1

Svojím odvolaním Rada Európskej únie žiada zrušiť rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 9. júna 2016, Growth Energy a Renewable Fuels Association/Rada (T‑276/13, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2016:340), ktorým tento súd jednak vyhlásil za prípustnú žalobu o neplatnosť, ktorú podali združenia Growth Energy a Renewable Fuels Association proti vykonávaciemu nariadeniu Rady (EÚ) č. 157/2013 z 18. februára 2013, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz bioetanolu s pôvodom v Spojených štátoch amerických (Ú. v. EÚ L 49, 2013, s. 10) (ďalej len „sporné nariadenie“), a jednak zrušil toto nariadenie v rozsahu, v akom sa týkalo spoločností Patriot Renewable Fuels LLC, Plymouth Energy Company LLC, POET LLC a Platinum Ethanol LLC, ktoré sú výrobcami bioetanolu a členmi združení Growth Energy, ako aj Renewable Fuels Association.

2

Svojím vzájomným odvolaním Growth Energy a Renewable Fuels Association žiadajú, aby Súdny dvor jednak zrušil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom ním bola ich žaloba uznaná za prípustnú iba v obmedzenej miere, a jednak zrušil sporné nariadenie v rozsahu, v akom sa ich týka, alebo subsidiárne vrátil vec Všeobecnému súdu na nové rozhodnutie o ich žalobných dôvodoch.

3

Všeobecný súd opísal okolnosti predchádzajúce sporu v bodoch 1 až 18 napadnutého rozsudku a pre potreby tohto konania ich možno zhrnúť takto.

4

Na základe sťažnosti, ktorú 12. októbra 2011 podalo združenie európskych výrobcov etanolu z obnoviteľných zdrojov s názvom ePure, de Europese Producenten Unie van Hernieuwbare Ethanol, Európska komisia 25. novembra 2011 uverejnila oznámenie o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu bioetanolu s pôvodom v Spojených štátoch amerických (Ú. v. EÚ C 345, 2011, s. 7), v ktorom oznámila svoj zámer využiť metódu výberu vzorky na účely výberu výrobcov vyvážajúcich zo Spojených štátov amerických, na ktorých sa bude vzťahovať prešetrovanie začaté v rámci tohto postupu (ďalej len „prešetrovanie“).

5

Dňa 16. januára 2012 Komisia oznámila piatim spoločnostiam, členom združení Growth Energy a Renewable Fuels Association, konkrétne Marquis Energy, Patriot Renewable Fuels, Plymouth Energy Company, POET a Platinum Ethanol, že boli vybrané do vzorky vyvážajúcich výrobcov.

6

Dňa 24. augusta 2012 Komisia doručila združeniam Growth Energy a Renewable Fuels Association predbežný informačný dokument o pokračovaní vo prešetrovaní bez prijatia predbežných opatrení a jeho rozšírenie na obchodníkov/výrobcov zmesí. Tento dokument uvádzal, že v danom štádiu nebolo možné posúdiť, či bol bioetanol s pôvodom v Spojených štátoch vyvážaný za dumpingové ceny, z dôvodu, že výrobcovia vybraní do vzorky nerozlišovali medzi domácim a vývozným predajom a že všetok svoj predaj uskutočňovali cez nezávislých obchodníkov/výrobcov zmesí usadených v Spojených štátoch, ktorí potom miešali bioetanol s benzínom a následne ho predávali.

7

Dňa 6. decembra 2012 Komisia zaslala združeniam Growth Energy a Renewable Fuels Association konečný informačný dokument, v ktorom na základe údajov od nezávislých obchodníkov/výrobcov zmesí skúmala existenciu dumpingu poškodzujúceho výrobné odvetvie Európskej únie a uvažovala o uložení konečných opatrení s celoštátnou sadzbou 9,6 % na obdobie troch rokov.

8

Dňa 18. februára 2013 Rada na základe nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 343, 2009, s. 51, ďalej len „základné antidumpingové nariadenie“) prijala sporné nariadenie, ktorým sa ukladá antidumpingové clo na bioetanol nazvaný „etanolové palivo“ s celoštátnou sadzbou 9,5 % na obdobie piatich rokov.

9

Z bodu 16 napadnutého rozsudku vyplýva, že Rada v odôvodneniach 12 až 16 sporného nariadenia konštatovala, že prešetrovaním sa zistilo, že žiaden z výrobcov vybraných do vzorky nevyvážal bioetanol na trh Únie a že predmetný výrobok nepredávali americkí výrobcovia bioetanolu, ale obchodníci/výrobcovia zmesí, ktorí ho vyvážali do Únie, takže na účely dokončenia prešetrovania Rada vychádzala z údajov dvoch obchodníkov/výrobcov zmesí, ktorí boli ochotní spolupracovať.

10

V bode 17 napadnutého rozsudku sa tiež uvádza, že Rada v odôvodneniach 62 až 64 sporného nariadenia vysvetlila, že považovala za vhodné stanoviť celoštátne dumpingové rozpätie, keďže vzhľadom na štruktúru odvetvia bioetanolu a spôsob, akým sa príslušný výrobok vyrába a predáva na trhu v Spojených štátoch a vyváža do Únie, nie je možné stanoviť individuálne dumpingové rozpätia pre výrobcov zo Spojených štátov.

11

Návrhom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 15. mája 2013 podali Growth Energy a Renewable Fuels Association žalobu o neplatnosť sporného nariadenia.

12

Všeobecný súd po tom, čo sčasti uznal prípustnosť žaloby združení Growth Energy a Renewable Fuels Association, vyhovel druhej časti ich prvého žalobného dôvodu založenej na tvrdení, že Rada porušila článok 9 ods. 5 základného antidumpingového nariadenia, a v dôsledku toho zrušil sporné nariadenie v rozsahu, v akom sa týkalo štyroch z piatich amerických výrobcov vybraných do vzorky, ktorí boli členmi týchto dvoch združení.

13

V bodoch 42 až 162 napadnutého rozsudku preskúmal prípustnosť žaloby združení Growth Energy a Renewable Fuels Association tým, že postupne preskúmal podmienky uznania ich práva podať žalobu v postavení združenia, potom ich aktívnu legitimáciu a napokon ich záujem na konaní.

14

Všeobecný súd tak v prvom rade v bodoch 45 až 64 napadnutého rozsudku preskúmal podmienky na uznanie aktívnej legitimácie združení, pričom najskôr pripomenul, že takéto právo môže byť priznané združeniam Growth Energy a Renewable Fuels Association ako združeniam zastupujúcim záujmy amerických výrobcov bioetanolu len v troch prípadoch, t. j. v prípade, že to výslovne stanovuje právny predpis, že podniky, ktoré tieto združenia zastupujú, alebo niektoré z nich, majú vlastnú aktívnu legitimáciu, alebo v prípade, že tieto združenia môžu samy uplatniť záujem na konaní, ktorý im je vlastný.

15

V bodoch 47 a 48 napadnutého rozsudku najskôr konštatoval, že združenia Growth Energy a Renewable Fuels Association sa nemôžu odvolávať na prvú hypotézu, keďže neuviedli žiadne ustanovenie, ktoré by im priznávalo osobitné právo podať žalobu, a ani zo spisu nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by umožňovala dospieť k záveru o existencii takého ustanovenia.

16

Ďalej so zreteľom na druhú hypotézu v bode 50 napadnutého rozsudku rozlíšil štyri kategórie hospodárskych subjektov, ktoré sú členmi združení Growth Energy a Renewable Fuels Association.

17

V tejto súvislosti po prvé v bode 51 napadnutého rozsudku zamietol ako neprípustnú žalobu týchto združení, keďže bola podaná v mene spoločnosti Marquis Energy, hoci táto spoločnosť podala svoju vlastnú žalobu, ktorá bola zaregistrovaná pod číslom T‑277/13.

