EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli12. 3. 2018

COM(2018) 94 final

2018/0043(COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa mení smernica 2009/65/ES a smernica 2014/59/EÚ

(Text s významom pre EHP)

{SWD(2018) 50}
{SWD(2018) 51}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Komisia dnes prijala balík opatrení na prehĺbenie únie kapitálových trhov spolu s oznámením „Dobudovanie únie kapitálových trhov do roku 2019 – čas na urýchlenie realizácie“. Tento balík obsahuje tento návrh, ako aj návrh na uľahčenie cezhraničnej distribúcie investičných fondov, návrh o rozhodnom práve pre účinky postúpenia pohľadávok na tretie strany a oznámenie o rozhodnom práve pre účinky transakcií s cennými papiermi na vlastnícke práva.

Kryté dlhopisy sú dlhové záväzky emitované úverovými inštitúciami a zabezpečené oddelene spravovanou skupinou aktív, na ktoré majú držitelia dlhopisov priamy nárok ako prednostní veritelia. Držitelia dlhopisov si zároveň môžu uplatniť pohľadávku voči emitujúcemu subjektu ako bežní veritelia. Táto dvojitá pohľadávka voči krycej skupine a emitentovi sa nazýva mechanizmus „dvojitej ochrany“.

Kryté dlhopisy emitujú úverové inštitúcie, a ako také predstavujú pre európske banky významný a efektívny zdroj financovania. Uľahčujú financovanie hypotekárnych úverov a úverov verejného sektora, čím vo všeobecnosti podporujú poskytovanie úverov. Podstatnou výhodou krytých dlhopisov v porovnaní s inými druhmi zdrojov financovania bánk, ako sú cenné papiere zabezpečené aktívami, je skutočnosť, že banky si ponechávajú riziko vo svojich súvahách a investori majú pohľadávky priamo voči banke. Kryté dlhopisy teda bankám umožňujú požičiavať nielen väčší objem prostriedkov, ale aj požičiavať bezpečnejšie. Nielen z tohto dôvodu sa krytým dlhopisom darilo počas finančnej krízy dobre v porovnaní s ostatnými nástrojmi financovania. Ukázali sa ako spoľahlivý a stabilný zdroj financovania pre európske banky v čase, keď iné zdroje financovania vysychali.

Podporným rámcom pre kryté dlhopisy na úrovni EÚ by sa posilnilo ich používanie ako stabilného a nákladovo efektívneho zdroja financovania pre úverové inštitúcie, najmä v prípadoch menej rozvinutých trhov, s cieľom pomôcť financovať reálnu ekonomiku v súlade s cieľmi únie kapitálových trhov. Investorom by sa tým takisto poskytol širší a bezpečnejší okruh investičných príležitostí a pomohlo by to ochrániť finančnú stabilitu. Členské štáty budú musieť tieto pravidlá transponovať a zabezpečiť, aby vnútroštátne rámce pre kryté dlhopisy spĺňali požiadavky založené na pravidlách stanovené v tomto návrhu. Všetky kryté dlhopisy v celej Európe budú preto musieť dodržiavať minimálne požiadavky na harmonizáciu, ako sú stanovené v tomto návrhu.

Podporný rámec pre kryté dlhopisy je súčasťou pracovného programu Komisie na rok 2018 1 . Vo vyhlásení o zámere, ktorý vydal po prednesení správy o stave Únie, predseda Európskej komisie potvrdil, že podporný rámec pre kryté dlhopisy by sa mal spustiť alebo dokončiť do konca roku 2018, aby sa zabezpečil hlbší a spravodlivejší vnútorný trh 2 . Komisia tento zámer potvrdila v preskúmaní akčného plánu únie kapitálových trhov v polovici trvania z júna 2017 3 .

Rozvoj krytých dlhopisov na jednotnom trhu je nerovnomerný; kryté dlhopisy sú v niektorých členských štátoch veľmi dôležité, v iných menej. Navyše sa nimi právne predpisy Únie zaoberajú iba čiastočne. Hoci so zreteľom na nižšie riziká (napr. banky, ktoré do nich investujú, nemusia vyčleniť toľko prostriedkov z regulatórneho kapitálu, ako keď investujú do iných aktív) majú v rozličných ohľadoch prospech z preferenčného prudenciálneho a regulačného zaobchádzania, právne predpisy Únie sa komplexne nezaoberajú tým, čo vlastne tvorí krytý dlhopis. Preferenčné zaobchádzanie sa však udeľuje krytým dlhopisom vymedzeným v smernici 2009/65/ES 4 . Toto vymedzenie však bolo vypracované s určitým zamýšľaným účelom – obmedziť, do čoho môžu podniky kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) investovať – a nie je vhodné pre širšie ciele únie kapitálových trhov.

Legislatívny rámec Únie pre kryté dlhopisy by mal rozšíriť kapacitu úverových inštitúcií poskytovať finančné prostriedky pre reálnu ekonomiku a prispievať k rozvoju krytých dlhopisov v celej Únii, a to najmä v členských štátoch, v ktorých pre ne v súčasnosti neexistuje trh.

Tento rámec by zvýšil aj cezhraničné toky kapitálu a investícií. Tým by prispel k únii kapitálových trhov, a najmä k ďalšiemu využitiu pákového efektu kapacity úverovej inštitúcie na podporu širšieho hospodárstva. Konkrétne by sa tým zabezpečilo, aby banky mali k dispozícii široký okruh bezpečných a efektívnych nástrojov financovania.

Tento rámec sa skladá zo smernice a nariadenia – obidva nástroje by sa mali chápať ako jeden balík.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami politík v tejto oblasti politiky

•Súlad s ostatnými politikami Únie

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

•Proporcionalita

•Výber nástroja

Smernica predstavuje vhodný nástroj na zavedenie harmonizovaného právneho rámca pre kryté dlhopisy na úrovni EÚ. Táto smernica je založená na zásadách a podrobné ustanovenia sa držia na minime potrebnom na zabezpečenie, aby sa súbor spoločných základných štrukturálnych pravidiel uplatňoval na celom jednotnom trhu. Členské štáty budú mať určitú úroveň slobody pri tvorbe vlastných právnych predpisov, ktorými transponujú zásady stanovené v tejto smernici.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Táto iniciatíva o krytých dlhopisoch sa týka oblasti, ktorou sa z veľkej časti právne predpisy Únie v súčasnosti nezaoberajú.

Konzultácie so zainteresovanými stranami

Komisia uskutočnila konzultácie so zainteresovanými stranami v niekoľkých okamihoch počas prípravy tohto návrhu, a to najmä prostredníctvom:

i)    otvorených verejných konzultácií o krytých dlhopisoch (september 2015 až 6. január 2016);

ii)    uverejnenia úvodného posúdenia vplyvu (9. júna 2017);

iii)    dvoch zasadnutí expertnej skupiny pre bankové, platobné a poisťovacie služby (EGBIP) a jedného zasadnutia Výboru pre finančné služby (FSC).

Účelom verejných konzultácií bolo podľa akčného plánu únie kapitálových trhov vyhodnotiť nedostatky a zraniteľné miesta na vnútroštátnych trhoch s krytými dlhopismi a posúdiť prínos európskeho rámca. Hoci respondentov znepokojovalo, že harmonizácia založená na prístupe „jedného riešenia pre všetkých“ by mohla poškodiť dobre fungujúce trhy a znížiť pružnosť a spektrum ponúkaných produktov, vyjadrili aj opatrnú podporu pre cielené opatrenia EÚ za predpokladu, že harmonizácia bude založená na zásadách, bude vychádzať z existujúcich rámcov a zohľadnia sa v nej osobitosti domácich trhov. O výsledkoch konzultácií sa diskutovalo na verejnom vypočutí 1. februára 2016 7 .

Komisia dostala štyri reakcie na úvodné posúdenie vplyvu, pričom vo všetkých bola vyjadrená podpora legislatívnej iniciatíve EÚ. Respondenti sa zaoberali osobitnými aspektmi vnútroštátnych rámcov (napr. likviditou) a potvrdili všeobecný názor v prospech harmonizácie bez ohrozenia riadne fungujúcich národných systémov.

Na prvom zasadnutí skupiny EGBIP (9. júna 2017) väčšina členských štátov vyjadrila podporu rámcu krytých dlhopisov Únie na základe poradenstva EBA z roku 2016 za predpokladu, že tento rámec ostane založený na zásadách. Na druhom zasadnutí (28. septembra 2017) bola diskusia podrobnejšie, vo všeobecnosti však členské štáty stále podporili prístup založený na zásadách. Členské štáty vyjadrili podobné názory na zasadnutí výboru FSC v júli 2017.

Európsky parlament takisto vyjadril podporu pre konanie a požadoval európsky legislatívny rámec pre kryté dlhopisy 8 .

•Získavanie a využívanie expertízy

Európsky orgán pre bankovníctvo 1. júla 2014 vydal správu, v ktorej určil najlepšie postupy s cieľom zabezpečiť spoľahlivé a konzistentné rámce pre kryté dlhopisy v celej Únii 9 . Správa bola reakciou na odporúčanie ESRB z decembra 2012 o financovaní úverových inštitúcií 10 . Uvádza sa v nej aj stanovisko EBA k vhodnosti súčasného prudenciálneho zaobchádzania s krytými dlhopismi na základe výzvy Komisie na predloženie poradenstva v decembri 2013 na základe článku 503 nariadenia o kapitálových požiadavkách 11 .

V nadväznosti na správu výbor ESRB odporučil, aby EBA monitoroval fungovanie trhu s krytými dlhopismi na základe najlepších postupov, ktoré určil EBA, a vyzval EBA, aby v prípade potreby odporučil ďalšie opatrenia.

Európsky orgán pre bankovníctvo odpovedal v decembri 2016 vydaním správy o krytých dlhopisoch – odporúčania pre harmonizáciu rámcov krytých dlhopisov v EÚ. Táto správa obsahuje komplexnú analýzu regulačného vývoja v oblasti rámcov krytých dlhopisov v jednotlivých členských štátoch s osobitnou pozornosťou venovanou miere súladu s najlepšími postupmi určenými v predchádzajúcej správe. Na základe výsledkov tejto analýzy EBA vyzval na prijatie legislatívnych krokov s cieľom harmonizovať kryté dlhopisy na úrovni EÚ.

Tento návrh vychádza z analýzy a poradenstva EBA. Odchyľuje sa iba v menej významných oblastiach, napr. pokiaľ ide o úroveň podrobností týkajúcich sa derivátov, ktoré patria do krycej skupiny; v tom, že existencia osoby dohliadajúcej na kryciu skupinu sa nevyžaduje; a v úrovni nadmerného zabezpečenia kolaterálom.

V decembri 2017 Bazilejský výbor pre bankový dohľad (BCBS) dokončil prebiehajúce pokrízové regulačné reformy medzinárodného regulačného rámca pre banky Bazilej III 13 . V rámci týchto reforiem Bazilejský výbor pre bankový dohľad preskúmal štandardizovaný prístup ku kreditnému riziku okrem iného zavedením nových noriem pre expozície voči krytým dlhopisom. Po prvýkrát nové normy z veľkej časti na medzinárodnej úrovni reprodukujú prístup EÚ zachytený v nariadení o kapitálových požiadavkách, čo umožňuje, aby expozície vo forme krytých dlhopisov v závislosti od určitých podmienok využívali nižšiu rizikovú váhu. Uznáva sa teda, že zaobchádzanie EÚ s krytými dlhopismi je prudenciálne životaschopné a opodstatnené základnými vlastnosťami nástroja.

•Posúdenie vplyvu

K tomuto návrhu je priložené posúdenie vplyvu, ktoré bolo predložené výboru pre kontrolu regulácie 6. októbra 2017 a schválené 17. novembra 2017 14 .

Výbor pre kontrolu regulácie pochválil komplexnosť posúdenia vplyvu a to, že je dobre štruktúrované, a uznal, že sa v ňom systematicky uplatňuje intervenčná logika a že obsahuje veľké množstvo kvantifikácie na účely odôvodnenia zistení. Výbor pre kontrolu regulácie odporučil, aby sa správa v určitých obmedzených ohľadoch zlepšila:

a)    dôvody, pre ktoré sa „29. režim“ nepovažuje za zaujímavý    a

b)    väčšia zrozumiteľnosť hlavných prvkov prístupu „minimálnej harmonizácie“ a to, či (a ako) sa odchyľujú od poradenstva EBA (na tento účel bola doplnená príloha 6).

Posúdenie vplyvu sa zodpovedajúcim spôsobom zmenilo, takže sa v ňom riešia aj dodatočné návrhy výboru pre kontrolu regulácie:

i)    podrobnejšie vysvetlenie týkajúce sa európskych zabezpečených dlhových cenných papierov;

ii)    podrobnejšie odôvodnenie výhod emisie krytých dlhopisov;

iii)    dôslednejšia analýza vplyvu regulačnej harmonizácie na cezhraničný obchod (emisie, investície) s krytými dlhopismi;

iv)    zamietnutá možnosť obmedzená na úpravu prudenciálneho zaobchádzania s krytými dlhopismi;

v)    komplexnejšie vysvetlenie „efektu postúpenia“ posudzovaného vo finančnej literatúre; a

vi)    tabuľka, v ktorej sú znázornené prepojenia medzi monitorovaním a prínosmi referenčnej hodnoty.

