ZOZNAM PRÍLOH

Príloha I	Typové schválenie EÚ, pokiaľ ide o hladinu zvuku typu vozidla
	Dodatok 1:	Informačný dokument
	Dodatok 2:	Vzor osvedčenia o typovom schválení EÚ
Príloha II	Metódy a prístroje na meranie hluku vydávaného motorovými vozidlami
	Dodatok:	Obrázky
Príloha III	Limitné hodnoty
Príloha IV	Systémy tlmenia hluku obsahujúce vláknité materiály pohlcujúce hluk
	Dodatok:	Obrázok 1 – Skúšobný prístroj na impulzné kondicionovanie
Príloha V	Hluk stlačeného vzduchu
	Dodatok:	Obrázok 1 – Polohy mikrofónu na meranie hluku stlačeného vzduchu
Príloha VI	Kontroly zhody výroby vozidiel
Príloha VII	Metóda merania na hodnotenie súladu s dodatočnými ustanoveniami o emisiách hluku
	Dodatok:	Vzor vyhlásenia o zhode s dodatočnými ustanoveniami o emisiách hluku
Príloha VIII	Opatrenia týkajúce sa systému zvukovej signalizácie vozidla (AVAS)
Príloha IX	Typové schválenie EÚ s ohľadom na hladinu zvuku systémov tlmenia hluku ako samostatných technických jednotiek (náhradných systémov tlmenia hluku)
	Dodatok 1:	Informačný dokument
	Dodatok 2:	Vzor osvedčenia o typovom schválení EÚ
	Dodatok 3:	Vzor značky typového schválenia EÚ
	Dodatok 4:	Skúšobné zariadenie
	Dodatok 5:	Meracie body – protitlak
Príloha X	Kontroly zhody výroby v súvislosti s náhradným systémom tlmenia hluku ako samostatnou technickou jednotkou
Príloha XI	Zmeny smernice 2007/46/ES
Príloha XII	Tabuľka zhody

PRÍLOHA I

TYPOVÉ SCHVÁLENIE EÚ, POKIAĽ IDE O HLADINU ZVUKU TYPU VOZIDLA

1.   ŽIADOSŤ O TYPOVÉ SCHVÁLENIE EÚ TYPU VOZIDLA

1.1.   Žiadosť o typové schválenie EÚ typu vozidla podľa článku 7 ods. 1 a 2 smernice 2007/46/ES s ohľadom na jeho hladinu zvuku predloží výrobca vozidla.

1.2.   Vzor informačného dokumentu je uvedený v dodatku 1.

1.3.   Vozidlo reprezentujúce typ, o ktorého typové schválenie sa žiada, musí technickej službe zodpovednej za skúšky poskytnúť jeho výrobca. Pri výbere vozidla reprezentujúceho typ vyberá vozidlo technická služba zodpovedná za skúšky k spokojnosti schvaľovacieho orgánu. Počas procesu výberu sa môžu na pomoc pri rozhodovaní použiť virtuálne skúšobné metódy.

1.4.   Na žiadosť technickej služby sa musí dodať aj vzorka systému tlmenia hluku a motor najmenej s takým objemom valcov a menovitým maximálnym výkonom, aký má motor montovaný do vozidla, o ktorého typové schválenie sa žiada.

2.   OZNAČOVANIE

2.1.   Na komponentoch výfukového a sacieho systému s výnimkou úchytov a potrubia sa musia nachádzať nasledujúce označenia:

2.1.1.   ochranná známka alebo obchodný názov výrobcu systémov a ich komponentov;

2.1.2.   obchodné označenie od výrobcu.

2.2.   Tieto označenia uvedené v bodoch 2.1.1 a 2.1.2 musia byť zreteľne čitateľné a nezmazateľné, a to aj vtedy, keď je systém namontovaný vo vozidle.

3.   UDELENIE TYPOVÉHO SCHVÁLENIA EÚ TYPU VOZIDLA

3.1.   Ak sú splnené príslušné požiadavky, udelí sa typové schválenie EÚ podľa článku 9 ods. 3 a prípadne článku 10 ods. 4 smernice 2007/46/ES.

3.2.   Vzor osvedčenia o typovom schválení EÚ je uvedený v dodatku 2.

3.3.   Každému schválenému typu vozidla sa pridelí schvaľovacie číslo v súlade s prílohou VII k smernici 2007/46/ES. Ten istý členský štát nepridelí rovnaké číslo inému typu vozidla.

3.3.1.   Ak typ vozidla spĺňa limitné hodnoty fázy 1 v prílohe III, za oddielom 3 čísla typového schválenia nasleduje znak „A“. Ak typ vozidla spĺňa limitné hodnoty fázy 2 v prílohe III, za oddielom 3 čísla typového schválenia nasleduje znak „B“. Ak typ vozidla spĺňa limitné hodnoty fázy 3 v prílohe III, za oddielom 3 čísla typového schválenia nasleduje znak „C“.

4.   ZMENY TYPOVÝCH SCHVÁLENÍ

V prípade zmien typu schváleného podľa tohto nariadenia sa uplatňujú články 13, 14, 15, 16 a článok 17 ods. 4 smernice 2007/46/ES.

5.   OPATRENIA NA ZABEZPEČENIE ZHODY VÝROBY

5.1.   Opatrenia na zabezpečenie zhody výroby sa prijmú v súlade s požiadavkami ustanovenými v článku 12 smernice 2007/46/ES.

5.2.   Osobitné ustanovenia:

5.2.1.   Skúšky ustanovené v prílohe VI k tomuto nariadeniu musia zodpovedať skúškam uvedeným v bode 2.3.5 prílohy X k smernici 2007/46/ES.

5.2.2.   Kontroly uvedené v bode 3 prílohy X k smernici 2007/46/ES sa za normálnych okolností vykonávajú raz za dva roky.

PRÍLOHA II

METÓDY A PRÍSTROJE NA MERANIE HLUKU VYDÁVANÉHO MOTOROVÝMI VOZIDLAMI

1.   METÓDY MERANIA

1.1.   Hluk vydávaný typom vozidla predloženým na typové schválenie EÚ sa meria dvoma metódami opísanými v tejto prílohe pre vozidlo v pohybe a pre stojace vozidlo. V prípade hybridného elektrického vozidla, ktorého spaľovací motor nemôže byť počas státia vozidla v prevádzke, sa vydávaný hluk meria len pri pohybe.

Vozidlá s najväčšou technicky prípustnou celkovou hmotnosťou presahujúcou 2 800 kg sa podrobia doplňujúcemu meraniu hluku stlačeného vzduchu so stojacím vozidlom v súlade so špecifikáciami prílohy V, ak zodpovedajúce brzdové vybavenie je súčasťou vozidla.

1.2.   Hodnoty namerané v súlade so skúškami uvedenými v bode 1.1 tejto prílohy sa zaznamenajú v protokole o skúške a vo formulári zodpovedajúcom vzoru uvedenému v dodatku 2 k prílohe I.

2.   MERACIE PRÍSTROJE

2.1.   Akustické merania

Zariadením používaným na meranie hladiny zvuku musí byť presný prístroj na meranie hladiny hluku alebo ekvivalentný merací systém, ktorý spĺňa požiadavky na prístroje triedy 1 (vrátane odporúčaného ochranného krytu proti vetru, ak sa používa). Tieto požiadavky sú opísané v norme IEC 61672-1:2002: Presné zvukomery, druhé vydanie Medzinárodnej elektrotechnickej komisie (IEC).

Merania sa vykonajú pomocou „rýchlej“ odpovede akustického meracieho prístroja a váhovej krivky „A“, ako sa tiež uvádza v norme IEC 61672-1:2002. Pri použití systému, ktorý zahŕňa pravidelné monitorovanie A-váženej hladiny akustického tlaku, odčítanie sa musí vykonať v časovom intervale maximálne 30 ms (milisekúnd).

Prístroje sa udržiavajú a kalibrujú podľa pokynov výrobcu prístroja.

2.2.   Zhoda s požiadavkami

Zhoda s požiadavkami na prístrojové vybavenie na akustické merania sa overuje existenciou platného osvedčenia o zhode. Osvedčenie o zhode sa považuje za platné, ak osvedčenie o zhode s normami bolo vydané počas predchádzajúcich 12 mesiacov pre zvukové kalibračné zariadenie a počas predchádzajúcich 24 mesiacov pre prístrojové vybavenie. Všetky skúšky zhody musí vykonať laboratórium, ktoré je oprávnené na vykonávanie kalibrácie podľa príslušných noriem.

2.3.   Kalibrácia celého akustického meracieho systému na účely merania

Na začiatku a na konci každého merania sa celý akustický merací systém skontroluje pomocou zvukového kalibrátora, ktorý spĺňa požiadavky na zvukové kalibrátory triedy presnosti 1 ustanovené v IEC 60942: 2003. Bez akéhokoľvek ďalšieho nastavenia je rozdiel medzi odčítanými hodnotami menší alebo sa rovná 0,5 dB. Ak je uvedená hodnota prekročená, výsledky meraní dosiahnuté po poslednej uspokojivej kontrole sa neberú do úvahy.

2.4.   Prístrojové vybavenie na meranie rýchlosti a otáčok

Otáčky motora sa merajú prístrojovým vybavením, ktoré má presnosť ±2 % alebo vyššiu pri otáčkach motora predpísaných na vykonávané merania.

Jazdná rýchlosť vozidla sa meria prístrojovým vybavením, ktoré má presnosť najmenej ± 0,5 km/h pri použití zariadení na priebežné meranie.

Ak sa pri skúške vykonávajú nezávislé merania rýchlosti, toto prístrojové vybavenie musí spĺňať limity špecifikácie minimálne ± 0,2 km/h.

2.5.   Meteorologické prístrojové vybavenie

Meteorologické prístrojové vybavenie používané na monitorovanie podmienok prostredia počas skúšky zahŕňa nasledujúce zariadenia, ktoré spĺňajú najmenej nižšie udávanú presnosť:

—	zariadenie na meranie teploty ± 1 °C,

—	zariadenie na meranie rýchlosti vetra ± 1,0 m/s,

—	zariadenie na meranie barometrického tlaku ± 5 hPa,

—	zariadenie na meranie relatívnej vlhkosti ± 5 %.

3.   PODMIENKY MERANIA

3.1.   Miesto skúšky a podmienky okolia

3.1.1.   Povrch skúšobnej dráhy a rozmery miesta skúšky musia byť podľa normy ISO 10844:2011. Na povrchu miesta sa nesmie nachádzať práškový sneh, vysoká tráva, kyprá pôda ani škvara. Nesmie sa tam nachádzať žiadna prekážka, ktorá by mohla ovplyvniť zvukové pole v blízkosti mikrofónu a zdroja zvuku. Pozorovateľ vykonávajúci merania musí stáť tak, aby neovplyvňoval odčítanie z meracieho prístroja.

3.1.2.   Merania sa nevykonávajú za nepriaznivých poveternostných podmienok. Musí sa zabezpečiť, aby výsledky skúšky neboli ovplyvnené nárazmi vetra.

Meteorologické prístrojové vybavenie sa musí umiestniť vedľa skúšobnej plochy vo výške 1,2 m ± 0,02 m. Meranie sa vykoná, keď sa teplota okolitého vzduchu nachádza v intervale + 5 °C až +40 °C.

Skúšky sa nevykonávajú, ak rýchlosť vetra vrátane nárazov vo výške mikrofónu je vyššia než 5 m/s počas intervalu merania hluku.

Počas intervalu merania hluku sa zaznamenajú hodnoty teploty, rýchlosti vetra a jeho smeru, relatívnej vlhkosti a barometrického tlaku.

Akákoľvek hluková špička, ktorá očividne nesúvisí s charakteristickými vlastnosťami všeobecnej hladiny zvuku vozidla, sa pri odčítavaní hodnôt z meracieho prístroja neberie do úvahy.

Hluk pozadia sa meria počas 10 sekúnd bezprostredne pred sériou skúšok vozidla a po nej. Merania sa vykonajú tými istými mikrofónmi ako počas skúšky a s ich rovnakým umiestnením. Vykazuje sa A-vážená maximálna hladina akustického tlaku.

Rozdiel medzi okolitým hlukom a hlukom, ktorý sa má Hluk pozadia (vrátane akéhokoľvek hluku vetra) musí byť najmenej o 10 dB nižší než A-vážená hladina akustického tlaku vydávaného skúšaným vozidlom. Ak rozdiel medzi okolitým hlukom a nameraným hlukom je 10 až 15 dB(A), pri výpočte výsledkov skúšky treba od hodnôt odčítaných zo zvukomera odrátať príslušnú korekciu, ako sa uvádza v tejto tabuľke:

merať dB(A)	10	11	12	13	14	15
Korekcia dB(A)	0,5	0,4	0,3	0,2	0,1	0,0

3.2.   Vozidlo

3.2.1.   Skúšané vozidlo reprezentuje vozidlá, ktoré sa majú uviesť na trh, pričom ho vyberá výrobca po dohode s technickou službou, aby spĺňali požiadavky tohto nariadenia. Merania sa vykonávajú bez akéhokoľvek prípojného vozidla s výnimkou neodpojiteľných vozidiel. Na žiadosť výrobcu sa merania môžu vykonať na vozidlách so zdvíhateľnou(-ými) nápravou(-ami) v zdvihnutej polohe.

