EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli8. 8. 2017

COM(2017) 419 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o vykonávaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 295/2008 o štrukturálnej podnikovej štatistike

OBSAH

1.ÚVOD

1.1.Nariadenie o štrukturálnej podnikovej štatistike

1.2.Obsah hlavných súborov údajov

1.3.Dostupnosť štrukturálnej podnikovej štatistiky

1.4.Publikácie v rokoch 2015 a 2016

2.ÚČINNOSŤ NARIADENIA A RELEVANTNOSŤ SÚBOROV ÚDAJOV

2.1.Dostupnosť a úplnosť údajov

2.2.Pravidlá dôvernosti a ich vykonávanie

2.3.Užitočnosť štrukturálnej podnikovej štatistiky

3.PRESNOSŤ

4.SÚDRŽNOSŤ A POROVNATEĽNOSŤ

4.1.Súdržnosť

4.2.Porovnateľnosť

5.LEHOTY NA ODOVZDANIE ÚDAJOV

6.DOSTUPNOSŤ A JASNOSŤ

7.SÚLAD S NARIADENÍM O ŠPŠ

8.ZAŤAŽENIE PODNIKOV A ZMENY ZAVEDENÉ A PLÁNOVANÉ V ŠPŠ

8.1.Kontext

8.2.Zmeny zavedené a plánované v ŠPŠ

9.ĎALŠÍ VÝVOJ

1.ÚVOD

1.1.Nariadenie o štrukturálnej podnikovej štatistike

Podľa článku 13 ods. 1 nariadenia (ES) č. 295/2008 1 o štrukturálnej podnikovej štatistike (ďalej len „nariadenie o ŠPŠ“) „do 29. apríla 2011 a potom každé tri roky predloží Komisia Európskemu parlamentu a Rade správu o štatistikách zostavených podľa tohto nariadenia, najmä o ich kvalite a o zaťažení, ktoré pre podniky predstavujú.“ Táto správa nadväzuje na správu z apríla 2014 2 .

Ponúka prehľad pokroku vo vykonávaní nariadenia o ŠPŠ na základe konečných údajov za referenčný rok 2013 v týchto oblastiach:

·služby,

·priemysel,

·obchod,

·stavebníctvo,

·služby pre podniky, a

·demografia podnikov.

Poskytuje informácie o opatreniach, ktoré Komisia vykonala s cieľom zabezpečiť dostupnosť európskej štrukturálnej podnikovej štatistiky vysokej kvality, a o vykonávaní nariadenia o ŠPŠ členskými štátmi. Obsahuje aj informácie o opatreniach, ktoré zaviedol Eurostat s cieľom zabezpečiť relevantnejšiu štrukturálnu podnikovú štatistiku a znížiť zaťaženie, ktoré ich vypracovanie predstavuje pre podniky.

1.2.Obsah hlavných súborov údajov

Štrukturálna podniková štatistika (ŠPŠ) poskytuje podrobný obraz o štruktúre, výkonnosti a hlavných charakteristikách európskeho obchodu ako celku a jednotlivých sektorov. Predstavuje takisto významný prínos pre viaceré ďalšie oblasti, ako sú národné účty, krátkodobá štatistika a obchodné registre.

Údaje sa vo všeobecnosti týkajú všetkých sektorov okrem poľnohospodárstva a osobných služieb. Zbierajú sa údaje o týchto premenných:

·premenných súvisiacich s výstupmi (napr. o obrate a pridanej hodnote),

·premenných súvisiacich s pracovnými vstupmi (napr. o zamestnanosti a počte odpracovaných hodín), vstupov v oblasti tovaru a služieb (napr. o celkovom objeme nákupov) a kapitálových vstupov (napr. o investíciách do hmotného tovaru), a

·premenných súvisiacich s demografiou podnikov (napr. o súbore aktívnych podnikov, počte novovytvorených podnikov a počte zatvorených podnikov).

Okrem toho sa z uvedených údajov odvodzujú ďalšie významné ukazovatele v podobe pomerov určitých peňažných premenných alebo hodnôt per capita.

