52011DC0462

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Uplatňovanie nariadenia (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS)

ÚVOD

V článku 175 Zmluvy o fungovaní Európskej únie[1], a zvlášť v jeho treťom pododseku[2], je položený právny základ pre prijatie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 z 5. júla 2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce[3] (ďalej len „nariadenie EZÚS“), ktoré nadobudlo účinnosť 1. augusta 2006 a je plne uplatňované od 1. augusta 2007. Týmto nariadením sa otvorila nová perspektíva spolupráce a mohol vzniknúť nový európsky nástroj, ktorý poskytuje právnu štruktúru pre lepšiu spoluprácu medzi národnými, regionálnymi a miestnymi orgánmi, ako aj inými subjektmi, ktoré sa riadia verejným právom, v rôznych krajinách, predovšetkým v kontexte cieľa európskej územnej spolupráce politiky súdržnosti.

Nástroj EZÚS má zlepšiť súdržnosť Únie uľahčením územnej spolupráce a odstraňovaním jej praktických prekážok prostredníctvom právneho subjektu, ktorý môže zvýšiť právnu istotu a stabilitu iniciatív na spoluprácu.

Týmto dokumentom Komisia plní požiadavku do 1. augusta 2011 predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní uvedeného nariadenia a návrhoch na jeho zmenu a doplnenie tam, kde je to potrebné (článok 17). Poznámka: ak nie je uvedené inak, všetky citované články sú článkami nariadenia EZÚS.

ÚčEL NARIADENIA EZÚS

Členské štáty a najmä ich regionálne a miestne orgány sa pri pokusoch implementovať programy územnej spolupráce stretávali s vážnymi ťažkosťami v dôsledku rozdielov vo vnútroštátnych právnych predpisoch a postupoch, ako aj v dôsledku zvýšeného počtu pozemných a námorných hraníc v Spoločenstve, ku ktorému došlo po rozšíreniach v rokoch 2004 a 2007.

Existujúce nástroje spolupráce v Európskej únii, ako napr. Európske zoskupenie hospodárskych záujmov (EZHZ), sú primárne zamerané skôr na spoluprácu medzi hospodárskymi subjektmi[4] ako na spoluprácu verejných orgánov. Navyše štruktúry navrhnuté Radou Európy týkajúce sa možnosti cezhraničnej spolupráce regionálnych a miestnych orgánov neboli prijaté v celej Európskej únii.

Práve preto vznikol na európskej úrovni EZÚS ako právny nástroj, ktorý pomáha územnej spolupráci prekračujúcej štátne hranice tým, že poskytuje priamo uplatniteľný a stabilný európsky základ pre jednotlivé činnosti. Nariadenie EZÚS plne vykonávajú všetky členské štáty. Založenie EZÚS je dobrovoľné a nariadenie EZÚS nebráni žiadnej inštitúcii slobodne si zvoliť iné formy, prípadne spôsoby územnej spolupráce s právnou subjektivitou alebo bez nej.

EZÚS bol navrhnutý tak, aby podporil strategický význam územnej spolupráce a pritom bol flexibilnejší a jednoduchší. EZÚS by mal odstraňovať ťažkosti, s ktorými sa stretávajú členské štáty, a najmä ich regionálne a miestne orgány, pri implementovaní a riadení činností územnej spolupráce v súvislosti s rozdielmi vo vnútroštátnych právnych predpisoch a postupoch.

UPLATňOVANIE NARIADENIA EZÚS

V snahe zhromaždiť údaje o praktickom uplatňovaní EZÚS zorganizovalo Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre regionálnu politiku neformálne zasadnutie s odborníkmi z jednotlivých členských štátov (združených v skupine na vysokej úrovni zaoberajúcej sa budúcnosťou politiky súdržnosti), stretlo sa so zástupcami Európskeho parlamentu, no predovšetkým úzko spolupracovalo s Výborom regiónov.

V roku 2010 viedli Európska komisia a Výbor regiónov spolu s krajinami predsedajúcimi Rade Európskej únie v období rokov 2010 – 2011 (Španielsko, Belgicko, Maďarsko) a s programom INTERACT rozsiahle konzultácie s členskými štátmi, ich regionálnymi a miestnymi orgánmi, ako aj s inými zainteresovanými stranami na tému fungovania a pridanej hodnoty nástroja EZÚS[5].

Úloha európskych inštitúcií a poradných orgánov

Európska komisia

Komisia sústavne zdôrazňuje význam efektívneho riadenia, ktoré zabezpečí územnú súdržnosť[6]. Okrem toho sa Komisia aktívne zúčastňovala konferencií a diskusií, ktoré organizovali krajiny predsedajúce Rade, Výbor regiónov, jednotlivé EZÚS a iné zainteresované strany.

