21.4.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 125/1

Spravodajca:

Oliver RÖPKE

1.1

Jednotný trh je významným úspechom a kľúčovým prvkom európskeho integračného procesu. Mal by predstavovať pilier prosperity Európy. Zavedenie eura v eurozóne a Schengenská dohoda boli rozhodujúcimi okamihmi na ceste k dokončeniu jednotného trhu. Dostávajú sa však pod rastúci tlak, čiastočne pre krátkozraké štátne záujmy, a významná časť obyvateľstva ich čoraz viac spochybňuje, a to sčasti pre opodstatnené obavy európskych občanov.

1.2

EHSV vždy presadzoval kroky na posilnenie voľného pohybu tovaru, služieb, kapitálu, platieb a osôb a na udržiavanie potrebnej rovnováhy medzi hospodárskou, sociálnou a environmentálnou politikou. Je nevyhnutné udržať cestu k hospodárskej a sociálnej konvergencii medzi členskými štátmi.

1.3

V záujme ďalšieho rozvoja jednotného trhu je potrebné odstrániť zbytočné prekážky s cieľom zabezpečiť rast, pracovné miesta, dlhodobú prosperitu a vysoko konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo. Osobitný význam tu majú trhové prekážky, ako je nedostatočné uznávanie kvalifikácie a diplomov, technické obmedzenia na miestnej úrovni, regulačné prekážky spôsobené rozdielmi v štátnych právnych predpisoch a nedostatočná koordinácia riešenia elektronickej verejnej správy na úrovni EÚ.

1.4

EHSV je znepokojený tým, že jednotný trh EÚ sa od finančnej krízy takmer nerozšíril. Úroveň hospodárstva eurozóny v období od roku 2008 do roku 2015 v skutočnosti klesla o 1,6 %. Naopak, iné hospodárske regióny, ako je USA, Austrália a Japonsko, ďaleko predstihli EÚ z hľadiska domáceho dopytu a rastu. Preto sú potrebné aktívne kroky na vrátenie Európy k politickým cieľom stratégie Európa 2020.

1.5

EHSV opätovne zdôrazňuje význam cezhraničnej mobility pre podniky a pracovníkov. Nemala by sa však prehliadať skutočnosť, že zásady jednotného trhu majú teraz oveľa menšiu podporu významnej časti populácie. Jedným z dôvodov je rastúce riziko pretrvávajúcich nekalých a protizákonných praktík spojených s cezhraničným poskytovaním služieb. Vysoké riziko zneužitia vážne podkopáva dôveru pracovníkov a čestných spoločností v jednotný trh.

1.6

Je potrebné prijať rozhodujúce opatrenia proti týmto trendom a takisto je dôležité zabezpečiť spravodlivú súťaž v záujme podnikania. Dobre fungujúci jednotný trh si vyžaduje súlad s európskymi a štátnymi právnymi predpismi pri vykonávaní cezhraničných činností. Väčšina členov EHSV preto podporuje všetky snahy o to, aby sa v praxi rovnaká práca na rovnakom mieste odmeňovala v EÚ rovnakým spôsobom, ako to žiadal predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker.

1.7

Hoci jednotný trh má silnú spoločenskú základňu v ZFEÚ a v sekundárnych právnych predpisoch EÚ, malo by sa zvážiť vytvorenie lepšej rovnováhy medzi trhovými slobodami a základnými sociálnymi právami v primárnom práve. Cieľom tohto posunu je riešiť nespokojnosť mnohých ľudí, ktorí majú čoraz silnejší pocit, že v rámci jednotného trhu nie sú riadne zabezpečené ich sociálne záujmy a požiadavky.

1.8

EHSV v zásade víta úsilie kontrolovať efektívnosť práva Únie. Táto iniciatíva by mohla hrať významnú úlohu pri znižovaní zbytočných regulačných nákladov, ktoré vznikajú, keď sa na tú istú oblasť vzťahujú rozdielne štátne alebo regionálne predpisy. Mala by sa kontrolovať nevyhnutnosť harmonizovaných právnych predpisov, najmä v záujme malých a stredných podnikov. EHSV však opakuje svoj názor, že prísne spotrebiteľské normy nie sú zbytočnou záťažou.

1.9

EHSV zdôrazňuje svoj názor, že digitálny jednotný trh by mal byť politickou prioritou vzhľadom na jeho obrovský rastový potenciál. Existujúce právne neistoty v oblasti zamestnanosti, hospodárstva a ochrany spotrebiteľa je potrebné preskúmať a rýchlo odstrániť. Komisia by mala zaviesť jasný právny rámec pre nové formy hospodárstva a nové obchodné modely v rámci jednotného trhu vrátane rôznych foriem hospodárstva spoločného využívania zdrojov s cieľom odstrániť regulačné medzery. Platné právne predpisy sa tu musia plne rešpektovať s mimoriadnym úsilím o ochranu spotrebiteľov a práv pracovníkov, ako aj spravodlivej hospodárskej súťaže.

1.10

Vybudovanie únie kapitálových trhov musí zostať na poprednom mieste programu, pretože s tým spojená účinnejšia alokácia kapitálu bude mať pozitívny dosah na hospodárstvo a pracovné príležitosti, ako aj na spotrebiteľov. Uskutočnenie týchto plánov nesmú zbytočne spomaliť alebo ohroziť ani niektoré nedávne udalosti, ako napríklad Brexit.

1.11

EHSV opakuje svoj názor, že regulačné medzery v daňovej politike vedú k nekalej súťaži na jednotnom trhu. Podporuje preto úsilie smerujúce k vytvoreniu spoločného konsolidovaného základu dane z príjmu právnických osôb, vykazovanie podľa jednotlivých krajín, ako aj pokračujúce úsilie v boji proti daňovým únikom a daňovým rajom. Zavedenie spoločnej minimálnej dane z príjmov právnických osôb by mohlo byť užitočným doplnkom k týmto iniciatívam a mohlo by ukončiť preteky o najnižšiu sadzbu dane.

1.12

Verejné služby, ktoré sú známe aj ako služby vo všeobecnom záujme, zohrávajú kľúčovú úlohu v sociálnom trhovom hospodárstve a majú zásadný význam pre širokú verejnosť. Služby vo všeobecnom záujme majú svoje miesto medzi spoločnými hodnotami EÚ a sú súčasťou podporovania sociálnej a územnej súdržnosti.

1.13

Táto úloha podporovania sociálnej a územnej súdržnosti by sa mala brať do úvahy ako súčasť „zásad a podmienok“, ktoré EÚ môže stanoviť pre tieto služby. V súvislosti s plánovanou reformou smernice o službách EHSV zdôrazňuje protokol č. 26 k Zmluve o EÚ, ktorý sa týka služieb vo všeobecnom záujme, podľa ktorého celoštátne, regionálne a mieste orgány členských štátov dostávajú široký priestor, pokiaľ ide o služby vo všeobecnom hospodárskom záujme.

1.14

Je potrebný celý rad opatrení s cieľom riešiť nekalé praktiky pri zadávaní verejných zákaziek, ktoré tlačia ponuky pod spravodlivý štandard, niekedy nie sú v súlade s požiadavkami na minimálne mzdy platné v príslušných štátnych právnych predpisoch a postupoch a v mnohých prípadoch majú za následok vysoké prekročenie nákladov. Musí byť transparentná najmä najlepšia ponúkaná cena a služba a akékoľvek prekročenie nákladov, ktoré môže nastať v neskoršej fáze. Cieľom musí byť uplatnenie zásady najvýhodnejšej ponuky, nie najnižšej cenovej ponuky.

2.1

Európska integrácia musí sledovať cieľ dosiahnuť potrebnú rovnováhu medzi hospodárskou, sociálnou a environmentálnou politikou. Voľný obeh tovaru, služieb, kapitálu, platieb a voľný pohyb osôb sa musí doplniť o dodržiavanie základných sociálnych práv zahrnutých do zmlúv EÚ prostredníctvom Charty základných práv. Základné sociálne práva treba presadzovať na vnútornom trhu v praxi. Súčasne by sa mali odstrániť všetky nepotrebné prekážky pretrvávajúce na jednotnom trhu s cieľom zabezpečiť dlhodobú prosperitu a vysoko konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo.

2.2

Európsky hospodársky a sociálny výbor vo svojom nedávnom stanovisku na tému Zlepšovanie jednotného trhu (1) opakovane zdôraznil, že jednotný trh je ústredným prvkom európskej integrácie, ktorý môže európskym ekonomikám poskytnúť konkrétne výhody a generovať udržateľný rast.

2.3

Jednotný trh je významným úspechom a mal by predstavovať pilier prosperity Európy. Zavedenie eura v eurozóne a Schengenská dohoda boli rozhodujúce okamihy na ceste k vytvoreniu spoločného jednotného trhu. Teraz sú však pod veľkým tlakom, z čoho vyplýva, aké rozličné sú záujmy členských štátov EÚ. Do istej miery sa rozhodovanie a dohľad stále vykonávajú na štátnej úrovni.

2.4

Európsky hospodársky a sociálny výbor upozorňuje, že stále existujú významné prekážky na trhu vo forme neprimeraného uznávania kvalifikácií a diplomov, technických miestnych obmedzení, pravidelných prekážok predovšetkým v dôsledku fragmentácie jednotného trhu z dôvodu rôznych štátnych právnych rámcov, administratívnej záťaže, ako je súlad so štátnymi pravidlami v oblasti daní a ciel alebo chýbajúca elektronizácia verejnej správy, a nedostatočnej koordinácie riešení elektronizácie verejnej správy na európskej úrovni.

2.5

Komisia sa v niektorých oblastiach usiluje o vykonanie úplnej harmonizácie, ktorá môže v niektorých členských štátoch spôsobiť zníženie súčasnej úrovne ochrany. EHSV zdôrazňuje, že v mnohých stanoviskách namietal proti takýmto opatreniam. Úplná harmonizácia, keď ju presadzuje Komisia, sa musí dosiahnuť pri súčasnom zachovaní zavedenej úrovne ochrany.

2.6

Občania členských štátov majú čoraz intenzívnejší pocit, že Európa robí málo pre ochranu sociálnej úrovne a miezd alebo dosiahnutie spravodlivého zdaňovania a spravodlivého sociálneho zabezpečenia. Jednotný trh má pevný sociálny rozmer založený na ZFEÚ a sekundárnych právnych predpisoch EÚ, ale malo by sa uvažovať o väčšej rovnováhe medzi hospodárskou trhovou slobodou a základnými sociálnymi právami.

2.7

Opatrenia navrhované v rámci európskeho piliera sociálnych práv odrážajú základné zásady EÚ a stavajú na presvedčení, že dôsledkom hospodárskeho rozvoja by mal byť väčší sociálny pokrok a sociálna súdržnosť a že sociálna politika by sa mala pri súčasnom zaistení bezpečnostných sietí v súlade s európskymi hodnotami vnímať aj ako produktívny faktor.

2.8

Napriek mnohým úspechom politiky súdržnosti EÚ je hospodárska a sociálna konvergencia medzi členskými štátmi stále vzdialená a existujú veľké rozdiely v mzdách a sociálnej úrovni. Súčasné nízke mzdy v niektorých členských štátoch sú dôsledkom historického vývoja a prirodzenej rozdielnosti rozsiahleho európskeho vnútorného trhu a odrážajú miestne úrovne produktivity a mnohé iné faktory vrátane záujmov investorov. Napriek tomu by sa malo viac pozornosti venovať sociálnemu dampingu, ktorý by sa mal definovať ako nekalá a protizákonná praktika, pri ktorej sa nedodržiavajú pravidlá odmeňovania za prácu, ani platenia sociálneho a zdravotného poistenia, čím sa získa nespravodlivá výhoda voči konkurentom (2).

2.9

Od začiatku finančnej krízy, t. j. v období od roku 2008 do roku 2015, rast jednotného trhu predstavoval 0,4 % – v reálnom vyjadrení bol rast takmer nulový. V eurozóne sa rast jednotného trhu dokonca znížil o 1,6 %. Pokiaľ ide o domáci dopyt, väčšina ostatných hospodárskych regiónov EÚ ďaleko predbehla (napríklad USA +8,8 %, Austrália +17,9 %, Japonsko +3,8 %) (3). Opatrenia na obnovenie dopytu na jednotnom trhu, ako je európsky investičný plán s Európskym fondom pre strategické investície, stále nemali požadovaný účinok.

2.10

EHSV sa obáva, že nemožno dosiahnuť ciele zamestnanosti a sociálnych vecí v rámci stratégie Európa 2020 založené na inteligentnom, udržateľnom a inkluzívnom raste (4). Spomalenie hospodárstva, pomalé vykonávanie zmysluplných štrukturálnych reforiem a nedostatočný dopyt na jednotnom trhu mali doteraz opačný účinok – miera zamestnanosti 70,3 % z roku 2008 klesla na 69,2 % v roku 2014. V roku 2020 by však mala byť na úrovni 75 %. Namiesto toho, aby sa počet ľudí zasiahnutých chudobou a sociálnym vylúčením do roku 2020 znížil o 20 miliónov, v roku 2014 stúpol o 4,9 milióna. Navyše, do konca roku 2015 bolo v Európskej únii o vyše šesť miliónov nezamestnaných viac než pred krízou.

2.11

Ďalším dôležitým aspektom v stratégii Európa 2020 je vzdelanie. EHSV víta skutočnosť, že podiel populácie, ktorá predčasne ukončila vzdelávanie a odbornú prípravu, sa zo 14,2 % v roku 2008 znížil na 11 %. Dosiahnutie terciárneho vzdelania sa takisto zlepšilo z 31,3 % v roku 2008 sa zvýšilo na úroveň 38,7 % v roku 2015. EHSV víta stratégiu Európskej komisie pre zručnosť a zdôrazňuje, že vysoká úroveň kvalifikácie je nevyhnutná v záujme prilákania spoločností a vytvárania pracovných miest.

2.12

Rozhodnutie Spojeného kráľovstva vystúpiť z Európskej únie predstavuje pre európsky jednotný trh veľkú výzvu. EHSV odporúča, aby sa pri budúcich rokovaniach rešpektovali všetky základné zásady a hodnoty jednotného trhu.

3.1.1

Mobilita pracovnej sily môže byť dôležitá pre spoločnosti, ktoré tak majú prístup ku kvalifikovaným pracovníkom, pre samostatne zárobkovo činné osoby, ako aj pre pracovníkov, ktorí tak majú možnosť získať dobré zamestnanie, prístup k novým zručnostiam a k dobrým pracovným podmienkam. Ešte stále však existujú prekážky.

3.1.2

V štúdii skúmajúcej prekážky a náklady (5) sa poukazuje na to, že okrem úspory nákladov pre administratívne služby, občanov a podniky sa očakáva, že veľký vplyv na mobilitu pracovnej sily budú mať najmä interoperabilné služby elektronickej verejnej správy. Zlepšenie uznávania odborných diplomov má pre spoločnosti aj pracovníkov zásadný význam, aby sa mohli presúvať cez hranice.

3.1.3

EHSV vo svojom stanovisku na tému Zneužívanie štatútu samostatne zárobkovo činnej osoby (6) zdôraznil, že zdanlivá samostatná zárobková činnosť by mohla viesť k neplateniu príspevkov na sociálne zabezpečenie, daňovým únikom a zneužívaniu pracovných práv, ako aj k nelegálnej práci, a preto by sa mala odstrániť. EHSV v tomto ohľade víta už zavedenú európsku platformu nelegálnej práce ako krok správnym smerom (7).

3.1.4

Účelom platformy je zabraňovať nelegálnej práci a odrádzať od nej zlepšenou spoluprácou medzi výkonnými orgánmi členských štátov, ako sú inšpektoráty práce, daňové úrady a orgány sociálneho zabezpečenia. Spolupráca zahŕňa výmenu najlepších postupov týkajúcich sa preventívnych a odradzujúcich opatrení, určenie spoločných zásad pri inšpekciách zamestnávateľov, podporu výmen pracovníkov, spoločnú odbornú prípravu a zlepšovanie opatrení spoločnej kontroly.

3.1.5

Mnoho pracovníkov sa v súčasnosti prijíma skôr ako „samostatne zárobkovo činné osoby poskytujúce služby“ než ako zamestnanci, ako to bolo predtým. Tieto osoby nemajú pracovnú zmluvu, pretože pracujú pre seba v súlade so štatútom samostatne zárobkovo činnej osoby. Pri takomto pracovnoprávnom vzťahu vo väčšine prípadov nie je potrebný súlad s pracovným právom členských štátov. Jasné a záväzné kritériá sa musia použiť na posúdenie toho, či je osoba v skutočnosti zamestnaná alebo samostatne zárobkovo činná. EHSV z tohto dôvodu kritizoval návrh smernice Komisie o spoločnostiach s ručením obmedzeným s jediným spoločníkom, ktorý sa výboru „nejaví dostatočne prepracovaný“ (8). Vyvíja sa v ňom tlak predovšetkým na mikropodniky, MSP a skutočne samostatne zárobkovo činné osoby.

3.2.1

V smernici z roku 1996 sa stanovuje regulačný rámec EÚ na vytvorenie správnej a spravodlivej rovnováhy medzi cieľmi zameranými na podporu a uľahčenie cezhraničného poskytovania služieb, poskytovania ochrany vyslaným pracovníkom a zabezpečenie rovnakých podmienok medzi zahraničnými a domácimi konkurentmi.

3.2.2

V smernici o presadzovaní z roku 2014 (9) sa uvádzajú nové posilnené nástroje na boj proti praktikám obchádzania, podvodom a zneužívaniu a o ich sankcionovaní, ktorými sa dopĺňa smernica 96/71/ES a prispieva sa k účinnejšiemu komplexnému rámcu pre vysielanie pracovníkov.

3.2.3

EHSV nedávno prijal osobitné stanovisko k návrhu Komisie o cielenej revízii smernice o vysielaní pracovníkov a predložil pripomienky k hlavným zmenám a návrhom (10) na základe výzvy predsedu Junckera v jeho politických usmerneniach pre budúcu Komisiu: „V našej Únii rovnaká práca na rovnakom mieste by sa mala odmeňovať rovnako“ (11).

3.2.4

Vo svojom stanovisku na tému Spravodlivejšia mobilita pracovnej sily v EÚ (12) EHSV naliehal na Komisiu, aby sa zamerala na nekalé praktiky, ktoré vedú k sociálnemu dampingu. Tento problém je čoraz naliehavejší, keďže z praktických príkladov z členských štátov vyplýva, že riziko mzdového a sociálneho dampingu prudko stúpa v cezhraničnej súvislosti. Pri kontrolách, ktoré vykonal fond BUAK (13) v Rakúsku, sa zistilo, že zo 7 238 rakúskych podnikov, v ktorých sa v roku 2015 vykonala inšpekcia, bolo 38 podozrivých z toho, že nedostatočne platia svojim zamestnancom podľa zákona o boji proti mzdovému a sociálnemu dampingu. To znamená, že 0,53 % podnikov bolo podozrivých z toho, že nedostatočne platia svojim zamestnancom. V tom istom období boli vykonané kontroly 1 481 podnikov, ktoré pôsobia v Rakúsku, ale majú sídlo v iných krajinách EÚ. Z týchto podnikov bolo 398 podozrivých z toho, že nedostatočne platia svojim zamestnancom, t. j. zo mzdového dampingu. Zodpovedá to 26,87 %.

3.2.5

V prípade zahraničných spoločností, ktoré pôsobia na cezhraničnom základe a využívajú vyslaných pracovníkov, je pravdepodobnosť mzdového dampingu 50-násobne vyššia než u miestnych dodávateľov. To je varovanie o (ne)fungovaní jednotného trhu. Vysoké riziko zneužívania výrazne podkopáva dôveru európskych pracovníkov vo vnútorný trh.

3.2.6

Ďalším problémom je zdanlivé vysielanie pracovníkov. Prípady zahŕňajúce zdanlivých vyslaných pracovníkov, t. j. zneužívanie prostredníctvom falošných vysielacích certifikátov A1, signalizujú problémy spôsobené osvedčeniami, certifikátmi alebo podobnými dokumentmi vydanými úradne alebo verejnými orgánmi. Preto je pre mikropodniky, MSP a kvalifikovaných pracovníkov čoraz ťažšie obstáť proti konkurentom, ktorí konajú nečestne. Zdanlivé vysielanie pracovníkov preto treba odstrániť.

3.2.7

Komisia nedávno navrhla úpravu nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. EHSV prijme osobitné stanovisko v súlade s požiadavkou Európskej komisie, v ktorom vyjadrí očakávanie, že sa bude rozvíjať modernizovaný systém koordinácie sociálneho zabezpečenia, ktorý bude reagovať na sociálnu a hospodársku realitu v členských štátoch a rešpektovať zásady právnych predpisov EÚ, najmä pokiaľ ide o rovnaké zaobchádzanie a nediskrimináciu.

3.2.8

EHSV berie na vedomie návrh o pase pre oblasť služieb (alebo preukaze totožnosti pre oblasť služieb), ktorý by mal odstrániť potrebu viacnásobných žiadostí o informácie a dokumenty, ktoré už boli domácemu členskému štátu poskytnuté, a to vytvorením spoločnej elektronickej úschovne dokumentov. EHSV je proti akémukoľvek oslabeniu zásady krajiny určenia. Na túto tému vypracuje osobitné stanovisko.

3.3.1

Opatrenia na kontrolu, či je právo Únie účinné, treba v zásade privítať. V medziinštitucionálnej dohode medzi Komisiou, Radou a Európskym parlamentom sa stanovila užitočná dohoda, aby bolo ľahšie dosiahnuť cieľ jednoduchšieho a účinnejšieho práva Únie. Pokiaľ však ide o spoluprácu, treba zabezpečiť, aby sa právne normy EÚ, na základe ktorých sa poskytujú dávky v rámci sociálnej a hospodárskej politiky, ochraňovali a nespochybňovali.

3.3.2

MSP sú zasiahnuté takisto ako spotrebitelia a zamestnanci. Podľa zásady „najskôr myslieť na malých“ je obzvlášť dôležité predchádzať zbytočnej záťaži pre MSP. Politika ochrany spotrebiteľa založená na vysokej úrovni ochrany v súlade s článkom 169 ZFEÚ je potrebná na riadne fungovanie vnútorného trhu.

3.3.3

REFIT by mohol hrať významnú úlohu aj pri znižovaní regulačných nákladov, ktoré vznikajú, ak sa na tú istú oblasť vzťahujú rozdielne regionálne predpisy. Harmonizované právne predpisy by viedli k významným úsporám nákladov, mohli by podporiť rast v regiónoch EÚ odstránením týchto prekážok. Preto by sa mala preskúmať ich uskutočniteľnosť.

3.3.4

Legislatívne akty, ktoré sa majú preskúmať v rámci programu REFIT s cieľom zmenšiť byrokraciu, sa v mnohých prípadoch týkajú právnych noriem, ktorými sú chránení zamestnanci a spotrebiteľské normy, a preto majú značný sociálno-politický a hospodársky prínos. EHSV opakuje svoj názor, že prísne spotrebiteľské normy nie sú zbytočnou záťažou.

3.3.5

EHSV uvádza odkaz na svoje stanovisko zo 14. decembra 2014 (14) a opakuje svoj postoj, že prezieravá regulácia neznamená odstránenie povinnosti ochraňovať verejnosť, spotrebiteľov a pracovníkov, ako aj normy v oblasti rovnosti pohlaví alebo pravidlá ochrany životného prostredia. Okrem toho, dôsledkom zásady „najskôr myslieť na malých“ nemôže byť to, že mikropodniky a SME budú z právnych predpisov vyňaté, ale v právnych predpisoch by sa mali zvážiť ich záujmy a potreby.

3.3.6

Odmietnutie Komisie pokračovať v plánovanej legislatívnej iniciatíve v súvislosti s kaderníkmi napriek tomu, že v tejto otázke existuje medzi európskymi sociálnymi partnermi dohoda, je úplne nepochopiteľné. Prístup Komisie je v rozpore so zásadami a hodnotami sociálneho dialógu, s rešpektovaním zásady reprezentatívnosti a je mimoriadne krátkozraký, lebo nedostatočná regulácia v oblasti ochrany zdravia pri práci môže vyústiť do chorôb z povolania, a tak spôsobiť značné náklady pre podniky aj pre verejný sektor.

3.3.7

EHSV upozorňuje na spoločné vyhlásenie európskych sociálnych partnerov o novom začatí sociálneho dialógu založenom na výsledkoch od tematických skupín, kde sa uvádza interakcia medzi sociálnym dialógom EÚ a prístupom založeným na zásade lepšej právnej regulácie.

3.3.8

EHSV víta začatie dialógu v rámci novovytvorenej platformy REFIT. Okrem cieľa zjednodušiť podnikateľskú činnosť a zabezpečiť normy pre zamestnancov musí Komisia, ako aj odborníci z platformy zabezpečiť ochranu práv spotrebiteľov pri práci na zjednodušení práva Únie.

3.4.1

Digitálny jednotný trh by mal byť jednou z priorít vzhľadom na prínosy, ktoré možno očakávať, keby sa dokončil jednotný trh v tejto oblasti. Potenciálny rast HDP v dôsledku dokončenia digitálneho jednotného trhu sa odhaduje na 415 miliárd EUR ročne (15).

3.4.2

EHSV súhlasí s Európskou komisiou, že existujúce právne neistoty v oblasti zamestnanosti, hospodárstva a spotrebiteľov sa musia analyzovať a vyriešiť. Malo by sa tu zvážiť zaručenie existujúcich pracovných a sociálnych noriem a noriem ochrany spotrebiteľa a zabezpečenie spoľahlivého právneho rámca podnikania. Na digitálnom jednotnom trhu by nemali byť rôzne pravidlá pre „plne digitálny“ svet a „skutočný“ svet. Komisia by mala poskytnúť právne normy, ktoré by sa mohli použiť pre digitálny a skutočný jednotný trh.