Merania sa vykonávajú na vozidlách so skúšobnou hmotnosťou mt špecifikovanou v súlade s touto tabuľkou:

Kategória vozidla	Skúšobná hmotnosť vozidla (mt)
M1	mt = mro
N1	mt = mro
N2, N3	mt = 50 kg na kW menovitého výkonu motora Prídavné zaťaženie na dosiahnutie skúšobnej hmotnosti vozidla sa umiestni nad poháňanú(-é) zadnú(-é) nápravu(-y). Prídavné zaťaženie je limitované na 75 % najväčšej technicky prípustnej celkovej hmotnosti povolenej pre zadnú nápravu. Skúšobná hmotnosť sa musí dosiahnuť s toleranciou ± 5 %. Ak ťažisko prídavného zaťaženia nemožno umiestniť do stredu zadnej nápravy, skúšobná hmotnosť vozidla nesmie presiahnuť súčet zaťaženia prednej a zadnej nápravy v nezaťaženom stave a prídavného zaťaženia. Skúšobná hmotnosť pre vozidlá s viac než dvoma nápravami je rovnaká ako pre vozidlo s dvoma nápravami.
M2, M3	mt = mro – hmotnosť člena posádky (ak je), alebo ak sa skúšky vykonávajú na neúplnom vozidle bez karosérie, mt = 50 kg na kW menovitého výkonu motora v súlade s podmienkami uvedenými vyššie (pozri kategóriu N2, N3).

3.2.2.   Na základe žiadosti žiadateľa sa vozidlá kategórie M2, M3, N2 alebo N3 považujú za reprezentatívne vozidlá úplného typu, ak sa skúšky vykonávajú na neúplných vozidlách bez karosérie. Počas skúšky na neúplnom vozidle sú na ňom namontované všetky príslušné materiály a panely zvukovej izolácie, ako aj komponenty a systémy zníženia hluku podľa návrhu výrobcu okrem časti karosérie, ktorá sa vyrobí v neskoršom štádiu.

V prípade namontovania dodatočnej palivovej nádrže alebo premiestnenia pôvodnej palivovej nádrže sa nové skúšky nevyžadujú pod podmienkou, že sa nezmenili iné časti alebo konštrukcie vozidla, ktoré majú zjavný vplyv na emisie zvuku.

3.2.3.   Emisie zvuku z valenia pneumatík sú ustanovené v nariadení (ES) č. 661/2009. Pneumatiky, ktoré sa majú použiť na skúšanie, sú reprezentatívne pre vozidlo, vyberie ich výrobca vozidla a zaznamenajú sa v doplnku k dodatku 2 k prílohe I k tomuto nariadeniu. Zodpovedajú jednej z veľkostí pneumatík určených pre vozidlo ako pôvodné vybavenie. Pneumatika je alebo bude komerčne dostupná na trhu v rovnakom čase ako vozidlo (1). Pneumatiky musia byť nahustené na tlak odporúčaný výrobcom vozidla pre skúšobnú hmotnosť vozidla. Minimálna hĺbka dezénu pneumatík je 1,6 mm.

3.2.4.   Pred začatím meraní sa motor uvedie do svojich normálnych prevádzkových podmienok.

3.2.5.   Ak je vozidlo vybavené pohonom viac než dvoch kolies, skúša sa s pohonom, ktorý je určený na bežné použitie na ceste.

3.2.6.   Ak je vozidlo vybavené jedným alebo viacerými ventilátormi s automatickým mechanizmom spúšťania, do tohto systému sa počas meraní nezasahuje.

3.2.7.   Ak je vozidlo vybavené systémom tlmenia hluku, ktorý obsahuje vláknité materiály, výfukový systém treba pred skúškou kondicionovať podľa prílohy IV.

4.   SKÚŠOBNÉ METÓDY

4.1.   Meranie hluku vozidiel v pohybe

4.1.1.   Všeobecné skúšobné podmienky

Na skúšobnej dráhe sa vyznačia dve čiary, AA' a BB', ktoré budú rovnobežné s čiarou PP' a nachádzať sa budú 10 m pred a 10 m za čiarou PP'.

Vykonajú sa najmenej štyri merania na každej strane vozidla a pri každom prevodovom stupni. Možno vykonať predbežné merania na účely nastavenia, tieto sa však nezohľadňujú.

Mikrofón sa umiestni vo vzdialenosti 7,5 m ± 0,05 m od referenčnej čiary CC' dráhy a 1,2 m ± 0,02 m nad zemou.

Referenčná os pre podmienky voľného prostredia (pozri IEC 61672-1:2002) je horizontálna a nasmerovaná kolmo na čiaru dráhy vozidla CC'.

4.1.2.   Špecifické skúšobné podmienky pre vozidlá

4.1.2.1.   Vozidlá kategórie M1, M2 ≤ 3 500 kg, N1

Dráha stredovej osi vozidla počas celej skúšky čo najpresnejšie sleduje čiaru CC', od priblíženia sa k čiare AA', až kým zadná časť vozidla neprekročí čiaru BB'. Ak je vozidlo vybavené pohonom viac než dvoch kolies, skúša sa s pohonom, ktorý je určený na bežné použitie na ceste.

Ak je vozidlo vybavené prídavnou ručnou prevodovkou alebo viacstupňovou nápravou, použije sa poloha používaná na bežnú jazdu v meste. Vo všetkých prípadoch sa vylúčia prevodové pomery pre pomalý pohyb, parkovanie alebo brzdenie.

Skúšobná hmotnosť vozidla je hmotnosť uvedená v tabuľke, bod 3.2.1.

Skúšobná rýchlosť vtest je 50 km/h ± 1 km/h. Skúšobná rýchlosť sa musí dosiahnuť, keď sa referenčný bod nachádza na čiare PP'.

4.1.2.1.1.   Index pomeru výkonu k hmotnosti (PMR)

PMR sa vypočíta pomocou tohto vzorca:

PMR = (Pn/mt) × 1 000, pričom Pn sa meria v kW a mt sa meria v kg podľa bodu 3.2.1 tejto prílohy.

Bezrozmerný PMR sa používa na výpočet zrýchlenia.

4.1.2.1.2.   Výpočet zrýchlenia

Výpočty zrýchlenia sú uplatniteľné iba pre kategórie M1, N1 a M2 ≤ 3 500 kg.

Všetky zrýchlenia sa vyrátajú pomocou rôznych rýchlostí vozidla na skúšobnej dráhe. Uvedené vzorce sa používajú na výpočet awot i, awot i+1 a awot test. Rýchlosť buď na AA', alebo PP' je definovaná ako rýchlosť vozidla, keď referenčný bod prechádza čiarou AA' (vAA') alebo PP' (vPP'). Rýchlosť na BB' sa definuje v momente, keď zadná časť vozidla prechádza čiarou BB' (vBB'). Metóda použitá na výpočet zrýchlenia sa uvádza v skúšobnom protokole.

Vzhľadom na definíciu referenčného bodu pre vozidlo sa dĺžka vozidla (lveh) vo vzorci uvedenom nižšie zohľadňuje rozdielnym spôsobom. Ak je referenčný bod v prednej časti vozidla, potom l = lveh, v strednej časti: l = 1/2 lveh a v zadnej časti: l = 0.

4.1.2.1.2.1.   Postup výpočtu pre vozidlá s ručnou prevodovkou, automatickou prevodovkou, adaptívnou prevodovkou a prevodovkou s plynule meniteľným prevodom (CVT), skúšané so zablokovanými prevodovými pomermi:

awot test = ((vBB'/3,6)2 – (vAA'/3,6)2)/(2*(20 + l))

awot test používaný pri určovaní voľby prevodu je priemerom štyroch awot test i počas každého platného výkonu merania.

Možno použiť predzrýchlenie. V skúšobnom protokole sa udáva bod stlačenia akcelerátora pred čiarou AA'.

4.1.2.1.2.2.   Postup výpočtu pre vozidlá s automatickou prevodovkou, adaptívnou prevodovkou a prevodovkou CVT skúšané s nezablokovanými prevodovými pomermi:

awot test používaný pri určovaní voľby prevodu je priemerom štyroch awot test i počas každého platného výkonu merania.

Ak zariadenia alebo merania opísané v bode 4.1.2.1.4.2 možno použiť na ovládanie činnosti prevodovky na účel splnenia požiadaviek skúšky, awot test sa vypočíta pomocou toto vzorca:

awot test = ((vBB'/3,6)2 – (vAA'/3,6)2)/(2*(20 + l))

Možno použiť predzrýchlenie.

Ak sa zariadenia alebo merania opísané v bode 4.1.2.1.4.2 nepoužívajú, hodnota s awot test vypočíta pomocou tohto vzorca:

awot_testPP-BB = ((vBB'/3,6)2 – (vPP'/3,6)2)/(2*(10 + l))

awot_testPP-BB : zrýchlenie medzi bodmi PP a BB

Predzrýchlenie sa nepoužije.

Miesto stlačenia pedálu akcelerátora sa nachádza tam, kde referenčný bod vozidla prechádza čiarou AA'.

4.1.2.1.2.3.   Cieľové zrýchlenie

Cieľové zrýchlenie aurban definuje typické zrýchlenie v mestskej premávke a je odvodené zo štatistických zisťovaní. Je funkciou závislou od PMR vozidla.

Cieľové zrýchlenie aurban sa vypočíta pomocou tohto vzorca:

aurban = 0,63 * log10 (PMR) – 0,09

4.1.2.1.2.4.   Referenčné zrýchlenie

Referenčné zrýchlenie awot ref definuje požadované zrýchlenie počas skúšky zrýchlenia na skúšobnej dráhe. Je funkciou, ktorá závisí od PMR. Táto funkcia je pre špecifické kategórie vozidiel odlišná.

Referenčné zrýchlenie awot ref sa vypočíta pomocou tohto vzorca:

awot ref = 1,59 * log10 (PMR) – 1,41 pre PMR ≥ 25

awot ref = aurban = 0,63 * log10 (PMR) – 0,09 pre PMR < 25

4.1.2.1.3.   Čiastočný faktor výkonu kP

Čiastočný faktor výkonu kP (pozri bod 4.1.3.1) sa používa na váženú kombináciu výsledkov skúšky zrýchlenia a skúšky s konštantnou rýchlosťou pre vozidlá kategórie M1 a N1.

V iných prípadoch, než je skúška s jedným prevodovým stupňom, treba použiť awot ref namiesto awot test (pozri bod 4.1.3.1).

4.1.2.1.4.   Voľba prevodového pomeru

Voľba prevodových pomerov pre skúšku závisí od špecifického potenciálu zrýchlenia awot pri úplnom otvorení škrtiacej klapky v súlade s referenčným zrýchlením awot ref vyžadovaným pre skúšku zrýchlenia s úplným otvorením škrtiacej klapky.

Niektoré vozidlá môžu mať rôzne softvérové programy alebo režimy pre prevodovku (napr. športový, zimný, adaptívny). Ak má vozidlo rôzne režimy, ktoré vedú k platným zrýchleniam, výrobca vozidla k spokojnosti technickej služby preukáže, že vozidlo sa skúša v režime, ktorý dosahuje zrýchlenie najbližšie k zrýchleniu awot ref.

4.1.2.1.4.1.   Vozidlá s ručnou prevodovkou, automatickou prevodovkou, adaptívnou prevodovkou alebo prevodovkou CVT skúšané so zablokovanými prevodovými pomermi

Možné sú tieto podmienky voľby prevodového pomeru:

a)	ak niektorý špecifický prevodový pomer umožňuje zrýchlenie v pásme tolerancie ±5 % referenčného zrýchlenia awot ref, ktoré nie je vyššie než 2,0 m/s2, skúška sa vykoná s týmto prevodovým pomerom;

b)

ak žiadny z prevodových pomerov neumožňuje požadované zrýchlenie, zvolí sa prevodový pomer i so zrýchlením väčším a prevodový pomer i + 1 so zrýchlením menším ako referenčné zrýchlenie. Ak hodnota zrýchlenia pri prevodovom pomere i nie je vyššia než 2,0 m/s2, na účely skúšky sa použijú obidva prevodové pomery. Váhový pomer vo vzťahu k referenčnému zrýchleniu awot ref sa vypočíta pomocou rovnice: k = (awot ref – awot (i+1))/(awot i) – awot (i+1))

c)

ak hodnota zrýchlenia prevodového pomeru i presiahne 2,0 m/s2, použije sa prvý prevodový pomer, ktorý umožňuje akceleráciu nižšiu než 2,0 m/s2, s výnimkou prípadu, ak prevodový pomer i + 1 umožňuje zrýchlenie nižšie než aurban. V tomto prípade sa použijú dva prevody, i a i + 1, vrátane prevodu i so zrýchlením vyšším než 2,0 m/s2. V iných prípadoch sa nepoužije žiadny ďalší prevodový stupeň. Dosiahnuté zrýchlenie awot test počas skúšky sa použije na výpočet čiastočného faktora výkonu kP namiesto awot ref;

d)	ak má vozidlo prevodovku, v ktorej existuje iba jedna voľba pre prevodový pomer, skúška zrýchlenia sa vykoná pri voľbe tohto prevodu vozidla. Dosiahnuté zrýchlenie sa potom použije na výpočet čiastočného faktora výkonu kP namiesto awot ref;

e)	ak sa menovité otáčky motora prekročia pri niektorom prevodovom pomere pred tým, než vozidlo prejde čiaru BB', použije sa nasledujúci vyšší prevodový stupeň.

4.1.2.1.4.2.   Vozidlá s automatickou prevodovkou, adaptívnou prevodovkou a prevodovkou CVT skúšané s nezablokovanými prevodovými pomermi

Použije sa poloha selektora prevodových stupňov pre plne automatickú prevádzku.

Hodnota zrýchlenia awot test sa vypočíta podľa vymedzenia v bode 4.1.2.1.2.2.

Skúška môže potom zahŕňať zmenu prevodu na nižší stupeň a vyššie zrýchlenie. Zmena prevodu na vyšší stupeň a nižšie zrýchlenie nie sú povolené. Zabráni sa preradeniu prevodu na prevodový pomer, ktorý sa nepoužíva v mestskej premávke.

Preto musí byť povolené zaviesť a používať elektronické alebo mechanické zariadenia vrátane striedavých polôh selektora prevodových stupňov, aby sa predišlo preradeniu nadol na prevodový pomer, ktorý sa zvyčajne nepoužíva pri špecifikovaných skúšobných podmienkach v mestskej premávke.