Komisia ponúka aktívnu podporu tak priamu, v podobe konferencií a podujatí zameraných na vytváranie sietí, či prostredníctvom bilaterálnych kontaktov s niektorými členskými štátmi a zainteresovanými stranami, ako aj cez INTERACT – program na výmenu skúseností s európskou územnou spoluprácou. Okrem toho sa EZÚS stalo pravidelnou diskusnou témou na dňoch otvorených dverí organizovaných každoročne Komisiou a Výborom regiónov.

Európsky parlament

Európsky parlament sa začal výraznejšie zaujímať o EZÚS. Iniciatívna správa „Cieľ 3: výzva pre územnú spoluprácu – budúca agenda cezhraničnej, nadnárodnej a medziregionálnej spolupráce“[7] bola prijatá v roku 2011. V správe sa o EZÚS píše ako o „spoľahlivo fungujúcom nástroji“, ktorý „pokrýva potreby vyjadrené regionálnymi a miestnymi orgánmi v oblasti štruktúrovanej spolupráce vo finančnej oblasti, právneho štatútu projektov a viacúrovňového riadenia [...].“ Okrem toho je v správach týkajúcich sa jednotlivých odvetví, napríklad športu[8] alebo zdravotnej starostlivosti[9], presadzovaná podpora a využívanie EZÚS na cezhraničnú, nadnárodnú a medziregionálnu spoluprácu.

Výbor regiónov

Výbor regiónov sa v zmysle ZFEÚ považuje za hlavného partnera Komisie, najmä pokiaľ ide o otázky cezhraničnej spolupráce. V súvislosti s EZÚS prijal výbor v roku 2008[10] a 2001[11] stanoviská, v ktorých zopakoval svoj záväzok podporovať EZÚS, ale požadoval právne úpravy zjednodušujúce jeho založenie a fungovanie. Okrem toho zastáva názor, že „...EZÚS ponúkajú zaujímavé perspektívy aj ako ‚laboratóriá‘ viacúrovňového riadenia“.

Vykonávanie nariadenia EZÚS členskými štátmi

Členské štáty musia prijať také opatrenia, ktorými sa dokáže zabezpečiť účinné uplatňovanie nariadenia EZÚS. Konečný termín bol 1. augusta 2007 a v pracovnom dokumente útvarov Komisie priloženom k tejto správe sú uvedené podrobnosti o informáciách, ktoré Komisii zaslali členské štáty[12].

Dnes už má Komisia informácie o prijatých alebo plánovaných opatreniach na uvedenie vnútroštátnych pravidiel do súladu so spomínaným nariadením od všetkých členských štátov, avšak mnohé z nich ich zaslali s výrazným oneskorením. Tieto oneskorenia spôsobovali často ťažkosti pri schvaľovaní konkrétnych EZÚS.

Počet a rozsah pôsobnosti EZÚS

V článku 5 sa stanovuje, že „členovia informujú dotknuté členské štáty a Výbor regiónov o dohovore a registrácii a/alebo uverejnení stanov“. To umožňuje Výboru regiónov viesť si neformálny register EZÚS:

Zakladanie EZÚS (k 31. marcu 2011) [13]

Rok | Založené EZÚS | Súčet spolu |

2008 | 4 | 4 |

2009 | 6 | 10 |

2010 | 6 | 16 |

v procese príprav | 21 |

V článku 7 je stanovené, že „EZÚS koná v rozsahu stanovených úloh, ktoré sa obmedzujú na uľahčovanie a podporu teritoriálnej spolupráce s cieľom posilniť hospodársku a sociálnu súdržnosť. Úlohy EZÚS sa konkrétne obmedzujú v prvom rade na vykonávanie programov alebo projektov územnej spolupráce spolufinancovaných... [z politiky súdržnosti]. EZÚS môže vykonávať iné osobitné činnosti územnej spolupráce medzi svojimi členmi [...] s finančným príspevkom Spoločenstva alebo bez neho.“

Okrem nariadenia EZÚS sa v článku 18 nariadenia (ES) č. 1080/2006 (nariadenie EFRR) [14] uvádza, že „Členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na operačnom programe v rámci cieľa Európska územná spolupráca, môžu využívať (EZÚS) s cieľom previesť na uvedené zoskupenie zodpovednosť za riadenie operačného programu tak, že naň prevedú povinnosti riadiaceho orgánu a spoločného technického sekretariátu.“ Zo 16 EZÚS zriadených k 31. marcu 2011 bolo jedno osobitne zriadené na účely implementácie a riadenia jedného programu EÚS, jedno primárne na účely realizácie projektu financovaného z politiky súdržnosti a všetky ostatné vznikli v súvislosti s aktivitami v rámci územnej spolupráce, medzi ktoré môžu patriť aj projekty financované prostredníctvom EÚS[15].

