11.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 380/1

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov zo 14. júna 2010 s názvom Akčný plán pre aplikácie globálneho navigačného satelitného systému (GNSS) (KOM(2010)0308),

—

so zreteľom na závery Rady z 1. októbra 2010 k uvedenému akčnému plánu (14146/2010),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov zo 6. októbra 2010 s názvom Hlavná iniciatíva stratégie Európa 2020: Únia inovácií (KOM(2010)0546),

—

so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 18. januára 2011 o strednodobom preskúmaní európskych programov satelitnej navigácie (KOM(2011)0005), v ktorej sa uvádza, že na dokončenie infraštruktúry satelitnej navigácie sú nevyhnutné značné finančné prostriedky,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 683/2008 z 9. júla 2008 o pokračovaní v implementácii európskych programov satelitnej navigácie (EGNOS a Galileo) (1),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1321/2004 z 12. júla 2004 o štruktúrach riadenia európskych programov satelitnej rádiovej navigácie (2),

—

so zreteľom na Zelenú knihu Komisie z 8. decembra 2006 o satelitných navigačných aplikáciách (KOM(2006)0769),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 912/2010 z 22. septembra 2010 o zriadení Agentúry pre európsky GNSS, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1321/2004 o štruktúrach riadenia európskych programov satelitnej rádiovej navigácie a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 683/2008 (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 29. januára 2004 o oznámení Komisie Európskemu parlamentu a Rade o stupni pokroku programu Galileo (4),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A7-0084/2011),

A.

keďže aplikácie GNSS sú teraz hlavnou a neodmysliteľnou súčasťou činnosti v každom odvetví dopravy a keďže vďaka ich účinnému a efektívnemu fungovaniu sa doprava stáva bezpečnejšou, ekologickejšou a hospodárnejšou,

B.

keďže z hľadiska objemu 20 % a z hľadiska hodnoty 44 % všetkých aplikácií GNSS sa využíva v doprave a keďže ďalších 5 % tvoria bezpečnostné operácie, ktoré sú väčšinou spojené s dopravou,

C.

keďže Európska únia nemôže byť v oblasti základných infraštruktúr, ktoré sú potrebné pre fungovanie GNSS, donekonečna odkázaná na systémy, ktoré iné krajiny pôvodne vyvinuli na iné účely,

D.

keďže EGNOS je samostatný systém dopĺňajúci GPS, ktorý je pri uskutočňovaní výpočtov a korekcií závislý od dostupnosti signálov GPS; keďže kým sa nezavedie systém Galileo, nebude k dispozícii úplne nezávislý GNSS,

E.

keďže európsky systém EGNOS je navrhnutý tak, aby uspokojoval značný a rôznorodý súčasný aj budúci dopyt európskeho i svetového priemyslu, napríklad pokiaľ ide o bezpečnosť dopravy a vysledovateľnosť, v súlade s cieľmi novej proaktívnejšej európskej priemyselnej politiky, a keďže je tiež kompatibilný s GPS a s podstatne presnejším systémom Galileo a dopĺňa ich,

F.

keďže komerčné dopravné aplikácie systémov GNSS a Galileo predstavujú rastúci svetový trh, ktorý by sa mal v najvyššej možnej miere zabezpečiť v hospodárskom záujme európskeho priemyslu a v záujme vytvárania kvalifikovaných pracovných miest,

G.

keďže systém GNSS bude zohrávať rozhodujúcu úlohu pri podpore a presadzovaní používania inteligentných dopravných systémov,

H.

keďže rozvoj aplikácií a služieb GNSS je nevyhnutný na to, aby sa zabezpečilo, že investície do infraštruktúry, ktorú systém Galileo predstavuje, sa využijú v plnej miere, a že tento systém bude vybudovaný v jeho plnej kapacite,

I.

keďže investície v tomto odvetví budú mať vplyv na všetky politiky EÚ a keďže ich rozšírenie a implementácia budú mať priamy vplyv na realizáciu stratégie EÚ 2020 a z hľadiska rozvoja potenciálu európskeho trhu s aplikáciami a službami GNSS na tvorbu pracovných miest a zvýšenie konkurencieschopnosti Európy,

J.

keďže projekty GNSS a Galileo prinášajú do európskej priemyselnej politiky veľkú pridanú hodnotu a keďže je potrebné zaručiť ich úspešnosť,

1.

víta oznámenie Komisie o akčnom pláne pre aplikácie globálneho satelitného navigačného systému (GNSS) a súbor odvetvových, regulačných a horizontálnych opatrení, ktoré v ňom Komisia navrhla;

2.

súhlasí s Komisiou v tom, že cielený akčný plán je v tejto fáze najlepším spôsobom, ako dodať rozvoju a uplatňovaniu systémov EGNOS a Galileo ďalší impulz, najmä v oblasti dopravy; zdôrazňuje, že satelitné navigačné systémy by mali zabezpečovať interoperabilitu medzi rôznymi systémami (vrátane konvenčných systémov) a mali by tiež umožňovať intermodálne využívanie v oblasti služieb osobnej i nákladnej dopravy;

3.

poznamenáva, že z 15 konkrétnych odvetvových návrhov predstavených v akčnom pláne sa deväť priamo týka dopravy a väčšina ostatných je potrebná na podporu relevantných dopravných aplikácií;

4.

vyzýva Komisiu, aby zaistila rýchlu certifikáciu systému EGNOS pre civilné letectvo prostredníctvom príslušných orgánov;

5.

súhlasí s tým, že na implementáciu programu SESAR (Výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba) je strategicky nevyhnutné propagovať využívanie aplikácií EGNOS a Galileo v civilnom letectve, najmä pokiaľ ide o ich využitie pri pristávacích manévroch a na malých letiskách;

6.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že EGNOS v súčasnosti nepokrýva celú Európsku úniu, a žiada, aby sa systém EGNOS prednostne rozšíril do južnej, východnej a juhovýchodnej Európy s cieľom umožniť jeho využitie v každom odvetví dopravy v celej Európe, pričom zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby sa jeho pokrytie rozšírilo na krajiny MEDA i na Blízky východ a Afriku;

7.

zdôrazňuje význam systému GNSS pri rozvoji inteligentných dopravných systémov; poukazuje na to, že inteligentné dopravné systémy môžu poskytnúť efektívnejšie, čistejšie a bezpečnejšie dopravné riešenia a že riadne vykonávanie mnohých služieb v rámci inteligentných dopravných systémov si vyžaduje plne funkčný GNSS;

8.

podporuje názor, že EGNOS a Galileo môžu významným spôsobom prispieť k riadeniu cestnej dopravy a že je nutné zorganizovať v tomto odvetví osvetovú kampaň, aby sa viac využívali príležitosti, ktoré tento systém ponúka v súvislosti s výberom cestného mýta, využívaním systému eCall, rezerváciou bezpečných parkovacích miest pre nákladné automobily online a určovaním polohy vozidiel v reálnom čase, s cieľom prispieť k bezpečnejšej a ekologickejšej cestnej doprave;

9.

vyzýva preto Komisiu, aby predložila potrebné regulačné návrhy, aby bolo možné využiť prínos systému GNSS, pokiaľ ide o bezpečnosť vo všetkých druhoch dopravy, najmä na cestách, a pomôcť zvýšiť efektívnosť nákladnej dopravy;

10.

naliehavo žiada Komisiu o zintenzívnenie spolupráce v oblasti priemyslu s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ, s cieľom podporiť rozvoj a interoperabilitu aplikácií a služieb systémov EGNOS a Galileo;

11.

súhlasí s tým, že Komisia by mala dôkladne posúdiť, či je potrebné zmeniť a doplniť existujúce právne predpisy o digitálnych tachografoch, aby sa zabezpečilo, že príležitosti, ktoré ponúka GNSS v oblasti určovania polohy a poskytovania informácií o rýchlosti, sa budú využívať primerane;

12.

súhlasí s tým, že GNSS môže výrazne prispieť k zvýšeniu bezpečnosti a efektívnosti prepravy a že Komisia by mala prijať opatrenia zamerané na zvýšenie informovanosti a zlepšenie znalostí o možných aplikáciách GNSS v odvetví námornej a vnútrozemskej vodnej dopravy a na to, aby boli aplikácie založené na systéme EGNOS prijaté na úrovni Medzinárodnej námornej organizácie a Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo;

13.

podporuje zámer Komisie usporiadať kampaň na zvýšenie povedomia rôznych záujmových skupín, aby sa posilnila dôvera európskeho priemyslu v investovanie do komerčného potenciálu projektov satelitnej navigácie EÚ;

14.

vyzýva Komisiu, aby efektívne realizovala dôrazné opatrenia na zvyšovanie povedomia uvedené v akčnom pláne s cieľom zabezpečiť rozsiahle využívanie systému EGNOS v Európe vo všetkých oblastiach uplatňovania a zaistiť tak komplexnejšie prístupy;

15.

trvá na tom, aby Komisia v rámci rozpočtového postupu a budúceho viacročného finančného rámca (VFR) navrhla kroky na zabezpečenie primeranej úrovne financovania výskumu a vývoja GNSS, ako aj jeho implementácie; zdôrazňuje, že financovanie odvetvia dopravy zo strany EÚ je už teraz nedostatočné, a preto by ďalšie financovanie GNSS nemalo viesť k obmedzeniu financovania iných priorít v oblasti spoločnej dopravnej politiky; opakuje svoju požiadavku, aby Komisia v súvislosti s týmto konkrétnym projektom a s podobnými projektmi, ako je napríklad sieť TEN-T, predložila návrh viacročného financovania, ktorý pôjde nad rámec obdobia VFR, s cieľom poskytnúť stabilný a spoľahlivý finančný rámec pre ambicióznejšie európske projekty, ktorých rozsah presahuje súčasné hranice;

16.

vyzýva Komisiu, aby uvažovala o možnosti začleniť prostriedky získané z komerčných aktivít programu Galileo do rozpočtu EÚ;

17.

vyzýva Komisiu, aby informovala Európsky parlament o spôsobe, akým bude po uvedení Galilea do prevádzky zabezpečené financovanie ročných nákladov na jeho údržbu, ktoré sa odhadujú na 800 miliónov EUR;

18.

vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s Európskou investičnou bankou a Európskym investičným fondom predložila komplexnú stratégiu financovania, ktorá by ako doplnok k primeraným príspevkom EÚ a členských štátov mala okrem iného obsahovať koordinované daňové stimuly, zjednodušené postupy pri žiadaní o granty a opatrenia, ktoré by mohli nasmerovať rizikový kapitál do malých a stredných podnikov a umožniť rozvoj a uvádzanie aplikácií EGNOS a Galileo na trh;

19.

vyzýva Komisiu, aby zaistila, že suma 100 miliónov EUR z platobných rozpočtových prostriedkov na výskum v rámci siedmeho rámcového programu, ktorá sa podľa všetkého nevyčerpá, bude sprístupnená na vývoj aplikácií GNSS;

20.

naliehavo žiada Komisiu, aby preskúmala, akým spôsobom by zjednodušený postup mohol zabezpečiť efektívnejšie a transparentnejšie vyplácanie finančných prostriedkov na podporu výskumu v oblasti dopravy pre všetkých založenej na GNSS, a to s osobitným ohľadom na potreby osôb so zdravotným postihnutím a s dôrazom na malé a stredné podniky;

21.

vyzýva Komisiu, aby pomohla malým a stredným podnikom získať ľahší prístup k európskym finančným prostriedkom určeným na podporu inovácií týkajúcich sa aplikácií GNSS, a to najmä v rámci siedmeho a ôsmeho rámcového programu;

22.

naliehavo žiada Komisiu, aby preskúmala, aké obavy s ohľadom na ochranu údajov môžu prameniť z využívania aplikácií a služieb EGNOS, a aby podnikla všetky možné kroky v záujme rozptýlenia týchto obáv;

23.

poznamenáva, že je potrebné investovať do výskumu aplikácií a služieb špecifických pre GNSS, a to s osobitným zreteľom na špeciálne potreby osôb so zdravotným postihnutím, pretože takéto investovanie má rozhodujúci význam pre riadny rozvoj a využívanie služieb GNSS;

24.

vyzýva Komisiu, aby podporovala iniciatívy zamerané na rozvoj stredísk služieb v tomto odvetví, najmä pokiaľ ide o námorný sektor;

25.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že nedostatok finančných prostriedkov vyčlenených na výskum a inováciu aplikácií založených na systémoch EGNOS alebo Galileo výrazne brzdí technický pokrok a rast priemyselnej kapacity, ako aj environmentálne účinné využívanie v Európskej únii, a z tohto dôvodu naliehavo žiada Komisiu, aby zaviedla opatrenia, ktoré malým a stredným podnikom umožnia ľahšie získať prístup k finančným prostriedkom;

26.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

11.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 380/5

—

so zreteľom na svoje rozhodnutie z 20. októbra 2010 o revízii rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou (1) (ďalej len „rámcová dohoda“),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o dohode medzi EÚ a USA (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. mája 2010 o začatí rokovaní o dohodách o osobných záznamoch o cestujúcich (PNR) so Spojenými štátmi, s Austráliou a Kanadou (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. apríla 2007 o vytvorení spoločného európskeho leteckého priestoru (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2007 o uzavretí dohody o leteckej doprave medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Spojenými štátmi americkými na strane druhej (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. januára 2006 o rozvoji programu vonkajšej politiky Spoločenstva v oblasti letectva (6),

—

so zreteľom na oznámenie Európskej komisie s názvom Rozvoj vonkajšej politiky Spoločenstva v oblasti letectva (KOM(2005)0079),

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 218,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A7-0079/2011),

A.

keďže do nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy sa pri uzatváraní medzinárodných dohôd o leteckej doprave s Parlamentom len konzultovalo,

B.

keďže teraz sa pri dohodách, ktoré sa vzťahujú na oblasti, na ktoré sa uplatňuje riadny legislatívny postup, vyžaduje súhlas Parlamentu,

C.

keďže v prípade, ak Komisia rokuje o dohodách medzi Úniou a tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami, musí byť Parlament „ihneď a v plnom rozsahu informovaný vo všetkých etapách postupu“ (7),

D.

keďže rámcová dohoda by mala zabezpečiť, aby sa právomoci a výsady inštitúcií vykonávali čo najúčinnejšie a najtransparentnejšie,

E.

keďže Komisia sa v rámcovej dohode zaviazala, že bude rešpektovať zásadu rovnakého zaobchádzania s Parlamentom a Radou v legislatívnych a rozpočtových otázkach, predovšetkým pokiaľ ide o prístup na zasadnutia a o poskytovanie príspevkov alebo iných informácií,

1.

domnieva sa, že komplexné dohody o leteckej doprave so susednými krajinami alebo významnými svetovými partnermi môžu prinášať veľké výhody cestujúcim, prevádzkovateľom nákladnej dopravy a aerolíniám prostredníctvom prístupu na trh a regulačného zbližovania na podporu spravodlivej hospodárskej súťaže, a to aj pokiaľ ide o štátne dotácie a sociálne a environmentálne normy;

2.

uznáva, že horizontálne dohody, ktoré zlaďujú existujúce dvojstranné dohody s právom Spoločenstva, sú potrebné na zabezpečenie právnej istoty a poskytujú ďalšie výhody, pokiaľ ide o zjednodušovanie a záruky, že všetky aerolínie v Únii budú mať rovnaké práva;

3.

poukazuje na to, že normy bezpečnosti leteckej dopravy majú zásadný význam pre cestujúcich, posádku a letecký priemysel vo všeobecnosti, a podporuje preto uzatváranie dohôd o bezpečnosti v leteckej doprave s krajinami, ktoré majú značne rozvinuté odvetvie výroby lietadiel, pretože minimalizáciou duplicity posudzovania, testov a kontroly možno dosiahnuť úspory nákladov a stabilnú vysokú úroveň;

4.

ľutuje, že Rada ešte neposkytla Komisii mandát na rokovanie o komplexnej dohode o leteckej doprave s významnými obchodnými partnermi, ako sú Čínska ľudová republika a India; domnieva sa, že neposkytnutie tohto mandátu stále viac poškodzuje záujmy Únie, najmä vzhľadom na rýchly rast týchto ekonomík;

5.

upozorňuje, že na najnovšom zozname prebiehajúcich rokovaní o medzinárodných dohodách o leteckej doprave, ktorý poskytla Komisia, chýbajú niektoré dôležité štáty, napr. Japonsko a Ruská federácia;

6.

vyjadruje znepokojenie v súvislosti s otvorenou otázkou preletov nad Sibírou; vyzýva Komisiu, aby vyvinula maximálne úsilie – vrátane zaradenia tejto otázky do rokovaní o prístupe Ruska do WTO – a zabránila akémukoľvek narušeniu hospodárskej súťaže medzi leteckými spoločnosťami EÚ;

7.

zdôrazňuje, že pri každom rokovaní je potrebné posudzovať výhody skorého dosiahnutia dohody v porovnaní s odsúvaním jej prijatia v snahe dosiahnuť ambicióznejší výsledok;

8.

poukazuje na to, že pri posudzovaní komplexných dohôd, ktoré sú predkladané Parlamentu na odsúhlasenie, sa Parlament bude usilovať o uplatňovanie stáleho súboru noriem; pripomína predovšetkým, že Parlament sa pri tomto hodnotení zameria na mieru, v akej: vyvážene uvoľňujú obmedzenia prístupu na trh a investičné príležitosti; poskytujú stimuly na dodržiavanie a posilňovanie sociálnych a environmentálnych noriem; poskytujú primerané záruky ochrany údajov a súkromia; začleňujú vzájomné uznávanie noriem bezpečnosti a zaručujú vysokú úroveň práv cestujúcich;

9.

domnieva sa, že sú naliehavo potrebné celosvetové normy ochrany údajov a súkromia a že kritériá, ktoré sa uvádzajú v uznesení Parlamentu z 5. mája 2010, predstavujú vhodný model pre takúto dohodu; poznamenáva, že pri vypracúvaní takýchto medzinárodných noriem by mala Únia zohrávať úlohu priekopníka;

10.

upriamuje pozornosť na rastúci význam podielu odvetvia leteckej dopravy na globálnom otepľovaní a domnieva sa, že dohody by mali obsahovať aj záväzok spolupráce v rámci Medzinárodnej organizácie civilného letectva pri znižovaní emisií z lietadiel a súčasne aj predsavzatie posilňovať technickú spoluprácu v oblasti klimatológie (emisie CO2 a ďalšie emisie v ovzduší ovplyvňujúce klímu), výskumu a rozvoja technológií v oblasti klímy a palivovej efektívnosti;

11.

zdôrazňuje, že niektoré aspekty leteckej regulácie vrátane obmedzovania hluku a nočných letov by sa mali rozhodovať na miestnej úrovni, pričom by sa mala riadne dodržiavať zásada spravodlivej hospodárskej súťaže a zásada subsidiarity; žiada Komisiu, aby tieto otázky koordinovala na európskej úrovni so zreteľom na vnútroštátne právne predpisy členských štátov, ako aj na zásadu vyváženého prístupu, ktorú vymedzila Medzinárodná organizácia civilného letectva;

12.

vyzýva Komisiu, aby využila dohody o leteckej doprave na presadzovanie súladu s príslušnými medzinárodnými právnymi predpismi v oblasti sociálnych práv, a to najmä čo sa týka pracovných noriem zakotvených v základných dohovoroch Medzinárodnej organizácie práce (MOP 1930 – 1999), usmerneniach Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) pre nadnárodné podniky (1976, zrevidované v roku 2000) a v Rímskom dohovore o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (1980);

13.

poznamenáva, že kritériá v prípade dohôd o bezpečnosti predstavujú riadne vzájomné uznávanie certifikačných postupov a praxe, výmenu údajov o bezpečnosti, spoločné inšpekcie, zvýšenú regulačnú spoluprácu a konzultácie na technickej úrovni s cieľom vyriešiť problémy skôr, ako sa použije mechanizmus urovnávania sporov;

14.

zdôrazňuje, že Parlament musí sledovať tento postup od začiatku, aby dokázal prijať rozhodnutie o tom, či po skončení rokovaní udelí súhlas; domnieva sa, že je aj v záujme ostatných inštitúcií, aby sa otázky, ktoré sú dostatočne dôležité na to, aby mohli vyvolať pochybnosti o súhlase Parlamentu, určovali a riešili v skorých štádiách;

15.

pripomína, že už rámcová dohoda z roku 2005 zaviazala Komisiu, aby poskytovala Parlamentu včasné a jasné informácie počas prípravy, uskutočňovania a uzatvárania medzinárodných rokovaní; poznamenáva, že v revidovanej dohode z októbra 2010 sa kladie dôraz predovšetkým na to, že Parlament musí byť od začiatku pravidelne a v prípade potreby na základe dôvernosti podrobne oboznamovaný s priebehom vývoja vo všetkých fázach rokovania;

16.

očakáva, že Komisia poskytne svojmu gestorskému výboru informácie o svojom úmysle navrhnúť rokovanie s cieľom uzatvoriť a zmeniť a doplniť medzinárodné dohody o leteckej doprave, o návrhoch smerníc na rokovania, návrhoch rokovacích textov a o dokumentoch na parafovanie, ako aj o ďalších relevantných dokumentoch a informáciách; očakáva, že úloha Parlamentu v súvislosti so všetkými ďalšími zmenami a doplnením medzinárodnej dohody o leteckej doprave bude v dohode explicitne stanovená;

17.

upozorňuje, že podľa článku 24 rámcovej dohody sa musia uvedené informácie poskytovať Parlamentu tak, aby mohol v prípade potreby predložiť svoje stanovisko; dôrazne vyzýva Komisiu, aby Parlamentu predložila správu o tom, ako boli jeho pripomienky zohľadnené;

18.

uznáva, že Parlament je povinný zabezpečiť zachovanie dôvernosti, ak získa citlivé informácie o prebiehajúcich rokovaniach;

19.

poznamenáva, že rokovací poriadok Parlamentu umožňuje, aby plenárne zasadnutie „na základe správy gestorského výboru [prijalo] odporúčania a [žiadalo], aby sa vzali do úvahy pred uzavretím prerokúvanej medzinárodnej dohody“ (článok 90 odsek 4);

20.

uznáva, že dohody o leteckej doprave často určujú dôležitú úlohu spoločnému výboru, najmä pokiaľ ide o regulačné zbližovanie; pripúšťa, že v mnohých prípadoch ide o pružnejší a účinnejší prostriedok rozhodovania než snažiť sa začleniť takéto body do samotnej dohody; zdôrazňuje však, že je dôležité, aby Parlament dostával plné a včasné informácie o práci rôznych spoločných výborov;

21.

vyzýva Komisiu, aby s cieľom naďalej poskytovať informácie predkladala Parlamentu pravidelne, najmenej však raz za tri roky, správu s analýzou silných a slabých stránok platných dohôd; konštatuje, že Parlamentu by to umožnilo efektívnejšie posudzovať budúce dohody;

22.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

11.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 380/9

—

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ZEÚ) a Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä na články týkajúce sa výskumu,

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva (ktoré sa po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy stalo Európskou úniou) v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013) (1),

—

so zreteľom na článok 7 uvedeného rozhodnutia týkajúci sa monitorovania, hodnotenia a preskúmania siedmeho rámcového programu,

—

so zreteľom na článok 182 ods. 2 ZFEÚ týkajúci sa prispôsobovania rámcového programu podľa vývoja situácie;

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. februára 2011 s názvom Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o odpovedi na správu skupiny odborníkov o priebežnom hodnotení siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností a na správu skupiny odborníkov o priebežnom hodnotení finančného nástroja s rozdelením rizika (KOM(2011)0052),

—

so zreteľom na závery priebežného hodnotenia siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu (RP7) vrátane finančného nástroja s rozdelením rizika, ktoré prijala Rada na 3074. zasadnutí Rady EÚ pre konkurencieschopnosť (vnútorný trh, priemysel, výskum a vesmír) z 9. marca 2011,

—

so zreteľom na záverečnú správu skupiny odborníkov s názvom Priebežné hodnotenie siedmeho rámcového programu z 12. novembra 2010,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. novembra 2010 o zjednodušení vykonávania rámcových programov pre výskum (2),

—

so zreteľom na správu skupiny odborníkov z februára 2009 s názvom Hodnotenie šiesteho rámcového programu pre výskum a technologický rozvoj 2002 až 2006,

—

so zreteľom na správu výboru odborníkov z 23. júla 2009 s názvom Smerom k organizácii realizujúcej špičkový výskum na hraniciach súčasného poznania: preskúmanie štruktúr a mechanizmov Európskej rady pre výskum,

—

so zreteľom na správu skupiny nezávislých odborníkov z 31. júla 2010 s názvom Hodnotenie finančného nástroja na zdieľania rizík (RSFF) v polovici trvania,

—

so zreteľom na správu výboru odborníkov z 20. decembra 2010 s názvom Prvé priebežné hodnotenie spoločného podniku Iniciatívy pre inovačné lieky,

—

so zreteľom na správu výboru odborníkov z 30 júla 2010 s názvom Prvé priebežné hodnotenie spoločných technologických iniciatív ARTEMIS a ENIAC,

