I. Úvod

II. Právny rámec

III. Skutočnosti predchádzajúce právnemu sporu

A. Skutkový stav a správne konanie

B. Prvostupňové konanie na Všeobecnom súde

IV. Konanie na Súdnom dvore

V. Posúdenie

A. O námietkach týkajúcich sa právomocí Komisie pri výkone inšpekcie v kartelovom konaní (prvý až tretí odvolací dôvod)

1. O priebehu inšpekcie v prejednávanom prípade

2. O vyhotovení kópií bez ich predchádzajúceho preskúmania ako súčasti právomocí Komisie pri výkone inšpekcie (prvý odvolací dôvod)

a) O prípustnosti a relevantnosti prvého odvolacieho dôvodu

b) O dôvodnosti prvého odvolacieho dôvodu

3. O územnom obmedzení právomocí Komisie počas výkonu inšpekcie (druhý a tretí odvolací dôvod)

a) O výklade článku 20 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1/2003 (druhý odvolací dôvod)

b) O údajnom územnom obmedzení inšpekcie vyplývajúcom zo samotného rozhodnutia o inšpekcii (tretí odvolací dôvod)

B. O námietkach týkajúcich sa pokuty (štvrtý a piaty odvolací dôvod)

1. O výkone neobmedzenej právomoci Všeobecného súdu na preskúmanie rozhodnutí, v ktorých Komisia stanovila výšku pokuty (štvrtý odvolací dôvod)

2. O posúdení európskej vetvy kartelu z hľadiska pokuty (piaty odvolací dôvod)

C. Zhrnutie

VI. Trovy konania

VII. Návrhy

1.

Môže Európska komisia v rámci svojej právomoci v oblasti výkonu kartelových inšpekcií podľa článku 20 nariadenia (ES) č. 1/2003 ( 2 ) vyhotoviť v priestoroch podniku kópie údajov bez toho, aby najskôr preskúmala, či sú takéto údaje relevantné z hľadiska predmetu a účelu konkrétnej inšpekcie, a smie si tieto kópie následne odniesť, aby ich vyhodnotila v priestoroch v Bruseli (Belgicko) z hľadiska ich relevantnosti pre predmet a účel takejto inšpekcie? Touto otázkou sa má Súdny dvor v zásade zaoberať v prebiehajúcom odvolacom konaní. ( 3 )

2.

Uvedená otázka vzniká v kartelovom konaní v odvetví elektrických káblov, v rámci ktorého Komisia rozhodnutím z 2. apríla 2014 uložila pokuty hlavným európskym, japonským a juhokórejským výrobcom podmorských a podzemných elektrických káblov vysokého a veľmi vysokého napätia, ku ktorým patrili aj spoločnosti Nexans France SAS a Nexans SA, odvolateľky v tomto konaní (ďalej spoločne len ako „Nexans“ alebo „odvolateľky“), za ich účasť na karteli s takmer celosvetovou pôsobnosťou (ďalej len „sporné rozhodnutie“). ( 4 )

3.

Všeobecný súd žalobu spoločností Nexans namierenú proti spornému rozhodnutiu v prvostupňovom konaní zamietol rozsudkom z 12. júla 2018 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) ( 5 ). Nexans Všeobecnému súdu vytýka, že v tomto ohľade jednak nesprávne posúdil právomoci Komisie pri výkone inšpekcie a jednak sám nesprávne a v nedostatočnom rozsahu uplatnil svoju neobmedzenú právomoc na preskúmanie rozhodnutí, v ktorých Komisia stanovila výšku pokuty.

4.

Rozsudok Súdneho dvora v prebiehajúcom odvolacom konaní bude mať nezanedbateľný význam pre budúcu správnu prax Komisie v oblasti kartelových inšpekcií.

5.

Právny rámec v tomto prípade tvorí článok 101 ZFEÚ a nariadenie č. 1/2003.

6.

Článok 20 nariadenia č. 1/2003 má názov „Právomoc Komisie vykonávať inšpekcie“ a v odsekoch 1, 2 a 4 stanovuje:

„1.   Aby mohla Komisia plniť povinnosti určené jej týmto nariadením, môže vykonávať všetky nevyhnutné inšpekcie podnikov a združení podnikov.

2.   Úradníci a iné sprevádzajúce osoby určené Komisiou na vykonávanie inšpekcie sú oprávnené,

4.   Podniky a združenia podnikov sú povinné podrobiť sa inšpekciám nariadeným Komisiou. Rozhodnutie vymedzuje predmet a účel inšpekcie, stanovuje dátum, kedy má začať, a uvádza pokuty podľa článkov 23 a 24 a právo na preskúmanie rozhodnutia Súdnym dvorom. Komisia prijme rozhodnutia po konzultáciách s príslušným orgánom členského štátu, na ktorého území sa má inšpekcia vykonávať.“

7.

Článok 21 nariadenia č. 1/2003 nesie názov „Inšpekcia v iných priestoroch“ a v odsekoch 1 a 4 stanovuje:

„1.   Ak existuje dôvodné podozrenie, že obchodné knihy a iné záznamy týkajúce sa predmetu inšpekcie, ktoré môžu mať význam ako dôkaz vážneho porušenia článku 81 alebo článku 82 Zmluvy, sú uložené v iných priestoroch, pozemkoch a dopravných prostriedkoch, vrátane obydlí riaditeľov, manažérov a iných pracovníkov príslušného podniku a združení podnikov, Komisia môže rozhodnutím nariadiť, aby sa inšpekcia vykonala v takýchto priestoroch, pozemkoch a dopravných prostriedkoch.

4.   Úradníci a iné sprevádzajúce osoby oprávnené Komisiou na vykonávanie inšpekcie nariadenej v súlade s odsekom 1 tohto článku majú právomoci stanovené v článku 20 ods. 2 písm. a), b) a c). …“

8.

V októbri 2008 spoločnosť ABB informovala Komisiu o protisúťažných praktikách na trhu s podzemnými a podmorskými elektrickými káblami. ( 6 )

9.

Komisia následne rozhodnutím K(2009) 92/1 z 9. januára 2009 nariadila spoločnosti Nexans a všetkým ňou kontrolovaným spoločnostiam povinnosť strpieť výkon inšpekcie podľa článku 20 ods. 4 nariadenia č. 1/2003 (ďalej len „rozhodnutie o inšpekcii“). ( 7 ) Komisia následne v období od 28. do 30. januára 2009, ako aj 3. februára 2009 vykonala inšpekciu v obchodných priestoroch spoločnosti Nexans France ( 8 ) a pri tejto príležitosti si vyhotovila kópie určitých údajov, ktoré neskôr v Bruseli vyhodnotila. ( 9 )

10.

Rozsudkom zo 14. novembra 2012, Nexans France a Nexans/Komisia ( 10 ), vyhlásil Všeobecný súd rozhodnutie o inšpekcii namierené proti Nexans sčasti za neplatné v rozsahu, v akom sa týkalo iných elektrických káblov ako podmorských a podzemných káblov vysokého napätia a materiálu spojeného s týmito inými káblami a v zostávajúcej časti žalobu zamietol. Nexans so svojím odvolaním podaným proti tomuto rozsudku neuspela. ( 11 ) Uvedené rozsudky sa nezaoberali otázkami zákonnosti postupu Komisie počas inšpekcie, ktoré sú predmetom tohto konania. ( 12 )

11.

Komisia 2. apríla 2014 vydala sporné rozhodnutie. Vyplýva z neho, že v rôznom čase v priebehu obdobia od februára 1999 do januára 2009 sa hlavní európski, japonskí a juhokórejskí výrobcovia podmorských a podzemných elektrických káblov zúčastňovali na karteli týkajúcom sa podzemných a podmorských elektrických káblov (veľmi) vysokého napätia, ktorý zahŕňa dve vetvy: na jednej strane „vetva A/R kartelu“, ktorá združovala európske, japonské a juhokórejské podniky a jej cieľom bolo rozdeliť územie a klientov medzi týchto výrobcov a na druhej strane „európska vetva kartelu“, ktorá predpokladala rozdelenie území a klientov európskymi výrobcami na ich „domácom území“. ( 13 )

12.

Na účely výpočtu základnej sumy pokuty použila Komisia s prihliadnutím na závažnosť porušenia rozdelenia trhu percentuálnu sadzbu vo výške 15 % relevantného obratu. Okrem toho uplatnila zvýšenie koeficientu závažnosti o 2 % pre všetkých adresátov z dôvodu kumulovaného podielu na trhu a takmer celosvetového rozsahu kartelu, pokrývajúceho okrem iného aj celé územie Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP). Komisia napokon zastávala názor, že správanie európskych podnikov poškodzovalo hospodársku súťaž viac, než správanie iných podnikov, keďže okrem účasti na „vetve A/R kartelu“ si medzi sebou rozdeľovali projekty aj v rámci „európskej vetvy kartelu“. Z tohto dôvodu zvýšila Komisia s ohľadom na závažnosť porušenia podiel obratu pre európske podniky opätovne o 2 %. ( 14 )

13.