Dosiahnuté zrýchlenie awot test je vyššie alebo sa rovná aurban.

Ak to je možné, výrobca vykoná opatrenia s cieľom zabrániť tomu, aby hodnota zrýchlenia awot test bola vyššia ako 2,0 m/s2.

Na výpočet čiastočného faktora výkonu kp (pozri bod 4.1.2.1.3) sa potom namiesto awot ref musí používať dosiahnuté zrýchlenie awot test.

4.1.2.1.5.   Skúška zrýchlenia

Výrobca definuje polohu referenčného bodu pred čiarou AA' úplného stlačenia pedálu akcelerátora. Pedál akcelerátora sa úplne stlačí (čo najrýchlejšie), keď referenčný bod vozidla dosiahne definovaný bod. Pedál akcelerátora sa drží v tejto stlačenej polohe, kým zadná časť vozidla nedôjde po čiaru BB'. Pedál akcelerátora sa potom čo najrýchlejšie uvoľní. V skúšobnom protokole sa udáva bod úplného stlačenia pedála akcelerátora. Technická služba má možnosť predbežných skúšok.

V prípade kĺbovo spojených vozidiel, ktoré sa skladajú z dvoch neoddeliteľných jednotiek považovaných za jediné vozidlo, sa náves neberie do úvahy pri určovaní momentu, keď bola prekročená čiara BB'.

4.1.2.1.6.   Skúška pri konštantnej rýchlosti

Skúška pri konštantnej rýchlosti sa vykoná pri rovnakom(-ých) prevodovom(-ých) stupni(-och), ako je (sú) špecifikovaný(-é) pre skúšku zrýchlenia a pri konštantnej rýchlosti 50 km/h s toleranciou ±1 km/h medzi čiarami AA' a BB'. Počas skúšky pri konštantnej rýchlosti je ovládanie zrýchlenia nastavené tak, aby medzi AA' a BB' udržiavalo špecifikovanú konštantnú rýchlosť. Ak je prevodový stupeň zablokovaný pre skúšku zrýchlenia, rovnaký prevodový stupeň sa zablokuje pre skúšku pri konštantnej rýchlosti.

Skúška pri konštantnej rýchlosti sa nevyžaduje pri vozidlách s PMR < 25.

4.1.2.2.   Vozidlá kategórie M2 > 3500 kg, M3, N2, N3

Dráha stredovej osi vozidla počas celej skúšky čo najpresnejšie sleduje čiaru CC', a to od priblíženia sa k čiare AA', až kým zadná časť vozidla nepresiahne čiaru BB'. Skúška sa vykoná bez prívesu alebo návesu. Ak sa príves nedá jednoducho odpojiť od ťažného vozidla, príves sa pri hodnotení momentu prekročenia čiary BB' neberie do úvahy. Ak je vozidlo vybavené zariadením, ako je napr. miešač betónu, kompresor atď., toto zariadenie nie je počas skúšky v činnosti. Skúšobná hmotnosť vozidla stanovená v tabuľke v bode 3.2.1.

Cieľové podmienky kategórie M2 > 3 500 kg, N2

Keď referenčný bod prechádza čiarou BB', otáčky motora nBB' sú medzi 70 % a 74 % otáčok S, pri ktorých motor podáva svoj menovitý maximálny výkon, a rýchlosť vozidla je 35 km/h ± 5 km/h. Medzi čiarami AA' a BB' sa dodrží podmienka stabilného zrýchlenia.

Cieľové podmienky kategórie M3, N3:

Keď referenčný bod prechádza čiarou BB', otáčky motora nBB' sú medzi 85 % a 89 % otáčok S, pri ktorých motor podáva svoj menovitý maximálny výkon, a rýchlosť vozidla je 35 km/h ± 5 km/h. Medzi čiarami AA' a BB' sa dodrží podmienka stabilného zrýchlenia.

4.1.2.2.1.   Voľba prevodového pomeru

4.1.2.2.1.1.   Vozidlá s ručnou prevodovkou

Dodržia sa podmienky stabilného zrýchlenia. Voľba prevodového stupňa sa musí určiť cieľovými podmienkami. Ak rozdiel v rýchlosti presahuje danú toleranciu, musia sa skúšať dva prevodové stupne, jeden nad a jeden pod cieľovou rýchlosťou.

Ak cieľové podmienky spĺňa viac než jeden prevodový stupeň, použije sa ten prevodový stupeň, ktorý je najbližší k rýchlosti 35 km/h. Ak cieľovú podmienku pre vtest nespĺňa žiadny prevodový stupeň, skúšajú sa dva prevodové stupne, jeden s vyššou a jeden s nižšou rýchlosťou ako vtest. Cieľové otáčky motora sa dosiahnu v každom prípade.

Dodrží sa podmienka stabilného zrýchlenia. Ak sa pri niektorom prevodovom stupni stabilné zrýchlenie nedá zabezpečiť, tento prevodový stupeň sa nesmie brať do úvahy.

4.1.2.2.1.2.   Vozidlá s automatickou prevodovkou, adaptívnou prevodovkou a CVT

Použije sa poloha selektora prevodových stupňov pre plne automatickú prevádzku. Skúška môže potom zahŕňať zmenu prevodu na nižší stupeň a vyššie zrýchlenie. Zmena prevodu na vyšší stupeň a nižšie zrýchlenie sa nepovoľuje. Zabráni sa zmene prevodu na prevodový pomer, ktorý sa nepoužíva v mestskej premávke, pri špecifikovaných skúšobných podmienkach. Preto je povolené zaviesť a používať elektronické alebo mechanické zariadenia na zabránenie preradeniu na nižší prevodový pomer, ktorý sa pri špecifikovaných skúšobných podmienkach v mestskej premávke zvyčajne nepoužíva.

Ak konštrukcia prevodovky vozidla umožňuje voľbu iba jedného prevodového stupňa (jazda vpred), ktorý obmedzuje otáčky motora počas skúšky, vozidlo sa skúša iba s použitím cieľovej rýchlosti vozidla. Ak vozidlo používa kombináciu motora a prevodovky, ktorá nespĺňa požiadavky uvedené v bode 4.1.2.2.1.1, vozidlo sa skúša iba s použitím cieľovej rýchlosti vozidla. Cieľová rýchlosť vozidla (vBB') pre skúšku je = 35 km/h ± 5km/h. Zmena prevodu na vyšší stupeň a nižšie zrýchlenie je povolená po tom, keď referenčný bod vozidla prekročí čiaru PP'. Vykonajú sa dve skúšky, jedna s koncovou rýchlosťou vtest = vBB' + 5 km/h, a jedna s koncovou rýchlosťou vtest = vBB' – 5 km/h. Vykazovanou hladinou zvuku je výsledok skúšky s najvyššími otáčkami motora dosiahnutými počas skúšky od AA' do BB'.

4.1.2.2.2.   Skúška zrýchlenia

Keď referenčný bod vozidla dosiahne čiaru AA', pedál akcelerátora sa úplne stlačí (bez toho, aby sa vykonalo automatické preradenie nadol na nižší stupeň, než aký sa zvyčajne používa pri mestskej premávke) a drží sa úplne stlačený, kým zadná časť vozidla neprejde čiaru BB', ale referenčný bod je najmenej 5 m za čiarou BB'. Potom sa pedál akcelerátora uvoľní.

V prípade kĺbovo spojených vozidiel, ktoré sa skladajú z dvoch neoddeliteľných jednotiek považovaných za jediné vozidlo, sa pri určovaní momentu, keď bola prekročená čiara BB', náves neberie do úvahy.

4.1.3.   Interpretácia výsledkov

Zaznamená sa maximálna A-vážená hladina akustického tlaku nameraná počas každého prechodu vozidla medzi čiarami AA' a BB'. Ak sa zistí zvuková špička, ktorá zjavne nesúvisí s charakterom všeobecnej hladiny akustického tlaku vozidla, meranie sa neberie do úvahy. Vykonajú sa najmenej štyri merania pre všetky skúšobné podmienky na každej strane vozidla a pri každom prevodovom pomere. Ľavá a pravá strana sa môžu merať súčasne alebo postupne. Na výpočet konečného výsledku pre danú stranu vozidla sa použijú prvé štyri platné po sebe idúce výsledky meraní v rozmedzí 2 dB(A), na základe ktorých možno vymazať neplatné výsledky (pozri bod 3.1). Z výsledkov každej strany vozidla sa osobitne vyráta priemer. Čiastkovým výsledkom je vyššia hodnota z týchto dvoch priemerov matematicky zaokrúhlená na prvé desatinné miesto.

Merania rýchlosti na AA', BB', a PP' sa zaznamenajú a použijú pri výpočtoch po prvú významnú číslicu po desatinnej čiarke.

Vyrátané zrýchlenie awot test sa zaznamená po druhú číslicu po desatinnej čiarke.

4.1.3.1.   Vozidlá kategórie M1, N1 a M2 ≤ 3 500 kg

Vypočítané hodnoty pre skúšku zrýchlenia a skúšku pri konštantnej rýchlosti sú dané takto:

Lwot rep = Lwot (i+1) + k * (Lwoti) – Lwot (i+1))

Lcrs rep = Lcrs(i+1) + k * (Lcrs i) – Lcrs (i+1))

kde k = (awot ref – awot (i+1))/(awot i) – awot (i+1))

V prípade skúšky s jediným prevodovým pomerom sú hodnotami skúšky výsledky každej skúšky.

Konečný výsledok sa vyráta kombináciou Lwot rep a Lcrs rep. Rovnica je:

Lurban = Lwot rep – kP * (Lwot rep – Lcrs rep)

Váhový faktor kP udáva čiastočný faktor výkonu pre jazdu v meste. V iných prípadoch, než je skúška s jedným prevodovým stupňom, sa kP vyráta takto:

kP = 1 – (aurban/awot ref)

Ak sa pre skúšku určil iba jeden prevodový stupeň, kP je daný takto:

kP = 1 – (aurban/awot test)

V prípadoch, ak awot test je menej než aurban:

kP = 0

4.1.3.2.   Vozidlá kategórie M2 > 3 500 kg, M3, N2, N3

Ak sa skúša jeden prevodový stupeň, konečný výsledok sa musí rovnať čiastkovému výsledku. Ak sa skúšajú dva prevodové stupne, vyráta sa aritmetický priemer čiastkových výsledkov.

4.2.   Meranie hluku vydávaného stojacimi vozidlami

4.2.1.   Hladina zvuku v blízkosti vozidiel

Výsledky merania sa zapíšu do skúšobného protokolu uvedeného v doplnku k dodatku 2 k prílohe I.

4.2.2.   Akustické merania

Na merania sa použije presný zvukomer alebo ekvivalentný merací systém v súlade s vymedzením v bode 2.1.

4.2.3.   Miesto skúšky – miestne podmienky uvedené na obrázkoch 2 a 3a až 3d v dodatku.

4.2.3.1.   V blízkosti mikrofónu nie sú žiadne prekážky, ktoré by mohli mať vplyv na akustické pole, a medzi mikrofónom a zdrojom hluku sa nesmie nachádzať žiadna osoba. Osoba odčítavajúca hodnoty z meracieho prístroja sa umiestni tak, aby nemala vplyv na hodnoty namerané meracím prístrojom.

4.2.4.   Rušivý hluk a rušenie vetrom

Odčítané hodnoty z meracích prístrojov vytvárané okolitým hlukom a vetrom musia byť najmenej o 10 dB(A) nižšie než hladina zvuku, ktorý sa má merať. Na mikrofón možno nasadiť vhodný kryt proti vplyvu vetra za predpokladu, že sa zohľadní jeho účinok na citlivosť mikrofónu (pozri bod 2.1).

4.2.5.   Metóda merania

4.2.5.1.   Povaha a počet meraní

Maximálna hladina zvuku vyjadrená v A-vážených decibeloch [dB(A)] sa meria počas doby prevádzky uvedenej v bode 4.2.5.3.2.1.

V každom meracom bode sa vykonajú najmenej tri merania.

4.2.5.2.   Umiestnenie a príprava vozidla

Vozidlo sa umiestni v strednej časti skúšobnej plochy so selektorom prevodových stupňov v polohe neutrál a so zapnutou spojkou. Ak to konštrukcia vozidla neumožňuje, vozidlo sa skúša podľa predpisov výrobcu pre stacionárnu skúšku motora. Pred každou sériou meraní sa motor musí uviesť do svojich bežných prevádzkových podmienok udávaných výrobcom.

Ak je vozidlo vybavené ventilátorom alebo ventilátormi s automatickým spúšťaním, počas merania hladiny hluku sa do tohto systému nesmie zasahovať.

Kapota motora alebo kryt motorového priestoru, ak sú takto namontované, sa zatvoria.

4.2.5.3.   Meranie hluku v blízkosti výfuku, ako sa uvádza na obrázku 2 a obrázkoch 3a až 3d v dodatku.

4.2.5.3.1.   Polohy mikrofónu

4.2.5.3.1.1.   Mikrofón sa umiestni vo vzdialenosti 0,5 m ± 0,01 m od referenčného bodu výfukového potrubia definovaného na obrázku 2 a obrázkoch 3a až 3d v dodatku a v uhle 45°(± 5°) k osi toku výfukových plynov pri vyústení potrubia. Mikrofón je vo výške referenčného bodu, no najmenej 0,2 m od zeme. Referenčná os mikrofónu sa nachádza v rovine rovnobežnej s povrchom zeme a nasmeruje sa k referenčnému bodu na výstupe z výfuku. Ak sú možné dve polohy mikrofónu, použije sa umiestnenie, ktoré je bočne najvzdialenejšie od pozdĺžnej osi vozidla. Ak je os toku výfukových plynov pri výstupe z výfukového potrubia v uhle 90° k pozdĺžnej osi vozidla, mikrofón sa umiestni v bode, ktorý je najviac vzdialený od motora.