Všetky členské štáty zasielajú viaceré súbory údajov tak, ako sa požaduje v nariadení Komisie (ES) č. 251/2009 3 . Medzi hlavné súbory údajov patria:

·ročná podniková štatistika [ukazovatele sa uverejňujú podľa krajiny na štvormiestnej úrovni NACE Rev. 2 4 (trieda)],

·ročná podniková štatistika podľa veľkostnej triedy [ukazovatele sa uverejňujú podľa krajiny na trojmiestnej úrovni NACE Rev. 2 (skupina) a veľkostná trieda sa určuje podľa počtu zamestnaných osôb],

·ročná regionálna štatistika [ukazovatele sa uverejňujú podľa regiónu NUTS 2 na dvojmiestnej úrovni NACE Rev. 2 (divízia)], a

·ročná demografická štatistika rozdelená podľa právnej formy alebo podľa počtu zamestnancov [ukazovatele sa uverejňujú podľa krajiny na štvormiestnej úrovni NACE Rev. 2 (trieda)].

Národné štatistické úrady (NŠÚ) využívajú na zber väčšiny údajov štatistické prieskumy, obchodné registre alebo rôzne administratívne zdroje. Členské štáty v závislosti od zdroja údajov uplatňujú rôzne štatistické metódy, ako je dopočítavanie alebo modelový odhad, ako aj rôzne formy imputácie, aby sa zaručila kvalita vypracovanej štrukturálnej podnikovej štatistiky.

Všetky údaje prijaté od členských štátov sa pred zverejnením na webovom sídle Eurostatu podrobujú kontrolám kvality.

1.3.Dostupnosť štrukturálnej podnikovej štatistiky

Všetky údaje, ktoré členské štáty poskytli za referenčný rok 2013, sú spolu so súhrnnými výsledkami EÚ dostupné na webovom sídle Eurostatu od decembra 2015. Nachádzajú sa v časti Structural business statistics (sbs) [Štrukturálna podniková štatistika] 5 . Časť o ŠPŠ sa nachádza v sekcii Industry, trade and services (Priemysel, obchod a služby), prístup k nej však možno získať aj pomocou funkcie vyhľadávania 6 .

1.4.Publikácie v rokoch 2015 a 2016

Okrem toho, že výsledky sú dostupné na webovom sídle Eurostatu, objavujú sa aj v niekoľkých článkoch uverejnených v prepracovanej sekcii Industry and services (Priemysel a služby) Statistics Explained 7 . Účelom časti Statistics Explained, ktorá je založená na technológii typu wiki, je vysvetliť európsku štatistiku poskytnutím údajov a zdôraznením toho, čo je na nej zaujímavé alebo prekvapujúce, so zreteľom na všetky nevyhnutné súvisiace informácie.

ŠPŠ sa uvádza v množstve ďalších publikácií. V rokoch 2015 a 2016 významne prispela k vypracovaniu ročenky a regionálnej ročenky Eurostatu.

2.ÚČINNOSŤ NARIADENIA A RELEVANTNOSŤ SÚBOROV ÚDAJOV

2.1.Dostupnosť a úplnosť údajov

Z tabuliek 1, 2 a 3 vyplýva, že celkovo sú údaje, ktoré zaslali členské štáty, dostatočne úplné vo všetkých moduloch ŠPŠ. Krajiny sa považujú za „veľké“, „stredné“ a „malé“ na základe ich podielu na pridanej hodnote v celkovom nefinančnom podnikovom hospodárstve EÚ.

Chýbajúce údaje možno vysvetliť takto:

·vyskytli sa problémy s výpočtom niektorých premenných,

·niektoré údaje za rok 2013 neboli k dispozícii,

·nebol dostatok zdrojov údajov za činnostné jednotky,

·údaje boli k dispozícii po lehote na odoslanie údajov alebo neboli poskytnuté nulové hodnoty.

Dotknuté krajiny sa neprestajne snažia zlepšovať poskytovanie všetkých požadovaných údajov.

Dostupnosť ŠPŠ na webovom sídle Eurostatu však bola obmedzená v dôsledku toho, že niektoré údaje, najmä v prípade malých krajín, sú dôverné.

Tabuľka 1:    Dostupnosť a dôvernosť konečných údajov o službách, priemysle, obchode a stavebníctve za rok 2013, NACE Rev. 2

Z výsledkov za rok 2013 v prípade 28 členských štátov EÚ a Nórska vyplýva 2 % zvýšenie dostupnosti údajov v porovnaní s predchádzajúcou správou predloženou Európskemu parlamentu a Rade. K najvýraznejšiemu zlepšeniu došlo v kategórii stredných krajín.

Dostupnosť údajov bola vysoká (95 %) v prípade štatistiky v oblasti služieb pre podniky (tabuľka 2). V prípade stredných a malých krajín sa zvýšila, ale v prípade veľkých krajín sa znížila.