—

so zreteľom na správu výboru nezávislých odborníkov z decembra 2010 s názvom Priebežné hodnotenie spoločného programu pomoci starším alebo chorým osobám pri samostatnom bývaní,

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov prijaté počas plenárneho zasadnutia 27. a 28. januára 2011 týkajúce sa zjednodušenia realizácie rámcových programov pre výskum,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2010 o vykonávaní súčinnosti medzi finančnými prostriedkami vyčlenenými na výskum a inováciu v nariadení (ES) č. 1080/2006, pokiaľ ide o Európsky fond regionálneho rozvoja a siedmy rámcový program pre výskum a vývoj v mestách a regiónoch, ako aj v členských štátoch a v Únii (3),

—

so zreteľom na osobitnú správu Dvora audítorov č. 9/2007 z 22. novembra 2007 s názvom Hodnotenie rámcových programov EÚ v oblasti výskumu a technologického rozvoja – je možné zlepšiť prístup Komisie?,

—

so zreteľom na osobitnú správu Dvora audítorov č. 8/2009 týkajúcu sa sietí dokonalosti a integrovaných projektov politiky Spoločenstva v oblasti výskumu,

—

so zreteľom na osobitnú správu Dvora audítorov č. 2/2010 týkajúcu sa účinnosti podporných akcií, projektových štúdií a budovania nových infraštruktúr v rámci šiesteho rámcového programu pre výskum,

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 15. septembra 2010 k oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Zjednodušenie realizácie rámcových programov pre výskum,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanovisko Výboru pre rozpočet (A7-0160/2011),

A.

keďže siedmy rámcový program Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (RP7) je najrozsiahlejším nástrojom na podporu výskumu v celosvetovom meradle a predstavuje základný nástroj politiky v oblasti výskumu Európskej únie,

B.

keďže je nevyhnutné umožniť vývoj vyplývajúci z revízie RP7 v polovici trvania z dôvodu mnohých zmien, ktoré sa udiali od jeho prerokovania a prijatia v roku 2006 (nové inštitúcie, nové politické orgány, hospodárska kríza), ale aj z dôvodu značnej výšky finančných čiastok, ktoré sú k dispozícii do jeho ukončenia,

C.

keďže Lisabonská zmluva zavádza realizáciu európskeho priestoru výskumu ako osobitný prostriedok európskej politiky,

D.

keďže stratégia Európa 2020 vytvára z výskumu a inovácie kľúčový prvok inteligentného, trvalo udržateľného a solidárneho rastu,

E.

keďže výskum je proces premeny hospodárskej sily na vedomosti a inovácia je obrátený proces premeny vedomostí na hospodársku silu,

F.

keďže EÚ a jej členské štáty musia nájsť prostriedky na to, aby priniesli spoločnú odpoveď na veľké spoločenské, hospodárske, environmentálne, demografické a etické výzvy, ktorým sú vystavené európske národy, akými sú starnutie obyvateľstva, zdravotníctvo, dodávky potravín, trvalo udržateľný rozvoj, najzávažnejšie problémy životného prostredia atď., a keďže výsledné riešenia musia motivovať jednotlivca k tomu, aby niesol väčšiu zodpovednosť za svoje konanie,

G.

keďže investície do výskumu, vývoja a inovácií sú z dlhodobého hľadiska najlepšou možnou reakciou na súčasnú hospodársku a finančnú krízu, čo umožní EÚ, aby sa stala spoločnosťou so zručnosťami, ktorá je konkurencieschopná na celosvetovej úrovni,

H.

keďže Európa súťaží s hospodárskymi veľmocami ako sú Čína, India, Brazília, Austrália, Spojené štáty americké a Rusko a keďže naša schopnosť zjednotiť a skoordinovať úsilie, najmä v oblasti výskumu, medzi Európskou úniou a členskými štátmi vo veľkej miere podmieňuje našu hospodársku konkurencieschopnosť, a teda možnosť financovať naše sociálne ambície a dodržiavanie našich záväzkov v oblasti životného prostredia,

I.

keďže výdavky na výskum a vývoj sú v Európe nízke v porovnaní s inými svetovými mocnosťami, čo je spôsobené okrem iného nedostatočným súkromným financovaním a nedostatkom rámcových podmienok priaznivých k inováciám; keďže atraktivita RP7 pre priemyselné odvetvie a využívanie výskumu v prospech hospodárstva sa teda nepreukázali v plnej miere, keďže sa jednoznačne preukazuje, a to aj bez ohľadu na výšku financovania, potreba lepšej koordinácie medzi Úniou, členskými štátmi a regiónmi, pri plnom rešpektovaní osobitostí a etických alternatív členských štátov,

J.

keďže iba pomerne malá časť verejných investícií do VVI sa uskutočňuje v rámci európskej spolupráce,

K.

keďže lepšie vzťahy medzi akademickou sférou, výskumom a priemyselným odvetvím sú nevyhnutné v záujme umožnenia pretvoriť výsledky výskumu do výrobkov a služieb, ktoré vytvárajú hospodársky rast,

L.

keďže RP7 by mal vychádzať z rovnakých všeobecných zásad ako Európsky výskumný priestor (EVP),

M.

keďže z 54,6 miliárd EUR, ktoré má program, 25,8 miliárd bolo zaviazaných v priebehu prvých štyroch rokov (2007 až 2010), čiže v priemere 6,5 miliárd ročne, a 28,8 miliárd sa ešte má zaviazať v priebehu posledných troch rokov (2011 až 2013), čiže v priemere 9,6 miliárd ročne,

N.

keďže roky 2011 až 2013 sú problematickými rokmi, ktoré si vyžadujú bezodkladnú osobitnú pozornosť z hľadiska faktorov konkurencieschopnosti a sociálnej súdržnosti, ktorých podstatnou súčasťou sú výskum a inovácie,

O.

keďže zložitosť administratívneho riadenia, značná byrokracia, nedostatok transparentnosti, neúčinnosť a neodôvodnené zdržania sú naďalej hlavnými prekážkami pre RP7, ktoré významne odrádzajú vedeckú obec, priemysel a MSP od účasti na programe, a preto by dosiahnutie veľkého pokroku, pokiaľ ide o zjednodušenie programu malo byť jednou z najvyšších priorít,

P.

keďže dosiahnutie 40 percentnej účasti žien v RP7 je ambiciózny a správny cieľ, keďže súčasná účasť výskumných pracovníčok na výskumných projektoch v rámci RP7 je znepokojivo len 25,5 %,

1.

víta kvalitu správ odborníkov o priebežnom hodnotení RP7 a finančného nástroja s rozdelením rizika, ktoré sa zaoberá kvalitou aktivít, realizáciou a dosiahnutými výsledkami, a to aj napriek všeobecnému mandátu, ktorý bol udelený skupinám odborníkov; upozorňuje však na skutočnosť, že sa nehodnotili akcie členských štátov a Únie z celkového pohľadu;

2.

nerozumie omeškaniu Komisie, ktorá uverejnila svoje oznámenie 9. februára 2011, zatiaľ čo mala povinnosť urobiť tak najneskôr do konca roku 2010, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa oznámenie Komisie nevenuje súčasným výzvam v dostatočnej miere, najmä situácii hospodárskej krízy, sumám, ktoré je potrebné zaviazať v rámci RP7 atď.;

3.

žiada Komisiu, aby sa riadila najmä desiatimi osobitnými odporúčaniami vypracovanými skupinou odborníkov;

4.

zdôrazňuje relatívny charakter záverov vyplývajúcich z priebežného hodnotenia, keďže väčšina finančných prostriedkov v rámci RP7 doteraz nebola pridelená, projekty, ktoré sa začali, stále prebiehajú a ďalšie projekty financované v rámci RP7 budú prebiehať po skončení jeho uplatňovania;

5.

domnieva sa, že výsledky, ktoré dosiahol RP7, vykazujú európsku pridanú hodnotu v oblasti výskumu, vývoja a inovácií (VVI), a to napriek tomu, že Európa aj naďalej zaostáva za USA a stráca náskok, ktorý mala pred rozvíjajúcimi sa ekonomikami; vyzýva však Komisiu, aby vystupňovala svoje úsilie, pokiaľ ide o odovzdávanie úspešných výsledkov členským štátom, vedeckej obci a európskym občanom;

6.

vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom metód pre hodnotenie toho, ako ďaleko projekty financované z prostriedkov RP7 posunuli vedecké poznatky;

7.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili svoje úsilie, pokiaľ ide o komunikáciu týkajúcu sa RP7 (okrem iného využitím nových technológií, napr. inteligentných služieb informácií o výskume), a zároveň uľahčovali prístup k informáciám o účasti, oznamovali pripravované výzvy v oblasti výskumu a šírili výsledky výskumu; podporuje iniciatívy Komisie podporujúce voľný prístup k výsledkom verejne financovaného výskumu v tých prípadoch, keď sú tieto iniciatívy relevantné a uskutočniteľné, pokiaľ ide o práva duševného vlastníctva;

8.

víta úroveň zapojenia a výnimočnosti v rámci výberu projektov; vyjadruje však poľutovanie, že miera úspešnosti tohto programu zostáva vo všeobecnosti nízka a odrádza od jeho uplatnenia, a to najmä MSP, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri pretváraní výsledkov v oblasti výskumu na produkty a služby; je presvedčený, že zjednodušenie administratívnych a finančných pravidiel, ako i projekty a postupy, ktoré sú lepšie prispôsobené potrebám MSP, by mohli zlepšiť túto situáciu;

9.

konštatuje, že znásobovanie pokrývaných cieľov a tematík a diverzifikácia nástrojov rozšírili pôsobnosť RP7 a znížili schopnosť slúžiť v prospech určitého konkrétneho európskeho cieľa;

10.

schvaľuje posilnenie osobitného programu Spolupráca, ktorý je aj naďalej aktuálny vzhľadom na súčasné vedecké a technologické výzvy; zdôrazňuje jeho úlohu pri rozvoji kritickej kapacity VVI, ktorú by nebolo možné dosiahnuť v rovnakej miere na vnútroštátnej/regionálnej úrovni, čím sa preukazuje európska pridaná hodnota; je presvedčený, že medzinárodná spolupráca v oblasti výskumu by mala zostať prioritou; odporúča uplatňovanie akcie Technológie budúcnosti a vznikajúce technológie a rozšírenie používania „cestovných máp“ na všetky tematické oblasti; požaduje väčšiu pružnosť pri stanovovaní tematík výziev, hraničných hodnôt a stropov financovania, ktorá bude rozlišovať veľké projekty od malých; zdôrazňuje, že súčasný program Spolupráca je príliš úzky a jeho témy sú často príliš konkrétne na riešenie veľkých spoločenských výziev; odporúča, aby budúci rámcový program obsiahol širšie tematické zameranie;

11.

zdôrazňuje, že širšie interdisciplinárne perspektívy budú tiež potrebné na účinné riešenie rastúcich spoločenských problémov; zdôrazňuje, že sociálne a humanitné vedy zohrávajú kľúčovú úlohu pri riešení veľkých problémov, ktorým EÚ čelí; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v dôsledku veľmi špecifických a úzko zameraných výziev v kapitole Spolupráca týkajúcich sa sociálno-ekonomických a humanitných vied je veľmi ťažké robiť nový a inovatívny výskum v tejto oblasti;

12.

navrhuje, aby v záujme splnenia cieľov stratégie EÚ 2020 bol výskum podporovaný RP7 zameraný na riešenie najnaliehavejších problémov EÚ v odvetviach určených v kapitole Spolupráca RP7: zdravie (vrátane klinického a preventívneho výskumu a medicínskych technológií), agropotravinárstvo a biotechnológie (vrátane bezpečnosti potravín), IKT, nanovedy a nanotechnológie, energia (vrátane energetickej efektívnosti, inteligentných sietí, energie z obnoviteľných zdrojov, zachytávania a ukladania oxidu uhličitého, iniciatívy Európskeho strategického plánu pre energetické technológie SET-PLAN a využitia bioplynu), životné prostredie (vrátanie zmeny klímy, vody, pôdy a lesov), udržateľná doprava, sociálne a humanitné vedy, vesmír a bezpečnosť;

13.

navrhuje posilnenie výskumu založeného na spolupráci, akým sú aktivity financované v rámci všeobecného programu Spolupráca; požaduje možnosť tvoriť menšie a stredne veľké projekty a partnerské konzorciá, ktoré umožňujú efektívnu koordináciu, ako doplnok k posilneniu vedeckej výnimočnosti; zdôrazňuje, že prístup spolupráce vo výskume musí zostať základným prvkom rámcového programu;

14.

víta, že v programe Myšlienky dosiahla Európska rada pre výskum (ERC) sľubné výsledky, ako aj jej úlohu, ktorej cieľom je väčšie zviditeľnenie a zvýšenie príťažlivosti európskeho výskumu; vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom účasti a zapojenia súkromného sektora do ERC; vyzýva Komisiu, aby zvýšila financovanie ERC (čím sa tiež zvýši miera úspešnosti) a aby posúdila možnosti ďalšieho zlepšenia jeho štruktúr a mechanizmov, vrátane ustanovenia ERC ako nezávislého právneho subjektu s rozhodovacími právomocami, ktorý bude priamo zodpovedný za svoje administratívne riadenie, a ktorý by mohol byť využitý ako riadiaci orgán pre väčšiu nezávislosť financovania agentúr pre výskum, vývoj a inovácie; podporuje väčšiu transparentnosť v procese vymenovania vedeckej rady a v zložení kontrolných výborov; odporúča, aby ERC zachovala silnú podporu pre jednotlivých vynikajúcich vedcov; vyzýva však ERC, aby poskytovala možnosti pre podporu tímovo založených projektov, a to vždy za predpokladu, že takéto projekty budú tvorené prostredníctvom postupu zdola nahor,

15.

podporuje akcie Marie Curie v rámci programu Ľudia, ktoré majú veľký význam z hľadiska kariéry vedcov a zabezpečujú individuálny vzostupný výskum v rámci veľmi širokého spektra tém, ukončujú odliv mozgov, robia vedecké kariéry atraktívnejšie pre veľmi nádejných mladých výskumných pracovníkov z EÚ i tretích krajín; so zreteľom na pomerne vysoké množstvo prihlášok, ktoré prevyšuje možnosti prijatia, odporúča, aby sa v programe mobility Marie Curie pokračovalo s rozšírenými zdrojmi v rámci RP7 s cieľom ďalej zvýšiť možnosti mobility výskumných pracovníkov a študentov doktorandského štúdia (okrem iného medzi akademickou oblasťou a súkromným sektorom alebo medzi členskými štátmi, napríklad zavedením systému kupónov na výskum s peniazmi na výskum pre výskumných pracovníkov); je však presvedčený, že v rámci akcií Marie Curie je tu tiež priestor pre zjednodušenie v rámci niektorých činností; vyjadruje poľutovanie, že väčšina vedeckej práce sa v rámci EÚ stále vykonáva za neistých pracovných podmienok;

16.

domnieva sa, že v záujme posilnenia ľudských zdrojov v oblasti výskumu v Európe je nevyhnutné, aby profesionálne pracovné miesta v tejto oblasti boli atraktívnejšie tým, že budú odstránené administratívne prekážky a budú sa uznávať zásluhy a dĺžka školenia a práca v ktoromkoľvek výskumnom centre; s týmto cieľom nabáda Komisiu a členské štáty, aby zaviedli spoločný systém hodnotenia výnimočnosti a profesionálnej kariéry výskumných pracovníkov a posudzovania výkonnosti univerzít; opätovne potvrdzuje význam investovania do vzdelávania, odbornej prípravy a rozvoja zručností a doplnenia prepojení medzi vzdelávaním, výskumom a inováciami;

17.

vyjadruje pochybnosti v súvislosti s nesúrodosťou cieľov programu Kapacity a ťažkosťami, ktoré z toho vyplývajú, najmä v oblasti medzinárodnej spolupráce, a s pokrokom v rámci hlavných výskumných infraštruktúr (ESFRI); domnieva sa, že existuje jasná potreba akcií v prospech MSP a inovatívnych MSP, a vyzýva Komisiu, aby zachovala tieto činnosti a rozpočet s nimi spojený a súčasne podnikla kroky na zlepšenie ich vykonávania; domnieva sa však, že projekty ERA-NET, ERA-NET+ a iniciatívy, ktoré vychádzajú z článku 185 plnia svoju úlohu, ktorej cieľom je štruktúrovať Európsky výskumný priestor (EVP);

18.

uznáva, že spoločné technologické iniciatívy (STI) sú užitočné pre konkurencieschopnosť európskeho priemyslu; vyjadruje poľutovanie nad právnymi a administratívnymi prekážkami (právna forma, finančné pravidlá a v niektorých prípadoch tiež duševné vlastníctvo), ktoré môžu odradiť viacero kľúčových hráčov v oblasti výskumu a MSP od účasti; vyjadruje tiež poľutovanie nad nesúrodou správou a právnymi štruktúrami a vysokými prevádzkovými nákladmi spojenými so zavádzaním STI; vyzýva členské štáty, aby splnili svoje povinnosti, ak sa dohodli na spolufinancovaní STI; vyzýva Komisiu, aby zjednodušila pravidlá a miery financovania pre podobné kategórie účastníkov vo všetkých STI v súlade s modelom RP7 aj s ohľadom na národné spolufinancovanie; žiada, aby bol vo väčšej miere zapojený do politického dohľadu týchto nástrojov, najmä na zabezpečenie primeranej rovnováhy medzi účasťou a činnosťami; zdôrazňuje, že tieto iniciatívy by nemali viesť k outsourcingu verejných finančných prostriedkov a mali by zostať v rámci právne stanovených hraníc týkajúcich sa štátnej pomoci a predkonkurencie;

19.

žiada Komisiu, aby poskytla Parlamentu jasné a podrobné informácie o fungovaní JTI s uvedením ich právneho štatútu, ktorí ľudia tvoria riadiacu radu, a aké činnosti vykonávajú;

20.

uznáva čoraz systematickejšie využívanie výziev na predloženie ponúk, ktoré sú príliš otvorené (vzostupný prístup), s cieľom zabezpečiť dlhodobú schopnosť výskumu; zdôrazňuje však potrebu udržať rovnováhu medzi dvomi prístupmi (vzostupným a zostupným), z ktorých každý zodpovedá osobitným potrebám; zdôrazňuje potrebu konzultovať a spolupracovať s výskumnými pracovníkmi, subjektmi z oblasti priemyslu a občianskej spoločnosti, s cieľom stanoviť programy výskumu;

21.

je presvedčený, že najmä s ohľadom na stratégiu EÚ 2020 a cieľ inteligentného rastu, je potrebné určiť spoločné oblasti výskumu spomedzi tých, ktoré sa javia ako najsľubnejšie z hľadiska konkrétnych využití a ktoré umožňujú najvyššiu mieru spoločného vlastníctva v etických súvislostiach; poukazuje na to, že tieto oblasti by mohli byť súčasťou platformy spoločného výskumu financovaného EÚ a podporovaného spoločnou sieťou pre výmenu dát a mala by im byť prisudzovaná najvyššia dôležitosť a prioritný záujem;

22.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že financovanie výskumu je v Európe stále veľmi rozdrobené, pričom viaceré zdroje financovania z členských štátov a Spoločenstva uplatňujú rôzne priority, kritériá hodnotenia, vymedzenia a postupy, čo vedie k zbytočnému prekrývaniu, nejasnostiam, chybám a nedostatku kritickej kapacity; žiada Komisiu a Radu, aby otázky spolupráce a koordinácie medzi rôznymi programami EÚ a vnútroštátnymi programami zaradili na predné miesta vo svojich agendách; vyzýva Komisiu, aby vypracovala analýzu s cieľom zlepšiť spojenie medzi európskymi a vnútroštátnymi činnosťami vrátane možnej koordinácie pri formulovaní výziev na predkladanie návrhov a pri hodnotení projektov, a pri zistení vnútroštátnych pravidiel alebo právnych predpisov, ktoré bránia finančnému riadeniu projektov medzinárodnej spolupráce v oblasti výskumu alebo ho komplikujú; žiada, aby výzvy na predloženie ponúk vrátane výziev v júli 2011 boli vydávané v koordinácii s členskými štátmi tak, aby nedochádzalo k duplicite vnútroštátnych iniciatív alebo k súťaži s nimi, ale aby sa tieto iniciatívy navzájom dopĺňali; v tejto súvislosti sa domnieva, že projekt ERA-NET by mal byť posilnený ako nástroj na podporu výnimočnosti a na vypracovanie kritérií pre ukazovatele kvality, ktorý by tvoril základ pre koordináciu medzi programami alebo spoločnými podnikmi; navrhuje, aby RP7 podporoval aktérov, ktorí riadia vnútroštátne programy a ktorí sú zapojení do spoločného programovania, s cieľom transformovať prístup RP založený na projektovom riadení na prístup založený na programovom riadení, ale bez zanedbávania riadenia malých projektov; je presvedčený, že ak má byť spoločné programovanie úspešné, projekty by mali byť vybrané na základe výnimočnosti, prispôsobené charakteru každého odvetvia, koordinačná úloha Komisie by mala byť posilnená a zúčastnené členské štáty by mali dodržiavať svoje finančné záväzky; žiada, aby bol sa RP7 počas posledných troch rokov zameriaval na prínos štruktúrovania Európskeho výskumného priestoru;

23.

je skeptický, pokiaľ ide o skutočnosť, že je často možné financovať iba jeden – a jediný - návrh v rámci výzvy, čo vedie k plytvaniu prostriedkov investovaných do prípravy a hodnotenia vynikajúcich návrhov a nefinancovaniu niektorých vynikajúcich nápadov; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť financovania vynikajúcich, nevybraných výskumných návrhov, prostredníctvom zvýšenia rozpočtu na výskum (zodpovedajúceho finančným prostriedkom na výskum), do ktorého budú prispievať aj členské štáty, regionálne a štrukturálne fondy a súkromný sektor;

24.

zdôrazňuje význam priamych akcií Spoločného výskumného centra a ich prínos pre udržateľný rozvoj, konkurencieschopnosť a ochranu a bezpečnosť jadrovej energie;

25.

uznáva význam projektu BSI (prepojenie oblasti Čierneho mora), ktorého cieľom je vytvoriť regionálnu sieť pre výskum a vzdelávanie v širšej čiernomorskej oblasti a napojiť ju na sieť GEANT, a vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala výskumné projekty v oblasti Čierneho mora, ako sú HP-SEE, SEE-GRID, SCENE, CAREN a BSRN;

26.

vyzýva Komisiu, aby v rámci RP7 a budúceho finančného rámca zabezpečila primeranú úroveň financovania výskumu a vývoja aplikácií a služieb Globálneho systému satelitnej navigácie (GNSS);

27.

zdôrazňuje, že každý výskum v rámci RP7 sa musí uskutočniť v súlade so základnými právami, ktoré sú uvedené v Európskej charte; preto dôrazne žiada Komisiu, aby okamžite sprístupnila všetky dokumenty týkajúce sa programu INDECT (výskumný program financovaný v rámci RP7 zameraný na rozvoj automatického pozorovacieho systému, ktorý nepretržite monitoruje webové stránky, pozorovacie kamery a individuálne počítačové systémy), a aby vymedzila jasný a precízny mandát pre výskumný cieľ, uplatňovanie a konečných používateľov programu INDECT; zdôrazňuje, že predtým, ako sa uskutoční dôkladné preskúmanie súvisiace s možným dosahom na základné práva, program INDECT by nemal dostať z RP7 žiadne finančné prostriedky;

28.

zdôrazňuje, že nie je zrejmé, že by bola miera zapojenia priemyslu vyššia v porovnaní s predchádzajúcimi RP, najmä v rámci programu Spolupráca; žiada preto Komisiu, aby predložila podrobnú analýzu jeho schopnosti prilákať investície súkromného odvetvia;

29.

je presvedčený, že postupy konkurenčných výziev pre dodatočných partnerov by mali vychádzať zo základného predpokladu, že zainteresované spoločnosti a výskumníci majú najhlbšie vedomosti o projekte a o tom, ktorý partner ho potrebuje najviac, a namiesto toho, aby ich nútila pridŕžať sa zoznamov hodnotenia hodnotiacich odborníkov, Komisia by mala hodnotiť písomné odôvodnenie voľby združenia;

30.

víta výsledky RP7 v prospech MSP, pokiaľ ide o podporné opatrenia v prospech MSP v rámci programu Kapacity, program EUROSTARS a cieľ 15 % stanovený v programe Spolupráca; s cieľom ďalej uľahčiť účasť MSP žiada, aby sa vydalo väčšie množstvo netematických výziev pre MSP, aby sa častejšie uskutočňovali výzvy na predloženie ponúk, pokiaľ ide o osobitné činnosti MSP (alebo aby bola výzva na predkladanie ponúk otvorená permanentne), aby sa ďalej zjednodušili pravidlá (vrátane pravidiel pre program EUROSTARS) a skrátil sa čas potrebný na udelenie grantu; odporúča, aby MSP boli aktívnejšie zapojené do procesu využívania dosiahnutých výsledkov;

