospodárstvo Únie oblasťou veľkého významu a v súčasnosti zažíva mimoriadne prudký pokles v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19. Uvedený pokles poškodzuje najmä MSP a rodinné podniky a spôsobuje rozsiahlu nezamestnanosť. Program InvestEU by mal prispieť k posilneniu obnovy, dlhodobej konkurencieschopnosti a udržateľnosti tohto odvetvia a jeho hodnotových reťazcov podporou operácií na pomoc udržateľnému, inovačnému a digitálnemu cestovnému ruchu vrátane inovačných opatrení na zníženie klimatickej a environmentálnej stopy tohto odvetvia.

(20)

Významné úsilie je naliehavo potrebné v súvislosti s investovaním do digitálnej transformácie a s jej posilnením, ako aj s distribúciou jej prínosov tak, aby bola na prospech všetkým občanom a podnikom v Únii. Silný politický rámec stratégie digitálneho jednotného trhu by teraz mali nasledovať podobne ambiciózne investície vrátane investícií do umelej inteligencie v súlade s programom Digitálna Európa, ktorý sa má zriadiť nariadením Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje program Digitálna Európa a ktorým sa zrušuje rozhodnutie (EÚ) 2015/2240.

(21)

MSP predstavujú viac než 99 % podnikov v Únii a ich hospodárska hodnota je významná a kľúčová. Keďže sa považujú za vysokorizikové a nedisponujú dostatočnými zábezpekami, nemajú ľahký prístup k financovaniu. Ďalšie výzvy vyplývajú z potreby MSP a podnikov sociálneho hospodárstva zachovať si konkurencieschopnosť účasťou na aktivitách v oblasti digitalizácie, internacionalizácie, transformácie podľa zásad obehového hospodárstva a inovácií a zvyšovania úrovne zručností svojich zamestnancov. Kríza spôsobená ochorením COVID-19 zvlášť negatívne zasiahla MSP. Navyše MSP a podniky sociálneho hospodárstva majú v porovnaní s väčšími podnikmi prístup len k obmedzenému počtu zdrojov financovania, pretože zvyčajne neemitujú dlhopisy a na burzu a k veľkým inštitucionálnym investorom majú len obmedzený prístup. Pre MSP a podniky sociálneho hospodárstva sú čoraz bežnejšie inovačné riešenia, ako napríklad predaj obchodných podielov alebo akcií podniku jeho zamestnancom. Prístup k financiám je ešte zložitejší v prípade tých MSP, ktoré podnikajú s nehmotnými statkami. MSP v Únii vo veľkej miere závisia od bánk a dlhového financovania vo forme kontokorentných úverov, bankových úverov alebo lízingu. Podpora MSP, ktoré sa stretávajú s uvedenými výzvami, uľahčením ich prístupu k financovaniu a poskytnutím väčšieho počtu zdrojov financovania je potrebná na posilnenie schopnosti financovať svoj vznik, rast, inováciu a udržateľný rozvoj, zabezpečiť si konkurencieschopnosť a odolávať hospodárskym otrasom zvyšovaním odolnosti hospodárstva a finančného systému počas hospodárskych poklesov a zachovanie schopnosti MSP vytvárať pracovné príležitosti a dobrú životnú úroveň. Týmto nariadením sa takisto dopĺňajú iniciatívy, ktoré sa už realizujú v rámci plánu na vytvorenie únie kapitálových trhov.

Fond InvestEU by mal preto vychádzať z úspešných programov Únie, ako je napríklad Program pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP (COSME); poskytovať podporu digitálnym začínajúcim podnikom a inovačným MSP, aby mohli lepšie konkurovať a rozširovať sa; poskytovať prevádzkový kapitál a investície počas celého životného cyklu podniku; finančné prostriedky na operácie spojené s prenájmom a možnosť zamerať sa na konkrétne vybrané finančné produkty. Mal by takisto maximalizovať kapacitu verejných/súkromných investičných fondov, ako je napríklad fond na investovanie do prvotných verejných ponúk akcií MSP na podporu MSP nasmerovaním väčšieho objemu súkromného a verejného kapitálu.

(22)

Ako sa uvádza v diskusnom dokumente Komisie o sociálnom rozmere Európy z 26. apríla 2017, oznámení o Európskom pilieri sociálnych práv, rámci Únie pre Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a oznámení o silnej sociálnej Európe pre spravodlivé transformácie zo 14. januára 2020, kľúčovou prioritou Únie, ktorá má prispieť k riešeniu nerovnosti a posilneniu politík sociálneho začleňovania v Európe, je budovanie inkluzívnejšej a spravodlivejšej Únie. Nerovnosť príležitostí má vplyv najmä na prístup k vzdelávaniu, odbornej príprave, kultúre, zamestnanosti, zdravotnej starostlivosti a sociálnym službám. Investíciami do hospodárstva, ktoré sa vyznačuje spoločenským a ľudským kapitálom, zručnosťami, ako aj integráciou zraniteľných populácií do spoločnosti, možno zvýšiť príležitosti pre hospodárstvo, najmä ak sú koordinované na úrovni Únie. Kríza spôsobená ochorením COVID-19 odhalila značnú potrebu investícií do sociálnej infraštruktúry. Fond InvestEU by sa mal využívať ako podpora investícií do vzdelávania a odbornej prípravy vrátane rekvalifikácie a zvyšovania kvalifikácie pracovníkov, a to aj v regiónoch závislých od hospodárstva náročného na uhlík, ktoré sú postihnuté štrukturálnou transformáciou na nízkouhlíkové hospodárstvo. Mal by sa využívať ako podpora projektov s pozitívnym vplyvom na spoločnosť, ktoré posilňujú sociálne začleňovanie pomocou pri zvyšovaní zamestnanosti vo všetkých regiónoch, najmä nekvalifikovaných a dlhodobo nezamestnaných, a zlepšovaní situácie, pokiaľ ide o rodovú rovnosť, rovnosť príležitostí, nediskrimináciu, prístupnosť, solidaritu medzi generáciami, zdravotnú starostlivosť a sociálne služby, sociálne bývanie, bezdomovectvo, digitálnu integráciu, rozvoj komunít, úlohu a miesto mladých ľudí v spoločnosti, ako aj o zraniteľné osoby vrátane štátnych príslušníkov tretích krajín. Program InvestEU by mal podporovať aj európsku kultúru a tvorivosť, ktorá má sociálny cieľ.