Miera dostupnosti údajov v prípade demografie podnikov (tabuľka 3) sa znížila o 3 %. Zvýšenie sa zaznamenalo iba v prípade malých krajín. V prípade stredných a veľkých krajín došlo k výraznému zníženiu.

Tabuľka 2:    Dostupnosť a dôvernosť konečných údajov o službách pre podniky za rok 2013, NACE Rev. 2

Tabuľka 3:    Dostupnosť a dôvernosť konečných údajov o demografii podnikov za rok 2013, NACE Rev. 2

2.2.Pravidlá dôvernosti a ich vykonávanie

Tabuľky v časti 2.1 znázorňujú rozsah, v akom pravidlá dôvernosti znížili dostupnosť údajov.

Všetky členské štáty vykonávali podobné pravidlá dôvernosti, najmä preto, aby zabránili zverejneniu údajov o jednom alebo viacerých konkrétnych podnikoch. V niektorých členských štátoch sa tento prístup doplnil o „pravidlo dominantnosti“, podľa ktorého sa údaje nezverejnili, ak sa pri jednom odpovedajúcom podniku prekročil určitý percentuálny podiel údajov. Tieto percentuálne podiely sa v jednotlivých členských štátoch mierne líšili.

Percentuálne podiely údajov klasifikovaných ako dôverné sa pohybovali v rozpätí od 0 % do 36 %, pričom vo všeobecnosti v dôsledku uvedených pravidiel boli zaznamenané vyššie miery v prípade stredných a malých krajín.

Miery dôvernosti za rok 2013 boli v prípade štatistiky v sektoroch služieb, priemyslu, obchodu a stavebníctva celkovo o 2 % nižšie ako v predchádzajúcej správe. V prípade sektora služieb pre podniky boli o 5 % vyššie, ale v prípade demografie podnikov sa o 1 % znížili.

Eurostat stále považuje podiel dôverných údajov v jednotlivých členských štátoch za veľmi vysoký, a preto ich vyzýva, aby sa v budúcnosti viac snažili znížiť objem dôverných údajov.

Okrem toho, že pri údajoch na úrovni krajiny sa uplatnili pravidlá dôvernosti, boli zo zverejnenej štatistiky vylúčené aj niektoré údaje na súhrnnej úrovni EÚ z dôvodu ochrany dôverných vnútroštátnych údajov. Pravidlá, ktoré určujú okolnosti, za ktorých sa celkové údaje EÚ nesmú zverejniť, boli stanovené v charte o dôvernosti, dohodnutej so všetkými členskými štátmi.

V dôsledku toho z dôvodov dôvernosti nebolo možné zverejniť 8 % súhrnných výsledkov EÚ za rok 2013, pokiaľ ide o štatistiku služieb, priemyslu, obchodu a stavebníctva.

Zo súhrnných výsledkov EÚ v oblasti štatistiky demografie podnikov nebolo z dôvodov dôvernosti zverejnených 14,2 % údajov. Nasledujúca tabuľka obsahuje množstvo a percentuálne podiely dôverných dátových buniek.

Tabuľka 4:    Dôvernosť hlavných premenných uvedených v ročnej podnikovej štatistike, ktorej súhrny za EÚ za rok 2013 boli zverejnené podľa všetkých úrovní NACE Rev. 2

2.3.Užitočnosť štrukturálnej podnikovej štatistiky

Väčšinu údajov dostáva Eurostat 18 mesiacov od uplynutia referenčného roka. Údaje sa zvyčajne overia a zverejnia do štyroch mesiacov od prijatia. Celkové údaje EÚ sa vypočítavajú dva roky od uplynutia referenčného roka. Dlhšie lehoty na odoslanie údajov z členských štátov do Eurostatu by znižovali užitočnosť údajov. Eurostat má na včasné odoslanie údajov zo strany členských štátov minimálny vplyv.

O užitočnosti ŠPŠ svedčí počet stiahnutí údajov z webového sídla Eurostatu. Údaje uvedené v nasledujúcej tabuľke sa týkajú obdobia od januára 2016 do decembra 2016, počas ktorého boli údaje za rok 2013 dostupné.

