52009DC0266

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 10.6.2009

KOM(2009) 266 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

Metóda monitorovania vykonávania Európskeho paktu o prisťahovalectve a azyle

OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

Metóda monitorovania vykonávania Európskeho paktu o prisťahovalectve a azyle

1. ÚVOD

Európska rada prijala Európsky pakt o prisťahovalectve a azyle na svojom zasadnutí v dňoch 15. až 16. októbra 2008[1] v nadväznosti na oznámenie Komisie z júna 2008 s názvom „Spoločná prisťahovalecká politika pre Európu: zásady, opatrenia a nástroje“[2]. Tento pakt vychádzal z výsledkov dosiahnutých počas 10 rokov, ktoré mu predchádzali, a predstavoval ďalší krok vo vývoji komplexnej migračnej politiky EÚ. Európska rada v tomto pakte vyhlasuje päť základných záväzkov, ktoré sa budú ďalej rozvíjať a premietnu sa do konkrétnych činností najmä v rámci programu, ktorý nadviaže na Haagsky program:

- organizovať legálne prisťahovalectvo so zreteľom na priority, potreby a schopnosti prijímania stanovené jednotlivými členskými štátmi a podporovať integráciu,

- bojovať proti nelegálnemu prisťahovalectvu, a to najmä zabezpečením návratu cudzincov s nelegálnym pobytom do krajiny pôvodu alebo tranzitu,

- posilniť účinnosť hraničných kontrol,

- vytvoriť európsky azylový systém,

- vybudovať globálne partnerstvo s krajinami pôvodu a tranzitu v záujme posilnenia súčinnosti medzi migráciou a rozvojom.

Európska rada sa pri prijímaní paktu rozhodla, že bude každoročne organizovať diskusiu o politikách v oblasti prisťahovalectva a azylu. Táto každoročná diskusia umožní Európskej rade monitorovať vykonávanie paktu zo strany Európskej únie a členských štátov a takisto aj vykonávanie nasledujúceho viacročného programu v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý od roku 2010 nahradí Haagsky program.

V súvislosti s touto diskusiou Európska rada v predmetnom pakte:

- vyzvala Komisiu, aby každoročne predložila Rade správu o vykonávaní tohto paktu a programu nadväzujúceho na Haagsky program Európskou úniou, ako aj členskými štátmi, pričom táto správa bude vychádzať z príspevkov členských štátov a bude prípadne obsahovať návrhy odporúčaní,

- vyhlásila, že táto diskusia umožní Európskej rade okrem iného, aby bola informovaná o najdôležitejšom vývoji, ktorý plánuje každý členský štát v rámci svojej prisťahovaleckej a azylovej politiky.

Európska rada vyzvala Komisiu, aby na účely prípravy tejto diskusie navrhla Rade metódu monitorovania. Toto oznámenie je reakciou na uvedenú žiadosť.

Metóda monitorovania opisovaná v tomto oznámení bude slúžiť na prípravu prvej z každoročných diskusií Európskej rady, ktorá sa uskutoční v júni 2010.

Táto metóda monitorovania bude procesom, v rámci ktorého Komisia vypracuje výročnú správu určenú Rade (ďalej len „výročná správa Komisie“), ktorá bude vychádzať z príspevkov poskytnutých členskými štátmi a z faktických informácií získaných z rôznych zdrojov, pričom bude Komisia postupovať ďalej uvedeným spôsobom a v súlade s ďalej uvedeným časovým harmonogramom.

2. VÝROčNÁ SPRÁVA KOMISIE („VÝSLEDNÝ PRODUKT“)

Výročná správa Komisie bude vzhľadom na povahu každoročnej diskusie v zmysle jej opisu obsiahnutého v pakte pozostávať z dvoch častí:

- zo stručného prehľadu najdôležitejších skutočností zaznamenaných počas vykazovaného obdobia a najvýznamnejších plánovaných krokov na úrovni EÚ a členských štátov, pričom sa uvedú aj odporúčania Komisie,

- z časti, v ktorej sa pre každý zo záväzkov prijatých v pakte uvedú obšírnejšie a podrobnejšie informácie o najdôležitejších prijatých opatreniach a o plánovaných krokoch, a to na úrovni EÚ, ako aj členských štátov.

Od roku 2011 by sa metóda monitorovania mala začať uplatňovať aj v súvislosti so záväzkami prijatými v rámci programu, ktorý nadviaže na Haagsky program, a takisto aj v súvislosti so záväzkami prijatými v rámci akčného plánu, ktorý bude tento nový program sprevádzať. Metóda monitorovania sa bude ďalej zdokonaľovať a rozvíjať na základe skúseností a spoločnej metodiky, ktorú Komisia navrhla v oznámení z júna 2008 s názvom „Spoločná prisťahovalecká politika pre Európu: zásady, opatrenia a nástroje“[3]. Záväzky vyplývajúce z paktu a z programu, ktorý nadviaže na Haagsky program, by sa mohli predovšetkým v prípade potreby pretransformovať do podoby spoločných cieľov a ukazovateľov, v záujme lepšej porovnateľnosti prijatých opatrení a dosiahnutia transparentnosti a vzájomnej dôvery. Bolo by namieste, aby sa metóda monitorovania uplatňovala takisto aj v prípade ďalších záväzkov, na ktorých sa v budúcnosti dohodne Európska rada.