31.

domnieva sa, že účasť mladých vedcov v projektových tímoch v rámci spolupráce pri výskumných činnostiach v priemyselných a vedeckých organizáciách by mala ponúkať viac stimulov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali konkrétne opatrenia, ktoré majú zvýšiť účasť mladých výskumných pracovníkov v rámcových programoch; vyzýva Komisiu, aby využila priebežné preskúmanie siedmeho rámcového programu na podporu zamestnávania mladých vedcov tým, že určí pravidlá a spôsoby účasti takým spôsobom, že venuje podstatnú časť finančných prostriedkov na prijímanie mladých vedcov;

32.

so znepokojením berie na vedomie pomerne skromnú účasť niektorých členských štátov v RP7, čo neprispieva k územnej súdržnosti a vyváženému rozvoju v Európe; domnieva sa, že lepšia koordinácia, súdržnosť a súčinnosť RP7 so štrukturálnymi fondmi a Kohéznym fondom, ako i lepšie využitie programu Ľudia by mohli uľahčiť zapojenie podpriemerne zastúpených štátov; je presvedčený, že využívaním štrukturálnych fondov s cieľom posilniť infraštruktúru výskumu a podporiť budovanie kapacít v oblasti výskumu a inovácií môžu všetky členské štáty dosiahnuť vyššiu úroveň výnimočnosti (cesty k výnimočnosti); víta preto vytvorenie Expertnej skupiny pre synergiu (SEG), ktorá má nájsť súčinnosť medzi RP7, štrukturálnymi fondmi a rámcovým programom pre konkurencieschopnosť a inovácie; zdôrazňuje však, že je absolútne nevyhnutné rozlišovať medzi kritériami pre RP7 a štrukturálnymi fondmi, keďže pri udeľovaní finančných prostriedkov z RP7 by mala prevažovať zásada výnimočnosti (ktorá spadá do výlučného riadenia a koordinácie Komisie), s cieľom zabezpečiť oblasti výskumu a rozvoja maximálnu pridanú hodnotu v Európe; s uspokojením poznamenáva, že na obdobie 2007 – 2013 je v rámci Kohézneho fondu vyhradených na podporu inovácií 86 miliárd EUR (25 % z celkovej sumy), z čoho je na základný výskum a technologický rozvoj vyhradených 50 miliárd EUR, čo sa rovná celkovému rozpočtu RP7; zdôrazňuje význam územného rozmeru výskumu a vývoja, zohľadňujúc pri vypracúvaní politík („inteligentná špecializácia“) špecifické potreby a schopnosti území; preto pokladá zapojenie regionálnych a miestnych orgánov za rozhodujúce pri posilňovaní kapacít výskumu a inovácií v ich regióne; odporúča, aby sa súčasné nevyčerpané finančné prostriedky zostávajúce v rozpočte EÚ do konca roka 2013 a prostriedky naplánované na obdobie 2014 – 2020 ešte viac orientovali na inovácie, vedu a výskum, a to z hľadiska ľudských zdrojov, rozvoja a infraštruktúry;

33.

víta stabilný, ale nesmelý pokrok smerom k vyváženej účasti žien a mužov v rámci RP7, keďže rozmanitosť je dôležitá pre kreativitu a inovácie; poukazuje na skutočnosť, že výskumné pracovníčky inklinujú k práci nad menšími a menej vyhranenými výskumnými projektmi a úlohami a že výskumných pracovníčok sa zrejme dotýka veľmi problematický „sklený strop“, čo vedie k tomu, že s počtom odpracovaných rokov podiel výskumných pracovníčok klesá, ako o tom svedčí tiež nízky počet výskumných pracovníčok vybraných pre grant rady ERC pre pokročilých výskumníkov; súhlasí, že opatrenia na podporu účasti žien by mali byť posilnené v priebehu celého projektu (s osobitným dôrazom na pružný pracovný čas, zlepšenie zariadení pre starostlivosť o deti, ustanovenia o sociálnom zabezpečení a rodičovské dovolenky) a že Komisia by mala oživiť svoj prístup k podpore vedkýň a mala by sa zamerať na podnecovanie členských štátov k riešeniu rozdielov v prístupe k ženám a mužom; zdôrazňuje, že 40 % cieľ účasti žien na programe a v poradných výboroch by mal byť vykonávaný citlivo; vyzýva Komisiu, aby zriadila prierezový výbor, ktorý by monitoroval zastúpenie výskumných pracovníčok a poskytoval správy v tejto oblasti, a aby vypracovala akčný plán pre rodovú rovnosť v súlade s odporúčaniami ex-post hodnotenia RP6; vyzýva univerzity a inštitúcie EÚ, aby podporovali vedu ako zaujímavý odbor pre obe pohlavia, a to od raných fáz vzdelávania, a aby podporovali výskumné pracovníčky ako vzorové modely;

34.

žiada, aby sa na regionálnej úrovni uznala dôležitá úloha, ktorú zohrávajú sprostredkovateľské organizácie (ako sú obchodné komory, siete Enterprise Europe Network a regionálne inovačné agentúry), ktoré slúžia ako prepojenie medzi inovačnými MSP v každom regióne a Komisiou;

35.

domnieva sa, že programy by mali byť otvorené medzinárodným partnerom; zdôrazňuje, že základná zásada by mala byť tá, že všetky programy budú otvorené aj financovaniu zahraničných zoskupení (budú im udelené osobitné kompetencie); odmieta, aby bola Komisia v lepšej pozícii ako výskumní pracovníci pri voľbe partnerov na spoluprácu;

36.

domnieva sa, že RP7 by mal potvrdiť svoje priority v oblasti medzinárodnej spolupráce, domnieva sa, že výber cieľových krajín a tém pre akcie medzinárodnej spolupráce sa musí uskutočňovať po konzultácii s členskými štátmi s cieľom zabezpečiť, aby sa tieto akcie vzájomne dopĺňali so všetkými zapojenými stranami; opätovne však zdôrazňuje, že pozornosť je potrebné venovať spolupráci s rozvojovými krajinami;

37.

domnieva sa, že úroveň financovania RP7, ktoré je spoľahlivé a potrebné, sa musí minimálne zachovať, aby sa splnili veľké spoločenské výzvy a pripomína, že investície v oblasti VVI sú dlhodobými investíciami a predstavujú rozhodujúci prvok umožňujúci dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020;

38.

je presvedčený, že výdavky na RP7, ako i celkové zameranie na výskum, by sa mali pokiaľ možno zosúladiť so základnými politickými cieľmi stanovenými v stratégii EÚ 202 verí, že vedecký pokrok založený na veľkých výzvach si vyžaduje strednodobé alebo až dlhodobé poskytovanie finančných prostriedkov, ktoré budú podporovať tak základný výskum, ako aj spoluprácu s priemyselnými odvetviami a inými externými partnermi;

39.

zdôrazňuje kľúčovú úlohu výskumných infraštruktúr a podčiarkuje, že ich rozvoj a financovanie (ktoré vychádza zo zoznamu ESFRI a zahŕňa poskytovanie laboratórneho vybavenia a nástrojov, ako aj ich údržbu) by mali byť lepšie koordinované a spolufinancované RP7, nástrojmi EIB, štrukturálnymi fondmi a vnútroštátnymi a regionálnymi politikami; je presvedčený, že je potrebné zabrániť zdvojeniu infraštruktúry pre výskum v rôznych členských štátoch a že by mal byť posilnený otvorený a na výnimočnosti založený prístup k výskumným infraštruktúram; žiada, aby sa vyvinulo úsilie na podporu financovania výskumných infraštruktúr v rámci RP7 najmä tam, kde sa nachádza najväčší potenciál týkajúci sa pridanej hodnoty EÚ;

40.

domnieva sa, že príjemcovia finančných prostriedkov infraštruktúry pre výskum by mali jasne odôvodniť svoju úlohu a využitie zariadenia, laboratórií a výskumných alebo technických pracovníkov; za týmto účelom sa domnieva, že je potrebné vytvoriť monitorovací a inšpekčný systém, ktorý by kontroloval dodržiavanie dohôd;

41.

vyzýva členské štáty a EÚ, aby dodržiavali svoje finančné záväzky, vrátane záväzkov, ktoré sa vzťahujú na akcie na základe článkov 185 a 187, v rámci medzinárodných dohôd v oblasti výskumu;

42.

žiada Komisiu, aby so zreteľom na cieľ vyčleniť 3 % HDP na výskum a technologický rozvoj do roku 2020 a uznať, že výskum a inovácie poskytujú jediný istý spôsob na ozdravenie hospodárstva EÚ, zvážila možnosť zavedenia záväznej dočasnej úrovne financovania pre výskum a technologický rozvoj do výšky približne 1 % HDP do roku 2015;

43.

konštatuje, že v budúcich pracovných programoch sa posilňuje „inovačný“ rozmer; domnieva sa, že v záujme toho, aby mali výskumné a inovačné programy jasný dosah na trh a spoločnosť, mali by byť navrhnuté činnosti, ktoré umožnia optimálne využitie a uvádzanie na trh výsledkov výskumu, napríklad zaoberať sa v špecifických výzvach alebo v kritériách hodnotenia v konkrétnych oblastiach potenciálom, ktorý majú výsledky výskumu, pokiaľ ide o ich uvedenie na trh; vyzýva Komisiu, aby začala financovanie demonštračných a pilotných projektov pred koncom RP7 a aby zvážila systém financovania s cieľom oceňovať úspešné projekty a podporiť ich uvedenie na trh, ktorý by dopĺňal súčasné otvorené financovanie; v súvislosti s tým sa tiež domnieva, že je potrebná úzka koordinácia medzi RP7, rámcovým programom pre konkurencieschopnosť a inovácie a štrukturálnymi fondmi;

44.

konštatuje, že ak je RP7 rozdelený takým spôsobom, aby sa rozlišovalo medzi vedou pre vedu, vedou pre hospodársku súťaž a vedou pre spoločnosť, je tu riziko, že postupný prechod od základného výskumu po aplikovaný výskum a inovácie nebude možný; poukazuje na potrebu zabrániť tomu, aby úspešnú realizáciu integrovaných projektov brzdila štrukturálna nepružnosť;

45.

domnieva sa, že RP7, ako aj budúci program RP8, by mali viac prispievať k rozvoju priemyslu v Európe, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali aplikovaný výskum;

46.

uznáva, že RP7 je primárne zameraný na výskum a technologický vývoj a zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa vypracovali politiky a programy EÚ takým spôsobom, aby mohli byť v plnej miere využité súčinnosti v rámci celého hodnotového reťazca výskumu a rozvoja (od výskumu a vzdelávania, cez inovácie a po tvorbu pracovných miest); domnieva sa, že je to jediný spôsob ako dosiahnuť ciele stanovené v Únii inovácií a urýchliť premenu Európy na spoločnosť založenú na znalostiach; v tejto súvislosti víta aktuálny vývoj inovačných ukazovateľov a zároveň požaduje širšie vymedzenie inovácií (vrátane netechnologických inovácií a inovácií zameraných na zamestnancov) a vývoj účinnejších modelov, metodík a nástrojov na meranie a podporu inovácií, okrem iného prostredníctvom verejného obstarávania, stanovenia noriem a finančného inžinierstva;

47.

uznáva, že európske technologické platformy, JTI a PPP prispievajú k väčšiemu zapojeniu priemyselného odvetvia a požaduje ich konsolidáciu v budúcich programoch; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť primerané pravidlá týkajúce sa účasti (vrátane pravidiel duševného vlastníctva) a mier financovania (vrátane mier financovania pri nepriamych nákladoch) a usilovať sa o ďalšie zjednodušenie s cieľom prilákať väčší počet MSP, verejných výskumných inštitúcií a menších výskumných organizácií, a zabezpečiť tak lepšiu rovnováhu, pokiaľ ide o prístup zúčastnených strán do JTI a PPP;

48.

vyjadruje znepokojenie nad nadmernou administratívnou záťažou RP7; zdôrazňuje, že opatrenia na zjednodušenie, ktoré si nevyžadujú zmenu nariadenia, by mali byť vykonané čím skôr, pričom je potrebné dodržiavať jednoduchosť, stabilitu, súdržnosť, právnu istotu, transparentnosť, výnimočnosť a dôveru, a nabáda Komisiu, aby preskúmala ďalšie opatrenia na zjednodušenie vrátane príspevku žiadateľov, ako i ďalšie zladenie metód výpočtu a metód účtovníctva používaných vo vnútroštátnych systémoch financovania; vyzýva Komisiu, aby prijala naliehavé opatrenia s cieľom významne skrátiť čas od podania žiadosti až po získanie grantu, znížiť byrokratické postupy pri príprave, podávaní a hodnotení projektov (okrem iného prostredníctvom využívania portálu EÚ na podávanie žiadostí, ktorý je založený na rovnakom americkom modeli), znížiť počet pravidelných finančných správ o stave a počet dokumentov z auditov za vykazované obdobie, a nájsť lepšiu rovnováhu medzi rizikami výskumu a kontroly; zdôrazňuje, že opatrný prístup, pokiaľ ide o riziko, ktorý prevláda v oblasti financovania výskumu v EÚ, môže brániť financovaniu vysokorizikových nápadov v oblasti výskumu, ktoré majú veľmi vysoký potenciál objavov, a preto navrhuje, aby sa ako protiklad prístupu založeného len na výsledkoch, ktorý by mohol brániť inovatívnemu výskumu, prijal prístup založený na dôvere, ktorý bude oveľa tolerantnejší k riziku a neúspechu; odporúča zjednodušený výklad a ďalšie vyjasnenie vymedzenia oprávnených nákladov; podporuje návrh na revíziu nariadenia o rozpočtových pravidlách s cieľom uľahčiť postupy a žiada o revíziu a/alebo rozširujúci výklad služobného poriadku EÚ o osobnej zodpovednosti; požaduje presnejšie, konzistentnejšie a transparentnejšie procedurálne pravidlá auditov vrátane menej častého využívania náhodného odberu vzoriek, ale naopak častejšieho využívania realistických kritérií, ako sú skúsenosti účastníkov a pozadie chýb a dodržiavanie;

49.

opätovne pripomína význam bezodkladného zavedenia opatrení na procedurálne, administratívne a finančné zjednodušenie riadenia súčasného RP7, ktoré boli uvedené v uznesení Európskeho parlamentu z 11. novembra2010; víta rozhodnutie Komisie z 24. januára 2011, ktorým zaviedla tri opatrenia na zjednodušenie, ako i vytvorenie jediného registračného nástroja (URF); vyzýva Komisiu, aby rýchlo a jednotne vykonala tieto opatrenia a aby preskúmala, či sú ešte potrebné dodatočné opatrenia na zjednodušenie; vyjadruje poľutovanie nad vážnymi problémami súvisiacimi s výkladom a následnou právnou neistotou pre účastníkov RP7 a opätovne pripomína svoju vôľu, aby sa právne spory, ktoré v súčasnosti prebiehajú medzi Komisiou a príjemcami všetkých rámcových programov, rýchlo vyriešili a aby sa dodržala zásada seriózneho spravovania verejných peňazí; žiada Komisiu, aby umožnila príjemcom konzultovať zúčtovací výbor pre výskum počas alebo po projekte s cieľom objasniť otázky súvisiace s výpočtom nákladov, pravidiel účasti a auditov vrátane dodatočných auditov; zdôrazňuje, že je nevyhnutné zachovať všetko to, čo funguje dobre a zmeniť iba tie predpisy, ktoré je potrebné prispôsobiť;

50.

žiada o prijatie opatrení, ktoré by skrátili čas potrebný na udelenie grantu a ktoré by boli zamerané na zlepšenie percentuálneho podielu grantov podpísaných za menej ako osem mesiacov v roku 2011 a menej ako šesť mesiacov počas zostávajúceho obdobia;

51.

pozitívne prijíma odporúčania skrátiť čas obstarávaní a pred tvorbou akýchkoľvek nových nástrojov v rámci RP7 žiada zhodnotenie existujúcich nástrojov;

52.

navrhuje, aby Komisia pomohla verejným orgánom zlepšiť riadenie systémov tým, že uskutoční hodnotenie bez finančných následkov, ktoré by podporilo, aby tieto orgány prijali mnohé opatrenia na zlepšenie riadenia projektov a ich vykonávania v rámci určeného termínu, ktorý by bol menej ako rok;

53.

domnieva sa, že FNRR zohral úlohu páky na zvýšenie investícií do VVI v čase krízy, kedy banky neboli schopné vykonávať túto úlohu, čo ho výsledkom bolo poskytnutie v prvých rokoch pôžičiek vo výške 8 mld. EUR, ktorými sa vytvorili investície vo výške viac ako 20 mld. EUR;

54.

vyjadruje však svoje znepokojenie v súvislosti so smiešnymi sumami, ktoré boli pridelené na infraštruktúru pre výskum, univerzitám, výskumným organizáciám a MSP, najmä inovatívnym MSP, ako aj vzhľadom na existenciu všeobecne známej zemepisnej a sektorovej nerovnováhy pri prideľovaní pôžičiek; podporuje preto konkrétne odporúčania skupiny odborníkov určené na zvýšenie zapojenia niektorých podpriemerne zastúpených cieľových skupín a súhlasí so závermi Európskej rady zo 4. februára 2011, najmä s jej výzvou, aby sa preskúmali všetky možnosti s cieľom zhodnotiť práva duševného vlastníctva na európskej úrovni, a najmä s cieľom uľahčiť prístup MSP na trh s vedomosťami;

55.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že projekty finančného nástroja s rozdelením rizika (FNRR) sa začali iba v 18 členských štátoch EÚ a dvoch pridružených krajinách, a že MSP, univerzity/výskumné orgány a výskumné zariadenia sú v súčasnosti podpriemerne zastúpené v rámci FNRR; žiada Komisiu, aby zhodnotila príčiny, prečo deväť zvyšných členských štátov EÚ nevyužilo tento nový nástroj, ktorý sa ukázal ako rozhodujúci prínos pri náraste financovania výskumu, rozvoja a inovácií, a aby zabezpečila účasť všetkých zainteresovaných krajín;

56.

žiada Komisiu a členské štáty, aby preskúmali propagáciu týkajúcu sa dostupnosti pôžičiek v rámci FNRR na úrovni členských štátov a zabezpečili, aby potenciálni účastníci mali primerané informácie a podporu, aby mohli pristúpiť k pôžičkám v rámci FNRR, a to najmä v tých členských štátoch, ktorých menou nie je euro;

57.

odporúča, aby sa pokračovalo v uplatňovaní tohto inovatívneho finančného nástroja a aby došlo k jeho zintenzívneniu v rámci RP7 a v budúcnosti aj v rámci RP8 v súvislosti s prispievaním k zlepšovaniu prístupu k financovaniu a zabezpečovaním súkromných investícií; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby tieto finančné nástroje boli vhodné pre MSP;

58.

žiada, aby využívanie RP7 zohľadňovalo rôzne dôsledky hospodárskej krízy v každom členskom štáte na roky konečnej fázy programu (2011 až 2013) vzhľadom na značné sumy (28,8 mld. EUR na tri roky), ktoré zostáva vyčleniť na programy, ciele, ktoré sa majú dosiahnuť v súvislosti so stratégiou EÚ 2020, a prípravou Európskeho výskumného priestoru a Únie inovácií; žiada najmä o zladenie cieľov programu RP7 so stratégiou EÚ o efektívnosti využívania zdrojov, surovín a digitálnej agende;

59.

domnieva sa, že zostávajúce sumy by sa nemali odkloniť od výskumu a nemali by sa použiť na iné programy alebo nástroje, ktoré nepatria do oblasti výskumu a inovácií alebo cieľov a pôsobnosti RP7;

60.

zdôrazňuje, že je potrebné zlepšovať, podporovať a zabezpečiť financovanie výskumu a rozvoja v Únii prostredníctvom výrazného nárastu relevantných výdavkov od roku 2013; domnieva sa, že tento nárast financovania, v ideálnom prípade zdvojnásobenie rozpočtu, musí posilniť udržateľný rast a konkurencieschopnosť prostredníctvom výnimočnosti; týmto zdôrazňuje, že tento nárast financovania sa musí spojiť s výkonnejším prístupom, ktorý je viac orientovaný na výsledok a s radikálnym zjednodušením postupov financovania; podporuje ďalšiu spoluprácu medzi rôznymi programami EÚ v oblasti výskumu, vývoja a inovácií, napríklad s názvom pod názvom Spoločný strategický rámec pre výskum a inovácie; domnieva sa, že kontinuita budúceho programu, keď bude zriadený, je dôležitá pre všetkých zúčastnených aktérov;

61.

zdôrazňuje, že je dôležité zvážiť zhodnotenie výsledkov dosiahnutých vo všetkých oblastiach, ktoré boli vymedzené ako politické priority na financovanie, a ich účinnosť s cieľom zlepšiť hodnotenie budúcich programov;

62.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, ako aj členským štátom.

11.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 380/20

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 9. novembra 2010 s názvom Obchod, rast a svetové záležitosti – obchodná politika ako hlavná súčasť stratégie Európa 2020 (KOM(2010)0612) a na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov zo 7. júla 2010 s názvom Na ceste ku komplexnej európskej medzinárodnej investičnej politike (KOM(2010)0343),

—

so zreteľom na spoločnú štúdiu Komisie a vlády Kanady s názvom Posúdenie nákladov a prínosov užšieho hospodárskeho partnerstva medzi EÚ a Kanadou z októbra 2008 (1), a na spoločnú správu o analýze rozsahu pôsobnosti EÚ a Kanady z 5. marca 2009 (2),

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo samitu medzi EÚ a Kanadou týkajúce sa komplexnej dohody o hospodárskom partnerstve medzi Európskou úniou a Kanadou, ktorá bola podpísaná 6. mája 2009 v Prahe (dokument Rady 09547/2009),

—

so zreteľom na odporúčanie Komisie Rade z 20. decembra 2010 o úprave smerníc na rokovania o dohode o hospodárskej integrácii s Kanadou za účelom splnomocnenia Komisie na rokovanie o investíciách v mene Európskej únie (SEK(2010)1577),

—

so zreteľom na správu Komisie Európskej rade z 10. marca 2011 s názvom Správa o obchodných a investičných bariérach za rok 2011 – zapájanie našich strategických hospodárskych partnerov do vytvárania lepšieho prístupu na trh: prioritné opatrenia v oblasti odstraňovania obchodných bariér (KOM(2011)0114),

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, najmä na uznesenie z 22. mája 2007 o globálnej Európe – vonkajšie aspekty konkurencieschopnosti (3), uznesenie z 19. februára 2008 k stratégii EÚ na zabezpečenie prístupu európskych spoločností na vonkajší trh (4), uznesenie z 20. mája 2008 o obchode so surovinami a komoditami (5), uznesenie zo 4. septembra 2008 o obchode so službami (6), uznesenie z 18. decembra 2008 o vplyve falšovania na medzinárodný obchod (7), uznesenie z 5. februára 2009 o posilnení úlohy európskych malých a stredných podnikov v medzinárodnom obchode (8), uznesenie z 5. mája 2010 o samite EÚ a Kanady (9), uznesenie z 25. novembra 2010 o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych normách v dohodách o medzinárodnom obchode (10), uznesenie z 25. novembra 2010 o obchodnej politike v kontexte naliehavých požiadaviek súvisiacich so zmenou klímy (11), uznesenie z 25. novembra 2010 o sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodných obchodných dohodách (12), uznesenie zo 17. februára 2011 o stratégii Európa 2020 (13) a na uznesenie zo 6. apríla 2011 o budúcej európskej medzinárodnej investičnej politike (14),

—

so zreteľom na Rámcovú dohodu o obchodnej a hospodárskej spolupráci medzi Európskymi spoločenstvami a Kanadou (15) a ďalšie následné dvojstranné dohody s Kanadou, najmä dohodu o colnej spolupráci a vzájomnej pomoci v colných otázkach (16), dohodu o sanitárnych opatreniach na ochranu zdravia ľudí a zvierat pri obchodovaní so živými zvieratami a živočíšnymi výrobkami (17), dohodu o obchode s vínom a liehovinami (18), dohodu o bezpečnosti civilného letectva (19) a dohodu o leteckej doprave (20),

—

so zreteľom na revidovanú Rámcovú dohodu o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou (21),

—

so zreteľom na články 207 ods. 3 a 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže mnohostranný obchodný systém založený na pravidlách, ktorý vytvorila Svetová obchodná organizácia (WTO), aj naďalej predstavuje najvhodnejší rámec na reguláciu a podporu čestného a spravodlivého obchodu tým, že rozvíja príslušné pravidlá a zabezpečuje ich dodržiavanie,

B.

keďže úspešné uzavretie rozvojového programu z Dauhy (DDA) má zásadný význam pre ďalší rozvoj WTO; keďže takáto dohoda nevylučuje, aby bilaterálne dohody siahali nad rámec záväzkov voči WTO a aby dopĺňali mnohostranné pravidlá,

C.