(23)

Kríza spôsobená ochorením COVID-19 mala mimoriadne závažný vplyv na ženy, a to tak zo sociálneho, ako aj z hospodárskeho hľadiska. Preto by mal Program InvestEU prispievať k dosahovaniu politík Únie v oblasti rovnosti medzi ženami a mužmi okrem iného riešením digitálnej priepasti medzi nimi a podporou tvorivosti žien a podnikateľského potenciálu.

(24)

S cieľom reagovať na negatívne účinky hlbokých premien, ktoré v nasledujúcom desaťročí čakajú na spoločnosť v Únii a trh práce, treba investovať do ľudského kapitálu, sociálnej infraštruktúry, mikrofinancií, etických financií, financií pre sociálne podniky a nových obchodných modelov sociálneho hospodárstva vrátane investícií so sociálnym dosahom a sociálne motivovaného obstarávania. Prostredníctvom Programu InvestEU by sa mal posilniť vznikajúci ekosystém sociálneho trhového hospodárstva na zvýšenie ponuky financovania pre mikropodniky, sociálne podniky a inštitúcie sociálnej solidarity, aby sa uspokojil dopyt tých, ktorí ich potrebujú najviac. Pracovná skupina na vysokej úrovni pre investovanie do sociálnej infraštruktúry v Európe v januári 2018 vo svojej správe s názvom „Podpora investícií do sociálnej infraštruktúry v Európe“ pre obdobie 2018 – 2030 identifikovala celkový deficit investícií do sociálnej infraštruktúry a služieb vrátane vzdelávania, odbornej prípravy, zdravotnej starostlivosti a bývania vo výške najmenej 1,5 bilióna EUR. To si vyžiada podporu aj na úrovni Únie. Mala by sa preto využiť spoločná sila kapitálu z verejných, komerčných a filantropických zdrojov, ako aj podpora zo strany nadácií a alternatívnych poskytovateľov finančných služieb, ako sú etické, sociálne a udržateľné subjekty, na podporu rozvoja hodnotových reťazcov sociálneho trhového hospodárstva a zvýšenie odolnosti Únie.

(25)

V hospodárskej kríze spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19 nie je trhová distribúcia zdrojov v plnej miere efektívna a vnímané riziko výrazne oslabuje tok súkromných investícií. Za takýchto okolností je mimoriadne dôležitá kľúčová funkcia Fondu InvestEU, pokiaľ ide o ekonomicky životaschopné projekty zamerané na znižovanie rizík v prospech súkromných finančných prostriedkov, okrem iného s cieľom zabrániť riziku asymetrickej obnovy. Program InvestEU by mal byť schopný poskytovať významnú podporu spoločnostiam, najmä MSP a mikropodnikom vo fáze obnovy, a to vrátane kapitálovej podpory pre MSP, ktoré boli negatívne zasiahnuté krízou spôsobenou ochorením COVID-19 a ktoré neboli na konci roka 2019 v ťažkostiach, pokiaľ ide o štátnu pomoc, a zároveň zabezpečiť silné zameranie investorov na strednodobé a dlhodobé politické priority Únie, ako je napríklad Európska zelená dohoda, investičný plán Európskej zelenej dohody, stratégia pre formovanie digitálnej budúcnosti Európy, nová priemyselná stratégia pre Európu, európska stratégia pre MSP a silná sociálna Európa pre spravodlivé transformácie, so zreteľom na zásadu „výrazne nenarušiť“. Mala by sa tým výrazne zvýšiť kapacita Skupiny Európskej investičnej banky (EIB), národných podporných bánk a inštitúcií, ako aj iných implementujúcich partnerov na preberanie rizika pri podpore obnovy hospodárstva.

(26)

Hlboký pokles HDP Únie v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 bude mať neodvratný sociálny vplyv. Pandémia ochorenia COVID-19 ukázala potrebu urýchlene a efektívne riešiť strategicky slabé miesta s cieľom zlepšiť reakciu Únie na núdzovú situáciu, ako aj odolnosť a udržateľnosť celého hospodárstva. Len odolné, udržateľné, inkluzívne a integrované hospodárstvo Únie môže zachovať integritu vnútorného trhu a rovnaké podmienky aj pre členské štáty a regióny, ktoré sú postihnuté najviac.

(27)

Fond InvestEU by mal fungovať v rámci štyroch segmentov politiky, ktoré sú vyjadrením kľúčových priorít politiky Únie, a to udržateľná infraštruktúra; výskum, inovácia a digitalizácia; MSP a sociálne investície a zručnosti.

(28)

Hoci by sa segment politiky pre MSP mal v prvom rade zameriavať na podporu MSP, mali by v ňom byť oprávnené aj malé podniky so strednou trhovou kapitalizáciou. Podniky so strednou trhovou kapitalizáciou by mali byť oprávnené na podporu v ďalších troch segmentoch politiky.

