1.

2.

2.1.

2.2.

2.3.

2.4.

2.5.

2.6.

2.7.

2.8.

2.9.

2.10.

2.11.

2.12.

3.

4.

4.1.

4.2.

4.2.1.

4.2.2.

4.2.3.

4.2.4.

4.2.5.

4.3.

4.4.

4.5.

4.6.

4.7.

4.8.

5.

5.1.

5.1.1.

5.1.2.

5.1.3.

5.1.4.

5.2.

5.2.1.

5.2.2.

5.2.3.

5.3.

5.3.1.

5.3.2.

5.3.3.

5.4.

5.5.

5.6.

6.

6.1.

6.2.

6.3.

6.4.

6.5.

7.

8.

ADNR

Accord Européen relative au transport international des marchandises dangereuses par voie de navigation intérieur du Rhin – Medzinárodná dohoda o preprave nebezpečných nákladov po Rýne

AIS

Automatic identification system (transponder) – Automatický identifikačný systém

ARGO

Advanced River Navigation – Zdokonalená riečna navigácia

AVV

Adviesdienst Verkeer en Vervoer (Holandsko)

BICS

Binnenvaart informatie en communicatie systeem – Elektronický informačný a komunikačný systém

CAS

Calamity abatement support – Podpora zásahov pri nehodách

CCNR

Central Commission for the Navigation on the Rhine – Ústredná komisia pre plavbu po Rýne

CCTV

Closed circuit television – Uzatvorený televízny okruh

CEVNI

Code Europeen de Voies de la Navigation Intérieure – Európsky kód pre vnútrozemské vodné cesty vydaný EHK OSN

COMPRIS

Consortium Operational Management Platform River Information Services – Riečne informačné služby operačného riadiaceho stupňa (výskumný a vývojový projekt EÚ, 2003 – 2005)

D4D

Data Warehouse for the river Danube – Archív údajov pre rieku Dunaj

DGPS

Differential global positioning system – Diferenciálny globálny polohový systém

ECDIS

Electronic chart and display information system – Elektronický informačný a zobrazovací mapový systém

ECE

Economic Commission for Europe – Európska hospodárska komisia OSN

EDI

Electronic data interchange – Elektronická výmena dát

EDIFACT

Electronic data interchange for administration, commerce and transport – Elektronická výmena dát pre správu, obchod a dopravu (štandard EHK OSN)

ENC

Electronic navigational chart – Elektronická navigačná mapa

ETA

Estimated time of arrival – Predpokladaný čas príchodu

ETD

Estimated time of departure – Predpokladaný čas odchodu

ETSI

European Telecommunications Standards Institute – Európsky inštitút pre telekomunikačné normy

FI

Fairway information – Informácie o plavebnej dráhe

FIS

Fairway information service – Informačné služby o plavebnej dráhe

GLONASS

Global orbiting navigation satellite system – Globálny družicový navigačný systém

GNSS

Global navigation satellite system – Globálny satelitný navigačný systém

GSM

Global system for mobile communication – Globálny systém pre mobilnú komunikáciu

HF

High frequency – Vysoká frekvencia

HS Code

Harmonizovaný kódovací systém opisu komodít vo WCO

IALA

International Association of Lighthouse Authorities – Medzinárodná organizácia navigačného značenia

IEC

International Electrotechnical Commission – Medzinárodná elektrotechnická komisia

IHO

International Hydrographic Organisation – Medzinárodná hydrografická organizácia

IMDG Code

International maritime dangerous goods code – Medzinárodný námorný predpis pre prepravu nebezpečného nákladu

IMO

International Maritime Organisation – Medzinárodná námorná organizácia

INDRIS

Inland Navigation Demonstrator of River Information Services – Demonštrátor vnútrozemskej plavby Riečnej informačnej služby (výskumný a vývojový projekt EÚ, 1998 – 2000)

ISO

International Standardisation Organisation – Medzinárodná organizácia pre normalizáciu

IT

Information technology – Informačné technológie

ITU

International Telecommunication Union – Medzinárodná telekomunikačná únia

LAN

Local area network – Lokálna sieť

LBM

Lock and bridge management – Riadenie prevádzky v plavebných komorách a na mostoch

