EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli9. 12. 2015

COM(2015) 627 final

2015/0284(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o zaistení cezhraničnej prenosnosti online obsahových služieb na vnútornom trhu

(Text s významom pre EHP)

{SWD(2015) 270 final}
{SWD(2015) 271 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Internet sa stal kľúčovým kanálom na šírenie obsahu. V roku 2014 si hudbu, videá a hry sťahovalo online 49 % európskych používateľov internetu 1 a očakáva sa, že tento podiel bude ďalej rásť. Túto možnosť ešte uľahčujú tablety a smartfóny – na pripojenie sa k internetu v EÚ využíva mobilné zariadenie až 51 % ľudí 2 .

Vďaka rýchlej expanzii online obsahových služieb a nárastu používania prenosných zariadení (aj cezhraničného) chcú dnes Európania využívať online obsahové služby bez ohľadu na to, kde v Únii sa práve nachádzajú. Jedným z hlavných cieľov stratégie Komisie pre jednotný digitálny trh 3 je umožniť používateľom v celej EÚ širší online prístup k dielam.

Cezhraničná prenosnosť sa týka online obsahových služieb, ktoré sú spotrebiteľom zákonne prístupné, resp. obsahu, ktorý si zakúpili alebo prenajali online v krajine pobytu a ku ktorému chcú mať prístup aj počas cestovania v EÚ. Dopyt spotrebiteľov po cezhraničnej prenosnosti online obsahových služieb je veľký a očakáva sa, že bude ďalej rásť 4 . Pri cestovaní po EÚ však ľudia často nemajú takúto cezhraničnú prenosnosť k dispozícii alebo je obmedzená. To, že v EÚ momentálne online obsahové služby cezhranične prenosné nie sú, resp. sú s nimi problémy, je dôsledkom licenčných praktík držiteľov práv a/alebo obchodných praktík poskytovateľov služieb.

Cieľom tohto návrhu je odstrániť prekážky cezhraničnej prenosnosti, aby sa dali účinnejšie splniť potreby používateľov a aby sa podporila inovácia v prospech spotrebiteľov, poskytovateľov služieb a držiteľov práv. Návrh zavádza jednotný prístup v Únii a zachováva vysokú mieru ochrany držiteľov práv. Prispieva tak k fungovaniu vnútorného trhu ako priestoru bez vnútorných hraníc, ktorý zaisťuje slobodu poskytovať a využívať služby.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v danej oblasti politiky

Cieľom tohto návrhu je stanoviť, kde dochádza na účely cezhraničnej prenosnosti v rozsahu tohto návrhu k využívaniu diel a iných predmetov ochrany na účely smerníc 96/9/ES 6 , 2001/29/ES 7 , 2006/115/ES 8 a 2009/24/ES 9 .

Návrh dopĺňa smernicu 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu 10 a smernicu 2000/31/ES o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode 11 .

Zároveň návrh prispieva k zlepšeniu cezhraničného dosahu služieb audiovizuálnych médií, a teda dopĺňa aj smernicu 2010/13/EÚ 12 .

•Súlad s ostatnými politikami Únie

Podľa článku 167 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) Únia zohľadní kultúrne aspekty vo svojej činnosti podľa zmlúv. Návrh by zlepšil prístup ku kultúrnemu obsahu – spotrebiteľom by skvalitnil zážitok z neho, keďže by k danému obsahu mali pri cestovaní v rámci EÚ ľahší prístup.

Návrh podporuje záujmy spotrebiteľov, a teda je v súlade s politikami EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa i s článkom 169 ZFEÚ.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

Návrh vychádza z článku 114 ZFEÚ. Ten dáva EÚ právomoc prijímať opatrenia, ktoré smerujú k vytváraniu a fungovaniu vnútorného trhu. Patrí sem aj sloboda poskytovať a prijímať služby.

Online obsahové služby v rozsahu návrhu prevažne využívajú autorské a súvisiace práva, ktoré boli na úrovni Únie harmonizované. EÚ túto oblasť zosúladila z hľadiska práv relevantných pre online šírenie diel a iných predmetov ochrany (najmä práva na rozmnožovanie, verejný prenos a sprístupňovanie).

Táto iniciatíva sa týka cezhraničného uplatňovania týchto zosúladených práv v súvislosti s cezhraničnou prenosnosťou online obsahových služieb. Keďže sa to týka práv zosúladených rámcom EÚ pre autorské práva, právnym základom by musel byť článok 114 ZFEÚ, ak je navrhovaným nástrojom nariadenie.

Na niektoré prvky online obsahových služieb ako športové podujatia, správy či politické debaty sa nemusia vzťahovať autorské práva. Ak sa však takýto obsah zahrnie do prenosu akýmikoľvek prostriedkami vrátane vysielacích organizácií, držitelia práv môžu uplatniť súvisiace práva zosúladené na úrovni EÚ ako právo na rozmnožovanie alebo sprístupňovanie. Okrem toho vysielanie športových podujatí, správ a aktualít často sprevádzajú prvky chránené autorskými právami ako úvodné či záverečné videá alebo sprievodná hudba. Tieto prvky spadajú do harmonizovaného rámca EÚ. Zároveň niektoré aspekty takýchto prenosov, ktoré súvisia s dianím významným pre spoločnosť alebo o ktoré je vysoký verejný záujem, zosúladila smernica 2010/13/EÚ. Aby mohli spotrebitelia plne profitovať z cezhraničnej prenosnosti, treba do návrhu zahrnúť všetky aspekty takýchto prenosov.

•Subsidiarita (v prípade iných ako výlučných právomocí)

Prenosnosť online obsahových služieb je vo svojej podstate otázkou cezhraničnou. Keďže boli navyše autorské a súvisiace práva zosúladené na úrovni EÚ, tento právny rámec môže meniť len Únia. Členské štáty teda nemôžu legislatívnym zásahom zabezpečiť cezhraničnú prenosnosť. Tento krok možno prijať len na úrovni EÚ.

Pokiaľ ide o účinnosť – len intervencia EÚ dokáže zaručiť, aby sa podmienky prístupu spotrebiteľov k online obsahovým službám v rámci Európskej únie nelíšili. Z opatrení EÚ budú mať jednoznačný osoh aj držitelia práv a poskytovatelia služieb, keďže sa vytvoria jednotné podmienky poskytovania cezhraničnej prenosnosti online obsahových služieb v Európe. Zvýši sa tak právna istota a zanikne potreba opätovného dojednávania celej siete existujúcich licencií na účely cezhraničnej prenosnosti.

•Proporcionalita

Návrh má uľahčiť poskytovanie cezhraničnej prenosnosti online obsahových služieb (ustanovenie určujúce miesto poskytovania i prístupu k službe a jej využívania) a za určitých podmienok ukladá poskytovateľovi služby povinnosť umožniť cezhraničnú prenosnosť. Nesiaha nad rámec toho, čo je nevyhnutné na vyriešenie zistených problémov. Neovplyvňuje významne udeľovanie licencií na práva, a teda má obmedzený vplyv na obchodné modely držiteľov práv a poskytovateľov služieb. Tí preň nebudú musieť prejednávať existujúce zmluvy, keďže akékoľvek zmluvné ustanovenia, ktoré nie sú v súlade s povinnosťou zabezpečiť cezhraničnú prenosnosť, sa stanú nevymožiteľnými.

Okrem toho z návrhu nevzniknú poskytovateľom služieb žiadne neprimerané náklady. Nevyžaduje, aby poskytovateľ online obsahových služieb prijímal akékoľvek opatrenia na zaistenie kvality poskytovania takýchto služieb mimo členského štátu pobytu účastníka (zákazníka). Zároveň návrh nevyžaduje, aby poskytovatelia bezplatných služieb zaisťovali cezhraničnú prenosnosť, ak neoverujú členský štát pobytu účastníka, keďže takáto požiadavka by výrazne menila spôsob, akým službu poskytujú, čo by mohlo zahŕňať neprimerané náklady.

•Výber nástroja

Nariadenie priamo uplatniteľné v členských štátoch s okamžitou účinnosťou. Takýto nástroj by najlepšie dosahoval cieľ zaistiť prenosnosť online obsahových služieb v celej EÚ. Umožnil by jednotné uplatňovanie pravidiel prenosnosti v členských štátoch a zabezpečil by, aby sa na držiteľov práv i poskytovateľov online služieb z rôznych členských štátov vzťahovali úplne rovnaké pravidlá.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post / kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Neuplatňuje sa.

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

Od decembra 2013 do marca 2014 prebehla rozsiahla verejná konzultácia revízie predpisov EÚ o autorských právach. V odpovediach na otázky o územnom obmedzovaní autorských práv rôzne skupiny zainteresovaných strán explicitne poukázali na problém cezhraničnej prenosnosti. V roku 2013 Komisia viedla dialóg zainteresovaných strán pod názvom „Licencie pre Európu“ 13 . Jedna z pracovných skupín sa zameriavala osobitne na otázku cezhraničnej prenosnosti.

V prvých desiatich mesiacoch roka 2015 Komisia intenzívne diskutovala so zainteresovanými stranami (spotrebiteľmi, držiteľmi práv, športovými organizáciami, vysielateľmi, poskytovateľmi online služieb), a to aj na osobitných pracovných seminároch, s cieľom posúdiť vplyv prípadného zásahu EÚ v tejto oblasti vrátane diskusie o možných riešeniach.

Ak by sme mali zhrnúť názory zainteresovaných strán na návrh, spotrebitelia sú všeobecne za zlepšenie cezhraničného prístupu k online obsahu vrátane cezhraničnej prenosnosti online obsahových služieb; odvetvie tvorby obsahu a zástupcovia držiteľov práv i poskytovateľov služieb nie sú proti cezhraničnej prenosnosti online obsahových služieb, ale zväčša v tejto oblasti preferujú riešenia na úrovni odvetvia a nástroje „mäkkého práva“, teda nie záväznú legislatívu.

Hoci nezáväzný nástroj ako odporúčanie na podporu cezhraničnej prenosnosti by mohol podporiť trhový posun, účinnosť takýchto nástrojov môže byť veľmi obmedzená. Závisela by od komerčných rozhodnutí jednotlivých trhových aktérov. Uplatňovanie by teda v takom prípade nebolo jednotné a dostatočné na zabezpečenie, aby sa spotrebiteľom v celej Únii ponúkali rovnaké podmienky prenosnosti online obsahových služieb.

Návrh zohľadňuje viacero problémov, ktoré zainteresované strany signalizovali, najmä: neukladá povinnosť prenosnosti v prípade poskytovateľov bezplatných služieb, ktorí neoverujú členský štát pobytu spotrebiteľa; nezaväzuje poskytovateľov služieb dodávať službu cezhranične v rovnakej kvalite ako v členskom štáte pobytu; podmienky zaistenia poskytovania služby v súlade s nariadením ponecháva na dohode zmluvných strán.

•Získavanie a využívanie expertízy

V posledných rokoch sa vykonali právne 14 a hospodárske 15 štúdie rôznych aspektov platnej legislatívy v oblasti autorských práv vrátane obmedzenia územnej pôsobnosti pravidiel autorských práv v EÚ platných pre online prenosy.

Ďalšie štúdie sa venovali vplyvu digitalizácie výroby a šírenia obsahu, ako aj cezhraničnému prístupu k obsahu 16 . Štúdie sa vypracovali aj v oblasti športu 17 .

•Posúdenie vplyvu

K návrhu bolo vypracované posúdenie vplyvu 18 . Výbor pre kontrolu regulácie k nemu 30. októbra 2015 vydal súhlasné stanovisko pod podmienkou, že sa niektoré prvky správy vylepšia. Konečné posúdenie vplyvu tieto pripomienky zohľadňuje.

Konečné posúdenie vplyvu skúma základný scenár (bez zásahu) a tri možnosti zásahu. V rámci možnosti 1 by Komisia zainteresovaným stranám vydala usmernenie, v ktorom by sa poskytovatelia online obsahových služieb vyzvali k umožneniu cezhraničnej prenosnosti služieb v rámci EÚ. Možnosťou 2 bola intervencia na úrovni EÚ, na základe ktorej by sa poskytovanie, prístup a využitie online obsahovej služby v režime cezhraničnej prenosnosti považovali za realizované v členskom štáte pobytu spotrebiteľa. Pri možnosti 3 by sa okrem uvedeného mechanizmu i) zaviedla povinnosť poskytovateľov online obsahových služieb zaistiť cezhraničnú prenosnosť týchto služieb a ii) stanovilo by sa, že všetky zmluvné ustanovenia obmedzujúce cezhraničnú prenosnosť sú nevymožiteľné.

Z pohľadu spotrebiteľov, držiteľov práv a poskytovateľov služieb je pri dosahovaní stanoveného cieľa najúčinnejšia možnosť 3. Pri základnom scenári a možnosti 1 sa držitelia práv v audiovizuálnom sektore a do určitej miery aj v sektore prémiového športového obsahu budú umožneniu prenosnosti svojho obsahu brániť. Pri základnom scenári a možnosti 1 a 2 by poskytovatelia služieb mohli naďalej obmedzovať cezhraničnú prenosnosť, a ak by ju zabezpečiť chceli, mnoho z nich by sa naďalej stretávalo s problémami (zmluvné obmedzenia). Držitelia práv i poskytovatelia služieb by mali vyššie transakčné náklady na prejednanie siete licenčných zmlúv. Pri týchto možnostiach by prechod k cezhraničnej prenosnosti trval dlhšie. Zároveň by nezaisťovali rovnocennosť služieb spotrebiteľom. Iba možnosť 3 účinne zaručí ponúkanie možnosti cezhraničnej prenosnosti a splnenie požiadaviek spotrebiteľa. Preto bola možnosť 3 zvolená ako najlepšia politická voľba.

Preferovaná možnosť reaguje na očakávania spotrebiteľov. Poskytovatelia služieb by mali k dispozícii mechanizmus na určenie miesta poskytovania ich služby na účely prenosnosti a dokázali by lepšie reagovať na potreby svojich zákazníkov. Pokiaľ ide o odvetvie tvorby obsahu, z hľadiska spôsobu poskytovania licencií by boli najviac dotknuté sektory audiovizuálneho a prémiového športového obsahu. Keďže však prenosnosť služieb online obsahu nerozširuje spektrum používateľov služby a ako taká nespochybňuje územnú exkluzivitu licencií, očakáva sa len marginálny dosah na toto odvetvie.

Potenciálne náklady možno rozdeliť na náklady priamo spojené s intervenciou, t. j. náklady poskytovateľov služieb na overenie členského štátu pobytu účastníkov, a náklady, ktoré môžu vzniknúť, ale s intervenciou súvisia len nepriamo, t. j. náklady na prispôsobenie licencií novým pravidlám a náklady poskytovateľov služieb spojené s úpravou technickej infraštruktúry. Technické náklady priamo spojené s intervenciou by nemali byť veľké a dali by sa absorbovať v rámci bežných nákladov poskytovateľov služieb na údržbu softvéru. Náklady spojené so zmluvami ťažko odhadnúť. Návrh však prejednanie zmlúv nevyžaduje. V návrhu sa nestanovujú požiadavky na kvalitu dodávky služby pri cezhraničnom poskytovaní, takže v tomto smere nevznikajú žiadne náklady (poskytovatelia služieb ju môžu zabezpečiť dobrovoľne alebo sa k nej zaviazať v zmluvách so spotrebiteľmi alebo držiteľmi práv).

•Vhodnosť právnych predpisov a ich zjednodušenie

Návrh sa vzťahuje rovnako na všetky podniky vrátane mikropodnikov a MSP. Mechanizmus určenia miesta poskytovania služby na účely prenosnosti, ktorý sa návrhom stanovuje, môžu využiť všetky podniky. Vyňatie MSP z pôsobnosti pravidiel by mohlo ohroziť efektívnosť opatrenia, keďže mnohí z poskytovateľov online obsahu sú práve MSP. Keďže návrh nezahŕňa žiadne výrazné náklady, netreba v kategórii mikropodnikov či MPS minimalizovať náklady spojené s vykonávaním.

Návrh posilní konkurencieschopnosť, keďže pomôže inovácii v sektore online obsahových služieb a priláka k nim viac spotrebiteľov. Návrh nemá žiaden vplyv na medzinárodný obchod.

Návrh podporí využívanie obsahových služieb online. Týka sa online prostredia, pretože dopyt po prenosnosti vzniká prevažne tu. Návrhom sa podporí inovácia a trhový pokrok, pretože sa vzťahuje na všetky online obsahové služby bez ohľadu na použité zariadenia alebo technológie. Návrh teda zohľadňuje nový technologický vývoj, je „digitálny a pripravený pre internet“.

•Základné práva

Návrh bude mať obmedzený vplyv na autorské práva ako vlastnícke práva alebo na slobodu podnikania, ktoré sú uznané v Charte základných práv Európskej únie (články 16 a 17). Opatrenie je opodstatnené vzhľadom na základnú slobodu cezhranične poskytovať a prijímať služby zakotvenú v Zmluve. Obmedzenie vyššie uvedených slobôd (mechanizmom na určenie miesta poskytovania služby na účely prenosnosti, povinnosťou umožniť cezhraničnú prenosnosť a zrušením vymožiteľnosti prípadných zmluvných ustanovení, ktoré sú v rozpore s touto povinnosťou) by bolo opodstatnené vzhľadom na cieľ zaistiť cezhraničnú prenosnosť online obsahových služieb na vnútornom trhu.

4.VPLYV NA ROZPOČET

Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet Európskej únie.

5.OSTATNÉ PRVKY

•Plány vykonávania a monitorovanie, hodnotenie a predkladanie správ

Monitorovanie vplyvu návrhu pozostáva z dvoch fáz.

Prvá sa začne ihneď po prijatí legislatívneho aktu a bude pokračovať až do začiatku jeho uplatňovania. Sústredí sa na to, ako účastníci trhu zavádzajú nariadenie do praxe v členských štátoch, aby sa zabezpečil konzistentný prístup. Komisia zorganizuje stretnutie so zástupcami členských štátov a s príslušnými zainteresovanými stranami, aby zistila, ako môže pri prechode na nové pravidlá pomôcť.

Druhá fáza sa začne prvým dňom uplatňovania nariadenia a zameria sa na účinok pravidiel. Pri tomto monitorovaní sa bude venovať osobitná pozornosť vplyvom na MSP a spotrebiteľov.

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

V článku 1 sa stanovujú ciele a rozsah pôsobnosti návrhu. Návrhom sa zavedie spoločný prístup k zaisteniu toho, aby účastníci mobilných služieb online obsahu v Únii mohli tieto služby využívať aj pri dočasnej návšteve iného členského štátu (cezhraničná prenosnosť).

V článku 2 sa vymedzujú pojmy, ktoré treba v celej EÚ vykladať jednotne. Definuje sa tu „účastník“, teda spotrebiteľ, ktorý má na základe zmluvy o poskytovaní online obsahovej služby prístup k takejto službe a môže ju využívať v členskom štáte svojho pobytu. „Spotrebiteľ“ je vymedzený ako akákoľvek fyzická osoba, ktorá v zmluvách, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, koná na účely, ktoré sa netýkajú jej obchodnej ani podnikateľskej činnosti, remesla ani povolania.

V článku 2 sa vymedzuje aj „členský štát pobytu“, „dočasná prítomnosť“, „online obsahová služba“ a „prenosnosť“. „Členský štát pobytu“ je členský štát, kde má účastník obvyklý pobyt. „Dočasne prítomný“ znamená, že účastník sa nachádza v inom členskom štáte ako členský štát pobytu. Na „online obsahovú službu“ sa návrh vzťahuje, ak: i) sa služba zákonne poskytuje online v členskom štáte pobytu, ii) sa služba poskytuje na prenosnej báze, iii) ide o audiovizuálnu mediálnu službu v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ 19 alebo o službu, ktorej hlavnou črtou je sprístupňovanie diel, iných predmetov alebo prenosov organizácií vysielania. Na účely tohto nariadenia pojem „prenosná“ znamená, že účastníci môžu reálne pristupovať k online obsahovej službe a využívať ju v členskom štáte pobytu bez obmedzenia na určité konkrétne miesto. Pri online obsahových službách sa počíta s dvomi scenármi: i) služby, ktoré sa poskytujú za peňažnú odplatu (priamu či nepriamu) a ii) služby, ktoré sa poskytujú bezodplatne, za predpokladu, že poskytovateľ služby overuje členský štát pobytu účastníka. Príkladom nepriamej platby je, ak účastník platí za balík služieb, ktorý zahŕňa telekomunikačnú službu a online obsahovú službu od iného poskytovateľa. Ak účastník dostáva online obsahovú službu bezodplatne, poskytovateľ mu musí umožniť cezhraničnú prenosnosť, iba ak overuje jeho členský štát pobytu. Ak teda spotrebiteľ iba pristúpi na podmienky používania bezplatnej online obsahovej služby, ale neregistruje sa na webovej stránke takejto služby (a teda poskytovateľ neoveruje členský štát pobytu tohto spotrebiteľa), poskytovateľ služby nie je povinný zabezpečovať cezhraničnú prenosnosť takejto služby.

V článku 3 sa stanovuje povinnosť poskytovateľa umožniť účastníkovi využívanie online obsahovej služby, ak je účastník dočasne prítomný v inom členskom štáte. Znamená to rovnaký obsah dostupný na rovnakom počte a type zariadení a rovnaký rozsah funkcií, ako sa ponúka v členskom štáte pobytu. Táto povinnosť však nezahŕňa žiadne požiadavky na kvalitu, ktoré platia pre poskytovanie danej služby v členskom štáte pobytu. V rámci scenárov cezhraničnej prenosnosti nie je poskytovateľ zodpovedný za prípadné zníženie kvality poskytovania služby – napríklad pre obmedzené internetové pripojenie. Ak sa však poskytovateľ výslovne zaviaže zaručiť účastníkom určitú kvalitu poskytovania služby pri ich dočasnej prítomnosti v iných členských štátoch, je danou dohodou viazaný. Nariadenie zároveň poskytovateľovi ukladá povinnosť informovať účastníka o kvalite poskytovania online obsahovej služby, ak k nej účastník pristupuje a využíva ju v inom členskom štáte, než je jeho členský štát pobytu.

V článku 4 sa stanovuje mechanizmus na určenie miesta poskytovania služby na účely prenosnosti: poskytovanie služby účastníkovi dočasne prítomnému v inom členskom štáte, jeho prístup k nej alebo jej využívanie sa považuje výlučne za poskytovanie, prístup alebo využívanie v členskom štáte pobytu. Z pohľadu udeľovania licencií na autorské a súvisiace práva to znamená, že príslušné autorskoprávne úkony, ku ktorým dochádza v čase poskytovania služby spotrebiteľom na základe cezhraničnej prenosnosti, sa považujú za vykonané výlučne v členskom štáte pobytu. Toto ustanovenie sa uplatňuje aj na všetky ďalšie účely spojené s poskytovaním služby, prístupom k nej alebo jej využívaním v režime cezhraničnej prenosnosti.

V článku 5 sa ďalej stanovuje, že všetky zmluvné podmienky v rozpore s povinnosťou cezhraničnej prenosnosti (najmä tie, ktoré obmedzujú buď možnosti spotrebiteľov z hľadiska cezhraničnej prenosnosti ich online obsahu alebo schopnosť poskytovateľa ju poskytnúť) sú nevymožiteľné. Okrem toho sú nevymožiteľné aj všetky zmluvné podmienky v rozpore s právnym mechanizmom, ktorý poskytovateľom služieb umožňuje splniť si povinnosť cezhraničnej prenosnosti. Platí to pre všetky zmluvné nástroje vrátane zmlúv medzi držiteľmi práv a poskytovateľmi služieb, ako aj medzi poskytovateľmi služieb a ich zákazníkmi. Držitelia práv však môžu vyžadovať, aby poskytovateľ služby použil prostriedky na overenie, že služba sa poskytuje v súlade s nariadením. Návrh obsahuje poistku – takéto vyžadované prostriedky musia byť primerané a nesmú ísť nad rámec nevyhnutný na splnenie ich účelu.

V článku 6 sa stanovuje, že osobné údaje spracovávané na účely nariadenia sa spracujú v súlade so smernicou 95/46/ES a smernicou 2002/58/ES.

V článku 7 sa stanovuje, že nariadenie sa vzťahuje aj na zmluvy uzavreté a práva nadobudnuté pred tým, než sa začalo uplatňovať, ak sa týkajú poskytovania služby, prístupu k nej alebo jej využívania.

2015/0284 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o zaistení cezhraničnej prenosnosti online obsahových služieb na vnútornom trhu

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 20 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 21 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Vnútorný trh je priestorom bez vnútorných hraníc, ktorý si okrem iného vyžaduje voľný pohyb služieb a osôb, a preto je potrebné zaistiť, aby spotrebitelia mohli využívať online obsahové služby, ktoré sprístupňujú obsah ako hudba, hry, filmy či športové podujatia, nielen vo svojom členskom štáte pobytu, ale aj pri dočasnej prítomnosti v ostatných členských štátoch Únie. Preto treba odstrániť prekážky, ktoré bránia cezhraničnému prístupu k online obsahovým službám a ich využívaniu.

(2)Technický vývoj vedie k vzostupu prenosných zariadení ako tablety a smartfóny a čoraz viac tak uľahčuje využívanie online obsahových služieb, keďže ich sprístupňuje bez ohľadu na to, kde sa spotrebiteľ nachádza. U spotrebiteľov rýchlo rastie dopyt po prístupe k obsahu a inovačným online službám nielen v ich vlastnej krajine, ale aj keď sa dočasne nachádzajú v inom členskom štáte Únie.

(3)Čoraz viac spotrebiteľov uzatvára zmluvy s poskytovateľmi služieb o poskytovaní online obsahových služieb. Spotrebitelia, ktorí sú dočasne v inom členskom štáte Únie, však často nemajú prístup k online obsahovým službám, na ktoré nadobudli právo v domovskej krajine, a nemôžu ich využívať.

(4)Poskytovaniu týchto služieb spotrebiteľom pri ich dočasnej prítomnosti v inom členskom štáte bráni viacero prekážok. Niektoré online služby zahŕňajú obsah ako hudba, hry či filmy, ktoré sú na základe legislatívy Únie chránené autorskými a/alebo súvisiacimi právami. Prekážky cezhraničnej prenosnosti online obsahových služieb pramenia predovšetkým z toho, že práva na prenos obsahu chráneného autorskými a/alebo súvisiacimi právami ako audiovizuálne diela sa často udeľujú formou územne obmedzenej licencie, ako aj z toho, že poskytovatelia online služieb sa môžu rozhodnúť obsluhovať iba určité trhy.

(5)To isté platí aj pre ďalšie druhy obsahu ako napríklad športové podujatia, na ktoré sa autorské a/alebo súvisiace práva podľa legislatívy Únie nevzťahujú, ale ktoré môžu podliehať autorským a súvisiacim právam alebo iným osobitným predpisom podľa vnútroštátnej legislatívy a často na ne organizátori týchto podujatí tiež udeľujú licencie alebo sa poskytovateľom online služieb ponúkajú na územnom základe. Prenos takéhoto obsahu organizáciami vysielania chránia súvisiace práva, ktoré boli na úrovni EÚ zosúladené. Okrem toho prenos takéhoto obsahu často zahŕňa prvky chránené autorskými právami ako napríklad hudba, úvodné či záverečné video sekvencie alebo grafika. Okrem toho určité prvky takýchto prenosov spojené s dianím významným pre spoločnosť alebo s udalosťami, o ktoré je vysoký verejný záujem, na účely krátkych správ zosúladila smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ 22 . Audiovizuálne mediálne služby v zmysle smernice 2010/13/EÚ zahŕňajú služby sprístupňujúce obsah ako športové podujatia, správy či aktuality.

(6)Online obsahové služby sa preto čoraz viac predávajú v balíkoch, kde obsah, ktorý nie je chránený autorskými a/alebo súvisiacimi právami, nemožno oddeliť od toho, na ktorý sa autorské a/alebo súvisiace práva vzťahujú, bez výrazného zníženia hodnoty služby poskytovanej spotrebiteľom. Platí to najmä pre prémiový obsah ako športové či iné udalosti, o ktoré majú spotrebitelia veľký záujem. Aby poskytovatelia služieb mohli spotrebiteľom plne sprístupniť svoje online obsahové služby, musí sa toto nariadenie vzťahovať aj na takýto obsah využívaný v rámci online obsahových služieb, a teda aj na audiovizuálne mediálne služby v zmysle smernice 2010/13/EÚ, ako aj na všetok prenos organizácií vysielania.

(7)Práva na diela a iné predmety ochrany harmonizuje okrem iného smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES 23 , smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES 24 , smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/115/ES 25 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/24 26 .

(8)Poskytovatelia online obsahových služieb, ktorí využívajú diela alebo iné predmety ochrany ako knihy, audiovizuálne diela, hudobné nahrávky alebo vysielací materiál teda musia mať práva na používanie takéhoto obsahu na príslušných územiach.

(9)Ak chce poskytovateľ online služby realizovať prenos obsahu chráneného autorskými a súvisiacimi právami, musí mať povolenie od držiteľov príslušných práv ako autorov, výkonných umelcov, producentov alebo organizácií vysielania vo vzťahu k obsahu, ktorý by bol súčasťou daného prenosu. Platí to rovnako, aj keď je cieľom takéhoto prenosu umožniť spotrebiteľovi stiahnutie na účely využitia online obsahovej služby.

(10)Nie vždy je možné licenciu na príslušné práva získať – najmä ak sú licencie k právam na obsah exkluzívne. Na zaručenie svojej územnej exkluzivity sa poskytovatelia online služieb v licenčných zmluvách s držiteľmi práv vrátane organizácií vysielania alebo organizátorov podujatí často zaväzujú, že zabránia prístupu svojich účastníkov k službe a jej využívaniu mimo územia, na ktoré drží poskytovateľ služby licenciu. Tieto zmluvné obmedzenia poskytovateľov služieb nútia k opatreniam ako zamietnutie prístupu k službe z IP adries mimo príslušného územia. Jedna z prekážok cezhraničnej prenosnosti online obsahových služieb teda spočíva v zmluvách medzi poskytovateľmi online služieb a ich účastníkmi, a tie zas odrážajú ustanovenia o územných obmedzeniach v zmluvách medzi danými poskytovateľmi služieb a držiteľmi práv.

(11)Okrem toho Súdny dvor v spojených veciach C-403/08 a C-429/08, Football Association Premier League a i., EÚ:C:2011:631 dospel k záveru, že určité obmedzenia na poskytovanie služieb nemôžu byť odôvodnené vzhľadom na cieľ ochrany práv duševného vlastníctva.

(12)Cieľom tohto nariadenia je preto úprava právneho rámca, ktorá zaistí, aby udeľovanie licencií na práva prestalo byť prekážkou cezhraničnej prenosnosti online obsahových služieb v Únii a aby bolo možné zabezpečiť cezhraničnú prenosnosť.

(13)Toto nariadenie by sa preto malo vzťahovať na online obsahové služby, ktoré poskytovateľ služieb po získaní príslušných práv od držiteľov práv na určitom území poskytuje svojim účastníkom na základe zmluvy akoukoľvek formou vrátane strímingu, sťahovania alebo akoukoľvek inou technikou, ktorá použitie daného obsahu umožňuje. Prihlásenie na odber upozornení na obsah alebo jednoduchý súhlas s použitím HTML cookies by sa na účely tohto nariadenia nemali považovať za zmluvu o poskytovaní online obsahovej služby.

(14)Nariadenie by sa nemalo vzťahovať na online služby, ktoré nie sú audiovizuálnymi mediálnymi službami v zmysle smernice 2010/13/EÚ a ktoré využívajú diela, iné predmety alebo prenosy organizácií vysielania len doplnkovo. Patria sem webové stránky, ktoré len doplnkovo využívajú diela alebo iné predmety ochrany – napríklad grafické prvky či hudbu v pozadí, pričom hlavným účelom týchto stránok je napríklad predaj tovaru.

(15)Toto nariadenie by sa malo uplatňovať len na online obsahové služby, ku ktorým majú účastníci skutočný prístup a môžu ich využívať v členskom štáte svojho obvyklého pobytu bez obmedzenia na určité miesto; nie je totiž vhodné vyžadovať cezhraničnú prenosnosť od poskytovateľov služieb, ktorí neponúkajú prenosné služby v domovskej krajine.

(16)Toto nariadenie by sa malo vzťahovať na online obsahové služby poskytované za peňažnú odplatu. Poskytovatelia týchto služieb dokážu overiť členský štát pobytu svojich účastníkov. Právo využívať online obsahovú službu by sa malo považovať za nadobudnuté za peňažnú odplatu, či už uhradenú priamo poskytovateľovi danej online obsahovej služby alebo inej strane ako napríklad poskytovateľovi balíka, v ktorom je zlúčená telekomunikačná služba a online obsahová služba od iného poskytovateľa.

(17)Na online obsahové služby poskytované bezodplatne sa toto nariadenie vzťahuje tiež, pokiaľ poskytovatelia overujú členský štát pobytu svojich účastníkov. Nariadenie by sa nemalo vzťahovať na online obsahové služby poskytované bezodplatne, ak ich poskytovatelia neoverujú členský štát pobytu účastníkov, keďže inak by museli výrazne zmeniť spôsob poskytovania týchto služieb, čo by zahŕňalo neprimerané náklady. Pokiaľ ide o overovanie členského štátu pobytu účastníka, mali by sa využiť informácie ako platba licenčného poplatku za iné služby poskytované v členskom štáte pobytu, prípadná zmluva o internetovom alebo telefonickom pripojení, IP adresa alebo iné spôsoby autentifikácie, ktoré poskytovateľovi umožnia s primeranou istotou určiť členský štát pobytu účastníka.

(18)Na zaistenie cezhraničnej prenosnosti online obsahových služieb je nevyhnutné vyžadovať, aby poskytovatelia online služieb umožnili svojim účastníkom využívať službu v členskom štáte, kde sa dočasne nachádzajú, sprístupnením rovnakého obsahu na rovnakom počte a rovnakých typoch zariadení, pre rovnaký počet používateľov a s rovnakým rozsahom funkcií, ako ponúkajú v ich členskom štáte pobytu. Táto povinnosť je záväzná, a teda ju strany nemôžu vylúčiť, odchýliť sa od nej, ani meniť jej účinok. Akékoľvek konanie poskytovateľa služby, ktoré by účastníkovi bránilo v prístupe k službe alebo jej využívaní pri dočasnej prítomnosti v niektorom členskom štáte – napríklad obmedzenie funkčnosti služby alebo kvality jej poskytovania – by sa považovali za obchádzanie povinnosti umožniť cezhraničnú prenosnosť online obsahových služieb, a teda by boli v rozpore s týmto nariadením.

(19)Požiadavka, aby sa účastníkom, ktorí sú dočasne v inom členskom štáte než členský štát pobytu, poskytovali online obsahové služby v rovnakej kvalite ako v členskom štáte pobytu, by mohla viesť k vysokým nákladom pre poskytovateľov služieb, a teda v konečnom dôsledku aj pre účastníkov. Nie je preto vhodné, aby toto nariadenie od poskytovateľov online obsahových služieb vyžadovalo opatrenia na zaistenie kvality poskytovania týchto služieb nad rámec kvality ponúkanej miestnym online pripojením, ktoré si účastník pri dočasnej prítomnosti v inom členskom štáte zvolil. V takom prípade poskytovateľ nie je zodpovedný za prípadné zníženie kvality poskytovania služby. Ak sa však poskytovateľ výslovne zaviaže zaručiť účastníkom určitú kvalitu poskytovania služby pri ich dočasnej prítomnosti v iných členských štátoch, je danou dohodou viazaný.

(20)Aby sa zaistilo, že poskytovatelia online obsahových služieb budú dodržiavať povinnosť poskytovať cezhraničnú prenosnosť svojich služieb bez toho, aby získali príslušné práva v inom členskom štáte, je potrebné stanoviť, že tí poskytovatelia služieb, ktorí zákonne poskytujú prenosné online obsahové služby v členskom štáte pobytu účastníkov, majú vždy právo poskytovať takéto služby daným účastníkom pri ich dočasnej prítomnosti v inom členskom štáte. Na to by sa malo stanoviť, že poskytovanie a využívanie takýchto online obsahových služieb a prístup k nim sa považujú za realizované v členskom štáte pobytu účastníka.

(21)Z pohľadu udeľovania licencií na autorské a súvisiace práva to znamená, že príslušné rozmnožovanie, verejný prenos a sprístupňovanie diel a iných predmetov ochrany, ako aj extrakcia či opätovného použitie v súvislosti s databázami chránenými právami sui generis, ku ktorým dochádza v rámci poskytovania služby účastníkom pri ich dočasnej prítomnosti v členskom štáte inom ako členský štát pobytu, by sa mali považovať za realizované v členskom štáte pobytu účastníka. Malo by sa teda uznať, že poskytovatelia služieb tieto úkony vykonávajú na základe povolení, ktoré príslušní držitelia práv udelili pre členský štát pobytu týchto účastníkov. Vždy, keď poskytovatelia služieb vykonajú verejný prenos alebo rozmnožia obsah v členskom štáte účastníka na základe povolenia od príslušných držiteľov práv, účastník dočasne prítomný v členskom štáte inom, než je jeho členský štát pobytu, by mal mať možnosť prístupu k danej službe a jej využívania a podľa potreby by mal byť schopný vykonať akékoľvek relevantné úkony rozmnožovania ako napr. stiahnutie, na ktoré by mal nárok vo vlastnom členskom štáte pobytu. Poskytovanie online obsahovej služby poskytovateľom služby účastníkovi dočasne prítomnému v členskom štáte inom ako jeho členský štát pobytu a využívanie tejto služby účastníkom v súlade s týmto nariadením by sa nemali považovať za porušenie autorských a súvisiacich práv, ani akýkoľvek iných práv súvisiacich s používaním obsahu zahrnutého v danej službe.

(22)Poskytovatelia služieb by nemali niesť zodpovednosť za porušenie akýchkoľvek zmluvných ustanovení, ktoré sú v rozpore s ich povinnosťou umožniť svojim účastníkom využívanie služby v členskom štáte dočasnej prítomnosti. Zmluvné ustanovenia zakazujúce alebo obmedzujúce cezhraničnú prenosnosť online obsahových služieb by preto mali byť nevymožiteľné.

(23)Poskytovatelia služieb by mali zaistiť riadne informovanie svojich účastníkov o podmienkach využívania online obsahových služieb v členských štátoch iných ako členský štát pobytu účastníka. Nariadenie umožňuje držiteľom práv vyžadovať, aby poskytovateľ služby použil účinné prostriedky na overenie, že online obsahová služba sa poskytuje v súlade s týmto nariadením. Je však potrebné zabezpečiť, aby vyžadované prostriedky boli primerané a nepresahovali rámec nevyhnutný na splnenie ich účelu. Medzi príklady potrebných technických a organizačných opatrení patrí vzorkovanie IP adries miesto neustáleho monitorovania polohy, transparentné informovanie jednotlivcov o použitých metódach overovania a o jeho účele a primerané bezpečnostné opatrenia. Keďže pri overovaní nie je dôležitá poloha, ale iba členský štát, v ktorom účastník k službe pristupuje, údaje o presnej polohe by sa na tento účel zbierať a spracovávať nemali. Podobne ak na poskytnutie služby stačí autentifikácia účastníka, nemala by sa vyžadovať jeho identifikácia.

(24)V tomto nariadení sa rešpektujú základné práva a dodržujú zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie. Preto by sa toto nariadenie malo vykladať a uplatňovať v súlade s týmito právami a zásadami, najmä s právom na rešpektovanie súkromného a rodinného života, právom na ochranu osobných údajov, slobodou prejavu a slobodou podnikania. Akékoľvek spracovanie osobných údajov podľa tohto nariadenia by malo rešpektovať základné práva vrátane práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života a práva na ochranu osobných údajov podľa článkov 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie a musí byť v súlade so smernicami 95/46/ES 27 a 2002/58/ES 28 . Poskytovatelia služieb sa najmä musia uistiť, že každé spracovanie osobných údajov podľa tohto nariadenia je nevyhnutné a primerané svojmu účelu.

(25)Týmto nariadením by nemalo byť dotknuté uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže a najmä článkov 101 a 102 zmluvy. Pravidlá stanovené v tomto nariadení by sa nemali použiť na obmedzenie hospodárskej súťaže spôsobom, ktorý je v rozpore so zmluvou.

(26)Licenčné zmluvy na obsah sa zväčša uzatvárajú na pomerne dlhé obdobie. Preto s cieľom zaistiť, aby všetci spotrebitelia s pobytom v Únii mohli využívať cezhraničnú prenosnosť online obsahových služieb z časového hľadiska rovnocenne a bez zbytočných omeškaní, by sa toto nariadenie malo vzťahovať aj na zmluvy uzatvorené a práva nadobudnuté pred prvým dátumom jeho uplatňovania, ak sú relevantné z hľadiska cezhraničnej prenosnosti online obsahovej služby poskytovanej po uvedenom dátume. Je to potrebné aj na zaistenie rovnakých podmienok pre poskytovateľov služieb na vnútornom trhu, keďže poskytovatelia, ktorí s držiteľmi práv uzavreli dlhodobé zmluvy, budú svojim účastníkom môcť ponúknuť cezhraničnú prenosnosť bez ohľadu na to, či majú možnosť tieto zmluvy prerokovať. Navyše by toto ustanovenie malo zabezpečiť, že keď poskytovatelia služieb prijímajú opatrenia potrebné na cezhraničnú prenosnosť ich služieb, budú takúto prenosnosť môcť ponúkať na celý svoj online obsah. V neposlednom rade by sa vďaka nemu držitelia práv mohli vyhnúť potrebe prerokovávať platné licenčné zmluvy s cieľom umožniť ponuku cezhraničnej prenosnosti služieb poskytovateľmi.

(27)Keďže sa teda nariadenie bude vzťahovať na niektoré zmluvy a práva nadobudnuté pred dátumom jeho uplatňovania, je zároveň vhodné stanoviť primeranú lehotu medzi nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia a dátumom jeho uplatňovania, ktorá umožní držiteľom práv a poskytovateľom služieb prijať opatrenia na prispôsobenie sa novej situácii a zároveň umožní poskytovateľom služieb upraviť podmienky využívania ich služieb.

(28)V záujme cieľa zaistenia cezhraničnej prenosnosti online obsahových služieb v Únii je vhodné prijať nariadenie, ktoré sa priamo uplatňuje v členských štátoch. Je to potrebné na zaistenie, aby sa pravidlá cezhraničnej prenosnosti v členských štátoch uplatňovali jednotne a aby nadobudli účinnosť súčasne pre všetky online obsahové služby. Iba nariadením sa zaistí miera právnej istoty potrebná na to, aby mohli spotrebitelia plne využiť cezhraničnú prenosnosť v celej Únii.

(29)Keďže ciel tohto nariadenia – úpravu právneho rámca v záujme poskytovania cezhraničnej prenosnosti online obsahových služieb v Únii – nemôžu dostatočne zabezpečiť členské štáty, a teda ho vzhľadom na rozsah a účinok možno lepšie zaistiť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje toto nariadenie rámec nevyhnutný na dosiahnutie svojho cieľa. Preto toto nariadenie nemá podstatný vplyv na spôsob poskytovania licencií na práva a ich držiteľov ani poskytovateľov služieb nezaväzuje k prejednávaniu zmlúv. Okrem toho toto nariadenie nevyžaduje, aby poskytovateľ prijímal opatrenia na zaistenie kvality poskytovania online obsahových služieb mimo členského štátu pobytu účastníka. A napokon, toto nariadenie sa nevzťahuje na poskytovateľov, ktorí služby poskytujú bez peňažnej odplaty a neoverujú členský štát pobytu účastníkov. Nespôsobuje teda žiadne neprimerané náklady,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1
Cieľ a rozsah pôsobnosti

Článok 2
Vymedzenie pojmov

a)„účastník“ je každý spotrebiteľ, ktorý má na základe zmluvy s poskytovateľom o poskytovaní online obsahovej služby prístup k takejto službe a môže ju využívať v členskom štáte pobytu;

b)„spotrebiteľ“ je každá fyzická osoba, ktorá v zmluvách, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, koná na účely, ktoré sa netýkajú jej obchodnej ani podnikateľskej činnosti, remesla ani povolania,

c)„členský štát pobytu“ je členský štát, kde má účastník obvyklý pobyt;

d)„dočasne prítomný“ znamená, že účastník sa nachádza v členskom štáte inom ako členský štát pobytu;

e)„online obsahová služba“ je služba podľa definície v článkoch 56 a 57 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorú poskytovateľ služby zákonne poskytuje online v členskom štáte pobytu na prenosnom princípe a ktorá je audiovizuálnou mediálnou službou v zmysle smernice 2010/13/EÚ alebo službou, ktorej hlavnou črtou je sprístupňovanie diel, iných predmetov ochrany alebo prenosov organizácií vysielania, či už lineárne alebo na požiadanie,

1.za peňažnú odplatu alebo

2.bezodplatne, za predpokladu, že poskytovateľ overuje členský štát pobytu účastníka;

f)„prenosná“ znamená, že účastníci môžu reálne pristupovať k online obsahovej službe a využívať ju v členskom štáte pobytu bez obmedzenia na určité konkrétne miesto.

Článok 3
Povinnosť umožniť cezhraničnú prenosnosť online obsahových služieb

1.Poskytovateľ online obsahovej služby umožní účastníkovi dočasne prítomnému v členskom štáte prístup k online obsahovej službe a jej využívanie.

2.Pokiaľ s tým poskytovateľ výslovne nesúhlasil, povinnosť stanovená v odseku 1 sa nevzťahuje na žiadne kvalitatívne požiadavky spojené s poskytovaním online obsahovej služby, ktorými je poskytovateľ viazaný pri poskytovaní tejto služby v členskom štáte pobytu.

3.Poskytovateľ online obsahovej služby informuje účastníka o kvalite poskytovania online obsahovej služby poskytovanej v súlade s odsekom 1.

Článok 4
Určenie miesta poskytovania online obsahovej služby, prístupu k nej a jej využívania

Poskytovanie online obsahovej služby účastníkovi, prístup k nej a jej využívanie účastníkom v súlade s článkom 3 ods. 1 sa považuje výlučne za poskytovanie, prístup a využívanie v členskom štáte pobytu, a to aj na účely smernice 96/9/ES, smernice 2001/29/ES, smernice 2006/115/ES, smernice 2009/24 a smernice 2010/13/EÚ.

Článok 5
Zmluvné ustanovenia

1.Všetky zmluvné ustanovenia vrátane tých medzi držiteľmi autorských a súvisiacich práv, držiteľmi akýchkoľvek iných práv spojených s používaním obsahu v rámci online obsahových služieb a poskytovateľmi služieb, ako aj medzi poskytovateľmi služieb a účastníkmi, ktoré sú v rozpore s článkom 3 ods. 1 a článkom 4, sú nevymožiteľné.

2.Bez ohľadu na odsek 1 môžu držitelia autorských a súvisiacich práv alebo držitelia akýchkoľvek iných práv na obsah v rámci online obsahových služieb vyžadovať, aby poskytovateľ služby použil účinné prostriedky na overenie, že online obsahová služba sa poskytuje v súlade s článkom 3 ods. 1, pokiaľ sú vyžadované prostriedky primerané a nepresahujú rámec nevyhnutný na splnenie ich účelu.

Článok 6
Ochrana osobných údajov

Článok 7
Uplatnenie na existujúce zmluvy a nadobudnuté práva

Článok 8
Záverečné ustanovenia

1.Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.Uplatňuje sa od [dátum: 6 mesiacov po jeho uverejnení].

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

(1) Eurostat, prieskum Spoločenstva o používaní IKT v domácnostiach a jednotlivcami v roku 2014.

(2) Eurostat, štatistika informačnej spoločnosti – domácnosti a jednotlivci.

(3) COM(2015) 192 final.

(4) V nedávnom prieskume 33 % respondentov (a až 65 % vo vekovej kategórii 15 – 24 rokov), ktorí aktuálne nemajú predplatený program prístupu k obsahu, uviedlo, že ak by si takýto program predplatili, bola by pre nich dôležitá možnosť prístupu pri cestovaní alebo dočasnom pobyte v inom členskom štáte (Bleskový prieskum Eurobarometra 411 – cezhraničný prístup k online obsahu, august 2015).

(5) http://europa.eu/rapid/press-release_IP-15-5265_en.htm .

(6) Smernica 96/9/ES o právnej ochrane databáz, Ú. v. ES L 077, 27.3.1996, s. 20 – 28.

(7) Smernica 2001/29/ES o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti, Ú. v. ES L 167, 22.6.2001, s. 10 – 19.

(8) Smernica 2006/115/ES o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti duševného vlastníctva, Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 28 – 35.

(9) Smernica 2009/24/ES o právnej ochrane počítačových programov, Ú. v. EÚ L 111, 5.5.2009, s. 16 – 22.

(10) Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36 – 68.

(11) Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1 – 16.

(12) Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, S. 1 – 24.

(13) Pozri https://ec.europa.eu/licences-for-europe-dialogue/en/content/about-site .

(14) http://ec.europa.eu/internal_market/copyright/docs/studies/131216_study_en.pdf .

(15) http://ec.europa.eu/internal_market/copyright/docs/studies/1403_study1_en.pdf .

(16) http://is.jrc.ec.europa.eu/pages/ISG/DigEcocopyrights.html ; http://ec.europa.eu/sport/news/2014/docs/study-sor2014-final-report-gc-compatible_en.pdf .

(17) http://ec.europa.eu/sport/library/studies/study-contribution-spors-economic-growth-final-rpt.pdf .

(18) SWD(2015) 271, SEC(2015) 484.

(19) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách), Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1 – 24.

(20) Ú. v. EÚ C, , s. .

(21) Ú. v. EÚ C, , s. .

(22) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách), Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1 – 24.

(23) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz (Ú. v. ES L 77, 27.3.1996, s. 20 – 28).

(24) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, 22.6.2001, s. 10 – 19).

(25) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/115/ES z 12. decembra 2006 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti duševného vlastníctva (Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 28 – 35).

(26) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/24/ES z 23. apríla 2009 o právnej ochrane počítačových programov (Ú. v. EÚ L 111, 5.5.2009, s. 16 – 22).

(27) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov, Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31 – 50.

(28) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37) zmenená smernicou 2006/24/ES a smernicou 2009/136/ES, „smernica o súkromí v elektronických komunikáciách“.