52007DC0253

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 21.5.2007

KOM(2007) 253 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Správa Komisie o uplatňovaní nariadenia Rady (ES) č. 1407/2002 o štátnej pomoci pre uhoľný priemysel {SEK(2007) 602}

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Správa Komisie o uplatňovaní nariadenia Rady (ES) č. 1407/2002 o štátnej pomoci pre uhoľný priemysel

1. ÚVOD

1.1. Historický vývoj štátnej pomoci uhoľnému priemyslu

Uhlie je vo svojich rôznych formách, od lignitu po antracit, v súčasnosti v EÚ dôležitým zdrojom energie. Pokrýva 17 % celkovej spotreby energie a okolo 30 % výroby elektrickej energie. EÚ dováža približne jednu tretinu svojej spotreby uhlia.

Od 50. rokov dvadsiateho storočia časť domácej produkcie uhlia už nemohla konkurovať na trhu najmä v dôsledku zníženia nákladov na prepravu uhlia z tretích krajín a vyčerpania uhoľných polí s atraktívnymi geologickými podmienkami a zvýšených mzdových nákladov. Európske spoločenstvo uhlia a ocele (ďalej len „ESUO“) a potom Európske spoločenstvo (ďalej len „ES“), umožnili členským štátom poskytovať subvencie ich uhoľnému priemyslu s cieľom umožniť bezproblémový proces reštrukturalizácie a zatvorenia.

Najnovším právnym základom uvedeného je nariadenie Rady (ES) č. 1407/2002 o štátnej pomoci pre uhoľný priemysel (ďalej len „nariadenie o uhlí“)[1]. Bolo prijaté na základe článku. 87 ods. 3 písm. e) Zmluvy o ES a povoľuje výnimku zo všeobecného zákazu štátnej pomoci. Umožňuje pomoc na utlmenie činnosti (článok 4), pomoc bežnej výrobe (článok 5 ods. 3), investičnú pomoc (článok 5 ods. 2) a pomoc na zdedené záväzky (článok 7), za predpokladu, pokiaľ ide o články 4 a 5, že pomoc vykazuje klesajúci trend (článok 6) a členské štáty zahrnujú bane do plánu sprístupnenia zásob uhlia, ktorý si vyžaduje schválenie Komisie (článok 9). Na základe tohto nariadenia Komisia povolila štátnu pomoc v rôznych členských štátoch.

1.2 Rozsah pôsobnosti správy

Rozsah pôsobnosti tejto správy sa uvádza v článku 11 nariadenia o uhlí.

V článku 13 sa uvádzajú pravidlá prehodnocovania nariadenia o uhlí z hľadiska záverov Komisie v jej správe.

Článok 14 ods. 3 obsahuje klauzulu o skončení účinnosti, podľa ktorej „toto nariadenie sa uplatňuje do 31. decembra 2010“.

Politický kontext, ktorým sa riadi táto správa, je stanovený v oznámení Komisie „Energetická politika pre Európu“[2], v zelenej knihe „Európska stratégia pre udržateľnú, konkurencieschopnú a bezpečnú energiu“[3], v obnovenej stratégii trvalo udržateľného rozvoja[4], v göteborskej stratégii[5] a oznámení Komisie „Trvalo udržateľná Európa pre lepší svet: európska stratégia trvalo udržateľného rozvoja“[6].

2. VÝSLEDKY UPLATňOVANIA NARIADENIA O UHLÍ V ROKOCH 2002 Až 2006

Nariadenie o uhlí nadobudlo účinnosť 24. júla 2002. V článku 14 sa však stanovuje možnosť, že členské štáty poskytnú pomoc za obdobie od 24. júla 2002 do 31. decembra 2002 podľa pravidiel rozhodnutia č. 3632/93/ESUO z 28. decembra 1993, ktorým sa ustanovujú pravidlá Spoločenstva pre štátnu pomoc uhoľnému priemyslu (rozhodnutie o uhlí). Všetky členské štáty, ktoré poskytli pomoc v tomto období, využili túto možnosť[7]. Uplatňovanie nariadenia o uhlí preto začalo de facto iba 1. januára 2003.

Vzhľadom na členské štáty, ktoré pristúpili k EÚ 1. mája 2004 a k 1. januáru 2007, Komisia začala uplatňovať nariadenie o uhlí k 1. máju 2004, resp. k 1. januáru 2007. Pred týmto dátumom ich vnútroštátne orgány pre hospodársku súťaž uplatňovali text nariadenia pre uhlie, ako ho uvádzajú takzvané Európske dohody. Ak mala Komisia k dispozícii údaje za obdobie pred vstupom, zahrnula ich do tejto správy.

Po skončení produkcie uhlia vo Francúzsku v roku 2004 v súčasnosti produkuje uhlie, na ktoré sa vzťahuje nariadenie o uhlí[8], 11 členských štátov. Spomedzi kandidátskych krajín Turecko a Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko tiež produkujú uhlie, na ktoré sa vzťahuje nariadenie o uhlí.