18

Po druhé v bodoch 52 až 55 napadnutého rozsudku zamietol ako neprípustnú žalobu združení Growth Energy a Renewable Fuels Association z dôvodu, že bola predložená v mene dvoch obchodníkov/výrobcov zmesí bioetanolu, konkrétne Murex a CHS, keďže títo obchodníci/výrobcovia zmesí boli iba „pridruženými“ členmi týchto združení bez hlasovacieho práva. Zastával názor, že tieto dva podniky nemali možnosť uplatňovať svoje záujmy pri ich prípadnom zastúpení zo strany združení, takže tieto združenia nemali aktívnu legitimáciu.

19

Po tretie v bode 56 napadnutého rozsudku uviedol, že je povinný preskúmať, či žaloba združení Growth Energy a Renewable Fuels Association je prípustná v rozsahu, v akom tieto združenia zastupujú na jednej strane štyroch výrobcov vybraných do vzorky okrem skupiny Marquis Energy a na strane druhej každého iného člena okrem štyroch výrobcov vybraných do vzorky, spoločnosti Marquis Energy alebo obchodníkov/výrobcov zmesí Murex a CHS.

20

Všeobecný súd napokon v bode 63 napadnutého rozsudku konštatoval, že v rámci tretej hypotézy treba preskúmať, či Growth Energy a Renewable Fuels Association majú vlastný záujem na konaní ako združenia, ktoré sa zúčastnili na antidumpingovom konaní.

21

Všeobecný súd v druhom rade v bodoch 64 až 154 napadnutého rozsudku preskúmal aktívnu legitimáciu združení Growth Energy a Renewable Fuels Association, pričom postupne skúmal ich samostatnú aktívnu legitimáciu a následne ich aktívnu legitimáciu ako zástupcov amerických výrobcov vybraných do vzorky a napokon ich aktívnu legitimáciu ako zástupcov ich členov odlišných od amerických výrobcov vybraných do vzorky.

22

Všeobecný súd v bodoch 77 až 87 napadnutého rozsudku najskôr konštatoval, že Growth Energy a Renewable Fuels Association boli v rámci tretej hypotézy aktívne legitimované konať vo svojom vlastnom mene z dôvodu procesných záruk, ktoré združeniam priznávajú článok 6 ods. 7, článok 19 ods. 1 a 2, ako aj článok 20 ods. 2, 4 a 5 základného antidumpingového nariadenia, ale len na účely zachovania procesných práv, ktoré uviedli v rámci svojho desiateho žalobného dôvodu.

23

Všeobecný súd ďalej v bodoch 90 až 150 napadnutého rozsudku uviedol, že americkí výrobcovia vybraní do vzorky boli aktívne legitimovaní na konanie proti spornému nariadeniu, a v dôsledku toho dospel k záveru, že žaloba združení Growth Energy a Renewable Fuels Association zastupujúcich svoje vlastné záujmy je prípustná.

24

Po prvé v bodoch 92 až 104 napadnutého rozsudku konštatoval, že americkí výrobcovia vybraní do vzorky boli priamo dotknutí sporným nariadením, pričom v bodoch 105 až 118 uvedeného rozsudku zamietol jednotlivé tvrdenia v opačnom zmysle, ktoré uviedli Rada a Komisia.

25

V rámci svojho preskúmania priamej dotknutosti amerických výrobcov vybraných do vzorky najskôr v bode 92 napadnutého rozsudku pripomenul judikatúru, podľa ktorej spoločnosť, na ktorej výrobky sa vzťahuje antidumpingové clo, je priamo dotknutá nariadením zavádzajúcim toto antidumpingové clo, keďže dané nariadenie ukladá colným orgánom členských štátov povinnosť vyberať clo bez toho, aby mali akúkoľvek mieru voľnej úvahy.

26

Následne v bodoch 93 až 104 napadnutého rozsudku uviedol, že americkí výrobcovia vybraní do vzorky boli priamo dotknutí antidumpingovým clom zavedeným sporným nariadením z dôvodu, že vyrábajú výrobok, ktorý od nadobudnutia účinnosti sporného nariadenia pri jeho dovoze do Únie podlieha antidumpingovému clu.

27

V tejto súvislosti v bodoch 93 až 97 napadnutého rozsudku vychádzal zo štyroch konštatovaní týkajúcich sa fungovania trhu s bioetanolom, ako ho preukázala Rada, ktorá sa sama v spornom nariadení domnievala, že významné množstvo bioetanolu pochádzajúce od štyroch amerických výrobcov vybraných do vzorky bolo počas obdobia prešetrovania pravidelne vyvážané do Únie.

28

Napokon v bodoch 105 až 118 napadnutého rozsudku odmietol jednotlivé tvrdenia Rady a Komisie. V tejto súvislosti v bode 114 napadnutého rozsudku predovšetkým konštatoval, že aj keby antidumpingové clo znášali obchodníci/výrobcovia zmesí a bolo by preukázané, že obchodný reťazec bioetanolu je prerušený tak, že títo obchodníci/výrobcovia zmesí nie sú schopní preniesť antidumpingové clo na výrobcov, pravdou zostáva, že zavedenie antidumpingového cla mení právne podmienky, za ktorých sa bioetanol vyrobený výrobcami vybranými do vzorky predával na trhu Únie, takže právne postavenie týchto výrobcov na uvedenom trhu bolo v každom prípade priamo a podstatne dotknuté.

29

Po druhé Všeobecný súd v bodoch 119 až 130 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že štyria americkí výrobcovia vybraní do vzorky boli osobne dotknutí sporným nariadením, pričom v bodoch 131 až 145 uvedeného rozsudku zamietol jednotlivé tvrdenia v opačnom zmysle, ktoré uviedla Rada a Komisia.

30

Všeobecný súd napokon v bodoch 151 až 153 napadnutého rozsudku konštatoval, že žaloba združení Growth Energy a Renewable Fuels Association bola neprípustná, keďže bola podaná v mene všetkých členov týchto združení okrem štyroch amerických výrobcov vybraných do vzorky, pričom tieto združenia neposkytli dôkazy umožňujúce preukázať, že ich členovia boli priamo dotknutí sporným nariadením.

31

Všeobecný súd v treťom rade preskúmal záujem združení Growth Energy a Renewable Fuels Association na konaní. V bodoch 155 až 160 napadnutého rozsudku zamietol tvrdenie Komisie, podľa ktorého Growth Energy a Renewable Fuels Association nemajú skutočne existujúci záujem na konaní proti spornému nariadeniu, keďže ich členovia počas obdobia prešetrovania nevyvážali bioetanol do Únie, ani ho nezačali vyvážať ku dňu podania dotknutej žaloby.

32

V tejto súvislosti Všeobecný súd v bode 157 napadnutého rozsudku poukázal na to, že hoci Komisia ako vedľajší účastník konania nebola oprávnená vzniesť námietku neprípustnosti založenú na nedostatku záujmu na konaní, je povinný skúmať túto námietku ex offo. V prejednávanej veci rozhodol na jednej strane, že Growth Energy a Renewable Fuels Association mali záujem na konaní vzhľadom na to, že zrušenie antidumpingového cla stanoveného v spornom nariadení, ktoré sa vzťahuje na dovoz do Únie bioetanolu vyrábaného štyrmi americkými výrobcami vybranými do vzorky, mohlo byť pre týchto výrobcov prospešné. Na druhej strane rozhodol, že tieto dve združenia mali záujem na konaní v rozsahu, v akom sa odvolávali na porušenie ich vlastných procesných práv.