OFS

Official ship number – Registračné číslo lode

PIANC

International Navigation Association – Medzinárodná navigačná asociácia

PTM

Port and terminal management – Správa prístavov a terminálov

RIS

River Information Services – Riečne informačné služby

RTA

Required time of arrival – Požadovaný čas príchodu

SAR

Search and rescue – Vyhľadávanie a záchrana

SIGNI

Signs and signals on inland waterways – Značky a signály na vnútrozemských vodných cestách (vydala EHK OSN)

SMS

Short message service – Služba krátkych správ

SOLAS

International Convention on Safety of Life at Sea – Medzinárodná konvencia o bezpečnosti ľudského života na mori

SOTDMA AIS

Self organising time division multiple access AIS – Viacnásobný prístup do AIS samoorganizujúci rozdelenie času

STI

Strategic traffic information (image) – Strategické informácie o premávke (zobrazovanie premávky)

TCP/IP

Transmission control protocol/Internet protocol – Prenosový kontrolný protokol/Internetový protokol

TI

Traffic information – Informácie o premávke

TTI

Tactical traffic information (image) – Taktické informácie o premávke (zobrazovanie premávky)

UMTS

Universal mobile telecommunication system – Univerzálny mobilný telekomunikačný systém

UTC

Universal time co-ordinated – Univerzálna časová koordinácia

VDL

VHF data link – Dátové prepojenie VHF

VHF

Very high frequency – Veľmi vysoká frekvencia

VTC

Vessel traffic centre – Centrum premávky plavidiel

VTMIS

Vessel traffic management and information services – Riadenie premávky plavidiel a informačné služby (námorná navigácia)

VTS

Vessel traffic services – Služby premávky plavidiel

WAP

Wireless application protocol – Bezdrôtový aplikačný protokol

WCO

World Customs Organisation – Svetová colná organizácia

WI-FI

Wireless fidelity – Bezdrôtová reprodukcia

ZKR/CCNR

Zentralkommission für die Rheinschifffahrt – Ústredná komisia pre plavbu po Rýne

Obrázok 2.3

Vzťah medzi oblasťou RIS a oblasťou VTS

Obrázok 4.1

Vývoj a rekonštrukcia RIS

Obrázok 4.4a

Úlohy riadenia vo vnútrozemskej vodnej doprave

Obrázok 4.4c

Prvky slučky spracovania informácií

Obrázok 4.4d

Slučka spracovania informácií

Tabuľka 4.4b

Odvodenie služieb RIS

Tabuľka 4.5

Riečne informačné služby

Tabuľka 4.6

Funkčné rozdelenie riečnych informačných služieb

Tabuľka 4.8

Vzťah medzi službami a systémami

Tabuľka 5.2.3

Súbor dát pre hlásenia z lodí

Tabuľka 6.4

Proces plánovania pre RIS

Tabuľka 7

Možný postupný vývoj rozličných častí RIS

1.

Usmernenia RIS opisujú zásady a všeobecné požiadavky na plánovanie, implementáciu a prevádzkové používanie riečnych informačných služieb a súvisiacich systémov.

2.

Sú rovnako uplatniteľné na premávku nákladných plavidiel, osobných plavidiel a výletných lodí.

3.

Majú sa používať v spojení s medzinárodnými predpismi, odporúčaniami a usmerneniami, akými sú napríklad:

4.

V rámci výskumného a vývojového projektu Európskej únie INDRIS (2) sa vypracovalo niekoľko koncepcií a štandardizačných návrhov pre riečne informačné služby. Patria medzi ne:

5.

V nemeckom projekte ARGO (3) sa v spolupráci s INDRISom vypracovala koncepcia vnútrozemského ECDIS.

6.

Koncepciu architektúry RIS vyvinula tematická sieť WATERMAN (4) ako opatrenie v zmysle 5. rámcového programu pre výskum a technologický rozvoj EÚ v oblasti VTMIS (námorná navigácia) a RIS. Vďaka týmto dosiahnutým výsledkom sa architektúra RIS všestranne a podrobne rozpracovala v roku 2003 vo výskumnom a vývojovom projekte Európskej únie COMPRIS (5).

7.

Tam, kde je v tomto dokumente uvedený odkaz na vnútrozemský ECDIS (a elektronické navigačné mapy), vnútrozemský AIS (alebo vo všeobecnosti systémy lokalizácie plavidiel a sledovania ich trasy), elektronické hlásenia z lodí a plavebné správy pre veliteľov lodí, ide o technické špecifikácie definované v zmysle smernice o RIS.