keďže Kanada je jednou z najstarších a najbližších partnerských krajín EÚ a prvou priemyselne vyspelou krajinou, s ktorou EÚ podpísala – v roku 1976 – rámcovú dohodu o obchodnej a hospodárskej spolupráci; keďže v priebehu rokov bolo podpísaných niekoľko dvojstranných dohôd, ktoré majú uľahčovať posilnené obchodné vzťahy,

D.

keďže EÚ je pre Kanadu druhým najvýznamnejším obchodným partnerom a Kanada je v súčasnosti jedenástym najdôležitejším obchodným partnerom EÚ (2009); keďže Kanada je pre EÚ štvrtým najväčším zdrojom priamych zahraničných investícií, kým EÚ je pre Kanadu druhým najväčším zdrojom takýchto investícií (2008),

E.

keďže spoločná štúdia z roku 2008 poukázala na významný potenciálny prínos liberalizácie bilaterálneho obchodu tak pre Kanadu, ako aj pre EÚ,

F.

keďže súkromný sektor v EÚ aj v Kanade prejavil výraznú podporu ambicióznej a komplexnej hospodárskej dohode a zastáva názor, že podpora užšieho hospodárskeho partnerstva medzi EÚ a Kanadou by bola pre investorov a podniky v EÚ a Kanade, ako aj na medzinárodnej úrovni výrazným signálom v prospech rastu,

G.

keďže podľa všeobecného konsenzu hospodársky vzťah medzi EÚ a Kanadou zatiaľ nedosiahol svoj plný potenciál a dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Kanadou môže výrazne prispieť k rozvoju a dosiahnutiu tohto potenciálu tým, že sa zlepšia obchodné a investičné toky a zároveň odstránia clá, maximálne colné sadzby a neopodstatnené necolné prekážky a podporí sa užšia spolupráca, najmä v oblasti regulačnej spolupráce, mobility pracovnej sily a uznávania kvalifikácií,

H.

keďže cieľom prebiehajúcich rokovaní o komplexnej hospodárskej a obchodnej dohode (CETA) je dosiahnuť veľmi progresívnu dohodu, ktorá svojou ambicióznosťou prekoná akúkoľvek obchodnú a hospodársku dohodu, o ktorej doteraz rokovala EÚ alebo Kanada a ktorá by mohla ešte viac posilniť už beztak pevné dvojstranné obchodné a investičné vzťahy,

I.

keďže Komisia sa snaží o začlenenie ochrany investícií do prebiehajúcich rokovaní s Kanadou a navrhla Rade úpravu existujúcich smerníc na rokovania,

J.

keďže EÚ aj Kanada vyhlásili, že v rokovaniach CETA sa dosiahol významný pokrok s cieľom dosiahnuť dohodu do konca roka 2011,

1.

domnieva sa, že mnohostranný obchodný systém, ktorý predstavuje Svetová obchodná organizácia, zostáva aj naďalej najúčinnejším rámcom na zabezpečenie voľného, spravodlivého a čestného obchodu na celosvetovej úrovni; opätovne vyjadruje dôraznú podporu úspešnému uzavretiu rokovaní o DDA, ktoré zostáva prioritou obchodu EÚ; je presvedčený, že EÚ a Kanada môžu spoločne prispieť k úspešnému uzavretiu rokovaní o DDA;

2.

víta dohodu s Kanadou, ktorá siaha nad rámec záväzkov voči WTO a dopĺňa mnohostranné pravidlá, za predpokladu, že výsledkom rokovaní bude vyvážená, ambiciózna a kvalitná dohoda, ktorá siaha vysoko nad rámec zníženia colných sadzieb; žiada, aby sa v kontexte dostupných opravných prostriedkov uplatňovala v prípade obchodných sporov zásada reciprocity a zdôrazňuje najmä potrebu zlepšiť ochranu práv duševného vlastníctva vrátane ochranných značiek, patentov a geografických označení a získať skutočne vzájomný prístup na trh, a to najmä k službám a trhom verejného obstarávania (a to aj na nižšej ako federálnej úrovni);

3.

vyzýva Komisiu, aby na znak dobrej vôle stiahla námietky proti požiadavkám ontárijského zákona o zelenej energii týkajúcim sa miestneho obsahu;

4.

domnieva sa, že kapitola o duševnom vlastníctve by nemala mať žiadny negatívny vplyv na výrobu generických liekov a že musí rešpektovať výnimky v rámci obchodných aspektov práv duševného vlastníctva (TRIPs) v oblasti verejného zdravia;

5.

konštatuje, že Komisia zvolila k liberalizácii služieb prístup založený na negatívnom zozname, no domnieva sa, že by sa mal považovať za výnimku a nemal by slúžiť ako precedens pre budúce rokovania; domnieva sa, že výnimka GATS týkajúca sa verejných služieb zostáva najvhodnejším nástrojom na zaručenie všeobecného prístupu občanov k verejným službám;

6.

vyjadruje obavy z pokračujúcej ťažby azbestu v Kanade a jej vážne dôsledky na zdravie pracovníkov; pripomína, že EÚ zakázala akékoľvek využívanie, ťažbu a spracovanie azbestu a výrobu azbestových produktov; vyzýva Kanadu, aby v záujme zlepšenia verejného zdravia prijala podobné opatrenia;

7.

vzhľadom na vzájomné dopĺňanie sa oboch ekonomík poukazuje na budúci potenciál zvýšenia objemu obchodu a investícií medzi EÚ a Kanadou, ako aj na obchodné príležitosti vyplývajúce z CETA;

8.

domnieva sa, že úroveň ambícií Komisie v diskusiách s Kanadou by mala byť vyvážená rovnako ambicióznym prístupom k trvalo udržateľnému rozvoju, najmä vzhľadom na úroveň záväzkov voči pracovnej sile, rozsah kapitoly o životnom prostredí a spôsob, akým sa pristupuje k otázkam vyplývajúcim z mnohostrannej dohody o životnom prostredí a k mechanizmu jej presadzovania, a mala by podporovať a presadzovať iniciatívy, ktorých cieľom je prispieť k riešeniu zmeny klímy, presadzovaniu právne záväzných ľudských práv a sociálnych a environmentálnych noriem a k podpore sociálnej zodpovednosti podnikov;

9.

víta pokrok dosiahnutý v rokovaniach CETA a nabáda Komisiu, aby pokračovala v konzultáciách s hlavnými zainteresovanými stranami; hoci spoločná štúdia preukázala významný potenciálny prínos tak pre Kanadu, ako aj pre EÚ, vyzýva Komisiu, aby čo najskôr vykonala komplexné hodnotenie vplyvu udržateľnosti, v ktorom zhodnotí predvídateľné dôsledky na odvetvia a sociálno-ekonomické dôsledky pre EÚ vyplývajúce z konečnej dohody;

10.

konštatuje, že právomoc pre vzťahy medzi EÚ a Kanadou spočíva len na federálnej úrovni, no keďže kanadské provincie a teritóriá sú zodpovedné za plnenie povinností vyplývajúcich zo zmluvy, ktoré patria do ich právomoci, považuje za nevyhnutné a víta ich účasť na rokovaniach o CETA a nabáda provincie a teritóriá, aby synchronizovali politiky a postupy s cieľom umožniť, aby prípadné zisky boli čo najväčšie; domnieva sa, že úspešné rokovania by mali zahŕňať jasne formulované záväzky provinčných a teritoriálnych vlád;

11.

nie bez obáv konštatuje, že Komisia predložila Rade návrh na úpravu smerníc na rokovania, ktoré Komisiu oprávňujú rokovať s Kanadou o investíciách bez toho, aby počkala, kým Parlament neprijme svoju pozíciu o budúcej investičnej politike EÚ vo všeobecnosti; vyzýva Komisiu, aby v rámci rokovaní o investíciách s Kanadou v plnej miere zohľadňovala závery Európskeho parlamentu k tejto otázke; domnieva sa, že vzhľadom na vysoko rozvinuté právne systémy v Kanade aj v EÚ predstavujú vzájomné mechanizmy urovnávania sporov medzi štátmi a využívanie miestnych súdnych opravných prostriedkov najvhodnejšie nástroje riešenia investičných sporov; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že potenciálny mechanizmus riešenia sporov medzi investorom a štátom neoslabí budúce právne predpisy v citlivých oblastiach politiky, ako sú právne predpisy o životnom prostredí, a že bude zahrnutý v širších požiadavkách, ktoré načrtol Parlament vo svojom uznesení o budúcej medzinárodnej investičnej politike EÚ;

12.

zdôrazňuje, že v kapitole o investíciách by sa mali presadzovať investície vysokej kvality, ktoré rešpektujú životné prostredie a podporujú dobré pracovné podmienky; okrem toho žiada, aby kapitola o investíciách zohľadňovala právo oboch strán na reguláciu, a to najmä v oblasti vnútroštátnej bezpečnosti, životného prostredia, verejného zdravia, práv pracujúcich a spotrebiteľov, priemyselnej politiky a kultúrnej rozmanitosti; vyzýva Komisiu, aby z rozsahu pôsobnosti investičných dohôd vyňala citlivé sektory, ako sú kultúra, vzdelávanie, národná obrana a verejné zdravie;

13.

vyjadruje znepokojenie nad vplyvom ťažby ropných pieskov na globálne životné prostredie v dôsledku vysokej úrovne emisií CO2, ktoré vznikajú počas výrobného procesu, a nad hrozbou, ktorú táto ťažba predstavuje pre miestnu biodiverzitu; vyjadruje presvedčenie, že rokovania o CETA by nemali ovplyvniť právo EÚ vydávať právne predpisy v súvislosti so smernicou o kvalite palív, ani obmedzovať schopnosť kanadských orgánov zavádzať budúce environmentálne normy v oblasti ťažby ropných pieskov; nabáda obe strany, aby akékoľvek nezhody riešili priateľsky a bez ohrozenia rokovaní CETA;

14.

berie na vedomie najnovší vývoj v právnej oblasti v súvislosti so zákazom výrobkov z tuleňov zo strany EÚ, najmä žiadosť Kanady adresovanú WTO o zriadenie oficiálneho panelu na riešenie sporov; očakáva od Komisie, že i naďalej bude zastávať pevné stanovisko k pozícii EÚ, pokiaľ ide o zákaz výrobkov z tuleňov a vyjadruje pevnú nádej, že Kanada stiahne svoju námietku vo WTO, ktorá je prekážkou priaznivých obchodných vzťahov, ešte predtým, ako bude potrebné, aby Európsky parlament ratifikoval dohodu CETA;

15.

upozorňuje na rôzne politiky, ktoré ustanovili EÚ a Kanadou v oblasti regulácie geneticky modifikovaných organizmov; upozorňuje, že súkromné spoločnosti by mohli v rámci navrhovaného mechanizmu CETA na urovnávanie sporov napadnúť prísnejšie právne predpisy prijaté v EÚ;

16.

domnieva sa, že kapitoly o poľnohospodárstve budú dôležitou otázkou pre obe strany v rámci týchto rokovaní; vyjadruje znepokojenie nad prípadnými podstatnými ústupkami v oblasti GMO, mlieka a označovania pôvodu; preto zdôrazňuje, že by sa mali plne zohľadňovať záujmy a priority v oblasti poľnohospodárstva, a vyzýva Komisiu, aby rokovala o dohode, ktorá bude prospešná v prvom rade pre spotrebiteľov v EÚ a Kanade, ako aj pre poľnohospodárske odvetvia na oboch stranách a aby v rámci celkového vyváženého výsledku zabezpečila väčšiu, ale spravodlivú hospodársku súťaž medzi dodávateľmi poľnohospodárskych produktov z EÚ aj Kanady; v tejto súvislosti víta počiatočné odhodlanie oboch strán neudržiavať, nezavádzať ani opätovne nezavádzať dotácie na vývoz poľnohospodárskych produktov ako pozitívny krok v záujme ambicióznych a spravodlivých rokovaní, ako aj dohodu o spolupráci pri rokovaniach v rámci WTO;

17.

žiada Európsku komisiu, aby v duchu súdržnosti politík EÚ a najmä vo vzťahu k zámorským krajinám a územiam dbala o to, aby boli v budúcej dohode medzi EÚ a Kanadou zachované ich záujmy, pokiaľ ide o ich strategické výrobky;

18.

zdôrazňuje, že rokovania o hygienických opatreniach a opatreniach týkajúcich sa ochrany rastlín sú významnou oblasťou v rámci kapitol o poľnohospodárstve; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby sa zaviazala, že pravidlá týchto rokovaní si udržia vysokú úroveň;

19.

pripomína Rade a Komisii, že od nadobudnutia účinnosti Lisabonskej zmluvy musí Rada získať súhlas Parlamentu pre všetky medzinárodné obchodné dohody a že Rada a Komisia musia ihneď a v plnom rozsahu informovať Parlament v každej etape procesu; vyzýva Radu, aby Parlamentu ihneď poskytla všetky informácie v každej etape procesu, za ktoré je zodpovedný, najmä čo sa týka smerníc na rokovania v znení, v ktorom ich prijala, a akýchkoľvek úprav týchto smerníc; vyzýva Radu a Komisiu, aby Parlament zapájali do všetkých etáp rokovaní a aby v plnej miere zohľadňovali názory Parlamentu;

20.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, federálnej vláde a parlamentu Kanady a vládam a parlamentom provincií a teritórií Kanady.

11.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 380/24

—

so zreteľom na oznámenie Medzinárodnej organizácie komisií pre cenné papiere (IOSCO) z marca 2009 o medzinárodnej spolupráci v oblasti dohľadu nad ratingovými agentúrami,

—

so zreteľom na spoločné fórum o hodnotení využívania úverových ratingov, ktoré sa konalo v júni 2009,

—

so zreteľom na správu Rady pre finančnú stabilitu z 25. septembra 2009 s názvom Zlepšenie finančného dohľadu, určenú pre vedúcich predstaviteľov skupiny G20,

—

so zreteľom na správu Medzinárodného menového fondu z 29. októbra 2010 nazvanú Správa o globálnej finančnej stabilite: štáty, financovanie a systémová likvidita,

—

so zreteľom na vyhlásenie zo samitu skupiny G20 v Toronte z 26. a 27. júna 2010,

—

so zreteľom na správu Rady pre finančnú stabilitu o zásadách znižovania závislosti od ratingových agentúr z 27. októbra 2010,

—

so zreteľom na verejné konzultácie, ktoré Komisia začala 5. novembra 2010,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre právne veci (A7-0081/2011),

A.

keďže víta prebiehajúce úsilie v oblasti regulácie ratingových agentúr na globálnej, medzinárodnej a európskej úrovni,

B.

keďže ratingové agentúry by mali byť sprostredkovateľmi informácií, pretože znižujú informačnú asymetriu na kapitálových trhoch a uľahčujú prístup na globálny trh, znižujú náklady na informácie a rozširujú potenciálny okruh dlžníkov a investorov, a tak poskytujú likviditu a transparentnosť trhom a pomáhajú pri stanovovaní cien,

C.

keďže v nedávno prijatých právnych predpisoch bola ratingovým agentúram pridelená ďalšia úloha, ktorú možno označiť za akúsi certifikáciu, čo odráža skutočnosť, že ratingy sú v čoraz väčšej miere zakotvené v regulačných kapitálových požiadavkách,

D.

keďže finančné subjekty sa vo veľkej miere spoliehajú na posudky ratingových agentúr,

E.

keďže ratingové agentúry vydávajú ratingy pre tri rôzne sektory – verejný sektor, spoločnosti a štruktúrované finančné nástroje, a keďže tieto agentúry zohrali významnú úlohu pri vzniku finančnej krízy tým, že vydávali nesprávne ratingy štruktúrovaným finančným nástrojom, ktorých rating sa potom počas krízy musel znížiť v priemere o tri až štyri stupne,

F.

keďže nariadenie (ES) č. 1060/2009 bolo prvou reakciou na finančnú krízu a už v ňom sa riešia najpálčivejšie otázky, pričom podriaďuje ratingové agentúry dohľadu a regulácii; keďže však nerieši všetky zásadné problémy a v skutočnosti vytvára určité nové prekážky vstupu na trh,

G.

keďže absencia regulačnej istoty v tomto odvetví vystavuje samotné fungovanie finančných trhov EÚ do rizika, a preto od Európskej komisie vyžaduje, aby pred tým, ako predloží ďalšie zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 1060/2009, riadne určila nedostatky v novom rámci a poskytla hodnotenie vplyvu rozsahu alternatívnych možností, ktoré sú k dispozícii na vyriešenie týchto nedostatkov, a to vrátane možnosti ďalších legislatívnych návrhov,

H.

keďže odvetvie ratingových agentúr má mnohé problémy, z ktorých najdôležitejšie sú nedostatočná hospodárska súťaž, oligopolistické štruktúry a nedostatočná zodpovednosť a transparentnosť; keďže problémom dominantných ratingových agentúr je najmä platobný spôsob a keďže hlavným problémom regulačného systému je prílišná závislosť od vonkajších úverových ratingov,

I.

keďže najlepším spôsobom, ako posilniť hospodársku súťaž, by bolo vytvoriť skutočné regulačné prostredie na podporu vstupu a uskutočniť hlbšiu analýzu súčasných prekážok vstupu a iných faktorov ovplyvňujúcich hospodársku súťaž,

J.

keďže v priaznivých obdobiach majú účastníci trhu tendenciu nesprávne interpretovať alebo prehliadať podkladovú metodiku a zmysel úverových ratingov, ktorým je určiť pravdepodobnosť zlyhania,

K.

keďže vývoj krízy eura v poslednom období zdôraznil úlohu ratingov štátneho dlhu, ako aj nekonzistentnosť a cyklickosť, pokiaľ ide o regulačné využívanie ratingov,

L.

keďže nezávislosť ratingov od zásahov na trhu a politického zasahovania treba zabezpečiť bez ohľadu na to, aké nové štruktúry a podnikateľské modely sa objavia a kontexte správy ekonomických záležitostí a záťažových testov,

M.

keďže kým ratingy sa môžu meniť a menia sa v dôsledku zásadných úprav rizikového profilu alebo nových informácií, mali by sa navrhovať tak, aby boli stabilné a aby nekolísali na základe nálad na trhu,

N.

keďže výsledkom systému Bazilej II bola prílišná závislosť od vonkajších ratingov, čo v niektorých prípadoch viedlo k tomu, že banky sa rozhodli nevykonávať vlastné hodnotenia svojich expozícií,

O.

keďže regulácia ratingov v Spojených štátoch prostredníctvom nedávno prijatého zákona (Dodd Frank Act) ide cestou nižšej závislosti regulátora od posudkov agentúr,

1.

domnieva sa, že vzhľadom na zmenu využitia úverových ratingov, keď je emitent hodnotený skôr preto, aby získal prednostné zaobchádzanie v regulačnom rámci, než aby získal prístup na globálne kapitálové trhy, sa závislosť globálneho finančného regulačného systému od vonkajších úverových ratingov musí čo najviac znížiť, a to v realistickom časovom horizonte;

2.

domnieva sa, že narušenia súťaže spôsobené všeobecnou praxou, v rámci ktorej ratingové agentúry hodnotia účastníkov trhu a zároveň od nich prijímajú objednávky, sa musia obmedziť;

3.

súhlasí so zásadami, ktoré v októbri 2010 stanovila Rada pre finančnú stabilitu a v ktorých sa uvádzajú všeobecné usmernenia k spôsobom zníženia závislosti od externých úverových ratingov, a víta verejné konzultácie, ktoré Komisia začala v novembri 2010; žiada Komisiu, aby preskúmala, či a ako členské štáty používajú ratingy na regulačné účely s cieľom obmedziť všeobecnú prílišnú závislosť finančného regulačného systému od nich;

4.

poukazuje na nedostatky v štandardizovanom prístupe regulačného rámca Bazilej II, ktorý umožňuje stanovovanie regulačných kapitálových požiadaviek pre finančné inštitúcie na základe vonkajších úverových ratingov; považuje za dôležité vytvoriť primeraný kapitálový rámec, ktorý zabezpečí zdravé vnútorné hodnotenie rizika, lepší dohľad nad ním a zlepšený prístup k informáciám relevantným pre úvery; podporuje v tejto súvislosti väčšie využívanie prístupu založeného na interných ratingoch, pokiaľ sú spoľahlivé a bezpečné a veľkosť, kapacita a štruktúra finančnej inštitúcie umožňujú adekvátne hodnotenie rizík; myslí si, že v záujme zabezpečenia rovnakých podmienok je dôležité, aby vnútorné modely rešpektovali parametre predpísané v nariadení EÚ a aby podliehali prísnej validácii zo strany dohľadu; súčasne sa domnieva, že menšie subjekty s menej komplikovanou štruktúrou a nižšou kapacitou by mali mať možnosť využívať vonkajšie ratingy v prípade, ak nie sú realizovateľné žiadne vnútorné hodnotenia úverového rizika, a to pokiaľ spĺňajú náležité požiadavky hĺbkovej analýzy;

5.

poukazuje v tejto súvislosti na význam sledovania vývoja, pokiaľ ide o dohodu Bazilej III a prebiehajúci proces súvisiaci s CRD IV;

6.

považuje za potrebné obnoviť schopnosť investorov uskutočňovať vlastnú hĺbkovú analýzu ako nevyhnutný predpoklad toho, aby sa umožnilo väčšie využívanie vlastných vnútorných modelov na hodnotenie úverového rizika; domnieva sa, že banky a iné finančné subjekty by mali využívať riadne vnútorné hodnotenia rizika oveľa častejšie;

7.

zastáva názor, že účastníci trhu by nemali investovať do štruktúrovaných alebo iných produktov, ak sami nedokážu zhodnotiť úverové riziko s nimi spojené, alebo že by mali prípadne uplatňovať najvyššiu rizikovú váhu;

8.

žiada Európsku centrálnu banku a národné centrálne banky, aby preskúmali, ako využívajú vonkajšie ratingy, a naliehavo ich vyzýva, aby posilnili svoje odborné znalosti v navrhovaní vlastných modelov na hodnotenie kreditného rizika akceptovateľných aktív používaných ako zábezpeka v operáciách na dodanie likvidity, a aby znížili svoju závislosť od vonkajších ratingov;

9.

žiada Komisiu, aby dôkladne zhodnotila možné využitie alternatívnych nástrojov na meranie úverového rizika;

10.

uvedomuje si vnútorný konflikt záujmov v prípade, keď účastníci trhu vypracujú vnútorné hodnotenia úverového rizika pre svoje vlastné regulačné kapitálové požiadavky, a preto považuje za potrebné rozšíriť zodpovednosť, kapacitu a právomoci orgánov dohľadu a ich zdroje, pokiaľ ide o monitorovanie a hodnotenie adekvátnosti vnútorných modelov a dohľad nad ňou, ako aj o ukladanie obozretných opatrení; domnieva sa, že pokiaľ orgán dohľadu nemôže náležite zhodnotiť vnútorný model kvôli jeho komplexnosti, nemožno takýto model schváliť na regulačné účely; navrhuje, aby transparentnosť predpokladov pre nezávislé akademické hodnotenia tiež zohrávala úlohu;

11.

konštatuje, že na to, aby mohol Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) účinne vykonávať svoje právomoci v oblasti dohľadu, mal by mať právo vykonávať neohlásené vyšetrovania a kontroly na mieste a že pri vykonávaní svojich právomocí v oblasti dohľadu by mal Európsky orgán pre cenné papiere a trhy umožniť osobám, ktoré sú predmetom konaní, aby boli vypočuté, aby sa tak dodržalo ich právo na obhajobu;

12.

upozorňuje na globálnu povahu odvetvia úverových ratingov a naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby sa spolu s ďalšími štátmi G20 usilovali o globálny prístup spočívajúci na čo najvyšších normách tak k regulácii ratingových agentúr, ako aj k obozretnej a trhovej regulácii, čo sa týka znižovania prílišnej závislosti od vonkajších úverových ratingov, s cieľom zachovať rovnaké podmienky, predchádzať regulačným arbitrážam a súčasne zachovať otvorenosť trhov;

13.

považuje stimuláciu hospodárskej súťaže, podporu transparentnosti a otázku budúceho modelu platieb za najdôležitejšie úlohy, pričom otázka pôvodu ratingových agentúr by mala byť druhoradá;

14.

opakuje, že nariadenie (ES) č. 1060/2009 navrhuje dva systémy, ako postupovať v prípade vonkajších úverových ratingov z tretích krajín a že zámerom režimu potvrdzovania bolo umožniť ratingovým agentúram z tretích krajín, ktoré sa nepovažujú za rovnocenné, ich využitie v Európskej únii, pokiaľ potvrdzujúca ratingová agentúra preberie jasnú zodpovednosť;

15.

zdôrazňuje, že zvýšená hospodárska súťaž v odvetví automaticky neznamená vyššiu kvalitu ratingov a opakuje, že všetky ratingové agentúry musia dodržiavať najvyššie normy celistvosti, zverejňovania, transparentnosti a riadenia konfliktov záujmov v súlade s požiadavkami nariadenia (ES) č. 1060/2009 s cieľom zaručiť kvalitu ratingov a vyhnúť sa tzv. kupovaniu ratingov;

16.