4.2.5.3.1.2.   Pre vozidlá, ktoré majú výfuk s vývodmi vzdialenými od seba viac než 0,3 m, sa merania vykonajú na každom vývode. Zaznamená sa najvyššia hodnota.

4.2.5.3.1.3.   V prípade výfuku opatreného dvoma alebo viacerými vývodmi vzdialenými od seba menej než 0,3 m a napojenými na ten istý tlmič sa vykonáva iba jedno meranie; poloha mikrofónu sa vzťahuje na vývod, ktorý je najbližšie k okraju vozidla, alebo ak takýto vývod neexistuje, na vývod, ktorý sa nachádza najvyššie nad zemou.

4.2.5.3.1.4.   V prípade vozidiel so zvislým výfukom (napr. úžitkové vozidlá) sa mikrofón umiestni vo výške vývodu výfuku. Jeho os je zvislá a orientuje sa smerom nahor. Umiestni sa vo vzdialenosti 0,5 m ± 0,01 m od referenčného bodu výfukového potrubia, ale nikdy nie menej než 0,2 m od boku vozidla, ktorý je najbližší k výfuku.

4.2.5.3.1.5.   V prípade vývodov výfuku, ktoré sa nachádzajú pod karosériou vozidla, sa mikrofón umiestni minimálne 0,2 m od najbližšej časti vozidla v bode najbližšom k referenčnému bodu výfukového potrubia, ale nikdy nie menej než 0,5 m od neho, a vo výške 0,2 m nad zemou, ale nie v osi toku výfukových plynov. Ak to nie je fyzicky možné, požiadavka na uhol podľa bodu 4.2.5.3.1.1 nemusí byť splnená.

4.2.5.3.1.6.   Príklady umiestnenia mikrofónu v závislosti od miesta výfukového potrubia sa uvádzajú na obrázkoch 3a až 3d v dodatku.

4.2.5.3.2.   Prevádzkové podmienky motora

4.2.5.3.2.1.   Cieľové otáčky motora

—	75 % otáčok motora S pre vozidlá s menovitými otáčkami motora ≤ 5 000 min.–1,

—	3 750 min.–1 pre vozidlá s menovitými otáčkami motora nad 5 000 min.–1 a pod 7 500 min.–1,

—	50 % otáčok motora S pre vozidlá s menovitými otáčkami motora ≥ 7 500 min.–1.

Ak vozidlo nemôže dosiahnuť uvedené otáčky motora, cieľové otáčky motora budú o 5 % nižšie než maximálne možné otáčky motora pre danú stacionárnu skúšku.

4.2.5.3.2.2.   Skúšobný postup

Otáčky motora sa postupne zvyšujú od voľnobehu po cieľové otáčky motora, pričom sa neprekročí pásmo tolerancie ± 3 % cieľových otáčok motora, a udržiavajú sa v konštantnej hodnote. Potom sa ovládanie škrtiacej klapky rýchlo uvoľní a otáčky motora sa vrátia do voľnobehu. Hladina zvuku sa meria počas obdobia prevádzky, počas ktorého sa udržiavajú konštantné otáčky motora 1 sekundu a počas celého obdobia spomaľovania. Za skúšobnú hodnotu sa považuje maximálna hladina zvuku odčítaná z meracieho prístroja počas tohto obdobia prevádzky, ktorá sa matematicky zaokrúhli na prvé desatinné miesto.

4.2.5.3.2.3.   Potvrdenie skúšky

Meranie sa považuje za platné, ak sa skúšobné otáčky motora neodchýlia od cieľových otáčok motora o viac než ± 3 % počas najmenej 1 sekundy.

4.2.6.   Výsledky

Pre každú skúšobnú polohu sa vykonajú najmenej tri merania. Zaznamená sa maximálna A-vážená hladina akustického tlaku zistená počas každého z troch meraní. Na určenie konečného výsledku pre danú polohu merania sa použijú výsledky prvých troch platných po sebe idúcich meraní v rozmedzí 2 dB(A), na základe ktorých možno vymazať neplatné výsledky (s prihliadnutím na špecifikácie miesta skúšky uvedené v bode 3.1. Konečný výsledok predstavuje maximálna hladina zvuku pre všetky polohy merania, ktorá vyplýva z uvedených troch výsledkov merania.

5.   Hluk z hybridného elektrického vozidla kategórie M1 v pohybe, ak spaľovací motor nemôže byť v činnosti v stojacom vozidle (údaje poskytované na uľahčenie skúšky používaného vozidla).

5.1.   S cieľom uľahčiť skúšku overovania zhody hybridných elektrických vozidiel v prevádzke v prípade, ak spaľovací motor nemôže byť v prevádzke v stojacom vozidle, sa nasledujúce informácie, ktoré sa týkajú meraní hladín akustického tlaku vykonaných podľa bodu 4.1 prílohy II v motorových vozidlách v pohybe, označujú za referenčné údaje o zhode v prevádzke:

a)	prevodový stupeň (i) alebo v prípade vozidiel skúšaných s nezablokovanými prevodovými pomermi, poloha selektora prevodových stupňov zvolená na účely skúšky;

b)	poloha prepínača prevádzkového režimu počas merania hladiny akustického tlaku Lwot,(i) (ak je prepínač namontovaný);

c)	dĺžka predzrýchlenia lPA vyjadrená v m;

d)	priemerná rýchlosť vozidla v km/h na začiatku zrýchľovania s úplne otvorenou škrtiacou klapkou na účely skúšok s prevodovým stupňom (i) a

e)	hladina akustického tlaku Lwot,(i) v dB(A) pri skúške s úplne otvorenou škrtiacou klapkou a pri prevodovom stupni (i), definovaná ako vyššia z dvoch hodnôt, ktoré vyplývajú zo spriemerovania výsledkov jednotlivých meraní pre každú polohu mikrofónu zvlášť.

5.2.   Referenčné údaje o zhode v prevádzke sa uvedú v osvedčení o typovom schválení EÚ, ako sa spresňuje v bode 2.3 doplnku k dodatku 2 k prílohe I.

---

(1)  Vzhľadom na to, že pneumatiky významne prispievajú k celkovým emisiám hluku, musí sa brať ohľad na existujúce ustanovenia právnych predpisov týkajúce sa emisií hluku pri styku pneumatík s vozovkou. Záberové pneumatiky, pneumatiky pre jazdu na snehu a pneumatiky na špeciálne použitie, ako sa vymedzujú v odseku 2 predpisu EHK OSN č. 117, sú na žiadosť výrobcu vylúčené z merania počas typového schvaľovania a merania zhody výroby v súlade s predpisom EHK OSN č. 117 (Ú. v. EÚ L 307, 23.11.2011, s. 3).

PRÍLOHA III

LIMITNÉ HODNOTY

Hladina zvuku meraná v súlade s ustanoveniami prílohy II, matematicky zaokrúhlená k najbližšiemu celému číslu, nepresiahne tieto limity:

Kategória vozidla	Opis kategórie vozidla	Limitné hodnoty vyjadrené v dB(A) [decibely (A)]
		Fáza 1 uplatniteľná na nové typy vozidiel od 1. júla 2016	Fáza 2 uplatniteľná na nové typy vozidiel od 1. júla 2020 a pre prvú registráciu od 1. júla 2022	Fáza 3 uplatniteľná na nové typy vozidiel od 1. júla 2024 a pre prvú registráciu od 1. júla 2026
M	Vozidlá používané na prepravu osôb
M1	pomer výkonu k hmotnosti ≤ 120 kW/1 000 kg	72 (1)	70 (1)	6 (1)
M1	120 kW/1 000 kg < pomer výkonu k hmotnosti ≤ 160 kW/1 000 kg	73	71	69
M1	160 kW/1 000 kg < pomer výkonu k hmotnosti	75	73	71
M1	pomer výkonu k hmotnosti > 200 kW/1 000 kg počet sedadiel ≤ 4 bod R sedadla vodiča ≤ 450 mm od zeme	75	74	72
M2	hmotnosť < 2 500 kg	72	70	69
M2	2 500 kg < hmotnosť < 3 500 kg	74	72	71
M2	3 500 kg < hmotnosť ≤ 5 000 kg; menovitý výkon motora ≤ 135 kW	75	73	72
M2	3 500 kg < hmotnosť ≤ 5 000 kg; menovitý výkon motora > 135 kW	75	74	72
M3	menovitý výkon motora ≤ 150 kW	76	74	73 (2)
M3	150 kW < menovitý výkon motora ≤ 250 kW	78	77	76 (2)
M3	menovitý výkon motora > 250 kW	80	78	77 (2)
N	Vozidlá používané na prepravu tovaru
N1	hmotnosť ≤ 2 500 kg	72	71	69
N1	2 500 kg < hmotnosť ≤ 3 500 kg	74	73	71
N2	menovitý výkon motora ≤ 135 kW	77	75 (2)	74 (2)
N2	menovitý výkon motora > 135 kW	78	76 (2)	75 (2)
N3	menovitý výkon motora ≤ 150 kW	79	77	76 (2)
N3	150 kW < menovitý výkon motora ≤ 250 kW	81	79	77 (2)
N3	menovitý výkon motora > 250 kW	82	81	79 (2)
Limitné hodnoty sa zvýšia o 1dB [2 dB(A) v prípade vozidiel kategórie N3 a M3] v prípade vozidiel, ktoré zodpovedajú príslušnej definícii terénnych vozidiel uvedenej v časti A bode 4 prílohy II k smernici 2007/46/ES. Pre vozidlá v kategórii M1 sú zvýšené limitné hodnoty pre terénne vozidlá platné len v prípade, že najväčšia technicky prípustná celková hmotnosť je > 2 tony. Limitné hodnoty sa zvýšia o 2 db(A) v prípade vozidiel na prepravu osôb na invalidnom vozíku a pancierových vozidiel, ako sa vymedzuje v prílohe II k smernici 2007/46/ES.

---

(1)  Vozidlá M1 prestavané z vozidiel N1:

Vozidlá M1 s bodom R > 850 mm od zeme a prípustnou celkovou hmotnosťou viac než 2 500 kg musia spĺňať limitné hodnoty kategórie N1 (2 500 kg < hmotnosť ≤ 3 500 kg).

(2)  + dva roky pre nový typ vozidla a + jeden rok pre registráciu nových vozidiel.

PRÍLOHA IV

SYSTÉMY TLMENIA HLUKU OBSAHUJÚCE VLÁKNITÉ MATERIÁLY POHLCUJÚCE HLUK

1.   VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE

Vláknité materiály pohlcujúce hluk sa môžu používať v systémoch tlmenia hluku alebo v ich komponentoch, ak je splnená jedna z týchto podmienok:

a)	výfukové plyny nie sú v kontakte s vláknitými materiálmi alebo

b)	systém tlmenia hluku alebo jeho komponenty patria do skupiny rovnakého konštrukčného radu ako systémy alebo komponenty, pri ktorých sa počas postupu typového schvaľovania EÚ v súlade s požiadavkami tohto nariadenia pre vozidlo iného typu dokázalo, že nepodliehajú opotrebeniu.

Ak sa nesplní ani jedna z podmienok v písmene a) alebo b) prvého pododseku, celý systém tlmenia hluku alebo jeho komponenty sa podrobia obvyklému kondicionovaniu s použitím jedného z troch zariadení a postupov opísaných v bodoch 1.1, 1.2 a 1.3.

Na účely písmena b) prvého pododseku sa skupina systému tlmenia hluku alebo jeho komponentov považuje za skupinu rovnakého konštrukčného radu, ak sú splnené všetky tieto charakteristiky:

a)	prítomnosť čistého prietoku výfukových plynov cez absorpčný vláknitý materiál pri kontakte s týmto materiálom;

b)	druh vláken;

c)	prípadné špecifikácie tmeliaceho materiálu;

d)	priemerné rozmery vláken;

e)	minimálna baliaca hustota vláknitého materiálu v kg/m3;

f)	maximálna kontaktná plocha medzi prietokom plynu a absorpčným materiálom.

1.1.   Nepretržitá cestná prevádzka na 10 000 km.

1.1.1.   50 ± 20 % tejto prevádzky pozostáva z jazdy v meste a zvyšná časť z jazdy na dlhú vzdialenosť pri vysokých rýchlostiach; nepretržitá cestná prevádzka sa môže nahradiť zodpovedajúcim programom na skúšobnej dráhe.

1.1.2.   Oba rýchlostné režimy sa musia vystriedať najmenej dvakrát.

1.1.3.   Úplný program skúšky obsahuje minimálne 10 prestávok v trvaní najmenej troch hodín, aby sa reprodukovali účinky chladenia a akejkoľvek kondenzácie, ktorá môže nastať.

1.2.   Kondicionovanie na skúšobnom zariadení

1.2.1.   Pri použití štandardných dielov a zachovaní pokynov výrobcu sa systém tlmenia hluku alebo jeho komponenty musia namontovať na vozidlo uvedené v bode 1.3 prílohy I alebo na motor uvedený v bode 1.4 prílohy I. V prípade vozidla uvedeného v bode 1.3 prílohy I sa musí vozidlo nainštalovať na valcový dynamometer. V prípade motora uvedeného v bode 1.4 prílohy I musí byť motor pripojený k dynamometru.

1.2.2.   Skúška sa vykoná v šiestich šesťhodinových cykloch s prestávkou trvajúcou najmenej 12 hodín medzi každým cyklom, aby sa reprodukovali účinky chladenia a akejkoľvek kondenzácie, ktorá môže nastať.

1.2.3.   Počas každého šesťhodinového cyklu je motor spustený za týchto podmienok v uvedenom poradí:

a)	päť minút pri voľnobehu;

b)	jednohodinový úsek pri 1/4 zaťažení a pri 3/4 menovitých maximálnych otáčkach (S);

c)	jednohodinový úsek pri 1/2 zaťažení a pri 3/4 menovitých maximálnych otáčkach (S);

d)	10-minútový úsek pri plnom zaťažení a pri 3/4 menovitých maximálnych otáčkach (S);

e)	15-minútový úsek pri 1/2 zaťažení a pri menovitých maximálnych otáčkach (S);

f)	30-minútový úsek pri 1/4 zaťažení a pri menovitých maximálnych otáčkach (S).