Tabuľka 5:    Počet stiahnutí

3.PRESNOSŤ

S cieľom merať presnosť ŠPŠ sa v nariadení Komisie (EÚ) č. 275/2010 9 vyžaduje, aby všetky členské štáty každoročne Eurostatu poskytli informácie o ukazovateľoch kvality, ako sú variačné koeficienty. Takisto musia poskytnúť informácie o metodike použitej pri zbere a spracovaní údajov. Na základe informácií, ktoré poskytli všetky členské štáty, Eurostat vykonal posúdenie za rok 2013, ktorého hlavné časti sú zahrnuté do tejto správy.

Členské štáty majú možnosť vybrať si najefektívnejšie a najúčinnejšie postupy zberu a spracovania údajov v súlade s národnými osobitosťami (napr. veľkostnou triedou, hospodárskou činnosťou a regiónmi) a dostupnými administratívnymi zdrojmi.

S cieľom vyhodnotiť kvalitu údajov na úrovni EÚ Eurostat vypočítal súhrnné variačné koeficienty EÚ na základe národných variačných koeficientov v prípade šiestich ukazovateľov a všetkých sektorov na jednomiestnej úrovni NACE Rev. 2 (sekcia).

Tabuľka 6:    Súhrnné variačné koeficienty EÚ v rámci štatistiky v oblasti služieb, priemyslu, obchodu a stavebníctva (%)

Z uvedenej tabuľky vyplýva, že súhrnné variačné koeficienty EÚ sú väčšinou pod úrovňou 1,5. Výnimkou je premenná hrubých investícií, pri ktorej sú koeficienty zväčša v rozpätí 0,6 – 2,5.

4.SÚDRŽNOSŤ A POROVNATEĽNOSŤ

Ako už bolo uvedené, členské štáty za každý referenčný rok predkladajú správu, ktorá obsahuje informácie o metodike použitej pri zbere a spracovaní údajov.

4.1.Súdržnosť

Ako súdržnosť sa označuje rozsah, v ktorom štatistická správnosť umožňuje kombinovať údaje z rôznych zdrojov. Eurostat sa preto usiluje identifikovať vlastnosti spoločné pre ŠPŠ a iné prieskumy podnikov a na základe toho určiť, v akom rozsahu sú konzistentné.

ŠPŠ sa môže používať spolu so štatistikou z mnohých iných zdrojov, ako sú obchodné registre, národné účty, prieskum nákladov práce, štatistiky pracovných síl a krátkodobé štatistiky. Z analýzy súdržnosti ŠPŠ a iných používaných štatistických zdrojov vyplynulo niekoľko rozdielov, pokiaľ ide o údaje, ako aj o použité metodiky. Pre akýkoľvek konkrétny štatistický zdroj sa vyberie metodika, ktorá najlepšie vyhovuje účelom daného zdroja. Z tohto dôvodu sa medzi metodikami jednotlivých zdrojov zvyknú vyskytovať rozdiely.

4.2.Porovnateľnosť

Štatistika v oblasti služieb, priemyslu, obchodu a stavebníctva je porovnateľná v čase a medzi krajinami až od referenčného roka 2005, lebo niektoré krajiny pred týmto rokom zaviedli zmeny metodiky a rozsahu. Zavedením novej klasifikácie činností (NACE Rev. 2) v roku 2008 sa zabránilo prenosu časových radov cez tento rok.

Štatistika služieb pre podniky a demografie podnikov je porovnateľná od roku 2008, od ktorého je prieskum povinný.

5.LEHOTY NA ODOVZDANIE ÚDAJOV

Lehoty, v ktorých musia členské štáty odovzdať údaje za referenčný rok tak, ako je stanovené v nariadení o ŠPŠ, sú tieto:

·10 mesiacov po skončení roka, pokiaľ ide o predbežnú štatistiku služieb, priemyslu, obchodu a stavebníctva, a

·18 mesiacov po skončení roka, pokiaľ ide o konečné údaje zo všetkých sektorov.

Za referenčný rok 2013 poskytlo 18 krajín svoje údaje včas.

6.DOSTUPNOSŤ A JASNOSŤ

Všetky ŠPŠ sú dostupné bezplatne na webovom sídle Eurostatu v časti Industry, trade and services (Priemysel, obchod a služby) spolu s podrobným vysvetlením metodických otázok, ktoré môžu byť relevantné pre používateľov 11 .

NŠÚ zverejňujú ŠPŠ aj vnútroštátne. Preto sú údaje pre používateľov ešte ľahšie dostupné.