33

Všeobecný súd svoje posúdenie prípustnosti žaloby uzavrel v bodoch 161 a 162 napadnutého rozsudku takto:

34

V rámci hlavného odvolania Rada v prvom rade navrhuje, aby Súdny dvor:

35

Subsidiárne Rada navrhuje, aby Súdny dvor:

36

Komisia vo svojom vyjadrení k odvolaniu v prvom rade navrhuje, aby Súdny dvor:

37

Subsidiárne Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

38

Growth Energy a Renewable Fuels Association vo svojich vyjadreniach k odvolaniu navrhujú, aby Súdny dvor:

39

Growth Energy a Renewable Fuels Association vo svojom vzájomnom odvolaní navrhujú, aby Súdny dvor v prvom rade:

40

Subsidiárne a v prípade, že by sa Súdny dvor domnieval, že o spore nie je možné rozhodnúť, združenia Growth Energy a Renewable Fuels Association navrhujú, aby Súdny dvor:

41

Vo vyjadrení k odvolaniu Rada navrhuje, aby Súdny dvor:

42

Komisia vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhuje, aby Súdny dvor:

43

V rámci svojho odvolania Rada uvádza tri odvolacie dôvody. Prvý odvolací dôvod je založený na nesprávnom výklade článku 263 ZFEÚ, ako aj relevantnej judikatúry zo strany Všeobecného súdu a na nedostatku odôvodnenia napadnutého rozsudku. Druhý odvolací dôvod je založený na tom, že Všeobecný súd podal nesprávny výklad článku 9 ods. 5 základného antidumpingového nariadenia. Tretí odvolací dôvod je založený na tom, že Všeobecný súd nesprávne dospel k záveru, že individuálne clá nemožno uplatniť so zreteľom na amerických výrobcov zaradených do vzorky.

44

Komisia v rámci svojich vyjadrení na podporu Rady uvádza, že bezvýhradne podporuje hlavné odvolanie, ktoré podala Rada, a prikláňa sa k jej tvrdeniam uvedeným v replike. Uvádza však aj dôvod, ktorý nebol uplatnený Radou, ale domnieva sa, že Súdny dvor ho môže skúmať ex offo. Tvrdí, že žaloba združení Growth Energy a Renewable Fuels Association mala byť vyhlásená za neprípustnú, keďže obrana obchodných záujmov členov týchto združení nepatrí do predmetu činnosti vymedzeného v ich stanovách.

45

Growth Energy a Renewable Fuels Association namietajú neprípustnosť odvolania v celom rozsahu. Na jednej strane tvrdia, že v rámci svojho prvého a druhého odvolacieho dôvodu Rada v podstate spochybňuje skutkové okolnosti, pričom nepoukazuje na skreslenie dôkazov Všeobecným súdom. Na druhej strane tvrdia, že Rada v rámci svojho tretieho odvolacieho dôvodu neuvádza svoje tvrdenia dostatočne jasne.

46

Súdny dvor preskúma najprv námietku neprípustnosti hlavného odvolania vznesenú združeniami Growth Energy a Renewable Fuels Association, potom výhradu, ktorú uviedla Komisia v rámci svojho vyjadrenia vedľajšieho účastníka konania na podporu Rady a ktorá je založená na pochybení, ktorého sa údajne dopustil Všeobecný súd tým, že vyhlásil žalobu združení Growth Energy a Renewable Fuels Association za prípustnú, a nakoniec prvý odvolací dôvod Rady, ktorým bola spochybnená aktívna legitimácia týchto dvoch združení a konkrétnejšie prvú časť tohto prvého odvolacieho dôvodu založenú na tom, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že americkí výrobcovia bioetanolu vybraní do vzorky, a tým aj Growth Energy a Renewable Fuels Association, sú priamo dotknutí sporným nariadením.

47

Treba pripomenúť, že je nepochybné, že posúdenie skutkového stavu a dôkazov nezakladá, s výnimkou prípadu ich skreslenia, právnu otázku, ktorá by sama osebe podliehala preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolacieho konania. Ak Všeobecný súd zistil alebo posúdil skutkový stav, Súdny dvor má podľa článku 256 ZFEÚ právomoc preskúmať právnu kvalifikáciu tohto skutkového stavu a právne dôsledky, ktoré z neho boli vyvodené [rozsudky z 28. mája 1998, Deere/Komisia, C‑7/95 P, EU:C:1998:256, bod 21; z 10. decembra 2002, Komisia/Camar a Tico, C‑312/00 P, EU:C:2002:736, bod 69, ako aj z 28. júna 2018, Andres (správca konkurznej podstaty Heitkamp BauHolding)/Komisia, C‑203/16 P, EU:C:2018:505, bod 77].

48

V prejednávanej veci Rada svojím prvým odvolacím dôvodom tvrdí, že Všeobecný súd sa pri výklade článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ dopustil dvojakého nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že Growth Energy a Renewable Fuels Association sú jednak priamo a jednak osobne dotknuté sporným nariadením z dôvodu ich postavenia zástupcov štyroch amerických výrobcov bioetanolu vybraných do vzorky. V rámci tohto prvého odvolacieho dôvodu Rada konkrétne spochybňuje, že by títo výrobcovia mohli byť považovaní za priamo dotknutých sporným nariadením, keďže v podstate priamo nevyvážali bioetanol do Únie.

49

Rada tým spochybňuje právne dôsledky, ktoré Všeobecný súd vyvodil zo skutkových konštatovaní, ktoré uviedol, v tomto prípade uznanie aktívnej legitimácie združení Growth Energy a Renewable Fuels Association proti spornému nariadeniu v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ, v tom zmysle, že hlavné odvolanie musí byť prinajmenšom v tomto rozsahu vyhlásené za prípustné (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. decembra 2002, Komisia/Camar a Tico, C‑312/00 P, EU:C:2002:736, bod 71; z 28. júna 2018, Nemecko/Komisia, C‑208/16 P, neuverejnený, EU:C:2018:506, bod 76, ako aj z 28. júna 2018, Nemecko/Komisia, C‑209/16 P, neuverejnený, EU:C:2018:507, bod 74).

50

Z toho vyplýva, že námietka neprípustnosti prvého dôvodu hlavného odvolania vznesená združeniami Growth Energy a Renewable Fuels Association musí byť zamietnutá, pričom v tomto štádiu nie je potrebné rozhodovať o prípustnosti dvoch ďalších odvolacích dôvodov uvedených Radou.

51

Komisia tvrdí, že Všeobecný súd mal zamietnuť ako neprípustnú žalobu podanú na prvom stupni združeniami Growth Energy a Renewable Fuels Association, keďže stanovy týchto združení im v podstate neumožňujú, aby bránili obchodné záujmy určitého odvetvia a/alebo svojich členov. Súdny dvor je okrem toho podľa nej povinný preskúmať toto tvrdenie ex offo.

52

Zastáva názor, že Všeobecný súd tým, že v bode 1 napadnutého rozsudku opísal združenia Growth Energy a Renewable Fuels Association ako „združenia, ktoré zastupujú amerických výrobcov bioetanolu“ a v bode 42 napadnutého rozsudku ako „združenia zastupujúce záujmy amerického odvetvia výroby bioetanolu“, skreslil skutkové okolnosti. Tieto dve združenia totiž nemohli, ako neziskové združenia založené podľa District of Columbia Non‑Profit Corporation Act (zákon o neziskových združeniach dištriktu Columbia), vykonávať činnosť spočívajúcu v obhajovaní obchodných záujmov určitého výrobného odvetvia alebo svojich členov.

53

Okrem toho je táto činnosť podľa názoru Komisie nezlučiteľná s osobitným cieľom združenia Growth Energy, ktorým je „podporovať etanol ako obnoviteľný, čistý a udržateľný zdroj energie“, ako aj s predmetom činnosti združenia Renewable Fuels Association, ktorým je „podporovať a presadzovať vývoj životaschopného a konkurenčného národného hospodárstva obnoviteľných palív“. Okrem toho sa Growth Energy a Renewable Fuels Association vôbec nesnažili tvrdiť, že ich žaloba spadala do rámca cieľa podľa ich stanov, pričom Všeobecný súd naopak v bode 75 napadnutého rozsudku konštatoval, že účelom ich žaloby bolo „chrániť americký priemysel s etanolom“.

54

Growth Energy a Renewable Fuels Association tvrdia, že skutočnosť, že ich cieľom nie je dosiahnuť zisk, vôbec neznamená, že nemôžu obhajovať obchodné záujmy určitého odvetvia a/alebo svojich členov, ale jednoducho znamená, že svojou činnosťou nemôžu dosahovať zisk a rozdeľovať dividendy akcionárom. Dodávajú, že Komisia svojvoľne dospela k záveru, že predmet činnosti združenia Renewable Fuels Association bol obmedzený na národné záujmy a vylučoval obhajobu obchodných záujmov jeho členov v tretích krajinách. Podpora národného priemyslu je totiž spojená aj s jeho rastom, ktorého súčasťou je vývoz, takže sporné nariadenie, ktoré má vplyv na konkurencieschopnosť uvedeného odvetvia, sa týka predmetu jeho činnosti.