Proti spornému rozhodnutiu podala Nexans v rámci prvostupňového konania 17. júna 2014 na Všeobecný súd žalobu o zrušenie rozhodnutia. Žalobu Všeobecný súd zamietol 12. júla 2018 napadnutým rozsudkom s povinnosťou nahradiť trovy konania.

14.

Písomným podaním z 24. septembra 2018 predložila Nexans odvolanie proti napadnutému rozsudku.

15.

Nexans navrhuje,

16.

Komisia navrhuje

17.

Pred Súdnym dvorom sa o odvolaní viedlo písomné konanie a 16. októbra 2019 bolo vo veci nariadené aj pojednávanie.

18.

Nexans uvádza celkovo päť odvolacích dôvodov, z ktorých sa prvé tri týkajú právomocí Komisie pri výkone inšpekcie v kartelovom konaní (pozri bod A). Posledné dva odvolacie dôvody sa navyše týkajú aj rozhodnutia o výške peňažnej pokuty (pozri bod B).

19.

V rámci odvolacieho konania v tejto veci prvýkrát vyvstáva otázka, či nariadenie č. 1/2003 priznáva Komisii právomoc, aby si v rámci kartelovej inšpekcie okrem nahliadnutia a posúdenia údajov v ich pôvodnej podobe a na mieste v rámci obchodných priestorov dotknutého podniku, vyhotovila príslušné kópie a relevantné dokumenty následne vyhodnotila z hľadiska predmetu a účelu dotknutej inšpekcie vo svojich priestoroch v Bruseli a zahrnula ich do spisového materiálu.

20.

Komisia uplatnila takýto postup v prejednávanej veci a Všeobecný súd ho v napadnutom rozsudku potvrdil. Svojím prvým až tretím odvolacím dôvodom Nexans Všeobecnému súdu vytýka, že sa vo viacerých bodoch dopustil nesprávneho právneho posúdenia.

21.

Nexans na jednej strane kritizuje, že Komisia si vyhotovila kópie údajov bez toho, aby najskôr posúdila ich relevantnosť pre predmet a účel konania (prvý odvolací dôvod). Na druhej strane Nexans zastáva názor, že Komisia s ohľadom na chýbajúci právny základ nemala právo vykonať inšpekciu v Bruseli, mimo priestorov podniku (druhý odvolací dôvod). Okrem toho samotné rozhodnutie o inšpekcii podľa Nexans nepokrývalo vyššie uvedený postup (tretí odvolací dôvod).

22.

Pred posúdením odvolacích dôvodov je vhodné najskôr načrtnúť, akým spôsobom v tomto konkrétnom prípade prebehla inšpekcia Komisie a následné preskúmanie kópií vyhotovených pri tejto príležitosti.

23.

V zmysle skutkových zistení Všeobecného súdu v bodoch 42 až 47 napadnutého rozsudku, ( 15 ) ktoré Nexans v prebiehajúcom odvolacom konaní nespochybnila, Komisia vykonala inšpekciu v obchodných priestoroch spoločnosti Nexans France v období od stredy 28. januára do piatku 30. januára a v utorok 3. februára 2009, pričom v priestoroch Komisie v Bruseli neskôr preskúmala kópie údajov, ktoré si vyhotovila v priebehu tejto kontroly.

24.

Inšpektori po svojom príchode do priestorov Nexans požiadali o možnosť skontrolovať dokumenty a počítače niektorých zamestnancov, konkrétne pánov R., B. a J. Pán J. bol však v tom čase na dovolenke. S pomocou forenznej informačnej technológie si Komisia následne vyhotovila verné kópie pevných diskov počítačov pánov R., B. a D. v zasadacej miestnosti, ktorá im bola poskytnutá, aby prostredníctvom indexácie bolo možné vyhľadávať podľa kľúčových slov. Indexácia sa mala ukončiť na nasledujúci deň. Na konci prvého dňa zapečatila Komisia kanceláriu pána J. a zasadaciu miestnosť. Na druhý deň pokračovala v preskúmaní informácií na uvedených kópiách. Na konci dňa bola zasadacia miestnosť poskytnutá Komisii taktiež zapečatená.

25.

Počítač pána J. bolo možné preskúmať až po jeho návrate z dovolenky na tretí deň inšpekcie, teda v piatok 30. januára 2009. Najskôr sa neurobila nijaká presná kópia obsahu tohto počítača. S pomocou forenznej informačnej technológie sa však napokon podarilo získať prístup k údajom, dokumentom a emailom, ktoré boli z pevného disku vymazané a bolo možné konštatovať, že tieto dokumenty boli pre vyšetrovanie relevantné. Inšpektori sa rozhodli vyhotoviť si aj vernú kópiu tohto pevného disku, avšak v uvedenom momente vyšetrovania už nemali dostatok času na vyhotovenie takejto kópie. Vyhotovili sa preto kópie vybraných údajov na informatických nosičoch na zápis dát, ktoré boli vložené do obálok, zapečatené a prenesené do Bruselu. Počítač pána J. spolu s dátovými nosičmi nájdenými v jeho kancelárii boli zapečatené a ponechané v skrini v priestoroch spoločnosti Nexans France. Obsah pevných diskov počítačov Komisie použitých na účely vyhľadávania boli následne zmazané, pričom tieto pevné disky viac neobsahovali nijaké údaje použité v priebehu inšpekcie.

26.

Zástupcovia Komisie sa vrátili do priestorov spoločnosti Nexans France v utorok 3. februára 2009, otvorili zapečatenú skriňu a vyhotovili si verné kópie pevného disku počítača pána J., ktoré následne v zapečatených obálkach preniesli do Bruselu.

27.

Komisia potom vo svojich kancelárskych priestoroch v Bruseli 2. marca 2009 v prítomnosti advokátov spoločností Nexans otvorila zapečatené obálky. Údaje zaznamenané na týchto dátových nosičoch Komisia skúmala počas ôsmich dní až do 11. marca 2009 (vrátane). Kancelária, v ktorej sa údaje preskúmavali, bola na začiatku každého dňa odpečatená a na konci zapečatená. Advokáti spoločností Nexans boli po celý čas prítomní. Dokumenty zaznamenané na dátových nosičoch boli preskúmané a inšpektori vytlačili v papierovej podobe tie z nich, ktoré považovali na účely vyšetrovania za relevantné. Druhá papierová kópia, ako aj ich zoznam boli odovzdané advokátom spoločností Nexans. Po skončení týchto postupov sa zmazal obsah pevných diskov počítača, na ktorých pracovali inšpektori Komisie.

28.

V rámci tohto odvolacieho konania odvolateľky uznávajú, že Komisia nezahrnula do spisu nijaké údaje alebo dokumenty, ktoré by najskôr nepreskúmala. Nenamietajú ani nijaké porušenie svojich práv na obhajobu a nespochybňujú, že preskúmavanie údajov, ktorých kópie sa vyhotovili v priebehu inšpekcie v priestoroch spoločností Nexans, v priestoroch Komisie v Bruseli sprevádzali rovnaké procesné záruky (napríklad čo sa týka zapečatenia všetkých predmetov preskúmania a prítomnosti advokátov), ako v prípade, ak by sa tieto údaje posudzovali vo vlastných priestoroch odvolateliek. Odvolateľky sú však presvedčené, že postup Komisie nepatril do rámca právomocí tejto inštitúcie, ktoré jej priznáva nariadenie č. 1/2003. Komisia preto postupovala ultra vires, na čom nič nemení ani samotná skutočnosť, že v konkrétnom prípade (in concreto) nedošlo k zásahu do práv na obhajobu.

29.

Vo svojej podstate sa všetky tri odvolacie dôvody Nexans týkajú otázky, či Komisia v rámci inšpekcie môže vyhotoviť kópie pevných diskov bez toho, aby ich najskôr preskúmala a vytriedila len tie údaje, ktoré sú relevantné pre vyšetrovanie a či takéto kópie následne môže preniesť do svojich vlastných priestorov v Bruseli a tam ich vyhodnotiť. Svojím prvým odvolacím dôvodom Nexans predovšetkým spochybňuje samotnú právomoc Komisie vyhotoviť kópie údajov, ktoré najskôr nevyhodnotila z hľadiska ich relevantnosti pre dotknuté vyšetrovanie.

30.

V tejto súvislosti je nepochybne zmysluplné preskúmať na jednej strane postupy, v rámci ktorých sa vyhotovili kópie údajov bez ich predchádzajúceho preskúmania a na druhej strane ich vyhodnotenie v priestoroch Komisie, a to aj napriek tomu, že tieto postupy bez akýchkoľvek pochybností navzájom úzko súvisia. Možno si totiž skutočne predstaviť, že Komisia si vyhotoví kópie údajov bez toho, aby ich najskôr preskúmala a následne ich vyhodnotí v mieste výkonu inšpekcie. Takto napokon sčasti postupovala aj v prejednávanom prípade. ( 16 ) Uvedeným postupom možno predovšetkým v priebehu inšpekcie opäť uvoľniť pracoviská a pracovné nástroje.

