I Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie je povinné

II Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie nie je povinné

26.5.2009

Úradný vestník Európskej únie

L 127/11

ROZHODNUTIE KOMISIE

z 28. januára 2009

o „plánoch kampane“ v odvetví ovocia a zeleniny, ktoré zaviedlo Francúzsko [C 29/05 (ex NN 57/05)]

[oznámené pod číslom K(2009) 203]

(Iba francúzske znenie je autentické)

(2009/402/ES)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 88 ods. 2 prvý pododsek,

po vyzvaní zainteresovaných strán, aby jej predložili svoje pripomienky v súlade s článkom 88 ods. 2 prvým pododsekom zmluvy a so zreteľom na tieto pripomienky,

keďže:

I. POSTUP

(1)

Na základe sťažnosti Komisia zaslala Francúzsku 31. júla 2002 list, ktorým si vyžiadala informácie o neoznámenej štátnej pomoci v odvetví ovocia a zeleniny, ktorú Francúzsko údajne vypláca počas niekoľkých rokov v rámci opatrení nazvaných plány kampane, strategické plány alebo konjunkturálne plány (ďalej len „plány kampane“).

(2)	Dňa 21. októbra 2002 sa uskutočnilo stretnutie francúzskych orgánov s útvarmi Komisie.

(3)	Listom z 26. decembra 2002 zaevidovaným 2. januára 2003 Francúzsko poskytlo informácie, ktoré potvrdzujú, že túto pomoc poskytovalo do roku 2002.

(4)

Listom zo 16. apríla 2003 Komisia požiadala Francúzsko, aby jej predložilo úplný súpis pomoci poskytnutej v rámci plánov kampane, rozčlenenej podľa opatrení a výroby jednotlivých druhov výrobkov, vrátane výšky pomoci určenej na každé opatrenie a presného trvania schém pomoci. Listom z 30. apríla 2003 Francúzsko požiadalo o predĺženie lehoty na odpoveď týkajúcej sa žiadosti Komisie o informácie. V liste z 22. júla 2003 zaevidovanom 25. júla 2003 Francúzsko poskytlo informácie o charaktere financovaných činností, ako aj tabuľky znázorňujúce rozdelenie verejných finančných prostriedkov pridelených na výrobu jednotlivých druhov výrobkov na obdobie rokov 1998 – 2002.

(5)	Opatrenie bolo následne zahrnuté do registra neoznámenej pomoci pod číslom NN 57/05.

(6)	Rozhodnutie Komisie začať konanie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (1). Komisia vyzvala ostatné členské štáty a zainteresované strany, aby predložili pripomienky k uvedenej pomoci.

(7)	Francúzsko požiadalo o dodatočnú lehotu na odpoveď listom z 5. augusta 2005 zaevidovaným 9. augusta 2005. Francúzsko zaslalo svoje pripomienky listom zo 4. októbra 2005 zaevidovaným 6. októbra 2005.

(8)

Listom z 22. októbra 2005 zaevidovaným 24. októbra 2005 Komisia dostala pripomienky od zainteresovanej tretej strany Fédération des Comités Economiques Agricoles (Zväz poľnohospodárskych hospodárskych výborov), ktorý je spojený s odvetvím výroby ovocia a zeleniny (ďalej len „FEDECOM“) a ktorý združuje poľnohospodárske hospodárske výbory a združenia špecializujúce sa na ovocie a zeleninu. Tieto pripomienky sa zaslali francúzskym orgánom listom z 1. decembra 2005. Francúzske orgány na ne odpovedali listom z 28. decembra 2005, v ktorom súhlasili s postúpením listov z 26. decembra 2002 a 22. júla 2003 FEDECOM-u. Tým istým listom francúzske orgány zaslali opravu finančných tabuliek, ktoré poskytli predtým. Uvedené listy boli zaslané FEDECOM-u listom z 18. januára 2006.

II. OPIS

(9)

Na základe anonymnej sťažnosti Komisia získala mnohé dokumenty, ktoré potvrdzujú existenciu štátnej pomoci poskytovanej vo Francúzsku v odvetví ovocia a zeleniny. Verejné prostriedky z Office National Interprofessionnel des Fruits, des Légumes et de l’Horticulture (Medziprofesijný štátny úrad pre ovocie, zeleninu a záhradníctvo, ďalej len „ONIFLHOR“) boli údajne pridelené poľnohospodárskym výrobcom prostredníctvom poľnohospodárskych hospodárskych výborov na vykonanie opatrení na podporu trhu s ovocím a zeleninou.

1. Opatrenia na podporu trhu s ovocím a zeleninou

1.1. Poľnohospodárske hospodárske výbory – zloženie, poslanie a podmienky financovania

(10)	Poľnohospodárske hospodárske výbory združujú skupiny poľnohospodárskych výrobcov z daného odvetvia. Sú zriadené francúzskym zákonom (2) a vzťahujú sa na ne ustanovenia článku 552-1 a nasl. poľnohospodárskeho zákonníka.

(11)	Poslaním hospodárskych výborov je vydávať spoločné pravidlá pre svojich členov s cieľom zosúladiť oblasť výroby, predaja, cien a uvádzania výrobkov na trh (3).

(12)

Napriek tomu, že sa výbory zriaďujú vo forme spoločností, na ktoré sa vzťahuje súkromné právo, musí ich schváliť minister poľnohospodárstva a sú pod prísnym dohľadom verejných orgánov. Predovšetkým prefekt regiónu, v ktorom sa nachádza sídlo výboru, sa zúčastňuje na všetkých zasadnutiach orgánov, kde sa prijímajú rozhodnutia, a potvrdzuje všetky uznesenia zo zasadnutí.

(13)	Na pokrytie nákladov na svoju činnosť hospodárske výbory vyberajú od skupín výrobcov zápisné a príspevky na základe hodnoty výroby uvedenej na trh (4). Tieto príspevky sú pre zainteresované strany povinné výlučne na základe zmluvy uzavretej medzi členmi a výborom (zmluvné príspevky).

(14)

Schválené poľnohospodárske hospodárske výbory môžu okrem toho vypracovať pravidlá výroby a uvádzania výrobkov na trh, pričom môžu požiadať o ich rozšírenie na všetkých výrobcov vo svojom územnom obvode. Rozšírenie sa vykoná vyhláškou ministra poľnohospodárstva. Z rozhodnutia o rozšírení vyplýva pre výrobcov, ktorí zostali nezávislí, povinnosť platiť tzv. príspevky z dôvodu rozšírenia pravidiel.

