DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

1.1.        Chudoba a materiálna deprivácia v Európskej únii

V rámci stratégie Európa 2020 si Európska Únia stanovila cieľ, ktorým je znížiť do roku 2020 počet ľudí, ktorí žijú v chudobe alebo sú ohrození chudobou či sociálnym vylúčením, aspoň o 20 miliónov. V dôsledku hospodárskej krízy sa však chudoba a sociálne vylúčenie ešte vyostrili, čo spôsobilo obavy nad tým, ako sa ich dôsledky môžu prejaviť na jednotlivcoch a na spoločnosti ako celku.

V roku 2010 bola takmer jedna štvrtina Európanov (116 miliónov ľudí) ohrozená chudobou alebo sociálnym vylúčením. Je to asi o 2 milióny viac ako v predchádzajúcom roku a prvé údaje, ktoré sú k dispozícii za rok 2011, tento trend potvrdzujú.

Zatiaľ čo potreby tých, ktorí sú na okraji spoločnosti, neustále narastajú, schopnosť členských štátov poskytnúť im podporu sa v mnohých prípadoch znižuje. Sociálna súdržnosť je ohrozená fiškálnymi obmedzeniami viac ako kedykoľvek predtým. V mnohých členských štátoch prevláda pocit, že za tento vývoj sú istým spôsobom zodpovedné politiky, o ktorých sa rozhoduje na európskej úrovni.

Narastajúca úroveň chudoby nepriaznivo ovplyvňuje životné podmienky európskych občanov, z ktorých asi 40 miliónov trpí vážnou materiálnou depriváciou. Hoci tento počet od roku 2005 do roku 2008 výrazne klesol, v období od roku 2009 do roku 2010 sa znova začal zvyšovať tak, že v priebehu jediného roka bojovalo s vážnou materiálnou depriváciou ďalších 342 000 ľudí.

Jednou z hlavných čŕt materiálnej deprivácie je skutočnosť, že ľudia nemajú prístup k potravinám v primeranom množstve a kvalite. Počet obyvateľov Únie, ktorí si nemôžu dovoliť jedlo z mäsa, kurčaťa alebo rýb (alebo vegetariánske jedlo s rovnakou výživovou hodnotou) každý druhý deň (vymedzené Svetovou zdravotníckou organizáciou ako základná potreba) v roku 2010 predstavoval 8,7 %, t. j. 43 miliónov ľudí, pričom podľa prvých údajov za rok 2011 sa tento trend stále zhoršuje.

Osobitne vážnou formou materiálnej deprivácie, ktorá presahuje potravinovú depriváciu, je bezdomovectvo. Mieru bezdomovectva je ťažké vyčísliť, no na základe odhadov bolo v rokoch 2009 – 2010 v Európe 4,1 milióna bezdomovcov. Súčasný nárast miery bezdomovectva je dôsledkom sociálneho vplyvu nízkeho a nerovnakého rastu a zvyšujúcej sa miery nezamestnanosti. Ešte väčším zdrojom obáv je nový profil bezdomovcov, do ktorého patria rodiny s deťmi, mladí ľudia a prisťahovalci.

V Únii žije 25,4 miliónov detí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením. Vo všeobecnosti sú deti v porovnaní so zvyškom obyvateľstva viac ohrozené chudobou či sociálnym vylúčením (deti predstavujú 27 %, zvyšok obyvateľstva 23 %). V tejto situácii sú deti vystavené materiálnej deprivácii, ktorá presahuje aspekt (nesprávnej) výživy. Napríklad 5,7 miliónov detí si musí vystačiť bez nového (nie použitého) oblečenia a 4,7 miliónov detí nemá ani dva páry topánok vhodnej veľkosti (vrátane jedného páru topánok vhodných do každého počasia). Je pravdepodobné, že deti trpiace takýmito formami materiálnej deprivácie budú dosahovať horšie výsledky v škole než ich lepšie zabezpečení kamaráti, ich zdravotný stav bude horší a v dospelom veku nebudú schopné v plnej miere využiť svoj potenciál.

1.2.        Reakcia Únie na chudobu a materiálnu depriváciu

Hlavným nástrojom Únie na podporu zamestnanosti, boj proti chudobe a podporu sociálneho začlenenia je a zostane Európsky sociálny fond (ESF). Tento štrukturálny nástroj investuje priamo do ľudí a ich zručností a je zameraný na zlepšenie ich príležitostí na trhu práce. Niektorí najzraniteľnejší občania, ktorí trpia extrémnymi formami chudoby, sú však tak vzdialení od trhu práce, že nemôžu využívať opatrenia ESF zamerané na sociálne začlenenie vo svoj prospech.

Program distribúcie potravín pre najodkázanejšie osoby EÚ už viac ako dve desaťročia poskytuje potravinovú pomoc takýmto osobám. Bol vytvorený v roku 1987 s cieľom zmysluplne využívať poľnohospodárske prebytky, ktoré by sa inak možno zlikvidovali, tak, že sa poskytnú členským štátom, ktoré majú záujem ich využiť. V priebehu rokov sa táto schéma stala dôležitým zdrojom prostriedkov pre organizácie, ktoré pracujú v priamom kontakte s najviac znevýhodnenými členmi spoločnosti a zabezpečujú im potraviny. Vzhľadom na očakávané vyčerpanie intervenčných zásob, ako aj na ich vysokú nepredvídateľnosť v období rokov 2011 – 2020, stratila táto schéma zameraná na pomoc najodkázanejším osobám v dôsledku nadväzujúcich reforiem spoločnej poľnohospodárskej politiky svoje opodstatnenie a koncom roka 2013 bude ukončená.

Materiálna deprivácia však naďalej spôsobuje vážne problémy a takisto pretrváva potreba poskytnúť najodkázanejším osobám v spoločnosti pomoc na úrovni EÚ. Komisia vo svojom návrhu na nasledujúci viacročný finančný rámec zohľadnila tento stav a vyhradila 2,5 miliárd EUR z rozpočtu na nový nástroj určený na boj proti extrémnym formám chudoby a vylúčenia.

Na základe uvedeného sa navrhovaným nariadením zriaďuje na obdobie rokov 2014 – 2020 nový nástroj, ktorý bude dopĺňať existujúce nástroje súdržnosti, a najmä Európsky sociálny fond, tak, že bude riešiť najhoršie a sociálne najagresívnejšie formy chudoby, potravinovej deprivácie, ako aj bezdomovectva a materiálnej deprivácie detí, pričom sa podporia sprievodné opatrenia zamerané na sociálnu reintegráciu najodkázanejších osôb Únie.

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

2.1.        Stanovisko zainteresovaných strán

Diskusie v Rade a Európskom parlamente, ako aj diskusie s občianskou spoločnosťou a miestnymi subjektmi o súčasných formách pomoci pre najodkázanejšie osoby v rámci programu pre najodkázanejšie osoby poskytli dôležité poznatky a nápady, ktoré možno využiť v budúcnosti. Okrem toho je Komisia otvorená názorom zainteresovaných strán a uskutočnila konzultácie na úrovni EÚ so zastrešujúcimi organizáciami zastupujúcimi poskytovateľov potravinovej pomoci a konečných príjemcov.

Potenciálne výrazné zníženie rozsahu podpory poskytovanej v rámci schémy pre najodkázanejšie osoby v roku 2012 bolo podrobené ostrej kritike zo strany občianskych spoločností, ktoré spolu s regionálnymi a miestnymi subjektmi podčiarkli význam tejto podpory a postavili sa za jej pokračovanie v období, keď potreby neustále narastajú.

Veľké charitatívne organizácie a občianske spoločnosti zastupujúce potravinové banky, ako aj organizácie, ktoré pracujú s deťmi a bezdomovcami, sa opakovane vyjadrili tak, že verejná pomoc, a najmä pomoc na úrovni EÚ, je potrebná.

Uskutočnili sa dve stretnutia so zastrešujúcimi združeniami organizácií zastupujúcimi nielen príjemcov, ale aj skutočných konečných príjemcov. Organizácie vo všeobecnosti privítali možné rozšírenie rozsahu tohto nástroja nad rámec potravinovej pomoci a myšlienku prístupu zameraného na konkrétne osoby.

Názory členských štátov na takýto nástroj sa rozchádzajú: sedem členských štátov sa vyjadrilo proti pokračovaniu programu zameraného na najodkázanejšie osoby po roku 2013. Iné členské štáty ho jednoznačne podporili. Trinásť členských štátov vydalo v decembri 2011 vyhlásenie, v ktorom žiadajú, aby program zameraný na najodkázanejšie osoby pokračoval aj po roku 2013.

Európsky parlament opakovane vyjadril svoje podporné stanovisko k tomu, aby program potravinovej pomoci pokračoval v záujme lepšej sociálnej súdržnosti v Európe.

V decembri 2011 sa jedenásť zastrešujúcich organizácií písomne obrátilo na komisára Andora a generálneho riaditeľa pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie s požiadavkou, aby sa prijali kroky smerom k stratégii EÚ v oblasti bezdomovectva. Európsky parlament takisto vyzval k takejto stratégii najskôr formou písomného vyhlásenia (v roku 2010) a neskôr uznesením (v roku 2011).

V Pakte pre rast a zamestnanosť prijatom na zasadnutí Európskej rady 29. júna 2012 sa uvádza, že „pri vykonávaní konkrétnych odporúčaní pre jednotlivé krajiny budú členské štáty klásť osobitný dôraz na účinné riešenie problému nezamestnanosti a sociálnych dôsledkov krízy […a] na vytváranie a vykonávanie účinných politík v oblasti boja proti chudobe a podpory zraniteľných skupín“.

2.2.        Posúdenie vplyvu

Kľúčovým bodom, ktorý bol predmetom preskúmania v rámci posúdenia vplyvu, bol rozsah nového nástroja. Možnosti, o ktorých sa uvažovalo boli tieto: možnosť č. 0: žiadna finančná podpora, možnosť č. 1: nástroj nadväzujúci na súčasný program zameraný na najodkázanejšie osoby s obmedzením na poskytovanie potravinovej pomoci, možnosť č. 2: nástroj, ktorý by dopĺňal distribúciu potravín s podporou sprievodných opatrení zameraných na sociálne začlenenie príjemcov potravinovej pomoci, a možnosť č. 3: ucelený nástroj materiálnej podpory zameranej na potravinovú pomoc, tovar pre bezdomovcov a tovar pre deti trpiace materiálnou depriváciou v kombinácii so sprievodnými opatreniami zameranými na sociálnu reintegráciu najodkázanejších osôb.

Čistý vplyv možnosti č. 0 závisí od rozdelenia dostupných zdrojov. V čase, keď chudoba narastá, by sa však určite pokladal za nástroj svedčiaci o vytrácajúcej sa solidarite v Európe. V porovnaní s možnosťou č. 1 predstavuje možnosť č. 2 a ešte výraznejšie možnosť č. 3 zníženie objemu potravinovej pomoci, keďže niektoré zdroje sú pridelené iným typom opatrení. Sprievodné opatrenia by však mali zabezpečiť lepšiu udržateľnosť dosiahnutých výsledkov. Možnosť č. 3 je uprednostňovanou možnosťou, keďže najlepšie umožňuje prispôsobiť dané opatrenia miestnym potrebám.

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

Činnosť na úrovni EÚ je odôvodnená článkom 174 (ZFEÚ), v ktorom sa stanovuje, že Únia „na podporu celkového harmonického rozvoja Únie rozvíja a uskutočňuje činnosti vedúce k posilneniu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti“, a článkom 175 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje úloha štrukturálnych fondov EÚ pri dosahovaní tohto cieľa a stanovujú sa pravidlá prijímania osobitných opatrení mimo štrukturálnych fondov.

Vzhľadom na úroveň chudoby a sociálneho vylúčenia v Únii a neprijateľné rozdiely, pokiaľ ide o situáciu v jednotlivých členských štátoch, ktorá sa v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy ďalej zhoršuje a ktorá viedla k oslabeniu sociálnej súdržnosti, ako aj šancí dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020 súvisiace s bojom proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, je činnosť na úrovni EÚ nevyhnutná.

Európska finančná podpora pomáha stimulovať činnosť na úrovni jednotlivých členských štátov, koordinovať ich úsilie a vyvíjať a zavádzať mechanizmy podpory sociálneho začlenenia. Vďaka nej môže Únia slúžiť ako príklad.

4.           VPLYV NA ROZPOČET

V návrhu viacročného rámca, ktorý predložila Komisia, sa predpokladá vyčlenenie sumy 2,5 miliardy EUR v rámci politiky súdržnosti na obdobie rokov 2014 – 2020.

V súlade s článkom 84 ods. 3 nariadenia EÚ č. … (NSU), sa podpora členskému štátu poskytnutá z fondu pokladá za súčasť podielu štrukturálnych fondov prideleného Európskemu sociálnemu fondu.

Navrhnutý rozpočet na obdobie rokov 2014 - 2020 || v miliardách EUR

Politika súdržnosti (štrukturálne fondy) z toho Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby || 339 2,5

*Všetky údaje sú v konštantných cenách za rok 2011

5.           Obsah nariadenia

5.1.        Ciele a rozsah

Všeobecný cieľ Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (ďalej len „fond“) je podporiť sociálnu súdržnosť v Únii tak, že prispeje k dosiahnutiu cieľa stratégie Európa 2020, ktorým je znížiť počet ľudí ohrozených chudobou či sociálnym vylúčením, aspoň o 20 miliónov.

Tento cieľ sa premieta do konkrétneho cieľa, ktorým je podpora vnútroštátnych schém poskytujúcich nefinančnú pomoc najodkázanejším osobám prostredníctvom partnerských organizácií.

Pokiaľ ide o rozsah, fond rieši problém potravinovej deprivácie, bezdomovectva a materiálnej deprivácie detí. Každý členský štát sa môže rozhodnúť pre riešenie jednej alebo viacerých foriem deprivácie. Môže takisto podporiť sprievodné opatrenia, ktoré dopĺňajú materiálnu podporu a tým prispievať k sociálnej reintegrácii najodkázanejších osôb.

5.2.        Oprávnená populácia a zameranie

Populáciu oprávnenú na prijímanie materiálnej pomoci tvoria najodkázanejšie osoby v Únii. Za vymedzenie kritérií identifikácie najodkázanejších osôb, ktorým má byť pomoc poskytnutá, budú zodpovedné členské štáty alebo partnerské organizácie, keďže práve oni môžu túto pomoc najlepšie zacieliť s prihliadnutím na miestne potreby.

Tým, že sa v nariadení vymedzuje druh tovaru, ktorý sa bude distribuovať, konkrétne potraviny alebo základný spotrebný tovar na osobné použitie pre bezdomovcov alebo deti, zahŕňa toto nariadenie aj nepriamy mechanizmus zamerania pomoci.

5.3.        Partnerské organizácie

Partnerské organizácie sú organizácie, ktoré poskytujú potraviny alebo tovar najodkázanejším osobám, či už priamo alebo nepriamo. S cieľom zabezpečiť, aby fond prispieval k udržateľnému znižovaniu miery chudoby a k posilneniu sociálnej súdržnosti, musia samotné organizácie, ktoré poskytujú potraviny alebo tovar priamo, vykonávať činnosti dopĺňajúce poskytovanie materiálnej pomoci so zameraním sa na sociálnu integráciu najodkázanejších skupín. Samotný fond môže podporiť takéto sprievodné opatrenia.

Vnútroštátne orgány môžu nakúpiť potraviny alebo tovar, alebo ich môžu dať k dispozícii partnerským organizáciám, alebo môžu partnerským organizáciám poskytnúť finančné zdroje na ich nákup. Ak potraviny alebo tovar nakúpi partnerská organizácia, môže ich sama distribuovať, alebo môže ich distribúciou poveriť iné partnerské organizácie.

5.4.        Vykonávacie ustanovenia

Prostriedky fondu sa čerpajú podľa vzoru politiky súdržnosti, t. j. prostredníctvom zdieľaného hospodárenia, na základe 7-ročného operačného programu, ktorý sa vzťahuje na obdobie rokov 2014 – 2020.

Nariadenie vychádza z prístupu štrukturálnych fondov, pokiaľ ide o vykonávacie pravidlá, ktoré členským štátom umožňujú predovšetkým využívať štruktúry, menované subjekty a postupy stanovené pre Európsky sociálny fond, ak majú o to záujem, a tak znížiť administratívne zaťaženie spojené s prechodom zo súčasnej schémy zameranej na distribúciu potravín najodkázanejším osobám k novému Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby. Ustanovenia týkajúce sa plánovania, monitorovania, hodnotenia a informácií a komunikácie sú však skrátené a zjednodušené, aby zodpovedali špecifickej povahe cieľov a cieľovej populácie fondu.

Pravidlá týkajúce sa oprávnenosti sú tiež navrhnuté tak, aby zohľadňovali charakter fondu a rôznych aktérov zapojených do jeho realizácie. Predovšetkým sa v tomto nariadení stanovujú zjednodušené metódy týkajúce sa nákladov na väčšinu kategórií výdavkov a otvárajú sa možnosti pre ostatné kategórie.

Systém finančného hospodárenia a kontroly takisto vychádza z logiky štrukturálnych fondov. Niektoré ustanovenia boli takisto upravené a zjednodušené, aby v plnej miere zodpovedali typom operácií, ktoré sa budú z fondu podporovať, najmä pokiaľ ide o predbežné financovanie, obsah žiadostí o platby adresovaných Komisii, ako aj primeranú kontrolu.

Partnerské organizácie majú obmedzenú kapacitu na poskytovanie potrebných predbežných prostriedkov. Členské štáty môžu mať takisto problém mobilizovať zdroje na predbežné financovanie operácií. Okrem toho najväčší počet najodkázanejších osôb žije pravdepodobne v tých členských štátoch, ktoré bojujú s najväčšími fiškálnymi obmedzeniami. S cieľom riešiť túto situáciu, ktorá by mohla ohroziť dosiahnutie cieľa fondu, sa úroveň predbežného financovania stanovila na 11 % celkových prostriedkov, ktoré sa prideľujú členskému štátu. Tým sa umožní pokryť 90 % nákladov na kampaň venovanú pomoci počas prvého roka, do ktorej nie je zahrnutá technická pomoc, doprava, administratívne náklady a sprievodné opatrenia.

2012/0295 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o Fonde európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 175 ods. 3,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[1],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[2],

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)       V súlade so závermi Európskej rady zo 17. júna 2010, v ktorých bola prijatá stratégia Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, si Únia a členské štáty stanovili cieľ, ktorým je znížiť do roku 2020 počet ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením aspoň o 20 miliónov.

(2)       Počet osôb v Únii, ktoré trpia materiálnou alebo dokonca vážnou materiálnou depriváciou, narastá a tieto osoby sú často tak vylúčené, že nemôžu využívať aktivačné opatrenia stanovené v nariadení (EÚ) č. […NSU], a najmä nariadenia (EÚ) č. […ESF].

(3)       V článku 174 ZFEÚ sa stanovuje, že na podporu celkového harmonického rozvoja Únia rozvíja a uskutočňuje činnosti vedúce k posilneniu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti.

(4)       Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (ďalej len „fond“) by mal posilniť sociálnu súdržnosť tak, že bude prispievať k znižovaniu chudoby v Únii podporou vnútroštátnych schém, ktoré poskytujú nefinančnú pomoc najodkázanejším osobám s cieľom zmierniť potravinovú depriváciu, bezdomovectvo a materiálnu depriváciu detí.

(5)       V zmysle článku 317 zmluvy a v kontexte zdieľaného hospodárenia by sa mali stanoviť podmienky, ktoré umožnia Komisii vykonávať svoje úlohy pri plnení všeobecného rozpočtu Únie, a vyjasniť zodpovednosti členských štátov, pokiaľ ide o spoluprácu. Tieto podmienky by mali Komisii umožniť, aby nadobudla istotu v tom, že členské štáty používajú fond zákonným a správnym spôsobom a v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia v zmysle nariadenia Rady č. […] o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“)[3].

(6)       Uvedené predpisy takisto zabezpečujú, aby podporované operácie boli v súlade s uplatniteľným právom Únie a vnútroštátnym právom, najmä s právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na bezpečnosť tovaru, ktorý sa distribuuje najodkázanejším osobám.

(7)       S cieľom stanoviť vhodný finančný rámec by Komisia mala pomocou vykonávacích aktov stanoviť ročné rozdelenie celkových zdrojov podľa členských štátov objektívnym a transparentným spôsobom na základe rozdielov v miere chudoby a materiálnej deprivácie.

(8)       V operačnom programe každého členského štátu by mali byť uvedené a odôvodnené formy materiálnej deprivácie, ktoré sa majú riešiť, a opísané ciele a charakteristické znaky pomoci určenej najodkázanejším osobám, ktorá sa bude poskytovať prostredníctvom vnútroštátnych schém. Mal by zahŕňať aj prvky potrebné na zabezpečenie účinnej a efektívnej realizácie operačného programu.

(9)       Na dosiahnutie maximálnej účinnosti fondu je vhodné najmä na základe situácie v danom členskom štáte stanoviť postup potenciálnych úprav operačného programu.

(10)     Významnou pridanou hodnotou je výmena skúseností a najlepších postupov a Komisia by mala takúto výmenu uľahčiť.

(11)     Na účely monitorovania pokroku pri realizácii operačných programov by členské štáty mali vypracúvať ročné a záverečné správy o realizácii programov, ktoré by mali predkladať Komisii, čím by sa zabezpečil prístup k základným a aktuálnym informáciám. Na ten istý účel by sa mala Komisia každoročne stretávať s jednotlivými členskými štátmi a vykonať bilaterálne zhodnotenie, alebo sa dohodnúť na inom postupe.

(12)     S cieľom zlepšiť kvalitu a koncepciu každého operačného programu ako aj zhodnotiť účinnosť a efektívnosť fondu by sa mali vykonať hodnotenia ex post. Tieto hodnotenia by sa mali doplniť o prieskumy vykonané medzi najodkázanejšími osobami, ktoré využili operačný program, a v prípade potreby o hodnotenia vykonané počas programového obdobia. V tejto súvislosti by sa mali vymedziť zodpovednosti členských štátov a Komisie.

(13)     Občania majú právo vedieť, akým spôsobom a na aký účel sa využívajú finančné zdroje Únie. Na účely rozsiahleho šírenia informácií o výsledkoch fondu a zabezpečenia dostupnosti a transparentnosti, pokiaľ ide o možnosti financovania, by sa mali stanoviť podrobné pravidlá o informáciách a komunikácii, najmä v súvislosti s tým, aké zodpovednosti nesú členské štáty a príjemcovia.

(14)     Uplatňujú sa právne predpisy Únie týkajúce sa ochrany jednotlivcov, pokiaľ ide o spracúvanie osobných údajov a voľný pohyb týchto údajov, najmä smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov[4].

(15)     Je potrebné stanoviť maximálnu úroveň spolufinancovania operačných programov prostredníctvom fondu, aby sa zabezpečil multiplikačný efekt zdrojov Únie, a zároveň by sa mala riešiť situácia členských štátov, ktoré čelia dočasným rozpočtovým ťažkostiam.

(16)     V celej Únii by sa mali uplatňovať jednotné a spravodlivé pravidlá, pokiaľ ide o obdobie oprávnenosti, operácie a výdavky na fond. V podmienkach oprávnenosti by mal byť zohľadnený špecifický charakter cieľov fondu a jeho cieľových populácií, najmä prostredníctvom primeraných podmienok spôsobilosti operácií, ako aj foriem podpory a pravidiel a podmienok úhrady.

(17)     V [návrhu] nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov)[5] sa stanovuje, že výrobky nakúpené v rámci verejnej intervencie sa môžu odpredávať tak, že sa dajú k dispozícii na využitie v schéme distribúcie potravín osobám v najväčšej hmotnej núdzi v Únii, ak sa to stanovuje v danej schéme. Za predpokladu, že by v závislosti od okolností mohlo byť získavanie potravín z používania, spracúvania alebo predaja takýchto zásob ekonomicky najvýhodnejšou možnosťou, je vhodné stanoviť takúto možnosť v tomto nariadení. Sumy z transakcie súvisiacej so zásobami by sa mali použiť v prospech najodkázanejších osôb a ich použitie by nemalo viesť k zredukovaniu povinnosti členských štátov spolufinancovať program. S cieľom zabezpečiť čo najúčinnejšie využitie intervenčných zásob a príjmov z nich by mala Komisia v súlade s článkom 19 písm. e) nariadenia (EÚ) č. [o jednotnej spoločnej organizácii trhov] prijať vykonávacie akty, ktorými sa zavedú postupy, pomocou ktorých sa výrobky v intervenčných zásobách môžu používať, spracúvať alebo predávať na účely programu zameraného na najodkázanejšie osoby.

(18)     Je potrebné, aby sa vymedzili typy opatrení, ktoré možno vykonávať z podnetu Komisie a členských štátov vo forme technickej pomoci s podporou fondu.

(19)     V súlade so zásadou zdieľaného hospodárenia by hlavnú zodpovednosť za realizáciu a kontrolu svojho operačného programu mali niesť členské štáty prostredníctvom svojich systémov riadenia a kontroly.

(20)     Členské štáty by mali prijímať primerané opatrenia, aby zaručili správne vytvorenie a fungovanie svojich systémov riadenia a kontroly s cieľom poskytnúť ubezpečenie, že fond sa využíva zákonným a správnym spôsobom. Preto by sa mali vymedziť povinnosti členských štátov v súvislosti so systémami riadenia a kontroly ich operačných programov a v súvislosti s prevenciou, zisťovaním a nápravou nezrovnalostí a porušení právnych predpisov Únie.

(21)     Členské štáty by mali pre svoje operačné programy vymenovať riadiaci subjekt, certifikačný orgán a funkčne nezávislý orgán auditu. S cieľom poskytnúť členským štátom flexibilitu pri zavádzaní systémov kontroly je vhodné poskytnúť možnosť, aby funkcie certifikačného orgánu vykonával riadiaci subjekt. Členským štátom by sa takisto malo povoliť, aby určili sprostredkovateľské orgány na vykonávanie určitých úloh riadiaceho subjektu alebo certifikačného orgánu. Členské štáty by v takomto prípade mali jasne vymedziť ich príslušné zodpovednosti a funkcie.

(22)     Riadiaci subjekt nesie hlavnú zodpovednosť za účinnú a efektívnu realizáciu fondu a tak plní značné množstvo funkcií súvisiacich s riadením a monitorovaním operačného programu, finančným hospodárením a kontrolami, ako aj s výberom projektov. Mali by sa vymedziť jeho zodpovednosti a funkcie.

(23)     Certifikačný orgán by mal vypracúvať a predkladať Komisii žiadosti o platbu. Mal by vypracúvať ročné účtovné závierky, osvedčovať úplnosť, presnosť a správnosť ročných účtovných závierok a osvedčovať, že výdavky uvedené v účtoch sú v súlade s uplatniteľnými pravidlami Únie a vnútroštátnymi pravidlami. Mali by sa vymedziť jeho zodpovednosti a funkcie.

(24)     Orgán auditu by mal zabezpečovať, aby predmetom auditov boli systémy riadenia a kontroly, vhodná vzorka operácií a ročné účtovné závierky. Mali by sa vymedziť jeho zodpovednosti a funkcie.

(25)     Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Komisie týkajúce sa finančnej kontroly, by sa mala zabezpečiť spolupráca medzi členskými štátmi a Komisiou v rámci tohto nariadenia a mali by sa stanoviť kritériá, ktorými sa Komisii umožní v kontexte svojej stratégie kontroly vnútroštátnych systémov stanoviť stupeň ubezpečenia, ktoré by mala získať od vnútroštátnych orgánov auditu.

(26)     Mali by sa stanoviť právomoci a zodpovednosti Komisie, pokiaľ ide o overovanie účinného fungovania systémov riadenia a kontroly a vyžadovanie prijatia opatrení zo strany členských štátov. Komisia by takisto mala mať právomoc vykonávať audity zamerané na otázky súvisiace s riadnym finančným hospodárením, aby sa mohli vyvodiť závery o výkone fondu.

(27)     Rozpočtové záväzky Únie by sa mali realizovať každoročne. V záujme zabezpečenia účinného riadenia programu je potrebné stanoviť spoločné pravidlá pre vyplácanie priebežných platieb, platieb ročného zostatku a konečného zostatku.

(28)     S cieľom zabezpečiť primerané ubezpečenie pre Komisiu by sa mala priebežná platba uhrádzať vo výške 90 % oprávnených výdavkov uvedených v žiadosti o platbu.

(29)     Predbežným financovaním na začiatku operačného programu by sa malo zabezpečiť, že členský štát má prostriedky na poskytovanie podpory príjemcom pri realizácii operácií od prijatia operačného programu. Uvedené predbežné financovanie by sa malo uplatniť výlučne na tento účel a príjemcovia by mali dostať dostatočné finančné prostriedky na to, aby mohli začať realizovať operácie, ktoré zvolili.

(30)     S cieľom chrániť finančné záujmy Únie by mali byť k dispozícii časovo obmedzené opatrenia, ktoré by umožnili povoľujúcemu úradníkovi vymenovanému delegovaním prerušiť platby, ak existuje dôkaz o závažných nedostatkoch vo fungovaní systémov riadenia a kontroly, dôkaz o nezrovnalostiach týkajúcich sa žiadosti o platbu alebo o nepredložení dokladov na účel preskúmania a schválenia účtovnej závierky.

(31)     Na účely ochrany finančných záujmov Únie a poskytnutia prostriedkov na zabezpečenie realizácie programov by mali existovať opatrenia, ktorými by sa Komisii povolilo pozastavenie platieb.

(32)     S cieľom zabezpečiť, aby sa výdavky financované z rozpočtu Únie v ktoromkoľvek príslušnom rozpočtovom roku použili v súlade s uplatniteľnými pravidlami, mal by sa vytvoriť vhodný rámec ročného preskúmania a schválenia účtovnej závierky. Podľa tohto rámca by mali určené subjekty v súvislosti s operačným programom predložiť Komisii vyhlásenie o riadení spolu s potvrdenou ročnou účtovnou závierkou, ročným súhrnom záverečných audítorských správ, vykonaných kontrol a stanoviskom nezávislého audítora a kontrolnou správou.

(33)     S cieľom zabezpečiť jasný základ a právnu istotu týchto opatrení je potrebné vymedziť podrobný postup ročného preskúmania a schválenia účtovnej závierky uplatniteľnej na fond. Je dôležité stanoviť, aby mal členský štát možnosť vymedziť vo svojej ročnej účtovnej závierke sumu, ktorá je predmetom prebiehajúceho postupu zahŕňajúceho orgán auditu.

(34)     V záujme ochrany rozpočtu Únie a poskytnutia právnej istoty členským štátom je vhodné stanoviť osobitné opatrenia a postupy finančných opráv zo strany členských štátov a Komisie, a najmä vymedziť okolnosti, za akých porušenia uplatniteľných právnych predpisov Únie alebo jednotlivých členských štátov môžu viesť k finančnej oprave.

(35)     Frekvencia auditov operácií by mala byť úmerná rozsahu podpory Únie z fondu. Mal by sa znížiť najmä počet vykonávaných auditov, ak celkové oprávnené náklady na operáciu neprevyšujú sumu 100 000 EUR. Napriek tomu by malo byť možné vykonať audit kedykoľvek v prípade, že existuje dôkaz o nezrovnalosti alebo podvode alebo ako súčasť kontrolovanej vzorky. Aby úroveň auditov vykonávaných Komisiou bola primeraná riziku, mala by mať Komisia možnosť znížiť svoju audítorskú činnosť v súvislosti s operačnými programami, pokiaľ neexistujú závažné nedostatky alebo ak je možné spoľahnúť sa na orgán auditu. Okrem toho by sa v rozsahu auditov mal v plnej miere zohľadniť cieľ fondu a charakteristické znaky jeho cieľových populácií.

(36)     S cieľom zabezpečiť finančnú disciplínu je vhodné vymedziť opatrenia na zrušenie viazanosti akejkoľvek časti rozpočtového záväzku v operačnom programe, najmä vtedy, ak sa suma môže vyňať zo zrušenia viazanosti, a to najmä v prípadoch, ak oneskorenie v realizácii spôsobili okolnosti nezávislé od dotknutej strany, nezvyčajné alebo nepredvídateľné okolnosti a okolnosti, ktorých následkom sa napriek preukázanému úsiliu nemožno vyhnúť.

(37)     S cieľom zmeniť a doplniť určité nepodstatné prvky tohto nariadenia by sa Komisii mala udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy, pokiaľ ide o zodpovednosti členských štátov týkajúce sa postupu pri nahlasovaní nezrovnalostí a vymáhaní neoprávnene vyplatených súm, modalít výmeny informácií o operáciách, opatrení na zabezpečenie primeraného audit trailu, podmienok vnútroštátnych auditov, kritérií vymenúvania riadiacich subjektov a certifikačných orgánov, identifikácie bežne uznaných nosičov údajov a kritérií pre stanovenie úrovne finančnej opravy, ktorá sa má uplatniť. Osobitne dôležité je, aby Komisia viedla počas prípravných prác náležité konzultácie, a to aj na odbornej úrovni.

(38)     Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné odovzdávanie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(39)     Komisia by mala mať právomoc prijímať prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnutia, ktorými stanovuje ročné rozdelenie celkových zdrojov podľa členských štátov, rozhodnutia, ktorými stanovuje ročné rozpočtové prostriedky vyčlenené pre každý členský štát, rozhodnutia o prijatí operačných programov, rozhodnutia o pozastavení platieb, rozhodnutia o finančných opravách a v prípade zrušenia viazanosti rozhodnutia, ktorými sa majú zmeniť a doplniť rozhodnutia o prijatí programov.

(40)     S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia, by sa vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o vzor ročných a záverečných správ o realizácii a zoznam spoločných ukazovateľov, vzor štruktúrovaného prieskumu týkajúceho sa konečných príjemcov, elektronický systém výmeny údajov medzi členskými štátmi a Komisiou, vzor vyhlásenia o riadení, vzory stratégie auditu, stanoviska a ročnej správy o kontrole a metodike výberu vzoriek, pravidlá používania údajov získaných počas auditov a vzor žiadostí o platbu mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie[6].

(41)     Toto nariadenie rešpektuje základné práva a zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie vrátane rešpektovania ľudskej dôstojnosti a súkromného a rodinného života, práva na ochranu osobných údajov, práv dieťaťa, práv starších osôb, rovnosti medzi mužmi a ženami a zákazu diskriminácie. Toto nariadenie sa musí uplatňovať podľa týchto práv a zásad.

(42)     Keďže cieľ tohto nariadenia, konkrétne zlepšiť sociálnu súdržnosť v Únii a prispieť k boju proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality, ako sa stanovuje v tomto článku, toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

HLAVA I VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet

1.           Týmto nariadením sa zriaďuje Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (ďalej len „fond“) na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 a stanovujú sa ciele fondu, rozsah jeho pomoci, dostupné finančné zdroje a kritéria ich prideľovania, a zároveň sa stanovujú pravidlá potrebné na zabezpečenie účinnosti fondu.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Uplatňujú sa tieto vymedzenia pojmov:

(1) „najodkázanejšie osoby“ sú fyzické osoby, či už jednotlivci, rodiny, domácnosti alebo skupiny zložené z takýchto osôb, v prípade ktorých sa zistila potreba pomoci na základe objektívnych kritérií prijatých vnútroštátnymi príslušnými orgánmi alebo vymedzených partnerskými organizáciami a schválených týmito príslušnými orgánmi;

(2) „partnerské organizácie“ sú verejné subjekty alebo neziskové organizácie, ktoré poskytujú najodkázanejším osobám potraviny alebo tovar priamo alebo prostredníctvom partnerských organizácií a ktorých operácie vybral riadiaci subjekt v súlade s článkom 29 ods. 3 písm. b);

(3) „vnútroštátne schémy“ sú akékoľvek schémy, ktoré majú aspoň čiastočne rovnaké ciele ako fond a ktoré na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni vykonávajú verejné subjekty alebo neziskové organizácie;

(4) „operácia“ je projekt, zmluva alebo opatrenie, ktoré boli vybrané riadiacim subjektom príslušného operačného programu alebo v rámci jeho zodpovednosti a ktoré prispievajú k cieľom operačného programu, na ktorý sa vzťahujú;

(5) „dokončená operácia“ je operácia, ktorá bola fyzicky dokončená alebo plne zrealizovaná a v súvislosti s ktorou príjemcovia vykonali všetky náležité platby a bola im vyplatená podpora z príslušného operačného programu;

(6) „príjemca“ je verejný alebo súkromný subjekt zodpovedný za začatie alebo za začatie a vykonávanie operácií;

(7) „konečný príjemca“ je najodkázanejšia osoba, ktorá dostáva potraviny alebo tovar a/alebo využíva sprievodné opatrenia;

(8) „verejná podpora“ je akákoľvek finančná podpora na operáciu, ktorá pochádza z rozpočtu vnútroštátnych, regionálnych alebo miestnych subjektov verejného sektora, z rozpočtu Únie súvisiaceho s fondom, z rozpočtu verejnoprávnych orgánov alebo z rozpočtu združení subjektov verejného sektora alebo akéhokoľvek orgánu spravovaného podľa verejného práva v zmysle článku 1 ods. 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18;

(9) „sprostredkovateľský orgán“ je akýkoľvek verejný alebo súkromný subjekt, za ktorého činnosť je zodpovedný riadiaci subjekt alebo certifikačný orgán alebo ktorý v mene takéhoto orgánu plní povinnosti voči príjemcom vykonávajúcim operácie;

(10) „účtovné obdobie“ je obdobie od 1. júla do 30. júna s výnimkou prvého účtovného obdobia, v súvislosti s ktorým znamená obdobie od dátumu začiatku oprávnenosti výdavkov do 30. júna 2015, pričom posledné účtovné obdobie je od 1. júla 2022 do 30. júna 2023;

(11) „rozpočtový rok“ je obdobie od. 1. januára do 31. decembra.

Článok 3

Ciele

Fond podporuje sociálnu súdržnosť v Únii tak, že prispieva k dosiahnutiu cieľa, ktorým je v súlade so stratégiou Európa 2020 znížiť počet ľudí, ktorí sú ohrození chudobou či sociálnym vylúčením, aspoň o 20 miliónov. Fond prispieva k dosiahnutiu tohto osobitného cieľa zmiernením najhorších foriem chudoby v Únii tým, že poskytuje nefinančnú pomoc najodkázanejším osobám. Tento cieľ sa meria počtom osôb, ktoré prijímajú pomoc od fondu.

Článok 4

Rozsah podpory

1.           Fond podporuje vnútroštátne schémy, v rámci ktorých sa potraviny a základný spotrebný tovar na osobné použitie pre bezdomovcov alebo deti distribuujú pomocou partnerských organizácií vybratých členskými štátmi medzi najodkázanejšie osoby.

2.           Fond môže podporovať sprievodné opatrenia, ktorými sa dopĺňa poskytovanie potravín a tovaru, čím prispieva k sociálnemu začleneniu najodkázanejších osôb.

3.           Fond podporuje vzájomné učenie, vytváranie sietí a šírenie osvedčených postupov v oblasti nefinančnej pomoci pre najodkázanejšie osoby.

Článok 5

Zásady

(1) Časť rozpočtu Únie pridelená fondu sa plní v rámci zdieľaného hospodárenia medzi členskými štátmi a Komisiou v súlade s článkom 55 ods. 1 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách s výnimkou technickej pomoci, ktorá sa poskytuje na podnet Komisie a ktorá sa realizuje v rámci priameho hospodárenia v súlade s článkom 55 ods. 1 písm. a) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(2) Komisia a členské štáty zabezpečujú, aby podpora z fondu bola konzistentná s politikami a prioritami Únie a aby dopĺňala ostatné nástroje Únie.

(3) Podpora z fondu sa realizuje v úzkej spolupráci medzi Komisiou a členskými štátmi.

(4) Členské štáty a orgány, ktoré menujú na tento účel, sú zodpovedné za realizáciu operačných programov a vykonávanie svojich úloh vyplývajúcich z tohto nariadenia v súlade s inštitucionálnym, právnym a finančným rámcom členského štátu a v súlade s týmto nariadením.

(5) Pri opatreniach týkajúcich sa vykonávania a využívania fondu, a najmä finančných a administratívnych zdrojov potrebných pri podávaní správ, hodnotení, riadení a kontrole sa zohľadňuje zásada proporcionality vzhľadom na výšku pridelenej podpory.

(6) Komisia a členské štáty zabezpečujú v súlade so svojimi zodpovednosťami koordináciu s Európskym sociálnym fondom a inými politikami a nástrojmi Únie.

(7) Komisia, členské štáty a príjemcovia uplatňujú zásadu riadneho finančného hospodárenia v súlade s článkom 26 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(8) Komisia a členské štáty zabezpečujú účinnosť fondu, a to najmä pomocou monitorovania, podávania správ a hodnotenia.

(9) Komisia a členské štáty vykonávajú svoje úlohy súvisiace s fondom s cieľom znížiť administratívne zaťaženie príjemcov.

(10) Komisia a členské štáty zabezpečujú podporu rovnosti medzi mužmi a ženami a začlenenie hľadiska rodovej rovnosti počas rôznych štádií realizácie fondu. Komisia a členské štáty prijímajú náležité kroky s cieľom zabrániť akejkoľvek diskriminácii na základe pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo vierovyznania, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie pri získavaní prístupu k fondu.

(11) Operácie financované fondom sú v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi. Konkrétne fond možno využiť len na podporu distribúcie potravín alebo tovaru, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi Únie v oblasti bezpečnosti spotrebného tovaru.

(12) Členské štáty a príjemcovia vyberajú potraviny a tovar na základe objektívnych kritérií. V kritériách výberu potravín, a v prípade potreby tovaru, sa takisto zohľadňujú klimatické a environmentálne aspekty, najmä cieľ zamedziť plytvaniu potravinami.

HLAVA II ZDROJE A PLÁNOVANIE

Článok 6

Celkové zdroje

1. Celkové zdroje, ktoré sú k dispozícii na rozpočtový záväzok z fondu na obdobie rokov 2014 – 2020, predstavujú sumu 2 500 000 000 v cenách v roku 2011, v súlade s ročným rozdelením stanoveným v prílohe II.

2. Na účely plánovania a následného zahrnutia do celkového rozpočtu Únie sa suma finančných zdrojov indexuje sadzbou 2 % ročne.

3. Komisia prijme pomocou vykonávacích aktov rozhodnutie, ktorým stanovuje ročné rozdelenie celkových zdrojov podľa členských štátov v súlade s článkom 84 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. ... (NSU) bez toho, aby bol dotknutý odsek 4 tohto článku, pričom zohľadňuje tieto ukazovatele stanovené Eurostatom:

(a) populácia, ktorá trpí vážnou materiálnou depriváciou

(b) populácia, ktorá žije v domácnostiach s veľmi nízkou pracovnou intenzitou.

4. Na podnet Komisie sa 0,35 % celkových zdrojov prideľuje na technickú pomoc.

Článok 7

Operačný program

1.           Každý členský štát predkladá Komisii jeden operačný program vzťahujúci sa na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. V programe sú zahrnuté tieto body:

(a) identifikácia a odôvodnenie výberu typu(-ov) materiálnej deprivácie, ktorá je predmetom opatrení v rámci operačného programu, a opis každého typu predmetnej materiálnej deprivácie, hlavných charakteristických znakov a cieľov distribúcie potravín alebo tovaru a sprievodných opatrení, ktoré sa majú stanoviť, s ohľadom na výsledky hodnotenia ex ante vykonaného v súlade s článkom 14;

(b) opis zodpovedajúcej(-ich) vnútroštátnej(-ych) schémy(schém) pre každý typ predmetnej materiálnej deprivácie;

(c) opis mechanizmu na stanovenie kritérií oprávnenosti pre najodkázanejšie osoby a v prípade potreby rozdelenie podľa typu predmetnej materiálnej deprivácie;

(d) kritériá výberu operácií a opis mechanizmov výberu a v prípade potreby ich rozdelenie podľa typu predmetnej materiálnej deprivácie;

(e) kritériá výberu partnerských organizácií a v prípade potreby ich rozdelenie podľa typu predmetnej materiálnej deprivácie;

(f) opis mechanizmov používaných na zabezpečenie komplementárnosti s Európskym sociálnym fondom;

(g) opis ustanovení o realizácii operačného programu s identifikáciou riadiaceho subjektu, v uplatniteľnom prípade certifikačného orgánu, orgánu auditu a subjektu, ktorému má Komisia vyplácať platby, ako aj opis postupu monitorovania;

(h) opis opatrení prijatých s cieľom zapojiť príslušné regionálne, miestne a iné subjekty verejného sektora, ako aj subjekty zastupujúce občiansku spoločnosť a subjekty zodpovedné za podporu rovnosti a nediskriminácie pri vypracúvaní operačného programu;

(i) opis plánovaného využitia technickej pomoci v súlade s článkom 25 ods. 2 vrátane opatrení na posilnenie administratívnej kapacity príjemcov v súvislosti s realizáciou operačného programu;

(j) plán financovania, ktorý zahŕňa tieto tabuľky:

i)        tabuľku, v ktorej je na každý rok v súlade s článkom 18 uvedená suma predpokladaných finančných prostriedkov na podporu z fondu a spolufinancovanie v súlade s článkom 18;

ii)       tabuľku, v ktorej sa pre celé programové obdobie uvádza suma celkových finančných prostriedkov na podporu v rámci operačného programu pri každom typu predmetnej materiálnej deprivácie, ako aj zodpovedajúce sprievodné opatrenia.

Partnerské organizácie uvedené v písm. e), ktoré priamo poskytujú potraviny alebo tovar, realizujú činnosti dopĺňajúce poskytovanie materiálnej podpory zamerané na sociálne začlenenie najodkázanejších osôb, a to bez ohľadu na to, či fond tieto činnosti podporuje.

2.           Operačné programy vypracúvajú členské štáty alebo ktorýkoľvek nimi vymenovaný subjekt v spolupráci s príslušnými regionálnymi, miestnymi a inými subjektmi verejného sektora, ako aj subjektmi zastupujúcimi občiansku spoločnosť a subjektmi zodpovednými za podporu rovnosti a nediskriminácie.

3.           Členské štáty vypracúvajú operačné programy v súlade so vzorom uvedeným v prílohe I.

Článok 8

Prijatie operačného programu

1. Komisia posudzuje konzistentnosť operačného programu s týmto nariadením a jeho príspevok k cieľom fondu, pričom zohľadňuje hodnotenie ex ante vykonané v súlade s článkom 14.

2. Komisia môže vzniesť pripomienky do troch mesiacov od dátumu predloženia operačného programu. Členský štát poskytne Komisii všetky potrebné dodatočné informácie a v prípade potreby navrhovaný operačný program upraví.

3. Za predpokladu, že sa všetky pripomienky vznesené Komisiou v súlade s odsekom 2 uspokojivo zohľadnia, Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov schváli operačný program najneskôr do šiestich mesiacov po tom, ako ho členský štát formálne predloží, no najskôr 1. januára 2014.

Článok 9

Zmeny a doplnenia operačného programu

1. Členský štát môže predložiť žiadosť o zmenu a doplnenie operačného programu. K žiadosti priloží upravený operačný program a odôvodnenie vykonaných zmien a doplnení.

2. Komisia posúdi informácie poskytnuté v súlade s odsekom 1, pričom zohľadní odôvodnenie poskytnuté členským štátom. Komisia môže mať pripomienky a členský štát poskytne Komisii všetky potrebné dodatočné informácie.

3. Komisia schváli pomocou vykonávacích aktov zmeny a doplnenia operačného programu najneskôr do piatich mesiacov po tom, ako ho členský štát formálne predloží, a to za predpokladu, že všetky pripomienky Komisie boli uspokojivo zohľadnené.

Článok 10

Platforma

Komisia zriadi platformu na úrovni Únie, ktorá umožní výmenu skúseností, vytváranie kapacít a budovanie sietí, ako aj šírenie relevantných výstupov v oblasti nefinančnej pomoci pre najodkázanejšie osoby.

Okrem toho Komisia aspoň raz za rok konzultuje s organizáciami, ktoré zastupujú partnerské organizácie na úrovni Únie, o realizácii podpory z fondu.

HLAVA III MONITOROVANIE A HODNOTENIE, INFORMÁCIE A KOMUNIKÁCIA

Článok 11

Správy o realizácii a ukazovatele realizácie

1. Od roku 2012 predkladajú členské štáty Komisii do 30. júna každého roku ročnú správu o realizácii operačného programu počas predchádzajúceho rozpočtového roka.

2. Členské štáty vypracúvajú ročné správy o realizácii podľa vzoru prijatého Komisiou vrátane zoznamu spoločných ukazovateľov vstupov a výstupov.

3. Ročné správy o realizácii sa prijímajú za podmienky, že obsahujú všetky požadované informácie podľa vzoru uvedeného v odseku 2 vrátane spoločných ukazovateľov. V prípade, že Komisia ročnú správu o realizácii neprijme, informuje o tom príslušný členský štát do 15 pracovných dní od dátumu doručenia ročnej správy o realizácii. Ak Komisia nezašle uvedenú informáciu v stanovenej lehote, správa sa pokladá za prijatú.

4. Komisia preskúma ročnú správu o realizácii a do dvoch mesiacov od jej doručenia informuje členský štát o svojich pripomienkach.

Ak Komisia neposkytne tieto pripomienky v uvedenej lehote, správy sa považujú za prijaté.

5. Členský štát predloží záverečnú správu o realizácii operačného programu do 30. septembra 2023.

Členské štáty vypracúvajú záverečnú správu o realizácii podľa vzoru prijatého Komisiou.

Komisia preskúma záverečnú správu o realizácii a do piatich mesiacov od jej doručenia informuje členský štát o svojich pripomienkach.

Ak Komisia neposkytne tieto pripomienky v uvedenej lehote, správy sa považujú za prijaté.

6. Komisia prijme vzor ročnej správy o realizácii vrátane zoznamu spoločných ukazovateľov a vzor záverečnej správy o realizácii prostredníctvom vykonávacieho aktu. Tento vykonávací akt sa prijíma v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 60 ods. 2.

7. Komisia môže členskému štátu adresovať pripomienky týkajúce sa realizácie operačného programu. Riadiaci subjekt do troch mesiacov informuje Komisiu o prijatých nápravných opatreniach.

8. Riadiaci subjekt uverejní zhrnutie obsahu každej ročnej a záverečnej správy o realizácii.

Článok 12

Bilaterálne stretnutie venované zhodnoteniu

1.           V období rokov 2014 až 2022 sa Komisia každoročne stretáva s každým členským štátom, pokiaľ sa nedohodnú inak, aby zhodnotila priebeh realizácie operačného programu, pričom v uplatniteľnom prípade berie do úvahy ročnú správu o realizácii a pripomienky Komisie uvedené v článku 11 ods. 7.

2.           Bilaterálnemu stretnutiu venovanému zhodnoteniu predsedá Komisia.

3.           Členský štát zabezpečí, aby sa v súvislosti s pripomienkami Komisie po stretnutí prijali náležité následné kroky.

Článok 13

Všeobecné ustanovenia o hodnotení

1.           Členské štáty poskytujú zdroje potrebné na vykonanie hodnotení a zabezpečujú zavedenie postupov, prostredníctvom ktorých možno vytvárať a zbierať údaje potrebné pri hodnoteniach vrátane údajov týkajúcich sa spoločných ukazovateľov uvedených v článku 11.

2.           Hodnotenia vykonávajú odborníci funkčne nezávislí od subjektov zodpovedných za realizáciu operačných programov. Všetky hodnotenia sa zverejnia v celom rozsahu.

Článok 14

Hodnotenie ex ante

1.           Členské štáty vykonávajú hodnotenie ex ante operačného programu.

2.           Hodnotenie ex ante sa vykonáva v rámci zodpovednosti orgánu zodpovedného za prípravu operačných programov. Komisii sa predkladá súčasne s operačným programom a spolu so zhrnutím.

3.           V rámci hodnotení ex ante sa hodnotia tieto prvky:

(a) prínos k hlavnému cieľu Únie, ktorým je znížiť do roku 2020 počet ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením aspoň o 20 miliónov s prihliadnutím na vybraný typ predmetnej materiálnej deprivácie a s ohľadom na situáciu v konkrétnom členskom štáte, pokiaľ ide o chudobu, sociálne vylúčenie a materiálnu depriváciu;

(b) vnútorná súdržnosť navrhovaného operačného programu a jeho vzťah k iným relevantným finančným nástrojom;

(c) konzistentnosť prideľovania rozpočtových prostriedkov s cieľmi operačného programu;

(d) príspevok očakávaných výstupov k výsledkom;

(e) vhodnosť postupov monitorovania operačného programu a zbierania údajov potrebných na vykonanie hodnotení.

Článok 15

Hodnotenie počas programového obdobia

1. Počas programového obdobia môže riadiaci subjekt vykonávať hodnotenia s cieľom posúdiť účinnosť a efektívnosť operačného programu.

2. Riadiaci subjekt uskutoční v rokoch 2017 a 2021 štruktúrovaný prieskum o konečných príjemcoch podľa vzoru, ktorý stanoví Komisia. Komisia prijme uvedený vzor prostredníctvom vykonávacieho aktu. Tento vykonávací akt sa prijíma v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 60 ods. 2.

3. Komisia môže vykonať hodnotenie operačného programu z vlastnej iniciatívy.

Článok 16

Hodnotenie ex post

Komisia vykonáva z vlastnej iniciatívy v úzkej spolupráci s členskými štátmi a s pomocou externých odborníkov hodnotenie ex post s cieľom posúdiť účinnosť a udržateľnosť dosiahnutých výsledkov a zmerať pridanú hodnotu fondu. Hodnotenie ex post sa vykoná do 31. decembra 2023.

Článok 17

Poskytovanie informácií a komunikácia

1.           Členské štáty poskytujú informácie o činnostiach podporovaných z fondu a zároveň tieto činnosti propagujú. Informácie sú určené najodkázanejším osobám, médiám a širokej verejnosti. Podčiarkuje sa v nich úloha Únie a zabezpečuje zviditeľnenie príspevku z fondu.

2.           S cieľom zabezpečiť transparentnosť pri podpore fondu riadiaci subjekt uchováva zoznam operácií podporených fondom vo formáte CSV alebo XML dostupný na webovej stránke. Tento zoznam zahŕňa prinajmenšom informácie, ako je meno príjemcu, adresa príjemcu a pridelená suma zo zdrojov Únie, ako aj typ predmetnej materiálnej deprivácie.

Uvedený zoznam operácií sa aktualizuje aspoň raz za dvanásť mesiacov.

3.           Počas realizácie operácie príjemcovia a partnerské organizácie informujú verejnosť o podpore získanej z fondu tak, že umiestnia aspoň jeden plagát s informáciami o operácii (s veľkosťou aspoň A3) a o finančnej podpore z Únie na také miesto, kde ho verejnosť ľahko uvidí, a na každé miesto poskytovania potravín a tovaru. Takisto informujú o každom sprievodnom opatrení, pokiaľ je to v rámci distribúcie možné.

Uvedení príjemcovia a partnerské organizácie, ktoré majú webové stránky, takisto uverejňujú krátky opis operácií vrátane ich cieľov a výsledkov, pričom vyzdvihujú finančnú pomoc Únie.

4.           Pri všetkých informačných a komunikačných opatreniach, ktoré vykonávajú príjemcovia a partnerské organizácie, sa uvádza podpora z fondu pre danú operáciu zobrazením znaku Európskej únie spolu s odkazom na Úniu a fond.

5.           Riadiaci subjekt informuje príjemcov o uverejnení zoznamu operácií v súlade s odsekom 2. Riadiaci subjekt poskytuje informácie a propagačné materiály vrátane vzorov v elektronickej forme, čím pomáha príjemcom a partnerským organizáciám plniť svoje povinnosti, ako sa stanovuje v odseku 3.

6.           Pri spracúvaní osobných údajov podľa tohto článku riadiaci subjekt, ako aj príjemcovia a partnerské organizácie postupujú v súlade so smernicou 95/46/ES.

HLAVA IV FINANČNÁ PODPORA Z FONDU

Článok 18

Spolufinancovanie

1.           Miera spolufinancovania na úrovni operačného programu nepresiahne 85 % oprávnených verejných výdavkov.

2.           V rozhodnutí Komisie, ktorým sa prijíma operačný program, sa stanovuje miera spolufinancovania operačného programu a maximálna výška podpory z fondu.

3.           Opatrenia súvisiace s technickou pomocou vykonávané na podnet Komisie alebo v mene Komisie môžu byť financované vo výške 100 %.

Článok 19

Zvýšenie platieb pre členské štáty s dočasnými rozpočtovými problémami

1.           Na požiadanie členského štátu môžu byť priebežné platby a platby konečného zostatku zvýšené o 10 percentuálnych bodov nad mieru spolufinancovania vzťahujúcu sa na operačný program. Zvýšená miera, ktorá nesmie prekročiť 100 %, sa uplatňuje na žiadosti o platbu týkajúcu sa účtovného obdobia, v ktorom členský štát predložil svoju žiadosť, a v nasledujúcich účtovných obdobiach, počas ktorých členský štát spĺňa jednu z týchto podmienok:

(a) príslušný členský štát prijal euro a dostáva makrofinančnú pomoc od Únie podľa nariadenia Rady (EÚ) č. 407/2010[7];

(b) príslušný členský štát neprijal euro a dostáva strednodobú finančnú pomoc v súlade s nariadením Rady (ES) č. 332/2002[8];

(c) finančná pomoc sa mu poskytuje v súlade so Zmluvou o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu.

2.           Bez ohľadu na odsek 1 podpora Únie vo forme priebežných platieb a platieb konečného zostatku nesmie byť vyššia ako verejná podpora a maximálna výška podpory z fondu, ako sa stanovuje v rozhodnutí Komisie, ktorým sa schvaľuje operačný program.

Článok 20

Obdobie oprávnenosti

1.           Výdavky sú oprávnené na podporu z operačného programu vtedy, ak ich príjemcovia vynaložia a uhradia v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2022.

2.           Podpora z operačného programu sa neudeľuje na operácie, ktoré boli fyzicky ukončené alebo plne zrealizované predtým, ako príjemca predloží žiadosť o financovanie v rámci operačného programu riadiacemu subjektu, a to bez ohľadu na to, či príjemca uhradil všetky súvisiace platby.

3.           Tento článok nemá vplyv na pravidlá oprávnenosti na technickú pomoc poskytovanú z iniciatívy Komisie, ako sa stanovuje v článku 25.

4.           V prípade zmeny a doplnenia operačného programu výdavky, ktoré sa stanú oprávnenými z dôvodu zmeny a doplnenia operačného programu, sú oprávnené len odo dňa predloženia žiadosti o zmenu a doplnenie Komisii.

Článok 21

Oprávnenosť operácií

1.           Operácie podporované operačným programom sa realizujú v členskom štáte, na ktorý sa vzťahuje daný operačný program.

2.           Operácie môžu dostať podporu z operačného programu za predpokladu, že boli vybraté v súlade so spravodlivým a transparentným postupom na základe kritérií stanovených v operačnom programe.

3.           Potraviny a tovar pre bezdomovcov alebo pre deti môž nakúpiť samotné partnerské organizácie.

Môže ich nakúpiť aj subjekt verejného sektora, ktorý ich bezplatne poskytne partnerským organizáciám. V takom prípade sa potraviny môžu získať z používania, spracúvania alebo predaja výrobkov v intervenčných zásobách, ktoré sa dajú k dispozícii v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. [o jednotnej spoločnej organizácii trhov] za predpokladu, že je to ekonomicky najvýhodnejšia možnosť a nespôsobí neprimerané oneskorenie pri dodávke potravín partnerským organizáciám. Sumy z transakcie súvisiacej s uvedenými zásobami sa použijú v prospech najodkázanejších osôb a ich použitie nesmie viesť k zredukovaniu povinnosti členských štátov spolufinancovať program, stanovenej v článku 18 tohto nariadenia.

Komisia uplatňuje postupy prijaté podľa článku 19 písm. e) nariadenia (EÚ) č. [o jednotnej spoločnej organizácii trhov], podľa ktorého sa výrobky v intervenčných zásobách môžu používať, spracúvať alebo predávať na účely tohto nariadenia s cieľom zabezpečiť čo možno najúčinnejšie využitie intervenčných zásob a ziskov z nich.

4.           Materiálna pomoc sa distribuuje najodkázanejším osobám bezplatne.

5.           Operácia podporovaná z fondu nedostáva podporu zo žiadneho iného nástroja Únie.

Článok 22

Formy podpory

Fond využívajú členské štáty na poskytovanie podpory vo forme grantov, materiálnej pomoci alebo ich kombinácie.

Článok 23

Formy grantov

1.           Granty môžu mať tieto formy:

(a) úhrada skutočne vynaložených a zaplatených oprávnených nákladov ;

(b) úhrada na základe jednotkových nákladov;

(c) jednorazové platby nepresahujúce 100 000 EUR verejnej podpory;

(d) paušálne financovanie určené uplatnením percentuálneho podielu na jednu alebo niekoľko vymedzených kategórií nákladov.

2.           Možnosti uvedené v odseku 1 sa môžu kombinovať len v prípade, že každá sa vzťahuje na inú kategóriu nákladov alebo ak sa použijú pri po sebe nasledujúcich fázach operácie.

3.           Sumy uvedené v odseku 1 písm. b), c) a d) sa stanovujú na základe:

(a) spravodlivej, nestrannej a overiteľnej metódy výpočtu založenej na:

i) štatistických údajoch alebo iných objektívnych informáciách; alebo

ii) overených historických údajoch o jednotlivých príjemcoch alebo na základe uplatnenia ich zvyčajných postupov účtovania nákladov;

(b) metód a zodpovedajúcich jednotkových nákladov, jednorazových platieb a paušálneho financovania, ktoré sú v rámci režimov grantov financované výlučne príslušným členským štátom pri podobnom type operácie a príjemcu;

(c) sadzieb stanovených týmto nariadením;

(d) jednotlivých prípadov s odkazom na návrh rozpočtu odsúhlasený ex ante riadiacim subjektom, ak verejná podpora neprekročí sumu 100 000 EUR.

4.           Sumy vypočítané vo formách uvedených v odseku 1 písm. b), c) a d) sa pokladajú za oprávnené výdavky vynaložené a zaplatené príjemcom na účely uplatňovania hlavy VI.

5.           V dokumente, v ktorom sa stanovujú podmienky podpory pre každú operáciu, sa stanoví metóda, ktorá sa má uplatniť na určenie nákladov operácie a podmienok na vyplatenie grantu.

Článok 24

Oprávnenosť výdavkov

1.           Náklady oprávnené na podporu z operačného programu sú:

(a) náklady na nákup potravín a základného spotrebného tovaru na osobné použitie pre bezdomovcov alebo deti;

(b) ak potraviny alebo základný spotrebný tovar na osobné použitie pre bezdomovcov alebo deti nakupuje subjekt verejného sektora, ktorý ich poskytne partnerským organizáciám, náklady na prepravu potravín alebo tovaru do skladov partnerských organizácií v paušálnej sadzbe 1 % nákladov uvedených v písm. a);

(c) administratívne náklady, náklady na dopravu a skladovanie vzniknuté partnerským organizáciám v paušálnej sadzbe 5 % nákladov uvedených v písm. a);

(d) náklady na činnosti, ktorých cieľom je sociálne začlenenie, realizované a vykázané partnerskými organizáciami poskytujúcimi priamu materiálnu pomoc najodkázanejším osobám v paušálnej sadzbe 5 % nákladov uvedených v písm. a);

(e) náklady vynaložené podľa článku 25.

2.           Na podporu z operačného programu nie sú oprávnené tieto náklady:

(a) úrok z dlhu;

(b) náklady na použitý tovar;

(c) daň z pridanej hodnoty. Sumy DPH sú však oprávnené, ak nie sú vymáhateľné v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov o DPH a ak sú zaplatené príjemcom, ktorý nie je nezdaniteľnou osobou, ako sa vymedzuje v článku 13 ods. 1 prvom pododseku smernice Rady 2006/112/ES[9].

Článok 25

Technická pomoc

1.           Fond môže na podnet Komisie alebo v jej mene financovať prípravu, monitorovanie, administratívnu a technickú pomoc, audit, opatrenia zamerané na šírenie informácií, kontrolu a hodnotenie potrebné pri vykonávaní tohto nariadenia, ako aj činnosti súvisiace s platformou podľa článku 10, a to do výšky 0,35 % jemu pridelených ročných rozpočtových prostriedkov.

2.           Na podnet členských štátov môže operačný program financovať prípravu, riadenie, monitorovanie, administratívnu a technickú pomoc, audit, opatrenia zamerané na šírenie informácií, opatrenia kontrolu a hodnotenie potrebné pri vykonávaní tohto nariadenia, a to do výšky 4 % pridelených rozpočtových prostriedkov fondu. Môže financovať aj technickú pomoc a vytváranie kapacít partnerských organizácií.

HLAVA V RIADENIE A KONTROLA

Článok 26

Všeobecné zásady systémov riadenia a kontroly v členských štátoch

Systémy riadenia a kontroly stanovujú:

(a) opis funkcií každého príslušného subjektu zapojeného do riadenia a kontroly a rozdelenie týchto funkcií v rámci každého subjektu;

(b) povinnosť dodržiavať zásadu oddelenia funkcií medzi týmito subjektmi alebo v rámci nich;

(c) postupy na zabezpečenie korektnosti a správnosti vykázaných výdavkov;

(d) počítačové systémy účtovníctva, uchovávania a prenosu finančných údajov a údajov o ukazovateľoch, monitorovania a podávania správ;

(e) systémy podávania správ a monitorovania v prípadoch, keď zodpovedný orgán poverí výkonom úloh iný orgán;

(f) režim pre audit fungovania systémov riadenia a kontroly;

(g) systémy a postupy na zabezpečenie adekvátneho audit trailu;

(h) predchádzanie, zisťovanie a opravu nezrovnalostí vrátane podvodu a vymáhanie neoprávnene vyplatených súm vrátane všetkých úrokov.

Článok 27

Zodpovednosti členských štátov

1.           Členské štáty vykonávajú povinnosti v oblasti riadenia, kontroly a auditu a nesú z toho vyplývajúcu zodpovednosť stanovenú v pravidlách zdieľaného hospodárenia, ktoré sú uvedené v nariadení o rozpočtových pravidlách a v tomto nariadení. V súlade so zásadou zdieľaného hospodárenia členské štáty zodpovedajú za riadenie a kontrolu operačných programov.

2.           Členské štáty predchádzajú nezrovnalostiam, zisťujú a opravujú ich a vymáhajú neoprávnene vyplatené sumy spolu s úrokmi z omeškania. O týchto nezrovnalostiach, ako aj o pokroku v súvisiacich administratívnych a súdnych konaniach informujú Komisiu.

Ak sumy neoprávnene vyplatené príjemcovi nemožno vymôcť z dôvodu pochybenia alebo nedbanlivosti na strane členského štátu, členský štát je zodpovedný za vrátenie príslušných súm do všeobecného rozpočtu Únie.

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 59, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá týkajúce sa povinností členských štátov uvedených v tomto odseku.

3.           Členské štáty zavedú a uplatnia postup nezávislého posudzovania a riešenia sťažností týkajúcich sa výberu alebo realizácie operácií, ktoré sú spolufinancované z fondu. Členské štáty podajú Komisii na požiadanie správu o výsledkoch týchto posúdení.

4.           Všetky úradné výmeny informácií medzi členským štátom a Komisiou sa uskutočnia pomocou elektronického systému výmeny údajov zriadeného v súlade s podmienkami stanovenými Komisiou prostredníctvom vykonávacích aktov. Tieto vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 60 ods. 3.

Článok 28

Menovanie a organizácia subjektov riadenia a kontroly

1.           Členský štát vymenuje vnútroštátny subjekt alebo orgán verejného sektora za riadiaci subjekt.

2.           Členský štát vymenuje vnútroštátny subjekt alebo orgán verejného sektora bez toho, aby bol dotknutý odsek 3.

3.           Členský štát môže vymenovať riadiaci subjekt, ktorý navyše vykonáva úlohy certifikačného orgánu.

4.           Členský štát vymenuje vnútroštátny subjekt alebo orgán verejného sektora, funkčne nezávislý od riadiaceho subjektu a certifikačného orgánu, za orgán auditu.

5.           Za predpokladu, že sa rešpektuje zásada oddelenia funkcií, môže riadiaci subjekt, v príslušných prípadoch certifikačný orgán a orgán auditu tvoriť súčasť toho istého subjektu alebo orgánu verejného sektora.

6.           Členský štát môže vymenovať jeden alebo viac sprostredkovateľských orgánov na plnenie určitých úloh riadiaceho subjektu alebo certifikačného orgánu v rámci zodpovednosti daného subjektu alebo orgánu. Príslušné dohody medzi riadiacim subjektom alebo certifikačným orgánom a sprostredkovateľskými orgánmi sa úradne zaznamenávajú v písomnej forme.

7.           Členský štát alebo riadiaci subjekt môže poveriť riadením časti operačného programu sprostredkovateľský orgán formou písomnej dohody uzavretej medzi sprostredkovateľským subjektom a členským štátom alebo riadiacim subjektom. Sprostredkovateľský subjekt poskytne záruky svojej solventnosti a spôsobilosti v príslušnej oblasti, ako aj v administratívnom a finančnom riadení.

8.           Členský štát písomne stanovuje pravidlá, ktorými sa spravujú jeho vzťahy s riadiacim subjektom, certifikačným orgánom a orgánom auditu, vzťahy medzi týmito subjektmi a vzťahy týchto subjektov s Komisiou.

Článok 29

Funkcie riadiaceho subjektu

1.           Riadiaci subjekt zodpovedá za riadenie operačného programu v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia.

2.           V súvislosti s riadením operačného programu riadiaci subjekt:

(a) vypracúva a predkladá Komisii ročné a záverečné správy o realizácii;

(b) sprístupňuje sprostredkovateľským orgánom a príjemcom informácie, ktoré sú relevantné pre vykonávanie ich úloh a realizáciu príslušných operácií;

(c) zriadi systém elektronického zaznamenávania a uchovávania údajov, ktoré sú potrebné na monitorovanie, hodnotenie, finančné hospodárenie, preverovanie a audit;

(d) zabezpečuje, aby údaje uvedené v písm. c) boli zozbierané, vložené a uložené v systéme v súlade s ustanoveniami smernice 95/46/ES.

3.           V súvislosti s výberom operácií riadiaci subjekt:

(a) vypracúva a uplatňuje vhodné nediskriminačné a transparentné postupy a kritériá výberu;

(b) zabezpečuje, aby vybratá operácia:

i) spadala do rozsahu fondu a operačného programu;

ii) spĺňala kritériá stanovené v operačnom programe a v článkoch 20, 21 a 24;

iii) zohľadňovala zásady stanovené v článku 5 ods. 10, 11 a 12.

(c) poskytne príjemcovi dokument, ktorým sa stanovujú podmienky udelenia podpory pre každú operáciu vrátane osobitných požiadaviek týkajúcich sa výrobkov alebo služieb, ktoré sa majú dodávať v rámci operácie, ako aj vrátane finančného plánu a časového obmedzenia realizácie operácie;

(d) uistí sa, že príjemca má administratívnu, finančnú a prevádzkovú kapacitu na splnenie podmienok stanovených v písmene c) pred tým, ako sa operácia schváli;

(e) uistí sa, že ak sa operácia začala ešte pred predložením žiadosti o financovanie riadiacemu subjektu, boli splnené právne predpisy Únie a vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa operácie;

(f) určí typ materiálnej pomoci, ktorej sa pripíšu výdavky na príslušnú operáciu.

4.           V súvislosti s finančným hospodárením a kontrolou operačného programu riadiaci subjekt:

(a) overuje, či výrobky a služby, ktoré sú predmetom spolufinancovania, boli dodané a či výdavky na operácie vykázané príjemcami príjemcovia zaplatili a či sú v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi predpismi, operačným programom a podmienkami pre získanie podpory na operáciu;

(b) zabezpečuje, aby príjemcovia zapojení do realizácie operácií, ktoré sa preplácajú podľa článku 23 ods. 1 písm. a), viedli buď samostatný účtovný systém alebo vhodné kódové označenie účtov pre všetky transakcie súvisiace s operáciou;

(c) zavádza účinné a primerané opatrenia proti podvodom, pričom zohľadňuje zistené riziká;

(d) stanovuje postupy na zabezpečenie toho, aby sa všetky doklady týkajúce sa výdavkov a auditov, ktoré sú potrebné na účely adekvátneho audit trailu, uchovávali v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 26 písm. g);

(e) vypracuje vyhlásenie o riadení a ročný súhrn, ako sa uvádza v článku 56 ods. 5 písm. a) a b) nariadenia o o rozpočtových pravidlách.

5.           Overenia podľa odseku 4 písm. a) zahŕňajú tieto postupy:

(a) administratívne overovanie každej žiadosti príjemcov o úhradu

(b) overenie operácií na mieste.

Frekvencia a pokrytie overení na mieste je primeraná výške verejnej podpory udelenej na operáciu a úrovni rizika zistenej týmito overeniami a auditmi vykonávanými orgánmi auditu v prípade celého systému riadenia a kontroly.

6.           Overovanie jednotlivých operácií na mieste podľa odseku 5 písm. b) sa môže vykonávať na vzorke.

7.           Ak je riadiaci subjekt súčasne príjemcom v rámci operačného programu, opatreniami na overovanie uvedenými v odseku 4 písm. a) sa zabezpečí primerané oddelenie funkcií.

8.           Komisia prijíma delegované akty v súlade s článkom 59, ktorým sa stanovujú modality výmeny informácií uvedených v odseku 2 písm. c).

9.           Komisia prijíma delegované akty v súlade s článkom 59, ktorým sa stanovujú pravidlá týkajúce sa dohôd o audit traile uvedenom v odseku 4 písm. d).

10.         Komisia prijíma prostredníctvom vykonávacích aktov vzor vyhlásenia o riadení uvedeného v odseku 4 písm. e). Tieto vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom konzultačným postupom uvedeným v článku 60 ods. 2.

Článok 30

Funkcie certifikačného orgánu

Certifikačný orgán je zodpovedný najmä za:

1.           vypracúvanie a predkladanie žiadostí o platby Komisii a za osvedčovanie, že vychádzajú zo spoľahlivých účtovných systémov, sú založené na overiteľných podporných dokumentoch a boli podrobené overeniam vykonaným riadiacim subjektom;

2.           vypracúvanie ročnej účtovnej závierky uvedenej v článku 56 ods. 5 písm. a) nariadenia o rozpočtových pravidlách;

3.           osvedčovanie úplnosti, presnosti a pravdivosti ročnej účtovnej závierky a súladu výdavkov uvedených v účtovnej závierke s platnými predpismi Únie a vnútroštátnymi predpismi a osvedčovanie toho, že tieto výdavky boli vynaložené na operácie vybrané na financovanie v súlade s kritériami vzťahujúcimi sa na operačný program a predpismi Únie a vnútroštátnymi predpismi;

4.           zabezpečenie existencie systému na zaznamenávanie a uchovávanie účtovných záznamov o každej operácii v elektronickej podobe, ktorý podporuje všetky údaje potrebné na vypracovanie žiadostí o platbu a účtovných závierok, vrátane záznamov vymáhateľných súm, vrátených súm a súm odobratých po zrušení celého príspevku na operáciu alebo operačný program alebo jeho časti;

5.           zabezpečenie toho, aby na účely vypracúvania a predkladania žiadostí o platbu dostal od riadiaceho subjektu primerané informácie o postupoch a overeniach vykonaných v súvislosti s výdavkami;

6.           zohľadnenie výsledkov všetkých auditov vykonaných orgánom auditu alebo v jeho zodpovednosti pri vypracúvaní a predkladaní žiadostí o platbu;

7.           vedenie účtovných záznamov v elektronickej podobe o výdavkoch vykázaných Komisii a príslušnom verejnom príspevku vyplatenom príjemcom;

8.           vedenie záznamov o vymáhateľných sumách a sumách odobratých po zrušení celého príspevku na operáciu alebo jeho časti. Vrátené sumy sa vyplácajú naspäť do všeobecného rozpočtu Únie pred ukončením operačného programu tak, že sa odpočítajú z nasledujúceho výkazu výdavkov a príjmov.

Článok 31

Funkcie orgánu auditu

1.           Orgán auditu zabezpečuje, aby sa audity systémov riadenia a kontroly vykonávali na vhodnej vzorke operácií a ročnej účtovnej závierke.

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 59 s cieľom stanoviť podmienky, ktoré musia tieto audity spĺňať.

2.           Ak audity vykonáva iný subjekt ako orgán auditu, orgán auditu zabezpečí potrebnú funkčnú nezávislosť tohto subjektu.

3.           Orgán auditu zabezpečí, aby sa pri audite zohľadňovali medzinárodne uznávané štandardy na vykonávanie auditu.

4.           Do šiestich mesiacov od prijatia operačného programu orgán auditu vypracuje stratégiu auditu pre výkon auditov. V rámci stratégie auditu sa stanoví metodika vykonávania auditov, metóda výberu vzorky pre audity operácií a plán auditov na aktuálne účtovné obdobie a dve nasledujúce účtovné obdobia. Stratégia auditu sa aktualizuje každý rok od roku 2016 do roku 2022 vrátane. Orgán auditu predkladá Komisii na požiadanie stratégiu auditu.

5.           Orgán auditu vypracúva:

(a) stanovisko audítora v súlade s článkom 56 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách;

(b) ročnú kontrolnú správu, ktorá obsahuje zistenia auditov vykonaných počas predchádzajúceho účtovného obdobia.

V správe uvedenej v písm. b) sa uvedú všetky zistené nedostatky systému riadenia a kontroly a opravné opatrenia, ktoré sa prijali alebo sa majú prijať.

6.           Komisia prijíma prostredníctvom vykonávacích aktov modely stratégie auditu, stanoviska audítora a ročnej kontrolnej správy, ako aj metodiku odberu vzoriek uvedenú v odseku 4. Tieto vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 60 ods. 3.

7.           Vykonávacie pravidlá týkajúce sa používania údajov zhromaždených v priebehu auditov vykonaných úradníkmi Komisie alebo oprávnenými zástupcami Komisie prijíma Komisia v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 60 ods. 3

Článok 32

Postup menovania riadiaceho subjektu a certifikačného orgánu

1.           Členské štáty oznamujú Komisii dátum a formu vymenovania riadiaceho subjektu a v prípade potreby certifikačného orgánu do šiestich mesiacov od prijatia rozhodnutia, ktorým sa prijme operačný program.

2.           Podkladom pre vymenovanie uvedené v odseku 1 je správa a stanovisko nezávislého orgánu auditu, ktorý posudzuje systém riadenia a kontroly vrátane úlohy, ktoré v nich zohrávajú sprostredkovateľské orgány, jeho súlad s článkami 26, 27, 29 a 30 podľa kritérií týkajúcich sa vnútorného prostredia, kontrolných činností, informácií a komunikácie, ako aj monitorovania zavedeného Komisiou prostredníctvom delegovaného aktu v súlade s článkom 59.

3.           Nezávislý orgán vykonáva svoju činnosť v súlade s medzinárodne uznávanými štandardmi na vykonávanie auditu.

4.           Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že riadiaci subjekt alebo certifikačný orgán, ktorý bol vymenovaný v súvislosti s operačným programom spolufinancovaným Európskym sociálnym fondom podľa nariadenia (EÚ) č. [NSU] sa pokladá za subjekt alebo orgán vymenovaný na účely tohto nariadenia.

Komisia môže do dvoch mesiacov od doručenia oznámenia uvedeného v odseku 1 vyžadovať správu a stanovisko nezávislého orgánu auditu a opis systému riadenia a kontroly.

Komisia môže vzniesť pripomienky do dvoch mesiacov od doručenia uvedených dokumentov.

5.           Členský štát vykonáva dohľad nad menovaným orgánom alebo subjektom a zruší jeho vymenovanie úradným rozhodnutím, ak prestane spĺňať jedno alebo viac kritérií uvedených v odseku 2, pokiaľ tento menovaný orgán alebo subjekt neprijme potrebné nápravné opatrenia v rámci skúšobnej lehoty, ktorú určí členský štát podľa závažnosti problému. Členský štát bezodkladne informuje Komisiu o stanovení skúšobnej lehoty pre menovaný orgán alebo subjekt a o všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa zrušenia vymenovania.

Článok 33

Právomoci a zodpovednosti Komisie

1.           Komisia sa na základe dostupných informácií vrátane informácií o vymenovaní riadiaceho subjektu a certifikačného orgánu, ako aj na základe ročného vyhlásenia o riadení, ročných správ o kontrole, ročného stanoviska audítora, ročnej správy o realizácii a auditov vykonaných vnútroštátnymi orgánmi a orgánmi Únie uistí, či členské štáty zaviedli systémy riadenia a kontroly, ktoré sú v súlade s týmto nariadením, a či tieto systémy počas realizácie operačného programu účinne fungujú.

2.           Bez toho, aby boli dotknuté audity vykonávané členskými štátmi, úradníci Komisie alebo oprávnení zástupcovia Komisie môžu vykonať audity alebo kontroly na mieste na základe náležitého predchádzajúceho oznámenia. Rozsah týchto auditov alebo kontrol môže zahŕňať najmä overovanie účinného fungovania systémov riadenia a kontroly v operačnom programe alebo jeho časti, operácií a hodnotenia riadneho finančného hospodárenia  pri operáciách alebo operačnom programe. Na takýchto auditoch sa môžu zúčastniť úradníci alebo oprávnení zástupcovia členského štátu.

Úradníci Komisie alebo oprávnení zástupcovia Komisie, riadne splnomocnení na vykonávanie auditov na mieste, majú prístup ku všetkým záznamom, dokumentom a metaúdajom týkajúcim sa operácií podporovaných z fondu alebo systémom riadenia a kontroly, bez ohľadu na nosič, na ktorom sú uložené. Členské štáty poskytnú Komisii na požiadanie kópie týchto záznamov, dokumentov a metaúdajov.

Právomoci uvedené v tomto odseku neovplyvňujú uplatňovanie vnútroštátnych predpisov, ktorými sa vyhradzujú určité úkony agentom osobitne menovaným vnútroštátnymi právnymi predpismi. Úradníci a oprávnení zástupcovia Komisie sa o. i. nezúčastňujú domových prehliadok ani úradného vypočúvania osôb podľa vnútroštátnych právnych predpisov. Majú však prístup k takto získaným informáciám.

3.           Komisia môže od členského štátu vyžadovať, aby prijal opatrenia potrebné na zabezpečenie účinného fungovania svojich systémov riadenia a kontroly alebo správnosti výdavkov v súlade s týmto nariadením.

4.           Komisia môže od členského štátu vyžadovať, aby preskúmal sťažnosť predloženú Komisii, ktorá sa týka realizácie operácií spolufinancovaných z fondu alebo fungovania systémov riadenia a kontroly.

Článok 34

Spolupráca s orgánom auditu

1.           Komisia spolupracuje s orgánmi auditu s cieľom koordinovať ich plány auditu a audítorské metódy, a bezodkladne sprostredkúva výsledky auditov systémov riadenia a kontroly.

2.           Komisia a orgán auditu sa stretávajú pravidelne aspoň raz ročne, pokiaľ sa nedohodnú inak, aby spoločne preskúmali ročnú správu o kontrole, stanovisko a audítorskú stratégiu a vymenili si názory o otázke zdokonaľovania systémov riadenia a kontroly.

HLAVA VI  Finančné hospodárenie, preskúmanie a schválenie účtovnej závierky, finančné opravy, zrušenie viazanosti

Kapitola 1 Finančné hospodárenie

Článok 35

Rozpočtové záväzky

Rozpočtové záväzky Únie, ktoré sa vzťahujú na jednotlivé operačné programy, sú v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 rozdelené na ročné splátky. Rozhodnutie Komisie, ktorým sa prijíma operačný program, predstavuje finančné rozhodnutie v zmysle článku 81 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách a po oznámení danému členskému štátu právny záväzok v zmysle uvedeného nariadenia.

Rozpočtový záväzok na prvú splátku nasleduje po prijatí operačného programu Komisiou.

Rozpočtové záväzky na nasledujúce splátky realizuje Komisia každý rok do 1. mája na základe rozhodnutia uvedeného v druhom pododseku s výnimkou prípadov, v ktorých sa uplatňuje článok 13 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Článok 36

Platby Komisie

1.           Komisia vykonáva platby príspevku z fondu na každý operačný program v súlade s rozpočtovými prostriedkami a v závislosti od dostupných finančných prostriedkov.  Každá platba sa priradí k najstaršiemu otvorenému rozpočtovému záväzku príslušného fondu.

2.           Platby majú formu predbežného financovania, priebežných platieb, platieb ročného zostatku a v príslušných prípadoch platby konečného zostatku.

Článok 37

Priebežné platby ročného zostatku a platby konečného zostatku Komisiou

1.           Komisia uhrádza ako priebežné platby 90 % sumy vyplývajúcej z uplatňovania  miery spolufinancovania stanovenej v rozhodnutí, ktorým sa prijíma operačný program, čo zodpovedná oprávneným verejným výdavkom uvedeným v žiadosti o platbu. Platbu ročného zostatku stanoví v súlade s článkom 47 ods. 2

2.           Bez ohľadu na článok 19 podpora Únie vo forme priebežných platieb a platby konečného zostatku nesmie byť vyššia ako maximálna výška podpory z fondu, ako sa stanovuje v rozhodnutí Komisie, ktorým sa schvaľuje operačný program.

3.           Celkový súčet predbežného financovania a priebežných platieb, ako aj ročného zostatku uskutočnených Komisiou nesmie prekročiť 95 % príspevku z fondu na operačný program.

4.           Po dosiahnutí stropu 95 % členské štáty naďalej posielajú žiadosti o platbu Komisii.

Článok 38

Žiadosť o platbu Komisie

1.           Žiadosť o platbu predkladaná Komisii obsahuje všetky informácie, ktoré Komisia potrebuje na vyhotovenie účtov v súlade s článkom 65 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2.           Žiadosti o platbu zahŕňajú v prípade celého operačného programu a technickej pomoci uvedenej v článku 25 ods.2:

(a) celkovú výšku oprávnených výdavkov vynaložených a uhradených príjemcami na realizáciu  operácií, ako sú uvedené v účtovnej závierke certifikačného orgánu;

(b) celkovú výšku oprávnených verejných výdavkov vynaložených na realizáciu operácií, ako je uvedená v účtovnej závierke certifikačného orgánu;

(c) zodpovedajúci oprávnený verejný príspevok vyplatený príjemcovi, ako je uvedený v účtovnej závierke certifikačného orgánu;

3.           Výdavky uvedené v žiadosti o platbu musia byť podložené potvrdenými faktúrami alebo účtovými dokladmi rovnocennej skúšobnej hodnoty. Pri formách grantov uvedených v článku 23 ods. 1 písm. b), c) a d) sú sumy uvedené v žiadosti o platbu sumami, ktoré príjemcom vypláca riadiaci subjekt. 

4.           Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov vzor žiadostí o platby. Tieto vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 60 ods. 2.

Článok 39

Platby príjemcom

1.           Riadiaci subjekt zabezpečí, aby bol v prípade grantov určeným partnerským organizáciám príjemcom poskytnutý dostatočný finančný tok na zabezpečenie riadnej realizácie operácií.

2.           Riadiaci subjekt zabezpečí, aby príjemcovia dostávali celú sumu verejnej podpory čo najrýchlejšie a pokiaľ je to možné, v plnej výške, a v každom prípade pred zahrnutím príslušného výdavku do žiadosti o platbu. Žiadna suma sa nesmie odpočítať ani zadržať a ani sa nesmie vyberať žiadny ďalší osobitný poplatok alebo iný poplatok s rovnakým účinkom, ktorý by tieto sumy pre príjemcov znižoval.

Článok 40

Používanie eura

1.           Sumy stanovené v operačnom programe predloženom členskými štátmi, uvedené vo výkazoch výdavkov a príjmov, v žiadostiach o platbu, ročných účtovných závierkach a výdavky uvedené v ročnej a záverečnej správe o realizácii sú vyjadrené v eurách.

2.           Členské štáty, ktoré neprijali euro za svoju menu ku dňu žiadosti o platbu, prepočítavajú výšku vynaložených výdavkov v národnej mene na euro. Táto suma sa prevádza na euro pomocou mesačného účtovného výmenného kurzu Komisie v tom mesiaci, v ktorom bol výdavok zaznamenaný v účtovnej závierke riadiaceho subjektu. Komisia každý mesiac uverejňuje tento kurz v elektronickej podobe.

3.           Ak sa euro stane menou členského štátu, postup prevodu uvedený v odseku 1 sa naďalej uplatňuje na všetky výdavky zaznamenané v účtovnej závierke riadiacim subjektom pred dátumom nadobudnutia účinnosti pevného prevodného kurzu medzi národnou menou a eurom.

Článok 41

Vyplácanie a zúčtovanie predbežného financovania

1.           Na základe rozhodnutia Komisie, ktorým sa prijíma operačný program, Komisia vypláca predbežné financovanie vo výške 11 % celkového príspevku fondu na príslušný operačný program.

2.           Predbežné financovanie sa využíva iba na uhradenie platieb príjemcom pri realizácii operačného programu. Na tento účel sa bezodkladne sprístupní zodpovednému subjektu.

3.           Ak do 24 mesiacov odo dňa, keď Komisia uhradila prvú splátku predbežného financovania, nebola v súvislosti s operačným programom podaná žiadna žiadosť o platbu, Komisii sa vráti späť celá suma, ktorá bola vyplatená vo forme predbežného financovania. Týmto vrátením nie je dotknutý príspevok Spoločenstva na príslušný program.

4.           Suma vyplatená ako predbežné financovanie sa plne zúčtuje z účtovnej závierky  Komisie najneskôr pri ukončení operačného programu.

Článok 42

Lehoty na predkladanie žiadostí o priebežné platby a ich vyplácanie

1.           Certifikačný orgán pravidelne predkladá žiadosť o priebežnú platbu zahŕňajúcu sumy uvedené  v jeho účtovnej závierke ako verejná podpora vyplatená príjemcom v účtovnom období končiacom 30. júna.

2.           Certifikačný orgán predloží konečnú žiadosť o priebežnú platbu do 31. júla nasledujúceho po konci predchádzajúceho účtovného obdobia a v každom prípade pred prvou žiadosťou o priebežnú platbu v nadchádzajúcom účtovnom období.

3.           Prvá žiadosť o priebežnú platbu sa podáva po tom, ako Komisia dostane oznámenie o vymenovaní riadiaceho subjektu a certifikačného orgánu v súlade s článkom 32 ods. 1.

4.           Priebežné platby sa neuhrádzajú v prípade operačného programu, ak ročná správa o realizácii nebola zaslaná Komisii v súlade s článkom 11.

5.           V závislosti od dostupných finančných prostriedkov Komisia uhradí priebežnú platbu najneskôr do 60 dní odo dňa, keď Komisia zaevidovala žiadosť o platbu

Článok 43

Prerušenie platobnej lehoty

1.           Lehotu na úhradu priebežnej platby môže povoľujúci úradník delegovaný v zmysle nariadenia o rozpočtových pravidlách prerušiť najviac na deväť mesiacov, ak sú splnené tieto podmienky:

(a) informácie poskytnuté vnútroštátnym orgánom auditu alebo orgánom auditu Únie naznačujú závažné nedostatky vo fungovaní systému riadenia a kontroly;

(b) povoľujúci delegovaný úradník musí vykonať dodatočné overenia po tom, ako dostal informácie, ktoré ho upozornili na to, že výdavky v žiadosti o platbu sú spojené s nezrovnalosťou, ktorá má vážne finančné dôsledky;

(c) nebol predložený niektorý z dokumentov požadovaných v zmysle článku 45 ods. 1;

2.           Povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním môže obmedziť prerušenie na časť výdavkov, na ktoré sa vzťahuje žiadosť o platbu a ktoré sú ovplyvnené prvkami uvedenými v odseku 1. Povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním bezodkladne informuje členský štát a riadiaci subjekt o dôvode prerušenia a požiada ich o nápravu tejto situácie. Povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním prerušenie ukončí hneď, ako sa prijmú potrebné opatrenia.

Článok 44

Pozastavenie platieb

1.           Komisia môže pozastaviť' všetky priebežné platby alebo ich časti, ak:

(a) existuje závažný nedostatok v systéme riadenia a kontroly operačného programu, pre ktorý neboli prijaté nápravné opatrenia;

(b) výdavky vo výkaze výdavkov a príjmov sú spojené s nezrovnalosťou, ktorá má závažné finančné dôsledky a nebola napravená;

(c) členský štát neprijal potrebné opatrenia na nápravu situácie, ktorá viedla k prerušeniu podľa článku 43;

(d) existuje závažný nedostatok v kvalite a spoľahlivosti systému monitorovania alebo v systéme údajov o ukazovateľoch;

2.           Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnúť o pozastavení všetkých priebežných platieb alebo ich časti po tom, ako poskytla členskému štátu možnosť predložiť svoje pripomienky.

3.           Komisia ukončí pozastavenie všetkých priebežných platieb alebo ich časti, ak členský štát prijal potrebné opatrenia, ktoré umožňujú zrušenie takéhoto pozastavenia.

Kapitola 2 Preskúmanie a schválenie účtovnej závierky

Článok 45

Predkladanie informácií

1.           Od roku 2015 do roku 2022 vrátane predkladajú menované subjekty Komisii každoročne do 15. februára roku nasledujúceho po konci účtovného obdobia tieto dokumenty a informácie v súlade s článkom 56 nariadenia o rozpočtových pravidlách:

(a) overenú ročnú účtovnú závierku príslušných subjektov menovaných podľa článku 32, ako sa uvádza v článku 56 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách;

(b) vyhlásenie o riadení uvedené v článku 56 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách;

(c) ročný súhrn záverečných audítorských správ a vykonaných kontrol vrátane analýzy povahy a rozsahu chýb a slabín, ako aj prijaté alebo plánované nápravné opatrenia;

(d) stanovisko audítora vydané nezávislým menovaným orgánom auditu, ako sa uvádza v článku 56 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách, spolu so správou o kontrole, v ktorej sú uvedené zistenia vychádzajúce z auditov vykonaných za účtovné obdobie, na ktoré sa stanovisko vzťahuje.  

2.           Na požiadanie Komisie poskytne členský štát Komisii ďalšie informácie. Ak členský štát neposkytne požadované informácie v lehote na ich predloženie stanovenej Komisiou, Komisia môže prijať rozhodnutie o schválení účtovnej závierky na základe informácií, ktoré má k dispozícii.

Článok 46

Obsah ročných závierok

1.           Overené ročné závierky pre každý operačný program sa vzťahujú na účtovné obdobie a zahŕňajú tieto údaje v prípade celého operačného programu a v prípade výdavkov na technickú pomoc podľa článku 25 ods. 2:

(a) celková suma oprávnených výdavkov uvedených v účtovnej závierke certifikačného orgánu, ktorá bola vynaložená a zaplatená príjemcami pri realizácií operácií, celková suma oprávnených verejných výdavkov vynaložených pri realizácii operácií a zodpovedajúca oprávnená verejná podpora, ktorá bola vyplatená príjemcom; 

(b) sumy odobraté a vrátené počas účtovného obdobia, sumy, ktoré sa majú vrátiť na konci účtovného obdobia, a nedobytné sumy;

(c) zosúladenie výdavkov uvedených v písmene a) s výdavkami vykázanými za ten istý účtovný rok v žiadostiach o platbu, spolu s vysvetlením všetkých rozdielov.

2.           Certifikačný orgán môže v účtovnej závierke stanoviť rezervu, ktorá nesmie prekročiť 5 % celkových výdavkov v žiadostiach o platbu predložených na dané účtovné obdobie, ak posúdenie zákonnosti a správnosti výdavkov podlieha prebiehajúcemu postupu s orgánom auditu. Príslušná suma nie je zahrnutá do celkovej sumy oprávnených výdavkov uvedenej v odseku 1 písm. a).  Tieto sumy sú definitívne zahrnuté alebo vylúčené z ročnej účtovnej závierky na nasledujúci rok.

Článok 47

Preskúmanie a schválenie účtovnej závierky

1.           Do 30. apríla roku nasledujúceho po konci účtovného obdobia Komisia rozhoduje o schválení účtovej závierky príslušných orgánov menovaných podľa článku 28 pre operačný program. V rozhodnutí o schválení účtovnej závierky sa hodnotí úplnosť, presnosť a správnosť predložených ročných účtovných závierok a nie sú ním dotknuté žiadne následné finančné opravy.

2.           Na účely výpočtu sumy účtovateľnej na fondy za dané účtovné obdobie Komisia zohľadňuje:

(a) oprávnené verejné výdavky vynaložené pri realizácii operácií zaznamenané v účtovej závierke, uvedené v článku 46 ods. 1 písm. a), na ktoré sa uplatňuje miera spolufinancovania vymedzená v článku 18;

(b) celková výška platieb, ktoré zrealizovala Komisia počas daného účtovného obdobia, pozostávajúca z priebežných platieb zrealizovaných Komisiou v súlade s článkom 37 ods. 1 a článkom 19.

3.           Ročný zostatok vyplývajúci zo schválenia účtovnej závierky, ktorý je vymáhateľný od členského štátu, podlieha príkazu na vymáhanie, ktorý vydáva Komisia. Tento ročný zostatok splatný členskému štátu sa pripočíta k najbližšej priebežnej platbe zrealizovanej Komisiou, ktorá nasleduje po preskúmaní a schválení účtovnej závierky.

4.           Ak Komisia nie je v pozícii schváliť do 30. apríla roku nasledujúceho po konci účtovného obdobia účtovnú závierku z dôvodov, ktoré možno pripísať členskému štátu, informuje členský štát o činnostiach, ktoré musí vykonať riadiaci subjekt alebo orgán auditu, alebo o dodatočných prešetreniach, ktoré Komisia navrhuje vykonať v súlade s článkom 33 ods. 2 a ods. 3.

5.           Úhrada ročného zostatku Komisiou vychádza z výdavkov uvedených v účtovnej závierke, od ktorých je odpočítaná akákoľvek rezerva vytvorená vzhľadom na výdavky vykázané Komisii, ktoré sú predmetom námietkového konania s orgánom auditu.

Článok 48

Dostupnosť dokumentov

1.           Riadiaci subjekt zabezpečuje, aby všetky podporné dokumenty o operáciách boli na požiadanie sprístupnené Komisii a Európskemu dvoru audítorov počas troch rokov. Toto trojročné obdobie plynie od 31. decembra roku, v ktorom Komisia prijala rozhodnutie o schválení účtovnej závierky podľa článku 47, alebo najneskôr odo dňa uhradenia konečného zostatku.

Toto trojročné obdobie sa preruší buď v prípade súdneho alebo správneho konania, alebo na základe riadne odôvodnenej žiadosti Komisie.

2.           Dokumenty sa uchovávajú buď vo forme originálov alebo úradne overených kópií originálov alebo na všeobecne prijateľných nosičoch dát vrátane elektronických verzií originálnych dokumentov alebo dokumentov, ktoré existujú iba v elektronickej forme.

3.           Dokumenty sa uchovávajú vo forme, ktorá umožňuje identifikáciu subjektov údajov po obdobie nie dlhšie, ako je nevyhnutné na účely, na ktoré boli údaje zozbierané alebo na ktoré boli ďalej spracované.

4.           Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 59 s cieľom stanoviť, ktoré nosiče dát možno považovať za všeobecne prijateľné.

5.           Postupy osvedčovania zhody dokumentov uchovávaných na všeobecne prijateľných nosičoch údajov s originálnymi dokumentmi stanovujú vnútroštátne orgány a zabezpečujú, aby uchovávané verzie spĺňali vnútroštátne zákonné požiadavky a boli spoľahlivé na účely auditu

6.           Ak dokumenty existujú len v elektronickej podobe, používané počítačové systémy musia spĺňať uznávané bezpečnostné normy, ktoré zabezpečujú, že uchovávané dokumenty spĺňajú vnútroštátne zákonné požiadavky a sú spoľahlivé na účely auditu

Článok 49

Predkladanie záverečných dokladov a vyplácanie konečného zostatku

1.           Členské štáty predložia do 30. septembra 2023 tieto dokumenty:

(a) žiadosť o vyplatenie konečného zostatku;

(b) záverečnú správu o realizácii operačného programu;  a

(c) dokumenty uvedené v článku 45 ods. 1 za posledné účtovné obdobie, od 1. júla 2022 do 30. júna 2023.

2.           Vyplatenie konečného zostatku sa zrealizuje najneskôr tri mesiace po dátume schválenia účtovnej závierky posledného účtovného obdobia alebo jeden mesiac po dátume schválenia záverečnej správy o realizácii, podľa toho, ktorý dátum nastal neskôr.

Kapitola 3 Finančné opravy a vymáhanie platieb

Článok 50

Finančné opravy vykonané členskými štátmi

1.           Členské štáty by mali byť v prvom rade zodpovedné za vyšetrovanie nezrovnalostí, vykonávanie požadovaných finančných opráv a vymáhanie. V prípade systémových nezrovnalostí členský štát rozšíri svoje vyšetrovanie na všetky operácie, ktoré by mohli byť nepriaznivo ovplyvnené.

2.           Členský štát vykoná požadované finančné opravy v súvislosti s individuálnymi alebo systémovými nezrovnalosťami zistenými v operáciách alebo operačnom programe. Finančné opravy pozostávajú zo zrušenia celého verejného príspevku na operáciu alebo operačný program alebo jeho časti. Členský štát vezme do úvahy povahu a závažnosť nezrovnalostí a finančnú stratu spôsobenú fondu a uplatní primerané opravné opatrenie. Riadiaci subjekt zaznamenáva finančné opravy do účtovnej závierky za príslušné účtovné obdobie, v ktorom sa rozhodlo o zrušení.

3.           Príspevok z fondu zrušený v súlade s odsekom 2 môže členský štát opätovne použiť v rámci príslušného operačného programu s výhradou odseku 4.

4.           Príspevok zrušený v súlade s odsekom 2 sa nesmie opätovne použiť na žiadnu operáciu, ktorá bola predmetom opravy, alebo v prípade, že sa finančná oprava uskutočnila z dôvodu systémovej nezrovnalosti, ani na žiadnu operáciu, ktorá bola negatívne ovplyvnená systémovou nezrovnalosťou.

5.           Finančná oprava vykonaná Komisiou sa nedotýka povinnosti členského štátu vymáhať uvedené čiastky v súlade s týmto článkom.

Článok 51

Finančné opravy vykonané Komisiou

1.           Komisia vykonáva finančné opravy pomocou vykonávacieho aktu zrušením celého príspevku Únie na operačný program alebo jeho časti a jeho vymáhaním od členského štátu s cieľom vylúčiť financovanie tých výdavkov Úniou, ktoré porušujú uplatniteľné právne predpisy Únie a vnútroštátne právne predpisy, vrátane výdavkov súvisiacich s nedostatkami v systémoch riadenia a kontroly v členských štátoch, ktoré zistila Komisia alebo Európsky dvor audítorov.

2.           Porušenie uplatniteľných právnych predpisov Únie a vnútroštátnych právnych predpisov vedie k finančnej oprave len vtedy, ak je splnená jedna z týchto podmienok:

(a) porušenie ovplyvnilo alebo mohlo ovplyvniť výber operácie riadiacim subjektom zodpovedným na podporu z fondu;

(b) porušenie ovplyvnilo alebo mohlo ovplyvniť výšku výdavkov, ktoré sa majú uhradiť z rozpočtu Únie.

Článok 52

Kritériá finančnej opravy vykonanej Komisiou

1.           Komisia vykonáva finančné opravy po tom, ako na základe potrebného preskúmania dospeje k záveru, že:

(a) v systéme riadenia a kontroly operačného programu existujú závažné nedostatky, ktoré ohrozili príspevok Únie už vyplatený v prospech operačného programu;

(b) členský štát si pred začatím opravného konania podľa tohto odseku neplnil svoje povinnosti podľa článku 50;

(c) výdavky uvedené v žiadosti o platbu sú nesprávne a členský štát ich pred začatím opravného konania podľa tohto odseku neopravil.

Komisia vychádza pri finančných opravách z jednotlivých prípadov zistených nezrovnalostí a berie do úvahy, či je povaha nezrovnalosti systémová. Keď sa suma nesprávnych výdavkov účtovaných fondu nedá presne určiť, Komisia uplatní paušálnu sadzbu alebo extrapolovanú finančnú opravu.

2.           Komisia pri rozhodovaní o výške opravy podľa odseku 1 zohľadní povahu a závažnosť nezrovnalosti a rozsah a finančné dôsledky nedostatkov v systémoch riadenia a kontroly zistených v operačnom programe.

3.           Keď Komisia vo svojom stanovisku vychádza zo správ iných audítorov než audítorov svojich útvarov, vyvodí vlastné závery o finančných dôsledkoch po preskúmaní opatrení prijatých príslušným členským štátom podľa článku 50 ods. 2, oznámení zaslaných v súlade s článkom 27 ods. 2 a všetkých odpovedí členského štátu.

4.           Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 59, ktorými stanoví kritériá pre stanovenie úrovne finančnej opravy, ktorá sa má uplatniť.

Článok 53

Postup finančnej opravy vykonanej Komisiou

1.           Pred prijatím rozhodnutia o finančnej oprave Komisia začne konanie tým, že informuje členský štát o predbežných záveroch svojho preskúmania a požiada predmetný členský štát, aby do dvoch mesiacov predložil svoje pripomienky.

2.           Ak Komisia navrhne nejakú finančnú opravu na základe extrapolácie alebo paušálnej sadzby, členský štát dostane príležitosť preukázať prostredníctvom preskúmania príslušnej dokumentácie, že skutočný rozsah nezrovnalosti bol menší ako vyplynulo z posúdenia Komisie. Po dohode s Komisiou môže členský štát obmedziť rozsah tohto preskúmania na primeraný podiel alebo vzorku príslušnej dokumentácie. Okrem riadne odôvodnených prípadov nepresiahne čas povolený na takéto preskúmanie ďalšiu lehotu dvoch mesiacov po uplynutí dvojmesačnej lehoty uvedenej v odseku 1.

3.           Komisia zohľadní akékoľvek dôkazy predložené členským štátom v lehote stanovenej v odsekoch 1 a 2.

4.           Keď členský štát neprijme predbežné závery Komisie, Komisia ho pozve na vypočutie, aby získala všetky relevantné informácie a pripomienky, ktoré tvoria základ pre jej závery o uplatňovaní finančných opráv.

5.           S cieľom uplatniť finančné opravy Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnutie do šiestich mesiacov od dátumu vypočutia alebo od dátumu doručenia dodatočných informácií, ak členský štát po vypočutí súhlasí s predložením takýchto dodatočných informácií.  Komisia zohľadní všetky informácie a pripomienky predložené v priebehu uvedeného postupu. Ak sa vypočutie neuskutoční, šesťmesačné obdobie začne plynúť dva mesiace po dátume listu, ktorým Komisia pozýva členský štát  na vypočutie.

6.           Ak Komisia alebo Európsky dvor audítorov zistia nezrovnalosti ovplyvňujúce ročnú účtovnú závierku zaslanú Komisii, na základe výslednej finančnej opravy sa zníži podpora z fondu na operačný program.

Článok 54

Vrátenie platby do rozpočtu Únie – vymáhanie platieb

1.           Splatenie akejkoľvek sumy, ktorá sa má vrátiť do všeobecného rozpočtu Únie, sa uskutoční pred dňom splatnosti uvedeným v príkaze na vrátenie vypracovanom v súlade s článkom 77 nariadenia o rozpočtových pravidlách.  Týmto dňom splatnosti je posledný deň druhého mesiaca, ktorý nasleduje po vydaní príkazu.

2.           Akékoľvek omeškanie pri vrátení platby má za následok vznik úroku z dôvodu oneskorenej platby, ktorý začína dňom splatnosti a končí dňom skutočnej úhrady. Sadzba takého úroku je o jeden a pol percentuálneho bodu vyššia ako sadzba, ktorú v súvislosti s jej veľkými operáciami refinancovania uplatňuje Európska centrálna banka v prvý pracovný deň mesiaca, v ktorom nastane deň splatnosti

Článok 55

Proporcionálna kontrola operačných programov

1.           Na operácie, ktorých celkové oprávnené výdavky nepresahujú 100 000 EUR, sa vzťahuje maximálne jeden audit vykonaný buď orgánom auditu alebo Komisiou pred preskúmaním všetkých príslušných výdavkov podľa článku 47. Ostatné operácie podliehajú maximálne jednému auditu za účtovné obdobie vykonanému orgánom auditu a Komisiou pred preskúmaním všetkých príslušných výdavkov podľa článku 47. Tieto ustanovenia nemajú vplyv na odseky 5 a 6.

2.           Audit operácie môže zahŕňať všetky štádiá jej realizácie a všetky úrovne distribučného reťazca s výnimkou kontroly aktuálnych konečných príjemcov, pokiaľ sa v posúdení rizika nezistí osobitné riziko nezrovnalostí alebo podvodu.

3.           Pri operačných programoch, v prípade ktorých z posledného stanoviska audítora vyplýva, že neboli zistené závažné nedostatky, sa Komisia na najbližšom zasadnutí s orgánom auditu podľa článku 34 ods. 2 môže dohodnúť na znížení miery požadovanej audítorskej práce, aby bola úmerná zistenému riziku. V takýchto prípadoch Komisia vykoná svoje vlastné audity na mieste iba vtedy, ak existuje dôkaz o nedostatkoch v systéme riadenia a kontroly, ktoré ovplyvňujú výdavky vykázané Komisii v účtovnom období, v ktorom bola schválená účtovná závierka.

4.           Ak Komisia dospeje k záveru, že sa môže spoľahnúť na stanovisko orgánu auditu, pokiaľ ide o operačný program, môže sa s orgánom auditu dohodnúť na obmedzení svojich vlastných auditov na mieste na audity práce orgánu auditu, pokiaľ neexistuje dôkaz o nedostatkoch týkajúcich sa práce orgánu auditu v účtovnom období, za ktoré bola schválená účtovná závierka.

5.           Orgán auditu a Komisia môžu vykonávať audity operácií vždy, ak z posúdenia rizika vyplýva, že existuje osobitné riziko nezrovnalosti alebo podvodu, v prípade, že existuje dôkaz o vážnych nedostatkoch v systéme riadenia a kontroly operačného programu, a ako súčasť kontrolovanej vzorky počas 3 rokov nasledujúcich po prijatí všetkých výdavkov  na operáciu podľa článku 47.

6.           Komisia môže kedykoľvek vykonať audity operácií na účely posúdenia práce orgánu auditu zopakovaním svojej audítorskej činnosti.

Kapitola 4 Zrušenie viazanosti

Článok 56

Pravidlá pre zrušenie viazanosti

1.           Komisia zruší záväzok na akúkoľvek časť sumy vypočítanej v súlade s druhým pododsekom v operačnom programe, ktorá sa nepoužila na platbu predbežného financovania, priebežné platby a ročné vyúčtovanie do 31. decembra druhého rozpočtového roku nasledujúceho po roku rozpočtového záväzku v rámci operačného programu, alebo v prípade ktorého nebola v súlade s článkom 42 predložená žiadosť o platbu vypracovaná v súlade s článkom 38.

Na účely zrušenia záväzku Komisia vypočíta sumu pripočítaním jednej šestiny ročného rozpočtového záväzku k celkovému príspevku na rok 2014 ku každému rozpočtovému záväzku rokov 2015 až 2020.

2.           Odchylne od prvého pododseku odseku 1 sa termíny pre zrušenie záväzku nevzťahujú na ročný rozpočtový záväzok súvisiaci s celkovým príspevkom na rok 2014.

3.           Ak sa prvý ročný rozpočtový záväzok vzťahuje na celkový ročný príspevok na rok 2015, odchylne od odseku 1, termíny zrušenia záväzku sa nevzťahujú na ročný rozpočtový záväzok na celkový ročný príspevok za rok 2015. V takýchto prípadoch Komisia vypočíta sumu podľa prvého pododseku odseku 1 pripočítaním jednej pätiny ročného rozpočtového záväzku, ktorý sa vzťahuje na celkovú sumu príspevku na rok 2015, ku každému rozpočtovému záväzku rokov 2016 až 2020.

4.           Tá časť záväzkov, ktorá je 31. decembra 2022 ešte otvorená, sa zruší, ak nebol Komisii do 30. septembra 2023 predložený niektorý z dokumentov požadovaných podľa článku 47 ods. 2.

Článok 57

Výnimka zo zrušenia záväzku

1.           Suma, na ktorú sa vzťahuje zrušenie, sa zníži o sumy, ktoré zodpovedný subjekt orgán nedokázal nahlásiť Komisii z dôvodu:

(a) pozastavenia operácií spôsobeného súdnym konaním alebo správnym odvolaním, ktoré majú odkladný účinok; alebo

(b) vyššej moci, ktorá závažným spôsobom ovplyvňuje realizáciu celého operačného programu alebo jeho časti. Vnútroštátne orgány, ktoré vyhlásili pôsobenie vyššej moci, musia dokázať priame dôsledky vyššej moci na realizáciu celého programu alebo jeho časti.

(c) O zníženie možno požiadať vtedy, ak pozastavenie alebo pôsobenie vyššej moci netrvalo dlhšie ako jeden rok, alebo niekoľkokrát podľa dĺžky pôsobenia vyššej moci alebo počtu rokov medzi dátumom súdneho alebo správneho rozhodnutia, ktorým sa pozastavuje realizácia operácie, a dátumom konečného súdneho alebo správneho rozhodnutia.

2.           Členský štát zašle Komisii do 31. januára informácie o výnimkách uvedených v odseku 1, pokiaľ ide o sumu vykázanú ku koncu predchádzajúceho roka.

Článok 58

Postup zrušenia záväzku

1.           Komisia včas informuje členský štát a riadiaci subjekt vždy, ak existuje riziko uplatnenia zrušenia záväzku podľa článku 56.

2.           Komisia informuje členský štát a riadiaci subjekt o sume zrušenia záväzku, ktorá vyplýva z informácií, ktorými disponuje k 31. januáru.

3.           Členský štát má dva mesiace na to, aby súhlasil so sumou zrušenia záväzku alebo predložil svoje pripomienky.

4.           Členský štát predloží Komisii do 30. júna zrevidovaný finančný plán, v ktorom pre príslušný rozpočtový rok zohľadní zníženú sumu podpory na operačný program. Ak takýto plán nepredloží, Komisia zreviduje finančný plán tým, že zníži príspevok z fondu na príslušný rozpočtový rok.

5.           Komisia zmení a doplní rozhodnutie o prijatí programu pomocou vykonávacieho aktu najneskôr do 30. septembra.

Hlava VII. DELEGOVANIE PRÁVOMOCI, VYKONÁVACIE A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 59

Výkon delegovaných právomocí

1.           Právomoc prijímať delegované akty udelená Komisii podlieha podmienkam stanoveným v tomto článku.

2.           Delegovanie právomoci uvedenej v tomto nariadení sa udeľuje na dobu neurčitú od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

3.           Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

4.           Delegované akty nadobudnú účinnosť až vtedy, keď Európsky parlament ani Rada nevyjadria žiadne námietky v lehote 2 mesiacov od oznámenia tohto aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím tejto lehoty Európsky parlament aj Rada informujú Komisiu, že nebudú mať žiadne námietky. Táto lehota sa na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady predĺži o 2 mesiace.

Ak do uplynutia uvedenej lehoty Európsky parlament ani Rada nevzniesli námietku voči delegovanému aktu, tento delegovaný akt sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudne účinnosť dňom, ktorý je v ňom stanovený.

Delegovaný akt sa môže uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudnúť účinnosť pred uplynutím uvedenej lehoty, ak Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o tom, že nemajú v úmysle vzniesť námietku.

Delegovaný akt nenadobudne účinnosť, ak Európsky parlament ani Rada voči nemu vzniesli námietku. Inštitúcia, ktorá proti delegovanému aktu vzniesla námietky, tieto námietky odôvodní.

Článok 60

Postup výboru

1.           Komisii pomáha výbor v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.           Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.           Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Pokiaľ sa má stanovisko výboru podľa odsekov 2 a 3 získať prostredníctvom písomného postupu, tento postup sa ukončí bez výsledku, ak tak v lehote na doručenie stanoviska rozhodne predseda výboru, alebo ak o to požiadajú (…) [počet členov] členovia výboru/požiada (... väčšina) [väčšina sa upresní: jednoduchá väčšina, dve tretiny členov atď.] členov výboru.

Ak výbor nepredloží žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 61

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda

Príloha I Vzor operačného programu

Kapitola Oddiel Pododdiel || Opis/Pripomienky || Rozsah (znakov)

1 Identifikácia || tento oddiel slúži len na identifikáciu príslušného programu. V tomto oddiele by sa mali jasne uviesť tieto informácie: členský štát názov operačného programu CCI || 200

2 Formulácia programu || ||

2.1 Situácia || identifikácia a odôvodnenie predmetnej materiálnej (-ych) deprivácie(-í) || 4000

|| uvedenie typu predmetnej materiálnej(-ych) deprivácie(-í), na ktorú(-é) sa vzťahuje operačný program || 200

2.x. Predmetná materiálna deprivácia X || každému typu materiálnej deprivácie by sa mal venovať jeden oddiel (a zodpovedajúce pododdiely) ||

2.x.1 Opis || opis hlavných charakteristických čŕt a cieľov materiálnej pomoci, ktorá sa má poskytnúť, a zodpovedajúce sprievodné opatrenia || 4000

2.x.2. Vnútroštátne schémy || opis vnútroštátnych schém, ktoré sa majú podporiť || 2000

2.4 Iné || akékoľvek iné informácie, ktoré sa pokladajú za potrebné || 4000

3 Realizácia || ||

3.1. Identifikácia najodkázanejších osôb || opis mechanizmu na stanovenie kritérií oprávnenosti pre najodkázanejšie osoby a prípadné rozdelenie podľa typu predmetnej materiálnej deprivácie || 2000

3.2 Výber operácií || kritériá výberu operácií a opis mechanizmov výberu a prípadné rozdelenie podľa typu predmetnej materiálnej deprivácie || 2000

3.3. Výber partnerských organizácií || kritériá výberu partnerských organizácií a ich prípadné rozdelenie podľa typu predmetnej materiálnej deprivácie; || 2000

3.4. Komplementárnosť s ESF || opis mechanizmu na zabezpečenie komplementárnosti s ESF || 4000

3.4. Inštitucionálne usporiadanie || opis ustanovení o realizácii operačného programu s identifikáciou riadiaceho subjektu, v uplatniteľnom prípade certifikačného orgánu, orgánu auditu a subjektu, ktorému má Komisia vyplácať platby || 4000

3.5. Monitorovanie a hodnotenie || v tomto pododdiele by mal byť uvedený opis monitorovania realizácie programu. Je potrebné predovšetkým vysvetliť, ako sa použijú ukazovatele na sledovanie realizácie programu. Tieto ukazovatele zahŕňajú finančné ukazovatele súvisiace s pridelenými výdavkami a ukazovatele výstupu súvisiace s podporovanými operáciami || 4000

3.6. Technická pomoc || opis plánovaného využitia technickej pomoci v súlade s článkom X ods. 2 vrátane opatrení na posilnenie administratívnej kapacity príjemcov v súvislosti s riadnym finančným riadením operácií || 4000

4. FINANČNÁ PLÁN || tento oddiel by mal zahŕňať: 1)         tabuľku, v ktorej je na každý rok v súlade s článkom 18 uvedená suma predpokladaných finančných prostriedkov na podporu z fondu a spolufinancovanie 2)         tabuľku, v ktorej sa pre celé programové obdobie uvádza suma celkových finančných prostriedkov na podporu v rámci operačného programu pri každom type predmetnej materiálnej deprivácie, ako aj zodpovedajúce sprievodné opatrenia || Text: 1000 údaje vo formáte CSV alebo XLS

|| ||

|| ||

Formát pre finančné údaje (oddiel 4):

4.1 .1. Finančný plán operačného programu, v ktorom sa uvádza ročný záväzok fondu a zodpovedajúce vnútroštátne spolufinancovanie v rámci operačného programu (v EUR)

|| Spolu || 2014 || 2015 || …. || 2020

Fond a) || || || || ||

vnútroštátne spolufinancovanie b) || || || || ||

verejné oprávnené výdavky (c) = (a) + (b) || || || || ||

Miera spolufinancovania* (d) = (a) / (c) || ||

* Táto sadzba sa môže zaokrúhliť na najbližšie celé číslo v tabuľke. Presná miera použitá pri uhrádzaní výdavkov je pomer d).

4.1.2. Finančný plán, v ktorom sa uvádza suma celkových finančných prostriedkov na podporu v rámci operačného programu pri každom type predmetnej materiálnej deprivácie, ako aj zodpovedajúce sprievodné opatrenia (v EUR)

Oblasť intervencie || Verejné oprávnené výdavky || || || ||

Spolu || || || || ||

Technická pomoc || || || || ||

Potravinová deprivácia || || || || ||

z toho sprievodné opatrenia || || || || ||

Bezdomovectvo || || || || ||

z toho sprievodné opatrenia || || || || ||

Materiálna deprivácia u detí || || || || ||

z toho sprievodné opatrenia || || || || ||

PRÍLOHA II

Ročné rozdelenie viazaných rozpočtových prostriedkov na obdobie rokov 2014 - 2020

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.           RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

              1.1.    Názov návrhu/iniciatívy

              1.2.    Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB

              1.3.    Druh návrhu/iniciatívy

              1.4.    Ciele

              1.5.    Dôvody návrhu/iniciatívy

              1.6.    Trvanie akcie a jej finančného vplyvu

              1.7.    Plánovaný spôsob hospodárenia

2.           OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

              2.1.    Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ

              2.2.    Systémy riadenia a kontroly

              2.3.    Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.           ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

              3.1.    Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

              3.2.    Odhadovaný vplyv na výdavky

              3.2.1. Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

              3.2.2. Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

              3.2.3. Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

              3.2.4. Súlad s platným viacročným finančným rámcom

              3.2.5. Účasť tretích strán na financovaní

              3.3.    Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.           RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.        Názov návrhu/iniciatívy

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Fonde európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby

1.2.        Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB[10]

4 Zamestnanosť a sociálne záležitosti

0406 Najodkázanejšie osoby

1.3.        Druh návrhu/iniciatívy

§ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie

¨ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu[11]

¨ Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia trvania existujúcej akcie

¨ Návrh/iniciatíva sa týka akcie presmerovanej na novú akciu

1.4.        Ciele

1.4.1.     Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy

Fond podporuje sociálnu súdržnosť v Únii tak, že prispieva k dosiahnutiu cieľov, ktorými je znížiť chudobu do roku 2020. .

1.4.2.     Konkrétne ciele a príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

Konkrétny cieľ č. 1

Okrem všeobecného cieľa program prispieva k dosiahnutiu tohto konkrétneho cieľa, ktorým je boj proti najhorším formám chudoby v Únii tým, že poskytuje nefinančnú pomoc najodkázanejším osobám. 

Príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

0406 Najodkázanejšie osoby

1.4.3.     Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny.

Tento nový nástroj umožní členským štátom každoročne pomôcť približne o dva milióny vyššiemu počtu najodkázanejších osôb tak, aby sa pozitívny vplyv tejto iniciatívy prejavil na ich zdravotnom stave, sociálnom začlenení, zamestnanosti a na trhu práce. Očakáva sa však, že sociálny vplyv Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby bude oveľa rozsiahlejší.

1.       Poskytnutie platformy, prostredníctvom ktorej si odborníci budú môcť vymieňať informácie a skúsenosti, bude mať významný prínos pre mnohé zainteresované strany z hľadiska postupov.

2.       Strednodobé až dlhodobé vykonávanie Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby založené na dôkazoch pomocou operačných programov takisto podnieti dialóg medzi rôznymi skupinami zainteresovaných strán a podporí strategický prístup v budúcnosti. Zlepšenie mechanizmov poskytovania pomoci (najmä zjednodušenie a zníženie administratívnej záťaže) by malo zabezpečiť trvalú relevantnosť účinkov daných postupov. Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby bude nástrojom na uľahčenie praktického dialógu medzi európskymi prioritami politikami sociálnej súdržnosti.

1.4.4.     Ukazovatele výsledkov a vplyvu

Uveďte ukazovatele, pomocou ktorých je možné sledovať realizáciu návrhu/iniciatívy.

Inštitúcie distribuujúce materiálnu pomoc sa vo veľkej miere spoliehajú na dobrovoľnícku prácu a darcovstvo. Preto by sa takéto organizácie, pokiaľ je to možné, nemali príliš zaťažovať povinnosťami súvisiacimi s podávaním správ. Napriek tomu však možno očakávať, že tieto organizácie budú musieť o svojej práci informovať nielen Komisiu, ale aj ostatných darcov a dobrovoľníkov, aby títo darcovia a dobrovoľníci nestratili motiváciu. Navrhnuté ukazovatele boli prediskutované so zastrešujúcimi organizáciami na európskej úrovni a boli zhodnotené ako primerané a reálne.

Prvý súbor ukazovateľov sa týka objemu uvoľnených zdrojov vo forme:

1) vecných príspevkov z programu;

2) finančných zdrojov rozdelených podľa ich pôvodu (EÚ a iné zdroje).

Druhý súbor spoločných ukazovateľov informuje o objeme poskytnutej pomoci a počte distribuovaných balíkov, o počte pripravených/distribuovaných jedál a počte najodkázanejších osôb, ktorým bola poskytnutá pomoc.

Tieto údaje poskytujú riadiace subjekty Komisii vo svojich ročných správach o realizácii, ktoré jej zasielajú.

Okrem základného ročného podávania správ sa uskutočňujú štruktúrované prieskumy. Tieto prieskumy sa vykonávajú z poverenia samotnej Komisie aspoň dvakrát počas obdobia realizácie. Pomôžu získať informácie o príjemcoch, ako je napríklad to, či prevažuje určitá veková skupina alebo menšina atď., posúdiť význam vecných príspevkov okrem tovaru (napr. dobrovoľnícka práca a služby) a o vplyve programu na príjemcov. Očakáva sa, že tieto informácie sa budú poskytovať len na základe informovaných odhadov, keďže v niektorých prípadoch môže byť anonymita podmienkou, aby klient mohol pomoc prijať.

1.5.        Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.     Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

Plánovaný program by prispel k cieľu Únie, ktorým je sociálna súdržnosť. Právny základ tohto nového navrhnutého nástroja je článok 175 tretí odsek ZFEÚ, v ktorom sa stanovujú osobitné opatrenia mimo štrukturálnych fondov.

V roku 2010 bola takmer jedna štvrtina všetkých Európanov (116 miliónov ľudí) ohrozená chudobou alebo sociálnym vylúčením. Chudoba a sociálne vylúčenie majú v rôznych častiach EÚ odlišný charakter. Vo všeobecnosti sú tieto problémy akútnejšie v členských štátoch na juhu a východe EÚ. Hospodárska kríza nielen zhoršila už existujúce úrovne chudoby a sociálneho vylúčenia  (súvisiace s tlakmi fiškálnej konsolidácie, ktoré sa spájajú s dynamikou štátneho dlhu), ale takisto znížila schopnosť mnohých členských štátov udržať sociálne výdavky a investície na úrovniach dostatočných na to, aby bolo možné tento negatívny trend zvrátiť.

1.5.2.     Prínos zapojenia Európskej únie

Stratégia Európa 2020 pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast sa zakladá na vyváženej vízii hospodárskeho rastu a sociálneho pokroku na základe ambicióznych cieľov v oblasti zamestnanosti, vzdelávania a zníženia chudoby. Chudoba a sociálne vylúčenie sú hlavnými prekážkami v dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020.

Prostredníctvom riešenia základných potrieb prispeje navrhovaný nástroj k zmierneniu chudoby a sociálneho vylúčenia ľudí, ktorí sa nachádzajú v situácii vážnej deprivácie. Tým, že sa najodkázanejším členom spoločnosti umožní zachovať si svoju dôstojnosť a ľudský kapitál, prispeje tento fond k posilneniu sociálneho kapitálu a sociálnej súdržnosti v rámci ich komunít.

Vzhľadom na úroveň a charakter chudoby a sociálneho vylúčenia v Únii, ktoré ešte zhoršila hospodárska kríza, ako aj vzhľadom na to, že nie je isté, či sú všetky členské štáty schopné udržať verejné výdavky na úrovniach dostatočných na to, aby sa predišlo ďalšiemu zhoršeniu sociálnej súdržnosti a aby sa zabezpečilo dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020, sú v tomto ohľade nevyhnutné opatrenia na úrovni EÚ.

1.5.3.     Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

Ide o nový nástroj. Skúsenosti z vykonávania programu pomoci pre najodkázanejšie osoby sú však relevantné. Vzhľadom na očakávané vyčerpanie intervenčných zásob stratil uvedený program svoje opodstatnenie a prestane sa vykonávať súbežne s ukončením ročného plánu na rok 2013.  V priebehu rokov sa program stal dôležitým zdrojom prostriedkov pre organizácie, ktoré sú v priamom kontakte s najviac znevýhodnenými členmi našej spoločnosti, ktorým poskytujú potraviny. Zhrnutie nadobudnutých poznatkov možno nájsť v posúdení vplyvu priloženom k návrhu.

1.5.4.     Zlučiteľnosť a možná synergia s inými finančnými nástrojmi

Navrhovaný Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby dostane podporu vo výške 2 500 000 000 EUR zo štrukturálnych fondov v rámci cieľa Investície do rastu a zamestnanosti, pre ktorý bolo celkovo vyčlenených 327 115 655 850 EUR. Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby sa považuje za súčasť podielu štrukturálnych fondov prideleného ESF. Nebude sa prelínať s už existujúcimi nástrojmi politiky súdržnosti, ale ich bude dopĺňať tým, že zabezpečí dočasné nápravné opatrenia, ktoré najodkázanejším členom spoločnosti umožnia začať proces finančného zotavenia. 

Navrhovaný nástroj môže v spojení s inými druhmi podpory, ktoré možno financovať najmä z ESF, tiež prispieť k zlepšeniu zamestnateľnosti konečných príjemcov pomoci a umožniť im tak prispieť do hospodárstva.

1.6.        Trvanie akcie a jej finančného vplyvu

§ Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním

– §   Návrh/iniciatíva je v platnosti od 01/01/2014 do 31/12/2020

– §   Finančný vplyv trvá od 2014 do 2022.

¨ Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním

– Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od RRRR do RRRR,

– a potom bude vykonávanie postupovať v plnom rozsahu.

1.7.        Plánovaný spôsob hospodárenia[12]

¨ Priame centralizované hospodárenie na úrovni Komisie

¨ Nepriame centralizované hospodárenie s delegovaním úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na:

– ¨  výkonné agentúry

– ¨  subjekty zriadené spoločenstvami[13]

– ¨  národné verejnoprávne subjekty/subjekty poverené vykonávaním verejnej služby

– ¨  osoby poverené realizáciou osobitných akcií podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte v zmysle článku 49 nariadenia o rozpočtových pravidlách

§ Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi

¨ Decentralizované hospodárenie s tretími krajinami

¨ Spoločné hospodárenie s medzinárodnými organizáciami (uveďte)

V prípade viacerých spôsobov hospodárenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky:

2.           OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.        Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

Riadiace subjekty predložia ročné správy o realizácii. Tieto správy budú zamerané na údaje a budú obsahovať spoločné ukazovatele vymedzené v bode 1.4.4. Popri podávaní správ sa v strede programového obdobia a na jeho konci budú vykonávať štruktúrované prieskumy a hodnotenia zadané Komisiou. Na dvojstranných revíznych zasadaniach sa preskúma pokrok v realizácii každého programu.

2.2.        Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.     Zistené riziká

Systém riadenia a kontroly sa z veľkej časti preberajú z politiky súdržnosti. Hoci sa táto výdavková schéma odlišuje od politiky súdržnosti, pokiaľ ide o konečných príjemcov pomoci a partnerov, ktorý ju vykonávajú, očakáva sa, že rizikové faktory budú podobné, najmä pokiaľ ide o ESF. Chyby týkajúce sa ESF v rámci prebiehajúceho programového obdobia sú prevažne zapríčinené problémami s oprávnenosťou (58 % všetkých kumulatívnych kvantifikovateľných chýb), presnosťou (7 %) a audit trailom (35 %). Práve v záujme riešenia týchto problémov sa v návrhu nariadenia v plnej miere stanovili pravidlá oprávnenosti a väčšmi sa využívajú paušálne sadzby stanovené v samotnom nariadení. Faktorom, ktorý zvyšuje riziká je však skutočnosť, že poskytovanie pomoci konečným príjemcom bude vo väčšine prípadov závisieť od mimovládnych organizácií a organizácií občianskej spoločnosti, ktoré sa v niektorých prípadoch vyznačujú slabou správou a vo veľkej miere sa spoliehajú na dobrovoľnícku prácu. Dvor audítorov už túto otázku nastolil v súvislosti s najodkázanejšími osobami vo svojej správe z roku 2009. V prípade takýchto organizácií bude aj naďalej možné obmedziť prostriedky vyčlenené na materiálnu pomoc zaobstaranú centrálne riadiacimi subjektmi a výplatu paušálnych sadzieb.

2.2.2.     Plánované metódy kontroly

V súlade so zásadou zdieľaného hospodárenia nesú hlavnú zodpovednosť za realizáciu a kontrolu svojich operačných programov členské štáty, a to prostredníctvom svojich systémov riadenia a kontroly. Členské štáty vymenujú riadiaci subjekt, certifikačný orgán a funkčne nezávislý audítorský orgán pre každý jeden operačný program. Komisia má právomoc vykonávať audity zamerané na otázky súvisiace s riadnym finančným hospodárením, aby mohla dospieť k záverom týkajúcim sa výkonnosti fondu spolu s možnosťou prerušiť alebo pozastaviť vyplácanie finančných prostriedkov a vykonať finančné opravy.

V rámci politiky súdržnosti sa náklady na úlohy súvisiace s kontrolou (na vnútroštátnej a regionálnej úrovni s vylúčením nákladov Komisie) odhadujú na približne 2 % celkových finančných prostriedkov. Tieto náklady súvisia s týmito oblasťami kontroly: 1 % sa týka vnútroštátnej koordinácie a prípravy programu, 82 % sa týka riadenia programu, 4 % sa týkajú certifikácie a 13 % sa týka auditu.

V porovnaní s politikou súdržnosti by však niekoľko faktorov malo prispieť k zníženiu úrovní chybovosti a nákladov na kontrolu. Nový program sa sústredí len na tri oblasti opatrení. Vo veľkej miere sa využívajú zjednodušené možnosti týkajúce sa nákladov. Vzhľadom na charakter operácií a na cieľové skupiny nebudú koneční príjemcovia pomoci podliehať auditu okrem prípadu, že by sa v rámci posúdenia rizika zistilo konkrétne riziko nezrovnalostí alebo podvodu. Tieto faktory by spoločne mali viesť k zníženiu administratívneho zaťaženia príjemcov, nižším úrovniam chybovosti, zvýšeniu inherentnej zábezpeky a tým prispieť k zníženiu nákladov na kontroly.

Súčasná miera chybovosti GR EMPL (miera chybovosti podľa Európskeho dvora audítorov) je 2,2 %. Odhaduje sa, že uvedené faktory by mali viesť k 1 % zníženiu chybovosti, v dôsledku čoho by konečná očakávaná úroveň chybovosti programu bola 1,2 %.

2.3.        Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia.

Útvary štrukturálnych fondov spolu s Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) zaviedli Spoločnú stratégiu na predchádzanie podvodom, v rámci ktorej sa plánuje rad opatrení, ktoré má vykonať Komisia a členské štáty s cieľom predchádzať podvodom pri štrukturálnych opatreniach v rámci zdieľaného hospodárenia. Táto spoločná stratégia sa bude taktiež vzťahovať na Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby.

Tento návrh okrem toho zahŕňa výslovnú požiadavku zavedenia takýchto opatrení podľa článku 32 ods. 4. Tým by sa mala posilniť informovanosť o podvodoch v členských štátoch medzi všetkými subjektmi zapojenými do riadenia a kontroly Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby, a tým znížiť riziko podvodu.

3.           ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.        Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

· Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky

Počet [Názov………………………...……….] || DRP/NRP ([14]) || krajín EZVO[15] || kandidátskych krajín[16] || tretích krajín || v zmysle článku 18 ods. 1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách

1. Inteligentný a inkluzívny rast Nový okruh na roky 2014 – 2020 || 04.06.00.00 Najdokázanejšie osoby || DRP || NIE || NIE || NIE || NIE

· Požadované nové rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky

Počet [Názov……………………………………..] || DRP/NRP || krajín EZVO || kandidátskych krajín || tretích krajín || v zmysle článku 18 ods. 1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách

|| [XX.YY.YY.YY] || || ÁNO/NIE || ÁNO/NIE || ÁNO/NIE || ÁNO/NIE

3.2.        Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.     Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného rámca: || Číslo 1 || Inteligentný a inkluzívny rast

GR: EMPL || || || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky || || || || || || || ||

Číslo rozpočtového riadka || Záväzky || (1) || 343,957 || 349,166 || 353,425 || 356,742 || 359,925 || 362,704 || 365,331 || 2 491,250

Platby || (2) || 274,038 || 277,152 || 277,152 || 277,152 || 277,152 || 277,152 || 277,152 || 1 936,950

Číslo rozpočtového riadka || Záväzky || (1a) || || || || || || || ||

Platby || (2a) || || || || || || || ||

Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov[17] || || || || || || || ||

Číslo rozpočtového riadka || || (3) || 1,250 || 1,250 || 1,250 || 1,250 || 1,250 || 1,250 || 1,250 || 8,750

Rozpočtové prostriedky pre GR EMPL SPOLU[18] || Záväzky || =1+1a +3 || 345,207 || 350,416 || 354,675 || 357,992 || 361,175 || 363,954 || 366,581 || 2 500,000

Platby || =2+2a +3 || 275,288 || 278,402 || 278,402 || 278,402 || 278,402 || 278,402 || 278,402 || 1 945,700

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU || Záväzky || (4) || || || || || || || ||

Platby || (5) || || || || || || || ||

Ÿ Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov SPOLU || (6) || || || || || || || ||

Rozpočtové prostriedky OKRUHU <….> viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || =4+ 6 || || || || || || || ||

Platby || =5+ 6 || || || || || || || ||

Ak má návrh/iniciatíva vplyv na viaceré okruhy:

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU || Záväzky || (4) || || || || || || || ||

Platby || (5) || || || || || || || ||

Ÿ Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov SPOLU || (6) || || || || || || || ||

Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 4 viacročného finančného rámca SPOLU (referenčná suma) || Záväzky || =4+ 6 || || || || || || || ||

Platby || =5+ 6 || || || || || || || ||

Okruh viacročného finančného rámca: || 5 || „Administratívne výdavky“

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| || || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || SPOLU

GR: EMPL ||

Ÿ Ľudské zdroje || 1,016 || 1,016 || 1,016 || 1,016 || 1,016 || 1,016 || 1,016 || 7,112

Ÿ Ostatné administratívne výdavky || || || || || || || ||

GR EMPL SPOLU || Rozpočtové prostriedky || 1,016 || 1,016 || 1,016 || 1,016 || 1,016 || 1,016 || 1,016 || 7,112

Rozpočtové prostriedky OKRUHU 5 viacročného finančného rámca SPOLU || (Záväzky spolu = Platby spolu) || 1,016 || 1,016 || 1,016 || 1,016 || 1,016 || 1,016 || 1,016 || 7,112

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| || || Rok N[19] || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || … uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6) || SPOLU

Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 5 viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || || || || || || || ||

Platby || || || || || || || ||

3.2.2.     Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

– ¨  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

– ¨  Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke. Prostriedky z fondu sa budú čerpať v rámci zdieľaného hospodárenia. Kým strategické priority sú stanovené na úrovni EÚ nariadením, samotné každodenné riadenie vykonávajú riadiace subjekty. Hoci Komisia navrhuje spoločné ukazovatele, konkrétne ciele navrhnú členské štáty na úrovni operačných programov a Komisia ich odsúhlasí. Preto pokým nebudú vypracované, prerokované a odsúhlasené programy v rokoch 2013/2014, nemožno uviesť ciele týkajúce sa výstupov.

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Uveďte ciele a výstupy ò || || || Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || … uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6) || SPOLU

VÝSTUPY

Druh výstupu[20] || Priemerné náklady na výstup || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov spolu || Náklady spolu

KONKRÉTNY CIEĽ č. 1[21]… || || || || || || || || || || || || || || || ||

- Výstup || || || || || || || || || || || || || || || || || ||

- Výstup || || || || || || || || || || || || || || || || || ||

- Výstup || || || || || || || || || || || || || || || || || ||

Konkrétny cieľ č. 1 medzisúčet || || || || || || || || || || || || || || || ||

KONKRÉTNY CIEĽ č. 2… || || || || || || || || || || || || || || || ||

- Výstup || || || || || || || || || || || || || || || || || ||

Konkrétny cieľ č. 2 medzisúčet || || || || || || || || || || || || || || || ||

NÁKLADY SPOLU || || || || || || || || || || || || || || || ||

3.2.3.     Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.3.1.  Zhrnutie

– ¨  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

– þ  Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU

OKRUH 5 viacročného finančného rámca || || || || || || || ||

Ľudské zdroje || 1,016 || 1,016 || 1,016 || 1,016 || 1,016 || 1,016 || 1,016 || 7,112

Ostatné administratívne výdavky || || || || || || || ||

OKRUH 5 viacročného finančného rámca medzisúčet || 1,016 || 1,016 || 1,016 || 1,016 || 1,016 || 1,016 || 1,016 || 7,112

Mimo OKRUHU 5[22] viacročného finančného rámca || || || || || || || ||

Ľudské zdroje || 0,128 || 0,128 || 0,128 || 0,128 || 0,128 || 0,128 || 0,128 || 0,896

Ostatné administratívne výdavky || 1,122 || 1,122 || 1,122 || 1,122 || 1,122 || 1,122 || 1,122 || 7,854

Mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca medzisúčet || 1,250 || 1,250 || 1,250 || 1,250 || 1,250 || 1,250 || 1,250 || 8,750

SPOLU || 2,266 || 2,266 || 2,266 || 2,266 || 2,266 || 2,266 || 2,266 || 15,862

3.2.3.2.  Odhadované potreby ľudských zdrojov

– ¨  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

– þ  Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

odhady sa zaokrúhľujú na celé čísla (alebo najviac na jedno desatinné miesto)

|| 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020

Ÿ Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)

04 01 01 01 (ústredie a zastúpenia Komisie) || 8 || 8 || 8 || 8 || 8 || 8 || 8

XX 01 01 02 (delegácie) || || || || || || ||

XX 01 05 01 (nepriamy výskum) || || || || || || ||

10 01 05 01 (priamy výskum) || || || || || || ||

Ÿ Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času)[23]

XX 01 02 01 (ZZ, DAZ, VNE, z celkového finančného krytia) || || || || || || ||

XX 01 02 02 (ZZ, DAZ, PED, MZ a VNE v delegáciách) || || || || || || ||

04 01 04 01 [24] || - ústredie[25] || 2 || 2 || 2 || 2 || 2 || 2 || 2

- delegácie || || || || || || ||

XX 01 05 02 (ZZ, DAZ, VNE – nepriamy výskum) || || || || || || ||

10 01 05 02 (ZZ, DAZ, VNE – priamy výskum) || || || || || || ||

Iné rozpočtové riadky (uveďte) || || || || || || ||

SPOLU || 10 || 10 || 10 || 10 || 10 || 10 || 10

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Úradníci a dočasní zamestnanci || Prispieť k analýze, prerokovaniu, úprave, resp. príprave na schválenie návrhov programov, resp. projektov v členských štátoch. Prispieť k riadeniu, monitorovaniu a hodnoteniu realizácie schválených programov/projektov. Zaručiť súlad s pravidlami, ktorými sa programy spravujú.

Externí zamestnanci || Idem a/alebo administratívna podpora.

3.2.4.     Súlad s platným viacročným finančným rámcom

– ¨  Návrh/iniciatíva je v súlade s platným viacročným finančným rámcom.

– ¨  Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci.

Vysvetlite požadovanú zmenu v plánovaní a uveďte príslušné rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

– ¨  Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca[26].

Vysvetlite potrebu a uveďte príslušné okruhy, rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

3.2.5.     Účasť tretích strán na financovaní

– Návrh/iniciatíva nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami.

– Návrh/iniciatíva zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || … uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6) || Spolu

Uveďte spolufinancujúci subjekt || || || || || || || ||

Spolufinancované prostriedky SPOLU || || || || || || || ||

3.3.        Odhadovaný vplyv na príjmy

– ¨  Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

– ¨  Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

– ¨         vplyv na vlastné zdroje

– ¨         vplyv na rôzne príjmy

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtový riadok príjmov: || Rozpočtové prostriedky k dispozícii v prebiehajúcom rozpočtovom roku || Vplyv návrhu/iniciatívy[27]

Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || … uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)

Článok …………. || || || || || || || ||

V prípade rôznych pripísaných príjmov, na ktoré bude mať návrh/iniciatíva vplyv, uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Uveďte spôsob výpočtu vplyvu na príjmy.

[1]               Ú. v. EÚ L , , s. .

[2]               Ú. v. EÚ L , , s. .

[3]               Ú. v. EÚ L, , s. .

[4]               Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

[5]               OJ L , , p.

[6]               Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

[7]               Ú. v. EÚ L 118, 12.5.2010, s. 1.

[8]               Ú. v. ES L 53, 23.2.2002, s. 1.

[9]               Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006, s. 1.

[10]             ABM: riadenie podľa činností – ABB: zostavovanie rozpočtu podľa činností.

[11]             Podľa článku 51 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

[12]             Vysvetlenie spôsobov hospodárenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: http://www.cc.cec/budg/man/budgmanag/budgmanag_en.html

[13]             Podľa článku 200 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

[14]             DRP = diferencované rozpočtové prostriedky / NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky

[15]             EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

[16]             Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny západného Balkánu.

[17]             Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

[18]             Tieto rozpočtové prostriedky sú súčasťou štrukturálnych fondov v rámci cieľa Investície do rastu a zamestnanosti s celkovými záväzkami vo výške 327 115 655 850 EUR. Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby sa považuje za časť podielu štrukturálnych fondov prideleného ESF.

[19]             Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína realizovať.

[20]             Výstupy znamenajú dodané produkty a služby (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

[21]             Ako je uvedené v oddiele 1.4.2. „Konkrétne ciele...“.

[22]             Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

[23]             ZZ = zmluvný zamestnanec; DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec; PED = pomocný expert v delegácii; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert;

[24]             Pod stropom pre externých zamestnancov z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

[25]             Najmä pre štrukturálne fondy, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky fond pre rybné hospodárstvo (EFRH).

[26]             Pozri body 19 a 24 medziinštitucionálnej dohody.

[27]             Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 25 % nákladov na výber.