EZÚS V PRAXI

Dôvody na založenie a ďalší rozvoj EZÚS

EZÚS ponúka miestnym, regionálnym a národným orgánom, ako aj ďalším verejnoprávnym subjektom, ucelenejší kontext spolupráce. Nariadením EZÚS sa zriaďuje formálny rámec pre existujúcu spoluprácu, ktorý ponúka väčšiu právnu istotu, oficiálnejší základ a pevnejšiu inštitucionálnu štruktúru. EZÚS prispieva k lepšiemu dialógu medzi členskými štátmi a inými verejnými orgánmi a ako nástroj predstavuje vhodnú štruktúru pre dlhodobú územnú spoluprácu.

Nariadenie EZÚS umožňuje rozširovať partnerstvá, ponúka reálnu možnosť cezhraničnej intervencie a širokú škálu činností vo všetkých troch líniách spolupráce: cezhraničnej, nadnárodnej a medziregionálnej. Toto nariadenie zjednodušuje prechádzajúce, veľmi nesúrodé podmienky v právnom rámci, ktoré platili pre cezhraničnú spoluprácu na území celej EÚ, a poskytuje vhodný právny rámec pre nadnárodnú a medziregionálnu spoluprácu[16], hoci v niektorých prípadoch sa musia hľadať formálne či neformálne riešenia ad hoc .

Založeniu EZÚS často predchádza túžba vytvoriť viditeľnú a stabilnú štruktúru pre cezhraničnú alebo územnú spoluprácu, navrhnúť stratégie spoločného rastu, dosahovať úspory z rozsahu a riadiť spoločné projekty, infraštruktúru alebo environmentálne zdroje. Zo správ členských štátov, ich regionálnych a miestnych orgánov, ako aj samotných EZÚS vyplýva, že rozhodnutie založiť EZÚS často závisí od predchádzajúcich skúseností partnerov zo vzájomnej spolupráce. Partneri zdôraznili, že k založeniu EZÚS došlo preto, aby bolo možné ľahšie zvládať výzvu spojenú so spoluprácou: dohodnúť sa na cieli a úlohách EZÚS je dôležitá súčasť celého procesu. Niektoré existujúce EZÚS plánujú zvýšiť počet svojich členov, preto založenie EZÚS nemusí byť jednorazovou udalosťou, ale naopak nástupom k trvalému procesu.

Praktické ťažkosti s uplatňovaním nariadenia EZÚS

Na základe dôkazov zhromaždených počas konzultácií so zainteresovanými stranami sa našli viaceré problémy s uplatňovaním nariadenia EZÚS, tak vo vzťahu k zakladaniu EZÚS, ako aj k ich fungovaniu. Reakcie existujúcich EZÚS na tento nástroj sú pozitívne, ale jeho využívanie doteraz výrazne zaostáva za jeho potenciálom.

Ako už bolo spomenuté, oneskorenia v prijímaní vnútroštátnych ustanovení spôsobili, že kým sa prijali, boli už programy EÚS vypracované a kľúčové rozhodnutia o systémoch ich vykonávania odsúhlasené. Navyše je celkom možné, že novosť nástroja EZÚS odradila členské štáty a riadiace orgány od toho, aby ho formálne využili pri implementácii programov spolupráce.

Z predložených informácií vyplýva, že časovo náročné a zložité postupy sú považované za najvýznamnejšie negatívne prvky zakladania EZÚS. Niektoré EZÚS sa sťažovali, že keď žiadali o praktické informácie alebo o podporu, vnútroštátne orgány a útvary Komisie nemali o tomto nástroji dostatočné informácie. Pokiaľ ide o trojmesačnú lehotu na rozhodnutie členského štátu týkajúce sa žiadosti o založenie EZÚS, ukazuje sa, že uvedené tri mesiace sú skôr výnimkou ako všeobecným pravidlom stanoveným v článku 4.

4.2.1 Založenie EZÚS

Medzi najvážnejšie prekážky, ktoré odradzujú zainteresované strany od založenia EZÚS, patria právne problémy spojené so zakladaním EZÚS vychádzajúce najmä z predstavy o nesúlade jednotlivých vnútroštátnych pravidiel a o nedostatku koordinácie medzi členskými štátmi. Rozdiely v cezhraničných štruktúrach, miestnych a regionálnych orgánoch a združeniach potvrdzujú význam nástroja, akým je EZÚS. Zároveň však tieto rozdiely spôsobujú vážne problémy pri uplatňovaní jediného modelu, ktorý by spoľahlivo riešil všetky možné obmedzenia.

