EURÓPSKA KOMISIA

V Štrasburgu5. 7. 2016

COM(2016) 450 final

2016/0208(COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernica 2009/101/ES

(Text s významom pre EHP)

{SWD(2016) 223 final}
{SWD(2016) 224 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.SÚVISLOSTI NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

•Súlad s existujúcimi predpismi v tejto oblasti politiky

•Súlad s inými politikami Únie

–trestnoprávny rámec, pokiaľ ide o trestné činy týkajúce sa teroristických skupín, a predovšetkým je do návrhu smernice o boji proti terorizmu 10 zahrnuté obvinenie z financovania terorizmu, ako aj záväzky prijaté Úniou pri podpise Dodatkového protokolu k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu;

–jednotný trh pre platby, ktorý stanovuje bezpečnejšie a viacej inovačné platobné služby v Únii, najmä pravidlá stanovené v smernici (EÚ) 2015/2366 11 a v nariadení 2015/751 12 ;

–právny rámec, ktorý stanovuje povinnú starostlivosť o klienta v súvislosti s finančnými účtami a umožňuje automatickú výmenu informácií o finančných účtoch v daňovej oblasti (vykonávaním celosvetovej normy), ako sa to predpokladá v smernici 2011/16/EÚ zmenenej smernicou 2014/107/EÚ 13 ;

–rámec pre efektívne verejné a súkromné služby on-line, elektronické podnikanie a elektronický obchod v Únii, ako je to stanovené v nariadení (EÚ) 910/2014 14 ;

–reformovaný režim ochrany údajov vyplývajúci z nariadenia (EÚ) 2016/679 15 a smernice (EÚ) 2016/680 16 a v súlade s príslušnou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.

–digitálny jednotný trh, ako je to uvedené v oznámení Komisie „Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe“ 17 a osobitných ustanoveniach o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie uvedených v nariadení (EÚ) č. 910/2014 (ďalej len „nariadenie eIDAS“) 18 ;

–ochrana spotrebiteľov a finančné začlenenie;

–ciele sledované Komisiou uvedené v oznámení a týkajúce sa ďalších opatrení na zvýšenie transparentnosti a boja proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam 19 .

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

•Subsidiarita

Okrem toho skutočnosť, že v jednom členskom štáte nie je efektívny rámec boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, môžu využiť páchatelia trestných činov a táto skutočnosť môže mať následky v inom členskom štáte. Preto je dôležité masť harmonizovaný rámec na úrovni Únie, lebo obrovský tok peňazí pochádzajúcich z nezákonnej činnosti a financovanie terorizmu môžu poškodiť stabilitu a dobré meno finančného sektora.

Jasne spracované pravidlá, ktoré vyžadujú zvýšenú transparentnosť pre široký rozsah hospodárskych subjektov, vrátane podnikov a správ zvereného majetku podnikateľského typu, riešia viac ako iba teoretické rozdiely vo fungovaní vnútorného trhu. Riziko narušenia fungovania vnútorného trhu je konkrétne: na všetky členské štáty majú priamy dopad zvýšené úsilia bezprecedentnej škály páchateľov trestných činov a ich spoločníkov vyvíjané s cieľom zakryť pôvod výnosov z trestnej činnosti alebo zasielať peniaze pochádzajúce zo zákonnej alebo nezákonnej činnosti na teroristické účely.

•Proporcionalita

•Výber nástroja

3.VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZÚČASTNENÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Konzultácie so zúčastnenými stranami

–členskými štátmi a zástupcami ich verejných orgánov;

–zástupcami Európskeho parlamentu;

–zástupcami sektoru platobných služieb (systémy platobných kariet, vydavatelia predplatených kariet, reprezentatívne združenia);

–príslušnými účastníkmi trhu s virtuálnymi menami: zmenárenskými platformami a poskytovateľmi peňaženky, reprezentatívnou skupinou zúčastnených strán z oblasti virtuálnych mien;

–zúčastnenými stranami patriacimi do bankového a finančného sektora;

–finančnými spravodajskými jednotkami (EÚ, platforma FIU);

–Europolom;

–spotrebiteľskými organizáciami;

–európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov.

•Posúdenie vplyvu

Posúdenie vplyvu využíva príslušné správy vydané Úniou a medzinárodnými organizáciami, ako je Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA), Európska centrálna banka (ECB), Europol, Banka pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) a FATF. Čerpá tiež z údajov sprístupnených verejnosti medzinárodnými médiami.

Rieši tieto otázky:

1.podozrivé transakcie zahŕňajúce vysokorizikové tretie krajiny sa účinne nemonitorujú z dôvodu nejasných a nekoordinovaných požiadaviek na povinnú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi;

2.orgány dostatočne nemonitorujú podozrivé transakcie vykonávané prostredníctvom virtuálnych mien a nie sú schopné prepojiť transakcie s identifikovanými osobami;

3.súčasné opatrenia na zníženie rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu spojených s anonymnými predplatenými nástrojmi nie sú postačujúce;

4.FIU majú obmedzenia v zabezpečovaní včasného prístupu k informáciám – ako aj v zabezpečovaní výmeny informácií – ktoré si držia povinné subjekty;

5.FIU nemajú prístup, alebo majú oneskorený prístup k informáciám o totožnosti držiteľov bankových a platobných účtov.

Boli vyhodnotené nelegislatívne možnosti riešenia problémov. Komisia by mohla i) sformulovať „najlepšie postupy“ na prekonanie praktických prekážok zistených v mapovaní, ktoré sa v súčasnej dobe uskutočňuje v rámci platformy FIU; ii) sformulovať odporúčania pre členské štáty (založené na zásade „dodržiavaj alebo vysvetli“), aby sa znížili riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu zistené v priebehu hodnotenia rizík zistených počas nadnárodného hodnotenia rizík, ktoré sa v súčasnosti vykonáva; a iii) prehĺbiť zapojenie v rámci medzinárodného fóra, ktoré sa zaoberá bojom proti financovaniu terorizmu, s cieľom posilniť spoluprácu a výmenu informácií v tejto strategickej oblasti.

Potreba sformulovať konkrétne regulačné ustanovenia bola vybraná ako dôležitá a najvhodnejšia možnosť.

Pokiaľ ide o zvýšenie účinnosti politiky EÚ pre vysokorizikové tretie krajiny, posúdili sa tri regulačné možnosti. Vybraná možnosť zmeniť štvrtú smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí poskytnutím normatívneho zoznamu opatrení zvýšenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi uplatňovaných povinnými subjektmi, ktoré by sa mohli použiť v jednaniach s vysokorizikovými tretími krajinami určenými Komisiou.

Pokiaľ ide o zlepšenie zisťovania podozrivých transakcií s virtuálnymi menami, posúdilo sa šesť regulačných možností. Možnosť, ktorá bola vybraná, sa skladá z kombinácie prostriedkov, a to i) zahrnutie zmenárenských platforiem virtuálnych mien a ii) poskytovateľov služieb peňaženky do rozsahu pôsobnosti smernice a súčasne iii) poskytnúť viac času na posúdenie možností vzhľadom na systém dobrovoľnej sebaidentifikácie používateľov virtuálnych mien.

Pokiaľ ide o zníženie zneužívania anonymného predplatenia, posúdilo sa päť regulačných možností. V tomto prípade vybraná možnosť pozostáva z kombinácie prostriedkov, a to i) odstránenie anonymity pri používaní predplatených kariet on-line, ktoré sa dajú alebo nedajú dobíjať, a ii) zníženie existujúceho limitu 250 EUR pre anonymné predplatené karty na 150 EUR, keď sa používajú v priamom osobnom styku.

S cieľom zlepšiť prístup FIU k informáciám – a ich výmene – ktoré majú povinné subjekty, boli posúdené dve regulačné možnosti. Vybraná možnosť má ďalej vysvetliť zákonné povinnosti FIU uvedením znenia štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí do súladu s najnovšími medzinárodnými normami pre právomoci, ktoré by FIU mali mať, keď požadujú ďalšie informácie od povinných subjektov.

Boli posúdené tri regulačné možnosti s cieľom poskytnúť FIU (a prípadne aj iným príslušným orgánom pôsobiacim v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí/financovaniu terorizmu) účinný mechanizmus na zabezpečenie včasného prístupu k informáciám o totožnosti držiteľov bankových a platobných účtov. Vybraná možnosť má zaviesť automatizovaný ústredný mechanizmus – ako je centrálny register alebo elektronický systém vyhľadávania údajov – na úrovni členských štátov, ktorý umožní rýchlu identifikáciu držiteľov účtov. Tento mechanizmus bude priamo prístupný pre FIU a prípadne pre iné príslušné orgány pôsobiace v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

Druhá časť posúdenia vplyvu bola spracovaná výslovne preto, aby riešila otázky nedostatočnej transparentnosti a opatrení na zlepšenie prístupu k informáciám o vlastníckych právach.

Prvou riešenou otázkou je nesystematické monitorovanie existujúcich konečných užívateľov výhod plynúcich z vlastníctva existujúcich klientov, akými sú správa zvereného majetku, iné právne štruktúry alebo právne subjekty, napr. nadácie. Tým sa umožňuje obchádzať existujúce normy EÚ týkajúce sa transparentnosti uvedené v smernici 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní a poskytuje sa príležitosť utajiť peniaze pochádzajúce z nezákonnej činnosti, takže je potrebné prijať nové pravidlá na úrovni Únie.

Druhou posudzovanou otázkou je zverejnenie a transparentnosť registrov konečných užívateľov výhod plynúcich z vlastníctva právnych subjektov. V štvrtej smernici o boji proti praniu špinavých peňazí sa už stanovili povinnosti týkajúce sa identifikácie konečných užívateľov výhod plynúcich z vlastníctva právnych subjektov a právnych štruktúr, ukladania týchto informácií a rozdielnych úrovní prístupu k nim. S ohľadom na lepšie zaznamenávanie týchto informácií a zdokonalený prístup k nim sa v posúdení vplyvu analyzovali možnosti od i) ponechania súčasného systému až po ii) zmenu nepovinného systému v štvrtej smernici o boji proti praniu špinavých peňazí na povinný a iii) zabezpečenie prístupu verejnosti k informáciám. Možnosť, ktorá sa vybrala ako najvhodnejšia z hľadiska nákladov, vplyvu a legitímnosti, je tá, v ktorej sa od členských štátov vyžaduje, aby prostredníctvom registra zverejnili užitočné informácie pre spoločnosti, správu zvereného majetku podnikateľského typu a iné podobné právne štruktúry a súčasne zachovali nutnosť preukázať legitímny záujem na účely získania prístupu k týmto informáciám s ohľadom na správu zvereného majetku a iné právne štruktúry, ktoré nie sú kvalifikované ako subjekty podnikateľského typu.