1.

RIS obsahujú prepojenia s inými druhmi dopravy – námornou, cestnou a železničnou.

2.

Rieky v súvislosti s RIS predstavujú všetky vnútrozemské vodné cesty a prístavy definované v článku 2 ods. 1 smernice o RIS.

3.

RIS sú tiež generickým pojmom pre všetky individuálne informačné služby na podporu vnútrozemskej plavby harmonizovaným spôsobom.

4.

RIS zhromažďujú, spracúvajú, hodnotia a šíria informácie o plavebných dráhach, premávke a doprave.

5.

RIS sa nezaoberajú internými obchodnými aktivitami medzi jednou alebo viacerými zainteresovanými spoločnosťami, ale sú otvorené poskytnutiu spojovacieho medzičlánku s obchodnými aktivitami.

—

Informačné služby znamenajú služby na zabezpečenie toho, aby sa zásadné informácie stali dostupnými včas pre palubné navigačné rozhodovanie.

—

Navigačné asistenčné služby znamenajú služby na pomoc palubnému navigačnému rozhodovaniu a na monitorovanie jej účinkov. Navigačná pomoc má mimoriadny význam pri zníženej viditeľnosti alebo pri nepriaznivých meteorologických podmienkach či v prípade porúch alebo nedostatkov na radare, riadení alebo na pohone. Navigačná pomoc sa poskytuje vo forme informácií o pozícii na žiadosť účastníka premávky alebo za mimoriadnych okolností, ak to prevádzkový personál VTS považuje za potrebné, a to pomocou takých technológií ako GNSS/Galileo.

—

Služby organizácie premávky znamenajú služby na prevenciu vzniku nebezpečných situácií v premávke plavidiel prostredníctvom riadenia pohybov plavidiel a na zaistenie bezpečného a efektívneho pohybu plavidiel v premávke v rámci oblasti VTS (kapitoly 4.5 a 5.3.1).

1.

Informácie o plavebných dráhach (FI) obsahujú geografické, hydrologické a administratívne informácie o vodnej ceste (plavebnej dráhe) v oblasti RIS, ktoré požadujú užívatelia RIS na účely plánovania, realizácie a monitorovania plavby. Informácie o plavebných dráhach sú jednosmerné informácie: z brehu na loď alebo z brehu do kancelárie (do kancelárie užívateľa).

2.

Taktické informácie o premávke (TTI) sú informácie, ktoré ovplyvňujú bezprostredné navigačné rozhodnutia veliteľov lodí alebo prevádzkového personálu VTS v skutočnej plavebnej situácii a v blízkom geografickom okolí. Taktické zobrazovanie premávky obsahuje informácie o polohách plavidiel a špecifické informácie o plavidlách všetkých cieľov identifikovaných pomocou radaru a uvedených na elektronickej navigačnej mape, a ak je to možné, sú doplnené o externé informácie o premávke, napríklad o informácie poskytované prostredníctvom vnútrozemských AIS. TTI sa môžu poskytovať na palube plavidla alebo na brehu, t. j. v centre VTS.

3.

Strategické informácie o premávke (STI) sú informácie, ktoré ovplyvňujú strednodobé a dlhodobé rozhodnutia užívateľov RIS. Strategické zobrazovanie premávky prispieva k schopnosti prijímať rozhodnutia v oblasti plánovania bezpečnej a efektívnej plavby. Strategické zobrazenie premávky sa vytvára v centre RIS a poskytuje sa užívateľom na požiadanie. Strategické zobrazovanie premávky zahŕňa všetky plavidlá prislúchajúce do oblasti RIS s ich charakteristikami, nákladmi a polohami uloženými v databáze a prezentovanými vo forme tabuľky alebo elektronickej mapy. Strategické informácie o premávke môže poskytovať centrum RIS/VTS alebo kancelária.

1.

Plavidlá navigované v oblasti RIS majú využívať povinné služby a odporúča sa im, aby podľa možnosti využívali informácie, ktoré poskytujú RIS a príslušné služby.

2.

Za rozhodnutia týkajúce sa aktuálnej navigácie a manévrovania plavidiel zostáva zodpovedný veliteľ lode. Žiadne informácie, ktoré poskytli RIS, nemôžu nahradiť nijaké rozhodnutie veliteľa lode.