7.SÚLAD S NARIADENÍM O ŠPŠ

Súlad členských štátov s nariadením o ŠPŠ sa posudzuje na základe úplnosti poskytnutých údajov, počtu verzií prijatých pred zverejnením konečných údajov a na základe toho, či sú údaje poskytnuté v stanovených lehotách.

Na celkových výsledkoch súladu s nariadením v súvislosti s údajmi za rok 2013 vidno zlepšenie úrovne súladu v porovnaní s predchádzajúcou správou. Niektoré okolnosti, ktoré sa v konkrétnej krajine vyskytli, môžu mať vplyv na zníženie miery súladu danej krajiny s nariadením.

Pred zverejnením konečných údajov bolo poskytnutých priemerne 1,3 verzie údajov každého členského štátu.

V tabuľke 7 sa uvádza celkové posúdenie súladu s nariadením všetkých 28 členských štátov EÚ a Nórska.

Krajiny dostali hodnotenie v podobe jedného zo štyroch stupňov súladu:

VD =    veľmi dobrý súlad. Všetky požadované údaje (s malými výnimkami) boli poskytnuté včas (hodnotenie 90 % alebo viac).

D    =    dobrý súlad. Chýbal menší počet prvkov alebo došlo k menšiemu meškaniu poskytnutia údajov (hodnotenie od 70 % do 89 %).

Č    =    údaje boli čiastočne dostupné, ale veľké časti požadovaných informácií chýbali alebo neboli dodržané stanovené lehoty (hodnotenie od 10 % do 69 %).

N    =    veľká časť údajov chýbala alebo došlo k veľkému meškaniu poskytnutia údajov (hodnotenie menej ako 10 %).

Tabuľka 7:    Celkové posúdenie súladu

Z tabuľky vyplýva, že v prípade väčšiny členských štátov bolo hodnotenie súladu „veľmi dobré“ alebo „dobré“.

Eurostat vykonal kroky na zlepšenie súladu dvoma spôsobmi: poskytnutím správy o vykonanom monitorovaní súladu a tým, že členským štátom poskytol nástroj na validáciu údajov.

Eurostat raz do roka predkladá správu o súlade riadiacej skupine ŠPŠ. V niektorých prípadoch generálny riaditeľ Eurostatu poslal listy vedúcim národných štatistických úradov.

Eurostat vypracoval nástroj validácie údajov, ktorý môžu členské štáty používať na kontrolu presnosti a dôvernosti pred odoslaním údajov Eurostatu. Veľká väčšina členských štátov tento nástroj validácie využíva, a preto sa podarilo znížiť počet verzií a zvýšiť kvalitu údajov odosielaných členskými štátmi.

Eurostat sa podieľa aj na činnostiach, ktorých cieľom je dosiahnuť úplný súlad s nariadením o ŠPŠ, pokiaľ ide o správne uplatňovanie „podniku“ ako štatistickej jednotky vymedzenej v nariadení Rady (EHS) č. 696/93 12 . V tomto nariadení sa uvádza, že „podnik je najmenšia kombinácia právnických jednotiek, ktorá tvorí organizačnú jednotku vyrábajúcu výrobky alebo poskytujúcu služby, ktorá má určitý stupeň rozhodovacej samostatnosti...“. Právnické jednotky, ktoré nemajú dostatočnú rozhodovaciu samostatnosť, by sa mali spojiť s riadiacou jednotkou a vytvoriť spoločný podnik. 23 krajín (22 členských štátov EÚ a jeden členský štát EZVO) nedosiahlo v ŠPŠ úplný súlad v oblasti uplatňovania „podniku“ ako štatistickej jednotky. Všetky tieto krajiny predložili Eurostatu akčný plán na úplné uplatňovanie podniku ako štatistickej jednotky v rámci ŠPŠ. Vykonávať ho začali v júni 2016 a Eurostat každých šesť mesiacov kontroluje dosiahnutý pokrok.

8.ZAŤAŽENIE PODNIKOV A ZMENY ZAVEDENÉ A PLÁNOVANÉ V ŠPŠ

8.1.Kontext

V súlade s nariadením o ŠPŠ národné štatistické úrady naďalej poskytujú súbor základných štrukturálnych podnikových štatistík (napr. informácie o súbore podnikov, vzniku a zániku podnikov, ako aj o ich prežívaní, ďalej o obrate, pridanej hodnote, zamestnanosti, hrubých investíciách, produkcii, faktorových vstupoch) a sprístupňujú ho používateľom. Zostavovanie štatistík ŠPŠ, ktoré nesúvisia s ďalšími oblasťami podnikovej štatistiky (podľa súčasného rozčleneného prístupu, v rámci ktorého sa na každú oblasť vzťahuje osobitný právny rámec), sa už však naďalej nepovažuje za udržateľné. Nie je totiž dostatočne pružné na to, aby bolo schopné reagovať na nové potreby používateľov, a znižovalo štatistické zaťaženie podnikov.