žiada Komisiu, aby uskutočnila podrobnú analýzu so zhodnotením dopadov a uskutočniteľnosti nákladov, prínosov a potenciálnej štruktúry riadenia úplne nezávislej európskej nadácie pre úverový rating (ECRaF), ktorá by svojimi odbornými znalosťami pokrývala všetky tri odvetvia ratingu; domnieva sa, že Komisia by mala zvážiť počiatočné náklady na financovanie prvých troch až maximálne piatich rokov činnosti nadácie ECRaF a dôkladne ich zhodnotiť; zdôrazňuje, že akékoľvek legislatívne návrhy na tento účel sa musia formulovať so značnou obozretnosťou, aby sa predišlo narúšaniu paralelných politických iniciatív, ktorých cieľom je obmedziť prílišnú závislosť od ratingov a povzbudiť nové ratingové agentúry k vstupu na trh;

17.

žiada Komisiu, aby v tejto súvislosti vypracovala okrem činností uvedených v odseku 9 podrobné hodnotenie vplyvu, analýzu uskutočniteľnosti, a odhady potrebného objemu finančných prostriedkov; je pevne presvedčený, že finančné náklady by nemali v žiadnom prípade znášať daňoví poplatníci a myslí si, že by sa nemali poskytovať ďalšie finančné prostriedky a že nová nadácia ECRaF by mala byť po počiatočnom období plne sebestačná z vlastného rozpočtu;

18.

domnieva sa, že ak má byť zabezpečená dôveryhodnosť novej nadácie ECRaF, musia byť jej riadenie, zamestnanci aj riadiaca štruktúra úplne nezávislé a samostatné, teda neviazané pokynmi členských štátov, Komisie aj všetkých ostatných verejných orgánov, ako aj odvetvia financií a ostatných ratingových agentúr a že musí pôsobiť v súlade so zmeneným a doplneným nariadením (ES) č. 1060/2009;

19.

žiada Komisiu, aby uskutočnila podrobné preskúmanie nákladov, prínosov a riadiacej štruktúry takejto siete európskych ratingových agentúr vrátane úvah o tom, ako by bolo možné nabádať ratingové agentúry pôsobiace na národnej úrovni k tomu, aby vytvárali partnerstvá alebo spoločné siete s cieľom využiť existujúce zdroje a zamestnancov, čo by im mohlo umožniť lepšie pokrytie a konkurencieschopnosť voči ratingovým agentúram pôsobiacim na cezhraničnej úrovni; navrhuje, aby Komisia preskúmala spôsoby podpory sietí ratingových agentúr, ale zastáva názor, že akákoľvek takáto sieť by mala byť iniciatívou, ktorej motorom bude odvetvie,

20.

zastáva názor, že možno bude potrebné podporiť vytváranie takejto siete v počiatku, no domnieva sa, že sieť by mala byť sebestačná a rentabilná na základe vlastných výnosov; žiada Komisiu, aby zhodnotila potrebu a potenciálne spôsoby počiatočného financovania tohto projektu a jeho možnú právnu formu;

21.

domnieva sa, že vytvorenie skutočne nezávislej európskej ratingovej agentúry by mala preskúmať a posúdiť aj Komisia; žiada Komisiu, aby osobitne preskúmala otázku jej personálu, ktorý by mal byť úplne nezávislý, a otázku jej zdrojov, ktoré by mali pochádzať z poplatkov od súkromného finančného sektora;

22.

domnieva sa, že úverové ratingy musia slúžiť na účely zvyšovania informovanosti trhu spôsobom, ktorý poskytuje investorom konzistentné hodnotenie úverového rizika naprieč sektormi a krajinami; považuje za dôležité umožniť používateľom lepšie kontrolovať ratingové agentúry a v tejto súvislosti poukazuje na ústrednú úlohu zvýšenej transparentnosti pri ich činnosti;

23.

upozorňuje, že na to, aby investori mohli adekvátne hodnotiť riziká a plniť si povinnosti v oblasti hĺbkovej analýzy a správcovské povinnosti, je potrebné, aby sa zverejňovalo viac informácií o produktoch v oblasti štruktúrovaných finančných nástrojov s cieľom umožniť investorom prijímať informované rozhodnutia; domnieva sa, že sofistikovaní investori by mali byť schopní zhodnotiť podkladové úvery, z ktorých môžu odvodiť riziko sekuritizovaného produktu; podporuje v tejto súvislosti existujúce iniciatívy ECB a ďalších subjektov o sprístupnenie väčšieho množstva informácií o štruktúrovaných finančných nástrojoch; vyzýva Komisiu, aby preskúmala potrebu zvýšiť množstvo zverejňovaných informácií pre všetky produkty v oblasti finančných nástrojov;

24.

konštatuje, že okrem ratingov vydávajú ratingové agentúry množstvo výhľadov, hodnotení, varovaní a pozorovaní, ktoré majú významný dosah na trhy; domnieva sa, že by sa mali zverejňovať podľa vopred určeného kritéria a protokolov, ktoré zaručia transparentnosť a dôvernosť;

25.

žiada Komisiu, aby navrhla revíziu smernice 2003/71/ES a smernice 2004/109/ES s cieľom zabezpečiť, aby boli vo väčšom rozsahu k dispozícii dostatočne presné a úplné informácie o štruktúrovaných finančných nástrojoch;

26.

považuje v tejto súvislosti za veľmi dôležité, aby sa v akomkoľvek možnom budúcom opatrení v plnej miere zohľadnili aspekty o ochrane údajov;

27.

uvažuje, či by nebolo užitočné stanoviť emitentom povinnosť prerokovať obsah a metódy súvisiace so štruktúrovaným finančným nástrojom s treťou stranou, ktorá buď poskytuje nevyžiadaný úverový rating, alebo vypracúva interné hodnotenie rizík;

28.

potvrdzuje povinnosť Komisie, ku ktorej sa zaviazala v odôvodnení zmeneného a doplneného nariadenia (ES) č. 1060/2009, čo sa týka transparentnosti informácií; žiada Komisiu, aby vykonala potrebnú analýzu s cieľom predložiť Parlamentu a Rade v rámci prebiehajúceho prehodnocovania nariadenia (ES) č. 1060/2009 možné zmeny a doplnenia právneho predpisu;

29.

berie na vedomie dosiahnutý pokrok v prvom a druhom nariadení o ratingových agentúrach, pokiaľ ide o transparentnosť a zverejňovanie informácií; vyzýva Komisiu, aby vykonala hodnotenie vplyvu týchto nariadení po ukončení procesu registrácie ratingových agentúr s cieľom zvýrazniť budúce oblasti, v ktorých môže byť zverejňovanie informácií pre užívateľov prínosné;

30.

požaduje, okrem zvýšenej transparentnosti procesu vydávania ratingov a jeho vnútorného auditu, dôraznejší dohľad nad ratingovými agentúrami zo strany orgánov dohľadu EÚ a prísnejší dohľad nad mierou používania ratingov finančnými inštitúciami alebo ich závislosti od ratingov zo strany vnútroštátnych orgánov dohľadu;

31.

domnieva sa, že Komisia by mala zvážiť, či za určitých okolností je vhodné používať dva povinné ratingy, ako sú štruktúrované finančné nástroje, v prípade, keď sa na regulačné účely používa externý úverový rating a či by sa najkonzervatívnejší, teda najmenej priaznivý vonkajší rating, mal považovať za referenčnú hodnotu na regulačné účely; žiada Komisiu, aby predložila hodnotenie dopadov prípadného využívania dvoch povinných ratingov;

32.

domnieva sa, že náklady na oba ratingy by mal znášať emitent a že prvý vonkajší rating by mala vydať ratingová agentúra, ktorú si podľa vlastného výberu najal emitent, kým v prípade druhého vonkajšieho ratingu by sa mali zvážiť rôzne možnosti zadania vrátane možnosti, že zadávať bude Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) na základe osobitných, vymedzených a objektívnych kritérií a po zohľadnení doterajších výsledkov, pričom bude podporovať vznik nových ratingových agentúr a zároveň zabraňovať narušeniam hospodárskej súťaže;

33.

upozorňuje, že dobré meno nemôže stanoviť regulátor, ale že každá nová ratingová agentúra bude akceptovaná len vtedy, ak sa stane dôveryhodnou;

34.

uvedomuje si skutočnosť, že účastníci trhu sa stavajú odmietavo k premenlivým úverovým ratingom z dôvodu vysokých nákladov (súvisiacich s rozhodnutím predať alebo kúpiť) v prípade úpravy ratingu; domnieva sa však, že takéto ratingy majú teda skôr cyklický charakter a zaostávajú za vývojom na finančnom trhu;

35.

konštatuje, že ratingové agentúry by mali používať jasné kritériá na hodnotenie výkonnosti krajiny, a je si vedomý skutočnosti, že samotný rating nie je mechanickým zvážením týchto faktorov; žiada zástupcov odvetvia, aby objasnili, akú metodiku a posudky používajú na nastavenie ratingov štátnych dlhov, a aby vysvetlili odchýlku od ratingov generovaných podľa modelov a od predpovedí hlavných medzinárodných finančných inštitúcií;

36.

poznamenáva, že podľa MMF ratingy by mohli vysvetliť až 70 % cenového rozpätia CDS; je znepokojený z cyklických účinkov, ktoré ratingy môžu mať a žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala týmto citlivým otázkam;

37.

je presvedčený, že na zníženie náhlych a škodlivých zmien cien a rozpätia, ktoré vyplývajú zo zmien ratingov, by sa malo zrušiť nariadenie, ktoré podriaďuje rozhodnutia o kúpe a predaji ratingom,

38.

domnieva sa, že vzhľadom na to, že takmer všetky informácie o stave štátnych financií sú verejne dostupné, pričom takéto informácie by sa mali sprístupniť v jednoduchšej a ucelenejšej forme umožňujúcej porovnávanie s cieľom nabádať väčších a, vzhľadom na štruktúru, komplikovanejších účastníkov trhu na to, aby sa spoliehali na vlastný úsudok pri hodnotení úverového rizika spojeného so štátnym dlhom;

39.

je presvedčený, že vzhľadom na účinky, ktoré úverové ratingy štátneho dlhu môžu mať na trh, treba v tejto oblasti zlepšiť transparentnosť metód a dôvodov rozhodnutí, ako aj zodpovednosť ratingových agentúr; žiada vypracovanie štúdie s cieľom zapojiť do tohto ratingu budúcu európsku nadáciu a budúcu nezávislú európsku ratingovú agentúru;

40.

podporuje rozšírené zverejňovanie a objasňovanie metodík, modelov a kľúčových ratingových predpokladov, ktoré prijali ratingové agentúry, a to aj vzhľadom na systémový účinok, ktorý môže vyvolať zníženie štátneho dlhu;

41.

domnieva sa, že verejné informácie o priemere existujúcich externých úverových ratingov od akreditovaných ratingových agentúr sú dôležité; navrhuje preto, aby sa vytvoril európsky ratingový index (EURIX) zahrňujúci všetky ratingy registrovaných ratingových agentúr, ktoré sú dostupné na trhu;

42.

podporuje existenciu rôznych platobných modelov v tomto odvetví, no zdôrazňuje prítomnosť hrozby konfliktu záujmov, ktorý sa musí riešiť vhodnými transparentnými a regulačnými prostriedkami, pričom nezavádza neodôvodnený model; žiada Komisiu, aby na základe nedávnych konzultácií predložila návrhy na alternatívne a realizovateľné platobné modely, na ktorých by sa zúčastňovali tak emitenti, ako aj užívatelia; žiada Komisiu, aby v tomto zmysle venovala osobitnú pozornosť prípadnému využívaniu modelu investor platí s jeho výhodami i nevýhodami, a aby tak pri ratingoch znížila možnosť konfliktov záujmu;

43.

domnieva sa, že dobré riadenie v ratingových agentúrach má zásadný význam z hľadiska zabezpečenia kvality ratingov, a požaduje od ratingových agentúr úplnú transparentnosť v súvislosti s mechanizmami riadenia v praxi;

44.

zdôrazňuje, že orgán ESMA je zodpovedný za vykonávanie a presadzovanie súladu ratingových agentúr s nariadením (ES) č. 1060/2009; domnieva sa, že ak vonkajšie úverové ratingy slúžia na regulačné účely, nemali by byť považované len za stanoviská, a že ratingové agentúry by mali byť zodpovedné za dôsledné uplatňovanie metód vydávania svojich úverových ratingov; odporúča preto, aby sa dôsledne v celej EÚ vyvodzovala občianskoprávna zodpovednosť ratingových agentúr v prípade hrubej nedbanlivosti a nenáležitého správania a aby Komisia určila spôsoby na zahrnutie takejto občianskoprávnej zodpovednosti do občianskoprávnych predpisov členských štátov;

45.

poukazuje na to, že konečnú zodpovednosť za investičné rozhodnutie nesie účastník finančného trhu, t. j. správca aktív, finančná inštitúcia alebo sofistikovaný investor; poznamenáva, že zodpovednosť ďalej podporí aj centrálny register (CEREP) vytvorený na základe 1. nariadenia o ratingových agentúrach, kde sa zverejňujú údaje v štandardizovanej forme o výkonnosti ratingov vydaných ratingovými agentúrami, ktoré sú registrované v EÚ, čo investorom umožní vytvoriť si vlastné hodnotenie ratingových agentúr, a tým zvýšiť tlak z hľadiska reputácie agentúry; poukazuje na to, že investori by mali mať efektívne kapacity na riadenie rizík podliehajúce primeranému dohľadu zo strany správy;

46.

navrhuje, aby každá registrovaná ratingová agentúra vykonávala každoročné preskúmanie a hodnotenie svojich predchádzajúcich výsledkov v oblasti úverových ratingov a aby tieto informácie zhrnula v správe o otázkach zodpovednosti určenej orgánu dohľadu; navrhuje, aby orgán ESMA pravidelne vykonával náhodné kontroly týchto správ o otázkach zodpovednosti s cieľom zabezpečiť vysokú kvalitu úverových ratingov;

47.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

11.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 380/31

—

so zreteľom na Lisabonskú zmluvu, ktorá vstúpila do platnosti 1. decembra 2009, a na Chartu základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. októbra 2010 s názvom Inteligentná regulácia v Európskej únii (KOM(2010)0543),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2010 o lepšej tvorbe právnych predpisov – 15. výročná správa Európskej komisie podľa článku 9 Protokolu o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. októbra 2008 o kvalitnejšej legislatíve v roku 2006 podľa článku 9 Protokolu o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. septembra 2007 o lepšej tvorbe práva v roku 2005: uplatňovanie zásad subsidiarity a proporcionality – 13. výročná správa (3)

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. júla 2007 o minimalizácii administratívnych nákladov uložených právnymi predpismi (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. mája 2006 o lepšom zákonodarstve 2004: uplatňovanie zásady subsidiarity – 12. výročná správa (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. apríla 2004 o posudzovaní vplyvu právnych predpisov Spoločenstva a konzultačných postupoch (6),

—

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 16. decembra 2003 o lepšej tvorbe práva medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou,

—

so zreteľom na spoločný medziinštitucionálny prístup k posudzovaniu vplyvu, ktorý bol dohodnutý medzi Parlamentom, Radou a Komisiou v novembri 2005,

—

so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 3/2010,

—

so zreteľom na výsledky štúdie o posudzovaní vplyvu v členských štátoch EÚ, o vypracovanie ktorej požiadal Európsky parlament,

—

so zreteľom na usmernenia Komisie o posudzovaní vplyvu z 15. januára 2009 a ich prílohy (SEK(2009)0092),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. júna 2002 o hodnotení vplyvu (KOM(2002)0276),

—

so zreteľom na rámcovú dohodu medzi Parlamentom a Komisiou z 20. októbra 2010,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. októbra 2010 s názvom Integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie: konkurencieschopnosť a udržateľnosť v popredí záujmu (KOM(2010)0614),

—

so zreteľom na správu výboru pre posudzovanie vplyvu za rok 2010 z 24. januára 2011 (SEK(2011)0126),

—

so zreteľom na list predsedníčky Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť spravodajkyni zo 16. novembra 2010 o skúsenostiach získaných pri posudzovaní vplyvu predĺženia materskej dovolenky na 20 týždňov,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A7-0159/2011),

A.

keďže posúdenia vplyvu predstavujú systematické hodnotenie predpokladaných účinkov legislatívnej činnosti,

B.

keďže prioritným cieľom politiky Európskej únie by malo byť vytvorenie transparentného, jasného, účinného a vysokokvalitného regulačného prostredia,

C.

keďže posúdenia vplyvu pozitívne prispievajú ku všeobecnému zvýšeniu kvality právnych predpisov EÚ v záujme lepšej tvorby práva,

D.

keďže problémy, ktoré sa vyskytujú pri transpozícii a vykonávaní platného práva Únie, čiastočne pramenia z neadekvátne vypracovaných legislatívnych textov a keďže zodpovednosť za to nesú spoločne všetky európske legislatívne orgány,

E.

keďže Lisabonská zmluva obsahuje horizontálne sociálne a environmentálne doložky (články 9 a 11 Zmluvy o fungovaní EÚ), ktoré sa musia zohľadňovať pri stanovovaní a vykonávaní politík a činností Únie a ktoré si vyžadujú podrobnú analýzu sociálneho a environmentálneho vplyvu akýchkoľvek navrhovaných právnych predpisov;

F.

keďže posúdenia vplyvu môžu pri prijímaní nových právnych predpisov, ako aj pri zjednodušovaní a prepracúvaní už existujúcich právnych predpisov slúžiť na lepšie vyhodnotenie ich sociálnych, hospodárskych, environmentálnych a zdravotných účinkov a ich zlučiteľnosti zo základnými právami, a tak prispieť k odbúraniu byrokracie a zaistiť konzistentnosť politík EÚ pri dosahovaní ústredných cieľov stanovených Európskou radou,

G.

keďže Komisia považuje výbor pre posudzovanie vplyvu (IAB) za nezávislý orgán, hoci podlieha právomoci predsedu Komisie, je zložený z vysokých úradníkov z viacerých GR a predsedá mu zástupca generálneho tajomníka; keďže to vedie ku skresľovaniu informácií, a teda k narušeniu nevyhnutnej neutrality,

H.

keďže Parlament sa už viackrát zasadil za využívanie nezávislého posúdenia vplyvu v Európskej únii,

I.

keďže posúdenia vplyvu, ktoré uskutočňuje Komisia, nemajú rovnakú úroveň kvality a často slúžia skôr na odôvodnenie legislatívneho návrhu ako na objektívne zváženie faktov,

J.

keďže posúdenia vplyvu by sa mohli využiť na vytvorenie nepotrebných byrokratických prekážok brániacich ďalšiemu rozvoju alebo nadobudnutiu účinnosti európskych právnych predpisov a politík,

K.

keďže Parlament, Rada a Komisia sa v Medziinštitucionálnej dohode zo 16. decembra 2003, v spoločnom medziinštitucionálnom prístupe k posúdeniam vplyvu z novembra 2005 a v rámcovej dohode medzi Parlamentom a Komisiou z 20. októbra 2010 zaviazali, že vypracujú program lepšej tvorby práva, a keďže toto uznesenie obsahuje konkrétne návrhy na zlepšenie posudzovania vplyvu,

L.

keďže Komisia zaujala nový prístup k priemyselnej politike, podľa ktorého sa musí v prípade každého politického návrhu, ktorý má výrazný dosah na hospodárstvo, dôsledne preskúmať jeho vplyv na konkurencieschopnosť,

1.

zdôrazňuje, že posúdenia vplyvu sú dôležitým nástrojom dosahovania inteligentnej a lepšej tvorby práva počas celého legislatívneho cyklu, ktorý by mali tvorcovia legislatívy EÚ využívať častejšie, aby mohli lepšie odhadnúť hospodárske, sociálne, environmentálne a zdravotné dôsledky voľby určitej politiky, ako aj jej vplyv na základné práva občanov, pričom treba mať na zreteli, že analýza nákladov a výnosov predstavuje len jedno z kritérií;

2.

víta oznámenie o inteligentnej regulácii a zdôrazňuje, že posúdenia vplyvu by mali zohrávať kľúčovú úlohu v celom politickom cykle, od návrhu po vykonávanie, presadzovanie, hodnotenie a revíziu právnych predpisov; zdôrazňuje význam dobre zváženého a úplne informovaného rozhodovania v etape tvorby legislatívnych návrhov, pretože to môže viesť k lepšej kvalite výstupu aj kratšiemu legislatívnemu procesu;

3.

zdôrazňuje, že je potrebné uskutočniť dôkladné posúdenie vplyvu, ktoré je základným predpokladom vysokokvalitných právnych predpisov, ich správnej transpozície, uplatňovania a presadzovania;

4.

zdôrazňuje, že posúdenie vplyvu nemôže v žiadnom prípade nahrádzať politickú diskusiu a demokratický postup rozhodovania zákonodarcu, ale že slúži len na odbornú prípravu politického rozhodnutia;

5.

vyzdvihuje skutočnosť, že posúdenie vplyvu musí prebiehať v raných etapách rozvoja politiky; zdôrazňuje, že by malo byť absolútne nezávislé a malo by byť vždy založené na podloženej a objektívnej analýze možných účinkov;

6.

zdôrazňuje, že v súlade s Medziinštitucionálnou dohodou o lepšej tvorbe práva sa spoluzákonodarcovia zaviazali, že pred prijatím akejkoľvek zásadnej zmeny a doplnenia vypracujú posúdenie vplyvu, ak to budú považovať za vhodné a potrebné pre legislatívny proces;

7.

považuje za nevyhnutné zapojiť do vypracúvania posúdení vplyvu externých odborníkov zo všetkých politických oblastí, ako aj všetky zúčastnené strany, aby sa zaručila nezávislosť a objektivita; v tejto súvislosti zdôrazňuje základný rozdiel medzi verejnou konzultáciou a nezávislým posúdením vplyvu; konštatuje, že konečný výsledok a kontrola metodiky a kvality posúdenia vplyvu by mali zostať v zodpovednosti inštitúcií Európskej únie s cieľom zabezpečiť dodržanie rovnako prísnych noriem;

8.

žiada čo najvyššiu mieru transparentnosti pri vypracúvaní posúdení vplyvu vrátane včasného zverejnenia komplexných plánov navrhovaných právnych predpisov s cieľom zaistiť rovnaký prístup k legislatívnemu postupu pre všetky zúčastnené strany; domnieva sa preto zároveň, že aktuálne obdobie určené na konzultácie Komisie by sa malo predĺžiť na 12 mesiacov;

9.

domnieva sa, že by nemalo byť možné, aby posúdenie vplyvu týkajúce sa projektov alebo právnych predpisov podporovaných orgánmi verejnej správy alebo podnikmi, ktoré im podliehajú, schvaľovali dotknuté orgány;

10.

domnieva sa, že je nevyhnutné, aby posúdenia vplyvu podliehali ex ante kontrole členských štátov s cieľom posúdiť účinky navrhovaných právnych predpisov na vnútroštátne právo a verejné politiky; požaduje, aby sa uskutočňovalo obsiahlejšie hodnotenie ex post a aby sa ďalej zvážilo začlenenie povinných tabuliek zhody v záujme zaistenia správneho vykonávania právnych predpisov EÚ členskými štátmi a splnenia cieľov týchto právnych predpisov;

11.

domnieva sa, že posúdenie je vhodným nástrojom na overenie relevantnosti návrhov Komisie, a najmä dodržovania zásad subsidiarity a proporcionality, a na lepšie vysvetlenie dôvodov pre výber daného opatrenia spoluzákonodarcom a širokej verejnosti;

12.

zdôrazňuje, že kľúčové prvky dobrého posúdenia vplyvu sú stanovenie problému, konzultácia s dotknutými stranami, vymedzenie cieľov, ktoré treba dosiahnuť, ako aj vypracovanie strategických riešení;

13.

považuje za dôležité, aby sa ku novému každému legislatívnemu návrhu vypracovalo posúdenie vplyvu; poznamenáva, že podľa ustanovení článkov 290 a 291 Zmluvy o fungovaní EÚ sa to môže podľa potreby týkať aj zjednodušenia a prepracovania právnych predpisov EÚ a taktiež delegovaných a vykonávacích aktov;

14.

považuje posúdenie vplyvu za „živý dokument”, ktorý je súčasťou procesu tvorby práva; zdôrazňuje, že je potrebné zaručiť dostatočnú pružnosť, aby bolo možné v procese tvorby práva vykonávať ďalšie posúdenia vplyvu;

15.