3. ZDROJE INFORMÁCIÍ NA ÚčELY VYPRACOVANIA VÝROčNEJ SPRÁVY KOMISIE („VSTUPY“)

Informácie potrebné na účely vykonania metódy monitorovania budú musieť poskytnúť buď členské štáty, alebo sa Komisii poskytnú priamo prostredníctvom mechanizmov, ktoré boli vytvorené ako súčasť migračnej politiky EÚ.

3.1. Informácie, ktoré majú poskytnúť členské štáty

Na získanie obrazu o najdôležitejších prijatých opatreniach a o najvýznamnejších plánovaných krokoch na úrovni členských štátov bude nutné, aby členské štáty poskytli príslušné informácie. Z tejto skutočnosti vychádza aj Európsky pakt o prisťahovalectve a azyle, v ktorom sa uvádza, že výročná správa Komisie by mala vychádzať z príspevkov členských štátov. Preto by príslušné orgány členských štátov mali každoročne prispieť predložením stručnej „politickej“ správy a faktických informácií. Členské štáty budú vyzvané, aby pri poskytnutí svojich príspevkov použili spoločnú štruktúru. Spoločná štruktúra pre príspevky na účely vypracovania výročnej správy Komisie v roku 2001 vychádza zo záväzkov prijatých v pakte a nachádza sa v prílohe k tomuto oznámeniu. V záujme dosiahnutia lepšej porovnateľnosti príspevkov jednotlivých členských štátov Komisia poskytne v septembri 2009 vo formálnej žiadosti adresovanej členských štátom ďalšie usmerňujúce informácie.

Účinky súčasnej hospodárskej krízy na migračné toky za začnú prejavovať v roku 2009. Harmonizovaná štatistika Spoločenstva za rok 2009 však, ako je uvedené v nasledujúcej časti tohto oznámenia, nebude (s výnimkou štatistiky pre oblasť azylu) k dispozícii dostatočne včas na to, aby sa mohla zohľadniť vo výročnej správe Komisie v roku 2010. Komisia z tohto dôvodu a v súlade s prílohou vyzve členské štáty, aby jej poskytli príslušné údaje, pokiaľ ich budú mať, za prvú časť roka 2009. Tieto údaje síce nebudú zhromaždené v súlade s harmonizovanými normami, v dôsledku čoho sa nebudú dať porovnať, na ich základe však bude možné identifikovať vývojové tendencie.

Príspevky členských štátov by mali spĺňať požiadavky vyplývajúce z procesu monitorovania, nemalo by to však viesť k tomu, aby v rámci vykazovania vzniklo nadmerné zaťaženie alebo aby dochádzalo k duplicitnej práci. V tejto súvislosti by členské štáty mohli vo svojich každoročne poskytovaných príspevkoch, pokiaľ to budú považovať za vhodné na účely predchádzania zdvojovaniu práce, odkázať na faktické informácie obsiahnuté vo výročnej správe príslušného národného kontaktného miesta v rámci Európskej migračnej siete. Tieto správy patria medzi zdroje informácií od členských štátov, ktoré má Komisia priamo k dispozícii. Je im venovaná nasledujúca časť tohto oznámenia.

3.2. Informácie, ktoré má Komisia k dispozícii

Pokiaľ ide o štatistické údaje , v nariadení (ES) č. 862/2007 sa ustanovuje zber harmonizovanej a porovnateľnej štatistiky Spoločenstva o migrácii a azyle a o súvisiacich konaniach a postupoch[4]. Členské štáty majú podľa tohto nariadenia poskytovať Komisii (Eurostatu) údaje v rôznych časových rámcoch, v závislosti od druhu príslušných údajov. Niektoré údaje o azyle sa majú poskytovať skôr než údaje o migrácii[5]. Výsledné údaje sprístupnené Komisiou (Eurostatom), ktoré sú už použité v iných správach, ako sú napr. štatistické správy Európskej migračnej siete, budú kľúčovým zdrojom informácií na účely vykonania metódy monitorovania.

Pokiaľ ide o oblasť azylu, vo výročnej správe Komisie bude možné odkázať na pomerne aktuálne údaje o žiadostiach o azyl a o prvostupňových rozhodnutiach; do správy v roku 2010 bude možné zaradiť tieto údaje prinajmenšom za prvé tri štvrťroky roka 2009. Hoci údaje o konečných rozhodnutiach vo veci žiadostí o azyl nebudú k dispozícii na zaradenie do výročnej správy Komisie v roku 2010, Komisia (Eurostat) ich bude môcť sprístupniť pred prvou z každoročných diskusií na Európskej rade, ktorá sa uskutoční v júni 2010.