Eurostat si tieto výzvy uvedomuje a spolu so zainteresovanými stranami v Európskom štatistickom systéme (ESS) sa snaží prispôsobiť proces vytvárania štatistík významným spoločenským zmenám a globalizovanému hospodárstvu pomocou súboru opatrení, ktoré tvoria súčasť projektu rámcového nariadenia na integráciu podnikovej štatistiky (FRIBS). Nový právny rámec na integráciu podnikovej štatistiky sa zaoberá širšími oblasťami. Vďaka tomu dochádza k integrácii vzájomne prepojeného systému vytvárania štatistík, ktorý vychádza z množstva zdrojov. V oblasti zvýšenia efektívnosti sa projekt zameriava na široký rozsah problémov a:

·zavádza efektívnejšie vypracúvanie štatistík,

·prináša lepšiu porovnateľnosť a konzistentnosť v rámci jednotlivých oblastí,

·zefektívňuje požiadavky na údaje,

·znižuje zaťaženie podnikov,

·reaguje na nové a zložitejšie potreby používateľov.

8.2.Zmeny zavedené a plánované v ŠPŠ

Zníženie zaťaženia podnikov je nevyhnutným predpokladom zabezpečenia podmienok efektívneho systému vypracúvania štatistík v Európe, ktorým sa dosahujú stanovené ciele v oblasti podnikovej štatistiky. S týmto cieľom Eurostat priebežne spolupracuje s NŠÚ na znižovaní zaťaženia a zvyšovaní relevantnosti, čo sa dosahuje zjednodušovaním požiadaviek na údaje a zabezpečovaním toho, aby dostupné štatistiky vyhovovali potrebám používateľov.

Uskutočnilo sa viacero konzultácií s hlavnými používateľmi ŠPŠ, a to v rámci Komisie aj mimo nej. V dôsledku toho Eurostat odstránil požiadavky, ktoré sa vzťahovali na sektor finančných a poisťovacích činností, a zaviedol preň štandardné premenné ŠPŠ. Vzťahuje sa to aj na údaje zozbierané za rok 2013.

Okrem toho niektoré kroky, ktoré členské štáty vykonali na zníženie zaťaženia podnikov, sa týkali zberu údajov štrukturálnej podnikovej štatistiky. Väčšina členských štátov pravidelne používa výberové zisťovania a takisto prijala nové stratégie výberu vzoriek s cieľom znížiť zaťaženie podnikov a náklady NŠÚ. Niektoré krajiny takisto zo svojich prieskumov vylúčili malé podniky a namiesto nich použili administratívne zdroje údajov v kombinácii s odhadmi. Niektoré krajiny vyvinuli a zaviedli online systémy zberu ročných fiškálnych a štatistických informácií. Tieto systémy využívajú moderné informačné technológie, sú schopné zvýšiť kvalitu údajov a skrátiť čas ich vkladania a spracovania. 

Pokiaľ ide o plánované zmeny v ŠPŠ v rámci projektu FRIBS, na zabezpečenie väčšej relevantnosti oficiálnych štatistík EÚ sa majú vykonať nasledujúce opatrenia. Hoci môžu NŠÚ a podnikom priniesť dodatočné náklady na realizáciu, napríklad v podobe ďalších prieskumov v prípade niektorých jednotiek, vykompenzuje sa to prínosmi v podobe štandardizovanejšej štruktúry údajov a zjednodušenia určitých požiadaviek na údaje v rámci niektorých nariadení o podnikovej štatistike.

·Lepšie pokrytie všetkých ŠPŠ rozšírením rozdelenia činností NACE Rev. 2 na tieto časti: P (vzdelávanie), Q (zdravie ľudí a činnosti sociálnej starostlivosti), R (umenie, zábava a rekreácia) a S96 (ostatné činnosti osobných služieb).

·Rozšírenie pokrytia premenných na „investície do strojov a zariadení“ a „hodiny odpracované v sektore služieb“.

·Poskytovanie predbežných údajov o MSP (podľa veľkostnej triedy) za dve kľúčové premenné (obrat, počet zamestnancov) do desiatich mesiacov od uplynutia referenčného obdobia.

·Reštrukturalizácia požiadaviek na údaje za sektor „finančných a poisťovacích činností“ zavedením štandardných premenných ŠPŠ, odstránením sektorových premenných a rozšírením pokrytia na všetky podsektory, ako sú finančný lízing, poskytovanie hypotekárnych úverov a poskytovanie spotrebných úverov, ako aj na podobné finančné subjekty a pomocné činnosti.

·Odstránenie údajov o rozdelení obratu podľa produktov v sektore obchodu.

·Odstránenie údajov o výdavkoch na ochranu životného prostredia.

·Zníženie úrovne podrobností (dvojmiestna úroveň NACE) v prípade premenných, ktoré sú osobitne potrebné pre národné účty.

9.ĎALŠÍ VÝVOJ

ŠPŠ sa v súčasnosti zameriava výlučne na vnútroštátnu úroveň a nezohľadňuje nové prostredie, v ktorom sa vyvíjajú obchodné činnosti. Jednotný trh a globalizácia menia organizáciu podnikov. S cieľom riešiť tieto výzvy Eurostat v spolupráci s členskými štátmi zvažuje niekoľko opatrení na zmenu ŠPŠ „s cieľom“ alebo „s cieľom reagovať“ na meniace sa potreby používateľov, čo je nevyhnutným predpokladom na dosiahnutie relevantnosti oficiálnych štatistík.

Navrhované zmeny súčasných požiadaviek na ŠPŠ sú tieto.

·Zavedenie aspektu kontroly podnikov, čím sa umožní rozdelenie súboru ŠPŠ na tri kategórie: nezávislé podniky, podniky s domácou kontrolou a podniky so zahraničnou kontrolou.

·Zavedenie rozlišovania v rámci ŠPŠ podľa toho, či sa podnik podieľa alebo nepodieľa na medzinárodnom obchode, čím sa umožní rozdelenie súboru ŠPŠ na dve dodatočné podkategórie: podniky medzinárodného obchodu a podniky domáceho obchodu. Ukazovatele ŠPŠ sa budú takisto poskytovať samostatne.

·Zjednotenie metodiky pre štatistiku o priamych zahraničných investíciách (PZI) a štatistiku o zahraničných afiliáciách (FATS): PZI a FATS sú do veľkej miery prepojené, keďže subjekty FATS tvoria podsúbor súboru PZI. Bolo by možné tvrdiť, že PZI predstavuje dynamický prvok FATS. Metodika zostavovania štatistík o PZI a FATS však nie je v súčasnosti konzistentná.

·Spôsoby poskytovania služieb – lepšia prezentácia služieb: v prípade medzinárodne obchodovaných služieb poukazujú spôsoby poskytovania služieb na spôsob obchodovania so službami medzi dvoma krajinami. Takáto prezentácia služieb obsahuje aj FATS a poskytuje lepší prehľad o celkovom obchode so službami.

·Obchod so službami podľa podnikových ukazovateľov (STEC) – lepšia prezentácia služieb: štatistika STEC zlepšuje kvalitu merania hospodárskej globalizácie na základe input-output tabuliek a koncepcie obchodovania s pridanou hodnotou, keďže do štatistík medzinárodne obchodovaných služieb pridáva aspekt NACE. Štatistiky služieb tak budú dostupné aj v oblasti hospodárskej činnosti podnikov obchodujúcich so službami. Budú lepšie integrované do podnikovej štatistiky. Vzhľadom na to je potrebné riešiť problematiku klasifikovania služieb, aby sa služby plne integrovali do podnikovej štatistiky, ale zároveň aj zabezpečiť plnenie potrieb ostatných používateľov. Súvisí to s otázkou výberu Rozšírenej klasifikácie služieb v platobnej bilancii (EboPS) alebo klasifikácie produktov podľa činností (CPA). Preskúma sa aj možnosť poskytovania štatistík obchodovania so službami na základe rozdelenia podľa veľkostnej triedy podniku (0 – 9, 10 – 49, 50 – 249, 250+ zamestnancov alebo alternatívne na základe príslušných prahových úrovní pridanej hodnoty).

·Vypracúvanie štatistík podľa obchodnej funkcie: moderné podniky sú často štruktúrované na základe koncepcie obchodných funkcií. Znamená to, že môžu časť svojich výrobných činností zadávať interným alebo externým dodávateľom. Ak podnik zadáva činnosti externým dodávateľom, vie, že jeho hospodárska činnosť (NACE) je nedostatočná, a môže tak zakryť typy zrušených pracovných miest. Z tohto dôvodu sa v dvoch prieskumoch Eurostatu týkajúcich sa medzinárodného získavania zdrojov zaviedla koncepcia obchodných funkcií. Túto klasifikáciu v súčasnosti dokončuje skupina odborníkov zo Štatistickej divízie OSN.

·Vypracúvanie štatistík štatistických jednotiek skupiny podnikov: skupiny nadnárodných podnikov budú v hospodárskej globalizácii zohrávať čoraz dôležitejšiu úlohu. FATS v súčasnosti poskytuje čiastočné informácie o nadnárodných podnikoch, lebo zbiera štatistické údaje o činnostiach afiliácií so zahraničnou kontrolou. Nezbiera ani neposkytuje však informácie o afiliáciách s domácou kontrolou, ktoré patria k jednej skupine podnikov. Neposkytuje ani informácie o konečnej kontrolujúcej inštitucionálnej jednotke.

Na zhromažďovanie niektorých požiadaviek na údaje z existujúcich zdrojov údajov možno využiť aj prepojenie mikroúdajov (MDL). Vykonávanie týchto požiadaviek tak nebude predstavovať nadbytočné zaťaženie, aj keď pri vykonávaní niektorých z nich sa budú v nasledujúcich rokoch vyžadovať významná angažovanosť a investície z ESS.

V rámci spolupráce s členskými štátmi sa Eurostat zaväzuje naďalej riešiť otázku variability uplatňovania prahových úrovní obratu, ktoré sa využívajú v prípade podnikov zapísaných v obchodnom registri v celej Európe. Zlepší sa tým porovnateľnosť vnútroštátnych údajov v podnikovej štatistike.

O týchto možných zmenách sa preto bude ďalej diskutovať, aby sa mohli vymedziť priority na základe ich pridanej hodnoty a dostupnosti zdrojov.

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 295/2008 z 11. marca 2008 o štrukturálnej podnikovej štatistike (prepracované znenie), Ú. v. EÚ L 97, 9.4.2008, s. 13.

(2) COM(2014) 243 final.

(3)

   Nariadenie Komisie (ES) č. 251/2009 z 11. marca 2009, ktorým sa vykonáva a mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 295/2008, pokiaľ ide o rady údajov, ktoré sa majú zostavovať pre štrukturálnu podnikovú štatistiku, a úpravy potrebné po revízii štatistickej klasifikácie produktov podľa činností (CPA), Ú. v. EÚ L 86, 31.3.2009, s. 170.

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zavádza štatistická klasifikácia ekonomických činností NACE Revision 2 a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 a niektoré nariadenia ES o osobitných oblastiach štatistiky, Ú. v. EÚ L 393, 30.12.2006, s. 1.

(5) http://ec.europa.eu/eurostat/web/structural-business-statistics/data/database.

(6) http://ec.europa.eu/eurostat.

(7) http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Structural_business_statistics_overview.

(8) S cieľom minimalizovať zaťaženie podnikov a náklady národných štatistických úradov môžu členské štáty k údajom pripojiť označenie „len príspevok do európskych súhrnov“ (CETO). Eurostat takéto údaje nezverejňuje a takéto údaje nemajú označenie „CETO“ vtedy, keď ich zverejnia členské štáty na vnútroštátnej úrovni. Použitie označenia CETO závisí od podielu členského štátu na celkovej pridanej hodnote v podnikovom hospodárstve, a to takto:veľké krajiny: DE, FR, IT, UK,stredné krajiny: BE, DK, ES, GR, IE, NL, AT, PL, PT, FI, SE, NO,malé krajiny: BG, CZ, EE, HR, CY, LV, LT, LU, HU, MT, RO, SI, SK.

(9) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 275/2010 z 30. marca 2010, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 295/2008, pokiaľ ide o kritériá hodnotenia kvality štrukturálnej podnikovej štatistiky, Ú. v. EÚ L 86, 1.4.2010, s. 1.

(10) Variačné koeficienty sa vypočítali pre konečné údaje za rok 2013 pre rady 1A, 2A, 3A a 4A (prílohy I – IV) na jednomiestnej úrovni NACE Rev. 2 (sekcia).

(11) http://ec.europa.eu/eurostat/web/structural-business-statistics/overview.

(12) Nariadenie Rady (EHS) č. 696/93.