Celkové trvanie šiestich úsekov: tri hodiny.

Každý cyklus pozostáva z dvoch súborov uvedených úsekov v poradí od a) do f).

1.2.4.   Počas skúšky sa systém tlmenia hluku alebo jeho komponenty nechladia umelo vytvoreným prievanom simulujúcim normálne prúdenie vzduchu okolo vozidla. Na požiadanie výrobcu sa však systém tlmenia hluku alebo jeho komponenty môžu chladiť tak, aby sa neprekročila teplota zaznamenaná na vstupe doň, keď je vozidlo v pohybe a dosahuje maximálnu rýchlosť.

1.3.   Impulzné kondicionovanie

1.3.1.   Systém tlmenia hluku alebo jeho komponenty sa namontujú na vozidlo uvedené v bode 1.3 prílohy I alebo na motor uvedený v bode 1.4 prílohy I. V prvom prípade sa vozidlo nainštaluje na valcový dynamometer.

V druhom prípade sa motor upevní na dynamometer. Skúšobný prístroj, ktorého podrobná schéma je uvedená na obrázku 1 v dodatku k tejto prílohe, sa pripojí na vývod systému tlmenia hluku. Prijateľné je akékoľvek iné zariadenie poskytujúce rovnaké výsledky.

1.3.2.   Skúšobný prístroj sa nastaví tak, aby tok výfukových plynov bol striedavo prerušovaný a obnovovaný rýchločinným ventilom počas 2 500 cyklov.

1.3.3.   Ventil sa otvorí, keď protitlak výfukových plynov meraný vo vzdialenosti najmenej 100 mm v smere prúdenia za vstupnou prírubou dosiahne hodnotu v rozsahu od 0,35 do 0,40 kPa. Zatvorí sa, keď sa tento tlak neodlišuje o viac než 10 % od svojej stabilizovanej hodnoty pri otvorenom ventile.

1.3.4.   Časový spínač sa nastaví na dĺžku trvania prietoku výfukového plynu vyplývajúcu z ustanovení uvedených v bode 1.3.3.

1.3.5   Otáčky motora zodpovedajú 75 % otáčok (S), pri ktorých motor vyvíja maximálny výkon.

1.3.6.   Výkon udávaný dynamometrom predstavuje 50 % výkonu pri úplnom otvorení škrtiacej klapky nameraného pri 75 % otáčok motora (S).

1.3.7.   V priebehu skúšky sú všetky vypúšťacie otvory uzatvorené.

1.3.8.   Celá skúška sa ukončí do 48 hodín.

V prípade potreby nasleduje po každej hodine čas na ochladenia.

PRÍLOHA V

HLUK STLAČENÉHO VZDUCHU

1.   METÓDA MERANIA

Meranie sa vykonáva s mikrofónom v polohách 2 a 6, ako je uvedené v obrázku 1 v dodatku, pri stojacom vozidle. Zaznamená sa najvyššia A-vážená hladina zvuku pri otvorení tlakového regulátora a počas ventilácie po použití prevádzkovej aj parkovacej brzdy.

Hluk pri otvorení tlakového regulátora sa meria s motorom pri voľnobehu. Ventilačný hluk sa zaznamená pri činnosti prevádzkovej aj parkovacej brzdy; pred každým meraním treba v kompresore vytvoriť najvyšší prípustný prevádzkový tlak a potom treba motor vypnúť.

2.   VYHODNOTENIE VÝSLEDKOV

Pri všetkých polohách mikrofónu sa vykonajú dve merania. Na vykompenzovanie nepresností meracieho zariadenia sa výsledky odčítané z prístroja znížia o 1 dB(A) a táto znížená hodnota sa berie ako výsledok merania. Výsledky sa považujú za platné, ak rozdiel medzi meraniami v jednej polohe mikrofónu neprekročí 2 dB(A). Za výsledok sa považuje najvyššia nameraná hodnota. Ak táto hodnota prekročí limit hladiny zvuku o 1 dB(A), treba uskutočniť dve ďalšie merania pri zodpovedajúcej polohe mikrofónu. V tomto prípade tri zo štyroch získaných meraní v tejto polohe musia spĺňať limit hladiny zvuku.

3.   LIMITUJÚCA HODNOTA

Hladina hluku nesmie prekročiť 72 dB(A).

PRÍLOHA VI

KONTROLY ZHODY VÝROBY VOZIDIEL

1.   VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE

Požiadavky tejto prílohy sú v súlade so skúškou, ktorá sa má vykonať na overenie zhody výroby podľa bodu 5 prílohy I.

2.   SKÚŠOBNÝ POSTUP

Miesto skúšky a meracie prístroje sú rovnaké ako tie, ktoré sú opísané v prílohe II.

2.1.   Skúšané vozidlo(-á) sa podrobí(-ia) skúške merania zvuku vozidla v pohybe podľa bodu 4.1 prílohy II.

2.2.   Hluk stlačeného vzduchu

Vozidlá s najväčšou technicky prípustnou celkovou hmotnosťou vyššou než 2 800 kg a vybavené systémom stlačeného vzduchu sa musia podrobiť ďalšej skúške merania hluku stlačeného vzduchu, ako je opísané v bode 1 prílohy V.

2.3.   Dodatočné ustanovenia o emisiách zvuku

Výrobca vozidla vyhodnotí súlad s dodatočnými ustanoveniami o emisiách hluku prostredníctvom primeraného hodnotenia alebo môže vykonať skúšku opísanú v prílohe VII.

3.   ODBER VZORIEK A HODNOTENIE VÝSLEDKOV

Musí sa vybrať jedno vozidlo a podrobiť skúškam uvedeným v bode 2 tejto prílohy. Ak hladina zvuku skúšaného vozidla nepresiahne limitné hodnoty stanovené v prílohe III a prípadne v bode 3 prílohy V o viac než 1 dB(A), typ vozidla spĺňa požiadavky tohto nariadenia.

Ak niektorý výsledok skúšky nespĺňa požiadavky na zhodu výroby podľa prílohy X k smernici 2007/46/ES, skúška sa vykoná na dvoch ďalších vozidlách rovnakého typu podľa bodu 2 tejto prílohy.

Ak výsledky skúšky vykonanej na druhom a treťom vozidle spĺňajú požiadavky na zhodu výroby podľa prílohy X k smernici 2007/46/ES, vozidlo spĺňa požiadavky na zhodu výroby.

Ak niektorý výsledok skúšky druhého alebo tretieho vozidla nespĺňa požiadavky na zhodu výroby podľa prílohy X k smernici 2007/46/ES, typ vozidla nespĺňa požiadavky tohto nariadenia a výrobca prijme potrebné opatrenia na opätovné zabezpečenie zhody.

PRÍLOHA VII

METÓDA MERANIA NA HODNOTENIE SÚLADU S DODATOČNÝMI USTANOVENIAMI O EMISIÁCH ZVUKU

1.   VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE

V tejto prílohe sa opisuje metóda merania na hodnotenie súladu vozidla s dodatočnými ustanoveniami o emisiách hluku (ASEP – additional sound emission provisions) stanovenými v článku 7.

Pri žiadosti o typové schválenie nie je povinné vykonávať samotné skúšky. Výrobca podpíše vyhlásenie o zhode EÚ ustanovené v dodatku. Schvaľovací orgán si môže vyžiadať dodatočné informácie týkajúce sa vyhlásenia o zhode a vykonať skúšky uvedené nižšie.

Podľa postupu stanoveného v tejto prílohe je potrebné vykonať skúšku podľa prílohy II. Skúška uvedená v prílohe II sa vykonáva na rovnakej skúšobnej dráhe za podmienok podobných podmienkam požadovaným pre skúšky predpísané v tejto prílohe.

2.   METÓDA MERANIA

2.1   Meracie prístroje a podmienky merania

Ak nie je ustanovené inak, meracie prístroje, podmienky merania a stav vozidla sú zhodné s tými, ktoré sa ustanovujú v bode 2 a 3 prílohy II.

Ak má vozidlo rôzne režimy, ktoré majú vplyv na emisie hluku, všetky režimy musia vyhovovať požiadavkám tejto prílohy. Pokiaľ výrobca uskutočnil skúšky s cieľom dokázať schvaľovaciemu orgánu, že vozidlo vyhovuje týmto požiadavkám, režimy použité pri týchto skúškach uvedie v skúšobnom protokole.

2.2.   Skúšobná metóda

Ak nie je ustanovené inak, použijú sa podmienky a postupy podľa bodov 4.1 až 4.1.2.1.2.2 prílohy II. Na účely tejto prílohy sa meria a hodnotí vždy len jedna skúšobná jazda.

2.3.   Rozsah regulácie

Prevádzkové podmienky sú takéto:

Rýchlosť vozidla VAA ASEP:	vAA ≥ 20 km/h
Zrýchlenie vozidla awot ASEP	awot ≤ 5,0 m/s2
Otáčky motora nBB ASEP	nBB ≤ 2,0 * PMR–0,222* s alebo

nBB ≤ 0,9 * s, podľa toho, čo je nižšie.

Rýchlosť vozidla VBB ASEP:

ak sa nBB ASEP dosiahne v jednom prevodovom stupni	vBB ≤ 70 km/h
vo všetkých ostatných prípadoch	vBB ≤ 80 km/h
prevody	K ≤ prevodový pomer i stanovený v prílohe II.

Ak vozidlo pri najnižšom platnom prevodovom stupni nedosiahne maximálne otáčky motora pod 70 km/h, maximálna povolená rýchlosť vozidla je 80 km/h.

2.4.   Prevodové pomery

Požiadavky ASEP sa vzťahujú na všetky prevodové pomery K vedúce k skúšobným výsledkom v rámci rozsahu regulácie v súlade s vymedzením v bode 2.3 tejto prílohy.

V prípade vozidiel s automatickou prevodovkou, adaptívnou prevodovkou a prevodovkou CVT skúšaných s nezablokovanými prevodovými pomermi môže skúška zahŕňať zmenu prevodového pomeru na nižší stupeň a vyššie zrýchlenie. Zmena prevodu na vyšší stupeň a nižšie zrýchlenie nie sú povolené. Zabráni sa zmene prevodového stupňa, ktorá povedie k situácií, ktorá nie je v súlade s hraničnými podmienkami. V takomto prípade je povolené zaviesť a používať elektronické alebo mechanické zariadenia vrátane striedavých polôh selektora prevodových stupňov. Aby bola skúška ASEP reprezentatívna a opakovateľná (pre schvaľovací orgán), vozidlá sa skúšajú výrobnou kalibráciou prevodovky.

2.5.   Cieľové podmienky

Emisie hluku sa merajú pri každom platnom prevodovom pomere na štyroch skúšobných bodoch špecifikovaných ďalej.

Prvý skúšobný bod P1 je vymedzený použitím vstupnej rýchlosti vAA 20 km/h. Ak nemožno dosiahnuť stav stabilného zrýchlenia, rýchlosť sa zvyšuje vždy o 5 km/h, až kým sa nedosiahne stabilné zrýchlenie.

Štvrtý skúšobný bod P4 je vymedzený maximálnou rýchlosťou vozidla na BB' pri tomto prevodovom pomere v rámci hraničných podmienok podľa bodu 2.3.

Ďalšie dva skúšobné body sa vypočítajú pomocou tohto vzorca:

Skúšobný bod Pj: vBB_j = vBB_1 + ((j – 1)/3) * (vBB_4 – vBB_1) pre j = 2 a 3

kde:

vBB_1	=	rýchlosť vozidla na BB' skúšobného bodu P1
vBB_4	=	rýchlosť vozidla na BB' skúšobného bodu P4

Tolerancia pre vBB_j: ±3 km/h.

Na všetkých skúšobných bodoch sa musia dodržať hraničné podmienky stanovené v bode 2.3.

2.6.   Skúška vozidla

Dráha stredovej osi vozidla bude počas celej skúšky čo najpresnejšie sledovať čiaru CC', od priblíženia sa k čiare AA', až kým zadná časť vozidla neprejde čiaru BB'.

Na čiare AA' je pedál akcelerátora úplne stlačený. Aby sa dosiahlo stabilnejšie zrýchlenie alebo aby sa vyhlo preradeniu na nižší stupeň medzi čiarou AA' a BB', môže sa použiť predzrýchlenie pred čiarou AA'. Pedál akcelerátora sa drží v stlačenej polohe, kým zadná časť vozidla neprejde čiaru BB'.

V prípade každej jednotlivej skúšobnej jazdy sa stanovia a zaznamenajú tieto parametre:

Maximálna A-vážená hladina akustického tlaku na oboch stranách vozidla nameraná počas každého prechodu vozidla medzi dvoma čiarami AA' a BB' sa matematicky zaokrúhli na prvé desatinné miesto (Lwot,kj). Ak sa zistí zvuková špička, ktorá zjavne nezodpovedá povahe všeobecnej hladiny akustického tlaku, meranie sa neberie do úvahy. Ľavá a pravá strana sa môžu merať súčasne alebo osobitne.

Vykazované merania rýchlosti vozidla na čiare AA' a BB' sa zaznamenajú po prvú významnú číslicu po desatinnej čiarke (vAA,kj; vBB,kj).

Ak je to uplatniteľné, vykazované merania rýchlosti vozidla na čiare AA' a BB' sa zaznamenajú ako hodnota celého čísla (nAA,kj; nBB,kj).

Vyrátané zrýchlenie sa stanoví podľa vzorca v bode 4.1.2.1.2 prílohy II a vykazuje sa po druhú číslicu po desatinnej čiarke (awot,test,kj).

