EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62016CN0203

Vec C-203/16 P: Odvolanie podané 12. apríla 2016: Dirk Andres (správca konkurznej podstaty spoločnosti Heitkamp BauHolding GmbH), predtým Heitkamp BauHolding GmbH, proti rozsudku Všeobecného súdu (deviata komora) zo 4. februára 2016 vo veci T-287/11, Heitkamp BauHolding GmbH/Európska komisia

Ú. v. EÚ C 211, 13.6.2016, p. 37–38 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

13.6.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 211/37


Odvolanie podané 12. apríla 2016: Dirk Andres (správca konkurznej podstaty spoločnosti Heitkamp BauHolding GmbH), predtým Heitkamp BauHolding GmbH, proti rozsudku Všeobecného súdu (deviata komora) zo 4. februára 2016 vo veci T-287/11, Heitkamp BauHolding GmbH/Európska komisia

(Vec C-203/16 P)

(2016/C 211/48)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľ: Dirk Andres (správca konkurznej podstaty spoločnosti Heitkamp BauHolding GmbH) (v zastúpení: W. Niemann, S. Geringhoff, P. Dodos, Rechtsanwälte)

Ďalší účastníci konania: Európska komisia, Spolková republika Nemecko

Návrhy odvolateľa

čiastočne zrušiť rozsudok Všeobecného súdu zo 4. februára 2016 vo veci T-287/11 v rozsahu, v ktorom sa výrok týka zamietnutia žaloby (body 2 a 3 výroku) a vyhovieť prvostupňovým návrhom domáhajúcim sa zrušenia rozhodnutia Komisie 2011/527/EÚ z 26. januára 2011 o štátnej pomoci Nemecka C 7/10 (ex CP 250/09 a NN 5/10) „Zákon o dani z príjmu právnických osôb (KStG), schéma o prevode daňových strát (Sanierungsklausel)“ (1),

subsidiárne zrušiť rozsudok Všeobecného súdu uvedený v bode 1 v rozsahu, v ktorom sa výrok týka zamietnutia žaloby (body 2 a 3 výroku) a vrátiť vec Všeobecnému súdu,

zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojho odvolania odvolateľ uvádza tieto odvolacie dôvody:

Odvolateľ najskôr vytýka procesné vady. Všeobecný súd neodôvodnil svoje závery týkajúce sa určenia referenčného rámca, selektívnosti opatrenia a jeho odôvodnenia, resp. ho odôvodnil len rozporuplne, pričom nezohľadnil tvrdenie odvolateľa, a tým porušil jeho právo byť vypočutý.

Odvolateľ ďalej tvrdí, že došlo k porušeniu článku 107 ZFEÚ a uvádza tri odvolacie dôvody:

Všeobecný súd po prvé určil nesprávny referenčný rámec, a to tým, že kvôli zmiešaniu prvej a druhej časti testu selektívnosti nesprávne považoval pravidlo o využití strát podľa § 8c ods. 1 KStG za všeobecné pravidlo a zachovanie strát podľa „schémy o prevode daňových strát“ podľa § 8c ods. 1a KStG považoval za výnimku z uvedeného pravidla. Všeobecný súd pritom nezohľadnil skutočnosť, že schéma o prevode daňových strát je súčasťou všeobecnejšieho daňového pravidla o prevode strát podľa § 10d EStG, ktoré vychádza z ústavného práva.

Všeobecný súd po druhé nesprávne považoval „schému o prevode daňových strát“ za selektívnu. Všeobecný súd nezohľadnil, že „schéma o prevode daňových strát“ práve nevymedzuje žiadnu osobnú pôsobnosť, naopak môžu ju využiť všetky podniky bez ohľadu na ich povahu a predmet činnosti. „Schéma prevodu daňových strát“ je použiteľná bez rozdielu na všetky podniky, ktoré sa dostali do hospodárskych ťažkostí. V tejto súvislosti Všeobecný súd nezohľadnil ani skutočnosť, že sa podniky s ťažkosťami a zdravé podniky vzhľadom na hlavný cieľ úpravy prevedenia strát, t.j. vylúčenie možnosti zneužitia využitia strát, nenachádzajú v skutočnej a právne porovnateľnej situácii. V prípadoch „schémy o prevode daňových strát“ je zneužívajúce využitie strát z dôvodu tohto typizovaného oprávnenia zo strany normotvorcu vylúčené.

Všeobecný súd sa po tretie neoprávnene domnieval, „schéma o prevode daňových strát“ nie je riadne odôvodnená. Odvolateľ tvrdí, že účelom „schémy o prevode daňových strát“ nie je poskytnúť podporu podnikom s ťažkosťami, ale zabezpečiť, aby zdanenie týchto podnikov bolo v súlade so zásadou schopnosti daňové úhrady, čo je základným cieľom nemeckého daňového práva. Účelom zachovania straty je predovšetkým to, aby tzv. „fiktívne zisky“, ktoré vznikajú zrieknutím sa úverových pohľadávok, boli v konečnom dôsledku prostredníctvom započítania so stratami oslobodené od dane.


(1)  Ú. v. ES L 235, s. 26.


Top