V posúdení vplyvu sa okrem toho rieši potreba zaviesť ucelený, jednotný systém registrácie informácií o vlastníckych právach všetkých správ zvereného majetku vytvorených v Únii. Takže počnúc podrobnou analýzou súčasnej situácie a problémov, na ktoré sa naráža v praxi pri uplatňovaní registračných systémov stanovených v štvrtej smernici o boji proti praniu špinavých peňazí, sa analyzoval celý rad možností: i) zachovanie súčasného systému; ii) registrácia v jurisdikcii rozhodného práva a iii) registrácia v jurisdikcii správy. Možnosť iii) bola vybraná ako najvýhodnejšia a najjasnejšia, pričom medzi podpornými argumentmi sa uviedlo, že ide o možnosť, ktorá najmenej zaťažuje členské štáty a bude sa najľahšie uplatňovať.

•Základné práva

4.VPLYV NA ROZPOČET

5.INÉ PRVKY

•Vysvetľujúce dokumenty

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Pretože nie všetky členské štáty majú zavedené mechanizmy, ktoré ich jednotkám FIU umožňujú mať včasný prístup k informáciám o totožnosti držiteľov bankových a platobných účtov, niektoré FIU sú brzdené v odhaľovaní zločineckých a teroristických finančných tokov na vnútroštátnej úrovni. Okrem toho príslušné FIU tiež nie sú schopné vymieňať si také informácie so svojimi partnermi z EÚ a mimo EÚ, čo komplikuje cezhraničné preventívne opatrenia.

V článku 30 a 31 štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí sa stanovujú pravidlá o zbere a ukladaní informácií a prístupu k informáciám o konečnom skutočnom užívateľovi výhod (konečných skutočných užívateľoch výhod) spoločností, v prípade správy zvereného majetku a iných druhov právnych štruktúr. Od týchto subjektov sa v súčasnosti vyžaduje, aby mali presné informácie o ich vlastníckych právach.

V štvrtej smernici o boji proti praniu špinavých peňazí sa stanovuje štruktúrovaný prístup k právnym subjektom a rozlišuje sa medzi spoločnosťami, správou zvereného majetku a podobnými právnymi štruktúrami. Súčasný návrh zachováva túto štruktúru.

– Podnikateľské a iné právne subjekty

Podľa článku 30 štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí každá osoba alebo organizácia, ktorá preukáže legitímny záujem, môže mať prístup k informáciám o vlastníckych právach. V praxi sa zložité vlastnícke štruktúry používali na zatajenie napojení na trestnú činnosť, daňových povinností, angažovanosti politicky exponovaných osôb a sankcionovaných osôb alebo jurisdikcií. Rozdielne prístupy k transparentnosti skutočných konečných užívateľov výhod súčasne vytvárajú tiež zložité problémy a zmätok pre spoločnosti, ktoré musia vynaložiť značné zdroje na vlastné systémy a kontroly, zatiaľ čo investori, akcionári a iné zúčastnené strany sa musia spoľahnúť na verejne dostupné a okamžite prístupné informácie o kontrole a vlastníctve uvedených spoločností.

Pochopenie vlastníckych práv v prípade spoločností je hlavnou podstatou zníženia rizika finančnej kriminality a preventívnych stratégií pre regulované podniky. Okrem toho je tento aspekt v rámci EÚ jadrom príčinnej súvislosti medzi preventívnym režimom v štvrtej smernici o boji proti praniu špinavých peňazí a podnikovými právnymi predpismi, a síce smernicou 2009/101/ES ako právnym aktom Únie, v ktorom sa stanovia pravidlá na zverejnenie podnikových dokumentov. V súčasnom návrhu sa tento problém rieši zmenou uvedenej smernice tak, že sa členské štáty požiadajú, aby zabezpečili povinné zverejnenie (prístup verejnosti) obmedzeného súboru informácií o firmách konečných užívateľov výhod a právnych subjektoch zapojených do ziskových činností podľa ustanovenia článku 54 ZFEÚ. Dobrá infraštruktúra správy a riadenia spoločnosti by mala spájať transparentnosť, zodpovednosť a integritu, čo zahŕňa znalosti o vlastníckych právach.

Požiadavka na poskytnutie prístupu verejnosti k informáciám o vlastníckych právach je dobre zdôvodnená, lebo zaistí ďalšie záruky tretím stranám, ktoré chcú s týmito spoločnosťami obchodovať. Ochrana menšinových investorov a zúčastnených strán, ako sú tretie strany, ktoré chcú obchodovať s organizáciou alebo štruktúrou, si vyžaduje prístup k spoľahlivým informáciám o vlastníctve vrátane totožnosti ovládajúcich vlastníkov a riadiacich štruktúr spoločností, ako aj správy zvereného majetku.

Prístup verejnosti umožňuje tiež väčšiu kontrolu informácií občianskou spoločnosťou vrátane organizácií tlače alebo občianskej spoločnosti a napomáha zachovanie dôvery v integritu obchodných transakcií a finančného systému. Prispieva aj k boju proti zneužívaniu právnych subjektov a právnych štruktúr, a to pri vyšetrovaniach, ako aj dopadom na dobré meno, za predpokladu, že každý, kto by mohol s nimi realizovať transakcie, pozná totožnosť konečného užívateľa výhod (konečných užívateľov výhod). Uľahčuje tiež včasnú a efektívnu dostupnosť informácií pre finančné inštitúcie i orgány vrátane orgánov tretích krajín zapojených do boja proti týmto trestným činom.

– Správa zvereného majetku a iné právne štruktúry

Štvrtá smernica o boji proti praniu špinavých peňazí poskytuje príslušným orgánom a FIU včasný prístup k informáciám o vlastníckych právach v prípade správy zvereného majetku a iných právnych štruktúr. Povinné subjekty môžu mať prístup k informáciám v rámci povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi. Informácie o vlastníckych právach sa týkajú širokého rozsahu právnych štruktúr: výslovne zriadená správa zvereného majetku špecifická pre zvykové právo, ale tiež podobné subjekty, ako sú Treuhand, fiducies alebo fideicomiso, a všetky prispôsobené právne štruktúry, napr. nadácie. V súčasných pravidlách sa okrem toho vyžaduje, že ak má správa zvereného majetku daňové dôsledky, musia mať členské štáty zavedený register, ktorý obsahuje informácie o vlastníckych právach.

Mnohé tieto správy zvereného majetku a podobné právne štruktúry sú zapojené do obchodných alebo podnikateľských činností s cieľom vytvárať zisk rovnako ako bežné spoločnosti. Preto zostávajú v platnosti tie isté argumenty v prospech prístupu verejnosti k informáciám o vlastníckych právach, pokiaľ ide o tento konkrétny typ správy zvereného majetku. Zavedený režim na úrovni Únie, čo sa týka prístupu k informáciám, musí byť ucelený a zabezpečiť prístup verejnosti k informáciám o vlastníckych právach týkajúcich sa právnych subjektov tejto kategórie.

Správa zvereného majetku a podobné právne štruktúry sa môžu súčasne tiež vytvoriť na iné účely: ochrana rodinných aktív a stanovenie podmienok ich používania, charitatívne ciele alebo iné účely prospešné pre spoločnosť. Na takúto správu zvereného majetku a takéto právne štruktúry, ktoré nie sú správou zvereného majetku a právnymi štruktúrami podnikateľského typu, využívajú iný režim týkajúci sa súkromia. Dôležité údaje o konečných užívateľoch výhod plynúcich z vlastníctva takýchto subjektov sa poskytujú iba osobám alebo organizáciám, ktoré majú o ne legitímny záujem. Kritéria pre preukázanie legitímneho záujmu sú tiež vysvetlené formou odôvodnenia.

Navrhnutý prístup zohľadňuje špecifiká správy zvereného majetku a podobných právnych štruktúr. Týmto spôsobom sa bez ohľadu na ich vymedzenie podľa vnútroštátnych právnych predpisov rozlišuje na jednej strane medzi správou zvereného majetku, ktorý pozostáva z akéhokoľvek majetku vlastneného osobou alebo v jej mene, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť spočívajúcu v správe zvereného majetku alebo zahŕňajúcu takúto správu a ktorá v rámci výkonu podnikateľskej činnosti vystupuje ako správca zvereného majetku na účely dosiahnutia zisku, a na druhej strane medzi akoukoľvek inou správou zvereného majetku.

Ďalšie prvky

i) Registrované podnikové štruktúry

Podľa článku 3 ods. 6 písm. a) štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí je kritériom na identifikáciu konečného užívateľa výhod plynúcich z vlastníctva podnikateľských subjektov limit vlastnených akcií vo výške 25 % plus jedna akcia alebo majetková účasť vo výške viac ako 25 %. Komisia navrhuje znížiť limit stanovený v štvrtej smernici o boji proti praniu špinavých peňazí na 10 % pre určité obmedzené typy subjektov, ktoré predstavujú špecifické riziko, že sa používajú na pranie špinavých peňazí a daňové úniky.

Sprostredkovateľské subjekty, ktoré nevykonávajú žiadnu hospodársku činnosť a slúžia iba na udržovanie odstupu konečných užívateľov výhod od aktív, celkom ľahko obídu limit vo výške 25 %. Stanovenie nižšieho limitu v prípade, že existuje osobitné riziko, obmedzí rozsah subjektov, o ktorých by povinné subjekty museli zhromažďovať ďalšie informácie, na subjekty, u ktorých je vysoké riziko zneužívania limitu na nezákonné účely. Takže to umožňuje lepšie zisťovať konečného užívateľa výhod (konečných užívateľov výhod) s osobitným zameraním na subjekty, ktoré fungujú ako sprostredkovateľské štruktúry, samé osebe nevytvárajú zisk, ale väčšinou prevádzajú zisk z iných zdrojov (vymedzené ako pasívne nefinančné subjekty podľa smernice 2011/16/EÚ).

iii) Miesto monitorovania a registrácie správy zvereného majetku

Podľa článku 31 štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí musia členské štáty vyžadovať, aby správa zvereného majetku, ktorá sa „riadi ich právom“, získala a mala primerané, presné a aktuálne informácie najmä o správcovi. V tom istom článku sa od členských štátov vyžaduje, aby na vnútroštátnej úrovni zaviedli centralizované registre konečných užívateľov výhod plynúcich zo správy zvereného majetku, „ktorá má daňové dôsledky“.

Komisia navrhuje vysvetliť, že členský štát, ktorý je dotknutý týmito povinnosťami, je ten, v ktorom sa vykonáva správa zvereného majetku.