Ďalšie štatistiky o migrácii za rok 2009 však nebudú k dispozícii v takom čase, aby sa mohli zohľadniť vo výročnej správe Komisie za rok 2010. Ročné údaje za rok 2009, ktoré majú podľa nariadenia členské štáty Komisii (Eurostatu) poskytnúť do troch mesiacov od skončenia roka (sem patria údaje o neoprávnených vstupoch a pobytoch a údaje o návratoch), však Komisia (Eurostat) sprístupní pred spomínanou diskusiou na Európskej rade.

Medzi zdroje informácií o vývoji v oblasti právnych predpisov a politiky patria predovšetkým:

1. výročné správy Európskej migračnej siete (EMS). Cieľom EMS je plniť informačné potreby inštitúcií Spoločenstva a orgánov a inštitúcií členských štátov týkajúce sa migrácie a azylu poskytovaním aktuálnych, objektívnych, spoľahlivých a porovnateľných informácií o migrácii a azyle s cieľom podporiť tvorbu politiky v týchto oblastiach v rámci EÚ[6]. Každé národné kontaktné miesto každoročne poskytuje správu o situácii v oblasti migrácie a azylu v príslušnom členskom štáte, ktorá zahŕňa informácie o politickom vývoji[7]. Komisia vyzve Európsku migračnú sieť, aby prehodnotila špecifikácie svojich výročných správ a ich načasovanie, s cieľom zvýšiť ich použiteľnosť na účely vykonávania metódy monitorovania;

2. informácie poskytované členskými štátmi v súvislosti s vykonávaním štyroch fondov všeobecného programu Solidarita a riadenie migračných tokov: Európskeho fondu pre utečencov, Fondu pre vonkajšie hranice, Európskeho fondu pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín a Európskeho fondu pre návrat;

3. mechanizmus vzájomnej výmeny informácií o opatreniach členských štátov v oblasti azylu a prisťahovalectva[8]: prostredníctvom tohto nástroja dochádza k výmene informácií a názorov v súvislosti s takými vnútroštátnymi opatreniami v oblasti azylu a prisťahovalectva, ktoré môžu mať značný vplyv na viacero členských štátov alebo na EÚ ako celok;

4. existujúce správy Komisie, napr. výročná správa o nelegálnom prisťahovalectve[9] a správy o vývoji trhu práce[10];

5. správy agentúr (predovšetkým agentúry Frontex) a subjektov (napr. CIREFI[11]); Keďže výročná správa Komisie bude verejným dokumentom a preto bude vychádzať z informácií prístupných verejnosti, nebude možné využiť niektoré zdroje informácií;

6. informácie získané v súvislosti s uplatňovaním Spoločného programu pre zahrnutie[12] (napr. informácie z národných kontaktných miest pre integráciu, z príručiek o integrácii a z európskej internetovej stránky venovanej integrácii);

7. informácie o transpozícii predpisov vypracované externými subjektmi, správy Komisie a konania o porušení.

Zohľadniť by sa mohli aj ďalšie zdroje informácií, ako napríklad výsledky práce na takých medzinárodných fórach, ako je OECD, výskumné projekty, a to najmä tie, ktoré sa financujú v rámci výskumných programov Spoločenstva.

4. POSTUP A čASOVÝ HARMONOGRAM

Orientačný harmonogram pre výročnú správu Komisie v roku 2010:

Dátum | Členské štáty | Komisia |

začiatok septembra 2009 | formálna žiadosť, ktorou budú členské štáty požiadané, aby poskytli svoje príspevky |

od novembra | začatie prác na výročnej správe – tvorba jej obsahu venovaného vykonávaniu na úrovni EÚ |

polovica novembra | príspevky členských štátov o vykonávaní na vnútroštátnej úrovni |

polovica januára 2010 | prípadná aktualizácia príspevkov zo strany členských štátov |

polovica apríla | prijatie a predloženie výročnej správy |

od apríla do polovice júna | prípravné diskusie na Rade |

3. júnový týždeň | každoročná diskusia na zasadnutí Európskej rady |

júl, september | preskúmanie a zhodnotenie procesu, predkladanie návrhov na skvalitnenie v rámci nasledujúceho cyklu |

Každoročné preskúmanie a hodnotenie by malo viesť k postupnému zlepšeniu procesu. Prvým dôležitým krokom v rámci rozvoja metódy monitorovania bude, aby sa táto metóda uplatňovala aj v súvislosti s programom, ktorý nadviaže na Haagsky program. V rámci metódy monitorovania bude možné využiť aj nové mechanizmy podávania správ, predovšetkým výročné správy o situácii v oblasti azylu v Európskej únii, ktoré má podľa návrhu Komisie vypracovávať Európsky podporný úrad pre azyl[13].

Okrem toho by sa v primeranom čase mali zrušiť ostatné povinnosti Komisie v oblasti podávania správ, predovšetkým podávanie správ o nelegálnom prisťahovalectve[14] a informačná povinnosť v rámci mechanizmu vzájomnej výmeny informácií[15], pričom príslušné informácie by sa mali poskytovať v rámci výročnej správy Komisie o vykonávaní paktu.