55

V každom prípade sa Komisia ako „ďalší účastník“ v odvolacom konaní nemôže v tomto štádiu konania odvolávať na skreslenie dôkazov v tejto súvislosti, ktoré neuvádza Rada, a tvrdiť, že konštatovania Všeobecného súdu týkajúce sa cieľov združenia boli v skutočnosti viac obmedzené. V tejto súvislosti mala podať vzájomné odvolanie podľa článku 178 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.

56

Podľa článku 174 rokovacieho poriadku vo vyjadrení k odvolaniu možno navrhnúť, aby sa odvolaniu vyhovelo alebo aby sa čiastočne alebo úplne zamietlo. Okrem toho v súlade s článkami 172 a 176 tohto rokovacieho poriadku môžu účastníci konania oprávnení podať vyjadrenie k odvolaniu predložiť prostredníctvom samostatného podania, oddeleného od vyjadrenia k odvolaniu, vzájomné odvolanie, v ktorom sa podľa článku 178 ods. 1 a článku 178 ods. 3 druhej vety uvedeného rokovacieho poriadku navrhuje úplné alebo čiastočné zrušenie napadnutého rozhodnutia, pričom odvolacie dôvody a právne tvrdenia sa musia odlišovať od dôvodov a tvrdení uvedených vo vyjadrení k odvolaniu.

57

Z týchto ustanovení vykladaných spoločne vyplýva, že vyjadrenie k odvolaniu nemôže smerovať k zrušeniu napadnutého rozsudku z dôvodov, ktoré sa odlišujú od dôvodov uplatnených v odvolaní, pretože také dôvody možno predložiť len v rámci vzájomného odvolania (rozsudky z 10. novembra 2016, DTS Distribuidora de Televisión Digital/Komisia, C‑449/14 P, EU:C:2016:848, body 99 až 101, a z 30. mája 2017, Safa Nicu Sepahan/Rada, C‑45/15 P, EU:C:2017:402, bod 20).

58

V prejednávanom prípade, ako uviedol generálny advokát v bodoch 45 a 46 svojich návrhov, Komisia predkladá dôvod založený v podstate na tom, že Všeobecný súd skreslil skutkové okolnosti, keď usúdil, že Growth Energy a Renewable Fuels Association sú na základe stanov oprávnené chrániť obchodné záujmy odvetvia bioetanolu alebo svojich členov, ktorý však Rada nevzniesla a ktorý preto predstavuje odlišný a samostatný dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku, ktorý môže byť uplatnený len v rámci vzájomného odvolania.

59

Podľa ustálenej judikatúry však Súdny dvor, ktorý rozhoduje o odvolaní na základe článku 56 svojho štatútu, môže rozhodnúť, v prípade potreby aj ex offo, o dôvode verejného záujmu založenom na nedodržaní podmienok prípustnosti stanovených v článku 263 ZFEÚ (pozri rozsudok z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, C‑298/00 P, EU:C:2004:240, bod 35, ako aj uznesenia z 15. apríla 2010, Makhteshim‑Agan Holding a i./Komisia, C‑517/08 P, neuverejnené, EU:C:2010:190, bod 54, a zo 7. decembra 2017, Eurallumina/Komisia, C‑323/16 P, neuverejnené, EU:C:2017:952, bod 31).

60

Tomuto dôvodu uvedenému Komisiou však nemožno vyhovieť.

61

Na jednej strane totiž skutočnosť, že Growth Energy a Renewable Fuels Association nesledujú žiadny cieľ zisku, v žiadnom prípade neznamená, že sa nemôžu postaviť na obranu kolektívnych záujmov právnických osôb, ktoré zastupujú. Komisia v každom prípade nepreukázala a dokonca ani netvrdila, že tieto združenia nemajú procesnú spôsobilosť.

62

Na druhej strane, na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, nie je vôbec zjavné, že predmet činnosti združení Growth Energy a Renewable Fuels Association im neumožňuje zabezpečiť ochranu obchodných záujmov ich členov v tretích krajinách. Ako uviedol generálny advokát v bode 51 svojich návrhov, predmet činnosti každého z týchto dvoch združení je vymedzený dostatočne široko na to, aby zahŕňal súdne konanie zamerané na ochranu záujmov týchto členov pred opatreniami na ochranu obchodu.

63

Z toho vyplýva, že samostatný dôvod Komisie treba zamietnuť ako zjavne nedôvodný z právneho hľadiska.

64

Rada tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 104 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že štyria americkí výrobcovia bioetanolu vybraní do vzorky boli priamo dotknutí sporným nariadením, pričom tento záver odôvodňujú skutočnosti uvedené najmä v bodoch 114, 116 a 117 tohto rozsudku.

65

Všeobecný súd totiž konštatoval, že títo štyria výrobcovia boli priamo dotknutí, keďže boli výrobcami výrobku, ktorý pri svojom dovoze do Únie podliehal antidumpingovému clu. Zavedenie takého cla podľa nej zmenilo právne podmienky, za ktorých bol bioetanol predávaný na trhu Únie. Konštatovanie takéhoto priameho účinku je však podľa Rady v rozpore s konštatovaním, ktoré Súdny dvor uviedol vo svojom rozsudku z 28. apríla 2015, T & L Sugars a Sidul Açúcares/Komisia (C‑456/13 P,EU:C:2015:284, body 44 až 51). Ako výrobcovia, ktorí nepredávajú svoje výrobky do Únie priamo, by mohli byť z ekonomického hľadiska nanajvýš nepriamo dotknutí, pokiaľ sa potenciálne nachádzajú v konkurenčnej nevýhode v porovnaní s inými výrobcami bioetanolu, od ktorých sa nevyberá žiadne clo.

66

Podľa Rady Všeobecný súd nesprávne konštatoval, že antidumpingové clá menia zákonné podmienky predaja príslušného výrobku a tým priamo a podstatne ovplyvňujú postavenie všetkých výrobcov vybraných do vzorky, či už sú alebo nie sú vývozcami. Všeobecný súd tým, že dospel k záveru, že všetci výrobcovia boli priamo dotknutí, prekročil ustálenú judikatúru, ktorú cituje, čím sa dopustil súdnej „extrapolácie“.

67

Všeobecný súd teda tým, že uznal údajnú a nepriamu zmenu hospodárskej situácie štyroch výrobcov vybraných do vzorky ako dostatočnú, nerešpektoval podmienku priamej dotknutosti stanovenú v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ, ktorá vyžaduje, aby opatrenie, ktoré je predmetom žaloby, malo priame účinky na právne postavenie dotknutej osoby a neponechávalo jeho adresátom povereným jeho uplatňovaním priestor na voľnú úvahu v dôsledku toho, že má výlučne automatickú povahu a vyplýva zo samotnej právnej úpravy Únie bez uplatnenia iných sprostredkujúcich ustanovení.

68

Growth Energy a Renewable Fuels Association sa domnievajú, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že sú priamo dotknuté sporným nariadením.

69

Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora, ktorú Všeobecný súd pripomenul v bode 67 napadnutého rozsudku, vyplýva, že požiadavka, podľa ktorej sa musí opatrenie, ktoré je predmetom žaloby, priamo týkať fyzickej osoby alebo právnickej osoby, si vyžaduje splnenie dvoch kumulatívnych podmienok, a to konkrétne po prvé, aby sporné opatrenie priamo ovplyvňovalo právne postavenie tejto osoby a po druhé, aby neponechávalo žiaden priestor na voľnú úvahu jeho adresátom povereným jeho uplatňovaním, keďže má úplne automatický charakter a vyplýva zo samotnej právnej úpravy Únie bez uplatnenia iných sprostredkujúcich ustanovení [pozri najmä rozsudok z 5. mája 1998, Compagnie Continentale (France)/Komisia, C‑391/96 P, EU:C:1998:194, bod 41; ako aj uznesenia z 10. marca 2016, SolarWorld/Komisia, C‑142/15 P, neuverejnené, EU:C:2016:163, bod 22, a z 21. apríla 2016, Makro autoservicio mayorista a Vestel Iberia/Komisia, C‑264/15 P a C‑265/15 P, neuverejnené, EU:C:2016:301, bod 45].

70

Ako uviedol generálny advokát v bode 58 svojich návrhov, Rada a Komisia spochybňujú posúdenie Všeobecného súdu týkajúce sa prvej z týchto podmienok.

71

Tieto inštitúcie totiž v podstate tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že americkí výrobcovia vybraní do vzorky sú priamo dotknutí sporným nariadením z dôvodu skutočnosti, že významný objem ich výroby bioetanolu bol v období prešetrovania pravidelne vyvážaný do Únie obchodníkmi/výrobcami zmesí, a preto bolo ich právne postavenie na trhu Únie podstatne ovplyvnené zavedením antidumpingového cla.

72

V tejto súvislosti je dôležité pripomenúť, že v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora, ak by nariadenia zavádzajúce antidumpingové clá na výrobky mali na základe svojej povahy a rozsahu normatívnu povahu, keďže sa uplatňujú na všetky dotknuté hospodárske subjekty, nie je vylúčené, že by sa mohli týkať priamo a osobne niektorých z nich, konkrétne za určitých podmienok výrobcov a vývozcov uvedeného výrobku (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. apríla 2015, TMK Europe, C‑143/14, EU:C:2015:236, bod 19 a citovanú judikatúru).

73

V tejto súvislosti Súdny dvor opakovane rozhodol, že akty, ktorými sa zavádzajú antidumpingové clá, sa môžu priamo a osobne týkať podnikov vyrábajúcich a vyvážajúcich dotknutý výrobok, ktorým sú na základe údajov týkajúcich sa ich obchodnej činnosti pripisované dumpingové praktiky. To je prípad vyrábajúcich a vyvážajúcich podnikov, ktoré môžu preukázať, že boli uvedené v aktoch Komisie alebo Rady, prípadne dotknuté predbežnými prešetrovaniami (v tomto zmysle pozri najmä rozsudky z 21. februára 1984, Allied Corporation a i./Komisia, 239/82 a 275/82, EU:C:1984:68, body 11 a 12, ako aj zo 7. mája 1987, NTN Toyo Bearing a i./Rada, 240/84, EU:C:1987:202, bod 5).

74

Z tejto judikatúry vyplýva, že podnik nemožno považovať za priamo dotknutý nariadením, ktoré zavádza antidumpingové clo, len z dôvodu jeho postavenia výrobcu výrobku podliehajúceho uvedenému clu, pretože v tejto súvislosti je rozhodujúce postavenie vývozcu. Zo samotného znenia judikatúry citovanej v predchádzajúcom bode tohto rozsudku totiž vyplýva, že priama dotknutosť nariadením, ktoré ukladá antidumpingové clo, určitých výrobcov a vývozcov dotknutého výrobku spočíva najmä v tom, že sú im pripisované dumpingové praktiky. Výrobcovi, ktorý svoje výrobky nevyváža na trh Únie, ale obmedzuje sa na ich predaj na domácom trhu, nemožno pripísať dumpingové praktiky.

75

V dôsledku toho, ako generálny advokát uviedol v bode 77 svojich návrhov, samotná okolnosť, že výrobok sa nachádza na trhu Únie, hoci vo významnom objeme, nestačí na domnienku, že pokiaľ sa na tento výrobok zavedie antidumpingové clo, toto clo priamo ovplyvní právnu situáciu výrobcu výrobku.

76

V prejednávanej veci, ako vyplýva z odôvodnení 12 a 63 sporného nariadenia a ako Všeobecný súd konštatoval v bode 94 napadnutého rozsudku, americkí výrobcovia vybraní do vzorky nevyvážali počas obdobia prešetrovania svoje výrobky priamo na trh Únie. Preto, ako vyplýva z odôvodnení 64 a 76 sporného nariadenia a ako uviedol Všeobecný súd v bodoch 107 až 112 napadnutého rozsudku, nebola im pripísaná žiadna dumpingová praktika a nemohlo byť voči nim stanovené žiadne individuálne dumpingové rozpätie.

77

Vzhľadom na to, že uvedení výrobcovia nevyvážali svoje výrobky priamo na trh Únie, a preto v konečnom dôsledku neboli v spornom nariadení označení za vývozcov, neboli priamo dotknutí zisteniami týkajúcimi sa existencie dumpingovej praxe, a ani priamo dotknutí so zreteľom na ich majetok, keďže zavedené antidumpingové clá sa priamo nevzťahovali na ich výrobky.

78

Je pravda, že americkí výrobcovia bioetanolu boli uvedení v aktoch inštitúcií v rozsahu, v akom Komisia pôvodne zaradila do vzorky amerických vyvážajúcich výrobcov. V každom prípade táto skutočnosť, ktorú Všeobecný súd uviedol v bode 119 napadnutého rozsudku, v ktorom posúdil osobnú dotknutosť amerických výrobcov vybraných do vzorky, nie je dostatočná na to, aby bolo možné vyvodiť záver, že títo výrobcovia sú priamo dotknutí sporným nariadením.

79

Z judikatúry pripomenutej v bode 73 tohto rozsudku totiž vyplýva, že iba podniky „vyrábajúce a vyvážajúce“ výrobok podliehajúci antidumpingovému clu, ktorým sa pripisujú dumpingové praktiky a ktoré môžu preukázať, že boli uvedené v aktoch inštitúcií, sa pokladajú za priamo dotknuté nariadením, ktorým sa zavádza uvedené clo.

80

Ako však už bolo uvedené v bode 76 tohto rozsudku, je nesporné, že americkí výrobcovia vybraní do vzorky vyrobený bioetanol nevyvážali priamo na trh Únie.

81

Hoci je pravda, že v dôsledku sporného nariadenia môžu byť americkí výrobcovia bioetanolu konkurenčne znevýhodnení, táto skutočnosť, aj keby sa preukázala, sama osebe neumožňuje domnievať sa, že daní výrobcovia boli vo svojom právnom postavení ovplyvnení ustanoveniami tohto nariadenia, a sú ním preto priamo dotknutí (pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. apríla 2015, T & L Sugars a Sidul Açúcares/Komisia, C‑456/13 P, EU:C:2015:284, bod 37, ako aj zo 17. septembra 2015, Confederazione Cooperative Italiane a i./Anicav a i., C‑455/13 P, C‑457/13 P a C‑460/13 P, neuverejnený, EU:C:2015:616, bod 49).

82

Všeobecný súd sa teda dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že americkí výrobcovia bioetanolu vybraní do vzorky sú priamo dotknutí sporným nariadením. V dôsledku toho musí byť napadnutý rozsudok zrušený v rozsahu, v akom ním bolo zrušené sporné nariadenie v miere, v akej sa týkalo spoločností Patriot Renewable Fuels, Plymouth Energy Company, POET a Platinum Ethanol, pričom nie je potrebné skúmať ďalšie odvolacie dôvody.

83

V rámci svojho vzájomného odvolania Growth Energy a Renewable Fuels Association uvádzajú dva odvolacie dôvody založené na tom, že Všeobecný súd nesprávne posúdil prípustnosť ich žaloby podanej na prvom stupni. Po prvé tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď obmedzil rozsah ich individuálnej aktívnej legitimácie na ich desiaty žalobný dôvod smerujúci k zachovaniu ich procesných práv. Spochybňujú tým záver, podľa ktorého Všeobecný súd v bode 161 druhej zarážke napadnutého rozsudku zamietol ich prvých deväť žalobných dôvodov ako neprípustných.

84

Po druhé tvrdia, že Všeobecný súd sa tiež dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že neuznal ich aktívnu legitimáciu konať v mene iných svojich členov, než sú americkí výrobcovia bioetanolu vybraní do vzorky, a to jednak obchodníkov/výrobcov zmesí spoločností Murex a CHS, a jednak ostatných členov, ktorí neboli vybraní do vzorky. Spochybňujú tým záver, podľa ktorého Všeobecný súd v bode 161 tretej zarážke napadnutého rozsudku zamietol žalobu ako neprípustnú v rozsahu, v akom sa v nej navrhuje zrušenie sporného nariadenia, pokiaľ sa toto nariadenie týka iných členov žalobcov, než sú piati americkí výrobcovia vybraní do vzorky.

85

Rada navrhuje zamietnuť oba dôvody vzájomného odvolania.

86

Komisia tiež uvádza, subsidiárne, že oba dôvody tohto odvolania musia byť zamietnuté ako zjavne nedôvodné, ale predovšetkým vznáša dve námietky neprípustnosti.

87

Komisia v prvom rade tvrdí, že vzájomné odvolanie elektronicky podpísala osoba, ktorá uvádza, že je členom advokátskej komory v Aténach (Grécko) a v Bruseli (Belgicko), nebolo však predložené ani jej osvedčenie o výkone činnosti advokáta, ani splnomocnenie, pričom tieto nedostatky, pokiaľ nebudú odstránené, postačujú na to, aby bolo vzájomné odvolanie vyhlásené za neprípustné.

88

Komisia ďalej tvrdí, že vzájomné odvolanie, ktoré podali Growth Energy a Renewable Fuels Association, musí byť zamietnuté ako neprípustné, rovnako ako mala byť zamietnutá žaloba o neplatnosť, ktorú podali na prvom stupni na Všeobecnom súde, keďže tieto združenia na základe ich stanov nie sú oprávnené na jej podanie. Komisia konkrétne uvádza rovnaké tvrdenia, ako uviedla na spochybnenie prípustnosti vyjadrenia k odvolaniu podaného týmito dvomi združeniami, pričom tieto tvrdenia sú zhrnuté v bodoch 51 až 53 tohto rozsudku.

89

V tejto súvislosti treba konštatovať, že originál vzájomného odvolania združení Growth Energy a Renewable Fuels Association bol, ako uviedol generálny advokát v bode 113 svojich návrhov, náležite podpísaný advokátkou, ktorej postavenie nebolo spochybnené a ktorá v každom prípade a v súlade s článkom 44 ods. 1 písm. b) rokovacieho poriadku riadne predložila osvedčenie o tom, že je oprávnená zastupovať v konaní pred súdom členského štátu, ako aj splnomocnenia vydané združeniami Growth Energy a Renewable Fuels Association.

90

Prvá námietka neprípustnosti vznesená Komisiou musí byť preto zamietnutá ako zjavne nedôvodná.

91

Druhú námietku neprípustnosti vznesenú Komisiou treba tiež zamietnuť z dôvodov uvedených v bodoch 60 až 63 tohto rozsudku.

92

Prvý odvolací dôvod vznesený združeniami Growth Energy a Renewable Fuels Association sa delí na dve časti.

93

Prvá časť prvého odvolacieho dôvodu je založená na nesprávnom konštatovaní Všeobecného súdu v bode 79 napadnutého rozsudku, podľa ktorého sporným nariadením nebola zmenená právna situácia, ani práva a povinnosti týchto dvoch združení.

94

V prvom rade zastávajú názor, že nariadenie, ktorým sa zavádza antidumpingové clo, môže ovplyvniť právnu situáciu jednotlivca inak než len samotným zaplatením antidumpingového cla. V prejednávanej veci sporné nariadenie podľa nich zmenilo ich práva a povinnosti, keďže výlučným cieľom ich existencie je mandát a úloha zabezpečovať obhajobu a zastupovanie práv amerického priemyslu s bioetanolom v mene ich členov, či už ide o výrobcov vybraných do vzorky alebo nie.

95

Ďalej zdôrazňujú, že v snahe primerane zastupovať svojich členov pred inštitúciami Únie sa aktívne zúčastnili na správnom antidumpingovom procese, ktorý viedol k prijatiu sporného nariadenia. V dôsledku toho by nariadenie, ktorým sa ukladá antidumpingové clo, malo tak individuálne, ako aj vzhľadom na jeho predmet činnosti, nepriaznivý vplyv na združenie, ktoré by nemohlo dosiahnuť výsledok, s ktorým počítalo, keď sa zúčastnilo na danom procese.

96

Napokon tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 86 napadnutého rozsudku vylúčil relevantnosť rozsudku z 24. marca 1993, CIRFS a i./Komisia (C‑313/90, EU:C:1993:111), z dôvodu, že postavenie žalobcov ako zastupujúcich združení nebolo porovnateľné s postavením sprostredkovateľa konajúceho formálne v mene svojich členov, ako to bolo vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok.

97

V rámci druhej časti tohto odvolacieho dôvodu spochybňujú záver Všeobecného súdu uvedený v bode 85 napadnutého rozsudku, podľa ktorého tieto združenia mohli byť považované za priamo a osobne dotknuté sporným nariadením iba podľa desiateho žalobného dôvodu smerujúceho k ochrane procesných záruk, ktoré im priznávajú článok 6 ods. 7, článok 19 ods. 1 a 2, ako aj článok 20 ods. 2, 4, a 5 základného antidumpingového nariadenia.

98

Tieto združenia zdôrazňujú, že dva rozsudky, o ktoré sa Všeobecný súd oprel v tomto ohľade, a to rozsudky zo 4. októbra 1983, Fediol/Komisia (191/82, EU:C:1983:259, bod 31), a zo 17. januára 2002, Rica Foods/Komisia (T‑47/00, EU:T:2002:7, bod 55), neumožňujú preukázať dôvodnosť tohto záveru. Hoci z týchto rozsudkov možno vyvodiť, že jednotlivec môže byť osobne dotknutý určitým aktom len vtedy, „keď mu uplatniteľná právna úprava Únie poskytuje isté procesné záruky“, nepodporujú stanovisko, podľa ktorého by táto aktívna legitimácia mala byť obmedzená len na dôvody uvádzajúce porušenie procesných práv.

99

Dané združenia zastávajú názor, že po konštatovaní priamej a osobnej dotknutosti jednotlivca musí byť žaloba tohto jednotlivca považovaná za prípustnú v celom rozsahu. Všetky strany dotknuté v zmysle základného antidumpingového nariadenia, či sú to výrobcovia, vývozcovia, dovozcovia alebo ich združenia, majú podľa tohto nariadenia rovnaké práva. Tým, že im odoprel ich „úplnú aktívnu legitimáciu“, Všeobecný súd navyše uznal, že režim zastupujúcich združení musí byť odlišný podľa toho, či podajú sťažnosť, alebo spochybnia opatrenie, ktoré poškodzuje ich samotné a ich členov.

100

Rada a Komisia navrhujú zamietnuť prvý dôvod vzájomného odvolania, pričom najmä tvrdia, že Všeobecný súd správne konštatoval, že rozsah aktívnej legitimácie združení bol obmedzený na ochranu ich procesných práv.

101

Ako vyplýva z bodov 77 až 87 napadnutého rozsudku, Všeobecný súd v podstate rozhodol, že združeniam Growth Energy a Renewable Fuels Association treba uznať aktívnu legitimáciu konať proti spornému nariadeniu, avšak len v obmedzenom rozsahu, na zabezpečenie ochrany ich procesných práv.

102

Presnejšie tento súd v prvom rade v bode 79 napadnutého rozsudku konštatoval, že Growth Energy a Renewable Fuels Association neboli priamo dotknuté sporným nariadením, keďže toto nariadenie ukladá antidumpingové clá iba na výrobky ich členov, a preto nemení ich právnu situáciu. V bodoch 80 až 85 a 87 napadnutého rozsudku však následne konštatoval, že tieto dve združenia mali aktívnu legitimáciu konať proti spornému nariadeniu, keďže sa z titulu svojho postavenia zastupujúcich združení zúčastnili na procese jeho prijatia, avšak len obmedzeným spôsobom, na účely zabezpečenia ochrany procesných práv, ktoré im priznáva základné antidumpingové nariadenie. Napokon v bode 86 napadnutého rozsudku rozhodol, že tieto združenia sa nemôžu odvolávať na rozsudok z 24. marca 1993, CIRFS a i./Komisia (C‑313/90, EU:C:1993:111, body 28 až 30), keďže ich postavenie zastupujúcich združení podľa základného antidumpingového nariadenia nie je porovnateľné s postavením sprostredkovateľa, ktorý formálne koná v mene svojich členov.