Komisia zvažovala niekoľko možností politiky na rozvoj trhov s krytými dlhopismi a na riešenie prudenciálnych obáv. Tieto možnosti sa odlišujú z hľadiska miery harmonizácie, a to od možnosti bez regulačných opatrení po možnosti zahŕňajúce úplnú harmonizáciu, ako sa uvádza ďalej:

·základná možnosť: nerobiť nič,

·možnosť 1: možnosť bez regulačných opatrení,

·možnosť 2: minimálna harmonizácia založená na vnútroštátnych režimoch,

·možnosť 3: úplná harmonizácia, ktorá nahrádza vnútroštátne režimy a

·možnosť 4: „29. režim“, ktorý funguje súbežne s vnútroštátnymi režimami.

Možnosť 1 (bez regulačných opatrení) sa považovala za neúčinnú pri dosahovaní cieľov, keďže neexistuje nijaká záruka, že členské štáty budú dodržiavať najlepšie postupy. Možnosťou 3 (úplná harmonizácia) by sa zrejme dosiahli ciele, ale mohlo by dôjsť k narušeniu existujúcich dobre fungujúcich trhov. Účinnosť možnosti 4 („29. režim“ znamená plne integrovaný režim pre emitentov na dobrovoľnom základe ako alternatíva pre vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa krytých dlhopisov, ktorá si nevyžaduje zmenu existujúcich vnútroštátnych predpisov) závisí od využívania v odvetví. Z konzultácií vyplýva, že takéto využívanie nie je pravdepodobné; tým by sa oslabili vyhliadky na dosiahnutie stanovených cieľov. Súbežný režim by takisto prispel k ďalšej fragmentácii a k zdvojovaniu nákladov.

Ponechala sa možnosť 2 (minimálna harmonizácia založená na vnútroštátnych režimoch). Vychádza z odporúčaní v správe EBA z roku 2016, okrem určitých drobných odchýlok (v súlade so silnými výzvami zainteresovaných strán v priebehu konzultácií sú niektoré ustanovenia menej podrobné, než sa navrhuje v správe, s cieľom ponechať väčší priestor na ochranu existujúcich dobre fungujúcich národných systémov). Odchýlky nemajú vplyv na kľúčové štrukturálne znaky krytých dlhopisov ani na dohľad nad nimi. Ponechaná možnosť dosahuje väčšinu cieľov iniciatívy za primerané náklady. Táto možnosť takisto vytvára rovnováhu medzi pružnosťou potrebnou na to, aby sa vyhovelo osobitostiam členských štátov, a jednotnosťou potrebnou na účely súdržnosti na úrovni EÚ. Táto možnosť bude pravdepodobne najúčinnejšia pri dosahovaní cieľov a zároveň bude efektívna a zníži na minimum narušenia a náklady na prechod. Ide takisto o jednu z ambicióznejších možností z regulačného hľadiska, ktorá má súčasne najväčšiu podporu zainteresovaných strán.

Vykonaním tejto možnosti by sa stimuloval rozvoj trhov s krytými dlhopismi v prípadoch, keď neexistujú alebo sú slabo rozvinuté. Znížili by sa aj náklady emitentov na financovanie, pomohlo by sa diverzifikácii základne investorov, uľahčili by sa cezhraničné investície a prilákali by sa investori z krajín mimo EÚ. Celkovo by sa touto možnosťou znížili náklady na prijaté úvery a pôžičky.

Touto možnosťou by sa riešili prudenciálne obavy, a to aj v súvislosti s inováciami trhu, a zabezpečili by sa prudenciálne prínosy zosúladenia štrukturálnych charakteristík produktu s preferenčným prudenciálnym zaobchádzaním na úrovni EÚ. Posilnila by sa ochrana investorov a vďaka jej prvkom zvyšujúcim kreditnú kvalitu by sa znížili ich náklady na náležitú starostlivosť.

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

Cieľom balíka o krytých dlhopisoch, a najmä tejto smernice, je harmonizovať oblasť, ktorá je v súčasnosti regulovaná hlavne na vnútroštátnej úrovni. Minimálna harmonizácia v tejto smernici prinesie zjednodušenie z hľadiska základného zosúladenia kľúčových prvkov vnútroštátnych režimov.

•Základné práva

EÚ sa zaviazala dodržiavať prísne normy ochrany základných práv. V tejto súvislosti je nepravdepodobné, že tento návrh bude mať priamy vplyv na tieto práva, ako sa uvádzajú v Charte základných práv Európskej únie.

4.VPLYV NA ROZPOČET

5.OSTATNÉ PRVKY

•Plány vykonávania a monitorovanie, hodnotenie a podávanie správ

Päť rokov po uplynutí lehoty na transpozíciu má Komisia v úzkej spolupráci s EBA uskutočniť hodnotenie smernice a o svojich hlavných zisteniach podať správu Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru. Hodnotenie sa má vykonať v súlade s usmerneniami Komisie pre lepšiu právnu reguláciu.

Členské štáty by pravidelne monitorovali uplatňovanie smernice na základe viacerých ukazovateľov (napr. druh emitenta, počet povolení, typ oprávnených aktív, úroveň nadmerného zabezpečenia kolaterálom; emisie štruktúr splatnosti s možnosťou predĺženia).

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Štrukturálne znaky krytých dlhopisov

–dvojitá ochrana investorom priznáva dvojitú pohľadávku voči emitentovi krytých dlhopisov a voči aktívam v krycej skupine,

–oddelenie krytých dlhopisov od úpadku znamená, že splatnosť krytých dlhopisov sa nemôže automaticky skracovať v prípade platobnej neschopnosti alebo rozhodnutia emitenta. Je dôležité zabezpečiť, aby sa investori dostali svoje prostriedky späť v súlade so zmluvnými termínmi, a to aj v prípade zlyhania. Oddelenie krytých dlhopisov od úpadku je priamo spojené s mechanizmom dvojitej ochrany a je kľúčovým prvkom rámca krytých dlhopisov,

–smernica obsahuje ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť kvalita krycej skupiny, najmä zabezpečením, že sa ako kolaterál použijú iba aktíva vysokej kvality. Existujú súvisiace ustanovenia o oddelení a umiestnení krycích aktív, jednotnosti aktív, o zabezpečení, že aktíva umiestnené mimo EÚ sa budú vyznačovať rovnakými kvalitatívnymi vlastnosťami ako aktíva v EÚ, zabezpečení, že zmluvy o derivátoch sa budú používať iba na účely hedžingu v súvislosti s krycou skupinou, a o fungovaní osoby dohliadajúcej na kryciu skupinu. A na záver, záväzky vyplývajúce z krytých dlhopisov musia byť za každých okolností kryté krycími aktívami,

–keďže kryté dlhopisy emitujú prevažne veľké banky, ich prínosy sú často mimo dosahu menších inštitúcií. Smernica umožňuje, aby emitenti za určitých podmienok mohli zoskupovať krycie aktíva viacerých úverových inštitúcií. Účelom je povzbudiť emisie menšími inštitúciami a poskytnúť im prístup k financovaniu krytých dlhopisov,

–vývoj na trhu v oblasti krytých dlhopisov zahŕňa nové štruktúry likvidity na riešenie likvidných medzier a nesúladu splatností. Vzhľadom na väčšie používanie krytých dlhopisov, ktoré umožňuje predlžovanie splatnosti, a vzhľadom na skutočnosť, že tieto štruktúry zmierňujú úverové riziko, sa v smernici regulujú tieto štruktúry s cieľom zabezpečiť, aby neboli zbytočne zložité alebo nezrozumiteľné a aby nemenili štrukturálne charakteristiky krytých dlhopisov, čím by investori boli vystavení vyššiemu riziku,

–v záujme riešenia rizika likvidity sa v smernici stanovujú požiadavky na vankúš likvidity konkrétne súvisiaci s krycou skupinou, ktorý dopĺňa prudenciálne požiadavky na likviditu v ďalších relevantných právnych predpisoch EÚ v oblasti financií;

–smernicou sa ohraničuje možnosť členských štátov vyžadovať existenciu osoby dohliadajúcej na kryciu skupinu. Existenciou osoby dohliadajúcej na kryciu skupinu by nemali byť dotknuté povinnosti príslušných orgánov, pokiaľ ide o výkonnosť konkrétneho verejného dohľadu stanoveného touto smernicou, a

–smernica obsahuje požiadavky na transparentnosť, ktoré vychádzajú z iniciatív vnútroštátnych zákonodarcov a účastníkov trhu zverejňovať informácie pre investorov do krytých dlhopisov. Týmito požiadavkami sa zabezpečuje jednotná úroveň zverejňovania a investorom sa umožňuje posudzovať riziká krytých dlhopisov.

Verejný dohľad nad krytými dlhopismi

Verejný dohľad nad krytými dlhopismi je kľúčovým znakom mnohých vnútroštátnych rámcov krytých dlhopisov a je osobitne určený na ochranu investorov. Touto smernicou sa harmonizujú zložky tohto dohľadu a stanovujú sa úlohy a povinnosti príslušných vnútroštátnych orgánov, ktoré tento dohľad vykonávajú. Vzhľadom na rozsah pôsobnosti tejto smernice a na to, že tento osobitný dohľad nad krytými dlhopismi je dohľad nad produktom odlišný od všeobecného dohľadu napríklad prudenciálnej povahy, by členské štáty mali byť schopné vymenúvať odlišné príslušné orgány. V takých prípadoch sa v smernici vyžaduje, aby príslušné orgány spolu úzko spolupracovali.

V snahe zaručiť súlad so smernicou sa od členských štátov vyžaduje, aby zabezpečili administratívne sankcie a iné administratívne opatrenia, ktoré sú primerané a odrádzajúce a ktoré budú presadzovať príslušné orgány. Na sankcie a opatrenia sa vzťahujú na základné požiadavky týkajúce sa adresátov, kritérií, ktoré sa majú zohľadniť pri ich uplatňovaní, uverejňovania, kľúčových právomoci ukladať sankcie a výšky sankcií.

Označovanie

Kryté dlhopisy sa v Únii často uvádzajú na trh pod vnútroštátnymi názvami a označeniami. V tejto smernici sa úverovým inštitúciám pri emitovaní krytých dlhopisov povoľuje používať osobitné označenie „európske kryté dlhopisy“. V dôsledku používania tohto označenia bude pre investorov jednoduchšie posúdiť kvalitu krytých dlhopisov. Použitie takéhoto označenia by však malo byť nepovinné a členské štáty by mali mať možnosť ponechať si vlastný rámec pre názvy a označovanie súčasne s označením „európske kryté dlhopisy“ za predpokladu, že dodržia požiadavky stanovené v tejto smernici.

Súvislosť s rámcom riešenia krízových situácií

Zamýšľaným cieľom tejto smernice nie je harmonizovať vnútroštátne režimy platobnej neschopnosti ani meniť zaobchádzanie s krytými dlhopismi v prípadoch riešenia krízových situácií podľa smernice 2014/59/EÚ (smernica o ozdravení a riešení krízových situácií bánk) 15 . Stanovujú sa v nej však všeobecné zásady, ktorými sa riadi správa programov krytých dlhopisov v prípadoch platobnej neschopnosti/riešenia krízových situácií emitenta. Pri riešení krízových situácií úverovej inštitúcie sa v smernici o ozdravení a riešení krízových situácií bánk umožňuje, aby orgán pre riešenie krízových situácií prevzal kontrolu nad inštitúciou, najmä prostredníctvom správy a scudzenia jej aktív a majetku vrátane jej programu krytých dlhopisov. Takéto úlohy môže vykonávať priamo orgán pre riešenie krízových situácií alebo nepriamo osobitný správca alebo iná osoba vymenovaná orgánom pre riešenie krízových situácií. Touto smernicou sa nemení zaobchádzanie s krytými dlhopismi podľa smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk, ktorou sa kryté dlhopisy vynímajú z uplatňovania nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov do výšky kolaterálu v krycej skupine, ako sa uvádza v článku 44 ods. 2 treťom pododseku smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk. Derivátové zmluvy v krycej skupine takisto slúžia ako kolaterál a nemôžu byť ukončené pri platobnej neschopnosti alebo pri riešení krízovej situácie emitenta s cieľom zabezpečiť, že krycia skupina ostane nepostihnutá, oddelená a bude v nej dostatok finančných prostriedkov. Smernica o ozdravení a riešení krízových situácií bánk obsahuje aj ochranné opatrenia, pomocou ktorých sa zabraňuje rozdeleniu súvisiacich záväzkov, práv a zmlúv, a obmedzuje postupy, ktoré súvisia so zmluvami s tou istou protistranou krytou zaisťovacími dohodami vrátane krytých dlhopisov. Keď sa uplatňujú tieto ochranné opatrenia, orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať povinnosť previesť všetky súvisiace zmluvy na chránenú dohodu, alebo ich všetky ponechať v zostatkovej inštitúcii, ktorá zlyháva.

Režim tretej krajiny

V súčasnosti v právnych predpisoch Únie neexistuje žiadny všeobecný režim tretej krajiny pre kryté dlhopisy. V delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2015/61 (delegované nariadenie o požiadavke na krytie likvidity) 16 sa povoľuje preferenčné zaobchádzanie so zahraničnými krytými dlhopismi, ktoré spĺňajú osobitné pravidlá rovnocennosti, na účely určenia vankúša likvidity. Rozsah rovnocennosti je veľmi obmedzený, keďže sa týka výpočtu iba malej časti vankúša likvidity.

Touto smernicou sa zabezpečuje, že Komisia v úzkej spolupráci s EBA posudzuje, či je všeobecný režim rovnocennosti pre emitentov a investorov krytých dlhopisov z tretej krajiny nevyhnutný alebo vhodný.

Zmeny iných smerníc

Touto smernicou sa nahrádza vymedzenie krytých dlhopisov v článku 52 ods. 4 smernice PKIPCP a toto vymedzenie sa stáva jediným referenčným bodom pre všetky právne predpisy Únie týkajúce sa krytých dlhopisov. Vymedzenie v smernici PKIPCP sa teda má vypustiť a nahradiť odkazom na vymedzenie v tejto smernici. Podobne by sa odkazy na vymedzenie v smernici PKIPCP uvedené v iných smerniciach mali nahradiť odkazom na túto smernicu.