Súčasné kritéria týkajúce sa „rozhodného práva“ a „daňových dôsledkov“ neboli v dostatočnej miere pochopené a mali by sa vysvetliť. Mala by sa najmä zohľadniť skutočnosť, že na základe súčasného znenia článku 31, ak členský štát neuznáva správu zvereného majetku v rámci svojich právnych predpisov, nepodlieha žiadnej povinnosti monitorovať a registrovať správu zvereného majetku riadenú na jeho území. Tieto riziká vytvárajú medzery v registrácii a nie sú v súlade s cieľmi požiadaviek smernice týkajúcich sa transparentnosti. Okrem toho obmedzenie požiadaviek týkajúcich sa registrácie len na správu zvereného majetku, ktorá ma daňové dôsledky, nie je úplne v súlade s obsažnejšou povinnosťou podľa smernice, a to identifikovať všetky typy správy zvereného majetku pred nadviazaním obchodného vzťahu.

Ustanovenie existujúcej smernice je nekonzistentné aj v tom zmysle, že v súčasnej požiadavke na registráciu je od registrácie oslobodená správa zvereného majetku, ktorá v dôsledku nedostatočnej harmonizácie daňových systémov nespadá do rozsahu daňových pravidiel členských štátov (napr. kvôli tomu, že nemá nikde daňové sídlo). Takáto správa zvereného majetku nielen že neplatí dane, ale ani by nebola nikde registrovaná.

Návrh Komisie je v súlade s Usmerneniami skupiny FATF o transparentnosti a vlastníckych právach.

i) Pojem „príslušné orgány“

ii) Vylúčenie kariet v rámci uzavretého systému

iii) Úplný súlad s ustanoveniami o elektronickej identifikácii

2016/0208 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernica 2009/101/ES

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 50 a 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky 22 ,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 23 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EU) 2015/849 24 predstavuje hlavný právny nástroj v predchádzaní zneužívaniu finančného systému EÚ na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Uvedená smernica, ktorej transpozícia do vnútroštátneho práva sa má uskutočniť do 26. júna 2017, stanovuje celkový rámec na boj proti obstarávaniu peňazí alebo majetku na teroristické účely, ktorý od členských štátov vyžaduje, aby identifikovali, chápali a znižovali riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.

(2)Nedávne teroristické útoky odhalili vznikajúce nové trendy, predovšetkým čo sa týka spôsobu, akým teroristi financujú a vykonávajú svoje operácie. Niektoré služby moderných technológií sa stávajú čím ďalej tým populárnejšie ako alternatívne finančné systémy a zostávajú mimo rámca právnych predpisov Únie alebo sa na ne uplatňujú výnimky, ktorých existencia už ďalej nemôže byť odôvodnená. Aby sa udržal krok s objavujúcimi sa trendmi, mali by sa prijať ďalšie opatrenia na zlepšenie existujúceho preventívneho rámca.

(3)Zatiaľ čo by sa mali plniť ciele smernice (EÚ) 2015/849, akékoľvek zmeny uvedenej smernice by mali byť v súlade s činnosťou Únie prebiehajúcou v oblasti boja proti terorizmu a jeho financovaniu. V Európskom programe v oblasti bezpečnosti 25 sa uvádza potreba komplexnejších a komplexnejších opatrení na boj proti financovaniu terorizmu, pričom sa v ňom zdôraznilo, že prenikanie na finančné trhy umožňuje financovanie terorizmu. V záveroch Európskej rady zo 17. – 18. decembra 2015 bola tiež zdôraznená potreba urýchlene prijať ďalšie opatrenia na boj proti financovaniu terorizmu vo všetkých oblastiach.

(4)Komisia prijala akčný plán na účely ďalšieho zintenzívnenia boja proti financovaniu terorizmu 26 , ktorý vyzdvihuje potrebu prispôsobiť sa novým hrozbám a na tento účel zmeniť smernicu (EÚ) 2015/849.

(5)Opatrenia Únie musia tiež presne odrážať vývoj a záväzky prijaté na medzinárodnej úrovni. V rezolúcii Rady bezpečnosti OSN 2199 (2015) sa štáty vyzývajú, aby zabránili teroristickým skupinám v získavaní prístupu k medzinárodným finančným inštitúciám.

(6)Poskytovatelia zmenárenských služieb poskytujúci výmenu medzi virtuálnymi menami a peniazmi s núteným obehom (tzv. fiat peniazmi) (t. j. menami deklarovanými za legálne platidlo), ako aj poskytovatelia služieb peňaženky pre virtuálne meny, nepodliehajú žiadnej povinnosti identifikovať podozrivú činnosť. Teroristické skupiny sú teda schopné prevádzať peniaze do finančného systému Únie alebo v rámci sietí virtuálnych mien zatajením prevodov alebo využívaním určitého stupňa anonymity týchto platforiem. Je preto dôležité rozšíriť rozsah pôsobnosti smernice (EU) 2015/849 tak, aby zahŕňala zmenárenské platformy na výmenu virtuálnych mien a poskytovateľov služieb peňaženky. Príslušné orgány by mali byť schopné monitorovať používanie virtuálnych mien. Tým by sa zaistil vyvážený a primeraný prístup, ochrana technických výhod a vysoký stupeň transparentnosti v oblasti alternatívneho finančníctva a sociálneho podnikania.

(7)Dôveryhodnosť virtuálnych mien sa nezvýši, ak sa používajú na účely trestnej činnosti. V tejto súvislosti sa anonymita stane pre rozvoj a rozširovanie potenciálnych prínosov virtuálnych mien viac prekážkou než výhodou. Zahrnutím virtuálnych zmenárenských platforiem a poskytovateľov služieb peňaženky sa problém anonymity spojený s transakciami virtuálnych mien nevyrieši úplne − veľká časť prostredia virtuálnych mien zostane totiž naďalej anonymná, pretože používatelia môžu transakcie vykonávať aj bez zmenárenských platforiem alebo poskytovateľov služieb peňaženky. S cieľom potlačiť riziká týkajúce sa anonymity by vnútroštátne finančné spravodajské jednotky (ďalej len „FIU“) mali byť schopné priradiť k príslušným adresám virtuálnych mien totožnosť ich vlastníka. Okrem toho by sa mala ďalej posúdiť možnosť dovoliť používateľom, aby sa dobrovoľne a sami ohlásili určeným orgánom.

(8)Miestne meny (známe tiež ako doplňujúce meny), ktoré sa používajú vo veľmi obmedzených sieťach, ako je mesto alebo región, a medzi malým počtom používateľov, by sa nemali považovať za virtuálne meny.

(9)V prípade fyzických osôb alebo právnych subjektov usadených vo vysokorizikových tretích krajinách musia členské štáty od povinných subjektov vyžadovať, aby uplatňovali opatrenia zvýšenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi s cieľom riadiť a zmierňovať riziká. Každý členský štát preto na vnútroštátnej úrovni určuje typ opatrení zvýšenej povinnej starostlivosti, ktoré sa majú prijať voči vysokorizikovým tretím krajinám. Tieto rozdielne prístupy členských štátov tvoria slabé miesta v riadení obchodných vzťahov, ktoré zahŕňajú vysokorizikové tretie krajiny identifikované Komisiou. Tieto nedostatky môžu teroristi využiť na smerovanie finančných prostriedkov do finančného systému Únie alebo z neho. Je dôležité zvýšiť efektívnosť zoznamu vysokorizikových tretích krajín, ktorý zostavila Komisia, a to zaistením harmonizovaného zaobchádzania s týmito krajinami na úrovni Únie. Harmonizovaný prístup by sa mal zamerať predovšetkým na opatrenia zvýšenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi. Členským štátom a povinným subjektom by sa však okrem opatrení zvýšenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi malo umožniť uplatňovanie ďalších opatrení na zmiernenie rizík v súlade s medzinárodnými záväzkami. Medzinárodné organizácie a tvorcovia noriem s kompetenciami v oblasti predchádzania praniu špinavých peňazí a financovania terorizmu môžu vyzvať k uplatneniu vhodných protiopatrení na ochranu medzinárodného finančného systému pred súčasnými a značnými rizikami prania špinavých peňazí a financovania terorizmu spojenými s dotknutými krajinami. Členské štáty by mali stanoviť a uplatňovať ďalšie opatrenia na zmiernenie rizík týkajúce sa vysokorizikových tretích krajín identifikovaných Komisiou prostredníctvom zohľadnenia výziev na prijatie protiopatrení, ako sú tie, ktoré sformulovala Finančná akčná skupina („FATF“).

(10)Vzhľadom na vyvíjajúcu sa povahu hrozieb prania špinavých peňazí a financovania terorizmu a vzhľadom na zraniteľné miesta by Únia mala prijať jednotný prístup k dosahovaniu súladu vnútroštátnych mechanizmov boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu s požiadavkami na úrovni Únie, a to prostredníctvom zohľadnenia posúdenia efektívnosti týchto vnútroštátnych mechanizmov. Na účely monitorovania správnej transpozície požiadaviek Únie do vnútroštátnych mechanizmov, ich účinného vykonávania a schopnosti dosiahnuť prísne preventívny mechanizmus v danej oblasti by Komisia mala vo svojom posúdení vychádzať z vnútroštátnych mechanizmov posudzovania rizík bez toho, aby boli dotknuté posúdenia vykonávané medzinárodnými organizáciami a tvorcami noriem s kompetenciami v oblasti predchádzania praniu špinavých peňazí a boja proti financovaniu terorizmu, ako je FATF alebo výbor expertov pre vyhodnocovanie opatrení proti praniu peňazí (MONEYVAL).

(11)Predplatené karty na všeobecné účely majú legitímne využitie a sú nástrojom, ktorý prispieva k finančnému začleneniu. Ale anonymné predplatené karty sa dajú ľahko využiť na financovanie teroristických útokov a logistiky. Je preto dôležité odoprieť teroristom tieto prostriedky financovania ich operácií ďalším znížením limitov a maximálnych súm, v prípade ktorých povinné subjekty nemusia uplatňovať určité opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi stanovené v smernici (EÚ) 2015/849. S náležitým zohľadnením potrieb spotrebiteľov pri používaní predplatených nástrojov na všeobecný účel a bez toho, aby sa bránilo ich používaniu na podporu sociálneho a finančného začlenenia, je dôležité znížiť existujúce limity pre anonymné predplatené karty na všeobecný účel a zrušiť výnimku z povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi pri používaní týchto kariet on-line.

(12)Aj keď používanie anonymných predplatených kariet vydaných v Únii je v zásade obmedzené len na územie Únie, nie vždy to platí v prípade podobných kariet vydaných v tretích krajinách. Preto je dôležité zabezpečiť, aby sa anonymné predplatené karty vydané mimo Únie mohli používať v Únii len vtedy, ak ich možno považovať za karty spĺňajúce požiadavky rovnocenné s požiadavkami stanovenými v právnych predpisoch Únie. Toto pravidlo by sa malo prijať v plnom súlade so záväzkami Únie v oblasti medzinárodného obchodu, najmä s ustanoveniami Všeobecnej dohody o obchode so službami.