žiada, aby sa posúdenia vplyvu nezameriavali len na analýzu nákladov a výnosov, ale aby zohľadňovali celý rad kritérií v súlade so zásadou integrovaného prístupu s cieľom poskytnúť zákonodarcovi čo najkomplexnejší obraz; v tejto súvislosti poukazuje na hospodárske, sociálne a environmentálne aspekty, ktoré sú uvedené v medziinštitucionálnej dohode zo 16. decembra 2003 a spoločný prístup z roku 2005, ktoré majú byť zhrnuté v spoločnom hodnotení; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že je potrebné zaistiť jednotnosť medzi politikami a činnosťami EÚ pri zohľadnení všetkých jej cieľov a v súlade so zásadou prenesenia právomocí stanovenou v článku 7 ZFEÚ;

16.

naliehavo vyzýva, aby sa v rámci každého posúdenia vplyvu uskutočnila analýza nákladov a výnosov, tzn. overenie efektívnosti nákladov všetkých programov a opatrení s dosahom na výdavky, a aby sa preskúmal možný vplyv na malé a stredné podniky (MSP); v tejto súvislosti žiada dôsledné uplatňovanie tzv. testu MSP stanoveného v iniciatíve Small Business Act z roku 2008; v tejto súvislosti pripomína, že v každom právnom predpise, ktorý predstavuje zaťaženie pre MSP, by sa mali dôsledne vyhodnotiť existujúce právne predpisy s cieľom znížiť celkové regulačné zaťaženie pre MSP;

17.

žiada, aby sa v rámci posúdení vplyvu v prípade všetkých nových politických návrhov, ktoré budú mať významný vplyv na konkurencieschopnosť priemyslu, uskutočnila dôkladná analýza; okrem toho žiada, aby sa ex post uskutočnilo aj posúdenie vplyvu právnych predpisov EÚ na konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva; poznamenáva, že s takýmto postupom počíta aj Komisia vo svojom oznámení o integrovanej priemyselnej politike vo veku globalizácie;

18.

zdôrazňuje, že pred predložením návrhu nových právnych predpisov je potrebné poučiť sa z hodnotenia ex post platných právnych predpisov a analýzy príslušnej judikatúry Európskeho súdneho dvora a začať riadnu diskusiu o strategických možnostiach, ktoré sú k dispozícii v jednotlivých politických oblastiach;

19.

naliehavo vyzýva, aby sa posúdenia vplyvu na európskej úrovni venovali aj otázke európskej pridanej hodnoty z pohľadu toho, aké úspory prinesie európske riešenie, resp. aké dodatočné náklady vzniknú v členských štátoch, ak by sa toto európske riešenie neprijalo;

20.

domnieva sa, že v rámci posúdenia vplyvu by sa mal zohľadniť aj vplyv na hospodárske partnerstvá EÚ, ako aj vplyv zvolenia určitej európskej normy namiesto medzinárodnej normy;

21.

zdôrazňuje, že posúdenia vplyvu musia v plnej miere zvažovať alternatívne riešenia, ktoré má zákonodarca k dispozícii a ku ktorým by sa vždy mala vypracovať dôveryhodná analýza možnosti nepodniknúť žiadne kroky;

22.

zdôrazňuje, že posúdenia vplyvu nesmú viesť k ďalšej byrokracii a zbytočným prieťahom v legislatívnom postupe; konštatuje, že na posúdenia vplyvu sa však musí poskytnúť dostatok času, aby mohli poskytnúť spoľahlivý výsledok; v tejto súvislosti vyzdvihuje skutočnosť, že posúdenia vplyvu sa nesmú zneužívať ako nástroj blokovania nevítaných právnych predpisov; preto naliehavo vyzýva, aby sa vytvorili technické a administratívne predpoklady umožňujúce pružné a včasné uskutočnenie posúdení vplyvu, napríklad prostredníctvom nástrojov ako rámcové dohody, zrýchlené verejné obstarávanie a optimálne využívanie vlastných zdrojov;

23.

naliehavo vyzýva v zmysle prístupu založeného na osvedčených postupoch, aby sa využívali skúseností iných krajín, v ktorých sa posúdenia vplyvu vypracúvajú už dlhé roky, s cieľom ďalej zlepšiť posudzovanie vplyvu na úrovni EÚ;

24.

žiada, aby sa posúdenia vplyvu aktualizovali v priebehu celého legislatívneho postupu s cieľom zohľadniť zmeny, ktoré nastanú počas tohto postupu;

25.

zdôrazňuje, že posúdenia vplyvu by sa nemali uskutočňovať len pred prijatím legislatívneho textu (ex ante), ale mali by sa vypracúvať aj po jeho prijatí (ex post); upozorňuje, že takýto krok je potrebný, aby bolo možné presnejšie posúdiť, či boli stanovené ciele daného právneho predpisu skutočne dosiahnuté a do akej miery by mal byť právny akt zmenený a doplnený či zachovaný v pôvodnej podobe; zdôrazňuje však, že posudzovanie ex post by nikdy nemalo nahradiť povinnosť Komisie ako ochrankyne zmlúv účinne a načas monitorovať uplatňovanie práva Únie členskými štátmi;

26.

poukazuje na to, že Komisia má pri uplatňovaní svojho práva iniciatívy v súlade so zmluvou primárnu zodpovednosť za vykonanie vysokokvalitných posúdení vplyvu jej návrhov;

27.

uznáva, že Komisia svoje posúdenia vplyvu v minulých rokoch zlepšila, ale zdôrazňuje, že sú potrebné ďalšie zlepšenia;

28.

v tejto súvislosti poukazuje na existenciu výboru pre posudzovanie vplyvu (Impact Assessment Board – IAB), ktorý bol v rámci Komisie zriadený v roku 2006 a ktorý je zodpovedný za rozvíjanie posúdení vplyvu vypracúvaných Komisiou;

29.

zdôrazňuje, že členovia výboru IAB sú nezávislí len formálne, pretože v súčasnosti ich menuje predseda Komisie a riadia sa jeho pokynmi, a preto vôbec nemožno hovoriť o úplnej nezávislosti; žiada preto, aby členov výboru IAB pred ich vymenovaním preverili Európsky parlament a Rada a aby už neboli povinní riadiť sa pokynmi predsedu Komisie; žiada, aby výbor IAB a odborníci pracovali v rámci verejnoprávneho poslania s najvyššou mierou transparentnosti, aby sa ich nezávislosť mohla overiť v praxi;

30.

ďalej žiada zapojiť do práce výboru IAB odborníkov zo všetkých oblastí politiky, ako aj všetky dotknuté zúčastnené strany; žiada, aby títo odborníci nepochádzali z Komisie a boli nezávislí od akýchkoľvek pokynov;

31.

žiada včasné a rozsiahle zapojenie Európskeho parlamentu a najmä jeho príslušných výborov do celého procesu vypracúvania posúdení vplyvu, ako aj do práce výboru IAB, napríklad prostredníctvom informovania a priebežných správ; vyzýva Komisiu, aby pri predkladaní legislatívnych návrhov poskytovala Parlamentu a Rade dvoj- až štvorstranové zhrnutia s komplexným posúdením vplyvu, v náležitých prípadoch aj uvedením dôvodov, pre ktoré sa posúdenie vplyvu neuskutočnilo, a to s cieľom overiť, či všetky príslušné otázky sa riešia tak, aby nedošlo k narušeniu nezávislosti posúdenia ovplyvňovaním samotného hodnotenia;

32.

konštatuje, že Komisia by mala pri vypracúvaní svojich posúdení vplyvu konzultovať aj s členskými štátmi, keďže tie musia smernice neskôr transponovať do vnútroštátneho práva a vnútroštátne správne orgány vedia spravidla lepšie, ako sa právne predpisy prejavia v praxi;

33.

zdôrazňuje, že za inteligentnú reguláciu založenú na komplexnom a objektívnom posúdení vplyvu nesú naďalej spoločnú zodpovednosť európske inštitúcie, a že Komisia musí preto takisto zohľadniť spätnú väzbu od Európskeho parlamentu, Výboru regiónov, Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a členských štátov;

34.

poukazuje na to, že pred konečným prijatím posúdenia vplyvu musia byť predbežné výsledky vždy podrobené externému preskúmaniu; v tejto súvislosti žiada, aby zistenia tohto posudku boli verejne prístupné;

35.

berie na vedomie kritiku Európskeho dvora audítorov, podľa ktorého Komisia niekedy predkladá legislatívne iniciatívy, hoci postup posúdenia vplyvu ešte nebol uzavretý; ďalej berie na vedomie kritiku, že nie všetkým politickým alternatívam sa venuje rovnaká pozornosť; zdôrazňuje, že v procese posúdenia vplyvu sa musia v plnej miere zohľadniť všetky politické alternatívy;

36.

žiada v záujme väčšej transparentnosti zverejňovanie mien všetkých odborníkov a ostatných zúčastnených, ktorí sa podieľali na postupe vypracúvania posúdenia vplyvu, ako aj zverejňovanie ich vyhlásení o záujmoch;

37.

v súvislosti s verejnými konzultáciami žiada, aby zúčastnené strany boli včas informované o plánovanej konzultácii; ďalej zastáva názor, že zúčastnené strany by mali mať v rámci verejných konzultácií možnosť pripomienkovať posúdenia vplyvu, a to s dostatočným predstihom pred tým, ako sa príslušný návrh Komisie uverejnení;

38.

nástojí na tom, aby údaje, ktoré Komisia používa, boli spoľahlivé a porovnateľné;

39.

vyzýva Komisiu, aby v posúdeniach vplyvu systematicky overovala administratívne zaťaženie vyplývajúce z legislatívnych návrhov a aby vždy jednoznačne uvádzala, ktorá z preskúmaných možností najviac prispeje k odbúraniu administratívneho zaťaženia, resp. najmenej povedie k vytváraniu novej byrokracie;

40.

poznamenáva, že nie je vhodné predkladať výsledky posúdenia vplyvu súčasne s legislatívnym návrhom, pretože to budí dojem, že posúdenie vplyvu slúži v prvom rade na odôvodnenie návrhu Komisie; preto obhajuje včasné uverejňovanie dokumentov v každej etape legislatívneho postupu vrátane zverejňovania konečného posúdenia vplyvu Komisie, ako ho schváli výbor IAB, ešte pred začatím medziútvarových konzultácií;

41.

navrhuje, aby sa všetky dokončené posúdenia vplyvu Komisie zverejňovali v osobitnej sérii publikácií Komisie, aby v nich verejnosť mohla na webovej stránke určenej na tento účel jednoducho vyhľadávať a odvolávať sa na ne;

42.

žiada, aby Komisia uskutočnila hodnotenie ex post prijatých právnych aktov; opakuje však, že hodnotenie ex post by nikdy nemalo nahradiť uvedenú povinnosť Komisie sledovať uplatňovanie práva Únie členskými štátmi;

43.

vyzýva Komisiu, aby k posúdeniam vplyvu, ktoré uskutočňuje Parlament, vypracovala komplexné stanovisko;

44.

vyzýva svoje výbory, aby dôslednejšie využívali vlastné parlamentné posúdenia vplyvu, ktoré už majú k dispozícii; pripomína, že existuje osobitný rozpočtový riadok vzťahujúci sa na vykonávanie posúdení vplyvu; domnieva sa, že parlamentné posúdenia vplyvu sú obzvlášť nevyhnutné pri zavádzaní podstatných zmien k pôvodného návrhu;

45.

ďalej pripomína, že posúdenia vplyvu sa nemusia uskutočňovať len v rámci časovo náročných štúdií, ale môžu prebiehať aj formou menších štúdií, seminárov a vypočutí odborníkov;

46.

zastáva názor, že Parlament by mal vo svojich legislatívnych uzneseniach systematicky uvádzať štandardnú citáciu, v ktorej pripomenie zváženie všetkých hodnotení vplyvu, ktoré uskutočnili inštitúcie EÚ v oblastiach relevantných pre dotknutú legislatívu;

47.

poznamenáva, že Parlament a jeho výbory majú už teraz k dispozícii nástroje na preskúmanie posúdení vplyvu Komisie; domnieva sa, že keby Komisia predkladala posúdenia vplyvu príslušným výborom, bolo by to cenným doplnkom k preskúmaniu uskutočňovanému v Parlamente; poznamenáva, že takéto preskúmanie môže mať rôznu podobu vrátane doplňujúcich posúdení vplyvu, podrobnejších analýz, overenia posúdení vplyvu Komisie zo strany externých odborníkov a organizovania osobitných stretnutí s nezávislými znalcami; zdôrazňuje, že je potrebné neustále rozvíjať prácu jeho tematických oddelení v tejto oblasti;

48.

zdôrazňuje, že parlamentné posúdenia vplyvu by sa mali považovať za opravné nástroje k posúdeniam vplyvu Komisie;

49.

požaduje systematické a čo najskoršie preskúmanie posúdení vplyvu Komisie na úrovni Parlamentu, a najmä jeho výborov;

50.

zdôrazňuje, že rozhodnutie o uskutočnení parlamentného posúdenia vplyvu musí byť prijaté v príslušnom výbore Parlamentu za účasti spravodajcu; naliehavo vyzýva na zmenu a doplnenie rokovacieho poriadku tak, aby vypracovanie posúdenia vplyvu mohla zadať už jedna štvrtina členov výboru;

51.

povzbudzuje všetky svoje výbory, aby pred prerokovaním legislatívneho návrhu viedli s Komisiou podrobnú diskusiu o posúdení vplyvu;

52.

zdôrazňuje, že posúdenia vplyvu sú dôležité aj v priebehu legislatívneho postupu v rámci Parlamentu; nabáda Parlament, aby pri podstatných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch skúmal v každom štádiu legislatívneho postupu možnosť vypracovania posúdení vplyvu; poukazuje na to, že to nesmie viesť k zbytočným oneskoreniam;

53.

okrem toho žiada, aby mali jednotliví poslanci EP možnosť požiadať o malé štúdie, ktoré by im poskytli príslušné fakty alebo štatistické údaje v oblastiach súvisiacich s ich parlamentnou prácou, a navrhuje, že takéto štúdie by mohla vykonávať knižnica Európskeho parlamentu ako doplnok k jej aktuálnym úlohám;

54.

žiada preto Parlament o prijatie plánov, na základe ktorých bude jeho knižnica poskytovať tieto služby poslancom; zdôrazňuje, že všetky plány by mali byť založené na najlepších postupoch parlamentných knižníc vrátane knižníc parlamentov členských štátov a mali by sa vykonávať podľa prísnych pravidiel a za naplno rozvinutej spolupráce s výbormi s funkciami v oblasti prieskumu;

55.

podčiarkuje význam, ktorý by mal jednotný mechanizmus posudzovania vplyvu z hľadiska kvality a ucelenosti vlastnej tvorby politiky;

56.

preto požaduje, aby sa v rámci Európskeho parlamentu vytvoril integrovaný postup vypracúvania posúdení vplyvu; v tejto súvislosti navrhuje, aby sa na základe spoločného systému a spoločnej metodiky vyvinul spoločný postup vypracúvania posúdení vplyvu, ktorý budú uplatňovať všetky výbory;

57.

naliehavo vyzýva, aby sa tento proces uskutočňoval pod záštitou nezávislej štruktúry využívajúcej vlastné zdroje Parlamentu, napríklad zapojením knižnice alebo tematických sekcií, ktorá bude ad hoc v prípade jednotlivých posúdení vplyvu zahŕňať externých odborníkov, ako sú úradníci vyslaní vnútroštátnymi orgánmi zaoberajúcimi sa posudzovaním vplyvu, a ktorá by sa zodpovedala Európskemu parlamentu prostredníctvom dozornej rady pozostávajúcej z poslancov;

58.

žiada, aby sa na tento účel zriadila potrebná administratívna infraštruktúra, pričom treba zabezpečiť, aby táto štruktúra bola z hľadiska rozpočtu neutrálna a využívala existujúce zdroje;

59.

zdôrazňuje, že z dlhodobého hľadiska je potrebné zamyslieť sa nad perspektívami spoločného prístupu európskych inštitúcií k posúdeniam vplyvu; pripomína, že už medziinštitucionálna dohoda zo 16. decembra 2003 a spoločný medziinštitucionálny prístup k posúdeniam vplyvu z novembra 2005 obsahujú požiadavku spoločného metodického prístupu k posúdeniam vplyvu v európskych inštitúciách;

60.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia sa stavia zamietavo k myšlienke spoločného prístupu európskych inštitúcií k posúdeniam vplyvu;

61.

poukazuje na to, že Rada doteraz posúdenia vplyvu využívala len vo veľmi nízkej miere; vyzýva preto Radu, aby i ona intenzívnejšie využívala posúdenia vplyvu, a to v súlade s uvedeným spoločným medziinštitucionálnym prístupom k posúdeniam vplyvu, s cieľom skvalitniť jej prínos k právnym predpisom EÚ; zdôrazňuje, že inteligentná regulácia založená na komplexnom a objektívnom posúdení vplyvu je aj naďalej spoločnou zodpovednosťou inštitúcií EÚ a jej členských štátov;

62.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

11.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 380/39

—

so zreteľom na články 2, 3, 6 a 21 Zmluvy o Európskej únii,

—

so zreteľom na články 7, 9, 145 – 161, 206 – 209 a 215 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na články 5, 12, 14, 15, 16, 21, 23, 26, 27, 28, 29, 31, 32, 33, 34 a 36 Charty základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv (1948) a ďalšie nástroje Organizácie Spojených národov v oblasti ľudských práv, najmä Dohovor o občianskych a politických právach (1966) a Dohovor o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (1966), Dohovor o odstraňovaní všetkých foriem rasovej diskriminácie (1965), Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (1979), Dohovor o právach dieťaťa (1989), Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a ich rodinných príslušníkov (1990) a Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím (2006) (1),

—

so zreteľom na rámec OSN pre podnikateľské a ľudské práva s názvom Chrániť, rešpektovať a naprávať, ktorý navrhol osobitný predstaviteľ generálneho tajomníka pre ľudské práva, nadnárodné spoločnosti a iné obchodné podniky profesor John Ruggie a ktorý jednomyseľne schválila Rada OSN pre ľudské práva v roku 2008 (rezolúcia 8/7), nedávno uverejnené hlavné zásady na vykonávanie rámca (2) a závery Rady pre zahraničné veci z 8. decembra 2009, ktoré poukazujú na dôležitú úlohu podnikov pri dosahovaní plného dodržiavania ľudských práv a znovu pripomínajú plnú podporu Rady pre prácu osobitného predstaviteľa OSN (3),

—

so zreteľom na poslednú správu Johna Ruggieho, osobitného predstaviteľa generálneho tajomníka OSN, o ľudských právach a nadnárodných spoločnostiach a iných obchodných podnikoch (2),

—

so zreteľom na Európsku sociálnu chartu, najmä na jej články 5, 6 a 19 (4),

—

so zreteľom na Európsky dohovor o právnom postavení migrujúcich pracovníkov (5),

—

so zreteľom na dohovory Medzinárodnej organizácie práce (ILO), najmä na osem základných dohovorov o slobode združovania a o účinnom uznaní práva na kolektívne vyjednávanie (dohovory č. 87 a 98), o odstránení všetkých foriem nútenej alebo povinnej práce (dohovory č. 29 a 105), o odstránení diskriminácie v súvislosti so zamestnaním a povolaním (dohovory č. 100 a 111) a o účinnom zrušení detskej práce (dohovory č. 138 a 182) (6),

—

so zreteľom na dohovory ILO o pracovných doložkách (verejné zákazky) (dohovor č. 94) a o kolektívnom vyjednávaní (dohovor č. 154) (7),

—

so zreteľom na program dôstojnej práce ILO a Globálny pakt k zachovaniu pracovných miest, ktoré boli prijaté všeobecným konsenzom 19. júna 2009 na zasadnutí Medzinárodnej konferencie práce (8),

—

so zreteľom na vyhlásenie ILO o sociálnej spravodlivosti pre spravodlivú globalizáciu prijaté 10. júna 2008 na základe konsenzu 183 členských štátov ILO (9),

—

so zreteľom na Marakéšsku dohodu, ktorou sa ustanovuje Svetová obchodná organizácia (WTO) (10), ako aj na vyhlásenie prijaté na 4. ministerskej konferencii, ktorá sa konala v novembri 2001 v Dauhe, a najmä na jeho odsek 31 (11),

—

so zreteľom na Generálnu dohodu o obchode so službami, najmä jej článok 1 ods. 2 písm. d), tzv. MODE 4 (12),

—

so zreteľom na správu Svetovej komisie pre sociálny rozmer globalizácie nazvanú Spravodlivá globalizácia: vytváranie príležitostí pre všetkých (13),

—

so zreteľom na vyhlásenie vedúcich predstaviteľov krajín skupiny G20 na samite v Pittsburghu 24. – 25. septembra 2009 (14),

—

so zreteľom na najnovšie aktualizácie usmernení OECD pre nadnárodné spoločnosti (15),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1927/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (16), a na pozmeňujúce a doplňujúce nariadenie (ES) č. 546/2009,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (17) (smernica o vysielaní pracovníkov),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. septembra 1996 o oznámení Komisie o zahrnutí dodržiavania demokratických zásad a ľudských práv do dohôd medzi Spoločenstvom a tretími krajinami (18), ako aj na svoje uznesenie zo 14. februára 2006 o doložke o ľudských právach a demokracii v dohodách Európskej únie (19),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2001 o otvorenosti a demokracii v medzinárodnom obchode (20), v ktorom sa vyžaduje, aby WTO dodržiavala základné sociálne normy Medzinárodnej organizácie práce (ILO) a aby EÚ akceptovala rozhodnutia ILO vrátane všetkých výziev na sankcionovanie v prípade závažného porušenia základných sociálnych noriem,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. mája 2007 o podpore dôstojnej práce pre všetkých (21), v ktorom sa požaduje, aby sa dôstojná práca presadzovala prostredníctvom začleňovania sociálnych noriem do obchodných dohôd EÚ, najmä dvojstranných dohôd,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2005 o sociálnom rozmere globalizácie (22),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2005 o zneužívaní detí v rozvojových krajinách, a najmä o detskej práci (23),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2006 o spravodlivom obchode a rozvoji (24),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. mája 2007 Globálna Európa – vonkajšie aspekty konkurencieschopnosti (25), ktoré bolo odozvou na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom Globálna Európa: svetová konkurencia. Príspevok k Stratégii rastu a zamestnanosti EÚ (KOM(2006)0567),

—

so zreteľom na svoje uznesenia z 30. mája 2002 o zelenej knihe Komisie o podpore európskeho rámca sociálnej zodpovednosti podnikov (26) a z 15. januára 1999 o normách EÚ pre európske podniky pôsobiace v rozvojových krajinách: smerom k európskemu kódexu správania (27),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2007 o podnikovej sociálnej zodpovednosti: nové partnerstvo (28),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodných obchodných dohodách (29),

—

so zreteľom na svoje uznesenia o dohodách o hospodárskom partnerstve s regiónmi a štátmi AKT, a najmä na uznesenia z 26. septembra 2002 (30), 23. mája 2007 (31) a 12. decembra 2007 (32),

—

so zreteľom na závery Rady o detskej práci zo 14. júna 2010 (33),

—

so zreteľom na závery Európskej rady zo 16. septembra 2010 k téme Meniaci sa svet: výzva pre EÚ (34),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Sociálna dimenzia globalizácie – prínos politiky EÚ k rovnomernému rozdeleniu úžitku (KOM(2004)0383),

—

so zreteľom na obnovenú európsku sociálnu agendu z 2. júla 2008 (KOM(2008)0412),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Podpora dôstojnej práce pre všetkých – Prínos Únie k implementácii programu dôstojnej práce vo svete (KOM(2006)0249),

—

so zreteľom na verejnú konzultáciu o zverejnení nefinančných informácií zo strany spoločností, ktorá začala na podnet GR pre vnútorný trh a služby, Finančné spravodajské oddelenie (35),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Obchod, rast a svetové záležitosti: Obchodná politika ako hlavná súčasť stratégie Európa 2020 (KOM(2010)0612),

—

so zreteľom na všeobecný systém preferencií (VSP) platný od 1. januára 2009, ktorým sa udeľuje bezcolný prístup alebo tarifná zľava pre väčší počet výrobkov a ktorý obsahuje aj nové stimuly pre zraniteľné krajiny so špecifickými obchodnými, finančnými alebo rozvojovými potrebami (36),

—

so zreteľom na všetky dohody medzi Európskou úniou a nečlenskými krajinami,

—

so zreteľom najmä na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) a Európskou úniou, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000, a jej revízie z rokov 2005 a 2010 (37),

—

so zreteľom najmä na záver rokovaní medzi EÚ, Kolumbiou a Peru o podpise viacstrannej obchodnej dohody (38),

—

so zreteľom na vypočutie o zavádzaní sociálnych a environmentálnych noriem v obchodných rokovaniach, ktoré sa uskutočnilo v Parlamente 14. januára 2010,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre medzinárodný obchod (A7-0172/2011),

A.

keďže zavedenie prísnych noriem EÚ v oblasti sociálnej ochrany a ochrany ľudských práv je rozhodujúcim aspektom Európskej únie v rokovaniach o obchodných vzťahoch s nečlenskými štátmi,

B.

keďže ochrana hospodárskych a sociálnych práv je povinnosťou všetkých členských štátov a všetkých ostatných štátov, vyplývajúcou zo Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN, a keďže to zahŕňa aj právo každej osoby zakladať na obranu svojich záujmov odbory alebo do nich vstupovať,