31.

Skôr, ako sa budem zaoberať dôvodnosťou prvého odvolacieho dôvodu, je však najskôr potrebné preskúmať tri námietky Komisie, ktoré uviedla v súvislosti s jeho prípustnosťou a relevantnosťou.

32.

Komisia v prvom rade spochybňuje prípustnosť prvého odvolacieho dôvodu, pretože jeho cieľom je dosiahnuť len opätovné preskúmanie žaloby podanej na Všeobecný súd.

33.

Túto námietku však nemožno prijať, pretože právne otázky, ktoré boli predmetom konania v prvostupňovom konaní, možno opätovne namietnuť v rámci odvolacieho konania, ak odvolateľ spochybňuje výklad alebo uplatnenie práva Únie Všeobecným súdom. ( 17 )

34.

V prejednávanej veci sa prvý odvolací dôvod vzhľadom na otázku, či je Komisia oprávnená vyhotoviť kópie pevných diskov, ktoré predtým nepreskúmala, týka rozsahu právomocí tejto inštitúcie podľa článku 20 ods. 2 nariadenia č. 1/2003, a teda právnej otázky. Odvolateľky sú preto nútené zopakovať svoje príslušné tvrdenia uvádzané v prvostupňovom konaní a odvolávať sa na už uvedené tvrdenia s cieľom získať odpoveď Súdneho dvora na takúto výkladovú otázku.

35.

Komisia taktiež tvrdí, že odvolateľky v rámci prejednávaného odvolania po prvýkrát namietli zásah do profesijného tajomstva advokáta.

36.

Ani táto výhrada neobstojí.

37.

Podľa článku 127 ods. 1 v spojení s článkom 190 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora síce nemožno uvádzať nové žalobné dôvody v štádiu odvolania. ( 18 ) Takýmto spôsobom sa však má len zabrániť tomu, aby sa rozšíril rozsah už uvedených tvrdení v rámci prvostupňovej žaloby. ( 19 )

38.

V prejednávanej veci tvrdenie, v zmysle ktorého môže dôjsť v prípade vyhotovenia kópií dokumentov bez ich predchádzajúceho preskúmania k zásahu do profesijného tajomstva advokáta, pretože by sa v tejto súvislosti mohli vyhotoviť aj kópie takých dokumentov, ktoré sú chránené takýmto dôverným právom, úzko súvisí s prvým odvolacím dôvodom do tej miery, že nejde o samostatný odvolací dôvod. Práve naopak, takáto argumentácia dopĺňa výhrady voči postupu spočívajúcemu vo vyhotovení kópií údajov bez ich predchádzajúceho posúdenia a s tým spojeným dôsledkom.

39.

Komisia sa napokon domnieva, že prvý odvolací dôvod je neúčinný (teda „inopérant“), pretože odvolateľky nespochybňujú závery Všeobecného súdu, ktoré vyslovil v bodoch 52 až 59 napadnutého rozsudku. Vyhotovenie kópií údajov sa v zmysle týchto konštatovaní považuje len za technicky nevyhnutný medzistupeň z hľadiska indexácie týchto údajov a Komisia v každom prípade do vyšetrovacieho spisu nezahrnula nijaký dokument, ktorý by najskôr nepreskúmala z hľadiska jeho relevantnosti. Podľa názoru Komisie by preto už ani samotné konštatovanie, že vyhotovenie kópií bolo neprípustné, neodôvodňovalo nepoužiteľnosť predmetných dôkazných prostriedkov.

40.

Táto námietka sa taktiež musí zamietnuť.

41.

Na jednej strane ide o otázku, či je opravný prostriedok v celom rozsahu alebo sčasti neúčinný (a teda „inopérant“), t. j. o otázku dôvodnosti tohto opravného prostriedku, a preto na ňu nemožno odpovedať nezávisle od posúdenia dôvodnosti jednotlivých výhrad uvedených v odvolaní. ( 20 )

42.

Na druhej strane by zistenie, že Komisia nemala právomoc vyhotoviť kópie údajov bez ich predchádzajúceho posúdenia mohlo nepochybne ovplyvniť jednak platnosť napadnutého rozsudku, a jednak platnosť sporného rozhodnutia. Aj keď totiž Komisia po skončení svojho postupu zahrnula do vyšetrovacieho spisu len preskúmané dokumenty, táto skutočnosť nič nemení na tom, že vyhotovením mnohých kópií pevných diskov sa najskôr umožnilo ich premiestnenie do Bruselu a následne získanie relevantného dôkazného materiálu na tomto mieste. Ak by pôvodné vyhotovenie kópií nepatrilo do rozsahu právomocí Komisie, vznikla by nevyhnutne otázka o použiteľnosti takéhoto dôkazného materiálu, na ktorom sa zakladá sporné rozhodnutie.

43.

Prvý odvolací dôvod je preto prípustný a ak by sa preukázala jeho dôvodnosť, mohol by prípadne odôvodňovať zrušenie napadnutého rozsudku a sporného rozhodnutia.

44.

Hlavná výhrada, ktorú Nexans uvádza v rámci prvého odvolacieho dôvodu, je založená na predpoklade, že jednak zo znenia a jednak zo systematiky článku 20 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 vyplýva obligatórna postupnosť jednotlivých krokov, ktoré sa uskutočnia v priebehu inšpekcie. V zmysle tejto postupnosti sa všetky údaje a dokumenty, do ktorých sa v podniku nahliadne najskôr v prvom kroku, preskúmajú z hľadiska ich relevantnosti pre predmetnú inšpekciu, pričom následne v druhom kroku sa vyhotovia výlučne kópie tých údajov a dokumentov, ktoré boli považované za relevantné, a teda sa majú zahrnúť do spisu v konaní.

45.

Všeobecný súd toto tvrdenie v bodoch 52 až 59 napadnutého rozsudku v zásade odmietol s odôvodnením, že z článku 20 ods. 2 písm. b) a c) nariadenia č. 1/2003 nemožno vyvodiť záver, že právomoc Komisie vyhotovovať kópie z obchodných kníh a záznamov kontrolovaného podniku sa obmedzuje len na tie obchodné knihy a záznamy, ktoré už boli kontrolované. Práve naopak, vyhotovovanie kópií bez predchádzajúceho skúmania patrí do rozsahu právomocí podľa článku 20 ods. 2 písm. b) a c) nariadenia č. 1/2003 v rozsahu, v akom vyhotovenie týchto kópií slúži na účely výkonu inšpekcie a najmä indexácie údajov s pomocou informačnej technológie a v konečnom dôsledku neboli do vyšetrovacieho spisu zaradené nijaké dokumenty bez toho, aby sa najskôr overila ich relevantnosť vo vzťahu k predmetu inšpekcie.

46.

V súvislosti s týmito úvahami nemožno konštatovať nesprávne právne posúdenie.

47.

V tomto ohľade treba v prvom rade poznamenať, že tvrdenia Nexans vychádzajúce zo znenia článku 20 ods. 2 písm. b) a c) nariadenia č. 1/2003 síce platia v prípade jazyka prebiehajúceho konania o odvolaní v tejto veci, konkrétne angličtiny, ako aj v prípade niektorých ďalších jazykových znení, avšak s ohľadom na celkové posúdenie všetkých jazykových znení nariadenia č. 1/2003 napokon neobstoja.

48.

Nexans totiž tvrdí, že z použitia pojmov „z [z týchto – neoficiálny preklad] obchodných kníh a záznamov“ v dotknutých jazykových zneniach článku 20 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 1/2003 vyplýva, že právomoc vyhotovovať kópie upravená v tomto ustanovení sa vzťahuje len na kontrolované obchodné knihy a záznamy už uvedené v písmene b) tohto odseku.

49.

Komisia sa naopak domnieva, že použitie pojmov „z [z týchto – neoficiálny preklad] obchodných kníh a záznamov“ v dotknutých jazykových zneniach článku 20 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 1/2003 možno vysvetliť tým, že sa má prihliadať na obchodné knihy a „ďalšie podklady“ uvedené v písmene b) tohto odseku.

50.

Pri podrobnejšom preskúmaní však možno dospieť k záveru, že tak prvá, ako aj druhá argumentácia nachádza oporu len v niektorých, nie však vo všetkých jazykových zneniach článku 20 ods. 2 písm. b) a c) nariadenia č. 1/2003 a že z celkového prehľadu týchto jazykových znení vyplýva nejasný obraz o súvislostiach uvedených v tomto ustanovení. Na jednej strane sa totiž vo väčšine ( 21 ), nie však vo všetkých ( 22 ) jazykových zneniach článku 20 ods. 2 písm. c) používa pojem „tieto“ alebo iné podobné pojmy odkazujúce na vyššie uvedené písmeno b) daného odseku a na druhej strane sa v niektorých jazykových zneniach písmena c) opakuje pojem použitý v predchádzajúcom písmene b) „obchodné podklady“ ( 23 ).