3.4.3

EHSV vo svojom stanovisku k neodôvodnenému geografickému blokovaniu (16) víta návrh nariadenia o geografickom blokovaní, ktoré je pre spoločnosti aj spotrebiteľov nevyhnutnou súčasťou stratégie digitálneho jednotného trhu. Je to však len malý krok, ktorý sám osebe neprinesie rozhodujúcu zmenu. Prax geografického blokovania, t. j. diskriminácia prístupu spotrebiteľov k službám online na základe pobytu, geografickej internetovej adresy alebo štátnej príslušnosti, sa musí skončiť. Odkázanie spotrebiteľa na miestne webové sídlo s vyššími cenami takisto predstavuje diskrimináciu na jednotnom trhu. EHSV sa bude zaoberať závermi Rady COMPET z novembra 2016, ktoré sa týkajú všeobecného prístupu k navrhovanému zneniu, pričom jasne zdôrazňuje, že je nevyhnutné rozlišovať medzi cenovou diskrimináciou a cenovou diferenciáciou.

3.4.4

V oblastiach, ako je geografické blokovanie, cezhraničná preprava balíkov, cezhraničné poistenie, licencie na autorské práva a finančné trhy, je potrebné vziať do úvahy, že Európska únia a členské štáty sú predovšetkým zodpovedné za odstraňovanie prekážok cezhraničného obchodu a zabezpečenie lepšieho fungovania trhu.

3.4.5

Voľný tok údajov si vyžaduje väčšiu ochranu osobných údajov a súkromia, čo bude v budúcnosti kľúčové, a mala by sa zvážiť zosúladená politika veľkých dát, cloudových služieb a internetu vecí.

3.4.6

So stúpajúcou digitalizáciou hospodárstva sa vytvárajú nové obchodné modely, otvárajú sa nové príležitosti, ale vznikajú aj nové problémy. EHSV o tomto novom jave podrobne diskutoval a výsledkom je niekoľko stanovísk (17).

3.4.7

Komisia by mala takisto pokračovať vo svojom návrhu jednotnej digitálnej brány tak, aby bol tento nástroj skutočne účinný.

3.4.8

Sociálne a kolaboratívne podnikanie je veľmi dôležité pre sociálnu súdržnosť v záujme zabezpečenia účinnejšieho a udržateľného hospodárskeho rastu pre Európanov. EHSV znovu naliehavo žiada Komisiu, aby prijala politické opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na podporu, zavádzanie a budovanie dôveryhodnosti a spoľahlivosti rôznych foriem a variantov hospodárstva spoločného využívania zdrojov na úrovni EÚ a jednotlivých členských štátov (18).

3.5.1

Komisia zverejnila v roku 2015 akčný plán na vybudovanie európskej únie kapitálových trhov. Výbor uviedol (19), že táto únia sa má usilovať o hospodársku a finančnú stabilitu v EÚ a viesť k lepšej a účinnejšej alokácii kapitálu, čo bude mať pozitívny dosah na investície a rast, ako aj na pracovné príležitosti a spotrebiteľov. V tom čase tiež vyjadril obavu (20), že potrvá veľmi dlho, kým sa dosiahne konečný výsledok. V dôsledku nedávnych udalostí, ako Brexit a iných už spomínaných udalostí (pozri bod 2), sa tieto obavy len prehĺbili.

3.5.2

Akčný plán obsahuje prinajmenšom 33 opatrení v rôznych oblastiach, ktoré sa majú zrealizovať v krátkodobom alebo strednodobom horizonte. Touto cestou je možné sprístupniť ďalšie finančné prostriedky, a to najmä pre MSP a domácnosti. Výbor sa domnieva (21), že tieto návrhy by sa mali zrealizovať v krátkodobom horizonte, pričom by sa mali zohľadniť zásady bezpečnosti, transparentnosti a vynucovania (presadzovania). Na základe tej istej obavy o bezpečnosť a stabilitu výbor (22) už viackrát tvrdil, že otázku nebankových subjektov je potrebné riešiť a tieto subjekty regulovať.

3.5.3

Regulácia finančných trhov Európskou úniou a jej presadzovanie neboli dostatočné na to, aby sa zabránilo špekulatívnym operáciám, nadmernej zadlženosti a nezodpovednému riskovaniu, ktoré viedli k finančnej kríze s vážnymi dôsledkami pre celú spoločnosť. EHSV pripomína Komisii, aby predložila návrh týkajúci sa nadmernej zadlženosti domácností.

3.6.1

Ako EHSV tvrdil v roku 2012 vo svojej správe „Prekážky európskeho jednotného trhu“, regulačné medzery v daňovej politike môžu viesť k nekalej súťaži. Plány Európskej komisie na zavedenie spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb budú vítané. EHSV vytvoril študijnú skupinu na túto tému. S cieľom ukončiť preteky o najnižšiu daň z príjmov právnických osôb a dosiahnuť spravodlivejšiu daňovú politiku treba takisto zaviesť minimálnu sadzbu dane z príjmov právnických osôb.

3.6.2

Výmena daňových informácií medzi členskými štátmi a právne kroky na blokovanie najbežnejších metód používaných na obchádzanie platenia daní budú vítané. Kľúčovou požiadavkou je zaviesť v každej krajine požiadavku ohlasovania pre podniky, ktoré pôsobia cezhranične, a to bez zvýšenia zbytočnej administratívnej záťaže.

3.6.3

Mali by sa takisto podniknúť kroky proti daňovým rajom. Joseph Stiglitz, ekonóm a nositeľ Nobelovej ceny, na vypočutí Európskeho parlamentu vyzval na prijatie celosvetových opatrení proti týmto systémom daňových únikov (23). Francúzsky akademik Gabriel Zucman odhaduje, že v daňových rajoch po celom svete sa nachádzajú finančné aktíva vo výške približne 5 800 miliárd EUR a 80 % z nich je nezdanených (24). Komisia teraz navrhuje opatrenia na medzinárodnej úrovni na riešenie otázky daňových rajov.

3.6.4

V prvom kroku sa musí zabezpečiť, aby sa vykonávali dohody o vzájomnej pomoci a uskutočňovala sa automatická výmena informácií medzi jednotlivými krajinami. Pre nadnárodné spoločnosti by sa mala zvážiť medzinárodná sieť daňových auditov. V prípade prevodov aktív a kapitálu do krajín klasifikovaných ako daňové raje je možným začiatočným bodom zavedenie povinnosti pre finančné inštitúcie ohlasovať svoje prevody (25).

3.7.1

EHSV už zdôraznil súčasné prekážky v odvetví služieb vo svojej správe z roku 2012 o prekážkach jednotného trhu. Komisia zistila, že mnoho členských štátov neplní svoju povinnosť oznamovať orgánom EÚ regulačné opatrenia, a preto Komisia nemôže posúdiť, či je nové pravidlo odôvodnené a primerané.

3.7.2

Komisia preto plánuje reformovať postup oznamovania, ktorý by sa teraz mal uplatňovať aj na služby, ktoré sú v súčasnosti vylúčené z rozsahu pôsobnosti smernice o službách. Komisia sa musí postarať o to, aby návrhy nemali takú formu, ktorou by sa spochybnila zvrchovanosť alebo demokratické zásady členských štátov.

3.7.3

Služby všeobecného záujmu, zohrávajú kľúčovú úlohu v sociálnom trhovom hospodárstve. Dostupnosť bývania, vody a elektrickej energie, služieb likvidácie odpadu a odpadových vôd, verejnej dopravy, zdravotnej starostlivosti, sociálnych služieb, služieb pre mladých a rodiny, kultúry a komunikácie je pre verejnosť zásadná. Služby všeobecného záujmu majú svoje miesto medzi spoločnými hodnotami EÚ a sú súčasťou podporovania sociálnej a územnej súdržnosti. Táto úloha podporovania sociálnej a územnej súdržnosti by sa mala brať do úvahy ako súčasť „zásad a podmienok“.

3.7.4

V súvislosti s plánovanou reformou smernice o službách EHSV zdôrazňuje protokol č. 26 k Zmluve o EÚ, ktorý sa týka služieb vo všeobecnom záujme, t. j. právne záväzný výklad článku 14 ZFEÚ – celoštátne, regionálne a mieste orgány členských štátov majú vzhľadom na kultúrne, sociálne a geografické rozdiely široké právomoci v oblasti služieb všeobecného hospodárskeho záujmu. Pokiaľ ide o tieto služby, ktoré majú byť dostupné podľa potrieb používateľov, mala by sa zabezpečiť vysoká úroveň kvality, bezpečnosti, dostupnosti a rovnakého zaobchádzania, mal by sa podporovať univerzálny prístup a práva používateľov a súčasne by sa mala zabezpečiť ich efektívnosť a riadne spravovanie.

3.8.1

Pokiaľ ide o verejné obstarávanie, neexistujú žiadne štatistiky o skutočných nákladoch v porovnaní s nákladmi predloženými najlepším uchádzačom v postupe predkladania ponúk. V mnohých prípadoch dochádza k výraznému prekročeniu nákladov (26).

3.8.2

Víťazmi sú opakovane uchádzači, ktorí konajú nečestne, znižujú náklady vo svojich ponukách pod primeranú cenu a používajú nespoľahlivých subdodávateľov. Často sa následne vyskytnú dodatočné náklady, ktorými sa prekročí cena druhého alebo tretieho najlepšieho uchádzača.

3.8.3

Na obmedzenie tejto praxe je potrebných niekoľko opatrení: zavedením elektronického postupu verejného obstarávania by sa mala vytvoriť možnosť štatistického zberu, na základe ktorého by malo byť možné zistiť totožnosť uchádzačov s nízkymi cenovými ponukami a podporiť zodpovedné osoby, aby sa správali pozitívne. V rámci štatistického zisťovania najlepšia ponúkaná cena a následné skutočné náklady, ktoré vzniknú, sa musia zaznamenať centrálne, aby sa zabezpečila transparentnosť v súvislosti s každým prekročením nákladov. Ponuky na základe cien, ktoré nespĺňajú minimálne požiadavky stanovené v príslušných štátnych právnych ustanoveniach a postupoch, musia byť vylúčené z výberového konania, aby sa predišlo možnej úpornej snahe o zníženie nákladov a noriem kvality.

21.4.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 125/10

Spravodajcovia:

Jacek KRAWCZYK

Gabriele BISCHOFF

Luca JAHIER

1.1

V nadväznosti na žiadosť predsedu Európskej komisie adresovanú Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru (EHSV) o príspevok EHSV ku konzultácii týkajúcej sa európskeho piliera sociálnych práv (1) sa výbor zapojil do rozsiahlych konzultácií občianskej spoločnosti v 28 členských štátoch (2). Na týchto celoštátnych diskusiách sa zúčastnilo celkovo asi 116 členov EHSV a takmer 1 800 ďalších zástupcov organizácií občianskej spoločnosti.

1.2

Stanovisko EHSV na tému Európsky pilier sociálnych práv odráža a obsahuje hlavné závery a odporúčania z týchto celoštátnych rozpráv. Výbor berie na vedomie zámer Komisie „…vyjadriť niekoľko základných zásad na podporu dobre fungujúcich a spravodlivých trhov práce a systémov sociálneho zabezpečenia“ (3) a európsky pilier sociálnych práv považuje za veľmi dôležitú iniciatívu pre udržateľnosť EÚ. Stanovisko EHSV v tejto súvislosti predstavuje prvý krok v prebiehajúcom procese smerom k vytvoreniu európskeho piliera sociálnych práv. Výbor uvádza svoj zámer naďalej prispievať do diskusií na túto tému, a to najmä po prijatí bielej knihy Komisie v roku 2017.

2.1

V roku 2017 Európska únia oslávi 60. výročie podpísania Rímskej zmluvy. Toto pamätné výročie ponúka príležitosť na oslávenie úspechov EÚ, ale musí byť aj príležitosťou na riešenie hlavných politických, hospodárskych a sociálnych problémov Európy. Dôvera občanov v Európsku úniu sa v mnohých členských štátoch znížila. Únia po prvýkrát vo svojej histórii pravdepodobne zaznamená odchod členského štátu.

2.2

Od šoku z finančnej krízy v roku 2008 Európska únia aj naďalej čelí mnohým ďalším krízam. Aj keď sa situácia medzi jednotlivými členskými štátmi líši a boli zaznamenané rôzne politické reakcie, EÚ v súčasnosti čelí mnohým problémom, medzi ktoré patria: predĺžené obdobie vysokej nezamestnanosti, neprijateľné úrovne nezamestnanosti mládeže, hospodárska nestabilita a zhoršenie sociálnej situácie vrátane zvýšenej miery chudoby a nerovnosti. K tomu možno pridať globalizáciu, demografický vývoj a digitalizáciu. Neschopnosť EÚ primerane reagovať na prílev žiadateľov o azyl a migrantov prispel k všeobecnému dojmu, že EÚ už nemôže prinášať ani politické, ani praktické riešenia, ktoré by fungovali v záujme všetkých. Euroskeptické, populistické a nacionalistické strany sa snažia ťažiť z týchto obáv tým, že ponúkajú zjednodušené riešenia na zložité problémy, poukazujú na niektoré časti našich komunít a vytvárajú v spoločnosti nebezpečný rozkol.

2.3

Niektoré z problémov a nezhôd medzi členskými štátmi a v rámci nich sa v dôsledku krízy ešte zhoršili. Vyplývajú, okrem iného, z nedostatočného rastu a zo štrukturálnych nedostatkov na našich trhoch práce a v systémoch sociálnej ochrany, čo do veľkej miery predznamenalo krízu, alebo tieto problémy zhoršujú. Pomôcť môže kolektívna schopnosť EÚ a jej členských štátov vytvárať podmienky pre udržateľný rast a zamestnanosť.

2.4

EHSV víta iniciatívu Komisie začať verejnú konzultáciu o európskom pilieri sociálnych práv ako súčasť snahy o zabezpečenie „spravodlivého a skutočne celoeurópskeho pracovného trhu“, dosiahnutie „najvyššej známky za výsledky Európy v sociálnej oblasti“ a slúžiť ako usmernenie obnoveného procesu konvergencie v eurozóne. Panuje však veľká neistota v súvislosti s tým, čím má byť tento „pilier“ v konečnom dôsledku. EHSV predovšetkým zdôrazňuje, že európsky pilier sociálnych práv musí byť pozitívnym projektom pre všetkých. Týmto spôsobom môže prispieť k obnoveniu dôvery v schopnosť EÚ zlepšiť životné vyhliadky pre súčasnú a budúcu generáciu.

2.5

Na tento účel sa v rámci piliera musia riešiť aj konkrétne problémy, ku ktorým dochádza na trhu práce a v systémoch sociálnej ochrany s cieľom dosiahnuť spravodlivú rovnováhu medzi hospodárskym a sociálnym rozmerom, ako aj prispieť k boju proti chudobe, sociálnemu vylúčeniu a nerovnostiam.

2.6

EHSV uznáva, že európsky hospodársky a sociálny model je založený na spoločnom chápaní významu zvyšovania zamestnanosti, sociálneho pokroku a produktivity ako základných kľúčových faktorov pre udržateľný hospodársky rast, ktorý je spravodlivo prínosom pre všetkých. Príprava piliera je príležitosťou, ako znovu potvrdiť náš spoločný záväzok pre európsky sociálny model a zároveň zabezpečiť, aby boli štátne systémy sociálneho zabezpečenia a trhy práce prispôsobiteľné a pripravené na budúcnosť (4). EHSV zdôrazňuje potrebu rastu a konkurencieschopnosti v celej EÚ. EHSV v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu previazanosti hospodárskej, zamestnaneckej a sociálnej politiky (5).

2.7

EHSV je presvedčený, že politiky EÚ a členských štátov a opatrenia na dosiahnutie hospodárskeho úspechu a sociálneho pokroku musia byť vo väčšej miere ústrednou témou politických diskusií v EÚ. Okrem toho je dôležité dosiahnuť súdržné rozhodovanie na úrovni politiky EÚ a členských štátov, ktoré by sa vzájomne posilňovali. V rámci tohto úsilia je potrebný nový spôsob myslenia smerom k zmene.

2.8

Zatiaľ čo proces európskeho semestra pokračuje, stratégia Európa 2020 zameraná na „inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast“ bola odsunutá na okraj a stratila sa nádej na dosiahnutie jej sociálnych cieľov, najmä cieľov týkajúcich sa dosiahnutia 75 % miery účasti na zamestnanosti alebo vymanenia 20 miliónov ľudí z chudoby. Odporúčanie o aktívnom začleňovaní z roku 2008 (6) malo podobný obmedzený vplyv.

2.9

Ako východiskový bod by mal pilier podporovať existujúce sociálne acquis EÚ a ich plné a riadne presadzovanie. V prípade, že sa zvažujú nové záväzné legislatívne iniciatívy a nástroje, musí sa tak uskutočniť v súlade s existujúcimi právnymi základmi a postupmi. Právne postavenie piliera sa ešte musí určiť, rovnako ako jeho vzťah ku kľúčovému medzinárodnému nástroju pre ľudské práva (7). EHSV však zdôrazňuje, že sociálne práva sa musia uplatňovať na každého, kto žije v EÚ a vo všetkých členských štátoch, pričom uznáva, že pre eurozónu môžu byť potrebné osobitné nástroje/mechanizmy.

2.10

Investícia do budúcnosti je nevyhnutná, pričom Európa aj naďalej trpí nedostatkom verejných a produktívnych súkromných investícií. EHSV uznáva úsilie vynaložené v „Junckerovom pláne“ pre investície (8) a víta jeho rozšírenie. V druhej fáze musia byť väčšie investície vynaložené na tie krajiny a regióny, ktoré ich najviac potrebujú, s cieľom podporiť ich hospodárstva a rast a zabrániť ešte väčším rozdielom medzi členskými štátmi a v rámci nich. Investičné projekty do sociálnej infraštruktúry by sa mali dostatočne podporovať aj prostredníctvom Junckerovho plánu.

2.11

Diskusie o pilieri prebiehajú súbežne s ostatnými kľúčovými diskusiami na európskej a globálnej úrovni, najmä o budúcnosti Európy a budúcnosti práce. V rámci diskusií o budúcnosti Európy by sa na samite, ktorý sa v roku 2017 bude konať v Ríme, mali zohľadniť diskusie o európskom pilieri sociálnych práv. EHSV zdôrazňuje potrebu synergie a súdržnosti v týchto diskusiách, ktoré budú formovať našu spoločnú budúcnosť. Pri budovaní piliera by sa mala zohľadniť stratégia Európa 2020 a treba sa poučiť z jej problematického vykonávania. Takisto by mal byť prepojený s komplexnou stratégiou EÚ (9) s cieľom vykonávať program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, ktorý prijala OSN v roku 2015, vrátane jeho cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Tá vypracovala program pre globálnu transformačnú zmenu na odstránenie chudoby, ochranu planéty, zabezpečenie ochrany ľudských práv vrátane ľudských práv osôb so zdravotným postihnutím zakotvených v Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD), ktorý sú EÚ a členské štáty povinné vykonávať, a zaručenie blahobytu pre všetkých (10). Na úrovni EÚ sa musí vynaložiť aj úsilie o zabezpečenie uplatňovania všetkých právnych predpisov EÚ proti diskriminácii a právnych predpisov o rovnosti mužov a žien (11).

2.12

EHSV súbežne s verejnou konzultáciou Komisie začal sériu celoštátnych rozpráv v 28 členských štátoch s cieľom zvýšiť informovanosť o iniciatíve aj mimo Bruselu, podnietiť diskusiu a otvorene diskutovať o rozvoji piliera. Toto stanovisko odráža mnohé výsledky týchto celoštátnych rozpráv.

2.13

Je nevyhnutné lepšie definovať rozsah tohto piliera. EHSV zastáva názor, že táto iniciatíva by mala zahŕňať všetkých občanov a všetky fázy životného cyklu. EHSV vyjadruje znepokojenie, že v oznámení Komisie o pilieri sa nedostatočne odkazuje na žiadateľov o azyl a migrantov.

2.14

Je potrebné väčšmi uznať a posilniť úlohu občianskej spoločnosti. Treba posilniť občiansky dialóg s cieľom zabezpečiť, aby ľudia vrátane mladých ľudí (12) a osôb, ktoré sa nachádzajú v zraniteľnej situácii alebo ktoré čelia diskriminácii, mali pocit, že sa môžu podieľať na navrhovaní, vykonávaní a revízii postupov tvorby politiky. Sociálni partneri musia zohrávať osobitnú úlohu pri príprave a vykonávaní politík, ktoré priamo alebo nepriamo ovplyvňujú zamestnanosť a trhy práce. Musí sa presadzovať a podporovať sociálny dialóg, pričom je potrebné rešpektovať autonómiu sociálnych partnerov a kolektívne vyjednávanie a zvýšiť schopnosť sociálnych partnerov zapájať sa do sociálneho dialógu. Náležité zapojenie sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti do diskusií týkajúcich sa piliera bolo zdôraznené v mnohých celoštátnych diskusiách (13). V troch diskusiách bol zdôraznený význam vytvorenia konsenzuálneho prístupu a vlastníctva (14).

3.1

EHSV je presvedčený, že budúcnosť práce by v rámci rozpráv o pilieri mala byť hlavnou prioritou s cieľom riešiť hlavné zmeny, ku ktorým dochádza vo svete práce. EHSV sa domnieva, že v súčasnosti je potrebný konzistentnejší a integrovanejší prístup, a preto žiada o ucelenú európsku stratégiu zamestnanosti, okrem iného o práci budúcnosti, ktorá sa bude zaoberať:

3.2

Úloha formovania a riadenia transformácie vo svete práce je rozdelená medzi niekoľko inštitucionálnych subjektov. Všetky relevantné zainteresované strany musia spolupracovať, aby sa zabezpečila spravodlivá a inkluzívna budúcnosť práce, a ponúkať pracovné príležitosti pre všetkých, čo povedie k sociálnemu pokroku. EHSV je presvedčený, že riadne vzdelaná, kvalifikovaná a motivovaná pracovná sila so slušným príjmom a prístupom ku kvalitným pracovným miestam je v záujme všetkých. Zaistenie pozitívnych budúcich výsledkov bude závisieť od potrebných investícií s cieľom poskytnúť ľuďom nástroje potrebné na prispôsobenie sa týmto zmenám, zabezpečiť vhodné bezpečnostné siete a posilniť inovácie, v neposlednom rade sociálnu inováciu.

3.3

Zmeny vo svete práce by sa mali využiť na „podporu trvalého, inkluzívneho a udržateľného hospodárskeho rastu, úplnej a produktívnej zamestnanosti a dôstojnej práce pre všetkých (16)“. Týmto cieľom by sa mala zaoberať EÚ, členské štáty a sociálni partneri v rámci svojich príslušných úloh. Mali by sa zapájať aj organizácie občianskej spoločnosti zastupujúce ľudí vzdialených z trhu práce. Predpoklady na vytvorenie väčšieho množstva kvalitných pracovných miest sú medzi jednotlivými členskými štátmi a v rámci nich nerovnomerne rozdelené. EHSV vyzýva inštitucionálne subjekty členských štátov, aby urýchlene napredovali smerom k tzv. high-road strategy kombinovanej s aktívnou politikou na trhu práce. Malo by sa to podporiť prepracovanou a inkluzívnou európskou stratégiou zamestnanosti a súdržnou a ambicióznou európskou priemyselnou stratégiou.

3.4

EHSV už ocenil zakotvenie Programu EÚ pre nové zručnosti a nové pracovné miesta (17) do koncepcie flexiistoty a zdôraznil potrebu nastolenia správnej rovnováhy medzi vnútornou a vonkajšou flexiistotou v záujme účinnejšieho fungovania trhu práce a zároveň ochrany pracovníkov. Zdôraznil tiež význam aktívnej účasti sociálnych partnerov na monitorovaní a hodnotení vykonávania politík týkajúcich sa flexiistoty (18). EHSV okrem toho zdôraznil, že premyslené makroekonomické politické opatrenia posilňujúce rast zamestnanosti, ako aj priaznivé podnikateľské prostredie využívajúce a podporujúce plný rastový potenciál sú dôležitými predpokladmi pre fungovanie flexiistoty. EHSV takisto navrhol členským štátom a EÚ, aby pri realizácii flexiistoty vytvorili a udržiavali právny rámec, ktorý bude podporovať adaptabilitu, bude jednoduchý, transparentný a predvídateľný, a aby zároveň posilnili práva zamestnancov, ako aj ich dodržiavanie a vymáhateľnosť, a v celej EÚ podporovali stabilný právny rámec pre kolektívne vyjednávanie a sociálny dialóg. Takisto zdôraznil, že je dôležité, aby sociálni partneri boli aktívne zapojení do diskusií a rozhodovania o flexiistote (19). Vyváženie flexibility a istoty (20), ako aj schopnosť trhu práce prispôsobiť sa novým výzvam boli riešené a zdôraznené v celoštátnych diskusiách v mnohých členských štátoch (21).

3.5

Rámcové podmienky na trhoch práce musia podporovať nové a rozmanitejšie pracovné kariéry. V pracovnom živote sú potrebné rôzne formy získavania práce a rôzne formy práce. To si vyžaduje zabezpečenie vhodného legislatívneho prostredia na ochranu zamestnanosti s cieľom poskytnúť rámec pre spravodlivé pracovné podmienky a stimulovať prijímanie do zamestnania v rámci všetkých pracovných zmlúv.

3.6

Vo svete práce dochádza k mnohým a všestranným zmenám. Musíme nájsť spôsob, ako pre všetku pracovnú silu zaistiť bezpečné prechody medzi pracovnými príležitosťami, postaveniami a od nezamestnanosti k zamestnaniu, ako aj od vzdelávaniu k práci. Schopnosť ľudí uskutočniť nevyhnutný prechod v rôznych fázach ich života a dostupnosť rámcov a mechanizmov podpory s cieľom umožniť im to formujú spoločnosť, v ktorej žijeme, a našu hospodársku prosperitu. EHSV navrhuje prediskutovať holistický spôsob rámcov a mechanizmov podpory na podporu týchto prechodov.

3.7

Rýchly technologický pokrok takisto formuje spôsob, akým žijeme a pracujeme. Proaktívna tvorba politiky na úrovni EÚ a členských štátov môže a musí umožniť rozvinúť príležitosti digitalizácie a zároveň zabrániť jej nástrahám alebo ich zmierniť (22). V celoštátnych diskusiách bola digitalizácia spolu s častými odkazmi na potrebu nevyhnutných investícií do vzdelania a infraštruktúry (23) do veľkej miery označená za jednu z hlavných výziev, ktoré by mal pilier zohľadniť (24). Preto je potrebné dôkladne posúdiť vplyv tohto vývoja na trh práce a pracovné normy, hospodárstvo, daňový systém, systém sociálneho zabezpečenia a životné minimum (25).