3.   ANALÝZA VÝSLEDKOV

3.1.   Stanovenie kotviaceho bodu pre každý prevodový pomer

V prípade meraní pri prevodovom stupni i a nižšom tvorí kotviaci bod maximálna hladina zvuku Lwoti, vykazované otáčky motora nwoti a rýchlosť vozidla vwoti na BB' pri prevodovom pomere i skúšky zrýchlenia v prílohe II.

Lanchor,i	=	Lwoti,príloha II
nanchor,i	=	nBB,woti,príloha II
vanchor,i	=	vBB,woti,príloha II

V prípade meraní pri prevodovom stupni i + 1 kotviaci bod tvorí maximálna hladina hluku Lwoti+1, vykazované otáčky motora nwoti+1 a rýchlosť vozidla vwoti+1 na BB' pri prevodovom pomere i + 1 skúšky zrýchlenia v prílohe II.

Lanchor,i+1	=	Lwoti+1,príloha II
nanchor,i+1	=	nBB,woti+1,príloha II
vanchor,i+1	=	vBB,woti+1,príloha II

3.2.   Sklon regresnej priamky pre každý prevodový stupeň

Merania hluku sa vyhodnotia ako funkcia otáčok motora podľa bodu 3.2.1.

3.2.1.   Výpočet sklonu regresnej priamky pre každý prevodový stupeň

Lineárna regresná priamka sa počíta pomocou kotviaceho bodu a štyroch korelujúcich dodatočných meraní.

(v dB/1 000 min.-1),

pričoma

kde nj = otáčky motora merané na čiare BB'.

3.2.2.   Sklon regresnej priamky pre každý prevodový stupeň

Sklonk (SlopeK) daného prevodového stupňa na ďalší výpočet je odvodeným výsledkom výpočtu v bode 3.2.1, zaokrúhleným na prvé desatinné miesto, ale nesmie byť vyšší ako 5 dB/1 000 min.–1.

3.3.   Výpočet lineárneho zvýšenia hladiny zvuku očakávaného pri každom meraní

Hladina zvuku LASEP,kj pre bod merania j a prevodový stupeň k sa počíta pomocou otáčok motora nameraných na každom bode merania s použitím sklonu uvedeného v bode 3.2 na konkrétny kotviaci bod pre každý prevodový pomer.

pre nBB_k,j ≤ nanchor,k:

LASEP_k,j = Lanchor_k + (Slopek – Y) * (nBB_k,j – nanchor,k)/1 000

pre nBB_k,j > nanchor,k:

LASEP_k,j = Lanchor_k + (Slopek + Y) * (nBB_k,j – nanchor,k)/1 000

kde Y = 1

3.4.   Vzorky

Na žiadosť schvaľovacieho orgánu sa vykonajú dve dodatočné skúšobné jazdy v rámci hraničných podmienok podľa bodu 2.3.

4.   INTERPRETÁCIA VÝSLEDKOV

Vyhodnotia sa všetky jednotlivé merania hluku.

Hladina zvuku každého špecifikovaného bodu merania nesmie prekročiť tieto limitné hodnoty:

Lkj ≤ LASEP_k.j + x

pričom:

x	=	3 dB(A) pre vozidlo s nezablokovateľnou automatickou prevodovkou alebo nezablokovateľnou CVT
x	=	2 dB(A) + limitná hodnota – Lurban prílohy II pre všetky ostatné vozidlá.

Ak nameraná hladina zvuku na určitom bode prekročí limitnú hodnotu, vykonajú sa dve dodatočné merania na overenie neistoty merania. Vozidlo spĺňa ASEP aj v prípade, keď priemer troch platných meraní v tomto bode spĺňa špecifikácie.

5.   HODNOTENIE REFERENČNÉHO ZVUKU

Referenčný zvuk sa hodnotí na jedinom bode na jednom samostatnom prevodovom stupni, pričom sa simuluje stav zrýchlenia začínajúci sa pri počiatočnej rýchlosti vaa rovnajúcej sa 50 km/h a za predpokladu konečnej rýchlosti vbb rovnajúcej sa 61 km/h. Splnenie požiadaviek na hladinu zvuku na tomto bode možno buď vypočítať použitím výsledkov bodu 3.2.2 a špecifikácie udávanej nižšie, alebo sa môže vyhodnotiť pomocou priameho merania s použitím prevodového stupňa udávaného nižšie.

5.1.   Prevodový stupeň K sa stanovuje takto:

K	=	3 pre všetky manuálne prevodovky a pre automatické prevodovky maximálne s 5 prevodovými stupňami;
K	=	4 pre automatické prevodovky so 6 alebo viacerými prevodovými stupňami.

Ak nie sú k dispozícii žiadne samostatné prevodové stupne, napr. pre nezablokovateľné automatické prevodovky alebo nezablokovateľné CVT, prevodový pomer na ďalší výpočet sa stanoví na základe výsledku skúšky zrýchlenia v prílohe II, pri ktorej sa použijú vykazované otáčky motora a rýchlosť vozidla na čiare BB'.

5.2.   Stanovenie referenčných otáčok motora nref_K

Referenčné otáčky motora, nref_K, sa vypočítajú použitím prevodového pomeru prevodového stupňa K pri referenčnej rýchlosti vref = 61 km/h.

5.3.   Výpočet Lref

Lref = Lanchor_K + SlopeK * (nref_K – nanchor_K)/1 000

Lref je nižšia alebo sa rovná 76 dB(A).

V prípade vozidiel vybavených ručnou prevodovkou s viac než štyrmi prevodovými stupňami pre jazdu vpred a s menovitým maximálnym čistým výkonom viac ako 140 kW, v ktorých je pomer menovitého maximálneho čistého výkonu/najvyššej hmotnosti vyšší ako 75 kW/t, je Lref menšia alebo sa rovná 79 dB(A).

V prípade vozidiel vybavených automatickou prevodovkou s viac než štyrmi prevodovými stupňami pre jazdu vpred a s menovitým maximálnym čistým výkonom viac ako 140 kW, v ktorých je pomer menovitého maximálneho čistého výkonu/najvyššej hmotnosti vyšší ako 75 kW/t, je Lref menšia alebo sa rovná 78 dB(A).

6.   HODNOTENIE ASEP S POUŽITÍM PRINCÍPU Lurban

6.1.   Všeobecné informácie

Tento postup hodnotenia je alternatívou, ktorú si zvolí výrobca namiesto postupu opísaného v bode 3 tejto prílohy, a uplatňuje sa na všetky technológie vozidiel. Výrobca je zodpovedný za stanovenie správneho spôsobu vykonania skúšky. Ak nie je ustanovené inak, všetky skúšky a výpočty sa uskutočňujú podľa prílohy II.

6.2.   Výpočet Lurban ASEP

Z ktoréhokoľvek Lwot ASEP nameraného podľa tejto prílohy sa Lurban ASEP vypočíta takto:

a)	vypočítajte awot test ASEP špecifikovaný v bode 4.1.2.1.2.1, prípadne v bode 4.1.2.1.2.2 prílohy II;

b)	určite rýchlosť vozidla (VBB ASEP) na BB počas skúšky Lwot ASEP;

c)	vypočítajte kP ASEP takto: kP ASEP = 1 – (aurban/awot test ASEP). Výsledky skúšky, pri ktorej je awot test ASEP nižší ako aurban, sa neberú do úvahy;

d)	vypočítajte Lurban measured ASEP takto: Lurban measured ASEP = Lwot ASEP – kP ASEP * (Lwot ASEP – Lcrs). Na ďalší výpočet použite Lurban z prílohy II bez zaokrúhľovania vrátane číslice po desatinnej čiarke (xx,x);

e)	vypočítajte Lurban normalized takto: Lurban normalized = Lurban measured ASEP – Lurban;

f)	vypočítajte Lurban ASEP takto: Lurban ASEP = Lurban normalized – (0,15 * (VBB ASEP – 50));

g)	splnenie limitov hladiny zvuku: Lurban ASEP je menší alebo sa rovná 3,0 dB.

PRÍLOHA VIII

OPATRENIA TÝKAJÚCE SA SYSTÉMU ZVUKOVEJ SIGNALIZÁCIE VOZIDLA (AVAS)

Táto príloha stanovuje opatrenia týkajúce sa systému zvukovej signalizácie vozidla (AVAS) pre hybridné elektrické a čisto elektrické vozidlá.

AVAS

1.   Vlastnosti systému

Ak je AVAS namontovaný vo vozidle, spĺňa požiadavky uvedené ďalej.

2.   Prevádzkové podmienky

a)   Metóda generovania zvuku

AVAS automaticky generuje zvuk v minimálnom rozsahu rýchlosti vozidla od naštartovania približne po 20 km/h a pri cúvaní. Ak je vozidlo vybavené spaľovacím motorom, ktorý je v prevádzke pri rozpätí rýchlosti vozidla uvedenom vyššie, AVAS negeneruje zvuk.

V prípade vozidiel so zvukovou signalizáciou cúvania nie je potrebné, aby AVAS generoval zvuk pri cúvaní.

b)   Prepínač

AVAS sa montuje spolu s prepínačom, ku ktorému má vodič vozidla ľahký prístup, aby ho mohol zapnúť alebo vypnúť. Pri naštartovaní vozidla je AVAS štandardne zapnutý.

c)   Stlmenie zvuku

Počas prevádzky vozidla sa hladina zvuku systému AVAS môže stlmiť.

3.   Druh zvuku a hlasitosť

a)   Zvukom, ktorý má generovať systém AVAS, musí byť nepretržitý zvuk upozorňujúci chodcov a iných účastníkov cestnej premávky na vozidlo v prevádzke. Zvuk by mal umožňovať jednoducho určiť správanie vozidla a mal by znieť podobne ako zvuk vozidla rovnakej kategórie vybaveného spaľovacím motorom.

b)   Zvuk generovaný systémom AVAS musí umožniť ľahko identifikovať správanie vozidla napr. tým, že zmena hladiny zvuku alebo jeho charakteristík je automaticky zosynchronizovaná s rýchlosťou vozidla.

c)   Hladina zvuku generovaného systémom AVAS nepresiahne približnú hladinu zvuku vozidla kategórie M1 vybaveného spaľovacím motorom a prevádzkovaného za rovnakých podmienok.

PRÍLOHA IX

TYPOVÉ SCHVÁLENIE EÚ S OHĽADOM NA HLADINU ZVUKU SYSTÉMOV TLMENIA HLUKU AKO SAMOSTATNÝCH TECHNICKÝCH JEDNOTIEK (NÁHRADNÝCH SYSTÉMOV TLMENIA HLUKU)

1.   ŽIADOSŤ O TYPOVÉ SCHVÁLENIE EÚ

1.1.   Žiadosť o typové schválenie EÚ podľa článku 7 ods. 1 a 2 smernice 2007/46/ES s ohľadom na náhradný systém tlmenia hluku alebo jeho komponenty ako samostatné technické jednotky určené pre vozidlá kategórie M1 a N1 predloží výrobca vozidla alebo výrobca príslušnej samostatnej technickej jednotky.

1.2.   Vzor informačného dokumentu je uvedený v dodatku 1.

1.3.   Na žiadosť príslušnej technickej služby musí žiadateľ predložiť:

1.3.1.   dve vzorky systému, v súvislosti s ktorým bola žiadosť o typové schválenie EÚ podaná;

1.3.2.   systém tlmenia hluku typu pôvodne montovaného na vozidlo, keď bolo udelené typové schválenie EÚ;

1.3.3.   vozidlo, ktoré reprezentuje typ, do ktorého má byť namontovaný systém, a ktoré spĺňa požiadavky bodu 2.1 prílohy VI;

1.3.4.   samostatný motor zodpovedajúci typu opísaného vozidla.

2.   OZNAČOVANIE

2.4.1.   Náhradný systém tlmenia hluku alebo jeho komponenty s výnimkou úchytov a potrubia musí mať:

2.4.1.1.   ochrannú známku alebo obchodný názov výrobcu náhradného systému tlmenia hluku a jeho komponentov;

2.4.1.2.   obchodný opis výrobcu.

2.4.2.   Tieto označenia musia byť jasne čitateľné a nezmazateľné, a to aj vtedy, keď je systém namontovaný vo vozidle.

3.   UDELENIE TYPOVÉHO SCHVÁLENIA EÚ

3.1.   Ak sú príslušné požiadavky splnené, udelí sa typové schválenie EÚ podľa článku 9 ods. 3 a prípadne článku 10 ods. 4 smernice 2007/46/ES.

3.2.   Vzor osvedčenia o typovom schválení EÚ je uvedený v dodatku 2.

3.3.   Každému typu náhradného systému tlmenia hluku alebo jeho komponentom schváleným ako samostatné technické jednotky sa pridelí číslo typového schválenia v súlade s prílohou VII k smernici 2007/46/ES; v oddiele 3 čísla typového schválenia sa uvádza číslo tohto nariadenia. Okrem toho, ak je náhradný systém tlmenia hluku určený na montáž na typy vozidiel, ktoré spĺňajú limitné hodnoty fázy 1 v prílohe III, znak „A“ nasleduje len za oddielom 3 čísla typového schválenia. Ak je náhradný systém tlmenia hluku určený na montáž na typy vozidiel, ktoré spĺňajú limitné hodnoty fázy 2 v prílohe III, znak „B“ nasleduje len za oddielom 3 čísla typového schválenia. Ak je náhradný systém tlmenia hluku určený na montáž na typy vozidiel, ktoré spĺňajú limitné hodnoty fázy 3 v prílohe III, znak „C“ nasleduje za oddielom 3 čísla typového schválenia. Ten istý členský štát nesmie prideliť rovnaké číslo inému typu náhradného systému tlmenia hluku alebo jeho komponentom.