2018/0043 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa mení smernica 2009/65/ES a smernica 2014/59/EÚ

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 53 a 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky 17 ,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 18 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)V článku 52 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES 19 sa stanovujú veľmi všeobecné požiadavky týkajúce sa štrukturálnych prvkov krytých dlhopisov. Tieto požiadavky sú obmedzené na potrebu emisie krytých dlhopisov úverovou inštitúciou, ktorá má registrované sídlo v členskom štáte a na ich podliehanie osobitnému verejnému dohľadu, ako aj mechanizmu dvojitej ochrany. Vnútroštátne rámce týkajúce sa krytých dlhopisov sa týmito otázkami zaoberajú a regulujú ich omnoho podrobnejšie. Tieto vnútroštátne rámce obsahujú aj ďalšie štrukturálne ustanovenia, a to najmä pravidlá týkajúce sa zloženia krycej skupiny, kritérií oprávnenosti aktív, možnosti zoskupovať aktíva, povinnosti v oblastiach transparentnosti a ohlasovania a pravidiel týkajúcich sa zmierňovania rizika likvidity. Prístupy členských štátov k regulácii sa líšia aj v otázkach podstaty. V niektorých členských štátoch neexistuje žiadny osobitný vnútroštátny rámec pre kryté dlhopisy. V dôsledku toho kľúčové štrukturálne prvky, ktoré majú spĺňať kryté dlhopisy emitované v Únii, ešte nie sú stanovené v právnych predpisoch Únie.

(2)V článku 129 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 20 sa k podmienkam, ktoré sú uvedené v článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES, dopĺňajú ďalšie podmienky s cieľom získať preferenčné prudenciálne zaobchádzanie, pokiaľ ide o kapitálové požiadavky, ktoré umožňujú úverovým inštitúciám investujúcim do krytých dlhopisov držať menší kapitál než v prípade investovania do iných aktív. Keďže tieto dodatočné požiadavky zvyšujú úroveň harmonizácie krytých dlhopisov v rámci Únie, slúžia na konkrétny účel vymedzenia podmienok na získanie takéhoto preferenčného zaobchádzania pre investorov do krytých dlhopisov, a nie sú uplatniteľné mimo rámca stanoveného v nariadení (EÚ) č. 575/2013.

(3)Iné právne predpisy Únie vrátane delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/61 21 , delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/35 22 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ 23 takisto odkazujú na vymedzenie pojmu uvedené v smernici 2009/65/ES ako na odkaz na určenie krytých dlhopisov, ktoré môžu využívať preferenčné zaobchádzanie, ktoré uvedené právne akty zavádzajú pre investorov do krytých dlhopisov. Znenie týchto aktov sa však líši podľa ich účelu a predmetu úpravy, a preto neexistuje jednotné používanie pojmu „kryté dlhopisy“.

(4)Zaobchádzanie s krytými dlhopismi možno z pohľadu podmienok na investovanie do krytých dlhopisov považovať za celkovo harmonizované. V celej Únii však existuje nedostatok harmonizácie z pohľadu podmienok na emisiu krytých dlhopisov, a to má viacero dôsledkov. Po prvé, preferenčné zaobchádzanie sa udeľuje aj nástrojom, ktoré môžu byť vo svojej podstate a v úrovni rizika a ochrany investorov odlišné. Po druhé, existencia rôznych vnútroštátnych rámcov alebo ich neexistencia vytvára prekážky rozvoja skutočne integrovaného jednotného trhu pre kryté dlhopisy založeného na spoločne dohodnutom vymedzení pojmu, čo by zabezpečilo primeranú úroveň ochrany investorov. Po tretie, rozdiely v zárukách, ktoré sa poskytujú vo vnútroštátnych predpisoch, môžu vytvoriť riziko pre finančnú stabilitu v prípade, že kryté dlhopisy, ktoré obsahujú rozličné úrovne ochrany investorov, môžu byť kúpené ako také v celej Únii a môžu využívať preferenčné prudenciálne zaobchádzanie na základe nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a iných právnych predpisov Únie.

(5)Je preto nevyhnutné harmonizovať vnútroštátne režimy s cieľom zabezpečiť bezproblémový a trvalý rozvoj dobre fungujúcich trhov s krytými dlhopismi v Únii a obmedziť potenciálne riziká a slabé miesta v oblasti finančnej stability. Touto harmonizáciou založenou na zásadách sa vytvorí spoločný základ pre emisiu všetkých krytých dlhopisov v Únii. Harmonizácia si vyžaduje, aby všetky členské štáty zaviedli rámce krytých dlhopisov, čo by tiež malo pomôcť uľahčiť vývoj na trhoch s krytými dlhopismi v tých členských štátoch, kde v súčasnosti neexistuje. Takýto trh by zabezpečil stabilný zdroj financovania pre úverové inštitúcie, ktoré by na tomto základe mali lepšie predpoklady poskytovať cenovo dostupné hypotekárne úvery pre spotrebiteľov a podniky a investorom by mohli dať k dispozícii bezpečnejšie investície.

(6)Európsky výbor pre systémové riziká („ESRB“) vydal odporúčanie 24 , v ktorom vyzýva príslušné vnútroštátne orgány a Európsky orgán pre bankovníctvo („EBA“), aby určili najlepšie postupy, pokiaľ ide o kryté dlhopisy, a aby podporili harmonizáciu vnútroštátnych rámcov. Takisto odporúča, aby EBA koordinoval opatrenia prijaté vnútroštátnymi orgánmi dohľadu, najmä v súvislosti s kvalitou a oddelením krycích skupín, oddelením krytých dlhopisov od úpadku, rizikami spojenými s aktívami a rizikami z poistenia zodpovednosti, ktoré majú vplyv na krycie skupiny, a zverejňovaním zloženia krycích skupín. V uvedenom odporúčaní sa EBA takisto vyzýva, aby počas obdobia dvoch rokov monitoroval fungovanie trhu s krytými dlhopismi na základe najlepších postupov podľa EBA, s cieľom posúdiť potrebu legislatívnych opatrení a oznamovať tieto potreby ESRB a Komisii.

(7)Komisia vydala v decembri 2013 výzvu na predloženie poradenstva adresovanú EBA v súlade s článkom 503 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

(8)EBA vydal 1. júla 2014 v nadväznosti na odporúčanie ESRB z 20. decembra 2012 a na výzvu na predloženie poradenstva Komisie z decembra 2013 správu 25 . V uvedenej správe sa odporúča dosiahnuť vyššia miera konvergencie vnútroštátnych právnych a regulačných rámcov, ako aj rámcov dohľadu súvisiacich s krytými dlhopismi, aby sa ešte viac podporila existencia jednotných preferenčných rizikových váh krytých dlhopisov v Únii.

(9)EBA podľa požiadaviek ESRB dva roky monitoroval fungovanie trhu s krytými dlhopismi na základe najlepších postupov stanovených v uvedenom odporúčaní. EBA následne 20. decembra 2016 predložil ESRB, Rade a Komisii druhú správu o krytých dlhopisoch 26 . V správe dospel k záveru, že na zabezpečenie konzistentnejšieho vymedzenia pojmov a regulačného zaobchádzania s krytými dlhopismi v Únii by bola potrebná ďalšia harmonizácia. V správe takisto dospel k záveru, že harmonizácia by mala vychádzať z existujúcich dobre fungujúcich trhov v niektorých členských štátoch.

(10)Kryté dlhopisy zvyčajne emitujú úverové inštitúcie. Je v samotnej povahe tohto nástroja poskytovať financovanie úverov a jednou z kľúčových činností úverových inštitúcií je poskytovať úvery vo veľkom rozsahu. Preto sa v právnych predpisoch Únie poskytujúcich preferenčné zaobchádzanie s krytými dlhopismi vyžaduje, aby ich emitovali úverové inštitúcie.

(11)Tým, že sa emisia krytých dlhopisov povolí iba úverovým inštitúciám, sa zabezpečuje, že emitent má potrebné znalosti na riadenie kreditného rizika týkajúceho sa úverov v krycej skupine. Takisto sa tým zabezpečuje, že emitent podlieha kapitálovým požiadavkám na podporu ochrany investorov mechanizmu dvojitej ochrany, v ktorom sa investorovi priznáva pohľadávka voči emitentovi krytých dlhopisov aj aktívam v krycej skupine. Obmedzením emisie krytých dlhopisov na úverové inštitúcie sa preto zabezpečuje, že kryté dlhopisy zostávajú bezpečným a účinným nástrojom financovania, čím prispievajú k ochrane investorov a finančnej stabilite, čo sú dôležité ciele verejnej politiky vo všeobecnom záujme. Bolo by to tiež v súlade s prístupom dobre fungujúcich domácich trhov, ktoré emisiu krytých dlhopisov povoľujú iba úverovým inštitúciám.

(12)Preto je vhodné, aby podľa právnych predpisov Únie mohli emitovať kryté dlhopisy iba úverové inštitúcie, ako sú vymedzené v článku 4 ods. 1 bod 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Hlavným cieľom tejto smernice je regulovať podmienky, za ktorých môžu uvedené úverové inštitúcie emitovať kryté dlhopisy ako nástroj financovania prostredníctvom stanovenia požiadaviek na produkty a osobitného dohľadu nad produktom, ktorému podliehajú, s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany investorov.

(13)Existencia mechanizmu dvojitej ochrany je základným konceptom a prvkom mnohých existujúcich vnútroštátnych rámcov krytých dlhopisov a je tiež kľúčovým prvkom krytých dlhopisov, ako sa uvádza v článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES. Je preto potrebné spresniť tento koncept tak, aby sa zabezpečilo, že investori z celej Únie si budú môcť uplatniť pohľadávku tak voči emitentovi krytých dlhopisov, ako aj voči aktívu v krycej skupine za harmonizovaných podmienok.

(14)Oddelenie krytých dlhopisov od úpadku by takisto malo patriť medzi základné črty krytých dlhopisov, aby sa zabezpečilo, že investori do krytých dlhopisov dostanú k dátumu splatnosti dlhopisu svoje prostriedky späť. Automatické zrýchlenie splácania v prípade zlyhania emitenta môže narušiť poradie tých, ktorí investovali do krytých dlhopisov, a preto je dôležité zabezpečiť, aby investori do krytých dlhopisov dostali svoje prostriedky späť v súlade so zmluvnými termínmi a aj v prípade zlyhania. Oddelenie krytých dlhopisov od úpadku je preto priamo prepojené s mechanizmom dvojitej ochrany, a preto by takisto malo patriť medzi hlavné črty rámca pre kryté dlhopisy.

(15)Ďalšou hlavnou črtou existujúcich vnútroštátnych rámcov krytých dlhopisov je skutočnosť, že aktíva slúžiace ako kolaterál by mali byť v záujme zabezpečenia spoľahlivosti krycej skupiny veľmi vysokej kvality. Aktíva vysokej kvality sa vyznačujú osobitnými znakmi, ktoré ich oprávňujú na krytie pohľadávok spojených s krytými dlhopismi. Je preto vhodné stanoviť všeobecné znaky týkajúce sa kvality, ktoré by aktíva mali dodržiavať, aby mohli slúžiť ako kolaterál. Aktíva uvedené v článku 129 ods. 1 písm. a) až g) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 by sa mali považovať za oprávnené ako kolaterál v krycej skupine pre rámec pre kryté dlhopisy spolu s úvermi zahŕňajúcimi verejné podniky v zmysle vymedzenia v článku 2 písm. b) smernice Komisie 2006/111/ES, ale aj iné aktíva podobne vysokej kvality by sa mohli podľa smernice považovať za oprávnené za predpokladu, že je možné určiť buď ich trhovú hodnotu alebo hodnotu poskytnutého hypotekárneho financovania. Smernica by mala okrem toho zahŕňať pravidlá na zabezpečenie toho, aby aktíva vrátane zaručených úverov mohli byť odobrateľné alebo vyplatiteľné prostredníctvom vykonateľnej ochrannej zmluvy, či už vo forme tradičnej hypotéky alebo záložného bremena, záložného práva alebo záruky, ktoré poskytujú rovnakú úroveň právnej ochrany, čím sa zabezpečuje rovnaká úroveň bezpečnosti pre investorov. Tieto ustanovenia týkajúce sa oprávnenosti aktív by však nemali brániť členským štátom v tom, aby pripustili, aby aj iné kategórie aktív slúžili ako kolaterál v ich národných rámcoch za predpokladu, že uvedené aktíva sú v súlade s právnymi predpismi Únie. Členské štáty by takisto mali mať možnosť vo svojich vnútroštátnych rámcoch aktíva vylúčiť.