103

V rámci prvej časti svojho odvolacieho dôvodu, ktorý sa týka bodov 79 a 86 napadnutého rozsudku, Growth Energy a Renewable Fuels Association v podstate tvrdia, že Všeobecný súd mal uznať ich úplnú aktívnu legitimáciu, pretože sa aktívne zúčastnili správneho antidumpingového konania. Všeobecný súd sa tak podľa nich dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď na jednej strane v bode 79 napadnutého rozsudku konštatoval, že neboli priamo dotknuté sporným nariadením, a na druhej strane v bode 86 napadnutého rozsudku uviedol, že nie sú v porovnateľnej situácii so situáciou, v ktorej bol vydaný rozsudok z 24. marca 1993, CIRFS a i./Komisia (C‑313/90, EU:C:1993:111, body 28 až 30).

104

Tvrdenia predložené združeniami Growth Energy a Renewable Fuels Association však nemôžu obstáť.

105

Na jednej strane totiž, ako uviedol generálny advokát v bode 153 svojich návrhov, nie je možné sa domnievať, že sporné nariadenie zmenilo práva a povinnosti združení Growth Energy a Renewable Fuels Association, už len z toho dôvodu, že mali splnomocnenie a úlohu obhajovať a zastupovať práva amerického priemyslu s bioetanolom v mene svojich členov. Na druhej strane, ako uviedol generálny advokát v bodoch 160 až 165 svojich návrhov, Všeobecný súd správne zastával názor, že situácia združení Growth Energy a Renewable Fuels Association nebola porovnateľná s výnimočnou situáciou vyjednávača, o ktorú išlo vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok z 24. marca 1993, CIRFS a i./Komisia (C‑313/90, EU:C:1993:111, body 28 až 30).

106

V rámci druhej časti prvého dôvodu svojho vzájomného odvolania Growth Energy a Renewable Fuels Association v podstate tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že obmedzil rozsah ich práva na podanie opravného prostriedku proti spornému nariadeniu iba na ochranu ich procesných práv a v dôsledku toho uznal za prípustný len ich desiaty žalobný dôvod.

107

V tejto súvislosti Súdny dvor už rozhodol, že fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá má procesné práva v priebehu prijímania aktu Únie, v zásade nemožno, pri uplatnení akejkoľvek procesnej záruky, priznať aktívnu legitimáciu na podanie žaloby proti tomuto aktu s cieľom spochybniť jeho zákonnosť. Presný rozsah práva jednotlivca na podanie žaloby proti aktu Únie totiž závisí od právneho postavenia, ktoré mu priznáva právo Únie, ktoré má chrániť takto priznané oprávnené záujmy (rozsudky z 25. októbra 1977, Metro SB ‑Großmärkte/Komisia, 26/76, EU:C:1977:167, bod 13, a zo 4. októbra 1983, Fediol/Komisia, 191/82, EU:C:1983:259, bod 31, ako aj uznesenie z 5. mája 2009, WWF‑UK/Rada, C‑355/08 P, neuverejnené, EU:C:2009:286, bod 44).

108

Ako zdôraznil generálny advokát v bode 157 svojich návrhov, samotné odvolanie sa na existenciu procesných záruk nemôže viesť k tomu, že žaloba, ktorá je založená na žalobných dôvodoch vychádzajúcich z porušenia hmotnoprávnych pravidiel, bude prípustná (pozri v tomto zmysle uznesenie z 5. mája 2009, WWF‑UK/Rada, C‑355/08 P, neuverejnené, EU:C:2009:286, bod 47).

109

Z toho vyplýva, že prvý dôvod vzájomného odvolania združení Growth Energy a Renewable Fuels Association treba zamietnuť ako nedôvodný.

110

V rámci svojho druhého odvolacieho dôvodu, ktorý sa delí na dve časti, Growth Energy a Renewable Fuels Association tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia aj tým, že im nepriznal aktívnu legitimáciu konať v mene ich členov iných ako amerických výrobcov bioetanolu vybraných do vzorky, konkrétne po prvé v mene obchodníkov/výrobcov zmesí Murex a CHS a po druhé v mene ostatných členov, ktorí neboli vybraní do vzorky.

111

Všeobecný súd najprv v bodoch 52 až 55 napadnutého rozsudku nesprávne rozhodol, že obhajoba záujmov spoločností Murex a CHS nemôže odôvodniť prípustnosť žaloby, keďže títo obchodníci/výrobcovia zmesí mali iba postavenie „pridružených“ členov združení Growth Energy a Renewable Fuels Association, a nemali teda hlasovacie právo. Judikatúra Súdneho dvora uznávajúca aktívnu legitimáciu združení totiž nijako nerozlišuje medzi pridruženými a inými členmi a naopak jasne uvádza, že je prípustná žaloba podaná združením konajúcim namiesto jedného alebo viacerých svojich členov, ktorí mohli sami podať prípustnú žalobu.

112

Všeobecný súd podľa nich v bodoch 152 až 154 napadnutého rozsudku tiež nesprávne konštatoval, že ostatní členovia združení Growth Energy a Renewable Fuels Association, ktorí neboli zaradení do vzorky vyvážajúcich výrobcov, nie sú priamo dotknutí sporným nariadením, keďže na jednej strane ich tieto združenia neuviedli ako svojich členov, ktorých záujmy zastupujú, a na druhej strane nepredložili žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že vyvážali bioetanol do Únie a ich výrobky podliehali antidumpingovému clu zavedenému týmto nariadením. V tejto súvislosti tvrdia, že sporné nariadenie sa z dôvodu, že zavádza celoštátne antidumpingové clo na dovoz bioetanolu s pôvodom v Spojených štátoch, považuje za priamo sa týkajúce všetkých amerických výrobcov, keďže ich právna situácia je priamo dotknutá antidumpingovým clom od momentu, keď ich výrobok vstúpi na trh Únie. Potenciálni vývozcovia sú rovnako priamo dotknutí, keďže antidumpingové clo má vplyv na lokality vývozu daného výrobku.

113

Growth Energy a Renewable Fuels Association dodávajú, že Všeobecný súd tiež opomenul preskúmať otázku ich osobnej dotknutosti. Pritom sa do konania zapojili v postavení zástupcov všetkých svojich členov a predložili dôkazy o tom, že dovoz z USA nespôsoboval značnú ujmu výrobnému odvetviu Európskej únie. Osobitosť prejednávanej veci teda podľa nich spočíva v skutočnosti, že sporné nariadenie bolo prijaté na základe ich pripomienok, ktoré odrážajú názory a stanoviská ich členov. Nepriznať im aktívnu legitimáciu by Rade umožnilo vyhnúť sa akejkoľvek účinnej kontrole zákonnosti. V tejto súvislosti je tvrdenie, ktoré Všeobecný súd uviedol v bode 161 napadnutého rozsudku, nesprávne a neprimerané.

114

Rada navrhuje zamietnuť druhý dôvod vzájomného odvolania ako neprípustný a v každom prípade bez akéhokoľvek právneho základu.

115

Všeobecný súd v bodoch 52 až 55 napadnutého rozsudku konštatoval, že Growth Energy a Renewable Fuels Association nemajú aktívnu legitimáciu ako zástupcovia ich „pridružených“ členov, spoločností Murex a CHS. Daný súd v tejto súvislosti v bode 53 napadnutého rozsudku uviedol, že CHS ako pridružený člen združenia Renewable Fuels Association mala v súlade so stanovami tohto združenia právo zúčastňovať sa schôdzí členov, avšak nemala právo hlasovať. Rovnako v bode 54 napadnutého rozsudku konštatoval, že Murex ako člen združenia Growth Energy tiež nemala na základe stanov tohto združenia právo hlasovať. Všeobecný súd z toho vyvodil záver, že CHS a Murex v prípade ich zastúpenia dotknutým združením nemali možnosť uplatňovať svoje záujmy.