4.   ZNAČKA TYPOVÉHO SCHVÁLENIA EÚ

4.1.   Každý náhradný systém tlmenia hluku alebo jeho komponenty s výnimkou úchytov a potrubia, zhodné s typom schváleným podľa tohto nariadenia, sú označené značkou typového schválenia EÚ.

4.2.   Značka typového schválenia EÚ sa skladá z obdĺžnika okolo malého písmena „e“, za ktorým nasleduje rozlišovacie písmeno(-á) alebo číslo členského štátu, ktorý schválenie udelil:

„1“ pre Nemecko

„2“ pre Francúzsko

„3“ pre Taliansko

„4“ pre Holandsko

„5“ pre Švédsko

„6“ pre Belgicko

„7“ pre Maďarsko

„8“ pre Českú republiku

„9“ pre Španielsko

„11“ pre Spojené kráľovstvo

„12“ pre Rakúsko

„13“ pre Luxembursko

„17“ pre Fínsko

„18“ pre Dánsko

„19“ pre Rumunsko

„20“ pre Poľsko

„21“ pre Portugalsko

„23“ pre Grécko

„24“ pre Írsko

„25“ pre Chorvátsko

„26“ pre Slovinsko

„27“ pre Slovensko

„29“ pre Estónsko

„32“ pre Lotyšsko

„34“ pre Bulharsko

„36“ pre Litvu

„49“ pre Cyprus

„50“ pre Maltu.

Značka musí v blízkosti obdĺžnika zahŕňať aj „základné schvaľovacie číslo“ obsiahnuté v oddiele 4 čísla typového schválenia uvedeného v prílohe VII k smernici 2007/46/ES, pred ktorým sú dve číslice označujúce poradové číslo pridelené najnovšej významnej technickej zmene tohto nariadenia, ktorá bola uplatniteľná v čase typového schválenia vozidla. Toto nariadenie v pôvodnej podobe má poradové číslo 00. Tomuto poradovému číslu predchádza znak „A“, avšak len ak je náhradný systém tlmenia hluku určený na montáž na typy vozidiel, ktoré spĺňajú limitné hodnoty fázy 1 v prílohe III, alebo znak „B“, avšak len ak je náhradný systém tlmenia hluku určený na montáž na typy vozidiel, ktoré spĺňajú limitné hodnoty fázy 2 v prílohe III, alebo znak „C“, avšak len ak je náhradný systém tlmenia hluku určený na montáž na typy vozidiel, ktoré spĺňajú limitné hodnoty fázy 3 v prílohe III.

4.3.   Značka musí byť zreteľne čitateľná a nezmazateľná aj vtedy, keď náhradný systém tlmenia hluku alebo jeho komponenty sú namontované vo vozidle.

4.4.   Vzor značky typového schválenia EÚ je uvedený v dodatku 3.

5.   ŠPECIFIKÁCIE

5.1.   Všeobecné špecifikácie

5.1.1.   Náhradný systém tlmenia hluku alebo jeho komponenty sú navrhnuté, skonštruované a schopné montáže tak, aby vozidlo za bežných podmienok používania a napriek vibráciám, ktorým môže byť vystavené, bolo v súlade s týmto nariadením.

5.1.2.   Systém tlmenia hluku alebo jeho komponenty sú navrhnuté, skonštruované a schopné montáže tak, aby mali primeranú odolnosť voči korózii, ktorej sú vystavené, s ohľadom na podmienky použitia vozidla.

5.1.3.   Dodatočné predpisy vzťahujúce sa na nedovolené zasahovanie a manuálne prestaviteľné viacrežimové výfukové systémy alebo systémy tlmenia hluku

5.1.3.1.   Všetky výfukové systémy alebo systémy tlmenia hluku sú skonštruované spôsobom, ktorý neumožňuje ľahko vymontovať hlukové pohlcovače, výstupné kužele a ďalšie diely, ktorých prvoradou funkciou je slúžiť ako súčasť tlmiacej/expanznej komory. Ak je nevyhnutné namontovať takýto diel, na jeho upevnenie sa musí použiť metóda, ktorá neumožňuje jeho ľahké vymontovanie (ako je napr. klasické závitové upevnenie), a aj pripevnený musí byť tak, že jeho vybratie spôsobí permanentné/nezvratné poškodenie systému.

5.1.3.2.   Výfukové systémy alebo systémy tlmenia hluku s viacnásobnými manuálne nastaviteľnými prevádzkovými režimami musia plniť všetky požiadavky vo všetkých prevádzkových režimoch. Vykazujú sa tie hladiny zvuku, ktoré vzniknú pri režime s najvyššími hladinami zvuku.

5.2.   Špecifikácie týkajúce sa hladín zvuku

5.2.1.   Podmienky merania

5.2.1.1.   Hluková skúška systému tlmenia hluku a náhradného systému tlmenia hluku sa musí vykonávať s rovnakými bežnými pneumatikami, ako sa vymedzujú v bode 2 predpisu EHK OSN č. 117. Na žiadosť výrobcu sa skúšky nevykonávajú so záberovými pneumatikami, pneumatikami na špeciálne použitie ani pneumatikami pre jazdu na snehu, ako sa vymedzujú v bode 2 predpisu EHK OSN č. 117. Takéto pneumatiky by mohli zvýšiť hladinu zvuku vozidla alebo by mohli mať zastierajúci účinok z hľadiska porovnávania výsledkov zníženia hluku. Pneumatiky sa môžu aj použiť, ale musia splniť zákonné požiadavky týkajúce sa ich používania v podmienkach cestnej premávky.

5.2.2.   Miera zníženia hluku pomocou náhradného systému tlmenia hluku alebo jeho komponentov sa overuje prostredníctvom metód opísaných v bode 1 prílohy II. Pokiaľ ide o uplatňovanie tohto bodu, uvedie sa odkaz na tú úpravu tohto nariadenia, ktorá bola účinná v čase typového schvaľovania nového vozidla.

a)

Meranie na idúcom vozidle Keď je na vozidlo uvedené v bode 1.3.3 namontovaný náhradný systém tlmenia hluku alebo jeho komponenty, namerané hladiny zvuku musia spĺňať jednu z týchto podmienok: i) nameraná hodnota (zaokrúhlená na najbližšie celé číslo) nesmie presiahnuť hodnotu typového schválenia dosiahnutú podľa tohto nariadenia na danom type vozidla o viac ako 1 dB(A); ii) nameraná hodnota (pred zaokrúhlením na najbližšie celé číslo) nesmie byť vyššia o viac ako 1 dB(A), ako je hodnota hluku nameraná (pred zaokrúhlením na najbližšie celé číslo) na vozidle opísanom v bode 1.3.3, keď je na tomto vozidle namontovaný systém tlmenia hluku zodpovedajúci typu, ktorý bol na vozidlo namontovaný pri jeho typovom schvaľovaní podľa tohto nariadenia. Keď sa zvolí priame porovnanie náhradného systému tlmenia hluku s pôvodným systémom na účely uplatňovania bodu 4.1.2.1.4.2 a/alebo bodu 4.1.2.2.1.2 prílohy II, povoľuje sa zmena prevodového stupňa na vyššie zrýchlenia a použitie elektronických alebo mechanických zariadení na zabránenie preradeniu na nižší stupeň nie je povinné. Ak sa za týchto podmienok hladina zvuku skúšobného vozidla zvýši nad úroveň hodnôt zhody výroby, technická služba rozhodne o reprezentatívnosti skúšobného vozidla.

b)

Merania na stojacom vozidle Keď je na vozidlo uvedené v bode 1.3.3 namontovaný náhradný systém tlmenia hluku alebo jeho komponenty, namerané hladiny zvuku musia spĺňať jednu z týchto podmienok: i) nameraná hodnota (zaokrúhlená na najbližšie celé číslo) nesmie presiahnuť hodnotu typového schválenia dosiahnutú podľa tohto nariadenia na danom type vozidla o viac ako 2 dB(A); ii) nameraná hodnota (pred zaokrúhlením na najbližšie celé číslo) nesmie byť vyššia o viac ako 2 dB(A), ako je hodnota hluku nameraná (pred zaokrúhlením na najbližšie celé číslo) na vozidle opísanom v bode 1.3.3, keď je na tomto vozidle namontovaný systém tlmenia hluku zodpovedajúci typu, ktorý bol na vozidlo namontovaný pri jeho typovom schvaľovaní podľa tohto nariadenia.

5.2.3.   Podľa požiadaviek prílohy II musí každý náhradný systém tlmenia hluku alebo jeho komponenty splniť uplatniteľné špecifikácie prílohy VII. Na náhradné systémy tlmenia hluku pre vozidlá typu schváleného v súlade so smernicou 70/157/EHS sa neuplatňujú požiadavky prílohy VII ani špecifikácie podľa bodov 5.2.3.1 až 5.2.3.3 tejto prílohy.

5.2.3.1.   Pokiaľ je náhradný systém tlmenia hluku alebo jeho komponenty systémom alebo komponentmi s variabilnou geometriou, výrobca v žiadosti o typové schválenie uvedie vyhlásenie v súlade s dodatkom k prílohe VII, že typ systému tlmenia hluku, ktorý sa má schváliť, spĺňa požiadavky bodu 5.2.3 tejto prílohy. Schvaľovací orgán môže požiadať o vykonanie akejkoľvek relevantnej skúšky na overenie zhody typu systému tlmenia hluku s dodatočnými ustanoveniami o emisiách hluku.

5.2.3.2.   Pokiaľ systém tlmenia hluku alebo jeho komponenty nie je systémom s variabilnou geometriou, stačí, aby výrobca v žiadosti o typové schválenie uviedol vyhlásenie v súlade s dodatkom k prílohe VII, že typ systému tlmenia hluku, ktorý sa má schváliť, spĺňa požiadavky bodu 5.2.3 tejto prílohy.

5.2.3.3.   Vyhlásenie o zhode má toto znenie: „(Názov výrobcu) potvrdzuje, že systém tlmenia hluku tohto typu spĺňa požiadavky bodu 5.2.3 prílohy IX k nariadeniu (EÚ) č. 540/2014. (Názov výrobcu) robí toho vyhlásenie v dobrej viere po tom, čo vykonal náležité technické ohodnotenia emisií hluku v celom uplatniteľnom rozsahu prevádzkových podmienok.“

5.3.   Meranie výkonových vlastností vozidla

5.3.1.   Náhradný systém tlmenia hluku alebo jeho komponenty musia byť také, aby sa zabezpečilo, že výkonové vlastnosti vozidla budú porovnateľné s tými, ktoré dosahuje s pôvodným systémom tlmenia hluku alebo jeho komponentmi.

5.3.2.   Náhradný systém tlmenia hluku alebo – v závislosti od voľby výrobcu – komponenty tohto systému sa porovnajú s pôvodným systémom tlmenia hluku alebo jeho komponentmi, ktoré sú rovnako v novom stave, postupne namontovanými na vozidlo uvedené v bode 1.3.3.

5.3.3.   Overenie sa uskutoční zmeraním protitlaku podľa bodu 5.3.4.

Hodnota nameraná pomocou náhradného systému tlmenia hluku nesmie prekročiť hodnotu nameranú pomocou pôvodného systému tlmenia hluku o viac než 25 % pri podmienkach uvedených nižšie.

5.3.4.   Skúšobná metóda

5.3.4.1.   Metóda skúšania s motorom

Meranie sa vykoná na motore uvedenom v bode 1.3.4, pripojenom k dynamometru. Pri úplne otvorenej škrtiacej klapke sa skúšobné zariadenie nastaví tak, aby sa dosiahol počet otáčok motora (S) zodpovedajúci menovitému maximálnemu výkonu motora.

Na meranie protitlaku sa príslušný tlakový ventil umiestni od zberného výfukového potrubia vo vzdialenosti, ktorá je uvedená v dodatku 5.

5.3.4.2.   Metóda skúšania s vozidlom

Merania sa uskutočnia na vozidle uvedenom v bode 1.3.3. Skúška sa uskutoční buď na ceste, alebo na valcovom dynamometri.

Pri úplne otvorenej škrtiacej klapke sa motor zaťaží tak, aby sa dosiahol počet otáčok motora zodpovedajúci menovitému maximálnemu výkonu motora (otáčky motora S).

Na meranie protitlaku sa príslušný tlakový ventil umiestni od zberného výfukového potrubia vo vzdialenosti, ktorá je uvedená v dodatku 5.

5.4.   Doplňujúca špecifikácia náhradného systému tlmenia hluku alebo jeho komponentov obsahujúcich vláknité materiály pohlcujúce hluk

5.4.1.   Všeobecné informácie

Vláknité materiály pohlcujúce hluk sa môžu používať v systémoch tlmenia hluku alebo v ich komponentoch len vtedy, ak sú splnené tieto podmienky:

a)	výfukové plyny nie sú v kontakte s vláknitými materiálmi;

b)	systém tlmenia hluku alebo jeho komponenty patria do skupiny rovnakého konštrukčného radu ako systémy alebo jeho komponenty, pri ktorých sa v rámci procesu typového schválenia v súlade s požiadavkami tohto nariadenia dokázalo, že nepodliehajú opotrebeniu.

Pokiaľ nie je splnená niektorá z týchto podmienok, celý systém tlmenia hluku alebo jeho komponenty sa podrobí obvyklému kondicionovaniu s použitím jedného z troch zariadení a postupov opísaných nižšie.

Na účely prvého pododseku písm. b) sa skupina systému tlmenia hluku alebo jeho komponentov systému tlmenia hluku považuje za skupinu rovnakého konštrukčného radu, ak sú rovnaké všetky tieto aspekty:

a)	prítomnosť čistého prietoku výfukových plynov cez absorpčný vláknitý materiál pri kontakte s týmto materiálom;

b)	druh vláken;

c)	prípadné špecifikácie tmeliaceho materiálu;

d)	priemerné rozmery vláken;

e)	minimálna baliaca hustota vláknitého materiálu v kg/m3;

f)	maximálna kontaktná plocha medzi prietokom plynu a absorpčným materiálom.