Jedna z vecí, ktorá bráni zakladaniu EZÚS, je odlišný štatút miestnych a regionálnych orgánov v jednotlivých členských štátoch. Úlohy, ktoré na jednej strane hraníc patria do právomocí regionálnych a miestnych orgánov, sú na druhej strane vnímané ako úlohy v celoštátnej pôsobnosti.

Ďalším problémom je skutočnosť, že nariadenie EZÚS umožňuje členským štátom prijímať v procese vnútroštátnej implementácie odlišné rozhodnutia, ktoré spôsobujú rozdiely v otázke obmedzenej alebo neobmedzenej občianskoprávnej zodpovednosti. Tento systém môže byť v dvoch susediacich štátoch úplne iný. Počas rokovaní o nariadení EZÚS niektoré členské štáty uviedli, že ich vnútroštátne právne predpisy nedovoľujú, aby sa z miestnych orgánov stali členovia právneho subjektu s neobmedzenou občianskoprávnou zodpovednosťou: preto bolo potrebné prijať ustanovenia článku 12.

Tretím problémom tak pre existujúce, ako aj budúce EZÚS, je členstvo tretích krajín a ich regionálnych a miestnych orgánov. V článku 3 je stanovené, že členmi EZÚS musia byť členské štáty, ich regionálne alebo miestne orgány, prípadne subjekty, ktoré sa riadia verejným právom, alebo ich združenia zložené z aspoň dvoch členských štátov. Avšak existuje niekoľko prípadov, v ktorých by členovia, prípadne budúci členovia, chceli využiť výhody vyplývajúce z rozšírenia členstva o tretiu krajinu alebo dokonca zo založenia EZÚS medzi regionálnymi alebo miestnymi orgánmi jedného členského štátu a tretej krajiny. Tým sa tento problém dostáva do politickej roviny, pričom v druhom prípade nie je jasné, na akom právnom základe by mal vzniknúť EZÚS založený iba jedným členským štátom a treťou krajinou.

Z predložených informácií vyplynulo, že niektoré prekážky sú spôsobené nedostatočnou znalosťou všetkých podrobností v nariadení EZÚS. Napríklad, došlo k pochybnostiam o tom, čo má byť súčasťou dohovoru o založení EZÚS a čo súčasťou jeho stanov. Podobne došlo z dôvodu mylných predstáv o tom, že fyzické osoby nemôžu byť členmi EZÚS, k obmedzeniu niektorých aktivít. V skutočnosti sa fyzické osoby považované na účely zadávania verejných zákaziek za zmluvné strany môžu stať členmi EZÚS [článok 3 ods. 1 písm. d)]. Existuje však požiadavka túto možnosť ešte viac rozšíriť. Napokon, niektoré zainteresované strany uviedli problémy s oneskorením procesu uverejnenia EZÚS, čo naznačuje pravdepodobnú potrebu objasnenia a skvalitnenia procesu oznamovania.

4.2.2 Činnosť EZÚS

Založené EZÚS takmer jednohlasne uviedli, že po prekonaní prekážok pri ich zakladaní sú výhody jednoznačné. Vytvorenie právneho subjektu s mandátom na oboch stranách hranice môže výrazne uľahčiť racionálne poskytovanie verejnej dopravy alebo služieb, prípadne integrovanú stratégiu rozvoja regiónu v kontexte stratégie Európa 2020.

Napriek tomu existencia EZÚS nerieši všetky problémy súvisiace s cezhraničnou spoluprácou. Rôzne členské štáty, či dokonca rôzne orgány v tom istom členskom štáte, si môžu odlišne vysvetľovať platné právne ustanovenia, a tým zavádzať odlišné postupy.

Vážny problém, na ktorý zainteresované strany zvlášť upozorňovali, je problém so zamestnaneckými zmluvami, hoci v článku 9 ods. 2 písm. d) je podmienka, že v stanovách EZÚS musia byť uvedené dohovory o jeho fungovaní, predovšetkým pokiaľ ide o riadenie zamestnancov, nábor zamestnancov a druh pracovných zmlúv. Komisia preto zastáva názor, že v stanovách by mohol byť uvedený právny predpis, ktorým sa riadia zamestnanecké zmluvy, napr. právo registrovaného sídla, prípadne miesta, v ktorom sídlia a vykonávajú svoju činnosť ďalšie štatutárne orgány EZÚS. V opačnom prípade sa musí EZÚS, v súlade s druhým odsekom článku 2 spomínaného nariadenia tam, kde je potrebné podľa práva EÚ alebo medzinárodného súkromného práva určiť rozhodné právo, ktorým sa riadi činnosť EZÚS, považovať za subjekt členského štátu, v ktorom má svoje sídlo.

