(1)

Európsky systém archivácie vyobrazení falšovaných a pravých dokladov online (ďalej len „systém FADO“) sa zriadil jednotnou akciou Rady 98/700/SVV (4) v rámci Generálneho sekretariátu Rady. Systém FADO sa vytvoril na účely uľahčenia výmeny informácií o pravých dokladoch a o známych metódach falšovania a pozmeňovania medzi orgánmi členských štátov. Systémom FADO sa zabezpečuje elektronické uchovávanie, rýchla výmena a potvrdzovanie informácií o pravých a falšovaných dokladoch. Vzhľadom na to, že odhaľovanie falšovaných dokladov je dôležité aj pre občanov, organizácie a podniky, Generálny sekretariát Rady sprístupnil pravé doklady aj vo Verejnom registri pravých preukazov totožnosti a cestovných dokladov online, známom ako PRADO.

(2)

Vzhľadom na skutočnosť, že riadenie systému FADO je zastarané a malo by sa prispôsobiť inštitucionálnemu rámcu zriadenému Zmluvou o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), jednotná akcia 98/700/SVV by sa mala zrušiť a nahradiť novým, aktualizovaným nástrojom.

(3)

Toto nariadenie predstavuje potrebný nový právny základ upravujúci systém FADO.

(4)

Podvody v oblasti dokladov môžu v konečnom dôsledku ohroziť vnútornú bezpečnosť Únie. Používanie systému FADO ako elektronického úložného systému s opisom možných detekčných prvkov v pravých, ako aj vo falšovaných dokladoch, je dôležitým nástrojom v boji proti podvodom v oblasti dokladov, a to najmä na vonkajších hraniciach. Tým, že systém FADO poskytuje podporu polícii, pohraničnej stráži a iným orgánom presadzovania práva členských štátov v ich boji proti podvodom v oblasti dokladov, prispieva k zachovávaniu vysokej úrovne bezpečnosti v Únii, v dôsledku čoho predstavuje dôležitý nástroj na uplatňovanie schengenského acquis.

(5)

Falšované doklady a podvody s totožnosťou sa často odhalia na vonkajších hraniciach, pričom boj proti falšovaným dokladom je oblasťou, na ktorú sa vzťahuje policajná spolupráca. Falšované doklady sú pseudodoklady, doklady, ktoré boli pozmenené, a doklady, ktoré boli sfalšované. Používanie falšovaných dokladov v Únii v posledných rokoch výrazne vzrástlo. Podvody v oblasti dokladov a podvody s osobnými údajmi zahŕňajú výrobu a používanie falšovaných dokladov a používanie pravých dokladov získaných podvodným spôsobom. Falšované doklady sú viacúčelovým nástrojom na páchanie trestných činov, pretože sa môžu opakovane používať na podporu rôznych trestných činností vrátane prania špinavých peňazí a terorizmu. Techniky používané na výrobu falšovaných dokladov sú čoraz dômyselnejšie a v dôsledku toho je potrebné mať vysokokvalitné informácie o možných detekčných prvkoch, najmä ochranných prvkoch a charakteristických znakoch falšovania a pozmeňovania, a často uvedené informácie aktualizovať.

(6)

Systém FADO by mal obsahovať informácie o všetkých druhoch pravých cestovných dokladov, dokladov totožnosti, dokladov o pobyte a o osobnom stave, vodičských preukazov a osvedčení o vozidle vydaných členskými štátmi, o preukazoch vydaných Úniou a o falšovaných verziách týchto dokladov, ktoré majú k dispozícii. Malo by byť možné, aby systém FADO obsahoval informácie o iných súvisiacich úradných dokladoch, najmä tých, ktoré sa používajú na podporu žiadostí o úradné doklady vydávané členskými štátmi, a o ich falšovaných verziách. Malo by byť tiež možné, aby systém FADO obsahoval informácie o všetkých druhoch pravých cestovných dokladov, dokladov totožnosti, dokladov o pobyte a o osobnom stave, vodičských preukazov a osvedčení o vozidle a o iných súvisiacich úradných dokladoch, najmä tých, ktoré sa používajú na podporu žiadostí o úradné doklady vydávané tretími stranami, ako sú tretie krajiny, územné celky, medzinárodné organizácie a ďalšie subjekty, na ktoré sa vzťahuje medzinárodné právo, a o ich falšovaných verziách.

(7)

Osobné údaje by sa mali v systéme FADO spracúvať len v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na účely prevádzky systému FADO. Ako priamy dôsledok účelu, na ktorý sa systém FADO vytvoril, by sa v systéme FADO mali ukladať len obmedzené informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej osoby. Systém FADO by mal obsahovať osobné údaje vo forme podôb držiteľa dokladu alebo alfanumerických informácií, iba pokiaľ súvisia s ochrannými prvkami alebo s metódou falšovania alebo pozmeňovania dokladu. Malo by byť možné, aby sa takéto obmedzené osobné údaje uchovávali buď vo forme rôznych prvkov uvedených vo vzoroch pravých dokladov, alebo vo forme pseudonymizovaných údajov v pravých alebo falšovaných dokladoch. Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (ďalej len „agentúra“), ktorá sa riadi nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1896 (5), by mala podniknúť kroky potrebné na pseudonymizáciu všetkých prvkov osobných údajov, ktoré nie sú potrebné, pokiaľ ide o účely, na ktoré sa údaje spracúvajú, v súlade so zásadou minimalizácie údajov. V systéme FADO by nemalo byť možné vyhľadávať žiadne prvky osobných údajov, ani by nemalo byť možné identifikovať žiadnu fyzickú osobu prostredníctvom systému FADO bez použitia dodatočných údajov. Systém FADO by sa nemal používať na identifikáciu fyzickej osoby.

