27.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 157/1

(1)

S cieľom postupne vytvárať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti sa v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) ustanovujú opatrenia, ktoré sa majú prijať v oblasti prisťahovalectva a ktoré sú spravodlivé voči štátnym príslušníkom tretích krajín.

(2)

V ZFEÚ sa ustanovuje, že Únia má vytvoriť spoločnú prisťahovaleckú politiku s cieľom zabezpečiť vo všetkých fázach účinné riadenie migračných tokov a spravodlivé zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú v členských štátoch. Na tento účel musia Európsky parlament a Rada prijať opatrenia týkajúce sa podmienok vstupu a pobytu a normy týkajúce sa vydávania dlhodobých víz a povolení na pobyt členskými štátmi, ako aj vymedzenie práv štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú v členskom štáte, vrátane podmienok slobody pohybu a pobytu v iných členských štátoch.

(3)

V oznámení Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu sa stanovuje cieľ Únie stať sa hospodárstvom založeným na znalostiach a inovácii, znížiť administratívne zaťaženie spoločností a lepšie prispôsobiť ponuku pracovnej sily dopytu. Opatrenia na uľahčenie vstupu riadiacich pracovníkov, odborníkov a zamestnancov-stážistov z tretích krajín do Únie v rámci vnútropodnikového presunu sa musia chápať v uvedenom širšom kontexte.

(4)

Európska rada v Štokholmskom programe prijatom 11. decembra 2009 uznáva, že prisťahovalectvo za prácou môže prispievať k zvýšeniu konkurencie a životaschopnosti hospodárstva a že v kontexte dôležitých demografických výziev, ktorým bude Únia v budúcnosti čeliť, a teda zvýšeného dopytu po pracovnej sile, bude pružná prisťahovalecká politika dôležitým prínosom k hospodárskemu rozvoju a výkonnosti Únie v dlhodobom horizonte. Štokholmský program tak vyzýva Komisiu a Radu, aby pokračovali vo vykonávaní plánu politiky pre legálnu migráciu stanovenom v oznámení Komisie z 21. decembra 2005.

(5)

V dôsledku globalizácie podnikania, rastúceho obchodu, rastu a rozširovania sa nadnárodných skupín sa v posledných rokoch zintenzívnil pohyb riadiacich pracovníkov, odborníkov a zamestnancov-stážistov organizačných zložiek a dcérskych spoločností nadnárodných spoločností, ktorí sa dočasne presúvajú do iných útvarov spoločnosti na krátkodobý výkon práce.

(6)

Takéto vnútropodnikové presuny kľúčových zamestnancov prinášajú výsledky v podobe nových zručností a znalostí, inovácie a rozšírených hospodárskych príležitostí pre hostiteľské subjekty, čím sa v Únii rozvíja znalostná ekonomika a posilňujú investičné toky v celej Únii. Vnútropodnikové presuny z tretích krajín majú zároveň aj potenciál uľahčiť vnútropodnikové presuny zo spoločností v Únii do spoločností v tretích krajinách a posilniť tak postavenie Únie v jej vzťahoch s medzinárodnými partnermi. Uľahčenie vnútropodnikových presunov umožňuje nadnárodným skupinám čo najlepšie využívať ich ľudské zdroje.

(7)

Súbor pravidiel stanovený v tejto smernici môže byť užitočný aj pre krajiny pôvodu migrantov, pretože táto dočasná migrácia môže, v rámci stanovených pravidiel, podporiť prenos zručností, znalostí, technológie a know-how.

(8)

Touto smernicou by nemala byť dotknutá zásada preferencie pre občanov Únie, pokiaľ ide o prístup na trh práce v členských štátoch v zmysle príslušných ustanovení príslušných aktov o pristúpení.

(9)

Touto smernicou by nemalo byť dotknuté právo členských štátov vydávať iné povolenia, ako sú povolenia zamestnanca presunutého v rámci podniku, na akékoľvek účely zamestnania, ak štátny príslušník tretej krajiny nepatrí do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

(10)

Touto smernicou by sa mal stanoviť transparentný a zjednodušený postup prijímania zamestnancov presunutých v rámci podniku na základe spoločného vymedzenia pojmov a harmonizovaných kritérií.

(11)

Členské štáty by mali na zaručenie riadneho presadzovania tejto smernice zabezpečiť vykonávanie vhodných kontrol a účinných inšpekcií. Vydanie povolenia zamestnanca presunutého v rámci podniku by nemalo členské štáty ovplyvniť alebo im brániť v tom, aby počas vnútropodnikového presunu uplatňovali ustanovenia pracovného práva, ktorých cieľom je kontrolovať súlad s pracovnými podmienkami uvedenými v článku 18 ods. 1.

(12)

Možnosť členských štátov ukladať na základe vnútroštátneho práva sankcie zamestnávateľovi zamestnancov presunutých v rámci podniku so sídlom v tretej krajine by mala zostať nedotknutá.

(13)

Na účely tejto smernice zamestnanci presunutí v rámci podniku by mali zahŕňať riadiacich pracovníkov, odborníkov a zamestnancov-stážistov. Ich vymedzenie by malo vychádzať z osobitných záväzkov Únie v rámci Všeobecnej dohody o obchode so službami (GATS) a dvojstranných obchodných dohôd. Vzhľadom na to, že záväzky prijaté v rámci GATS sa nevzťahujú na podmienky vstupu, pobytu a zamestnania, táto smernica by mala uvedené záväzky dopĺňať a uľahčiť ich uplatňovanie. Rozsah vnútropodnikových presunov, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, by mal však byť širší, ako je rozsah vyplývajúci z obchodných záväzkov, pretože presuny sa nemusia nevyhnutne uskutočňovať v sektore služieb a môžu mať pôvod v tretej krajine, ktorá nie je stranou obchodnej dohody.

(14)

Členské štáty by na posudzovanie kvalifikácie zamestnancov presunutých v rámci podniku mali v záujme porovnateľného a transparentného hodnotenia vhodne využívať európsky kvalifikačný rámec pre celoživotné vzdelávanie (EQF). Národné koordinačné miesta EQF môžu poskytovať informácie a usmernenia o tom, do akej miery sú národné kvalifikácie porovnateľné s európskym kvalifikačným rámcom.