2.1. Prehľad o použití štátnej pomoci pre uhoľný priemysel a výsledky procesu reštrukturalizácie

2.1.1 Prevádzková a investičná pomoc (článok 5 ods. 2 a článok 5 ods. 3 nariadenia o uhlí)

Možno rozlišovať 3 skupiny členských štátov: štáty, ktoré zastavili uhoľné subvencie pre bane, ktoré sú v prevádzke (Česká republika, Francúzsko, Taliansko), štáty, ktoré poskytujú investičnú pomoc (Poľsko, Slovensko, Spojené kráľovstvo) a štáty, ktoré poskytujú prevádzkovú pomoc (Bulharsko, Nemecko, Maďarsko, Rumunsko, Slovinsko, Španielsko).

Úplné zastavenie uhoľných subvencií

Francúzsko zatvorilo poslednú uhoľnú baňu v roku 2004. V roku 2006 Francúzsko povolilo súkromnému podniku, ktorý nebude dostávať žiadne subvencie, aby začal povrchovú banskú činnosť v novootvorenej uhoľnej bani v oblasti L'arc (Gardanne). Česká republika privatizovala svoje bývalé štátne uhoľné bane a rozhodla sa zastaviť poskytovanie subvencií. To viedlo k významnému zníženiu tak produkcie baní, ako aj zamestnanosti. Sprivatizovaný banský podnik OKD dnes úspešne konkuruje na svetovom trhu. Taliansko má v prevádzke jednu uhoľnú baňu na Sardínii, pre ktorú nebola Komisii[9] oznámená žiadna štátna pomoc.

V týchto 3 krajinách je proces reštrukturalizácie dokončený.

Investičná pomoc (článok 5 ods. 2 nariadenia o uhlí)

Spojené kráľovstvo, Poľsko a Slovensko obmedzili svoje subvencie na investičnú pomoc podľa článku 5 ods. 2 nariadenia o uhlí. Spojené kráľovstvo a Slovensko úplne sprivatizovali svoje bývalé štátne bane. V Poľsku prebieha proces privatizácie. V tabuľke (pozri SEK(2007) 602) sa uvádza celkový objem investičnej pomoci povolenej Komisiou.

Proces reštrukturalizácie odvetvia ťažby uhlia v týchto krajinách je dokončený v takom rozsahu, že všetky bane, ktoré sa nachádzali ďaleko od hranice ziskovosti, odišli z trhu. Tieto členské štáty sa však rozhodli, že ako súčasť svojej celkovej energetickej stratégie chcú udržať na trhu uhoľné bane, ktoré majú perspektívu životaschopnosti bez prevádzkovej pomoci.

Prevádzková pomoc (článok 5 ods. 3 nariadenia o uhlí)

Bulharsko, Nemecko, Maďarsko, Rumunsko a Španielsko sa rozhodli, že zachovajú systémy prevádzkovej pomoci. Vnútroštátne banské odvetvia týchto krajín by bez takejto prevádzkovej pomoci pravdepodobne neprežili. Úspech procesu reštrukturalizácie sa zdá byť obmedzený, pretože výrobné náklady sa znížili iba mierne, alebo vzrástli[10]. V týchto krajinách sa zdá, že sa dosiahli hranice možného zvýšenia efektívnosti ťažby uhlia. Výrobné náklady zostávajú extrémne vysoké v porovnaní so svetovou trhovou cenou za uhlie (tabuľka 2 na základe údajov z roku 2006[11] - pozri SEK(2007) 602).

V druhej polovici roku 2005[12] bola priemerná cena za dovezené uhlie 60 EUR za tonu ekvivalentu uhlia, čo je menej než polovica priemerných výrobných nákladov v Španielsku, Nemecku a Maďarsku. Tieto bane preto nie sú štrukturálne konkurencieschopné na svetovom trhu. V tabuľke 3 (pozri SEK(2007) 602) sa uvádza celkový objem prevádzkovej pomoci povolenej Komisiou. V Španielsku predstavuje elektrická energia vyrobená z tohto uhlia 4 % celkovej výroby elektrickej energie, v Nemecku 10 % a v Maďarsku 0,1 %.

Maďarsko v súčasnosti plánuje skončiť prevádzkovú pomoc v roku 2014. Nemecko tak zamýšľa urobiť v roku 2018.

2.1.2 Pomoc na utlmenie činnosti (článok 4 nariadenia o uhlí) a pomoc na zdedené záväzky (článok 7 nariadenia o uhlí)

Nariadenie o uhlí predpokladá dva rôzne nástroje na umožnenie zatvorenia baní, ktoré nie sú konkurencieschopné na svetovom trhu: pomoc na utlmenie činnosti, ktorá je pomocou pokrývajúcou prevádzkové straty baní do dátumu zatvorenia a pomoc za zdedené záväzky, ktorá pokrýva určité kategórie sociálnych a environmentálnych záväzkov vyplývajúcich z ťažby uhlia[13].