1.2. Plány kampane

(15)

Osem poľnohospodárskych hospodárskych výborov (Rhône-Méditerranée, Grand Sud-Ouest, Korzika, Val du Loire, Nord, Nord-Est, Bretónsko a Normandia) dlhé roky prijímalo verejné prostriedky poskytované najmä ONIFLHOR-om, ktoré sa použili na financovanie opatrení pomoci nazvaných „plány kampane“ a ktoré zahŕňali opatrenia na trhoch v Spoločenstve a mimo neho na uľahčenie, najmä v období krízy, uvádzania poľnohospodárskych výrobkov pochádzajúcich z úrody vo Francúzsku na trh.

(16)	Podľa sťažovateľov sa tieto opatrenia zaviedli pred reformou SOT s ovocím a zeleninou v roku 1996. Francúzsko ubezpečilo, že od 1. januára 2003 už nebolo financované žiadne opatrenie v rámci týchto opatrení.

(17)

Pokiaľ ide o presný charakter opatrení, vo svojom liste z 26. decembra 2002 francúzske orgány vysvetlili, že opatrenia mali zabrániť alebo v prípade krízy zmierniť vplyv dočasného prevýšenia ponuky nad dopytom pôsobením na troch úrovniach: na vonkajších trhoch, vnútornom trhu a v oblasti spracovania.

(18)	Na vonkajších trhoch bolo cieľom zachovať podiely francúzskych výrobkov na trhu tým, že sa vývozcom umožní presadiť sa na strategických trhoch a vyrovnať sa s konkurenciou v oblasti cien.

(19)

Na vnútornom trhu sa financované opatrenia zamerali na uvoľnenie trhu buď prostredníctvom ponuky atraktívnejších cien, alebo zničením časti prebytočnej úrody, alebo jej preorientovaním na spracovanie. Francúzske orgány uvádzajú aj opatrenia týkajúce sa dočasného skladovania výrobkov v prípade nasýtenia trhu, ako aj podporu, ktorá umožňuje spracovateľským podnikom ozdraviť trh s čerstvými výrobkami.

(20)	List francúzskych orgánov z 22. júla 2003 obsahuje tabuľky s číselnými údajmi, v ktorých sa uvádza výška štátnej pomoci pridelená na opatrenia zamerané na „spracovanie“, „uvoľnenie trhu“, „kvalitu“, „uzavretie zmlúv“, „vonkajšie trhy“ a „skladovanie“.

(21)	Dokumenty a informácie, ktoré má Komisia k dispozícii, poskytujú presnejšie údaje, o druhu opatrení, ktoré sa pravdepodobne financovali na základe plánov kampane, aj keď sú tieto údaje obmedzené len na určité výrobky.

(22)

Napríklad pokiaľ ide o produkciu jabĺk, v liste, ktorý Komisia dostala v apríli 2002, sa odkazuje na podporu vývozu mimo Spoločenstva, ktorá bola údajne poskytnutá ako pomoc na propagáciu. Toto opatrenie vraj v skutočnosti spočíva v poskytnutí zľavy kupujúcemu, ktorú zaplatili francúzske orgány za každú kúpenú debnu jabĺk. Okrem toho, podľa ďalších dokumentov hospodársky výbor pre ovocie a zeleninu v Bassin Rhône Méditerranée (BRM) údajne financoval v roku 2000 opatrenia, akými sú opatrenia zamerané na „výrobné náklady“, „predajnú cenu“, „politiku spracovania“, „štrukturálny vývoz“, „valorizáciu vývozu“, „vývoz pri vysokej produkcii“, „rozvíjajúce sa trhy“, „valorizáciu vnútorného trhu“. V odvetví broskýň a nektáriniek sa tieto typy pomoci podľa všetkého poskytli na základe vyprodukovaného množstva.

(23)

Niektoré dokumenty, ktorými Komisia disponuje, naznačujú, že francúzske orgány boli informované o pochybnom charaktere týchto opatrení z hľadiska právnych predpisov Spoločenstva. Samotné francúzske orgány kvalifikovali tieto opatrenia ako „značne proti záujmom Spoločenstva“ a upozornili na „hroziacu povinnosť zabezpečiť vrátenie neoprávnene vyplatených súm výrobcami“ (5). Správa BRM pripomína takisto „dôverný charakter strategických plánov a potrebu nevyhnutne zachovávať mlčanlivosť so zreteľom na to, že sú v zásade s rozpore so záujmami Spoločenstva“ (6).

1.3. Mechanizmus financovania

(24)	V liste z 26. decembra 2002 Francúzsko vysvetlilo, že financovanie opatrení zabezpečili dotknuté odvetvia vo výške 30 % alebo 50 %, pričom zvyšnú časť financovali verejné orgány.

(25)	FEDECOM podrobne vysvetlil mechanizmus financovania plánov kampane, ako aj úlohu, ktorú zohrali výbory. Francúzsko tieto vysvetlenia nepoprelo.

(26)

Podľa FEDECOM-u opatrenia, ktoré sa mali uplatňovať, určil výlučne ONIFLHOR a hospodárske výbory boli povinné ich uplatňovať. ONIFLHOR rozhodol o opatreniach, ktoré sa majú uskutočniť, pre každý hospodársky rok a pre každý rastlinný druh a ich vykonaním poveril dotknutý vnútroštátny útvar. ONIFLHOR takisto rozhodol o sumách pridelených na predmetný plán a o výške príspevkov, ktoré mali poskytnúť hospodárske výbory.

(27)

Opatrenia sa financovali z prevádzkového fondu spravovaného hospodárskymi výbormi. Tento fond fungoval na základe tých istých zásad, ako sú zásady uplatniteľné na pomoc Spoločenstva ustanovené v článku 15 nariadenia Rady (ES) č. 2200/96 z 28. októbra 1996 o spoločnej organizácii trhu s ovocím a zeleninou (7), pretože sa financoval sčasti prostredníctvom pomoci z verejných zdrojov a sčasti z finančných príspevkov od členov organizácie výrobcov (nazývaných „odvetvové podiely“) na základe množstva alebo hodnoty ovocia a zeleniny uvedených na trh. Odvetvové podiely sa neskladali z príspevkov na rozšírenie pravidiel. Preto neboli v zmysle ministerskej vyhlášky povinné.

(28)

Odvetvové podiely vyberali poľnohospodárske hospodárske výbory a ONIFLHOR na ne prispieval z verejnej pomoci. Organizácie výrobcov však mali možnosť nepripojiť sa k tejto iniciatíve. Neplatiť odvetvové podiely znamenalo odmietnutie pomoci poskytovanej ONIFLHOR-om. V tomto prípade verejná pomoc zostala zablokovaná na úrovni hospodárskeho výboru a ONIFLHOR následne požiadal o jej vrátenie. Niektoré organizácie výrobcov, napr. Roussillon Méditerranée, Rambertfruits a Vallée de l’Eyrieux, totiž odmietli zaplatiť odvetvové podiely, a preto nezískali pomoc na základe plánov kampane.

1.4. Výška pomoci

(29)

Uvedená tabuľka poskytuje prehľad súm v eurách, ktoré vyplatil ONIFLHOR na základe „plánov kampane“ od roku 1992 do roku 2002 (8). Tieto sumy sú rozčlenené podľa rokov a jednotlivých opatrení. Za roky 1992 a 1993 sa však v tabuľke uvádza iba celková výška pomoci. Francúzsko vysvetlilo, že archív ONIFLHOR-u už neumožňuje poskytnúť podrobné členenie za tieto dva roky.

(EUR)
	Spracovanie	Uvoľnenie trhu	Kvalita	Uzatvorenie zmlúv	Vonkajšie trhy	Skladovanie	Spolu
1992							29 081 983,81
1993							18 639 480,39
1994	3 476 338,03	7 476 623,78	7 344 395,76	141 027,37	7 681 356,49	370 770,47	26 490 511,90
1995	6 355 889,01	10 693 311,73	3 359 858,02	109 049,43	15 738 316,68	745 034,23	37 001 459,10
1996	6 806 740,88	16 777 570,17	5 808 577,08	297 302,41	16 024 793,42	467 681,24	46 182 665,21
1997	5 727 385,57	9 219 002,49	4 197 657,27	210 767,17	12 928 391,98	348 239,42	32 631 443,91
1998	5 108 432,83	10 714 426,52	3 225 588,91	235 250,96	8 060 847,76	221 905,32	27 566 452,29
1999	13 025 113,13	11 885 479,12	5 496 144,68	193 162,59	18 580 942,06	1 211 975,20	50 392 816,78
2000	9 472 914,30	8 748 331,16	5 601 928,08	648 258,44	11 496 657,37	787 112,53	36 755 201,88
2001	7 661 016,28	0	735 689,69	1 121 848,94	2 891 108,02	287 509,69	18 763 119,48
2002	6 568 162,59	0	3 686 121,77	37 869,61	3 623 285,33	783 323,81	14 698 762,81

2. Argumenty vznesené Komisiou v rámci začatia konania vo veci formálneho zisťovania

(30)

Komisia začala konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 88 ods. 2 zmluvy, pretože mala vážne pochybnosti o zlučiteľnosti týchto typov pomoci so spoločným trhom a predbežne usúdila, že by sa mali považovať za zrejmú prevádzkovú pomoc. Okrem toho, takéto opatrenia sa zdali byť vo vážnom rozpore s mechanizmami spoločnej organizácie trhu s ovocím a zeleninou.

III. PRIPOMIENKY TRETÍCH STRÁN

(31)	Sťažovateľ nepredložil v rámci konania vo veci formálneho zisťovania pripomienky.

(32)	FEDECOM odovzdal dokument, v ktorom opisuje zloženie a podrobné pravidlá financovania týchto výborov, ako aj úlohu, ktorú tieto výbory plnia v rámci plánov kampane.

(33)	Francúzsko nepoprelo pravdivosť týchto vysvetlení.

(34)	Na základe poskytnutých informácií (ktoré sú uvedené v oddieloch 1 a 3 dokumentu uvedeného v odôvodnení 32) FEDECOM tvrdí, že:

(35)	Poľnohospodárske hospodárske výbory neboli príjemcami súm pridelených v rámci plánov kampane. Výbory len prijímali finančné prostriedky a následne ich prerozdeľovali príjemcom (organizáciám výrobcov a ich prostredníctvom členom organizácií výrobcov v danom odvetví).

(36)

Platenie odvetvového podielu bolo dobrovoľným aktom organizácií výrobcov, ktorého princíp podliehal schváleniu dotknutými vnútroštátnymi útvarmi, ktoré sa vyjadrili v súlade s demokratickým postupom. Žiadny text neukladal organizáciám výrobcov povinnosť požiadať o poskytnutie pomoci Spoločenstva. Podľa FEDECOM-u preto odvetvové podiely nemožno považovať za štátne prostriedky, keďže ich charakter je súkromný a dobrovoľný.

(37)	Podľa FEDECOM-u opatrenia uskutočnené na základe „plánov kampane“ nepredstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy, pretože v tomto prípade nie je splnené kritérium financovania zo štátnych prostriedkov.

IV. PRIPOMIENKY PREDLOŽENÉ FRANCÚZSKOM

(38)	Listom zo 4. októbra 2005 Francúzsko predložilo svoje pripomienky k rozhodnutiu Komisie začať konanie ustanovené v článku 88 ods. 2 zmluvy, pokiaľ ide o neoznámenú pomoc.

(39)	Francúzsko nespresnilo skutočný charakter opatrení financovaných na základe plánov kampane a ani nepoprelo predbežnú analýzu Komisie týkajúcu sa nezlučiteľnosti tejto pomoci so spoločným trhom v ohľadom na právne predpisy Spoločenstva.

(40)

Pokiaľ však ide o charakter odvetvových príspevkov pridelených na financovanie plánov kampane, Francúzsko uviedlo, že tieto príspevky sú protihodnotou dotknutých odvetví za činnosti financované na základe plánov kampane a nevzťahuje sa na ne rozšírenie pravidiel, ako je ustanovené v článku 18 nariadenia (ES) č. 2200/96 o spoločnej organizácii trhu s ovocím a zeleninou. Podľa francúzskych orgánov išlo o dobrovoľné príspevky nezavedené verejnými orgánmi, s ktorými mohli hospodárske výbory voľne nakladať. Vôbec neboli povinné. Francúzsko dospelo k záveru, že tieto príspevky nemožno považovať za štátne prostriedky v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(41)

Francúzsko poskytlo tabuľku so sumami finančných prostriedkov na plány kampane z rozpočtu ONIFLHOR-u na roky 1994 až 2002, rozdelenými podľa výroby jednotlivých druhov výrobkov a opatrení (pozri vyššie). Tieto sumy nezahŕňajú odvetvové podiely, ktoré platí odvetvie. Oprava tejto tabuľky vzťahujúcej sa na rok 2002 bola Komisii predložená listom z 28. decembra 2005.

V. POSÚDENIE

(42)

Komisia konštatuje, že články 92, 93 a 94 zmluvy (teraz články 87, 88 a 89) boli uplatniteľné na výrobu a obchod s ovocím a zeleninou v zmysle článku 31 nariadenia Rady (EHS) č. 1035/72 z 18. mája 1972 o spoločnej organizácii trhu s ovocím a zeleninou (9) a článku 43 nariadenia (ES) č. 2200/96, ktoré boli uplatniteľné v čase poskytnutia pomoci.

1. Existencia pomoci v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy

(43)

V článku 87 ods. 1 zmluvy sa ustanovuje, že ak nie je danou zmluvou ustanovené inak, pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná so spoločným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(44)

Na to, aby opatrenie spadalo do rozsahu pôsobnosti článku 87 ods. 1 zmluvy, musia byť súčasne splnené tieto štyri podmienky: 1. opatrenie musí byť financované štátom alebo zo štátnych prostriedkov a jeho pôvodcom musí byť štát; 2. musí poskytovať selektívnu výhodu určitým podnikom alebo výrobným odvetviam; 3. musí hospodársky zvýhodňovať podniky, ktoré sú jej príjemcami; 4. musí ovplyvňovať obchod v Spoločenstve a narúšať hospodársku súťaž alebo hroziť narušením hospodárskej súťaže.

(45)	Najprv treba poznamenať, že opatreniami uskutočnenými na základe plánov kampane sa výlučne (selektívne) zvýhodnili pestovatelia ovocia a zeleniny z dotknutých francúzskych departementov.

(46)	Pokiaľ ide o vymedzenie príjemcov pomoci, pri určovaní kto sú jej príjemcovia, treba vziať do úvahy vplyv pomoci. Príjemcom pomoci je ten, kto ju skutočne využíva (10) a koho konkurenčné postavenie sa zlepšilo následkom poskytnutia pomoci.

(47)

V tomto prípade vyplýva zo samotného charakteru činností vykonávaných v rámci plánov kampane (pozri odôvodnenie 17 a nasl. tohto rozhodnutia), že boli určené na zjednodušenie odbytu francúzskej produkcie tým, že výrobcom umožnili ťažiť z predajnej ceny (alebo z výnosu z predaja), ktorá je vyššia ako skutočné náklady vynaložené nadobúdateľom tovaru. Je teda zrejmé, že konečnými príjemcami danej pomoci sú výrobcovia.

(48)

Z vysvetlení FEDECOM-u, ktoré francúzske orgány nepopreli, však vyplýva aj to, že finančné prostriedky použité v rámci plánov kampane poľnohospodárske hospodárske výbory v prvej etape rozdelili medzi poľnohospodárskych výrobcov, ktorí pristúpili k iniciatíve plánov kampane a zaplatili odvetvové podiely, pričom profesijné organizácie potom získanú pomoc previedli výrobcom.

(49)

Komisia preto pripomína, že organizácie výrobcov môžu existovať v rôznej právnych formách podľa článku L 551-1 poľnohospodárskeho zákonníka, ktoré zodpovedajú viac či menej úzkym sociálnym vzťahom medzi členmi týchto organizácií. V niektorých mimoriadnych prípadoch sa zároveň nedá vylúčiť, že organizácia výrobcov nepresunula získanú pomoc na svojich členov, takže v týchto veľmi osobitných prípadoch bude konečným príjemcom pomoci organizácia výrobcov.

(50)

Po druhé, uvedení výrobcovia získali hospodársku výhodu v podobe financovania rôznych opatrení na podporu trhu. Vďaka tejto výhode sa zlepšilo ich postavenie v hospodárskej súťaži. Podľa judikatúry Súdneho dvora zlepšenie postavenia podniku v hospodárskej súťaži v dôsledku štátnej pomoci vo všeobecnosti znamená narušenie hospodárskej súťaže vzhľadom na ostatné podniky, ktoré nezískali rovnakú podporu (11).

(51)

Po tretie, v čase poskytnutia pomoci bolo odvetvie ovocia a zeleniny úplne otvorené hospodárskej súťaži a vyznačovalo sa intenzívnym obchodom v rámci Spoločenstva (12). Okrem toho, existencia spoločnej organizácie trhu v odvetví svedčí o dôležitosti obchodu s ovocím a zeleninou v rámci Spoločenstva a o vôli zabezpečiť na spoločnom trhu podmienky pre hospodársku súťaž, ktoré nebudú narúšané. Predmetné opatrenia, ktorých účelom bolo manipulovať s cenami a množstvami tovaru uvedeného na trh, mohli teda ovplyvňovať obchod a narúšať hospodársku súťaž. Pokiaľ ide o opatrenia zamerané na trhy mimo Spoločenstva, judikatúra Súdneho dvora uvádza, že vzhľadom na vzájomné prepojenie medzi trhmi, na ktorých pôsobia výrobcovia zo Spoločenstva, nie je vylúčené, že by pomoc mohla narušiť hospodársku súťaž v rámci Spoločenstva tým, že posilní konkurenčné postavenie hospodárskych subjektov aj v prípade poskytnutia pomoci na výrobky na vývoz mimo Spoločenstva (13). Kritériá týkajúce sa ovplyvnenia obchodu a narušenia hospodárskej súťaže sú v plnom rozsahu splnené.

(52)	Po štvrté, pokiaľ ide o kritérium financovania štátom zo štátnych prostriedkov, mala by sa uskutočniť dôkladná analýza so zameraním sa, okrem iného, na argumenty francúzskeho štátu a FEDECOM-u týkajúce sa povahy príspevkov odvetvia ako štátnych prostriedkov.

(53)	Aby sa výhoda mohla kvalifikovať ako štátna pomoc, musí byť podľa judikatúry Súdneho dvora po prvé poskytnutá priamo alebo nepriamo zo štátnych prostriedkov, a po druhé pripísateľná štátu (14).

(54)

Komisia konštatuje, že ONIFLHOR je verejný subjekt. Finančné vklady ONIFLHOR-u na „plány kampane“ preto očividne predstavujú štátne prostriedky. Opatrenia uskutočnené v rámci týchto plánov sú okrem toho pripísateľné štátu, pretože to bol ONIFLHOR, kto na každý hospodársky rok ustanovil opatrenia, ktoré treba prijať, poveril príslušný vnútroštátny útvar ich vykonávaním a rozhodol o pridelených sumách a o výške príspevkov odvetvia.

(55)

Vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora (15) sa Komisia domnieva, že skutočnosť, že opatrenie pripísateľné štátu sa sčasti financuje z príspevkov vybraných od dotknutých podnikov, ho nemôže zbaviť jeho charakteru štátnej pomoci, pretože závisí od pravidiel a vplyvu schémy pomoci. Povinný alebo dobrovoľný charakter týchto príspevkov nezohráva žiadnu úlohu pri uplatňovaní tejto zásady. Preto treba zamietnuť tvrdenie FEDECOM-u, že opatrenia vykonávané na základe plánov kampane nepredstavujú štátnu pomoc vzhľadom na súkromný charakter príspevkov odvetvia.

(56)	Komisia preto môže konštatovať, že opatrenia uskutočnené na základe „plánov kampane“ boli financované štátom alebo zo štátnych prostriedkov a boli pripísateľné štátu.

(57)

Komisia však zamýšľala overiť, či prípadná uplatniteľnosť nedávnej judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa štátnych prostriedkov na tento prípad nespochybňuje túto argumentáciu. V tejto súvislosti treba krátko pripomenúť hlavné úvahy Súdneho dvora vo veci Pearle (16). Súdny dvor vo svojom rozsudku uvádza, že príjem z povinného príspevku v prípade všetkých podnikov v danom odvetví činnosti, ktorý sa vyberá prostredníctvom verejnej organizácie, nemožno považovať za štátne prostriedky, pokiaľ sú súčasne splnené tieto štyri podmienky: a) opatrenia financované z povinných príspevkov určuje dotknuté odvetvie; b) financovanie pochádza zo 100 % príspevkov od podnikov z odvetvia; c) príspevky sú povinne určené na financovanie opatrenia, pričom štát nemá možnosť zasahovať s cieľom určiť alebo zmeniť použitie týchto prostriedkov; d) subjekty, ktoré platia príspevky, sú tiež príjemcami opatrenia.

(58)

V prípade, ktorým sa zaoberáme, financovanie nepochádzalo 100 % z príspevkov podnikov odvetvia. Je zrejmé, že kritériá Pearle nie sú splnené. Treba však poznamenať, že v rozsudku Pearle Súdny dvor rozhodol o inej skutkovej situácii a s rozdielnym cieľom. Súdny dvor chcel predovšetkým určiť kritériá, na základe ktorých možno stanoviť, za akých okolností je úloha štátu pri zavedení opatrenia plne financovaného odvetvím, ktoré je príjemcom pomoci, tak okrajová, že uvedené opatrenie sa považuje za nespĺňajúce všetky kritériá článku 87 ods. 1 zmluvy.

(59)	V tomto prípade bola úloha štátu jednoznačne ústredná vo všetkých fázach vykonávania plánov (od výberu opatrení až po ich spolufinancovanie). Tieto dve situácie (tento prípad a prípad rozsudku Pearle) preto možno len ťažko porovnávať.

(60)

Súd prvého stupňa však nedávno rozhodoval o všeobecne známej úlohe, ktorú mal francúzsky štát v inej schéme pomoci v odvetví poľnohospodárstva a ktorá priviedla súd k tomu, aby príjmy z odvetvového príspevku považoval za štátne prostriedky aj preto, že vyžadovali prijatie aktu verejného orgánu, aby mohli byť účinné (17).

(61)

Hlavnou voľbou, ktorá sa v tomto prípade ponúkala organizáciám výrobcov, bolo pripojiť sa alebo nepripojiť sa k iniciatíve štátu. Keby sa však k nej rozhodli nepripojiť, dotknutí výrobcovia by prišli o možnosť využiť finančné prostriedky poskytnuté na plány kampane ONIFLHOR-om, čo bolo silným stimulom na pristúpenie k tejto iniciatíve.

(62)	Vzhľadom na uvedené sa Komisia domnieva, že analýza na základe štyroch kritérií uvedených v článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES nesporne umožňuje stanoviť charakter štátnej pomoci opatrení súvisiacich s plánmi kampane.

2. Protiprávnosť pomoci

(63)

Komisia konštatuje, že francúzske orgány v danom prípade neoznámili Komisii opatrenia, ktorými zaviedli danú pomoc, ako to vyžaduje článok 88 ods. 3 zmluvy. Opatrenia preto predstavujú protiprávnu pomoc v zmysle článku 1 písm. f) nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (18).

(64)

Treba poznamenať, že skúmanie Komisie sa tu vzťahuje iba na obdobie od 31. júla 1992 do dnešného dňa, a to podľa článku 15 nariadenia (ES) č. 659/1999, čo naznačuje, že premlčacia lehota na vrátenie pomoci je 10 rokov. Keby Komisia zistila, že predmetná protiprávna pomoc je v tomto prípade nezlučiteľná, nemohla by nariadiť jej vrátenie za premlčacie obdobie. Premlčacie obdobie sa môže prerušiť akýmkoľvek opatrením, ktoré prijme Komisia v súvislosti s protiprávnou pomocou. V tomto prípade bolo premlčacie obdobie prerušené listom, ktorý Komisia zaslala Francúzsku 31. júla 2002. Obdobie do 31. júla 1992 teda Komisia nevzala do úvahy.

3. Preskúmanie zlučiteľnosti pomoci

(65)	V článku 87 zmluvy sa uvádzajú výnimky zo všeobecnej zásady nezlučiteľnosti štátnej pomoci so zmluvou.

(66)	Komisia predovšetkým konštatuje, že francúzske orgány nepredložili žiadny argument, ktorým by preukázali zlučiteľnosť skúmanej pomoci so spoločným trhom.

(67)

Ďalej treba konštatovať, že niektoré z výnimiek ustanovených v zmluve v tomto prípade zjavne nie sú uplatniteľné, a to najmä výnimky ustanovené v článku 87 ods. 2, ktoré sa vzťahujú najmä na pomoc sociálneho charakteru, pomoc určenú na náhradu škody spôsobenej prírodnými katastrofami a pomoc spojenú s opätovným zjednotením Nemecka. To isté sa týka výnimiek ustanovených v článku 87 ods. 3 písm. a), b), d) zmluvy, pretože predmetná pomoc nebola určená ani na podporu hospodárskeho rozvoja oblasti s mimoriadne nízkou životnou úrovňou alebo s mimoriadne vysokou nezamestnanosťou, ani na podporu vykonávania dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu alebo na nápravu vážnej poruchy v hospodárstve štátu, ani na podporu kultúry alebo zachovania kultúrneho dedičstva.

(68)

Jedinou potenciálne uplatniteľnou výnimkou je v tomto prípade výnimka ustanovená v článku 87 ods. 3 písm. c) zmluvy, v ktorom sa ustanovuje, že za zlučiteľnú so spoločným trhom možno považovať pomoc, ktorá má uľahčiť rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí, za predpokladu, že nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom. Aby sa na pomoc mohla uplatniť výnimka podľa uvedeného bodu, pomoc musí byť v súlade s pravidlami Spoločenstva týkajúcimi sa štátnej pomoci.

3.1. Určenie pokynov uplatniteľných na protiprávnu pomoc

(69)	Podľa Oznámenia Komisie o určení pravidiel uplatniteľných pri posudzovaní protiprávnej štátnej pomoci (19) sa každá protiprávna pomoc v zmysle článku 1 písm. f) nariadenia (ES) č. 659/1999 musí preskúmať v súlade s pravidlami a pokynmi, ktoré boli platné v čase poskytnutia pomoci.

(70)

To znamená, že pomoc poskytnutá v období od 1. januára 2000 do 31. decembra 2002 (dátum, kedy daná pomoc skončila), by sa mala preskúmať na základe pravidiel prevzatých v usmerneniach pre štátnu pomoc v odvetví poľnohospodárstva (20). Naproti tomu každá pomoc poskytnutá pred týmto dátumom sa musí posudzovať z hľadiska postupu a ustanovení uplatniteľných do 1. januára 2000.

3.2. Nezlučiteľnosť pomoci

(71)

Podľa informácií Komisie plány kampane ustanovovali opatrenia zamerané na riešenie kríz spôsobených prevýšením ponuky francúzskych výrobkov na trhu Spoločenstva, najmä prostredníctvom dotovania predajných cien, dotácií na skladovanie alebo zničenie časti úrody, ako aj finančných stimulov na spracovanie čerstvých výrobkov. Na trhoch mimo Európskej únie vývozné dotácie údajne prispeli tiež k odbytu nadbytočných francúzskych výrobkov a mohli posilniť konkurenčné postavenie hospodárskych subjektov. Zdá sa, že táto pomoc sa poskytovala na základe ceny a vyrobeného množstva.

(72)

Takéto podpory nie sú ustanovené ani v uvedených usmerneniach, ani v iných pravidlách Spoločenstva v tejto oblasti. Zjavne predstavujú prevádzkovú pomoc, ktorej účelom bolo zjednodušiť odbyt francúzskych výrobkov prostredníctvom manipulácie s predajnou cenou alebo množstvom ponúkaným na trhoch. Takéto zásahy sú právnymi predpismi Spoločenstva v oblasti štátnej pomoci prísne zakázané.

(73)

Treba pripomenúť aj to, že podľa rozhodnutí Súdneho dvora a Súdu prvého stupňa, prevádzková pomoc, t. j. pomoc na odbremenenie podnikov od nákladov súvisiacich s bežným riadením ich činnosti, ktoré by obvykle museli niesť, v zásade narúša hospodársku súťaž, pretože na jednej strane neuľahčuje rozvoj žiadneho hospodárskeho odvetvia a na druhej strane poskytuje príjemcovi umelú finančnú podporu, ktorá trvale narúša hospodársku súťaž a ovplyvňuje obchod v rozsahu, ktorý je v rozpore so spoločným záujmom (21).

(74)

Predovšetkým poľnohospodárske trhy v Európskej únii sú podrobne upravené prostredníctvom spoločných organizácií trhu (SOT). Úlohou SOT je okrem iného zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž medzi hospodárskymi subjektmi v dotknutom odvetví v rámci Európskej únie. Opatrenia na podporu trhu, akými sú opatrenia zavedené a financované Francúzskom, založené na cenách a vyrobených množstvách, sú v rozpore s cieľmi SOT s ovocím a zeleninou, a môžu závažným spôsobom narušiť jeho fungovanie. V tomto prípade bola dotknutou SOT spoločná organizácia trhu s ovocím a zeleninou založená počas obdobia rokov 1992 – 2002 na nariadeniach (EHS) č. 1035/72 a (ES) č. 2200/96.

(75)

Ako Súdny dvor opakovane zdôraznil (22), akýkoľvek zásah zo strany členského štátu do trhových mechanizmov, s výnimkou tých, ktoré sú výslovne ustanovené nariadením Spoločenstva, môžu narúšať fungovanie spoločných organizácií trhu a vytvárať neoprávnené výhody u niektorých hospodárskych skupín v Spoločenstve. Predovšetkým vo svojej celkom nedávnej judikatúre (23) Súdny dvor znovu pripomenul, že v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje spoločná organizácia trhu, najmä v prípadoch, keď sa táto organizácia zakladá na spoločnom systéme cien, členské štáty už nemôžu jednostranne prijatými vnútroštátnymi ustanoveniami zasahovať do mechanizmu tvorby cien regulovaných v tej istej fáze výroby spoločnou organizáciou.

(76)

Treba poznamenať, že vnútroštátne mechanizmy pomoci zameranej na ceny, akými sú uvedené mechanizmy, v tomto prípade ohrozujú spoločný systém cien a všeobecnejšie účelnosť mechanizmov vytvorených nariadeniami Spoločenstva o spoločnej organizácii trhov, aj keď ich cieľom je zjednodušiť odbyt výrobkov štátu na trhoch tretích krajín. V týchto nariadeniach je totiž takisto zahrnutý aj odbyt výrobkov Spoločenstva na trhoch tretích krajín a v tomto ohľade sa nimi zosúlaďujú podmienky hospodárskej súťaže medzi výrobcami Spoločenstva.

(77)	Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že na opísané opatrenia pomoci sa nemôže vzťahovať žiadna výnimka ustanovená v zmluve, pretože narúšajú hospodársku súťaž a sú v rozpore so spoločným záujmom.

VI. ZÁVER

(78)	Štátna pomoc, ktorú Francúzsko poskytovalo v podobe plánov kampane francúzskym pestovateľom ovocia a zeleniny od roku 1992 do roku 2002, je nezlučiteľná so spoločným trhom.

(79)	Komisia vyjadruje poľutovanie nad tým, že Francúzsko poskytlo uvedenú pomoc v rozpore s článkom 88 ods. 3 zmluvy.

(80)

V prípade nezlučiteľnosti protiprávnej pomoci so spoločným trhom sa v článku 14 ods. 1 nariadenia (ES) č. 659/1999 ustanovuje, že Komisia rozhodne, že dotknutý členský štát prijme všetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od jej príjemcu. Toto vrátenie pomoci je nevyhnutné, aby sa obnovil predchádzajúci stav prostredníctvom zrušenia všetkých finančných výhod, z ktorých mohol príjemca protiprávne poskytnutej pomoci neoprávnene ťažiť od dátumu poskytnutia tejto pomoci.

VII. POSTUP VYMÁHANIA

(81)

Ako sa uvádza v odôvodnení 64, v článku 15 nariadenia (ES) č. 659/1999 sa ustanovuje, že na právomoci Komisie v oblasti vymáhania pomoci sa vzťahuje vymedzené obdobie desiatich rokov. Vymedzené obdobie premlčania začína dňom, keď sa protiprávna pomoc udelila príjemcovi buď ako individuálna pomoc, alebo ako pomoc v rámci schémy pomoci. Na druhej strane, akýmkoľvek opatrením prijatým Komisiou alebo členským štátom konajúcim na žiadosť Komisie v súvislosti s protiprávnou pomocou sa preruší vymedzené obdobie, pričom po každom prerušení sa obdobie začína počítať zase od začiatku. Keďže Komisie uskutočnila prvé opatrenie 31. júla 2002, najstarším dátumom, od ktorého Komisia môže vymáhať pomoc, je 31. júl 1992.

(82)

Úroková sadzba, ktorá sa vzťahuje na vrátenie pomoci považovanej za nezlučiteľnú, ako aj podrobné pravidlá uplatňovania týchto sadzieb, sú bližšie určené v kapitole V nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (24), v znení nariadenia Komisie (ES) č. 271/2008 (25).

(83)	Pomoc sa musí vrátiť v súlade s postupmi ustanovenými vo francúzskych právnych predpisoch pod podmienkou, že umožňujú okamžité a účinné vykonanie tohto rozhodnutia.

(84)

Pomoc sa musí vymôcť od príjemcov pomoci. Ako sa už uviedlo, konečnými príjemcami pomoci sú v zásade výrobcovia, ktorí sú členmi profesijných organizácií, ktoré sa podieľali na plánoch kampane. V mimoriadnych prípadoch je však možné, že organizácia výrobcov túto pomoc ďalej nepreviedla. Pomoc by sa teda mala vymáhať od výrobcov, okrem prípadu, keď členský štát môže preukázať, že organizácia výrobcov im pomoc nepreviedla, a v tom prípade sa pomoc bude vymáhať od organizácie výrobcov.

(85)

Pokiaľ ide o vyčíslenie pomoci, z judikatúry vyplýva, že Komisia nie je povinná presne vyčísliť pomoc, ktorá sa má vrátiť (26). V tomto prípade vyplýva zo samotného charakteru opatrení vykonaných na základe plánov kampane (pozri najmä odôvodnenie 17 a nasl. tohto rozhodnutia), že v podstate spočívali v umožnení výrobcom využívať vyššiu predajnú cenu (alebo výnos z predaja), ako je skutočné náklady cena vynaložené nadobúdateľom tovaru. Suma, ktorá sa má vrátiť, teda predstavuje rozdiel medzi týmito dvoma sumami. V prípade pomoci na zničenie časti úrody je suma, ktorá sa má vrátiť, celkovou sumou vyplatenou výmenou za takéto zničenie. V niektorých prípadoch, najmä v osobitnom prípade činností dočasného skladovania výrobkov, uskutočnené opatrenia mohli takisto spočívať v oslobodení príjemcov od nákladov, ktoré by museli bežne znášať (najmä nákladov na skladovanie). Výška pomoci teda zodpovedá nákladom, od ktorých boli príjemcovia pomoci oslobodení.

(86)

V rámci povinností, ktoré jej vyplývajú z práva Spoločenstva, Francúzsku prislúcha vymôcť predmetné sumy. Ak by sa Francúzsko prípadne stretlo pri vymáhaní s nepredvídanými ťažkosťami, treba pripomenúť, že tieto problémy môže predložiť Komisii na posúdenie. Komisia a členský štát musia v takomto prípade v súlade s povinnosťou lojálnej spolupráce, vyjadrenej najmä v článku 10 Zmluvy o ES, spolupracovať v dobrej viere s cieľom prekonať ťažkosti pri plnom rešpektovaní ustanovení zmluvy, a najmä tých, ktoré sa týkajú pomoci,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Štátna pomoc poskytnutá na základe plánov kampane pestovateľom ovocia a zeleniny, ktorú Francúzsko protiprávne vykonalo v rozpore s článkom 83 ods. 3 zmluvy v rokoch 1992 až 2002, je nezlučiteľná so spoločným trhom.

Článok 2

1. Francúzsko prijme potrebné opatrenia, aby od príjemcov spätne vymohlo nezlučiteľnú pomoc uvedenú v článku 1.

2. Pomoc, ktorá má byť vrátená, zahŕňa úroky od dátumu, keď bola poskytnutá príjemcom, až do dátumu jej vrátenia.

3. Úroky sa vypočítajú na zostavenom základe v súlade s ustanoveniami kapitoly V nariadenia (ES) č. 794/2004.

4. Vrátenie sa uskutoční bezodkladne v súlade s postupmi vnútroštátneho práva pod podmienkou, že umožňujú okamžité a účinné vykonanie tohto rozhodnutia.

Článok 3

1. Vrátenie pomoci uvedenej v článku 1 je okamžité a účinné.

2. Francúzsko zabezpečí vykonanie tohto rozhodnutia do štyroch mesiacov od jeho oznámenia.

Článok 4

1. Do dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia Francúzsko predloží Komisii tieto informácie:

a)	zoznam príjemcov, ktorí dostali pomoc na základe schémy pomoci uvedenej v článku 1, a celkovú výšku pomoci, ktorú dostal každý z nich;

b)	celkovú sumu (istinu a úrok súvisiaci so spätným vymáhaním), ktorú príjemcovia majú vrátiť;

c)	podrobný opis opatrení, ktoré sa už prijali alebo ktoré sú plánujú prijať na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím;

d)	dokumenty, ktoré preukazujú, že príjemcom bolo nariadené vrátiť pomoc.

2. Francúzsko bude Komisiu informovať o dosiahnutom pokroku na základe vnútroštátnych opatrení prijatých na vykonanie tohto rozhodnutia, a to až do vrátenia celkovej výšky pomoci uvedenej v článku 1.

3. Po uplynutí obdobia dvoch mesiacov uvedeného v odseku 1 Francúzsko predloží Komisii na požiadanie správu o opatreniach, ktoré sa už prijali a ktoré sa plánujú prijať na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím. Táto správa zahŕňa aj podrobné informácie o výške pomoci a úrokoch súvisiacich so spätným vymáhaním, ktoré už príjemcovia vrátili.

Článok 5

Toto rozhodnutie je určené Francúzskej republike.

V Bruseli 28. januára 2009

Za Komisiu

Mariann FISCHER BOEL

členka Komisie

(1) Ú. v. EÚ C 233, 22.9.2005, s. 21.

(2) Najmä zákon zo 6. októbra 1982 a zákon č. 2001–6 zo 4. januára 2001.

(3) Zákon č. 99–574 z 9. júla 1999, článok 59 body III a IV (Úradný vestník Francúzskej republiky, 10.7.1999).

(4) Rozhodnutie č. 90–879 z 28. septembra 1990, článok 4 (Úradný vestník Francúzskej republiky, 30.9.1990).

(5) Zápisnica zo zasadnutia odvetvia ovocia a zeleniny z 11. apríla 2001, úryvky z prejavu ministra poľnohospodárstva, príloha č. 19.

(6) Zápisnica z valného zhromaždenia organizácie výrobcov broskýň z 31. augusta 2000 v Nîmes, príloha č. 20.

(7) Ú. v. ES L 297, 21.11.1996, s. 1.

(8) V tejto tabuľke sa zohľadnila oprava zaslaná francúzskymi orgánmi listom z 28. decembra 2005.

(9) Ú. v. ES L 118, 20.5.1972, s. 1.

(10) Rozsudok Súdneho dvora z 21. marca 1991, Taliansko/Komisia (C-303/88, Zb.1991, s. I-1433), bod 57.