(16)Kryté dlhopisy majú špecifické štrukturálne znaky, ktorých cieľom je za každých okolností chrániť investorov. Tieto znaky zahŕňajú požiadavku, aby si investori do krytých dlhopisov mohli uplatniť nárok nielen voči emitentovi, ale aj voči aktívam osobitnej krycej skupiny. V záujme zabezpečenia dobrej kvality takýchto aktív by sa mali stanoviť osobitné požiadavky na kvalitu aktív, ktoré môžu byť súčasťou skupiny. Tieto štrukturálne požiadavky súvisiace s produktom sa líšia od prudenciálnych požiadaviek uplatniteľných na úverové inštitúcie emitujúce kryté dlhopisy. Požiadavky súvisiace s produktom by sa nemali zameriavať výlučne na zabezpečenie prudenciálneho zdravia emitujúcej inštitúcie, ale ich cieľom by mala byť ochrana investorov prostredníctvom uloženia osobitných požiadaviek na samotný krytý dlhopis. Okrem osobitnej požiadavky na používanie aktív vysokej kvality v krycej skupine je takisto vhodné regulovať všeobecné požiadavky na znaky krycej skupiny s cieľom ešte viac posilniť ochranu investorov. Tieto požiadavky by mali zahŕňať osobitné pravidlá zamerané na ochranu krycej skupiny vrátane pravidiel týkajúcich sa oddelenia (vrátane prostredníctvom účelovo vytvoreného subjektu, SPV) a umiestnenia aktív v krycej skupine, aby sa zabezpečilo dodržanie práv investora vrátane v prípade riešenia krízovej situácie alebo platobnej neschopnosti emitenta. Je rovnako dôležité regulovať zloženie krycej skupiny s cieľom zabezpečiť jej homogenitu a uľahčiť spravodlivé posúdenie rizika investorom. V tejto smernici by sa navyše mali vymedziť požiadavky na krytie aktív, a to bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov povoliť rôzne prostriedky na zmiernenie napr. menového a úrokového rizika. V záujme zabezpečenia, aby krycie skupiny podliehali spoločným vysokým normám kvality v celej Únii, by sa mal vymedziť aj výpočet pokrytia a podmienky, za ktorých derivátové zmluvy môžu byť zahrnuté do krycej skupiny.

(17)Niekoľko členských štátov už v súčasnosti vyžaduje, aby osoba dohliadajúca na kryciu skupinu vykonávala osobitné úlohy týkajúce sa kvality oprávnených aktív a zabezpečovala dodržiavanie vnútroštátnych požiadaviek na krytie aktív. Preto je v záujme harmonizovania zaobchádzania s krytými dlhopismi v celej Únii dôležité jasne vymedziť úlohy a povinnosti osoby dohliadajúcej na kryciu skupinu, keď sa jej existencia vyžaduje vo vnútroštátnom rámci. Existencia osoby dohliadajúcej na kryciu skupinu nezbavuje vnútroštátne príslušné orgány zodpovednosti, pokiaľ ide o osobitný verejný dohľad.

(18)Malé úverové inštitúcie čelia pri emitovaní krytých dlhopisov ťažkostiam, keďže zriadenie programov krytých dlhopisov so sebou často prináša vysoké počiatočné náklady. Na trhoch s krytými dlhopismi je mimoriadne dôležitá likvidita, ktorá vo veľkej miere závisí od objemu nesplatených dlhopisov. V záujme umožnenia emisie krytých dlhopisov menšími úverovými inštitúciami je preto vhodné povoliť spoločné financovanie dvomi alebo viacerými úverovými inštitúciami. Umožnilo by to zoskupovanie aktív viacerými úverovými inštitúciami ako kolaterál pre kryté dlhopisy emitovaný jedinou úverovou inštitúciou a umožnilo by to emisiu krytých dlhopisov v tých členských štátoch, kde v súčasnosti neexistujú rozvinuté trhy. Je dôležité, aby sa v požiadavkách na využívanie dohôd o spoločnom financovaní zabezpečilo, že aktíva prevedené na emitujúce úverové inštitúcie spĺňajú požiadavky na oprávnenosť aktív a oddelenie krycích aktív podľa právnych predpisov Únie.

(19)V článku 129 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sa stanovuje viacero podmienok, ktorú musia splniť kryté dlhopisy zabezpečené kolaterálom subjektmi, ktoré sa zaoberajú sekuritizáciou. Jedna z týchto podmienok sa týka rozsahu, do akého je možné použiť tento typ kolaterálu a obmedzení takýchto štruktúr na 10 alebo 15 % hodnoty nesplatených krytých dlhopisov. Na uplatňovanie tejto podmienky môže príslušný orgán v súlade s nariadením (EÚ) č. 575/2013 udeliť výnimku. V preskúmaní Komisie 27 o vhodnosti tejto výnimky sa dospelo k záveru, že možnosť používať sekuritizačné nástroje alebo kryté dlhopisy ako kolaterál na emitovanie krytých dlhopisov by mala byť povolená len pre ostatné kryté dlhopisy („štruktúry zoskupených krytých dlhopisov v rámci skupiny“), ale by mala byť povolená bez obmedzení s ohľadom na hodnotu nesplatených krytých dlhopisov. Schopnosť zoskupovať kryté dlhopisy od rôznych emitentov ako krycie aktíva na účely financovania v rámci skupiny by uľahčilo rozvoj emisie krytých dlhopisov, a to aj na vznikajúcich trhoch, a preto by bolo vhodné v právnych predpisoch Únie zaviesť rámec pre využívanie týchto štruktúr.

(20)Transparentnosť krycej skupiny zabezpečujúcej krytý dlhopis je neodmysliteľnou súčasťou tohto druhu finančného nástroja, pretože zvyšuje porovnateľnosť a umožňuje investorom vykonávať potrebné hodnotenie rizika. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES 28 zahŕňa pravidla týkajúce sa vypracovania, schvaľovania a šírenia prospektu, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov, alebo pri ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu nachádzajúcom sa v členskom štáte alebo v ňom pôsobiacom. Vnútroštátni zákonodarcovia a účastníci trhu doteraz vyvinuli viaceré iniciatívy týkajúce sa informácií, ktoré sa majú sprístupniť investorom do krytých dlhopisov na doplnenie smernice 2003/71/ES. Je však nevyhnutné na úrovni Únie bližšie určiť, k akej minimálnej spoločnej úrovni informácií by mali mať prístup investori pred nákupom alebo pri nákupe krytých dlhopisov. Členským štátom by malo byť umožnené doplniť tieto minimálne požiadavky o dodatočné ustanovenia.

(21)Kľúčovým prvkom pri zabezpečovaní ochrany investorov do krytých dlhopisov je zmierňovanie rizika likvidity nástroja. Tento prístup je rozhodujúci pri zabezpečovaní včasného splatenia záväzkov spojených s krytým dlhopisom. Preto je vhodné zaviesť vankúš likvidity krycej skupiny na riešenie rizík nedostatku likvidity, ako sú napríklad nesúlady splatností a úrokových sadzieb, prerušenia platieb, zmiešané riziká, deriváty a ostatné prevádzkové záväzky splatné v rámci programu krytých dlhopisov. Vankúš likvidity pre kryciu skupinu sa od všeobecnej požiadavky na likviditu ukladanú úverovým inštitúciám v súlade s inými aktmi práva Únie líši v tom zmysle, že sa vzťahuje priamo na kryciu skupinu a jeho cieľom je zmierniť riziká likvidity, ktoré sú pre ňu špecifické. S cieľom minimalizovať regulačné zaťaženie by členské štáty mali mať možnosť pripustiť vhodnú interakciu s požiadavkami na likviditu stanovených v iných aktoch práva Únie alebo členských štátov a sledujúcich iný cieľ než vankúš likvidity krycej skupiny. Členské štáty sa preto môžu rozhodnúť, že požiadavka na vankúš likvidity krycej skupiny by mala byť uplatniteľná iba v prípade, ak podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva nie je počas obdobia, na ktoré sa vzťahujú ďalšie požiadavky na likviditu, úverovej inštitúcii uložená žiadna iná takáto požiadavka.

(22)Vo viacerých členských štátoch boli s cieľom riešiť potenciálne riziká likvidity vrátane nesúladu splatností vyvinuté inovačné štruktúry pre profily splatnosti. Tieto štruktúry zahŕňajú možnosť predĺženia plánovanej splatnosti krytého dlhopisu o určitý čas alebo povolenia peňažným tokom prejsť priamo od aktív v krycej skupine k držiteľom krytých dlhopisov. V záujme harmonizovania štruktúr s možnosťou predĺženia splatnosti v celej Únii je dôležité, aby sa vymedzili podmienky, za ktorých členské štáty môžu povoliť vymedzenie týchto štruktúr s cieľom zabezpečiť, aby neboli príliš zložité alebo aby nevystavovali investorov vyšším rizikám.

(23)Existencia rámca osobitného verejného dohľadu je prvkom vymedzujúcim kryté dlhopisy podľa článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES. V uvedenej smernici sa však nevymedzuje povaha, obsah a orgány, ktoré by mali byť zodpovedné za vykonávanie takého dohľadu. Preto je nevyhnutné, aby základné prvky takého verejného dohľadu nad krytými dlhopismi boli harmonizované a aby sa úlohy a povinnosti príslušných vnútroštátnych orgánov vykonávajúcich taký dohľad jasne stanovili.

(24)Keďže verejný dohľad nad krytými dlhopismi je odlišný od dohľadu nad úverovými inštitúciami v Únii, členské štáty by mali mať možnosť vymenovať iné príslušné vnútroštátne orgány dohľadu na vykonávanie týchto rozličných úloh dohľadu, než je orgán vykonávajúci všeobecný dohľad nad úverovou inštitúciou. V záujme zabezpečenia konzistentnosti pri uplatňovaní verejného dohľadu nad krytými dlhopismi v celej Únii je potrebné vyžadovať, aby príslušné orgány vykonávajúce dohľad nad krytými dlhopismi úzko spolupracovali s príslušným orgánom vykonávajúcim všeobecný dohľad nad úverovými inštitúciami.

(25)Verejný dohľad nad krytými dlhopismi by mal zahŕňať udelenie povolenia úverovej inštitúcii emitovať kryté dlhopisy. Keďže len úverovým inštitúciám by malo byť povolené emitovať kryté dlhopisy, získanie povolenia pôsobiť ako úverová inštitúcia by malo predstavovať predbežnú podmienku pre uvedené povolenie. Táto smernica by mala obsahovať ustanovenia upravujúce podmienky, za ktorých môžu úverové inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie podľa právnych predpisov Únie, získať povolenie na výkon činnosti emitovania krytých dlhopisov v rámci programu krytých dlhopisov.

(26)Pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti povolenia, program krytých dlhopisov znamená, že pre úvodnú emisiu krytých dlhopisov sa zriadila jedna alebo viac krycích skupín. Rôzne emisie [rôzne medzinárodné identifikačné čísla cenných papierov (ISIN)] toho istého programu krytých dlhopisov nemusia nevyhnutne predstavovať samostatné programy krytých dlhopisov.

(27)S cieľom zabezpečiť dodržiavanie povinností ukladaných úverovým inštitúciám emitujúcim kryté dlhopisy a s cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie a dodržiavanie súladu v celej Únii by sa od členských štátov malo vyžadovať, aby zaviedli administratívne sankcie a iné administratívne opatrenia, ktoré sú účinné, primerané a odrádzajúce.

(28)Tieto administratívne sankcie a iné administratívne opatrenia stanovené členskými štátmi by mali spĺňať určité základné požiadavky vo vzťahu k adresátom týchto sankcií alebo opatrení, kritériá, ktoré sa majú zohľadniť pri ich uplatňovaní, dodržiavať povinnosti príslušných orgánov vykonávajúcich verejný dohľad nad krytými dlhopismi týkajúce sa zverejňovania, právomoci ukladať sankcie a úrovne administratívnych peňažných sankcií, ktoré môžu byť uložené.

(29)Od členských štátov by sa malo vyžadovať, aby zabezpečili, že príslušné orgány vykonávajúce verejný dohľad nad krytými dlhopismi pri určovaní druhu administratívnych sankcií alebo iných administratívnych opatrení a úrovne týchto sankcií zohľadňujú všetky relevantné okolnosti s cieľom zaistiť jednotné uplatňovanie administratívnych sankcií alebo iných administratívnych opatrení vo všetkých členských štátoch.

(30)S cieľom zistiť prípadné porušenia požiadaviek týkajúce sa emisie krytých dlhopisov a ich uvádzania na trh by príslušné orgány vykonávajúce verejný dohľad nad krytými dlhopismi mali disponovať potrebnými vyšetrovacími právomocami a účinnými mechanizmami na podporu oznamovania potenciálnych alebo skutočných porušení. Týmito mechanizmami by nemali byť dotknuté práva na obhajobu každej osoby alebo subjektu postihnutého výkonom uvedených právomocí a mechanizmov.

(31)Príslušné orgány, ktoré vykonávajú verejný dohľad nad krytými dlhopismi, by mali disponovať aj právomocou ukladať administratívne sankcie a prijímať iné administratívne opatrenia s cieľom zabezpečiť čo najširší rozsah reakcie po porušení a predísť ďalším porušeniam bez ohľadu na to, či sú takéto opatrenia podľa vnútroštátneho práva kvalifikované ako administratívna sankcia alebo iné administratívne opatrenie. Členské štáty by mali mať možnosť zaviesť okrem sankcií uvedených v tejto smernici ďalšie sankcie a stanoviť vyššiu úroveň administratívnych peňažných sankcií, ako sú úrovne stanovené v tejto smernici.

(32)Existujúce vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa krytých dlhopisov sa vyznačujú tým, že podliehajú podrobnej regulácii na vnútroštátnej úrovni a dohľadu nad emisiami krytých dlhopisov a programov na zabezpečenie dodržania práv investorov vo vzťahu k emisii krytých dlhopisov za každých okolností. Tento dohľad zahŕňa priebežné monitorovanie znakov programu, požiadavky na krytie aktív a kvalitu krycej skupiny. Základným prvkom ochrany investorov je primeraná úroveň informácií pre investorov, pokiaľ ide o regulačný rámec upravujúci emisiu krytých dlhopisov. Preto je vhodné, aby príslušné orgány uverejňovali pravidelné informácie o svojich vnútroštátnych opatreniach, ktorými sa transponuje táto smernica, a o spôsobe výkonu verejného dohľadu nad krytými dlhopismi.