Pomoc na utlmenie činnosti (článok 4 nariadenia o uhlí)

Vo všetkých členských štátoch, ktoré produkujú uhlie, s výnimkou Talianska, sa zatvorili neziskové bane. Nemecko, Španielsko a Francúzsko poskytli pomoc na utlmenie činnosti podľa článku 4 nariadenia o uhlí, aby zmiernili sociálne dôsledky zatvorenia baní. Hodnota poskytnutej pomoci je uvedená v tabuľke 4 (pozri SEK(2007) 602). V období rokov 2003 až 2006 Francúzsko zatvorilo 2 bane, Nemecko zatvorilo 2 bane, Španielsko zatvorilo 8 výrobných jednotiek a zaviazalo sa do konca roku 2007 zatvoriť ďalších 9 baní[14].

Aj v ostatných členských štátoch sa v tomto období zatvorili bane. Maďarsko zatvorilo 2 bane, Slovensko 1 baňu a Poľsko 3 bane. Bane boli zatvorené bez vyplatenia pomoci na utlmenie činnosti.

Pomoc na zdedené záväzky (článok 7 nariadenia o uhlí)

V Českej republike a Francúzsku štát pokračuje vo vyplácaní subvencií na zdedené sociálne a environmentálne záväzky. Zdá sa však, že banské podniky, ktoré sú ešte v prevádzke, nemajú z týchto platieb žiadnu výhodu[15].

Ostatné členské štáty, s výnimkou Maďarska a Talianska, prevzali do určitej miery zdedené sociálne a environmentálne náklady nielen za zatvorené bane, ale aj za bane, ktoré sú ešte v prevádzke[16]. V tabuľke 5 (pozri SEK(2007) 602) sa uvádzajú celkové hodnoty pomoci povolenej na zdedené záväzky.

2.1.3 Vývoj produkcie baní a zamestnanosti

V krajinách EÚ 25 sa celková produkcia baní a celková zamestnanosť v baniach v období rokov 2003 až 2006 znížila. Vývoj podľa jednotlivých krajín uvádzajú tabuľky 6 (produkcia baní za roky 1998 až 2004, SEK(2007) 602) a 7 (zamestnanosť v baniach v roku 2004, SEK(2007) 602).

2.2 Úloha domácich zdrojov energie v celkovom spektre energií EÚ a vplyv uhoľných subvencií na vnútorný trh s energiou

2.2.1 Úloha domácich zdrojov energie v spektre energií EÚ

Primárna spotreba energie odhaľuje všeobecný obraz rozmanitosti používaných palív. Najdôležitejším primárnym palivom väčšiny členských štátov je ropa a druhým najdôležitejším je zemný plyn, ako je znázornené na obrázku 1 (pozri SEK(2007) 602).

Používanie domácich fosílnych palív v členských štátoch sa do veľkej miery odlišuje v závislosti od geologických podmienok a stupňa využívania zdrojov. Okrem uhlia sa produkuje aj plyn (Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Maďarsko, Holandsko, Spojené kráľovstvo), ropa (Česká republika, Nemecko, Maďarsko, Spojené kráľovstvo), bituminóznej bridlice (Estónsko) a rašeliny (vo viacerých členských štátoch; používa sa najmä v Írsku a vo Fínsku).

Pokiaľ ide o výrobu elektrickej energie , väčšina členských štátov používa v procese výroby elektrickej energie rôzne druhy palív. Aj keď sa príslušné spektrum palív sa medzi jednotlivými krajinami odlišuje, vo významnej miere sa spoliehajú na uhlie, plyn, jadrovú a vodnú energiu (pozri obrázok 2, SEK(2007) 602). V spektre palív hrá hlavnú úlohu uhlie, ktoré pokrýva 30 % výroby elektrickej energie. Jedna tretina tejto elektrickej energie[17] sa vyrába z nízkokvalitného uhlia kategórie C, ktoré nevyhovuje podmienkam pre poskytnutie štátnej pomoci podľa nariadenia o uhlí. Druhá tretina sa vyrába z domáceho uhlia, ktoré vyhovuje podmienkam pre poskytnutie štátnej pomoci podľa nariadenia o uhlí. Zostávajúca tretina sa vyrába z dovezeného uhlia. Približne 45 % domáceho uhlia vyhovujúceho podmienkam pre poskytnutie štátnej pomoci podľa nariadenia o uhlí dostáva buď prevádzkovú, alebo investičnú pomoc. Inými slovami, subvencované domáce uhlie slúži ako palivo na 4,5 % výroby elektrickej energie v EÚ.