3.8

Digitálna agenda a iniciatíva pre jednotný digitálny trh by mali byť súčasťou nového celkového prístupu k budúcnosti práce. Tento prístup musí riešiť výzvy v oblasti hospodárstva, zamestnanosti a sociálnych vecí vrátane cieľa poskytovania potrebných zručností a rovnakých podmienok. EHSV sa domnieva, že v súlade so zmluvami to možno najlepšie dosiahnuť prístupom na vhodnej úrovni, ktorý bude založený na právach, podporou prístupu okrem iného k vzdelávaniu a sociálnej ochrane a lepšou koordináciou Európskou úniou v oblastiach, v ktorých nemá legislatívnu právomoc.

3.9

Ako už EHSV zdôraznil, „kľúčová je spolupráca“ pri riešení problémov spojených s digitalizáciou (26). EHSV sa v tejto súvislosti obracia najmä na Európsku komisiu a európsku úroveň riadenia ako celok, národné vlády, sociálnych partnerov a širšiu občiansku spoločnosť ako celok. EHSV už odporučil, aby Európska komisia, OECD a MOP spolupracovali so sociálnymi partnermi na všetkých príslušných úrovniach a s organizáciami občianskej spoločnosti na rozvoji príslušných ustanovení o dôstojných pracovných podmienkach a potrebnej ochrane s cieľom zohľadniť nové formy práce (ako je práca online, hospodárstvo založené na príležitostných pracovných výkonoch na dohodu a hospodárstvo spoločného využívania zdrojov) (27).

3.10

Osobitnú pozornosť treba venovať zvyšovaniu miery zamestnanosti mládeže. Ako už bolo uvedené v predchádzajúcich stanoviskách EHSV, v rámci národných programov reforiem treba zohľadniť osobitné opatrenia na boj proti nezamestnanosti mládeže (28). Dobre fungujúce systémy učňovskej prípravy a iné kvalitné formy učenia sa na pracovisku môžu pomôcť mladým ľuďom k bezproblémovejšiemu prechodu zo školy do zamestnania (29). EHSV podporil myšlienku zaviesť systém záruk pre mladých ľudí v členských štátoch, ktorý bude financovaný prostredníctvom osobitného fondu iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí v rámci viacročného finančného rámca, a ocenil jeho vytvorenie (30).

3.11

V mnohých celoštátnych diskusiách bola zdôraznená úloha sociálneho dialógu (31). EHSV vyjadruje znepokojenie, že existuje celý rad krajín, ktoré nevedú primeraný sociálny dialóg (32), ako aj krajín a odvetví, v ktorých zamestnávatelia a zamestnanci nie sú zastúpení v sociálnom dialógu a nie sú zapojení do kolektívneho vyjednávania. Malo by sa to vziať do úvahy (33), rovnako ako potreba podporovať riešenie zamerané na sociálny dialóg, ktoré pozitívne prispeje k ochrane pracovníkov a ku konkurencieschopnosti podnikov. Kolektívne vyjednávanie by sa malo presadzovať na všetkých príslušných úrovniach; na jeho monitorovanie EHSV odporúča zhromažďovať údaje o rozsahu kolektívneho vyjednávania v celej Európe prostredníctvom ukazovateľov v európskom semestri a zároveň plne dodržiavať štátne postupy a systémy priemyselných vzťahov.

3.12

Technologický pokrok pri vytváraní nových pracovných príležitostí, pričom pracovné miesta sa budú aj rušiť. Miera, do akej k tomu bude dochádzať, je sporná a najnovšie výhľadové štúdie sa líšia (34).

3.13

V každom prípade však základom budúcej pracovnej stratégie musia byť investície do ľudí. Úroveň právomocí a zručností, najmä digitálnych zručností, bude zohrávať kľúčovú úlohu pri vybavení občanov a pracovníkov do budúcnosti. Zavedenie „záruky získania zručností“ (35), podporenej nevyhnutnými investíciami, by mohlo poskytnúť rámec s cieľom povzbudiť ľudí, aby počas svojho života nadobudli potrebné zručnosti. Základom bude prístup ku kvalitnému vzdelaniu pre všetkých občanov EÚ vrátane odborného vzdelávania, celoživotného vzdelávania a príležitostí na rekvalifikáciu a zvýšenie úrovne zručností.

3.14

Technologická zmena môže podnietiť rozvoj zručností, ale môže mať aj potenciál urýchliť zastarávanie zručností pracovníkov v mnohých povolaniach. Okrem vzdelávacích subjektov musia podniky, ktoré pracujú s odbormi, strediskom CEDEFOP a vládami takisto zohrávať dôležitú úlohu pri zabezpečovaní toho, aby sa schopnosti a zručnosti rozvíjali tak, aby zodpovedali meniacemu sa svetu práce (36), a to aj zvýšením reakcie národných systémov vzdelávania a odbornej prípravy na meniace sa potreby zručností. Je to potrebné vykonať jednotným spôsobom. Rozvoj schopností si vyžaduje čas a dostatočné zdroje, pričom sú naliehavo potrebné väčšie a efektívnejšie investície do vzdelávania a odbornej prípravy. Takisto je potrebné zohľadniť rozdielny vplyv/výsledky vzdelávania a systémov sociálneho zabezpečenia v európskych krajinách a regiónoch.

3.15

Nové formy práce sa rýchlo menia, takže zmluvné dohody s nimi nedokážu udržať krok, preto je potrebné preskúmať ich právne postavenie. EHSV vyzval na urýchlené sprehľadnenie postavenia sprostredkovateľov na trhu práce a online platforiem, ako aj na preskúmanie zamestnaneckého postavenia pracovníkov zamestnaných v rámci hromadnej práce a ďalších nových foriem práce a pracovnoprávnych vzťahov. Na objasnenie prípadných nedostatkov súvisiacich s postavením pracovníkov v súvislosti so zdaňovaním a sociálnym poistením sú takisto potrebné usmernenia (37). Hlavným cieľom musí byť zaručiť spravodlivé pracovné podmienky pre všetkých a zamerať sa na zabezpečenie toho, aby sa na všetkých pracovníkov vzťahovali základné pracovné normy a primeraná sociálna ochrana.

3.16

V centre pozornosti sú najmä sociálni partneri, pokiaľ ide o presadzovanie dohodnutej flexiistoty a stability práce na všetkých príslušných úrovniach, čo si však vyžaduje záväzok vlád a riadenia na európskej úrovni okrem zlepšenia spolupráce medzi inštitúciami EÚ, vládami a sociálnymi partnermi. EHSV už uviedol, že EÚ a členské štáty by mali v dialógu so sociálnymi partnermi preskúmať, ako by sa dala oblasť pôsobnosti sociálnych a pracovnoprávnych noriem prispôsobiť tak, aby zodpovedala podmienkam digitalizovaného pracovného sveta (38).

3.17

„Hospodárstvo spoločného využívania zdrojov“ a ďalšie nové modely zamestnania by sa nemali zneužívať ako prostriedok na vyhýbanie sa vyplácaniu slušných odmien alebo plneniu daňových povinností a povinností súvisiacich so sociálnym zabezpečením (39). EHSV už tiež navrhol, že EÚ by mala zvážiť, ako by bolo možné podporiť európske platformy tak, aby vytvorená hodnota zostala v miestnych hospodárstvach (40).

3.18

Účastníci v niektorých celoštátnych diskusiách nastolili otázku konvergencie miezd a zavedenia minimálnych miezd v členských štátoch (41). EHSV sa domnieva, že v tomto smere treba vyvinúť ďalšie úsilie. Vhodnou referenciou je štúdia MOP s názvom Building a Social Pillar for European convergence  (42). Zdôrazňuje sa v nej, že je možné použiť rad ukazovateľov na porovnávanie minimálnej úrovne miezd, ktoré berú do úvahy podmienky konkrétneho štátu, ale v súčasnosti je najpopulárnejší pomer minimálnej mzdy k mediánu mzdy alebo k priemernej mzde. Navyše sa v nej uvádza, že prijatie spoločného prístupu k politike minimálnej mzdy na úrovni EÚ by mohlo pomôcť obmedziť mieru chudoby v rozšírenej EÚ a podiel ľudí s nízkou mzdou na úrovni štátov. Navrhuje sa v nej, že východiskom by mohla byť tripartitná analýza na úrovni štátu, a to pokrytia minimálnou mzdou, úrovne a zhody, ako sa to uvádza v nástrojoch MOP. V štúdii sa tiež uvádza, že v zisteniach z niekoľkých štúdií sa zdôrazňuje význam vyváženého prístupu (ako sa to zdôrazňuje v dohovore č. 131) s rešpektovaním prvkov, ktoré sa musia zvažovať pri určovaní úrovne minimálnej mzdy a medzi ktoré vzhľadom na možnosti a vhodnosť z hľadiska národnej praxe a národných podmienok patria: a) potreby zamestnancov a ich rodín so zohľadnením všeobecnej úrovne miezd v krajine, životných nákladov, dávok sociálneho zabezpečenia a relatívnej životnej úrovne iných sociálnych skupín; b) ekonomické činitele vrátane požiadaviek ekonomického rozvoja, úrovne produktivity a vhodnosti dosiahnuť a zachovať vysokú úroveň zamestnanosti. K tejto problematike sú potrebné ďalšie diskusie, ktoré by mali prebiehať v kontexte rozvoja sociálneho piliera. EHSV zdôrazňuje, že kľúčové schopnosti a autonómia národných sociálnych partnerov pri stanovovaní miezd sa musí plne rešpektovať v súlade s národnou praxou. V niektorých celoštátnych diskusiách sa poukazovalo aj na potrebu rešpektovania rozdelenia právomocí a zásadu subsidiarity, ako aj na úlohu sociálnych partnerov pri stanovovaní úrovne minimálnych miezd (43). EHSV už uviedol, že medzi členskými štátmi eurozóny nedošlo k zblíženiu ani napriek očakávaniam endogénnej optimálnej menovej zóny (44).

3.19

V niektorých celoštátnych diskusiách bolo uznané, že demografické zmeny (45) a meniace sa vzory v spoločnosti sú ďalšie činitele, ktoré zásadne ovplyvňujú svet práce. Aktívne politiky trhu práce musia byť efektívne a cielené v záujme dosiahnutia dobrých výsledkov v oblasti zamestnanosti. V jednej krajine sa diskutovalo o možnosti zapojenia súkromných agentúr s cieľom zlepšiť aktívnu pomoc poskytovanú uchádzačom o zamestnanie (46). Politiky zamestnanosti a trhu práce v Európe musia pokračovať vo vykonávaní konkrétnych opatrení v záujme uplatňovania zásady nediskriminácie pri práci a v záujme zabezpečenia rovnosti všetkých skupín pracovníkov (47).

3.20

Rodová rovnosť je kľúčovým prvkom pre zabezpečenie spravodlivých pracovných podmienok pre všetkých. Okrem väčšieho počtu žien na trhu práce prináša zvýšenú pravdepodobnosť opatrovateľských povinností počas celého životného cyklu aj starnutie obyvateľstva a predlžovanie pracovného života. Flexibilita v pracovnom živote, pracovný čas a udržateľná rovnováha medzi pracovným a súkromným životom budú mať pre všetkých pracovníkov čoraz väčší význam. EHSV už zdôraznil, že zosúladenie pracovného a súkromného života si vyžaduje koordináciu rôznych oblastí, ako je napr. poskytovanie starostlivosti, rodičovská dovolenka a pracoviská, ktoré sú ústretové voči rodine (48). EHSV žiada o zavedenie integrovaného prístupu medzi legislatívnymi a nelegislatívnymi opatreniami na primeranej úrovni s cieľom podporiť zosúladenie pracovného a súkromného života v členských štátoch. Dôležité je, aby boli dostatočné investície zamerané na dostupné a prístupné zariadenia starostlivosti. Prispeje to k celkovému zvýšeniu účasti na zamestnanosti, najmä účasti žien, ako aj práce na plný pracovný úväzok.

3.21

Osobitná pozornosť by sa mala venovať začleneniu zraniteľných sektorov spoločností a menšín do trhu práce. Hospodárska, sociálna a kultúrna situácia Rómov sa vo väčšine členských štátov nezlepšuje a ako sa uvádza v správe EHSV, rómska stratégia by mala byť konzistentne zahrnutá do európskeho semestra (49).

3.22

Udržateľné dôchodkové systémy majú vzhľadom na starnutie európskej populácie rozhodujúci význam. Komisia uviedla, že zvýšenie veku odchodu do dôchodku v súlade so zvýšením strednej dĺžky života v kombinácii so snahou podporovať aktívne starnutie neumožňuje len výrazne znížiť výdavky na dôchodky, ale umožňuje aj získať väčšie dôchodkové nároky. EHSV sa však už predtým kriticky vyjadril k návrhu Komisie, že vek odchodu do dôchodku by sa mal indexovať podľa zvyšovania strednej dĺžky života a namiesto toho navrhol opatrenia, ktoré súčasný vek odchodu do dôchodku približujú zákonnému veku odchodu do dôchodku (50). Ako uviedol Výbor pre sociálnu ochranu, zníženie nezamestnanosti a súčasná podpora dlhšej účasti ľudí na trhu práce, a to aj prostredníctvom zvyšovania účasti žien na trhu práce, budú mať zásadný význam pre budúcu udržateľnosť a primeranosť dôchodkových dávok (51). Napríklad európsky komparatívny index udržateľnosti a primeranosti dôchodkov by bol užitočným referenčným rámcom na podporu úsilia členských štátov o reformu ich dôchodkových systémov a zníženie chudoby.

3.23

Cieľ zabezpečiť, aby ľudia pracovali dlhšie, musí sprevádzať prístup životného cyklu zahŕňajúci dobré pracovné podmienky vrátane politík týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia a pracovného času, ktoré povzbudia ľudí, aby využívali príležitosti, ktoré ponúka celoživotné vzdelávanie. Potrebná je aj dlhšia pracovná kariéra až do dôchodkového veku so slušným príjmom počas odpracovaných rokov, ktorej výsledkom je slušný dôchodok, a politiky, ktoré umožňujú plynulý odchod starších pracovníkov do dôchodku: vývoj spôsobu práce je v tejto súvislosti takisto kľúčovým faktorom.

3.24

Normy sociálneho zabezpečenia v EÚ sa podstatne líšia v závislosti od rozdielnych systémov a tradícií. EHSV sa prihováral za jasnejšie strategické priority EÚ v sociálnej politike a vytvorenie rámca všeobecných zásad sociálnej politiky, ktorý by bol súčasťou solídneho pracovného programu. EHSV poukázal aj na potrebu usilovať sa o záväznú úroveň minimálnej sociálnej ochrany (52) a navrhuje definovať prísne normy na vhodných úrovniach, pričom treba zohľadniť požiadavky udržateľnosti a primeranosti. Pre inkluzívnejšiu sieť sociálneho zabezpečenia je potrebná lepšia výmena najlepších postupov pre každého, kto legálne žije v EÚ. V kontexte výziev programu Práca 4.0 a s príchodom nových foriem zamestnanosti a zamestnanosti na polovičný úväzok je zásadné zohľadniť a rozhodnúť, ako môžu členské štáty zreformovať svoje systémy sociálneho zabezpečenia tak, aby rozvíjali poistenia v nezamestnanosti na inkluzívne poistenia zamestnanosti, ktoré môžu v budúcnosti fungovať ako bezpečná záchranná sieť a zároveň uľahčiť zamestnanosť a dôstojnú prácu. Dôležité je zabezpečiť, aby bola práca atraktívnejšou možnosťou než poberanie dávok tým, že sa pre ľudí vytvoria správne stimuly ako byť lepšie zabezpečený prácou, a zároveň zaistiť stálosť príjmov pre ľudí, ktorí si nenájdu prácu. Referenčné porovnávanie v tejto oblasti by mohlo pre členské štáty predstavovať prínos, pokiaľ ide o to zlepšiť tam, kde je to potrebné, podmienky oprávnenosti, dĺžku trvania a výšku vyplácania dávok.

3.25

EHSV už v roku 2009 zdôraznil, že Európa musí znovu získať svoje vedúce postavenie v oblasti výskumu a inovácií. Zdôraznil, že výkonnosť vo vedeckých a technických odboroch a ich uplatňovanie v konkurenčnom globalizovanom hospodárstve by zabezpečili budúcnosť Európy v globálnej priemyselnej sfére. Okrem toho zdôraznil, že predpokladom inovácií je spoločenské prostredie otvorené pokroku (53). Kľúčovú úlohu pri formovaní prostredia nakloneného inováciám zohráva tvorivé podnikanie, ktoré poskytuje pracovné príležitosti. Občianska spoločnosť bude v tomto procese zohrávať kľúčovú úlohu.

3.26

EHSV vidí súvislosť medzi kapacitou pre inovácie na pracovisku a účasťou pracovníkov. Okrem toho musí byť „dobrá“ a „udržateľná“ správa a riadenie spoločnosti založené na takých právnych štruktúrach a postupoch spoluúčasti zamestnancov prostredníctvom práva pracovníkov na informácie a konzultácie v rámci podniku a prípadne aj spolurozhodovania, ktoré sa na vnútornom trhu osvedčili (54). Ustanovenie o povinnej účasti zamestnancov treba posilniť a univerzálne uplatňovať v práve EÚ na základe dosiahnutých noriem (55).

3.27

Zmena klímy predstavuje významné environmentálne a sociálne výzvy pre Európu a zvyšok sveta. Budúcnosť práce bude tiež formovaná naliehavou potrebou transformácie našich ekonomík, priemyselných odvetví a pracovných miest v záujme ochrany planéty. EHSV víta ratifikáciu Parížskej dohody zo strany EÚ a vyzval na vytvorenie koalície občianskej spoločnosti a orgánov na nižšej ako celoštátnej úrovni na plnenie záväzkov stanovených v COP21 (56). Plnenie týchto záväzkov musí byť v súlade so záväzkami EÚ na zmiernenie chudoby. Podpora spravodlivého prechodu, dôstojnej práce a zamestnanosti si bude vyžadovať investície do zdrojov na podporu komunít a pracovníkov v tých sektoroch, ktoré sú už zasiahnuté týmto prechodom, ako aj predvídať a uľahčovať budúcu reštrukturalizáciu a prechod na ekologickejšie a udržateľnejšie hospodárstvo. Investičný plán pre Európu by mal podporovať projekty v súlade so záväzkami vyplývajúcimi z COP21.

4.1

Sociálna aj ekonomická nerovnováha predstavujú pre EÚ hrozbu. Ohrozujú sociálnu súdržnosť a politickú dôveryhodnosť a bránia hospodárskemu pokroku. EHSV už uviedol svoje názory na prioritnú potrebu odstránenia chudoby a stanovenia boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu za jeden z hlavných prvkov piliera (57).

4.2

Aj keď uznáva, že zníženie chudoby patrí v prvom rade do právomoci členských štátov, EHSV takisto vyzýva Radu EÚ, aby znovu zdôraznila záväzok týkajúci sa cieľa zníženia chudoby v stratégii Európa 2020, a zároveň sa snažila o integrovanejší prístup. To znamená, že zníženie chudoby by sa malo systematicky riešiť prostredníctvom procesu európskeho semestra a že stratégia Európa 2020 by mala byť spojená s programom do roku 2030 (58). Hospodársky rast a konkurencieschopnosť sú nevyhnutné, a preto je na zníženie nerovnosti a chudoby dôležitá makroekonomická politika, ktorá pomáha vytvárať dôstojné pracovné miesta.

4.3

EHSV už uviedol, že čím dlhšie sa uplatňuje politika úsporných opatrení zameraná predovšetkým na znižovanie výdavkov, a to bez primeraných opatrení na dosiahnutie rastu, sociálnej súdržnosti a solidarity, tým je čoraz zrejmejšie, že rastúca sociálna nerovnosť ohrozuje hospodársku integráciu a prosperitu Európy (59). EHSV žiada o obnovené úsilie o presadzovanie koncepcie sociálnych investícií v rámci všetkých relevantných oblastí politiky (60). EHSV sa domnieva, že je potrebné ďalej zvážiť, ako prepojiť „Junckerov plán 2“ s cieľom balíka o sociálnych investíciách. Okrem toho vyzval na zriadenie európskeho paktu o sociálnych investíciách (61), ktorý by podporil sociálne reformy a sociálne investície a prispel k zavedeniu obnovenej hospodárskej, sociálnej a územnej konvergencie.

4.4

EHSV uvítal balík Komisie o sociálnych investíciách, v prípade ktorého sa zdá, že signalizuje modelový posun smerom k väčšiemu zameraniu na sociálne investície, ktorý sa nevníma ako náklady, ale ako investície do potenciálu Európy v oblasti rastu a zamestnanosti (62). EHSV vyjadruje poľutovanie, že pre efektívne vykonávanie týchto cieľov sa neurobilo viac. Sociálne investície ponúkajú hospodársku a sociálnu návratnosť v priebehu času, pokiaľ ide o nárast zamestnanosti alebo pracovných príjmov, zlepšenie zdravia, zníženie nezamestnanosti, lepšie vzdelanie, zníženie chudoby a sociálneho vylúčenia atď. Takisto zlepšuje prosperitu a blahobyt jednotlivcov a zároveň posilňuje ekonomiku tým, že zabezpečuje kvalifikovanejšiu pracovnú silu, vyššiu produktivitu a zamestnanosť. Takéto investície, najmä pri zvyšovaní rastu, by mohli prispieť aj k posilneniu schopností a kvalifikácie ľudí, k zlepšeniu ich príležitostí v spoločnosti a na trhu práce, ako aj k stimulovaniu hospodárstva, čo EÚ pomôže v tom, aby z krízy vyšla silnejšia a konkurencieschopnejšia. Okrem toho by zabezpečili efektívnejšie a účinnejšie verejné výdavky, čo zo strednodobého až dlhodobého hľadiska povedie k úsporám verejných rozpočtov.

4.5

EHSV už uvítal skutočnosť, že Európska komisia výslovne uznáva dôležitú úlohu sociálneho hospodárstva, sociálnych podnikov, občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov pri vykonávaní balíka o sociálnych investíciách (63).

4.6

EHSV už vyjadril svoj názor, že stanovenie európskeho minimálneho príjmu na základe rámcovej smernice by prispelo k boju proti sociálnemu vylúčeniu, k zabezpečeniu hospodárskej a územnej súdržnosti, ochrane základných ľudských práv, zabezpečeniu rovnováhy medzi hospodárskymi a sociálnymi cieľmi a spravodlivému prerozdeleniu zdrojov a príjmov. Opätovne pripomína svoju žiadosť, aby Komisia preskúmala možnosti financovania európskeho minimálneho príjmu a zriadenia vhodného fondu (64).

4.7

EHSV opakuje svoj názor, že udržateľné, účinné a efektívne systémy sociálneho zabezpečenia majú zásadný význam pre všetky spoločnosti v EÚ. Sú dôležitými prostriedkami na zachovanie sociálnej a územnej súdržnosti, solidarity, stability v spoločnosti, ako aj na podporu hospodárskeho rastu. Sociálne systémy majú tiež dôležitú funkciu ako automatické stabilizátory, čo sa preukázalo počas krízy. Aj keď uznáva, že rozhodnutie o štruktúre a obsahu sociálnych politík patrí predovšetkým do právomoci členských štátov, štátne a európske iniciatívy by mali byť efektívnejšie a posilniť systémy sociálnej ochrany, ktoré zahŕňajú sociálne zabezpečenie, sociálnu pomoc a sociálne služby, zdravotnú starostlivosť a zabezpečenie bývania (65). Ako už uviedla Rada a Výbor pre sociálnu ochranu, členské štáty by mali pokračovať vo svojom úsilí o zlepšenie výkonnosti systémov sociálnej ochrany a zabezpečiť dosiahnutie lepších výsledkov v sociálnej oblasti a zároveň maximalizovať pozitívny vplyv zamestnanosti a rastu (66).

4.8

Štátne inštitúcie sociálneho zabezpečenia a verejné orgány nesú zodpovednosť za zabezpečenie univerzálnych, kvalitných, dostupných a prístupných sociálnych služieb. Štát musí prístup k poskytovaniu služieb akreditovať, investovať doň a vykonávať nad ním dohľad, pričom tieto služby môžu poskytovať verejné orgány, neziskové subjekty alebo subjekty orientované na zisk, ako je to v prípade niekoľkých krajín EÚ. Reprezentatívne organizácie občianskej spoločnosti, najmä sociálni partneri, sociálne podniky a vzájomné spoločnosti, zohrávajú dôležitú úlohu. Táto úloha sa vzťahuje na vypracovanie, vykonávanie, poskytovanie a monitorovanie sociálneho zabezpečenia, zdravotného poistenia a systémov sociálnej pomoci. Okrem toho, užšia spolupráca medzi všetkými subjektmi môže prispieť k účinnejšiemu a lepšiemu využívaniu verejných zdrojov pri vykonávaní sociálnych politík. Malo by to zahŕňať aj možnosť využívania partnerstiev medzi verejnými orgánmi a súkromnými subjektmi a zároveň rešpektovať charakteristiky národných systémov.

4.9

EHSV zastáva názor, že medzi príslušnými subjektmi je potrebný silnejší a transparentnejší dialóg v záujme väčšej udržateľnosti a transformácie systémov sociálnej ochrany z hľadiska uprednostnenia zdrojov na účinné, efektívne a relevantné verejné investície pri plnom rešpektovaní a v záujme podpory sociálnych práv a najmä základných princípov systémov sociálneho zabezpečenia členských štátov.

4.10

Prechod na program Práca 4.0 musí sprevádzať súčasný prechod na program Sociálny systém 4.0. Kríza, pomalý rast, vysoká miera nezamestnanosti, ako aj kombinácia zvýšenia počtu starnúcej populácie a zníženia počtu pracovnej sily predstavujú problém pre udržateľnosť a primeranosť systémov sociálnej ochrany. Sociálne služby sú súčasne čoraz žiadanejšie, najmä v dôsledku starnutia obyvateľstva, pričom zdroje na uspokojenie tohto dopytu sú obmedzené. Z tohto dôvodu sú nevyhnutné reformy s cieľom zaviesť účinné a hospodársky efektívne systémy sociálnej ochrany, sociálne politiky a služby. Pilier musí reagovať nielen na zachytenie premien, ku ktorým dochádza vo svete práce, ale mal by sa zameriavať aj na podporu členských štátov pri poskytovaní vhodných riešení v reakcii na dôležité zmeny, ku ktorým dochádza a ktoré sa týkajú systémov sociálneho zabezpečenia, sociálnych politík a služieb. Hlavnými cieľmi by malo byť zabezpečenie ich kvality, udržateľnosti, prístupnosti, dostupnosti a vhodnosti pre tých, ktorí od nich závisia, a to prostredníctvom vhodných regulačných rámcov a politík.