5. ZÁVER

Prostredníctvom uvedenej metódy monitorovania sa v oblasti prisťahovalectva a azylu zavedie štruktúrovaný a na ročnom základe sa opakujúci cyklus spravodajstva a politickej diskusie na vysokej úrovni. Výročná správa bude zásadným politickým vyjadrením Komisie k politikám v oblasti prisťahovalectva a azylu uplatňovaným na úrovni EÚ a na úrovni členských štátov. Usporiadanie každoročnej diskusie na Európskej rade naznačuje, že prisťahovalectvo a azyl predstavujú zásadné otázky európskej integrácie. Vďaka tomuto procesu sa nestratí nová dynamika vyplývajúca z Európskeho paktu o prisťahovalectve a azyle a z nových impulzov, ktoré prinesie budúci viacročný program v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, a spoločná politika EÚ v oblasti prisťahovalectva a azylu sa bude aj v naďalej rozvíjať pri zohľadnení osobitných potrieb jednotlivých členských štátov a spoločného záujmu Európskej únie.

Príloha: spoločná štruktúra na predkladanie príspevkov členských štátov

I. KRÁTKA „POLITICKÁ“ SPRÁVA

Stručne zhodnoťte pokrok, ktorý váš členský štát dosiahol v súvislosti s piatimi oblasťami politiky podľa paktu od jeho prijatia v októbri 2008.

I. Legálne prisťahovalectvo – integrácia

Hlavný záväzok: organizovať legálne prisťahovalectvo so zreteľom na priority, potreby a schopnosti prijímania stanovené jednotlivými členskými štátmi a podporovať integráciu

II. Nelegálne prisťahovalectvo

Hlavný záväzok: bojovať proti nelegálnemu prisťahovalectvu, a to najmä zabezpečením návratu cudzincov s nelegálnym pobytom do krajiny pôvodu alebo tranzitu

III. Hraničná kontrola

Hlavný záväzok: posilniť účinnosť hraničných kontrol

IV. Azyl

Hlavný záväzok: vytvoriť európsky azylový systém

V. Globálny prístup k migrácii

Hlavný záväzok: vybudovať globálne partnerstvo s krajinami pôvodu a tranzitu v záujme posilnenia súčinnosti medzi migráciou a rozvojom

II. FAKTICKÉ INFORMÁCIE

Komisia uvedie najdôležitejšie opatrenia prijaté na úrovni EÚ. Členské štáty by prostredníctvom ďalej uvedenej tabuľky mali poskytnúť informácie o najdôležitejších prijatých opatreniach a plánovaných krokoch na vnútroštátnej úrovni. Záväzky uvedené ďalej pochádzajú z Európskeho paktu o prisťahovalectve a azyle.

Záväzok | Najdôležitejšie opatrenia prijaté na úrovni členských štátov | Najdôležitejší vývoj plánovaný na úrovni členských štátov |

I. Legálne prisťahovalectvo – integrácia |

Hlavný záväzok: organizovať legálne prisťahovalectvo so zreteľom na priority, potreby a schopnosti prijímania stanovené jednotlivými členskými štátmi a podporovať integráciu |

(a) vyzvať členské štáty a Komisiu, aby v súlade so závermi Európskej rady z 13. a 14. marca 2008 pri rešpektovaní acquis communautaire a preferencie Spoločenstva, pri zohľadnení potenciálu EÚ v oblasti ľudských zdrojov a pomocou najvhodnejších prostriedkov zaviedli politiky prisťahovalectva pracovnej sily zohľadňujúce všetky potreby pracovného trhu každého členského štátu; | Takisto prosím uveďte, aký vplyv mala hospodárska kríza na vaše vnútroštátne právne predpisy a/alebo politiku v oblasti migrácie pracovnej sily. Uveďte prosím (ak sú k dispozícii) údaje a vývojové tendencie v tejto oblasti za prvú časť roka 2009. |

(b) zvýšiť atraktívnosť EÚ pre vysokokvalifikovaných pracovníkov | Takisto prosím uveďte, aký vplyv mala hospodárska kríza na vaše vnútroštátne právne predpisy a/alebo politiku v oblasti príchodu vysokokvalifikovaných pracovníkov. Uveďte prosím (ak sú k dispozícii) údaje a vývojové tendencie v tejto oblasti za prvú časť roka 2009. |

a prijať nové opatrenia na výraznejšie uľahčenie prijímania študentov a výskumných pracovníkov a ich pohybu v rámci EÚ; | Takisto prosím uveďte, aký vplyv mala hospodárska kríza na vaše vnútroštátne právne predpisy a/alebo politiku v oblasti príchodu študentov a výskumných pracovníkov. Uveďte prosím (ak sú k dispozícii) údaje a vývojové tendencie v tejto oblasti za prvú časť roka 2009. |

(c) dbať na to, aby tieto politiky nepodnecovali únik mozgov, a zároveň podporovať dočasnú a kyvadlovú migráciu v súlade so závermi Európskej rady zo 14. decembra 2007; |

(d) lepšie regulovať prisťahovalectvo týkajúce sa rodín vyzvaním jednotlivých členských štátov,, aby v súlade s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch zohľadnili s výnimkou osobitných kategórií svoje schopnosti prijímania a schopnosti integrácie rodín posudzovaných z hľadiska ich zdrojov a bývania v cieľovej krajine, ako aj napríklad ich znalosti jazyka tejto krajiny; |