3.

V závislosti od úrovne dostupných informácií a od požiadaviek príslušných orgánov sa odporúča, aby sa plavidlá (s výnimkou výletných lodí) vybavovali postupne (pozri kapitolu 4.8):

1.

Doprava má byť bezpečná:

2.

Doprava má byť efektívna:

3.

Doprava má byť environmentálne priaznivá:

—

dopravná logistika, kde sa môže zabezpečiť dopravná spolupráca medzi stranami, ktoré organizujú dopravu (napríklad odosielatelia tovaru, príjemcovia tovaru, lodní zasielatelia, dodávatelia, sprostredkovatelia, majitelia lodí),

—

preprava, kde strany organizujúce dopravu spolupracujú so stranami, ktoré dopravu realizujú (napríklad majitelia lodí, prevádzkovatelia terminálov, zákazníci),

—

premávka, kde strany, ktoré realizujú dopravu (napríklad velitelia lodí a navigátori), spolupracujú so stranami, ktoré riadia výslednú premávku plavidiel (napríklad manažéri premávky, príslušné orgány).

a)

Vizuálna navigácia

b)

Rádiotelefonické služby o vnútrozemských vodných cestách

c)

Internetové služby

d)

Služba elektronických navigačných máp

a)

Taktické informácie o premávke (TTI)

b)

Strategické informácie o premávke (STI)

a)

Riadenie miestnej premávky (služby premávky plavidiel – VTS)

b)

Navigačná podpora (NS)

c)

Riadenie plavebných komôr mostov (LBM)

4.

a)

Plánovanie plavieb (VP)

b)

Riadenie prepravy (TPM)

c)

Intermodálne riadenie pristavov a terminálov (PTM)

d)

Riadenie nákladov a flotíl (CFM)

6.

7.

8.

1.

Medzi tradičné spôsoby poskytovania FIS patrí napríklad vizuálna pomoc navigácii, písomné oznámenia veliteľom lodí, vysielačky a telefóny v plavebných komorách. Mobilné telefóny využívajúce GSM priniesli nové možnosti hlasovej a dátovej komunikácie, ale GSM nie je dostupný vždy a všade. Na mieru šité FIS pre vodné cesty môžu poskytovať:

Táto kapitola sa zaoberá týmito tromi kategóriami FIS. Vychádzajú hlavne zo súčasnej situácie, ale napríklad oznámenia veliteľom lodí sa môžu v budúcnosti posielať aj prostredníctvom ENC.

2.

Typy informácií o plavebných dráhach sa uvádzajú v tabuľke 4.6.

3.

Informácie o plavebných dráhach obsahujú statické a dynamické informácie, ako aj naliehavé informácie týkajúce sa plavebných dráh. Statické a dynamické informácie sa majú poskytovať plánovane. Naliehavé informácie sa musia veľmi často aktualizovať a/alebo sa musia poskytnúť v reálnom čase (napríklad cez hlasové VHF alebo prostredníctvom elektronickej výmeny dát, internetu, WAP).

4.

Informácie o plavebných dráhach súvisiace s bezpečnosťou má poskytovať príslušný orgán alebo sa majú poskytovať v jeho mene.

5.

Informácie o plavebných dráhach pre medzinárodnú riečnu oblasť má zabezpečovať jeden samostatný informačný subjekt získavajúci dáta od zainteresovaných príslušných orgánov.

6.

Poskytované dáta súvisiace s bezpečnosťou má potvrdiť príslušný orgán.

7.

Číselné hodnoty sa majú poskytovať len s uvedením presnosti, ktorá sa im môže prisúdiť.

8.

Informačné služby o plavebnej dráhe sa majú poskytovať prostredníctvom schválených komunikačných nástrojov (napríklad oznámenia veliteľom lodí cez internet alebo VHF) a podľa možnosti majú byť šité na mieru.

9.

Na to, aby sa za zníženej viditeľnosti umožnila navigácia prostredníctvom radaru, majú byť plavebné znaky vybavené radarovými reflexnými odrážačmi, bojky svetelnou signalizáciou, piliere mostov radarovými odrážačmi. Vybavenie plavebnej dráhy pre radarovú navigáciu je úlohou infraštruktúry radarovej reflexnej podpory pre navigáciu. Táto úloha súvisí s RIS, ale nie je ich súčasťou. Preto sa ňou tieto usmernenia RIS nezaoberajú.