4.11

EHSV tiež uznáva, že neustály tlak na verejné rozpočty, demografické a spoločenské zmeny, ako aj vznik nových sociálnych problémov vytvorili v mnohých členských štátoch nové a inovačné formy organizácie pre financovanie a poskytovanie dávok a služieb. Tento jav, nazvaný sociálna inovácia, podmieňuje nutnosť riešiť nesplnené sociálne potreby. Dopĺňa tradičné poskytovanie sociálnej starostlivosti zo strany štátu tým, že mobilizuje rôzne sociálne a hospodárske subjekty a finančné zdroje a spolupracuje s miestnymi orgánmi. Nesmie však preberať zodpovednosť a úlohu štátu a jeho rôznych verejných zložiek pri zabezpečovaní univerzálneho prístupu ku kvalitným, dostupným, udržateľným a prístupným službám pre obyvateľov EÚ v súlade so štátnymi postupmi. Sociálna inovácia vytvára sociálny kapitál a upevňuje úlohu miestnych spoločenstiev. Odporúča sa, aby Európska komisia a členské štáty zabezpečili, aby boli hlavné nástroje, ako sú verejné obstarávania a európske štrukturálne a investičné fondy, účinne použité na podporu sociálnej inovácie a podnikov sociálneho hospodárstva.

4.12

EHSV pri viacerých príležitostiach zdôraznil osobitnú a dôležitú úlohu, ktorú pri zabezpečovaní hospodárskych a sociálnych riešení zohráva sociálne hospodárstvo vrátane sociálnych podnikov (67). Toto odvetvie predstavuje kľúčový prvok európskeho sociálneho modelu a priamo prispieva k sociálnej a hospodárskej súdržnosti a zmene, k spravodlivejšiemu rozdeleniu príjmov a bohatstva a k aktívnemu občianstvu. EHSV nedávno vyzval na akčný plán EÚ pre sociálne hospodárstvo (68).

4.13

Vo všeobecnosti a v rámci právomocí EÚ platí, že pilier by sa mal zamerať na zabezpečenie spoločného referenčného rámca s cieľom zmerať a monitorovať potrebný štátny právny a politický rámec na zabezpečenie práva na kvalitné ustanovenia, najmä tie, ktoré sa týkajú dávok sociálneho zabezpečenia (69), vrátane dostupnosti, cenovej dostupnosti a prístupnosti sociálnych služieb, ako aj udržateľnosti a účinnosti. Malo by sa to vzťahovať na všetky odvetvia sociálneho zabezpečenia (70), ako aj na všetky ostatné sociálne služby (služby sociálnej ochrany).

4.14

Pilier by sa mal v rovnakom duchu zameriavať na vytvorenie potrebných stimulov pre členské štáty na zabezpečenie prenosnosti nadobudnutých nárokov v súlade s príslušnými štátnymi kritériami a zabezpečiť tak voľný pohyb. Takéto potvrdenie by mohlo umožniť väčšmi prispôsobenú podporu pre všetkých jednotlivcov, aby mohli zosúladiť svoj pracovný a súkromný život. Zabezpečil by sa tým uznávanejší a flexibilnejší spôsob, ako sa prispôsobiť životnému cyklu občanov EÚ, čo by umožnilo najmä plynulý prechod na trh práce, na trhu práce a z trhu práce.

4.15

Pilier by sa navyše mohol použiť na nastavenie referenčných hodnôt týkajúcich sa poskytovania základných služieb. Mali by sa vypracovať vykonávacie stratégie členských štátov so zreteľom na osobitnú sociálno-ekonomickú a fiškálnu situáciu každej krajiny. Tieto referenčné hodnoty by nemali byť obmedzené na dostupnosť služieb a mali by podnietiť vykonávanie základných zásad stanovených v protokole č. 26 (univerzálny prístup, kvalita, bezpečnosť, dostupnosť, rovnaké zaobchádzanie a podpora práv používateľov). Dobrovoľný európsky rámec kvality sociálnych služieb a európsky rámec kvality vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve by sa pri rozvoji referenčných hodnôt mali použiť ako referencia.

4.16

Zásada rovnakých príležitostí pre všetkých je zakotvená v európskych zmluvách a musí sa plne a dostatočne odrážať v inkluzívnom sociálnom pilieri. Ako sa už v prípade spoločného súboru minimálnych noriem pre pracovníkov v celej Európe stanovuje v acquis EÚ, tieto normy sa musia vykonávať. Rovnosť a nediskriminácia sa musia zabezpečiť pre mužov a ženy a pre všetky skupiny v spoločnosti vrátane osôb so zdravotným postihnutím, homosexuálov, bisexuálov, transsexuálov a intersexuálov, príslušníkov národnostných menšín a iných osôb vystavených diskriminácii.

4.17

Dosiahnutie väčšej miery účasti rôznych skupín v Európe na zamestnanosti je nevyhnutné, aby bolo možné čeliť demografickému starnutiu a úbytku populácie v produktívnom veku. Pokrok je potrebné dosiahnuť aj pri presadzovaní rovnosti a nediskriminácie v ostatných oblastiach života nad rámec práce, ako je prístup k tovarom a službám, vzdelaniu, bývaniu a zdravotnej starostlivosti. V tejto súvislosti je nádej, že budú znovu urýchlene zavedené diskusie o smernici EÚ o rovnakom zaobchádzaní, pokiaľ ide o prístup k tovarom a službám.

5.1

EHSV usporiadal od 2. septembra do 2. novembra 2016 diskusiu s organizovanou občianskou spoločnosťou vo všetkých členských štátoch. Túto diskusiu koordinovali traja členovia EHSV (trio) z dotknutej krajiny, často v spolupráci s Európskou komisiou (15 diskusií) alebo národnou hospodárskou a sociálnou radou (7 diskusií). Účastníci pochádzali zo širokej škály organizácií zamestnávateľov, odborov a ostatných organizácií občianskej spoločnosti, a menej často aj z akademickej obce. Celkovo sa na 28 diskusiách zúčastnilo 1 800 zástupcov organizácií občianskej spoločnosti.

5.2

Ako základ diskusie bol vo väčšine diskusií použitý súbor kľúčových otázok. Diskusie sa týkali širokej škály otázok, ktoré odrážali rôzne štátne systémy, priority a okolnosti. Na základe týchto diskusií vypracovalo koordinačné trio národné správy, ktoré vo väčšine prípadov obsahovali závery a/alebo odporúčania. Otázky k usmerneniam boli:

5.3

Zo záverov/odporúčaní správ troch členských štátov vyplynulo, že počas rôznych diskusií bolo vznesených niekoľko spoločných námetov a tém. Sú zhrnuté v tomto oddiele stanoviska.

5.3.1

Pokiaľ ide o rozsah a formát európskeho piliera sociálnych práv:

5.3.2

Hlavné témy, na ktoré sa poukázalo v záveroch/odporúčaniach a ktoré súviseli s predbežným návrhom európskeho piliera sociálnych práv Európskej komisie:

5.4

Zo záverov/odporúčaní takisto vyplynulo, že hlavným bodom divergencie bolo, či by európsky pilier sociálnych práv mal predvídať legislatívne opatrenia. Názory účastníkov v rámci jednotlivých krajín a medzi nimi sa líšili v otázke zástupcov zamestnávateľov (vo všeobecnosti), ktorí nepodporujú myšlienku neskorších predpisov, pričom zástupcovia odborov mali (vo všeobecnosti) opačný názor.

6.1.1

Európsky pilier sociálnych práv musí byť okrem objasnenia úlohy rôznych subjektov oveľa väčšmi zrozumiteľný, pokiaľ ide o obsah, procesy konkrétne iniciatívy na jeho vykonávanie, financovanie a monitorovanie. Otázka týkajúca sa riadenia má mimoriadny význam, pričom rešpektuje ustanovenia zmlúv vrátane zásady subsidiarity. Občania majú právo vedieť, kto nesie zodpovednosť za každé rozhodnutie.

6.1.2

Pokiaľ ide o príslušné subjekty a ich úlohu, EHSV zdôrazňuje, že v otázkach trhu práce je kľúčovým stimulom na zlepšenie pokroku smerom k širšie podporovaným cieľom partnerstvo medzi verejnými orgánmi a sociálnymi partnermi na úrovni EÚ a členských štátov. V oblasti sociálnej ochrany zohrávajú ústrednú úlohu vlády, verejné/regionálne/miestne orgány a rôzne národné inštitúcie, ktoré sa zaoberajú organizáciou sociálneho zabezpečenia, ako aj poskytovatelia sociálnych služieb. Okrem toho, aj sociálni partneri majú často dôležitú úlohu a povinnosti pri vypracúvaní a vykonávaní systémov sociálnej ochrany a v oblasti sociálnych služieb. Ostatné zainteresované strany, ako sú sociálne agentúry, môžu mať skúsenosti najmä v oblasti sociálnej pomoci a môžu zohrávať dôležitú úlohu a zaistiť bezpečnostné siete pre okrajové obyvateľstvo ohrozené chudobou.

6.1.3

EHSV zdôrazňuje, že pilier sa pre Európu a pre všetkých môže stať pozitívnym projektom, ale iba v prípade, že bude mať viditeľné výsledky. V týchto časoch krízy môže byť pilier dobrou príležitosťou, ako preukázať, že úroveň EÚ je stále schopná v prípade potreby správne reagovať na problémy, ktorým čelia bežní ľudia, a súčasne plne rešpektovať rozdelenie právomocí a zásadu subsidiarity. Pilier by mal slúžiť najmä na podporu blahobytu ľudí v súlade s povinnosťou vyplývajúcou zo zmluvy, ktorou je okrem iného snaha o „trvalo udržateľný rozvoj Európy založený na vyváženom hospodárskom raste a cenovej stabilite, o sociálne trhové hospodárstvo s vysokou konkurencieschopnosťou zamerané na dosiahnutie plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku, ako aj o vysokú úroveň ochrany životného prostredia a zlepšenie jeho kvality“ (článok 3 ZEÚ) Pilier by mal okrem toho prispieť k lepšiemu fungovaniu trhov práce a systémov sociálnej ochrany. EHSV zároveň vyjadruje znepokojenie nad nedostatočnou jasnosťou piliera, pokiaľ ide o rozsah jeho pôsobnosti. EHSV sa obáva, že to môže spôsobiť ešte väčšiu neistotu a frustráciu tým, že vzniknú očakávania, ktoré nebudú alebo nemôžu byť splnené (71).

6.2.1

Komisia navrhuje, aby sa pilier v prvom rade uplatňoval na eurozónu, keďže už začala proces ďalšej integrácie a konsolidácie smerom k väčšej konvergencii. Sociálne ustanovenia v zmluvách EÚ (72) sa však vzťahujú na všetky členské štáty EÚ. So zreteľom na to, čo bolo uvedené v mnohých celoštátnych diskusiách sa EHSV domnieva, že pilier by sa mal uplatňovať na všetkých 28 členských štátoch EÚ.

6.2.2

EHSV vo svojom skoršom stanovisku poznamenal, že sociálne udržateľné makroekonomické politiky sú predpokladom väčšieho hospodárskeho oživenia a zabezpečenia sociálnej súdržnosti. Lepšie zváženie hospodárskych skutočností je takisto základným predpokladom dosiahnutia produktívnej zamestnanosti a dostupných sociálnych politík na úrovni EÚ a členských štátov, a to spravodlivým spôsobom, pokiaľ ide o jednotlivé generácie. Výbor víta dôraz, ktorý sa kladie na využívanie flexibility v rámci pravidiel Paktu stability a rastu, vďaka čomu bude Komisia pri výpočte fiškálneho deficitu prihliadať na určité verejné investície, ale považuje ho za obmedzené a čiastkové opatrenie (73).

6.3.1

Európsky semester a národné programy reforiem, ktoré takisto platia pre krajiny mimo eurozóny, by sa mali stať hlavnými nástrojmi na vykonávanie a monitorovanie piliera. Vzhľadom na ďalšie makroekonomické mechanizmy monitorovania, ktoré existujú v rámci európskeho semestra pre krajiny eurozóny, je však možné, aby rozvíjali ďalšie relevantné referenčné kritériá na podporu národných reforiem. Na prepojenie medzi pilierom a európskym semestrom poukázali mnohé celoštátne diskusie (74).

6.3.2

EHSV poukazuje na to, že niektoré ciele hospodárskej politiky z posledných rokov týkajúce sa správy hospodárskych záležitostí musia byť väčšmi zosúladené s politickými cieľmi v oblasti sociálnej politiky EÚ podľa článku 4 ods. 2 ZFEÚ (75). Pri všetkých opatreniach v rámci európskeho semestra v súlade s horizontálnou sociálnou doložkou (76) sa musí posúdiť ich sociálny vplyv, ktorého výsledky by sa mali zverejniť a prediskutovať na štátnej aj európskej úrovni (77).

6.3.3

EHSV už predtým uviedol, že počas európskeho semestra by sa zamestnanosť a sociálne ciele mali zosúladiť s makroekonomickými aspektmi v európskom semestri (78). Takisto odporučil, že by sa mali stanoviť porovnateľné a spoločné ukazovatele, napr. chudoby a nerovnosti, ako aj povinné posúdenia sociálneho vplyvu všetkých programov reforiem, ktoré boli navrhnuté v rámci národných programov reforiem a v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny (79).

6.3.4

EHSV žiada o vyváženie európskeho semestra tak, aby sa existujúca hodnotiaca tabuľka kľúčových zamestnaneckých a sociálnych ukazovateľov zohľadnila pri formulovaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny.

6.3.5

Dosiahnutie cieľa mať väčšiu konvergenciu smerujúcu k zlepšeniu pracovných a životných podmienok by sa malo uľahčiť konkrétnymi cieľmi so zreteľom na stratégiu Európa 2020 a ciele udržateľného rozvoja a vedením koordinácie politiky v oblasti hospodárstva, zamestnanosti a sociálnych vecí.

6.4.1

EHSV vyjadruje veľké obavy nad stabilitou EÚ, keďže potrebné reformy, či už so zmenami v zmluvách alebo bezo zmien, sa vykonávajú na poslednú chvíľu a pod veľkým tlakom. Treba opäť posilniť sociálnu, politickú a hospodársku súdržnosť EÚ a pokračovať v zosúladenej hospodárskej a menovej integrácii, ktorá je základom fungujúcej HMÚ. Je preto nevyhnutné otvoriť vážnu diskusiu o vytvorení pevnej štruktúry HMÚ, ktorá si vyžaduje dohodu o hospodárskych a sociálnych cieľoch a riadení (80).

6.4.2

Musí sa presadzovať sociálna, politická a hospodárska súdržnosť s cieľom posilniť absorbovanie výkyvy hospodárskej a menovej únie. EHSV poukazuje na to, že je potrebné venovať väčšiu pozornosť rozdielu v národných hospodárstvach HMÚ a že je nevyhnutné v uvedených krajinách vykonávať vyvážené štrukturálne reformy v súlade s požiadavkami menovej únie a podľa štátnych potrieb, aby sa zabezpečila potrebná konvergencia.

6.4.3

EHSV už navrhol, ako by HMÚ mohla byť lepšie štruktúrovaná a predložil aj návrhy ako čo najrýchlejšie rozvinúť jej demokratické a sociálne prvky v rámci metódy Spoločenstva. Zlepšila by sa tým demokratická odolnosť a splnili sociálne záväzky vyplývajúce zo zmlúv (81).

6.4.4

HMÚ spoľahlivá z hospodárskeho hľadiska má kľúčový význam. Ako už EHSV v tejto súvislosti uviedol, vlády členských štátov nesú veľkú zodpovednosť za rozvoj demokratickej a sociálnej HMÚ. To isté platí o sociálnych partneroch na štátnej aj európskej úrovni, pre ktorých HMÚ predstavuje komplexný rámec pre rôzne systémy stanovovania miezd a formovania politiky zamestnanosti a sociálnej politiky. Ako hospodárski a sociálni aktéri určujúcim spôsobom rozhodujú o plnení spoločného cieľa stability HMÚ (82). Lepšia účasť sociálnych partnerov môže prispieť k zlepšeniu riadenia HMÚ. Ich názory na to, ako zorganizovať trh práce a sociálnu politiku, by sa takisto mali považovať za súčasť diskusií o budúcnosti HMÚ (83). Posilnený a štruktúrovaný dialóg s občianskou spoločnosťou by takisto prispel k zlepšeniu demokratickej odolnosti a riadenia.

6.4.5

Podľa názoru EHSV si riešenie pretrvávajúcej nerovnováhy, ako i nastolenie dôvery a istoty v celej Európe vyžadujú účinnejšiu a demokratickejšiu správu hospodárskych záležitostí, najmä v eurozóne (84).

6.5.1

Európsky pilier sociálnych práv by sa mal zamerať na prispievanie k účinnému presadzovaniu súčasných právnych predpisov v sociálnej oblasti zakotvených v primárnej a sekundárnej legislatíve EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnych práv, predovšetkým vrátane sociálnej ochrany a účinného dohľadu, okrem iného prostredníctvom inšpekcie práce, a práva na účinnú nápravu a prístup k spravodlivosti. Medzinárodné právne záväzné zdroje práv ratifikované členskými štátmi pre občanov EÚ by sa mali plne rešpektovať.

6.5.2

EHSV sa domnieva, že pilier poskytuje príležitosť opätovne potvrdiť súčasné acquis v sociálnej oblasti. Okrem toho, proces rozvoja piliera takisto poskytuje priestor na posúdenie toho, čo funguje a čo nie, čo chýba a čo by sa v prístupe EÚ a členských štátov malo zlepšiť, aby sa podporila obnovená sociálna a hospodárska konvergencia, udržateľný rast a tvorba pracovných miest v EÚ.

6.6.1

Európsky fond pre strategické investície a európske štrukturálne a investičné fondy sú navrhnuté tak, aby zohrávali kľúčovú úlohu pri vytváraní pracovných miest a rastu a pri podpore územnej a sociálnej súdržnosti. EHSV sa domnieva, že je potrebné účinnejšie a efektívnejšie využívať tieto fondy a že by sa mali uprednostniť dlhodobé investície EÚ do vysoko kvalitnej sociálnej infraštruktúry a služieb, a to aj prostredníctvom Európskeho fondu pre strategické investície a Európskej investičnej banky, a mali by byť spojené s vykonávaním piliera.

6.6.2

EHSV predložil v medziach Paktu stability a rastu rôzne možnosti a návrhy. Jedným z nich by mohlo byť „zlaté“ alebo dokonca „strieborné“ pravidlo (85) pre verejné investície členských štátov, a to aj do sociálneho sektora s cieľom doplniť verejné investície EÚ prostredníctvom systému spoločne dohodnutých pravidiel, ktoré v kombinácii so správnymi štrukturálnymi reformami podporia súkromné investície (86).

6.6.3

V rámci rozpočtov a preskúmaní viacročného finančného rámca považuje EHSV za nevyhnutné použiť, ako už uviedla Komisia, 25 % európskych štrukturálnych a investičných fondov, najmä Európsky sociálny fond a Európsky fond regionálneho rozvoja, na podporu sociálnych investícií do služieb a politík v sociálnej a zdravotnej oblasti a v oblasti vzdelávania a bývania. Okrem toho, niektoré zdroje by sa v rámci Európskeho sociálneho fondu mali vyčleniť na úrovni EÚ ako dostupné prostriedky na posilnenie kapacít sociálnych partnerov. Európska komisia by mala členským štátom poskytnúť usmernenie o tom, ako v praxi podporiť sociálne investície a ako monitorovať kvalitu a účinnosť projektov.

6.6.4

EHSV poukázal v roku 2014 na prerozdeľovací mechanizmus, ktorý sa uplatní v prípade asymetrických otrasov (87), a poukázal na skutočnosť, že Únia a najmä eurozóna nemôžu ignorovať sociálne dôsledky súčasných hospodárskych politík tým, že ich celkom prenechajú jednotlivým krajinám. Zdôraznil, že rozpočet na vzdelávanie a odbornú prípravu je potrebné považovať za investíciu do budúcnosti (88). Účastníci v niektorých celoštátnych diskusiách hovorili o tom, či v EÚ bolo potrebné poistenie v nezamestnanosti alebo adaptačný fond a či by mohli byť realizovateľné (89). Tieto diskusie preukázali, že názory na túto otázku sa výrazne líšia a že tieto diskusie musia ďalej pokračovať (90).

6.7.1

V rámci úvah o pilieri by sa v prípade potreby mal zohľadniť aj globálny rozmer. Najnovšie diskusie MOP, Rady Európy, OECD a MMF majú kľúčový význam, najmä pokiaľ ide o dôkazy o tom, že nerovnosť má vplyv na trvalosť rastu a že prerozdelenie neohrozí rast. V rámci úvah by sa tiež malo uznať, že udržateľnosť európskeho sociálneho modelu je prepojená so zlepšením globálnej konkurencieschopnosti Európy.

6.7.2

Program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 schválili všetky členské štáty OSN v roku 2015. Povinnosťou členských štátov Európskej únie je dosiahnutie cieľov ako také. EHSV sa domnieva, že pilier by mal významne prispieť k programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, najmä pokiaľ ide o cieľ 1 (Žiadna chudoba), cieľ 3 (Kvalita zdravia a života), cieľ 5 (Rodová rovnosť) a cieľ 8 (Dôstojná práca a hospodársky rast).

6.8.1

EHSV vyzýva Komisiu, aby pre pilier navrhla jasnú a ucelenú stratégiu. EHSV súhlasí s Výborom pre zamestnanosť (EMCO) a Výborom pre sociálnu ochranu (SPC), ktoré uviedli, že „európsky pilier sociálnych práv by mal využívať a zlepšovať existujúce nástroje vrátane európskej stratégie zamestnanosti (ESZ) a otvorenej metódy koordinácie v oblasti sociálnej ochrany a sociálneho začlenenia (sociálna OMK) a na tomto základe slúžiť ako kompas pre podporu udržateľného procesu konvergencie smerom nahor, pokiaľ ide o výsledky v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti, za súčasného rešpektovania štátnych právomocí“ (91). Súčasťou tohto procesu môže byť navrhnutie nového príslušného referenčného porovnávania obmedzeného počtu kľúčových trhov práce a sociálnych výziev na posúdenie pokroku. Vytvorenie takéhoto rámca spolupráce by členským štátom pomohlo dosiahnuť pozitívne výsledky prostredníctvom reforiem (92) a prispelo k zvýšeniu sociálnej súdržnosti.

6.8.2

Aj napriek jasným rizikám sa EHSV stále domnieva, že EÚ je schopná zabezpečiť lepšiu, demokratickejšiu a sociálnejšiu EÚ. EHSV urobí všetko, čo je potrebné, aby v členských štátoch a na úrovni EÚ podporila diskusie s cieľom zapojiť občanov „pre lepšiu budúcnosť v Európe“. Spravodlivú globalizáciu, ktorá poskytne dobrý život, dostatok pracovných príležitostí a spravodlivé pracovné podmienky pre všetkých, možno dosiahnuť iba vtedy, ak si EÚ zachová jednotu a bude schopná konať. V záujme zachovania svojho modelu spoločnosti musí byť Európa schopná prispôsobiť sa meniacej sa realite s cieľom maximalizovať príležitosti pre všetkých. To je naša alternatíva k protekcionizmu, nacionalizmu a populizmu.

21.4.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 125/27

Spravodajca:

Juan MENDOZA CASTRO

1.1

EHSV víta balík opatrení na prispôsobenie autorského práva požiadavkám digitálneho hospodárstva.

1.2

Európskej únii chýba ucelený systém autorského práva. Na jeho vytvorenie je potrebné predovšetkým odstrániť roztrieštenosť a zároveň zlepšiť ochranu tvorcov, a to aj pred technologickými gigantmi, ktorí ovládajú trhy.

1.3

Oblasť autorského práva je veľmi zložitá, a to vzhľadom na množstvo zainteresovaných strán s odlišnými záujmami, ktoré sa však navzájom potrebujú. Reguláciou sa musí dosiahnuť vyváženosť medzi právami všetkých týchto subjektov, pričom sa musí predchádzať zbytočnej byrokracii a nezmyselným požiadavkám.

1.4

V porovnaní s „postupným“ prístupom Komisie EHSV navrhuje preskúmať a upevniť platné právne predpisy vrátane zmien v iných smerniciach, zvážiť, či je vhodné navrhnúť opatrenia týkajúce sa prípadov internetových vyhľadávačov a bezplatného prenosu obsahu prostredníctvom sietí Wi-Fi, a regulovať určité aspekty prostredníctvom nariadenia.

1.5

Výbor pripomína, že je dôležité a potrebné, aby EÚ urýchlene ratifikovala Marrákešskú zmluvu o autorskom práve v prípade nevidiacich osôb.

1.6

Online vysielanie vysielacích organizácií a digitálne retransmisie televíznych a rozhlasových programov: EHSV považuje návrh Komisie za primeraný a domnieva sa, že tento návrh podporí distribúciu európskej filmovej produkcie. Zásada „krajiny pôvodu“ nie je v rozpore s teritorialitou práva a zmluvnou slobodou.

1.7

Prispôsobenie výnimiek digitálnemu a cezhraničnému prostrediu: hoci sú v návrhoch Komisie problémy správne identifikované, EHSV k nim odporúča viacero zmien, ktoré sú zamerané na lepšie prispôsobenie autorského práva súčasným požiadavkám. Ide o tieto zmeny:

1.8

Rozsudok, v ktorom Súdny dvor EÚ stanovuje, že za určitých podmienok sa môže požičiavanie digitálnych kníh podobať požičiavaniu tradičných kníh (5), uspokojil opakovanú požiadavku používateľov knižníc a vzdelávacích ustanovizní.

1.9

Výbor víta návrh týkajúci sa digitalizácie, distribúcie a cezhraničného používania obchodne nedostupných diel (hlava III, kapitola 1).

1.10

Je vhodné, aby sa prostredníctvom európskych predpisov harmonizovala výnimka týkajúca sa slobody panorámy.