51.

Výklad, podľa ktorého by bolo možné v súlade s článkom 20 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 1/2003 kopírovať len dokumenty, ktoré sa podrobili kontrole podľa písmena b) tohto odseku, v tomto ohľade nachádza oporu len v portugalskom jazykovom znení článku 20 ods. 2 písm. c), pretože v tomto ustanovení sa hovorí o „kontrolovaných dokumentoch“ ( 24 ). Vzhľadom na nejasnosti vyplývajúce zo všetkých ostatných jazykových znení však nemožno pri skúmaní úmyslu autora tohto ustanovenia vychádzať len z portugalského jazykového znenia. ( 25 )

52.

Za takýchto okolností treba naopak konštatovať, že len zo samotného znenia článku 20 ods. 1 písm. b) a c) jednoducho nemožno vyvodiť, či sa právomoc upravená v písmene c) vzťahuje alebo nevzťahuje len na prekontrolované dokumenty podľa písmena b). Pre zistenie relevantného úmyslu autora tohto ustanovenia je preto potrebné vychádzať zo systematiky a súvislostí právnej úpravy, ktorej je súčasťou, ako aj z cieľov sledovaných touto právnou úpravou. ( 26 )

53.

V tomto ohľade treba predovšetkým zdôrazniť, že Komisia disponuje najmä právomocami pri výkone inšpekcie upravenými v nariadení č. 1/2003, ktorými sa jej má umožniť plnenie úlohy ochraňovať spoločný trh pred skresľovaním hospodárskej súťaže a sankcionovať prípadné porušenia pravidiel hospodárskej súťaže na tomto trhu. ( 27 )

54.

Na druhej strane treba pripomenúť, že v kartelovom práve sa sporný postup síce začína až v okamihu oznámenia jednotlivých bodov sťažnosti, Súdny dvor však výslovne konštatoval, že právo na obhajobu dotknutých podnikov sa musí dodržať už v rámci predbežných vyšetrovaní. Ako totiž Všeobecný súd uviedol v bode 80 napadnutého rozsudku, je dôležité sa vyhnúť tomu, aby boli práva na obhajobu nenapraviteľne porušené v rámci predbežných vyšetrovaní. To platí najmä v prípade inšpekcií, ktoré môžu byť rozhodujúce pre zabezpečenie dôkazov o protiprávnosti správania podnikov. ( 28 ) Právomoci, ktorými Komisia disponuje v rámci inšpekcie, sú preto presne vymedzené. ( 29 )

55.

V zmysle vyššie uvedeného podliehajú právomoci Komisie prísnym požiadavkám dôvodnosti. Komisia v tomto štádiu konania síce ešte nie je povinná zabezpečiť úplnú a konečnú právnu kvalifikáciu skutkových okolností, ktoré sa dotknutému podniku vytýkajú, ( 30 ) a má tiež právo vyhľadávať zdroje informácií, ktoré ešte nie sú známe alebo v celom rozsahu identifikované. ( 31 ) V rámci svojich rozhodnutí o inšpekcii je však povinná uviesť predmet a účel danej inšpekcie, aby sa takýmto spôsobom umožnilo dotknutým podnikom pochopiť rozsah ich povinností spolupráce pri zachovaní ich práva na obhajobu. ( 32 ) Komisia preto musí čo najpresnejšie uviesť, čo hľadá a čoho sa má týkať inšpekcia, a v žiadnom prípade nesmie vykonávať inšpekcie úplne náhodne, bez konkrétneho podozrenia, tzv. „fishing expeditions“ ( 33 ).

56.

Komisia teda v rámci inšpekcie môže vyhľadávať len tie dokumenty, ktoré sa týkajú predmetu a účelu inšpekcie uvedeného v rozhodnutí o inšpekcii, a do spisu smie zahrnúť len také dokumenty, ktoré bude neskôr možné použiť ako dôkazné prostriedky. Len takýmto spôsobom sa totiž môže zabezpečiť, že v nadchádzajúcom kartelovom konaní sa nepoužijú nijaké dôkazy, ktoré by sa získali v rozpore s právom podniku na obranu. ( 34 ) Preto aj náhodné nálezy Komisie v rámci inšpekcie, ktoré sa týkajú iného predmetu, ako je predmet tejto inšpekcie, možno použiť len ako odôvodnené podozrenie a podnet na začatie vyšetrovania s iným predmetom. ( 35 )

57.

Vzhľadom na tieto skutočnosti je preto vylúčené, aby Komisia zahrnula do spisového materiálu a neskôr použila ako dôkazné prostriedky také dokumenty, ktoré najskôr neposúdila z hľadiska ich relevantnosti pre predmet dotknutej inšpekcie. V opačnom prípade by sa totiž dotknutým podnikom odňala podstata procesných záruk a pripustila by sa možnosť použitia nezákonne získaných dôkazných prostriedkov.

58.

V tomto ohľade možno zo systematiky článku 20 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 nepochybne vyvodiť logickú postupnosť jednotlivých procesných úkonov, ktoré sa majú vykonať v rámci inšpekcie v tom zmysle, že údaje a dokumenty sa v každom prípade musia preskúmať z hľadiska ich relevantnosti pre predmet daného vyšetrovania skôr, ako sa zahrnú do spisového materiálu Komisie. Na rozdiel od argumentácie Nexans však na základe článku 20 ods. 2 nemožno určiť obligatórny chronologický postup, v rámci ktorého by sa údaje vždy museli preskúmať ešte predtým, ako bude možné vyhotoviť príslušné kópie. To platí najmä v tom prípade, ak sa kópie najskôr vyhotovia len na účely ich následného preskúmania.

59.

V takomto prípade by nepochybne došlo k neprimeranému obmedzeniu právomocí Komisie, ak by sa jej odmietla možnosť vyhotoviť si kópie údajov bez ich predchádzajúceho preskúmania, ak sa zabezpečí, že v tejto súvislosti ide len o technický medzistupeň patriaci do rámca preskúmania týchto údajov a v konečnom dôsledku sa do spisového materiálu nezahrnú nijaké dokumenty, ktoré by sa najskôr nepreskúmali. Odvolateľky nespochybňujú, že v prejednávanom prípade šlo o takúto situáciu. ( 36 )

60.

Je zjavné, že pri výkone inšpekcie dochádza k zásahu do súkromia podniku a požiadavka ochrany pred svojvoľnými a neprimeranými zásahmi verejnej moci do osobného života fyzických a právnických osôb predstavuje všeobecnú základnú zásadu práva Únie, ( 37 ) ktorá je v súčasnosti predmetom právnej úpravy článku 7 Charty základných práv Európskej únie.

61.

To však neznamená, že právomoci Komisie sa v rámci článku 20 nariadenia č. 1/2003, ako tvrdí Nexans, majú per se vykladať reštriktívne. Práve naopak, tieto právomoci sa majú vykladať a uplatňovať takým spôsobom, aby sa zaručila prísna ochrana práv dotknutých podnikov. Obmedzenia, ktorým podlieha výkon právomocí Komisie v tomto ohľade, totiž nie sú samoúčelné, ale ich prostredníctvom sa má zaručiť ochrana takýchto práv. ( 38 )

62.

Práva na obhajobu, ako aj ochrana práv, na ktoré sa odvoláva Nexans, ku ktorým patrí profesijné tajomstvo advokáta alebo právo na ochranu súkromného života, ktoré je predmetom súbežne vedeného konania vo veci Prysmian a Prysmian Cavi e Sistemi/Komisia ( 39 ), sú však zaručené, ak Komisia tak ako v prejednávanej veci síce vyhotoví kópie údajov bez ich predchádzajúceho preskúmania, avšak tieto údaje vyhodnotí z hľadiska ich relevantnosti pre predmet inšpekcie pri prísnom zachovaní príslušných procesných záruk dotknutých podnikov, t. j. výlučne v prítomnosti ich advokátov, pričom do spisového materiálu zahrnie len tie dokumenty, ktoré považuje na tento účel za relevantné, a zvyšné skopírované údaje sa vymažú.

63.

Aj keby sa totiž na obchodných pevných diskoch nachádzali osobné údaje, resp. informácie chránené profesijným tajomstvom advokáta, z ktorých sa v prvom kroku vyhotovili kópie, dokumenty, ktoré by mohli slúžiť ako dôkaz, sa preskúmajú a vytriedia od ostatných údajov, pričom tieto posledné uvedené údaje sa vymažú tak, ako aj v prejednávanom prípade. ( 40 ) Takéto vyhotovenie kópií na účely ich preskúmania nezasahuje do práv viac ako samotné preskúmanie.