Ani nariadenie EZÚS, ani príslušné smernice EÚ neponúkajú riešenie v prípade, že verejnoprávny orgán, ako napr. EZÚS, je zmluvným orgánom obstarávajúcim práce alebo služby v inom členskom štáte ako v tom, v ktorom je zaregistrované jeho sídlo. Napriek tomu musia existujúce EZÚS obstarávať vo viac ako jednom členskom štáte, keďže činnosti EZÚS sú vykonávané vo viacerých krajinách. Bola vznesená požiadavka upraviť túto skutočnosť v nariadení EZÚS.

Väčšia viditeľnosť by EZÚS pomohla pri vytváraní sietí a umožnila tak výmenu skúseností. Útvary Komisie nie vždy uznali oprávnenosť EZÚS, napríklad zúčastniť sa na ich výzvach na predloženie návrhov. Podobne vnútroštátne verejné správy nie vždy vedeli o EZÚS, o ich možnostiach a právnom štatúte.

Neprimerane dlhý postup zakladania EZÚS odrádza od následných zmien v dohovore alebo stanovách, dokonca aj v prípadoch, keď to okolnosti vyžadujú. V súčasnom nariadení EZÚS však neexistuje možnosť zjednodušiť prístup k úpravám dohovoru a stanov, najmä pokiaľ ide o prijímanie nových členov do už existujúceho EZÚS.

4.3 Príklady existujúcich EZÚS

Rozsah činností, ktoré v súčasnosti EZÚS vykonávajú, je veľmi široký – od spoločného riadenia prírodných zdrojov, po zlepšovanie prístupu k cezhraničným systémom dopravy, riadenie služieb všeobecného záujmu (ako napr. zdravotníctva alebo školstva) a ďalšie územné záležitosti. Mnohé plány EZÚS na implementáciu stratégií hospodárskeho rastu a udržateľného rozvoja, ktoré sú v súlade so stratégiou Európa 2020, takto prispievajú k celkovému rozvoju príslušných území.

Činnosti EZÚS idú v mnohých prípadoch nad rámec implementácie programov spolupráce a projektov v oblasti politiky súdržnosti, ktoré sú v nariadení EZÚS uvádzané ako základné úlohy. Niektoré z týchto EZÚS však už dnes navrhujú projekty na získanie podpory z EÚS alebo iných programov EÚ.

Hoci existujúce EZÚS vítajú možnosť vystupovať ako riadiaci orgán a spoločný technický sekretariát programov európskej spolupráce, v súčasnosti ju využíva len EZÚS Grande Région . Dôvodom môže byť časová náročnosť prijatia nariadenia EZÚS a povinnosť členských štátov vypracovať vlastné vnútroštátne ustanovenia na vykonávanie nariadenia EZÚS.

EZÚS Grande Région

Toto EZÚS so sídlom v Metzi, založené v zmysle francúzskych právnych predpisov, vzniklo v apríli 2010 z iniciatívy Luxemburského veľkovojvodstva, Valónskeho regiónu (Belgicko), Lotrinska (Francúzsko) a nemeckých spolkových krajín Porýnie-Falcko a Sársko. Ide o jediný príklad EZÚS, ktoré vystupuje ako riadiaci orgán programu cezhraničnej spolupráce v rámci EÚS pokrývajúceho hlavné časti jednotlivých regiónov. Spoločný technický sekretariát funguje ako združenie a sídli v Luxembursku. Toto EZÚS je financované z technickej pomoci programu EÚS a slúži ako riadiaci orgán rovnomenného programu EÚS.

EZÚS Nemocnica de la Cerdanya

Toto EZÚS, ktoré vzniklo v apríli 2010, je inovatívnym riešením poskytovania nemocničných služieb, ktoré sa priamo dotýka 30 000 obyvateľov spádovej oblasti pri hraniciach medzi Francúzskom a Španielskom. Medzi zainteresované strany patrí katalánska vláda a francúzske ministerstvo zdravotníctva, štátna zdravotná poisťovňa a regionálna agentúra nemocníc regiónu Languedoc-Roussillon . Vzhľadom na objem investícií a ročné finančné príspevky je to zďaleka najväčší projekt v rámci EZÚS. Ide o priekopnícky projekt v oblasti, ktorá má mimoriadny význam pre celú EÚ a v ktorej ide o postupné zlepšovanie spolupráce a zosúladenie zdravotnej starostlivosti medzi jednotlivými členskými štátmi.