(33)Kryté dlhopisy sa v súčasnosti v Únii uvádzajú na trh pod vnútroštátnymi názvami a označeniami, z ktorých niektoré sú etablované. Vo viacerých členských štátoch však takéto názvy ani označenia neexistujú. Zdá sa preto nevyhnutné povoliť úverovým inštitúciám, ktoré emitujú kryté dlhopisy v Únii, používať pri predaji krytých dlhopisov investorom z Únie aj z tretích krajín osobitné označenie „európske kryté dlhopisy“, pod podmienkou, že uvedené kryté dlhopisy spĺňajú požiadavky stanovené v právnych predpisoch Únie. Je potrebné zaviesť takéto označenie s cieľom uľahčiť tým investorom posúdiť kvalitu krytých dlhopisov, a tak zvýšiť ich atraktívnosť ako investičného nástroja v rámci Únie i mimo nej. Použitie takéhoto označenia by však malo byť nepovinné a členské štáty by mali mať možnosť ponechať si vlastný rámec pre názvy a označovanie súčasne s označením „európske kryté dlhopisy“.

(34)V záujme posúdenia uplatňovania tejto smernice by Komisia mala v úzkej spolupráci s EBA monitorovať vývoj krytých dlhopisov v Únii a predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o úrovni ochrany investorov a vývoji na trhoch s krytými dlhopismi. Táto správa by sa mala sústrediť aj na vývoj týkajúci sa aktív zabezpečujúcich emisiu krytých dlhopisov vrátane možnosti členských štátov umožniť emisiu krytých dlhopisov na financovanie úverov zahŕňajúcich verejné podniky.

(35)V súčasnosti neexistuje žiadny režim rovnocennosti na uznávanie krytých dlhopisov emitovaných úverovými inštitúciami v tretích krajinách Úniou s výnimkou prudenciálneho kontextu, keď sa dlhopisom niektorých tretích krajín za určitých podmienok udelí preferenčné zaobchádzanie týkajúce sa likvidity. Komisia by preto mala v úzkej spolupráci s EBA posúdiť potrebu a význam možného zavedenia režimu rovnocennosti pre emitentov a investorov krytých dlhopisov z tretích krajín. Komisia by mala najneskôr do troch rokov po dátume, od ktorého majú členské štáty uplatňovať ustanovenia, ktorými sa transponuje táto smernica, predložiť Európskemu parlamentu a Rade k tejto problematike správu spolu s prípadným legislatívnym návrhom.

(36)Kryté dlhopisy sa vyznačujú plánovanou splatnosťou v dĺžke niekoľkých rokov. Je preto nevyhnutné zahrnúť prechodné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby kryté dlhopisy, ktoré boli k [OP: vložte dátum stanovený v článku 32 ods. 1 druhom pododseku tejto smernice] už emitované, neboli dotknuté.

(37)V dôsledku stanovenia jednotného rámca pre kryté dlhopisy by sa mal zmeniť opis krytých dlhopisov v článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES. V smernici 2014/59/EÚ sa kryté dlhopisy vymedzujú odkazom na článok 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES a vzhľadom na to, že tento opis sa mení, smernica 2014/59/EÚ by sa mala takisto upraviť. Okrem toho, aby sa predišlo postihnutiu krytých dlhopisov emitovaných v súlade s článkom 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES pred [OP: vložte dátum stanovený v článku 32 ods. 1 druhom pododseku tejto smernice], uvedené kryté dlhopisy by mali naďalej byť uvádzané alebo vymedzené ako kryté dlhopisy až do ich splatnosti. Smernice 2009/65/ES a 2014/59/EÚ by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

(38)V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom 29 sa členské štáty zaviazali v odôvodnených prípadoch pripojiť k svojim oznámeniam transpozičných opatrení jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(39)Keďže ciele tejto smernice nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, treba zaviesť spoločný rámec pre kryté dlhopisy, ktorým sa zabezpečí, aby štrukturálne vlastnosti krytých dlhopisov v celej Únii boli zosúladené s rizikovými prvkami tvoriacimi základ preferenčného zaobchádzania v Únii, ale z dôvodu potreby ďalej rozvíjať trhy s krytými dlhopismi v celej Únii a podpory cezhraničných investícií ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, ako je stanovená v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(40)V súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 30 sa uskutočnili konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý zaujal stanovisko k ... 31 ,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

HLAVA I
PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1
Predmet úpravy

V tejto smernici sa stanovujú nasledujúce pravidlá na ochranu investorov, pokiaľ ide o:

1.požiadavky na emisiu krytých dlhopisov;

2.štrukturálne znaky krytých dlhopisov;

3.verejný dohľad nad krytými dlhopismi;

4.požiadavky na zverejňovanie pre príslušné orgány v súvislosti s krytými dlhopismi.

Článok 2
Rozsah pôsobnosti

Táto smernica sa uplatňuje na kryté dlhopisy emitované úverovými inštitúciami usadenými v Únii.

Článok 3
Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.„krytý dlhopis“ je dlhový nástroj emitovaný úverovou inštitúciou a zabezpečený krycou skupinou aktív, na ktoré majú investori krytých dlhopisov priamy nárok ako prednostní veritelia;

2.„program krytých dlhopisov“ sú aktíva a záväzky, ako sú uvedené v článku 15, ako aj činnosti úverovej inštitúcie týkajúce sa emisie krytých dlhopisov v rámci jedného povolenia udeleného v súlade s článkom 19;

3.„krycia skupina“ sú aktíva, ktoré predstavujú kolaterál pre kryté dlhopisy a ktoré sú oddelené od ostatných aktív v držbe úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy;

4.„úverová inštitúcia“ je úverová inštitúcia, ako je vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

5.„špecializovaná hypotekárna úverová inštitúcia“ je úverová inštitúcia, ktorá financuje úvery výhradne prostredníctvom emisie krytých dlhopisov, je zo zákona oprávnená poskytovať výlučne hypotekárne financovanie a úvery verejnému sektoru a nie je oprávnená prijímať vklady, ale môže od verejnosti prijímať iné návratné peňažné prostriedky;

6.„zrýchlenie krytého dlhopisu“ je situácia, v ktorej úverová inštitúcia, ktorá emitovala krytý dlhopis alebo predstaviteľ tejto úverovej inštitúcie, vyhlási krytý dlhopis za okamžite splatný a v súvislosti s ktorou sa majú platby investorom do krytých dlhopisov uskutočniť pred pôvodným dátumom splatnosti;

7.„trhová hodnota“ je na účely nehnuteľného majetku trhová hodnota, ako je vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 76 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

8.„hodnota poskytnutého hypotekárneho financovania“ je na účely nehnuteľného majetku hodnota poskytnutého hypotekárneho financovania, ako je vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 74 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

9.„nehnuteľný majetok určený na bývanie“ je nehnuteľný majetok určený na bývanie, ako je vymedzený v článku 4 ods. 1 bode 75 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

10.„primárne aktívum“ je dominantné aktívum v krycej skupine určujúce povahu krycej skupiny;

11.„náhradné aktívum“ je aktívum, ktoré sa podieľa na požiadavkách na krytie aktív, iné než primárne aktíva;

12.„nadmerné zabezpečenie kolaterálom“ je zákonná alebo zmluvná úroveň kolaterálu, ktorá presahuje rámec požiadaviek na krytie aktíva, ako sa uvádza v článku 15;

13.„požiadavka na zosúladené financovanie“ sú pravidlá vyjadrujúce požiadavku, aby peňažné toky medzi splatnými záväzkami a aktívami boli zosúladené, a to tak, že sa zabezpečí, aby sa platby od dlžníkov prijímali pred uskutočnením platieb investorom do krytých dlhopisov a aby bola výška prostriedkov prijatých od dlžníkov aspoň rovnocenná hodnote platieb, ktoré sa majú uskutočniť investorom do krytých dlhopisov;

14.„čistý záporný tok likvidity“ sú všetky záväzky vrátane istiny a úrokových platieb a platieb v rámci derivátových zmlúv programu krytých dlhopisov po odpočítaní kladných peňažných tokov pochádzajúcich z aktív v krycej skupine;

15.„štruktúra s možnosťou predĺženia splatnosti“ je mechanizmus, ktorý poskytuje možnosť predĺžiť plánovanú splatnosť krytých dlhopisov o určitý čas a v prípade, že dôjde ku konkrétnej spúšťacej udalosti;

16.„verejný dohľad nad krytými dlhopismi“ je dohľad nad programami krytých dlhopisov, ktorým sa zabezpečuje dodržiavanie a presadzovanie požiadaviek vzťahujúcich sa na emisiu krytých dlhopisov;

17.„osobitný správca“ je osoba alebo subjekt vymenovaný na správu programu krytých dlhopisov v prípade platobnej neschopnosti úverovej inštitúcie, ktorá emituje kryté dlhopisy v rámci tohto programu.

HLAVA II
ŠTRUKTURÁLNE ZNAKY KRYTÝCH DLHOPISOV

Kapitola 1
Dvojitá ochrana a oddelenie krytých dlhopisov od úpadku

Článok 4
Dvojitá ochrana

1.Členské štáty stanovujú pravidlá oprávňujúce investorov do krytých dlhopisov na tieto pohľadávky:

a)pohľadávku voči úverovej inštitúcii emitujúcej kryté dlhopisy;

b)v prípade platobnej neschopnosti alebo riešenia krízovej situácie úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy, prednostnú pohľadávku na istinu a všetky vzniknuté úroky z aktív, ktoré sú súčasťou krycej skupiny;

c)v prípade platobnej neschopnosti úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy a v prípade, že prednostnú pohľadávku, ako je uvedená v písmene b), nemožno v plnej miere uspokojiť, pohľadávku voči konkurznej podstate uvedenej úverovej inštitúcie, ktorý má rovnocenné poradie s pohľadávkami bežných nezabezpečených veriteľov úverovej inštitúcie určenými v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré upravujú poradie v rámci bežného konkurzného konania.

2.Pohľadávky uvedené v odseku 1 sú obmedzené na plné platobné záväzky spojené s krytými dlhopismi.

3.Na účely odseku 1 písm. c) v prípade platobnej neschopnosti špecializovanej hypotekárnej úverovej inštitúcie môžu členské štáty stanoviť pravidlá, v ktorých sa investorom do krytých dlhopisov prizná pohľadávka, ktorá je nadradená pohľadávke bežných nezabezpečených veriteľov voči tejto špecializovanej hypotekárnej úverovej inštitúcii určenej v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré upravujú poradie veriteľov v bežnom konkurznom konaní, ale podriadená akýmkoľvek iným prednostným veriteľom.

Článok 5
Oddelenie krytých dlhopisov od úpadku

Členské štáty zabezpečujú, aby platobné záväzky spojené s krytými dlhopismi nepodliehali automatickému zrýchleniu pri platobnej neschopnosti alebo riešení krízovej situácie úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy.

Kapitola 2
Krycia skupina a krytie

Oddiel I
Oprávnené aktíva

Článok 6
Oprávnené aktíva

1.Členské štáty zabezpečujú ochranu investorov tým, že vyžadujú, aby boli kryté dlhopisy za každých okolností zabezpečené kolaterálom vo forme aktív vysokej kvality uvedených v článku 129 ods. 1 písm. a) až g) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 alebo iných aktív vysokej kvality, ktoré spĺňajú aspoň tieto požiadavky:

a)možno určiť buď trhovú hodnotu alebo hodnotu poskytnutého hypotekárneho financovania aktíva;

b)vymožiteľnosť hypotéky, záložného bremena, záložného práva alebo inej záruky na aktívum;

c)splnenie všetkých právnych požiadaviek na zriadenie hypotéky, záložného bremena, záložného práva alebo záruky na aktívum;

d)hypotéka, záložné bremeno, záložné právo alebo záruka na aktívum umožňujú úverovej inštitúcii emitujúcej kryté dlhopisy bez zbytočného odkladu realizovať hodnotu aktíva.

Členské štáty na účely písmena a) stanovujú pravidlá týkajúce sa oceňovania aktív.

Členské štáty na účely písmena b) stanovujú pravidlá zabezpečujúce rýchle podanie a zápis hypoték, záložných bremien, záložných práv alebo záruky na aktíva v krycej skupine.

Členské štáty na účely písmen b) a d) zabezpečujú, aby úverové inštitúcie emitujúce kryté dlhopisy posudzovali vymožiteľnosť aktív vrátane takýchto aktív v krycej skupine.

2.Členské štáty zabezpečujú ochranu investorov tým, že vyžadujú, aby úverové inštitúcie emitujúce kryté dlhopisy mali zavedené postupy na monitorovanie, či sú aktíva používané ako kolaterál primerane poistené proti riziku poškodenia.

3.Členské štáty na účely odsekov 1 a 2 vyžadujú, aby úverové inštitúcie emitujúce kryté dlhopisy dokumentovali aktíva používané ako kolaterál a svoje politiky poskytovania úverov, pokiaľ ide o dodržiavanie týchto odsekov.

Článok 7
Aktíva umiestnené mimo Únie

1.S výhradou ustanovenia v odseku 2 môžu členské štáty úverovým inštitúciám emitujúcim kryté dlhopisy povoliť, aby do krycej skupiny zahrnuli aktíva umiestnené mimo Únie.

2.Keď členské štáty povolia zahrnutie uvedené v odseku 1, zabezpečia ochranu investorov tým, že overia, či aktíva umiestnené mimo Únie spĺňajú všetky požiadavky stanovené v článku 6 a že realizácia takýchto aktív je právne vykonateľná podobným spôsobom ako pri aktívach umiestnených v Únii.

Článok 8
Štruktúry zoskupených krytých dlhopisov v rámci skupiny

Členské štáty môžu stanoviť pravidlá týkajúce sa používania krytých dlhopisov emitovaných úverovou inštitúciou patriacou do skupiny („interne emitované kryté dlhopisy“) pomocou transakcií v rámci skupiny ako kolaterál na externú emisiu krytých dlhopisov inej úverovej inštitúcie patriacej do tej istej skupiny („externe emitované kryté dlhopisy“). Členské štáty zabezpečujú ochranu investorov tým, že do uvedených pravidiel zahrnú aspoň tieto požiadavky:

a)interne emitované kryté dlhopisy, ktoré sa používajú ako kolaterál pre externe emitované kryté dlhopisy, sú zaznamenané v súvahe úverovej inštitúcie, ktorá emituje externe emitované kryté dlhopisy;

b)úverová inštitúcia emitujúca externe emitovaný krytý dlhopis má pohľadávku voči úverovej inštitúcii emitujúcej interne emitované kryté dlhopisy, ktorá je zabezpečená interne emitovanými krytými dlhopismi;

c)externe emitované kryté dlhopisy sa predávajú investorom do krytých dlhopisov mimo skupiny;

d)interne aj externe emitované kryté dlhopisy sa kvalifikujú do 1. stupňa kreditnej kvality, ako sa uvádza v tretej časti hlave II kapitole 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a sú zabezpečené kolaterálom vo forme hypoték na nehnuteľný majetok určený na bývanie alebo na podnikanie.

Článok 9
Spoločné financovanie

1.S výhradou ustanovení odseku 2 členské štáty povoľujú používanie úverov zabezpečených kolaterálom vo forme hypoték na nehnuteľný majetok určený na bývanie alebo na podnikanie, záložných bremien, záložných práv alebo iných porovnateľných zabezpečovacích práv udelených úverovou inštitúciou ako aktív v krycej skupine pre emisiu krytých dlhopisov inou úverovou inštitúciou.

2.Členské štáty zabezpečujú ochranu investorov tým, že stanovia pravidlá upravujúce prevod úverov a hypoték, záložných bremien, záložných práv alebo iných porovnateľných zabezpečovacích práv z úverovej inštitúcie, ktorá ich emitovala, na úverovú inštitúciu emitujúcu kryté dlhopisy. Týmito pravidlami sa zabezpečuje, aby boli splnené všetky požiadavky stanovené v článkoch 6 a 12.

Článok 10
Zloženie krycej skupiny

Členské štáty zabezpečujú ochranu investorov tým, že zaisťujú dostatočnú úroveň homogenity aktív krycej skupiny tak, aby mali podobnú povahu, pokiaľ ide o štrukturálne znaky, životnosť aktív alebo rizikový profil.

Článok 11
Derivátové zmluvy v krycej skupine

1.Členské štáty zabezpečujú ochranu investorov tým, že povolia, aby derivátové zmluvy boli zahrnuté do krycej skupiny, len ak sa splnia aspoň tieto požiadavky:

a)derivátové zmluvy sú zahrnuté do krycej skupiny výhradne na účely hedžingu rizika;

b)derivátové zmluvy sú dostatočne zdokumentované;

c)derivátové zmluvy sú oddelené v súlade s článkom 12;

d)derivátové zmluvy nemôžu byť ukončené pri platobnej neschopnosti alebo pri riešení krízovej situácie úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy;

e)derivátové zmluvy dodržiavajú pravidlá stanovené v súlade s odsekom 2.

2.Členské štáty na účely zabezpečenia splnenia požiadaviek uvedených v odseku 1 stanovujú pravidlá pre derivátové zmluvy krycej skupiny vrátane aspoň:

a)kritérií oprávnenosti pre hedžingové protistrany;

b)obmedzení týkajúcich sa hodnoty derivátových zmlúv v krycej skupine;

c)potrebnej dokumentácie, ktorá sa má poskytnúť v súvislosti s derivátovými zmluvami.

Článok 12
Oddelenie aktív v krycej skupine

1.Členské štáty zabezpečujú ochranu investorov tým, že vyžadujú, aby oddelenie aktív v krycej skupine spĺňalo aspoň tieto požiadavky:

a)úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy je schopná identifikovať všetky aktíva v krycej skupine;

b)všetky aktíva v krycej skupine podliehajú právne záväznému a vymožiteľnému oddeleniu úverovou inštitúciou emitujúcou kryté dlhopisy;

c)všetky aktíva v krycej skupine sú chránené pred všetkými pohľadávkami tretích strán a netvoria súčasť konkurznej podstaty úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy.

Aktíva v krycej skupine na účely prvého pododseku zahŕňajú akýkoľvek kolaterál prijatý v spojitosti s pozíciami derivátových zmlúv.

2.Oddelenie aktív v krycej skupine uvedené v odseku 1 sa uplatňuje aj v prípade platobnej neschopnosti alebo riešenia krízovej situácie úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy.

Článok 13
Osoba dohliadajúca na kryciu skupinu

1.Členské štáty môžu požadovať, aby úverové inštitúcie emitujúce kryté dlhopisy vymenovali osobu dohliadajúcu na kryciu skupinu, ktorá bude vykonávať priebežné monitorovanie krycej skupiny s ohľadom na požiadavky stanovené v článkoch 6 až 12 a článkoch 14 až 17.

2.Ak členské štáty využijú možnosť uvedenú v odseku 1, stanovia pravidlá, ktoré sa týkajú aspoň týchto aspektov:

a)vymenúvania a odvolávania osoby dohliadajúcej na kryciu skupinu;

b)všetkých kritérií oprávnenosti pre osobu dohliadajúcu na kryciu skupinu;

c)úloh a povinností osoby dohliadajúcej na kryciu skupinu, a to aj v prípade platobnej neschopnosti alebo riešenia krízovej situácie úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy;

d)povinnosti informovať príslušný orgán určený podľa článku 18 ods. 2;

e)práva na prístup k informáciám potrebným na vykonávanie povinností osoby dohliadajúcej na kryciu skupinu.

3.Osoba dohliadajúca na kryciu skupinu musí byť odlišná a nezávislá od úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy a od audítora uvedenej úverovej inštitúcie.

4.Ak členské štáty využijú možnosť uvedenú v odseku 1, informujú o tom EBA.

Článok 14
Informácie pre investorov

1.Členské štáty zabezpečujú, aby úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy poskytovala informácie o programoch krytých dlhopisov, ktoré sú dostatočne podrobné na to, aby investorom umožnili posúdiť profil a riziká programu a vykonať ich náležitú starostlivosť.

2.Členské štáty na účely odseku 1 zabezpečujú, aby sa tieto informácie poskytovali investorom aspoň raz za štvrťrok a aby zahŕňali aspoň tieto informácie o portfóliu:

a)hodnotu krycej skupiny a nesplatených krytých dlhopisov;

b)geografické rozloženie a druh aktív krycej skupiny, ich veľkosť úveru a metódu oceňovania;

c)podrobnosti o rizikách v súvislosti s úrokovými sadzbami, menou, úvermi, trhmi a likviditou;

d)štruktúru splatnosti aktív v krycej skupine a krytých dlhopisov;

e)úrovne požadovaného krytia, zmluvné a dobrovoľné nadmerné zabezpečenie kolaterálom;

f)percentuálny podiel úverov, ktoré sú viac ako 90 dní po lehote splatnosti.

Členské štáty zabezpečujú, aby sa tieto informácie poskytovali investorom na súhrnnom základe. Členské štáty môžu takisto požadovať, aby sa informácie poskytovali na základe jednotlivých úverov.

3.Členské štáty zabezpečujú ochranu investorov tým, že od úverových inštitúcií emitujúcich kryté dlhopisy vyžadujú, aby na svojej webovej lokalite uverejňovali informácie sprístupnené investorom v súlade s odsekmi 1 a 2.

Oddiel II
Požiadavky na krytie aktív a likviditu

Článok 15
Požiadavky týkajúce sa krytia aktív

1.Členský štát zabezpečuje ochranu investorov tým, že požaduje, aby programy krytých dlhopisov za každých okolností spĺňali aspoň tieto požiadavky na krytie aktív:

a)všetky záväzky krytých dlhopisov vrátane povinností splatiť istinu a všetky vzniknuté úroky z nesplatených krytých dlhopisov a náklady súvisiace s udržiavaním a správou programu krytých dlhopisov sú kryté aktívami v krycej skupine;

b)výpočet požadovanej úrovne krytia zabezpečuje, že celková nominálna suma všetkých aktív v krycej skupine má prinajmenšom rovnakú hodnotu ako celková nominálna suma nesplatených krytých dlhopisov („nominálna zásada“);

c)na požiadavke na krytie aktív sa podieľajú nasledujúce aktíva v krycej skupine

i)primárne aktíva;

ii)náhradné aktíva;

iii)likvidné aktíva držané v súlade s článkom 16;

iv)derivátové zmluvy držané v súlade s článkom 11;

v)zákonné nadmerné zabezpečenie kolaterálom;

d)pohľadávky nezabezpečené kolaterálom, ak sa konštatuje, že došlo k zlyhaniu v súlade s článkom 178 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, sa nepodieľajú na krycej skupine.

Členské štáty môžu na účely prvého pododseku písmena b) povoliť iné zásady výpočtu za predpokladu, že nemajú za následok nižšiu úroveň krytia aktíva, než úroveň vypočítaná na základe nominálnej zásady.

2.Členské štáty zabezpečujú, aby sa výpočet krytia aktív a výpočet záväzkov zakladali rovnakej metodike.

Článok 16
Požiadavka na vankúš likvidity krycej skupiny

1.Členské štáty zabezpečujú ochranu investorov tým, že požadujú, aby krycia skupina za každých okolností zahŕňala vankúš likvidity zložený z likvidných aktív, ktoré sú k dispozícii na pokrytie čistého záporného toku likvidity programu krytých dlhopisov.

2.Vankúš likvidity krycej skupiny pokrýva čistý záporný tok likvidity počas 180 kalendárnych dní.

3.Členské štáty zabezpečujú, aby vankúš likvidity krycej skupiny uvedený v odseku 1 pozostával z týchto druhov aktív:

a)aktív, ktoré spĺňajú podmienky vymedzenia ako aktíva úrovne 1, úrovne 2A a úrovne 2B v súlade s článkami 10, 11 a 12 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/61, ocenených v súlade s článkom 9 uvedeného nariadenia a oddelených v súlade s článkom 13 tejto smernice;

b)expozícií voči úverovým inštitúciám, ktoré sa kvalifikujú do 1. stupňa kreditnej kvality v súlade s článkom 129 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

Členské štáty na účely prvého pododseku písmena b) zabezpečujú, aby sa pohľadávky nezabezpečené kolaterálom z expozícií v stave zlyhania v súlade s článkom 178 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 nemohli podieľať na vankúši likvidity krycej skupiny.

4.Ak sa na úverové inštitúcie emitujúce kryté dlhopisy vzťahujú požiadavky na likviditu stanovené v iných aktoch práva Únie, členské štáty môžu rozhodnúť, že vnútroštátne predpisy, ktorými sa transponujú odseky 1, 2 a 3, sa neuplatňujú počas celého obdobia stanoveného v týchto aktoch práva Únie.

5.Členské štáty môžu povoliť, aby sa výpočet istiny v prípade štruktúr s možnosťou predĺženia splatnosti zakladal na konečnom dátume splatnosti krytého dlhopisu.

6.Členské štáty zabezpečujú, aby sa požiadavky stanovené v odseku 1 neuplatňovali na kryté dlhopisy, ktoré podliehajú požiadavkám na zosúladené financovanie.

Článok 17
Podmienky pre štruktúry s možnosťou predĺženia splatnosti

1.Členské štáty môžu povoliť emisiu krytých dlhopisov so štruktúrami s možnosťou predĺženia splatnosti, keď je ochrana investorov je zabezpečená aspoň týmito prvkami:

a)spúšťače predĺženia splatnosti sú uvedené v zmluve alebo v právnych predpisoch;

b)predĺženie splatnosti sa nespúšťa na základe uváženia úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy;

c)informácie o štruktúre splatnosti poskytované investorom sú dostatočné na to, aby im umožnili stanoviť riziko krytého dlhopisu, a obsahujú podrobný opis:

i)spúšťača predĺženia splatnosti;

ii)následkov vyplývajúcich z predlžovaní splatností v prípade platobnej neschopnosti alebo riešenia krízovej situácie úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy;

iii)úlohy príslušného orgánu určeného podľa článku 18 ods. 2 a osobitného správcu v súvislosti s predĺžením splatnosti, ak je to relevantné;

d)je možné za každých okolností určiť dátum konečnej splatnosti krytého dlhopisu;

e)predĺženie splatnosti nemá vplyv na poradie investorov do krytých dlhopisov;

f)predĺžením splatnosti sa nemenia štrukturálne znaky krytých dlhopisov v súvislosti s dvojitou ochranou uvedenou v článku 4 a oddelením krytých dlhopisov od úpadku uvedeným v článku 5.

2.Členské štáty, ktoré povoľujú emisiu krytých dlhopisov so štruktúrami s možnosťou predĺženia splatnosti, svoje rozhodnutie oznámia EBA.

HLAVA III
VEREJNÝ DOHĽAD NAD KRYTÝMI DLHOPISMI

Článok 18
Verejný dohľad nad krytými dlhopismi

1.Členské štáty zabezpečujú ochranu investorov tým, že zaisťujú, aby kryté dlhopisy podliehali verejnému dohľadu nad krytými dlhopismi.

2.Členské štáty na účely verejného dohľadu nad krytými dlhopismi uvedeného v odseku 1 určujú jeden alebo viacero príslušných orgánov. O týchto určených orgánoch informujú Komisiu a EBA a uvádzajú akékoľvek rozdelenie funkcií a povinností.

3.Členské štáty zabezpečujú, aby príslušné orgány určené podľa odseku 2 monitorovali emisiu krytých dlhopisov s cieľom posudzovať dodržiavanie požiadaviek stanovených vo vnútroštátnych ustanoveniach, ktorými sa transponuje táto smernica.

4.Členské štáty zabezpečujú, aby úverové inštitúcie emitujúce kryté dlhopisy registrovali všetky svoje transakcie vo vzťahu k programu krytých dlhopisov a aby mali zavedené primerané a vhodné dokumentačné systémy a postupy.

5.Členské štáty takisto zabezpečujú, aby sa zaviedli vhodné opatrenia, ktoré umožnia príslušným orgánom určeným podľa odseku 2 získavať informácie potrebné na posúdenie dodržania požiadaviek stanovených vo vnútroštátnych ustanoveniach, ktorými sa transponuje táto smernica, vyšetrovať možné porušenia týchto požiadaviek a ukladať administratívne sankcie a nápravné opatrenia v súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami, ktorými sa transponuje článok 23.

6.Členské štáty zabezpečujú, aby príslušné orgány určené podľa odseku 2 mali odborné znalosti, zdroje, prevádzkové kapacity, právomoci a nezávislosť, ktoré sú potrebné na vykonávanie funkcií týkajúcich sa verejného dohľadu nad krytými dlhopismi.

Článok 19
Povolenie pre programy krytých dlhopisov

1.Členské štáty zabezpečujú ochranu investorov tým, že požadujú, aby program krytých dlhopisov získal povolenie ešte pred emisiou krytých dlhopisov v rámci uvedeného programu. Členské štáty zverujú právomoc udeľovať takéto povolenia príslušným orgánom určeným v súlade s článkom 18 ods. 2.

2.Členské štáty stanovujú požiadavky na povolenie uvedené v odseku 1, a to aspoň vrátane:

a)primeraného obchodného plánu, v ktorom sa stanovuje emisia krytých dlhopisov;

b)primeraných politík, postupov a metodík zameraných na ochranu investorov v oblasti schvaľovania, zmeny, obnovenia a refinancovania úverov, ktoré sú súčasťou krycej skupiny;

c)riadiacich a bežných pracovníkov vyčlenených na program krytých dlhopisov, ktorí majú primeranú kvalifikáciu a znalosti, pokiaľ ide o emisiu krytých dlhopisov a správu programu krytých dlhopisov;

d)administratívneho usporiadania krycej skupiny, ktoré spĺňa uplatniteľné požiadavky stanovené vo vnútroštátnych ustanoveniach, ktorými sa transponuje táto smernica.

Článok 20
Verejný dohľad nad krytými dlhopismi v prípade platobnej neschopnosti alebo riešenia krízovej situácie

1.Príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 spolupracujú s orgánom pre riešenie krízových situácií v prípade riešenia krízovej situácie úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy s cieľom zabezpečiť, aby práva a záujmy investorov do krytých dlhopisov zostali zachované, a to aspoň prostredníctvom overovania priebežnej správy programu krytých dlhopisov počas riešenia krízovej situácie.

2.Členské štáty môžu v prípade platobnej neschopnosti úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy zabezpečiť vymenovanie osobitného správcu s cieľom zabezpečiť, aby práva a záujmy investorov do krytých dlhopisov zostali zachované, a to aspoň prostredníctvom overovania priebežnej správy programu krytých dlhopisov počas konkurzného konania.

Ak členské štáty využijú túto možnosť, budú vyžadovať, aby sa s príslušnými orgánmi určenými podľa článku 18 ods. 2 uskutočnili konzultácie týkajúce sa vymenúvania a odvolávania osobitného správcu.

3.Ak členské štáty zabezpečujú vymenovanie osobitného správcu v súlade s odsekom 2, prijmú pravidlá, v ktorých stanovia úlohy a povinnosti daného osobitného správcu aspoň vo vzťahu k:

a)uhradeniu záväzkov spojených s krytými dlhopismi;

b)správe a realizácii aktív v krycej skupine vrátane ich prevodu spolu so záväzkami krytých dlhopisov na inú úverovú inštitúciu emitujúcu kryté dlhopisy;

c)vykonávaniu právnych úkonov potrebných na riadnu správu krycej skupiny, na priebežné monitorovanie pokrytia záväzkov spojených s krytými dlhopismi, začatie konania s cieľom získať späť aktíva v krycej skupine a na prevod týchto zostávajúcich aktív po uspokojení všetkých záväzkov krytých dlhopisov do konkurznej podstaty úverovej inštitúcie, ktorá emitovala kryté dlhopisy.

4.Členské štáty zabezpečujú koordináciu a výmenu informácií na účely platobnej neschopnosti alebo riešenia krízovej situácie medzi príslušnými orgánmi určenými podľa článku 18 ods. 2, osobitným správcom, ak bol takýto správca vymenovaný, a orgánom pre riešenie krízových situácií.

Článok 21
Ohlasovanie príslušným orgánom

1.Členské štáty zabezpečia ochranu investorov tým, že od úverových inštitúcií emitujúcich kryté dlhopisy vyžadujú ohlasovanie informácií uvedených v odseku 2 týkajúcich sa programov krytých dlhopisov príslušným orgánom určeným v súlade s článkom 18 ods. 2. Ohlasovanie sa vykonáva pravidelne a na požiadanie. Členské štáty stanovujú pravidlá o pravidelnej frekvencii ohlasovania.

2.V rámci povinností týkajúcich sa ohlasovania, ktoré sa majú stanoviť podľa odseku 1, sa požaduje, aby sa poskytovali informácie aspoň o týchto požiadavkách na program krytých dlhopisov:

a)dvojitej ochrane v súlade s článkom 4;

b)oddelení krytých dlhopisov od úpadku v súlade s článkom 5;

c)oprávnenosti aktív a požiadaviek na kryciu skupinu v súlade s článkami 6 až 11;

d)oddelení aktív v krycej skupine v súlade s článkom 12;

e)fungovaní osoby dohliadajúcej na kryciu skupinu v súlade s článkom 13;

f)požiadaviek na informácie pre investora v súlade s článkom 14;

g)požiadaviek na krytie aktív v súlade s článkom 15;

h)vankúša likvidity krycej skupiny v súlade s článkom 16;

i)podmienok pre štruktúry s možnosťou predĺženia splatnosti v súlade s článkom 17.

3.Členské štáty stanovujú pravidlá o ohlasovaní požiadaviek uvedených v odseku 2 úverovými inštitúciami emitujúcimi kryté dlhopisy príslušnému orgánu určenému podľa článku 18 ods. 2 v prípade platobnej neschopnosti alebo riešenia krízovej situácie úverovej inštitúcie emitujúcej kryté dlhopisy.

Článok 22
Právomoci príslušných orgánov na účely verejného dohľadu nad krytými dlhopismi

1.Členské štáty zabezpečujú ochranu investorov tým, že dávajú príslušným orgánom dohľadu určeným podľa článku 18 ods. 2 všetky právomoci dohľadu, vyšetrovania a ukladania sankcií, ktoré sú potrebné na vykonávanie úloh verejného dohľadu nad krytými dlhopismi.

2.Právomoci uvedené v odseku 1 zahŕňajú:

a)právomoc udeľovať alebo zamietať povolenia podľa článku 19;

b)právomoc pravidelne preskúmavať program krytých dlhopisov s cieľom posúdiť súlad s touto smernicou;

c)právomoc vykonávať kontroly na mieste aj na diaľku;

d)právomoc ukladať administratívne sankcie alebo pokuty a nápravné opatrenia v súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami, ktorými sa transponuje článok 23;

e)právomoc prijímať a vykonávať usmernenia týkajúce sa dohľadu v súvislosti s emisiou krytých dlhopisov.

Článok 23
Administratívne sankcie a nápravné opatrenia

1.Členské štáty stanovujú pravidlá, ktorými sa zavádzajú primerané administratívne sankcie a nápravné opatrenia uplatniteľné aspoň v týchto prípadoch:

a)úverová inštitúcia získala povolenie na emisiu krytých dlhopisov na základe nepravdivých vyhlásení alebo inými nezákonnými prostriedkami;

b)úverová inštitúcia prestala spĺňať podmienky, za ktorých jej bolo udelené povolenie;

c)úverová inštitúcia emituje kryté dlhopisy bez toho, aby získala povolenie v súlade s ustanoveniami, ktorými sa transponuje článok 19;

d)úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy nespĺňa požiadavky uvedené v ustanoveniach, ktorými sa transponuje článok 4;

e)úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy emituje kryté dlhopisy, ktoré nespĺňajú požiadavky uvedené v ustanoveniach, ktorými sa transponuje článok 5;

f)úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy emituje kryté dlhopisy, ktoré nie sú zabezpečené kolaterálom v súlade s ustanoveniami, ktorými sa transponuje článok 6;

g)úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy emituje kryté dlhopisy zabezpečené kolaterálom vo forme aktív umiestnených mimo Únie v rozpore s požiadavkami uvedenými v ustanoveniach, ktorými sa transponuje článok 7;

h)úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy zabezpečuje kryté dlhopisy v štruktúre zoskupených krytých dlhopisov v rámci skupiny v rozpore s požiadavkami uvedenými v ustanoveniach, ktorými sa transponuje článok 8;

i)úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy nespĺňa podmienky pre spoločné financovanie uvedené v ustanoveniach, ktorými sa transponuje článok 9;

j)úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy nespĺňa požiadavky na zloženie krycej skupiny uvedené v ustanoveniach, ktorými sa transponuje článok 10;

k)úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy zahŕňa derivátové zmluvy v krycej skupine na iný účel než na účely hedžingu alebo nespĺňa požiadavky uvedené v ustanoveniach, ktorými sa transponuje článok 11;

l)úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy nespĺňa požiadavky na oddelenie aktív v krycej skupine v súlade s ustanoveniami, ktorými sa transponuje článok 12;

m)úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy neohlasuje informácie alebo poskytuje neúplné alebo nepresné informácie v rozpore s ustanoveniami, ktorými sa transponuje článok 14;

n)úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy opakovane alebo nepretržite neudržiava vankúš likvidity krycej skupiny v rozpore s ustanoveniami, ktorými sa transponuje článok 16;

o)úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy nespĺňa podmienky pre štruktúry s možnosťou predĺženia splatnosti uvedené v ustanoveniach, ktorými sa transponuje článok 17;

p)úverová inštitúcia emitujúca kryté dlhopisy neohlasuje informácie alebo poskytuje neúplné alebo nepresné informácie o povinnostiach v rozpore s ustanoveniami, ktorými sa transponuje článok 21 ods. 2 písm. a) až i).

2.Sankcie a opatrenia uvedené v odseku 1 musia byť účinné, primerané a odrádzajúce a musia zahŕňať aspoň:

a)odňatie povolenia na emisiu krytých dlhopisov;

b)verejné vyhlásenie, v ktorom sa uvádza totožnosť fyzickej alebo právnickej osoby a povaha rozporu v súlade s článkom 24;

c)príkaz vyžadujúci, aby fyzická alebo právnická osoba upustila od konania a zdržala sa opakovania uvedeného konania;

d)administratívne peňažné sankcie.

3.Členské štáty takisto zabezpečujú, aby sa správne sankcie a nápravné opatrenia účinne vykonávali.

4.Členské štáty zabezpečujú, aby príslušné orgány pri určovaní druhu administratívnych sankcií alebo iných nápravných opatrení a výšky administratívnych peňažných sankcií zohľadňovali v náležitých prípadoch všetky tieto okolnosti:

a)závažnosť a trvanie porušenia;

b)mieru zodpovednosti fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá je zodpovedná za porušenie;

c)finančnú silu fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá je zodpovedná za porušenie, vrátane odkazu na celkový obrat právnickej osoby alebo na ročný príjem fyzickej osoby;

d)význam dosiahnutých ziskov alebo strát, ktorým sa zabránilo v dôsledku porušenia fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá je zodpovedná za porušenie, pokiaľ ich možno určiť;

e)straty spôsobené tretím stranám v dôsledku porušenia, pokiaľ tieto straty možno určiť;

f)úroveň spolupráce zo strany fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá je zodpovedná za porušenie, s príslušným orgánom;

g)predchádzajúce porušenia, ktorých sa dopustila fyzická alebo právnická osoba, ktorá je zodpovedná za porušenie;

h)všetky skutočné alebo potenciálne systémové dôsledky porušenia.

5.Ak sa ustanovenia uvedené v odseku 1 vzťahujú na právnické osoby, členské štáty takisto zabezpečujú, aby príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 uplatňovali administratívne sankcie a nápravné opatrenia stanovené v tomto článku odseku 2 voči členom riadiaceho orgánu a voči ďalším osobám, ktoré sú podľa vnútroštátneho práva zodpovedné za porušenie.

6.Členské štáty zabezpečujú, aby príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 pred prijatím každého rozhodnutia o uložení administratívnych sankcií alebo nápravných opatrení uvedených v odseku 2 poskytli dotknutej fyzickej alebo právnickej osobe možnosť vyjadriť sa.

7.Členské štáty zabezpečujú, aby každé rozhodnutie o uložení správnych sankcií alebo nápravných opatrení uvedených v odseku 2 bolo riadne odôvodnené a podliehalo právu odvolať sa.

Článok 24
Uverejňovanie administratívnych sankcií a nápravných opatrení

1.Členské štáty zabezpečujú, aby ustanovenia, ktorými sa transponuje táto smernica, zahŕňali pravidlá, na základe ktorých sa administratívne sankcie a nápravné opatrenia bez zbytočného odkladu uverejňujú na oficiálnej webovej lokalite príslušných orgánov určených v súlade s článkom 18 ods. 2.

2.V pravidlách prijatých podľa odseku 1 sa vyžaduje aspoň uverejnenie všetkých rozhodnutí, pri ktorých nie je prípustné podať odvolanie a ktoré sa ukladajú za porušenie ustanovení, ktorými sa transponuje táto smernica.

3.Členské štáty zabezpečujú, aby takéto uverejňovanie zahŕňalo informácie o druhu a povahe porušenia a o totožnosti fyzickej alebo právnickej osoby, ktorej sa ukladá sankcia. Takisto zabezpečujú, aby sa takéto informácie uverejňovali bez zbytočného odkladu po tom, ako je daná osoba upovedomená o uvedených sankciách, a aby podliehali odseku 4.

4.Ak členské štáty povolia uverejnenie sankcií, proti ktorým je prípustné podať odvolanie, príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 uverejnia na svojej oficiálnej webovej lokalite bez zbytočného odkladu aj informácie o stave odvolania a jeho výsledku.

5.Členské štáty zabezpečujú, aby príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 uverejňovali sankcie anonymne a spôsobom, ktorý je v súlade s vnútroštátnym právom, za ktorejkoľvek z týchto okolností:

a)ak sa sankcia ukladá fyzickej osobe a uverejnenie osobných údajov sa považuje za neprimerané;

b)ak by uverejnenie ohrozilo stabilitu finančných trhov alebo prebiehajúce vyšetrovanie trestného činu;

c)ak by uverejnenie spôsobilo neprimeranú škodu dotknutým inštitúciám alebo fyzickým osobám do tej miery, do akej sa táto škoda dá určiť.

6.V prípade rozhodnutia uverejniť sankciu alebo opatrenie anonymne môžu členské štáty povoliť, aby sa uverejnenie príslušných údajov odložilo.

7.Členské štáty zabezpečujú, aby sa uverejnilo aj každé konečné rozhodnutie súdu o zrušení rozhodnutia o uložení administratívnej sankcie alebo nápravného opatrenia.

8.Členské štáty zabezpečujú, aby každé uverejnenie podľa odsekov 2 až 6 zostalo na oficiálnej webovej lokalite príslušného orgánu určeného podľa článku 18 ods. 2 najmenej päť rokov po jeho uverejnení. Osobné údaje, ktoré sú súčasťou uverejnenia, sa ponechajú na oficiálnej webovej lokalite počas obdobia, ktoré je nevyhnutné, a v súlade s uplatniteľnými pravidlami ochrany osobných údajov.

9.Príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 informujú EBA o všetkých uložených administratívnych sankciách a nápravných opatreniach vrátane všetkých odvolaní proti nim a v náležitých prípadoch o ich výsledku. Členské štáty zabezpečujú, aby príslušné orgány dostali informácie a podrobnosti o konečnom rozsudku vo vzťahu ku všetkým uloženým trestným sankciám, ktoré takisto predkladajú EBA.

10.EBA udržiava centrálnu databázu administratívnych sankcií a nápravných opatrení, ktoré jej boli ohlásené. Táto databáza je prístupná príslušným orgánom a aktualizuje sa na základe informácií, ktoré poskytujú príslušné orgány v súlade s odsekom 9.

Článok 25
Povinnosti v oblasti spolupráce

1.Členské štáty zabezpečujú, aby príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 úzko spolupracovali s príslušným orgánom vykonávajúcim všeobecný dohľad nad úverovými inštitúciami v súlade s príslušnými ustanoveniami právnych predpisov Únie uplatniteľnými na tieto inštitúcie.

2.Členské štáty ďalej zabezpečujú, aby príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 spolu úzko spolupracovali. Táto spolupráca zahŕňa aj vzájomné poskytovanie všetkých informácií, ktoré sú relevantné pre výkon úloh dohľadu ostatných orgánov podľa vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa transponuje táto smernica.

3.Členské štáty na účely odseku 2 druhej vety zabezpečujú, aby príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2:

a)na požiadanie iného príslušného orgánu ohlasovali všetky relevantné informácie;

b)z vlastnej iniciatívy ohlasovali všetky dôležité informácie ostatným príslušným orgánom v iných členských štátoch.

4.Členské štáty takisto zabezpečujú, aby príslušné orgány uvedené v odseku 1 na účely tejto smernice spolupracovali s EBA.

5.Na účely tohto článku sa informácie považujú za dôležité, ak by mohli významne ovplyvniť posúdenie emisie krytých dlhopisov v inom členskom štáte.

Článok 26
Požiadavky na zverejňovanie

1.Členské štáty zabezpečujú, aby príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 na svojej oficiálnej webovej lokalite uverejňovali tieto informácie:

a)znenie ich vnútroštátnych zákonov, právnych predpisov, administratívnych pravidiel a všeobecných usmernení prijatých v súvislosti s emisiou krytých dlhopisov;

b)zoznam úverových inštitúcií s povolením emitovať kryté dlhopisy;

c)zoznam krytých dlhopisov, ktoré môžu používať označenie európske kryté dlhopisy.

2.Informácie uverejnené v súlade s odsekom 1 musia byť dostatočné na to, aby umožňovali zmysluplné porovnanie prístupov prijatých príslušnými orgánmi rôznych členských štátov. Tieto informácie sa aktualizujú tak, aby sa zohľadnili všetky zmeny.

3.Príslušné orgány určené podľa článku 18 ods. 2 na účely odseku 1 písm. b) a c) každoročne informujú EBA o zoznamoch úverových inštitúcií a krytých dlhopisov.

HLAVA IV
Označovanie

Článok 27
Označovanie

Členské štáty povoľujú úverovým inštitúciám používať označenie európske kryté dlhopisy v súvislosti s krytými dlhopismi, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v ustanoveniach, ktorými sa transponuje táto smernica.

HLAVA V
ZMENY INÝCH SMERNÍC

Článok 28
Zmena smernice 2009/65/ES

Článok 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES sa mení takto:

1.    prvý pododsek sa nahrádza takto:

„Členské štáty môžu zvýšiť 5 % limit stanovený v odseku 1 prvom pododseku najviac na 25 % v prípade, ak boli dlhopisy emitované pred [OP: vložte dátum stanovený v článku 32 ods. 1 druhom pododseku tejto smernice + 1 deň] a spĺňali požiadavky stanovené v tomto odseku, vo verzii platnej k dátumu ich emisie, alebo ak dlhopisy spadajú pod vymedzenie krytých dlhopisov v súlade s článkom 3 bodom 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 20XX/XX*.

____________________________

*    [OP: vložte odkaz na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../... z ... o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa mení smernica 2009/65/EÚ a smernica 2014/59/EÚ (Ú. v. EÚ C [...], [...], s. [...])].“;

2.    tretí pododsek sa vypúšťa.

Článok 29
Zmena smernice 2014/59/EÚ

V článku 2 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ sa bod 96 nahrádza takto:

„96.    „krytý dlhopis“ je nástroj uvedený v článku 52 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES* vo verzii platnej k dátumu jeho emisie a emitovaný pred [OP: vložte dátum stanovený v článku 32 ods. 1 druhom pododseku tejto smernice + 1 deň] alebo krytý dlhopis vymedzený v článku 3 bode 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady** (EÚ) 20XX/XX;

__________________________________

*    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32).

**    [OP: vložte odkaz na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../... z ... o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa mení smernica 2009/65/EÚ a smernica 2014/59/EÚ (Ú. v. EÚ C [...], [...], s. [...])].“

HLAVA VI
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 30
Prechodné opatrenia

Členské štáty zabezpečujú, aby kryté dlhopisy emitované pred XX [OP: vložte dátum stanovený v článku 32 ods. 1 druhom pododseku tejto smernice + 1 deň] a spĺňajúce požiadavky stanovené v článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES, vo verzii platnej k dátumu ich emisie, nepodliehali požiadavkám stanoveným v článkoch 5 až 12 a v článkoch 15, 16, 17 a 19 tejto smernice, ale aby mohli byť aj naďalej uvádzané ako kryté dlhopisy v súlade s touto smernicou až do ich splatnosti.

Článok 31
Preskúmanie a správy

1.Komisia do XX [OP: vložte dátum stanovený v článku 32 ods. 1 druhom pododseku tejto smernice + 3 roky] v úzkej spolupráci s EBA predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, či by bolo možné zaviesť režim rovnocennosti pre úverové inštitúcie tretích štátov emitujúce kryté dlhopisy a pre investorov do krytých dlhopisov, s prihliadnutím na medzinárodný vývoj v oblasti krytých dlhopisov, najmä na vývoj legislatívnych rámcov v tretích krajinách.

2.Komisia do XX [OP: vložte dátum stanovený v článku 32 ods. 1 druhom pododseku tejto smernice + 3 roky] v úzkej spolupráci s EBA predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní tejto smernice, pokiaľ ide o úroveň ochrany investorov a o vývoj v oblasti emisie krytých dlhopisov v Únii vrátane:

a)vývoja, pokiaľ ide o počet povolení na emitovanie krytých dlhopisov;

b)vývoja, pokiaľ ide o počet krytých dlhopisov emitovaných v súlade s ustanoveniami, ktorými sa transponuje táto smernica, a s článkom 129 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

c)vývoja, pokiaľ ide o aktíva, ktorými sa zabezpečuje emisia krytých dlhopisov;

d)vývoja, pokiaľ ide o úroveň nadmerného zabezpečenia kolaterálom;

e)cezhraničných investícií do krytých dlhopisov vrátane domácich a zahraničných investícií z tretích krajín a do nich;

f)vývoja, pokiaľ ide o emisiu krytých dlhopisov so štruktúrami s možnosťou predĺženia splatnosti.

3.Členské štáty na účely odseku 2 do XX [OP: vložte dátum stanovený v článku 32 ods. 1 druhom pododseku tejto smernice + 2 roky] zašlú Komisii informácie o písmenách a) až f).

Článok 32

Transpozícia

1.Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do [má sa vložiť – dátum nadobudnutia účinnosti + 1 rok] zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto opatrení.

Tieto ustanovenia začnú uplatňovať od [má sa vložiť – rovnako ako prvý pododsek + 1 deň].

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 33

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 34

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli

(1)    COM(2017) 650.

(2)    Európska komisia (2017). „Správa o stave Únie za rok 2017: Vyhlásenie o zámere adresované predsedovi Antoniovi Tajanimu a predsedovi vlády Jürimu Ratasovi“.

(3)    COM(2017) 292.

(4)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32).

(5)    Správa EBA o rámcoch krytých dlhopisov EÚ a zaobchádzaní s kapitálom, EBA (2014);    
Správa o krytých dlhopisoch – odporúčania o harmonizácii rámcov krytých dlhopisov v EÚ, EBA (2016).

(6)    Odporúčanie Európskeho výboru pre systémové riziká z 20. decembra 2012 o financovaní úverových inštitúcií (ESRB/2012/2) (2013/C 119/01).

(7)    Výsledky verejných konzultácií sa nachádzajú tu: http://ec.europa.eu/finance/consultations/2015/covered-bonds/index_en.htm.  

(8)    Uznesenie zo 4. júla 2017 k správe Smerom k celoeurópskemu rámcu pre kryté dlhopisy [2017/2005(INI)].

(9)    Správa o rámcoch krytých dlhopisov EÚ a zaobchádzaní s kapitálom, EBA (2014).

(10)    Odporúčanie Európskeho výboru pre systémové riziká z 20. decembra 2012 o financovaní úverových inštitúcií (ESRB/2012/2) (2013/C 119/01).

(11)    Výzva Európskemu orgánu pre bankovníctvo na predloženie poradenstva o kapitálových požiadavkách na kryté dlhopisy, ref. č. Ares(2013) 3780921 (20.12.2013).

(12)    Kryté dlhopisy v Európskej únii: harmonizácia právnych rámcov a správanie trhov, ICF (2017).

(13)    Bazilej III: dokončenie reforiem prijatých po kríze, Bazilejský výbor pre bankový dohľad (7.12.2017).

(14)    SWD(2018) 51 a SWD(2018) 50.

(15)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).

(16)    Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/61 z 10. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o požiadavku na krytie likvidity pre úverové inštitúcie (Ú. v. EÚ L 11, 17.1.2015, s. 1).

(17)    Ú. v. EÚ C , , s. .

(18)    Ú. v. EÚ C , , s. .

(19)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32).

(20)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(21)    Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/61 z 10. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o požiadavku na krytie likvidity pre úverové inštitúcie (Ú. v. EÚ L 11, 17.1.2015, s. 1).

(22)    Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/35 z 10. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 12, 17.1.2015, s. 1).

(23)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).

(24)    Odporúčanie Európskeho výboru pre systémové riziká z 20. decembra 2012 o financovaní úverových inštitúcií (ESRB/2012/2) (2013/C 119/1).

(25)    Správa EBA o rámcoch krytých dlhopisov EÚ a zaobchádzaní s kapitálom (2014).

(26)    Správa EBA o krytých dlhopisoch – odporúčania o harmonizácii rámcov krytých dlhopisov v EÚ (2016), EBA-Op-2016 – 23.

(27)    Správa Komisie Európskemu Parlamentu a Rade o článku 503 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 Kapitálové požiadavky na kryté dlhopisy (COM/2015/0509 final).

(28)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES zo 4. novembra 2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES (Ú. v. EÚ L 345, 31.12.2003, s. 64).

(29)    Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.

(30)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s.1).

(31)    [Ú. v. EÚ C (...).]