64.

Na rozdiel od podprahových výhrad odvolateliek Komisia v zmysle tvrdení, ktoré uviedla v rámci prebiehajúceho odvolacieho konania a ktoré odvolateľky nespochybňujú, „nevysala“ v žiadnom prípade svojvoľným spôsobom a bez akéhokoľvek rozlišovania všetky údaje nachádzajúce sa na dátových nosičoch a diskoch, a to doslova naslepo, akoby používala obrovský vysávač na údaje. Komisia si naopak vyhotovila kópie len tých údajov, ktoré najskôr vyhodnotila ako potenciálne relevantné pre predmet vyšetrovania, pretože sa nachádzali v počítačoch alebo na nosičoch údajov, ktoré zohrávali kľúčovú úlohu v rámci údajného protiprávneho konania, ktoré mala v rámci inšpekcie preskúmať. ( 41 )

65.

Ako ďalej Komisia správne uvádza, indexácia údajov pomocou informačnej technológie a následný náhľad do takýchto indexovaných údajov môžu byť časovo náročné. Uvedené platí o to viac, že podniky v súčasnosti ukladajú v elektronickej podobe veľké množstvo údajov. Vyhotovenie kópií údajov sa preto javí ako logické s cieľom bezprostredne uvoľniť zariadenia alebo nosiče údajov, na ktorých boli tieto údaje pôvodne uložené, a teda ich neblokovať počas celého priebehu inšpekcie.

66.

Všeobecný zákaz vyhotovovania kópií údajov, ktoré sa najskôr nepreskúmali, v tomto ohľade vyznieva ako neúčelné a v konečnom dôsledku neprimerané sťaženie výkonu právomocí Komisie pri výkone inšpekcie, ktoré prekračuje rámec toho, čo je potrebné pre ochranu práv dotknutého podniku. Takýto zákaz by nad potrebnú mieru obmedzoval praktický výkon inšpekcií, ktoré sú nevyhnutným nástrojom Komisie ako ochrankyne Zmlúv pri plnení jej úloh v oblasti hospodárskej súťaže. ( 42 )

67.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto treba konštatovať, že Komisia má na základe článku 20 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 1/2003 právo vyhotovovať kópie údajov ako medzistupeň predchádzajúci vyhodnoteniu dotknutých údajov, ak sa takýto postup javí z hľadiska výkonu inšpekcie ako účelný, na záver sa do spisového materiálu nezahrnú nijaké údaje, ktoré by sa najskôr nevyhodnotili z hľadiska relevantnosti pre predmet danej inšpekcie a všetky ostatné údaje sa po ich nahliadnutí vymažú. Ak sa zaručí takýto postup, nie je potrebné od Komisie žiadať, aby preukázala, že vyhotovovanie kópií údajov bolo nielen účelné, ale navyše aj nutné, pretože by inšpekciu nebolo možné vykonať bez predchádzajúceho vyhotovenia kópií týchto údajov.

68.

V súlade s vyššie uvedenými úvahami sa prvý odvolací dôvod musí zamietnuť ako nedôvodný.

69.

Na základe vyššie uvedených úvah však ešte nemožno odpovedať na otázku, či je Komisia následne povinná skúmať údaje v priestoroch podniku alebo či naopak smie takéto údaje vyhodnotiť vo svojich vlastných priestoroch v Bruseli.

70.

Proti preskúmaniu v priestoroch Komisie sa odvolateľky bránia svojím druhým a tretím odvolacím dôvodom, a to najmä s odkazom na znenie článku 20 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1/2003, na systematický nesúlad v prípade rozširujúceho výkladu a tiež na znenie samotného rozhodnutia o inšpekcii.

71.

Všeobecný súd argumentáciu Nexans, v zmysle ktorej Komisia nemá právomoc skúmať kópie údajov, ktoré v priebehu inšpekcie vyhotovila v priestoroch podniku, následne vo svojich priestoroch v Bruseli, odmietol v bodoch 60 až 64 napadnutého rozsudku v zásade s odôvodnením, že z článku 20 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 1/2003 nemožno vyvodiť, že by sa preskúmanie obchodných kníh a podkladov podniku muselo vykonať výlučne v jeho priestoroch. Komisia je navyše povinná na základe tohto ustanovenia pri kontrole dokumentov vo svojich priestoroch dodržiavať rovnaké záruky, ako sú záruky, ktoré sú jej uložené pri kontrole na mieste, čo v prejednávanom prípade bolo splnené.

72.

Ani tieto úvahy nevychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia.

73.

V tomto ohľade na rozdiel od názoru Nexans nemožno zo znenia článku 20 ods. 1 nariadenia č. 1/2003, v zmysle ktorého Komisia „môže vykonávať všetky nevyhnutné inšpekcie podnikov“ vyvodiť, že celá inšpekcia sa musí nevyhnutne vykonať výlučne v priestoroch podniku.

74.

Znenie článku 20 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 síce prostredníctvom pojmu „podnikov“ odkazuje na súvislosť s priestormi kontrolovaného podniku. Taký záver je však logický, pretože inšpekcia sa na začiatku vykonáva výlučne v priestoroch podniku. Na rozdiel od toho však predmetná formulácia nevylučuje, aby sa kópie údajov vyhotovené v priestoroch podniku následne preskúmali v priestoroch Komisie z hľadiska ich relevantnosti pre predmet danej inšpekcie.

75.

Rovnaký záver platí aj pre všeobecnú systematiku článku 20 ods. 2 nariadenia č. 1/2003. Z tejto systematiky vyplýva, že normotvorca mal prijatím tohto ustanovenia v úmysle upraviť potrebné právomoci (vstup do priestorov, preskúmanie dokumentov, vyhotovovanie kópií, zapečatenie priestorov a podkladov, ako aj vypočutie zástupcov podniku) pre výkon inšpekcií Komisiou v priestoroch dotknutého podniku. Ani takýto úmysel však nevylučuje, aby inšpekcia, ktorá sa začala v priestoroch podniku, pokračovala ďalej v priestoroch Komisie.

76.

Nezdá sa totiž, že by takéto pokračovanie inšpekcie v priestoroch Komisie na rozdiel od výkonu inšpekcie v priestoroch podniku, samo osebe dodatočne zasahovalo do práv dotknutého podniku natoľko závažným spôsobom, že by bolo na tento účel potrebné prijať výslovnú úpravu takejto právomoci a vylúčiť implicitný postup a odvodenie predmetných právomocí z článku 20 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1/2003, ak sa budú vykladať v súlade s požiadavkou ochrany práv dotknutých podnikov.

77.

O takýto prípad ide o to viac, že právomoci upravené v nariadení č. 1/2003, ako už bolo uvedené, majú Komisii umožniť účinne bojovať so správaním, ktoré odporuje pravidlám hospodárskej súťaže. ( 43 ) Práve s ohľadom na nadobudnutie účinnosti nariadenia č. 1/2003, narastajúci objem elektronických údajov vytváraných a ukladaných podnikmi, sa preto nepochybne javí ako dôvodné, aby sa Komisii umožnilo vykonať časovo náročné preskúmanie takýchto údajov v jej vlastných priestoroch, aby zamestnanci neboli nad nevyhnutnú mieru viazaní na priestory kontrolovaného podniku, s čím by sa okrem iného mohli spájať vysoké náklady.

78.

Z tohto hľadiska síce nie je potrebné obmedziť právomoc Komisie skúmať údaje v rámci vlastných priestorov len na prípady, keď napríklad z technických dôvodov nie je možné posúdiť predmetné dáta v mieste inšpekcie. Postup Komisie spočívajúci v preskúmavaní údajov v jej vlastných priestoroch a nie v rámci priestorov dotknutého podniku však musí byť s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu účelný a odôvodnený, napríklad tým, že aj keď Komisia určitý čas skúmala dokumenty na mieste výkonu inšpekcie, stále ešte musí posúdiť veľký objem údajov.

79.

V prejednávanom prípade vyplýva príslušné odôvodnenie z tej skutočnosti, že sporné údaje sa sprístupnili až na konci kontroly v podniku. ( 44 ) Zároveň sa preskúmanie v priestoroch Komisie javí ako odôvodnené v prípade, ak podnik, tak ako v tomto prípade, zastupujú advokáti so sídlom v Bruseli, ktorí sa môžu na skúmaní údajov zúčastniť bez väčších ťažkostí.

80.

Odvolateľky naopak neuvádzajú nijaké skutočnosti, ktorými by bolo možné preukázať, že v prejednávanej veci nebolo účelné pokračovať v inšpekcii v priestoroch Komisie, ale že takýto postup sa mal pripísať len „pohodlnosti“ Komisie.

81.