(13)FIU zohrávajú dôležitú úlohu pri identifikácii finančných operácií teroristických sietí, predovšetkým cezhraničných, a v odhaľovaní ich finančných podporovateľov. Vzhľadom na absenciu záväzných medzinárodných noriem, existujú značné rozdiely vo funkciách, kompetenciách a právomociach FIU. Tieto rozdiely by však nemali ovplyvniť činnosť FIU, najmä ich schopnosť vypracovávať preventívne analýzy na podporu všetkých orgánov poverených vykonávať spravodajské, vyšetrovacie a súdne činnosti a medzinárodnú spoluprácu. FIU by mali mať prístup k informáciám a možnosť vymieňať si ich bez prekážok, a to takisto pomocou príslušnej spolupráce s orgánmi presadzovania práva. Vo všetkých prípadoch podozrivej kriminality a najmä v prípadoch zahŕňajúcich financovanie terorizmu by tok informácií mal byť priamy a rýchly bez zbytočného zdržania. Je preto dôležité ďalej zvýšiť efektívnosť a účinnosť FIU ozrejmením ich právomocí a spolupráce medzi nimi.

(14)Jednotkám FIU by sa malo umožniť získať od ktoréhokoľvek povinného subjektu všetky potrebné informácie týkajúce sa ich funkcií. Voľný prístup k informáciám je dôležitý na zabezpečenie toho, aby bolo možné náležite sledovať všetky toky peňazí a odhaľovať nezákonné siete a toky v rannom štádiu. Keď FIU potrebujú získať ďalšie informácie od povinných subjektov na základe podozrenia týkajúceho sa prania špinavých peňazí, toto podozrenie môže byť vyvolané predchádzajúcou správou o podozrivých transakciách poskytnutou FIU, ale tiež inými prostriedkami, napríklad vlastnou analýzou FIU, spravodajskými informáciami poskytnutými príslušnými orgánmi alebo informáciami, ktoré majú iné FIU. FIU by preto mali mať možnosť získať informácie od ktoréhokoľvek povinného subjektu aj bez predchádzajúcej správy od individuálneho povinného subjektu. Jednotka FIU by tiež mala byť schopná získať tieto informácie na žiadosť predloženú inou jednotkou FIU z Únie a vymieňať si s ňou informácie.

(15)Oneskorený prístup FIU a iných príslušných orgánov k informáciám o totožnosti držiteľov bankových a platobných účtov bráni v odhaľovaní prevodov finančných prostriedkov spojených s terorizmom. Vnútroštátne údaje, ktoré umožňujú identifikovať bankové a platobné účty patriace jednej osobe, sú fragmentované, a preto nie sú pre FIU a iné príslušné orgány včas dostupné. Z toho dôvodu je dôležité vytvoriť vo všetkých členských štátoch centralizované automatizované mechanizmy, napríklad register alebo systém vyhľadávania údajov, ako účinné prostriedky na získanie včasného prístupu k informáciám o totožnosti držiteľov bankových a platobných účtov, splnomocnených osôb a konečných užívateľov výhod plynúcich z ich vlastníctva.

(16)Aby sa rešpektovalo súkromie a chránili osobné údaje, mali by tieto registre uchovávať minimálne údaje potrebné na vyšetrovanie prípadov prania špinavých peňazí. Príslušné dotknuté osoby by mali byť informované, že sa ich údaje zaznamenávajú a že k nim FIU majú prístup, a malo by sa im poskytnúť kontaktné miesto, kde by mohli uplatniť svoje práva prístupu a opravy. Pri transpozícii týchto ustanovení by mali členské štáty stanoviť maximálne obdobie uchovávania údajov (podložené adekvátnym zdôvodnením jeho trvania), pokiaľ ide o zaznamenávanie osobných údajov v registroch, a mala by sa stanoviť povinnosť ich zničenia, keď informácie už viac nebudú na stanovený účel potrebné. Prístup k týmto registrom a databázam by mal byť obmedzený na základe zásady „vedieť len to najnutnejšie“.

(17)Presná identifikácia a overovanie údajov fyzických a právnických osôb sú dôležité pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Nový technický vývoj v oblasti digitalizácie transakcií a platieb umožňuje bezpečnú identifikáciu na diaľku alebo elektronickú identifikáciu. Tieto prostriedky identifikácie stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 27 by sa mali zohľadniť, najmä pokiaľ ide o oznámené systémy a prostriedky elektronickej identifikácie, ktoré poskytujú bezpečné nástroje na vysokej úrovni a sú referenčným prostriedkom, voči ktorému sa môže overovať posudzovanie metód identifikácie stanovených na vnútroštátnej úrovni. Preto je dôležité uznať bezpečné elektronické kópie originálnych dokumentov, ako aj elektronické vyhlásenia, osvedčenia a prístupové údaje, za platné prostriedky preukázania totožnosti.

(18)Limit pre označenie za konečného užívateľa výhod stanovený v článku 3 ods. 6 písm. a) smernice (EÚ) 2015/849 nerozlišuje medzi skutočnými obchodnými podnikateľskými subjektmi a tými, ktoré nevykonávajú aktívne podnikateľskú činnosť a používajú sa väčšinou ako sprostredkovateľské štruktúry medzi aktívami alebo príjmami a konečným užívateľom výhod. Konečný užívateľ výhod ľahko obíde stanovený limit, čo vedie k tomu, že sa nezistia fyzické osoby, ktoré sú konečnými vlastníkmi právneho subjektu, alebo ho ovládajú. S cieľom lepšie vysvetliť informácie o vlastníckych právach, pokiaľ ide o sprostredkovateľské štruktúry, ktoré majú formu spoločnosti, je potrebné stanoviť osobitný limit, od ktorého sa odvodzuje určenie vlastníctva.

(19)Prístup pre preskúmanie existujúcich klientov v súčasnom rámci sa opiera o prístup vychádzajúci z rizika. Vzhľadom na vyššie riziko prania špinavých peňazí, financovania terorizmu a súvisiacich predikatívnych trestných činov spojených s niektorými sprostredkovateľskými štruktúrami však tento prístup nemusí umožniť včasné odhalenie a posúdenie rizík. Preto je dôležité zabezpečiť, aby sa niektoré jasne špecifikované kategórie už existujúcich klientov tiež monitorovali na metodickom základe.

(20)Od členských štátov sa v súčasnosti vyžaduje, aby zabezpečili, že právne subjekty zaregistrované na ich území získajú a majú primerané, presné a aktuálne informácie o svojich vlastníckych právach. Potreba presných a aktuálnych informácií o konečnom užívateľovi výhod je kľúčovým faktorom pre vysledovanie páchateľov trestných činov, ktorí by inak mohli byť schopní ukryť svoju totožnosť za podnikovú štruktúru. Celosvetovo prepojený finančný systém zjednodušuje utajenie a pohyb finančných prostriedkov po celom svete a tí, ktorí perú špinavé peniaze a financujú terorizmus, ako aj ostatní páchatelia trestných činov, využívajú túto možnosť vo zvýšenej miere.

(21)Mal by sa ozrejmiť osobitný faktor určujúci, ktorý členský štát je zodpovedný za monitorovanie a registráciu informácií o vlastníckych právach v prípade správy zvereného majetku a podobných právnych štruktúr. Aby sa zamedzilo tomu, že kvôli rozdielom v právnych systémoch členských štátov sa niektorá správa zvereného majetku nemonitoruje a nie je registrovaná nikde v Únii, každá správa zvereného majetku a podobné právne štruktúry by mali byť registrované tam, kde sú riadené. S cieľom zabezpečiť efektívne monitorovanie a registráciu informácií o vlastníckych právach v prípade správy zvereného majetku je potrebná tiež spolupráca medzi členskými štátmi.

(22)Prístup verejnosti na základe povinného zverejnenia niektorých informácií o vlastníckych právach v prípade spoločností poskytuje ďalšie záruky pre tretie strany, ktoré chcú s týmito spoločnosťami obchodovať. Niektoré členské štáty podnikli kroky alebo oznámili zámer sprístupniť verejnosti informácie obsiahnuté v registroch konečných užívateľov výhod. Skutočnosť, že informácie by nesprístupnili verejnosti všetky členské štáty alebo by vznikli rozdiely v sprístupnených informáciách a ich dostupnosti, by mohla viesť k rôznym úrovniam ochrany tretích strán v Únii. Na dobre fungujúcom vnútornom trhu je potrebná koordinácia, aby sa zamedzilo jeho narušeniu.

(23)Prístup verejnosti umožňuje tiež väčšiu kontrolu informácií občianskou spoločnosťou, a to aj zo strany tlače alebo organizácií občianskej spoločnosti, a prispieva k zachovaniu dôvery v integritu obchodných transakcií a finančného systému. Môže prispieť aj k boju proti zneužívaniu právnych subjektov a právnych štruktúr, a to pri vyšetrovaniach, ako aj dopadom na dobré meno, za predpokladu, že každý, kto by mohol s nimi realizovať transakcie, pozná totožnosť konečného užívateľa výhod. Uľahčuje tiež včasnú a efektívnu dostupnosť informácií pre finančné inštitúcie i orgány vrátane orgánov tretích krajín zapojených do boja proti týmto trestným činom.

(24)Dôvera investorov a verejnosti vo finančné trhy závisí do veľkej miery od existencie presného režimu zverejňovania údajov, ktorý zaisťuje transparentnosť vo vlastníckych právach a kontrolných štruktúrach spoločnosti. Platí to najmä pre systémy správy a riadenia spoločností, ktoré sa vyznačujú koncentrovaným vlastníctvom, ako je tomu v Únii. Veľkí investori so silnými hlasovacími právami a právami v oblasti peňažných tokov môžu na jednej strane podporiť dlhodobý rast a výkonnosť firiem. Ale na druhej strane ovládajúci koneční užívatelia výhod so silnými hlasovacími blokmi môžu byť motivovaní previesť podnikové aktíva a získať osobný prospech na úkor menšinových investorov.

(25)Členské štáty by preto mali umožniť prístup k informáciám o vlastníckych právach dostatočne uceleným a koordinovaným spôsobom prostredníctvom centrálnych registrov, v ktorých sú obsiahnuté informácie o vlastníckych právach, stanovením jasných pravidiel o prístupe verejnosti, aby tretie strany boli v celej Únii schopné zistiť, kto sú koneční užívatelia výhod plynúcich z vlastníctva spoločností. Preto je potrebné zmeniť smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/101/ES 28 , aby sa harmonizovali vnútroštátne predpisy o zverejňovaní informácií týkajúcich sa vlastníckych práv v prípade spoločností, a to najmä na účely ochrany záujmov tretích strán.