Použitie domácich obnoviteľných zdrojov energie v posledných rokoch v štátoch EÚ 25 vzrástlo, ako možno vidieť na obrázku 3 (pozri SEK(2007) 602). Obnoviteľné zdroje energie v súčasnosti pokrývajú približne 6 % celkovej spotreby energie a približne 16 % celkovej spotreby elektrickej energie. Očakáva sa ďalší nárast, pretože členské štáty prijali ciele výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie v smernici 2001/77/ES o podpore elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov energie na vnútornom trhu s elektrickou energiou[18]. Komisia prijala 10. januára 2007 Cestovnú mapu pre obnoviteľnú energiu[19], v ktorej navrhuje ustanovenie povinného cieľa 20 %-ného podielu obnoviteľnej energie na spotrebe energie v EÚ do roku 2020. Tento cieľ schválila Európska rada na svojom stretnutí 8-9. marca 2007.

2.2.2 Vplyv uhoľných subvencií na vnútorný trh

Štátna pomoc pre uhoľný priemysel potenciálne ovplyvňuje tri rôzne trhy produktov: trh s uhlím, trh s oceľou a trh s elektrickou energiou. Existujú tiež účinky z vedľajšieho vplyvu na sektor výroby strojných zariadení pre bane a sektor ekologických technológií.

Vplyv na trh s uhlím

Uhlie sa dodáva vo veľmi odlišných kvalitách. Vyplatené ceny a možné použitie sa odlišujú v závislosti od kvality. Preto je pravdepodobné, že z hľadiska konkurencie je potrebné pri uhlí[20] vziať do úvahy viac než jeden produktový trh. Geografický rozmer týchto produktových trhov sa tiež pravdepodobne odlišuje, pretože vysokokvalitné uhlie a uhlie strednej kvality možno ľahko prepravovať a existuje preň celosvetový trh, zatiaľ čo v prípade nízkokvalitného uhlia Komisia zistila, že geografický produktový trh[21] je ohraničený nákladmi na prepravu.

Štátna pomoc uhoľnému priemyslu má vplyv na trhy s uhlím, pretože štátna pomoc udržiava pri živote podniky a bane, ktoré by inak skončili činnosť. Narušenie trhu v rámci EÚ sa však zdá byť ohraničené faktom, že väčšina dotovaného uhlia sa predáva najmä na domácom trhu. Okrem Poľska a v menšom rozsahu Českej republiky žiadna krajina nevyváža svoje uhlie. To naznačuje, že existuje len malá priama konkurencia medzi uhlím produkovaným v rôznych členských štátoch[22]. Túto analýzu potvrdzujú konzultácie, ktoré Komisia vykonala pri príprave tejto správy.

Pokiaľ ide o nízkokvalitné uhlie, zdá sa, že vplyv štátnej pomoci je obmedzený skutočnosťou, že prepravné náklady na nízkokvalitné uhlie sú vysoké a medzi baňami existuje iba nízky stupeň konkurencie, pretože väčšina produkcie sa používa v blízkych elektrárňach[23].

Vplyv na trh s elektrickou energiou

V snahe zabrániť účinkom rozšírenia vplyvu štátnej pomoci pre uhoľný priemysel na trh s elektrickou energiou, nariadenie pre uhlie zohľadňuje zabezpečovaciu klauzulu vo svojom článku 4 písm. e).

Avšak odpoveď troch nevládnych environmentálnych organizácií [24] na konzultácie Komisie tvrdí, že uhoľné subvencie deformovali trh s elektrickou energiou v prospech uhlia. Uvádza, že „ energetický sektor je ešte ďaleko od zabezpečenia rovnakých podmienok pre všetky zdroje ponuky. Možnosti voľby nečistej energie, ako napríklad uhlie a jadrová energia, mali dlhé desaťročia výhodu štátnej podpory, často na silne chránených a monopolných trhoch“.

Štúdia, ktorú uskutočnila konzultačná agentúra Europe Economics pre Komisiu, podrobne analyzovala túto otázku a dospela k záveru, že štátna pomoc pre uhoľný priemysel ovplyvňuje iba zabezpečenie zdrojov uhlia, t. j. rozhodnutie či kúpiť uhlie domácej produkcie alebo dovážané uhlie. Štúdia nezistila žiadny údaj o tom, že by štátna pomoc pre uhoľný priemysel ovplyvnila spektrum palív, t. j. podiel uhlia vo výrobe elektrickej energie. Toto stanovisko podporuje odpoveď Únie elektroenergetického priemyslu – EURELECTRIC pri konzultácii zúčastnených strán.

Podľa Komisie by kombinované uplatňovanie článku 4 písm. c) a článku 4 písm. e) nariadenia malo zabezpečiť, že subvencie uhlia nebudú mať vplyv na trh s elektrickou energiou[25].