C.

keďže základné dohovory MOP sú medzinárodne považované za základ spravodlivého medzinárodného obchodu a keďže, žiaľ, nie všetky členské štáty ich úplne dodržiavajú,

D.

keďže je v záujme Únie, aby sa uzatvárali dvojstranné obchodné dohody v prospech Únie a obchodných partnerov, pokiaľ obe strany rešpektujú práva zakotvené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv,

E.

keďže postoj všetkých členských štátov má jasne odrážať zásady európskeho sociálneho modelu, keď ide o sociálne otázky a spoluprácu medzi členskými štátmi, založené na otvorenej metóde koordinácie,

F.

keďže podmienkou demokratického právneho štátu sú silné a nezávislé odbory, sociálne združenia a sociálne hnutia a keďže tieto organizácie môžu existovať iba v demokratickom spoločenstve s rozdelenými právomocami;

G.

keďže niektoré rozvojové krajiny tvrdia, že sa na ne vyvíja nátlak, aby sa vzdali svojej komparatívnej výhody, keď Únia požaduje dodržiavanie medzinárodných pracovných noriem,

H.

keďže vo vyhlásení ILO o sociálnej spravodlivosti a spravodlivej globalizácii z roku 2008, ktoré sa prijalo na základe konsenzu 183 členov ILO, sa uvádza, že porušenie základných zásad a práv na pracovisku nemožno uplatniť alebo inak využiť ako legitímna komparatívna výhoda a pracovné normy by sa nemali využívať na ochranárske obchodné účely,

I.

keďže niektoré nečlenské krajiny sa v rokovaniach o obchodných dohodách s EÚ pokúšajú presadiť MODE 4 (39),

J.

keďže mnohé podniky si plnia svoju sociálnu zodpovednosť a v rámci svojej pôsobnosti zabezpečujú dodržiavanie sociálnych a environmentálnych noriem, napr. pristúpením k iniciatíve OSN pod názvom Global Compact (Globálna dohoda) alebo k dobrovoľným hospodárskym iniciatívam,

K.

keďže zásady, ktoré tvoria základ sociálnej zodpovednosti podnikov a ktoré sú v plnej miere uznané na medzinárodnej úrovni, či už zo strany OECD, ILO alebo OSN, sa týkajú zodpovedného správania, ktoré sa očakáva od podnikov, a predovšetkým predpokladajú súlad s platnými právnymi predpismi, najmä v oblasti zamestnanosti, pracovných vzťahov, ľudských práv, životného prostredia, záujmov spotrebiteľov a transparentnosti vo vzťahu k spotrebiteľom a boja proti korupcii,

L.

keďže by sa malo prijať odporúčanie na úrovni EÚ, ktoré by regulovalo sociálnu zodpovednosť podnikov a podporovalo jej dodržiavanie,

M.

keďže globalizácia umožňuje mobilitu pracovníkov medzi členskými štátmi a do nečlenských krajín,

N.

keďže úloha ILO pri zavádzaní nových noriem sa nerešpektuje, a to napriek účasti ILO v G20, globálnemu uznaniu programu dôstojnej práce a začleneniu zamestnanosti a dôstojnej práce do miléniového rozvojového cieľa č. 1,

O.

keďže treba pripomenúť bezpodmienečné dodržiavanie práva združovať sa a práva na účinné kolektívne vyjednávanie,

P.

keďže treba podporovať program dôstojnej práce,

Q.

keďže je veľmi dôležité zabrániť všetkým druhom mzdovej diskriminácie, podľa zásady práva na rovnakú odmenu za rovnakú prácu, ktorá sa uvádza v článku 23 Všeobecnej deklarácie ľudských práv,

R.

keďže strednodobé hodnotenie všeobecného systému preferencií EÚ (VSP) (40) poukazuje na to, že obchodný režim VSP+, ktorý vyžaduje, aby prijímajúce krajiny ratifikovali a účinne vykonávali konkrétne medzinárodné dohovory v oblasti ľudských práv; základných pracovných noriem, trvalo udržateľného rozvoja a dobrej správy vecí verejných, mal významný pozitívny vplyv na rovnosť mužov a žien v týchto krajinách,

S.

keďže treba podporovať sociálnu ochranu pracovníkov,

T.

keďže ratifikáciu a uplatňovanie dohovorov ILO, ktoré ILO pokladá za aktuálne, je potrebné podporovať s cieľom dosiahnuť postupný nárast pokrytia štyroch pilierov dôstojnej práce, ktorými sú zamestnanosť, sociálna ochrana, sociálny dialóg a práva na pracovisku, s osobitným dôrazom na dohovory o sociálnom riadení č. 81 a o inšpekcii práce č. 129, o politike zamestnanosti č. 122 a o trojstranných konzultáciách č. 144,

U.

keďže európska sociálna agenda z 2. júla 2008 (KOM(2008)0412) vyzývala členské štáty EÚ, aby obnovili úsilie o ratifikáciu a uplatňovanie dohovorov ILO, ktoré ILO pokladá za aktuálne, s cieľom ísť príkladom partnerom vo svete,

V.

keďže účinné uplatňovanie medzinárodných pracovných noriem je v mnohých krajinách negatívne ovplyvnené slabou pracovnou administratívou a nedostatočnou kapacitou sociálnych partnerov,

W.

keďže v správe ILO Svetové trendy v zamestnanosti 2011 sa odhaduje, že v roku 2009 bolo globálne 50,1 % všetkých pracovníkov, t. j. 1,53 miliardy ľudí, v situácii charakterizovanej pracovnou zraniteľnosťou (41), a keďže finančná a hospodárska kríza zastavila a zvrátila pokles miery pracovnej zraniteľnosti zaznamenaný pred rokom 2008,

X.

keďže v správe ILO o globálnej sociálnej bezpečnosti z roku 2010 sa uvádza, že viac ako 50 % všetkých pracovníkov nemá nijakú sociálnu ochranu, a keďže sa obnovil záujem súvisiaci s rozširovaním sociálnej ochrany vrátane podpory systémov sociálneho zabezpečenia,

1.

pripomína, že cieľom EÚ je stať sa vo svete v oblasti sociálnej politiky vedúcou silou tým, že bude presadzovať sociálne ciele na celosvetovej úrovni; zdôrazňuje dôležitú úlohu Európskeho parlamentu vyplývajúcu z Lisabonskej zmluvy, ktorá významne posilňuje jeho vplyv;

2.

pripomína tiež, že po podrobnom preskúmaní politík a cieľov Spoločenstva je potrebné vziať do úvahy horizontálne sociálne ustanovenie článku 9 ZFEÚ, napríklad v súvislosti s článkom 46, článkom 49 ZFEÚ alebo obchodnou politikou EÚ, a Spoločenstvo nemôže ignorovať požiadavky všeobecného záujmu (42);

3.

pripomína ďalej, že podľa článku 7 ZFEÚ sa vyžaduje zosúladenie politiky EÚ, že zákonodarca musí zohľadňovať všetky ciele EÚ a musí konať podľa zásady prenášania právomocí, čo znamená, že pri prijímaní aktu so špecifickým právnym základom musí udržiavať správnu rovnováhu medzi rôznymi cieľmi a/alebo záujmami (43);

4.

naliehavo žiada členské štáty, aby dodržiavali základné dohovory ILO, najmä čo sa týka odstraňovania prekážok slobode združovania a kolektívnemu vyjednávaniu, ktoré vznikajú buď nabádaním k fiktívnej samostatnej zárobkovej činnosti, alebo nátlakom na jednotlivcov, aby sa vzdali kolektívnych zmlúv;

5.

vyzýva zmluvné strany dohôd o voľnom obchode, aby sa v súlade s povinnosťami vyplývajúcimi z členstva v ILO a z Deklarácie ILO o základných zásadách a právach pri práci, prijatej konferenciou Medzinárodnej organizácie práce na jej 86. zasadnutí v roku 1998, a z nadväzných opatrení k tejto deklarácii zaviazali vo svojich zákonoch a postupoch k rešpektovaniu, podporovaniu a uplatňovaniu zásad týkajúcich sa základných práv, konkrétne:

6.

pripomína, že EÚ je vďaka jedinečnému spojeniu hospodárskej dynamiky a sociálneho modelu vo svete vnímaná ako „magnet“ a príťažlivý partner;

7.

zdôrazňuje, že európsky sociálny model ponúka ako hlavné piliere hospodárskeho úspechu rovnaké možnosti vo vzdelávaní, odbornej príprave a na trhu práce, ako aj rovnaký prístup k sociálnym službám;

8.

domnieva sa, že nedodržiavanie základných medzinárodných sociálnych noriem je formou sociálneho a environmentálneho dumpingu, ktorý poškodzuje európske podniky aj európskych pracovníkov;

9.

žiada Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali s medzinárodnými organizáciami s cieľom zlepšiť sociálny rozmer globalizácie vychádzajúc z európskeho sociálneho modelu;

10.

zdôrazňuje význam súdržných opatrení týkajúcich sa sociálnej ochrany v rámci Únie, ako aj mimo nej;

11.

navrhuje rozvinutie dialógu so všetkými zainteresovanými stranami, v ktorom sa bude klásť dôraz na sociálne otázky a zameriavať sa na vykonávanie a presadzovanie pragmatických a udržateľných riešení; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam zvyšovania informovanosti sociálnych partnerov o ich právach a povinnostiach;

12.

považuje za potrebné posilniť úlohu príslušných medzinárodných inštitúcií (najmä ILO, WTO, OECD a OSN) a usilovať sa o ich spoluprácu pri vypracúvaní, vykonávaní a podporovaní základných medzinárodných sociálnych noriem a s nimi súvisiacich sankcií;

13.

zastáva názor, že Únia by sa mala vyhýbať obchodným dohodám s krajinami, ktoré nedodržiavajú ľudské práva a základné pracovné normy;

14.

podporuje vytvorenie nástrojov na trvalý dialóg s partnerskými krajinami, ktorý by bol založený na vzájomnom rešpekte a jeho snahou by bol rozvoj vlastných zdrojov a obozretný rozvoj hospodárskych odvetví v partnerských, predovšetkým rozvojových krajinách;

15.

vyzýva tiež Komisiu, aby v priebehu rokovaní prispôsobila úroveň svojich požiadaviek stupňu rozvoja každej z partnerských krajín; navrhuje v tejto súvislosti Komisii, aby zostavila zoznam doplňujúcich noriem, ktoré sa majú zaviesť postupne a pružne, pričom sa musí zohľadniť hospodárska, sociálna a environmentálna situácia, v ktorej sa príslušný partner nachádza;

16.

domnieva sa, že uplatňovanie týchto základných noriem tak na území partnerskej krajiny, ako aj v členských štátoch by mali neustále sledovať nezávislé orgány a že nepresadzovanie či porušenie týchto noriem stanovené na základe vopred určených kritérií by sa malo trestať prostredníctvom účinných a transparentných opatrení;

17.

domnieva sa, že tieto normy by sa mali uplatňovať v plnej miere a že bezcolné zóny ani dohody s hostiteľskými krajinami sa nemôžu využívať na ich obchádzanie;

18.

žiada Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali s partnerskými krajinami s cieľom bojovať proti rodovej diskriminácii a všetkým formám násilia voči ženám a dosiahnuť, aby sa rovnosť medzi ženami a mužmi stala skutočnosťou v Únii i mimo nej v súlade so zásadami rozvojových cieľov tisícročia a Pekinskej akčnej platformy; vyzýva v tomto smere Komisiu a členské štáty, aby vykonávali opatrenia, ktoré výrazne upevnia právne a sociálne postavenie žien s cieľom využiť ich prípadný potenciál na hospodársky a sociálny rozvoj;

19.

víta presadzovanie rovnosti mužov a žien v rozvojových krajinách a územiach prostredníctvom súčasných a budúcich obchodných dohôd VSP (všeobecný systém preferencií); žiada, aby ratifikácia a účinné vykonávanie medzinárodných dohovorov o rodovej rovnosti boli nevyhnutnými podmienkami všetkých vonkajších obchodných dohôd a dohôd o hospodárskom partnerstve;

20.

navyše vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali navzájom a s partnerskými krajinami s cieľom chrániť ohrozené skupiny a nebojovali iba prti rodovej diskriminácii, ale aj proti diskriminácii na základe rasového alebo etnického pôvodu, náboženského vyznania alebo viery, zdravotného postihnutia, veku a sexuálnej orientácie; upriamuje osobitnú pozornosť na ľudí, ktorí čelia viacnásobnej diskriminácii a znevýhodneniu, s cieľom riešiť základné príčiny chudoby;

21.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby odstránenie detskej práce a dodržiavanie práv detí zaradili ako prioritu do obchodných dohôd, dialógu s inými krajinami a rozvojovej spolupráce, a poznamenáva, že súkromný sektor zohráva kľúčovú úlohu pri dodržiavaní práv detí; zastáva názor, že súčasťou opatrení na boj proti detskej práci by malo byť vytvorenie dôstojných pracovných miest pre dospelých a zároveň zabezpečenie možnosti, aby deti získavali primerané vzdelanie; okrem toho žiada, aby sa zriadila núdzová linka EÚ pre detskú prácu, kam by občania mohli oznamovať všetky podniky, ktoré využívajú detskú prácu kdekoľvek vo svete; domnieva sa, že táto núdzová linka by mala mať malú, ale dostatočnú kapacitu, ktorá by jej umožňovala zverejňovať výročnú správu o svojich zisteniach;

22.

zdôrazňuje, že vydávanie prostriedkov Únie v kontexte rozvojovej spolupráce, dohôd o pridružení, stabilizačných a obchodných dohôd poskytuje jedinečnú príležitosť pomáhať partnerským krajinám v zavádzaní fungujúcich štruktúr v oblasti vzdelávania, odborného vzdelávania, inštitúcií trhu práce a sociálnej ochrany v záujme zvyšovania sociálnej a hospodárskej istoty, a teda aj zvyšovania blahobytu;

23.

trvá na tom, aby Komisia a členské štáty v kontexte rozvojovej spolupráce a vonkajšej pomoci podporili vykonávanie programov dôstojnej práce, do ktorých sa premietnu vnútroštátne potreby a priority týkajúce sa zamestnanosti a sociálnej politiky a ktoré sa budú opierať o trojstrannú dohodu (zamestnávatelia, pracovníci, vlády); ďalej žiada Komisiu a členské štáty, aby zlepšili integráciu sociálnych cieľov a cieľov v oblasti zamestnanosti v hospodárskych a obchodných sektoroch v rámci rozvojovej spolupráce a vonkajšej pomoci;

24.

žiada Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali s partnerskými krajinami pri zlepšovaní kvality zručností občanov, zručností, ktoré sú dôležité pre nové pracovné miesta a zamestnanosť, ako katalyzátora stability, prosperity, inkluzívnych spoločností a dobrej správy, najmä v susedských krajinách EÚ;

25.

žiada vytvorenie funkcie sociálnych pridelencov rámci novej Služby pre vonkajšiu činnosť s cieľom zvýšiť jej efektívnosť v oblasti sociálnej politiky, a najmä zabezpečiť, aby sa hlavným politickým cieľom stalo zabezpečenie dôstojnej práce pre všetkých;

26.

uznáva, že napriek tomu, že medzinárodný trend v oblasti dvojstranných obchodných dohôd sa postupne vyvíja smerom k väčšej akceptácii pracovných a sociálnych noriem spojených s obchodnými agendami, v dohodách o voľnom obchode sa vo všeobecnosti uvádza málo odkazov na sociálne normy; vyjadruje poľutovanie nad tým, že EÚ nevyužíva jednotne sformulovanú sociálnu doložku, ktorá by sa vkladala do všetkých dvojstranných obchodných dohôd; naliehavo vyzýva EÚ, aby do všetkých svojich dohôd o voľnom obchode (DVO) vrátane dohôd vznikajúcich v rámci WTO zahrnula sociálnu doložku v súlade s ostatnými medzinárodne dohodnutými a uznávanými normami (t. j. základnými pracovnými normami ILO);

27.

pripomína, že súčasná prax WTO musí prinášať rovnaký prínos rozvinutým aj rozvojovým krajinám;

28.

pripomína, že konkurencieschopnosť a sociálna politika musia byť navzájom prepojené a zdôrazňuje, že za žiadnych okolností nesmie dôjsť k oslabeniu európskeho sociálneho modelu v prospech konkurencieschopnosti a údajných hospodárskych výhod; opätovne pripomína, že európsky sociálny model musí byť príkladom pre ochranu pracovníkov v rozvojových krajinách;

29.

pripomína, že EÚ si za cieľ stanovila nielen to, že sa v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov stane pilierom excelentnosti, ale aj že bude podporovať sociálnu zodpovednosť podnikov vo vonkajších politikách, ktoré uskutočňuje; oceňuje úsilie Komisie pri presadzovaní osvedčených postupov v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov medzi európskymi spoločnosťami pôsobiacimi v zahraničí, zdôrazňuje však, že by mala väčšmi zohľadňovať význam osvedčení a označení, ktoré preukazujú, že podniky dodržiavajú zásady sociálnej zodpovednosti;

30.

zastáva názor, že sociálna zodpovednosť podnikov je užitočná a nezáväzná forma angažovanosti podnikov; odporúča ďalšie a cielenejšie presadzovanie sociálnej zodpovednosti podnikov, okrem iného prostredníctvom normy ISO 26000, iniciatívy OSN s názvom Global Compact alebo usmernení OECD pre nadnárodné spoločnosti a prostredníctvom prepojenia sociálnej zodpovednosti podnikov so širšími iniciatívami podporujúcimi dôstojnú prácu v sektore, v spoločenstvách, na úrovni krajín a na regionálnej úrovni, ako sú Lepšia práca ILO a program SCORE, ktorý zahŕňa pracovníkov, zamestnávateľov, orgány a iné príslušné zainteresované strany;

31.

zdôrazňuje, že na úrovni EÚ by sa nemala prijať nijaká smernica na reguláciu a presadzovanie dodržiavania sociálnej zodpovednosti podnikov;

32.

domnieva sa, že Komisia by mala v pripravovanom oznámení o internacionalizácii činností MSP navrhnúť opatrenia umožňujúce podporu a presadzovanie iniciatív MSP v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov, ktoré dodržiavajú zásadu „najskôr myslieť na malých“ a zohľadňujú ich osobitosti;

33.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa snažili zabezpečiť posilnenie usmernení OECD pre nadnárodné spoločnosti vo svojej súčasnej podobe, udržiavať a zlepšovať ich uplatňovanie na osobitné prípady a zaviesť osvedčené postupy pre národné kontaktné miesta vrátane posúdenia, ako by Európska únia mohla lepšie prijať svoje záväzky v súvislosti s národnými kontaktnými miestami prostredníctvom poverenia Európskej služby pre vonkajšiu činnosť;

34.

poukazuje na to, že sociálna zodpovednosť podnikov by sa mala venovať novým oblastiam, ako sú organizácia práce, rovnaké príležitosti, sociálne začlenenie, antidiskriminačné opatrenia, rozvoj celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy; zdôrazňuje, že sociálna zodpovednosť podnikov by mala zahŕňať napr. kvalitu práce, rovnakú odmenu a profesijné vyhliadky a podporu inovačných projektov, ktoré by pomohli pri prechode smerom k udržateľnému hospodárstvu;

35.

žiada Komisiu a členské štáty, aby podnecovali obchodné podniky so sídlom v EÚ k dodržiavaniu ľudských práv vrátane hospodárskych a sociálnych práv a k rešpektu k životnému prostrediu v rámci svojich globálnych operácií, a to najmä tých, ktoré vedú ich dcérske spoločností a iné príbuzné právne subjekty;

36.

zdôrazňuje, že podniky z EÚ by mali v tretích štátoch klásť rovnaký dôraz na dodržiavanie práv zamestnancov, ako aj na dodržiavanie prísnych environmentálnych noriem, pretože environmentálne škody takmer vždy ohrozujú aj zdravie zamestnancov, ničia poľnohospodársku pôdu, rybolovné oblasti a ďalšie hospodárske zdroje a berú tak mnohým ľuďom možnosti živobytia;

37.

zdôrazňuje, že európske podniky, ich pobočky a subdodávatelia zohrávajú vďaka svojmu dôležitému postaveniu v medzinárodnom obchode zásadnú úlohu pri podpore a šírení sociálnych a pracovných noriem vo svete, a preto by sa ich správanie malo riadiť európskymi hodnotami a medzinárodne uznávanými normami; domnieva sa, že by bolo správne a primerané, aby európske podniky, ktoré svoju produkciu premiestnia do krajín s nižšími sociálnymi povinnosťami, mohli byť brané na zodpovednosť, a to aj pred európskymi súdmi, za prípadné škody a negatívne externé účinky dotýkajúce sa miestnych obyvateľov;

38.

vyzýva Komisiu, aby pozmenila a doplnila svoj návrh nariadenia o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (2010/0383 (COD)) s cieľom umožniť žalobcom žalovať dcérsky podnik, ktorý má sídlo v tretej krajine, spolu s európskou materskou spoločnosťou a prostredníctvom vytvorenia ďalších kritérií právomocí;

39.

vyzýva Komisiu, aby presadzovala začlenenie aspektov sociálnej zodpovednosti podnikov do multilaterálnych obchodných politík, a to na medzinárodných fórach, ktoré podporujú koncepciu sociálnej zodpovednosti podnikov, najmä OECD a ILO, ako aj v rámci WTO v období po skončení rokovaní v Dauhe;

40.

vyzýva Komisiu, aby systematicky začleňovala kapitolu o trvalo udržateľnom rozvoji s právne záväznou doložkou o sociálnej zodpovednosti podnikov do dohôd o voľnom obchode a do investičných dohôd, ktoré vyjednáva s tretími krajinami;

41.

navrhuje, aby sa do tejto doložky o sociálnej zodpovednosti podnikov zahrnulo ustanovenie o dodržiavaní ôsmich základných dohovorov a štyroch prioritných dohovorov ILO, ako aj ustanovenie o podnecovaní podnikov, aby prijímali záväzky v oblasti svojej sociálnej zodpovednosti, a o povinnosti podnikov a skupín podnikov konať starostlivo, t. j. povinnosť prijímať proaktívne opatrenia s cieľom identifikovať každé porušenie ľudských a environmentálnych práv, korupciu alebo daňové úniky a predchádzať všetkým týmto javom, a to aj v ich pobočkách a dodávateľských reťazcoch (t. j. v sfére ich vplyvu);

42.

vyzýva členské štáty, aby dodržiavali a podporovali základné pracovné normy ILO, aby dodržiavali dohody, ktoré boli doposiaľ podpísané v sociálnej oblasti, a prakticky uplatňovali v nich uvedené zásady týkajúce sa práv pracovníkov;

43.

zdôrazňuje, že z viacerých krajín so štatútom VSP+ boli hlásené opakované prípady porušovania základných pracovných noriem, ale neviedlo to k pozastaveniu preferencií; domnieva sa, že nepresadzovanie zásady podmienenosti narúša ambíciu EÚ podporovať sociálnu politiku a základné pracovné normy na celom svete a je v rozpore so zásadou rozvoja súdržnosti politiky;

44.

víta systém dohľadu ILO nad medzinárodnými pracovnými normami, ktorý je na medzinárodnej úrovni jedinečný a ktorý pomáha zabezpečovať, aby krajiny plnili dohovory, ktoré ratifikovali; zdôrazňuje, že je potrebné, aby ILO v prípade problému pomáhala krajinám prostredníctvom sociálneho dialógu a technickej pomoci;

45.

vyzýva Komisiu, aby presadzovala užšiu spoluprácu WTO s ILO, a tak umožnila ILO predložiť počas obchodných sporov vo WTO znalecké posudky, s cieľom dosiahnuť, aby boli pracovné normy a dôstojná práca začlenené do činností WTO, a zabrániť ohrozeniu sociálneho rozvoja;

46.

zastáva názor, že politiky Únie by sa mali v oblasti rozvoja ľudského kapitálu a reforiem trhu práce zameriavať na jednotlivcov i na inštitúcie;

47.

vyjadruje znepokojenie v súvislosti s praxou niektorých nečlenských krajín, ktoré vo svojich obchodných činnostiach používajú postup MODE 4; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zamerali na štrukturalizáciu medzinárodnej migrácie spôsobom, ktorý zabráni vykorisťovaniu a úniku mozgov;

48.

podporuje iniciatívy, ktoré posilňujú rozvíjanie dialógu sociálnych partnerov a spoluprácu v rámci partnerských krajín a na nadnárodnej úrovni, a žiada Komisiu, aby pokračovala v rozvoji súčasných programov so zameraním sa na tie, ktorých cieľom je posilniť postavenie inštitucionálnej kapacity sociálnych partnerov na rozvoj a vykonávanie politiky;

49.

presadzuje vykonávanie slobody združovania odborov a práva na kolektívne vyjednávanie bez výnimky s cieľom posilniť, zlepšiť a obhajovať dôstojné pracovné podmienky;

50.

pripomína usmernenia EÚ k jednotlivým otázkam ľudských práv, ktoré sú výrazným politickým signálom, že ide o priority Únie; žiada preto Radu, aby prijala podobné usmernenia založené na ôsmich základných dohovoroch ILO, ktoré by sa používali ako praktický nástroj EÚ a pomohli by jej lepšie presadzovať vonkajšiu sociálnu politiku Únie; opätovne pripomína, že dodržiavanie medzinárodného práva v oblasti ľudských práv zostáva podľa Všeobecnej deklarácie záväznou povinnosťou pre všetky spoločnosti;

51.