(26)Malo by sa usilovať o náležitú rovnováhu medzi všeobecným verejným záujmom na transparentnosti podnikov a na predchádzaní praniu špinavých peňazí a základnými právami dotknutých osôb. Súbor údajov, ktoré sa majú sprístupniť verejnosti, by mal byť obmedzený, jasne a komplexne vymedzený a mal by mať všeobecnú povahu, aby sa minimalizovala potenciálna ujma spôsobená konečným užívateľom výhod. Informácie sprístupnené verejnosti by sa súčasne nemali podstatne odlišovať od aktuálne zhromaždených údajov. Aby sa obmedzilo zasahovanie do práva na rešpektovanie ich súkromného života všeobecne, a najmä na ochranu ich osobných údajov, mali by sa tieto informácie v zásade vzťahovať na postavenie konečných užívateľov výhod plynúcich z vlastníctva podnikov a zo správy zvereného majetku a mali by sa striktne týkať oblasti hospodárskej činnosti, v ktorej konečný užívateľ výhod pôsobí.

(27)Zverejnenie informácií o vlastníckych právach by malo fungovať tak, aby vládam a regulačným orgánom poskytlo možnosť rýchlo reagovať na alternatívne techniky investovania, napríklad na akciové deriváty vyrovnané v hotovosti. Na druhej strane by sa legitímnym vlastníkom väčšiny akcií nemalo brániť vo výkone aktívnej úlohy pri monitorovaní riadenia v kótovaných spoločnostiach. Pre fungovanie finančných trhov, ktoré sa vo zvýšenej miere zameriavajú na oblasť medzinárodnej spolupráce a stali sa zložitými, je dôležité, aby vnútroštátne orgány dohľadu mali k dispozícii a účinne implementovali právne predpisy a požiadavky, ktoré umožňujú výmenu informácií na medzinárodnej úrovni.

(28)Osobné údaje konečných užívateľov výhod by sa mali zverejniť, aby tretie strany a občianska spoločnosť mohli vedieť, kto sú koneční užívatelia výhod. Zvýšená verejná kontrola prispeje k predchádzaniu zneužívania právnych subjektov a právnych štruktúr vrátane vyhýbania sa daniam. Preto je dôležité, aby tieto informácie zostali verejne dostupné prostredníctvom vnútroštátnych registrov a systému prepojenia registrov počas 10 rokov od vyradenia spoločnosti z registra. Členské štáty by však mali mať možnosť v právnych predpisoch stanoviť spracovanie informácií o vlastníckych právach vrátane osobných údajov na iné účely, ak toto spracovanie spĺňa cieľ verejného záujmu a v demokratickej spoločnosti je opatrením nevyhnutným a primeraným sledovanému oprávnenému cieľu.

(29)S rovnakým cieľom zabezpečiť primeraný a vyvážený prístup a zaručiť právo na súkromný život a ochranu osobných údajov by členské štáty okrem toho mali za výnimočných okolností stanoviť výnimky zo zverejňovania informácií o vlastníckych právach a prístupu k nim v registroch, ak by informácie vystavili konečného užívateľa výhod riziku podvodu, únosu, vydierania, násilia alebo zastrašovania.

(30)Na spracovanie osobných údajov v rámci tejto smernice sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES 29 , ktorá bude nahradená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 30 .

(31)V dôsledku toho by fyzické osoby, ktorých osobné údaje sú vo vnútroštátnych registroch ako informácie o vlastníckych právach, mali byť informované o zverejnení ich osobných údajov predtým, než k nemu dôjde. Okrem toho by sa mali sprístupniť len osobné údaje, ktoré sú aktuálne a týkajú sa skutočných konečných užívateľov výhod, a tieto subjekty by mali byť informované o právach podľa platného právneho rámca Únie na ochranu údajov stanoveného v nariadení (EÚ) 2016/679 a smernici (EÚ) 2016/680 31 a o postupoch, ktoré sa uplatňujú pri vykonávaní týchto práv.

(32)Touto smernicou nie je dotknutá ochrana osobných údajov spracúvaných príslušnými orgánmi v súlade s rámcovým rozhodnutím Rady 2008/977/SVV 32 , ktoré bude nahradené smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 33 .

(33)Spoločnosti a podobné právne subjekty pôsobiace v Únii majú v súčasnosti povinnosť registrovať informácie o svojich vlastníckych právach, zatiaľ čo tá istá povinnosť sa nevzťahuje na každú správu zvereného majetku a iné v Únii vytvorené právne štruktúry, ktoré vykazujú podobné znaky − napríklad Treuhand, fiducies alebo fideicomiso. S cieľom zabezpečiť, aby koneční užívatelia výhod plynúcich z vlastníctva všetkých právnych subjektov a právnych štruktúr pôsobiacich v Únii boli náležite identifikovaní a monitorovaní podľa uceleného a ekvivalentného súboru podmienok, mali by pravidlá týkajúce sa registrácie informácií o vlastníckych právach v prípade správy zvereného majetku zo strany ich správcov byť v súlade s pravidlami zavedenými vo vzťahu k registrácii informácií o vlastníckych právach v prípade spoločností.

(34)Je dôležité zohľadniť zvláštnosti správy zvereného majetku a podobných právnych štruktúr, pokiaľ ide o verejne dostupné informácie o konečnom užívateľovi z nich plynúcich výhod. Týmto spôsobom by sa bez ohľadu na ich kvalifikáciu podľa vnútroštátnych právnych predpisov malo rozlišovať na jednej strane medzi správou zvereného majetku, ktorý pozostáva z akéhokoľvek majetku vlastneného osobou alebo v jej mene, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť spočívajúcu v správe zvereného majetku alebo zahŕňajúcu takúto správu a ktorá v rámci výkonu podnikateľskej činnosti vystupuje ako správca zvereného majetku na účely dosiahnutia zisku, a na strane druhej medzi akoukoľvek inou správou zvereného majetku. Vzhľadom na povahu správy zvereného majetku prvej kategórie by sa informácie o konečných užívateľoch z nej plynúcich výhod mali povinne verejne sprístupniť. Prístup by sa mal poskytnúť k rovnakému obmedzenému súboru údajov o konečnom užívateľovi výhod ako v prípade spoločností.

(35)Aby sa zabezpečila proporcionalita, informácie o vlastníckych právach týkajúcich sa akejkoľvek inej správy zvereného majetku, okrem majetku, ktorý pozostáva z akéhokoľvek majetku vlastneného osobou alebo v jej mene, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť spočívajúcu v správe zvereného majetku alebo zahŕňajúcu takúto správu a ktorá v rámci výkonu podnikateľskej činnosti vystupuje ako správca zvereného majetku na účely dosiahnutia zisku, by sa mali sprístupniť len stranám, ktoré majú legitímny záujem. Legitímny záujem, pokiaľ ide o pranie špinavých peňazí, financovanie terorizmu a súvisiace predikatívne trestné činy, by sa mal zdôvodniť bežne dostupnými prostriedkami, ako sú stanovy alebo mandát mimovládnych organizácií, alebo na základe preukázaných predchádzajúcich činnosti týkajúcich sa boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu alebo súvisiacich predikatívnych trestných činov alebo preukázaných výsledkov prieskumov alebo opatrení v tejto oblasti.

(36)S cieľom zabezpečiť ucelenú a efektívnu registráciu a výmenu informácií by členské štáty mali zabezpečiť, aby ich orgán poverený vytvorením registra pre informácie o vlastníckych právach v prípade správy zvereného majetku spolupracoval s partnermi v iných členských štátoch a vymieňal si s nimi informácie o správe zvereného majetku, na ktorú sa uplatňujú právne predpisy prvého členského štátu a ktorá sa riadi v druhom členskom štáte.

(37)Je dôležité zabezpečiť, aby povinné subjekty správne vykonávali pravidlá pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. V tejto súvislosti by členské štáty mali posilniť úlohu verejných orgánov, ktoré sú príslušnými orgánmi s určenou zodpovednosťou v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu, a to vrátane jednotiek FIU, orgánov, ktoré majú funkciu vyšetrovania alebo trestného stíhania prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov a financovania terorizmu a zhabania alebo zmrazenia a zabavenia majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti, ako aj protikorupčných orgánov, daňových úradov, orgánov, ktoré dostávajú správy o cezhraničnom prevoze meny a obchodovateľných finančných nástrojoch na doručiteľa, a orgánov, ktoré zodpovedajú za dohľad alebo monitorovanie zamerané na zabezpečenie dodržiavania predpisov zo strany povinných subjektov.

(38)V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom 34 sa členské štáty v odôvodnených prípadoch zaviazali doplniť oznámenie ich transpozičných opatrení o jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi jednotlivými časťami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(39)Keďže cieľ tejto smernice, a to ochranu finančného systému prostredníctvom predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ich odhaľovania a vyšetrovania, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, pretože jednotlivé opatrenia prijaté členskými štátmi na ochranu ich finančných systémov by mohli byť nezlučiteľné s fungovaním vnútorného trhu a so zásadami právneho štátu a verejnej politiky Únie, ale z dôvodu rozsahu a účinkov daných opatrení ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie daného cieľa.

(40)Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie, najmä právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života (článok 7 Charty), právo na ochranu osobných údajov (článok 8 Charty) a právo na slobodu podnikania (článok 16 Charty).

(41)Vzhľadom na potrebu bezodkladne vykonávať opatrenia prijaté s cieľom posilniť mechanizmus Únie zavedený na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a vzhľadom na záväzky prevzaté členskými štátmi, že rýchle vykonajú transpozíciu smernice (EÚ) 2015/849, mala by sa transpozícia tejto smernice do vnútroštátneho práva uskutočniť do 1. januára 2017. Z rovnakých dôvodov by sa aj transpozícia zmien smerníc (EÚ) 2015/849 a 2009/101/ES do vnútroštátneho práva mala uskutočniť do 1. januára 2017.

(42)Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov bol konzultovaný v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 45/2001 35 [a dňa... 36 vyjadril svoje stanovisko].