Rovnako ako v súvislosti s vyššie uvedeným vyhotovovaním kópií údajov, ( 45 ) je však aj v súvislosti s preskúmaním týchto údajov v priestoroch Komisie nevyhnutné, aby sa takýto postup nespájal so zásahom do práv dotknutých podnikov na obhajobu.

82.

V tejto súvislosti, ako správne poznamenal Všeobecný súd v bode 60 napadnutého rozsudku, sa pri kontrole údajov v priestoroch Komisie musia dodržiavať rovnaké procesné záruky v prospech kontrolovaných podnikov, ako v prípade kontroly vykonávanej v ich vlastných priestoroch. V zmysle vyššie uvedeného je totiž v rámci inšpekcie rozhodujúce, aby sa do spisového materiálu zahrnuli len tie dokumenty, ktoré sú preukázateľne relevantné pre predmet a účel inšpekcie, ktoré sa uvádzajú v rozhodnutí o inšpekcii, pretože len takýmto spôsobom sa zaručí, že sa v priebehu nasledujúceho konania nepoužijú nijaké dôkazné prostriedky, ktoré sa získali v rozpore s právami dotknutých podnikov. ( 46 ) V tomto ohľade je nevyhnutné, aby boli advokáti dotknutých podnikov po celý čas prítomní pri nahliadaní Komisie do všetkých údajov a dokumentov a mohli preskúmať, ktoré dokumenty považovala Komisia za relevantné.

83.

Skutočnosť, že Komisia si kópie údajov vyhotovených v podniku odnesie do svojich priestorov v Bruseli a tam ich preskúma, teda nemôže v žiadnom prípade viesť k tomu, že sa tieto údaje vyjmú spod kontroly dotknutého podniku a že Komisia do nich nahliadne podľa svojho vlastného uváženia. Musí sa naopak zaručiť, že Komisia zabezpečí prevoz týchto údajov v zapečatenej podobe a následne do nich nahliadne v prítomnosti advokátov podniku tak, ako v prejednávanom prípade. ( 47 ) Prostredníctvom takéhoto premiestnenia zapečatených údajov, ako správne poznamenala Komisia počas pojednávania, sa vytvára kontinuita v rámci inšpekcie, ktorá sa začala v priestoroch podniku a pokračovala v priestoroch Komisie.

84.

Navyše by odporovalo aj požiadavke ochrany práv kontrolovaného podniku na obhajobu, ak by sa výkon inšpekcie v priestoroch Komisie v Bruseli spájal pre dotknutý podnik so vznikom neprimeraných ťažkostí alebo nákladov. Podniky sú totiž v rámci inšpekcií vykonávaných Komisiou povinné dodržiavať povinnosť spolupráce. Takáto spolupráca sa však musí obmedzovať len na primerané požiadavky spolupráce a nesmie viesť k nadmernému zaťaženiu podniku. ( 48 )

85.

V tomto ohľade Nexans uvádza, že ak bola Komisia v súlade s článkom 20 ods. 2 písm. b) a c) nariadenia č. 1/2003 oprávnená preskúmať kópie údajov vyhotovené v priestoroch podniku vo svojich priestoroch v Bruseli, musí sa aj právo Komisie vyžadovať odpovede od pracovníkov kontrolovaného podniku v zmysle písmena e) tohto odseku uplatniť v priestoroch Komisie. Takýto záver je však zjavne nezlučiteľný s vyčerpávajúcou právnou úpravou vyšetrovacích právomocí Komisie.

86.

S ohľadom na znenie predchádzajúceho ustanovenia článku 14 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 17 ( 49 ) sa musí konštatovať, že prechodná úprava uvedená v tomto ustanovení, v zmysle ktorej možno ústne vysvetlenia žiadať „ihneď“, sa v novom znení článku 20 ods. 2 písm. e) nariadenia č. 1/2003 už viac neuvádza. Vzhľadom na túto skutočnosť sa nezdá, že by bolo na základe tohto ustanovenia per se vylúčené vykonávať výsluch spolupracovníkov podniku v priestoroch v Bruseli. Takýto záver platí len v rozsahu, v akom s tým súvisiaca námaha, ktorú musí podnik vynaložiť, nie je neprimeraná.

87.

Rovnako nesmie potrebná prítomnosť advokátov dotknutého podniku v Bruseli počas priebehu inšpekcie v priestoroch Komisie a predovšetkým s tým spojené náklady predstavovať pre tento podnik neprimeranú záťaž v porovnaní s výkonom kontroly v ich vlastných priestoroch.

88.

V prejednávanej veci však Nexans nepredkladá nijaké dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že inšpekcia v priestoroch Komisie neprimeraným spôsobom zaťažila dotknutý podnik a v tomto ohľade nie sú k dispozícii ani iné relevantné skutočnosti.

89.

Napokon výklad článku 20 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1/2003, v zmysle ktorého je Komisia oprávnená pokračovať v inšpekcii vo svojich vlastných priestoroch, na rozdiel od argumentácie Nexans, neodporuje ani iným ustanoveniam tohto nariadenia.

90.

Podľa Nexans by článok 21 ods. 4 nariadenia č. 1/2003, ktorý v súvislosti s výkonom „inšpekcie v iných priestoroch“ odkazuje na právomoci vyplývajúce z článku 20 ods. 2 písm. a) až c) nariadenia č. 1/2003 stratil svoj význam, ak by už zo samotného znenia článku 20 bolo možné vyvodiť záver, že Komisia má právo skúmať dokumenty aj mimo priestorov podniku.

91.

Ako správne poznamenáva Komisia, článok 21 nariadenia č. 1/2003 však upravuje úplne inú situáciu, ako v prípade inšpekcie podľa článku 20 tohto nariadenia. Článok 21 totiž Komisii priznáva právomoc vykonávať inšpekcie a získavať dôkazný materiál v iných priestoroch ako v obchodných priestoroch podniku, napr. v obydliach alebo dopravných prostriedkoch pracovníkov podniku, a v tomto ohľade odkazuje na právomoci vyplývajúce z článku 20 ods. 2 písm. a) až c). Výklad článku 20 ods. 2 písm. b), v zmysle ktorého môže kontrola kópií údajov vyhotovených v súlade s písmenom c) tohto ustanovenia pokračovať aj mimo priestorov podniku, teda nemá nijaký vplyv na pôsobnosť článku 21 nariadenia č. 1/2003.

92.

Na záver preto treba konštatovať, že Komisia je na základe článku 20 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1/2003 oprávnená pri výkone inšpekcie preskúmať kópie údajov vyhotovených v priestoroch podniku následne vo svojich vlastných priestoroch, ak je takýto postup s ohľadom na výkon príslušnej inšpekcie účelný a kontrolovanému podniku sa zaručí právo na obhajobu rovnakým spôsobom, ako v prípade výkonu inšpekcie v jeho vlastných priestoroch. Ak sa poskytnú takéto záruky, nie je nad rámec vyššie uvedeného potrebné od Komisie žiadať dôkaz o tom, že inšpekciu nemohla vykonať v priestoroch podniku.

93.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že sa musí zamietnuť aj druhý odvolací dôvod ako nedôvodný.

94.

Svojím tretím odvolacím dôvodom odvolateľky namietajú, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď odmietol tvrdenie, v zmysle ktorého obmedzenie právomocí Komisie na výkon inšpekcie na priestory Nexans vyplýva už zo samotného rozhodnutia o inšpekcii. V tomto rozhodnutí sa totiž uvádza, že „inšpekcia sa môže vykonať na všetkých miestach pod kontrolou podniku, a najmä v kanceláriách na adrese:…“ ( 50 ).

95.

Všeobecný súd toto tvrdenie v bode 67 napadnutého rozsudku odmietol s odôvodnením, že z rozhodnutia o inšpekcii síce vyplýva, že inšpekcia mohla prebiehať na uvedených miestach, čo však neznamená, že ju bolo možné vykonať výlučne len v týchto priestoroch. Rozhodnutie o inšpekcii teda Komisii neznemožnilo, aby pokračovala vo výkone inšpekcie v Bruseli.

96.

Na rozdiel od tvrdení Nexans sa takýto záver nezakladá na nesprávnom právnom posúdení.

97.

Ako správne uvádza Komisia s odkazom na rozsudok Všeobecného súdu vo veci Minoan Lines/Komisia, citovaný Nexans, účel takejto zmienky totiž spočíva iba v tom, aby sa Komisii umožnilo vstúpiť do priestorov uvedeného právneho subjektu, ale len do týchto priestorov. To znamená, že Komisia na základe takéhoto rozhodnutia nesmie vstúpiť do priestorov iného ako označeného právneho subjektu a vykonať v nich inšpekciu. ( 51 )

98.