Komisia však poznamenáva, že štátna pomoc pre uhoľný priemysel by mohla mať vplyv na vnútorný trh s elektrickou energiou, najmä vzhľadom na investičné rozhodnutia o nových elektrárňach spaľujúcich uhlie. V prípade, že si investor môže byť istý, že štátna pomoc umožní domácim baniam produkovať uhlie v blízkej budúcnosti, bude stavať novú elektráreň v susedstve bane, aby minimalizoval prepravné náklady. Na druhej strane ak je pomoc pre domácu produkciu neschopnú konkurencie neistá, výstavba elektrárne by sa pravdepodobne uskutočnila v blízkosti vnútrozemskej vodnej cesty, aby sa minimalizovali prepravné náklady na dovážané uhlie.

Vplyv na trh s výrobou koksu a ocele

Zabezpečovacia klauzula v článku 4 písm. e) nariadenia sa uplatňuje aj na trhy s výrobou koksu a ocele. Žiadna zúčastnená strana ani členský štát nepozorovali žiadne možnosti deformácie konkurencie na týchto trhoch.

2.3 Problémy, s ktorými sa Komisia stretla pri uplatňovaní nariadenia o uhlí

Komisia sa stretla s 5 hlavnými problémami pri uplatňovaní súčasných pravidiel pre štátnu pomoc na uhoľný priemysel: kontrola kritéria „žiadne deformácie ceny“ (článok 4 písm. c) nariadenia o uhlí), rozlišovanie medzi uhlím, na ktoré sa vzťahuje nariadenie a uhlím, na ktoré sa nariadenie nevzťahuje, zníženie výrobných nákladov, kontrola kategórií pomoci na zdedené záväzky, ktoré sú uvedené v prílohe k nariadeniu o uhlí a kontrola zatvorenia baní.

2.3.1 Kontrola dodržiavania článku 4 písm. c) nariadenia

V článku 4 písm. c) nariadenia o uhlí sa stanovuje, že „ výška pomoci na jednu tonu ekvivalentu uhlia nesmie spôsobiť nižšie ceny pri dodaní pre uhlie Spoločenstva než sú ceny pre uhlie podobnej kvality z tretích krajín .“ Dodržiavanie tohto článku je ťažké overiť hlavne v dvoch situáciách:

Integrované banské a elektrárenské spoločnosti. V niekoľkých členských štátoch[26] tvoria uhoľné bane a elektrárne časť jedného integrovaného podniku. V tomto prípade je cena za uhlie upravená ako časť vnútropodnikovej transakcie, ktorú je už kvôli jej povahe ťažké monitorovať zvonka. Komisia sa v možnom rozsahu zaoberala týmto problémom formou hĺbkovej analýzy jednotlivých dotknutých prípadov.

Žiadna cena svetového trhu. Pre nízkokvalitné uhlie neexistuje žiadna cena svetového trhu pretože ako už bolo povedané, prakticky neexistuje obchod s takýmto uhlím z dôvodu vysokých prepravných nákladov a nízkej kalorickej hodnoty, nízkokvalitné uhlie treba spotrebovať v blízkosti miesta produkcie. V týchto prípadoch Komisia overila, či sa metódy výpočtu ceny javia ako odôvodnené a nevedú k deformácii konkurencie na trhu výroby elektrickej energie[27].

2.3.2 Rozlišovanie medzi uhlím, na ktoré sa vzťahuje nariadenie a uhlím, na ktoré sa nariadenie nevzťahuje

Podľa článku 2 písm. a) nariadenia o uhlí sa nariadenie vzťahuje iba na vysokokvalitné uhlie, uhlie strednej kvality a nízkokvalitné uhlie kategórií A a B v zmysle systému medzinárodnej kodifikácie pre uhlie stanoveného Hospodárskou komisiou OSN pre Európu, zatiaľ čo na nízkokvalitné uhlie kategórie C a ostatné domáce fosílne palivá, ako napríklad bituminózne bridlice, dechtový piesok a rašelina sa nevzťahuje. Na všetky tieto sa vzťahujú všeobecné pravidlá o štátnej pomoci.

Pre členské štáty ESUO Komisia stanovila kvalitu uhlia vo svojom oznámení týkajúcom sa interpretácie výrazov „uhlie“ a „lignit“ uvedenom v prílohe I k dohode o ESUO z 11. októbra 1986[28]. Pre nariadenie o uhlí sa predpokladalo, že toto rozlišovanie medzi uhlím a lignitom zodpovedá novej deliacej čiare medzi nízkokvalitným uhlím B a nízkokvalitným uhlím C. Pre členské štáty ES, ktoré neboli členskými štátmi ESUO, Komisia vo svojej rozhodovacej praxi uznala geologické analýzy vykonané akreditovanými laboratóriami členských štátov a rozhodla, že bane Màrkushegy v Maďarsku a Baňa Dolina a Hornonitrianske bane Prievidza na Slovensku vyrábajú nízkokvalitné uhlie B, zatiaľ čo baňa „ Lignit Hodonín“ v Českej republike vyrába nízkokvalitné uhlie C[29].