(43)Smernica (EÚ) 2015/849 a smernica 2009/101/ES by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Zmeny smernice (EÚ) 2015/849

Smernica (EÚ) 2015/849 sa mení takto:

1.V článku 2 ods. 1 bode 3 sa dopĺňajú tieto písmená g) a h):

„g) poskytovateľov poskytujúcich primárne a profesionálne zmenárenské služby medzi virtuálnymi menami a menami s núteným obehom (fiat menami);

h) poskytovateľov peňaženky ponúkajúcich služby úschovy prístupových údajov potrebných na prístup k virtuálnym menám.“;

2.Článok 3 sa mení takto:

a) V bode 6 písm. a) bode i) sa dopĺňa tento pododsek:

„Na účely článku 13 ods. 1 písm. b) a článku 30 tejto smernice sa údaj o vlastníctve či kontrole uvedený v druhom odseku znižuje na 10 %, ak tento právny subjekt je pasívny nefinančný subjekt vymedzený v smernici 2011/16/EÚ.“;

b) Bod 16 sa nahrádza takto:

„16. „elektronické peniaze“ sú elektronické peniaze vymedzené v článku 2 bode 2 smernice 2009/110/ES, ale bez peňažnej hodnoty uvedenej v článku 1 ods. 4 a 5 uvedenej smernice;“;

c) Dopĺňa sa tento bod 18:

„18. „virtuálne meny“ sú digitálnym nositeľom hodnoty, ktorý nie je vydaný centrálnou bankou ani orgánom verejnej moci, ani nevyhnutne naviazaný na peniaze s núteným obehom, ale je akceptovaný fyzickými alebo právnickými osobami ako platobný prostriedok a možno ho elektronicky prevádzať, uchovávať alebo s ním elektronicky obchodovať.“;

3.Článok 12 sa mení takto:

a)    Odsek 1 sa mení takto:

i) V prvom pododseku sa písmená a) a b) nahrádzajú takto:

„a) platobný nástroj nemožno dobíjať alebo má maximálny mesačný limit pre platobné transakcie vo výške 150 EUR, ktorý možno použiť len v danom členskom štáte;

b) maximálna elektronicky uchovávaná suma nepresahuje 150 EUR;“;

ii) Druhý pododsek sa vypúšťa;

b)    Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Členské štáty zabezpečia, aby sa výnimka stanovená v odseku 1 neuplatňovala v prípade on-line platby alebo spätnej výmeny v hotovosti alebo hotovostného výberu peňažnej hodnoty elektronických peňazí, ak suma spätnej výmeny presahuje 50 EUR.“

c)    Dopĺňa sa tento odsek 3:

„3. Členské štáty zabezpečia, aby úverové a finančné inštitúcie Únie pôsobiace ako prijímatelia akceptovali platby vykonávané predplatenými kartami vydanými v tretích krajinách len vtedy, keď takéto karty spĺňajú požiadavky rovnocenné s požiadavkami uvedenými v článku 13 ods. 1 prvom pododseku písm. a), b), c) a v článku 14 alebo ak môžu byť považované za karty spĺňajúce požiadavky uvedené v odsekoch 1 a 2 tohto článku.“;

4. V článku 13 ods. 1 sa písmeno a) nahrádza takto:

„a)    identifikáciu klienta a overenie jeho totožnosti na základe dokumentov, údajov alebo informácií získaných zo spoľahlivého a nezávislého zdroja, vrátane, ak je to možné, prostriedkov elektronickej identifikácie podľa nariadenia (EÚ) č. 910/2014*;

_________________________________________________________________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 73).“

5.V článku 14 sa odsek 5 nahrádza takto:

„5. Členské štáty vyžadujú, aby povinné subjekty uplatňovali opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi nielen v prípade všetkých nových klientov, ale vo vhodnom čase aj v prípade existujúcich klientov na základe hodnotenia rizík, alebo keď sa u klienta zmenia dôležité okolnosti, alebo ak má povinná osoba počas príslušného kalendárneho roka povinnosť klienta kontaktovať na účely preskúmania akýchkoľvek informácií týkajúcich sa konečného(-ých) užívateľa(-ov) výhod, najmä podľa smernice 2011/16/EÚ.“;

6.V článku 18 ods. 1 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„V prípadoch uvedených v článkoch 19 až 24, ako aj v iných prípadoch s vyššími rizikami, ktoré sú identifikované členskými štátmi alebo povinnými subjektmi, členské štáty vyžadujú, aby povinné subjekty uplatňovali opatrenia zvýšenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi s cieľom primerane riadiť a zmierňovať tieto riziká.“;

7.Vkladá sa tento článok 18a:

„Článok 18a

1. Pokiaľ ide o transakcie týkajúce sa vysokorizikových tretích krajín, členské štáty od povinných subjektov vyžadujú, aby v prípade fyzických osôb alebo právnych subjektov usadených v tretích krajinách, ktoré boli identifikované ako vysokorizikové tretie krajiny podľa článku 9 ods. 2, uplatňovali aspoň všetky tieto opatrenia zvýšenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi:

a)získanie dodatočných informácií o klientovi;

b)získanie dodatočných informácií o plánovanej povahe obchodného vzťahu;

c)získanie informácií o zdroji finančných prostriedkov alebo zdroji majetku klienta;

d)získanie informácií o dôvodoch plánovaných alebo uskutočnených transakcií;

e)získanie súhlasu od vrcholového manažmentu na nadviazanie obchodného vzťahu alebo pokračovanie v ňom;

f)vykonávanie dôslednejšieho monitorovania obchodného vzťahu zvýšením počtu a predĺžením trvania uplatňovaných kontrol a výberom vzoriek transakcií, ktoré vyžadujú ďalšie preskúmanie;

g)požiadavka, aby sa prvá platba vykonala prostredníctvom účtu vedeného na meno klienta v banke, ktorá podlieha podobným štandardom povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi.

2. Okrem opatrení uvedených v odseku 1 a v súlade s medzinárodnými záväzkami Únie členské štáty môžu od povinných subjektov vyžadovať, aby v prípade fyzických osôb alebo právnych subjektov usadených v tretích krajinách, ktoré boli identifikované ako vysokorizikové tretie krajiny podľa článku 9 ods. 2, uplatnili jedno alebo viacero z týchto zmierňujúcich opatrení:

a)    požiadavka, aby finančné inštitúcie uplatňovali dodatočné prvky zvýšenej povinnej starostlivosti;

b)    zavedenie posilnených relevantných mechanizmov ohlasovania alebo systematického ohlasovania finančných transakcií;

c)     obmedzenie obchodných vzťahov alebo finančných transakcií s fyzickými osobami alebo právnymi subjektmi z identifikovanej krajiny.

3. Okrem opatrení uvedených v odseku 1 členské štáty môžu na tretie krajiny, ktoré sú identifikované ako vysokorizikové tretie krajiny podľa článku 9 ods. 2, uplatniť v súlade s medzinárodnými záväzkami Únie aj jedno z týchto opatrení:

a)    zamietnutie zriadenia dcérskych spoločností, pobočiek alebo zastúpení finančných inštitúcií z dotknutej krajiny alebo iné zohľadnenie skutočnosti, že príslušná finančná inštitúcia je z krajiny, ktorá nemá adekvátne systémy boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;

b)    zákaz finančným inštitúciám zriaďovať pobočky alebo zastúpenia v dotknutej krajine alebo iné zohľadnenie skutočnosti, že príslušná pobočka alebo príslušné zastúpenie by boli v krajine, ktorá nemá adekvátne systémy boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;

c)    zákaz finančným inštitúciám spoliehať sa pri výkone prvkov procesu povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi na tretie strany nachádzajúce sa v dotknutej krajine;

d)    požiadavka, aby finančné inštitúcie preskúmali a zmenili, alebo v prípade potreby ukončili, korešpondenčné vzťahy s finančnými inštitúciami v dotknutej krajine;

e)    vyžadovanie prísnejších požiadaviek na dohľadové preskúmanie alebo externý audit pobočiek a dcérskych spoločností finančných inštitúcií usadených v dotknutej krajine;

f)    vyžadovanie prísnejších požiadaviek na externý audit finančných skupín, pokiaľ ide o ktorúkoľvek ich pobočku a dcérsku spoločnosť v dotknutej krajine.

4. Pri prijímaní alebo uplatňovaní opatrení stanovených v odsekoch 2 a 3 členské štáty podľa potreby zohľadnia relevantné hodnotenia, posúdenia alebo správy vypracované v súvislosti s rizikami, ktoré predstavujú jednotlivé tretie krajiny, medzinárodnými organizáciami a subjektmi, ktoré stanovujú normy, s právomocou v oblasti predchádzania praniu špinavých peňazí a boja proti financovaniu terorizmu.

5. Pred prijatím alebo uplatnením opatrení stanovených v odsekoch 2 a 3 oznámia členské štáty túto skutočnosť Komisii.“;

8.V článku 27 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty, na ktoré sa klient obráti, prijali primerané kroky na to, aby zaistili, že tretia strana na požiadanie bezodkladne poskytne príslušné kópie identifikačných a overovacích údajov, prípadne vrátane údajov získaných prostriedkami elektronickej identifikácie podľa nariadenia (EÚ) č. 910/2014, a inú relevantnú dokumentáciu o totožnosti klienta alebo konečného užívateľa výhod.“;

9.Článok 30 sa mení takto:

a) V odseku 5 sa vypúšťa prvý pododsek písm. c) a druhý pododsek;

b) Odsek 6 sa nahrádza takto:

„6. Centrálny register uvedený v odseku 3 zabezpečuje príslušným orgánom a FIU včasný a neobmedzený prístup ku všetkým informáciám uchovávaným v centrálnom registri bez obmedzenia a bez upovedomenia dotknutého subjektu. Včasný prístup sa umožňuje aj povinným subjektom, keď prijímajú opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v súlade s kapitolou II.

Príslušnými orgánmi, ktorým je poskytnutý prístup do centrálneho registra uvedeného v odseku 3, sú verejné orgány so stanovenou zodpovednosťou za boj proti praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu vrátane daňových úradov a orgánov, ktoré majú funkciu vyšetrovania alebo trestného stíhania prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov a financovania terorizmu, vysledovania a zhabania majetku alebo zmrazenia a zabavenia majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti.“;

c) Odseky 9 a 10 sa nahrádzajú takto:

„9.   Vo výnimočných prípadoch, ktoré sa stanovia vo vnútroštátnom práve, ak by prístup uvedený v odseku 5 písm. b) vystavil konečného užívateľa výhod riziku podvodu, únosu, vydierania, násilia alebo zastrašovania, alebo ak je konečným užívateľom výhod maloletá alebo inak nespôsobilá osoba, členské štáty môžu v závislosti od prípadu stanoviť výnimku z takéhoto prístupu ku všetkým alebo niektorým informáciám o vlastníckych právach.

Výnimky udelené v súlade s týmto odsekom sa neuplatňujú na úverové inštitúcie a finančné inštitúcie a na povinné subjekty uvedené v článku 2 ods. 1 bode 3 písm. b), ktoré sú verejnými činiteľmi.

10. Členské štáty zabezpečia, aby centrálne registre uvedené v odseku 3 tohto článku boli prepojené prostredníctvom Európskej centrálnej platformy zriadenej podľa článku 4a ods. 1 smernice 2009/101/ES. Prepojenie centrálnych registrov členských štátov s platformou sa realizuje v súlade s technickými špecifikáciami a postupmi stanovenými vo vykonávacích aktoch prijatých Komisiou v súlade s článkom 4c smernice 2009/101/ES.

Členské štáty zabezpečia, aby informácie uvedené v odseku 1 tohto článku boli sprístupnené prostredníctvom systému prepojenia registrov zriadeného podľa článku 4a ods. 2 smernice 2009/101/ES v súlade s vnútroštátnymi predpismi členských štátov na vykonávanie odseku 5 tohto článku.