1.

Rádiotelefónna služba na vnútrozemských vodných cestách umožňuje nadviazanie rádiovej komunikácie na osobitné účely pomocou dohodnutých kanálov a dohodnutého operačného postupu (kategórie služieb). Rádiotelefónna služba pozostáva z piatich kategórií služieb:

Len prvé tri z týchto piatich kategórií sú dôležité pre RIS. Rádiotelefónna služba umožňuje priamu a rýchlu komunikáciu medzi veliteľmi lodí, orgánmi vodných ciest a prístavnými orgánmi. Najvhodnejšia je pre naliehavo potrebné informácie v reálnom čase.

2.

Rádiotelefónna služba je založená na týchto pravidlách a predpisoch:

3.

V kategóriách služieb „z lode na loď“, „nautické informácie“ a „z lode prístavným orgánom“ sa majú prenášané správy zaoberať výhradne bezpečnosťou ľudského života a pohybom a bezpečnosťou plavidiel.

4.

Odporúča sa, aby sa informácie o plavebných dráhach šírili v kategórii služieb „nautické informácie“ (breh/loď) hlasom:

5.

Naliehavé a dynamické informácie poskytované prostredníctvom hlasu by sa mali týkať napríklad:

6.

Oblasť RIS má byť úplne pokrytá rozsahom základných staníc VHF pre nautické informácie.

7.

V kategórii služieb „nautické informácie“ sa môžu informácie poskytovať „všetkým užívateľom“ ako:

8.

Prevádzkový personál v centre RIS má byť schopný odpovedať na osobitné otázky veliteľov lodí a prijímať správy od veliteľov lodí.

1.

Odporúča sa používať internetovú službu pre tieto typy informácií o plavebných dráhach:

Uvedené informácie sa poskytujú prostredníctvom oznámení veliteľom lodí alebo prostredníctvom vnútrozemského ECDIS pre vodné cesty triedy Va a vyššej.

2.

V oznámeniach pre veliteľov lodí sa má používať štandardná slovná zásoba, aby bol možný ľahký alebo automatický preklad do iných rečí.

3.

V prípade hustej a/alebo rozšírenej siete vodných ciest sa môžu dynamické informácie vložiť do interaktívnej databázy (systém riadenia obsahu), aby bol možný jednoduchý prístup k dátam.

4.

Okrem internetu sa oznámenia môžu posielať veliteľom lodí aj prostredníctvom:

5.

Na to, aby sa veliteľom lodí uľahčilo plánovanie trasy, sa môžu všetky potrebné informácie o plavebných dráhach na trase z východiského prístavu do prístavu určenia poskytnúť na jednej stránke na žiadosť užívateľa.

6.

Oznámenia veliteľom lodí cez internet alebo prostredníctvom výmeny dát medzi orgánmi sa majú zasielať v dohodnutej forme, aby bol možný automatický preklad do iných jazykov.

7.

Majú byť splnené požiadavky technických špecifikácií na oznámenia veliteľom lodí definované v smernici o RIS.

1.

Elektronické navigačné mapy (ENC) ako prostriedky poskytovania informácií o plavebných dráhach majú plniť požiadavky technických špecifikácií vnútrozemského ECDIS definovaného v smernici o RIS.

2.

Informácie v mapách, ktoré sa majú používať vo vnútrozemskom ECDIS, majú byť najnovším vydaním informácií.

3.

Ak je ENC určená na používanie v navigačnom režime vnútrozemského ECDIS, majú byť v ENC vyznačené aspoň geografické objekty súvisiace s bezpečnosťou. Príslušný orgán má overiť informácie v ENC týkajúce sa bezpečnosti.

4.

Odporúča sa v ENC uviesť všetky geografické objekty katalógu objektov technických špecifikácií vnútrozemského ECDIS.

5.