(29)

Ako sa uvádza v Európskej zelenej dohode a v investičnom pláne Európskej zelenej dohody, má sa zaviesť Mechanizmus spravodlivej transformácie s cieľom riešiť sociálne, hospodárske a environmentálne dôsledky spojené s dosahovaním cieľa Únie v oblasti klímy do roku 2030 a klimatickej neutrality do roku 2050. Uvedený mechanizmus by tvorili tri piliere, a to Fond na spravodlivú transformáciu, ktorý sa má zriadiť nariadením Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Fond na spravodlivú transformáciu (ďalej len „nariadenie o Fonde na spravodlivú transformáciu“) (1. pilier), osobitná schéma na spravodlivú transformáciu v rámci Programu InvestEU (2. pilier) a úverový nástroj pre verejný sektor, ktorý sa má zriadiť nariadením Európskeho parlamentu a Rady o úverovom nástroji pre verejný sektor v rámci Mechanizmu spravodlivej transformácie (ďalej len „nariadenie o úverovom nástroji pre verejný sektor na obdobie 2021-2027“) (3. pilier). Uvedený mechanizmus by mal byť zameraný na regióny najviac postihnuté transformáciou vzhľadom na ich závislosť od fosílnych palív vrátane uhlia, rašeliny a roponosnej bridlice alebo priemyselných procesov náročných na skleníkové plyny, a ktoré majú menej možností na financovanie potrebných investícií. Schéma na spravodlivú transformáciu by mala tiež poskytovať podporu na financovanie vytvárania investícií v prospech území zapojených do spravodlivej transformácie. Poradenské centrum InvestEU by malo príslušným územiam poskytnúť možnosť využívať technickú pomoc.

(30)

Na vykonávanie 2. piliera v rámci Mechanizmu spravodlivej transformácie by sa mala vo všetkých segmentoch politiky zriadiť osobitná schéma pre spravodlivú transformáciu v rámci Programu InvestEU, ktorá by podporovala dodatočné investície v prospech území určených v plánoch spravodlivej transformácie územia zriadených v súlade s nariadením o Fonde na spravodlivú transformáciu. Uvedená schéma by mala umožňovať investície do širokej škály projektov v súlade s oprávnenosťou kritérií Programu InvestEU. Touto schémou sa môžu podporovať projekty na územiach určených v plánoch spravodlivej transformácie alebo projekty, ktoré prinášajú prospech týmto územiam, aj ak sa neuskutočňujú na samotných územiach, ale len v prípade, že majú kľúčový význam pre transformáciu v týchto územiach.

(31)

Malo byť možné podporovať strategické investície vrátane dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu v rámci akéhokoľvek segmentu politiky, najmä vzhľadom na ekologickú a digitálnu transformáciu a potrebu posilniť konkurencieschopnosť a odolnosť, podporiť podnikanie a tvorbu pracovných miest a posilniť strategické hodnotové reťazce.

(32)

Každý segment politiky by mali tvoriť dve zložky, t. j. zložka v zodpovednosti EÚ a zložka v zodpovednosti členských štátov. Zo zložky v zodpovednosti EÚ by mali proporcionálne riešiť zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné pomery týkajúce sa celej Únie alebo konkrétnych členských štátov. Podporené operácie by mali mať jednoznačnú pridanú hodnotu pre Úniu. Zložka v zodpovednosti členských štátov by mala členským štátom, ako aj regionálnym orgánom prostredníctvom ich členského štátu poskytnúť možnosť prispieť svojím dielom zdrojov z fondov v rámci zdieľaného riadenia k tvorbe rezerv na záruku EÚ, aby záruku EÚ mohli využívať na operácie financovania alebo investičné operácie s cieľom riešiť špecifické zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie na vlastných územiach, ako sa stanoví v dohode o príspevku, a to aj v zraniteľných a vzdialených oblastiach, akými sú napríklad najvzdialenejšie regióny Únie, v záujme plnenia cieľov fondov v rámci zdieľaného riadenia. Zložka v zodpovednosti členských štátov by tiež mala dať členským štátom možnosť prispieť ďalšími dodatočnými sumami vrátane tých, ktoré boli sprístupnené podľa nariadenia (EÚ) 2021/241, na tvorbu rezerv na záruku EÚ a na využívanie záruky EÚ na operácie financovania alebo investičné operácie na účely stanovené v dohode o príspevku, ktoré by v prípade potreby mali zahŕňať účely opatrení v rámci plánu podpory obnovy a odolnosti. Mohlo by to okrem iného umožniť kapitálovú podporu pre MSP, ktoré boli negatívne ovplyvnené krízou spôsobenou ochorením COVID-19 a ktoré neboli na konci roka 2019 v ťažkostiach z hľadiska štátnej pomoci. Operácie podporené z Fondu InvestEU, či už zo zložky EÚ alebo zložky členských štátov, by nemali byť duplicitné k súkromnému financovaniu, vytláčať ho, ani narúšať hospodársku súťaž na vnútornom trhu.