(15)

Zamestnanci presunutí v rámci podniku by mali mať nárok na aspoň rovnaké podmienky zamestnávania ako vyslaní pracovníci, ktorých zamestnávateľ má sídlo na území Únie, ako sa vymedzuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES (4). Členské štáty by mali požadovať, aby sa so zamestnancami presunutými v rámci podniku zaobchádzalo v oblasti odmeňovania počas celého presunu rovnako ako so štátnymi príslušníkmi príslušného členského štátu, ktorí sú zamestnaní na porovnateľných pozíciách. Každý členský štát by mal byť zodpovedný za kontrolu odmeňovania zamestnancov presunutých v rámci podniku počas pobytu na území členského štátu. Cieľom je zabezpečiť ochranu pracovníkov a zaručiť spravodlivú hospodársku súťaž medzi podnikmi so sídlom v členskom štáte a podnikmi so sídlom v tretej krajine, pretože sa tým zabezpečuje, aby podniky so sídlom v tretej krajine nemohli využívať nižšie pracovné štandardy a zabezpečiť si tak konkurenčnú výhodu.

(16)

S cieľom zabezpečiť, aby boli zručnosti zamestnanca presunutého v rámci podniku osobitné pre hostiteľský subjekt, by mal byť presunutý zamestnanec zamestnaný v rámci tej istej skupiny podnikov nepretržite aspoň tri až dvanásť mesiacov tesne pred presunom, ak ide o riadiaceho pracovníka a odborníka, a nepretržite aspoň tri až šesť mesiacov, ak ide o zamestnanca-stážistu.

(17)

Keďže vnútropodnikové presuny predstavujú dočasnú migráciu, nemalo by maximálne trvanie jedného presunu do Únie vrátane mobility medzi členskými štátmi prekročiť tri roky v prípade riadiacich pracovníkov a odborníkov a jeden rok v prípade zamestnancov-stážistov, pričom po uplynutí tohto obdobia by títo zamestnanci mali odísť do tretej krajiny, ak nezískajú povolenie na pobyt na inom základe v súlade s právom Únie alebo vnútroštátnym právom. Maximálne trvanie presunu by malo zahŕňať súhrn trvania následne vydaných povolení zamestnanca presunutého v rámci podniku. Následný presun do Únie sa môže uskutočniť až po tom, čo štátny príslušník tretej krajiny opustil územie členských štátov.

(18)

S cieľom zabezpečiť dočasný charakter vnútropodnikového presunu a zabrániť zneužívaniu by členské štáty mali mať možnosť požadovať, aby medzi skončením maximálneho trvania jedného presunu a ďalšou žiadosťou týkajúcou sa toho istého štátneho príslušníka tretej krajiny na účely tejto smernice v prípade toho istého členského štátu uplynulo určité obdobie.

(19)

Keďže vnútropodnikové presuny pozostávajú z dočasného vyslania, žiadateľ by mal ako súčasť pracovnej zmluvy alebo poverovacej listiny predložiť dôkaz, že sa štátny príslušník tretej krajiny bude môcť po ukončení výkonu práce presunúť naspäť do subjektu patriaceho do tej istej skupiny, ktorý má sídlo v tretej krajine. Žiadateľ by mal tiež predložiť dôkaz o tom, že riadiaci pracovník alebo odborník, ktorý je štátnym príslušníkom tretej krajiny, má odbornú kvalifikáciu a zodpovedajúce pracovné skúsenosti potrebné v hostiteľskom subjekte, do ktorého má byť presunutý.

(20)

Štátni príslušníci tretích krajín, ktorí žiadajú o prijatie ako zamestnanci-stážisti, by mali predložiť dôkaz o ukončení vysokoškolského štúdia. Okrem toho by na požiadanie mali predložiť dohodu o odbornej príprave vrátane opisu programu odbornej prípravy, jej trvania a podmienok, za akých budú zamestnanci-stážisti pod dohľadom pôsobiť, preukazujúcu, že sa im poskytne skutočná odborná príprava a nebudú využití ako bežní pracovníci.

(21)

Ak to neprotirečí zásade uprednostňovania občanov Únie uvedenej v dotknutých ustanoveniach príslušných aktov o pristúpení, nemalo by sa požadovať vykonanie prieskumu trhu práce.

(22)

Členský štát by mal uznávať odborné kvalifikácie, ktoré štátny príslušník tretej krajiny nadobudol v inom členskom štáte, rovnako ako kvalifikácie občanov Únie a mal by zohľadniť kvalifikácie nadobudnuté v tretej krajine v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES (5). Týmto uznávaním by nemali byť dotknuté obmedzenia prístupu k regulovaným povolaniam vyplývajúce z výhrad voči existujúcim záväzkom v oblasti regulovaných povolaní, ku ktorým sa zaviazala Únia alebo Únia a jej členovia v rámci obchodných dohôd. Touto smernicou by sa v žiadnom prípade nemalo zamestnancom presunutým v rámci podniku poskytovať výhodnejšie zaobchádzanie v súvislosti s prístupom k regulovaným povolaniam v členskom štáte v porovnaní so štátnymi príslušníkmi Únie alebo Európskeho hospodárskeho priestoru.

(23)

Touto smernicou by nemalo byť dotknuté právo členských štátov určiť počty prijímaných osôb v súlade s článkom 79 ods. 5 ZFEÚ.

(24)

S cieľom bojovať proti možnému zneužívaniu tejto smernice by členské štáty mali mať možnosť zamietnuť žiadosť o udelenie povolenia, odňať alebo odmietnuť obnoviť povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku, ak bol hostiteľský subjekt založený výlučne s cieľom uľahčovať vstup zamestnancom presunutým v rámci podniku a/alebo nevyvíja skutočnú činnosť.

(25)

Cieľom tejto smernice je uľahčovať mobilitu zamestnancov presunutých v rámci podniku v Únii (ďalej len „mobilita v EÚ“) a znížiť administratívne zaťaženie spojené s výkonom práce vo viacerých členských štátoch. Na tento účel sa touto smernicou ustanovuje osobitný systém mobility v EÚ, v rámci ktorého sa držiteľovi platného povolenia zamestnanca presunutého v rámci podniku vydaného členským štátom povoľuje vstup do jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj pobyt a zamestnanie v nich, v súlade s ustanoveniami tejto smernice o krátkodobej a dlhodobej mobilite. Krátkodobá mobilita na účely tejto smernice by sa mala vzťahovať na pobyty v členskom štáte inom než je členský štát, ktorý vydal povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku, v dĺžke do 90 dní na členský štát. Dlhodobá mobilita na účely tejto smernice by sa mala vzťahovať na pobyty v členskom štáte inom než je členský štát, ktorý vydal povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku, v dĺžke presahujúcej 90 dní na členský štát. S cieľom zabrániť obchádzaniu rozlišovania medzi krátkodobou a dlhodobou mobilitou vo vzťahu k danému členskému štátu by sa dĺžka krátkodobej mobility mala obmedziť na 90 dní v rámci 180-dňového obdobia, pričom by nemalo byť možné predložiť oznámenie o krátkodobej mobilite a zároveň podať žiadosť o dlhodobú mobilitu. Ak po začiatku krátkodobej mobility zamestnanca presunutého v rámci podniku vyvstane potreba dlhodobej mobility, môže druhý členský štát požadovať, aby sa žiadosť podala najmenej 20 dní pred skončením krátkodobej mobility.

(26)

Aj keď by mal osobitný systém mobility zavedený touto smernicou stanoviť samostatné pravidlá vstupu a pobytu na účel zamestnania zamestnanca presunutého v rámci podniku v členskom štáte inom než je členský štát, ktorý vydal povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku, naďalej sa však uplatňujú všetky ostatné pravidlá súvisiace s pohybom osôb cez hranice stanovené v príslušných ustanoveniach Schengenského acquis.

(27)

Príslušným orgánom druhých členských štátov by sa mali podľa potreby poskytnúť príslušné informácie s cieľom uľahčiť kontroly v prípade, že presun zahŕňa viac lokalít v rôznych členských štátoch.

(28)

Ak si zamestnanci presunutí v rámci podniku uplatnili svoje právo na mobilitu, mal by mať druhý členský štát za určitých podmienok možnosť podniknúť kroky, aby činnosti zamestnancov presunutých v rámci podniku neporušovali príslušné ustanovenia tejto smernice.

(29)

Členské štáty by mali ustanoviť účinné, primerané a odradzujúce sankcie, napríklad finančné sankcie, ktoré sa uložia v prípade nedodržania podmienok tejto smernice. Uvedené sankcie by okrem iného mohli zahŕňať aj opatrenia stanovené v článku 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES (6). Uvedené sankcie by sa mohli uložiť hostiteľskému subjektu so sídlom v príslušnom členskom štáte.

(30)

Ustanovenie jednotného postupu, ktorý vedie k jednému kombinovanému oprávneniu zahŕňajúcemu povolenie na pobyt aj zamestnanie (ďalej len „jednotné povolenie“), by malo prispieť k zjednodušeniu pravidiel, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú v členských štátoch.

(31)

Pre subjekty alebo skupiny podnikov, ktoré boli na tento účel uznané, by malo byť možné stanoviť zjednodušený postup. Takéto uznanie by sa malo pravidelne posudzovať.

(32)

Keď členský štát rozhodne o prijatí štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý spĺňa kritériá stanovené v tejto smernici, mal by uvedený štátny príslušník tretej krajiny dostať povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku, ktoré mu umožňuje za určitých podmienok vykonávať jeho prácu v rôznych subjektoch patriacich do tej istej nadnárodnej spoločnosti vrátane subjektov nachádzajúcich sa v iných členských štátoch.

(33)

Ak sa vyžaduje vízum a štátny príslušník tretej krajiny spĺňa kritériá na udelenie povolenia zamestnanca presunutého v rámci podniku, členský štát by mal takémuto štátnemu príslušníkovi tretej krajiny poskytnúť všetky možnosti na získanie príslušného víza a zabezpečiť účinnú spoluprácu príslušných orgánov na tento účel.

(34)

Ak povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku vydal členský štát, ktorý neuplatňuje schengenské acquis v plnom rozsahu a zamestnanec presunutý v rámci podniku prekročí v rámci mobility v EÚ vonkajšiu hranicu v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 (7), členský štát by mal mať právo požadovať dôkaz o tom, že zamestnanec presunutý v rámci podniku sa presúva na jeho územie na účely vnútropodnikového presunu. Okrem toho by členské štáty, ktoré uplatňujú schengenské acquis v plnom rozsahu, mali v prípade prekročenia vonkajšej hranice v zmysle nariadenia (ES) č. 562/2006 nahliadnuť do Schengenského informačného systému a zamietnuť vstup osobám, o ktorých sa v tomto systéme vytvoril zápis na účely odoprenia vstupu alebo pobytu v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1987/2006 (8) alebo vzniesť námietku voči mobilite takýchto osôb.

(35)

Členské štáty by mali mať možnosť uviesť doplňujúce informácie v papierovej forme alebo uchovávať takéto informácie v elektronickej forme, ako sa uvádza v článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 1030/2002 (9) a v časti a) bode 16 prílohy k nemu, s cieľom poskytnúť presnejšie informácie o pracovnej činnosti počas vnútropodnikového presunu. Poskytnutie takýchto doplňujúcich informácií by malo byť pre členské štáty dobrovoľné a nemalo by predstavovať dodatočnú požiadavku, ktorá by ohrozila postup vydávania jednotného povolenia a jednotný postup vybavovania žiadostí.

(36)

Táto smernica by zamestnancom presunutým v rámci podniku nemala brániť vykonávať konkrétne pracovné činnosti v prevádzkach klientov v rámci členského štátu, v ktorom má hostiteľský subjekt sídlo v súlade s ustanoveniami platnými v dotknutom členskom štáte týkajúcimi sa takýchto činností.

(37)

Touto smernicou nie sú dotknuté podmienky poskytovania služieb v rámci článku 56 ZFEÚ. Touto smernicou nie sú najmä dotknuté podmienky zamestnávania, ktoré sa podľa smernice 96/71/ES uplatňujú na pracovníkov vyslaných podnikom so sídlom v členskom štáte s cieľom poskytovať službu na území iného členského štátu. Táto smernica by sa nemala uplatňovať na štátnych príslušníkov tretích krajín vyslaných podnikmi so sídlom v niektorom členskom štáte v rámci poskytovania služieb v súlade so smernicou 96/71/ES. Štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sú držiteľmi povolenia zamestnanca presunutého v rámci podniku, nemôžu využívať smernicu 96/71/ES. V súlade s článkom 1 ods. 4 smernice 96/71/ES by táto smernica nemala podnikom so sídlom v tretej krajine poskytnúť výhodnejšie zaobchádzanie ako podnikom so sídlom v členskom štáte.

(38)

Na zabezpečenie dôstojných pracovných a životných podmienok počas pobytu v Únii je dôležité vhodné sociálne zabezpečenie zamestnancov presunutých v rámci podniku a prípadne aj dávok pre ich rodinných príslušníkov. Rovnaké zaobchádzanie by sa preto malo zaručiť vo vnútroštátnom práve vo vzťahu k častiam sociálneho zabezpečenia uvedeným v článku 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 (10). Touto smernicou sa neharmonizujú právne predpisy členských štátov v oblasti sociálneho zabezpečenia. Smernica sa obmedzuje na uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania v oblasti sociálneho zabezpečenia na osoby, ktoré patria do jej rozsahu pôsobnosti. Právo na rovnaké zaobchádzanie v oblasti sociálneho zabezpečenia sa uplatňuje na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí spĺňajú objektívne a nediskriminačné podmienky stanovené v práve členského štátu, v ktorom sa práca vykonáva, pokiaľ ide o účasť v systéme sociálneho zabezpečenia a nárok na dávky z tohto systému.

Vo viacerých členských štátoch je právo na rodinné dávky podmienené určitou formou spojenia s daným členským štátom, keďže dávky sú určené na podporu pozitívneho demografického vývoja s cieľom zabezpečiť v danom členskom štáte budúcu pracovnú silu. Touto smernicou by preto nemalo byť dotknuté právo členského štátu obmedziť za určitých podmienok rovnaké zaobchádzanie vo vzťahu k rodinným dávkam, keďže zamestnanec presunutý v rámci podniku a členovia jeho rodiny, ktorá ho sprevádza, sa v členskom štáte zdržiavajú dočasne. Práva v oblasti sociálneho zabezpečenia by sa mali poskytovať bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia vnútroštátneho práva a/alebo dvojstranných dohôd, ktorými sa ustanovuje uplatňovanie právnych predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia platných v krajine pôvodu. Avšak v bilaterálnych dohodách alebo vnútroštátnom práve týkajúcom sa práv v oblasti sociálneho zabezpečenia zamestnancov presunutých v rámci podniku, ktoré sa prijmú po nadobudnutí účinnosti tejto smernice, by sa nemalo ustanoviť menej priaznivé zaobchádzanie než je zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi členského štátu, kde sa práca vykonáva. V dôsledku vnútroštátneho práva alebo takýchto dohôd môže byť napríklad v záujme zamestnancov presunutých v rámci podniku neodhlásiť sa zo systému sociálneho zabezpečenia v ich krajine pôvodu, ak by prerušenie ich zabezpečenia nepriaznivo ovplyvnilo ich práva alebo ak by v dôsledku ich zabezpečenia museli znášať náklady dvojitého krytia. Členské štáty by si vždy mali zachovať možnosť udeliť zamestnancom presunutým v rámci podniku výhodnejšie práva v oblasti sociálneho zabezpečenia. Žiadnym ustanovením tejto smernice by nemalo byť dotknuté právo pozostalých, ktorých práva sa odvodzujú od zamestnanca presunutého v rámci podniku, poberať pozostalostné dôchodky pri pobyte v tretej krajine.

(39)

V prípade mobility medzi členskými štátmi sa zodpovedajúcim spôsobom uplatňuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1231/2010 (11). Touto smernicou by sa štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorých záujmy v členských štátoch majú cezhraničný charakter, nemalo poskytovať viac práv v oblasti sociálneho zabezpečenia, ako sa už poskytuje v existujúcom práve Únie.

(40)

S cieľom zabezpečiť, aby bol konkrétny súbor pravidiel stanovený touto smernicou príťažlivejší a mohol priniesť všetky očakávané výhody pre konkurencieschopnosť podnikov v Únii, zamestnancom presunutým v rámci podniku, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín, by sa mali poskytovať priaznivé podmienky pre zlúčenie rodiny v členskom štáte, ktorý vydal povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku, a v tých členských štátoch, ktoré zamestnancom presunutým v rámci podniku povoľujú zdržiavať sa a pracovať na ich území v súlade s ustanoveniami tejto smernice o dlhodobej mobilite. Týmto právom by sa skutočne odstránila významná prekážka pre potenciálnych zamestnancov presunutých v rámci podniku, pokiaľ ide o ich súhlas s výkonom práce. S cieľom zachovať jednotu rodiny by sa malo rodinným príslušníkom umožniť pripojiť sa k zamestnancovi presunutému v rámci organizácie v inom členskom štáte a mal by sa tiež uľahčiť ich prístup na trh práce.

(41)

S cieľom uľahčiť rýchle spracovanie žiadostí by členské štáty mali uprednostňovať výmenu informácií a zasielanie relevantných dokumentov elektronicky okrem prípadov, keď vzniknú technické problémy alebo keď si to vyžadujú základné záujmy.

(42)

Zhromažďovanie a zasielanie spisov a údajov by sa malo uskutočňovať v súlade s príslušnými predpismi v oblasti ochrany a bezpečnosti údajov.

(43)

Táto smernica by sa nemala vzťahovať na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o pobyt v členskom štáte ako výskumní pracovníci s cieľom vykonať výskumný projekt, pretože na nich sa vzťahuje smernica Rady 2005/71/ES (12).

(44)

Keďže ciele tejto smernice, a to osobitný postup prijímania a prijatie podmienok vstupu a pobytu na účel vnútropodnikových presunov štátnych príslušníkov tretích krajín nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a dôsledkov činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ). V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(45)

Touto smernicou sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie, ktorá vychádza z práv odvodených od sociálnej charty, ktorú prijala Únia a Rada Európy.

(46)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 (13) týkajúcim sa vysvetľujúcich dokumentov, sa členské štáty zaviazali v odôvodnených prípadoch pripojiť k oznámeniu o transpozičných opatreniach jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi zložkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. Pokiaľ ide o túto smernicu, zákonodarca sa domnieva, že predloženie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(47)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a k ZFEÚ, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa tieto členské štáty nezúčastňujú na prijatí tejto smernice a nie sú ňou viazané ani nepodliehajú jej uplatňovaniu.

(48)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a k ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijímaní tejto smernice, nie je ňou viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu,

a)

podmienky vstupu a pobytu presahujúceho 90 dní na území členských štátov a práva štátnych príslušníkov tretích krajín a ich rodinných príslušníkov v rámci vnútropodnikového presunu;

b)

podmienky vstupu a pobytu a práva štátnych príslušníkov tretích krajín uvedených v písmene a) v iných členských štátoch, ako je členský štát, ktorý štátnemu príslušníkovi tretej krajiny prvý udelí povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku na základe tejto smernice.

a)

žiadajú o pobyt v niektorom členskom štáte ako výskumní pracovníci v zmysle smernice 2005/71/ES s cieľom vykonať výskumný projekt;

b)

na základe dohôd uzatvorených medzi Úniou a jej členskými štátmi a tretími krajinami majú právo na voľný pohyb, ktoré je rovnocenné s právom občanov Únie, alebo ktorých zamestnáva podnik so sídlom v týchto tretích krajinách;

c)

sú vyslaní podľa smernice 96/71/ES;

d)

pôsobia ako samostatne zárobkovo činné osoby;

e)

sú pridelení pracovnými agentúrami, agentúrami dočasného zamestnávania alebo akýmikoľvek inými podnikmi zaoberajúcimi sa zamestnávaním pracovných síl pod dohľadom a vedením iného podniku;

f)

sú prijatí ako študenti v dennej forme štúdia alebo ktorí v rámci svojho štúdia absolvujú pod dohľadom krátkodobú odbornú prax.

a)

„štátny príslušník tretej krajiny“ je každá osoba, ktorá nie je občanom Únie v zmysle článku 20 ods. 1 ZFEÚ;

b)

„vnútropodnikový presun“ je dočasné vyslanie štátneho príslušníka tretej krajiny na účely zamestnania alebo odbornej prípravy, ktorý sa v čase podania žiadosti o povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku nachádza mimo územia členských štátov, a to z podniku so sídlom mimo územia členského štátu, s ktorým má štátny príslušník tretej krajiny pred presunom a počas presunu uzavretú pracovnú zmluvu, do subjektu patriacemu podniku alebo tej istej skupine podnikov so sídlom v tomto členskom štáte, a prípadne aj mobilita medzi hostiteľskými subjektmi so sídlom v jednom alebo niekoľkých členských štátoch;

c)

„zamestnanec presunutý v rámci podniku“ je každý štátny príslušník tretej krajiny, ktorý sa v čase podania žiadosti o povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku zdržiava mimo územia členských štátov a ktorého sa týka vnútropodnikový presun;

d)

„hostiteľský subjekt“ je subjekt, do ktorého je zamestnanec presunutý v rámci podniku, bez ohľadu na jeho právnu formu, a ktorý má podľa vnútroštátneho práva sídlo na území členského štátu;

e)

„riadiaci pracovník“ je osoba vo vedúcej funkcii, ktorá predovšetkým riadi vedenie hostiteľského subjektu, pričom v zásade podlieha všeobecnému dohľadu alebo usmerneniam správnej rady alebo akcionárov podniku alebo podobnému vzťahu; uvedená pozícia zahŕňa: riadenie hostiteľského subjektu alebo odboru alebo oddelenia hostiteľského subjektu, dohľad nad prácou a kontrolu práce iných zamestnancov vykonávajúcich dozorné, odborné alebo riadiace činnosti, právomoc odporučiť prijatie do zamestnania či prepustenie alebo prijatie iného opatrenia týkajúceho sa zamestnancov;

f)

„odborník“ je osoba, ktorá pracuje v rámci skupiny podnikov a disponuje osobitnými znalosťami kľúčovými pre oblasti činnosti, techniky alebo riadenie hostiteľského subjektu. Pri posudzovaní takýchto znalostí sa zohľadňujú nielen znalosti osobitné pre hostiteľský subjekt, ale aj to, či má osoba vysokú úroveň kvalifikácie, vrátane zodpovedajúcich pracovných skúseností, v súvislosti s druhom práce alebo činnosti, ktorá si vyžaduje osobitné technické znalosti vrátane prípadnej príslušnosti k akreditovanému povolaniu;

g)

„zamestnanec-stážista“ je osoba s vysokoškolským vzdelaním, ktorá je presunutá do hostiteľského subjektu na účely profesijného rastu alebo s cieľom získať odbornú prípravu v oblasti podnikateľských techník alebo metód a počas presunu dostáva finančnú odmenu;

h)

„rodinní príslušníci“ sú štátni príslušníci tretích krajín uvedení v článku 4 ods. 1 smernice Rady 2003/86/ES (14);

i)

„povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku“ je povolenie označené skratkou „ICT“, oprávňujúce jeho držiteľa zdržiavať sa a pracovať na území prvého členského štátu a prípadne aj druhých členských štátov za podmienok stanovených v tejto smernici;

j)

„povolenie na dlhodobú mobilitu“ je povolenie, na ktorom je uvedený výraz „mobile ICT“, oprávňujúce držiteľa povolenia zamestnanca presunutého v rámci podniku zdržiavať sa a pracovať na území druhého členského štátu za podmienok stanovených v tejto smernici;

k)

„jednotný postup vybavovania žiadostí“ je postup založený na jednej žiadosti o povolenie na pobyt a zamestnanie štátneho príslušníka tretej krajiny na území členského štátu, ktorý vedie k rozhodnutiu o danej žiadosti;

l)

„skupina podnikov“ sú dva alebo viac podnikov, ktoré sú uznané za navzájom prepojené v zmysle vnútroštátneho práva takýmito spôsobmi: podnik v priamom alebo nepriamom vzťahu k inému podniku má v tomto druhom podniku pod kontrolou väčšinu jeho upísaného kapitálu; kontroluje väčšinu hlasov spojených s akciovým kapitálom emitovaným týmto podnikom; je oprávnený vymenovať viac ako polovicu členov správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu tohto podniku; alebo podniky na zjednotenom základe riadi materský podnik;

m)

„prvý členský štát“ je členský štát, ktorý ako prvý vydá štátnemu príslušníkovi tretej krajiny povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku;

n)

„druhý členský štát“ je ktorýkoľvek iný členský štát ako prvý členský štát, v ktorom má zamestnanec presunutý v rámci podniku v úmysle uplatňovať si alebo si uplatňuje právo na mobilitu v zmysle tejto smernice;

o)

„regulované povolanie“ je regulované povolanie podľa článku 3 ods. 1 písm. a) smernice 2005/36/ES.

a)

práva Únie vrátane dvojstranných a viacstranných dohôd uzavretých medzi Úniou a jej členskými štátmi na strane jednej a jednou alebo viacerými tretími krajinami na strane druhej;

b)

dvojstranných alebo viacstranných dohôd uzavretých medzi jedným alebo viacerými členskými štátmi a jednou alebo viacerými tretími krajinami.

a)

poskytne dôkaz, že hostiteľský subjekt a podnik so sídlom v tretej krajine patria k tomu istému podniku alebo k tej istej skupine podnikov;

b)

poskytne dôkaz o tom, že bol bezprostredne pred dátumom vnútropodnikového presunu v rámci toho istého podniku alebo tej istej skupiny podnikov zamestnaný nepretržite aspoň tri až dvanásť mesiacov v prípade riadiacich pracovníkov a odborníkov a nepretržite aspoň tri až šesť mesiacov v prípade zamestnancov-stážistov;

c)

predloží pracovnú zmluvu a v prípade potreby aj poverovaciu listinu od zamestnávateľa obsahujúce:

d)

poskytne dôkaz, že štátny príslušník tretej krajiny má odbornú kvalifikáciu a skúsenosti potrebné v hostiteľskom subjekte, do ktorého má byť presunutý ako riadiaci pracovník alebo odborník, alebo v prípade zamestnanca-stážistu požadované vysokoškolské vzdelanie;

e)

podľa potreby predloží doklad potvrdzujúci, že štátny príslušník tretej krajiny spĺňa podmienky stanovené vnútroštátnym právom dotknutého členského štátu pre občanov Únie na vykonávanie regulovaného povolania, ktorého sa týka jeho žiadosť;

f)

predloží platný cestovný doklad štátneho príslušníka tretej krajiny, ako sa určuje vo vnútroštátnom práve, a žiadosť o vízum alebo vízum, ak sa vyžadujú; členské štáty môžu vyžadovať, aby bol cestovný doklad platný aspoň počas obdobia platnosti povolenia zamestnanca presunutého v rámci podniku stanovenej pri jeho prvom vydaní;

g)

bez toho, aby boli dotknuté existujúce dvojstranné dohody, poskytne dôkaz o tom, že má zdravotné poistenie, alebo ak sa tak ustanovuje vo vnútroštátnom práve, dôkaz o prihlásení do zdravotného poistenia pokrývajúceho všetky riziká, ktoré bežne zahŕňa poistenie štátnych príslušníkov dotknutého členského štátu, na obdobie, na ktoré sa nevzťahuje poistné krytie a príslušné nároky na dávky v súvislosti s prácou vykonávanou v uvedenom členskom štáte alebo z nej vyplývajúce.

a)

počas vnútropodnikového presunu boli splnené všetky podmienky stanovené v zákonoch, iných právnych predpisoch alebo správnych opatreniach a/alebo vo všeobecne platných kolektívnych zmluvách, ktoré sa v príslušných profesijných odboroch vzťahujú na vyslaných pracovníkov v podobnej situácii, pokiaľ ide o podmienky zamestnávania okrem odmeňovania.

Ak neexistuje systém na vyhlasovanie všeobecnej platnosti kolektívnych zmlúv, členské štáty môžu vychádzať z kolektívnych zmlúv, ktoré sú všeobecne platné pre všetky podobné podniky v danej geografickej oblasti a v príslušnom povolaní alebo odvetví, a/alebo z kolektívnych zmlúv, ktoré uzavreli najvýznamnejšie organizácie zamestnávateľov a zamestnancov na vnútroštátnej úrovni a ktoré sú platné na celom území príslušného štátu;

b)

odmena, ktorá sa štátnemu príslušníkovi tretej krajiny poskytne počas celého vnútropodnikového presunu, nebola menej priaznivá ako odmena, ktorá sa poskytuje štátnym príslušníkom dotknutého členského štátu, v ktorom sa práca vykonáva, v porovnateľnej funkcii v súlade s príslušnými právnymi predpismi alebo kolektívnymi zmluvami alebo praxou v členskom štáte, v ktorom má hostiteľský subjekt sídlo.

a)

ak nie je splnený článok 5;

b)

ak sa predložené doklady získali podvodom, alebo boli sfalšované alebo sa do nich neoprávnene zasahovalo;

c)

ak bol hostiteľský subjekt založený s hlavným cieľom uľahčovať vstup zamestnancom presunutým v rámci podniku;

d)

ak sa dosiahla maximálna dĺžka pobytu, ako sa vymedzuje v článku 12 ods. 1.

a)

ak si zamestnávateľ alebo hostiteľský subjekt nesplnil právne povinnosti týkajúce sa sociálneho zabezpečenia, daní, pracovných práv alebo pracovných podmienok;

b)

ak je podnik zamestnávateľa alebo hostiteľského subjektu v likvidácii podľa vnútroštátnych zákonov o konkurze, alebo nevykonáva žiadnu hospodársku činnosť;

c)

ak úmyslom alebo účinkom dočasnej prítomnosti zamestnanca presunutého v rámci podniku je zasahovať alebo inak ovplyvňovať výsledok akéhokoľvek sporu medzi zamestnancami a vedením alebo vyjednávania.

a)

ak k jeho získaniu došlo podvodom, alebo bolo sfalšované, alebo sa do neho neoprávnene zasahovalo;

b)

ak sa zamestnanec presunutý v rámci podniku v dotknutom členskom štáte zdržiava z iných dôvodov, ako sú dôvody, na základe ktorých mu bol pobyt povolený;

c)

ak bol hostiteľský subjekt založený s hlavným cieľom uľahčenia vstupu zamestnancom presunutým v rámci podniku.

a)

ak k jeho získaniu došlo podvodom, alebo bolo sfalšované, alebo sa do neho neoprávnene zasahovalo;

b)

ak sa zamestnanec presunutý v rámci podniku zdržiava v dotknutom členskom štáte z iných dôvodov, ako sú dôvody, na základe ktorých mu bol pobyt povolený;

c)

ak bol hostiteľský subjekt založený s hlavným cieľom uľahčenia vstupu zamestnancom presunutým v rámci podniku;

d)

ak sa dosiahla maximálna dĺžka pobytu, ako sa vymedzuje v článku 12 ods. 1.

a)

ak už článok 5 nie je dodržaný;

b)

ak si zamestnávateľ alebo hostiteľský subjekt nesplnil právne povinnosti týkajúce sa sociálneho zabezpečenia, daní, pracovných práv alebo pracovných podmienok;

c)

ak je podnik zamestnávateľa alebo hostiteľského subjektu v likvidácii podľa vnútroštátnych zákonov o konkurze, alebo ak alebo nevykonáva žiadnu hospodársku činnosť;

d)

ak zamestnanec presunutý v rámci podniku nedodržiava pravidlá mobility stanovené v článkoch 21 a 22.

a)

oslobodenie žiadateľa od povinnosti predložiť niektoré dôkazy uvedené v článku 5 alebo v článku 22 ods. 2 písm. a);

b)

zrýchlený postup prijímania, ktorý umožňuje vydávať povolenia zamestnancov presunutých v rámci podniku a povolenia na dlhodobú mobilitu rýchlejšie, ako je stanovené v článku 15 ods. 1 alebo v článku 22 ods. 2 písm. b), a/alebo

c)

zjednodušené a/alebo zrýchlené postupy týkajúce sa vydania požadovaných víz.

a)

právo na vstup a pobyt na území prvého členského štátu;

b)

voľný prístup na celé územie prvého členského štátu v súlade s jeho vnútroštátnym právom.

c)

právo vykonávať konkrétnu pracovnú činnosť schválenú v rámci povolenia v súlade s vnútroštátnym právom v ktoromkoľvek hostiteľskom subjekte patriacom podniku alebo skupine podnikov v prvom členskom štáte.

a)

slobodu združovania a spolčovania sa a členstva v organizácii zastupujúcej pracovníkov alebo zamestnávateľov alebo v akejkoľvek organizácii, ktorej členovia vykonávajú určité povolanie, vrátane práv a výhod poskytovaných takýmito organizáciami, bez toho, aby tým boli dotknuté vnútroštátne ustanovenia o verejnom poriadku a verejnej bezpečnosti;

b)

uznávanie diplomov, osvedčení a iných odborných kvalifikácií v súlade s príslušnými vnútroštátnymi postupmi;

c)

ustanovenia vnútroštátneho práva týkajúce sa častí sociálneho zabezpečenia vymedzených v článku 3 nariadenia (ES) č. 883/2004, ak sa na základe dvojstranných dohôd alebo vnútroštátneho práva členského štátu, v ktorom sa práca vykonáva, neuplatňuje právo krajiny pôvodu zabezpečujúce, že sa na zamestnanca presunutého v rámci podniku vzťahujú právne predpisy v oblasti sociálneho zabezpečenia platné v jednej z týchto krajín. V prípade mobility v EÚ a bez toho, aby boli dotknuté bilaterálne dohody zabezpečujúce, že sa na zamestnanca presunutého v rámci podniku vzťahuje vnútroštátne právo krajiny pôvodu, sa zodpovedajúcim spôsobom uplatňuje nariadenie (ES) č. 1231/2010;

d)

platbu zákonom stanovených starobných a invalidných dôchodkov a dávok v prípade smrti na základe predchádzajúceho pracovného pomeru zamestnanca presunutého v rámci podniku, ktoré nadobudli zamestnanci presunutí v rámci podniku pri presťahovaní do tretej krajiny, alebo pozostalí po zamestnancoch presunutých v rámci podniku, ktorí sa zdržiavajú v tretej krajine a ktorých práva sú od zamestnancov presunutých v rámci podniku odvodené, v súlade s právnymi predpismi uvedenými v článku 3 nariadenia (ES) č. 883/2004, za tých istých podmienok a v takej istej výške ako štátnym príslušníkom dotknutého členského štátu, a to bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie (ES) č. 1231/2010 a existujúce dvojstranné dohody;

e)

prístup k verejne dostupnému tovaru a službám a k poskytovaniu tovarov a služieb s výnimkou postupov na získanie ubytovania podľa vnútroštátneho práva, bez toho, aby bola dotknutá zmluvná sloboda v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom, a služby poskytované verejnými úradmi práce.

a)

v čase podania žiadosti v prvom členskom štáte, ak sa mobilita do druhého členského štátu predpokladá už v tomto štádiu, alebo

b)

po tom, ako bol zamestnanec presunutý v rámci podniku prijatý do prvého členského štátu, a to bezprostredne po tom, keď vznikne vedomosť o plánovanej mobilite do druhého členského štátu.

a)

dôkaz, že hostiteľský subjekt v druhom členskom štáte a podnik so sídlom v tretej krajine patria k tomu istému podniku alebo k tej istej skupine podnikov;

b)

pracovná zmluva a v prípade potreby aj poverovacia listina, ktoré sa prvému členskému štátu zaslali v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. c);

c)

podľa potreby doklad potvrdzujúci, že zamestnanec presunutý v rámci podniku spĺňa podmienky stanovené vo vnútroštátnom práve dotknutého členského štátu pre občanov Únie na vykonávanie regulovaného povolania, ktorého sa týka jeho žiadosť;

d)

platný cestovný doklad podľa článku 5 ods. 1 písm. f) a

e)

plánované trvanie a dátumy mobility, ak sa neuvádzajú v žiadnom z predchádzajúcich dokladov.

a)

neboli splnené podmienky stanovené v článku 5 ods. 4 písm. b) alebo v tomto článku v ods. 3 písm. a), c) alebo d);

b)

predložené doklady sa nadobudli podvodným spôsobom, alebo boli sfalšované alebo sa do nich neoprávnene zasahovalo;

c)

dosiahla sa maximálna dĺžka pobytu vymedzená v článku 12 ods. 1 alebo v ods. 1 tohto článku.

a)

uplatní článok 21 a umožní zamestnancovi presunutému v rámci podniku zdržiavať sa a pracovať na jeho území na základe povolenia zamestnanca presunutého v rámci podniku vydaného prvým štátom a počas obdobia platnosti tohto povolenia, alebo

b)

uplatní postup stanovený v odsekoch 2 až 7.

a)

druhý členský štát môže požiadať žiadateľa o zaslanie niektorých alebo všetkých nasledujúcich dokladov, ak ich druhý členský štát vyžaduje pri úvodnej žiadosti:

Druhý členský štát môže od žiadateľa požadovať, aby najneskôr v čase vydania povolenia na dlhodobú mobilitu poskytol adresu dotknutého zamestnanca presunutého v rámci podniku na území druhého členského štátu.

Druhý členský štát môže požadovať, aby sa uvedené doklady a informácie predložili v úradnom jazyku uvedeného členského štátu.

b)

druhý členský štát prijme rozhodnutie o žiadosti o dlhodobú mobilitu a rozhodnutie čo najskôr písomne oznámi žiadateľovi, najneskôr však do 90 dní odo dňa, keď bola predložená žiadosť a doklady uvedené v písmene a) príslušným orgánom druhého členského štátu;

c)

zamestnanec presunutý v rámci podniku nie je povinný opustiť územie členských štátov na účely predloženia žiadosti a nepodlieha vízovej povinnosti;

d)

zamestnanec presunutý v rámci podniku môže v období, pokiaľ príslušné orgány nerozhodnú o žiadosti o dlhodobú mobilitu, pracovať v druhom členskom štáte, ak:

e)

žiadosť o dlhodobú mobilitu nie je možné podať v rovnakom čase ako oznámenie o krátkodobej mobilite. Ak po začiatku krátkodobej mobility zamestnanca presunutého v rámci podniku vyvstane potreba dlhodobej mobility, môže druhý členský štát požadovať, aby sa žiadosť o dlhodobú mobilitu podala najmenej 20 dní pred skončením krátkodobej mobility.

a)

nie sú splnené podmienky uvedené v odseku 2 písm. a) tohto článku alebo nie sú splnené kritériá uvedené v článku 5 ods. 4, 5 alebo 8;

b)

sa uplatňuje jeden z dôvodov uvedených v článku 7 ods. 1) písm. b) alebo d) alebo článku 7 ods. 2 ods. 3 alebo odseku 4, alebo

c)

platnosť povolenia zamestnanca presunutého v rámci podniku uplynie počas postupu.

a)

kópiu oznámenia, ktoré zaslal hostiteľský subjekt v prvom členskom štáte podľa článku 21 ods. 2 alebo

b)

list od hostiteľského subjektu v druhom členskom štáte, v ktorom sú uvedené aspoň podrobné údaje o trvaní mobility v EÚ a mieste hostiteľského subjektu alebo subjektov v druhom členskom štáte.

a)

nebol upovedomený v súlade s článkom 21 ods. 2 a 3, pričom takéto oznámenie vyžaduje;

b)

vzniesol námietku voči mobilite v súlade s článkom 21 ods. 6;

c)

zamietol žiadosť o dlhodobú mobilitu v súlade s článkom 22 ods. 3;

d)

povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku alebo povolenie na dlhodobú mobilitu sa používa na iné účely, ako sú účely, na ktoré bolo vydané;

e)

podmienky, na základe ktorých sa uskutočnenie mobility povolilo, už nie sú splnené.

a)

hostiteľský subjekt neoznámil mobilitu zamestnanca presunutého v rámci podniku v súlade s článkom 21 ods. 2 a 3;

b)

povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku alebo povolenie na dlhodobú mobilitu sa používa na iné účely, ako sú účely, na ktoré bolo vydané;

c)

žiadosť o povolenie zamestnanca presunutého v rámci podniku bola podaná členskému štátu, ktorý nie je štátom, v ktorom sa uskutoční pobyt s celkovo najdlhším trvaním;

d)

zamestnanec presunutý v rámci podniku už nespĺňa kritériá a podmienky, na základe ktorých sa povolilo uskutočnenie mobility a hostiteľský subjekt túto zmenu neoznámi príslušným orgánom druhého členského štátu;

e)

sa uplatňuje článok 21 ods. 5 alebo článok 22 ods. 2 písm. d) a zamestnanec presunutý v rámci podniku začal pracovať v druhom členskom štáte, hoci neboli splnené podmienky mobility.