(e) posilniť vzájomné informovanie o migrácii zlepšovaním existujúcich nástrojov podľa potreby; |

(f) zlepšiť informovanie o možnostiach a podmienkach legálneho prisťahovalectva, a to najmä čo najskorším zavedením nástrojov, ktoré sú potrebné na dosiahnutie tohto cieľa; | Takisto prosím uveďte, či ste v dôsledku hospodárskej krízy zmenili politiku v oblasti informovania. |

(g) vyzvať členské štáty, aby v súlade so spoločnými zásadami, ktoré schválila Rada v roku 2004, a na základe postupov a pomocou prostriedkov, ktoré uznajú za vhodné, zaviedli ambiciózne politiky na podporu harmonickej integrácie migrantov s perspektívou trvalého usadenia v prijímajúcej krajine; | Takisto prosím uveďte, či ste v dôsledku hospodárskej krízy zmenili politiku v oblasti integrácie. |

tieto politiky, ktorých vykonávanie si bude vyžadovať naozajstné úsilie zo strany prijímajúcich krajín, musia vychádzať z rovnováhy práv migrantov (najmä prístup k vzdelávaniu, práci, bezpečnosti a k verejným a sociálnym službám) a ich povinností (dodržiavanie zákonov prijímajúcej krajiny). |

Budú zahŕňať osobitné opatrenia na podporu osvojenia si jazyka a prístupu k zamestnaniu, ktoré sú základnými faktormi integrácie; |

budú klásť dôraz na rešpektovanie identity jednotlivých členských štátov a EÚ, ako aj na rešpektovanie základných hodnôt, ako sú ľudské práva, sloboda slova, demokracia, tolerancia, rovnosť medzi mužmi a ženami a povinná školská dochádzka detí. |

Európska rada okrem toho vyzýva členské štáty, aby prostredníctvom vhodných opatrení zohľadnili potrebu bojovať proti diskriminácii, ktorej môžu byť migranti vystavení; |

(h) v súlade so spoločnými zásadami schválenými Radou v roku 2004 podporovať výmenu informácií o najlepších postupoch v oblasti prijímania a integrácie, ako aj opatrenia Spoločenstva na podporu vnútroštátnych politík v oblasti integrácie. |

II. Nelegálne prisťahovalectvo |

Hlavný záväzok: bojovať proti nelegálnemu prisťahovalectvu, a to najmä zabezpečením návratu cudzincov s nelegálnym pobytom do krajiny pôvodu alebo tranzitu |

(a) zameriavať sa iba na regularizáciu jednotlivých prípadov, a nie všeobecnú regularizáciu, v rámci vnútroštátnych právnych predpisov, a to z humanitárnych alebo ekonomických dôvodov; | Takisto prosím uveďte, či ste v dôsledku hospodárskej krízy zmenili politiku v oblasti regularizácie. |

(b) uzavrieť s krajinami, pri ktorých je to potrebné, dohody o readmisii, a to buď na úrovni Spoločenstva, alebo na dvojstrannej úrovni, aby každý členský štát disponoval právnymi nástrojmi na zabezpečenie vyhostenia cudzincov s nelegálnym pobytom; | Uveďte prosím informácie o dvojstranných dohodách, ktoré ste uzatvorili. |

prehodnotí sa efektívnosť dohôd o readmisii na úrovni Spoločenstva; |

preskúmajú sa mandáty na rokovania, ktoré sa nepodarilo doviesť do úspešného konca; |

členské štáty a Komisia budú úzko spolupracovať pri rokovaniach o budúcich dohodách o readmisii na úrovni Spoločenstva; |

(c) usilovať sa o predchádzanie rizikám nelegálneho prisťahovalectva v rámci pravidiel politiky v oblasti vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín alebo prípadne iných politík vrátane pravidiel platných pre voľný pohyb; |

(d) rozvinúť spoluprácu medzi členskými štátmi tým, že budú na dobrovoľnej báze a v potrebnej miere prijímať spoločné opatrenia na zabezpečenie vyhostenia cudzincov s nelegálnym pobytom (biometrická identifikácia nelegálnych prisťahovalcov, spoločné lety...); |

(e) posilniť spoluprácu s krajinami pôvodu a tranzitu v rámci Globálneho prístupu k migrácii v záujme boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu, najmä viesť s nimi ambicióznu politiku policajnej a justičnej spolupráce zameranú na boj proti medzinárodným zločineckým sieťam podieľajúcim sa na obchodovaní s migrantmi a obchodovaní s ľuďmi, |

a lepšie informovať ohrozené obyvateľstvo s cieľom zabrániť drámam, ku ktorým by mohlo dôjsť najmä na mori; |

(f) vyzvať členské štáty, najmä za pomoci nástrojov Spoločenstva, aby prijali stimulačné opatrenia zamerané na pomoc pri dobrovoľnom návrate | Takisto prosím uveďte, či hospodárska kríza mala vplyv na vašu politiku v oblasti dobrovoľných návratov. |

a aby sa navzájom informovali o tejto záležitosti najmä s cieľom zabrániť neoprávnenému návratu osôb, ktoré využili túto pomoc, do Európskej únie; |

(g) vyzvať členské štáty, aby aj v záujme migrantov prostredníctvom odradzujúcich a primeraných sankcií dôsledne bojovali proti osobám, ktoré využívajú cudzincov s nelegálnym pobytom (zamestnávateľom...), |

(h) v plnej miere uplatňovať ustanovenia Spoločenstva, podľa ktorých je rozhodnutie o vyhostení prijaté niektorým členským štátom uplatniteľné na celom území EÚ, vzhľadom na čo zo záznamu o tomto rozhodnutí v Schengenskom informačnom systéme (SIS) vyplýva ostatným členským štátom povinnosť zabrániť vstupu a pobytu dotknutej osoby na ich území. |

III. Hraničná kontrola |

Hlavný záväzok: posilniť účinnosť hraničných kontrol |

(a) vyzvať členské štáty a Komisiu, aby zmobilizovali všetky svoje zdroje na zabezpečenie účinnejšej kontroly pozemných, námorných a vzdušných vonkajších hraníc; |

(b) najneskôr od 1. januára 2012 zaviesť prostredníctvom vízového informačného systému (VIS) všeobecné vydávanie biometrických víz, |

bezodkladne posilniť spoluprácu medzi konzulátmi členských štátov, |

čo najviac združovať zdroje a postupne vytvárať na dobrovoľnej báze spoločné konzulárne služby v oblasti víz; |

(c) v rámci rešpektovania úlohy a povinností členských štátov poskytnúť agentúre Frontex prostriedky na to, aby mohla v plnej miere plniť svoje koordinačné úlohy v oblasti riadenia vonkajších hraníc Európskej únie, čeliť krízovým situáciám a viesť na žiadosť členských štátov potrebné dočasné alebo trvalé operácie, a to v súlade so závermi Rady z 5. a 6. júna 2008. |

Na základe výsledkov hodnotenia tejto agentúry sa posilní jej úloha a operačné prostriedky a zrejme sa prijme rozhodnutie o vytvorení špecializovaných úradov, čím sa zohľadní rozdielnosť situácií, najmä pokiaľ ide o pozemné hranice na východe a námorné hranice na juhu: vytvorenie týchto úradov nesmie mať v žiadnom prípade vplyv na jednotnosť agentúry Frontex. |

Napokon by sa mohlo zvážiť vytvorenie európskeho systému pohraničných stráží; |

(d) v duchu solidarity lepšie zohľadniť ťažkosti členských štátov, ktoré čelia neprimeranému prílevu migrantov a v tejto súvislosti vyzvať Komisiu, aby predložila návrhy; |

(e) využívať moderné technológie, ktoré zaručujú interoperabilitu systémov a umožňujú efektívne integrované riadenie vonkajšej hranice v súlade so závermi Európskej rady z 19. a 20. júna a závermi Rady z 5. a 6. júna 2008. |

Dôraz sa bude musieť klásť na to, aby sa od roku 2012 na základe návrhov Komisie zaviedla elektronická registrácia vstupov a výstupov spojená so zjednodušeným postupom pre európskych občanov a iných cestujúcich; |

(f) prehĺbiť spoluprácu s krajinami pôvodu alebo tranzitu v záujme posilnenia kontroly vonkajších hraníc a boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu zvýšením pomoci, ktorú Európska únia poskytuje na odbornú prípravu a vybavenie ich personálu povereného riadením migračných tokov; |

(g) zlepšiť spôsoby a frekvenciu schengenského hodnotenia v súlade so závermi Rady z 5. a 6. júna 2008. |

IV. Azyl |

Hlavný záväzok: vytvoriť európsky azylový systém |

(a) zriadiť v roku 2009 európsky podporný úrad, ktorého úlohou bude uľahčiť výmenu informácií, analýz a skúseností medzi členskými štátmi a rozvíjať konkrétne formy spolupráce medzi orgánmi poverenými skúmaním žiadostí o azyl. Tento úrad, ktorý nebude mať prikazovaciu ani rozhodovaciu právomoc, bude na základe spoločných znalostí o krajinách pôvodu podporovať zosúlaďovanie praxe, postupov a následne aj vnútroštátnych rozhodnutí; |

(b) vyzvať Komisiu, aby predložila návrhy zamerané na to, aby sa v roku 2010, ak je to možné, a najneskôr v roku 2012 zaviedol jednotný azylový postup so spoločnými zárukami a aby sa prijal jednotný štatút utečenca a štatút príjemcu doplnkovej ochrany; |

(c) zaviesť postupy, ktoré v prípade krízy v niektorom členskom štáte spôsobenej hromadným prílivom žiadateľov o azyl umožnia na jednej strane dať v rámci podpory tomuto štátu k dispozícii úradníkov z iných členských štátov a na strane druhej prejaviť skutočnú solidaritu s týmto štátom lepšou mobilizáciou existujúcich programov Spoločenstva. |

V prípade tých členských štátov, ktorých vnútroštátny azylový režim je vzhľadom najmä na ich geografickú polohu alebo demografickú situáciu vystavený špecifickému a neprimeranému zaťaženiu, cieľom solidarity musí byť aj podpora lepšieho rozdelenia osôb pod medzinárodnou ochranou v týchto štátoch do iných štátov založeného na dobrovoľnosti a koordinácii, pričom sa musí dbať o to, aby sa azylový systém nezneužíval. Komisia v súlade s týmito zásadami a po porade s Úradom vysokého komisára OSN pre utečencov podporí takéto dobrovoľné a koordinované rozdelenie. |

Na toto rozdelenie by sa v súlade s rozpočtovými postupmi mali v rámci existujúcich finančných nástrojov Spoločenstva vyčleniť osobitné finančné prostriedky; |

(d) posilniť spoluprácu s Úradom Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov v záujme zabezpečenia lepšej ochrany osôb, ktoré o ňu požiadajú mimo územia členských štátov Európskej únie, a to najmä: dobrovoľným napredovaním na ceste presídlenia osôb, ktoré sa nachádzajú pod ochranou Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov, na územie EÚ, najmä v rámci regionálnych programov ochrany; |

vyzvaním Komisie, aby v spolupráci s Úradom Vysokého komisára OSN pre utečencov predložila návrhy na spoluprácu s tretími krajinami zameranú na posilnenie kapacity ich systémov ochrany. |

(e) vyzvať členské štáty, aby personálu poverenému kontrolou vonkajších hraníc poskytli odbornú prípravu v oblasti práv a povinností v rámci medzinárodnej ochrany. |

V. Globálny prístup k migrácii |

Hlavný záväzok: vybudovať globálne partnerstvo s krajinami pôvodu a tranzitu v záujme posilnenia súčinnosti medzi migráciou a rozvojom |

(a) uzavrieť s krajinami pôvodu a tranzitu dohody na úrovni Spoločenstva alebo na dvojstrannej úrovni, ktoré vhodným spôsobom obsahujú ustanovenia o možnostiach legálnej migrácie prispôsobené situácii na trhu práce členských štátov, boji proti nezákonnému prisťahovalectvu, readmisii a o rozvoji krajín pôvodu a tranzitu; |

Európska rada vyzýva členské štáty a Komisiu, aby sa vzájomne informovali a radili o cieľoch a obmedzeniach takýchto dvojstranných dohôd a o readmisných dohodách; |

(b) podnecovať členské štáty v rámci ich možností k tomu, aby štátnym príslušníkom partnerských krajín na východ i juh od Európy ponúkali možnosti legálneho prisťahovania prispôsobené stavu svojho trhu práce, a aby tak týmto štátnym príslušníkom umožnili získať odborné vzdelanie alebo pracovné skúsenosti a vytvoriť si úspory, ktoré budú môcť využiť v prospech svojej krajiny. |

Európska rada vyzýva členské štáty, aby v tejto súvislosti podporovali formy dočasnej a kyvadlovej migrácie s cieľom zabrániť úniku mozgov; |

(c) viesť s krajinami pôvodu a tranzitu politiku spolupráce v záujme odrádzania od nelegálneho prisťahovalectva alebo boja proti nemu, a to najmä posilnením kapacít týchto krajín; |

(d) lepšie začleniť politiku migrácie a rozvoja prostredníctvom preskúmania, aký prospech by mohli priniesť regiónom, z ktorých prisťahovalci pochádzajú, v spojitosti s inými aspektmi rozvojovej politiky a rozvojovými cieľmi tisícročia. |

Európska rada vyzýva členské štáty a Komisiu, aby v tejto súvislosti v rámci odvetvových priorít stanovených v spolupráci s partnerskými krajinami presadzovali projekty solidárneho rozvoja, ktoré zlepšujú životné podmienky ľudí napríklad z hľadiska výživy alebo v oblasti zdravia, vzdelávania, odbornej prípravy a zamestnania; |

(e) podporovať opatrenia spoločného rozvoja, ktoré umožňujú migrantom podieľať sa na rozvoji svojich krajín pôvodu. |

Európska rada odporúča členským štátom, aby podporovali prijímanie špecifických finančných nástrojov, ktoré podporia bezpečný a čo najlacnejší prevod úspor migrantov do ich krajín na účely investovania alebo sociálneho zabezpečenia; |

(f) vykonávať s odhodlaním partnerstvo medzi Európskou úniou a Afrikou uzavreté v decembri 2007 v Lisabone, závery prvého euro-stredozemského ministerského zasadnutia o migrácii, ktorá sa konala v novembri 2007 v Albufeire, ako aj akčný plán z Rabatu a vyzvať v tejto súvislosti účastníkov druhej euro-africkej ministerskej konferencie o migrácii a rozvoji, ktorá sa uskutoční na jeseň 2008 v Paríži, aby rozhodli o konkrétnych opatreniach; |

vypracovať v súlade so svojimi závermi z júna 2007 Globálny prístup k migrácii na východ a juhovýchod od Európy a uvítať v tejto súvislosti iniciatívu zorganizovať v apríli 2009 v Prahe ministerskú konferenciu na túto tému; |

naďalej pokračovať v existujúcich politických a odvetvových dialógoch, najmä s krajinami Latinskej Ameriky, Karibiku a Ázie, s cieľom prehĺbiť vzájomné pochopenie výziev súvisiacich s migráciou a posilniť súčasnú spoluprácu; |

(g) zrýchliť zavádzanie najdôležitejších nástrojov Globálneho prístupu k migrácii (migračné bilancie, platformy spolupráce, partnerstvá v oblasti mobility a programy kyvadlovej migrácie) a zabezpečiť pritom rovnováhu medzi južnými migračnými trasami a východnými a juhovýchodnými migračnými trasami a zohľadniť skúsenosti získané z týchto oblastí pri rokovaní o európskych a dvojstranných dohodách o migrácii a readmisii s krajinami pôvodu a tranzitu, ako aj o pilotných partnerstvách v oblasti mobility; |

(h) dbať pri vykonávaní týchto rôznych opatrení na ich súlad s ostatnými aspektmi politiky rozvojovej spolupráce, najmä európskym konsenzom o rozvoji z roku 2005, a s ostatnými politikami Únie, najmä susedskou politikou. |

[1] Závery predsedníctva, dokument 14368/08. Samotný pakt je označený ako dokument 13440/08.

[2] KOM(2008) 359 v konečnom znení.

[3] KOM(2008) 359 v konečnom znení.

[4] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 862/2007 z 11. júla 2007 o štatistike Spoločenstva o migrácii a medzinárodnej ochrane, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 311/76 o zostavovaní štatistík zahraničných pracovníkov, Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 23 – 29.

[5] Pokiaľ ide o azyl, poskytujú členské štáty Komisii (Eurostatu) s tým súvisiace štatistiky (v závislosti od kategórie údajov) v mesačných, štvrťročných alebo ročných intervaloch. Údaje, ktoré sa predkladajú na mesačnom základe (žiadosti o azyl) a štvrťročne (prvostupňové rozhodnutia o žiadostiach o azyl), sa majú zasielať do dvoch mesiacov po skončení referenčného obdobia. Pokiaľ ide o ďalšie štatistiky súvisiace s migráciou, členské štáty predkladajú ročné údaje (v závislosti od kategórie údajov) do troch, šiestich alebo 12 mesiacov od skončenia referenčného roka. Tieto časové rámce boli stanovené v predmetnom nariadení a predstavovali najskoršie možné termíny, do ktorých budú porovnateľné údaje k dispozícii vo všetkých členských štátoch.

[6] Rozhodnutie Rady 2008/381/ES zo 14. mája 2008, ktorým sa zriaďuje Európska migračná sieť, Ú. v. EÚ L 131, 21.5.2008, s. 7, článok 1ods. 2.

[7] Článok 9 ods. 1 rozhodnutia.

[8] Rozhodnutie Rady 2006/688/ES z 5. októbra 2006 o vytvorení mechanizmu vzájomnej výmeny informácií o opatreniach členských štátov v oblasti azylu a prisťahovalectva, Ú. v. EÚ L 283, 14.10.2006, s. 40 – 43.

[9] Tretia výročná správa o rozvoji spoločnej politiky v oblasti nelegálneho prisťahovalectva, prevádzačstva, obchodovania s ľuďmi, vonkajších hraníc a návratu osôb, ktoré sa nelegálne zdržujú v členskom štáte, SEK(2009) 320 v konečnom znení.

[10] Pozri napríklad správu s názvom „Zamestnanosť v Európe v roku 2008“, ktorá obsahuje aj časť o situácii na trhu práce a dosahoch nedávneho prisťahovalectva z tretích krajín.

[11] Stredisko pre informácie, diskusiu a výmenu v oblasti prekračovania hraníc a prisťahovalectva (CIREFI), zriadené v roku 1992 rozhodnutím ministrov zodpovedných za oblasť prisťahovalectva. Oblasť pôsobnosti tohto strediska bola v roku 1994 rozšírená a v súčasnosti tam patrí aj zhromažďovanie informácií o legálnej migrácii, nelegálnom prisťahovalectve a o neoprávnenom pobyte, ako aj informácií o napomáhaní nelegálnemu prisťahovalectvu a používaní falošných alebo sfalšovaných cestovných dokladov, Ú. v. ES C 274, 19.9.1996, s. 50.

[12] KOM(2005) 389 v konečnom znení.

[13] Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky podporný úrad pre azyl, KOM(2009) 66 v konečnom znení, článok 12. Komisia v záujme zabezpečenia súladu medzi rôznymi právnymi nástrojmi v oblasti azylu preskúma možnosti zmeny a doplnenia rozhodnutia Rady 2008/381/ES zo 14. mája 2008, ktorým sa zriaďuje Európska migračná sieť.

[14] Povinnosť vyplývajúca zo záverov Európskej rady v Solúne z júna 2003.

[15] Povinnosť vyplývajúca z článku 4 rozhodnutia Rady 2006/688/ES.