Rozhodnutie o inšpekcii teda nevylučuje, aby Komisia kópie údajov, ktoré si vyhotovila v podniku uvedenom v tomto rozhodnutí, následne vyhodnotila vo svojich vlastných priestoroch, ak sa aj na tomto mieste zaručí, že príslušné údaje sa v nijakom okamihu neodnímu spod kontroly tohto podniku, tak ako v prejednávanom prípade. ( 52 )

99.

Okrem toho nemožno prijať ani tvrdenie odvolateliek, v zmysle ktorého sa rozhodnutie o inšpekcii muselo vydať na základe článku 21 a nie podľa článku 21 nariadenia č. 1/2003, aby pokrývalo aj kontrolu v priestoroch Komisie. Ako už bolo totiž uvedené vyššie, ( 53 ) článok 21 upravuje výkon inšpekcií v iných ako obchodných priestoroch podniku, napr. v obydliach alebo dopravných prostriedkoch pracovníkov podniku, a teda sa týka úplne inej situácie, ako v prípade, ak sa v inšpekcii začatej na základe článku 20 v priestoroch podniku pokračuje v priestoroch Komisie.

100.

Vzhľadom na vyššie uvedené sa musí tretí odvolací dôvod taktiež zamietnuť ako nedôvodný.

101.

Svojím štvrtým a piatym odvolacím dôvodom odvolateľky spochybňujú závery Všeobecného súdu týkajúce sa rozhodnutia o výške pokuty. Štvrtý odvolací dôvod sa týka neobmedzenej právomoci Všeobecného súdu na preskúmanie rozhodnutí, v ktorých Komisia stanovila výšku pokuty, pričom predmetom piateho odvolacieho dôvodu je naopak údajné nesprávne posúdenie Všeobecným súdom.

102.

Odvolateľky v rámci svojho štvrtého odvolacieho dôvodu namietajú, že Všeobecný súd neuplatnil v celom rozsahu svoju neobmedzenú právomoc preskúmať výšku peňažnej pokuty uloženej Komisiou v zmysle článku 261 ZFEÚ v spojení s článkom 31 nariadenia č. 1/2003.

103.

V tomto ohľade treba zdôrazniť, že iba Všeobecný súd má právomoc preskúmať spôsob, akým Komisia v každom konkrétnom prípade posúdila závažnosť protiprávneho správania. Cieľom posúdenia Súdneho dvora v rámci odvolania je na jednej strane preskúmať, či Všeobecný súd z právneho hľadiska správne zohľadnil všetky prvky podstatné pre posúdenie závažnosti konania vzhľadom na článok 101 ZFEÚ a článok 23 nariadenia č. 1/2003, a na druhej strane overiť, či Všeobecný súd z právneho hľadiska dostatočne odpovedal na všetky tvrdenia uvedené na podporu návrhu na zrušenie pokuty alebo na zníženie jej výšky. ( 54 )

104.

V prejednávanej veci je podľa názoru odvolateliek potrebné znížiť základnú sumu pokuty vo výške 15 % relevantného obratu, pretože porušenie podľa nich nemalo nijaký, resp. len obmedzený dopad na relevantný trh. Všeobecný súd však v bode 156 napadnutého rozsudku odkázal na bod 22 usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 (ďalej len „usmernenia z roku 2006“) ( 55 ), v ktorom sa dopad porušenia na trh neuvádza ako kritérium pre rozhodnutie o výške pokuty. Keďže sa Všeobecný súd nevysporiadal s tvrdením odvolateliek a zároveň neuplatnil svoju neobmedzenú právomoc na preskúmanie rozhodnutia, v ktorom Komisia stanovila výšku pokuty, dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia.

105.

Úspech tohto tvrdenia však závisí od toho, či sa bude vychádzať zo znenia bodu 156 napadnutého rozsudku v jazyku konania, teda v angličtine, alebo zo znenia tohto bodu v pracovnom jazyku Všeobecného súdu, teda vo francúzštine, ako aj zo všetkých ostatných jazykových verzií napadnutého rozsudku.

106.

Východiskovým bodom je, že neobmedzená súdna právomoc, ktorá bola súdu Únie priznaná článkom 31 nariadenia č. 1/2003 v súlade s článkom 261 ZFEÚ oprávňuje súd, aby nad rámec jednoduchého preskúmavania zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrušil, znížil alebo zvýšil uloženú pokutu alebo penále. ( 56 )

107.

Hoci výkon tejto neobmedzenej súdnej právomoci neznamená preskúmanie ex offo ( 57 ), súd Únie je povinný na splnenie požiadaviek neobmedzenej právomoci pri preskúmaní v zmysle článku 47 Charty, pokiaľ ide o pokutu, pri výkone právomocí stanovených v článkoch 261 a 263 ZFEÚ preskúmať každú výhradu právnej alebo skutkovej povahy, ktorá má preukázať, že výška pokuty nie je primeraná závažnosti a obdobiu trvania porušenia. ( 58 )

108.

Ak sa vychádza z francúzskeho jazykového znenia a ostatných jazykových verzií napadnutého rozsudku okrem anglickej, na rozdiel od tvrdení odvolateliek sú úvahy Všeobecného súdu uvedené v bode 156 napadnutého rozsudku v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z tejto judikatúry.

109.

Je teda síce pravda, že Všeobecný súd v bode 156 napadnutého rozsudku s odvolaním sa na bod 22 usmernení z roku 2006 odmietol tvrdenie, v zmysle ktorého bola Komisia povinná prihliadnuť na údajne chýbajúci dopad porušenia na trh, a v tomto ohľade konštatoval, že Komisia v zmysle tohto ustanovenia nie je povinná nevyhnutne zohľadniť skutočný dopad na trh alebo jeho neexistenciu ako priťažujúcu alebo poľahčujúcu okolnosť.

110.

Okrem toho však Všeobecný súd vo francúzskom jazykovom znení a ostatných jazykových verziách napadnutého rozsudku okrem anglickej tiež ďalej uviedol, že stačí, aby Komisiou stanovený podiel hodnoty predajov, ktoré sa majú zohľadniť, ako v prejednávanej veci, bol odôvodnený inými skutočnosťami, ktoré môžu mať vplyv na určenie závažnosti v zmysle uvedeného ustanovenia, ako je samotná povaha porušenia, kumulovaný podiel všetkých zúčastnených podnikov a geografický rozsah trhu.

111.

Z týchto úvah vyplýva, že Všeobecný súd tvrdenie o údajne chýbajúcom dopade na trh na rozdiel od názoru Nexans neodmietol len na základe všeobecného odkazu na usmernenia z roku 2006. Vsuvka „ako v prejednávanej veci“ naopak nasvedčuje tomu, že podľa názoru a posúdenia Všeobecného súdu bola výška podielu hodnoty predajov, ktorú Komisia zohľadnila pri výpočte základnej sumy pokuty, bez ohľadu na prípadnú absenciu dopadu na trh, odôvodnená inými okolnosťami uvedenými v usmerneniach z roku 2006, napríklad povahou porušenia. Keďže pracovným jazykom Všeobecného súdu je francúzština, treba vychádzať z toho, že Všeobecný súd vsuvku existujúcu vo francúzskom jazykovom znení „ako v prejednávanej veci“ („comme en l’occurrence“) vložil zámerne, a tým poukázal na posúdenie prejednávanej veci.

112.

Všeobecnému súdu preto nemožno vytýkať, že sa dostatočne nezaoberal argumentáciou Nexans uvedenou v prvostupňovom konaní a že dostatočne neuplatnil svoju neobmedzenú právomoc na preskúmanie rozhodnutí, ktorými Komisia stanovila pokutu. Neuvedenie vsuvky „ako v prejednávanej veci“ v anglickej jazykovej verzii bodu 156 napadnutého rozsudku predstavuje nesprávne právne posúdenie v rozsudku v jazyku konania, ktoré v zásade má viesť k jeho zrušeniu. Bez spornej vsuvky totiž nie je zrejmé, že Všeobecný súd dostatočne vykonal svoju právomoc na neobmedzené preskúmanie pokuty. Podľa toho by sa vec mala vrátiť Všeobecnému súdu na nové preskúmanie. Keďže neuvedenie predmetnej vsuvky sa týka jedine anglickej jazykovej verzie napadnutého rozsudku a je spôsobené jednoznačne chybou v preklade, Všeobecný súd môže túto chybu napraviť ešte pred vydaním rozhodnutia Súdnym dvorom opravou podľa článku 164 svojho rokovacieho poriadku. Toto by malo mať v každom prípade prednosť pred zrušením napadnutého rozsudku a vrátením veci na Všeobecný súd, pretože posledný uvedený postup by konanie iba zbytočne predĺžil a vznikli by ďalšie trovy konania, pričom výsledne by sa nič nezmenilo, pretože Všeobecný súd by žalobu po vrátení veci znovu zamietol s rovnakým odôvodnením, len tentoraz so správnym prekladom. Aby nebola porušená právna ochrana spoločností Nexans, spolu s opravou anglickej jazykovej verzie napadnutého rozsudku musí začať plynúť nová lehota na podanie opravného prostriedku proti opravenej časti tohto rozsudku. Alternatívne by Súdny dvor mohol v tomto konaní účastníkom konania stanoviť lehotu na zmenu ich tvrdení. ( 59 )

113.