116

Okrem toho Všeobecný súd v bodoch 151 až 153 napadnutého rozsudku konštatoval, že Growth Energy a Renewable Fuels Association na jednej strane, okrem vybraných amerických výrobcov a obchodníkov/výrobcov zmesí CHS a Murex, konkrétne neuviedli žiadneho zo svojich členov, ktorý by mohol mať aktívnu legitimáciu, a na druhej strane nepredložili nijaký dôkaz, ktorý by preukazoval, že títo členovia by vyvážali bioetanol do Únie, a preto podliehali antidumpingovému clu zavedenému sporným nariadením. Na základe toho dospel k záveru, že sa nemožno domnievať, že títo členovia mohli byť sporným nariadením priamo dotknutí.

117

V prvom rade treba zamietnuť námietku neprípustnosti druhého dôvodu vzájomného odvolania, ktorú vzniesla Rada. Na rozdiel od toho, čo tvrdí Rada, Growth Energy a Renewable Fuels Association nespochybňujú posúdenie Všeobecného súdu týkajúce sa skutkových okolností, ale právnu kvalifikáciu týchto skutkových okolností, a konkrétnejšie jeho závery, podľa ktorých na jednej strane tieto združenia nemajú aktívnu legitimáciu konať v mene obchodníkov/výrobcov zmesí Murex a CHS, a na druhej strane americkí výrobcovia bioetanolu nezaradení do vzorky nie sú sporným nariadením priamo dotknutí.

118

Následne treba zamietnuť druhú časť druhého dôvodu vzájomného odvolania združení Growth Energy a Renewable Fuels Association založenú na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa údajne dopustil Všeobecný súd tým, že rozhodol, že tieto združenia nie sú oprávnené konať v mene svojich členov, ktorí nie sú súčasťou vzorky vyvážajúcich výrobcov.

119

Ako totiž vyplýva z bodov 69 až 82 tohto rozsudku, ani okolnosť, že časť, hoci podstatná, výroby amerických výrobcov bioetanolu sa vyváža do Únie, ani skutočnosť, že uvedení výrobcovia sú povinní platiť antidumpingové clo zavedené sporným nariadením, nepostačujú na vyvodenie záveru, že daní výrobcovia sú priamo dotknutí týmto nariadením, v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.

120

Prvej časti druhého dôvodu vzájomného odvolania treba preto vyhovieť. Všeobecný súd sa totiž dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že obrana záujmov obchodníkov/výrobcov zmesí Murex a CHS nemohla odôvodniť prípustnosť žaloby združení Growth Energy a Renewable Fuels Association, pokiaľ uvedené dve spoločnosti boli len pridruženými členmi týchto združení, a teda v rámci uvedených združení nemali právo voliť.

121

Táto okolnosť totiž nemôže stačiť na preukázanie nedostatku aktívnej legitimácie uvedených združení.

122

Ako zdôraznil generálny advokát v bode 129 svojich návrhov, prípustnosť žaloby o neplatnosť podanej združením na ochranu kolektívnych záujmov svojich členov závisí v rámci druhého predpokladu, ktorý Všeobecný súd preskúmal v bode 45 napadnutého rozsudku, od samostatnej aktívnej legitimácie podnikov, ktoré toto združenie zastupuje (pozri v tomto zmysle uznesenie z 18. decembra 1997, Sveriges Betodlares a Henrikson/Komisia, C‑409/96 P, EU:C:1997:635, body 46 a 47; rozsudky z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia, C‑182/03 a C‑217/03, EU:C:2006:416, bod 56; z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, C‑487/06, EU:C:2008:757, bod 33, ako aj z 13. marca 2018, European Union Copper Task Force/Komisia, C‑384/16, EU:C:2018:176, bod 87).

123

Nemožno však pripustiť, že skutočnosť, že niektorí členovia združenia nedisponujú hlasovacím právom alebo iným nástrojom, ktorý by im umožnil presadzovať svoje záujmy v rámci tohto združenia, stačí na preukázanie, že cieľom uvedeného združenia nie je zastupovať takýchto členov.

124

Okrem toho, ako uviedol generálny advokát v bode 141 svojich návrhov, posúdenie takejto dodatočnej podmienky môže byť zložité, najmä vzhľadom na možné rozdiely v závislosti od práva upravujúceho stanovy daného združenia.

125

Z toho vyplýva, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že združeniam Growth Energy a Renewable Fuels Association prináležalo preukázať nielen to, že ich členovia sú priamo a osobne dotknutí v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ, ale tiež, že členovia, ktorých záujmy chcú obhajovať, boli takisto schopní v rámci týchto združení presadiť svoje individuálne záujmy.

126

V dôsledku toho treba zrušiť napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom ním bola zamietnutá ako neprípustná žaloba o neplatnosť, ktorú podali Growth Energy a Renewable Fuels Association ako združenia na ochranu kolektívnych záujmov ich členov, konkrétne obchodníkov/výrobcov zmesí Murex a CHS, pričom nie je potrebné skúmať, či posledné uvedené spoločnosti boli priamo a osobne dotknuté sporným nariadením.

127

V súlade s článkom 61 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora Európskej únie Súdny dvor môže v prípade zrušenia rozhodnutia Všeobecného súdu vec vrátiť na rozhodnutie Všeobecnému súdu alebo vydať konečný rozsudok sám, ak to stav konania dovoľuje.

128

V prejednávanej veci Súdny dvor zastáva názor, že má k dispozícii všetky informácie potrebné na to, aby mohol sám rozhodnúť o prípustnosti žaloby, ktorú na Všeobecný súd podali združenia Growth Energy a Renewable Fuels Association ako zástupcovia záujmov amerických výrobcov bioetanolu vybraných do vzorky.

129

Ako vyplýva z bodov 69 až 82 tohto rozsudku, Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že rozhodol, že americkí výrobcovia vybraní do vzorky boli priamo dotknutí sporným nariadením, keďže v priebehu obdobia prešetrovania obchodníci/výrobcovia zmesí od nich zakúpili veľmi významné objemy bioetanolu, ktoré boli vyvezené do Únie.

130

Vzhľadom na to, že Growth Energy a Renewable Fuels Association sa na účely preukázania, že sú priamo dotknuté sporným nariadením ako zástupcovia amerických výrobcov vybraných do vzorky, obmedzili na tvrdenie, že uložením antidumpingového cla stanoveného týmto nariadením by mohlo byť podstatne ovplyvnené konkurenčné postavenie týchto výrobcov, je potrebné konštatovať, že nepreukázali, že títo výrobcovia boli priamo dotknutí sporným nariadením v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.

131

Preto keďže už bolo pripomenuté, že združeniam Growth Energy a Renewable Fuels Association prináleží preukázať, že ich členovia sú nielen osobne, ale aj priamo dotknutí sporným nariadením, pričom tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne (pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. októbra 2013, Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada, C‑583/11 P, EU:C:2013:625, bod 76, ako aj z 13. marca 2018, Industrias Químicas del Vallés/Komisia, C‑244/16 P, EU:C:2018:177, bod 93), treba vyhovieť námietke neprípustnosti vznesenej Radou a zamietnuť žalobu o neplatnosť sporného nariadenia, ktorá je v tomto bode neprípustná.

132

Súdny dvor zastáva názor, že nemôže sám rozhodnúť o prípustnosti žaloby, ktorú podali Growth Energy a Renewable Fuels Association ako zástupcovia záujmov obchodníkov/výrobcov zmesí Murex a CHS, keďže ich žaloba bola v tomto bode zamietnutá Všeobecným súdom ako neprípustná bez toho, aby Všeobecný súd preskúmal, či daní obchodníci/výrobcovia zmesí boli priamo a osobne dotknutí sporným nariadením.

133

Preto je potrebné túto vec vrátiť Všeobecnému súdu, aby tento rozhodol o prípustnosti žaloby združení Growth Energy a Renewable Fuels Association v rozsahu, v akom tieto združenia predmetnú žalobu podali ako zástupcovia záujmov obchodníkov/výrobcov zmesí Murex a CHS.

134

Za týchto okolností by sa o trovách konania malo rozhodnúť v konaní vo veci samej.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto: