EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32015D2357

Rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/2357 z 10. decembra 2015, ktorým sa niektoré členské štáty oprávňujú súhlasiť v záujme Európskej únie s pristúpením Maroka k Haagskemu dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí

Ú. v. EÚ L 331, 17.12.2015, p. 20–22 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

Legal status of the document In force

ELI: http://data.europa.eu/eli/dec/2015/2357/oj

17.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 331/20


ROZHODNUTIE RADY (EÚ) 2015/2357

z 10. decembra 2015,

ktorým sa niektoré členské štáty oprávňujú súhlasiť v záujme Európskej únie s pristúpením Maroka k Haagskemu dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 81 ods. 3 v spojení s jej článkom 218,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (1),

keďže:

(1)

Európska únia si stanovila za jeden zo svojich cieľov presadzovanie ochrany práv dieťaťa, ako sa uvádza v článku 3 Zmluvy o Európskej únii. Opatrenia na ochranu detí pred neoprávneným premiestňovaním alebo zadržiavaním sú zásadnou súčasťou tejto politiky.

(2)

Rada prijala nariadenie (ES) č. 2201/2003 (2) („nariadenie Brusel IIa“), ktorého cieľom je chrániť deti pred škodlivými účinkami neoprávneného premiestňovania alebo zadržiavania a ustanoviť postupy na zabezpečenie ich bezodkladného návratu do štátu ich obvyklého pobytu, ako aj zabezpečiť pre ne ochranu práv styku a opatrovníckych práv.

(3)

Nariadenie (ES) č. 2201/2003 dopĺňa a posilňuje Haagsky dohovor z 25. októbra 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (ďalej len „Haagsky dohovor z roku 1980“), ktorým sa na medzinárodnej úrovni ustanovuje systém povinností a spolupráce medzi zmluvnými štátmi a medzi ústrednými orgánmi a má za cieľ zabezpečiť okamžitý návrat neoprávnene premiestnených alebo zadržiavaných detí.

(4)

Všetky členské štáty Únie sú zmluvnými stranami Haagskeho dohovoru z roku 1980.

(5)

Únia nabáda aj tretie štáty, aby pristúpili k Haagskemu dohovoru z roku 1980, a podporuje správne vykonávanie Haagskeho dohovoru z roku 1980, okrem iného účasťou – spolu s členskými štátmi – v osobitných výboroch, ktoré pravidelne zvoláva Haagska konferencia medzinárodného práva súkromného.

(6)

Spoločný právny rámec platný vo vzťahu medzi členskými štátmi Únie a tretími štátmi by mohol byť najlepším riešením citlivých prípadov medzinárodných únosov detí.

(7)

Haagsky dohovor z roku 1980 stanovuje, že sa uplatňuje medzi pristupujúcim štátom a zmluvnými štátmi, ktoré vyjadrili svoj súhlas s týmto pristúpením.

(8)

Haagsky dohovor z roku 1980 neumožňuje organizáciám regionálnej ekonomickej integrácie, akou je Únia, stať sa jeho zmluvnou stranou. Únia k nemu preto nemôže pristúpiť a ani uložiť vyjadrenie súhlasu s pristupujúcim štátom.

(9)

Na základe stanoviska Súdneho dvora Európskej únie 1/13 patria vyjadrenia súhlasu podľa Haagskeho dohovoru z roku 1980 do výlučnej vonkajšej právomoci Únie.

(10)

Maroko uložilo svoju listinu o pristúpení k Haagskemu dohovoru z roku 1980 dňa 9. marca 2010. Haagsky dohovor z roku 1980 nadobudol v Maroku platnosť 1. júna 2010.

(11)

Viacero členských štátov už s pristúpením Maroka k Haagskemu dohovoru z roku 1980 súhlasilo. Posúdenie situácie v Maroku viedlo k záveru, že tie členské štáty, ktoré zatiaľ pristúpenie Maroka neakceptovali, sú v pozícii, aby v záujme Únie s pristúpením Maroka podľa podmienok Haagskeho dohovoru z roku 1980 súhlasili.

(12)

Preto by sa členské štáty, ktoré zatiaľ pristúpenie Maroka neakceptovali, mali oprávniť, aby v záujme Únie uložili vyjadrenie svojho súhlasu s pristúpením Maroka v súlade s podmienkami uvedenými v tomto rozhodnutí. Belgické kráľovstvo, Česká republika, Spolková republika Nemecko, Estónska republika, Írsko, Helénska republika, Španielske kráľovstvo, Francúzska republika, Talianska republika, Cyperská republika, Lotyšská republika, Litovská republika, Maďarsko, Malta, Holandské kráľovstvo, Rumunsko, Slovenská republika, Fínska republika a Švédske kráľovstvo, ktoré už súhlasili s pristúpením Maroka k Haagskemu dohovoru z roku 1980, by nemali uložiť nové vyjadrenia súhlasu, keďže existujúce vyjadrenia zostávajú podľa medzinárodného práva verejného v platnosti.

(13)

Spojené kráľovstvo a Írsko sú viazané nariadením (ES) č. 2201/2003 a zúčastňujú sa na prijatí a uplatňovaní tohto rozhodnutia.

(14)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

1.   Členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, sa týmto oprávňujú v záujme Únie súhlasiť s pristúpením Maroka k Haagskemu dohovoru z 25. októbra 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (ďalej len „Haagsky dohovor z roku 1980“).

2.   Členské štáty uvedené v odseku 1 uložia najneskôr do 11. decembra 2016 vyjadrenie súhlasu v záujme Únie s pristúpením Maroka k Haagskemu dohovoru z roku 1980 v tomto znení:

„[ČLENSKÝ ŠTÁT – úplný názov] vyhlasuje, že súhlasí s pristúpením Maroka k Haagskemu dohovoru z 25. októbra 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí v súlade s rozhodnutím Rady (EÚ) 2015/2357.“

3.   Každý členský štát informuje Radu a Komisiu o uložení svojho vyjadrenia súhlasu s pristúpením Maroka a oznámi Komisii znenie vyjadrenia do dvoch mesiacov od jeho uloženia.

Článok 2

Tie členské štáty, ktoré uložili svoje vyjadrenia súhlasu s pristúpením Maroka k Haagskemu dohovoru z roku 1980 pred dátumom prijatia tohto rozhodnutia, neuložia žiadne nové vyjadrenia.

Článok 3

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 4

Toto rozhodnutie je určené všetkým členským štátom s výnimkou Belgického kráľovstva, Českej republiky, Dánskeho kráľovstva, Spolkovej republiky Nemecko, Estónskej republiky, Írska, Helénskej republiky, Španielskeho kráľovstva, Francúzskej republiky, Talianskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarska, Malty, Holandského kráľovstva, Rumunska, Slovenskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva.

V Bruseli 10. decembra 2015

Za Radu

predseda

F. BAUSCH


(1)  Stanovisko z 11. februára 2015 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2)  Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (Ú. v. EÚ L 338, 23.12.2003, s. 1).


Top