2.3.3 Zníženie výrobných nákladov

Rozhodnutie o uhlí predpokladalo, že každá baňa, ktorá dostáva prevádzkovú pomoc, musí vykázať určitý „ trend smerom k znižovaniu výrobných nákladov“ . Táto podmienka nebola prevzatá v nariadení o uhlí. Komisia vo svojom rozhodnutí N 552/2005, Štátna pomoc pre nemecký uhoľný priemysel na rok 2006 stála pred otázkou, či podľa nariadenia musí povoliť prevádzkovú pomoc bez ohľadu na vývoj výrobných nákladov, t. j. aj v situácii, kedy sa výrobné náklady zvyšujú. Rozhodla, že, v zásade, podniky žiadajúce o štátnu pomoc podľa článku 5 ods. 3 nariadenia o uhlí musia dodržiavať cestu znižovania svojich výrobných nákladov.

2.3.4 Uplatňovanie kategórií v prílohe

Príloha k nariadeniu vytyčuje kategórie na povolenie štátnej pomoci na krytie zdedených záväzkov. Náklady, na ktoré je pomoc povolená prílohou k nariadeniu o uhlí, niekedy nemajú žiadnu súvislosť, resp. majú len nepriamu súvislosť s reštrukturalizáciou uhoľného priemyslu. Okrem toho niektoré z kategórií sú mimoriadne nejasné[30]. V dôsledku toho sa preto môže umožniť pomoc na náklady príslušných spoločností bez toho, aby boli podnietené k ďalšej reštrukturalizácii . V tomto smere treba tiež poznamenať, že na rozdiel od pomoci podľa článku 4 a 5 sa na pomoc podľa článku 7 nevzťahuje finančné maximum a nemusí mať klesajúci trend.

2.3.5 Kontrola zatvorenia baní

Komisia sa stretla s problémom, že Španielsko nedodržiavalo svoj záväzok zatvoriť bane, ktoré získali pomoc na utlmenie činnosti podľa článku 4 nariadenie o uhlí. Komisia uviedla podrobné vysvetlenie týchto problémov vo svojom rozhodnutí C 14/04, Plán reštrukturalizácie pre španielsky uhoľný priemysel a štátnej pomoci na roky 2003 – 2005[31]. Komisia bude pokračovať v dôkladnom monitorovaní tejto situácie.

3. POTREBA ZMENY A DOPLNENIA NARIADENIA O UHLÍ

Podľa článku 13 (1) a odôvodnení 9 a 23 nariadenia o uhlí Komisia vyhodnotí, či vývoj trhu s uhlím a/alebo sociálne a regionálne dôsledky ťažby uhlia vyvolávajú potrebu zmien a doplnení nariadenia o uhlí k 1. januáru 2008.

3.1 Vývoj na trhu s uhlím a celková energetická bezpečnosť

V období rokov 2003 až 2006 ceny uhlia na svetovom trhu[32] značne kolísali. Boli však stabilnejšie než ceny ropy a zemného plynu. Základným dôvodom zmien ceny bol silný nárast dopytu po uhlí spojený s obmedzenými produkčnými kapacitami uhoľných baní a obmedzenými prepravnými kapacitami. Nárast dopytu bol spôsobený hlavne vysokým dopytom po uhlí v Číne a Indii. Okrem toho vysoké ceny zemného plynu spôsobili, že elektrárne spaľujúce uhlie boli konkurencieschopnejšie než predtým, čo možno tiež zvýšilo dopyt.

Obmedzenia produkcie a transportnej kapacity spôsobila skutočnosť, že investície do nových banských a prepravných kapacít si vyžadujú čas nábehu v trvaní jedného alebo viacerých rokov. Prispôsobenie sa zmenám štruktúry dopytu tak prebieha pomerne pomaly.

Okrem toho sa po rusko-ukrajinskom spore o plyn začiatkom roku 2006 a rusko-bieloruskom spore o ropu začiatkom roku 2007 dostala na vysoké pozície dôležitosti bezpečnosť Európskej únie v zásobovaní energiou. Celkovo je jasné, že v roku 2007 existuje vyššia úroveň uvedomenia si významu energetickej bezpečnosti než v roku 2003. Problémy sa však týkajú hlavne ropy a zemného plynu. Čo sa týka uhlia, zdá sa, že svetový trh funguje efektívne, čo sa prejavilo zvýšením produkcie uhlia ako reakcie na zvýšený dopyt z Indie a Číny. Bezpečnosť európskeho dovozu uhlia sa dnes značne odlišuje od situácie v roku 2003.

Pre hospodársku životaschopnosť európskych uhoľných baní je dôležitý vývoj na svetovom trhu s uhlím. Veľa baní v Českej republike, Poľsku, Spojenom kráľovstve a Taliansku je ziskových pri relatívne vysokých cenách uhlia zaznamenaných od roku 2005, nemohli by však prežiť v prípade poklesu cien uhlia na úroveň registrovaných na začiatku storočia.

3.2 Sociálne a regionálne dôsledky ťažby uhlia

Žiadna z odpovedí získaných od zainteresovaných strán alebo od členských štátov neuvádza, že došlo k významným zmenám v sociálnych a regionálnych aspektoch ťažby uhlia. Nemecko, Španielsko a niekoľko respondentov na konzultáciu zainteresovaných strán však navrhuje predĺžiť štátnu pomoc na zníženie činnosti podľa článku 4 nariadenia do roku 2010. Vyjadrujú obavy, že v opačnom prípade by zníženie produkčnej kapacity mohlo byť obťažnejšie.

Komisia už schválila plány na sprístupnenie zásob uhlia a plány na zatvorenie baní pre všetky členské štáty, s výnimkou Španielska a Rumunska kde preskúmanie oznámení naďalej pokračuje, do roku 2010[33]. Pre tieto schválenia skutočnosť, že článok 4 sa do roku 2008 postupne zruší, nepredstavuje žiadne osobitné ťažkosti. Okrem zatvorenia baní uvádzaného v bode 2.1.2 Nemecko plánuje zatvoriť ďalšie dve bane do roku 2010 a Slovensko plánuje zatvoriť ďalšiu baňu v roku 2007. V súčasnosti Komisia skúma plány Španielska na zatvorenie baní. Na rozdiel od toho, čo sa uvádza v uvedených odpovediach, skúmanie zatvorenia týchto baní Komisiou nezistilo žiadnu potrebu predĺženia článku 4, pretože všetku štátnu pomoc potrebnú na uskutočnenie zatvorení možno schváliť podľa článkov 5 a 7 nariadenia o uhlí.

Okrem toho by bol praktický vplyv každej takejto zmeny na obdobie rokov 2008 až 2010 veľmi obmedzený. Komisia už schválila plány na sprístupnenie zásob uhlia pre Nemecko, Maďarsko, Poľsko, Spojené kráľovstvo a Slovensko. Plán pre Španielsko a Rumunsko sa v súčasnosti posudzuje. Tieto krajiny predstavujú hlavnú časť celej štátnej pomoci poskytovanej uhoľnému priemyslu; aby sa zaviedli akokoľvek zmeny štátnej pomoci predpokladanej v týchto plánoch, Komisia by musela navrhnúť týmto členským štátom primerané opatrenia podľa článku 17 a podľa nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES[34]. To by si vyžadovalo značné administratívne zdroje tak zo strany Komisie, ako aj príslušných členských štátov.

3.3 Záver

Na základe uvedeného Komisia zastáva názor, že nie je potrebné navrhovať zmeny a doplnenia nariadenia o uhlí. Komisia vyzýva Parlament, Radu, Európsky hospodársky a sociálny výbor, Výbor regiónov a všetky zainteresované strany, aby predložili svoje názory na túto správu.

[1] Ú. v. ES L 205, 2.8.2002, s. 1 – 8, zmenené a doplnené bodom 12 v prílohe II k Zmluvám o pristúpení pre rozšírenia EÚ v roku 2004 a 2007.

[2] KOM(2007) 001, v konečnom znení.

[3] KOM(2006) 105, v konečnom znení.

[4] Dokument 10117/06, prijatý Radou 9. júna 2006.

[5] Prijatej Radou v Göteborgu 15. a 16. júna 2001.

[6] KOM(2001) 264, v konečnom znení.

[7] Toto sa týka Španielska (pozri rozhodnutia N 3/2002; C 17/2003), Francúzska (pozri rozhodnutia N 551/2002), Nemecka (pozri rozhodnutie N 550/2002) a Spojeného kráľovstva (pozri rozhodnutie N 740/2002).

[8] Nariadenie o uhlí sa vzťahuje na vysokokvalitné uhlie, uhlie strednej kvality a nízkokvalitné uhlie kategórií A a B v zmysle systému medzinárodnej kodifikácie pre uhlie stanoveného Hospodárskou komisiou OSN pre Európu, pozri článok 2 písm. a) nariadenie o uhlí. Nízkokvalitné uhlie kategórie C je z jeho rozsahu pôsobnosti vylúčené. Krajiny produkujúce uhlie, na ktoré sa vzťahuje nariadenie o uhlí, sú Bulharsko, Česká republika, Nemecko, Maďarsko, Taliansko, Poľsko, Rumunsko, Slovinsko, Slovensko, Španielsko a Spojené kráľovstvo.

[9] Komisia však v súčasnosti prešetruje sťažnosť, v ktorej sa uvádza, že Taliansko poskytuje štátnu pomoc tejto bani.

[10] Pozri rozhodnutie N 552/2005, Štátna pomoc pre nemecký uhoľný priemysel za rok 2006 .

