Hospodárska politika

Hospodárska politika sa vzťahuje na široké spektrum opatrení, ktoré vlády využívajú na správu svojho hospodárstva. Patria medzi ne činnosti v oblasti menovej politiky (ponuka peňazí a dopyt po peniazoch), daní, rozpočtu, vytvárania pracovných miest atď.

Aj keď v Európskej únii (EÚ) je za hospodársku politiku zodpovedná každá krajina EÚ, existuje značná multilaterálna koordinácia hospodárskych politík medzi jednotlivými krajinami, najmä tými, ktoré patria do eurozóny, s cieľom zabezpečiť fungovanie Európskej menovej únie najlepším možným spôsobom a zabezpečiť zosúladenie krajín EÚ so spoločnými cieľmi a zodpovednosťami.

• V článku 3 Zmluvy o Európskej únii sa stanovujú ciele EÚ, medzi ktoré patrí vyvážený hospodársky rast, cenová stabilita a hospodárska a menová únia.
• Článkom 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) EÚ získava výlučnú zodpovednosť za menovú politiku krajín EÚ, ktoré patria do eurozóny.
• V článku 5 ZFEÚ sa stanovuje, že hospodárske politiky by sa mali koordinovať v rámci Únie.
• Hlava VIII ZFEÚ sa zaoberá hospodárskou a menovou politikou. Vymedzuje, ako prebieha koordinácia hospodárskych politík, a vyžaduje, aby krajiny EÚ uskutočňovali svoje národné hospodárske politiky „s cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľov Únie“.

Koordinácia hospodárskych politík zahŕňa: prijímanie všeobecných usmernení pre hospodárske politiky a usmernení politík zamestnanosti, monitorovanie hospodárskeho vývoja s cieľom identifikovať a napraviť rizikové alebo neudržateľné politiky a makroekonomické diskusie medzi Radou, Európskou centrálnou bankou, Európskou komisiou a sociálnymi partnermi. Pakt stability a rastu stanovuje pravidlá, ktoré majú zabezpečiť, aby sa krajiny EÚ zameriavali na zdravé verejné financie a koordinovali svoje fiškálne politiky.

Vzhľadom na ťažkosti, ktorým EÚ (najmä eurozóna) čelila pri riešení hospodárskej, finančnej krízy a krízy štátneho dlhu, prebehli od roku 2008 viaceré reformy:

• 1.

  Pakt stability a rastu bol posilnený Zmluvou o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii, ktorá nadobudla účinnosť v roku 2013. Bolo prijatých šesť legislatívnych aktov („6balík šiestich legislatívnych aktov“), ktorými sa posilňuje Pakt stability a rastu a makroekonomický dohľad nad krajinami EÚ, ako aj ďalšie dva legislatívne akty („balík dvoch legislatívnych aktov“), ktorým sa zabezpečuje dodatočná koordinácia a monitorovanie v rámci eurozóny.

• 2.

  Bol vytvorený európsky semester, ročný rámec koordinácie politík. Jeho cieľom je určiť a naprávať makroekonomické nerovnováhy medzi krajinami EÚ, ako aj dohliadať nad rozpočtovou politikou. Komisia zároveň analyzuje politiky štrukturálnych reforiem jednotlivých krajín EÚ a následne zverejní odporúčania pre jednotlivé krajiny na prijatie opatrení.

• 3.

  Vytvorenie integrovanej bankovej únie, ktorej cieľom je zosúladiť zodpovednosť za dohľad, riešenie problémov a financovanie na úrovni EÚ a zabezpečiť, aby všetky banky v eurozóne dodržiavali rovnaké pravidlá. Za prípadné straty zodpovedajú banky a ich akcionári, nie daňoví poplatníci.

POZRI AJ

• Všeobecné usmernenia pre hospodárske politiky
• Konvergenčné kritériá
• Hospodárska a menová únia (HMÚ)
• Európska centrálna banka
• Európsky semester
• Európsky systém centrálnych bánk
• Eurozóna
• Postup pri nadmernom deficite
• Postup pri makroekonomickej nerovnováhe
• Pakt stability a rastu
• Ekonomická výkonnosť podľa krajín (Európska komisia)
• Hospodárska politika (Európska centrálna banka).