(33)

Zložka v zodpovednosti členských štátov by mala byť špecificky navrhnutá tak, aby sa fondy v rámci zdieľaného riadenia alebo iné dodatočné príspevky členských štátov vrátane príspevkov, ktoré boli sprístupnené podľa nariadenia (EÚ) 2021/241 mohli využívať na tvorbu rezerv na záruku vydanú Úniou. Pri tejto možnosti by sa zvýšila pridaná hodnota záruky EÚ tým, že by sa z tejto záruky poskytovala podpora pre širšiu škálu konečných prijímateľov a projektov a diverzifikovali by sa prostriedky na dosiahnutie cieľov fondov so zdieľaným riadením alebo plánov podpory obnovy a odolnosti pri súčasnom zabezpečení dôsledného riadenia rizík vyplývajúcich z podmienených záväzkov tým, že sa záruka EÚ bude implementovať v rámci nepriameho riadenia. Za operácie financovania a investičné operácie uvedené v dohodách o záruke medzi Komisiou a implementujúcimi partnermi v rámci zložky členských štátov by mala ručiť Únia. Z fondov so zdieľaným riadením alebo iných dodatočných súm, ktorými prispievajú členské štáty vrátane tých, ktoré boli sprístupnené podľa nariadenia (EÚ) 2021/241, by sa mali tvoriť rezervy na záruku podľa miery tvorby rezerv, ktorú určí Komisia a ktorá sa uvedie v dohode o príspevku uzavretej s členským štátom podľa povahy operácií a predpokladaných výsledných strát. Členský štát by prevzal straty nad rámec očakávaných strát prostredníctvom vydania nadväznej záruky (back-to-back guarantee) v prospech Únie, ktorá by mala zostať v platnosti, pokiaľ nebudú vykonané všetky operácie financovania a investičné operácie v rámci uvedenej zložky v zodpovednosti členských štátov. Takéto opatrenia by mali byť súčasťou jedinej dohody o príspevku uzavretej s každým členským štátom, ktorý sa pre takúto možnosť dobrovoľne rozhodne.

Dohoda o príspevku by mala obsahovať jednu alebo viacero špecifických dohôd o zárukách, ktoré by sa vykonávali v dotknutom členskom štáte, ako aj akékoľvek regionálne účelové viazanie podľa pravidiel Fondu InvestEU. Individuálne stanovenie miery tvorby rezerv si vyžaduje odchýlku od článku 211 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (10) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). V rámci tohto usporiadania sa stanovuje aj jednotný súbor pravidiel pre rozpočtové záruky podporované z fondov riadených centrálne alebo z fondov v rámci zdieľaného riadenia, čím sa uľahčuje ich kombinácia. Tvorba rezerv na záruku EÚ týkajúcu sa zložky v zodpovednosti členských štátov podporenej inými dodatočnými sumami, ktorými prispievajú členské štáty, vrátane tých, ktoré boli sprístupnené podľa nariadenia (EÚ) 2021/241, by mala predstavovať vonkajšie pripísané príjmy.

(34)

Malo by sa vytvoriť partnerstvo medzi Komisiou a skupinou EIB založené na relatívne silných stránkach každého partnera s cieľom zabezpečiť maximálny dosah politiky, efektívne zavádzanie a primeraný dohľad nad rozpočtom a riadením rizík, o ktoré by sa opieral účinný a priamy inkluzívny prístup k záruke EÚ.

(35)

Únia zastúpená Komisiou by mala mať možnosť zúčastňovať sa na navýšení kapitálu Európskeho investičného fondu (EIF) s cieľom umožniť EIF pokračovať v podpore európskeho hospodárstva a jeho oživenia. Hlavným cieľom navýšenia by bolo umožniť EIF prispievať k vykonávaniu Programu InvestEU. Únia by mala byť schopná udržať si svoj celkový podiel na kapitále EIF. Vo viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 by sa na tento účel malo určiť dostatočné finančné krytie. Predstavenstvo EIF 3. decembra 2020 rozhodlo, že akcionárom navrhne zvýšenie povoleného kapitálu EIF, ktoré by viedlo k hotovostnej injekcii vo výške 1 250 000 000 EUR. Cena nových akcií sa zakladá na vzorci na výpočet čistej hodnoty aktív dohodnutom medzi akcionármi EIF a pozostáva zo splatenej časti a emisného ážia. V súlade s článkom 7 stanov EIF sa za každý upísaný podiel musí zaplatiť 20 % nominálnej hodnoty.

(36)

Komisia by mala požiadať ďalších potenciálnych implementujúcich partnerov spolu so skupinou EIB o názor na investičné usmernenia, systém na sledovanie dosahovania klimatických cieľov, dokumenty na usmernenie pre overovanie udržateľnosti, ako aj spoločné metodiky, s cieľom zabezpečiť inkluzívnosť a funkčnosť až do ustanovenia riadiacich orgánov; následne by sa do poradnej rady a riadiacej rady Programu InvestEU mali zapojiť implementujúci partneri.

(37)

Do Fondu InvestEU by mali mať možnosť prispievať aj tretie krajiny, ktoré sú členmi Európskeho združenia voľného obchodu, pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny, krajiny európskej susedskej politiky, a ďalšie krajiny, a to v súlade s podmienkami dohodnutými medzi Úniou a týmito krajinami, najmä vzhľadom na pozitívny vplyv takéhoto otvorenia na hospodárstva členských štátov. V náležitých prípadoch by sa tak malo umožniť pokračovanie spolupráce s relevantnými krajinami najmä v oblasti výskumu a inovácií, ako aj MSP.

(38)

V tomto nariadení sa stanovuje finančné krytie pre iné opatrenia Programu InvestEU, než je tvorba rezerv na záruku EÚ, ktoré má tvoriť hlavnú referenčnú sumu v zmysle bodu 18 Medziinštitucionálnej dohody zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov (11) za Európsky parlament a Radu v rámci ročného rozpočtového postupu.