[11] Bulharsko a Rumunsko musia oznámiť Komisii svoje plány na sprístupnenie zásob uhlia najneskôr do 30. apríla 2007. Komisia obdržala počas predpísanej lehoty oznámenie plánu od Rumunska a zahájila jeho skúmanie.

[12] Pozri správu Komisie podľa nariadenia Rady (ES) č. 405/2003 z 27. februára 2003 o monitorovaní dovozu čierneho uhlia s pôvodom v tretích krajinách spoločenstvom, ktorá je k dispozícii na internetovej adrese http://ec.europa.eu/energy/coal/market_pricing/doc/price_post_2002/hard_coal_electricity_semester_2005_2_eur25.pdf.

[13] Príloha k nariadeniu o uhlí.

[14] Komisia v súčasnosti overuje, či sa tento záväzok dodržiava.

[15] Neexistuje žiadny jasný postup spracovania týchto platieb podľa pravidiel pre štátnu pomoc. Pokiaľ ide o Českú republiku, Komisia povolila štátnu pomoc na environmentálne záväzky (prípad CZ 45 a 110/2004). Rozhodla sa začať jedno prešetrovanie z úradnej moci týkajúce sa štátnej pomoci na zdedené sociálne záväzky. Tento prípad sa v súčasnosti rieši.

[16] Tieto boli schválené v rozhodnutiach Komisie N 574/2004 (Poľsko), N 27 a 53/2005, N 419/2005, N 168/2005, NN 9/2006 a N 387/2006 (Slovensko), N 421/2003 a N 321/2004 (Francúzsko), N 746 a N 474/2002, N 493/2003, N 320/2004, N 497/2004, N 552/2005 (Nemecko), N 20/2003 (Spojené kráľovstvo), C 14/2004 (Španielsko) a pred pristúpením aj Slovinským národným úradom pre hospodársku súťaž.

[17] To predstavuje 10 % celkovej výroby elektrickej energie.

[18] Ú. v. ES L 283, 27.10.2001, s. 33.

[19] KOM(2006) 848, v konečnom znení.

[20] V prípade IV M.402 PowerGen/NRG Energy/Morrison Knudsen/Mibrag Komisia rozhodla, že existuje osobitný produktový trh s hnedým uhlím, pozri na internetovej adrese http://ec.europa.eu/comm/competition/mergers/cases/decisions/m402_en.pdf.

[21] V prípade IV M.402 Komisia dospela k názoru, že geografický trh s hnedým uhlím je regionálny (v danom prípade: východné Nemecko). V rozhodnutí o štátnej pomoci N 597/2004 Lignit Hodonín, s. r. o., Komisia zistila, že existuje cezhraničný obchod s lignitom, aj keď iba medzi susednými krajinami. Geografický trh by preto bol nadnárodný, ale infraeurópsky.

[22] Jediná indikácia takejto konkurencie sa týka Nemecka, ktoré nahradilo časť svojej domácej produkcie dovozom z Poľska a Českej republiky.

[23] Pozri IV M.402 a N 597/2004 Lignit Hodonín, s .r. o .

[24] Európska kancelária pre životné prostredie, Európska sieť zaoberajúca sa klimatickými zmenami (Climate Action Network) a Greenpeace.

[25] V tejto súvislosti pozri tiež bod 2.3.1. ďalej.

[26] Napríklad: Nemecko, Poľsko, Španielsko a Maďarsko.

[27] Pozri rozhodnutie N 92/2005 Štátna pomoc pre maďarský uhoľný priemysel a rozhodnutie N 320/2004 Štátna pomoc pre nemecký uhoľný priemysel.

[28] Ú. v. ES C 254, 11.10.1986, s. 2.

[29] Pozri rozhodnutie N 92/2005 Štátna pomoc pre maďarský uhoľný priemysel pre Maďarsko; pozri rozhodnutie N 27 a N 53/2005 Štátna pomoc pre slovenský uhoľný priemysel a rozhodnutie NN 9/2006, Štátna pomoc pre uhoľnú baňu Dolina pre Slovensko; pozri rozhodnutie N N 597/2004 Lignit Hodonín, s. r. o., pre Českú republiku.

[30] Napríklad kategória 1 (f) umožňuje, aby štát uhradil akékoľvek „zostatkové náklady vyplývajúce zo správnych, právnych a daňových ustanovení“ .

[31] Pozri rozhodnutie C 14/04 Plán reštrukturalizácie španielskeho uhoľného priemyslu a štátnej pomoci na roky 2003 – 2005 .

[32] Svetový trh existuje len pre vysokokvalitné uhlie a uhlie strednej kvality; nízkokvalitné uhlie sa využíva vždy v blízkosti miesta produkcie.

[33] Bulharsko neoznámilo jeho plán na sprístupnenie zásob uhlia a zavretie baní.

[34] Ú. v. ES L 83, 27.3.1999, s. 1.