5.4.1.1.   Nepretržitá cestná prevádzka na 10 000 km

5.4.1.1.1.   50 ± 20 % tejto prevádzky pozostáva z jazdy v meste a zvyšná časť z jazdy na dlhú vzdialenosť pri vysokých rýchlostiach; nepretržitá cestná prevádzka sa môže nahradiť zodpovedajúcim programom na skúšobnej dráhe.

Oba rýchlostné režimy sa vystriedajú najmenej dvakrát.

Súčasťou kompletného skúšobného programu je minimálne 10 prestávok v trvaní najmenej troch hodín, aby sa reprodukovali účinky chladenia a akejkoľvek kondenzácie, ktorá môže nastať.

5.4.1.2.   Kondicionovanie na skúšobnom zariadení

5.4.1.2.1.   Pri použití štandardných dielov a zachovávajúc pokyny výrobcu sa systém tlmenia hluku alebo jeho komponenty namontujú na vozidlo uvedené v bode 1.3.3 alebo na motor uvedený v bode 1.3.4. V prvom prípade sa vozidlo nainštaluje na valcový dynamometer. V druhom prípade sa motor pripojí k dynamometru.

5.4.1.2.2.   Skúška sa vykoná v šiestich šesťhodinových cykloch s prestávkou trvajúcou najmenej 12 hodín medzi každým cyklom, aby sa reprodukovali účinky chladenia a akejkoľvek kondenzácie, ktorá môže nastať.

5.4.1.2.3.   Počas každého šesťhodinového cyklu musí byť motor striedavo v chode za týchto podmienok:

a)	päť minút pri voľnobehu;

b)	jednohodinový úsek pri 1/4 zaťažení a pri 3/4 menovitých maximálnych otáčkach (S);

c)	jednohodinový úsek pri 1/2 zaťažení a pri 3/4 menovitých maximálnych otáčkach (S);

d)	10-minútový úsek pri plnom zaťažení a pri 3/4 menovitých maximálnych otáčkach (S);

e)	15-minútový úsek pri 1/2 zaťažení a pri menovitých maximálnych otáčkach (S);

f)	30-minútový úsek pri 1/4 zaťažení a pri menovitých maximálnych otáčkach (S).

Každý cyklus pozostáva z dvoch súborov uvedených úsekov v poradí od a) po f).

5.4.1.2.4.   Počas skúšky nesmie byť systém tlmenia hluku alebo jeho komponenty chladený núteným prúdením simulujúcim normálny prúd vzduchu okolo vozidla.

Napriek tomu sa na požiadanie výrobcu môže systém tlmenia hluku alebo jeho komponenty chladiť tak, aby sa neprekročila teplota zaznamenaná na vstupe doň, keď je vozidlo v pohybe a dosahuje maximálnu rýchlosť.

5.4.1.3.   Impulzné kondicionovanie

5.4.1.3.1.   Systém tlmenia hluku alebo jeho komponenty sa namontujú na vozidlo uvedené v bode 1.3.3 alebo na motor uvedený v bode 1.3.4. V prvom prípade sa vozidlo nainštaluje na valcový dynamometer, v druhom prípade sa motor pripojí k dynamometru.

5.4.1.3.2.   Skúšobný prístroj, ktorého podrobná schéma je uvedená na obrázku 1 v dodatku k prílohe IV, sa namontuje na vývod systému tlmenia hluku. Akékoľvek iné zariadenie poskytujúce rovnaké výsledky je prijateľné.

5.4.1.3.3.   Skúšobný prístroj sa nastaví tak, aby prietok výfukových plynov bol striedavo prerušovaný a obnovovaný rýchločinným ventilom počas 2 500 cyklov.

5.4.1.3.4.   Ventil sa otvorí, keď protitlak výfukových plynov meraný vo vzdialenosti najmenej 100 mm v smere prúdenia za vstupnou prírubou dosiahne hodnoty v rozsahu od 35 do 40 kPa. Uzatvorí sa, keď sa tento tlak neodlišuje od stabilizovanej hodnoty o viac ako 10 % pri otvorenom ventile.

5.4.1.3.5.   Časový spínač sa nastaví na čas trvania prietoku výfukového plynu vyplývajúci z ustanovení uvedených v bode 5.4.1.3.4.

5.4.1.3.6.   Otáčky motora zodpovedajú 75 % otáčok (S), pri ktorých motor vyvinie maximálny výkon.

5.4.1.3.7.   Výkon udávaný dynamometrom predstavuje 50 % výkonu pri úplnom otvorení škrtiacej klapky nameraného pri 75 % otáčok motora (S).

5.4.1.3.8.   V priebehu skúšky sú všetky vypúšťacie otvory uzatvorené.

5.4.1.3.9.   Celá skúška sa ukončí do 48 hodín. Po každej hodine bude v prípade potreby nasledovať čas na ochladenie.

5.4.1.3.10.   Po kondicionovaní sa skontroluje hladina zvuku podľa bodu 5.2.

6.   ROZŠÍRENIE TYPOVÉHO SCHVÁLENIA EÚ

Výrobca systému tlmenia hluku alebo jeho zástupca môže požiadať správny úrad, ktorý udelil typové schválenie EÚ systému tlmenia hluku pre jeden alebo viac typov vozidla, o rozšírenie tohto schválenia na iné typy vozidiel.

Postup je rovnaký ako ten stanovený v bode 1. Správa o rozšírení typového schválenia EÚ (alebo odmietnutí rozšírenia) sa členským štátom oznámi v súlade s postupom ustanoveným v smernici 2007/46/ES.

7.   ZMENA TYPU SYSTÉMU TLMENIA HLUKU

V prípade zmien typu schváleného podľa tohto nariadenia platia ustanovenia článkov 13 až 16 a článku 17 ods. 4 smernice 2007/46/ES.

8.   ZHODA VÝROBY

8.1.   Opatrenia na zabezpečenie zhody výroby sa prijmú v súlade s požiadavkami ustanovenými v článku 12 smernice 2007/46/ES.

8.2.   Osobitné ustanovenia:

8.2.1.   Skúšky uvedené v bode 2.3.5 prílohy X k smernici 2007/46/ES sú tie isté ako skúšky predpísané v prílohe XI k tomuto nariadeniu.

8.2.2.   Kontroly uvedené v bode 3 prílohy X k smernici 2007/46/ES sa za normálnych okolností vykonávajú raz za dva roky.

9.   INFORMÁCIE URČENÉ PRE POUŽÍVATEĽOV A TECHNICKÚ KONTROLU

9.1.   Ku každému náhradnému systému tlmenia hluku je pripojený papierový dokument, ktorý vydal výrobca náhradného systému tlmenia hluku alebo jeho zástupca. Uvedený dokument obsahuje prinajmenšom tieto informácie:

a)	číslo typového schválenia EÚ náhradného systému tlmenia hluku (5. oddiel, ktorý označuje číslo rozšírenia typového schválenia, sa môže vynechať);

b)	značku typového schválenia EÚ;

c)	značku (obchodný názov výrobcu);

d)	typ a obchodný opis a/alebo číslo dielu;

e)	názov spoločnosti a adresu výrobcu;

f)	meno a adresu (prípadného) zástupcu výrobcu;

g)

údaje o vozidlách, pre ktoré je náhradný systém tlmenia hluku určený: i) značku; ii) typ; iii) číslo typového schválenia; iv) kód motora; v) maximálny výkon motora; vi) druh prevodovky; vii) obmedzenia týkajúce sa vozidiel, na ktoré môže byť systém namontovaný; viii) hladinu zvuku v prípade vozidla v pohybe vyjadrenú v dB(A) a stojaceho vozidla vyjadrenú v dB(A) za min.–1 (ak sa odkláňa od hodnôt typového schválenia vozidla);

h)	pokyny k montáži.

9.2.   Ak papierový dokument podľa bodu 9.1 pozostáva z viacerých hárkov, na každom hárku sa uvedie aspoň odkaz na číslo typového schválenia EÚ.

9.3.   Informácie, ktoré sa týkajú bodu 9.1. písm. g) a h), sa môžu poskytnúť na webovej stránke výrobcu, ak sa adresa webovej stránky uvádza v papierovom dokumente.

PRÍLOHA X

KONTROLY ZHODY VÝROBY V SÚVISLOSTI S NÁHRADNÝM SYSTÉMOM TLMENIA HLUKU AKO SAMOSTATNOU TECHNICKOU JEDNOTKOU

1.   VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE

Tieto požiadavky sú zhodné so skúškou požadovanou na kontrolu zhody výroby podľa bodu 8 prílohy IX.

2.   SKÚŠANIE A POSTUPY

Skúšobné metódy, meracie prístroje a interpretácia výsledkov sa zhodujú s tými, ktoré sú opísané v bode 5 prílohy IX. Skúšaný náhradný systém tlmenia hluku alebo jeho komponenty sa podrobí skúške opísanej v bodoch 5.2, 5.3 a 5.4 prílohy IX.

3.   ODBER VZORIEK A HODNOTENIE VÝSLEDKOV

3.1.   Treba vybrať jeden systém tlmenia hluku alebo jeho komponenty a podrobiť ho skúškam podľa bodu 2. Ak výsledky skúšok spĺňajú požiadavky na zhodu výroby podľa bodu 8.1 prílohy IX, typ systému tlmenia hluku alebo komponentu sa považuje za spĺňajúci požiadavky na zhodu výroby.

3.2.   Ak niektorý z výsledkov skúšok nespĺňa požiadavky na zhodu výroby podľa bodu 8.1 prílohy IX, skúšky sa vykonajú na dvoch ďalších systémoch tlmenia hluku alebo jeho komponentoch rovnakého typu podľa bodu 2 tejto prílohy.

3.3.   Ak výsledky skúšok druhého a tretieho systému tlmenia hluku alebo jeho komponentov spĺňajú požiadavky na zhodu výroby podľa bodu 8.1 prílohy IX, typ systému tlmenia hluku alebo jeho komponenty sa považujú za spĺňajúce požiadavky na zhodu výroby.

3.4.   Ak niektorý z výsledkov skúšok pre druhý alebo tretí systém tlmenia hluku alebo jeho komponentov nespĺňa požiadavky na zhodu výroby podľa bodu 8.1 prílohy IX, tento typ systému tlmenia hluku alebo jeho komponentov sa považuje za nespĺňajúci požiadavky tohto nariadenia a výrobca prijme potrebné opatrenia na obnovenie zhody.

PRÍLOHA XI

ZMENY SMERNICE 2007/46/ES

Smernica 2007/46/ES sa mení takto:

Časť A

1.

Príloha IV sa mení takto: a) V časti I sa do tabuľky vkladá tento riadok: Bod Predmet Regulačný akt Uplatniteľnosť M1 M2 M3 N1 N2 N3 O1 O2 O3 O4 „1A Hladina zvuku Nariadenie (EÚ) č. 540/2014 X X X X X X“         b) V dodatku 1 k časti I sa do tabuľky 1 vkladá tento riadok: Bod Predmet Regulačný akt Špecifiká Uplatniteľnosť a špecifické požiadavky „1A Hladina zvuku Nariadenie (EÚ) č. 540/2014   A“ c) V dodatku 1 k časti I sa do tabuľky 2 vkladá tento riadok: Bod Predmet Regulačný akt Špecifiká Uplatniteľnosť a špecifické požiadavky „1A Hladina zvuku Nariadenie (EÚ) č. 540/2014   A“

2.

V prílohe VI sa ku vzoru A vkladá do tabuľky v dodatku tento riadok: Bod Predmet Odkaz na regulačný akt Zmenený Platí pre verzie „1A Hladina zvuku Nariadenie (EÚ) č. 540/2014“

3.

Príloha XI sa mení takto: a) V dodatku 1 sa do tabuľky vkladá tento riadok: Bod Predmet Odkaz na regulačný akt M1 ≤ 2 500 (1) kg M1 > 2 500 kg (1) M2 M3 „1A Hladina zvuku Nariadenie (EÚ) č. 540/2014 H G + H G + H G + H“ b) V dodatku 2 sa do tabuľky vkladá tento riadok: Bod Predmet Odkaz na regulačný akt M1 M2 M3 N1 N2 N3 O1 O2 O3 O4 „1A Hladina zvuku Nariadenie (EÚ) č. 540/2014 X X X X X X“         c) V dodatku 3 sa do tabuľky vkladá tento riadok: Bod Predmet Odkaz na regulačný akt M1 „1A Hladina zvuku Nariadenie (EÚ) č. 540/2014 X“ d) V dodatku 4 sa do tabuľky vkladá tento riadok: Bod Predmet Odkaz na regulačný akt M1 M2 M3 N1 N2 N3 O1 O2 O3 O4 „1A Hladina zvuku Nariadenie (EÚ) č. 540/2014   H H H H H“         e) V dodatku 5 sa do tabuľky vkladá tento riadok: Bod Predmet Odkaz na regulačný akt Samohybný žeriav kategórie N3 „1A Hladina zvuku Nariadenie (EÚ) č. 540/2014 T“

Časť B

1.

Príloha IV sa mení takto: a) V časti I sa z tabuľky vypúšťa bod 1. b) V časti I dodatku 1 sa z tabuľky 1 vypúšťa bod 1. c) V časti I dodatku 1 sa z tabuľky 2 vypúšťa bod 1. d) V časti II sa z tabuľky vypúšťa bod 1.

2.

V prílohe VI v dodatku k vzoru A sa z tabuľky vypúšťa bod 1.

3.

Príloha XI sa mení takto: a) V dodatku 1 sa z tabuľky vypúšťa bod 1. b) V dodatku 2 sa z tabuľky vypúšťa bod 1. c) V dodatku 3 sa z tabuľky vypúšťa bod 1. d) V dodatku 4 sa z tabuľky vypúšťa bod 1. e) V dodatku 5 sa z tabuľky vypúšťa bod 1.