Odporúča sa v ENC uviesť hĺbku vody (hĺbkové obrysy). Hĺbka vody môže súvisieť s preddefinovanou výškou hladiny vody alebo s aktuálnou výškou hladiny vody.

a)

ako taktické informácie o premávke (TTI) získavané pomocou radaru a prípadne aj pomocou systému lokalizácie plavidiel a sledovania ich trasy, akým je napríklad vnútrozemský AIS s príslušnými elektronickými navigačnými mapami;

b)

ako strategické informácie o premávke (STI) využívajúce systém elektronických hlásení z lodí (napríklad databáza údajov o lodiach a nákladoch, hlásenia prostredníctvom VHF alebo iných zariadení mobilnej komunikácie – hlasových a dátových).

1.

Plavidlá majú byť vybavené radarom na účely monitorovania všetkých ostatných lodí v blízkom navigačnom okolí veliteľa lode v prípade slabej viditeľnosti.

2.

Taktické zobrazovanie premávky na palube (kapitola 2.11 ods. 2) má byť doplnené minimálne o zobrazovanie radarových informácií a prípadne aj informácií vnútrozemského AIS o plavidlách na elektronickej navigačnej mape (ENC).

3.

Integrované zobrazenie má byť v súlade s požiadavkami pre navigačný režim technických špecifikácií pre vnútrozemský ECDIS definovaný v smernici o RIS.

4.

V navigačnom režime vnútrozemského ECDIS sa má poloha plavidla odvodiť zo systému nepretržitého určovania polohy, ktorého presnosť zodpovedá požiadavkám bezpečnej navigácie.

5.

Používanie systému lokalizácie plavidiel a sledovania ich trasy (napríklad vnútrozemského AIS) ako dodatočného snímača polohy pre zisťovanie okolitých plavidiel má vyhovovať požiadavkám technických špecifikácií pre takéto systémy podľa definície uvedenej v smernici o RIS. Informácie o plavidlách sa majú vyznačovať v taktickom zobrazení premávky a majú byť k dispozícii aj iné dodatočné informácie o plavidlách.

6.

Taktické informácie o premávke sa na brehu používajú aj pri riadení miestnej premávky (napríklad v centrách VTS) (kapitola 5.3.1).

1.

Strategické informácie o premávke (kapitola 2.11 ods. 3) sa majú poskytovať vtedy, keď je potrebný permanentný prieskum situácie v plavbe v oblasti RIS na účely strednodobých a dlhodobých rozhodnutí (napríklad pre riadenie núdzových situácií pri povodniach a topení ľadu).

2.

Strategické informácie o premávke môžu byť užitočné pre tieto služby:

3.

Príslušný orgán má pre strategické informácie vytvoriť systém hlásení z lodí (napríklad v spojení s centrom RIS). Tento systém má za úlohu zhromažďovať, overovať a šíriť nahlásené dáta.

4.

STI sa majú poskytovať užívateľom RIS (kapitola 2.10) na požiadanie (kapitola 5.5 ods. 7), zohľadňujúc právne predpisy o utajení.

5.

Dáta o plavidlách a nákladoch sa majú zhromažďovať v databáze. Táto databáza sa môže napĺňať pomocou:

6.

Hlásenia z vnútrozemských plavidiel majú spĺňať požiadavky technických špecifikácií pre elektronické hlásenia z lodí definované v smernici o RIS.

7.

V tabuľke 5.2.3 sa uvádza možné zloženie súboru dát pre rozličné služby, napríklad pre riadenie plavebných komôr a mostov, pre podporu zásahov pri nehodách alebo pre riadenie terminálov.

Tabuľka 5.2.3

Súbor dát pre hlásenie z lode

8.

Strategické zobrazenie premávky na brehu môže byť obmedzené na osobitné typy plavidiel (napríklad na mimoriadne veľké plavidlá, plavidlá s nebezpečným nákladom, osobitné transporty a osobitné kombinácie vlečných lodí).

9.

Medzi susediacimi orgánmi sa má uskutočňovať výmena dát. V prípade susediacich orgánov v členských štátoch, ktoré podliehajú pôsobnosti smernice o RIS, sa má výmena dát realizovať v elektronickej podobe. V ostatných prípadoch a v závislosti od počtu dotknutých plavidiel sa výmena dát realizuje prostredníctvom telefónu, faxu, e-mailu alebo elektronickou vzájomnou výmenou dát.

1.

Touto problematikou sa zaoberajú usmernenia IALA pre vnútrozemské VTS (kapitola 1 č. 3.a).

2.