Ak by Všeobecný súd napadnutý rozsudok včas opravil a Súdny dvor by teda mohol vychádzať z uskutočneného výkonu právomoci Všeobecného súdu na preskúmanie, tak by sa jeho posúdenie v súvislosti so závažnosťou porušenia vo veci ukázalo ako dôvodné o to viac, že podľa judikatúry Súdneho dvora môže byť sadzba 15 % v prípade dohody o rozdelení trhu odôvodnená už len vzhľadom na samotnú závažnosť porušenia, pretože v tomto prípade ide o jedno z najzávažnejších obmedzení hospodárskej súťaže v zmysle bodu 23 usmernení z roku 2006, ako aj o najnižšiu sadzbu na stupnici trestov stanovených za také porušenia na základe týchto usmernení. ( 60 ) Súdny dvor v tomto ohľade, avšak až po vyhlásení napadnutého rozsudku, vo svojom rozsudku z 26. septembra 2018 vo veci Philips a Philips France/Komisia spresnil, že námietka, v zmysle ktorej sa Všeobecný súd nevysporiadal s tvrdením o závažnosti porušenia, nie je relevantná, ak koeficient závažnosti, pre ktorý sa Komisia rozhodla, možno odôvodniť už na základe samotnej povahy takéhoto porušenia. ( 61 )

114.

Vyššie uvedené závery napokon nevyvracia ani rozsudok Súdneho dvora vo veci Infineon Technologies/Komisia ( 62 ), na ktorý odvolateľky dodatočne poukázali.

115.

Súdny dvor v tomto rozsahu síce konštatoval, že Všeobecný súd porušil rozsah svojej neobmedzenej právomoci, pretože sa nevysporiadal s tvrdením spoločnosti Infineon, podľa ktorého Komisia porušila zásadu proporcionality tým, že stanovila výšku uloženej pokuty bez toho, aby zohľadnila obmedzený počet kontaktov, na ktorých sa Infineon zúčastnila. ( 63 )

116.

Konanie vo veci Infineon je však charakteristické tým, že predmetom tohto konania bolo na rozdiel od prípadu Philips ( 64 ), citovaného v bode 113 vyššie a na rozdiel od prejednávanej veci, zohľadnenie rozsahu individuálnej účasti spoločnosti Infeon na spornom porušení, a to najmä s ohľadom na existenciu poľahčujúcich okolností, ktorými možno odôvodniť zníženie pokuty. ( 65 ) Rozsudok vo veci Infineon Technologies/Komisia preto v súlade s výslovným spresnením Súdneho dvora nevyvracia závery prijaté v rozsudku Philips a Philips France/Komisia, na ktoré sa odkazuje v bode 113 vyššie. ( 66 )

117.

Na základe vyššie uvedených úvah preto možno dospieť k záveru, s výhradou včasnej opravy anglickej jazykovej verzie napadnutého rozsudku Všeobecného súdu, že aj štvrtý odvolací dôvod sa musí zamietnuť.

118.

Piaty odvolací dôvod Nexans sa napokon týka posúdenia „európskej vetvy kartelu“ z hľadiska stanovenia výšky pokuty. Ako už bolo uvedené, Komisia zvýšila pre európske podniky základnú sumu pokuty o 2 %, pretože sa okrem rozdelenia trhov medzi európske, japonské a juhokórejské podniky („vetva A/R kartelu“) podieľala aj na ďalšom rozdelení medzi európske podniky. ( 67 )

119.

V konaní pred Všeobecným súdom Nexans spochybňuje, že by v dôsledku európskej vetvy kartelu vznikla ďalšia škoda, ktorá by mohla odôvodňovať takéto navýšenie. Všeobecný súd uvedené tvrdenie odmietol.

120.

V prebiehajúcom odvolacom konaní sa Nexans bráni proti príslušnému záveru Všeobecného súdu uvedenému v bode 182 napadnutého rozsudku. Podľa tohto bodu v rozpore s tvrdeniami Nexans, neexistuje žiadna pochybnosť o tom, že rozdelenie projektov podzemných a podmorských káblov vysokého napätia v rámci „európskej vetvy kartelu“ zvýšilo narušenie hospodárskej súťaže spôsobené v EHP „vetvou AR kartelu“.

121.

Podľa názoru Nexans vychádza tento záver jednak zo zjavne nesprávneho posúdenia a jednak nie je dostatočne odôvodnený. Komisia a Všeobecný súd totiž opomenuli, že Nexans predložila dôkazy o tom, že porušenie nemalo nijaký dopad na celkové európske predaje. Vzhľadom na túto skutočnosť nemožno zvýšenie pokuty odôvodniť len tým, že neexistujú nijaké pochybnosti o závažnejšom narušení hospodárskej súťaže, ktoré vyplynulo z európskej vetvy kartelu. Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď potvrdil zákonnosť uvedeného zvýšenia.

122.

Takéto tvrdenie nie je presvedčivé. Zakladá sa sčasti na zjavne nesprávnom výklade napadnutého rozsudku.

123.

Všeobecný súd totiž predovšetkým v žiadnom prípade nevychádzal z predpokladu, že odvolateľky preukázali absenciu dopadu porušenia na celkové európske predaje. Práve naopak, Všeobecný súd v bode 181 napadnutého rozsudku konštatoval, že „európska vetva kartelu“ zahŕňala ďalšiu dohodu, ktorá prekračovala rámec pravidiel rozdelenia trhu v rámci „vetvy A/R kartelu“.

124.

Vzhľadom na tieto skutočnosti dospel Všeobecný súd v bode 182 napadnutého rozsudku, ako už bolo uvedené, k záveru, že neexistuje žiadna pochybnosť o tom, že narušenie hospodárskej súťaže spôsobené „vetvou A/R kartelu“ sa ešte zvýšilo v rámci „európskej vetvy kartelu“. Nexans v odvolacom konaní nevyvracia uvedené závery Všeobecného súdu a neexistujú ani nijaké dôvody, na základe ktorých by sa bolo možné domnievať, že predmetné konštatovania vychádzajú z prípadného skreslenia dôkazov, ktoré predložila Nexans v prvostupňovom konaní.

125.

Z uvedených dôvodov na jednej strane nie je jasné, do akej miery by mal byť záver Všeobecného súdu uvedený v bode 182 napadnutého rozsudku nedostatočne odôvodnený.

126.

Na druhej strane Všeobecný súd aj po vecnej stránke správne vychádzal z predpokladu, že rozdelenie projektov medzi európske podniky predstavuje dodatočné porušenie k rozdeleniu trhov medzi európske, japonské a juhokórejské podniky. Úzky vzťah medzi obomi vetvami totiž nič nemení na tej skutočnosti, že „európska vetva kartelu“ a „vetva A/R kartelu“ nemá povahu vlastnej dohody so samostatným významom. Takéto rozdelenie v rámci Európy by sa nezávisle od rozdelenia trhov medzi európske, japonské a juhokórejské podniky považovalo za opatrenie obmedzujúce hospodársku súťaž. Všeobecný súd sa preto nedopustil nesprávneho posúdenia, keď konštatoval, že toto „ďalšie“ porušenie by bolo možné v súlade so zákonom potrestať uložením vyššej sankcie.

127.

Aj piaty odvolací dôvod sa preto musí zamietnuť.

128.

Keďže Nexans neuspela so žiadnym z uvádzaných odvolacích dôvodov, musí sa odvolanie v celom rozsahu zamietnuť.

129.

Podľa článku 184 ods. 2 svojho rokovacieho poriadku ak Súdny dvor zamietne odvolanie, rozhodne aj o trovách konania.

130.

Podľa článku 138 ods. 1 a 2 v spojení s článkom 184 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Ak je viac účastníkov konania, ktorí vo veci nemali úspech, Súdny dvor medzi nich rozdelí náhradu trov konania. Keďže Komisia navrhla zaviazať odvolateľky na náhradu trov konania a odvolateľky nemali úspech vo svojich dôvodoch, musia byť zaviazané na náhradu trov konania. Keďže podali odvolanie spoločne, musia tieto trovy konania znášať spoločne a nerozdielne. Bolo by však neprimerané uložiť odvolateľkám povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti so štvrtým odvolacím dôvodom, keďže tento dôvod bol založený na chybnom preklade Súdnym dvorom Európskej únie. Preto všetci účastníci konania najprv znášajú svoje vlastné trovy konania. Následne môžu preskúmať, či si budú voči Súdnemu dvoru Európskej únie uplatňovať náhradu škody.

131.

Na základe vyššie uvedených úvah Súdnemu dvoru navrhujem, aby rozhodol takto: