10.10.2019

Úradný vestník Európskej únie

L 259/15

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2019/1693

z 9. októbra 2019,

ktorým sa ukladá predbežné antidumpingové clo na dovoz oceľových kolies s pôvodom v Čínskej ľudovej republike

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (1), a najmä na jeho článok 7,

po porade s členskými štátmi,

keďže:

1. POSTUP

1.1. Začatie

(1)

Dňa 15. februára 2019 Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu oceľových kolies s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“ alebo „dotknutá krajina“) do Únie na základe článku 5 nariadenia (EÚ) 2016/1036 (ďalej len „základné nariadenie“). Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(2)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý 3. januára 2019 podalo Európske združenie výrobcov kolies (ďalej len „EUWA“ alebo „navrhovateľ“) v mene výrobcov, ktorých výroba predstavuje viac ako 25 % celkovej výroby oceľových kolies v Únii. Podnet obsahoval dôkazy o existencii dumpingu a výslednej značnej ujme, ktoré boli dostatočné na odôvodnenie začatia prešetrovania.

(3)	Po oznámení o začatí konania dostala Komisia množstvo otázok a pripomienok týkajúcich sa definície dotknutého výrobku. Komisia v tejto súvislosti objasnila vymedzenie výrobku v oznámení, ktorým sa mení oznámenie o začatí antidumpingového konania (3).

(4)

Podľa článku 14 ods. 5a základného nariadenia Komisia registruje dovoz podliehajúci antidumpingovému prešetrovaniu počas obdobia predbežného poskytovania informácií okrem prípadov, keď má dostatočné dôkazy o tom, že nie sú splnené určité požiadavky. Podľa jednej z týchto požiadaviek uvedenej v článku 10 ods. 4 písm. d) základného nariadenia by malo okrem úrovne dovozu, ktorá spôsobila ujmu počas obdobia prešetrovania, existovať ďalšie podstatné zvýšenie dovozu. Z údajov Eurostatu vyplýva, že dovoz oceľových kolies z ČĽR v kilogramoch sa počas prvých štyroch mesiacov od začiatku prešetrovania (t. j. od marca 2019 do júna 2019) znížil o 72 % v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2018 a o 74 % v porovnaní so štvormesačným priemerom počas obdobia prešetrovania (2018 – pozri odôvodnenie 23). Komisia ďalej konštatuje, že podľa údajov databázy Surveillance 2 objem dovozu dotknutého výrobku vykazuje podobný výrazný pokles dovozu. Komisia preto dovoz dotknutého výrobku nepodmienila registráciou podľa článku 14 ods. 5a základného nariadenia, keďže druhá podstatná podmienka článku 10 ods. 4, t. j. ďalšie podstatné zvýšenie dovozu, nebola splnená.

1.2. Zainteresované strany

(5)

V oznámení o začatí konania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho osobitne informovala navrhovateľa, ostatných známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov, orgány ČĽR, známych dovozcov a používateľov o začatí prešetrovania a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(6)	Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

1.3. Výber vzorky

(7)	V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

1.3.1. Výber vzorky výrobcov z Únie

(8)

Komisia v oznámení o začatí konania uviedla, že sa pri prešetrovaní rozhodla obmedziť počet výrobcov z Únie na primeraný počet uplatnením výberu vzorky a že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Komisia vybrala vzorku na základe informácií, ktoré mala k dispozícii v počiatočnej fáze. Vzorka vychádzala z objemu výroby a predaja podobného výrobku v EÚ počas obdobia prešetrovania. Pozostávala z troch výrobcov z Únie. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky pochádzali z troch rôznych členských štátov a predstavovali viac ako 35 % celkového odhadovaného objemu výroby a predaja podobného výrobku v EÚ. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby vyjadrili pripomienky k predbežnej vzorke. Pripomienky vyjadrilo len združenie EUWA, ktoré požiadalo o zaradenie ďalšej spoločnosti do vzorky, aby sa zlepšila reprezentatívnosť vzorky. Na základe týchto pripomienok sa Komisia rozhodla zaradiť ešte jednu spoločnosť. Tento výrobca z Únie však odmietol pri prešetrovaní spolupracovať. Potvrdila sa teda predbežná vzorka pozostávajúca z troch výrobcov z Únie. Vzorka je reprezentatívnou vzorkou výrobného odvetvia Únie.

(9)

Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky, ako aj ďalší výrobcovia z Únie zúčastňujúci sa na tomto prešetrovaní, požiadali podľa článku 19 základného nariadenia Komisiu, aby sa počas konania zaobchádzalo dôverne s ich totožnosťou, pretože sa obávali odvetných opatrení zo strany niektorých zákazníkov. Vzhľadom na dobrý dôvod preukázaný v žiadosti Komisia súhlasila s tým, že výrobcom z Únie zaručí anonymitu.

1.3.2. Výber vzorky dovozcov

(10)	S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania.

(11)	Požadované informácie poskytli dvaja neprepojení dovozcovia. Komisia vzhľadom na tento nízky počet rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný.

1.3.3. Výber vzorky vyvážajúcich výrobcov v ČĽR

(12)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Okrem toho Komisia požiadala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(13)

Dvadsaťsedem spoločností v dotknutej krajine poskytlo požadované informácie a súhlasilo so zaradením do vzorky. Komisia zistila, že podmienky na zaradenie do vzorky spĺňa 20 vyvážajúcich výrobcov/skupín vyvážajúcich výrobcov. Siedmi výrobcovia oznámili nulový vývoz dotknutého výrobku do EÚ počas obdobia prešetrovania, a preto sa usúdilo, že nespĺňajú podmienky na zaradenie do vzorky. V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku troch spoločností, ktoré bolo možné primerane prešetriť v rámci dostupného časového horizontu. Vzorka sa vyberala na základe najväčších objemov vývozu do Únie, zohľadnila sa však aj potreba pokryť v nej všetky druhy oceľových kolies (oceľové kolesá používané na účely osobnej dopravy aj komerčné účely).

(14)	V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia sa na účely výberu vzorky uskutočnili konzultácie so všetkými dotknutými známymi vyvážajúcimi výrobcami a orgánmi dotknutej krajiny. Neboli predložené žiadne pripomienky.

(15)	Jedna zo spoločností zaradených do vzorky následne odmietla spolupracovať a bola nahradená ďalším najväčším vyvážajúcim výrobcom.

(16)	Po vykonaní overovania na mieste z dôvodu závažných nedostatkov v informáciách poskytnutých jedným vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky sa Komisia rozhodla na základe článku 18 ods. 1 základného nariadenia (4) tieto informácie nezohľadniť.

(17)	Okrem toho sa v dôsledku vylúčenia určitých druhov výrobkov z rozsahu pôsobnosti tohto prešetrovania, ako je stanovené v oddiele 2.3, prestalo toto prešetrovanie týkať jedného zo spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(18)

V dôsledku uvedeného bola vzorka obmedzená iba na jednu spoločnosť, ktorá predstavovala približne 20 % čínskeho vývozu dotknutého výrobku do Únie v období prešetrovania. Vzhľadom na neochotu spolupracovať//nedostatočnú spoluprácu v rámci vzorky a nedostatočný čas na výber novej vzorky sa Komisia predbežne rozhodla na základe článku 17 ods. 4 základného nariadenia uplatniť príslušné ustanovenia článku 18 základného nariadenia.

1.4. Individuálne preskúmanie

(19)

O individuálne preskúmanie podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia požiadalo pôvodne desať z vyvážajúcich výrobcov, ktorí zaslali späť vyplnené formuláre na výber vzorky. Komisia sprístupnila dotazník online v deň začatia konania. Komisia pri oznamovaní vzorky okrem toho informovala vyvážajúcich výrobcov, ktorí neboli zaradení do vzorky, že sa od nich požaduje, aby predložili vyplnený dotazník, pokiaľ chcú byť individuálne preskúmaní. Žiadna z týchto spoločností však nakoniec vyplnený dotazník nepredložila. Neuskutočnilo sa preto žiadne individuálne preskúmanie.

1.5. Vyplnené dotazníky a overovania na mieste

(20)

Komisia zaslala vláde Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „čínska vláda“) dotazník týkajúci sa existencie výrazných deformácií v ČĽR v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia. Dotazníky pre výrobcov z Únie, dovozcov, používateľov a vyvážajúcich výrobcov boli sprístupnené online (5) v deň začatia konania.

(21)

Vyplnené dotazníky boli doručené od troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky a troch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Vyplnený dotazník zaslal Komisii aj jeden neprepojený dovozca. Dotazník však nebol vyplnený úplne a keď bol tento neprepojený dovozca požiadaný, aby odpovede v dotazníku doplnil, prestal spolupracovať pri prešetrovaní. Od čínskej vlády neprišla žiadna odpoveď.

(22)

Komisia získala a preverila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na dočasné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovania na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnili v priestoroch týchto strán:

Výrobcovia z Únie:

—	spoločnosť C, Európska únia,

—	spoločnosť E, Európska únia,

—	spoločnosť H, Európska únia.

Združenie výrobcov z Únie:

—	EUWA, Brusel, Belgicko.

Vyvážajúci výrobcovia v ČĽR:

—

Hangtong Group:

—	Zhejiang Hangtong Machinery Manufacture Co., Ltd. (výrobca), Taizhou, Čína,

—	Ningbo Hi-Tech Zone Tongcheng Auto Parts Co., Ltd. (obchodník), Ningbo, Čína,

—	Ningbo Wheelsky Company Limited (off-shore obchodník), Ningbo, Čína.

—

Xingmin Group:

—	Xingmin Intelligent Transportation Systems Co., Ltd.(vyvážajúci výrobca), Longkou, Čína,

—	Tangshan Xingmin Wheels Co., Ltd. (výrobca), Tangshan, Čína,

—	Xianning Xingmin Wheels Co., Ltd. (výrobca), Xianning, Čína.

1.6. Obdobie prešetrovania a posudzované obdobie

(23)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2018 do 31. decembra 2018 (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2015 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

1.7. Postup na určenie normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia

(24)	Keďže pri začatí prešetrovania boli k dispozícii dostatočné dôkazy poukazujúce na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, Komisia považovala za vhodné začať prešetrovanie so zreteľom na článok 2 ods. 6a základného nariadenia.

(25)

Komisia preto v záujme zhromaždenia údajov potrebných na prípadné uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia vyzvala v oznámení o začatí konania všetkých vyvážajúcich výrobcov z dotknutej krajiny, aby poskytli informácie o vstupoch použitých na výrobu oceľových kolies požadované v prílohe III k oznámeniu o začatí konania. Relevantné informácie predložilo dvadsaťtri vyvážajúcich výrobcov.

(26)

Komisia v snahe získať informácie, ktoré považovala za potrebné na účely svojho prešetrovania v súvislosti s údajnými výraznými deformáciami v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, zaslala dotazník aj čínskej vláde. Od čínskej vlády neprišla žiadna odpoveď. Komisia následne informovala čínsku vládu, že na určenie existencie výrazných deformácií v ČĽR použije v zmysle článku 18 základného nariadenia dostupné skutočnosti.

(27)

V oznámení o začatí konania Komisia okrem toho vyzvala všetky zainteresované strany, aby do 37 dní odo dňa uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v súvislosti s vhodnosťou uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Jeden vyvážajúci výrobca vyjadril pripomienky k existencii výrazných deformácií.

(28)	V oznámení o začatí konania Komisia takisto uviedla, že vzhľadom na dostupné dôkazy by mohlo byť potrebné vybrať vhodnú reprezentatívnu krajinu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia na účely určenia normálnej hodnoty na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt.

(29)

Komisia 6. marca 2019 uverejnila prvú poznámku do spisu (ďalej len „poznámka zo 6. marca 2019“) (6) s cieľom získať stanoviská zainteresovaných strán k relevantným zdrojom, ktoré by Komisia mohla použiť na určenie normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. e) druhou zarážkou základného nariadenia. V tejto poznámke Komisia uviedla zoznam všetkých výrobných faktorov, ako napríklad materiál, energia a pracovná sila, ktoré vyvážajúci výrobcovia využívajú pri výrobe dotknutého výrobku. Komisia okrem toho na základe kritérií výberu nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt identifikovala možné reprezentatívne krajiny (konkrétne Argentínu, Brazíliu, Južnú Afriku, Kolumbiu, Malajziu, Mexiko, Rusko, Thajsko a Turecko).

(30)	Komisia poskytla všetkým zainteresovaným stranám možnosť, aby predložili svoje pripomienky. Komisia dostala pripomienky od jedného vyvážajúceho výrobcu a navrhovateľa. Čínska vláda nepredložila žiadne pripomienky.

(31)

Komisia sa doručenými pripomienkami k poznámke zo 6. marca 2019 zaoberala v druhej poznámke k zdrojom na určenie normálnej hodnoty zo 16. apríla 2019 (ďalej len „poznámka zo 16. apríla 2019“) (7). Komisia takisto stanovila zoznam výrobných faktorov a dospela k záveru, že v danom štádiu bola Brazília najvhodnejšou reprezentatívnou krajinou podľa článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia. V danom štádiu nebolo možné určiť konečný zoznam kódov HS, do ktorých by sa mali zaradiť výrobné faktory. Keďže v rámci niektorých potenciálnych kódov HS sa do Brazílie neuskutočňoval žiadny dovoz, Komisia skonštatovala, že v danom štádiu by sa mohli za vhodné reprezentatívne krajiny považovať v prípade potreby aj Turecko a Južná Afrika. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky. Komisii predložil pripomienky len navrhovateľ. Toto nariadenie sa uvedenými pripomienkami zaoberá.

2. DOTKNUTÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

2.1. Dotknutý výrobok

(32)

Dotknutým výrobkom podľa zmeneného oznámenia uvedeného v odôvodnení 3 sú kolesá z ocele, tiež s príslušenstvom a tiež s pneumatikami, určené pre:

—	cestné traktory a ťahače,

—	motorové vozidlá na prepravu osôb a/alebo tovaru,

—	motorové vozidlá na osobitné účely (napr. požiarne automobily, kropiace automobily),

—	prívesy, návesy, karavany a podobné vozidlá, bez mechanického pohonu,

s pôvodom v ČĽR, v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN ex 8708 70 10, ex 8708 70 99 a ex 8716 90 90 (kódy TARIC 8 708 701 080, 8 708 701 085, 8 708 709 920, 8 708 709 980, 8 716 909 095 a 8 716 909 097) (ďalej len „dotknutý výrobok“).

(33)

Tieto výrobky sú vylúčené:

—	kolesá z ocele na priemyselnú montáž traktorov riadených chodcom, v súčasnosti patriacich do podpoložky 8701 10,

—	kolesá pre cestné štvorkolky,

—	hviezdice kolies odlievané v jednom kuse, zo železa alebo z ocele,

—	kolesá pre motorové vozidlá špeciálne určené na použitie iné ako na verejných cestách [napr. kolesá pre poľnohospodárske alebo lesné traktory a ťahače, vysokozdvižné vozíky, ťahače lietadiel (pushback), vyklápače (dumpry) určené na použitie mimo komunikácií].

2.2. Podobný výrobok

(34)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia, majú tieto výrobky:

—	dotknutý výrobok,

—	výrobok vyrábaný a predávaný na domácom trhu v ČĽR,

—	výrobok vyrábaný a predávaný na domácom trhu v Brazílii, ktorá slúžila ako reprezentatívna krajina v zmysle článku 2 ods. 6a základného nariadenia, ako aj

—	výrobok vyrábaný a predávaný v Únii výrobným odvetvím Únie.

(35)	Komisia v tejto fáze rozhodla, že uvedené výrobky sú preto podobnými výrobkami v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

2.3. Tvrdenia týkajúce sa vymedzenia výrobku

(36)

Jeden vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky tvrdil, že oceľové kolesá špeciálne určené pre prívesy osobných automobilov a karavany zaradené pod číselný znak KN 8716 90 90 s priemerom ráfika maximálne 16 palcov by mali byť vylúčené z vymedzenia výrobku, pretože sa nevyrábajú v Únii a nemajú rovnaké základné technické charakteristiky ako všetky ostatné výrobky, ktoré patria do vymedzenia výrobku.

(37)

Pokiaľ ide o technické charakteristiky, predmetná spoločnosť uviedla, že špecifikácie kolies pre prívesy osobných automobilov a karavany sú nižšie ako pre kolesá osobných automobilov, a to najmä čo sa týka pevnosti (a teda aj skúšania). Aby sa mohli tieto kolesá predávať v Únii, musia navyše spĺňať konkrétne špecifikácie týkajúce sa požiadaviek na vyššiu záťaž a nižšiu rýchlosť. Takisto to znamená, že oceľové kolesá pre karavany alebo prívesy používané v prípade osobných automobilov sa nemôžu legálne predávať a používať ako oceľové kolesá osobných automobilov. Spoločnosť zároveň uviedla, že oceľové kolesá pre karavany alebo prívesy používané v prípade osobných automobilov treba zaradiť pod číselný znak KN 8716 90 90, zatiaľ čo oceľové kolesá pre osobné automobily by mali byť zaradené pod položku 8708.

(38)

V priebehu vyšetrovania Komisia okrem toho dostala pripomienky týkajúce sa možného vylúčenia kolies pre poľnohospodárske prívesy a ďalšie ťahané poľnohospodárske zariadenia používané na poliach s priemerom ráfika maximálne 16 palcov z rozsahu pôsobnosti prešetrovania. V oznámení o začatí konania sa výslovne vylučujú „kolesá pre motorové vozidlá špeciálne určené na použitie iné ako na verejných cestách [napr. kolesá pre poľnohospodárske alebo lesné traktory a ťahače, vysokozdvižné vozíky, ťahače lietadiel (pushback), vyklápače (dumpry) určené na použitie mimo komunikácií]“. Oceľové kolesá pre vozidlá bez mechanického pohonu, ako sú poľnohospodárske prívesy a ďalšie ťahané poľnohospodárske zariadenia používané na poliach, však boli pôvodne do vymedzenia výrobku zaradené. V pripomienkach sa tvrdilo, že tieto kolesá majú rovnako ako oceľové kolesá pre karavany a prívesy používané v prípade osobných automobilov iné technické charakteristiky a nie sú zameniteľné s inými výrobkami, ktoré patria do vymedzenia výrobku.

(39)

Komisia 24. júna 2019 uverejnila poznámku do spisu, v ktorej vyzvala všetky zainteresované strany na predloženie pripomienok k uvedeným tvrdeniam o vymedzení výrobku. Pripomienky k uvedenej poznámke predložili navrhovateľ, traja vyvážajúci výrobcovia a jeden dovozca z Únie. Všetky tieto strany podporili tvrdenie o vylúčení výrobku zhrnuté v odôvodneniach 36 a 38.

2.4. Záver týkajúci sa dotknutého výrobku

(40)

Z prešetrovania vyplynulo, že kolesá uvedené v odôvodneniach 36 a 38 majú priemer maximálne 16 palcov a iné technické charakteristiky ako ostatné druhy kolies vo vymedzení výrobku, keďže nie sú určené pre motorové vozidlá a nemôžu sa na ne montovať. Komisia preto predbežne skonštatovala, že tieto výrobky by mali byť vylúčené.

(41)	Po vylúčení opísanom v odôvodnení 40 sa jeden vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky, ktorý vyrábal a vyvážal do Únie iba vylúčené druhy výrobku, prestal považovať za vyvážajúceho výrobcu dotknutého výrobku.

(42)

Dotknutý výrobok sa teda predbežne definuje ako kolesá z ocele, tiež s príslušenstvom a tiež s pneumatikami, určené pre:

—	cestné traktory a ťahače,

—	motorové vozidlá na prepravu osôb a/alebo tovaru,

—	motorové vozidlá na osobitné účely (napr. požiarne automobily, kropiace automobily),

—	prívesy alebo návesy cestných traktorov a ťahačov bez mechanického pohonu,

s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN ex 8708 70 10, ex 8708 70 99 a ex 8716 90 90 (kódy TARIC 8708701080, 8708701085, 8708709920, 8708709980, 8716909095 a 8716909097) (ďalej len „dotknutý výrobok“).

Tieto výrobky sú vylúčené:

—	kolesá z ocele na priemyselnú montáž traktorov riadených chodcom, v súčasnosti patriacich do podpoložky 8701 10,

—	kolesá pre cestné štvorkolky,

—	hviezdice kolies odlievané v jednom kuse, zo železa alebo z ocele,

—	kolesá pre motorové vozidlá špeciálne určené na použitie iné ako na verejných cestách [napr. kolesá pre poľnohospodárske alebo lesné traktory a ťahače, vysokozdvižné vozíky, ťahače lietadiel (pushback), vyklápače (dumpry) určené na použitie mimo komunikácií],

—	kolesá pre prívesy osobných automobilov, karavany, poľnohospodárske prívesy a ďalšie ťahané poľnohospodárske zariadenia používané na poliach s priemerom maximálne 16 palcov.

3. DUMPING

3.1. Predbežné poznámky

(43)	Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 17, vo vzorke zostali iba dvaja vyvážajúci výrobcovia, ktorí boli následne overení.

(44)

V prípade jednej z týchto spoločností sa Komisia rozhodla využiť ustanovenia článku 18 základného nariadenia, a najmä článok 18 ods. 1 prvú vetu, a nezohľadnila poskytnuté informácie. Toto rozhodnutie bolo prijaté preto, lebo oznámené údaje o predaji na vývoz boli považované za nespoľahlivé, keďže nemohli byť overené na základe audítorsky skontrolovaných účtov spoločnosti. Komisia preto nedostala informácie potrebné na stanovenie dumpingového rozpätia pre túto spoločnosť.

(45)	V súlade s článkom 18 ods. 4 základného nariadenia bola zainteresovaná strana informovaná o dôvodoch, pre ktoré neboli poskytnuté informácie zohľadnené, a dostala možnosť poskytnúť ďalšie vysvetlenia.

(46)

Spoločnosť predložila pripomienky k zámeru Komisie použiť článok 18 základného nariadenia a na základe svojej žiadosti bola vypočutá úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach. Vzhľadom na to, že odmietnuté údaje, ako aj pripomienky poskytnuté spoločnosťou v rámci písomného podania a počas následného vypočutia majú dôverný charakter a sú špecifické pre danú spoločnosť, podrobnosti o zisteniach Komisie v tejto súvislosti boli poskytnuté predmetnej spoločnosti v osobitnom špecifickom predbežnom poskytnutí informácií.

(47)

Keďže pripomienky, ktoré spoločnosť poskytla v rámci svojich písomných podaní a počas vypočutia úradníkom pre vypočutie nezmenili skutočnosti a závery stanovené Komisiou počas overovania na mieste v priestoroch spoločnosti, Komisia predbežne potvrdila použitie dostupných skutočností týkajúcich sa tohto vyvážajúceho výrobcu.

(48)	Opis výpočtu dumpingového rozpätia uvedený ďalej sa teda týka iba jedinej zostávajúcej spoločnosti vo vzorke.

3.2. Normálna hodnota

(49)	Podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia, „normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu“.

(50)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, „ak sa […] zistí, že vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle písmena b) vo vyvážajúcej krajine nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v tejto krajine, normálna hodnota sa vytvorí výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty“ a „musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk.“ Ako sa bližšie vysvetľuje ďalej v texte, Komisia v súčasnom prešetrovaní skonštatovala, že na základe dostupných dôkazov a vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu zo strany čínskej vlády bolo uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia primerané.

3.2.1. Existencia výrazných deformácií

3.2.1.1. Úvod

(51)

V článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa vymedzuje, že „výrazné deformácie sú deformácie, ku ktorým dochádza vtedy, keď vykazované ceny alebo náklady vrátane nákladov na suroviny a energiu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády. Pri vyhodnocovaní existencie výrazných deformácií sa prihliada okrem iného na potenciálne dôsledky jedného alebo viacerých z týchto faktorov:

—	príslušný trh zásobovaný do značnej miery podnikmi, ktoré vlastnia, ovládajú, nad ktorými vykonávajú dozor alebo ktoré usmerňujú orgány vyvážajúcej krajiny,

—	prítomnosť štátu vo firmách, ktorá mu umožňuje zasahovať do cien alebo nákladov,

—	diskriminačné verejné politiky alebo opatrenia v prospech domácich dodávateľov alebo iné ovplyvňovanie síl voľného trhu,

—	neexistencia, diskriminačné uplatňovanie alebo nedostatočné presadzovanie predpisov z oblasti konkurzného práva, práva obchodných spoločností alebo majetkového práva,

—	deformácia mzdových nákladov,

—	prístup k finančným prostriedkom poskytovaným inštitúciami, ktoré plnia ciele verejnej politiky alebo iným spôsobom nekonajú nezávisle od štátu“.

(52)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa pri posudzovaní existencie výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) okrem iného zohľadní nevyčerpávajúci zoznam prvkov v prvom uvedenom ustanovení. Podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa pri posudzovaní existencie výrazných deformácií prihliada na potenciálny vplyv jedného alebo viacerých z týchto prvkov na ceny a náklady v krajine vyvážajúcej dotknutý výrobok. Keďže tento zoznam nie je kumulatívny, na zistenie výrazných deformácií sa nemusí prihliadať na všetky prvky. Tie isté faktické okolnosti sa navyše môžu použiť na preukázanie existencie jedného alebo viacerých prvkov zo zoznamu. Akýkoľvek záver v súvislosti s výraznými deformáciami v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) však musí byť založený na všetkých dostupných dôkazoch. Pri celkovom posúdení existencie deformácií sa môže zohľadniť aj všeobecný kontext a situácia vo vyvážajúcej krajine, najmä ak základné prvky hospodárskeho a administratívneho nastavenia vyvážajúcej krajiny dávajú vláde podstatné právomoci zasahovať do hospodárstva takým spôsobom, že ceny a náklady nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl.

(53)

V článku 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia sa stanovuje, že „ak má Komisia informácie o odôvodnených známkach možnej existencie výrazných deformácií uvedených v písmene b) v určitej krajine alebo v určitom odvetví v danej krajine a ak je to vhodné na účinné uplatňovanie tohto nariadenia, Komisia vypracuje, zverejní a pravidelne aktualizuje správu s opisom trhových podmienok uvedených v písmene b) v danej krajine alebo odvetví“.

(54)

Komisia podľa uvedeného ustanovenia vydala správu o krajine týkajúcu sa ČĽR (ďalej len „správa“) (8), v ktorej sa preukazuje existencia značného zasahovania vlády na mnohých úrovniach hospodárstva vrátane konkrétnych deformácií v mnohých kľúčových faktoroch výroby (ako napr. pozemky, energia, kapitál, suroviny a práca), ako aj v konkrétnych odvetviach (ako napr. oceliarsky a chemický priemysel). Správa bola vložená do vyšetrovacieho spisu vo fáze začatia konania. Podnet obsahoval aj niektoré relevantné dôkazy, ktoré správu dopĺňajú. Zainteresované strany boli v čase začatia konania vyzvané, aby vyvrátili, pripomienkovali alebo doplnili dôkazy vo vyšetrovacom spise.

(55)

Podnet obsahoval aktualizované informácie o nadmernej kapacite výroby ocele, ktorá je hlavnou surovinou na výrobu dotknutého výrobku a predstavuje viac ako 60 % výrobných nákladov. Odvolávalo sa v ňom na správu Obchodnej komory Európskej únie v Číne (9), podľa ktorej ČĽR nesplnila sľub znížiť výrobnú kapacitu na realistickejšiu úroveň. Táto situácia bola najmä dôsledkom:

—	snahy niektorých regiónov o sebestačnosť, ktorá vyústila do dodatočnej nadmernej kapacity na vnútroštátnej úrovni,

—	existencie štátom vlastnených podnikov, ktoré nevyvíjajú svoju činnosť na základe zvažovania ziskov a strát,

—	balíku stimulov čínskej vlády, ktorým sa veľké oceliarne podnecovali k zvyšovaniu kapacity a zabezpečovala opätovná ziskovosť malých a stredných podnikov,

—	subvencovania energie regionálnymi štátnymi správami (10).

(56)

Navrhovateľ takisto tvrdil, že čínsky domáci dopyt by nedokázal absorbovať zvýšenú úroveň výroby ocele. Na podloženie tohto tvrdenia sa v podnete odkazovalo na Svetové oceliarske združenie, ktoré uvádzalo, že mesačné objemy výroby v ČĽR sa v októbri 2018 v porovnaní s októbrom 2017 zvýšili o 9,1 %, pričom v 64 krajinách oznamujúcich údaje Svetovému oceliarskemu združeniu sa zvýšili iba o 5,8 %.

(57)	Podnet obsahoval informácie o tom, že zvýšený objem výroby ocele v ČĽR mohol mať v kombinácii so znížením vývozu v dôsledku nápravných opatrení v oblasti obchodu, ktoré nedávno uložili Európska únia a Spojené štáty, za následok zníženie cien ocele.

(58)

A napokon sa v podnete odkazovalo na ďalšie postupy, ktoré ovplyvňujú ceny surovín:

—	náklady na suroviny a energiu v ČĽR nevychádzajú z voľného pôsobenia síl na trhu, pretože ich ovplyvňujú značné zásahy vlády,

—	čínsky trh s oceľou stále do veľkej miery zásobujú podniky, ktoré vlastní, ovláda a nad ktorými vykonáva dozor čínska vláda,

—	v ČĽR sa stále v nedostatočnej miere presadzujú predpisy z oblasti konkurzného práva, práva obchodných spoločností alebo majetkového práva,

—	mzdové náklady sú deformované, pretože nevychádzajú z bežného pôsobenia síl na trhu alebo rokovaní medzi spoločnosťami a pracovnou silou.

(59)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 26 a 27, čínska vláda nepredložila pripomienky ani neposkytla dôkazy na podporu alebo vyvrátenie existujúcich dôkazov v spise vrátane správy, ako ani ďalších dôkazov predložených navrhovateľom o existencii výrazných deformácií a/alebo o vhodnosti uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia v predmetnom prípade.

(60)

Pripomienky v tomto smere zaslal iba jeden vyvážajúci výrobca, ktorý tvrdil, že výpočet normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia je nezlučiteľný s dohodami organizácie WTO vrátane protokolu o pristúpení Číny k organizácii WTO (ďalej len „protokol“) a s antidumpingovou dohodou (ďalej len „dohoda ADA“).

(61)

V tejto súvislosti vyvážajúci výrobca tvrdil, že po uplynutí platnosti oddielu 15 protokolu by sa EÚ nemala pri stanovovaní normálnej hodnoty odchyľovať od štandardnej metodiky, teda by mala používať iba ceny na domácom trhu a náklady vyvážajúcej krajiny, ak sa v dohode ADA neumožňuje inak. Vzhľadom na uvedené skutočnosti by EÚ mala dodržiavať štandardnú metodiku v súlade s článkom 2 antidumpingovej dohody. Okrem toho zainteresovaná strana tvrdila, že pojem „výrazné deformácie“ v dohode ADA ani neexistuje. Keďže v antidumpingovej dohode ani v GATT 1994 sa nestanovuje právny základ pre takéto špecifické opatrenie, zistenia týkajúce sa existencie výrazných deformácií a v dôsledku toho aj vytvorenie normálnej hodnoty nie sú v súlade s článkami 1, 2, 6.1 a 18.1 antidumpingovej dohody.

(62)

Komisia na účely tohto prešetrovania dospela v odôvodnení 112 k záveru, že je vhodné uplatniť článok 2 ods. 6a) základného nariadenia. Komisia nesúhlasí s tvrdením zainteresovanej strany, že Komisia nemusí uplatniť článok 2 ods. 6a. Komisia sa naopak domnieva, že článok 2 ods. 6a je uplatniteľný a že za daných okolností sa musí uplatniť. Komisia sa navyše domnieva, že toto ustanovenie je v súlade so záväzkami Európskej únie v rámci WTO. Komisia zastáva názor, že ako sa už objasnilo v spore DS473 EÚ-Biodiesel (Argentína), ustanovenia základného nariadenia, ktoré sa vo všeobecnosti uplatňujú na všetkých členov WTO, a najmä článok 2 ods. 5 druhý pododsek, umožňuje použitie náležite upravených údajov z tretej krajiny, pokiaľ sú tieto úpravy nevyhnutné a opodstatnené. A napokon platí, že v prípade antidumpingových konaní týkajúcich sa výrobkov z Číny sa pri stanovovaní normálnej hodnoty aj naďalej uplatňujú časti oddielu 15 protokolu o pristúpení Číny, ktorých platnosť zatiaľ neuplynula, a to pokiaľ ide o štandard trhového hospodárstva, ako aj použitie metodiky, ktorá sa nezakladá na striktnom porovnávaní s čínskymi cenami alebo nákladmi.

(63)	Vyvážajúci výrobca ďalej tvrdil, že navrhovateľ nepredložil žiadny dôkaz o výrazných deformáciách na trhu s oceľovými kolesami, ale svoje tvrdenia o deformáciách založil na situácii na čínskom trhu s oceľou.

(64)

Komisia uviedla, že všetky pripomienky k situácii na čínskom trhu s oceľou sú pre dotknutý výrobok relevantné, keďže sa ako výrobok z ocele považuje za súčasť oceliarskeho odvetvia. Oceľ predstavuje v podstate 60 % výrobných nákladov dotknutého výrobku. Okrem toho, hlavnou surovinou na výrobu oceľových kolies je plochá oceľ valcovaná za tepla, ktorá predstavuje viac ako 50 % celkových výrobných nákladov a vyrába sa aj na čínskom trhu s oceľou, a práve v jej prípade sa potvrdili zistenia o deformáciách pri predchádzajúcich prešetrovaniach na ochranu obchodu (11).

(65)

Komisia preskúmala, či vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia je, resp. nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Komisia toto preskúmanie vykonala na základe dôkazov dostupných v spise vrátane dôkazov uvedených v správe, ktorá vychádza z verejne dostupných zdrojov. Uvedená analýza bola zameraná na preskúmanie značného zasahovania vlády do hospodárstva ČĽR vo všeobecnosti, ale aj konkrétnej situácie na trhu v danom odvetví vrátane dotknutého výrobku.

3.2.1.2. Výrazné deformácie s vplyvom na ceny a náklady na domácom trhu v Čínskej ľudovej republike

(66)

Čínsky hospodársky systém je založený na koncepcii „socialistického trhového hospodárstva“. Táto koncepcia je zakotvená v čínskej ústave a určuje spôsob správy hospodárskych záležitostí v Číne. Hlavnou zásadou je „socialistické verejné vlastníctvo výrobných prostriedkov, t. j. všeľudové vlastníctvo a kolektívne vlastníctvo pracujúceho ľudu“. Štátne hospodárstvo sa považuje za „vedúcu silu národného hospodárstva“ a štát má mandát na „zabezpečenie jeho konsolidácie a rastu“ (12). Celkové nastavenie čínskeho hospodárstva preto nielenže umožňuje značné zasahovanie vlády do hospodárstva, ale takéto zasahovanie je výslovne nariadené. Koncepcia nadradenosti verejného vlastníctva nad súkromným vlastníctvom preniká celým právnym systémom a zdôrazňuje sa ako všeobecná zásada vo všetkých kľúčových právnych predpisoch. Najlepším príkladom je čínsky zákon o vlastníctve: odkazuje sa v ňom na primárne štádium socializmu a štát sa v ňom poveruje, aby presadzoval základný hospodársky systém, v ktorom zohráva dominantnú úlohu verejné vlastníctvo. Iné formy vlastníctva sú tolerované, pričom právny poriadok im umožňuje, aby sa rozvíjali popri štátnom vlastníctve (13).

(67)

Okrem toho sa podľa čínskeho právneho poriadku socialistické trhové hospodárstvo rozvíja pod vedením Komunistickej strany Číny. Štruktúry čínskeho štátu a Komunistickej strany Číny sú vzájomne prepojené na každej úrovni (právnej, inštitucionálnej a personálnej) a vytvárajú mimoriadne komplexnú štruktúru, v ktorej sa úlohy Komunistickej strany Číny a štátu nedajú oddeliť. Po zmene čínskej ústavy v marci 2018 sa na vedúcu úlohu Komunistickej strany Číny kladie ešte väčší dôraz, čo potvrdzuje aj text článku 1 ústavy. Za pôvodnú prvú vetu ustanovenia: „[s]ocialistické zriadenie je základným systémom Čínskej ľudovej republiky“, bola doplnená nová veta, ktorá znie takto: „[u]rčujúcim prvkom socializmu charakteristického pre Čínu je vedúca úloha Komunistickej strany Číny“. (14) Je to názorný príklad nespochybňovanej a neustále rastúcej kontroly Komunistickej strany Číny nad hospodárskym systémom v Číne. Táto vedúca úloha a kontrola je neoddeliteľnou súčasťou čínskeho systému a výrazne presahuje to, čo je obvyklé v iných krajinách, v ktorých vlády uplatňujú všeobecnú makroekonomickú kontrolu, v rámci ktorej ale voľne pôsobia trhové sily.

(68)

Čínsky štát uplatňuje intervenčnú hospodársku politiku pri plnení cieľov, ktoré sa zhodujú s politickou agendou stanovenou Komunistickou stranou Číny, a nezohľadňuje prevládajúce hospodárske podmienky na voľnom trhu (15). Intervenčné ekonomické nástroje uplatňované čínskymi orgánmi sú rôznorodé, zahŕňajú aj systém priemyselného plánovania a finančný systém a uplatňujú sa aj na úrovni regulačného prostredia.

(69)

Po prvé, na úrovni celkovej administratívnej kontroly sa smerovanie čínskeho hospodárstva riadi komplexným systémom priemyselného plánovania, ktorý ovplyvňuje všetky hospodárske činnosti v krajine. Všetky tieto plány zahŕňajú komplexnú a zložitú sústavu odvetví a prierezových politík a sú prítomné na všetkých úrovniach štátnej správy. Plány na úrovni provincií sú podrobné, zatiaľ čo v národných plánoch sa stanovujú širšie ciele. V plánoch sú vymedzené aj nástroje na podporu príslušných priemyselných odvetví/sektorov a časové rámce, v ktorých sa majú ciele dosiahnuť. Niektoré plány stále obsahujú výslovne stanovené výkonnostné ciele, čo bol zvyčajný prvok v prechádzajúcich plánovacích cykloch. Na základe týchto plánov sa jednotlivé priemyselné odvetvia a/alebo projekty zvolia za (pozitívne alebo negatívne) priority v súlade s prioritami vlády a priradia sa im konkrétne rozvojové ciele (modernizácia priemyslu, expanzia do zahraničia atď.). Hospodárske subjekty, tak súkromné, ako aj štátom vlastnené, musia efektívne prispôsobovať svoje podnikateľské činnosti reáliám, ktoré ukladá systém plánovania. Dôvodom nie je len záväznosť plánov, ale aj to, že príslušné čínske orgány na všetkých úrovniach verejnej správy sa pridŕžajú systému plánov a zodpovedajúcim spôsobom využívajú právomoci, ktoré im boli zverené, a nútia tak hospodárske subjekty, aby plnili priority stanovené v plánoch (pozri aj oddiel 3.2.1.5 ďalej) (16).

(70)

Po druhé, pokiaľ ide o prideľovanie finančných zdrojov, finančný systém ČĽR ovládajú štátom vlastnené komerčné banky. Tieto banky musia pri vytváraní a vykonávaní svojich úverových politík postupovať v súlade s cieľmi priemyselnej politiky vlády namiesto toho, aby v prvom rade posúdili ekonomické prínosy daného projektu (pozri aj oddiel 3.2.1.8 ďalej) (17). To isté platí aj vo vzťahu k ostatným zložkám čínskeho finančného systému, ako napr. akciové trhy, trhy s dlhopismi, trhy so súkromným vlastným kapitálom atď. Ani tieto súčasti finančného sektora, ktoré nepatria k bankovému sektoru, nie sú inštitucionálne a prevádzkovo zriadené tak, aby maximalizovali efektívne fungovanie finančných trhov, ale aby zabezpečovali kontrolu nad systémom a umožňovali zasahovanie zo strany štátu a Komunistickej strany Číny (18).

(71)

Po tretie, pokiaľ ide o regulačné prostredie, zásahy štátu do hospodárstva majú viacero foriem. Napríklad pravidlá verejného obstarávania sa pravidelne používajú na dosahovanie politických cieľov, ktoré sú iné než ekonomická efektívnosť, čím oslabujú trhové zásady v tejto oblasti. V príslušných právnych predpisoch sa konkrétne stanovuje, že verejné obstarávanie sa má vykonávať tak, aby sa uľahčilo dosahovanie cieľov vytýčených v štátnych politikách. Povaha týchto cieľov však nie je presne vymedzená, čo rozhodovacím orgánom ponecháva široký priestor na voľné rozhodovanie (19). Podobne aj v oblasti investícií si čínska vláda udržiava značnú kontrolu nad smerovaním a veľkosťou štátnych aj súkromných investícií a značný vplyv v tomto ohľade. Orgány využívajú preverovanie investícií, ako aj rôzne investičné stimuly, obmedzenia a zákazy, ktoré im slúžia ako dôležitý nástroj na podporu cieľov priemyselnej politiky, ako je napr. zachovanie kontroly štátu nad kľúčovými sektormi alebo posilnenie domáceho výrobného odvetvia (20).

(72)

Možno teda zhrnúť, že čínsky hospodársky model sa zakladá na určitých základných axiómach, ktorými sa zaisťuje a podporuje široká škála zásahov vlády. Takéto značné zasahovanie vlády je v rozpore s voľným pôsobením trhových síl, v dôsledku čoho sa deformuje efektívne rozdeľovanie zdrojov v súlade s trhovými zásadami (21).

3.2.1.3. Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) prvej zarážky základného nariadenia: príslušný trh zásobovaný do značnej miery podnikmi, ktoré vlastnia, ovládajú, nad ktorými vykonávajú dozor alebo ktoré usmerňujú orgány vyvážajúcej krajiny

(73)	Podniky, ktoré vlastní, ovláda a/alebo nad ktorými vykonáva dozor alebo ktoré usmerňuje štát, predstavujú v ČĽR podstatnú časť hospodárstva.

(74)

Čínska vláda a Komunistická strana Číny udržujú štruktúry, ktorými zabezpečujú svoj neustály vplyv v podnikoch, a to najmä v štátom vlastnených podnikoch. Štát (a v mnohých ohľadoch aj Komunistická strana Číny) nielen aktívne formuluje všeobecné hospodárske politiky a dohliada na ich realizáciu jednotlivými podnikmi, ale osobuje si aj právo zúčastňovať sa na ich prevádzkovom rozhodovaní. To sa zvyčajne uskutočňuje prostredníctvom rotácie kádrov medzi orgánmi štátnej správy a štátom vlastnenými podnikmi, prostredníctvom pôsobenia členov strany vo výkonných orgánoch štátom vlastnených podnikov a prítomnosti straníckych buniek v podnikoch (pozri tiež oddiel 3.2.1.4), ako aj prostredníctvom formovania podnikových štruktúr v odvetví štátom vlastnených podnikov (22). Výmenou za to majú štátom vlastnené podniky osobitné postavenie v rámci čínskeho hospodárstva, a s tým sú spojené viaceré hospodárske výhody, najmä ochrana pred konkurenciou a prednostný prístup k príslušným vstupom vrátane financovania (23).

(75)

Veľký počet podnikov vlastnených čínskou vládou pretrváva najmä v oceliarskom odvetví. Napriek tomu, že je podľa odhadov počet štátom vlastnených podnikov a súkromných spoločností v nominálnom vyjadrení takmer rovnaký, z piatich čínskych výrobcov ocele, ktorí sa umiestnili v prvej desiatke najväčších svetových výrobcov ocele, sú štyria štátom vlastnené podniky (24). Zatiaľ čo podiel desiatich najväčších výrobcov na celkovej produkcii odvetvia predstavoval v roku 2016 len približne 36 %, čínska vláda má v úmysle do roku 2025 konsolidovať 60 až 70 % výroby železa a ocele do približne desiatich veľkých podnikov (25). Čínska vláda zopakovala tento úmysel v apríli 2019, keď oznámila vydanie usmernení o konsolidácii oceliarskeho odvetvia (26). Takáto konsolidácia môže zahŕňať nútené fúzie ziskových súkromných spoločností so štátom vlastnenými podnikmi, ktoré dosahujú horšie výsledky (27).

(76)

Vysoká miera zasahovania vlády do oceliarskeho priemyslu a vysoký podiel štátom vlastnených podnikov v tomto odvetví bráni aj súkromným výrobcom ocele, aby fungovali za trhových podmienok. Verejné aj súkromné podniky v oceliarskom odvetví totiž podliehajú politickému dohľadu a usmerneniu, ako sa uvádza v oddiele 3.2.1.5.

(77)	Hoci výrobcami oceľových kolies v Číne sú prevažne súkromné spoločnosti, z opísaného všeobecného rámca nie sú vylúčené štátna kontrola a zásahy na ich trhu s hlavnými surovinami (plochou oceľou valcovanou za tepla).

(78)

Zistilo sa, že overení výrobcovia oceľových kolies nakupovali plochú oceľ valcovanú za tepla od štátom vlastnených aj súkromných dodávateľov. Zo zistení niekoľkých antisubvenčných prešetrovaní týkajúcich sa čínskych výrobkov z ocele valcovaných za tepla alebo iných výrobkov z ocele, pri ktorých sa plochá oceľ valcovaná za tepla používala ako surovina, pričom najnovším z nich je prešetrovanie týkajúce sa ocele s organickým povlakom (28), však vyplýva, že forma vlastníctva výrobcu plochej ocele valcovanej za tepla nie je pre zistenia o deformáciách relevantná.

(79)

Počas uvedeného prešetrovania výrobkov z ocele s organickým povlakom Komisia zistila, že štátom vlastnené podniky, ktoré výrobcom ocele s organickým povlakom poskytovali plochú oceľ valcovanú za tepla, boli podľa testu stanoveného odvolacím orgánom organizácie WTO verejné subjekty, pretože plnili vládne funkcie, a vykonávali tým vládnu právomoc. Komisia ďalej zistila, že čínska vláda poverovala súkromných výrobcov plochej ocele valcovanej za tepla v ČĽR a nariaďovala im, aby poskytovali tovar v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iii) a článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného antisubvenčného nariadenia (29) a aby konali rovnakým spôsobom ako štátom vlastnené oceliarske podniky. A napokon sa zistilo, že ceny plochej ocele valcovanej za tepla v ČĽR boli deformované. Ide o dôsledok veľkej prevahy štátom vlastnených podnikov na trhu s plochou oceľou valcovanou za tepla v ČĽR a dôvodom je aj skutočnosť, že ceny súkromných dodávateľov plochej ocele valcovanej za tepla boli zosúladené s cenami v štátom vlastnených podnikoch.

(80)	Navyše je väčšina výrobcov automobilov ešte stále (čiastočne) vlastnená štátom. Zahraniční výrobcovia automobilov vytvárajú s veľkými štátom vlastnenými podnikmi spoločné podniky, pretože zahraničné podielové vlastníctvo podlieha od roku 1994 obmedzeniam (30).

(81)	Na základe uvedeného sa dospelo k záveru, že trh s oceľovými kolesami v ČĽR bol do značnej miery zásobovaný podnikmi, ktoré vlastní, ovláda, nad ktorými vykonáva dozor alebo ktoré usmerňuje čínska vláda.

3.2.1.4. Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) druhej zarážky základného nariadenia: prítomnosť štátu vo firmách, ktorá mu umožňuje zasahovať do cien alebo nákladov

(82)

Okrem ovládania hospodárstva prostredníctvom vlastníctva štátnych podnikov a iných nástrojov môže čínska vláda zasahovať do cien a nákladov prostredníctvom svojej prítomnosti vo firmách. Aj keď právo príslušných štátnych orgánov vymenúvať a odvolávať kľúčových riadiacich pracovníkov v štátom vlastnených podnikoch v súlade s čínskymi právnymi predpismi je možné považovať za prostriedok na výkon príslušných vlastníckych práv (31), bunky Komunistickej strany Číny v podnikoch, a to štátnych, ako aj súkromných, sú ďalším významným kanálom, cez ktorý môže štát zasahovať do obchodných rozhodnutí. Podľa práva obchodných spoločností ČĽR sa má v každej spoločnosti zriadiť podniková organizácia Komunistickej strany Číny (s najmenej troma členmi Komunistickej strany Číny, ako sa uvádza v stanovách tejto strany (32)), pričom daná spoločnosť je povinná zabezpečiť na činnosť tejto straníckej organizácie potrebné podmienky. Táto požiadavka podľa všetkého nebola v minulosti vždy dodržiavaná ani striktne presadzovaná. Prinajmenšom od roku 2016 však Komunistická strana Číny dôraznejšie uplatňuje svoje požiadavky na kontrolu obchodných rozhodnutí v štátnom vlastnených podnikoch s tým, že ide o politickú zásadu. Objavujú sa aj informácie, že Komunistická strana Číny vyvíja tlak na súkromné spoločnosti, aby kládli patriotizmus na prvé miesto a dodržiavali stranícku disciplínu (33). Podľa informácií z roku 2017 pôsobili stranícke bunky v 70 % z približne 1,86 milióna súkromných spoločností, pričom sa vyvíja čoraz väčší tlak, aby tieto organizácie Komunistickej strany Číny mali pri obchodných rozhodnutiach spoločností, v ktorých pôsobia, posledné slovo (34). Tieto pravidlá sa uplatňujú všeobecne v celom čínskom hospodárstve – vo všetkých jeho odvetviach vrátane výrobcov oceľových kolies a dodávateľov ich vstupov.

(83)

Najmä v oceliarskom odvetví je, ako sa už poukázalo, množstvo veľkých výrobcov ocele (vrátane výrobcov plochej ocele valcovanej za tepla) vo vlastníctve štátu. Niektorí sú konkrétne uvedení v Pláne na prispôsobenie a modernizáciu oceliarskeho priemyslu na roky 2016 – 2020 (35) ako príklady dosiahnutých úspechov v 12. päťročnom plánovacom období (ako napr. Baosteel, Anshan Iron and Steel, Wuhan Iron and Steel atď.). Vo verejných dokumentoch štátom vlastnených výrobcov plochej ocele valcovanej za tepla sa niekedy zdôrazňuje prepojenie s čínskou vládou. Spoločnosť Baoshan Iron & Steel (alebo Baosteel) napríklad v polročnej správe z roku 2016 uviedla, že „[s]poločnosť sa zaviazala k plneniu regionálneho 13. päťročného plánu a dosiahla široký konsenzus s miestnymi samosprávami, pokiaľ ide o spoločné využívanie prostriedkov, prepájanie mestských priemyselných odvetví a budovanie ekologického prostredia“ (36). Počas najnovšieho antisubvenčného prešetrovania určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Číne (37) Komisia zistila, že tri zo štyroch skupín vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky boli štátom vlastnené podniky. Vo všetkých troch skupinách predsedovia predstavenstva alebo prezident vykonávali aj funkciu tajomníka výboru strany v organizácii Komunistickej strany Číny v rámci skupiny.

(84)

Čínska vláda zasahuje aj do automobilového priemyslu. Napríklad, vo výročnej správe štátom vlastneného automobilového podniku SAIC Motor z roku 2018 sa uvádza, že „[v]ďaka silnej podpore štátnych orgánov a neúnavnému úsiliu automobilových podnikov sa Čína stala jedným z najväčších globálnych hráčov na trhu s automobilmi využívajúcimi nové energie a môže sa pýšiť prekvitajúcimi a poprednými novými svetovými technológiami a novými modelmi, ako sú inteligentné a prepojené vozidlá (Intelligent & Connected Vehicles) a zdieľaná mobilita, takže ako jedna z prvých otvára novú kapitolu dejín svetového automobilového priemyslu.“ (38)

(85)

Prítomnosť štátu na finančných trhoch a jeho zasahovanie do finančných trhov (pozri aj oddiel 3.2.1.8), ako aj do poskytovania surovín a vstupov má takisto rušivý vplyv na trh s oceľovými kolesami (39). Preto prítomnosť štátu vo firmách vrátane štátom vlastnených podnikov v oceliarskom odvetví, automobilovom priemysle a iných sektoroch (ako napr. finančný sektor a sektor vstupov) umožňuje čínskej vláde zasahovať do cien a nákladov.

3.2.1.5. Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) tretej zarážky základného nariadenia: diskriminačné verejné politiky alebo opatrenia v prospech domácich dodávateľov alebo iné ovplyvňovanie síl voľného trhu

(86)

Smerovanie čínskeho hospodárstva je do značnej miery určované prepracovaným systémom plánovania, ktorý stanovuje priority a predpisuje ciele, na ktoré sa musia ústredné štátne orgány a miestne samosprávy zamerať, pričom príslušné plány existujú na všetkých úrovniach štátnej správy a pokrývajú prakticky všetky hospodárske odvetvia. Ciele stanovené plánovacími nástrojmi sú záväzné a orgány na každej správnej úrovni monitorujú plnenie plánov príslušnými orgánmi štátnej správy na nižšej úrovni. Z celkového hľadiska tento systém plánovania v Číne vedie k tomu, že zdroje smerujú do odvetví, ktoré vláda určila za strategické, resp. inak politicky významné, namiesto toho, aby boli prideľované v súlade s trhovými silami (40).

(87)

Oceliarsky priemysel vrátane výroby oceľových kolies považuje čínska vláda za kľúčový (41). Túto skutočnosť potvrdzuje množstvo plánov, smerníc a iných dokumentov týkajúcich sa ocele, ktoré sa vydávajú na vnútroštátnej, regionálnej a komunálnej úrovni, ako napr. Plán na prispôsobenie a modernizáciu oceliarskeho priemyslu 2016 – 2020. V tomto pláne sa uvádza, že oceliarsky priemysel je „dôležitým, zásadným odvetvím čínskeho hospodárstva, národným základným kameňom“ (42). Hlavné úlohy a ciele stanovené v tomto pláne pokrývajú všetky aspekty rozvoja priemyslu (43).

(88)

V 13. päťročnom pláne hospodárskeho a sociálneho rozvoja (44) sa plánuje podpora pre podniky vyrábajúce oceľové výrobky vyššej kategórie (45). Tento plán sa zameriava aj na zabezpečenie kvality výrobku, jeho trvanlivosti a spoľahlivosti prostredníctvom podporovania spoločností, ktoré využívajú technológie čistej výroby ocele, presného valcovania a zvyšovania kvality (46).

(89)

V Katalógu na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu (verzia z roku 2011) (v znení zmien z roku 2013) (47) (ďalej len „katalóg“) sú železo a oceľ uvedené medzi podporovanými odvetviami. Platnosť katalógu bola potvrdená nedávnym antisubvenčným prešetrovaním určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v ČĽR (48).

(90)

Čínska vláda ďalej usmerňuje rozvoj odvetvia v súlade so širokou škálou politických nástrojov a smerníc, ktoré sa okrem iného týkajú: zloženia a reštrukturalizácie trhu, surovín, investícií, odstraňovania kapacít, sortimentu výrobkov, premiestňovania, modernizácie atď. Prostredníctvom týchto a ďalších prostriedkov čínska vláda usmerňuje a riadi prakticky každý aspekt rozvoja a fungovania odvetvia (vrátane oceľových kolies) (49). Súčasný problém nadmernej kapacity je nepochybne najjednoznačnejším prejavom dôsledkov politík čínskej vlády a následných deformácií.

(91)

Pokiaľ ide o automobilový priemysel, v súlade s politikou rozvoja automobilového priemyslu sa ukladajú obmedzenia na zahraničný podiel v spoločných podnikoch vyrábajúcich automobily, pričom toto obmedzenie bolo počas obdobia prešetrovania ešte stále platné. Preto aj zákazníci výrobcov oceľových kolies podliehali opatreniam, ktoré ich diskriminovali voči domácim výrobcom.

(92)

Celkovo možno zhrnúť, že čínska vláda má zavedené opatrenia, ktorými môže primäť subjekty, aby sa riadili cieľmi verejnej politiky, ktoré pomáhajú podporovaným priemyselným odvetviam vrátane výroby plochej ocele valcovanej za tepla ako hlavnej suroviny na výrobu dotknutého výrobku, ako aj oceľových kolies, ktoré sú takisto súčasťou podporovaného oceliarskeho odvetvia. Takéto opatrenia bránia normálnemu fungovaniu trhových síl.

3.2.1.6. Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) štvrtej zarážky základného nariadenia: neexistencia, diskriminačné uplatňovanie alebo nedostatočné presadzovanie predpisov z oblasti konkurzného práva, práva obchodných spoločností alebo majetkového práva

(93)

Podľa informácií v spise čínsky konkurzný systém nie je dostatočný, pokiaľ ide o plnenie jeho hlavných funkcií, ako napr. spravodlivé uspokojenie pohľadávok a dlhov a zabezpečenie oprávnených nárokov a záujmov veriteľov a dlžníkov. Príčinou je podľa všetkého skutočnosť, že aj keď čínske konkurzné právo formálne vychádza zo zásad podobných tým, ktoré sa uplatňujú v zodpovedajúcich právnych predpisoch v krajinách iných ako Čína, čínsky systém sa vyznačuje systematicky neuspokojivým presadzovaním práv Počet konkurzov zostáva tradične nízky v pomere k veľkosti hospodárstva krajiny, a to v neposlednom rade aj z dôvodu, že insolvenčné konania sú poznačené viacerými nedostatkami, ktoré v praxi pôsobia odrádzajúco pri podávaní žiadosti o konkurz. Okrem toho štát stále zohráva silnú a aktívnu úlohu v insolvenčnom konaní, pričom nezriedka priamo ovplyvňuje jeho výsledok (50).

(94)

Nedostatky v systéme vlastníckych práv sú okrem toho obzvlášť zreteľné vo vzťahu k vlastníctvu pozemkov a k právam na užívanie pôdy v ČĽR (51). Všetku pôdu vlastní čínsky štát (pozemky na vidieku sú v kolektívnom vlastníctve a mestské pozemky vo vlastníctve štátu). Jej prideľovanie závisí výlučne od štátu. V krajine existujú právne ustanovenia, ktorých cieľom je udeľovať práva na užívanie pôdy transparentným spôsobom a za trhové ceny, napr. zavedením ponukových konaní. Tieto ustanovenia sa však často nedodržiavajú a niektorí kupujúci získavajú pôdu zadarmo alebo za sadzby, ktoré sú nižšie ako trhové (52). Okrem toho orgány pri prideľovaní pozemkov často sledujú konkrétne politické ciele vrátane vykonávania hospodárskych plánov (53).

(95)

Na výrobcov oceľových kolies sa veľmi podobne ako na iné odvetvia čínskeho hospodárstva vzťahuje všeobecný režim čínskych predpisov z oblasti konkurzného práva, práva obchodných spoločností alebo majetkového práva. V dôsledku toho sú aj tieto spoločnosti vystavené deformáciám zhora nadol vyplývajúcim z diskriminačného uplatňovania alebo nedostatočného presadzovania predpisov z oblasti konkurzného alebo majetkového práva. Zo súčasného prešetrovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktorými by sa tieto zistenia spochybňovali. Komisia celkovo už skôr dospela k záveru, že čínske predpisy v oblasti konkurzného a majetkového práva nefungujú tak, ako by mali, čo spôsobuje deformácie, keď sa platobne neschopné firmy udržiavajú nad vodou, a pri udeľovaní práv na užívanie pôdy v ČĽR. Tieto úvahy, ktoré vychádzajú z dostupných dôkazov, sa podľa všetkého v plnej miere uplatňujú aj na oceliarske odvetvie, a konkrétnejšie na plochú oceľ valcovanú za tepla (ktorá je hlavným vstupom používaným na výrobu dotknutého výrobku) a aj na oceľové kolesá, ktoré sú súčasťou oceliarskeho odvetvia. Komisia predovšetkým zistila, že výrobcovia plochej ocele valcovanej za tepla (54) využívali výhody poskytovania užívacích práv k pozemkom za nižšiu než primeranú odplatu.

(96)	So zreteľom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že došlo k diskriminačnému uplatňovaniu alebo nedostatočnému presadzovaniu predpisov v oblasti konkurzného a majetkového práva v oceliarskom odvetví, a to aj pokiaľ ide o dotknutý výrobok.

3.2.1.7. Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) piatej zarážky základného nariadenia: deformácia mzdových nákladov

(97)

Systém miezd založených na trhových princípoch sa v Číne nemôže naplno rozvíjať, pretože pracovníkom a zamestnávateľom sa bráni vo výkone ich práv na kolektívne organizovanie sa. Čína neratifikovala viacero základných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, a to najmä dohovorov súvisiacich so slobodou združovania a s kolektívnym vyjednávaním (55). Podľa celoštátneho práva pôsobí len jedna odborová organizácia. Táto organizácia však nie je nezávislá od štátnych orgánov a jej zapájanie sa do kolektívneho vyjednávania a ochrany práv pracovníkov je stále len rudimentárne (56). Mobilitu čínskej pracovnej sily okrem toho sťažuje aj systém registrácie domácností, ktorý obmedzuje prístup k plnej škále dávok sociálneho zabezpečenia a iných dávok len na miestnych obyvateľov v danej správnej oblasti. Vedie to zvyčajne k tomu, že pracovníci, ktorí nemajú bydlisko registrované v danej lokalite, majú krehkú pozíciu v zamestnaní a nižší príjem než držitelia miestnej registrácie bydliska (57). Tieto zistenia spôsobujú deformáciu mzdových nákladov v Číne.

(98)

Nebol predložený žiadny dôkaz v tom zmysle, že by sa opísaný systém čínskeho pracovného práva nemal dotýkať oceliarskeho odvetvia vrátane výrobcov oceľových kolies a plochej ocele valcovanej za tepla. Segment oceľových kolies a segment plochej ocele valcovanej za tepla v rámci oceliarskeho odvetvia sú preto ovplyvnené deformáciami mzdových nákladov priamo (pri výrobe dotknutého výrobku alebo hlavnej suroviny na jeho výrobu), ako aj nepriamo (keď má prístup ku kapitálu alebo vstupom od spoločností, na ktoré sa vzťahuje rovnaký pracovnoprávny systém v ČĽR).

3.2.1.8. Výrazné deformácie podľa článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia: prístup k finančným prostriedkom poskytovaným inštitúciami, ktoré plnia ciele verejnej politiky alebo iným spôsobom nekonajú nezávisle od štátu

(99)	Prístup obchodných subjektov ku kapitálu v Číne je poznačený rôznymi deformáciami

(100)

Po prvé, čínsky finančný systém sa vyznačuje silným postavením štátom vlastnených bánk (58), ktoré pri poskytovaní prístupu k financovaniu zohľadňujú iné kritériá než hospodársku životaschopnosť projektu. Podobne ako štátom vlastnené nefinančné podniky, aj banky sú stále prepojené so štátom, a to nielen prostredníctvom vlastníckych, ale aj osobných vzťahov (vrcholové vedenie vo veľkých štátom vlastnených finančných inštitúciách vymenúva v konečnom dôsledku Komunistická strana Číny) (59), a takisto rovnako ako štátom vlastnené nefinančné podniky aj banky pravidelne vykonávajú verejné politiky, ktoré skoncipovala vláda. Banky si takýmto spôsobom plnia svoju výslovnú zákonnú povinnosť vykonávať svoju podnikateľskú činnosť v súlade s potrebami národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja a na základe usmernení priemyselných politík štátu (60). Túto situáciu ešte zhoršujú ďalšie pravidlá, na základe ktorých sa financie smerujú do odvetví, ktoré vláda označila za podporované alebo inak významné (61).

(101)

Aj keď treba uznať, že rôzne právne ustanovenia odkazujú na nutnosť dodržiavať obvyklé bankové postupy a prudenciálne pravidlá, ako napr. nutnosť posúdenia úverovej bonity dlžníka, z veľmi presvedčivých dôkazov vrátane zistení v rámci prešetrovaní na ochranu obchodu vyplýva, že tieto ustanovenia zohrávajú pri uplatňovaní týchto rôznych právnych nástrojov len vedľajšiu úlohu.

(102)

Dlhopisové a úverové ratingy sú navyše často skreslené, a to z viacerých dôvodov, okrem iného aj preto, že posúdenie rizika je ovplyvnené strategickým významom firmy pre čínsku vládu a silou implicitnej vládnej záruky. Odhady jasne naznačujú, že čínske úverové ratingy systematicky zodpovedajú nižším medzinárodným ratingom (62).

(103)

Túto situáciu ešte zhoršujú ďalšie pravidlá, na základe ktorých sa financie smerujú do odvetví, ktoré vláda označila za podporované alebo inak významné (63). To má za následok zvýhodnené poskytovanie úverov štátom vlastneným podnikom, veľkým a náležite prepojeným súkromným firmám a firmám v kľúčových priemyselných odvetviach, čo znamená, že dostupnosť kapitálu a náklady naň nie sú rovnaké pre všetky subjekty na trhu.

(104)

Po druhé, náklady na prijaté úvery a pôžičky sa v snahe podporiť rast investícií udržiavali na umelo nízkej úrovni. To viedlo k nadmernému využívaniu kapitálových investícií s čoraz nižšou návratnosťou investícií. Túto skutočnosť dokladá nedávny nárast zadlženosti podnikov v štátnom sektore napriek výraznému poklesu ziskovosti, čo svedčí o tom, že mechanizmy uplatňované v bankovom systéme nefungujú štandardným komerčným spôsobom.

(105)

Po tretie, hoci v októbri 2015 sa dosiahla liberalizácia nominálnych úrokových sadzieb, cenové signály stále nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, ale sú ovplyvnené vládou vyvolanými deformáciami. Podiel úverov poskytnutých pri referenčnej úrokovej sadzbe, resp. pod ňou, predstavuje totiž aj naďalej 45 % zo všetkých poskytnutých úverov a podľa všetkého sa viac využívajú cielené úvery, pretože tento podiel sa od roku 2015 markantne zvýšil napriek zhoršujúcim sa hospodárskym podmienkam. Umelo nízke úrokové sadzby vedú k podhodnocovaniu ceny kapitálu a následne k jeho nadmernému užívaniu.

(106)

Celkový nárast úverov v Číne poukazuje na zhoršujúcu sa efektívnosť prideľovania kapitálu bez akýchkoľvek náznakov sprísnenia úverových podmienok, ktoré by sa dalo očakávať v nedeformovanom trhovom prostredí. V dôsledku toho sa v uplynulých rokoch prudko zvýšilo množstvo nesplácaných úverov. V situácii zvyšovania rizikovej zadlženosti sa čínska vláda rozhodla vyhýbať sa úverovým zlyhaniam. Následne sa problémy s nedobytnými pohľadávkami riešili prolongovaním, v dôsledku čoho vznikli tzv. zombie spoločnosti, alebo prevodom vlastníctva dlhu (napr. prostredníctvom fúzií alebo konverzie dlhu na kapitál) bez toho, aby sa nutne odstránil celkový problém s dlhom alebo riešili jeho hlavné príčiny.

(107)

Aj napriek nedávnym krokom, ktoré sa podnikli v snahe liberalizovať trh, je systém poskytovania úverov pre podnikových klientov v ČĽR poznačený zásadnými deformáciami, ktoré vyplývajú z pretrvávajúcej všadeprítomnej úlohy štátu na kapitálových trhoch.

(108)

Neboli predložené žiadne dôkazy o tom, že oceliarskeho odvetvia vrátane výroby oceľových kolies a plochej ocele valcovanej za tepla by sa vyššie uvedené zásahy vlády do finančného systému nemali dotýkať. Komisia okrem toho zistila, že odvetvie suroviny plochej ocele valcovanej za tepla (64) využívalo výhody preferenčných úverov predstavujúcich subvencie. Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach.

3.2.1.9. Systémový charakter opísaných deformácií

(109)

Komisia poznamenala, že deformácie opísané v správe sú pre čínske hospodárstvo charakteristické. Z dostupných dôkazov vyplýva, že skutočnosti a prvky čínskeho systému opísané v predchádzajúcich oddieloch 3.2.1.1 – 3.2.1.5, ako aj v časti A správy sa uplatňujú v celej krajine a naprieč odvetviami hospodárstva. To isté platí aj pre opis faktorov výroby, ako sa uvádza v oddieloch 3.2.1.6 – 3.2.1.8 a v časti B správy.

(110)

Komisia pripomína, že na výrobu oceľových kolies je potrebná široká škála vstupov. Podľa dôkazov zo spisu všetci vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky obstarávali všetky svoje vstupy v ČĽR. Keď výrobcovia oceľových kolies nakupujú/kontrahujú tieto vstupy, ceny, ktoré platia (a ktoré sa zaznamenávajú ako ich náklady), sú jednoznačne vystavení rovnakým systematickým deformáciám, aké už boli spomenuté. Napríklad dodávatelia vstupov zamestnávajú pracovnú silu, ktorá je ovplyvnená týmito deformáciami. Môžu si požičať peniaze, ktoré podliehajú deformáciám vo finančnom sektore, resp. pri prideľovaní kapitálu. Okrem toho podliehajú systému plánovania, ktorý sa uplatňuje na všetkých úrovniach štátnej správy a vo všetkých odvetviach.

(111)

V dôsledku toho nielenže nie je vhodné použiť v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia ceny predaja oceľových kolies na domácom trhu, ale skreslené sú aj všetky náklady na vstupy (vrátane surovín, energie, pozemkov, financovania, práce atď.), pretože tvorba ich cien je ovplyvnená značným zasahovaním vlády, ako sa uvádza v častiach A B správy. Zásahy vlády opísané v súvislosti s prideľovaním kapitálu, pôdou, prácou, energiou a surovinami sú totiž prítomné v celej ČĽR. To napríklad znamená, že vstup, ktorý bol vyrobený v ČĽR kombináciou rôznych výrobných faktorov, je vystavený výrazným deformáciám. To isté platí aj pre vstupy používané na výrobu takéhoto vstupu atď. Čínska vláda ani vyvážajúci výrobcovia nepredložili v predmetom prešetrovaní žiadne dôkazy alebo argumenty, ktoré by preukazovali opak.

3.2.1.10. Záver

(112)

Analýza uvedená v oddieloch 3.2.1.2 – 3.2.1.9, ktorá zahŕňa preskúmanie všetkých dostupných dôkazov o zasahovaní ČĽR do hospodárstva krajiny vo všeobecnosti, ako aj o jej zasahovaní do oceliarskeho odvetvia a automobilového priemyslu, preukázala, že ceny alebo náklady dotknutého výrobku vrátane nákladov na suroviny, energiu a prácu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, ako vyplýva z reálneho alebo potenciálneho vplyvu jedného alebo viacerých v ňom uvedených relevantných prvkov. Na základe toho a vzhľadom na skutočnosť, že čínska vláda nespolupracovala, Komisia dospela k záveru, že na stanovenie normálnej hodnoty nie je v tomto prípade vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu.

(113)

Komisia preto pristúpila k vytvoreniu normálnej hodnoty výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty, čiže v tomto prípade postupovala na základe zodpovedajúcich nákladov na výrobu a predaj v primeranej reprezentatívnej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, ako sa rozoberá v ďalšom oddiele.

3.2.2. Reprezentatívna krajina

3.2.2.1. Všeobecné poznámky

(114)

Výber reprezentatívnej krajiny vychádzal z týchto kritérií:

—	úroveň hospodárskeho rozvoja podobná ČĽR. Komisia na tento účel použila krajiny, ktoré majú podľa databázy Svetovej banky (65) podobný hrubý národný dôchodok na obyvateľa ako ČĽR;

—	výroba prešetrovaného výrobku v danej krajine (66),

—	dostupnosť príslušných verejných údajov v danej krajine;

—	ak existuje viac ako jedna možná reprezentatívna krajina, v náležitom prípade sa uprednostnila krajina so zodpovedajúcou úrovňou sociálnej ochrany a ochrany životného prostredia.

(115)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 29 – 31, Komisia uverejnila dve poznámky do spisu týkajúce sa zdrojov na určenie normálnej hodnoty.

3.2.2.2. Úroveň hospodárskeho rozvoja podobná ČĽR

(116)

V poznámke zo 6. marca 2019 Komisia identifikovala týchto deväť krajín: Argentína, Brazília, Južná Afrika, Kolumbia, Malajzia, Mexiko, Rusko, Thajsko a Turecko, ktoré Svetová banka považuje za krajiny na podobnej úrovni hospodárskeho rozvoja ako ČĽR, t. j. sú zaradené do kategórie krajín „s vyššími strednými príjmami“ podľa hrubého národného dôchodku (ďalej len „HND“).

(117)

V podaní z 11. marca 2019 navrhovateľ tvrdil, že ako reprezentatívna krajina by nemalo byť vybraté Mexiko, pretože mexickí výrobcovia dodávali výrobky výlučne do oblasti dohody NAFTA. Navrhovateľ však nijako dôkazmi nepodložil, prečo by mala byť oblasť určenia vyrobeného tovaru relevantná pre výber reprezentatívnej krajiny a aký by to malo vplyv na reprezentatívnosť relevantných faktorov výroby. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(118)

V poznámke zo 16. apríla 2019 Komisia uviedla, že Argentína bola počas obdobia prešetrovania považovaná za krajinu s vysokými príjmami. Komisia preto dospela k záveru, že pri výbere reprezentatívnej krajiny je možné zvažovať iba osem z pôvodne identifikovaných krajín s vyššími strednými príjmami.

(119)

Po poznámke zo 16. apríla 2019 neboli prijaté žiadne ďalšie pripomienky týkajúce úrovne hospodárskeho rozvoja.

3.2.2.3. Výroba prešetrovaného výrobku v reprezentatívnej krajine a dostupnosť príslušných verejných údajov v reprezentatívnej krajine

(120)

V poznámke zo 6. marca 2019 Komisia uviedla, že dotknutý výrobok sa podľa dostupných informácií vyrába v Argentíne, Brazílii, Južnej Afrike, Kolumbii, Malajzii, Mexiku, Rusku, Thajsku a Turecku.

(121)

Komisia takisto zistila, že o výrobcovi oceľových kolies z Argentíny neboli verejne dostupné žiadne finančné údaje. Navrhovateľ v podaní z 11. marca 2019 potvrdil, že výrobca v Argentíne už nevyvíja činnosť. Z tohto dôvodu, ako aj z dôvodu vysvetleného v odôvodnení 118 Komisia nepovažovala Argentínu za možnú reprezentatívnu krajinu.

(122)

Komisia ďalej uviedla, že v čase uverejnenia poznámky zo 6. marca 2019 neboli k dispozícii finančné údaje relevantné pre obdobie prešetrovania týkajúce sa žiadneho výrobcu v zvažovaných krajinách.

(123)

V podaní z 18. marca 2019 vyvážajúci výrobca tvrdil, že za reprezentatívnu krajinu by sa mala vybrať India. Podľa tejto spoločnosti sa v nej nachádzali aspoň dvaja výrobcovia konkrétneho výrobku vyrábaného vyvážajúcim výrobcom. Spoločnosť ďalej tvrdila, že hrubý národný dôchodok (HND), ktorý Svetová banka použila na klasifikáciu krajín, nie je vhodným ukazovateľom na posúdenie úrovne hospodárskeho rozvoja krajiny, keďže HND na obyvateľa nepredstavuje primeraný súhrn informácií o úrovni rozvoja ani sa ním nemeria blahobyt krajiny. Spoločnosť navrhla, aby sa namiesto toho použil HDP.

(124)

V tomto zmysle Komisia uviedla, že v základom nariadení sa stanovuje, že reprezentatívna krajina by mala byť na podobnej úrovni rozvoja ako vyvážajúca krajina. Neobsahuje však žiadnu ďalšiu požiadavku na výber vhodnej reprezentatívnej krajiny. Komisia rozhodla, že vhodným zdrojom týchto informácií je databáza Svetovej banky. Z tejto databázy dokázala Komisia získať dostatočný počet potenciálnych vhodných reprezentatívnych krajín na podobnej úrovni rozvoja, aby mohla vybrať najvhodnejší zdroj nedeformovaných nákladov a cien. Okrem toho tento ranking vychádza z objektívneho kritéria, ktoré sa používa jednotne vo všetkých prípadoch, keď je určovanie normálnej hodnoty založené na ustanoveniach článku 2 ods. 6a základného nariadenia, ktorým sa zabezpečuje jednotnosť a rovnaké zaobchádzanie pri rôznych konaniach. Svetová banka používa pri svojej klasifikácii ekonomík do príjmových skupín HND, pretože sa riadi metodikou operatívnej úverovej politiky Svetovej banky. Keďže do HND sa započítavajú všetky príjmy plynúce do národného hospodárstva bez ohľadu na ich pôvod, adekvátnym spôsobom odráža celkovú hospodársku činnosť v rámci krajiny.

(125)

Zároveň Komisia uviedla, že podľa rankingu Svetovej banky bola India zaradená do zoznamu krajín s nízkymi a strednými príjmami, a preto nebola na podobnej úrovni rozvoja ako Čína. V dôsledku toho sa India nemohla považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu pre Čínu. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(126)

Združenie EUWA a vyvážajúci výrobca uviedli vo svojich pripomienkach k poznámke zo 6. marca 2019 niekoľko tvrdení týkajúcich sa existencie výroby prešetrovaného výrobku v niekoľkých zvažovaných krajinách, dostupnosti finančných údajov, ktoré by mohli byť dostatočne relevantné pre zvažované krajiny v prípade konsolidovaných ročných účtovných závierok medzinárodných skupín, a dostupnosti finančných údajov za obdobie prešetrovania.

(127)

Komisia tieto tvrdenia preskúmala a v poznámke zo 16. apríla dospela k záveru, že Kolumbia, Malajzia, Mexiko, Rusko a Thajsko sa už ďalej nemôžu považovať za vhodné na výber reprezentatívnej krajiny, pretože finančné údaje výrobcov v Kolumbii, Malajzii, Mexiku, Rusku a Thajsku neboli za obdobie prešetrovania dostupné. Konsolidované finančné údaje dostupné za výrobcu z Mexika sa navyše týkali skupiny spoločností sídliacich a pôsobiacich v rôznych krajinách, pričom nebolo možné zistiť, akou mierou sa výroba a predaj v Mexiku podieľali na finančných výsledkoch. Komisia takisto predbežne zistila, že jeden z brazílskych výrobcov vyrábal iba hliníkové kolesá, a preto sa nemôže považovať za vhodného na výpočet predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku.

(128)

V poznámke zo 16. apríla 2019 Komisia uviedla, že finančné údaje za obdobie prešetrovania týkajúce sa medzinárodnej skupiny pôsobiacej v Brazílii a Turecku (a v iných krajinách) boli ľahko dostupné. Príslušná výročná správa obsahovala informácie o konsolidovaných výsledkoch skupiny, ale aj podrobné informácie o individuálnych výsledkoch materskej spoločnosti so sídlom v Brazílii, ktorá bola takisto výrobcom oceľových kolies, a menej podrobné informácie o výsledkoch jej dvoch dcérskych spoločností pôsobiacich v Turecku. Informácie o dcérskych spoločnostiach v Turecku sa obmedzovali na čisté príjmy z predaja, náklady na predaj, prevádzkové náklady, daň z príjmu a zisk. Nebolo tak možné posúdiť relevantnosť nákladov uvedených v kategórii prevádzkových nákladov.

(129)

V poznámke zo 16. apríla 2019 Komisia uviedla aj to, že od výrobcu z Južnej Afriky možno odôvodnene očakávať uverejnenie výročnej správy za obdobie prešetrovania dostatočne včas na to, aby sa táto správa mohla použiť na účely výpočtu. Hoci výrobca z Južnej Afriky patril do medzinárodnej skupiny, Komisia by mohla konsolidované finančné údaje považovať za relevantné pre tohto výrobcu z Južnej Afriky, keďže podiel obratu získaného v Južnej Afrike na celkovom obrate skupiny nebol zanedbateľný.

(130)

Bez ohľadu na uvedené skutočnosti sa údaje dostupné v prípade brazílskeho výrobcu uvedené v odôvodnení 128 považovali za najúplnejšie údaje na účely určenia reprezentatívnych predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku.

(131)

Vo svojich pripomienkach k poznámke zo 16. apríla 2019 navrhovateľ zopakoval, že uprednostňuje Turecko ako reprezentatívnu krajinu; nemal však námietky proti zisteniu Komisie, že ako reprezentatívna krajina by sa mohla použiť Brazília.

(132)

V poznámke zo 16. apríla 2019 Komisia následne dospela k záveru, že Brazília je vhodnou reprezentatívnou krajinou, pokiaľ ide o výrobu prešetrovaného výrobku, ako aj dostupnosť a kvalitu finančných údajov za obdobie prešetrovania, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 128.

(133)

Po overovacích návštevách vyvážajúcich výrobcov v ČĽR zaradených do vzorky, v prípade ktorých Komisia stanovila konečný zoznam surovín a príslušných kódov HS alebo colných sadzieb, možno potvrdiť, že Brazília poskytla najúplnejší súbor údajov na stanovenie nedeformovaných cien a referenčných hodnôt potrebných na vytvorenie normálnej hodnoty.

3.2.2.4. Úroveň sociálnej a environmentálnej ochrany

(134)

Keďže Brazília bola určená ako najvhodnejšia reprezentatívna krajina, nebolo potrebné vykonať posúdenie úrovne sociálnej a environmentálnej ochrany v súlade s poslednou vetou článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia.

3.2.2.5. Záver

(135)

Podľa predchádzajúcej analýzy Brazília vyhovuje všetkým kritériám uvedeným v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia, aby sa mohla považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu. Brazília predovšetkým disponuje značnou výrobou prešetrovaného výrobku a úplným súborom údajov, ktoré sú k dispozícii v súvislosti s výrobnými faktormi, predajnými, všeobecnými a administratívnymi nákladmi a ziskom počas obdobia prešetrovania.

3.2.3. Zdroje použité na stanovenie nedeformovaných nákladov

(136)

V poznámke zo 6. marca 2019 Komisia uviedla, že na účely vytvorenia normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia použije štatistiku z databázy Global Trade Atlas, na základe ktorej stanoví nedeformované náklady v prípade väčšiny výrobných faktorov, ďalej štatistiky Medzinárodnej organizácie práce (ďalej len „MOP“) a vnútroštátne štatistiky, na základe ktorých stanoví nedeformované náklady práce, ako aj ďalšie zdroje v závislosti od vybratej reprezentatívnej krajiny, na základe ktorých stanoví nedeformované náklady na energiu (napríklad elektrinu, zemný plyn a vodu).

(137)

V pripomienkach z 18. marca 2019 vyvážajúci výrobca uviedol, že Brazília by sa nemala považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu z dôvodu brazílskych vývozných obmedzení týkajúcich sa plochých valcovaných výrobkov, ktoré sú oznámené v Inventári OECD o vývozných obmedzeniach pre priemyselné suroviny (67), keďže tieto obmedzenia by mohli ovplyvniť nielen ceny na domácom trhu, ale aj dovozné ceny daných vstupov. V tomto zmysle vyvážajúci výrobca uviedol najmä to, že hlavnou surovinou, ktorá predstavuje 40 % až 60 % celkových výrobných nákladov, je oceľ valcovaná za tepla.

(138)

Komisia preskúmala existenciu brazílskych vývozných obmedzení a v poznámke zo 16. apríla 2019 potvrdila, že vývoz určitých plochých výrobkov z ocele podliehal vývoznému povoleniu podľa zákona č. 9.112 z 10. októbra 1995 (68) o vývoze citlivého tovaru a súvisiacich službách. V tejto fáze Komisia uviedla, že vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky nepoužívali pri výrobe ploché valcované výrobky patriace pod kódy HS, na ktoré sa vzťahovali brazílske vývozné obmedzenia.

(139)

Po overovaniach na mieste však Komisia zistila, že ploché valcované výrobky patriace pod kódy HS, na ktoré sa vzťahuje vývozné obmedzenie z odôvodnenia 138, konkrétne výrobky z podpoložky HS 7228 70 („uholníky, tvarovky a profily“), boli jediným skúmaným vyvážajúcim výrobcom skutočne používané pri výrobe dotknutého výrobku.

(140)

Komisia sa preto rozhodla, že deformované náklady tohto konkrétneho výrobného faktora nenahradí dovoznou cenou do Brazílie, ale medzinárodnou referenčnou hodnotou. Táto referenčná hodnota je vysvetlená ďalej v odôvodnení 158.

(141)

V podaní z 18. marca 2019 vyvážajúci výrobca tvrdil, že do výrobných faktorov by nemali byť na účely uplatnenia článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia začlenené spotrebné materiály, keďže v článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa uvádzajú suroviny a energia, nie položky spotrebného materiálu.

(142)

V poznámke zo 16. apríla 2019 Komisia tvrdila, že spotrebné materiály sú začlenené do rozsahu pôsobnosti článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, keďže toto ustanovenie sa týka celkových výrobných a predajných nákladov potrebných na výpočet normálnej hodnoty bez toho, aby sa z nich čokoľvek vylúčilo. Na druhej strane, v článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa objasňuje pojem „výrazné deformácie“, na základe ktorého sa využívajú ustanovenia na určovanie normálnej hodnoty z článku 2 ods. 6a základného nariadenia, neuvádzajú sa v ňom však oznámené ceny a náklady (vrátane, nie však výhradne, pokiaľ ide o suroviny a energiu) v tejto odlišnej súvislosti. Komisia preto usúdila, že vyvážajúci výrobcovia musia oznamovať všetky výrobné a predajné náklady, a to vrátane spotrebných materiálov a bez ohľadu na ich podiel na celkových výrobných nákladoch, a že všetky tieto náklady sa musia zohľadniť pri výpočte normálnej hodnoty. Komisia teda toto tvrdenie zamietla.

(143)

V poznámke zo 16. apríla 2019 Komisia na základe rozhodnutia o využití Brazílie ako reprezentatívnej krajiny informovala zainteresované strany, že na stanovenie nedeformovaných nákladov na výrobné faktory použije štatistiku z databázy Global Trade Atlas, na stanovenie nedeformovaných nákladov práce použije štatistiky MOP a ďalšie verejne dostupné zdroje (69) a na stanovenie nedeformovaných nákladov na príslušné druhy energie použije sadzby účtované vybratými brazílskymi dodávateľmi elektriny, zemného plynu a vody.

(144)

Komisia okrem toho informovala zainteresované strany, že na stanovenie nedeformovaných predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku použije finančné údaje skupiny IochpeMaxion, a najmä jej materskej spoločnosti so sídlom v Brazílii, v prípade ktorej boli podrobné údaje dostupné v individuálnych a konsolidovaných finančných výkazoch za rok končiaci 31. decembrom 2018 a v správe nezávislého audítora (70) skupiny.

(145)

Po poznámke zo 16. apríla 2019 nedostala Komisia žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa zdrojov nedeformovaných nákladov a referenčných hodnôt. Preto boli zdroje uvedené v odôvodneniach 143 a 144 predbežne potvrdené.

3.2.4. Nedeformované náklady a referenčné hodnoty

3.2.4.1. Výrobné faktory

(146)

Ako už bolo uvedené v odôvodnení 29, Komisia sa v poznámke zo 6. marca 2019 snažila vytvoriť úvodný zoznam výrobných faktorov a zdrojov určených na použitie pre všetky výrobné faktory, ako napr. materiál, energia a práca, ktoré pri výrobe dotknutého výrobku použili vyvážajúci výrobcovia.

(147)

Po poznámke zo 6. marca 2019 ani po poznámke zo 16. apríla 2019 Komisia nedostala žiadne pripomienky týkajúce sa zoznamu výrobných faktorov.

(148)

V poznámke zo 16. apríla 2019 Komisia na základe informácií získaných od zainteresovaných strán vytvorila zoznam 60 potenciálnych kódov HS zodpovedajúcich výrobným faktorom používaným pri výrobe dotknutého výrobku.

(149)

Komisia potom po overovaniach na mieste v priestoroch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky vypracovala konečný zoznam výrobných faktorov a zodpovedajúcich kódov HS.

(150)

Po zohľadnení všetkých informácií, ktoré predložili zainteresované strany a ktoré sa získali z overovaní na mieste, boli v relevantných prípadoch identifikované tieto výrobné faktory a kódy HS:

Tabuľka 1

Výrobný faktor

Kód v brazílskom nomenklatúrnom zatriedení

Nedeformovaná hodnota

Suroviny

Ploché výrobky z ocele valcované za tepla, nemorené, so šírkou min. 600 mm a hrúbkou

—	presahujúcou 10 mm,

7208 36

4,91 CNY/kg

—	4,75 mm alebo väčšou, ale nepresahujúcou 10 mm,

7208 37 00

4,86 CNY/kg

—	3 mm alebo väčšou, avšak menšou ako 4,75 mm,

7208 38

4,89 CNY/kg

—	menšou ako 3 mm.

7208 39

4,57 CNY/kg

Profilová oceľ

—	uholníky, tvarovky a profily.

[neuplatňuje sa]

5,06 CNY/kg

Farba

—	na základe polyesterov,

3208 10

42,87 CNY/kg

—	na základe akrylových alebo vinylových polymérov,

3208 20

42,12 CNY/kg

—

iná,

3208 90

54,65 CNY/kg

—	epoxidové živice.

3907 30

28,70 CNY/kg

Zvárací drôt

—	drôt z uhlíkovej ocele,

7217 30

12,51 CNY/kg

—	drôt z kremíkomangánovej ocele,

7229 20 00

9,73 CNY/kg

—	drôt z legovanej ocele, iný.

7229 90 00

21,74 CNY/kg

Ventil

8481 30 00

10,30 CNY/ks

Plyny

—	propán, skvapalnený,

2711 12

3,73 CNY/kg

—

argón,

2804 21

Neuplatňuje sa (pozri odôvodnenia 153 a 154)

—

dusík,

2804 30 00

10,86 CNY/m3

—

kyslík,

2804 40 00

6,69 CNY/m3

—	oxid uhličitý.

2811 21 00

24,76 CNY/kg

Iné chemické látky

—	kyselina chlorovodíková,

2806 10

1,68 CNY/kg

—	hydroxid sodný,

2815 12 00

2,41 CNY/kg

—	uhličitan sodný,

2836 20

1,45 CNY/kg

—	kyselina mliečna,

2918 11 00

21,22 CNY/kg

—	hydrogénuhličitan sodný,

3402 19 00

15,03 CNY/kg

—	mazacie prípravky,

3403 19 00

44,54 CNY/kg

—	prípravky na morenie,

3810 10

66,46 CNY/kg

—

riedidlo,

3814 00

40,26 CNY/kg

—	dusičnan sodný

3815 90

74,48 CNY/kg

—	polyakrylamid.

3906 90

17,74 CNY/kg

Práca

Náklady práce vo výrobnom sektore

[neuplatňuje sa]

34,53 CNY/hod.

Energia

Elektrina

[neuplatňuje sa]

0,69 – 1,01 CNY/kWh

Zemný plyn

[neuplatňuje sa]

3,42 – 4,03 CNY/m3

Voda

[neuplatňuje sa]

181,92 CNY/mesiac alebo 35,41 – 70,67 CNY/tona

Drevené pelety

4401 31 00

0,65 CNY/kg

Vedľajšie produkty/odpad

Oceľový šrot v podobe triesok zo sústruženia, hoblín, odrezkov, odpadu z frézovania, pilín, odstrižkov

a odpadu z razenia, aj v balíkoch

7204 41 00

1,70 CNY/kg

a) Suroviny a šrot

(151)

Počas overovaní na mieste Komisia overila používané suroviny a oceľový šrot, ktorý vznikol pri výrobe dotknutého výrobku.

(152)

V prípade všetkých surovín s výnimkou oceliarskeho odvetvia Komisia vzhľadom na neexistenciu informácií o trhu reprezentatívnej krajiny využila dovozné ceny. Dovozná cena v reprezentatívnej krajine bola stanovená ako vážený priemer jednotkových cien dovozu zo všetkých tretích krajín okrem ČĽR. Komisia sa rozhodla vyňať dovoz z ČĽR do reprezentatívnej krajiny, keďže v odôvodnení 112 dospela k záveru, že z dôvodu existencie výrazných deformácií nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia. Keďže neexistujú žiadne dôkazy o tom, že tieto deformácie nemajú vplyv rovnako aj na výrobky určené na vývoz, Komisia dospela k záveru, že vývozné ceny boli ovplyvnené týmito deformáciami. Zdá sa totižto, že dovozná cena mnohých surovín vyvážaných z ČĽR do Brazílie je nižšia ako pri iných dovozoch. Po vyňatí ČĽR zostal dovoz z iných tretích krajín reprezentatívny a pohyboval sa v rozmedzí od 40 % do 100 % z celkového objemu dovozu do Brazílie.

(153)

Komisia stanovila, že objem dovozu argónu do Brazílie bol zanedbateľný, a preto sa referenčná hodnota nemôže považovať za spoľahlivú. Pokiaľ ide o oceľový šrot, Komisia zistila, že dovozná cena v Brazílii bola podstatne vyššia ako dovozná cena plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla, a preto ju takisto považovala za nespoľahlivú.

(154)

Keďže skutočné náklady na argón, ktoré vznikli spolupracujúcemu vyvážajúcemu výrobcovi, predstavovali v období prešetrovania zanedbateľnú časť celkových nákladov na suroviny (menej ako 0,005 %) a nemali vplyv na výpočet dumpingového rozpätia, ani keby bol použitý akýkoľvek iný zdroj na ich nahradenie, Komisia sa rozhodla začleniť tieto náklady do režijných výrobných nákladov.

(155)

Na účely určenia nedeformovanej ceny oceľového šrotu Komisia využila brazílske vývozné štatistiky. Na výpočet vývoznej ceny oceľového šrotu sa zodpovedajúcim spôsobom uplatňujú ustanovenia odôvodnenia 152. Okrem toho Komisia skonštatovala, že z Brazílie sa do ČĽR nevyvážal žiadny oceľový šrot.

(156)

Na účely stanovenia nedeformovanej ceny surovín dodaných k bránam závodu vyvážajúceho výrobcu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou základného nariadenia Komisia k dovoznej cene pripočítala náklady na medzinárodnú dopravu a poistenie (71), uplatnila na ňu dovozné clo reprezentatívnej krajiny a pripočítala náklady na vnútroštátnu dopravu. Náklady na medzinárodnú a vnútroštátnu dopravu v prípade všetkých surovín, ako aj náklady na poistenie, sa odhadli na základe overených údajov poskytnutých spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom.

(157)

Keď sa na určenie nedeformovanej ceny suroviny použila vývozná cena (72), nevykonali sa žiadne ďalšie úpravy údajov z databázy Global Trade Atlas. Komisia sa domnievala, že náklady medzi brazílskym dodávateľom a medzinárodným prístavom zodpovedali nákladom medzi týmto dodávateľom a jeho brazílskym zákazníkom. Cena z databázy Global Trade Atlas sa preto môže považovať za cenu suroviny dodanej k bránam závodu vyvážajúceho výrobcu.

(158)

Z dôvodov vysvetlených v odôvodneniach 137 až 140 Komisia použila medzinárodnú referenčnú hodnotu na určenie nedeformovaných nákladov na profilovú oceľ. Použitou nedeformovanou medzinárodnou referenčnou hodnotou je latinskoamerická cena zo závodu pre konštrukčné profily a nosníky (73). Táto referenčná hodnota sa považuje za nedeformovanú, pretože sa zakladá na aritmetickom priemere transakčných hodnôt určených v Brazílii a Mexiku, a preto sa predpokladalo, že odráža konkurenčné trhové podmienky v tejto oblasti. Uvedená referenčná hodnota vykazovala počas obdobia prešetrovania ceny v rozpätí od 4,55 CNY/kg do 5,61 CNY/kg.

(159)

V prípade niektorých surovín nebol spolupracujúci vyvážajúci výrobca schopný určiť objem spotreby vo svojich záznamoch. Skutočné náklady na tieto suroviny predstavovali zanedbateľnú časť celkových skutočných výrobných nákladov, a to na úrovni menej ako 0,5 %. Tieto náklady sa začlenili do režijných výrobných nákladov, ako sa to vysvetľuje v odôvodnení 169.

b) Práca

(160)

Na účely stanovenia referenčnej hodnoty pre náklady práce Komisia použila štatistiky MOP spolu s verejne dostupnými informáciami o dodatočných nákladoch práce, ktoré vznikli zamestnávateľovi v Brazílii.

(161)

Štatistiky MOP (74) obsahovali údaje o priemernom počte hodín, ktoré zamestnanec skutočne odpracoval, a o mesačných príjmoch zamestnancov vo výrobe počas obdobia prešetrovania. Pomocou týchto údajov Komisia vypočítala hodinovú mzdu vo výrobe, ku ktorej pripočítala dodatočné náklady súvisiace s prácou (75) (sociálne zabezpečenie a príspevky do fondu nezamestnanosti, ktoré znáša zamestnávateľ).

c) Elektrina

(162)

Cena za elektrinu účtovaná jedným z najväčších dodávateľov elektriny v Brazílii, spoločnosťou EDP Brasil, bola ľahko dostupná (76). Informácie boli dostatočne podrobné, aby sa dala určiť cena za elektrinu a cena za využívanie distribučnej sústavy (modalidade tarifaria azul), ktorú platia priemyselní užívatelia.

(163)

Je potrebné uviesť, že v Brazílii ukladá regulačný orgán Agência Nacional de Energia Elétrica (77) (ďalej len „ANEEL“) dodávateľom elektriny povinnosť zvyšovať sadzby o určitú percentuálnu hodnotu s cieľom regulovať spotrebu elektriny v krajine. Spoločnosť ANEEL používa systém farebných upozornení (78) (zelená, žltá, červená 1, červená 2), ktorými oznamuje, či má cena elektriny zostať na úrovni navrhovanej dodávateľom (zelená), alebo sa má zvýšiť o 0,010 BRL/kWh (žltá), 0,030 BRL/kWh (červená 1) alebo 0,050 BRL/kWh (červená 2). Farebné upozornenia uverejňuje spoločnosť ANEEL každý mesiac a za obdobie prešetrovania boli ľahko dostupné na webovom sídle spoločnosti EDP Brasil (79). Pri určovaní nedeformovaných nákladov na elektrinu Komisia zohľadnila farebné upozornenia platné počas obdobia prešetrovania a podľa toho upravila cenu.

(164)

Nedeformované náklady na elektrinu uvedené v tabuľke 1 sa uvádzajú ako rozpätie, keďže na jednotlivých spotrebiteľov sa v závislosti od ich spotreby uplatňujú rôzne sadzby.

d) Zemný plyn a drevené pelety

(165)

Vyvážajúci výrobcovia používali na výrobu tepla zemný plyn alebo drevené pelety. Priemerná cena zemného plynu pre priemyselných užívateľov v Brazílii počas obdobia prešetrovania bola ľahko dostupná v mesačníku ministerstva baníctva a energetiky (80). Nedeformované náklady na drevené pelety boli stanovené na základe dovoznej ceny v Brazílii, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 152.

(166)

Nedeformované náklady na zemný plyn uvedené v tabuľke 1 sa uvádzajú ako rozpätie, keďže na jednotlivých spotrebiteľov sa v závislosti od ich spotreby uplatňujú rôzne sadzby.

e) Voda

(167)

Sadzba za vodu účtovaná spoločnosťou Sabesp zodpovednou za dodávky vody, zber a čistenie odpadových vôd v štáte Sao Paulo bola ľahko dostupná. Z informácií vyplynuli podrobné údaje o sadzbách (81) platných pre priemyselných užívateľov v roku 2018 v rámci rôznych podregiónov a obcí štátu Sao Paulo (82). Komisia určila nedeformované náklady na vodu a zber odpadových vôd na základe sadzieb platných počas obdobia prešetrovania pre priemyselných zákazníkov v metropolitnej oblasti.

(168)

Nedeformované náklady na vodu uvedené v tabuľke 1 sa uvádzajú ako rozpätie, keďže na jednotlivých spotrebiteľov sa v závislosti od ich spotreby uplatňujú rôzne sadzby.

3.2.4.2. Režijné náklady spojené s výrobou, predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk

(169)

Režijné výrobné náklady, ktoré vznikli spolupracujúcemu vyvážajúcemu výrobcovi, boli navýšené o náklady na suroviny, v prípade ktorých nebolo možné určiť objem spotreby podľa záznamov vyvážajúceho výrobcu, a o náklady na argón, ako je to vysvetlené v odôvodneniach 153 a 154, a následne vyjadrené ako časť výrobných nákladov, ktoré skutočne vznikli vyvážajúcemu výrobcovi. Tento percentuálny podiel sa uplatnil na nedeformované výrobné náklady.

(170)

V prípade predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku Komisia použila finančné údaje materskej spoločnosti skupiny Iochpe Maxion so sídlom v Brazílii, keďže materská spoločnosť sa nachádza v Brazílii a je výrobcom dotknutého výrobku (83), ako boli oznámené v poznámke zo 16. apríla 2019.

(171)

Vo výpočte predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku Komisia nezohľadnila položku „podiel dcérskych spoločností na zisku (strate)“, pretože takéto náklady (alebo príjmy) nesúviseli s dotknutým výrobkom a boli špecifické pre medzinárodnú štruktúru skupiny. V roku 2018 získala materská spoločnosť podiel na zisku dcérskych spoločností. Úprava mala za následok vyšší percentuálny podiel predajných, všeobecných a administratívnych nákladov, ale nižší percentuálny podiel zisku. Celkovo nemala žiadny vplyv na úroveň spoločných predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku.

3.2.4.3. Výpočet normálnej hodnoty

(172)

Na účely stanovenia vytvorenej normálnej hodnoty Komisia postupovala podľa týchto krokov.

(173)

Po prvé, Komisia stanovila nedeformované výrobné náklady. Uplatnila nedeformované jednotkové náklady na skutočnú spotrebu individuálnych výrobných faktorov spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu.

(174)

Po druhé, Komisia navýšila nedeformované výrobné náklady o režijné výrobné náklady určené podľa opisu v odôvodnení 169, aby získala nedeformované výrobné náklady.

(175)

A napokon, na výrobné náklady určené podľa opisu v odôvodnení 174 Komisia uplatnila predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk materskej spoločnosti skupiny Iochpe Maxion vysvetlené v odôvodneniach 170 až 171.

(176)

Predajné, všeobecné a administratívne náklady vyjadrené ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar a uplatnené na nedeformované výrobné náklady dosiahli 11,21 %.

(177)

Zisk vyjadrený ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar a uplatnený na nedeformované výrobné náklady dosiahol 5,06 %.

(178)

Na tomto základe Komisia vytvorila normálnu hodnotu podľa druhu výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia. Keďže vo vzorke zostal iba jeden vyvážajúci výrobca, Komisia vytvorila normálnu hodnotu za každý druh výrobku iba pre tohto vyvážajúceho výrobcu.

3.3. Vývozná cena

(179)

Predmetný vyvážajúci výrobca vyvážal do Únie priamo nezávislým zákazníkom. Vývozná cena bola preto skutočne zaplatená cena alebo splatná cena za dotknutý výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

3.4. Porovnanie

(180)

Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu na základe cien zo závodu.

(181)

V prípadoch, keď sa to odôvodňovalo potrebou zabezpečenia spravodlivého porovnania, Komisia upravila v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia vývoznú cenu o rozdiely, ktoré ovplyvňovali ceny a porovnateľnosť cien. Na základe skutočných číselných údajov spolupracujúcej spoločnosti sa vykonali úpravy manipulačných nákladov a nákladov na vnútrozemskú nákladnú dopravu, nákladov na balenie, úverových nákladov a bankových poplatkov.

3.4.1. Dumpingové rozpätie

(182)

V prípade spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a článkom 2 ods. 12 základného nariadenia porovnala váženú priemernú normálnu hodnotu každého druhu podobného výrobku s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku.

(183)

Na tomto základe je predbežný vážený priemer dumpingového rozpätia vyjadrený ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takýto:

Spoločnosť	Predbežné dumpingové rozpätie (v %)
Xingmin Intelligent Transportation Systems Co., Ltd	69,4
Tangshan Xingmin Wheels Co., Ltd.	69,4
Xianning Xingmin Wheels Co., Ltd.	69,4

(184)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 18, v dôsledku nespolupráce dvoch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky a vylúčenia ďalšieho vyvážajúceho výrobcu z dôvodu úpravy vymedzenia výrobku sa vzorka zmenšila na jedinú spoločnosť, konkrétne Xingmin Group. Nebolo preto možné stanoviť podľa článku 9 ods. 6 základného nariadenia vážený priemer dumpingového rozpätia v prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky. Vzhľadom na mieru nespolupráce v rámci vzorky a nedostatok času na výber novej vzorky v tejto pokročilej fáze konania sa Komisia rozhodla uplatniť podľa článku 17 ods. 4 a článku 18 základného nariadenia najlepšie dostupné skutočnosti, pokiaľ ide o vzorku.

(185)

Na tomto základe sa Komisia výnimočne rozhodla pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky stanoviť dumpingové rozpätie na rovnakej úrovni ako v prípade jediného zostávajúceho vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky. Urobila tak preto, lebo sa domnievala, že neúspešnosť vzorky bola spôsobená aj vylúčením určitých druhov výrobkov, čo malo spolu s následným vylúčením jedného z dvoch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ktorí vo vzorke zostali, priamy vplyv na vzorku. Komisia zohľadnila aj to, že zostávajúca spoločnosť vo vzorke predstavovala približne 20 % dovozu dotknutého výrobku a vyvážala do Únie široký sortiment rôznych druhov výrobkov.

(186)

V prípade všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov sa Komisia rozhodla založiť reziduálne dumpingové rozpätie na úrovni zodpovedajúcej váženému priemeru dumpingového rozpätia spoločnosti zaradenej do vzorky zisteného v prípade ôsmich druhov výrobkov s najvyššími individuálnymi dumpingovými rozpätiami. Objem vývozu týchto druhov výrobkov predstavoval približne 29 % celkového objemu vývozu do Únie predmetnou spoločnosťou, čo sa považuje za dostatočne reprezentatívne.

(187)

Predbežné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

Spoločnosť	Predbežné dumpingové rozpätie (v %)
Xingmin Intelligent Transportation Systems Co., Ltd	69,4
Tangshan Xingmin Wheels Co., Ltd.	69,4
Xianning Xingmin Wheels Co., Ltd.	69,4
Ostatné spolupracujúce spoločnosti	69,4
Všetky ostatné spoločnosti	80,1

4. UJMA

4.1. Definícia výrobného odvetvia Únie a výroby v Únii

(188)

Počas obdobia prešetrovania vyrábalo podobný výrobok 11 výrobcov v Únii. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(189)

Celková výroba v Únii počas obdobia prešetrovania bola stanovená na úrovni približne 35 miliónov oceľových kolies. Komisia stanovila tento údaj na základe overeného dotazníka vyplneného združením EUWA, ktorý krížovo skontrolovala a v prípade potreby aktualizovala podľa overených vyplnených dotazníkov výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Ako sa uvádza v odôvodnení 8, vzorku tvorili traja výrobcovia z Únie, ktorí predstavovali viac ako 35 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii.

4.2. Trh Únie a spotreba

(190)

Trh s oceľovými kolesami zahŕňa rôzne druhy výrobkov predovšetkým podľa typu vozidiel, na ktorých sú namontované. Tieto druhy výrobkov sa líšia najmä veľkosťou, pričom menšie kolesá sú určené pre osobné automobily a kolesá s väčším priemerom sú určené pre ťažké nákladné vozidlá a motorové vozidlá na osobitné účely. Uvedené druhy výrobkov sa vo výrobnom odvetví bežne rozdeľujú do dvoch kategórií: kolesá pre osobné automobily (vozidlá s najviac 8 sedadlami) a komerčné kolesá (všetky ostatné). Všetky tieto rozličné druhy kolies majú rovnaké základné fyzikálne vlastnosti a použitie, a preto sa na účely tohto prešetrovania považujú za jediný výrobok.

(191)

Prešetrovaním sa zistilo, že tak výrobcovia z Číny, ako aj výrobcovia z Únie vyrábajú obe kategórie kolies (kolesá pre osobné motorové vozidlá, aj komerčné kolesá). Z informácií poskytnutých navrhovateľom vyplýva, že približne 45 % čínskeho dovozu počas OP tvorili kolesá pre osobné automobily a 55 % komerčné kolesá. Približne 65 % predaja v Únii pripadá na kolesá pre osobné automobily a 35 % na komerčné kolesá.

(192)

Oceľové kolesá sa predávajú v Únii prostredníctvom dvoch hlavných distribučných kanálov: buď priamo výrobcom automobilov, alebo nezávislým spoločnostiam, ktoré oceľové kolesá ďalej upravujú pod vlastnou značkou a následne ich predávajú veľkoobchodníkom alebo maloobchodníkom. Hoci majú výrobcovia automobilov pomerne prísne požiadavky na špecifikácie, všetky kolesá majú rovnaké/porovnateľné vlastnosti nezávisle od svojho distribučného kanála a v konečnom dôsledku všetky typy oceľových kolies predstavujú jeden homogénny typ. A čo je najdôležitejšie, medzi obomi týmito distribučnými kanálmi existujú jasné prepojenia, keďže ceny z jedného distribučného kanála môžu vyvíjať tlak na ceny v druhom kanáli.

(193)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe objemu predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie a dovozu zo všetkých tretích krajín.

(194)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 2

Spotreba v Únii

	2015	2016	2017	OP
Celková spotreba v Únii (v tis. ks)	38 554	38 523	40 161	39 387
Index	100	100	104	102
Zdroj: EUWA, výrobcovia zaradení do vzorky.

(195)

Počas posudzovaného obdobia sa spotreba v Únii zvýšila o 2 %.

4.3. Dovoz z dotknutej krajiny

(196)

Číselné znaky KN ex 8708 70 10, ex 8708 70 99 a ex 8716 90 90 zahŕňajú širšiu škálu výrobkov ako oceľové kolesá. Okrem toho je jedinou dostupnou mernou jednotkou v Eurostate hmotnosť, ktorá nie vždy umožňuje primeranú porovnateľnosť údajov medzi rôznymi zdrojmi dovozu vzhľadom na rôzne druhy oceľových kolies so širokým rozsahom priemerov s rôznou hmotnosťou a potenciálne odlišný a/alebo meniaci sa sortiment výrobkov (kolesá pre osobné automobily a kolesá pre komerčné vozidlá vrátane okrem iného kolies pre traktory a prívesy). Združenie EUWA na tento problém upozornilo vo svojom podnete a okrem údajov v podnete poskytlo vlastné odhady objemu dovozu z Číny, Turecka a ďalších krajín, ktoré boli overené Komisiou. Komisia na základe toho informovala zainteresované strany a umožnila im predložiť pripomienky k rôznym zdrojom údajov vrátane odhadov objemu dovozu poskytnutých počas prešetrovania združením EUWA, ako aj objemu dovozu a cien vychádzajúcich z údajov Eurostatu. Žiadna strana voči týmto odhadom objemu dovozu nenamietala, a preto sa považovali za najlepší dostupný zdroj informácií. Hoci združenie EUWA vyjadrilo pochybnosti o úrovni cien poskytnutej Eurostatom, Komisia vzhľadom na to, že neexistovali iné dostupné zdroje informácií, použila údaje Eurostatu aspoň pri stanovovaní cenových trendov. Komisia však použila ceny získané od strán zaradených do vzorky, aby porovnala cenové úrovne na účely stanovenia cenového podhodnotenia a rozpätia ujmy.

4.3.1. Objem dovozu z ČĽR a jeho podiel na trhu

(197)

Podiel dovozu na trhu sa stanovil porovnaním objemu dovozu so spotrebou v Únii.

(198)

Dovoz z ČĽR do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 3

Objem dovozu a podiel na trhu

	2015	2016	2017	OP
Objem dovozu z ČĽR (v tis. ks)	1 007	1 257	1 963	2 093
Index	100	125	195	208
Podiel na trhu	2,6 %	3,3 %	4,9 %	5,3 %
Index	100	125	187	204
Zdroj: EUWA.

(199)

V posudzovanom období sa dovoz z ČĽR a jeho podiel na trhu zdvojnásobil. Dovoz sa zvýšil z približne 1 milióna na 2 milióny kusov, čo zodpovedá zvýšeniu podielu na trhu z 2,6 % na 5,3 % v období prešetrovania. Dovoz z ČĽR dosahoval počas OP približne 25 % celkového dovozu. Treba poznamenať, že na základe dostupných údajov čínsky dovoz zahŕňal kolesá pre osobné automobily aj komerčné kolesá a že sa dovoz v prípade oboch typov kolies zvýšil, avšak toto zvýšenie bolo oveľa výraznejšie v prípade kolies pre osobné automobily.

4.3.2. Ceny dovozu z ČĽR a cenové podhodnotenie

(200)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 196, Komisia stanovila trendy v oblasti cien dovozu na základe údajov Eurostatu, ktoré poskytla stranám v priebehu prešetrovania. Je nutné pripomenúť, že hoci údaje Eurostatu neposkytli presný obraz o absolútnej úrovni dovozu (a teda ani o jednotkových cenách), boli napriek tomu jediným dostupným zdrojom informácií aspoň na stanovenie cenových trendov. Nižšie uvedené údaje boli preto posudzované v tomto kontexte, a neboli teda použité na porovnanie cenových úrovní.

(201)

Cena dovozu z ČĽR do Únie sa vyvíjala takto:

Tabuľka 4

Dovozné ceny (v EUR/kg)

	2015	2016	2017	OP
ČĽR	2,04	1,90	1,85	1,90
Index	100	93	91	93
Zdroj: Eurostat.

(202)

V posudzovanom období dovozné ceny z ČĽR klesli v priemere o 7 %.

(203)

Komisia okrem toho určila aj cenové podhodnotenie počas obdobia prešetrovania tak, že porovnala:

—

vážené priemerné ceny podľa druhu výrobku z dovozu od spolupracujúceho čínskeho výrobcu zaradeného do vzorky účtované prvému nezávislému zákazníkovi na trhu Únie (84), stanovené na základe cien CIF (náklady, poistenie a prepravné) s príslušnými úpravami zohľadňujúcimi clá a náklady po dovoze, ako aj

—	zodpovedajúce vážené priemerné predajné ceny jednotlivých druhov výrobku výrobcov z Únie zaradených do vzorky, účtované neprepojeným zákazníkom na trhu Únie, upravené na úroveň cien zo závodu.

(204)

Cenové porovnanie sa uskutočnilo podľa jednotlivých druhov výrobku pri transakciách na rovnakej úrovni obchodu, v prípade potreby s primeranými úpravami, a po odpočítaní rabatov a zliav. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel obratu výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania. Ukázalo sa významné podhodnotenie v rozpätí od 8,7 % do 42,6 %, čo viedlo k váženému priemernému rozpätiu vo výške 26,2 % v prípade spolupracujúceho vývozcu.

4.4. Hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie

4.4.1. Všeobecné poznámky

(205)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia skúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo hodnotenie všetkých hospodárskych ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(206)

Ako sa uvádza v odôvodnení 8, na stanovenie prípadnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, bol použitý výber vzorky.

(207)

Komisia na účely stanovenia ujmy rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov z overeného vyplneného dotazníka od združenia EUWA. Tieto údaje sa týkali všetkých výrobcov z Únie, ale v prípade potreby boli aktualizované po overení výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov uvedených v overených vyplnených dotazníkoch výrobcov z Únie zaradených do vzorky. O oboch súboroch údajov sa konštatovalo, že sú reprezentatívne, pokiaľ ide o hospodársku situáciu výrobného odvetvia Únie.

(208)

Makroekonomickými ukazovateľmi sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita a veľkosť dumpingových rozpätí.

(209)

Mikroekonomické ukazovatele sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, priemerné náklady práce, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

4.4.2. Makroekonomické ukazovatele

4.4.2.1. Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(210)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

	2015	2016	2017	OP
Objem výroby (v tis. ks)	36 399	35 252	36 860	34 999
Index	100	97	101	96
Výrobná kapacita (v tis. ks)	52 050	52 226	52 744	52 289
Index	100	100	101	100
Využitie kapacity	69,9 %	67,5 %	69,9 %	66,9 %
Index	100	97	100	96
Zdroj: EUWA, výrobcovia zaradení do vzorky.

(211)

Celková výroba výrobného odvetvia Únie bola kolísavá, no v posudzovanom období klesla o 4 %. Hoci výrobná kapacita sa počas posudzovaného obdobia udržala takmer na rovnakej úrovni, využitie kapacity kleslo zo 69,9 % na 66,9 %.

4.4.2.2. Objem predaja a podiel na trhu

(212)

Objem predaja a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Objem predaja a podiel na trhu

	2015	2016	2017	OP
Celkový objem predaja na trhu Únie (v tis. ks)	32 731	32 299	32 581	31 451
Index	100	99	100	96
Podiel na trhu	84,9 %	83,8 %	81,1 %	79,8 %
Index	100	99	96	94
Zdroj: EUWA, výrobcovia zaradení do vzorky.

(213)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia znížil o 4 %, zatiaľ čo dovoz z Číny sa zdvojnásobil. V dôsledku toho počas posudzovaného obdobia klesol podiel výrobného odvetvia Únie na trhu o 6 % (z 84,9 % na 79,8 %).

4.4.2.3. Rast

(214)

Z uvedených údajov týkajúcich sa výroby, objemu predaja a podielu na trhu vyplýva, že výrobné odvetvie Únie za posudzované obdobie nebolo schopné rásť, a to ani v absolútnom vyjadrení, ani v súvislosti so spotrebou.

4.4.2.4. Zamestnanosť a produktivita

(215)

Zamestnanosť a produktivita sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Zamestnanosť a produktivita

	2015	2016	2017	OP
Počet zamestnancov	2 970	2 949	2 947	2 985
Index	100	99	99	100
Produktivita (v tis. ks/zamestnanec)	12,3	12,0	12,4	11,6
Index	100	98	102	95
Zdroj: EUWA, výrobcovia zaradení do vzorky.

(216)

V posudzovanom období bola zamestnanosť v Únii stabilná. Keďže objem predaja a výroby sa znížil, nebolo samozrejme možné, aby bol rast spotreby sprevádzaný podobným rastom zamestnanosti. Keďže výroba sa znížila o 4 %, produktivita výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období znížila o 5 %.

4.4.2.5. Veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu

(217)

Všetky dumpingové rozpätia boli výrazne nad úrovňou de minimis. Vplyv veľkosti skutočných dumpingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie bol vzhľadom na objem a ceny dovozu z ČĽR podstatný.

(218)

Ide o prvé antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dotknutého výrobku. Neboli preto k dispozícii žiadne údaje na posúdenie vplyvu možného minulého dumpingu.

4.4.3. Mikroekonomické ukazovatele

4.4.3.1. Ceny a faktory ovplyvňujúce ceny

(219)

Vážené priemerné jednotkové predajné ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtovaných zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Priemerné predajné ceny v Únii (v EUR)

	2015	2016	2017	OP
Priemerná jednotková predajná cena na úrovni zo závodu v Únii neprepojeným zákazníkom	15,3	15,8	18,0	18,4
Index	100	104	118	121
Jednotkové výrobné náklady	14,4	14,3	17,1	18,5
Index	100	99	118	128
Zdroj: Výrobcovia zaradení do vzorky.

(220)

Zatiaľ čo výrobné náklady odvetvia Únie sa v posudzovanom období zvýšili o 28 % najmä v dôsledku značného zvýšenia nákladov na kľúčovú surovinu, ktorou sú ploché výrobky z ocele valcované za tepla, priemerná jednotková predajná cena výrobného odvetvia Únie neprepojeným zákazníkom v Únii sa počas OP zvýšila iba o 21 %. To dokazuje prudké zníženie cien spôsobené výrazným zvýšením dovozu dotknutého výrobku. Ako sa vysvetlí v oddiele 4.4.3.4, malo to významný vplyv na finančnú situáciu výrobného odvetvia Únie, ktoré sa v období prešetrovania stalo stratovým.

4.4.3.2. Náklady práce

(221)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Priemerné náklady práce na zamestnanca (v EUR)

	2015	2016	2017	OP
Priemerné náklady práce na zamestnanca	51 975	48 466	51 577	53 484
Index	100	93	99	103
Zdroj: Výrobcovia zaradení do vzorky.

(222)

Medzi rokom 2015 a obdobím prešetrovania sa priemerné náklady práce na zamestnanca pre výrobcov z Únie zaradených do vzorky mierne zvýšili o 3 %. Náklady práce sa zvýšili najmä v roku 2017 v dôsledku právnej zmeny v členskom štáte jedného z výrobcov zaradených do vzorky.

4.4.3.3. Zásoby

(223)

Úroveň zásob výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 10

Zásoby

	2015	2016	2017	OP
Konečný stav zásob (v tis. ks)	2 327	1 845	2 155	1 631
Index	100	79	93	70
Konečný stav zásob ako percentuálny podiel výroby	6,4 %	5,2 %	5,8 %	4,7 %
Index	100	82	91	73
Zdroj: EUWA, výrobcovia zaradení do vzorky.

(224)

Zásoby nemožno považovať za relevantný ukazovateľ ujmy, keďže výroba oceľových kolies prebieha väčšinou na objednávku; zásoby k určitému okamihu v čase sú väčšinou výsledkom predaného, ale zatiaľ nedodaného tovaru. Trendy v oblasti zásob sa preto uvádzajú iba pre informáciu.

(225)

Konečný stav zásob sa počas posudzovaného obdobia celkovo znížil o 30 %. Konečný stav zásob ako percentuálny podiel výroby sa mierne znížil zo 6,4 % v roku 2015 na 4,7 % v období prešetrovania, t. j. o 27 %.

4.4.3.4. Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií, schopnosť získať kapitál

(226)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 11

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

	2015	2016	2017	OP
Ziskovosť predaja v Únii určeného neprepojeným zákazníkom (v % z obratu z predaja)	2,3 %	7,1 %	3,5 %	–1,1 %
Index	100	309	153	–49
Peňažný tok (v EUR)	7,9 %	11,9 %	4,3 %	6,1 %
Index	100	151	54	78
Investície (v tis. EUR)	7 326	6 830	9 990	13 713
Index	100	93	136	187
Návratnosť investícií	16,1 %	48,6 %	24,7 %	–5,5 %
Index	100	301	153	–34
Zdroj: Výrobcovia zaradení do vzorky.

(227)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky tak, že vyjadrila čistý zisk pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja. Ziskovosť bola v posudzovanom období nevyspytateľná, ale vo všeobecnosti sledovala trend poklesu od roku 2016 a v období prešetrovania sa stala zápornou.

(228)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti. Trend v oblasti čistého peňažného toku sa v posudzovanom období vyvíjal záporne, a to aj napriek tomu, že zhoršenie, najmä na konci obdobia prešetrovania, bolo menej výrazné ako trend v oblasti ziskovosti.

(229)

Investície sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 87 %. Takmer polovica investícií sa týkala údržby výrobnej linky. Vzhľadom na očakávaný nárast dopytu po kolesách s väčším priemerom v nadchádzajúcich rokoch sa však realizovali aj výrazné investície do novej kapacity, čo si vyžadovalo dodatočnú strojovú a natieraciu kapacitu.

(230)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel čistej účtovnej hodnoty investícií. V posudzovanom období sa vyvinula záporne aj napriek zvýšeniu objemu celkových investícií v roku 2016, čo zodpovedá už opísaným trendom v oblasti ziskovosti a peňažného toku.

4.4.4. Záver o ujme

(231)

V posudzovanom období sa predajná cena zvýšila o 21 %, čo nepostačovalo na pokrytie zvýšenia výrobných nákladov (28 %) počas obdobia prešetrovania. Odvetvie Únie kleslo zo ziskovej úrovne 2,3 % v roku 2015 na stratovú úroveň (–1,1 %) počas obdobia prešetrovania. Tento trend mal za následok podobné poklesy aj v peňažnom toku (–22 %) a návratnosti investícií (–134 %).

(232)

V posudzovanom období klesla úroveň výroby výrobného odvetvia Únie o 4 %, objem výroby takisto o 4 % a podiel na trhu sa znížil z 84,9 % na 79,8 %, zatiaľ čo spotreba sa zvýšila o 2 %. Je potrebné uviesť, že v rovnakom období sa Číne podarilo zdvojnásobiť svoj podiel na trhu. Výrobné odvetvie Únie sa tak ocitlo v zraniteľnej situácii.

(233)

Len zopár skúmaných ukazovateľov vykázalo v posudzovanom období pozitívny vývoj. Investície sa zvýšili o 87 %, ale týkajú sa najmä výmeny a inovácie strojov. Zásoby sa počas posudzovaného obdobia takisto znížili, ale keďže väčšina výrobkov sa vyrába na objednávku, pokles zásob nemožno v tomto prípade považovať za pozitívny vývoj.

(234)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela v tejto fáze k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

5. PRÍČINNÁ SÚVISLOSŤ

(235)

V súlade s článkom 3 ods. 6 základného nariadenia Komisia skúmala, či dumpingový dovoz z ČĽR spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. V súlade s článkom 3 ods. 7 základného nariadenia Komisia takisto skúmala, či výrobné odvetvie Únie mohlo byť súbežne s tým poškodené aj inými známymi faktormi. Komisia zabezpečila, aby prípadná ujma spôsobená inými faktormi než dumpingovým dovozom nebola pripísaná tomuto dumpingovému dovozu. Týmito faktormi sú dovoz z tretích krajín, vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie a vývoj nákladov na suroviny.

5.1. Vplyv dumpingového dovozu

(236)

Dovoz z ČĽR sa v posudzovanom období zvýšil o 108 % a zdvojnásobil sa aj jeho podiel na trhu. Zvýšenie podielu dumpingového dovozu z ČĽR na trhu bolo hlavnou príčinou zníženia podielu výrobného odvetvia Únie na trhu. Okrem toho sa ceny dovozu z ČĽR znížili v priemere o 7 % a podľa najlepších dostupných informácií podhodnotili ceny výrobného odvetvia Únie v období prešetrovania v priemere o 26,2 %. Nízke ceny dovozu z ČĽR viedli aj k výraznému stláčaniu cien počas obdobia prešetrovania, v dôsledku čoho výrobné odvetvie Únie utrpelo straty, keďže nebolo schopné zvýšiť svoje ceny nad svoje výrobné náklady.

(237)

Z analýzy ukazovateľov ujmy v odôvodneniach 186 až 211 vyplýva, že hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie sa zhoršila a toto zhoršenie sa časovo zhoduje so zvýšením dumpingového dovozu z ČĽR za ceny, ktorými sa podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie. Výrobné odvetvie Únie prišlo o svoj podiel na trhu z dôvodu lacnejšieho a dumpingového čínskeho dovozu a niektorí výrobcovia z Únie zaradení do vzorky potvrdili aj skutočnosť, že – ako už bolo zistené v súvislosti s prešetrovaním hliníkových kolies (85) – výrobcovia automobilov naďalej používajú čínske ponuky ako referenčnú hodnotu, aby stlačili ceny. Vyvíjal sa tak značný tlak na ceny v Únii, ktoré neboli schopné preniesť toto zvýšenie nákladov ďalej. Práve toto zvýšenie dovozu a zistené výrazné podhodnotenie cien sú hlavnými faktormi, ktoré je nutné v tomto prípade vziať do úvahy. Cenový tlak vyvíjaný dumpingovým dovozom z ČĽR spôsobil stlačenie cien výrobného odvetvia Únie. Najmä v roku 2017 a v období prešetrovania, kedy sa v dôsledku vyšších cien ocele zvyšovali jednotkové výrobné náklady, nedokázalo výrobné odvetvie Únie plne preniesť tieto vyššie náklady do svojich predajných cien. Viedlo to k zhoršeniu ukazovateľov výkonnosti výrobného odvetvia Únie, čo malo za následok straty v období prešetrovania.

(238)

Na tomto základe sa dospelo k záveru, že dumpingový dovoz z ČĽR spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu.

5.2. Vplyv ostatných faktorov

5.2.1. Dovoz z tretích krajín

(239)

Objem dovozu z iných tretích krajín sa počas posudzovaného obdobia vyvíjal takto:

Tabuľka 12

Dovoz z tretích krajín

Krajina		2015	2016	2017	OP
Turecko	Objem (v tis. ks)	3 433	3 450	3 557	3 793
	Index	100	100	104	110
	Podiel na trhu	8,9 %	9,0 %	8,9 %	9,6 %
	Index	100	101	100	108
	Priemerná cena (za kg)	2,11	1,98	2,00	1,96
	Index	100	94	95	93
Iné krajiny	Objem (v tis. ks)	1 383	1 517	2 050	2 050
	Index	100	110	148	148
	Podiel na trhu	3,6 %	3,9 %	5,1 %	5,2 %
	Index	100	110	142	145
	Priemerná cena (za kg)	2,85	2,69	2,77	2,85
	Index	100	94	97	100
Zdroj: EUWA v prípade objemov, Eurostat v prípade cenových trendov.

(240)

Hoci sa dovoz z Turecka počas OP zvýšil, toto zvýšenie bolo oveľa menej výrazné ako v prípade čínskeho dovozu.

(241)

Pokiaľ ide o objem dovozu, dovoz z Turecka sa počas OP zvýšil o 360 tisíc jednotiek, zatiaľ čo Čína svoj dovoz do Únie zdvojnásobila a za rovnaké obdobie ho zvýšila o jeden milión kusov. V dôsledku toho sa podiel Číny na trhu zvýšil o 2,7 percentuálnych bodov (z 2,6 % na 5,3 %), zatiaľ čo podiel Turecka sa zvýšil iba miere (+0,7 percentuálnych bodov). Pokiaľ ide o ceny, ako sa už uviedlo vyššie, na základe údajov Eurostatu nie je možné stanoviť presný základ pre porovnanie cien. EUWA však vo svojom podaní poskytla údaje, z ktorých vyplýva, že – vychádzajúc zo 6 reprezentatívnych typov kolies – boli turecké ceny podstatne vyššie ako čínske ceny, t. j. v priemere o 25 % vyššie, čo je porovnateľné s rozpätím podhodnotenia stanoveným v odôvodnení 205. Vzhľadom na uvedené sa turecký dovoz nemôže na základe dostupných dôkazov považovať za dovoz za ceny spôsobujúce ujmu.

(242)

Celkový dovoz z iných krajín sa v posudzovanom období zvýšil o 48 % a jeho podiel na trhu stúpol z 3,6 % na 5,2 %. Napriek uvedenej skutočnosti a na základe jedinej dostupnej informácie boli ceny z iných tretích krajín približne o 50 % vyššie ako čínske dumpingové ceny.

(243)

Preto sa predbežne dospelo k záveru, že dovoz z tretích krajín iných ako ČĽR neoslabuje príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

5.2.2. Vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie

(244)

Objem vývozu výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 13

Vývozná výkonnosť výrobcov z Únie

	2015	2016	2017	OP
Objem vývozu (v tis. ks)	1 003	1 156	1 401	1 371
Index	100	115	140	137
Priemerná cena (v EUR za kus)	16,2	16,0	19,3	17,4
Index	100	99	119	108
Podiel vývozu na trhu	3,0 %	3,5 %	4,1 %	4,2 %
Index	100	116	139	140
Zdroj: EUWA (objem), výrobcovia zaradení do vzorky (ceny).

(245)

V posudzovanom období predstavoval podiel vývozu výrobného odvetvia Únie menej ako 3 % jeho celkovej výroby. Preto, aj keď sa vývoz zvýšil o 40 %, t. j. približne o 300 tisíc jednotiek, predstavuje len malú časť zníženia výroby. Únia bola naďalej pre výrobné odvetvie Únie hlavným trhom, ktorý predstavoval 95,8 % jeho predaja v období prešetrovania, pričom tento predaj sa znížil v absolútnom vyjadrení, ako aj vo vyjadrení podielu na trhu počas posudzovaného obdobia.

(246)

Preto sa dospelo k záveru, že tento predaj na vývoz aspoň trochu (ak vôbec) zmiernil ujmu spôsobenú dumpingovým dovozom.

(247)

Preto sa dospelo k predbežnému záveru, že vývoz výrobného odvetvia Únie neprispel k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

5.2.3. Cena ocele

(248)

V podnete sa uvádzalo, že v posudzovanom období sa cena ocele v Únii významne zvýšila, čo sa potvrdilo aj počas overovaní na mieste v priestoroch výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Priemerná nákupná cena zvitkov valcovaných za tepla výrobcami zaradenými do vzorky sa vyvíjala takto:

Tabuľka 14

Priemerné náklady na zvitky valcované za tepla na výrobu jedného kolesa

	2015	2016	2017	OP
Index	100	98	122	133
Zdroj: Výrobcovia zaradení do vzorky.

(249)

Priemerné náklady na zvitky valcované za tepla potrebné na výrobu jedného kolesa sa v posudzovanom období zvýšili o 33 %. Zvitky valcované za tepla predstavujú približne 50 % výrobných nákladov. Za normálnych okolností by odvetvie tieto vyššie náklady prenieslo na svojich zákazníkov, najmä ak je jeho ziskovosť nízka. Za súčasných okolností s čoraz vyššími objemami za neprimerane nízke ceny čínskeho dovozu nedokázalo výrobné odvetvie Únie príslušne upraviť svoje predajné ceny.

(250)

Preto sa dospelo k predbežnému záveru, že ujmu nespôsobilo zvýšenie nákladov na suroviny, ale skutočnosť, ako už bolo zistené (pozri odôvodnenie 249), že výrobné odvetvie Únie nedokázalo premietnuť tento nárast do svojich cien z dôvodu čínskeho dumpingového dovozu, ktorý mal za následok pokles ziskovosti.

5.3. Záver o príčinnej súvislosti

(251)

V posudzovanom období sa objem dovozu z ČĽR a jeho podiel na trhu značne zvýšil, zatiaľ čo ceny z ČĽR klesli v priemere o 9 %. Čo je dôležitejšie, dumpingový dovoz z ČĽR značne podhodnotil ceny Únie za tento výrobok citlivý na ceny. Cenový tlak vyplývajúci z dumpingového dovozu z ČĽR navyše oslabil objem predaja a predajné ceny výrobného odvetvia Únie v posudzovanom období, pričom najškodlivejší bol v roku 2017 a v období prešetrovania, keď sa zvyšovali náklady. Tento tlak spôsobil v období prešetrovania závažné straty v oblasti výroby, predaja a ziskovosti.

(252)

Na základe analýzy z odôvodnení 236 až 250 dospela Komisia v tejto fáze k záveru, že žiadny z ostatných faktorov, či už zvažovaný samostatne alebo spoločne, neoslabuje príčinnú súvislosť medzi značnou ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Únie a dumpingovým dovozom z ČĽR.

6. ZÁUJEM ÚNIE

(253)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia skúmala, či napriek zisteniu dumpingu spôsobujúceho ujmu môže vyvodiť jednoznačný záver, že v tomto prípade nie je v záujme Únie prijať opatrenia. Pri zisťovaní záujmu Únie vychádzala z vyhodnotenia všetkých rôznych relevantných záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov, používateľov a iných príslušných hospodárskych subjektov.

6.1. Záujem výrobného odvetvia Únie

(254)

Z prešetrovania vyplynulo, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v dôsledku vplyvu dumpingového dovozu, ktorý podhodnotil jeho ceny, stláčal ceny a spôsobil mu značnú stratu podielu na trhu, čo viedlo v období prešetrovania k stratám, ako sa to podrobnejšie vysvetľuje v oddieloch 4 a 5.

(255)

Očakáva sa, že výrobné odvetvie Únie bude využívať výhody vyplývajúce z opatrení, ktorými sa pravdepodobne predíde ďalšiemu prudkému nárastu dovozu z Číny za veľmi nízke ceny. Ak by sa opatrenia neuložili, očakáva sa, že by takýto dovoz pokračoval a dokonca sa ďalej zvyšoval, čo by spôsobilo ďalšiu umu výrobnému odvetviu EÚ.

6.2. Záujem neprepojených dovozcov a používateľov

(256)

Na začiatku konania bolo oslovených 72 dovozcov, používateľov a ich združení.

(257)

Len dvaja dovozcovia zaslali odpoveď na účely výberu vzorky. Nakoniec však obaja odmietli ďalej spolupracovať pri prešetrovaní a Komisia tak nedokázala získať spoluprácu dovozcov.

(258)

Komisia zaslala dotazníky dvom skupinám výrobcov automobilov, ktoré sa prihlásili po začatí konania. Ani jedna z nich však nezaslala podania ani vyplnený dotazník.

(259)

Z prešetrovania vyplynulo, že vplyv opatrení týkajúcich sa oceľových kolies sa obmedzuje na výrobcov automobilov. Tento záver vyplýva z odhadu výrobcu z Únie zaradeného do vzorky, podľa ktorého kompletná súprava oceľových kolies predstavuje približne 0,6 % výrobných nákladov malého osobného automobilu alebo 0,7 % výrobných nákladov nákladného automobilu (86). V spise sa nenachádzajú žiadne iné informácie, z ktorých by vyplývalo, že opatrenia budú mať významný negatívny vplyv na používateľov, ktorý by prevážil pozitívny vplyv opatrení na výrobné odvetvie Únie. Ten istý záver sa dosiahol pri poslednom prešetrovaní podobného výrobku (87).

6.3. Záver o záujme Únie

(260)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody domnievať sa, že uloženie opatrení na dovoz oceľových kolies s pôvodom v Čínskej ľudovej republike v tejto fáze prešetrovania nie je v záujme Únie.

7. PREDBEŽNÉ ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA

(261)

Na základe záverov, ku ktorým dospela Komisia vo vzťahu k dumpingu, ujme, príčinnej súvislosti a záujmu Únie, by sa mali uložiť predbežné opatrenia, aby sa predišlo ďalšej ujme, ktorú výrobnému odvetviu Únie spôsobuje dumpingový dovoz.

7.1. Úroveň odstránenia ujmy (rozpätie ujmy)

(262)

Na stanovenie úrovne opatrení Komisia najskôr stanovila výšku cla potrebnú na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(263)

V tomto prípade by sa ujma odstránila, keby výrobné odvetvie Únie bolo schopné pokryť svoje výrobné náklady vrátane nákladov vyplývajúcich z mnohostranných environmentálnych dohôd a protokolov k nim, ktorých je Únia zmluvnou stranou, a dohovorov MOP uvedených v prílohe Ia k základnému nariadeniu, a dosiahnuť primeraný zisk (ďalej len „cieľový zisk“).

(264)

V článku 7 ods. 2c základného nariadenia sa stanovuje minimálny cieľový zisk na úrovni 6 % a v súlade s týmto článkom Komisia na účely stanovenia cieľového zisku zohľadnila tieto faktory: úroveň ziskovosti pred zvýšením dovozu z ČĽR, úroveň ziskovosti potrebná na pokrytie celkových nákladov a investícií, náklady na výskum a vývoj a inovácie, ako aj úroveň ziskovosti, ktorú možno očakávať za normálnych podmienok hospodárskej súťaže.

(265)

Ako sa uvádza v tabuľke 3, dovoz z ČĽR sa v posudzovanom období neustále zvyšoval. Ani v jednom z týchto rokov preto nebolo možné dosiahnuť cieľový zisk v súlade s článkom 7 ods. 2c základného nariadenia. Žiadny z výrobcov zaradených do vzorky nepredložil podložené tvrdenie týkajúce sa minulých investícií alebo nákladov na výskum a vývoj a inovácie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa Komisia na účely stanovenia ceny nespôsobujúcej ujmu uchýlila k použitiu minimálneho 6 % cieľového zisku, ktorý sa pripočítal k skutočným výrobným nákladom výrobného odvetvia Únie.

(266)

Keďže neboli predložené žiadne tvrdenia podľa článku 7 ods. 2d týkajúce sa súčasných alebo budúcich nákladov vyplývajúcich z mnohostranných environmentálnych dohôd a protokolov k nim alebo z uvedených dohovorov MOP, k takto stanovenej cene nespôsobujúcej ujmu neboli pripočítané žiadne ďalšie náklady.

(267)

Komisia následne určila úroveň odstránenia ujmy na základe porovnania váženej priemernej dovoznej ceny spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu v ČĽR zaradeného do vzorky s váženou priemernou cenou podobného výrobku nespôsobujúcou ujmu, ktorý počas obdobia prešetrovania predávali výrobcovia z Únie zaradení do vzorky na trhu Únie. Prípadný rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania sa vyjadril ako percento váženého priemeru dovoznej hodnoty CIF. Výsledné rozpätie predaja pod cenu bolo 50,3 %.

(268)

Úroveň odstránenia ujmy, ktorú utrpeli „ostatné spolupracujúce spoločnosti“ uvedené v prílohe 1, bola priemerom vzorky, t. j. 50,3 %.

(269)

Úroveň odstránenia ujmy, ktorú utrpeli „všetky ostatné spoločnosti“, sa v súlade s metodikou použitou na stanovenie reziduálneho dumpingového rozpätia vysvetlenou v odôvodnení 186 vymedzuje výpočtom váženého priemerného rozpätia predaja pod cenu zisteného v spoločnosti zaradenej do vzorky v prípade ôsmich druhov výrobku s najvyššími individuálnymi rozpätiami predaja pod cenu. Tieto druhy výrobkov predstavovali 15 % dovozu uskutočneného spolupracujúcim čínskym vývozcom. Výsledné reziduálne rozpätie predaja pod cenu bolo 66,4 %.

7.2. Predbežné opatrenia

(270)

(271)

Na dovoz oceľových kolies s pôvodom v ČĽR by sa mali uložiť predbežné antidumpingové opatrenia v súlade s pravidlom nižšieho cla podľa článku 7 ods. 2 základného nariadenia. Komisia porovnala rozpätia ujmy a dumpingové rozpätia, pričom zohľadnila aj okolnosti opísané v odôvodneniach 18 a 184. Výška cla by sa mala stanoviť na úrovni nižšieho z týchto rozpätí, t. j. rozpätí dumpingu a rozpätí ujmy.

(272)

Na základe uvedeného by sadzby predbežného antidumpingového cla vyjadrené ako cena CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, mali byť takéto:

Spoločnosť	Dumpingové rozpätie (v %)	Rozpätie ujmy (v %)	Predbežné antidumpingové clo (v %)
Xingmin Intelligent Transportation Systems Co., Ltd	69,4	50,3	50,3
Tangshan Xingmin Wheels Co., Ltd.	69,4	50,3	50,3
Xianning Xingmin Wheels Co., Ltd.	69,4	50,3	50,3
Ostatné spolupracujúce spoločnosti	69,4	50,3	50,3
Všetky ostatné spoločnosti	80,1	66,4	66,4

(273)

Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení v rámci tohto prešetrovania. Odrážajú preto situáciu týkajúcu sa daných spoločností, ktorá sa zistila počas tohto prešetrovania. Tieto colné sadzby sa uplatňujú výlučne na dovoz dotknutého výrobku s pôvodom v ČĽR, ktorý vyrábajú uvedené právnické osoby. Na dovoz dotknutého výrobku vyrobeného inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s týmito osobitne uvedenými spoločnosťami, by sa mala vzťahovať sadzba cla uplatniteľná na „všetky ostatné spoločnosti“. Nemali by sa naň vzťahovať žiadne individuálne antidumpingové colné sadzby.

(274)

Ak spoločnosť následne zmení názov svojho subjektu, môže požiadať o uplatnenie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb. Žiadosť sa musí zaslať Komisii (88). Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, v Úradnom vestníku Európskej únie sa uverejní oznámenie o zmene názvu.

(275)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania vzhľadom na veľký rozdiel v colných sadzbách je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktorými sa zabezpečí uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel. Spoločnosti, na ktoré sa vzťahujú individuálne antidumpingové clá, musia colným orgánom členských štátov predložiť platnú obchodnú faktúru. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia. Na tovar, ktorý sa dovezie bez takejto faktúry, by sa malo vzťahovať antidumpingové clo uplatňované na „všetky ostatné spoločnosti“.

(276)

S cieľom zabezpečiť riadne presadzovanie antidumpingových ciel by sa antidumpingové clo pre všetky ostatné spoločnosti nemalo vzťahovať iba na vyvážajúcich výrobcov, ktorí pri tomto prešetrovaní nespolupracovali, ale aj na výrobcov, ktorí počas obdobia prešetrovania nevyvážali do Únie.

(277)

Štatistiky oceľových kolies sa často vyjadrujú v počtoch kusov. V kombinovanej nomenklatúre stanovenej v prílohe I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (89) však nie je uvedená žiadna takáto doplnková jednotka pre oceľové kolesá. Preto je nevyhnutné zabezpečiť, aby bola v prípade dovozu dotknutého výrobku do vyhlásenia na prepustenie do voľného obehu zapísaná nielen hmotnosť v kg alebo tonách, ale aj počet kusov. Kusy by sa mali uvádzať v prípade kódov TARIC 8708701080, 8708701085, 8708709920, 8708709980, 8716909095 a 8716909097.

8. INFORMÁCIE V PREDBEŽNEJ FÁZE

(278)

V súlade s článkom 19a základného nariadenia Komisia informovala zainteresované strany o plánovanom uložení predbežných ciel. Tieto informácie sa sprístupnili aj verejnosti na webovom sídle GR TRADE. Zainteresovaným stranám boli poskytnuté tri pracovné dni na predloženie pripomienok k presnosti výpočtov, o ktorých boli osobitne informované.

(279)

K presnosti výpočtov neboli doručené žiadne pripomienky.

9. ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

(280)

V záujme riadneho úradného postupu Komisia vyzve zainteresované strany, aby do 15 dní predložili písomné pripomienky a/alebo do 5 dní požiadali o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(281)

Zistenia týkajúce sa uloženia predbežných ciel sú predbežné a môžu sa v konečnej fáze prešetrovania zmeniť,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1. Ukladá sa predbežné antidumpingové clo na dovoz kolies z ocele, tiež s príslušenstvom a tiež s pneumatikami, určených pre:

1.	cestné traktory a ťahače;

2.	motorové vozidlá na prepravu osôb a/alebo tovaru;

3.	motorové vozidlá na osobitné účely (napr. požiarne automobily, kropiace automobily);

4.	prívesy alebo návesy cestných traktorov a ťahačov bez mechanického pohonu,

s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, v súčasnosti patriacich pod číselné znaky KN ex 8708 70 10, ex 8708 70 99 a ex 8716 90 90 (kódy TARIC 8708701080, 8708701085, 8708709920, 8708709980, 8716909095 a 8716909097) (ďalej len „dotknutý výrobok“).

Tieto výrobky sú vylúčené:

1.	kolesá z ocele na priemyselnú montáž traktorov riadených chodcom, v súčasnosti patriacich do podpoložky 8701 10;

2.	kolesá pre cestné štvorkolky;

3.	hviezdice kolies odlievané v jednom kuse, zo železa alebo z ocele;

4.	kolesá pre motorové vozidlá špeciálne určené na použitie iné ako na verejných cestách [napr. kolesá pre poľnohospodárske alebo lesné traktory a ťahače, vysokozdvižné vozíky, ťahače lietadiel (pushback), vyklápače (dumpry) určené na použitie mimo komunikácií];

5.	kolesá pre prívesy osobných automobilov, karavany, poľnohospodárske prívesy a ďalšie ťahané poľnohospodárske zariadenia používané na poliach s priemerom ráfika maximálne 16 palcov.

2. Sadzby predbežného antidumpingového cla uplatniteľné na čistú frankocenu na hranici Únie pred preclením sú v prípade výrobku opísaného v odseku 1 a vyrobeného ďalej uvedenými spoločnosťami takéto:

Spoločnosť	Predbežné antidumpingové clo (v %)	Doplnkový kód TARIC
Xingmin Intelligent Transportation Systems Co., Ltd	50,3	C508
Tangshan Xingmin Wheels Co., Ltd.	50,3	C509
Xianning Xingmin Wheels Co., Ltd.	50,3	C510
Ostatné spolupracujúce spoločnosti uvedené v prílohe I	50,3	Pozri prílohu I
Všetky ostatné spoločnosti	66,4	C999

3. Uplatňovanie individuálnych colných sadzieb stanovených pre spoločnosti uvedené v odseku 2 je podmienené predložením platnej obchodnej faktúry colným orgánom členských štátov, ktorá musí obsahovať vyhlásenie s dátumom a podpisom pracovníka subjektu, ktorý takúto faktúru vystavil, s uvedením jeho mena a funkcie, v tomto znení: „Ja, podpísaný(-á), potvrdzujem, že (objem) [dotknutý výrobok] predaných na vývoz do Európskej únie, na ktoré sa vzťahuje táto faktúra, vyrobila spoločnosť [názov a adresa spoločnosti] [doplnkový kód TARIC] v [ČĽR]. Vyhlasujem, že informácie uvedené v tejto faktúre sú úplné a správne.“ Ak sa takáto faktúra nepredloží, uplatňuje sa clo uplatňované na všetky ostatné spoločnosti.

4. Prepustenie výrobku uvedeného v odseku 1 do voľného obehu v Únii je podmienené zložením zábezpeky, ktorá sa rovná výške predbežného cla.

5. Ak sa v súvislosti s výrobkom uvedeným v odseku 1 predloží vyhlásenie na prepustenie do voľného obehu, do príslušného políčka uvedeného vyhlásenia sa zapíše počet kusov dovezených výrobkov.

6. Ak nie je stanovené inak, uplatňujú sa príslušné platné ustanovenia týkajúce sa cla.

Článok 2

1. Zainteresované strany predložia svoje písomné pripomienky k tomuto nariadeniu Komisii do 15 kalendárnych dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

2. Zainteresované strany, ktoré chcú požiadať o vypočutie Komisiou, tak urobia do 5 kalendárnych dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

3. Zainteresované strany, ktoré chcú požiadať o vypočutie úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach, tak urobia do 5 kalendárnych dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Úradník pre vypočutie preskúma žiadosti predložené po tejto lehote a ak je to vhodné, môže rozhodnúť, či také žiadosti prijme.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 1 sa uplatňuje na obdobie šiestich mesiacov.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 9. októbra 2019

Za Komisiu

Predseda

Jean-Claude JUNCKER

(1) Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 21.

(2) Oznámenie o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu oceľových kolies s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ C 60, 15.2.2019, s. 19).

(3) Oznámenie, ktorým sa mení oznámenie o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu oceľových kolies s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ C 111, 25.3.2019, s. 52).

(4) Pozri oddiel 3.1 nariadenia.

(5) K dispozícii na stránke http://trade.ec.europa.eu/tdi/case_details.cfm?id=2383 (posledné zobrazenie 15. júla 2019).

(6) Č. t19.001009.

(7) Č. t19.001778.

(8) Pracovný dokument útvarov Komisie o výrazných deformáciách v hospodárstve Čínskej ľudovej republiky na účely prešetrovaní na ochranu obchodu, 20. decembra 2017, SWD (2017) 483 final/2 (ďalej len „správa“).

(9) Pozri s. 15 a prílohu 14 k podnetu.

(10) Nadmerná kapacita v Číne – narušenie programu reforiem Strany, Obchodná komora Európskej únie v Číne, s. 19 (príloha 14 k podnetu).

(11) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/969 z 8. júna 2017, ktorým sa ukladajú konečné vyrovnávacie clá na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/649, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 146, 9.6.2017, s. 17), vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/687 z 2. mája 2019, ktorým sa po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých výrobkov z ocele s organickým povlakom s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 116, 3.5.2019, s. 5) a vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/688 z 2. mája 2019, ktorým sa po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 18 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1037 ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz určitých výrobkov z ocele s organickým povlakom s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 116, 3.5.2019, s. 39).

(12) Správa – kapitola 2, s. 6 – 7.

(13) Správa – kapitola 2, s. 10.

(14) K dispozícii na stránke http://www.fdi.gov.cn/1800000121_39_4866_0_7.html (posledné zobrazenie 15. júla 2019).

(15) Správa – kapitola 2, s. 20 – 21.

(16) Správa – kapitola 3, s. 41, 73 – 74.

(17) Správa – kapitola 6, s. 120 – 121.

(18) Správa – kapitola 6, s. 122 – 135.

(19) Správa – kapitola 7, s. 167 – 168.

(20) Správa – kapitola 8, s. 169 – 170, 200 – 201.

(21) Správa – kapitola 2, s. 15 – 16, správa – kapitola 4, s. 50, s. 84, správa – kapitola 5, s. 108 – 109.

(22) Správa – kapitola 3, s. 22 – 24 a kapitola 5, s. 97 – 108.

(23) Správa – kapitola 5, s. 104 – 109.

(24) Správa – kapitola 14, s. 358: 51 % súkromných spoločností a 49 % štátom vlastnených podnikov podľa produkcie a 44 % štátom vlastnených podnikov a 56 % súkromných spoločností podľa kapacity.

(25) K dispozícii na stránke www.gov.cn/zhengce/content/2016-02/04/content_5039353.htm (posledné zobrazenie 12. septembra 2019), https://policycn.com/policy_ticker/higher-expectations-for-large-scale-steel-enterprise/?iframe=1&secret=c8uthafuthefra4e

(posledné zobrazenie 15. júla 2019) a www.xinhuanet.com/english/2019-04/23/c_138001574.htm (posledné zobrazenie 11. septembra 2019).

(26) K dispozícii na stránke http://www.xinhuanet.com/english/2019-04/23/c_138001574.htm (posledné zobrazenie 12. septembra 2019) a http://www.jjckb.cn/2019-04/23/c_137999653.htm (posledné zobrazenie 12. septembra 2019).

(27) Tak to bolo aj v prípade fúzie súkromnej spoločnosti Rizhao so štátom vlastneným podnikom Shandong Iron and Steel v roku 2009, pozri Beijing steel report (správu o oceliarskom odvetví), s. 58 a v prípade získania väčšinového podielu spoločnosťou China Baowu Steel Group v spoločnosti Magang Steel v júni 2019, pozri https://www.ft.com/content/a7c93fae-85bc-11e9-a028-86cea8523dc2 (posledné zobrazenie 11. septembra 2019)

(28) Ú. v. EÚ L 116, 3.5.2019, s. 39.

(29) Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 55.

(30) PwC Automotive Industry Bluebook (2017 Edition) China Automotive Market: Witnessing the Transformation, s. 36, k dispozícii na stránke https://www.pwccn.com/en/automotive/pwc-auto-industry-blue-book.pdf (posledné zobrazenie 21. augusta 2019); J.D. Power China Market Insight – China’s Five Year Plan, k dispozícii na stránke https://www.jdpower.com/sites/default/files/china_five_year_plan.pdf (posledné zobrazenie 21. augusta 2019).

(31) Správa – kapitola 5, s. 100 – 101.

(32) Správa – kapitola 2, s. 26.

(33) Správa – kapitola 2, s. 31 – 32.

(34) K dispozícii na stránke https://www.reuters.com/article/us-china-congress-companies-idUSKCN1B40JU (posledné zobrazenie 15. júla 2019).

(35) Plné znenie plánu je k dispozícii na webovom sídle Ministerstva priemyslu a informačných technológií: http://www.miit.gov.cn/n1146295/n1652858/n1652930/n3757016/c5353943/content.html (posledné zobrazenie 16. júla 2019).

(36) K dispozícii na stránke http://tv.baosteel.com/ir/pdf/report/600019_2016_2e.pdf (posledné zobrazenie 15. júla 2019).

(37) Pozri odôvodnenie 64 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2017/969 z 8. júna 2017, ktorým sa ukladajú konečné vyrovnávacie clá na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/649, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 146, 9.6.2017, s. 17).

(38) Výročná správa SAIC Motor z roku 2018, s. 24, k dispozícii na stránkehttps://www.saicmotor.com/english/images/investor_relations/annual_report/2019/7/10/FCA72DB2F082468293A9E76A81E5DFE2.pdf (posledné zobrazenie 21. augusta 2019).

(39) Správa – kapitoly 14.1 – 14.3.

(40) Správa – kapitola 4, s. 41 – 42, 83.

(41) Správa, časť III, kapitola 14, s. 346 a nasl.

(42) Úvod k Plánu na prispôsobenie a modernizáciu oceliarskeho priemyslu.

(43) Správa – kapitola 14, s. 347.

(44) 13. päťročný plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja Čínskej ľudovej republiky (2016 – 2020), k dispozícii na stránke http://en.ndrc.gov.cn/newsrelease/201612/P020161207645765233498.pdf (posledné zobrazenie 15. júla 2019).

(45) Správa – kapitola 14, s. 349.

(46) Správa – kapitola 14, s. 352.

(47) Katalóg na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu (verzia z roku 2011) (v znení zmien z roku 2013) vydaný nariadením č. 9 Národnej komisie pre rozvoj a reformy z 27. marca 2011, v znení zmien v súlade s rozhodnutím Národnej komisie pre rozvoj a reformy o zmene príslušných ustanovení Katalógu na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu (verzia z roku 2011), vydaného nariadením č. 21 Národnej komisie pre rozvoj a reformy zo 16. februára 2013.

(48) Pozri odôvodnenie 56 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2017/969 z 8. júna 2017, ktorým sa ukladajú konečné vyrovnávacie clá na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/649, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 146, 9.6.2017, s. 17).

(49) Správa – kapitola 14, s. 375 – 376.

(50) Správa – kapitola 6, s. 138 – 149.

(51) Správa – kapitola 9, s. 216.

(52) Správa – kapitola 9, s. 213 – 215.

(53) Správa – kapitola 9, s. 209 – 211.

(54) Pozri odôvodnenia 281 – 311 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2017/969 z 8. júna 2017, ktorým sa ukladajú konečné vyrovnávacie clá na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/649, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 146, 9.6.2017, s. 17).

(55) Správa – kapitola 13, s. 332 – 337.

(56) Správa – kapitola 13, s. 336.

(57) Správa – kapitola 13, s. 337 – 341.

(58) Správa – kapitola 6, s. 114 – 117.

(59) Správa – kapitola 6, s. 119.

(60) Správa – kapitola 6, s. 120.

(61) Správa – kapitola 6, s. 121 – 122, 126 – 128, 133 – 135.

(62) Pozri pracovný dokument MMF: Resolving China’s Corporate Debt Problem (Riešenie problému firemného dlhu v Číne), autori: Wojciech Maliszewski, Serkan Arslanalp, John Caparusso, José Garrido, Si Guo, Joong Shik Kang, W. Raphael Lam, T. Daniel Law, Wei Liao, Nadia Rendak, Philippe Wingender, Jiangyan, október 2016, WP/16/203.

(63) Správa – kapitola 6, s. 121 – 122, 126 – 128, 133 – 135.

(64) Pozri odôvodnenia 83 – 244 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2017/969 z 8. júna 2017, ktorým sa ukladajú konečné vyrovnávacie clá na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/649, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 146, 9.6.2017, s. 17).

(65) Otvorené dáta Svetovej banky – Vyššie stredné príjmy, k dispozícii na stránke https://data.worldbank.org/income-level/upper-middle-income (posledné zobrazenie 15. júla 2019).

(66) Ak sa prešetrovaný výrobok nevyrába v žiadnej z krajín s podobnou úrovňou rozvoja, môže sa posudzovať výroba výrobku z rovnakej všeobecnej kategórie, resp. z rovnakého odvetvia, ako je prešetrovaný výrobok.

(67) K dispozícii na

http://www.miit.gov.cn/n1146295/n1652858/n1652930/n3757016/c5353943/content.html (posledné zobrazenie 3. júla 2019).

(68) K dispozícii na stránke http://portal.siscomex.gov.br/legislacao/legislacao/mais-legislacoes/mcti (posledné zobrazenie 3. júla 2019).

(69) Pozri napríklad https://www.jornalcontabil.com.br/quanto-custa-um-funcionario-aprenda-a-calcular/ alebo https://establishbrazil.com/articles/whats-real-cost-employee (posledné zobrazenie 3. júla 2019).

(70) K dispozícii na

https://www.iochpe.com.br/Download.aspx?Arquivo=Es93IRz+hvwnExFo7bRkrA== (posledné zobrazenie 4. júla 2019).

(71) Údaje o brazílskom dovoze sa na úrovni FOB uvádzajú v databáze Global Trade Atlas.

(72) Údaje o brazílskom vývoze sa na úrovni FOB uvádzajú v databáze Global Trade Atlas.

(73) K dispozícii na stránke http://site.sabesp.com.br/site/interna/Default.aspx?secaoId=183 (posledné zobrazenie 29. augusta 2019); výrobok je opísaný takto: Profily a nosníky – nosníky v tvare H 240 mm x 240 mm – okrem USA a Kanady: nosníky so širokou prírubou 10 palcov x 10 palcov, a Číny: nosníky v tvare H 300 mm x 300 mm (k dispozícii na http://www.meps.co.uk/definitions.htm (posledné zobrazenie 29. augusta 2019).

(74) K dispozícii na stránke https://www.ilo.org/ilostat/faces/oracle/webcenter/portalapp/pagehierarchy/Page21.jspx?_afrLoop=518377340582818&_afrWindowMode=0&_afrWindowId=o8k2wnnrz_1#!%40 %40 %3F_afrWindowId%3Do8k2wnnrz_1 %26_afrLoop%3D518377340582818 %26_afrWindowMode%3D0 %26_adf.ctrl-state%3Do8k2wnnrz_54 (posledné zobrazenie 4. júla 2019).

(75) K dispozícii na stránke https://establishbrazil.com/articles/whats-real-cost-employee (posledné zobrazenie 4. júla 2019).

(76) K dispozícii na stránke http://www.edp.com.br/distribuicao-es/saiba-mais/informativos/tarifas-aplicadas-a-clientes-atendidos-em-alta-e-media-tensao-(grupo-a) (posledné zobrazenie 10. apríla 2019).

(77) K dispozícii na stránke http://www.aneel.gov.br/a-aneel (posledné zobrazenie 10. apríla 2019).

(78) K dispozícii na stránke http://www.aneel.gov.br/bandeiras-tarifarias (posledné zobrazenie 10. apríla 2019).

(79) K dispozícii na stránke http://www.edp.com.br/distribuicao-es/saiba-mais/informativos/bandeira-tarifaria (posledné zobrazenie 10. apríla 2019).

(80) Boletim mensal de acompanhamento da indústria de gás natural, k dispozícii na stránke http://www.mme.gov.br/documents/1138769/0/Boletim_Gas_Natural_nr_142_DEZ_18.pdf/49912e53-03ee-47cc-a45e-7ffa093ff777 (posledné zobrazenie 16. júla 2019).

(81) K dispozícii na stránke http://site.sabesp.com.br/site/interna/Default.aspx?secaoId=183 (posledné zobrazenie 10. apríla 2019).

(82) Napríklad metropolitná oblasť http://site.sabesp.com.br/site/uploads/file/asabesp_doctos/comunicado_06_2018.pdf (posledné zobrazenie 10. apríla 2019).

(83) Pozri poznámku zo 16. apríla 2019 (č. t19.001778).

(84) Ako sa uvádza v odôvodnení 179, predmetný vyvážajúci výrobca vyvážal do Únie priamo nezávislým zákazníkom. Vývozná cena použitá na výpočet podhodnotenia bola preto skutočne zaplatená cena alebo splatná cena za dotknutý výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(85) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 404/2010 z 10. mája 2010, ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz určitých hliníkových kolies s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 117, 11.5.2010, s. 76), odôvodnenie 133.

(86) Podrobnosti o výpočte sa nachádzajú v dôvernej verzii správy z misie, ktorá sa týka spoločnosti H.

(87) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/109 z 23. januára 2017, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých hliníkových kolies s pôvodom v Čínskej ľudovej republike po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 (Ú. v. EÚ L 18, 24.1.2017, s. 1), odôvodnenia 250 až 268.

(88) European Commission, Directorate-General for Trade, Directorate H, Rue de la Loi 170, 1040 Brussels, Belgium.

(89) Ú. v. ES L 256, 7.9.1987, s. 1.

Príloha I

Čínski spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia nezaradení do vzorky

Názov	Doplnkový kód TARIC
Dongfeng Automobile Chassis System CO., LTD. (nazývaný aj „Dongfeng Automotive Wheel Co., Ltd.“)
Hangzhou Forlong Impex Co., Ltd.
Hangzhou Xingjie Auto Parts Manufacturing Co., Ltd.
Jiaxing Henko Auto Spare Parts Co., Ltd.
Jining Junda Machinery Manufacturing Co., Ltd.
Nantong Tuenz Corporate Co., Ltd.
Ningbo Luxiang Autoparts Manufacturing Co., Ltd.
Shandong Zhengshang Wheel Technology Co., Ltd.
Shandong Zhengyu Wheel Group Co., Ltd.
Xiamen Sunrise Group Co., Ltd.
Yantai Leeway Electromechanical Equipment Co., Ltd.
Yongkang Yuefei Wheel Co., Ltd.
Zhejiang Jingu Co., Ltd.
Zhejiang Fengchi Mechanical Co., Ltd.
Zhengxing Wheel Group Co., Ltd.
Zhenjiang R&D Auto Parts Co., Ltd.

10.10.2019

Úradný vestník Európskej únie

L 259/65

VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE (EÚ) 2019/1698

z 9. októbra 2019

o stanovovaní noriem pre výrobky, vypracované na podporu smernice 2001/95/ES Európskeho parlamentu a Rady o všeobecnej bezpečnosti výrobkov

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (1), a najmä na jej článok 4 ods. 2 prvý pododsek,

keďže:

(1)

V súlade s článkom 3 ods. 2 druhým pododsekom smernice 2001/95/ES sa výrobok považuje za bezpečný, pokiaľ ide o riziká a kategórie rizík, na ktoré sa vzťahujú príslušné vnútroštátne normy, ak je v súlade s nezáväznými vnútroštátnymi normami transponujúcimi európske normy, odkazy na ktoré Komisia v súlade s článkom 4 uvedenej smernice uverejnila v Úradnom vestníku Európskej únie.

(2)	Komisia 27. júla 2011 prijala rozhodnutie 2011/479/EÚ (2) o požiadavkách na bezpečnosť, ktoré musia spĺňať európske normy týkajúce sa gymnastického náradia.

(3)

Komisia listom M/507 z 5. septembra 2012 predložila Európskemu výboru pre normalizáciu (CEN) žiadosť o vypracovanie európskych noriem s cieľom eliminovať hlavné riziká spojené s gymnastickým náradím na základe požiadaviek na bezpečnosť. Na základe tejto žiadosti prijal Európsky výbor pre normalizáciu normu: EN 913:2008 pre gymnastické náradie – Všeobecné bezpečnostné požiadavky a skúšobné metódy. Odkaz na túto normu bol 11. júla 2014 na základe vykonávacieho rozhodnutia Komisie 2014/357/EÚ (3) uverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie (4).

(4)	Európsky výbor pre normalizáciu berúc do úvahy nové poznatky a vývoj trhu vypracoval novú európsku normu EN 913:2018.

(5)	Európska norma EN 913:2018 je v súlade s požiadavkou všeobecnej bezpečnosti stanovenou v smernici 2001/95/ES. Odkaz na ňu by sa preto mal uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie.

(6)	Komisia 29. novembra 2011 prijala rozhodnutie 2011/786/EÚ (5) o požiadavkách na bezpečnosť, ktoré majú spĺňať európske normy, pokiaľ ide o bicykle, bicykle pre malé deti a nosiče batožiny na bicykle.

(7)

Listom M/508 zo 6. septembra 2012 Komisia predložila Európskemu výboru pre normalizáciu (CEN) žiadosť na vypracovanie európskych noriem s cieľom eliminovať hlavné riziká spojené s bicyklami, bicyklami pre malé deti a nosičmi batožiny na bicykle na základe požiadaviek na bezpečnosť. Na základe tejto žiadosti prijal Európsky výbor pre normalizáciu súbor noriem: EN ISO 4210-2:2014 pre požiadavky na mestské a trekingové bicykle, bicykle pre mladých, horské a pretekárske bicykle, a EN ISO 4210-6:2014 pre metódy skúšania rámu a vidlice. Odkazy na tieto normy boli na základe vykonávacieho rozhodnutia Komisie (EÚ) 2015/681 (6) uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (7).

(8)	Európsky výbor pre normalizáciu berúc do úvahy nové poznatky a vývoj trhu vypracoval nové európske normy EN ISO 4210-2-2015 a EN ISO 4210-6-2015.

(9)	Európske normy EN ISO 4210-2-2015 a EN ISO 4210-6-2015 sú v súlade s požiadavkou všeobecnej bezpečnosti stanovenou v smernici 2001/95/ES. Odkazy na tieto normy by sa preto mali uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie.

(10)	Na základe požiadavky Komisie M/508 zo 6. septembra 2012 prijal Európsky výbor pre normalizáciu normu: EN 14872:2006 pre bicykle – výstroj bicyklov – nosiče batožiny. Odkaz na túto normu bol na základe rozhodnutia Komisie 2006/514/ES (8) uverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie (9).

(11)	Európsky výbor pre normalizáciu berúc do úvahy nové poznatky a vývoj trhu vypracoval novú európsku normu EN ISO 11243:2016.

(12)	Európska norma EN ISO 11243:2016 je v súlade s požiadavkou všeobecnej bezpečnosti stanovenou v smernici 2001/95/ES. Odkaz na ňu by sa preto mal uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie.

(13)	Komisia 25. marca 2008 prijala rozhodnutie 2008/264/ES (10) o požiadavkách na bezpečnosť, ktoré musia podľa európskych noriem spĺňať cigarety.

(14)

Komisia listom M/425 z 27. júna 2008 predložila Európskemu výboru pre normalizáciu (CEN) žiadosť na vypracovanie európskych noriem s cieľom eliminovať hlavné riziká spojené s cigaretami na základe požiadaviek na požiarnu bezpečnosť. Na základe tejto žiadosti prijal Európsky výbor pre normalizáciu normu: EN ISO 12863:2010 o skúšobnej metóde na stanovenie vznietivého potenciálu cigariet. Odkaz na túto normu bol na základe rozhodnutia Komisie 2011/496/EÚ (11) uverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie (12).

(15)	Európsky výbor pre normalizáciu berúc do úvahy nové poznatky a vývoj trhu zmenil normu EN ISO 12863:2010 prijatím zmeny EN ISO 12863:2010/A1:2016.

(16)	Zmena EN ISO 12863:2010/A1:2016 je v súlade s požiadavkou všeobecnej bezpečnosti stanovenou v smernici 2001/95/ES. Odkaz na ňu by sa preto mal uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie.

(17)	Komisia 27. júla 2011 prijala rozhodnutie 2011/476/EÚ (13) o požiadavkách na bezpečnosť, ktoré musia spĺňať európske normy týkajúce sa stacionárnych tréningových zariadení.

(18)

Komisia listom M/506 z 5. septembra 2012 predložila Európskemu výboru pre normalizáciu (CEN) žiadosť na vypracovanie európskych noriem s cieľom eliminovať hlavné riziká spojené so stacionárnymi tréningovými zariadeniami na základe požiadaviek na bezpečnosť. Na základe tejto žiadosti prijal Európsky výbor pre normalizáciu súbor noriem: EN 957-4:2006+A1:2010 pre posilňovacie lavice, ďalšie špecifické bezpečnostné požiadavky a skúšobné metódy; EN 957-5:2009 pre stacionárne bicyklové cvičenia a posilňovacie tréningové zariadenia pre hornú časť tela, ďalšie špecifické bezpečnostné požiadavky a skúšobné metódy; EN 957-8:1998 pre šliapacie a stúpacie zariadenia a simulátory výstupu do schodov, ďalšie špecifické bezpečnostné požiadavky a skúšobné metódy; EN 957-9:2003 pre elipsovité tréningové zariadenia, ďalšie špecifické bezpečnostné požiadavky a skúšobné metódy; a EN 957-10:2005 pre trenažéry s pevným kolesom alebo bez voľnobehu, ďalšie špecifické bezpečnostné požiadavky a skúšobné metód. Odkazy na tieto normy boli na základe vykonávacieho rozhodnutia 2014/357/EÚ uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (14).

(19)	Európsky výbor pre normalizáciu berúc do úvahy nové poznatky a vývoj trhu vypracoval nové európske normy EN ISO 20957-4:2016, EN ISO 20957-5:2016, EN ISO 20957-8:2017, EN ISO 20957-9:2016 a EN ISO 20957-10:2017.

(20)	Európske normy EN ISO 20957-4:2016, EN ISO 20957-5:2016, EN ISO 20957-8:2017, EN ISO 20957-9:2016 a EN ISO 20957-10:2017 sú v súlade s požiadavkou všeobecnej bezpečnosti stanovenou v smernici 2001/95/ES. Odkazy na tieto normy by sa preto mali uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie.

(21)	Komisia 21. apríla 2005 prijala rozhodnutie 2005/323/ES (15) o bezpečnostných požiadavkách, ktoré majú spĺňať európske normy, pokiaľ ide o plávajúce výrobky na voľný čas na použitie na a vo vode.

(22)

Komisia listom M/372 z 5. septembra 2012 predložila Európskemu výboru pre normalizáciu (CEN) žiadosť na vypracovanie európskych noriem s cieľom eliminovať hlavné riziká spojené s plávajúcimi výrobkami určenými na použitie vo voľnom čase na a vo vode na základe bezpečnostných požiadaviek. Na základe tejto žiadosti prijal Európsky výbor pre normalizáciu súbor noriem: EN 15649-1:2009+A2:2013, EN 15649-2:2009+A2:2013, EN 15649-3:2009+A1:2012, EN 15649-4:2010+A1:2012, EN 15649-5:2009, EN 15649-6:2009+A1:2013, EN 15649-7:2009 pre plávajúce výrobky určené na použitie vo voľnom čase na a vo vode. Odkazy na tento súbor noriem boli na základe vykonávacích rozhodnutí Komisie 2014/359/EÚ (16), 2014/875/EÚ (17) a 2013/390/EÚ (18) uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (19).

(23)	Európsky výbor pre normalizáciu berúc do úvahy nové poznatky a vývoj trhu vypracoval nový súbor európskych noriem EN ISO 25649:2017 (časti 1 – 7).

(24)	Európske normy EN ISO 25649:2017 (časti 1 – 7) sú v súlade s požiadavkou všeobecnej bezpečnosti stanovenou v smernici 2001/95/ES. Odkazy na tieto normy by sa preto mali uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie.

(25)

Súbor európskych noriem EN 913:2008, EN 957-4:2006+A1:2010, EN 957-5:2009, EN 957-8:1998, EN 957-9:2003, EN 957-10:2005, EN ISO 4210-2:2014, EN ISO 4210-6:2014, EN 14872:2006 a EN 15649 sa nahrádza novými alebo zmenenými európskymi normami, odkazy na ktoré budú zverejnené na základe tohto rozhodnutia. Je preto potrebné vypustiť odkazy na tieto normy z Úradného vestníka Európskej únie (20).

(26)

Úplný zoznam odkazov na európske normy vypracované na podporu smernice 2001/95/ES, by v záujme jasnosti, ako aj na splnenie požiadaviek, ktoré tieto normy majú za cieľ splniť, mal byť uverejnený v jednom akte. Odkazy na európske normy momentálne zverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (21) by mali preto byť zahrnuté v tomto rozhodnutí. Preto je potrebné zrušiť príslušné rozhodnutia Komisie týkajúce sa uverejnenia týchto noriem.

(27)

Súlad s príslušnou vnútroštátnou normou transponujúcou európsku normu, odkaz na ktorú bol uverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie vytvára predpoklad bezpečnosti, pokiaľ ide o riziká a rizikové kategórie, na ktoré sa vzťahuje príslušná vnútroštátna norma odo dňa uverejnenia odkazu tejto európskej normy v Úradnom vestníku Európskej únie. Toto rozhodnutie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia.

(28)	Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom výboru ustanoveného smernicou 2001/95/ES,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Odkazy na európske normy pre výrobky vypracované na podporu smernice 2001/95/ES a uvedené v prílohe I k tomuto rozhodnutiu sa týmto uverejňujú v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 2

Odkazy na európske normy pre výrobky vypracované na podporu smernice 2001/95/ES uvedené v prílohe II k tomuto rozhodnutiu sa týmto vypúšťajú z Úradného vestníka Európskej únie.

Článok 3

Rozhodnutie Komisie C(2004) 1493 (22), rozhodnutie Komisie 2005/718/ES (23), rozhodnutie 2006/514/ES, rozhodnutie Komisie 2009/18/ES (24), rozhodnutie 2011/496/EÚ, vykonávacie rozhodnutie Komisie 2012/29/EÚ (25), vykonávacie rozhodnutie 2013/390/EÚ, vykonávacie rozhodnutie 2014/357/EÚ, vykonávacie rozhodnutie Komisie 2014/358/EÚ (26), vykonávacie rozhodnutie 2014/359/EÚ, vykonávacie rozhodnutie Komisie 2014/531/EÚ (27), vykonávacie rozhodnutie 2014/875/EÚ, vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2015/681, vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2015/1345 (28) a vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/1014 (29) sú zrušené.

Článok 4

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli 9. októbra 2019

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER

(1) Ú. v. ES L 11, 15.1.2002, s. 4.

(2) Rozhodnutie Komisie 2011/479/ES z 27. júla 2011 o požiadavkách na bezpečnosť, ktoré musia spĺňať európske normy týkajúce sa gymnastického náradia podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES (Ú. v. EÚ L 197, 29.7.2011, s. 13).

(3) Vykonávacie rozhodnutie Komisie z 13. júna 2014 o súlade série európskych noriem EN 957 (časti 2 a 4 – 10) a EN ISO 20957 (časť 1) týkajúcich sa stacionárnych tréningových zariadení a desiatich európskych noriem týkajúcich sa gymnastického náradia s požiadavkou všeobecnej bezpečnosti podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES a o uverejnení odkazov na tieto normy v Úradnom vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ L 175, 14.6.2014, s. 40).

(4) Oznámenie Komisie 2017/C 267/03 v rámci implementácie smernice 2001/95/ES Európskeho Parlamentu a Rady o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (Ú. v. EÚ C 267, 11.8.2017, s. 7).

(5) Rozhodnutie Komisie 2011/786/EÚ z 29. novembra 2011 o požiadavkách na bezpečnosť, ktoré majú spĺňať európske normy, pokiaľ ide o bicykle, bicykle pre malé deti a nosiče batožiny na bicykle, podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES (Ú. v. EÚ L 319, 2.12.2011, s. 106).

(6) Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2015/681 z 29. apríla 2015 o uverejnení odkazov na normu EN ISO 4210, časti 1 – 9, pre mestské a trekingové bicykle, pre horské bicykle a pre pretekárske bicykle a na normu EN ISO 8098 pre bicykle pre malé deti v Úradnom vestníku Európskej únie podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES (Ú. v. EÚ L 111, 30.4.2015, s. 30).

(7) Oznámenie Komisie 2017/C 267/03 v rámci implementácie smernice 2001/95/ES Európskeho Parlamentu a Rady o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (Ú. v. EÚ C 267, 11.8.2017, s. 7).

(8) Rozhodnutie Komisie 2006/514/ES z 20. júla 2006 o súlade niektorých noriem s požiadavkou všeobecnej bezpečnosti stanovenou v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES a o uverejnení odkazov na tieto normy v úradnom vestníku (Ú. v. EÚ L 200, 22.7.2006, s. 35).

(9) Oznámenie Komisie 2017/C 267/03 v rámci implementácie smernice 2001/95/ES Európskeho Parlamentu a Rady o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (Ú. v. EÚ C 267, 11.8.2017, s. 7).

(10) Rozhodnutie Komisie 2008/264/ES z 25. marca 2008 o požiadavkách na požiarnu bezpečnosť, ktoré musia podľa európskych noriem spĺňať cigarety v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES (Ú. v. EÚ L 83, 26.3.2008, s. 35).

(11) Oznámenie Komisie 2017/C 267/03 v rámci implementácie smernice 2001/95/ES Európskeho Parlamentu a Rady o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (Ú. v. EÚ C 267, 11.8.2017, s. 7).

(12) Rozhodnutie Komisie 2011/496/EÚ z 9. augusta 2011 o súlade normy EN 16156:2010 Cigarety – posúdenie vznietivosti – požiadavka na bezpečnosť a normy EN ISO 12863:2010 Štandardná testovacia metóda na posúdenie vznietivosti cigariet so všeobecnou požiadavkou smernice 2001/95/ES a o uverejnení odkazov na normy EN 16156:2010 Cigarety – posúdenie vznietivosti – požiadavka na bezpečnosť a EN ISO 12863:2010 Štandardná testovacia metóda na posúdenie vznietivosti cigariet v Úradnom vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ L 205, 10.8.2011, s. 31).

(13) Rozhodnutie Komisie 2011/476/ES z 27. júla 2011 o požiadavkách na bezpečnosť, ktoré musia spĺňať európske normy týkajúce sa stacionárnych tréningových zariadení podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES (Ú. v. EÚ L 196, 28.7.2011, s. 16).

(14) Oznámenie Komisie 2017/C 267/03 v rámci implementácie smernice 2001/95/ES Európskeho Parlamentu a Rady o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (Ú. v. EÚ C 267, 11.8.2017, s. 7).

(15) Rozhodnutie Komisie 2005/323/ES z 21. apríla 2005 o bezpečnostných požiadavkách, ktoré majú spĺňať európske normy, pokiaľ ide o plávajúce výrobky určené na použitie vo voľnom čase na alebo vo vode podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES (Ú. v. EÚ L 104, 23.4.2005, s. 39).

(16) Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2014/359/EÚ z 13. júna 2014 o súlade európskych noriem EN 15649-1:2009+A2:2013 a EN 15649-6:2009+A1:2013 týkajúcich sa plávajúcich výrobkov na voľný čas na použitie na a vo vode s požiadavkou všeobecnej bezpečnosti podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES a o uverejnení odkazov na tieto normy v Úradnom vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ L 175, 14.6.2014, s. 45).

(17) Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2014/875/EÚ zo 4. decembra 2014 o uverejnení odkazov na normu EN 15649-2:2009+A2:2013 týkajúcu sa plávajúcich výrobkov na voľný čas na použitie na a vo vode a normu EN 957-6:2010+A1:2014 týkajúcu sa stacionárnych tréningových zariadení v Úradnom vestníku Európskej únie v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES (Ú. v. EÚ L 349, 5.12.2014, s. 65).

(18) Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2013/390/EÚ z 18. júla 2013 o súlade série európskych noriem EN 15649 (časti 1 – 7) týkajúcich sa plávajúcich výrobkov na voľný čas na použitie na alebo vo vode s požiadavkou všeobecnej bezpečnosti podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES a o uverejnení odkazov na tieto normy v Úradnom vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ L 196, 19.7.2013 s 22).

(19) Oznámenie Komisie 2017/C 267/03 v rámci implementácie smernice 2001/95/ES Európskeho Parlamentu a Rady o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (Ú. v. EÚ C 267, 11.8.2017, s. 7).

(20) Oznámenie Komisie 2017/C 267/03 v rámci implementácie smernice 2001/95/ES Európskeho Parlamentu a Rady o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (Ú. v. EÚ C 267, 11.8.2017, s. 7).

(21) Oznámenie Komisie 2017/C 267/03 v rámci implementácie smernice 2001/95/ES Európskeho Parlamentu a Rady o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (Ú. v. EÚ C 267, 11.8.2017, s. 7).

(22) Rozhodnutie Komisie C(2004)1493 z 23. apríla 2004 o súlade niektorých noriem s požiadavkou všeobecnej bezpečnosti stanovenou v smernici 2001/95/ES a o uverejnení odkazov na tieto normy v úradnom vestníku.

(23) Rozhodnutie Komisie 2005/718/ES z 13. októbra 2005 o súlade niektorých noriem s požiadavkou všeobecnej bezpečnosti stanovenou v smernici 2001/95/ES a o uverejnení odkazov na tieto normy v úradnom vestníku (Ú. v. EÚ L 271, 15.10.2005, s. 51).

(24) Rozhodnutie Komisie 2009/18/ES z 22. decembra 2008 o súlade normy EN 1273:2005 týkajúcej sa detských chodúľok s požiadavkou všeobecnej bezpečnosti stanovenou v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES a o uverejnení odkazu na normu v úradnom vestníku (Ú. v. EÚ L 8, 13.1.2009, s. 29).

(25) Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2012/29/EÚ z 13. januára 2012 o súlade normy EN 60065:2002/A12:2011 „Audioprístroje, videoprístroje a podobné elektronické prístroje. Požiadavky na bezpečnosť“ a normy EN 60950-1:2006/A12:2011 „Zariadenia informačných technológií. Bezpečnosť.Časť 1: Všeobecné požiadavky“ s požiadavkou všeobecnej bezpečnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES a o uverejnení odkazov na tieto normy v Úradnom vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ L 13, 17.1.2012, s. 7).

(26) Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2014/358/EÚ z 13. júna 2014 o súlade európskej normy EN 16281:2013 týkajúcej sa blokovacích/zaisťovacích zariadení zabezpečených proti použitiu deťmi, namontovaných spotrebiteľom na okná a balkónové dvere, s požiadavkou všeobecnej bezpečnosti podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES a o uverejnení odkazov na túto normu v Úradnom vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ L 175, 14.6.2014, s. 43).

(27) Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2014/531/EÚ zo 14. augusta 2014 o súlade európskych noriem EN 16433:2014 a EN 16434:2014 a určitých ustanovení európskej normy EN 13120:2009+A1:2014 pre vnútorné clony s požiadavkou všeobecnej bezpečnosti podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES a o uverejnení odkazov na tieto normy v Úradnom vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ L 243, 15.8.2014, s. 54).

(28) Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2015/1345 z 31. júla 2015 o uverejnení odkazov na normy, ktoré sa týkajú šnúr a sťahovacích šnúr na detskom oblečení, prenosných tašiek a stojanov, bezpečnostných zábran a zariadení na prebaľovanie v domácnosti, v Úradnom vestníku Európskej únie, v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES (Ú. v. EÚ L 207, 4.8.2015, s. 73).

(29) Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/1014 z 15. júna 2017 o uverejnení odkazov na európske normy EN 13869:2016 o požiadavkách na bezpečnosť pre deti, ktoré musia spĺňať zapaľovače, a EN 13209-2:2015 o nosidlách na deti v Úradnom vestníku Európskej únie v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES (Ú. v. EÚ L 153, 16.6.2017, s. 36).

PRÍLOHA I

č.	Odkaz na normu
1.	EN 581-1:2006 Vonkajší nábytok – Sedací a stolový nábytok na kempingové a domáce použitie a použitie v nebytových budovách – Časť 1: Všeobecné bezpečnostné požiadavky
2.	EN 913:2018 Gymnastické náradie. Všeobecné bezpečnostné požiadavky a skúšobné metódy
3.	EN 914:2008 Gymnastické náradie. Paralelné bradlá a bradlá s odlišnou výškou žrdí. Požiadavky a skúšobné metódy vrátane bezpečnosti
4.	EN 915:2008 Gymnastické náradie. Bradlá s odlišnou výškou žrdí. Požiadavky a skúšobné metódy vrátane bezpečnosti
5.	EN 916:2003 Gymnastické náradie. Gymnastické debny. Požiadavky a skúšobné metódy vrátane bezpečnosti
6.	EN 957-2:2003 Stacionárne tréningové zariadenia. Časť 2: Posilňovacie tréningové zariadenia, ďalšie špecifické bezpečnostné požiadavky a skúšobné metódy
7.	EN 957-6:2010+A1:2014 Stacionárne tréningové zariadenia. Časť 6: Bežecké pásy, ďalšie špecifické bezpečnostné požiadavky a skúšobné metódy
8.	EN 957-7:1998 Stacionárne tréningové zariadenia. Časť 7: Veslovacie tréningové zariadenia, ďalšie špecifické bezpečnostné požiadavky a skúšobné metódy
9.	EN 1129-1:1995 Nábytok. Sklápacie postele. Bezpečnostné požiadavky a skúšanie. Časť 1: Bezpečnostné požiadavky
10.	EN 1129-2:1995 Nábytok. Sklápacie postele. Bezpečnostné požiadavky a skúšanie. Časť 2: Skúšobné metódy
11.	EN 1130-1:1996 Nábytok. Jasle a kolísky do bytových priestorov. Časť 1: Bezpečnostné požiadavky
12.	EN 1130-2:1996 Nábytok. Jasle a kolísky do bytových priestorov. Časť 2: Skúšobné metódy
13.	EN 1273:2005 Výrobky pre deti a starostlivosť o deti. Detské chodúľky. Bezpečnostné požiadavky a skúšobné metódy
14.	EN 1466:2014 Výrobky určené na starostlivosť o deti. Prenosné tašky a stojany. Bezpečnostné požiadavky a skúšobné metódy
15.	EN 1651:1999 Zariadenia na padákové lietanie. Postroje. Bezpečnostné požiadavky a skúšky pevnosti konštrukcie
16.	EN 1930:2011 Výrobky určené na starostlivosť o deti. Bezpečnostné zábrany. Bezpečnostné požiadavky a skúšobné metódy
17.	EN ISO 4210-1:2014 Bicykle. Bezpečnostné požiadavky na bicykle. Časť 1: Termíny a definície (ISO 4210-1:2014)
18.	EN ISO 4210-2:2015 Bicykle. Bezpečnostné požiadavky na bicykle. Časť 2: Požiadavky na mestské a trekingové bicykle, bicykle pre mladých ľudí, horské a pretekárske bicykle (ISO 4210-2:2015)
19.	EN ISO 4210-3:2014 Bicykle. Bezpečnostné požiadavky na bicykle. Časť 3: Všeobecné metódy skúšania (ISO 4210-3:2014)
20.	EN ISO 4210-4:2014 Bicykle. Bezpečnostné požiadavky na bicykle. Časť 4: Metódy skúšania bŕzd (ISO 4210-4:2014)
21.	EN ISO 4210-5:2014 Bicykle. Bezpečnostné požiadavky na bicykle. Časť 5: Metódy skúšania riadenia (ISO 4210-5: 2014, opravená verzia z 1. 2. 2015)
22.	EN ISO 4210-6:2015 Bicykle. Bezpečnostné požiadavky na bicykle. Časť 6: Metódy skúšania rámu a vidlice (ISO 4210-6: 2015)
23.	EN ISO 4210-7:2014 Bicykle. Bezpečnostné požiadavky na bicykle. Časť 7: Metódy skúšania kolies a ráfikov (ISO 4210-7: 2014)
24.	EN ISO 4210-8:2014 Bicykle. Bezpečnostné požiadavky na bicykle. Časť 8: Metódy skúšania pedálov a hnacej sústavy (ISO 4210-8: 2014)
25.	EN ISO 4210-9:2014 Bicykle. Bezpečnostné požiadavky na bicykle. Časť 9: Metódy skúšania sediel a stĺpikov sediel (ISO 4210-9:2014)
26.	EN ISO 8098:2014 Bicykle. Bezpečnostné požiadavky na bicykle pre malé deti (ISO 8098:2014)
27.	EN ISO 9994:2006 Zapaľovače. Bezpečnostné špecifikácie (ISO 9994:2005)
28.	EN ISO 11243:2016 Bicykle. Nosiče batožiny na bicykle. Požiadavky a skúšobné metódy (ISO 11243: 2016)
29.	EN 12196:2003 Vybavenie telocviční. Kone a kozy. Požiadavky na funkčnosť a bezpečnosť, skúšobné metódy
30.	EN 12197:1997 Vybavenie telocviční. Hrazdy. Bezpečnostné požiadavky a skúšobné metódy
31.	EN 12221-1:2008+A1:2013 Výrobky pre deti a na starostlivosť o deti. Zariadenia na prebaľovanie v domácnosti. Časť 1: Bezpečnostné požiadavky
32.	EN 12221-2:2008+A1:2013 Výrobky pre deti a na starostlivosť o deti. Zariadenia na prebaľovanie v domácnosti. Časť 2: Skúšobné metódy
33.	EN 12346:1998 Vybavenie telocviční. Rebriny, mriežkové rebríky a šplhacie rámy. Bezpečnostné požiadavky a skúšobné metódy
34.	EN 12432:1998 Gymnastické vybavenie. Kladiny. Funkčné a bezpečnostné požiadavky, skúšobné metódy
35.	EN 12491:2001 Zariadenia na padákové lietanie. Záložné padáky. Bezpečnostné požiadavky a skúšobné metódy
36.	EN 12655:1998 Gymnastické náradie. Kruhy. Funkčné a bezpečnostné požiadavky, skúšobné metódy
37.	EN ISO 12863:2010 Normalizovaná skúšobná metóda na stanovenie vznietivého potenciálu cigariet (ISO 12863:2010) EN ISO 12863:2010/A1:2016
38.	EN 13120:2009+A1:2014 Vnútorné clony. Požiadavky na bezpečnosť
39.	EN 13209-1:2004 Výrobky pre deti a na starostlivosť o deti. Nosidlá na deti. Bezpečnostné požiadavky a skúšobné metódy. Časť 1: Nosidlá na chrbát s rámom
40.	EN 13209-2:2015 Výrobky pre deti a na starostlivosť o deti. Nosidlá na deti. Časť 2: Nevystužené nosidlá
41.	EN 13219:2008 Gymnastické náradie. Trampolíny. Funkčné a bezpečnostné požiadavky, skúšobné metódy
42.	EN 13319:2000 Potápačské vybavenie. Hĺbkomery a hĺbkomery kombinované s meračmi času. Funkčné a bezpečnostné požiadavky, skúšobné metódy
43.	EN 13869:2016 Zapaľovače. Zapaľovače s detskou poistkou. Požiadavky na bezpečnosť a skúšobné metódy
44.	EN 13899:2003 Kolieskové športové vybavenie. Kolieskové korčule. Bezpečnostné požiadavky a skúšobné metódy
45.	EN 14059:2002 Dekoratívne olejové lampy. Bezpečnostné požiadavky a skúšobné metódy
46.	EN 14344:2004 Výrobky pre deti a na starostlivosť o deti. Detské sedačky na bicykle. Bezpečnostné požiadavky a skúšobné metódy
47.	EN 14350-1:2004 Výrobky pre deti a na starostlivosť o deti. Vybavenie na pitie. Časť 1: Všeobecné a mechanické požiadavky a skúšky
48.	EN 14682:2014 Bezpečnosť detského oblečenia. Šnúry a sťahovacie šnúry na detskom oblečení. Špecifikácie
49.	EN 16156:2010 Cigarety. Hodnotenie vznietivého potenciálu. Požiadavky na bezpečnosť
50.	EN 16281:2013 Výrobky na ochranu detí. Blokovacie/Zaisťovacie zariadenia zabezpečené proti použitiu deťmi, namontované spotrebiteľom na okná a balkónové dvere. Bezpečnostné požiadavky a skúšobné metódy
51.	EN 16433:2014 Vnútorné clony. Ochrana pred rizikom uškrtenia. Skúšobné metódy
52.	EN 16434:2014 Vnútorné clony. Ochrana pred rizikom uškrtenia. Požiadavky a skúšobné metódy pre bezpečnostné zariadenia
53.	EN ISO 20957-1:2013 Stacionárne tréningové zariadenia. Časť 1: Všeobecné bezpečnostné požiadavky a skúšobné metódy (ISO 20957-1:2013)
54.	EN ISO 20957-4:2016 Stacionárne tréningové zariadenia. Časť 4: Posilňovacie lavice, ďalšie špecifické bezpečnostné požiadavky a skúšobné metódy (ISO 20957-4: 2016)
55.	EN ISO 20957-5:2016 Stacionárne tréningové zariadenia. Časť 5: Stacionárne tréningové bicykle a posilňovacie tréningové zariadenia pre hornú časť tela, ďalšie špecifické bezpečnostné požiadavky a skúšobné metódy (ISO 20957-5: 2016)
56.	EN ISO 20957-8:2017 Stacionárne tréningové zariadenia. Časť 8: Šliapacie a stúpacie zariadenia a simulátory výstupu do schodov. Ďalšie špecifické bezpečnostné požiadavky a skúšobné metódy (ISO 20957-8: 2017)
57.	EN ISO 20957-9:2016 Stacionárne tréningové zariadenia. Časť 9: Elipsovité tréningové zariadenia, ďalšie špecifické bezpečnostné požiadavky a skúšobné metódy (ISO 20957-9: 2016)
58.	EN ISO 20957-10:2017 Stacionárne tréningové zariadenia. Časť 10: Trenažéry s pevným kolesom alebo bez voľnobehu. Ďalšie špecifické bezpečnostné požiadavky a skúšobné metódy (ISO 20957-10: 2017)
59.	EN ISO 25649-1:2017 Plávajúce výrobky na voľný čas na používanie na a vo vode. Časť 1: Klasifikácia, materiály, všeobecné požiadavky a skúšobné metódy (ISO 25649-1: 2017)
60.	EN ISO 25649-2:2017 Plávajúce výrobky na voľný čas na používanie na a vo vode. Časť 2: Informácie pre spotrebiteľa (ISO 25649-2: 2017)
61.	EN ISO 25649-3:2017 Plávajúce výrobky na voľný čas na používanie na a vo vode. Časť 3: Ďalšie špecifické bezpečnostné požiadavky a skúšobné metódy na prostriedky triedy A (ISO 25649-3: 2017)
62.	EN ISO 25649-4:2017 Plávajúce výrobky na voľný čas na používanie na a vo vode. Časť 4: Ďalšie špecifické bezpečnostné požiadavky a skúšobné metódy na prostriedky triedy B (ISO 25649-4: 2017)
63.	EN ISO 25649-5:2017 Plávajúce výrobky na voľný čas na používanie na a vo vode. Časť 5: Ďalšie špecifické bezpečnostné požiadavky a skúšobné metódy na prostriedky triedy C (ISO 25649-5: 2017)
64.	EN ISO 25649-6:2017 Plávajúce výrobky na voľný čas na používanie na a vo vode. Časť 6: Ďalšie špecifické bezpečnostné požiadavky a skúšobné metódy na prostriedky triedy D (ISO 25649-6: 2017)
65.	EN ISO 25649-7:2017 Plávajúce výrobky na voľný čas na používanie na a vo vode. Časť 7: Ďalšie špecifické bezpečnostné požiadavky a skúšobné metódy na prostriedky triedy E (ISO 25649-7: 2017)
66.	EN 60065:2002 Audioprístroje, videoprístroje a podobné elektronické prístroje. Požiadavky na bezpečnosť IEC 60065:2001 (zmenené) EN 60065:2002/A12:2011
67.	EN 60950-1:2006 Zariadenia informačných technológií. Bezpečnosť. Časť 1: Všeobecné požiadavky IEC 60950-1:2005 (zmenené) EN 60950-1:2006/A12:2011

PRÍLOHA II

č.	Odkaz na normu
1.	EN 913:2008 Gymnastické náradie. Všeobecné bezpečnostné požiadavky a skúšobné metódy
2.	EN 957-4:2006+A1:2010 Stacionárne tréningové zariadenia. Časť 4: Posilňovacie lavice, ďalšie špecifické bezpečnostné požiadavky a skúšobné metódy
3.	EN 957-5:2009 Stacionárne tréningové zariadenia. Časť 5: Stacionárne bicyklové cvičenia a posilňovacie tréningové zariadenia pre hornú časť tela. Ďalšie špecifické bezpečnostné požiadavky a skúšobné metódy
4.	EN 957-8:1998 Stacionárne tréningové zariadenia. Časť 8: Šliapacie a stúpacie zariadenia a simulátory výstupu do schodov. Ďalšie špecifické bezpečnostné požiadavky a skúšobné metódy
5.	EN 957-9:2003 Stacionárne tréningové zariadenia. Časť 9: Elipsovité tréningové zariadenia, ďalšie špecifické bezpečnostné požiadavky a skúšobné metódy
6.	EN 957-10:2005 Stacionárne tréningové zariadenia. Časť 10: Trenažéry s pevným kolesom alebo bez voľnobehu, ďalšie špecifické bezpečnostné požiadavky a skúšobné metódy
7.	EN ISO 4210-2:2014 Bicykle. Bezpečnostné požiadavky na bicykle. Časť 2: Požiadavky na mestské a trekingové bicykle, bicykle pre mladých ľudí, horské a pretekárske bicykle (ISO 4210-2:2014)
8.	EN ISO 4210-6:2014 Bicykle. Bezpečnostné požiadavky na bicykle. Časť 6: Metódy skúšania rámu a vidlice (ISO 4210-6: 2014)
9.	EN ISO 12863:2010 Normalizovaná skúšobná metóda na stanovenie vznietivého potenciálu cigariet (ISO 12863:2010)
10.	EN 14872:2006 Bicykle. Výstroj bicyklov. Nosiče batožiny
11.	EN 15649-1:2009+A2:2013 Plávajúce výrobky na voľný čas pre použitie na a vo vode. Časť 1: Klasifikácia, materiály, všeobecné požiadavky a skúšobné metódy
12.	EN 15649-2:2009+A2:2013 Plávajúce výrobky na voľný čas na použitie na a vo vode. Časť 2: Spotrebiteľské informácie
13.	EN 15649-3:2009+A1:2012 Plávajúce výrobky na voľný čas na použitie na a vo vode. Časť 3: Ďalšie špecifické požiadavky a skúšobné metódy pre prostriedky triedy A
14.	EN 15649-4:2010+A1:2012 Plávajúce výrobky na voľný čas na používanie na a vo vode. Časť 4: Ďalšie špecifické bezpečnostné požiadavky a skúšobné metódy na prostriedky triedy B
15.	EN 15649-5:2009 Plávajúce výrobky na voľný čas na použitie na a vo vode. Časť 5: Ďalšie špecifické požiadavky a skúšobné metódy pre prostriedky triedy C
16.	EN 15649-6:2009+A1:2013 Plávajúce výrobky na voľný čas na použitie na a vo vode. Časť 6: Ďalšie špecifické požiadavky a skúšobné metódy pre prostriedky triedy D
17.	EN 15649-7:2009 Plávajúce výrobky na voľný čas na použitie na a vo vode. Časť 7: Ďalšie špecifické požiadavky a skúšobné metódy pre prostriedky triedy E

10.10.2019

Úradný vestník Európskej únie

L 259/75

DELEGOVANÉ ROZHODNUTIE DOZORNÉHO ÚRADU EZVO

č. 42/19/COL

zo 17. júna 2019,

ktorým sa z uplatňovania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ vyníma prevádzkovanie služieb verejnej autobusovej dopravy v Nórsku [2019/…]

DOZORNÝ ÚRAD EZVO,

so zreteľom na akt uvedený v bode 4 prílohy XVI k Dohode o EHP, ktorým sa stanovujú postupy zadávania verejných zákaziek v sektore verejnoprospešných služieb [smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (1) (ďalej len „smernica“)], a najmä na jeho články 34 a 35,

so zreteľom na Dohodu medzi štátmi EZVO o zriadení dozorného úradu a súdu (ďalej len „dohoda o dozore a súde“), najmä na články 1 a 3 protokolu 1 k tejto dohode,

po porade s Výborom EZVO pre verejné obstarávanie,

keďže:

1. SKUTKOVÉ OKOLNOSTI

(1)	Dozorný úrad EZVO (ďalej len „dozorný úrad“) dostal 27. novembra 2018 v nadväznosti na diskusie pred oznámením žiadosť spoločnosti Nettbuss AS, v súčasnosti Vy Buss AS (ďalej len „žiadateľ“) podľa článku 35 ods. 1 smernice 2014/25/EÚ (ďalej len „žiadosť“) (2).

(2)	Žiadosť sa týka prevádzkovania služieb verejnej autobusovej dopravy v Nórsku. Žiadosť sa nevzťahuje na riadiace činnosti vo verejnej doprave, ktoré v praxi vykonávajú orgány verejnej dopravy (3).

(3)	Žiadateľ je „verejný podnik“ v zmysle smernice, keďže nórske ministerstvo dopravy a komunikácií nepriamo vlastní 100 % jeho upísaného základného imania prostredníctvom vlastníctva spoločnosti NSB AS, v súčasnosti Vygruppen AS (dopravná skupina, ktorej súčasťou je žiadateľ) (4).

(4)	Žiadateľ vykonáva jednu z činností patriacich do pôsobnosti smernice, a preto je „obstarávateľom“ v zmysle smernice.

(5)	Obstarávatelia môžu podľa oddielu 2 – 9 nórskeho nariadenia č. 975 z 12. augusta 2016 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb (5) predkladať žiadosti podľa článku 35 smernice.

(6)

K žiadosti bolo priložené odôvodnené a podložené stanovisko, ktoré 29. júna 2018 prijal nórsky orgán na ochranu hospodárskej súťaže a v ktorom sa dospelo k záveru, že žiadateľ je priamo vystavený hospodárskej súťaži pri poskytovaní služieb verejnej autobusovej dopravy a že prístup na trh na účely zadávania zákaziek na prevádzkovanie služieb verejnej autobusovej dopravy v Nórsku je neobmedzený (6).

(7)	Dozorný úrad informoval Nórsko o prijatí žiadosti 30. novembra 2018 (7).

(8)	V súlade s bodom 1 prílohy IV k smernici 2014/25/EÚ má dozorný úrad 130 pracovných dní na prijatie rozhodnutia o žiadosti s lehotou do 18. júna 2019 (8).

(9)	Podľa delegovaného rozhodnutia č. 37/19/COL z 23. apríla 2019 (9) dozorný úrad požiadal Výbor EZVO pre verejné obstarávanie o poskytnutie stanoviska v rámci konzultačného postupu stanoveného v článku 2 rozhodnutia Stáleho výboru č. 3/2012 (10).

(10)	Výbor EZVO pre verejné obstarávanie 22. mája 2019 v rámci písomného postupu vydal jednomyseľne kladné stanovisko k návrhu rozhodnutia dozorného orgánu (11).

2. PRÁVNY RÁMEC

(11)	Smernica sa okrem iného uplatňuje na zadávanie zákaziek na vykonávanie činností týkajúcich sa poskytovania prístupu do sietí poskytujúcich službu verejnosti v oblasti autobusovej dopravy alebo prevádzkovania takýchto sietí (12).

(12)

Podľa druhého odseku článku 11 smernice sa sieť považuje za existujúcu, ak sa služba poskytuje za prevádzkových podmienok ustanovených príslušným orgánom členského štátu, ako sú napríklad podmienky trás, na ktorých sa majú služby poskytovať, prepravná kapacita, ktorá má byť k dispozícii, alebo frekvencia služieb.

(13)

V rozhodnutí SJ (13) pri výklade článku 5 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES (14) (znenie ktorého sa zhoduje s článkom 11 smernice) v súvislosti so železničnými sieťami Súdny dvor uviedol, že „(…) je potrebné zastávať názor, že činnosť týkajúca sa „prevádzkovania sietí“ odkazuje na výkon práva používať železničnú sieť pre poskytovanie dopravných služieb, kým činnosť týkajúca sa „poskytovania sietí“ odkazuje na správu siete“ (15). Súdny dvor dospel k záveru, že „článok 5 ods. 1 prvý pododsek smernice 2004/17 sa má vykladať v tom zmysle, že činnosť, ktorú vykonáva železničný podnik, ktorá spočíva v poskytovaní dopravných služieb verejnosti používaním železničnej siete, predstavuje „prevádzkovanie sietí“ na účely tejto smernice“ (16). „Prevádzkovanie služieb verejnej autobusovej dopravy“ v Nórsku je v oblasti autobusovej dopravy ekvivalentom činnosti, ktorú vykonáva železničný podnik v oblasti železničnej dopravy, na ktorý sa odkazuje v rozhodnutí SJ, a teda ide o činnosť, na ktorú sa smernica vzťahuje.

(14)

V článku 34 smernice sa stanovuje, že zákazky, ktorých cieľom je umožniť vykonávanie jednej z činností, na ktoré sa smernica vzťahuje, nepodliehajú tejto smernici, ak v členskom štáte, v ktorom sa vykonáva, je táto činnosť priamo vystavená hospodárskej súťaži na trhoch, na ktoré nie je obmedzený prístup. Priame vystavenie hospodárskej súťaži sa posudzuje na základe objektívnych kritérií, pričom sa zohľadňujú osobitné charakteristiky dotknutého odvetvia.

(15)

V článku 35 smernice sa stanovuje postup na určenie toho, či sa uplatňuje výnimka uvedená v článku 34. V prispôsobenom znení sa v nej stanovuje, že ak to štát stanovil alebo ak sa to stanovuje v právnych predpisoch dotknutého štátu, obstarávateľ môže predložiť dozornému orgánu žiadosť, aby stanovil, že sa smernica neuplatňuje pri zadávaní zákaziek ani organizovaní súťaží návrhov na vykonávanie príslušnej činnosti. Dozorný úrad má prijať rozhodnutie o tom, či je táto činnosť priamo vystavená hospodárskej súťaži na trhoch, na ktoré nie je obmedzený prístup (na základe kritérií stanovených v článku 34).

(16)

Týmto rozhodnutím nie je dotknuté uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže (17) a iné oblasti práva EHP. Najmä kritériá a metódy používané na posúdenie priameho vystavenia hospodárskej súťaži podľa článku 34 smernice 2014/25/EÚ sa nemusia zhodovať s kritériami a metódami používanými na vykonanie posúdenia podľa článku 53 alebo 54 Dohody o EHP alebo nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (18) v znení prispôsobenom Dohode o EHP (19).

(17)

Cieľom tohto rozhodnutia je stanoviť, či je činnosť, na ktorú sa vzťahuje žiadosť, vystavená úrovni hospodárskej súťaže (na trhoch, na ktoré nie je obmedzený prístup v zmysle článku 34 smernice), ktorou sa zaručí, že aj v prípade neexistencie disciplíny vyplývajúcej z podrobných pravidiel obstarávania stanovených v smernici sa obstarávanie na účely vykonávania príslušnej činnosti bude vykonávať transparentným, nediskriminačným spôsobom založeným na kritériách, ktoré kupujúcim umožnia nájsť riešenie, ktoré bude celkove ekonomicky najvýhodnejšie.

3. POSÚDENIE

3.1. Voľný prístup na trh

(18)

V tomto prípade je príslušnou činnosťou prevádzkovanie služieb verejnej autobusovej dopravy. Táto činnosť sa vykonáva na základe zákaziek, ktoré zadávajú orgány verejnej dopravy. V Nórsku existujú rôzne typy služieb autobusovej dopravy (pozri odôvodnenie 41) a príslušná činnosť sa na vnútroštátnej úrovni uvádza ako prevádzkovanie služieb pravidelnej autobusovej dopravy.

(19)

Pokiaľ ide o prevádzkovanie služieb verejnej autobusovej dopravy, neexistujú žiadne relevantné právne predpisy EHP, na základe ktorých sa môže predpokladať voľný prístup na trh podľa článku 34 ods. 3 smernice. Preto je potrebné vykonať príslušné posúdenie na základe regulačného rámca a praxe orgánov verejnej dopravy, ktorým by sa malo preukázať, že prístup na trh je de facto a de iure voľný.

(20)

Malo by sa pamätať na to, že cieľom tohto rozhodnutia je stanoviť, či je činnosť, na ktorú sa vzťahuje žiadosť, vystavená úrovni hospodárskej súťaže (na trhoch, na ktoré nie je obmedzený prístup v zmysle článku 34 smernice), ktorou sa zaručí, že aj v prípade neexistencie disciplíny vyplývajúcej z podrobných pravidiel obstarávania stanovených v smernici sa obstarávanie na účely vykonávania príslušnej činnosti bude vykonávať transparentným, nediskriminačným spôsobom založeným na kritériách, ktoré kupujúcim umožnia nájsť riešenie, ktoré bude celkove ekonomicky najvýhodnejšie. Posúdenie vykonané na tieto účely nezahŕňa preskúmanie toho, či bola každá jednotlivá zákazka na prevádzkovanie služieb verejnej autobusovej dopravy zadaná v plnom súlade s právom EHP, ale skôr to, či sa regulačným rámcom a/alebo praxou orgánov verejnej dopravy de facto alebo de iure obmedzuje prístup na trh.

(21)

Pokiaľ ide o možné právne obmedzenia týkajúce sa prístupu na trh prevádzkovania služieb verejnej autobusovej dopravy, dozorný úrad poznamenáva, že existujú licenčné požiadavky a že služby sa vykonávajú na základe zmluvy. V žiadosti však žiadateľ vyjadril názor, že licenčné požiadavky nemôžu predstavovať obmedzenie prístupu na trh (20) a že okrem toho neexistujú žiadne osobitné alebo výlučné práva spojené s licenciami (21). Žiadateľ ďalej uviedol, že ponuky sú v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 (22) [ďalej len „nariadenie (ES) č. 1370/2007“], a so smernicou, a preto sa nimi de iure ani de facto neobmedzuje prístup na trh (23).

(22)

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že systém predbežného povoľovania nemôže legitimizovať diskrečné rozhodnutia vnútroštátnych orgánov, ktoré by mohli zbaviť ustanovenia práva EHP ich potrebného účinku (24). Na to, aby bol systém predbežného povoľovania odôvodnený, hoci porušuje základnú slobodu poskytovania služieb, musí byť založený na objektívnych, nediskriminačných a vopred známych kritériách, ktorými sa zabezpečí, že je spôsobilý vytvoriť rámec na výkon diskrečnej právomoci vnútroštátnych orgánov, aby sa nevykonával svojvoľne (25).

(23)	Služby pravidelnej autobusovej dopravy v Nórsku sa riadia zákonom č. 45 o pracovnej doprave prostredníctvom motorových vozidiel alebo plavidiel (26) (ďalej len „zákon o pracovnej doprave“) z 21. júna 2002 a nariadením o pracovnej doprave prijatým na základe tohto zákona (27).

(24)

V § 4 zákona o pracovnej doprave sa vyžaduje, aby spoločnosti, ktoré majú v úmysle poskytovať služby verejnej autobusovej dopravy, získali všeobecnú licenciu („transportløyve“ ), ktorú vydáva nórska správa verejných ciest (Statens vegvesen) (28). Hoci znenie zákona o pracovnej doprave naznačuje možnosť vlastného uváženia zo strany správy verejných ciest, keďže sa v ňom používa slovo „môže“, v nórskom práve sa toto slovo bežne používa aj vtedy, keď sa v praxi uplatňuje len málo vlastného uváženia alebo sa neuplatňuje žiadne. Z prípravných prác na zákone vyplýva, že systém licencií je nástrojom na kontrolu kvality poskytovaných služieb (29). V § 4 nariadenia o pracovnej doprave sa objasňuje, že ak neexistujú konkrétne dôvody proti udeleniu licencie, licenciu možno udeliť žiadateľovi, ktorý spĺňa požiadavky. Nórsky orgán na ochranu hospodárskej súťaže okrem toho uviedol, že licencia sa udelí každému, kto spĺňa objektívne podmienky (30). Dozorný úrad nedostal žiadne informácie, ktoré by boli v rozpore s uvedenými zisteniami.

(25)

Na poskytovanie služieb pravidelnej autobusovej dopravy sa okrem toho vo všeobecnosti vyžaduje licencia podľa § 6 ods. (1) zákona o pracovnej doprave vydaná príslušnými okresnými úradmi (31). Správcovské spoločnosti sú oslobodené od požiadavky na udelenie licencie a v prípade, ak je orgán verejnej dopravy správcovskou spoločnosťou a zostáva zodpovedným voči verejnosti, a prevádzkovateľ koná ako jeho subdodávateľ, nevyžaduje sa žiadna licencia, pretože oslobodenie správcovskej spoločnosti sa vzťahuje aj na prevádzkovateľa (32).

(26)

V § 8 zákona o pracovnej doprave sa stanovuje, že licencie na dopravné služby podliehajúce kompenzačným platbám alebo výhradnému právu sa udeľujú na základe verejnej súťaže, ak sa to prikazuje zákonom o pracovnej doprave, zákonom o verejnom obstarávaní alebo príslušnými nariadeniami prijatými na základe niektorého z týchto zákonov. Ak sa vyžaduje licencia podľa § 6, udeľuje sa víťazovi verejnej súťaže (33).

(27)

V praxi sa služby verejnej autobusovej dopravy, na ktoré sa vzťahuje smernica, vykonávajú na základe zákaziek, ktoré zadávajú orgány verejnej dopravy. Tieto zákazky podliehajú pravidlám verejného obstarávania EHP, konkrétne (34):

a)	nariadeniu (ES) č. 1370/2007;

b)	smernici 2014/25/EÚ; a/alebo

c)	smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ (35).

(28)	Smernice 2014/24/EÚ a 2014/25/EÚ nadobudli v EHP účinnosť 1. januára 2017. Pred týmto dátumom sa uplatňovali smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES a 2004/18/ES (36).

(29)

Všetky tri súčasné nástroje si vo všeobecnosti vyžadujú otvorenú, transparentnú a nediskriminačnú verejnú súťaž s obmedzenými výnimkami. Zákazky a licencie na služby pravidelnej verejnej autobusovej dopravy sa teda musia zadávať prostredníctvom verejnej súťaže, pokiaľ sa neuplatňuje výnimka na základe príslušného aktu EHP alebo pokiaľ zákazka neklesne pod prahové hodnoty pre uplatnenie príslušného aktu. To isté platilo na základe predchádzajúcich smerníc.

(30)

Podľa žiadosti orgány verejnej dopravy pri zadávaní zákaziek na služby autobusovej dopravy v čoraz väčšej miere využívajú verejné súťaže. Zatiaľ čo v roku 2010 bolo len 43 % zákaziek na služby pravidelnej autobusovej dopravy zadaných prostredníctvom verejnej súťaže, v roku 2018 sa tento podiel zvýšil na viac ako 98 % a do 3. decembra 2019 dosiahne takmer 100 % (37). Žiadateľ ďalej uviedol, že výnimky z verejnej súťaže sa využívajú zriedkavo, žiadne orgány verejnej dopravy samy neposkytujú služby verejnej autobusovej dopravy na základe výnimky uvedenej v článku 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1370/2007 a priame zadávania pod prahovými hodnotami uvedenými v článku 5 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1370/2007 sa využívajú vo veľmi obmedzenom rozsahu.

(31)

Dozorný úrad porovnal informácie, ktoré poskytol žiadateľ v súvislosti so situáciou v roku 2018, s informáciami, ktoré dozorný úrad dostal od nórskej vlády 9. novembra 2018 (38) v rámci všeobecného preskúmania zmlúv týkajúcich sa záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme na základe nariadenia (ES) č. 1370/2007 (39). Týmto posúdením sa vo veľkej miere potvrdili informácie, ktoré poskytol žiadateľ. Nórska vláda poskytla podrobné údaje celkovo o 27 priamo zadaných zákazkách, z ktorých 13 malo byť v priebehu roka 2019 nahradených zákazkami, ktoré už boli predmetom verejnej súťaže. Celková ročná hodnota priamo zadaných zákaziek bola stanovená približne na 275 miliónov NOK, čo predstavuje len zlomok celkovej hodnoty verejných zákaziek týkajúcich sa záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme vo verejnej cestnej doprave v Nórsku (odhaduje sa, že v roku 2017 predstavovala 11,6 miliardy NOK). Okrem toho jediné priamo zadané zákazky, u ktorých sa predpokladá, že zostanú v platnosti po 10. auguste 2019, sú zákazky, ktoré spĺňajú podmienky podľa článku 5 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1370/2007 (ktorý umožňuje priame zadávanie zákaziek, keď nie je prekročená určitá prahová hodnota alebo vzdialenosť).

(32)

Z preskúmania zákonných ustanovení uplatniteľných na zadávanie zákaziek a vydávanie licencií na prevádzkovanie služieb verejnej autobusovej dopravy v Nórsku vyplýva, že takéto zákazky a licencie sa v súčasnosti udeľujú na nediskriminačnom základe. Postupy udeľovania licencií a zadávania zákaziek a príslušné kritériá sú rovnaké pre všetkých účastníkov trhu, takže na účely tohto rozhodnutia to nemôže predstavovať obmedzenie prístupu na trh.

(33)	Voľný prístup k tejto činnosti potvrdil aj nórsky orgán na ochranu hospodárskej súťaže (40).

(34)

Dozorný úrad dospel k záveru, že činnosť prevádzkovania služieb verejnej autobusovej dopravy v Nórsku je prevažne organizovaná na základe verejných súťaží, v ktorých je takisto dostatočný počet uchádzačov, a to v priemere 3,8 uchádzača (41). Účasť na týchto verejných súťažiach je možná nediskriminačným spôsobom.

(35)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a na účely hodnotenia podmienok stanovených v článku 34 smernice 2014/25/EÚ a bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie práva hospodárskej súťaže, schopnosť dozorného orgánu prešetrovať dodržiavanie nariadenia (ES) č. 1370/2007, smernice 2014/24/EÚ, smernice 2014/25/EÚ alebo akéhokoľvek iného ustanovenia právnych predpisov EHP v oblasti verejného obstarávania zo strany Nórska v súvislosti s jeho všeobecnými povinnosťami v oblasti dohľadu, alebo uplatňovanie akejkoľvek inej oblasti práva EHP, sa prístup na trh pre činnosť prevádzkovania služieb verejnej autobusovej dopravy môže de facto a de iure považovať za voľný.

3.2. Priame vystavenie hospodárskej súťaži

(36)

S cieľom posúdiť, či je alebo nie je splnená druhá podmienka výnimky, teda či činnosť, na ktorú sa vzťahuje žiadosť a ktorá de iure a de facto spĺňa podmienku voľného prístupu na trh, je priamo vystavená hospodárskej súťaži, sa vymedzia príslušný výrobok a príslušný geografický trh a na tomto základe sa vykoná analýza trhu.

(37)

Priame vystavenie hospodárskej súťaži by sa malo posudzovať na základe rôznych ukazovateľov, z ktorých žiaden nie je sám osebe rozhodujúci. Pokiaľ ide o trhy dotknuté týmto rozhodnutím, podiel hlavných účastníkov na danom trhu predstavuje jedno z kritérií, ktoré by sa mali zohľadniť. Vzhľadom na charakteristiky príslušných trhov ako ponukových trhov by sa mali zohľadniť aj ďalšie kritériá, ako sú modely predkladania ponúk alebo schopnosť a ochota účastníkov trhu predkladať ponuky v rámci súčasných a budúcich postupov verejných súťaží.

(38)

Cieľom tohto rozhodnutia je stanoviť, či sú služby, na ktoré sa vzťahuje žiadosť, vystavené (na trhoch, na ktoré nie je obmedzený prístup v zmysle článku 34 smernice) úrovni hospodárskej súťaže, ktorou sa zaručí, že aj v prípade neexistencie disciplíny vyplývajúcej z podrobných pravidiel obstarávania stanovených v smernici sa obstarávanie na účely vykonávania príslušných činností bude vykonávať transparentným, nediskriminačným spôsobom založeným na kritériách, ktoré kupujúcim umožnia nájsť riešenie, ktoré bude celkove ekonomicky najvýhodnejšie.

(39)

V tejto súvislosti je dôležité mať na pamäti, že na príslušnom trhu nie všetci účastníci trhu podliehajú pravidlám verejného obstarávania (42). Preto spoločnosti, na ktoré sa tieto pravidlá nevzťahujú, keď konajú na týchto trhoch, majú v zásade možnosť vyvíjať konkurenčný tlak na tých ostatných účastníkov trhu, na ktorých sa vzťahujú pravidlá verejného obstarávania.

(40)

Dozorný úrad musí určiť, či sú príslušné činnosti priamo vystavené hospodárskej súťaži. Na tento účel preskúmal dôkazy, ktoré poskytol žiadateľ, ako aj informácie, ktoré poskytol nórsky orgán na ochranu hospodárskej súťaže. Dozorný úrad sa pri posudzovaní podielov na trhu a úrovní koncentrácie opieral najmä o trhové údaje, ktoré poskytli žiadateľ a nórsky orgán na ochranu hospodárskej súťaže. Okrem informácií poskytnutých žiadateľom sa nórsky orgán na ochranu hospodárskej súťaže opieral aj o informácie iných spoločností prevádzkujúcich autobusy pôsobiacich v Nórsku a orgánov verejnej dopravy (43).

3.2.1. Vymedzenie produktového trhu

(41)

V žiadosti žiadateľ vymedzil príslušný produktový trh ako trh so zadávaním zákaziek na prevádzkovanie služieb verejnej autobusovej dopravy (44). Žiadateľ takisto vyjadril názor, že komerčné služby diaľkovej autobusovej dopravy (ako sú komerčné služby expresnej autobusovej dopravy), komerčné služby na krátkych trasách (ako sú letiskové expresné služby) a služby turistickej autokarovej dopravy sa líšia od služieb verejnej autobusovej dopravy poskytovaných na základe zákazky (45). Komerčné služby autobusovej dopravy sa riadia len potrebami trhu a nedostávajú finančné prostriedky zo štátnych zdrojov. Všetky komerčné služby autobusovej dopravy na trhu súťažia na základe cien, kapacity, frekvencie alebo iných prvkov služieb. Naopak, hospodárska súťaž medzi prevádzkovateľmi verejnej autobusovej dopravy sa uskutočňuje na úrovni postupov verejnej súťaže, konkrétne na trhu so zadávaním zákaziek na prevádzkovanie služieb verejnej autobusovej dopravy, a nie neskôr na trhu na základe cien, kapacity, frekvencie alebo iných prvkov služieb. Žiadateľ podľa toho uviedol, že prevádzkovatelia autobusovej dopravy pôsobiaci na základe zákazky od orgánu verejnej dopravy zvyčajne majú veľmi malý vplyv na základné parametre hospodárskej súťaže o cestujúcich, ako je napríklad frekvencia vrátane cestovných poriadkov, cestovné či pohodlie cestujúcich, keďže tieto charakteristiky zvyčajne určuje zadávajúci orgán verejnej dopravy (46).

(42)

Podľa názoru žiadateľa nie sú rôzne požiadavky orgánov verejnej dopravy dostatočne konkrétne na to, aby sa na ich základe dalo usúdiť, že existujú samostatné produktové trhy so zadávaním zákaziek na prevádzkovanie služieb verejnej autobusovej dopravy (47). Aby sa im mohla zadať zákazka na prevádzkovanie na komunálnej alebo regionálnej úrovni, musia prevádzkovatelia autobusovej dopravy v zásade uplatňovať rovnaký regulačný rámec a svoju ponuku môžu prispôsobiť požiadavkám príslušného orgánu verejnej dopravy. Podľa žiadateľa skutočné modely predkladania ponúk veľkých prevádzkovateľov autobusovej dopravy preukazujú schopnosť a ochotu takýchto prevádzkovateľov autobusovej dopravy prispôsobiť svoje ponuky jednotlivým požiadavkám stanoveným jednotlivými orgánmi verejnej dopravy, keďže títo prevádzkovatelia vo všeobecnosti súťažia o všetky zákazky podliehajúce verejným súťažiam v Nórsku, a to bez ohľadu na akékoľvek rozdiely medzi nimi (48).

(43)	Nórsky orgán na ochranu hospodárskej súťaže dospel k záveru, že príslušný produktový trh navrhovaný žiadateľom je v súlade s ustálenou praxou odvetvia v Nórsku, a pokračoval vo svojom posúdení na základe tohto vymedzenia, ktoré navrhol žiadateľ (49).

(44)

Komisia v predchádzajúcich rozhodnutiach týkajúcich sa verejnej dopravy (vrátane služieb autobusovej dopravy) dospela k záveru, že možno určiť konkrétne trhy so zadávaním zákaziek na prevádzkovanie služieb verejnej autobusovej dopravy (50). Komisia takisto dospela k záveru, že v rámci koncesionárskych služieb verejnej autobusovej dopravy (na ktoré sa zadávajú zákazky) nemožno rozlišovať medzi službami mestskej, medzimestskej a diaľkovej dopravy, na ktoré sa zadávajú zákazky, keďže tieto služby sú zvyčajne regulované tým istým regulačným rámcom, pričom požiadavky orgánov verejnej dopravy majú len niekoľko odlišných prvkov, ktoré sa týkajú technických špecifikácií (51).

(45)

Prax Komisie takisto potvrdzuje názor, že komerčné služby autobusovej dopravy a služby verejnej autobusovej dopravy (na ktoré sa zadávajú zákazky) sú z dôvodu rozdielov v charaktere hospodárskej súťaže súčasťou rôznych produktových trhov. Hospodárska súťaž medzi prevádzkovateľmi verejnej autobusovej dopravy sa uskutočňuje na úrovni uchádzania sa o zákazky, konkrétne na trhu so zadávaním zákaziek na prevádzkovanie služieb verejnej autobusovej dopravy, a nie neskôr na trhu na základe cien, kapacity, frekvencie alebo iných prvkov služieb (52). V porovnaní s komerčnými službami (na ktoré sa zadávajú zákazky) majú prevádzkovatelia verejnej autobusovej dopravy zväčša veľmi malý vplyv na základné parametre hospodárskej súťaže, ako sú frekvencia, cestovné alebo pohodlie cestujúcich, keďže tieto prvky zvyčajne určujú orgány verejnej dopravy zadávajúce zákazky na poskytovanie služby. Prevádzkovatelia autobusovej dopravy sú povinní poskytovať svoje služby podľa zákazky zadanej orgánom verejnej dopravy a nemôžu svoje služby prispôsobiť potrebám cestujúcich, ako by to bežne robili komerční prevádzkovatelia (53).

(46)

S prihliadnutím na špecifiká nórskeho trhu autobusovej dopravy, ako sa uvádza v odôvodneniach 41 až 42, na účely hodnotenia podmienok stanovených v článku 34 smernice 2014/25/EÚ a bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie práva hospodárskej súťaže, sa týmto príslušný produktový trh vymedzuje ako trh so zadávaním zákaziek na prevádzkovanie služieb verejnej autobusovej dopravy. Dozorný úrad v tomto konkrétnom prípade a na účely uvedené v predchádzajúcom texte nezistil žiadne okolnosti, ktoré by opodstatňovali stanovenie samostatných verejných súťaží orgánov verejnej dopravy ako samostatných relevantných trhov.

3.2.2. Vymedzenie geografického trhu

(47)

Pokiaľ ide o geografický trh, žiadateľ sa domnieva, že príslušný trh na zadávanie zákaziek na prevádzkovanie služieb verejnej autobusovej dopravy má prinajmenšom vnútroštátny rozsah a zahŕňa všetky služby autobusovej dopravy v Nórsku, na ktoré sa zadávajú zákazky (54). Žiadateľ argumentoval, že zákon o pracovnej doprave poskytuje spoločný regulačný rámec pre verejné súťaže v oblasti služieb autobusovej dopravy v celom Nórsku (55). Žiadateľ takisto uviedol, že prakticky všetky prebiehajúce zákazky na poskytovanie služieb verejnej autobusovej dopravy (98 %) boli zadané po vykonaní verejnej súťaže, pričom väčšina z nich sa prevádzkuje na základe hrubých zmlúv a majú spoločné hlavné charakteristiky. (56) To znamená, že akékoľvek rozdiely v postupoch verejnej súťaže a zákazkách zadávaných rôznymi orgánmi verejnej dopravy sú nepatrné a spoločnosti prevádzkujúce autobusovú dopravu sa s nimi dokážu ľahko vyrovnať.

(48)

Žiadateľ zdôraznil, že existencia spoločného regulačného rámca pre verejnú súťaž v oblasti služieb autobusovej dopravy v Nórsku sa odráža aj v samotnom modele predkladania ponúk spoločnosťami prevádzkujúcimi autobusovú dopravu, ktoré v súčasnosti pôsobia na trhu (57). Prevádzkovatelia autobusovej dopravy Torghatthen, Boreal a Nobina pôsobia celoštátne a nič nebráni iným spoločnostiam prevádzkujúcim autobusovú dopravu súťažiť o všetky zákazky. Žiadateľ tvrdil, že až na niekoľko výnimiek prebehla značná hospodárska súťaž o zákazky na všetky služby autobusovej dopravy zadané od 1. januára 2015, a to bez ohľadu na existujúce regionálne zastúpenie (58).

(49)

Žiadateľ však dospel k záveru, že na účely žiadosti by presné vymedzenie geografického trhu v konečnom dôsledku mohlo zostať otvorené (59). Podľa jeho názoru je prístup na trh neobmedzený a plne vystavený hospodárskej súťaži pri akomkoľvek možnom geografickom vymedzení, ak má žiadateľ prebiehajúce zákazky a/alebo ponuky na zákazky.

(50)	Nórsky orgán na ochranu hospodárskej súťaže dospel k záveru, že presné vymedzenie príslušného geografického trhu by mohlo zostať otvorené, keďže výsledok analýzy zostane rovnaký bez ohľadu na to, či sa zakladá na úzkom alebo širokom vymedzení trhu (60).

(51)

Stanovisko žiadateľa je v súlade s praxou Komisie. Pri predchádzajúcich rozhodnutiach Komisia, hoci najčastejšie ponechávala presné vymedzenie geografického trhu otvorené, považovala za príslušný geografický trh so zadávaním zákaziek na prevádzkovanie služieb verejnej autobusovej dopravy oblasť, v ktorej existuje spoločný regulačný rámec pre verejnú súťaž v oblasti služieb autobusovej dopravy (61).

(52)

Na účely posúdenia podmienok stanovených v článku 34 smernice a bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie práva hospodárskej súťaže alebo akejkoľvek inej oblasti práva EHP, sa dozorný úrad na záver domnieva, že príslušný geografický rozmer príslušného produktového trhu má prinajmenšom vnútroštátny rozsah. Dôvodom sú existencia spoločného regulačného rámca, len nepatrné rozdiely v postupoch verejných súťaží orgánov verejnej dopravy, ako aj schopnosť a ochota prevádzkovateľov autobusovej dopravy zúčastniť sa na postupoch zadávania zákaziek v celom Nórsku.

3.2.3. Analýza trhu

(53)

Usudzuje sa, že pokiaľ ide o trh so zadávaním verejných zákaziek na prevádzkovanie služieb verejnej autobusovej dopravy, jedným z ukazovateľov stupňa hospodárskej súťaže je trhový podiel najväčšieho prevádzkovateľa a celkový trhový podiel najdôležitejších prevádzkovateľov na trhu. Podľa údajov, ktoré žiadateľ predložil vo svojej žiadosti, má najväčší podiel na príslušnom trhu s [25 – 30 %] na základe obratu a 28 % na základe objemu (62). Existuje však niekoľko silných konkurentov s dvojciferným podielom na trhu na základe obratu, ako napríklad Torghatten [15 – 20 %], Tide [15 – 20 %] alebo Unibuss [12 – 17 %], za ktorými nasledujú menší, ale nie bezvýznamní účastníci trhu, ako napríklad Boreal [5 – 10 %] a Nobina [5 – 10 %] (63). Zvyšný podiel na trhu je rozdelený medzi 29 menších prevádzkovateľov autobusovej dopravy. Údaje o podiele na trhu poskytnuté žiadateľom sú v súlade s výpočtami nórskeho orgánu na ochranu hospodárskej súťaže (64).

(54)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 45, povaha hospodárskej súťaže je odlišná v prípade služieb verejnej autobusovej dopravy, keďže spoločnosti súťažia o trh, a nie na trhu na základe ceny, cestovných poriadkov alebo kvality služieb. Na nórskom trhu so zadávaním zákaziek na prevádzkovanie služieb verejnej autobusovej dopravy sa súťaž o zadávanie zákaziek uskutočňuje formou verejných súťaží organizovaných orgánmi verejnej dopravy. Podľa žiadateľa sa 98 % všetkých prebiehajúcich zákaziek zadalo prostredníctvom verejnej súťaže, pričom toto číslo sa do 3. decembra 2019 priblíži k 100 % (65). Vzhľadom na tieto okolnosti sa v rámci posúdenia hospodárskej súťaže a analýzy trhu musia preskúmať modely predkladania ponúk a schopnosť a ochota účastníkov trhu súťažiť v súčasných a nadchádzajúcich verejných súťažiach.

(55)

Najvýznamnejšími konkurentmi žiadateľa sú veľké spoločnosti, ktoré sú často súčasťou dopravných spoločností s nadnárodnými operáciami. Torghatten je jednou z najväčších dopravných spoločností v Nórsku a poskytovateľom verejnej dopravy trajektom, rýchloloďou, autobusovou a leteckou dopravou. Takisto prevádzkuje komerčné služby autobusovej dopravy a má celkové konsolidované príjmy vo výške viac ako 9 miliárd NOK. Tide je súčasťou dopravnej skupiny DSD, ktorá prevádzkuje verejné aj komerčné služby autobusovej dopravy v Nórsku a má zastúpenie aj v Dánsku. Konsolidovaný príjem skupiny DSD predstavuje takmer 6 miliárd NOK. Spoločnosť Unibuss je vo vlastníctve Magistrátu mesta Oslo. Skupina Unibuss ponúka verejné aj komerčné služby vo viacerých nórskych mestách. Spoločnosť Boreal Buss je súčasťou skupiny Boreal Group s rozsiahlymi dopravnými operáciami verejnej aj komerčnej povahy. Konečným vlastníkom spoločnosti Boreal je fond súkromného kapitálu z Hongkongu zameraný na príležitosti na investovanie do infraštruktúry na globálnej úrovni. Konsolidovaný príjem spoločnosti Boreal predstavuje takmer 3 miliardy NOK. A nakoniec spoločnosť Nobina je súčasťou švédskej skupiny Nobina, ktorá poskytuje služby verejnej dopravy v celej Škandinávii. Tieto spoločnosti sa zúčastňujú na verejných súťažiach po celom Nórsku, pričom majú kapacity a skúsenosti na to, aby predložili ponuky v rámci akéhokoľvek nórskeho postupu verejnej súťaže.

(56)

Žiadateľ uviedol, že od 1. januára 2015 v 58 verejných súťažiach predkladalo ponuky v priemere 3,8 uchádzača (66). Toto číslo potvrdili odhady vypracované nórskym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže (67). Hoci sa počet poskytovateľov medzi jednotlivými zákazkami výrazne líši (konkrétne jeden až osem poskytovateľov v 46 zákazkách, ktoré nórsky orgán na ochranu hospodárskej súťaže preskúmal), nórsky orgán na ochranu hospodárskej súťaže takisto zistil, že orgány verejnej dopravy sú s počtom poskytovateľov zväčša spokojné (68). Žiadateľ takisto poskytol podrobné informácie o postupoch verejnej súťaže v jednotlivých regiónoch nórskych orgánov verejnej dopravy, ktorými sa potvrdil súťažný charakter zadávania zákaziek v oblasti verejnej autobusovej dopravy v Nórsku (69). Z podrobných údajov a interných údajov žiadateľa okrem toho vyplynulo, že približne v 40 % všetkých zákaziek podliehajúcich verejnej súťaži došlo k zmene prevádzkovateľa (70). To potvrdzuje schopnosť rôznych prevádzkovateľov účinne súťažiť.

(57)

Žiadateľ takisto argumentoval, že trh so zadávaním zákaziek na prevádzkovanie služieb verejnej autobusovej dopravy v Nórsku charakterizujú nízke prekážky vstupu a expanzie, pričom posúdenie nórskeho orgánu pre hospodársku súťaž toto zistenie potvrdilo (71). Toto zistenie bolo založené na stabilnom a predvídateľnom príjme zo zákaziek zadaných orgánmi verejnej dopravy a jednoduchom prístupe k potrebným informáciám a infraštruktúre, keďže orgány verejnej dopravy poskytujú potrebnú infraštruktúru okrem autobusov (72). Zamestnanci bývalého držiteľa príslušnej zákazky majú okrem toho právo prejsť k novému držiteľovi zákazky. Takisto, keďže v špecifikáciách orgánov verejnej dopravy pre verejné súťaže sa bežne vyžaduje nový vozový park autobusov, nie sú potenciálni noví prevádzkovatelia v súvislosti s nadobúdaním autobusov nijako významne nákladovo znevýhodnení (73).

(58)

Na účely tohto rozhodnutia a bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie práva hospodárskej súťaže, by sa faktory uvedené v odôvodneniach 53 až 57 mali považovať za ukazovateľ vystavenia hospodárskej súťaži v oblasti prevádzkovania verejnej autobusovej dopravy v Nórsku. Je to takisto v súlade so stanoviskom nórskeho orgánu na ochranu hospodárskej súťaže. Je pravdepodobné, že spoločnosti, ktoré pôsobia na tomto trhu, sú vystavené dostatočnému konkurenčnému tlaku. Nič nenasvedčuje tomu, že by tento sektor nefungoval trhovým spôsobom. Dozorný úrad preto dospel k záveru, že trh so zadávaním verejných zákaziek na prevádzkovanie služieb verejnej autobusovej dopravy je v zmysle smernice priamo vystavený hospodárskej súťaži.

(59)

Dozorný úrad berie na vedomie skutočnosť, že súčasný konkurenčný tlak na trhu so zadávaním zákaziek na prevádzkovanie služieb verejnej autobusovej dopravy sa v zásade riadi platným regulačným rámcom a verejnými súťažami organizovanými orgánmi verejnej dopravy, a nie poskytovaním služieb interne alebo využívaním výnimiek pre priame zadávanie stanovených v príslušných pravidlách verejného obstarávania EHP, okrem obmedzeného využívania priameho zadávania v prípade zákaziek s nízkou hodnotou a/alebo na krátke vzdialenosti. To znamená, že zmeny týchto politík alebo postupov môžu viesť k zmene dynamiky trhu a celkového konkurenčného tlaku na obstarávateľov, ktorí vykonávajú činnosť prevádzkovania služieb verejnej autobusovej dopravy, na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie.

4. ZÁVERY

(60)

Na účely tohto rozhodnutia a bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie práva hospodárskej súťaže, by sa zistenia analýzy trhu uvedené v odôvodneniach 53 až 57 mali považovať za ukazovateľ vystavenia hospodárskej súťaži činnosti prevádzkovania verejnej autobusovej dopravy v Nórsku v zmysle článku 34 smernice. V dôsledku toho, keďže podmienky stanovené v článku 34 smernice 2014/25/EÚ sú splnené, by sa malo stanoviť, že smernica 2014/25/EÚ sa nevzťahuje na zákazky, ktorých cieľom je umožniť vykonávanie tejto činnosti v Nórsku.

(61)

Toto rozhodnutie je založené na rozhodnom práve a skutkovom stave medzi januárom 2015 a júnom 2019, ktorý vyplýva z informácií predložených žiadateľom a nórskym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže. Dozorný orgán si vyhradzuje právo na revíziu tohto rozhodnutia, ak už nebudú splnené podmienky uplatniteľnosti článku 34 smernice 2014/25/EÚ alebo po významných zmenách v právnom alebo skutkovom stave.

PRIJAL TOTO ROZHODNUTIE:

Akt uvedený v bode 4 prílohy XVI k Dohode o EHP, ktorým sa ustanovujú postupy pre zadávanie verejných zákaziek v sektore verejnoprospešných služieb (smernica 2014/25/EÚ) sa nevzťahuje na zákazky zadávané ani na súťaže návrhov organizované obstarávateľmi, ktorí poskytujú služby verejnej autobusovej dopravy alebo majú takéto služby ako jednu zo svojich hlavných činností, ak takéto zákazky alebo projektové súťaže sú určené na to, aby im umožnili vykonávať prevádzkovanie služieb verejnej autobusovej dopravy v Nórsku (takúto činnosť, ktorá sa týka prevádzky siete poskytujúcej služby verejnosti v oblasti dopravy autobusmi).

2.	Toto rozhodnutie je určené Nórskemu kráľovstvu.

3.	Iba anglické znenie tohto rozhodnutia je autentické.

V Bruseli 17. júna 2019

Za Dozorný úrad EZVO, konajúc na základe splnomocnenia rozhodnutím č. 19/19/COL

Högni S. KRISTJÁNSSON

zodpovedný člen kolégia

Carsten ZATSCHLER

spolupodpisujúci ako riaditeľ

pre právne a výkonné záležitosti

(1) Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 243. Začlenená do Dohody o EHP rozhodnutím Spoločného výboru č. 97/2016 (Ú. v. EÚ L 300, 16.11.2017, s. 49 a dodatok EHP č. 73, 16.11.2017, s. 53).

(2) Dokument č. 1040381.

(3) Preto sa táto žiadosť nevzťahuje napríklad na zadanie zákazky na prevádzkovanie služieb autobusovej dopravy prevádzkovateľovi autobusovej dopravy zo strany obce. Naopak, zákazka, ktorú tento prevádzkovateľ zadáva (napríklad) upratovacej spoločnosti na čistenie autobusov alebo spoločnosti poskytujúcej autobusy prevádzkovateľom, by patrila do rozsahu pôsobnosti tejto žiadosti. Toto rozlíšenie objasnil SDEÚ vo veci C-388/17, SJ, EU:C:2019:161 (ďalej len „SJ“), bod 53 (pozri ďalej odôvodnenie 31). Dozorný úrad sa v tomto rozhodnutí bude odvolávať na pojem „činnosť“, ako sa uvádza v smernici 2014/25/EÚ.

(4) Strana 3 žiadosti.

(5) Forskrift om innkjøpsregler i forsyningssektorene (forsyningsforskriften)

https://lovdata.no/dokument/SF/forskrift/2016-08-12-975.

(6) Dokument č. 1040380.

(7) Dokument č. 935075.

(8) Podľa nariadenia Rady (EHS, EURATOM) č. 1182/71 z 3. júna 1971, ktorým sa stanovujú pravidlá pre lehoty, dátumy a termíny (Ú. v. ES L 124, 8.6.1971, s. 1), sú z časového obdobia vylúčené dni pracovného pokoja. Pozri Dni pracovného pokoja v rokoch 2018 a 2019: v štátoch EZVO, ktoré sú členmi EHP, a inštitúciách EHP (Ú. v. EÚ C 429, 14.12.2017, s. 25) a dodatok EHP č. 81, 14.12.2017, s. 1 a (Ú. v. EÚ C 422, 22.11.2018, s. 7) a dodatok EHP č. 77, 22.11.2018, s. 1.

(9) Dokument č. 1056012.

(10) V súlade s článkom 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13), v prispôsobenom znení.

(11) Pozri dokument č. 1070910 o výsledku písomného postupu.

(12) Článok 11 smernice.

(13) Už citované v poznámke pod čiarou 3.

(14) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb (Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 1), začlenená do Dohody o EHP rozhodnutím Spoločného výboru EHP č. 68/2006 (Ú. v. EÚ L 245, 7.9.2006, s. 22 a dodatok EHP č. 44, 7.9.2006, s. 18).

(15) SJ, bod 53 rozsudku.

(16) SJ, bod 54 a bod 2 výroku rozsudku.

(17) Článok 34 ods. 1 smernice. Pozri aj odôvodnenie 44 smernice.

(18) Nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Nariadenie ES o fúziách) (Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1).

(19) Pozri rozsudok vo veci Österreichische Post AG/Komisia, T-463/14, EU:T:2016:243, bod 28.

(20) Pozri napríklad stranu 40 žiadosti.

(21) Strana 11 žiadosti.

(22) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a č. 1107/70 (Ú. v. EÚ L 315, 3.12.2007, s. 1) a začlenené do Dohody o EHP rozhodnutím Spoločného výboru EHP č. 85/2008 (Ú. v. EÚ L 280, 23.10.2008, s. 20 a dodatok EHP č. 64, 23.10.2008, s. 13).

(23) Strana 30 žiadosti.

(24) Rozsudky vo veciach Smits a Peerbooms, C-157/99, EU:C:2001:404, bod 90; Müller-Fauré a van Riet, C-385/99, EU:C:2003:270, bod 84; Watts, C-372/04, EU:C:2006:325, bod 115; Návrhy generálneho advokáta vo veci Watts, C-372/04, EU:C:2005:784, bod 70.

(25) Rozsudky vo veciach Analir a i., C-205/99, EU:C:2001:107, bod 38; Watts, C-372/04, EU:C:2006:325, bod 116.

(26) Yrkestransportloven.

(27) Nariadenie o pracovnej doprave z 26. marca 2003 č. 401 („yrkestransportfriften“).

(28) § 4 zákona o pracovnej doprave a § 3 nariadenia o pracovnej doprave.

(29) Ot. prp. č. 74 (2001 – 2002), kapitola 2.

(30) Strana 4 stanoviska nórskeho orgánu na ochranu hospodárskej súťaže k podmienkam uplatňovania článku 34 ods. 1 smernice 2014/25/EÚ.

(31) § 6 zákona o pracovnej doprave a § 3 nariadenia o pracovnej doprave.

(32) § 6 ods. (2) zákona o pracovnej doprave.

(33) Strana 4 stanoviska nórskeho orgánu na ochranu hospodárskej súťaže k podmienkam uplatňovania článku 34 ods. 1 smernice 2014/25/EÚ.

(34) Ktorý nástroj sa uplatňuje, závisí okrem iného od povahy zadanej zákazky a od toho, či sú splnené podmienky článku 11 smernice 2014/25/EÚ týkajúce sa poskytovania prístupu do siete alebo jej prevádzkovania. Žiadateľ uviedol, že orgány verejnej dopravy sa pri zadávaní zákaziek na prevádzkovanie služieb verejnej autobusovej dopravy vo všeobecnosti riadia smernicou 2014/25/EÚ, niektoré orgány verejnej dopravy však zadali zákazky podľa smernice 2014/24/EÚ a na niektoré zákazky sa môžu vzťahovať požiadavky verejnej súťaže podľa nariadenia (ES) č. 1370/2007.

(35) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65), začlenená do Dohody o EHP rozhodnutím Spoločného výboru č. 97/2016 (Ú. v. EÚ L 300, 16.11.2017, s. 49 a dodatok EHP č. 73, 16.11.2017, s. 53).

(36) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 114), začlenená do Dohody o EHP rozhodnutím Spoločného výboru č. 68/2006 (Ú. v. EÚ L 245, 7.9.2006, s. 22 a dodatok EHP č. 44, 7.9.2006, s. 18).

(37) Strana 6 žiadosti.

(38) Dokument č. 1037921, list nórskej vlády z 9. novembra 2018.

(39) Vec č. 74680, preskúmanie zákaziek týkajúcich sa záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme na základe nariadenia (ES) č. 1370/2007.

(40) Strana 4 stanoviska nórskeho orgánu na ochranu hospodárskej súťaže k podmienkam uplatňovania článku 34 ods. 1 smernice 2014/25/EÚ.

(41) Pozri stranu 14 žiadosti.

(42) Okrem žiadateľa sa pravidlá verejného obstarávania vzťahujú aj na spoločnosť Unibuss AS. Ďalší prevádzkovatelia ako Torghatten ASA, Tide AS, Boreal Bus AS alebo Nobina Norge AS sú súkromnými prevádzkovateľmi, ktorí podľa všetkého nespĺňajú podmienky na to, aby boli viazaní pravidlami verejného obstarávania EHP.

(43) Strana 3 stanoviska nórskeho orgánu na ochranu hospodárskej súťaže k podmienkam uplatňovania článku 34 ods. 1 smernice 2014/25/EÚ.

(44) Strana 25 žiadosti.

(45) Strana 26 žiadosti.

(46) Tamtiež.

(47) Tamtiež.

(48) Tamtiež.

(49) Strana 3 stanoviska nórskeho orgánu na ochranu hospodárskej súťaže k podmienkam uplatňovania článku 34 ods. 1 smernice 2014/25/EÚ.

(50) Pozri v tejto súvislosti vec COMP/M.1768 – Schoyen/Goldman Sachs/Swebus, body 10 a 14; vec COMP/M.5557 – SNCF-P/CDPQ/Keolis/EFFIA, body 16 – 23; vec COMP/M.5855 – DB/Arriva, bod 21; vec COMP/M.6794 – Caisse des Depots et Consignations/Veolia Transdev, body 19 – 21; vec COMP/M.6818 – DB/Veolia, body 19 a 56.

(51) Vec COMP/M.6818 – DB/Veolia, body 19 – 21; vec COMP/M.5855 – DB/Arriva, body 23 – 24.

(52) Vec COMP/M.5557 – SNCF-P/CDPQ/Keolis/EFFIA, bod 17; vec COMP/M.6818 – DB/Veolia, body 22 a 58; vec COMP/M.5855 – DB/Arriva, bod 22.

(53) Vec COMP/M.6818 – DB/Veolia, bod 23; vec COMP/M.5855 – DB/Arriva, bod 22.

(54) Strana 28 žiadosti.

(55) Tamtiež.

(56) Tamtiež.

(57) Tamtiež.

(58) Tamtiež.

(59) Strana 29 žiadosti.

(60) Strana 3 stanoviska nórskeho orgánu na ochranu hospodárskej súťaže k podmienkam uplatňovania článku 34 ods. 1 smernice 2014/25/EÚ.

(61) Vec COMP/M.6818 – DB/Veolia, bod 29; vec COMP/M.5855 – DB/Arriva, bod 27. Pozri aj vec COMP/M.5557 – SNCF-P/CDPQ/Keolis/EFFIA a vec COMP/M.6794 – Caisse des Depots et Consignations/Veolia Transdev, bod 31.

(62) Strana 30 žiadosti.

(63) Tamtiež.

(64) Strana 5 stanoviska nórskeho orgánu na ochranu hospodárskej súťaže k podmienkam uplatňovania článku 34 ods. 1 smernice 2014/25/EÚ.

(65) Strana 6 žiadosti. Pozri tiež postup dozorného orgánu uvedený v odôvodnení 31.

(66) Strana 14 žiadosti.

(67) Strana 5 stanoviska nórskeho orgánu na ochranu hospodárskej súťaže k podmienkam uplatňovania článku 34 ods. 1 smernice 2014/25/EÚ.

(68) Tamtiež.

(69) Pozri strany 14 až 24 žiadosti.

(70) Strana 24 žiadosti.

(71) Strana 31 žiadosti a strana 5 stanoviska prijatého nórskym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže k podmienkam uplatňovania článku 34 ods. 1 smernice 2014/25/EÚ.

(72) Tamtiež.

(73) Strana 31 žiadosti.

		ISSN 1977-0790
Úradný vestník Európskej únie		L 259

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Ročník 62 10. októbra 2019

Obsah		II Nelegislatívne akty	Strana
		NARIADENIA
	*	Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/1689 z 29. mája 2019, ktorým sa opravuje rumunské znenie delegovaného nariadenia (EÚ) 2018/1229, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy týkajúce sa disciplíny pri vyrovnaní ( 1 )	1
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/1690 z 9. októbra 2019, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh obnovuje schválenie účinnej látky alfa-cypermetrín ako látky, ktorá sa má nahradiť, a ktorým sa mení príloha k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 540/2011 ( 1 )	2
	*	Nariadenie Komisie (EÚ) 2019/1691 z 9. októbra 2019, ktorým sa mení príloha V k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) ( 1 )	9
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/1692 z 9. októbra 2019 o uplatňovaní určitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 týkajúcich sa registrácie a zdieľania údajov po uplynutí konečného termínu na registráciu zavedených látok ( 1 )	12
	*	Vykonávacie Nariadenie Komisie (EÚ) 2019/1693 z 9. októbra 2019, ktorým sa ukladá predbežné antidumpingové clo na dovoz oceľových kolies s pôvodom v Čínskej ľudovej republike	15
		ROZHODNUTIA
	*	Rozhodnutie Rady (EÚ) 2019/1694 zo 4. októbra 2019, ktorým sa vymenúva náhradník Výboru regiónov navrhnutý Maďarskom	58
	*	Rozhodnutie Rady (EÚ) 2019/1695 zo 4. októbra 2019, ktorým sa vymenúvajú štyria členovia a piati náhradníci Výboru regiónov navrhnutí Holandským kráľovstvom	59
	*	Rozhodnutie Rady (EÚ) 2019/1696 zo 4. októbra 2019, ktorým sa vymenúvajú člen a piati náhradníci Výboru regiónov navrhnutí Španielskym kráľovstvom	61
	*	Vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ) 2019/1697 zo 7. októbra 2019 o začatí automatizovanej výmeny údajov o evidencii vozidiel v Írsku	63
	*	Vykonávacie Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/1698 z 9. októbra 2019 o stanovovaní noriem pre výrobky, vypracované na podporu smernice 2001/95/ES Európskeho parlamentu a Rady o všeobecnej bezpečnosti výrobkov ( 1 )	65

	III Iné akty
	EURÓPSKY HOSPODÁRSKY PRIESTOR
*	Delegované rozhodnutie Dozorného úradu EZVO č. 42/19/COL zo 17. júna 2019, ktorým sa z uplatňovania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ vyníma prevádzkovanie služieb verejnej autobusovej dopravy v Nórsku [2019/…]	75

	Korigendá
*	Korigendum k rozhodnutiu Rady 2009/940/ES z 30. novembra 2009 o podpísaní Protokolu k Dohovoru o medzinárodných zábezpekách na mobilné zariadenia týkajúceho sa záležitostí špecifických pre železničný vozňový park, prijatého 23. februára 2007 v Luxemburgu, zo strany Európskeho spoločenstva ( Ú. v. EÚ L 331, 16.12.2009 )	86
*	Korigendum k Luxemburskému protokolu k Dohovoru o medzinárodných zábezpekách na mobilné zariadenia týkajúci sa záležitostí špecifických pre železničný vozňový park, podpísaného v Ríme 10. decembra 2009( Ú. v. EÚ L 331, 16.12.2009 )	87
*	Korigendum k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2019/1688 z 8. októbra 2019, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá predbežné clo uložené na dovoz zmesí močoviny a dusičnanu amónneho s pôvodom v Rusku, na Trinidade a Tobagu a v Spojených štátoch amerických ( Ú. v. EÚ L 258, 9.10.2019 )	88