EZÚS Ister Granum

ZEÚS Ister Granum vznikol v júni 2008 medzi maďarskými a slovenskými pohraničnými regiónmi a stal sa druhým EZÚS v EÚ. Jeho cieľom je rozširovať spoluprácu na oboch stranách mosta medzi Ostrihomom a Štúrovom. Aktuálne je jeho členmi 51 maďarských a 38 slovenských miestnych orgánov Euroregiónu. Vďaka silnej politickej podpore a aktívnemu Euroregiónu bol založený rýchlo, prevažne na základe schváleného rozvojového programu, ktorý v súčasnosti EZÚS vykonáva. Jednou z jeho hlavných úloh je vypracovať aktivity, ktoré by mohli byť financované z programov EÚS Maďarsko – Slovensko a Juhovýchodná Európa.

Keďže počet EZÚS postupne narastá, je jasné, že hoci sú jednotlivé EZÚS prispôsobené konkrétnej situácii, je tu všeobecná tendencia zdôrazňovať strategické aspekty spolupráce.

ZEÚS Eurometropole Lille-Kortrijk-Tournai

Prvé EZÚS, ktoré vzniklo v januári 2008 pod názvom Eurometropole Lille-Kortrijk-Tournai, združuje 145 samosprávnych oblastí, regionálnych a štátnych orgánov. Tento región má už dlhodobé skúsenosti s cezhraničnou spoluprácou, ktoré siahajú do roku 1991. Pokrýva širšiu urbanistickú zónu s približne dvomi miliónmi obyvateľov. Jeho hlavným cieľom je posilniť vnútornú súdržnosť tejto spoločnej cezhraničnej aglomerácie podporou spolupráce a realizáciou projektov, ktoré sú v súlade so spoločnou stratégiou rozvoja. Jeho pridanou hodnotou je zlepšenie procesu spolupráce založenej na pevnom odhodlaní všetkých zainteresovaných strán a na dlhej histórii spolupráce.

NÁVRHY A ZLEPšENIA

Komisia sa domnieva, že nástroj EZÚS by mal zostať čo najjednoduchším a najmenej obmedzujúcim, aby sa forma a funkcia jednotlivých EZÚS mohli riadiť úlohami, ktoré majú plniť v konkrétnom prostredí svojho pôsobenia.

Aby však bolo možné zaručiť, že tento flexibilný prístup nepovedie k oneskorenej implementácii, je potrebné v mnohom zlepšiť postupy schvaľovania navrhnutých EZÚS. Komisia preto uvažuje o uskutočnení niekoľko konkrétnych zlepšení v samotnom nariadení, ako aj v širšom kontexte.

Zmeny a doplnenia tohto nariadenia EZÚS

EZÚS predstavujú cenný nástroj, ktorý si získava stále širšie uznanie. Napriek tomu pomalé zavádzanie tohto nástroja a niektoré problémy s jeho praktickou implementáciou ukazujú, že je možné a potrebné urobiť určité vylepšenia. Komisia má preto v pláne niekoľko zmien a doplnení nariadenia EZÚS. V takom prípade by nemuselo dôjsť k zmenám v činnosti súčasných EZÚS, ale došlo by jednak k prispôsobeniu „jazyka“ nariadenia zneniu Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a takisto k zjednodušeniu a urýchleniu jeho vykonávania a zároveň procesu zakladania EZÚS. Ak by došlo k rozšíreniu rozsahu pôsobnosti právneho predpisu, bolo by napríklad možné povoliť EZÚS medzi verejnoprávnymi orgánmi iba z jedného členského štátu a orgánmi krajiny, ktorá nie je členom EÚ. Súčasnú požiadavku odpovedať do troch mesiacov by ako všeobecné pravidlo mohol nahradiť nástroj tichého súhlasu, ktorý by umožňoval založenie EZÚS v prípade, že vnútroštátne orgány v rozumnej časovej lehote nepredložia odôvodnené námietky. Účel EZÚS by sa dal rozšíriť tak, že by zahŕňal stratégiu, plánovanie a riadenie regionálnych a miestnych záležitostí v súlade s politikami EÚ. A napokon by v tejto oblasti mohlo riešenie založené na poistení a prijaté v zmysle právnych predpisov EÚ v prípade iného právneho nástroja[17] pomôcť vyriešiť problém so zakladaním EZÚS s obmedzenou občianskoprávnou zodpovednosťou povoleným v niektorých členských štátoch, ktoré ale nemusia byť práve susediacimi členskými štátmi.

Možné objasnenia

Skúsenosti ukázali, že v niektorých prípadoch nebolo nariadenie EZÚS plne pochopené. Komisia sa bude snažiť o jasnejšie vysvetlenie skutočnosti, že v dohovore o založení EZÚS, musí byť jednoznačne uvedené, akými právnymi predpismi sa bude EZÚS riadiť, vrátane všetkých výnimiek, ktoré súkromným subjektom podliehajúcim pravidlám zadávania verejných zákaziek umožňujú stať sa členmi EZÚS, ako aj to, že v stanovách, ktorými sa činnosť EZÚS riadi, musia byť jasne stanovené pravidlá jeho fungovania, napr. vnútroštátne právne predpisy, ktoré majú platiť pre zamestnancov.

Zlepšenia súvisiace s inými nariadeniami a politikami EÚ

- Aby mohol nástroj EZÚS plne využiť svoj potenciál, mal by sa stať súčasťou spoločného prístupu k plneniu politických priorít EÚ. Vo svojom návrhu na revíziu nariadení týkajúcich sa politiky súdržnosti chce Komisia zabezpečiť, aby využívaniu EZÚS nestáli v ceste nijaké prekážky. EZÚS by tak získali významnejšiu úlohu pri plnení úloh, ktoré si vyžadujú spoluprácu regiónov rôznych krajín. Navyše by EZÚS zohrávali významnú úlohu pri zefektívnení realizácie makroregionálnych stratégií a medziregionálnych projektov spolupráce (mimo EÚS) a fungovania sietí.

- Takisto by sa malo presadzovať intenzívne využívanie EZÚS pri napĺňaní iných politík Únie. Či už ide o oblasť zlepšovania životného prostredia, spoluprácu na výskume, vzdelávaní a kultúre, príp. v iných oblastiach, EZÚS môžu zvýšiť pridanú hodnotu politík Únie tým, že budú ponúkať lepšie štruktúrované a viac flexibilné spôsoby ich vykonávania.

- V pripravovanej revízii smerníc o verejnom obstarávaní Komisia zváži spôsob, akým vyriešiť problémy s cezhraničným obstarávaním, ktoré majú, okrem iných, aj tieto subjekty.

Zlepšenie zhromažďovania a šírenia informácií

K zefektívneniu tohto nástroja môže prispieť hneď niekoľko zmien. Komisia preto plánuje:

- zhromažďovať a šíriť informácie o vykonávaní nariadenia EZÚS v členských štátoch,

- aktívne spolupracovať s Výborom regiónov na platforme EZÚS[18],

- podporovať výmenu poznatkov, vytváranie sietí a pravidelnú výmenu názorov medzi všetkými dotknutými zainteresovanými stranami (národnými, regionálnymi a miestnymi úradmi, existujúcimi a budúcimi EZÚS), napríklad prostredníctvom podobného programu ako INTERACT.

ZÁVER

Nástroj EZÚS bol navrhnutý tak, aby pomohol prekonať prekážky, ktoré bránili územnej spolupráci v Európskej únii i mimo nej a aby predovšetkým poskytoval možnosť vykonávať cezhraničné činnosti bez eventuálnych zábran, ktoré predstavujú rozdielne právne a administratívne systémy. Hoci načasovanie tohto nového nástroja obmedzilo jeho využitie na tento účel, skúsenosti od roku 2007 ukazujú, že nástroj EZÚS reaguje na jednoznačné potreby. Okrem iného sa používa:

- na riadenie konkrétnych projektov finančne podporovaných i nepodporovaných z fondov Spoločenstva,

- na plánovanie stratégií rozvoja cezhraničných a mnohonárodných pásiem,

- na prevádzku služieb všeobecného záujmu,

- na poskytnutie miesta pre viacstrannú a viacúrovňovú komunikáciu a spoluprácu,

- na zaručenie viditeľnosti a kontinuity spolupráce nad rámec programov EÚS.

Skrátka, existencia tohto nástroja poskytuje možnosti zmeniť túžbu po spolupráci na jej skutočnú realizáciu. Postupne rastúce snahy o zakladanie EZÚS dokazujú, že miestne a regionálne subjekty nachádzajú čoraz viac spôsobov, ako im EZÚS môžu pomôcť pri uskutočňovaní ich plánov.