Centrum VTS pre riadenie miestnej premávky prostredníctvom taktického zobrazovania premávky na brehu (kapitola 2.11) má byť vytvorené na účely bezpečnosti navigácie v komplikovaných miestnych podmienkach a na účely ochrany okolitého obyvateľstva a infraštruktúry pred potenciálnymi nebezpečenstvami lodnej premávky. Zameriava sa na organizáciu premávky. Medzi komplikované miestne podmienky patria:

3.

Taktické zobrazenie premávky (TTI) sa vytvára zhromažďovaním informácií radaru na brehu a informácií lokalizácie plavidiel a sledovania ich trasy a zobrazovaním informácií o plavidlách na základe technických špecifikácií pre vnútrozemský ECDIS a pre systémy lokalizácie plavidiel a sledovania ich trasy podľa definície uvedenej v smernici o RIS. V prípade dlhých riečnych úsekov a komplikovanej premávky sa môže TTI doplniť o cielenú lokalizáciu.

1.

RIS má optimalizovať tok premávky:

2.

Systém lokalizácie plavidiel a sledovania ich trasy s databázou a vhodnými komunikačnými prostriedkami (napríklad VHF, GSM – hlas a dáta) (kapitola 5.2.3) môže podporovať plánovanie plavebných komôr a mostov.

1.

Podpora zásahov pri nehodách registruje v centre RIS dáta o plavidlách a doprave na začiatku plavby a aktualizuje ich počas plavby. V prípade nehody centrum RIS okamžite poskytne tieto údaje záchrannej službe.

2.

V závislosti od hodnotenia rizík (tabuľka 6.4 č. B.2.a) môže zásahová služba pri nehodách registrovať len určité typy plavidiel a zostáv (kapitola 5.2.3 ods. 8) alebo všetky plavidlá.

3.

Veliteľ lode má byť zodpovedný za hlásenie požadovaných dát (tabuľka 5.2.3).

4.

Má byť vytvorený systém hlásení z lodí s databázou a vhodnými komunikačnými prostriedkami (pozri kapitolu 5.2.3).

5.

Poloha a smer plavby plavidla sa má hlásiť:

1.

Medzi logistické aplikácie RIS patrí:

2.

Plánovanie plavby je úlohou veliteľa lode a majiteľa plavidla. Plánovanie plavby pozostáva z plánovania nakládky a ponoru plavidla, ako aj z plánovania ETA a možného nakladania alebo vykladania počas plavby. RIS má podporovať plánovanie plavby prostredníctvom:

3.

Riadenie dopravy znamená riadenie dopravného reťazca, ktorý presahuje rámec lodnej prepravy súvisiacej so sprostredkovateľmi prepravy nákladov a s manažérmi kvality prepravných služieb. Je zamerané na:

4.

Príslušné orgány majú navrhnúť svoje informačné systémy tak, aby bol možný tok dát medzi štátnymi a súkromnými partnermi. Používajú sa normy a technické špecifikácie v súlade s kapitolou 1 ods. 3 písm. e).

5.

Komunikácia a výmena informácií medzi súkromnými a štátnymi partnermi v rámci RIS pre logistické aplikácie sa má uskutočňovať v súlade s postupmi a technickými špecifikáciami, ktoré sa dohodli pre RIS.

6.

Príslušné orgány majú v rámci svojich možností zabezpečiť dostatočný priestor pre logistické aplikácie, napríklad:

Kompetentné orgány majú určiť štruktúru dát, ktorú používajú tvorcovia aplikácií.

7.

V súlade s článkom 9 smernice o RIS sa musí zabezpečiť dôverný charakter výmeny dát v RIS. V prípadoch, keď logistické informácie poskytujú systémy prevádzkované príslušným orgánom, tento orgán má prijať opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie ochrany dôverného charakteru obchodných informácií. Keď sa dôverné informácie poskytujú tretím stranám, musia sa brať do úvahy právne predpisy o utajenosti.

a)

cezhraničného riadenia (napríklad pohyb ľudí kontrolovaný imigračnou službou, colnice);

b)

zhody s požiadavkami na bezpečnosť premávky;

c)

zhody s environmentálnymi požiadavkami.

1.

Príslušný orgán je povinný – pokiaľ sa RIS týkajú premávky – plánovať RIS, uvádzať RIS do prevádzky a zabezpečovať financovanie RIS. V prípade existujúcich RIS má príslušný orgán meniť ich pôsobnosť, ak si to vyžadujú okolnosti.