(39)

Suma 2 672 292 573 EUR v bežných cenách záruky EÚ by sa mala zabezpečiť zdrojmi z dodatočných pridelených prostriedkov poskytnutých v súlade s článkom 5 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 (12)a prílohou II k nemu, čo zodpovedá sume 1 000 000 000 EUR v cenách roku 2018. Z tejto sumy by sa mala poskytnúť suma 63 800 000 EUR v bežných cenách z celkových prostriedkov pridelených Poradenskému centru InvestEU vo výške 430 000 000 EUR v bežných cenách.

(40)

Očakáva sa, že záruka EÚ vo výške 26 152 310 073 EUR v bežných cenách pre zložku v zodpovednosti EÚ zmobilizuje dodatočné investície vo výške viac ako 372 000 000 000 EUR v celej Únii a mala by sa orientačne prideliť medzi segmenty politiky.

(41)

Komisia 18. apríla 2019 vyhlásila, že „bez toho, aby boli dotknuté právomoci Rady v rámci vykonávania Paktu stability a rastu, jednorazové príspevky členských štátov, buď od členského štátu alebo od národných podporných bánk, ktoré sú zaradené do verejnej správy alebo konajú v mene členského štátu, do tematických investičných platforiem alebo investičných platforiem s účasťou viacerých krajín sa v zásade považujú za jednorazové opatrenia v zmysle článku 5 ods. 1 a článku 9 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 (13) a článku 3 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 1467/97 (14). Taktiež bez toho, aby boli dotknuté právomoci Rady v rámci vykonávania Paktu stability a rastu, Komisia zváži, do akej miery sa rovnaké zaobchádzanie ako v prípade EFSI v súvislosti s oznámením Komisie o flexibilite môže uplatniť na Program InvestEU ako nástupnícky nástroj EFSI, pokiaľ ide o jednorazové príspevky poskytnuté členskými štátmi v hotovosti na financovanie dodatočnej sumy záruky EÚ na účely zložky v zodpovednosti členských štátov.“.

(42)

Záruku EÚ, na ktorej spočíva Fond InvestEU, by mala nepriamo implementovať Komisia v súčinnosti s implementujúcimi partnermi s dosahom na finančných sprostredkovateľov a podľa potreby konečných prijímateľov. Výber implementujúcich partnerov by mal byť transparentný a bez konfliktu záujmov. Komisia by mala uzavrieť dohodu o záruke, ktorou sa umožní prideliť záruku z Fondu InvestEU, s každým implementujúcim partnerom s cieľom podporiť jeho operácie financovania a investičné operácie, ktoré spĺňajú kritériá oprávnenosti fondu InvestEU a prispievajú k dosahovaniu jeho cieľov. Riadenie rizík súvisiacich so zárukou EÚ by nemalo brániť priamemu prístupu implementujúcich partnerov k záruke. Keď sa implementujúcim partnerom poskytne záruka EÚ v rámci zložky EÚ, títo by mali byť plne zodpovední za celý investičný proces a náležitú starostlivosť súvisiacu s operáciami financovania a investičnými operáciami. Z Fondu InvestEU by sa mali podporovať projekty, ktoré zvyčajne majú vyšší rizikový profil ako projekty s bežnou podporou implementujúcich partnerov a ktoré by iné verejné či súkromné zdroje nemohli realizovať v období, keď by sa mohla využiť záruka EÚ, alebo by ich bez podpory z Fondu InvestEU nemohli realizovať v rovnakom rozsahu.

(43)

Fond InvestEU by mal mať riadiacu štruktúru s funkciou primeranou svojmu výlučnému účelu, ktorým je zabezpečiť náležité využívanie záruky EÚ pri súčasnom zabezpečení politickej nezávislosti investičných rozhodnutí. Túto riadiacu štruktúru by mala tvoriť poradná rada, riadiaca rada a plne nezávislý investičný výbor. Celkovým zložením riadiacej štruktúry by sa malo usilovať o dosiahnutie rodovej rovnováhy. Riadiaca štruktúra by nemala zasahovať do rozhodovania skupiny EIB alebo iných implementujúcich partnerov ani ho narúšať, ani by nemala byť náhradou za ich príslušné riadiace orgány.

(44)

Mala by sa ustanoviť poradná rada zložená zo zástupcov implementujúcich partnerov, zástupcov členských štátov, jedného experta menovaného Európskym hospodárskym a sociálnym výborom a jedného experta menovaného Výborom regiónov s cieľom výmeny informácií a názorov o prijímaní finančných produktov zavádzaných v rámci Fondu InvestEU, ako aj diskusie o vývoji potrieb a nových produktoch, okrem iného aj o špecifických nedostatkoch na teritoriálnych trhoch.

(45)

Aby bolo možné hneď na začiatku ustanoviť poradnú radu, mala by Komisia vymenovať zástupcov potenciálnych implementujúcich partnerov na prechodné obdobie jedného roka. Následne by uvedenú úlohu prevzali implementujúci partneri, ktorí podpísali dohodu o záruke.

(46)

Riadiaca rada zložená zo zástupcov Komisie, zástupcov implementujúcich partnerov a jedného experta bez hlasovacieho práva menovaného Európskym parlamentom by pre Fond InvestEU mala stanoviť strategické a operačné usmernenia.

(47)

Komisia by mala posúdiť, či sú operácie financovania a investičné operácie, ktoré predložili implementujúci partneri, zlučiteľné so všetkými právnymi predpismi a politikami Únie. Rozhodnutia o operáciách financovania a investičných operáciách by mal v konečnom dôsledku prijímať implementujúci partner.

(48)

Investičný výbor zložený z nezávislých expertov by mal dospieť k záveru o tom, či operácie financovania a investičné operácie, ktoré spĺňajú kritériá oprávnenosti Fondu InvestEU, budú môcť využiť záruku EÚ, a v súvislosti s projektmi by mal tak poskytovať externé odborné znalosti na posúdenie investícií. Investičný výbor by mal pôsobiť v rôznych zostavách aby boli pokryté rôzne oblasti politiky a hospodárstva.