(11) Rozsudok Súdneho dvora zo 17. septembra 1980, Philip Morris/Komisia (vec 730/79, Zb. 1980, s. 2671), body 11 a 12.

(12) Napríklad v roku 2000 predstavoval obchod so zeleninou v rámci Spoločenstva 6 727 000 ton a obchod s ovocím 5 609 000 ton. Francúzsko je oddávna krajinou, ktorá je jedným z najväčších vývozcov ovocia a zeleniny v EÚ pri produkcii 3 681 000 ton ovocia a 7 989 000 ton zeleniny v roku 2000.

(13) Rozsudok Súdneho dvora z 21. marca 1990, Belgicko/Komisia (C-142/87, Zb. 1987, s. 2589), bod 35, Zb. 1987, s. 2589.

(14) Rozsudok Súdneho dvora z 21. marca 1991, Taliansko/Komisia (C-303/88, Zb. I-1433), bod 11. Rozsudok Súdneho dvora zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia (C-482/99, Zb. 2002, s. I-4397), bod 24, ako aj rozsudok Súdneho dvora z 20. novembra 2003, GEMO (C-126/01, Zb. 2003, s. I-13769), bod 24.

(15) Rozsudok Súdneho dvora z 22. marca 1977, Steinike & Weinlig (78/76, Zb.1977, s. 595) a rozsudok Súdneho dvora z 11. novembra 1987 (259/85, Francúzsko/Komisia, Zb. 1987, s. 4393), bod 23.

(16) Rozsudok Súdneho dvora z 15. júla 2004, Pearle a ostatní (C-345/02, Zb. 2004, s. I-7139). Sporným opatrením bola reklamná kampaň v prospech odvetvia optiky, plne financovaná z „prideleného povinného príspevku“ vybraného od podnikov z odvetvia. Tento príspevok uložila profesijná verejnoprávna organizácia. Táto organizácia nikdy nemohla voľne nakladať s takto vyzbieranými príspevkami.

(17) Rozsudok Súdu prvého stupňa z 20. septembra 2007, Salvat Père & Fils a ostatní/Komisia (T-136/05, Zb. s II-4063).

(18) Ú. v. ES L 83, 27.3.1999, s. 1.

(19) Ú. v. ES C 119, 22.5.2002, s. 22.

(20) Ú. v. ES C 28, 1.2.2000, s. 2.

(21) Rozsudok Súdu prvého stupňa z 8. júna 1995, Siemens/Komisia (T-459/93, Zb. II-1675), body 48 a 77.

(22) Pozri napríklad rozsudok Súdneho dvora z 29. novembra 1978, Redmond (tzv. rozsudok „Pigs Marketing Board“) (83/78, Zb. 1978, s. 2347), bod 60.

(23) Rozsudok Súdneho dvora z 26. mája 2005, Kuipers (C-283/03 Zb. 2005, s. I-3761), body 42, 49 a 53.

(24) Ú. v. EÚ L 140, 30.4.2004, s. 1.

(25) Ú. v. EÚ L 82, 25.3.2008, s. 1.

(26) Rozsudok Súdneho dvora z 27. októbra 2007, Komisia/Francúzsko (C-441/06, zatiaľ neuverejnený v zbierke), bod 29.

		ISSN 1725-5147 doi:10.3000/17255147.L_2009.127.slk
Úradný vestník Európskej únie		L 127

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Zväzok 52 26. mája 2009

Obsah		I Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie je povinné	Strana
		NARIADENIA
		Nariadenie Komisie (ES) č. 429/2009 z 25. mája 2009, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny	1
	*	Nariadenie Komisie (ES) č. 430/2009 z 25. mája 2009, ktorým sa schvaľujú väčšie zmeny špecifikácie názvu zapísaného do Registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení [Kölsch (CHZO)]	3
		SMERNICE
	*	Smernica Komisie 2009/51/ES z 25. mája 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 91/414/EHS, pokiaľ ide o špecifikáciu účinnej látky nicosulfurón ( 1 )	5

	II Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie nie je povinné
	ROZHODNUTIA
	Rada
	2009/398/ES
*	Rozhodnutie Rady z 27. apríla 2009, ktorým sa vymenúva jeden nemecký člen a jeden nemecký náhradník Výboru regiónov	7
	2009/399/ES
*	Rozhodnutie Rady z 27. apríla 2009, ktorým sa upravujú príspevky ustanovené rozhodnutím 2003/479/ES a rozhodnutím 2007/829/ES o pravidlách pridelenia národných expertov a vojenského personálu na Generálny sekretariát Rady	8
	2009/400/ES
*	Rozhodnutie Rady z 12. mája 2009 o určení Európskeho hlavného mesta kultúry na rok 2012	9
	2009/401/ES
*	Rozhodnutie Rady z 12. mája 2009 o určení Európskeho hlavného mesta kultúry na rok 2013	10
	Komisia
	2009/402/ES
*	Rozhodnutie Komisie z 28. januára 2009 o plánoch kampane v odvetví ovocia a zeleniny, ktoré zaviedlo Francúzsko [C 29/05 (ex NN 57/05)] [oznámené pod číslom K(2009) 203]	11

(EUR/100 kg)
Číselný znak KN	Kód tretej krajiny (1)	Paušálna dovozná hodnota
0702 00 00	MA	39,7
	MK	76,1
	TN	105,3
	TR	73,8
	ZZ	73,7
0707 00 05	EG	127,4
	JO	156,8
	MA	31,4
	TR	135,1
	ZZ	112,7
0709 90 70	TR	124,0
0709 90 70	ZZ	124,0
0805 10 20	EG	39,3
	IL	55,7
	MA	44,7
	TN	108,2
	ZZ	62,0
0805 50 10	AR	53,3
	TR	52,4
	ZA	63,7
	ZZ	56,5
0808 10 80	AR	74,7
	BR	74,5
	CL	74,9
	CN	107,0
	NZ	92,7
	US	105,3
	UY	71,7
	ZA	81,9
	ZZ	85,3
0809 20 95	US	458,4
0809 20 95	ZZ	458,4

„Vzdialenosť medzi miestom náboru a miestom pridelenia (v km)	Suma v EUR
0 – 150	0,00
> 150	79,04
> 300	140,52
> 500	228,36
> 800	368,89
> 1 300	579,68
> 2 000	693,88“

		Korigendá
		Korigendum k nariadeniu Komisie (ES) č. 423/2009 z 20. mája 2009 o vydávaní dovozných povolení na ryžu v rámci colných kvót otvorených na čiastkové obdobie mesiaca máj 2009 nariadením (ES) č. 1529/2007 (Ú. v. EÚ L 125, 21.5.2009)	21


	(1) Text s významom pre EHP