Členské štáty spolupracujú medzi sebou a s Komisiou s cieľom implementovať rôzne typy prístupu v súlade s odsekom 5.“;

10.Článok 31 sa mení takto:

a)    Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Členské štáty zabezpečia, aby sa tento článok uplatňoval na správu zvereného majetku a iné typy právnych štruktúr so štruktúrou alebo funkciami podobnými správe zvereného majetku, ako sú, okrem iného, fiducie, Treuhand alebo fideicomiso.

Členské štáty vyžadujú, aby správcovia každej výslovne zriadenej správy zvereného majetku riadenej v danom členskom štáte, získali a mali primerané, presné a aktuálne informácie o vlastníckych právach, pokiaľ ide o správu zvereného majetku. Uvedené informácie zahŕňajú totožnosť:

a) zriaďovateľa;

b) správcu;

c) protektora (ak je určený);

d) beneficientov alebo triedy beneficientov;

e) akejkoľvek inej fyzickej osoby vykonávajúcej účinnú kontrolu nad majetkom zvereným do správy.“;

b)    Vkladá sa tento odsek 3a:

„3a.   Informácie uvedené v odseku 1 sú uchovávané v centrálnom registri zriadenom členským štátom, v ktorom sa správa zvereného majetku vykonáva.“;

c)    Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Členské štáty zabezpečia, aby mali príslušné orgány a FIU včasný a neobmedzený prístup k informáciám uchovávaným v registri uvedenom v odseku 3a, a to bez upovedomenia dotknutých strán zúčastnených na správe zvereného majetku. Takisto zaistia, aby sa povinným subjektom umožnil včasný prístup k týmto informáciám podľa ustanovení o povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi uvedených v kapitole II. Členské štáty oznámia Komisii charakteristické znaky uvedených mechanizmov.

Príslušnými orgánmi, ktorým je poskytnutý prístup do centrálneho registra uvedeného v odseku 3, sú verejné orgány so stanovenou zodpovednosťou za boj proti praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu vrátane daňových úradov a orgánov, ktoré majú funkciu vyšetrovania alebo trestného stíhania prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov a financovania terorizmu, zhabania majetku alebo zmrazenia a zabavenia majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti.“;

d)    Vkladajú sa tieto odseky 4a a 4b:

„4a. Informácie uchovávané v registri uvedenom v odseku 3a tohto článku týkajúce sa akejkoľvek inej správy zvereného majetku, než ktorá je uvedená v článku 7b písm. b) smernice (ES) 2009/101, sa sprístupnia každej osobe alebo organizácii, ktorá môže preukázať legitímny záujem.

Informáciami prístupnými osobám alebo organizáciám, ktoré môžu preukázať legitímny záujem, sú meno, mesiac a rok narodenia, štátna príslušnosť a krajina pobytu konečného užívateľa výhod vymedzeného v článku 3 bode 6 písm. b).

4b. Pri nadväzovaní nového klientského vzťahu so správou zvereného majetku či inou právnou štruktúrou podliehajúcou registrácii informácií o vlastníckych právach podľa odseku 3a povinné subjekty získajú v prípade potreby dôkaz o registrácii.“;

e)    Vkladá sa tento odsek 7a:

„7a.   Vo výnimočných prípadoch stanovených vo vnútroštátnom práve, ak by prístup uvedený v odsekoch 4 a 4a vystavil konečného užívateľa výhod riziku podvodu, únosu, vydierania, násilia alebo zastrašovania, alebo ak je konečným užívateľom výhod maloletá alebo inak nespôsobilá osoba, členské štáty môžu v závislosti od prípadu stanoviť výnimku z takéhoto prístupu ku všetkým alebo niektorým informáciám o vlastníckych právach.

Výnimky udelené v súlade s prvým pododsekom sa neuplatňujú na úverové inštitúcie a finančné inštitúcie a na povinné subjekty uvedené v článku 2 ods. 1 bode 3 písm. b), ktoré sú verejnými činiteľmi.

Ak sa členský štát rozhodne zaviesť výnimku v súlade s prvým pododsekom, nesmie obmedziť prístup príslušných orgánov a FIU k informáciám.“;

f)    Odsek 8 sa vypúšťa;

g)    Odsek 9 sa nahrádza takto:

„9. Členské štáty zabezpečia, aby centrálne registre uvedené v odseku 3a tohto článku boli prepojené prostredníctvom Európskej centrálnej platformy zriadenej podľa článku 4a ods. 1 smernice 2009/101/ES. Prepojenie centrálnych registrov členských štátov s platformou sa realizuje v súlade s technickými špecifikáciami a postupmi stanovenými vo vykonávacích aktoch prijatých Komisiou v súlade s článkom 4c smernice 2009/101/ES.

Členské štáty zabezpečia, aby informácie uvedené v odseku 1 tohto článku boli sprístupnené prostredníctvom systému prepojenia registrov zriadeného podľa článku 4a ods. 2 smernice 2009/101/ES v súlade s vnútroštátnym právom členských štátov na vykonávanie odsekov 4 a 5 tohto článku.

Členské štáty zabezpečia, aby prostredníctvom ich vnútroštátnych registrov a prostredníctvom systému prepojenia registrov boli sprístupnené iba informácie uvedené v odseku 1, ktoré sú aktuálne a zodpovedajú skutočným konečným užívateľom výhod, a aby prístup k týmto informáciám bol v súlade s pravidlami ochrany osobných údajov.

Členské štáty spolupracujú s Komisiou s cieľom implementovať rôzne typy prístupu v súlade s odsekmi 4 a 4a tohto článku.“;

h)    Dopĺňa sa tento odsek 10:

„10. Na účely tohto článku sa správa zvereného majetku považuje za správu vykonávanú v každom členskom štáte, v ktorom sú správcovia usadení.“;

11.Článok 32 sa mení takto:

a)    V odseku 3 prvom pododseku sa štvrtá veta nahrádza takto:

„Je schopná získať informácie od ktoréhokoľvek povinného subjektu a využiť ich.

b)    Dopĺňa sa tento odsek 9:

„9. Každá FIU je v rámci svojich funkcií schopná získať od ktoréhokoľvek povinného subjektu informácie na účely uvedené v odseku 1 tohto článku, a to aj vtedy, ak takýto povinný subjekt nepredložil predtým správu podľa článku 33 ods. 1 písm. a).“;

12.Vkladá sa tento článok 32a:

„Článok 32a

1. Členské štáty zavedú automatizované centralizované mechanizmy, ako napr. centrálne registre alebo centrálne elektronické systémy vyhľadávania údajov, ktoré umožňujú včasnú identifikáciu akýchkoľvek fyzických alebo právnických osôb, ktoré vlastnia alebo kontrolujú platobné účty v zmysle smernice 2007/64/ES a bankové účty vedené niektorou úverovou inštitúciou na ich území. Členské štáty oznámia Komisii charakteristické znaky uvedených vnútroštátnych mechanizmov.

2. Členské štáty zabezpečia, aby boli informácie uchovávané v centrálnom mechanizme uvedenom v odseku 1 priamo prístupné na vnútroštátnej úrovni FIU a príslušným orgánom na účely plnenia ich povinností podľa tejto smernice. Členské štáty zabezpečia, aby každá FIU bola schopná včas poskytnúť informácie uchovávané v centralizovaných mechanizmoch uvedených v odseku 1 akejkoľvek inej FIU v súlade s článkom 53.

3. Prostredníctvom centralizovaných mechanizmov uvedených v odseku 1 sú prístupné a vyhľadávateľné tieto informácie:

–v prípade klienta, ktorý je držiteľom účtu, a v prípade akejkoľvek osoby, ktorá tvrdí, že koná v mene klienta: meno doplnené ďalšími identifikačnými údajmi požadovanými podľa vnútroštátnych ustanovení transponujúcich článok 13 ods. 1 písm. a) alebo jedinečné identifikačné číslo;

–v prípade končeného užívateľa výhod v súvislosti s klientom, ktorý je držiteľom účtu: meno doplnené ďalšími identifikačnými údajmi požadovanými podľa vnútroštátnych ustanovení transponujúcich článok 13 ods. 1 písm. b) alebo jedinečné identifikačné číslo;

–v prípade bankového alebo platobného účtu: číslo IBAN a dátum založenia a zrušenia účtu.“;

13.V článku 33 ods. 1 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b)    priamo poskytnú FIU na jej žiadosť všetky potrebné informácie.“;

14.V článku 39 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3. Zákazom stanoveným v odseku 1 sa nebráni poskytovaniu informácií medzi úverovými inštitúciami a finančnými inštitúciami z členských štátov za predpokladu, že patria do tej istej skupiny, alebo medzi týmito subjektmi a ich pobočkami a dcérskymi spoločnosťami vo väčšinovom vlastníctve a so sídlom v tretej krajine za predpokladu, že plne dodržiavajú politiky a postupy v rámci skupiny vrátane postupov výmeny informácií v rámci tejto skupiny, v súlade s článkom 42 a že uvedené politiky a postupy v rámci skupiny sú v súlade s požiadavkami stanovenými v tejto smernici.“;

15.V článku 40 sa odsek 1 mení takto:

a)    Písmená a) a b) sa nahrádzajú takto:

„a)    v prípade povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi kópiu dokumentov a informácií, ktoré sú potrebné na splnenie požiadaviek týkajúcich sa povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi stanovených v kapitole II, v prípade potreby vrátane informácií získaných prostriedkami elektronickej identifikácie podľa nariadenia (EÚ) č. 910/2014, a to počas obdobia piatich rokov od ukončenia obchodného vzťahu s klientom alebo od dátumu príležitostnej transakcie;

b)    podporné dôkazy a záznamy o transakciách pozostávajúce z originálnych dokumentov alebo kópií prípustných v súdnom konaní podľa uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov, v prípade potreby vrátane informácií získaných prostriedkami elektronickej identifikácie podľa nariadenia (EÚ) č. 910/2014, ktoré sú potrebné na identifikáciu transakcií, a to počas obdobia piatich rokov od ukončenia obchodného vzťahu s klientom alebo od dátumu príležitostnej transakcie.“;

b)    Dopĺňa sa tento pododsek:

„Druhý pododsek sa uplatňuje aj na údaje prístupné prostredníctvom centralizovaných mechanizmov uvedených v článku 32a.“;

16.V článku 47 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia zmenárenských služieb medzi virtuálnymi menami a peniazmi s núteným obehom, poskytovatelia služieb peňaženky, zmenárne a miesta na inkaso šekov, a poskytovatelia služieb správy zvereného majetku alebo služieb pre obchodné spoločnosti mali licenciu alebo boli registrovaní a aby prevádzkovatelia služieb v oblasti hazardných hier podliehali regulácii.“;

17.Článok 49 sa nahrádza takto:

„Článok 49

Členské štáty zabezpečia, aby tvorcovia politiky, FIU, orgány dohľadu a iné príslušné orgány zapojené do boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ako sú daňové úrady, mali účinné mechanizmy, ktoré im umožnia vnútroštátnu spoluprácu a koordináciu v oblasti vypracovávania a vykonávania politík a činností na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, a to aj so zreteľom na plnenie ich povinnosti podľa článku 7.“;