(49)

Investičnému výboru by mal mať k dispozícii nezávislý sekretariát, ktorý bude zabezpečovať Komisia a bude podliehať predsedovi investičného výboru.

(50)

Pri výbere implementujúcich partnerov, ktorí budú Fond InvestEU zavádzať, by Komisia mala zohľadniť ich schopnosť dosiahnuť ciele Fondu InvestEU a prispievať ich vlastnými zdrojmi, aby sa zabezpečilo primerané geografické pokrytie a diverzifikácia, prilákali súkromní investori a zaistila dostatočná diverzifikácia rizík i riešení zlyhaní trhu a suboptimálnych investičných situácií. Vzhľadom na svoju úlohu podľa zmlúv, schopnosť pôsobiť vo všetkých členských štátoch a skúsenosti so súčasnými finančnými nástrojmi a EFSI by v zložke Fondu InvestEU v zodpovednosti EÚ mala privilegovaným implementujúcim partnerom zostať skupina EIB. Okrem skupiny EIB by doplnkovú škálu finančných produktov mali byť schopné poskytovať národné podporné banky a inštitúcie, keďže ich skúsenosti a spôsobilosti na vnútroštátnej a regionálnej úrovni by mohli byť prínosom z hľadiska maximalizácie vplyvu verejných finančných prostriedkov na celom území Únie, pričom takéto podporné banky alebo inštitúcie by taktiež mali byť schopné zabezpečiť spravodlivú geografickú rovnováhu projektov. Program InvestEU by sa mal vykonávať tak, aby podporoval rovnosť podmienok pre menšie a novšie podporné banky a inštitúcie. Okrem toho by možnosť stať sa implementujúcim partnerom mali mať aj iné medzinárodné finančné inštitúcie, a to najmä v prípade, keď poskytujú porovnateľnú výhodu z hľadiska špecifických odborných znalostí a skúseností v určitých členských štátoch, a ak majú väčšinu akcionárov z Únie. Implementujúcimi partnermi by mali mať možnosť stať sa aj ďalšie subjekty, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách.

(51)

V záujme dosiahnutia lepšej geografickej diverzifikácie sa môžu vytvoriť investičné platformy, aby sa tak spojilo úsilie a skúsenosti implementujúcich partnerov a ďalších národných podporných bánk a inštitúcií, ktoré majú s využívaním finančných nástrojov obmedzené skúsenosti. Takéto štruktúry by bolo treba stimulovať, a to aj podporou Poradenského centra InvestEU. V záujme podpory využívania investičných platforiem v príslušných odvetviach je vhodné spájať spoluinvestorov, verejné orgány, expertov, vzdelávacie inštitúcie, inštitúcie odbornej prípravy a výskumu, relevantných sociálnych partnerov a zástupcov občianskej spoločnosti a ďalšie relevantné subjekty na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni.

(52)

Záruka EÚ v rámci zložky členských štátov by sa mala prideliť každému implementujúcemu partnerovi oprávnenému podľa článku 62 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách, vrátane národných alebo regionálnych podporných bánk alebo inštitúcií, EIB, EIF a ďalších medzinárodných finančných inštitúcií. Ako sa uvádza v dohode o príspevku, pri výbere implementujúcich partnerov v rámci zložky členských štátov by Komisia mala brať do úvahy návrhy každého členského štátu. Komisia má v súlade s článkom 154 nariadenia o rozpočtových pravidlách vypracovať posúdenie pravidiel a postupov implementujúceho partnera s cieľom overiť, či implementujúci partner poskytuje úroveň ochrany finančných záujmov Únie na úrovni rovnocennej Komisii.

(53)

O operáciách financovania a investičných operáciách by mal v konečnom dôsledku rozhodovať vo svojom mene implementujúci partner, ktorý by ich mal implementovať v súlade so svojimi internými pravidlami, politikami a postupmi a uvádzať vo svojich finančných výkazoch, prípadne zverejňovať v prílohe k finančným výkazom. Komisia by preto mala niesť výlučnú zodpovednosť za všetky finančné záväzky vyplývajúce zo záruky EÚ a mala by zverejňovať maximálnu výšku záruky vrátane všetkých relevantných informácií o poskytnutej záruke.

(54)

Fond InvestEU by mal v prípade potreby umožniť plynulé, bezproblémové a efektívne kombinovanie grantov, finančných nástrojov alebo grantov aj finančných nástrojov financovaných z rozpočtu Únie alebo z iných fondov, napríklad z Fondu na inováciu systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) so zárukou EÚ tam, kde je to potrebné na čo najlepšie posilnenie investícií s cieľom riešiť konkrétne zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie.

(55)

Projekty, ktoré implementujúci partneri predložia na účely získania podpory z Programu InvestEU, v ktorej je podpora z Fondu InvestEU kombinovaná s podporou z iných programov Únie, by ako celok mali byť v súlade s cieľmi a kritériami oprávnenosti príslušných programov Únie. O použití záruky EÚ by sa malo rozhodovať podľa Programu InvestEU.