(8)

Akékoľvek spracúvanie osobných údajov členskými štátmi v kontexte tohto nariadenia by malo byť v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (6) alebo prípadne v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 (7).

(9)

Hoci členské štáty sú schopné udržiavať alebo rozvíjať vlastné vnútroštátne systémy obsahujúce informácie o pravých a falšovaných dokladoch, mali by mať povinnosť poskytovať agentúre informácie o pravých dokladoch, ktoré vydávajú, vrátane ich ochranných prvkov, a o falšovaných verziách takýchto dokladov, ktoré majú k dispozícii. Agentúra by mala tieto informácie vkladať do systému FADO a zaručiť jednotnosť a kvalitu týchto informácií.

(10)

Únia vydáva preukazy členom inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie a zamestnancom Únie, ktoré sa majú používať na služobné účely v súlade s nariadením Rady (EÚ) č. 1417/2013 (8). Únia by mala mať povinnosť poskytovať agentúre informácie o takýchto pravých dokladoch a ich ochranných prvkoch.

(11)

Rôznym zainteresovaným stranám vrátane širokej verejnosti by sa mali poskytovať rôzne úrovne prístupu k systému FADO v závislosti od ich potrieb a od citlivosti daných údajov.

(12)

S cieľom zabezpečiť, aby mali členské štáty vysokú úroveň kontroly nad podvodmi v oblasti dokladov, by sa mali orgánom členských štátov príslušným v danej oblasti podvodov, ako napríklad polícii, pohraničnej stráži a ďalším orgánom presadzovania práva a ďalším príslušným vnútroštátnym orgánom, poskytovať v závislosti od ich potrieb rôzne úrovne prístupu do systému FADO, a to na základe zásady „vedieť len to, čo je potrebné“ (takzvaná zásada „need-to-know“). Členské štáty by mali určiť, ktorým príslušným orgánom sa má poskytnúť prístup a aká úroveň prístupu sa im má poskytnúť. Komisia a agentúra by mali takisto určiť, ktoré ich administratívne jednotky sú príslušné na prístup do systému FADO. Systém FADO by mal používateľom v závislosti od ich práv na prístup umožňovať, aby mali k dispozícii informácie o každej novej odhalenej metóde falšovania a pozmeňovania a o nových pravých dokladoch, ktoré sú v obehu.

(13)

V uplynulých rokoch nadobudla agentúra odborné znalosti v oblasti podvodov týkajúcich sa dokladov. Využitím odborných znalostí agentúry by sa preto mali posilniť synergie v prospech členských štátov v uvedenej oblasti. Agentúra by mala prevziať a prevádzkovať systém FADO, ako sa ustanovuje v nariadení (EÚ) 2019/1896. Toto prevzatie by nemalo mať vplyv na tie zainteresované strany, ktoré už majú prístup do systému FADO, a to Komisiu, agentúru, Agentúru Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva zriadenú nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 (9), členské štáty a širokú verejnosť. Potom ako agentúra prevezme systém FADO, mala by poskytovať členským štátom podporu pri odhaľovaní falšovaných dokladov. Okrem toho môže vo vhodných prípadoch agentúre poskytnúť technickú podporu v súlade s nariadením (EÚ) 2019/1896 Agentúra Európskej únie na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1726 (10).

(14)

Malo by sa zabezpečiť, aby systém FADO zostal počas prechodného obdobia plne funkčný, kým sa definitívne nevykoná prevod a kým sa existujúce informácie neprenesú do nového systému. Vlastníctvo existujúcich údajov by sa potom malo previesť na agentúru.

(15)

Toto nariadenie nemá vplyv na právomoc členských štátov, pokiaľ ide o uznávanie cestovných pasov, cestovných dokladov, víz alebo iných dokladov totožnosti.

(16)

S cieľom umožniť inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram Únie, iným ako je Komisia a agentúra, tretím stranám, ako sú napríklad tretie krajiny, územné celky, medzinárodné organizácie a iné subjekty, na ktoré sa vzťahuje medzinárodné právo, alebo súkromným subjektom, ako sú napríklad letecké spoločnosti a iní dopravcovia, prístup k informáciám v systéme FADO, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zavedenie opatrení, ktorými sa inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram Únie, tretím stranám a súkromným subjektom udeľuje obmedzený prístup do systému FADO. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (11). V záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(17)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o technickú architektúru systému FADO, stanovenie technických špecifikácií, postupy na kontrolu a overovanie informácií a určenie dátumu účinného zavedenia systému FADO agentúrou. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (12).

(18)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Vzhľadom na to, že toto nariadenie je založené na schengenskom acquis, sa Dánsko v súlade s článkom 4 uvedeného protokolu rozhodne do šiestich mesiacov po rozhodnutí Rady o tomto nariadení, či ho bude transponovať do svojho vnútroštátneho práva.

(19)

Írsko sa zúčastňuje na tomto nariadení v súlade s článkom 5 ods. 1 Protokolu č. 19o schengenskom acquis začlenenom do rámca Európskej únie, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, a v súlade s článkom 6 ods. 2 rozhodnutia Rady 2002/192/ES (13).

(20)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis (14), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode H rozhodnutia Rady 1999/437/ES (15).

(21)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (16), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode H rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/149/SVV (17).

(22)

Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (18), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode H rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/349/EÚ (19).

(23)

S európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov sa konzultovalo v súlade s článkom 46 písm. d) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (20) a 3. decembra 2018 vydal stanovisko,