1.11

EHSV podporuje výhradné právo vydavateľov povoliť alebo zakázať na obdobie dvadsiatich rokov digitálne používanie ich tlačených publikácií.

1.12

Výbor súhlasí s tým, aby boli poskytovatelia služieb informačnej spoločnosti, ktorí uchovávajú a poskytujú verejnosti prístup k veľkým množstvám diel a iných materiálov chránených autorským právom, ktoré nahrali ich používatelia, povinní prijímať vhodné a primerané opatrenia na zabezpečenie fungovania dohôd s držiteľmi práv či zabrániť prístupu k takýmto dielam a iným predmetov ochrany (tzv. hodnotový rozdiel ).

1.13

EHSV sa domnieva, že návrh Komisie predstavuje pokrok v oblasti ochrany autorského práva, ktorí musia mať právo na spravodlivé odmeňovanie ich tvorivého úsilia a svoj podiel na komerčnom úspechu diel, a znamená tiež zachovanie vysokej úrovne ochrany a financovania diel.

1.14

Treba poznamenať, že je nevyhnutné, aby inštitúcie občianskej spoločnosti prispeli k zvýšeniu povedomia používateľov o dodržiavaní zákonov týkajúcich sa autorského práva. EHSV podporuje úsilie Komisie v boji proti pirátstvu a akejkoľvek forme protiprávneho používania obsahu chráneného zákonmi.

2.1

Vývoj digitálnych technológií zmenil spôsob, akým sa diela a iné predmety ochrany vyrábajú, produkujú, distribuujú a využívajú. Objavili sa nové použitia, ako aj nové subjekty a nové podnikateľské modely. V digitálnom prostredí sa takisto zintenzívnilo cezhraničné používanie a objavili sa nové príležitosti pre spotrebiteľov na prístup k obsahu chránenému autorským právom.

2.2

Hoci ciele a zásady stanovené právnymi predpismi EÚ v oblasti autorského práva zostávajú platné, je nevyhnutné prispôsobiť ich týmto novým skutočnostiam. Zásah na úrovni EÚ je potrebný aj preto, aby sa zamedzilo rozdrobenosti vnútorného trhu.

2.3

V tejto súvislosti sa v stratégii pre jednotný digitálny trh (6) prijatej v máji 2015 stanovila potreba „zmierniť rozdiely medzi vnútroštátnymi režimami autorského práva a umožniť širší online prístup k dielam pre používateľov v celej EÚ“. Zároveň sa zdôraznil význam zlepšenia cezhraničného prístupu k službám obsahu chráneného právami duševného vlastníctva, pričom sa objasnila úloha online služieb pri distribúcii diel a iných predmetov ochrany.

2.4

Komisia zverejnila v decembri 2015 oznámenie (7), v ktorom načrtla konkrétne opatrenia a dlhodobú víziu a poukázala na nevyhnutnosť dosiahnuť na jednotnom trhu v tejto oblasti pokrok, zmodernizovať predpisy v súlade s digitálnou realitou, zaručiť ďalšiu konkurencieschopnosť európskych odvetví tvorivej činnosti a zachovať náležitú rovnováhu medzi autorským právom a inými cieľmi verejnej politiky.

2.5

Na základe nedávneho návrhu o cezhraničnej prenosnosti (8) Komisia teraz navrhuje súbor legislatívnych opatrení s tromi cieľmi:

2.6

V prvom rade existuje návrh nariadenia (9), ktorého cieľom je vytvoriť priaznivé podmienky pre nové formy online a digitálneho vysielania televíznych a rozhlasových programov, ktoré by boli podobné formám platným pre tradičné satelitné alebo káblové prenosy. Nové pravidlá inšpirované tými, ktoré sa zaviedli smernicou o satelitnom vysielaní a káblovej retransmisii (10), uľahčia a urýchlia vysporiadanie práv, ktoré sú nevyhnutné pre určité online služby poskytované vysielacími organizáciami, ako aj pre určité služby retransmisie. Tieto pravidlá majú uľahčiť vývoj trhu a rozsiahlejšie šírenie európskej televíznej a rozhlasovej produkcie. To zasa prispeje k väčším možnostiam výberu pre spotrebiteľov a väčšej kultúrnej rozmanitosti.

2.7

Súbežne s tým sa v návrhu smernice o autorskom práve na digitálnom jednotnom trhu (11) stanovuje nový mechanizmus vyjednávania, ktorý uľahčí uzatváranie licenčných dohôd na šírenie audiovizuálnych diel na platformách videa na požiadanie. Ide o súčasť širšieho politického úsilia čeliť viacerým faktorom, ktoré stoja za slabou dostupnosťou európskych audiovizuálnych diel, najmä filmov, v EÚ.

2.7.1

Problémy týkajúce sa udeľovania licencií a súbežné právne a zmluvné ťažkosti súvisiace s využívaním európskych audiovizuálnych diel v službách videa na požiadanie budú takisto predmetom štruktúrovaného dialógu so zainteresovanými stranami. Jeho cieľom bude zefektívniť postupy spojené s udeľovaním licencií a uľahčiť uzatváranie odvetvových dohôd, ktoré umožnia častejšie využívanie európskych diel a ich väčšiu dostupnosť. O výsledkoch dialógu bude Komisia informovať koncom roka 2018.

2.7.2

Predložený návrh smernice ponúka takisto riešenia, ako uľahčiť inštitúciám kultúrneho dedičstva udeľovanie licencií na práva, ktoré sú nevyhnutné na digitalizáciu a šírenie obchodne nedostupných diel s veľkou kultúrnou hodnotou. Prístup k dielam v nekomerčnom prostredí, ako sú napríklad vzdelávacie inštitúcie, verejné knižnice alebo nedivadelné priestory, je takisto veľmi dôležitý v záujme podpory kultúrnej rozmanitosti, vzdelávacích cieľov a účasti na spoločenskom živote. Okrem toho Komisia spolu so združením Riaditeľov európskych filmových agentúr (EFAD) a audiovizuálnym odvetvím zvažuje možnosť vytvorenia a financovania katalógu európskych filmov na vzdelávacie ciele v roku 2017.

2.8

Súbežne boli prijaté dva legislatívne návrhy (12) na uplatňovanie právnych predpisov EÚ súvisiacich s Marrákešskou zmluvou, ktorá od zmluvných strán vyžaduje, aby stanovili výnimky na pomoc osobám s poruchou čítania tlačeného textu s cieľom umožniť im prístup ku knihám a ďalšiemu tlačenému materiálu vo formátoch, ktoré im budú zrozumiteľné. V návrhu smernice sa stanovuje povinná výnimka a zaručuje sa jej uplatňovanie, aby sa tieto kópie v prístupných formátoch vytvárali a vymieňali na jednotnom trhu. Návrh nariadenia umožní cezhraničnú výmenu týchto kópií medzi EÚ a tretími krajinami, ktoré sú zmluvnými stranami uvedenej zmluvy.

3.1

EHSV víta balík opatrení na prispôsobenie autorského práva požiadavkám digitálneho hospodárstva.

3.2

Európske umenie má vo svete vedúce postavenie, avšak kinematografická produkcia, vydavateľský sektor a hudobná a umelecká tvorba musia čeliť roztrieštenosti trhu, kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, ktoré sú inak veľkým bohatstvom, prechodu na digitálne technológie a finančným ťažkostiam.

3.3

Zjednodušenie systému povolení musí prispieť k menšiemu rozdrobeniu, uľahčiť cezhraničný prístup k online obsahu a vytvoriť väčšiu rovnováhu v oblasti ochrany autorov, najmä voči gigantickým podnikom, ktoré ovládajú digitálne trhy.

3.4

Oblasť autorského práva je veľmi zložitá, a to vzhľadom na množstvo zainteresovaných strán s odlišnými záujmami, ktoré sa však navzájom potrebujú. Reguláciou sa musí dosiahnuť vyváženosť medzi právami všetkých týchto subjektov.

3.5

Komisia zaujala „postupný“ prístup (13) a nenavrhuje celkové preskúmanie, ale len dôležité doplnenia k platným predpisom. EHSV navrhuje, aby sa zvážili tieto otázky:

4.1.1

Odvetvie výroby a vysielania televíznych a rozhlasových programov tvorí v EÚ takmer 12 000 podnikov, zamestnáva 255 000 osôb a jeho obrat je 66,5 miliardy EUR (19). Reforma je opodstatnená, pretože súčasné mechanizmy umožňujúce vysporiadanie autorských práv a s nimi súvisiacich práv sa nevzťahujú na online vysielanie, ani na určité digitálne retransmisie.

4.1.2

EHSV podporuje začlenenie zásady krajiny pôvodu, ktorá sa už uplatňuje pri satelitnom vysielaní (20) a nie je v rozpore s teritorialitou práva a zmluvnou slobodou.

4.1.3

EHSV sa domnieva, že technologicky neutrálnou zmenou právnych predpisov o digitálnej retransmisii sa musí novým poskytovateľom zjednodušiť postup získania práv, a tým aj zlepšiť prístup k obsahu, ktorý je pre spotrebiteľov dôležitý.

4.1.4

V rámci reformy sa správne stanovuje, že v prípade ťažkostí spojených s udeľovaním licencií členské štáty zabezpečia, aby dohody o prístupe k audiovizuálnym dielam na platformách videa na požiadanie a o ich dostupnosti zaisťoval nestranný orgán.

5.1

Európske knižnice, múzeá a archívy predstavujú kultúrny priestor pre európskych občanov a majú zásadný význam z hľadiska vzdelávania, výskumu a prenosu poznatkov. Zároveň prinášajú významný hospodársky príspevok v oblasti autorského práva (22).

5.2

Vzhľadom na chýbajúcu harmonizáciu, zložité právne predpisy, geografické prekážky a jazykové rozdiely sú európski výskumní pracovníci znevýhodnení v porovnaní s ich kolegami z najvyspelejších krajín, ako sú napríklad USA. Z tohto dôvodu sa musí reforma zameriavať na dosiahnutie troch cieľov: rozšíriť pôsobnosť a prispôsobiť sa novým technologickým skutočnostiam, stanoviť harmonizovanú a povinnú formu a zabezpečiť právnu istotu, pokiaľ ide o reguláciu výnimiek a obmedzení (23).

5.3

V Haagskej deklarácii (2014) sa poukazuje na veľký potenciál hĺbkovej analýzy údajov z hľadiska inovácie a výskumu. Pre výskumných pracovníkov, MSP a veľké technologické spoločnosti je hĺbková analýza údajov základným nástrojom, ktorý sa v EÚ nevyužíva v dostatočnej miere, a to pre právne, technologické a zmluvné obmedzenia.

5.4

Komisia navrhuje stanoviť povinné výnimky pre rôzne možné prípady:

5.5

Hoci sa EHSV domnieva, že v návrhoch Komisie sa správne identifikujú problémy, navrhuje zmeny zamerané na lepšie prispôsobenie právnych predpisov súčasným potrebám (pozri závery). Okrem iných aspektov je dôležité, aby výnimky z autorského práva neboli anulované zmluvnými dohodami alebo technologickými nástrojmi. Takisto je vhodné preskúmať výnimku z autorského práva pre vedecký výskum na nekomerčný účel (čl. 5 ods. 3 písm. a)), pretože jej uplatňovanie sa považuje za veľmi zložité (24).

5.6

EHSV takisto požaduje, aby sa harmonizovala výnimka týkajúca sa slobody panorámy, ktorá umožňuje ľuďom vyhotovovať a nahrávať na internet fotografie diel, ako napríklad budovy alebo sochy umiestnené na verejných priestranstvách. Komisia sa napriek tomu, že uznáva opodstatnenosť tejto výnimky, rozhodla ponechať možnosť jej implementácie na členské štáty, a to na nepovinnej báze.

5.7.1

Výbor pripomína, že je dôležité a nevyhnutné, aby EÚ urýchlene ratifikovala Marrákešskú zmluvu o uľahčení prístupu k uverejneným dielam pre osoby nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania, ktorá nadobudla platnosť 30. septembra 2016. Táto zmluva prinesie mnohým nevidiacim či zrakovo postihnutým európskym občanom prístup k väčšiemu počtu dostupných diel, čím sa im otvoria dvere ku kultúre, vzdelávaniu, zamestnaniu, a tým aj k skutočnému sociálnemu začleneniu.

5.7.2

Návrh nariadenia (25) a smernice (26) umožňujú Únii splniť medzinárodný záväzok vyplývajúci z Marrákešskej zmluvy. Navyše je v súlade s povinnosťami Únie vyplývajúcimi z Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím.

5.8

Udeľovanie licencií a širší prístup k obsahu. Bude povolená digitalizácia a šírenie komerčne nedostupných diel, ktoré boli prvýkrát uverejnené v EÚ (článok 7), a licencia udelená v jednom členskom štáte bude uplatniteľná v celej EÚ (článok 8).

5.9.1

Podľa článku 11 ods. 1 a ods. 4 návrhu smernice (27) členské štáty zabezpečia týmto vydavateľom výhradné právo – na obdobie dvadsiatich rokov – povoliť alebo zakázať digitálne používanie ich tlačových publikácií.

5.9.2

EHSV podporuje toto opatrenie určené na zabezpečenie spravodlivého a rovnomerného rozdelenia hodnoty medzi vydavateľov tlačových publikácií, ktorí ich vytvárajú, a online platformy, ktoré ich využívajú.

5.9.3

EHSV podotýka, že mnohí vydavatelia tlače – potrebnej v záujme demokracie – čelia finančnej kríze, v dôsledku ktorej mnohé publikácie prestávajú vychádzať a dochádza k masovým stratám pracovných miest, zatiaľ čo tí, ktorí ich informácie využívajú, dosahujú čoraz vyššie príjmy (28).

5.10.1

Poskytovatelia služieb informačnej spoločnosti, ktorí uchovávajú a verejne sprístupňujú veľké množstvo diel alebo iných predmetov ochrany, ktoré nahrali ich používatelia a sú chránené autorským právom, prijmú v spolupráci s držiteľmi práv opatrenia na zabezpečenie fungovania dohôd uzatvorených s držiteľmi práv o používaní ich diel alebo iných predmetov ochrany určených držiteľmi práv v spolupráci s poskytovateľmi služieb. Na jednej strane sa budú využívať opatrenia, ako sú účinné technológie rozpoznávania obsahu, na strane druhej títo poskytovatelia budú poskytovať držiteľom práv dostatočné informácie a zavedú mechanizmy podávania sťažností a mechanizmy nápravy. Členské štáty umožnia spoluprácu medzi jednotlivými stranami (29).

5.10.2

Opatrenie, ktoré EHSV považuje za primerané, by malo odstrániť hodnotový rozdiel ( value gap ), ktorý v súčasnosti existuje medzi držiteľmi práv a poskytovateľmi služieb informačnej spoločnosti, pretože držiteľom práv umožní prijímať lepšie rozhodnutia o používaní ich diel. Existujú príklady služieb založených na propagácii, ktoré neprinášajú tvorcom dostatočnú kompenzáciu ich autorských práv, pričom online služby platené formou predplatného tieto kompenzácie dosahujú (30).

6.1

EHSV súhlasí s tvrdením Komisie, že porušovanie autorských práv na komerčnej úrovni, pre ktoré je typické priživovanie sa na práci a investíciách iných, predstavuje v súčasnosti vážnu hrozbu pre európskych tvorcov. Bez účinného a vyváženého systému presadzovania nebudú autorské práva a iné práva duševného vlastníctva dostatočne chránené a oslabia sa investície do tvorivej činnosti, ako aj inovácie (31).

6.2

Autori musia mať právo na spravodlivé odmeňovanie ich tvorivého úsilia a na svoj podiel na komerčnom úspechu diel a profitovať zo zachovania vysokej úrovne ochrany a financovania diel (32).

6.3

V návrhu, ktorý EHSV považuje za primeraný, sú stanovené opatrenia, ktoré by mali posilniť zmluvné nároky autorov. Členské štáty síce musia zaručiť povinnosť transparentnosti, ako aj mechanizmy úpravy zmlúv a mimosúdneho riešenia sporov, reformou sa zlepšuje vyjednávacia pozícia autorov a umelcov (33).

6.4

Treba podotknúť, že je nevyhnutné, aby verejné a súkromné organizácie občianskej spoločnosti prispievali v príslušných oblastiach k zvýšeniu informovanosti používateľov o tom, že autori musia byť v rámci stanovených zákonov za svoje diela odmeňovaní.

21.4.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 125/34

Spravodajca:

Stefan BACK

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor znovu potvrdzuje svoju podporu pre Akčný plán pre inovatívny a konkurencieschopný bezpečnostný priemysel na rok 2012 (ďalej len „akčný plán“) (1).

1.2

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) takisto upozorňuje na Európsky program v oblasti bezpečnosti (2) a znovu potvrdzuje svoju podporu pre akčný plán na boj proti nelegálnemu pašovaniu a používaniu strelných zbraní a výbušnín, ako aj pre návrh smernice o boji proti terorizmu (3)  (4).

1.3

S výhradami uvedenými nižšie EHSV teraz takisto víta cieľ návrhu nariadenia Komisie, ktorým sa zriaďuje certifikačný systém Únie pre detekčné zariadenia na zaistenie bezpečnostnej ochrany letectva (5) (ďalej len „návrh“) ako prvý krok v rámci vykonávania akčného plánu. EHSV oceňuje zámer návrhu zaviesť systém typového schvaľovania detekčných zariadení s osvedčovaním na jednotnom kontaktnom mieste s cieľom zjednodušiť zavádzanie výrobkov na trh, znižovať náklady, zvyšovať objem trhu a zlepšiť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu v oblasti bezpečnostných výrobkov.

1.4

EHSV však vyjadruje poľutovanie nad tým, že v návrhu sa nezavádza jednotný schvaľovací orgán EÚ s integrovanými technickými službami, keďže by to prispelo k optimálnej účinnosti a zníženiu nákladov. EHSV má vážne pochybnosti o účinnosti zdrojov navrhovanej možnosti rozdeliť technické služby a schvaľovacie orgány.

1.5

EHSV ďalej vyjadruje poľutovanie nad tým, že v návrhu sa nezohľadňuje možnosť stanoviť prísnejšie požiadavky na vnútroštátnej úrovni než na základnej úrovni, ktorá je uvedená v článku 6 nariadenia (ES) č. 300/2008 o spoločných pravidlách v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva (6), ktorú EHSV výslovne uvítal vo svojom stanovisku (7) k návrhu tohto nariadenia.

1.6

EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že podľa všetkého sa hľadiská vnútorného trhu uprednostnili pred bezpečnostnými otázkami až do tej miery, že dokonca nie je možné predkladať dodatočné požiadavky národnej bezpečnosti na ochranu dôležitých národných záujmov v súlade s článkom 114 ods. 10 ZFEÚ.

1.7

EHSV v tejto súvislosti takisto vyjadruje ľútosť, že ZFEÚ neumožňuje osobitné vnútroštátne opatrenia na ochranu základných národných záujmov pred teroristickými činmi v súlade s tým, čo bolo vymedzené v súvislosti s vojenským materiálom podľa článku 346 ZFEÚ alebo verejným obstarávaním na základe článku 15 smernice 2014/24 o verejnom obstarávaní (8).

1.8

EHSV spochybňuje primeranosť ustanovenia článku 24 ods. 3 návrhu, v ktorom sa uvádza, že Komisia predsedá výboru pre koordináciu technických služieb vzhľadom na veľmi technický a komplexný charakter otázok, ktoré budú musieť riešiť jej útvary.

1.9

EHSV v tejto súvislosti takisto vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa zdá, že sa neuvažovalo o možnosti zahrnúť do návrhu systém na výmenu a koordináciu informácií medzi jednotlivými vnútroštátnymi schvaľovacími orgánmi.

1.10

EHSV má pochybnosti o tom, či rozsah, do akého sa v návrhu povoľuje používanie delegovaných aktov s cieľom upraviť technické ustanovenia, nepresahuje rámec toho, čo je povolené podľa článku 290 ods. 1 ZFEÚ. Týka sa to najmä článku 27 písm. a) návrhu, v ktorom sa nestanovujú nijaké obmedzenia rozsahu ani charakteru nových požiadaviek na funkčnosť, ktoré sa môžu uviesť v prílohe I k návrhu prostredníctvom delegovaných aktov.

1.11

EHSV v každom prípade zdôrazňuje, že ak má Komisia prijať právne predpisy v tejto oblasti, musí mať technickú spôsobilosť potrebnú na zaručenie kvality legislatívnych aktov.

1.12

EHSV v zásade víta návrh, aby sa EÚ snažila stať riadnym členom Európskej konferencie civilného letectva (ECAC). Vzhľadom na to, že súčasné stanovy ECAC umožňujú členstvo len štátom, že jej členmi sú aj štáty mimo EÚ a že výsledok rokovaní o tomto členstve nemožno považovať za istý, reálnejšie by bolo uviesť, že EÚ by mala prijať primerané opatrenia v záujme získania členstva v ECAC.

1.13

EHSV vzal na vedomie ustanovenie v návrhu, ktoré sa týka maximálneho priemerného času šesť mesiacov medzi podaním žiadosti o vykonanie skúšky technickými službami a predložením výsledkov skúšky príslušnému schvaľovaciemu orgánu. EHSV sa domnieva, že lepšia možnosť by bola, keby technické služby vykonali prvotné posúdenie žiadosti na vymedzenie množstva času potrebného na vykonanie skúšok a žiadateľa o tom v stanovenej lehote informovali. Ak sa neskôr nedodrží termín vykonania skúšky, je potrebné informovať žiadateľa a vysvetliť dôvody oneskorenia.

1.14

EHSV konštatuje, že systém ECAC na posudzovanie výrobkov teraz funguje správne a preto sa môže diskutovať o pridanej hodnote systému typového schvaľovania EÚ na prevádzkové účely. Toto konštatovanie sa netýka cieľov vnútorného trhu stanovených v návrhu.

1.15

Z uvedených dôvodov má EHSV pochybnosti o pridanej hodnote návrhu v súčasnej podobe, a preto vyzýva Komisiu, aby prehodnotila jeho obsah s cieľom zohľadniť pripomienky uvedené v tomto stanovisku.

2.1

Návrh je krokom smerom k vykonávaniu akčného plánu (9). Na dosiahnutie cieľov akčného plánu je potrebné:

2.2

Jedným z dôležitých cieľov akčného plánu je ukončiť roztrieštenosť bezpečnostného trhu zavedením certifikačných systémov pre bezpečnostné technológie v rámci celej EÚ, začínajúc detekčnými zariadeniami na zaistenie bezpečnostnej ochrany letectva, ktorá sa má dosiahnuť vytvorením systému jednotného kontaktného miesta na získanie certifikácieumožňujúcej certifikovaným výrobkom prístup na trh v celej EÚ. To by viedlo k zjednodušeniu, zníženiu nákladov na certifikáciu, zvýšeniu objemov na domácom trhu, a teda k zlepšeniu konkurencieschopnosti v porovnaní s americkými a čínskymi výrobkami, ktoré majú výhodu väčších objemov na veľkých domácich trhoch.

2.3

V programe v oblasti bezpečnosti (10) sa schvaľuje akčný plán pri riešení podporných činností, ako sú vzdelávanie, financovanie, výskum a inovácie.

2.4

Program v oblasti bezpečnosti obsahuje širokú škálu opatrení v oblasti boja proti financovaniu terorizmu, nezákonnému obchodu a používaniu strelných zbraní a výbušnín a ďalších opatrení na ochranu občanov a dôležitej infraštruktúry vrátane akčného plánu proti nelegálnemu pašovaniu a používaniu strelných zbraní a výbušnín a návrhu smernice o boji proti terorizmu (11).

2.5

V návrhu sa zavádza certifikačný systém založený na spoločných výkonnostných požiadavkách, spoločných skúšobných metódach a akreditácii skúšobných laboratórií (technických služieb).

2.6

Výkonnostné požiadavky zodpovedajú požiadavkám ustanoveným v rámci nariadenia (ES) č. 300/2008 o spoločných pravidlách v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva (12) a jeho vykonávacích aktoch (článok 4 a príloha I k návrhu).

2.7

Tieto metódy hodnotenia boli vypracované v rámci spoločného procesu hodnotenia, ktorý schválila Európska konferencia civilného letectva.

2.8

Každý členský štát musí určiť schvaľovací orgán, ktorý je zodpovedný za všetky aspekty schvaľovania zariadení (článok 6 návrhu). Žiadny členský štát nesmie pre zariadenia s platným osvedčením o zhode (článok 4 návrhu) stanovovať ďalšie požiadavky.

2.9

V návrhu sú stanovené postupy na zaobchádzanie so zariadeniami, ktoré predstavujú riziko na vnútroštátnej úrovni alebo nie sú v zhode so schváleným typom (články 17 – 19 návrhu).

3.1

EHSV už uvítal akčný plán (13), Európsky program v oblasti bezpečnosti, akčný plán na boj proti nelegálnemu pašovaniu a používaniu strelných zbraní a výbušnín a návrh smernice o boji proti terorizmu (14).

3.2

EHSV teraz takisto víta zámer návrhu vykonávať akčný plán prostredníctvom posilnenia odvetvia bezpečnosti v EÚ vytvorením väčšieho domáceho trhu a zlepšením konkurencieschopnosti tohto odvetvia.

3.3

EHSV víta cieľ návrhu zvýšiť konkurencieschopnosť odvetvia bezpečnosti v EÚ a zjednodušiť administratívne postupy zavedením jednotného miesta certifikácie s cieľom znížiť náklady a vytvoriť väčší domáci trh. EHSV berie na vedomie silný dôraz na vnútorný trh, konkurencieschopnosť a skutočnosť, že otázky bezpečnosti sa riešia predovšetkým z hľadiska toho, že zvýšenie konkurencieschopnosti odvetvia môže zlepšiť jeho možnosti v oblasti inovácií a vývoja nových výrobkov.

3.4

EHSV schvaľuje prístup prijatý v návrhu s cieľom prijímať právne predpisy o výkonnostných požiadavkách a využiť spoločné skúšobné metodiky vypracované Európskou konferenciou civilného letectva a súhlasí s tým, že tento postup si vyžaduje utajenie mnohých informácií o právnom stave. EHSV sa však domnieva, že návrh by bolo možné zlepšiť v mnohých dôležitých ohľadoch.

3.5

EHSV preto vyjadruje poľutovanie nad tým, že súčasťou návrhu nie je možnosť členského štátu uplatňovať prísnejšie opatrenia než spoločné základné normy uvedené v návrhu, ktorá je uvedená v článku 6 nariadenia (ES) č. 300/2008. Na riešenie problému tohto druhu nie sú vhodné postupy na zaobchádzanie so zariadeniami, ktoré predstavujú riziko na vnútroštátnej úrovni, ani ochranný postup Únie.

3.6

EHSV pripomína, že vo svojom stanovisku k návrhu tohto nariadenia (15) schválil možnosť, aby členské štáty mohli prijímať prísnejšie opatrenia podľa článku 6 nariadenia (ES) č. 300/2008.

3.7

EHSV si uvedomuje ťažkosti pri povoľovaní ďalších vnútroštátnych požiadaviek na výrobky, na ktoré sa vzťahujú harmonizované kritériá, no upozorňuje na možnosť vyplývajúcu z článku 114 ods. 10 ZFEÚ povoľovať vnútroštátne požiadavky založené na potrebe chrániť napríklad národné bezpečnostné záujmy, aj keď len na obmedzený čas.

3.8

EHSV berie na vedomie skutočnosť, že parlamenty najmenej dvoch členských štátov v návrhoch na odôvodnené stanoviská k otázke subsidiarity, z ktorých jeden bol predložený, poukázali na potrebu mať možnosť upraviť bezpečnostné požiadavky podľa rôznej úrovne vystavenia riziku v jednotlivých členských štátoch (16). To znamená, že sa budú musieť zvýšiť bezpečnostné požiadavky, v porovnaní so štandardnými požiadavkami EÚ, zavedením ďalších charakteristík a zlepšením výkonu zariadení vrátane detekčných zariadení na letiskách.

3.9

EHSV sa domnieva, že pri uplatňovaní politiky, ktorá sa snaží zlepšiť ochranu pred teroristickými činmi, sa tento cieľ musí považovať za základný prvok akéhokoľvek navrhovaného opatrenia. Program priemyselnej politiky týkajúci sa na tohto cieľa je potrebné chápať ako podriadený cieľu bojovať proti terorizmu.

3.10

Musí preto existovať jasný priestor pre samostatné opatrenia členských štátov v záujme riešenia teroristických hrozieb vrátane toho, že sa zavedú ďalšie požiadavky na detekčné zariadenia na letiskách nad rámec štandardných požiadaviek na certifikáciu. Články 17 a 18 návrhu sa netýkajú tohto problému a nedávajú členským štátom dostatočnú voľnosť pri rozhodovaní o spôsobe ochrany pred teroristickými hrozbami. EHSV si uvedomuje, že ZFEÚ v súčasnej podobe neobsahuje špecifické pravidlá umožňujúce bezpečnostným zariadeniam udeliť výnimku z pravidiel vnútorného trhu z dôvodu ochrany dôležitých národných záujmov, keďže v článku 346 ZFEÚ sa stanovuje takáto možnosť len pre vojenské vybavenie a ustanovenia smernice 2014/24/EÚ (článok 15) sa vzťahujú len na verejné obstarávanie (17).

3.11

EHSV berie na vedomie skutočnosť, že návrh umožňuje Komisii prijímať delegované akty s cieľom zmeniť prílohu I tak, aby zohľadňovala zavedenie nových výkonnostných požiadaviek pre detekčné zariadenia na zaistenie bezpečnostnej ochrany letectva (článok 27 písm. a)), a zmeniť prílohy k tomuto nariadeniu s cieľom prispôsobiť ich vývoju vedeckých a technických poznatkov (článok 27 písm. b)). V článku 290 ods. 1 ZFEÚ sa obmedzuje delegovanie príslušného právneho aktu na nepodstatné prvky vrátane aktualizácií z dôvodu technického vývoja. Zdá sa, že delegovanie v článku 27 písm. a) návrhu presahuje toto obmedzenie. EHSV preto vyjadruje pochybnosti o zlučiteľnosti delegovania navrhnutého v článku 27 písm. a) návrhu so ZFEÚ.

3.12

V každom prípade, ak má Komisia prijať právne predpisy v tejto oblasti, musí mať technickú spôsobilosť potrebnú na zabezpečenie kvality legislatívnych aktov.

3.13

V návrhu sa stanovuje schvaľovací orgán v každom členskom štáte. EHSV vyjadruje pochybnosti o schopnosti všetkých členských štátov vytvoriť tento orgán v čase nadobudnutia platnosti návrhu, ako aj o efektívnom využití tejto požiadavky a jej pridanej hodnoty, keďže v súčasnosti je iba päť členských štátov schopných skúšať zariadenia a vydávať typové schválenia. EHSV sa domnieva, že jednotný schvaľovací orgán EÚ by bol efektívnejším riešením v súlade s prístupom jednotného kontaktného miesta.

3.14

EHSV v tejto súvislosti takisto vyjadruje pochybnosti o prospešnosti rozdelenia skúšobnej a certifikačnej funkcie medzi technické služby a schvaľovacie orgány, čo znamená, že skutočnú výkonnostnú skúšku výrobku by mali vykonávať technické služby, ktoré získali osvedčenie o úrovni odbornej spôsobilosti, zatiaľ čo o vydaní osvedčenia (typového schválenia) musí rozhodnúť schvaľovací orgán, ktorý nemusí spĺňať nijaké osobitné kritériá technickej spôsobilosti, ale sa bude výhradne opierať o posúdenia vykonané technickou službou. Ak by dôvodom na tento dvojstupňový systém bolo to, že všetky členské štáty nemajú k dispozícii dostatočnú technickú spôsobilosť, EHSV navrhuje začleniť tieto dve funkcie do menšieho počtu schvaľovacích orgánov alebo v ideálnom prípade, ako už bolo navrhnuté, zriadiť jeden spoločný schvaľovací orgán pre celú EÚ.

3.15

EHSV takisto berie na vedomie skutočnosť, že spoločná skúšobná metodika certifikácie vypracovaná v rámci Európskej konferencie civilného letectva teraz funguje primerane. To spochybňuje pridanú hodnotu systému, ktorý má byť vytvorený na základe návrhu, pretože rámec ECAC zabezpečuje voľný pohyb príslušných výrobkov v členských štátoch ECAC. Toto konštatovanie sa netýka cieľov vnútorného trhu stanovených v návrhu.

3.16

EHSV berie na vedomie, že v článku 10 návrhu sa stanovuje, že EÚ sa stáva plnohodnotným členom orgánu zodpovedného za vypracovanie spoločných skúšobných metodík, t. j. Európskej konferencie civilného letectva. EHSV zdôrazňuje, že členstvo EÚ v ECAC by si vyžadovalo predchádzajúcu zmenu ústavy ECAC, lebo v súčasnosti umožňuje riadne členstvo len štátom. Keďže členstvo bude výsledkom rokovaní, EHSV navrhuje zmeniť toto ustanovenie tak, aby v ňom bolo stanovené, že EÚ bola poverená začať rokovania s cieľom získať plné členstvo v ECAC.

4.1

V návrhu sa stanovuje, že Komisia zriadi odvetvovú skupinu technických služieb, ktorá zabezpečí spoluprácu a koordináciu medzi technickými službami, a bude jej predsedať. Vzhľadom na to, že táto skupina sa pravdepodobne bude zaoberať veľmi zložitými odbornými otázkami, EHSV vyjadruje pochybnosti o primeranosti tohto riešenia.

4.2

EHSV je prekvapený, že nevznikla potreba navrhnúť výmenu informácií a koordináciu medzi jednotlivými vnútroštátnymi schvaľovacími orgánmi a medzi schvaľovacími orgánmi a Komisiou, hoci bol tento systém považovaný za užitočný pre technické služby, ako aj v súvislosti s výkonom rozhodovacích právomoci vnútroštátnych orgánov, ktoré sú dôležité pre uplatňovanie právnych predpisov EÚ, napríklad v oblasti hospodárskej súťaže.

4.3

Aj keď sa v návrhu stanovuje jeden schvaľovací orgán pre každý členský štát, táto požiadavka sa nevzťahuje na technické služby, ktoré, ako bolo uvedené, budú v plánovanom certifikačnom systéme zohrávať kľúčovú úlohu. To znovu podporuje názor, že požiadavka jedného schvaľovacieho orgánu v každom členskom štáte má iba symbolický význam, pretože osvedčenia o typovom schválení a osvedčenia o zhode vydané na základe tohto osvedčenia sú platné v celej EÚ. Postup zaobchádzania so zariadeniami, ktoré predstavujú riziko na vnútroštátnej úrovni (článok 17 návrhu), by mohol mať na starosti vnútroštátny orgán príslušný v bezpečnostných záležitostiach.

4.4

V návrhu sa stanovuje, že technické služby zabezpečia, aby priemerný čas medzi žiadosťou o vykonanie skúšky zariadenia a predložením výsledkov skúšky schvaľovaciemu orgánu bol najviac šesť mesiacov s výnimkou mimoriadnych okolností alebo na základe konkrétnej požiadavky výrobcov. EHSV sa domnieva, že pevná lehota tohto druhu nie je ani žiaduca, ani reálna. Lepším variantom by mohla byť povinnosť technickej služby okamžite posúdiť čas potrebný na vybavenie žiadosti a informovať žiadateľa v stanovenej lehote, napríklad do pätnástich pracovných dní. Ak neskôr nie je možné dodržať stanovenú lehotu, technická služba poskytne odôvodnené vysvetlenie.

21.4.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 125/40

Spravodajca:

Christian MOOS

1.1

sa zasadzuje za skutočnú spoločnú azylovú politiku v súlade s európskymi hodnotami. Víta zriadenie rámca Únie pre presídľovanie;

1.2

vyzýva Úniu, aby prevzala väčšiu zodpovednosť voči osobám, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, vyvinula väčšie úsilie než doteraz, pokiaľ ide o prijímanie takýchto osôb, a prejavila v otázke utečencov väčšiu solidaritu s tretími krajinami, ale tiež s partnermi EÚ, ako je Grécko;

1.3

zdôrazňuje svoju požiadavku vybudovať v členských štátoch spoľahlivé systémy integrácie;

1.4

požaduje, aby sa spoločné kritériá pre presídľovanie riadili najmä potrebou ochrany príslušných osôb a nezáviseli iba od účinnej spolupráce tretej krajiny v azylových otázkach, Tieto kritériá nesmú byť diskriminačné;

1.5

zastáva názor, že vzhľadom na aktuálnu nestabilnú situáciu v príslušných tretích krajinách a regiónoch by sa uplatňovanie koncepcie „prvej krajiny azylu“ a „bezpečnej tretej krajiny“ mohlo spochybňovať. EHSV sa domnieva sa, že vyhlásenie EÚ – Turecko má v terajšej situácii mimoriadny význam. Je v záujme EÚ a Turecka, aby sa v rámci jeho vykonávania monitorovala situácia v oblasti ľudských práv;

1.6

požaduje oddeliť program pre presídľovanie od partnerských dohôd, ktorých cieľom je dosiahnuť, aby tretie krajiny zabraňovali pokusom o útek, pretože to predstavuje riziko, že sa nebude dodržiavať medzinárodné právo a budú sa porušovať základné práva. zdôrazňuje, že opatrenia v rámci partnerstiev s tretími krajinami alebo rozvojová pomoc vo všeobecnosti sa nesmú podmieňovať dohodami o repatriácii alebo inými dohodami o spolupráci s tretími krajinami;

1.7

žiada, aby Úrad vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (UNHCR) zohrával kľúčovú úlohu pri výbere štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti, ktoré majú byť presídlené, a spochybňuje osobitné právomoci pre tretie krajiny týkajúce sa výberu;

1.8

víta skutočnosť, že sa kladie dôraz na potrebu ochrany žien a dievčat, ako aj detí a mladistvých, zaujíma však kritický postoj ku kategórii „hospodársky zraniteľných osôb“. Keďže v návrhu Komisie sa zamieňajú rôzne legálne spôsoby vstupu, vzniká vo všeobecnosti riziko, že tým utrpí kvalita a kvantita presídľovania;

1.9

v súlade so Ženevským dohovorom z roku 1951 spochybňuje plošné vylučovanie osôb, ktoré sa počas piatich rokov pred presídlením nelegálne zdržiavali na území členských štátov, nelegálne naň vstúpili alebo sa o to pokúsili, ako aj osôb, ktoré členské štáty počas piatich rokov pred presídlením odmietli, hoci tieto osoby inak spĺňajú kritériá oprávnenosti;

1.10

zdôrazňuje, že premiestňovaním nesmie byť dotknuté právo na azyl. Vo všeobecnosti sa musí zaistiť, že sa budú dodržiavať základné práva v súlade so Ženevským dohovorom o právnom postavení utečencov, Chartou základných práv Európskej únie a Európskym dohovor o ľudských právach (EDĽP);

1.11

sa vyslovuje za ambiciózne ciele pri stanovovaní počtu osôb, ktoré majú byť ročne presídlené a odporúča, aby sa ich počet, ktorý má určiť Výbor na vysokej úrovni pre presídlenie, definoval ako minimum;

1.12

očakáva, že sa bude podieľať na činnosti Výboru na vysokej úrovni pre presídlenie, ktorý má byť zriadený;

1.13

odporúča, aby bol do činnosti Výboru na vysokej úrovni pre presídlenie zapojený aj UNHCR. V návrhu Komisie nie je vo všeobecnosti jasné, ako a prostredníctvom akých postupov bude UNHCR alebo členské štáty vyberať osoby, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, ani akú úlohu bude v týchto postupoch zohrávať Agentúra Európskej únie pre azyl;

1.14

sa zasadzuje za zváženie doplnkových alternatívnych programov prijímania a financovania podľa vzoru kanadského programu „Private Sponsorship Program“ (1). Pre rámec Únie pre presídľovanie môže byť vo všeobecnosti prínosom inštitucionalizácia trojstranného prístupu pri zapojení členských štátov, UNHCR, ako aj súkromných subjektov/subjektov občianskej spoločnosti. Nesmie to však narušiť kvalitu a kvantitu presídľovania; Vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že občianska spoločnosť bude riadne informovaná o plánoch na presídľovanie a bude dostávať podporu pri svojom zapájaní do tohto procesu;

1.15

odporúča, aby EÚ a jej členské štáty zohrávali aktívnejšiu úlohu v obzvlášť postihnutých krajinách pôvodu a tranzitu a aby pomáhali odbremeniť tieto krajiny prostredníctvom budovania miestnych kapacít pre prijímanie a ochranu.

2.1.1

EHSV víta presídľovanie osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, v Únii. EHSV zdôrazňuje, rovnako ako to už urobil vo svojom stanovisku na tému Európska migračná agenda (2), že súbežne s presídľovaním je potrebné vybudovať silné systémy integrácie v členských štátoch a umožniť prístup na trh práce, uznávanie kvalifikácií a odbornú a jazykovú prípravu.

2.1.2

EHSV podporuje opatrenia zamerané na včasnú, účinnú a úspešnú integráciu presídlených osôb v rámci Akčného plánu pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín  (3), ktorý bol predložený 7. júna 2016. Tieto opatrenia sú však v rozpore so postavením osoby s doplnkovou ochranou, pretože členské štáty musia toto postavenie danej osoby znova preskúmať, pričom prípadne nemusia tejto osobe priznať štatút utečenca. Osobe, ktorá potrebuje medzinárodnú ochranu, tak hrozí vyhostenie alebo repatriácia do tretej krajiny alebo krajiny pôvodu.

2.2.1

EHSV podporuje flexibilitu – stanovenú v článkoch 7 a 8 – pri určovaní spoločných kritérií pre výber regiónov alebo tretích krajín, z ktorých sa má presídlenie uskutočniť. Tie by však nemali byť príliš vylučujúce a nemali by závisieť od miery účinnej spolupráce tretej krajiny alebo regiónu v oblasti migrácie a azylu, ale by sa mali riadiť potrebou ochrany daných osôb. EHSV odmieta akúkoľvek diskrimináciu na základe trasy úteku alebo krajiny pôvodu, ako aj na základe rasy alebo náboženského vyznania (článok 3 Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov).

2.2.2

Pokiaľ ide o vytvorenie podmienok pre využívanie koncepcie „prvej krajiny azylu“ a „bezpečnej tretej krajiny“ pre repatriáciu žiadateľov o azyl, EHSV už vo svojom stanovisku o stanovení spoločného zoznamu EÚ týkajúceho sa bezpečných krajín pôvodu  (4), uviedol, že na konkrétny zoznam je ešte priskoro, že je potrebné sa konečne dohodnúť na zozname bezpečných krajín na základe spoločných kritérií ako v smernici 2013/32/EÚ a že na posúdenie danej krajiny sa musia použiť osobitné, praktické a presné ukazovatele, a to predovšetkým zo zdrojov, ako je UNHCR, EASO, Rada Európy, Európsky súd pre ľudské práva a iné organizácie na ochranu ľudských práv. EHSV upozorňuje, že tieto koncepcie sa v žiadnom prípade nesmú uplatňovať v prípade krajín, v ktorých dochádza k porušovaniu ľudských práv a zásad právneho štátu. Okrem toho tretiu krajinu možno považovať za „bezpečnú“ len vtedy, ak je zaistené, že dodržiava zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia a vo všeobecnosti v plnom rozsahu uznala a uplatňuje Ženevský dohovor o právnom postavení utečencov, Newyorský protokol týkajúci sa právneho postavenia utečencov z 31. januára 1967 a ďalšie príslušné zmluvy.

2.2.3

Podľa EHSV sa však Únia snaží prostredníctvom týchto partnerstiev presunúť problematiku utečencov a svoju zodpovednosť za osoby, ktoré hľadajú ochranu, na tretie krajiny a tie chce materiálnymi stimulmi presvedčiť, aby osoby hľadajúce ochranu zadržiavali na svojich hraniciach. V tejto súvislosti treba kriticky preskúmať aj nárast prípadov readmisie štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti, ktoré sa nelegálne zdržiavajú na území členských štátov. Snahy o zníženie počtu utečencov v sebe skrývajú riziko, že tretie krajiny nebudú dodržiavať zákaz vyhostenia alebo vrátenia v súlade s chartou, Ženevským dohovorom a EDĽP a budú na svojich hraniciach zadržiavať prichádzajúce osoby, ktoré hľadajú ochranu, budú ich odmietať alebo vyhosťovať. EHSV preto požaduje, aby sa dôsledne uplatňovali zásady medzinárodného práva a vytvorili účinné mechanizmy kontroly.

2.3.1

EHSV požaduje oddelenie programu pre presídľovanie od partnerských dohôd, a preto je potrebné v článku 4 písm. a) vypustiť časť „a každý ďalší pohyb týchto osôb na územie členských štátov“. EHSV sa domnieva, že kritériá v článku 4 písm. c) a písm. d) (s výnimkou bodu iii) spochybňujú právo na azyl a ochranu pred vyhostením alebo vrátením podľa článkov 18 a 19 charty, a preto ich treba vypustiť.

2.3.2

EHSV v zhode s UNHCR požaduje, aby sa v súvislosti s opatreniami pre readmisiu zaistilo, že tretia krajina alebo región v plnom rozsahu uznali a uplatňujú Ženevský dohovor, aby sa tak zaručil prístup k procesu, v rámci ktorého bude žiadosť o ochranu preskúmaná podľa tohto dohovoru.

2.3.3

EHSV vníma so znepokojením, ako by mechanizmus repatriácie v rámci vyhlásenia EÚ – Turecko mohol zmeniť hotspoty na zadržiavacie zariadenia. To by bolo v rozpore s právom na slobodu a ochranu pred svojvoľným uväznením (článok 5 EDĽP, článok6 charty). EHSV preto vyjadruje obavy v súvislosti so zaisťovaním a repatriáciou v rámci vyhlásenia EÚ – Turecko a domnieva sa, že súčasný mechanizmus repatriácie sa musí urýchlene preskúmať, aby sa zabezpečila náležitá ochrana v tomto dokumente, ako aj v nových partnerských dohodách.

2.3.4

EHSV v zásade súhlasí so zintenzívnením diplomatických vzťahov, ako aj s finančnými a technickými opatreniami v rámci partnerstiev s tretími krajinami, ako je budovanie miestnych kapacít na prijímanie a ochranu osôb odkázaných na medzinárodnú ochranu, ktoré majú prispieť k riešeniu problematiky utečencov v tretích krajinách a regiónoch. Tieto opatrenia však musia byť v súlade so Ženevským dohovorom, EDĽP a chartou. Opatrenia v rámci presídľovania alebo rozvojová pomoc vo všeobecnosti sa nesmú podmieňovať dohodami o repatriácii alebo inými dohodami o spolupráci s tretími krajinami. Takéto dohody sú v rozpore s humanitárnymi cieľmi týchto opatrení.

2.4.1

EHSV víta, že sa kladie osobitný dôraz na potrebu ochrany žien a dievčat, ako aj detí a mladistvých, vrátane maloletých bez sprievodu, a že sa klasické kategórie pre presídľovanie rozšírili tak, aby do nich boli zahrnuté aj osoby s rodinnými väzbami. EHSV osobitne víta snahu o zachovanie celistvosti rodín daných osôb, čoho súčasťou je aj začlenenie súrodencov medzi „rodinných príslušníkov“. Tento postup by sa však mal uplatniť až vtedy, ak to nie je možné prostredníctvom existujúcich opatrení týkajúcich sa zlučovania rodín, ako je smernica o práve na zlúčenie rodiny z roku 2003. EHSV zdôrazňuje potrebu dodržiavania zásady rovnosti a nediskriminácie, ktoré by sa mali uplatňovať bez toho, aby sa to dotklo znenia v písmenách a), b), c) a d).

2.4.2

EHSV však kritizuje rozšírenie kategórií o „sociálno-hospodársky zraniteľné osoby“, ak ide osoby s nízkym príjmom, nízkym spoločenským postavením alebo s nízkou úrovňou vzdelania atď. Táto kategória si nevyžaduje žiadnu ochranu v zmysle Ženevského dohovoru a mohlo by to viesť k diskriminácii osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu. V tejto súvislosti sa ale musia bezpodmienečne vytvoriť iné legálne spôsoby príchodu a opatrenia zamerané na potrebu ochrany sociálne znevýhodnených osôb.

2.4.3

EHSV vo všeobecne odporúča prevziať kritériá oprávnenosti UNHCR, ktoré platia už dlhú dobu, a tým posilniť hlavnú úlohu tohto úradu pri určovaní osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu.

2.5.1

EHSV odmieta paušálne vylučovanie osôb podľa článku 6 ods. 1 písm. d) a písm. f), pretože je to v rozpore so základným právom na azyl. Obe časti textu treba vypustiť, aby sa zachovala integrita a dôveryhodnosť inštitútu azylu.

2.5.2

Okrem toho je potrebné zaistiť, aby sa článok 6 ods. 1 písm. c) uplatňoval len v súlade so zásadou proporcionality. Vzhľadom na odlišné právne rámce a právny výklad v jednotlivých štátoch je v prípade dôvodov oprávnenosti a dôvodov na vylúčenie takisto potrebné upustiť od vágnych pojmov a formulácií, ako napríklad v článku 6 ods. 1 písm. a) bod ii)) „sa dopustili závažného trestného činu“, alebo je potrebné ich konkretizovať.

2.5.3

V prípade nepovinného dôvodu na vylúčenie (článok 6 ods. 2), podľa ktorého môžu členské štáty odmietnuť presídlenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátnej príslušnosti, ak sa jeden z dôvodov na vylúčenie uvedených v článku 6 ods. 1 písm. a) alebo b) uplatňuje prima facie, musia byť k dispozícii jednoznačné a preukázateľné dôvody. V opačnom prípade ho treba vypustiť. Ak ide len o podozrenia, členský štát porušuje zásadu nediskriminácie.

2.6.1

EHSV víta možnosť pružne reagovať na výkyvy pri migračných tokoch a meniacu sa medzinárodnú situáciu. V zhode s UNHCR a inými organizáciami občianskej spoločnosti (5) však požaduje, aby sa celkový počet osôb, ktoré treba premiestniť, na rozdiel od článku 7 stanovil bezpodmienečne ako minimum, a aby sa pri jeho odhadovaní vychádzalo z výročnej správy UNHCR (6). Podiel pre Európu vo výške minimálne 25 % z celkového počtu presídlení potrebných podľa UNHCR považuje EHSV za primeraný.

2.6.2

EHSV má pochybnosti v súvislosti so zapojením členských štátov do vykonávania ročného plánu pre presídľovanie. Tieto pochybnosti sa opierajú o doterajšie vykonávanie záverov Rady z 20. júla 2015, ako aj z konaní o porušení povinnosti, ktoré začala Komisia z dôvodu nevykonávania spoločného európskeho azylového systému (7), a zo správ Komisie o pokroku pri vykonávaní vyhlásenia EÚ – Turecko (8).

2.6.3

V článku 8 treba jasnejšie rozlišovať medzi rámcom UNHCR pre presídľovanie a opatreniami týkajúcimi sa presídľovania a ďalšími legálnymi spôsobmi príchodu, ktoré uplatňuje Únia, jej členské štáty alebo iné subjekty. EHSV vo všeobecnosti víta trojstranný prístup zavedený v rámci EÚ pre presídľovanie, podľa ktorého sa na presídľovaní podieľa UNHCR, Únia a jej členské štáty, ako aj súkromné subjekty a subjekty občianskej spoločnosti.

2.7.1

V súlade s článkami 10 a 11 sa postup presídlenia musí opierať o súhlas štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátnej príslušnosti, pričom štátni príslušníci tretej krajiny alebo osoby bez štátnej príslušnosti, ktoré odmietli presídlenie v určitom členskom štáte napríklad z rodinných, sociálnych alebo kultúrnych dôvodov, nesmú byť vylúčení z presídlenia v inom členskom štáte.

2.8.1

Kľúčovú úlohu pri výbere štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti má podľa EHSV zohrávať UNHCR. Pomoc mu môže poskytnúť Agentúra Európskej únie pre azyl, ktorej účel a úlohy musí Komisia ešte konkrétne stanoviť, alebo príslušné medzinárodné orgány. EHSV spochybňuje osobitné právomoci, ako v prípade vyhlásenia EÚ – Turecko, ktoré umožňujú tretej krajine urobiť výber osôb namiesto UNHCR – v opačnom prípade nie je zaručené dodržiavanie základných práv podľa Ženevského dohovoru z roku 1951, charty a EDĽP.

2.8.2

Podľa návrhu by presídľovanie malo byť uprednostňovanou možnosťou poskytovania medzinárodnej ochrany na území členských štátov a súbežne k nemu by sa nemalo uskutočňovať konanie o azyle. Osobe, ktorá potrebuje ochranu, môžu takéto obmedzenia porušiť jej právo na azyl. Musí sa zaručiť možnosť požiadať o azyl na území členského štátu aj iným spôsobom. V opačnom prípade to môže byť v rozpore s právom a povinnosťou osoby, ktorá hľadá ochranu, požiadať o azyl v prvej hostiteľskej krajine EÚ.

2.8.3

EHSV upozorňuje, že pri integrácii presídlených osôb v členskom štáte dochádza ku konfliktu s postavením doplnkovej ochrany v rámci zrýchleného postupu (článok 11). V členskom štáte, v ktorom má dôjsť k presídleniu, sa totiž musí opätovne preskúmať štatút utečenca danej osoby, ktorý za určitých okolností môže byť zamietnutý. Preto treba upustiť od priznávania postavenia doplnkovej ochrany, pretože zrýchlený postup sa uplatňuje v prípadoch napríklad naliehavej potreby poskytnutia lekárskej starostlivosti. U oboch postupov sa musia preskúmať podmienky na úplné uznanie štatútu utečenca (9).

2.9.1

EHSV odporúča, aby bol ročný plán Komisie pre presídľovanie stanovený na základe konzultácie s Výborom na vysokej úrovni a aby jeho vykonávanie bolo záväzné. Výboru by mala spolupredsedať Komisia s Parlamentom v úzkej spolupráci s občianskou spoločnosťou. EHSV ako hlas občianskej spoločnosti by mal byť tiež členom Výboru na vysokej úrovni alebo by mal mať aspoň stále zastúpenie so štatútom pozorovateľa alebo poradcu.

2.9.2

EHSV žiada, aby Agentúra Európskej únie pre azyl, UNHCR a Medzinárodná organizácia pre migráciou (IOM) boli stálymi členmi Výboru na vysokej úrovni.

3.1.1

EHSV opakovane vyzýva členské štáty Únie a medzinárodné spoločenstvo, aby prevzali väčšiu zodpovednosť voči osobám, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, aby prejavili väčšiu solidaritu s tretími krajinami a regiónmi, do ktorých alebo v rámci ktorých boli osoby vysídlené, a aby vyvinuli väčšie úsilie, pokiaľ ide o presídľovanie a dobrovoľné prijímanie z humanitárnych dôvodov.

3.1.2

Výbor požaduje od Únie a členských štátov, aby si splnili svoje doterajšie záväzky týkajúce sa premiestňovania a presídľovania v rámci rozhodnutia Rady z júla a septembra 2015, aby pritom viac zohľadnili obmedzené prijímacie kapacity členských štátov, ako je Grécko, a aby vyvinuli väčšie úsilie na vytvorenie solidárneho rámca Únie pre presídľovanie a spoločného európskeho azylového systému. Vzhľadom na údaje UNHCR, podľa ktorých je na svete 65,3 milióny osôb žiadajúcich medzinárodnú ochranu, EHSV odporúča, aby sa prejavila väčšia angažovanosť a aby bolo ročne presídlených značne viac než 20 000 osôb, ktoré potrebujú ochranu.

3.1.3

EHSV odporúča členským štátom, aby bezodkladne posilnili svoje orgány pôsobiace v krajinách pôvodu a tranzitu a zaistili, že ich veľvyslanectvá a konzuláty alebo migračné centrá, ktoré treba zriadiť, budú schopné rýchlo priznávať osobám postavenie s potrebou ochrany na základe dokumentácie UNHCR a umožňovať presídľovanie do členských štátov. Predstavovalo by to ďalší príspevok k rozvoju infraštruktúry potrebnej pre plány Únie pre presídľovanie.

3.2.1

EHSV odporúča nadviazať úzku spoluprácu s UNHCR na základe jeho medzinárodne uznaných odborných skúseností. Súbežne sa môžu uzatvárať podobné partnerstvá s IOM a inými certifikovanými organizáciami občianskej spoločnosti, ako je Cirkevná komisia pre migrantov v Európe (CCME) či Európska rada pre utečencov a exulantov (ECRE). Výbor vyzýva členské štáty, aby na miestnej úrovni včas zapájali občanov a organizácie občianskej spoločnosti s cieľom získať podporu miestneho spoločenstva a tým zlepšiť šancu na úspešnú integráciu presídlených utečencov.

3.2.2

Treba zvážiť aj alternatívne programy prijímania a financovania, napríklad zo strany jednotlivcov, mimovládnych organizácií, organizácií občianskej spoločnosti vrátane sociálnych združení alebo iných zainteresovaných skupín s cieľom vytvoriť legálne spôsoby vstupu do Únie. Táto alternatíva môže predstavovať užitočný doplnok k európskemu plánu pre presídľovanie, nesmie ho však v žiadnom prípade nahrádzať. EHSV v tejto súvislosti oceňuje a vyzdvihuje kanadský program „Private Sponsorship Program“. Občianska spoločnosť, sociálni partneri a miestne orgány plnia dôležité a inkluzívne funkcie po presídlení danej osoby, a preto by mali byť do procesu plánovania a rozhodovania v súvislosti s rámcom pre presídľovanie zapojení čo možno najskôr.

3.2.3

Členské štáty by mali pravidelne vyhodnocovať súkromné programy prijímania a zabezpečiť, že sa budú dodržiavať základné práva v súlade s chartou, EDĽP a Ženevským dohovorom a že sa týmito programami nesledujú žiadne iné záujmy. Osoby presídlené v rámci súkromných programov prijímania musia spĺňať podmienky pre priznanie štatútu utečenca. V hostiteľskej krajine získajú rovnaký právny štatút ako utečenci, ktorí prišli na základe štátnych programov.

21.4.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 125/46

Spravodajca:

Christian BÄUMLER

1.1

V politických usmerneniach Junckerovej Komisie sa podľa názoru EHSV správne zdôrazňuje, že justičnú spoluprácu medzi členskými štátmi je potrebné postupne zlepšovať, aby držala krok s realitou, v ktorej sa čoraz väčší počet občanov pohybuje po celej Únii, sobáši sa a má deti.

1.2

EHSV víta skutočnosť, že cieľom návrhu Komisie je vo väčšej miere prihliadať na záujmy dieťaťa pri rozhodovaní návrate. EHSV podporuje práva dieťaťa a zdôrazňuje, že rešpektovanie práv detí vo všetkých oblastiach politiky, ktoré sa detí týkajú, má prvoradý význam. Na prvom mieste musí byť najlepší záujem dieťaťa.

1.3

EHSV víta skutočnosť, že Komisia navrhuje niekoľko významných zmien s cieľom zlepšiť efektívnosť návratu uneseného dieťaťa. Podľa názoru EHSV by mali zahŕňať aj prijatie spoločných minimálnych noriem vrátane jednotného postupu výkonu rozhodnutí.

1.4

EHSV sa domnieva, že spolupráca medzi ústrednými orgánmi vo veciach rodičovských práv a povinností v konkrétnych prípadoch uvedených v článku 55 má rozhodujúci význam a zasadzuje sa za prepracovanie týchto ustanovení.

1.5

EHSV víta skutočnosť, že členským štátom sa ukladá povinnosť, aby sústredili právomoc na obmedzený počet súdov spôsobom, ktorý je v súlade so štruktúrou ich príslušného právneho systému.

1.6

EHSV víta, že návrh stanovuje konkrétne lehoty na vydanie vykonateľného príkazu na návrat a že sa konanie o návrate skracuje na celkovo 18 týždňov.

1.7

EHSV považuje za realizovateľné obmedziť počet možných odvolaní v konaní o návrate na jeden.

1.8

EHSV víta ustanovenie, že súd krajiny pôvodu môže vyhlásiť rozhodnutie za predbežne vykonateľné aj vtedy, ak takáto možnosť neexistuje vo vnútroštátnom práve.

1.9

EHSV sa domnieva, že minimálne normy pre vypočutie dieťaťa môžu pomôcť zlepšiť akceptovanie rozhodnutia.

1.10

EHSV odobruje zrušenie vyhlásenia vykonateľnosti. Podľa názoru EHSV by sa však mali zachovať ochranné mechanizmy.

1.11

EHSV súhlasí s tým, aby súd členského štátu výkonu mohol nariadiť naliehavé ochranné opatrenia, ak by dieťaťu mohlo hroziť vážne riziko ujmy.

1.12

EHSV víta, že v návrhu sa umiestnenie dieťaťa do zariadenia starostlivosti o dieťa alebo pestúnskej starostlivosti v druhom členskom štáte podmieňuje v každom prípade súhlasom prijímajúceho členského štátu.

1.13

EHSV sa domnieva, že je potrebné objasniť oblasť pôsobnosti nariadenia Brusel IIa. Ak by sa aj vychádzalo z „vnútroštátneho“ chápania manželstva, musia členské štáty dodržiavať článok 21 Charty základných práv EÚ. EHSV navrhuje, aby sa v jednom z odôvodnení nariadenia uviedlo, že sa dodržiava článok 21.

1.14

EHSV sa domnieva, že je potrebné riešiť právnu reguláciu týkajúcu sa prípadov, keď jeden z rodičov pochádza z krajiny mimo Európskej únie a zasadzuje sa za uzatvorenie bilaterálnych dohôd, predovšetkým s krajinami, ktoré nie sú signatármi Haagskeho dohovoru o únose detí.

2.1

Európska komisia predložila 30. júna 2016 návrhy na reformu nariadenia Bruse IIa. Nariadenie Brusel IIa je základom justičnej spolupráce v rodinných veciach v Európskej únii. Zavádza jednotné normy právomoci vo veciach rozvodu, rozluky a anulovania manželstva, ako aj sporov týkajúcich sa rodičovských práv a povinností v cezhraničných situáciách. Uľahčuje voľný obeh rozsudkov, verejných listín a dohôd v Únii tým, že stanovuje ich uznávanie a vykonávanie v iných členských štátoch. Od 1. marca 2005 sa vzťahuje sa všetky členské štáty s výnimkou Dánska.

2.2

Časť nariadenia, ktorá sa týka právnej úpravy súvisiacej s deťmi, stanovuje medzinárodnú právomoc v rámci Európskej únie za veci týkajúce sa detí a upravuje uznávanie a výkon rozhodnutí z iných štátov týkajúcich sa detí. Nariadenie obsahuje aj ustanovenia týkajúce sa návratu detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do iného členského štátu alebo sú tam zadržiavané. Z tohto hľadiska nariadenie posilňuje mechanizmus návratu, ktorého základom je Haagsky dohovor o únosoch detí.

2.3

Nariadenie, ktoré už bolo predmetom 24 rozsudkov Európskeho súdneho dvora, sa teraz vo viacerých bodoch mení. Súčasný návrh Komisie má ešte viac zefektívniť nariadenie: Obmedzuje sa len na tú časť nariadenia, ktorá sa týka právnej úpravy súvisiacej s deťmi, a netýka sa predpisov súvisiacich s rozvodovým právom.

2.4

V politických usmerneniach Junckerovej Komisie sa podľa názoru EHSV správne zdôrazňuje, že justičnú spoluprácu medzi členskými štátmi je potrebné postupne zlepšovať, aby držala krok s realitou, v ktorej sa čoraz väčší počet občanov pohybuje po celej Únii, sobáši sa a má deti.

2.5

EHSV už v predchádzajúcich stanoviskách (1) zdôraznil, že Zmluvy a Charta základných práv EÚ zaručujú právo na prístup k spravodlivosti a zachovanie základných práv, najmä vlastníckych práv, rovnosti pred zákonom, zákazu diskriminácie, práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, práva uzavrieť manželstvo a založiť rodinu, ako aj práva na spravodlivý proces.

2.6

Komisia zhodnotila uplatňovanie nariadenia v praxi a zvážila potrebné zmeny k tomuto nástroju vo svojej správe o uplatňovaní [COM(2014) 225] (2) prijatej v apríli 2014. Toto hodnotenie bolo súčasťou programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT).

2.7

Cieľom prepracovania je ďalej rozvíjať európsky priestor spravodlivosti a základných práv založený na vzájomnej dôvere odstránením zostávajúcich prekážok voľného pohybu súdnych rozhodnutí v súlade so zásadou vzájomného uznávania, ako aj lepšie chrániť najlepší záujem dieťaťa, zjednodušiť postupy a zvýšiť ich efektívnosť.

2.8

EHSV víta skutočnosť, že cieľom návrhu Komisie je vo väčšej miere prihliadať na záujmy dieťaťa pri rozhodovaní návrate. S narastajúcou migráciou sú čoraz potrebnejšie spôsoby a štruktúry spolupráce, ktoré by umožnili cezhraničnú ochranu detí.

2.9

EHSV víta skutočnosť, že Komisia navrhuje niekoľko významných zmien s cieľom zlepšiť efektívnosť návratu uneseného dieťaťa. V prípadoch únosov detí rodičmi má čas kľúčový význam pre úspešné uplatňovanie postupu návratu dieťaťa stanoveného v nariadení.

2.10

Podľa názoru EHSV je spolupráca medzi ústrednými orgánmi vo veciach rodičovských práv a povinností v konkrétnych prípadoch uvedených v článku 55 nevyhnutná pre účinnú podporu rodičov a detí ako účastníkov cezhraničných konaní týkajúcich sa detí.

2.11

EHSV sa domnieva, že jedným z hlavných problémov je nejasné znenie článku stanovujúceho pomoc, ktorú majú poskytovať ústredné orgány v špecifických prípadoch týkajúcich sa rodičovskej zodpovednosti. Tento článok nevytvára dostatočný právny základ pre vnútroštátne orgány v niektorých členských štátoch, aby prijali opatrenia.

2.12

EHSV oceňuje, že sa v návrhu spresňuje, kto môže požiadať koho o pomoc alebo informácie a za akých podmienok. Malo by sa jasne uviesť, že aj súdy a orgány starostlivosti o dieťa môžu požadovať pomoc ústredných orgánov. Prepracované znenie tak vytvára právny základ pre orgány starostlivosti o deti s cieľom získať potrebné informácie od iných členských štátov prostredníctvom ústredných orgánov

2.13

EHSV víta skutočnosť, že členským štátom sa ukladá povinnosť, aby sústredili právomoc na obmedzený počet súdov spôsobom, ktorý je v súlade so štruktúrou ich príslušného právneho systému. Časové sklzy pri vybavovaní prípadov sú vo viacerých členských štátoch spôsobené aj nedostatočnou špecializáciou súdov, ktoré sa zaoberajú žiadosťami o návrat. V dôsledku uvedeného sú sudcovia menej skúsení v príslušných postupoch a ustanoveniach a majú menej príležitostí na pravidelný kontakt s inými jurisdikciami EÚ, ktorý by napomohol vybudovať vzájomnú dôveru.

2.14

EHSV víta, že návrh stanovuje konkrétne lehoty na vydanie vykonateľného príkazu na návrat a že sa konanie o návrate skracuje na celkovo 18 týždňov.

2.15

Ústredné orgány sú v rámci návrhu zaviazané, aby takisto konali v rámci šesťtýždňovej lehoty určenej na prijímanie a spracúvanie žiadostí, na zistenie miesta, kde sa dieťa nachádza a na presadenie mediácie, pričom zároveň majú dbať na to, aby sa konanie nespomalilo. V súčasnosti neexistuje žiadna lehota pre ústredné orgány.

2.16

Na konanie pred súdom prvého stupňa, resp. odvolacím súdom je stanovená samostatná šesťtýždňová lehota. Podľa EHSV sú tak lehoty pre súdy realistickejšie z hľadiska ochrany práva odporcu na spravodlivý proces. EHSV poukazuje na to, že dodržiavanie týchto lehôt musí byť v príslušnom právnom systéme zabezpečené.

2.17

EHSV považuje za realizovateľné obmedziť počet možných odvolaní v konaní o návrate na jeden. Ústavy väčšiny členských štátov zaručujú právo odvolať sa proti zvrchovaným rozhodnutiam len raz.

2.18

EHSV víta ustanovenie, že súd krajiny pôvodu môže vyhlásiť rozhodnutie za predbežne vykonateľné aj vtedy, ak takáto možnosť neexistuje vo vnútroštátnom práve. Tento postup je užitočný v systémoch, kde rozhodnutie nie je vykonateľné, kým je možné sa proti nemu odvolať. V dôsledku toho by rodič mohol získať právo styku s dieťaťom na základe rozhodnutia, ktoré bolo dočasne vyhlásené za vykonateľné, zatiaľ čo na návrh druhého rodiča prebieha odvolacie konanie proti tomuto rozhodnutiu.

2.19

EHSV podporuje návrh, aby boli sudcovia výslovne vyzvaní, aby zvážili, či by rozhodnutie, ktorým sa nariaďuje návrat, malo byť predbežne vykonateľné. Zdržania po prijatí rozhodnutia o návrate negatívne ovplyvňujú vzťahy medzi rodičmi a deťmi a najlepší záujem detí. EHSV víta, že návrh obsahuje niekoľko spresnení s cieľom lepšie uplatňovať súčasné pravidlá. Členskému štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, ukladá, aby dôkladne posúdil najlepší záujem dieťaťa pred konečným rozhodnutím o opatrovníctve, z ktorého môže vyplývať aj návrat dieťaťa. V tejto súvislosti má pri vypracúvaní tohto posúdenia najlepšieho záujmu dieťaťa každé dieťa, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo byť vypočuté, aj keď nie je fyzicky prítomné, a to v prípade potreby použitím alternatívnych prostriedkov, napríklad videokonferencie.

2.20

Minimálne normy pre vypočutie dieťaťa by podľa EHSV mohli pomôcť zabrániť odmietnutiu uznať a vykonať rozhodnutie z iného členského štátu, či odmietnutiu vyhlásenia vykonateľnosti, a tým zlepšiť akceptovanie (rozhodnutia) u občanov EÚ. Ako príklad možno uviesť vek dieťaťa, avšak nie aspekty postupu, ktoré tento rámec presahujú, ako napríklad kto má dieťa vypočuť. To by malo (a musí) naďalej zostať na rozhodnutí členských štátov. EHSV odporúča, aby mali sudcovia, ktorí vypočúvajú deti, dodatočné vzdelanie v oblasti sociálnej pedagogiky.

2.21

EHSV sa okrem toho zasadzuje za zrušenie vyhlásenia vykonateľnosti pre všetky rozhodnutia v danom členskom štáte (ako aj v prípade verejných dokumentov a dohôd), pokiaľ ide o zodpovednosť rodičov. Pokiaľ ide o výkon rozhodnutí, ktorý ako taký patrí do právomoci členských štátov, platí podľa rozsudkov Európskeho súdneho dvora, že uplatňovanie vnútroštátnych pravidiel na presadzovanie právnych predpisov nesmie ohroziť potrebný účinok nariadenia.

2.22

Okrem toho požiadavka na vyhlásenie vykonateľnosti spôsobovala priemerné oneskorenie na prípad trvajúce niekoľko mesiacov a dosahujúce náklady až do výšky 4 000 EUR pre občanov (3).

2.23

Podľa názoru EHSV by sa však mali zachovať určité ochranné mechanizmy. Medzi ne v každom prípade patrí riadne doručovanie písomností, právo zainteresovaných strán a dieťaťa byť vypočuté, najmä so zreteľom na protichodné rozhodnutia, ako aj dodržanie určitých ustanovení procesného práva, ktoré sa týkajú umiestnenia dieťaťa v inom členskom štáte EÚ, vychádzajúc z platného článku 56 nariadenia Brusel IIa.

2.24

EHSV sa zasadzuje za to, aby súd členského štátu výkonu mohol nariadiť naliehavé ochranné opatrenia, ak by dieťaťu mohlo hroziť vážne riziko ujmy, alebo by sa mohlo inak dostať do neakceptovateľnej situácie. Napríklad súd, na ktorom prebieha konanie o návrate, bude môcť udeliť jednému z rodičov právo styku, ktoré bude vykonateľné v členskom štáte obvyklého pobytu dieťaťa, až kým súd uvedeného štátu neprijme konečné rozhodnutie vo veci práva styku s dieťaťom.

2.25

EHSV víta, že v návrhu Komisie sa umiestnenie dieťaťa do zariadenia starostlivosti o dieťa alebo pestúnskej starostlivosti v druhom členskom štáte podmieňuje v každom prípade súhlasom prijímajúceho členského štátu. Táto požiadavka súhlasu zabezpečuje, že dieťa bude mať v hostiteľskej krajine cielenú opateru. EHSV okrem toho odporúča, aby malo umiestnenie dieťaťa v jeho rodine prioritu. Ak to nie je možné alebo nie je v súlade s najlepším záujmom dieťaťa, mala by sa zabezpečiť alternatívna pestúnska rodina alebo komunitná starostlivosť.

2.26

EHSV berie na vedomie, že v závislosti od oblasti pôsobnosti môže trvať aj niekoľko mesiacov, kým sa zistí, či je v určitom prípade potrebný súhlas. Ak sa vyžaduje súhlas, musí sa dodržiavať konzultačný postup ako taký a tento postup je rovnako zdĺhavý, keďže lehota na odpoveď požiadaných orgánov nie je stanovená. Mnohé žiadajúce orgány teda nariadia umiestnenie a pošlú dieťa do prijímajúceho štátu v čase, keď konzultačný postup stále prebieha, alebo dokonca v čase, keď sa práve začal, pretože usúdia, že umiestnenie je naliehavé a sú si vedomé dĺžky konania. Dieťa sa takto ocitá v neistej právnej situácii.

2.27

EHSV súhlasí s tým, že sa v návrhu stanovuje zavedenie lehoty ôsmich týždňov, do ktorých má požiadaný štát rozhodnúť o žiadosti. Urýchlenie postupu je v najlepšom záujme dieťaťa.

2.28

EHSV akceptuje, že na základe Haagskeho dohovoru o únosoch detí rozhoduje súd štátu, v ktorom sa dieťa nachádza. EHSV dáva na zváženie, že miestom súdneho konania bude v prípade únosu dieťaťa väčšinou miesto únoscu. EHSV poukazuje na to, že nariadenie Brusel IIa už teraz stanovuje, že majú byť k dispozícii bezplatné poradenské centrá pre rodičov, ktorí pochádzajú z inej krajiny, než je krajina aktuálneho pobytu dieťaťa.

2.29

EHSV sa zasadzuje za to, aby sa v záujme celkového urýchlenia postupu návratu prijali spoločné minimálne normy, vrátane jednotného postupu výkonu rozhodnutí.

3.1

EHSV sa domnieva, že je potrebné riešiť právnu reguláciu týkajúcu sa prípadov, keď jeden z rodičov pochádza z krajiny mimo Európskej únie. Migrácia a celosvetová výmena tovarov a služieb vedú k nárastu počtu týchto prípadov. EHSV považuje za potrebné uzatvoriť bilaterálne dohody predovšetkým s krajinami, ktoré nie sú signatármi Haagskeho dohovoru o únose detí.

3.2

EHSV sa domnieva, že je potrebné objasniť oblasť pôsobnosti nariadenia Brusel IIa. Komisia sa v návrhu nevyjadruje k otázke, či sa nariadenie vzťahuje na nové formy manželstiev a rozvodu. Čo sa rozumie pod pojmom „manželstvo“ nie je definované, predpokladá sa, že je to jasné. Ak by sa aj vychádzalo z „vnútroštátneho“ chápania manželstva, musia členské štáty dodržiavať článok 21 Charty základných práv EÚ, ktorý zakazuje diskrimináciu z dôvodu sexuálnej orientácie. EHSV navrhuje, aby sa v jednom z odôvodnení nariadenia uviedlo, že sa dodržiava článok 21.

21.4.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 125/51

Samostatný spravodajca:

Ulrich SAMM

1.1

EHSV by chcel zdôrazniť skutočnosť, že digitálne technológie zohrávajú čoraz významnejšiu úlohu v našom hospodárstve a spoločenskom živote. Značné investície do digitálnej infraštruktúry musia byť jednou z hlavných priorít, aby sme zostali konkurencieschopní a umožnili vznik nových podnikov a nových pracovných miest, predovšetkým vzhľadom na investície hlavných konkurentov Európy, ktorými sú USA a Ázia.

1.2

EHSV víta oznámenie a súvisiace iniciatívy EÚ týkajúce sa európskeho kódexu elektronickej komunikácie, Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC), akčného plánu 5G a programu podpory pre verejné orgány, ktoré chcú ponúkať bezplatný prístup k WiFi (Wi-Fi pre Európu).

1.3

Z dôvodu fragmentácie poskytovateľov sietí v Európe sú nevyhnutné usmernenia EÚ, aby sa dosiahla jednotná, celoeurópska modernizácia na podporu jednotného digitálneho trhu.

1.4

EHSV konštatuje, že strategické ciele na rok 2025 sú ambiciózne, ale realistické, hoci vo veľkej miere závisia od vnútroštátneho financovania (verejného a súkromného), pričom financovanie z prostriedkov EÚ sa využíva pri iniciovaní a koordinovaní projektov. EHSV v tejto súvislosti víta zriadenie a podporu siete úradov EÚ pre širokopásmové pripojenie na regionálnej alebo národnej úrovni, ktoré budú pomáhať miestnym orgánom pri uchádzaní sa o prostriedky zo štrukturálnych fondov a pri ich čerpaní.

1.5

EHSV takisto víta zavedenie systému poukážok, ktorého cieľom je znížiť administratívne náklady a záťaž, najmä pre menšie spoločenstvá a malé a stredné podniky.

1.6

EHSV s potešením konštatuje, že z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) sa poskytujú značné finančné prostriedky na vysokorýchlostné širokopásmové siete. Dôležitú úlohu zohráva aj Európsky fond pre strategické investície (EFSI). EHSV odporúča, aby sa táto úloha posilnila podporou veľkých európskych projektov v oblasti vysokorýchlostných širokopásmových sietí, okrem iného aj pozdĺž základnej transeurópskej dopravnej siete, a stanovením vhodného finančného a regulačného rámca.

1.7

Plnohodnotné hospodárske a sociálne prínosy tohto prechodu na gigabitové pripojenie sa dosiahnu iba vtedy, ak Európa dokáže poskytnúť vysokokapacitné siete v mestských a vo vidieckych oblastiach a na všetkých úrovniach spoločnosti. Potrebné sú verejné investície, pretože samotný trh nepokryje všetky odľahlé oblasti a zraniteľným skupinám našej spoločnosti nezaručí minimálny prístup k digitálnym službám.

1.8

EHSV uznáva pozitívny trend v členských štátoch, pokiaľ ide o ciele v oblasti širokopásmového pripojenia stanovené v digitálnej agende pre Európu v roku 2010, ktoré slúžia ako základ politických a národných alebo regionálnych širokopásmových plánov.

1.9

EHSV s potešením víta iniciatívu s názvom „Wi-Fi pre Európu“ zameranú na bezplatné Wi-Fi pripojenie pre všetkých Európanov na verejných miestach, vo verejnej správe, v knižniciach, nemocniciach, ako aj vo vonkajších priestoroch. Táto iniciatíva by mala každému poskytnúť možnosť bezplatného internetového pripojenia, ktoré má rovnakú digitálnu identitu v celej EÚ. EHSV predovšetkým odporúča nasledovať príklad nariadenia eIDAS o digitálnej identite (1), ktoré ponúka záruky ochrany údajov a bezpečnosti verejnosti proti zneužívaniu tejto služby (t. j. boj proti terorizmu).

2.1

Internetové pripojenie s veľmi vysokou kapacitou je kľúčovou infraštruktúrou na prenos dát, podobne ako sú cesty, železnice, prístavy a letiská nevyhnutné na prepravu tovarov a osôb. Keďže prenos dát sa pre naše hospodárstvo a spoločenský život stáva čoraz dôležitejší, je pre našu spoločnosť rozhodujúce investovať do tejto infraštruktúry, aby sme si udržali konkurencieschopnosť a umožnili vznik nových podnikov a nových pracovných miest.

2.2

Internetové pripojenie je dôležité pre jednotný digitálny trh. Stratégia jednotného digitálneho trhu Komisie z mája 2015 vytvorila vhodné prostredie a podmienky na zavedenie pokročilých digitálnych sietí. EHSV sa podrobne venoval významu uvedených otázok vo viacerých stanoviskách (2), (3).

2.3

Očakávania, že kvalita služieb internetového pripojenia sa do roku 2025 zlepší, sú dobre zdokumentované (napríklad v rámci verejnej konzultácie Európskej komisie).

2.4

Základné širokopásmové pripojenie dostupné v súčasnosti takmer každému Európanovi už nestačí. V nasledujúcich 10 rokoch budú potrebné širokopásmové siete s veľmi vysokou kapacitou (gigabit) pre širokú škálu aplikácií, ako je napríklad internet vecí (väčšinou bezdrôtový), cloud computing, vysoko výkonná výpočtová technika a veľké dáta, budúca generácia TV alebo virtuálna a rozšírená realita.

2.5

Kvalitu prenosu údajov charakterizuje nielen rýchlosť, ale aj čas odozvy a spoľahlivosť. Oveľa kratší čas odozvy než je v súčasnosti možný a vysoká spoľahlivosť, otvoria dvere novým aplikáciám, ktoré si vyžadujú rýchlu spätnoväzobnú kontrolu, ako napr. prepojenie a automatizácia pri jazde, diaľková chirurgia, hmatový internet alebo presná navigácia.

2.6

V oznámení COM(2016) 587, ku ktorému je priložený pracovný dokument útvarov Komisie SWD (2016) 300, sa uvádza koncepcia európskej gigabitovej spoločnosti s tromi strategickými cieľmi na obdobie do roku 2025:

Všetky tri ciele sú nevyhnutné pre rast a zamestnanosť, konkurencieschopnosť a súdržnosť v Európe.

3.1

Európa sa musí vyrovnať s prebiehajúcou modernizáciou digitálnej infraštruktúry svojich hlavných konkurentov v USA a Ázii. Európa má výhodu nižších spotrebiteľských cien za internetové služby vďaka väčšej hospodárskej súťaži v rámci vnútorného trhu, ako aj nevýhodu, ktorou je oveľa fragmentovanejšia sieť poskytovateľov. Je preto jasné, že sú potrebné usmernenia EÚ, aby sa dosiahla jednotná, celoeurópska modernizácia na podporu jednotného digitálneho trhu.

3.2

V tejto súvislosti EHSV víta oznámenie a súvisiace iniciatívy EÚ, ku ktorým sa vyjadril v konkrétnych stanoviskách (4), (5), (6), (7):

Program podpory pre verejné orgány, ktoré chcú ponúkať bezplatné pripojenie WiFi

3.3

EHSV uznáva, že doteraz boli v členských štátoch prijaté ciele širokopásmového pripojenia stanovené v Digitálnej agende pre Európu v roku 2010 a slúžia ako referenčný bod pre politiky v členských štátoch. V skutočnosti mnohé členské štáty zosúladili svoje národné alebo regionálne plány v oblasti širokopásmového pripojenia s týmito cieľmi.

3.4

EHSV tiež víta, že ciele boli prevzaté ako referenčné body podľa pravidiel a usmernení pre európske štrukturálne a investičné fondy a Nástroj na prepájanie Európy (širokopásmové pripojenie v rámci NPE), ako aj na základe usmernení štátnej pomoci v oblasti širokopásmového pripojenia.

3.5

V rámci strategických cieľov na rok 2025, ako sa uvádzajú v oznámení, sa stanovuje časový plán pre rozvíjanie európskej širokopásmovej infraštruktúry s vysokou kapacitou. Vychádzajú z predpokladu, že miera investícii sa zrýchli na ambiciózne, ale stále realistické hodnoty:

do 1. júla 2018 posúdiť vplyv na náklady projektov širokopásmového pripojenia financovaných z prostriedkov EÚ a vydať usmernenie o podporovaní osvedčených postupov.

3.6

Plnohodnotné hospodárske a spoločenské prínosy tejto digitálnej transformácie sa dosiahnu iba vtedy, ak Európa dokáže zabezpečiť rozsiahle zavedenie a využívanie sietí s veľmi vysokou kapacitou vo vidieckych, ako aj mestských oblastiach a v celej spoločnosti. Trh však nevyrieši všetky problémy. Konkrétne:

Preto sa musia zavádzať plány verejnej podpory na dosiahnutie cieľov pre celú EÚ a pre všetkých Európanov.

4.1

EHSV víta zriadenie a podporu siete úradov EÚ pre širokopásmové pripojenie na regionálnej alebo vnútroštátnej úrovni. To bude mať kľúčový význam pre vidiecke oblasti a malé spoločenstvá. Miestnym orgánom bude pomáhať pri uchádzaní sa o prostriedky zo štrukturálnych fondov a pri ich čerpaní tak, že miestnym orgánom bude poskytovať osvedčené postupy a poradenstvo. Pôjde aj o veľký krok smerom k rozvoju vidieckych oblastí.

4.2

Stratégie a nástroje EÚ sú technologicky neutrálne. Je však všeobecne známe, že napokon len optické vlákno môže zabezpečiť optimálny výkon. Staré monopoly (napríklad nemecký Telekom) by nemali brániť inštalácii optického vlákna, a zároveň naďalej investovať do infraštruktúry z medených káblov.

4.3

Len niektoré krajiny, ako napríklad Malta, Litva, Belgicko a Holandsko, už majú takmer úplné pokrytie prístupovými sieťami novej generácie. Inde je pokrytie prístupovými sieťami novej generácie menej rozvinuté. Niektoré členské štáty v súčasnosti s menej rozvinutou infraštruktúrou boli dokonca schopné preskočiť etapy technologického vývoja. Vďaka inštalácii optických vlákien získali výhodu.

4.4

„EDUROAM“, ktorý bol vyvinutý v EÚ pre univerzity a vedecké inštitúcie, je najväčším a najúspešnejším systémom roamingu bezplatného WiFi vo svete. Miliónom študentov a iným akademickým pracovníkom poskytuje voľný prístup k WiFi. EHSV s potešením poznamenáva, že tento úspech by mohol slúžiť ako príklad pre iniciatívu „Wi-Fi pre Európu“ pre všetkých Európanov na verejných miestach, vo verejnej správe, v knižniciach, nemocniciach, ako aj vo voľne dostupných vonkajších priestoroch. Táto iniciatíva by mala poskytnúť každému možnosť bezplatného internetového pripojenia, ktoré má rovnakú digitálnu identitu v celej EÚ. EHSV predovšetkým odporúča nasledovať príklad nariadenia eIDAS o digitálnej identite, ktorá ponúka záruky ochrany údajov a bezpečnosti verejnosti proti zneužívaniu tejto služby (t. j. boj proti terorizmu).

4.5

Poukážky sú určené na podporu MSP a budú ich používať miestne orgány na platbu za inštalované zariadenia (káble, antény, atď.). Spoločnosti inštalujúce tento materiál zašlú poukážky EÚ na vyplatenie. Okrem zníženia administratívnych nákladov a záťaží umožní systém ľahké monitorovanie a kvalitné ciele.

4.6

EHSV víta cieľ symetrie odosielania a sťahovania dát pre všetky subjekty sociálno-ekonomickej interakcie, pretože to bude mať zásadný význam pre mnohé ďalšie aplikácie.

4.7

EHSV žiada zavedenie takého systému, ktorý zraniteľným koncovým užívateľom zabezpečí prístup k primeranému a dostatočnému pripojeniu, ktoré im umožní zúčastňovať sa na sociálnom a ekonomickom živote v modernej spoločnosti. Iniciatíva „WiFi pre Európu“ bymohla byť jednou zo súčastí tohto systému.

4.8

Regulačné stimuly pre prevádzkovateľov sietí na podporu cieľov stanovených v oznámení COM(2016) 587 by nemali byť v rozpore s inými dôležitými cieľmi, akým je napríklad neutralita siete.

4.9

V dlhodobom horizonte by ľudia vo vidieckych oblastiach mali mať tiež možnosť využívať zdravú hospodársku súťaž a slobodne si zvoliť poskytovateľa prístupu k internetu. Regulačné opatrenia by preto tiež mali poskytovať stimuly na takúto súťaž.

4.10

Technológia 5G umožní nielen nové mobilné aplikácie, ale bude tiež slúžiť ako technologický most, ktorý urýchli vysokorýchlostné pripojenie vo vidieckych oblastiach. Avšak len infraštruktúra z optických vlákien bude poskytovať stabilitu a spoľahlivú šírku pásma, ktoré sú nevyhnutné pre mnohé nové aplikácie.

5.1

EHSV s uspokojením konštatuje výrazné zvýšenie objemu finančných prostriedkov v európskych štrukturálnych a investičných fondoch (EŠIF) na vysokorýchlostné širokopásmové siete z 2,7 miliárd v rokoch 2007 – 2013 na približne 6 miliárd EUR na obdobie 2014 – 2020. Očakáva sa, že väčšina týchto investícií bude vo forme grantov. Vďaka stimulačnému účinku na národné a/alebo regionálne spolufinancovanie a súkromné spolufinancovanie sa očakáva, že 9 až 10 miliárd EUR sa investuje do širokopásmových sietí v programovom období 2014 – 2020. To bude mať kľúčový význam pre komerčné investície na poskytovanie vysokorýchlostného pripojenia pre vidiecke obyvateľstvo.

5.2

Dôležitú úlohu zohráva aj Európsky fond pre strategické investície (EFSI). Táto úloha by sa mohla posilniť podporou veľkých európskych projektov v oblasti vysokorýchlostných širokopásmových sietí (napr. pozdĺž základnej transeurópskej dopravnej siete, priemyselné gigabajty, Priemysel 4.0) a účasťou zástupcov GR CONNECT v riadiacom výbore EFSI. Komisia by tiež mala konať proaktívne a stanoviť vhodný finančný a regulačný rámec.

5.3

Nástroj na prepájanie Európy (NPE) v oblasti digitálnych technológií disponuje rozpočtom v objeme 150 miliónov EUR určeným na podporu zavádzania najmodernejšej širokopásmovej infraštruktúry na základe poskytovania finančných nástrojov prostredníctvom Európskej investičnej banky (EIB). Pri zložke širokopásmového pripojenia NPE sa očakáva, že prostredníctvom osobitného fondu pre infraštruktúru širokopásmových sietí sa získajú dodatočné investície v objeme najmenej jednej miliardy EUR, ktoré by mohli byť ďalej doplnené prostriedkami z EFSI.

21.4.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 125/56

Spravodajca:

Jorge PEGADO LIZ

1.1

EHSV vyjadruje súhlas so všeobecným zámerom návrhu Komisie o európskom kódexe elektronickej komunikácie, s jeho vhodným načasovaním, formou spracovania témy a so spôsobom prístupu ku kodifikácii a prepracovaniu štyroch platných smerníc (rámcová smernica, smernica o povolení, prístupová smernica, smernica univerzálnej služby), pričom ich spája do jednej smernice a zjednodušuje súčasnú štruktúru s cieľom posilniť jej súdržnosť a prístupnosť v súlade s cieľom dosiahnutia regulačnej vhodnosti (REFIT).

1.2

EHSV poukazuje najmä na ťažkosti pri prepracovaní jednotlivých spomínaných smerníc a zdôrazňuje vysokú úroveň právnej činnosti vykonanej po prvý raz, ale upozorňuje na potrebu dôkladnej revízie rôznych jazykových verzií s cieľom opraviť niekoľko menších chýb vo formulácii.

1.3

EHSV súhlasí s hlavnými cieľmi návrhu v snahe zabezpečiť lepšie pripojenie na internet pre všetkých občanov a podniky v rámci celého balíka iniciatív, aby boli investície do nových vysokokvalitných infraštruktúr atraktívnejšie pre všetky podniky v celej EÚ, a to na miestnej úrovni, ako aj za hranicami štátov.

1.4

Výbor však ľutuje rozhodnutie vynechať smernicu o súkromí, ktorá by mala byť pre občanov jasným dôkazom pozitívneho úsilia Únie v tejto oblasti. Návrh tak prichádza o jeden z najdôležitejších pilierov zaručujúcich hlavné záujmy používateľov siete a je slabou stránkou návrhu.

1.5

Zároveň tiež ľutuje, že Komisia si zvolila smernicu s rôznymi spôsobmi harmonizácie, pričom mnohé dôležité otázky ponechala na rozhodnutie členských štátov, čím nezabráni fragmentácii trhov, namiesto toho, aby sa rozhodla pre priamo uplatniteľné nariadenie a stanovila vyššiu úroveň ochrany spotrebiteľov, a tým prispela k väčšej integrácii jednotného trhu.

1.6

EHSV podporuje hlavné prvky navrhovaného režimu, a to najmä:

1.7

EHSV naopak vyjadruje vážne výhrady a dôvodné pochybnosti, najmä pokiaľ ide o aspekty týkajúce sa:

2.1.1

V rámci stratégie pre jednotný digitálny trh (1) a vzhľadom na nedávne rýchle a zásadné zmeny v štruktúrach trhu elektronických komunikácií a vznik predtým neznámych účastníkov trhu, ktorí museli konkurovať tradičným telekomunikačným operátorom, spolu s nárastom počtu a popularity online obsahových služieb, je potrebné vykonať revíziu a aktualizáciu regulačného rámca pre elektronické komunikácie z roku 2009, najmä s cieľom umožniť občanom a podnikom bezproblémový prístup k online činnostiam, ktoré by vykonávali podľa pravidiel spravodlivej hospodárskej súťaže. Zabezpečenie lepšieho pripojenia na internet pre všetkých občanov a podniky je hlavným cieľom, ktorý si Komisia stanovila v návrhu uverejnenom 14. septembra 2016 (2).

2.1.2

Tento návrh je súčasťou balíka, ktorého cieľom je zatraktívniť investície do nových vysokokvalitných infraštruktúr pre všetky podniky v celej EÚ, a to na miestnej úrovni, ako aj za hranicami štátov, a ktorý zahŕňa aj návrh nariadenia o Orgáne európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) a oznámenie Komisie na tému Pripojenie pre konkurencieschopný jednotný digitálny trh – smerom k európskej gigabitovej spoločnosti. Predložený bol aj akčný plán pre zavedenie služby 5G v celej EÚ od roku 2018 a návrh nariadenia na podporu internetového pripojenia v miestnych komunitách a na verejných priestranstvách – WIFI4EU.

2.1.3

Všetky tieto nástroje slúžia trom hlavným strategickým cieľom v oblasti pripojenia do roku 2025:

2.1.4

Návrh vychádza z článku 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a jeho cieľom je dobudovať vnútorný trh v oblasti elektronickej komunikácie a zabezpečiť jeho fungovanie, a to prostredníctvom horizontálneho prepracovania štyroch existujúcich smerníc (rámcová smernica, smernica o povolení, prístupová smernica, smernica univerzálnej služby), pričom ich spája do jednej smernice a zjednodušuje súčasnú štruktúru s cieľom posilniť jej súdržnosť a prístupnosť v súlade s cieľom dosiahnutia regulačnej vhodnosti (REFIT), čím návrh nadobúda formu skutočného európskeho kódexu elektronickej komunikácie.

2.1.5

V závislosti od jednotlivých tém uplatňuje návrh rôzne formy právnej harmonizácie od cielenej a selektívnej plnej harmonizácie, napríklad pokiaľ ide o pravidlá ochrany koncových používateľov, po minimálnu harmonizáciu právomocí národných regulačných orgánov (NRO) na vysokej úrovni alebo až maximálnu harmonizáciu v oblasti frekvenčného spektra.

2.1.6

Tento návrh vychádza z rozsiahlej verejnej konzultácie so zainteresovanými stranami počas obdobia 12 týždňov, zo špecializovaného externého poradenstva zo strany EP a Rady a viacerých štúdií podrobne uvedených a vysvetlených v posúdení vplyvu, ako aj zo stanoviska skupiny expertov na vysokej úrovni zriadenej v rámci štúdie SMART 2015/0005.

2.1.7

Predkladaným návrhom chce Komisia dosiahnuť tieto ciele:

2.1.8

Stručne povedané, niektoré navrhované zmeny, najmä tie, ktoré sa týkajú spektra, univerzálnej služby, prístupu, koncových užívateľov, číslovania a politického riadenia, majú za cieľ zaviesť jasné pravidlá, umožniť zainteresovaným stranám, aby ľahko pochopili svoje práva a povinnosti a zabrániť prílišnej regulácii a administratívnemu zaťaženiu.

2.1.9

Navrhované zmeny zahŕňajú najmä: zjednodušenie a geografické zameranie regulácie prístupu; využívanie (kedykoľvek je to možné) všeobecných povolení namiesto jednotlivých licencií v oblasti frekvenčného spektra; podporovanie sekundárnych trhov frekvenčného spektra; odstránenie určitých povinností univerzálnej služby, ako sú požiadavky na zabezpečenie poskytovania telefónnych automatov a fyzických telefónnych zoznamov; zúženie rozsahu uplatňovania univerzálnej služby; objasnenie rozsahu pôsobnosti regulačného rámca a odstránenie povinností v oblasti ochrany spotrebiteľa, a to v prípadoch, keď ich už riešia horizontálne právne predpisy alebo ich splnil trh; harmonizáciu a sprehľadnenie pravidiel a riadenia číslovania v kontexte M2M.

2.1.10

Komisia zároveň navrhuje posilnenie úlohy národných regulačných orgánov a orgánu BEREC s cieľom zabezpečiť jednotné a predvídateľné uplatňovanie pravidiel v rámci celého jednotného digitálneho trhu obmedzením súčasnej fragmentácie a nezrovnalostí s cieľom podporiť účinné riadenie nových inštitúcií (3).

2.2.1

Komisia nevykonala len obyčajnú „kodifikáciu“ a zahrnula obsah viacerých predchádzajúcich smerníc do harmonizovaného a súdržného celku, avšak bez zmeny obsahu, ako to zvyčajne robí vo väčšine prípadov. Namiesto toho využila možnosť, ktorú jej poskytuje medziinštitucionálna dohoda podpísaná 28. novembra 2001 (4), aby zároveň s horizontálnou integráciou rôznych skorších aktov do jediného legislatívneho aktu zaviedla hĺbkové a podstatné zmeny systému (tzv. „podstatné zmeny“).

2.2.2

Pri tomto type legislatívneho zjednodušenia, kodifikácie a podstatných zmien právneho rámca legislatívneho aktu sa v plnej miere uplatňuje bežný legislatívny proces EÚ (bod 5 dohody), ku ktorému EHSV vypracuje stanovisko, a návrh na prepracovanie sa riadi súborom kritérií a pravidiel výslovne stanovených v bodoch 6 a 7 uvedenej dohody.

3.1.1

EHSV sa nielen vzhľadom na obmedzenia týkajúce sa dĺžky jeho stanovísk, ale aj na samotnú povahu návrhu domnieva, že by sa nemal znovu vyjadriť k aspektom, ktoré boli do predkladaného návrhu prevzaté bezo zmeny z predchádzajúcich legislatívnych aktov, pokiaľ to nebude vyslovene nevyhnutné na pochopenie niektorých analyzovaných bodov.

3.1.2

EHSV už mal vo svojich predchádzajúcich stanoviskách možnosť podrobne sa vyjadriť ku všetkým týmto témam a v tejto súvislosti svoje postoje len potvrdzuje.

3.1.3

V predkladanom stanovisku sa tiež podrobne nevyjadrí k aspektom týkajúcim sa štruktúry a fungovania orgánu BEREC, ktoré budú podrobne analyzované v stanovisku, na ktorom sa pracuje súbežne s týmto stanoviskom.

3.2.1

EHSV by chcel v prvom rade vyjadriť, že víta vhodné načasovanie iniciatívy Komisie, ktorá je plne odôvodnená situáciou na trhu, technologickým vývojom a právnou ochranou používateľov elektronických komunikácií, potrebou prepracovať právny rámec, ktorý by občanom a podnikom umožnil bezproblémový prístup k činnostiam online a ich vykonávanie podľa pravidiel spravodlivej hospodárskej súťaže. Víta tiež použitý postup „prepracovania“ (recast), ktorý je veľmi vhodným nástrojom vo všeobecnom rámci programu REFIT, ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia tento postup využíva veľmi zriedkavo.

3.2.2

EHSV v tomto konkrétnom kontexte víta, ako Komisia správne uplatnila zložitý postup „prepracovania“ (prepracované znenie) a pritom dôsledne formálne dodržala stanovené pravidlá, ľutuje však, že Komisia sa nerozhodla zároveň uverejniť verziu so zapracovanými zmenami, ktorá by bola čitateľnejšia, ako to navrhol pri viacerých príležitostiach.

3.2.3

Chcel by tiež vyjadriť svoj súhlas s väčšinou nových pravidiel zavedených v návrhu nového legislatívneho aktu a so spôsobom, ako sú tieto právne nástroje zosúladené s inými politikami EÚ, či už ide o platnú špecifickú reguláciu v danom sektore, konkrétne zásady práva hospodárskej súťaže alebo horizontálne právne predpisy v oblasti ochrany spotrebiteľa.

3.2.4

EHSV sa však domnieva, že ak by sa namiesto (ktoré nie je celkom odôvodnené) tak komplexnej a rozsiahlej smernice s mnohými aspektmi ponechanými na vnútroštátnu reguláciu zvolilo rámcové nariadenie, ktoré by bolo priamo a jednotne uplatniteľné vo všetkých členských štátoch, ako navrhovala Komisia, dosiahli by sa rozsiahlejšie zjednodušenia a právna istota, pričom niektoré zahrnuté témy podliehajúce rôznym stupňom harmonizácie podľa podmienok trhu a podstaty daných tém by upravovali špecifické smernice. Čas potrebný na prijatie tejto smernice (najmenej 18 mesiacov), jej transpozíciu (nie menej ako 2 roky), a jej implementáciu odsúva skutočné nadobudnutie účinnosti nového režimu najskôr na rok 2021 až 2022.

3.2.5

Na druhej strane, vynechanie smernice o súkromí, ktorej návrh bol uverejnený 10. januára 2017 [COM(2017) 10 final], čo je jedna z ústredných a najdôležitejších tém balíka, je síce pochopiteľné z dôvodu legislatívneho harmonogramu, no predstavuje slabú stránku návrhu, ktorý je ochudobnený o jeden z najvýznamnejších pilierov zabezpečujúcich hlavné záujmy používateľov siete. Zosúladenie súčasnej legislatívy s budúcim nástrojom o súkromí sa tým odsúva do ďalekej budúcnosti a vznikajú väčšie ťažkosti pri transpozícii a implementácii všetkých opatrení.

3.2.6

Vynechané bolo aj nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Únie (5) a určité aspekty oznámenia Komisie na tému Podpora zdieľaného využívania zdrojov rádiového frekvenčného spektra na vnútornom trhu, ktoré mali byť zaradené do tohto kódexu (6).

3.2.7

A napokon je zjavné, že návrh nereaguje na výslovnú žiadosť Rady o európsky kódex práv používateľov elektronických komunikačných služieb, ktorého cieľom by bolo vytvorenie jednoduchého a ľahko použiteľného nástroja na úrovni EÚ, ktorý by zahŕňal všetky práva používateľov elektronických komunikačných služieb v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT) a ochrany spotrebiteľa (7), a zároveň nezohľadňuje zámer vyjadrený v rámci digitálnej agendy uverejniť do roku 2011 Kódex EÚ práv v online prostredí, ktorý by jasne a zrozumiteľne zhrnul súčasné práva používateľov digitálnych služieb v EÚ (8).

4.3.1

Pokiaľ ide o ciele, výbor poukazuje na relevantný aspekt spolupráce medzi národnými regulačnými orgánmi a inými príslušnými orgánmi, ako aj medzi členskými štátmi a orgánom BEREC pri plnení týchto cieľov, hoci „model“, ktorý uprednostňuje, sa uberá iným smerom, ako uviedol vo svojom stanovisku o novom štatúte orgánu BEREC.

4.3.2

V tejto súvislosti je obzvlášť dôležité vyzdvihnúť opätovné vymedzenie povinností národných regulačných orgánov a iných príslušných orgánov, ako aj orgánu BEREC, stanovených v článku 3 ods. 2.

4.3.3

Dôležitá je tiež spolupráca medzi členskými štátmi v rámci skupiny pre politiku rádiového frekvenčného spektra zriadenej rozhodnutím Komisie 2002/622/ES navzájom a s Komisiou a na ich žiadosť aj s Európskym parlamentom a Radou pri podporovaní strategického plánovania a koordinácii prístupov k politike rádiového frekvenčného spektra v Únii.