Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Nepísané zdroje európskeho práva; doplnkové právo

ZHRNUTIE K DOKUMENTU:

Článok 19 Zmluvy o Európskej únii

AKÝ JE CIEĽ ČLÁNKU 19 ZMLUVY O EURÓPSKEJ ÚNII?

  • V článku 19 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) sa opisuje úloha a zloženie Súdneho dvora Európskej únie.
  • Tvorí právny základ doplnkového práva tak, že určuje Súdny dvor Európskej únie ako konečný súd s cieľom zabezpečiť správny výklad a uplatňovanie práva EÚ, či už v konaniach, ktoré boli Súdnemu dvoru predložené priamo, alebo v žiadostiach o prejudiciálne rozhodnutie1 (pre viac informácií pozri zhrnutie o prejudiciálnom konaní).

HLAVNÉ BODY

Čo je doplnkové právo?

Aké sú dodatočné pramene práva?

  • Dodatočné pramene práva zahŕňajú judikatúru2 Súdneho dvora EÚ, medzinárodné právo3 a všeobecné zásady práva. Tieto tri zdroje sa prekrývajú.
  • Judikatúra Súdneho dvora EÚ
    • Pri výklade práva EÚ musí byť často Súdny dvor EÚ tvorivý, aby preklenul medzery zanechané primárnym právom a/alebo sekundárnym právom.
    • Jeho rozsudky poskytujú oficiálny a právne záväzný výklad práva EÚ a ako také sa označujú ako prameň práva (a to aj samotným Súdnym dvorom EÚ).
  • Medzinárodné právo
    • Medzinárodné právo (vrátane medzinárodných dohôd uzatvorených EÚ a krajinami EÚ) využíva Súdny dvor EÚ pri tvorbe svojej judikatúry, pokiaľ sa jeho pravidlá vzťahujú na EÚ a nie sú nezlučiteľné s osobitnou štruktúrou EÚ.
    • Okrem právnych záväzkov EÚ a krajín EÚ je medzinárodné právo aj zdrojom inšpirácie pre Súdny dvor EÚ pri tvorbe všeobecných zásad práva.
  • Všeobecné zásady práva
    • Všeobecné zásady, vytvorené judikatúrou Súdneho dvora, umožňujú Dvoru audítorov vykonávať pravidlá v rôznych oblastiach, ktoré sa v zmluvách nezmieňujú.
    • Všeobecné zásady práva EÚ môžu byť spoločné pre všetky vnútroštátne právne systémy krajín EÚ a sú zlučiteľné s cieľmi EÚ alebo špecifické pre EÚ, aj keď sú inšpirované zásadami zakotvenými iba v niektorých vnútroštátnych právnych systémoch.

Základné práva

  • Základné práva (článok 6 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ)) sú osobitnou kategóriou prameňa práva:
    • čiastočne primárneho – v článku 6 ods. 1 ZEÚ sa uznáva, že Charta základných práv Európskej únie má rovnakú právnu silu ako zmluvy,
    • čiastočne doplnkového – v článku 6 ods. 3 ZEÚ sa výslovne uznávajú za všeobecné zásady práva EÚ „základné práva tak, ako sú zaručené Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ako vyplývajú z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty“.

HLAVNÉ POJMY

  1. Prejudiciálne rozhodnutie: rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie v reakcii na otázku vnútroštátneho súdu týkajúcu sa výkladu alebo platnosti práva EÚ, čím sa prispieva k jednotnému uplatňovaniu tohto práva.
  2. Judikatúra: právo tvorené výsledkami predchádzajúcich prípadov.
  3. Medzinárodné právo: súbor pravidiel, ktorými sa riadia právne vzťahy medzi štátmi alebo národmi.

HLAVNÝ DOKUMENT

Konsolidované znenie Zmluvy o Európskej únii – Hlava III – Ustanovenia o inštitúciách – článok 19 (Ú. v. EÚ C 202, , s. 27)

Posledná aktualizácia

Top