(56)

Poradenské centrum InvestEU by malo podporovať budovanie rozsiahlej databázy pripravovaných investičných projektov v každom segmente politiky prostredníctvom poradenských iniciatív, ktoré uskutočňuje skupina EIB alebo iní poradenskí partneri, alebo ich uskutočňuje priamo Komisia. Poradenské centrum InvestEU by malo podporovať geografickú diverzifikáciu, a tak prispievať k dosahovaniu cieľov Únie v oblasti hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a znižovaniu regionálnych rozdielov. Poradenské centrum InvestEU by malo venovať osobitnú pozornosť spájaniu malých projektov do väčších portfólií. Komisia, skupina EIB a ďalší poradenskí partneri by mali úzko spolupracovať s cieľom zabezpečiť efektívnosť, synergiu a účinné geografické pokrytie podpory v celej Únii, a to pri zohľadnení odborných znalostí a kapacít miestnych implementujúcich partnerov, ako aj Európskeho centra investičného poradenstva zriadeného podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 (15). Zistenia Európskeho dvora audítorov v osobitnej správe č. 12/2020 s názvom „Európske centrum investičného poradenstva: zriadené na podporu investícií v EÚ, jeho vplyv však zostáva obmedzený“ (16), by sa mali starostlivo zvážiť, aby sa maximalizovala účinnosť a vplyv Poradenského centra InvestEU. Poradenské centrum InvestEU malo poskytovať ústredné prístupové miesto pre pomoc pri vypracovaní projektov, ktorá sa v rámci Poradenského centra InvestEU poskytuje verejným orgánom a predkladateľom projektov.

(57)

Poradenské centrum InvestEU by mala zriadiť Komisia v spolupráci so skupinou EIB ako hlavným partnerom, pričom by sa malo vychádzať zo skúseností získaných v rámci Európskeho centra investičného poradenstva. Komisia by mala byť zodpovedná za politické riadenie Poradenského centra InvestEU a za vedenie ústredného prístupového miesta. Skupina EIB by mala v rámci segmentov politiky vykonávať poradenské iniciatívy. Okrem toho by skupina EIB mala Komisii poskytovať operačné služby, a to aj príspevkami k tvorbe strategických a politických usmernení k poradenským iniciatívam, mapovaniu súčasných a vznikajúcich poradenských iniciatív, posudzovaniu poradenských potrieb a poradenstvom pre Komisiu o optimálnych spôsoboch riešenia týchto potrieb prostredníctvom súčasných alebo nových poradenských iniciatív.

(58)

Na dosiahnutie širokého geografického dosahu poradenských centier v celej Únii a na úspešné zvýšenie znalostí o Fonde InvestEU v teréne by sa všade tam, kde treba, malo v Poradenskom centre InvestEU zabezpečiť miestne zastúpenie tak, aby pri súčasnom zohľadnení aktuálnych systémov podpory a účasti miestnych partnerov poskytovalo konkrétnu, aktívnu a individualizovanú pomoc na mieste. Na uľahčenie poradenskej podpory na miestnej úrovni a zabezpečenie efektívnosti, synergie a účinného geografického pokrytia podpory v celej Únii by Poradenské centrum InvestEU malo spolupracovať s národnými podpornými bankami a inštitúciami a zároveň by malo využívať ich odborné znalosti a čerpať z nich.

(59)

Poradenské centrum InvestEU by malo poskytovať poradenskú podporu malým projektom a projektom pre startupy, najmä v súvislosti s úsilím startupov o ochranu ich investícií do výskumu a inovácií zaobstarávaním práv duševného vlastníctva, ako sú napríklad patenty, pričom treba mať na zreteli existenciu iných služieb, ktoré sú schopné takéto akcie zvládnuť a snažiť sa o synergiu s nimi.

(60)

V kontexte Fondu InvestEU treba poskytovať podporu pri vypracovaní projektov a budovaní kapacít, aby sa prispelo k rozvíjaniu organizačných schopností a činností zameraných na rozvoj trhu potrebných pre zrod kvalitných projektov. Takáto podpora by mala byť zameraná aj na finančných sprostredkovateľov, ktorí majú kľúčový význam v prípade pomoci MSP pri získavaní prístupu k financovaniu a využívaní ich plného potenciálu. Cieľom poradenskej podpory je tiež vytvoriť podmienky na zvýšenie prípadného počtu oprávnených prijímateľov vo vznikajúcich trhových segmentoch, a to najmä v situácii, keď sa pre malý rozsah jednotlivých projektov značne zvyšujú transakčné náklady na úrovni projektov, napríklad pokiaľ ide o ekosystém sociálnych financií – vrátane dobročinných organizácií – a o kultúrny a kreatívny priemysel. Podpora pri budovaní kapacít by mala byť doplnková a dodatočná k opatreniam v rámci iných programov Únie, ktoré sa vzťahujú na špecifické oblasti politiky. Treba aj úsilie na podporu budovania kapacít potenciálnych predkladateľov projektov, najmä miestnych organizácií a orgánov.

(61)

V záujme zviditeľnenia investičných projektov, ktoré hľadajú možnosti financovania, by sa mal vytvoriť Portál InvestEU, ktorý by predstavoval ľahko dostupnú a používateľsky ústretovú databázu projektov, pričom by sa v zvýšenej miere sústreďoval na informovanie implementujúcich partnerov o pripravovaných investičných projektoch zlučiteľných s právom a politikami Únie.

(62)

V súlade s nariadením Rady (EÚ) 2020/2094 (17) a v medziach zdrojov, ktoré sú v ňom pridelené, by sa opatrenia týkajúce sa obnovy a odolnosti v rámci Programu InvestEU mali vykonávať s cieľom riešiť otázku bezprecedentných dôsledkov krízy spôsobenej ochorením COVID-19. Tieto dodatočné zdroje by sa mali použiť tak, aby sa zabezpečil súlad s lehotami stanovenými v nariadení (EÚ) 2020/2094.