18.V kapitole VI oddiele 3 sa dopĺňa tento pododdiel IIa:

„Pododdiel IIa

Spolupráca medzi príslušnými orgánmi

Článok 50a

Členské štáty nezakážu výmenu informácií alebo poskytnutie pomoci medzi príslušnými orgánmi, ani neuložia neprimerané alebo neprimerane reštriktívne podmienky týkajúce sa takejto výmeny alebo pomoci. Členské štáty predovšetkým zabezpečia, aby príslušné orgány neodmietli žiadosť o pomoc na základe toho, že:

a) žiadosť sa pokladá za žiadosť týkajúcu sa aj daňových záležitostí;

b) vnútroštátne právne predpisy vyžadujú, aby povinné subjekty zachovávali mlčanlivosť alebo dôvernosť, okrem prípadu, keď sa príslušné informácie, o ktoré sa žiada, uchovávajú za okolností, v ktorých sa uplatňuje právna povinnosť zachovávať mlčanlivosť alebo služobné tajomstvo;

c) prebieha zisťovanie, vyšetrovanie alebo konanie v požiadanom členskom štáte, okrem prípadu, keď by takáto pomoc bránila v zisťovaní, vyšetrovaní alebo konaní;

d) povaha alebo postavenie žiadajúceho orgánu sú iné, než povaha alebo postavenie požiadaného príslušného orgánu.“;

19.V článku 53 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Členské štáty zabezpečia, aby si FIU z vlastného podnetu alebo na požiadanie vymieňali akékoľvek informácie, ktoré môžu byť relevantné na účely spracovania alebo analýzy informácií zo strany FIU týkajúcich sa prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a zapojenej fyzickej alebo právnickej osoby bez ohľadu na druh súvisiacich predikatívnych trestných činov, a to aj vtedy, keď druh súvisiacich predikatívnych trestných činov nie je v čase výmeny identifikovaný.“;

b) V odseku 2 druhom pododseku sa druhá veta nahrádza takto:

„Táto FIU získa informácie v súlade s článkom 32 ods. 9 a bezodkladne poskytne odpovede.“;

20.V článku 55 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. Členské štáty zabezpečia, aby sa prechádzajúci súhlas požiadanej FIU s poskytnutím informácií príslušným orgánom udelil bezodkladne a v čo najväčšom rozsahu bez ohľadu na druh súvisiacich predikatívnych trestných činov. Požiadaná FIU nesmie odmietnuť dať súhlas s takýmto poskytnutím, s výnimkou prípadov, keď by takéto poskytnutie presahovalo rozsah uplatňovania jej predpisov o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, mohlo viesť k narušeniu vyšetrovania trestného činu, jasne odporovalo oprávneným záujmom fyzickej alebo právnickej osoby alebo členského štátu požiadanej FIU, alebo by inak odporovalo základným zásadám vnútroštátneho práva tohto členského štátu. Každé takéto odmietnutie udelenia súhlasu sa musí náležite vysvetliť.“;

21.Článok 57 sa nahrádza takto:

„Článok 57

Rozdiely vo vymedzeniach daňových trestných činov v právnych predpisoch jednotlivých štátov by nemali brániť tomu, aby FIU boli schopné poskytnúť pomoc inej FIU, a nesmú obmedziť výmenu, poskytovanie a využitie informácií podľa článkov 53, 54 a 55.“;

22.V článku 65 sa dopĺňa tento druhý odsek:

„K tejto správe sa podľa potreby pripoja vhodné návrhy vrátane, ak je to vhodné, vzhľadom na virtuálne meny, splnomocnenia zriadiť a viesť centrálnu databázu registrácie totožnosti používateľov a adries peňaženiek prístupnú pre FIU, ako aj formuláre čestného vyhlásenia pre používateľov virtuálnej meny.“;

23.V článku 66 sa prvý odsek nahrádza takto:

„Smernice 2005/60/ES a 2006/70/ES sa zrušujú s účinnosťou od 1. januára 2017.“

24.V článku 67 ods. 1 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 1. januára 2017. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.“;

25.V prílohe III bode 2 sa písmeno c) nahrádza takto:

„c) nepriame obchodné vzťahy alebo transakcie bez určitých bezpečnostných opatrení, akými sú napríklad prostriedky elektronickej identifikácie alebo relevantné dôveryhodné služby podľa nariadenia (EÚ) č. 910/2014;“.

Článok 2

Zmeny smernice 2009/101/ES

Smernica 2009/101/ES sa mení takto:

1. Do kapitoly 1 sa dopĺňa tento článok 1a:

„Článok 1a

Rozsah pôsobnosti

Opatrenia v súvislosti so zverejňovaním informácií o vlastníckych právach sa uplatňujú v prípade zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa:

a) podnikateľských subjektov a iných právnych subjektov uvedených v článku 30 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2015/849* vrátane druhov spoločností uvedených v článku 1 tejto smernice s výnimkou tých, ktoré sú neziskové,

b) správy zvereného majetku, ktorý pozostáva z akéhokoľvek majetku vlastneného osobou alebo v jej mene, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť spočívajúcu v správe zvereného majetku alebo zahŕňajúcu takúto správu a ktorá v rámci výkonu podnikateľskej činnosti vystupuje ako správca zvereného majetku na účely dosiahnutia zisku, a ostatných typov právnych štruktúr so štruktúrou alebo funkciami podobnými správe zvereného majetku.

___________________________________________________________________

* Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).“;

2. Do kapitoly 2 sa dopĺňa tento článok 7b:

„Článok 7b

Zverejňovanie informácií o vlastníckych právach

1.    Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby subjekty uvedené v článku 1a písm. a) a b) tejto smernice povinne zverejňovali primerané, presné a aktuálne informácie o svojich vlastníckych právach v súlade s článkami 30 a 31 smernice 2015/849.

Informácie zahŕňajú meno, mesiac a rok narodenia, štátnu príslušnosť a krajinu pobytu konečného užívateľa výhod, ako aj povahu a rozsah ním držaného podielu.

2.    Zverejňovanie informácií o vlastníckych právach podľa odseku 1 sa zabezpečí prostredníctvom centrálnych registrov uvedených v článku 30 ods. 3 a článku 31 ods. 3a smernice 2015/849.

3.    Členské štáty zabezpečia, aby sa informácie o vlastníckych právach uvedené v odseku 1 tohto článku takisto zverejnili prostredníctvom systému prepojenia registrov uvedeného v článku 4a ods. 2.

4.    Vo výnimočných prípadoch stanovených vo vnútroštátnom práve, ak by prístup k informáciám uvedený v odseku 1 vystavil konečného užívateľa výhod riziku podvodu, únosu, vydierania, násilia alebo zastrašovania, alebo ak je konečným užívateľom výhod maloletá alebo inak nespôsobilá osoba, členské štáty môžu v závislosti od prípadu stanoviť výnimku z povinného zverejňovania všetkých alebo niektorých informácií o vlastníckych právach.

5.    Osobné údaje konečných užívateľov výhod uvedené v odseku 1 sa zverejňujú s cieľom umožniť tretím stranám a občianskej spoločnosti vo všeobecnosti dozvedieť sa, kto sú koneční užívatelia výhod, a takto prispieť k predchádzaniu zneužívania právnických osôb a právnych štruktúr prostredníctvom posilnenia verejnej kontroly. Na tento účel sú informácie verejne prístupné prostredníctvom vnútroštátnych registrov a systému prepojenia registrov počas obdobia maximálne 10 rokov po tom, ako bola spoločnosť z registra vymazaná.“.

Článok 3

Transpozícia

1.Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 1. januára 2017. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 4

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť tretím dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 5

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu

(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 215/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. L 141, 5.6.2015, s. 73).

(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/101/ES zo 16. septembra 2009 o koordinácii záruk, ktoré sa od obchodných spoločností v zmysle článku 48 druhého odseku zmluvy vyžadujú v členských štátoch na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb s cieľom zabezpečiť rovnocennosť týchto záruk (Ú. v. L 258, 1.10.2009, s. 11).

(3) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Európsky program v oblasti bezpečnosti“, COM(2015), 185 v konečnom znení.

(4) http://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2015/11/20-jha-conclusions-counter-terrorism/

(5) http://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2015/12/08-ecofin-conclusions-corporate-taxation/

(6) http://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2015/12/18-euco-conclusions/

(7) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o akčnom pláne na posilnenie boja proti financovaniu teroristov, COM(2016) 50 v konečnom znení.

(8) http://english.eu2016.nl/documents/publications/2016/04/22/informal-ecofin---line-to-take-nl-presidency

(9) http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-%2f%2fEP%2f%2fTEXT%2bTA%2bP8-TA-2015-0457 %2b0 %2bDOC%2bXML%2bV0 %2f%2fEN&language=EN

(10) COM(2015) 625 final.

(11) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010.

(12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/751 z 29. apríla 2015 o výmenných poplatkoch za platobné transakcie viazané na kartu.

(13) Smernica Rady 2014/107/EÚ z 9. decembra 2014, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní, Ú. v. L 359, 16.12.2014, s. 1.

(14) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES.

(15) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. L 119, 4.5.2016, s. 1).

(16) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. L 119, 4.5.2016, s. 89).

(17) COM(2015) 192 final.

(18) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. L 257, 28.8.2014, s. 73).

(19) COM(2016) 451.

(20) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/101/ES zo 16. septembra 2009 o koordinácii záruk, ktoré sa od obchodných spoločností v zmysle článku 48 druhého odseku zmluvy vyžadujú v členských štátoch na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb s cieľom zabezpečiť rovnocennosť týchto záruk (Ú. v. L 258, 1.10.2009, s. 11).

(21) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES (Ú. v. L 267, 10.10.2009, s. 7).

(22) Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

(23) Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

(24) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 215/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. L 141, 5.6.2015, s. 73).

(25) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Európsky program v oblasti bezpečnosti“, COM(2015) 185 v konečnom znení.

(26) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o akčnom pláne na posilnenie boja proti financovaniu teroristov, COM(2016) 50 v konečnom znení.

(27) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 32. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. L 257, 28.8.2014, s. 73).

(28) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/101/ES zo 16. septembra 2009 o koordinácii záruk, ktoré sa od obchodných spoločností v zmysle článku 48 druhého odseku zmluvy vyžadujú v členských štátoch na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb s cieľom zabezpečiť rovnocennosť týchto záruk (Ú. v. L 258, 1.10.2009, s. 11).

(29) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

(30) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. L 119, 4.5.2016, s. 1).

(31) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. L 119, 4.5.2016, s. 89).

(32) Rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach (Ú. v. EÚ L 350, 30.12.2008, s. 60).

(33) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. L 119, 4.5.2016, s. 89).

(34) Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.

(35) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s.1).

(36) Ú. v. EÚ C …