2.

Ak dve vlády alebo viac vlád či príslušných orgánov majú spoločný záujem na vytvorení RIS v konkrétnej oblasti, môžu sa rozhodnúť vytvoriť spoločné RIS.

3.

Pozornosť sa má venovať možnostiam monitorovania a zachovania požadovanej úrovne spoľahlivosti a dostupnosti RIS

4.

Počas plánovania RIS má zainteresovaný príslušný orgán:

a)

Hydrografické, meteorologické podmienky

b)

Podmienky vodných ciest

napr. parametre vodných ciest (plavebné komory, mosty, plavebné dráhy), viditeľnosť pozdĺž vodných dráh, iné prekážky (zákruty, plytčiny, úzke anízke mosty), navigačné znaky, úžiny, prevádzkové časy plav. komôr

c)

Súčasná a budúca preprava

počet cestujúcich, hmotnosť nákladu, druh nákladu, zloženie flotily

d)

Počet, typ vplyv nehôd, vrátane analýzy dôsledkov

e)

Právna situácia

orgány, predpisy pre prípady nehôd

f)

Regionálny manažment a organizačná situácia,

napríklad prevádzkový personál plavebných komôr, prístavov a terminálov

g)

Existujúce systémy RIS

h)

Iné problémy v oblasti, napríklad oneskorenia

2.

Ciele pozri kapitolu 4.3

3.

Úlohy pozri kapitolu 4.4

4.

Poskytované služby a funkcie pozri kapitoly 4.5 a 4.6

5.

6.

7.

a)

Návrh funkčného základu

externé a interné funkcie závislé od miestnej situácie

b)

Prevod funkčného návrhu do technického návrhu (systémy)

c)

Definovanie technického zariadenia potrebného na plavidlách a na brehu

a)

Hodnotenie rizík napríklad typy rizík a posudzovanie rizík porovnávaním v pároch

b)

Efektívnosť dopravy podľa analýzy nákladov a ziskov

redukcia čakacích dôb plavidiel, väčšia spoľahlivosť, kratšia doba trvania plavby, náklady súvisiace s nehodami a oneskoreniami

c)

Štúdia vplyvu na životné prostredie

ak je to vhodné, pre mestské oblasti a rieky

a)

Zodpovednosť v právnych predpisosh a regionálny právny základ

b)

Príslušný orgán pre plán ovanie a výstavbu

c)

Orgán RIS pre prevádzku

orgán, ktorý vykonáva úlohy

d)

Personál

prípadne plno automatizovaný, aspekty odbornej prípravy

1.

Prehľad možného postupného vývoja rozličných častí RIS sa uvádza v tabuľke 7.

2.

Keďže parametre sú výrazne rozdielne, nemožno poskytnúť všeobecné odporúčania pre riešenia RIS za určitých okolností.

1.

Štandardizácia RIS je potrebná, pretože:

2.

RIS sa budú vyvíjať a prevádzkovať na základe dohodnutých noriem a technických špecifikácií, napríklad:

3.

Technické špecifikácie sa majú vyvíjať porovnateľne s námorným svetom, aby bola možná kombinovaná premávka v ústiach riek/námorno-riečny obchod.

4.

Treba požiadať medzinárodné organizácie, ktoré sa už zaoberajú námornou štandardizáciou, aby zohľadňovali vývoj štandardizácie v sektore vnútrozemských vodných ciest, napríklad:

5.

Tieto organizácie majú byť vyzvané, aby sa podieľali a spolupracovali na vývoji a údržbe technických špecifikácií a noriem (ako sa už deje).

6.

Medzinárodné orgány ako EHK OSN; Ústredná komisia pre plavbu po Rýne, Dunajská komisia a podobné orgány v ostatných častiach sveta boli požiadané, aby prijali alebo odporučili technické špecifikácie definované v smernici o RIS.

7.

Vlády štátov boli požiadané, aby vydávali osvedčenia pre zariadenia vyrobené v súlade s technickými špecifikáciami definovanými v smernici o RIS.

8.

Vlády štátov boli požiadané, aby bilaterálnym alebo multilaterálnym spôsobom spolupracovali na dosahovaní čo najväčšej miery harmonizácie.