Napriek tomu by tieto možnosti mohli byť využívané v širšej miere. Problémy so založením EZÚS odradili mnohé potenciálne skupiny, ktoré mohli prispieť k splneniu už spomínaných úloh. Okrem toho existencia jediného subjektu s právnym štatútom, ktorý funguje cezhranične, nedokáže odstrániť pretrvávajúce problémy, napr. ako určiť, ktoré pravidlá zadávania verejných zákaziek sa majú uplatňovať v cezhraničných prípadoch alebo aký štatút majú mať zamestnanci EZÚS.

Komisia preto plánuje navrhnúť niekoľko zmien v nariadení, aby sa uľahčilo zakladanie a fungovanie EZÚS, a zároveň objasniť niektoré platné ustanovenia. Rovnako podporí všetky ďalšie zmeny na zvýšenie efektívnosti a účinnosti EZÚS pri podporovaní spolupráce na vykonávaní európskych politík.

Zámerom Komisie je snaha odstrániť prekážky pri zakladaní EZÚS a pritom zachovať kontinuitu fungovania existujúcich EZÚS a uľahčiť ich činnosť. Komisia verí, že tieto úpravy umožnia výraznejšie využívať EZÚS, a tým prispievať k lepšej spolupráci a k väčšiemu súladu politík jednotlivých verejnoprávnych orgánov bez nadbytočnej záťaže pre vnútroštátne a európske správne orgány.

[1] Bývalý článok 159 Zmluvy o založení Európskej únie.

[2] „Ak sa preukáže, že bez toho, aby boli dotknuté opatrenia prijaté v rámci iných politík Únie, sú okrem fondov nevyhnutné aj iné osobitné opatrenia, môžu ich Európsky parlament a Rada prijať po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov v súlade s riadnym legislatívnym postupom.“

[3] Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 19.

[4] „iné právnické osoby, ktoré sa riadia verejným alebo súkromným právom, ktoré boli založené v súlade s právom členského štátu“ môžu byť takisto členmi tohto zoskupenia (článok 4 nariadenia (EHS) č. 2137/85) vrátane, okrem iných, verejných orgánov a obchodných komôr. To však platí len za predpokladu, že ich aktivity možno považovať aktivity ekonomického charakteru.

[5] Výsledky boli zverejnené v záveroch Výboru regiónov o spoločnej konzultácii – Revízia nariadenia (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce, Výbor regiónov, 2010, http://www.cor.europa.eu/COR_cms/ui/ViewDocument.aspx?contentid=366960dd-3c03-4efa-9230-665455fa6bb5.

[6] Druhá správa o pokroku v hospodárskej a sociálnej súdržnosti (KOM(2003) 31, v konečnom znení z 30.1.2003, s. 5).

[7] Návrh správy (2010/2155(INI)), Výbor pre regionálny rozvoj, spravodajkyňa: Marie Thérèse Sanchez-Schmid, jún 2011.

[8] „Biela kniha o športe“, uznesenie Európskeho parlamentu z 8. mája 2008 (2007/2261/INI), bod 83, Ú. v. EÚ C 271E, 12.11.2009, s. 51.

[9] Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 23. apríla 2009 týkajúce sa návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (KOM(2008)0414 – C6-0257/2008-2008/0142 (COD)), pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 102.

[10] Stanovisko Výboru regiónov k Európskemu zoskupeniu územnej spolupráce: nový stimul pre územnú spoluprácu v Európe (CdR 308/2007fin), spravodajkyňa: Mercedes Bresso.

[11] Iniciatívne stanovisko Výboru regiónov k novým perspektívam preskúmania nariadenia EZÚS (CdR 100/2010fin), spravodajca: Alberto Núnez Feijóo.

[12] Pozri oddiel 2 pracovného dokumentu útvarov Komisie.

[13] Zdroj: Výbor regiónov. Úplny zoznam je uvedený v oddieli 3 pracovného dokumentu útvarov Komisie.

[14] Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 1.

[15] Zdroj: správa Výboru regiónov

[16] Iniciatíva Spoločenstva INTERREG III (2000 – 2006) – Hodnotenie ex-post. Záverečná správa (č. 2008.CE.16.0.AT.016) spoločnosti Panteia and Partners, máj 2010, s. 165.

[17] Článok 14 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 723/2009 o právnom rámci Spoločenstva pre Konzorcium pre európsku výskumnú infraštruktúru (ERIC) (Ú. v. L 206, 8.8.2009, s. 1): „ Za predpokladu, že finančná zodpovednosť členov nie je neobmedzená, ERIC uzavrie príslušné poistenia na krytie rizík spojených s budovaním a fungovaním infraštruktúry. “

[18] http://portal.cor.europa.eu/egtc/en-US/Platform/Pages/welcome.aspx