(63)

Podľa bodov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (18) by sa Programu InvestEU mal hodnotiť na základe informácií získaných v súlade s osobitnými požiadavkami na monitorovanie, pričom by sa malo predchádzať administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom, a nadmernej regulácii. Ak je to vhodné, uvedené požiadavky by mali v praxi obsahovať merateľné ukazovatele ako základ pre hodnotenie účinkov Programu InvestEU.

(64)

Na sledovanie pokroku v dosahovaní cieľov Únie by sa mal zaviesť spoľahlivý monitorovací rámec založený na ukazovateľoch výstupov, výsledkov a vplyvov. S cieľom zabezpečiť vyvodzovanie zodpovednosti voči občanom Európskej únie by Komisia mala Európskemu parlamentu a Rade podávať výročné správy o pokroku, vplyve a operáciách v rámci Programu InvestEU.

(65)

Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Uvedené pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a upravujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, obstarávania, cien a nepriamej implementácie a umožňujú kontrolu zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ zahŕňajú aj všeobecný režim podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie.

(66)

Na Program InvestEU sa vzťahuje nariadenie o rozpočtových pravidlách. Stanovujú sa v ňom pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel rozpočtových záruk.

(67)

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (19) a nariadeniami Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 (20), (Euratom, ES) č. 2185/96 (21) a (EÚ) 2017/1939 (22) sa finančné záujmy Únie majú chrániť prostredníctvom primeraných opatrení vrátane opatrení týkajúcich sa: prevencie, odhaľovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí vrátane podvodov; vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov; a uloženia administratívnych sankcií v náležitých prípadoch. Konkrétne má Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) právomoc vykonávať v súlade s nariadeniami (Euratom, ES) č. 2185/96 a (EÚ, Euratom) č. 883/2013 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra je v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 splnomocnená vyšetrovať a stíhať trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 (23).

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť potrebné práva a prístup Komisii, OLAF-u, Dvoru audítorov a, pokiaľ ide o tie členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939, Európskej prokuratúre, a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(68)

Tretie krajiny, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), sa môžu zapojiť do programov Únie v rámci spolupráce podľa Dohody o Európskom hospodárskom priestore (24), ktorá umožňuje vykonávanie týchto programov na základe rozhodnutia prijatého podľa uvedenej dohody. Tretie krajiny sa môžu zapojiť aj na základe iných právnych nástrojov. V tomto nariadení by sa malo zaviesť osobitné ustanovenie, vyžadujúce od tretích krajín, aby udelili potrebné práva a prístup zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, OLAF-u a Dvor audítorov na riadne vykonávanie ich príslušných právomocí.

(69)

Podľa nariadenia Rady 2013/755/EÚ (25) osoby a subjekty so sídlom v zámorských krajinách alebo územiach sú oprávnené získať financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi Programu InvestEU a prípadnými opatreniami, ktoré platia pre členský štát, s ktorým je zámorská krajina alebo územie spojené.

(70)

S cieľom doplniť nepodstatné prvky tohto nariadenia o investičné usmernenia a hodnotiacu tabuľku ukazovateľov, uľahčiť rýchlu a flexibilnú úpravu ukazovateľov výkonnosti a prispôsobiť mieru tvorby rezerv by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o vypracúvanie investičných usmernení pre operácie financovania a investičné operácie v rámci rôznych segmentov politiky, o hodnotiacu tabuľku, o zmenu prílohy III k tomuto nariadeniu s cieľom preskúmať alebo doplniť ukazovatele a o prispôsobenie miery tvorby rezerv. V súlade so zásadou proporcionality by takéto investičné usmernenia mali zahŕňať primerané ustanovenia na zamedzenie zbytočnej administratívnej záťaže. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila primerané konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(71)

Operácie financovania a investičné operácie, ktoré implementujúci partner podpísal alebo uzavrel v období od 1. januára 2021 do podpisu príslušných dohôd o záruke, by mali byť oprávnené na záruku EÚ za predpokladu, že takéto operácie sú uvedené v dohode o záruke, prejdú kontrolou politiky alebo dostanú kladné stanovisko v rámci postupu stanoveného v článku 19 Protokolu č. 5 o štatúte Európskej investičnej banky, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii (Zmluva o EÚ) a ZFEÚ (štatút EIB) a v oboch prípadoch ich schválil investičný výbor.

(72)

S cieľom optimalizovať využívanie rozpočtových zdrojov by mala byť možná kombinácia príslušných portfólií finančných nástrojov zriadených v rámci viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 a záruky EÚ podľa nariadenia (EÚ) 2015/1017 so zárukou EÚ podľa tohto nariadenia. Zvýšená kapacita znášania rizika vytvorená takouto kombináciou by mala zvýšiť efektívnosť záruky EÚ podľa tohto nariadenia a umožniť väčšiu podporu konečným prijímateľom. Spôsoby kombinácie by sa mali vymedziť v dohode o záruke medzi Komisiou a EIB alebo EIF. Podmienky kombinácie by mali byť v súlade s dohodou o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (26).

(73)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to riešiť zlyhania trhu a suboptimálne investičné situácie špecifické pre celú Úniu a členské štáty a zabezpečiť v celej Únii testovanie inovačných finančných produktov určených na riešenie nových alebo komplexných zlyhaní trhu alebo suboptimálnych investičných situácií a systémov na šírenie takýchto produktov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedených cieľov.

(74)

S cieľom zabezpečiť kontinuitu pri poskytovaní podpory v príslušnej oblasti politiky a umožniť začatie vykonávania od začiatku viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr a malo by sa uplatňovať so spätnou účinnosťou od 1. januára 2021,