žiada Komisiu a členské štáty, aby rozvinuli iniciatívny prístup k riešeniu sociálnych dôsledkov úprav a reštrukturalizácie spojených s globalizáciou;

52.

víta zorganizovanie stretnutí skupiny G20 na úrovni ministrov sociálnych vecí a vyzýva Komisiu, aby sa ich aktívne zúčastňovala; vyjadruje poľutovanie nad tým, že nadväzné kroky na úrovni EÚ sú aj naďalej neuspokojivé;

53.

žiada Komisiu a členské štáty, aby zamestnaneckú, sociálnu a environmentálnu politiku vrátane aspektov rodovej rovnosti začleňovali do všetkých rokovaní, ktoré sa týkajú štruktúry globálnej správy ekonomických záležitostí a do dialógov v oblasti makroekonomiky;

54.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podnecovali k dobrej správe vecí verejných v oblasti financií, daní a súdnictva v záujme posilnenia sociálneho rozmeru globalizácie;

55.

žiada od Komisie, aby členským štátom EÚ adresovala odporúčanie na podporu ratifikácie a plnenia dohovorov ILO, ktoré ILO pokladá za aktuálne, v záujme zlepšenia práv pracovníkov a pracovných podmienok v Únii a v partnerských krajinách a so zameraním na spravodlivú a všeobecne prístupnú globalizáciu, ktorá sa dosiahne prostredníctvom väčšej súdržnosti vonkajšej dimenzie hospodárskej a sociálnej politiky členských štátov; žiada Komisiu, aby v rovnakom duchu nabádala členské štáty na uskutočňovanie pravidelných preskúmaní dôsledkov hospodárskych, finančných a obchodných politík;

56.

domnieva sa, že rozrastaním medzinárodných regulačných orgánov sa vynárajú naliehavé otázky súvisiace so súladom a účinnosťou medzinárodného právneho poriadku, najmä vzhľadom na ochranu práv pracovníkov a základných práv;

57.

navrhuje, aby sa opätovné vymedzenie správy vecí verejných v celosvetovom meradle zameriavalo na väčšiu integráciu regulačných orgánov do právneho poriadku OSN a dôslednejšie dodržiavanie zásad, ktoré presadzujú špecializované agentúry, najmä ILO a WHO;

58.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

11.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 380/51

—

so zreteľom na články 208 až 211, článok 290 a článok 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce (1),

—

so zreteľom na Miléniovú deklaráciu z 8. septembra 2000, ktorou sa rozvojové ciele tisícročia (RCT) vymedzujú ako kritériá na odstránenie chudoby spoločne stanovené medzinárodným spoločenstvom,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie o politike rozvoja Európskej únie: Európsky konsenzus, podpísané 20. decembra 2005 (2),

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie k demokratickej kontrole a súdržnosti vonkajších akcií a na vyhlásenie Komisie k demokratickej kontrole a súdržnosti vonkajších akcií priložené k medziinštitucionálnej dohode o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (3),

—

so zreteľom na vyhlásenia Komisie zaznamenané v zápisnici zo zasadnutia Rady, ktorými sa formálne prijala spoločná pozícia Rady k prijatiu nariadenia o nástroji financovania rozvojovej spolupráce (4), a najmä na vyhlásenie Komisie týkajúce sa článku 5 nástroja financovania rozvojovej spolupráce,

—

so zreteľom na list D (2007) 303749 z 5. marca 2007, ktorý vtedajší predseda Výboru pre rozvoj Josep Borrell Fontelles adresoval vtedajšej komisárke Ferrerovej-Waldnerovej a vtedajšiemu komisárovi Michelovi (5),

—

so zreteľom na list A (2007) 5238 z 26. marca 2007, ktorý vtedajšia komisárka Ferrerová-Waldnerová adresovala vtedajšiemu predsedovi Výboru pre rozvoj Josepovi Borrellovi Fontellesovi (6),

—

so zreteľom na smernice pre oznamovanie v rámci systému na podávanie správ veriteľov Výboru pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD/DAC) (7),

—

so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora z 23. októbra 2007 vo veci C-403/05 (Európsky parlament/Komisia Európskych spoločenstiev), žaloba vo veci zrušenia rozhodnutia Komisie o schválení projektu týkajúceho sa bezpečnosti hraníc na Filipínach (rozhodnutie prijaté na základe nariadenia (EHS) č. 443/92),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1337/2008 zo 16. decembra 2008, ktorým sa ustanovuje nástroj rýchlej reakcie na prudký nárast cien potravín v rozvojových krajinách (8),

—

so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady z 29. a 30. októbra 2009 (dokument 15265/2009),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady z 26. júla 2010 o organizácii a fungovaní Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) (9),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. októbra 2010 o preskúmaní rozpočtu EÚ (KOM(2010)0700),

—

so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 19. októbra 2010 s názvom Budúcnosť rozpočtovej podpory EÚ pre tretie krajiny (KOM(2010)0586),

—

so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 10. novembra 2010 s názvom Rozvojová politika EÚ na podporu inkluzívneho rastu a udržateľného rozvoja – zvyšovanie dosahu rozvojovej spolupráce EÚ (KOM(2010)0629),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. februára 2007 o návrhoch rozhodnutí Komisie, ktorými sa stanovujú strategické dokumenty krajín a orientačné programy pre Malajziu, Brazíliu a Pakistan (10),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2007 o návrhu rozhodnutia Komisie, ktorým sa stanovujú regionálne strategické dokumenty a regionálne orientačné programy pre Mercosur a Latinskú Ameriku (11),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. júna 2007 o návrhu rozhodnutia Komisie, ktorým sa stanovuje regionálny strategický dokument na roky 2007 – 2013 a viacročný orientačný program pre Áziu (12),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júla 2007 o demokratickej kontrole vykonávania nástroja financovania rozvojovej spolupráce (13),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2007 o návrhu rozhodnutia Komisie, ktorým sa ustanovuje osobitné opatrenie pre Irak na rok 2007 (14),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2008 o návrhu rozhodnutia Komisie, ktorým sa ustanovujú akčné programy pre Brazíliu a Argentínu na rok 2008 (15),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2007 o miestnych orgánoch a rozvojovej spolupráci (16),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Miestne orgány: aktéri v oblasti rozvoja (KOM(2008)0626),

—

so zreteľom na štruktúrovaný dialóg, ktorý Európska komisia začala v roku 2010 s cieľom zapojiť organizácie občianskej spoločnosti a miestne orgány do rozvojovej spolupráce ES,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. mája 2009 o návrhu rozhodnutia Komisie, ktorým sa ustanovuje ročný akčný program pre neštátne subjekty a miestne orgány v rozvoji na rok 2009 (časť II: Cielené projekty) (17),

—

so zreteľom na svoju pozíciu z 3. februára 2011 k pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1905/2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce (18),

—

so zreteľom na svoju pozíciu z 3. februára 2011 k pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1905/2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce (19),

—

so zreteľom na svoju pozíciu z 3. februára 2011 k pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1934/2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania spolupráce s industrializovanými krajinami a územiami a inými krajinami a územiami s vysokými príjmami (20),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj (A7-0187/2011),

A.

keďže podľa článku 2 ods. 1 nástroja financovania rozvojovej spolupráce je všeobecným cieľom spolupráce v rámci tohto nástroja „odstránenie chudoby v partnerských krajinách“, ako aj „plnenie rozvojových cieľov tisícročia“ (RCT),

B.

keďže podľa článku 2 ods. 4 nástroja financovania rozvojovej spolupráce musia všetky opatrenia v rámci geografických programov a 90 % výdavkov plánovaných v rámci tematických programov spĺňať kritériá pre oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA) stanovené výborom OECD/DAC,

C.

keďže podľa výpočtov Komisie nespĺňa kritériá pre oficiálnu rozvojovú pomoc iba 0,2 % záväzkov financovaných v rámci tematických programov nástroja financovania rozvojovej spolupráce v rokoch 2007 až 2009,

D.

keďže v súlade s rozhodnutím Rady č. 1999/468/ES (rozhodnutie o komitológii) (21) začal Parlament v roku 2007 proces demokratickej kontroly vykonávania nariadenia (ES) č. 1905/2006 vrátane všetkých strategických dokumentov krajín, regionálnych strategických dokumentov, dokumentov o tematickej stratégii, viacročných orientačných programov a väčšiny ročných akčných programov,

E.

keďže Komisia sa v súlade so spoločným vyhlásením k demokratickej kontrole a súdržnosti vonkajších akcií a vyhlásením Komisie k demokratickej kontrole a súdržnosti vonkajších akcií, ktoré tvoria prílohou k medziinštitucionálnej dohode o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení, zaviazala, že bude „pri zavádzaní stratégií riadne zohľadňovať pozíciu Európskeho parlamentu“,

F.

keďže zásady zodpovednosti, účasti a dobrej správy si vyžadujú viacstranný prístup, v rámci ktorého rôzni partneri pri rozvoji, t. j. miestne orgány alebo neštátne subjekty, konajú vzájomne sa dopĺňajúcim a súdržným spôsobom; keďže je však zároveň dôležité, aby sa jasne rozlišovalo medzi osobitnou úlohou miestnych orgánov a úlohou neštátnych subjektov, a to z hľadiska rozsahu ich právomocí, legitímnosti a demokratickej kontroly, skúseností v oblasti správy miestnych vecí a zapojenia do vykonávania verejných politík,

G.

keďže finančné prostriedky EÚ určené na medzinárodnú spoluprácu s Afrikou pochádzajú zo štyroch geografických nástrojov: Európskeho rozvojového fondu pre africké krajiny AKT, dohody o obchode, rozvoji a spolupráci pre Južnú Afriku, nástroja európskeho susedstva a partnerstva pre päť severoafrických štátov a nástroja financovania rozvojovej spolupráce pre tematické programy,

H.

keďže Komisia sa zaviazala vynaložiť úsilie na zabezpečenie toho, aby sa 20 % jej pomoci vyčlenenej v rámci programov pre jednotlivé krajiny, na ktoré sa vzťahuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce, venovalo do roku 2009 na základné a stredoškolské vzdelávanie a základnú zdravotnú starostlivosť prostredníctvom projektovej, programovej alebo rozpočtovej podpory spojenej s týmito sektormi, pričom sa uplatní priemerná hodnota na všetky geografické oblasti,

I.

keďže EÚ sa zaviazala k spoločnému cieľu vynaložiť na oficiálnu rozvojovú pomoc do roku 2015 0,7 % svojho hrubého národného dôchodku (HND),

J.

keďže cieľom Samitu Zeme, ktorý sa bude konať v roku 2012, je zabezpečenie obnovenia politických záväzkov týkajúcich sa trvalo udržateľného rozvoja, zhodnotenie pokroku v oblasti medzinárodne odsúhlasených cieľov v súvislosti s trvalo udržateľným rozvojom a reagovanie na nové a budúce výzvy,

K.

keďže v článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa uvádza, že legislatívny akt môže na Komisiu delegovať právomoc prijímať všeobecne záväzné nelegislatívne akty, ktorými sa dopĺňajú alebo menia určité nepodstatné prvky legislatívneho aktu,

1.

víta ochotu Komisie dodržať svoj záväzok, že nadviaže pravidelný dialóg s Parlamentom o vykonávaní nástroja financovania rozvojovej spolupráce; uznáva úsilie vynaložené s cieľom poskytovať pracovným skupinám Parlamentu venujúcim sa nástroju financovania rozvojovej spolupráce informácie o tom, akým spôsobom boli pri vypracúvaní ročných akčných programov zohľadnené jeho pripomienky k strategickým dokumentom;

2.

konštatuje, že dialóg medzi Komisiou a Európskym parlamentom ako súčasť demokratickej kontroly pomohol – najmä v priebehu hodnotenia v polovici trvania – zabrániť tomu, aby sa prijali strategické dokumenty obsahujúce ustanovenia nad rámec právomocí, a prispel k ich zosúladeniu s požiadavkami nariadenia o nástroji financovania rozvojovej spolupráce, a najmä so zásadami oprávnenosti na oficiálnu rozvojovú pomoc;

3.

ľutuje, že Európska komisia dostatočne nezohľadnila viaceré obavy Parlamentu, vyjadrené počas procesu demokratickej kontroly, najmä pokiaľ ide o nedostatočné zameranie na chudobu a RCT;

4.

ľutuje, že aj keď sa v Európskom konsenze o rozvoji (2005) a v nástroji financovania rozvojovej spolupráce zdôrazňuje význam vlastnej zodpovednosti, zapojenie národných parlamentov do vypracovávania strategických dokumentov pre jednotlivé krajiny je v skutočnosti úplne nedostatočné; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia neuplatnila v dostatočnej miere ustanovenia článkov 19, 20 a 33 nariadenia (ES) č. 1905/2006 o konzultáciách s neštátnymi subjektmi a miestnymi orgánmi;

5.

poznamenáva, že stratégia rastu by sa nemala zamieňať s dlhodobou stratégiou rozvoja, ktorá spočíva vo financovaní dlhodobých cieľov, napríklad v oblasti zdravotníctva, vzdelávania, dostupnosti energie vo vidieckych oblastiach, podpory drobných poľnohospodárov atď.;

6.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v reakcii na jeho uznesenia, v ktorých upozorňoval na nedodržanie požiadavky týkajúcej sa kritéria oprávnenosti na ODA stanovenej v článku 2 ods. 4 nariadenia, Európska komisia zmenila a doplnila, prípadne stiahla iba 3 z 11 návrhov na príslušné vykonávacie opatrenia;

7.

ľutuje, že výbor zriadený podľa článku 35 nástroja na financovanie rozvojovej spolupráce nereagoval na uznesenia Európskeho parlamentu, ktoré upozorňovali na to, že Komisia prekročila svoje vykonávacie právomoci; so znepokojením konštatuje, že predstavitelia členských štátov vo výbore pre nástroj financovania rozvojovej spolupráce nijakým spôsobom nereagovali na podstatnú časť kontrolnej činnosti, ktorú vykonal Európsky parlament, a naliehavo vyzýva členské štáty, aby si plnili svoje povinnosti a aby v úzkej spolupráci s Európskym parlamentom zabezpečili, aby boli opatrenia navrhované Komisiou v plnom súlade s ustanoveniami nástroja financovania rozvojovej spolupráce;

8.

žiada Komisiu, aby v poradí podľa dôležitosti a ich príslušnej váhy uviedla kritériá, ktoré použila na pridelenie prostriedkov krajinám a regiónom nástroja financovania rozvojovej spolupráce a rôznym sektorom činnosti v rámci každého geografického a tematického programu;

9.

domnieva sa, že mnohé strategické dokumenty jednotlivých krajín a regiónov nevyčleňujú dostatočné prostriedky na najzákladnejší cieľ nástroja financovania rozvojovej spolupráce, ktorým je odstraňovanie chudoby v kontexte trvalo udržateľného rozvoja, a že v množstve dokumentov sa neuvádzajú jasné údaje o tom, do akej miery prispejú navrhované opatrenia k rozvojovým cieľom tisícročia;

10.

upozorňuje predovšetkým na požiadavku, aby geografické programy nástroja financovania rozvojovej spolupráce spĺňali kritériá oprávnenosti na ODA, a naliehavo žiada Komisiu a ESVČ, aby v každom prípade zabezpečili úplné dodržiavanie tejto zákonnej povinnosti;

11.

pripomína, že kľúčovými prostriedkami na zabezpečenie účinnosti pomoci sú politická súdržnosť v záujme rozvoja, vlastná zodpovednosť za rozvoj a nerozdeľovanie pomoci na časti;

12.

zdôrazňuje, že EÚ naďalej potrebuje osobitný nástroj financovania zameraný na rozvojovú spoluprácu, ktorý sa sústreďuje výlučne na rozvojové krajiny a výslovne sleduje ciele stanovené v článku 208 ZFEÚ; trvá na tom, že ročné finančné krytie pre ODA by sa v reálnom vyjadrení malo v ďalšom viacročnom finančnom rámci (VFR) zvýšiť tak, aby sa dosiahol spoločný cieľ vynaložiť na ODA 0,7 % HND do roku 2015;

13.

zdôrazňuje, že úplné splnenie kritérií ODA, a najmä požiadavky výboru OECD/DAC, že „každá transakcia sa vykonáva s hlavným cieľom podporiť hospodársky rozvoj a prosperitu rozvojových krajín“ (22), musí zostať podmienkou financovania všetkých opatrení obsiahnutých v geografických programoch v novom nástroji; požaduje pre tematické programy prísnejšiu kvótu ODA, než aká je v súčasnom nástroji financovania rozvojovej spolupráce, a to predovšetkým pokiaľ ide o tematické programy týkajúce sa migrácie a azylu, v rámci ktorých Komisia jasne nepreukázala, akým spôsobom činnosti financované v súvislosti s hraničnými kontrolami spĺňajú podmienky oprávnenosti na oficiálnu rozvojovú pomoc v súlade s kritériami stanovenými výborom OECD/DAC;

14.

zdôrazňuje, že hlavným cieľom tohto nástroja do roku 2015 musí zostať dosiahnutie RCT; nalieha na Komisiu, aby zabezpečila, že pomoc EÚ bude aj naďalej v súlade s medzinárodne dohodnutými cieľmi pre rozvoj, ktoré Organizácia Spojených národov a iné príslušné medzinárodné organizácie prijmú na obdobie po roku 2015;

15.

uznáva potrebu spolupráce s mnohými rozvojovými krajinami aj mimo ODA, pokiaľ ide o poskytovanie globálnych verejných statkov; domnieva sa, že tento druh spolupráce by mal byť regulovaný a že prostriedky by mali byť poskytované prostredníctvom jedného alebo viacerých samostatných nástrojov, aby sa zabezpečila transparentnosť a ochrana osobitnej povahy rozvojovej spolupráce ako autonómnej oblasti politiky v rámci vonkajších vzťahov; v súlade so záväzkom prijatým na zasadnutí Európskej rady 29. – 30. októbra 2009 trvá na tom, že financovanie opatrení proti zmene klímy by nemalo narušiť ani ohroziť boj proti chudobe ani napredovanie v dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia a že obmedzené prostriedky ODA, ktoré sú k dispozícii na znižovanie chudoby, by sa v rozvojových krajinách nemali používať na iné ako rozvojové účely; zdôrazňuje, že vymedzenie oficiálnej rozvojovej pomoci, ako ho stanovila organizácia OECD, by sa nemalo meniť, a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, nech žiaden spomedzi rozvojových projektov, ktoré financuje Európska únia, nie je v protiklade s celosvetovým úsilím o zmierňovanie následkov zmeny klímy a nech sú všetky takéto rozvojové projekty odolné voči zmene klímy, a to predovšetkým pokiaľ ide o veľké projekty v oblasti infraštruktúry alebo projekty realizované na malých ostrovoch, ktorých sa dôsledky zmeny klímy dotknú najskôr;

16.

vyjadruje svoje znepokojenie nad tým, že v čase výrazných rozpočtových obmedzení sa značná pozornosť sústreďuje na investície súkromného sektora ako na prostriedok uvoľňovania väčších zdrojov financovania rozvoja; pripomína, že rozvojová spolupráca je (popri humanitárnej pomoci) jedinou politikou vonkajšej činnosti, ktorá nie je určená na to, aby slúžila záujmom EÚ, ale na to, aby bránila záujmy tých najopomínanejších a najzraniteľnejších ľudí na tejto planéte; z tohto dôvodu vyzýva Komisiu, nech zabezpečí, aby sa akékoľvek verejné financie, ktoré sa využívajú na podporu investícií súkromného sektora v južných krajinách, nepresúvali z oblastí, ktoré už aj tak trpia nedostatkom finančných prostriedkov (ako je to napríklad v prípade programov pre neštátne subjekty a miestne orgány), a aby takáto podpora účinným spôsobom umožnila rozvoj domáceho súkromného sektora a malých a stredných podnikov v krajinách s nízkymi príjmami;

17.

súhlasí s tým, že je potrebný diferencovaný prístup k rôznym skupinám rozvojových krajín a že tradičná finančná pomoc sa môže stať menej dôležitou pre rýchlo sa rozvíjajúce krajiny; domnieva sa, že pomoc pre rýchlo sa rozvíjajúce krajiny, ktorá by mala podporovať udržateľný hospodársky rast, by sa mala naďalej zameriavať na posilnenie fiškálnej politiky v partnerských krajinách a na podporu mobilizácie domácich príjmov, čo by malo viesť k znižovaniu chudoby a závislosti od pomoci;

18.

vyzýva Komisiu, aby výraznejším spôsobom poskytovala pomoc rozvojovým krajinám a rýchlo sa rozvíjajúcim krajinám v oblasti daňových reforiem, a to s cieľom podporiť účinné, dobre fungujúce, spravodlivé a udržateľné daňové systémy; žiada Komisiu, aby účinným spôsobom zaviedla zásady dobrej správy v daňových záležitostiach do plánovania, realizácie a monitorovania strategických dokumentov jednotlivých krajín a regiónov a aby zároveň prijala nevyhnutné opatrenia na presadenie vypracúvania správ nadnárodných spoločností v jednotlivých krajinách;

19.

zdôrazňuje, že budúci nástroj rozvojovej spolupráce by sa mal aj naďalej vzťahovať na všetky rozvojové krajiny geografických regiónov, ktoré pokrýva v súlade so zoznamom rozvojových krajín výboru OECD/DAC;

20.

požaduje lepšiu koordináciu medzi Komisiou a členskými štátmi s cieľom splniť ustanovenia článku 210 ZFEÚ a podporuje vypracúvanie spoločných európskych strategických dokumentov; domnieva sa, že všetky programové dokumenty EÚ pre každý štát či región by mali zahŕňať podrobný a aktualizovaný prehľad darcov, ako aj osobitnú kapitolu o účinnosti pomoci EÚ, kde by sa bližšie uvádzali opatrenia prijaté na zvýšenie koordinácie darcov, harmonizácie a komplementárnosti a na zlepšenie deľby práce medzi jednotlivými darcami a predovšetkým medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ;

21.

opakuje svoju výzvu, aby sa Európsky rozvojový fond (ERF) začlenil do rozpočtu EÚ, čo by zjednodušilo postupy a zvýšilo účinnosť a efektívnosť pomoci ES; trvá na tom, že tento krok by nemal viesť k zníženiu celkového objemu financovania na úrovni EÚ určeného na nástroj financovania rozvojovej spolupráce a ERF ani celkového objemu finančných prostriedkov, ktoré sú na úrovni EÚ k dispozícii pre oficiálnu rozvojovú pomoc;

22.

domnieva sa, že sa musí zvýšiť podpora zraniteľných skupín obyvateľstva (žien, osôb so zdravotným postihnutím, mladých ľudí, nezamestnaných a domorodých obyvateľov), ako aj uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti a ďalších tzv. prierezových otázok; trvá na tom, že nástroj, ktorým sa nahradí nástroj financovania rozvojovej spolupráce, vyžaduje uvedenie jasných kritérií v programových dokumentoch, aby sa zabezpečilo, že dosah zásahov EÚ v týchto oblastiach bude merateľný;

23.

zdôrazňuje, že na splnenie RCT a zaistenie dobrej správy je nevyhnutné zapojiť do rozvojových politík aj miestne orgány; poukazuje predovšetkým na to, že miestne orgány zohrávajú rozhodujúcu úlohu v takých oblastiach, ako je vzdelávanie, boj proti hladu, zdravotníctvo, prístup k vode, hygienické podmienky, sociálna súdržnosť, miestny hospodársky rozvoj atď.; z tohto dôvodu považuje za kľúčové, aby sa ich úloha v ďalšom finančnom nástroji rozšírila, a to v súlade so zásadou vlastnej zodpovednosti za rozvoj;

24.

zdôrazňuje potrebu pravidelného a štruktúrovaného dialógu medzi Komisiou, ESVČ, neštátnymi subjektmi a miestnymi orgánmi o plánovaní, vykonávaní a hodnotení strategických dokumentov; zdôrazňuje preto, že je potrebné, aby sa v budúcich finančných nástrojoch zohľadňovali závery tohto štruktúrovaného dialógu;

25.

zdôrazňuje potrebu zaviesť ustanovenia flexibility, ktoré EÚ umožnia reagovať na meniace sa potreby a priority; navrhuje, aby sa preskúmal vzor ERF, t. j. stanovenie limitovaného finančného krytia pre jednotlivé krajiny mimo plánovanej pomoci, ako možný model budúceho nástroja rozvojovej spolupráce; zdôrazňuje však, že prostriedky použité flexibilnejším spôsobom musia sledovať skutočné rozvojové ciele;

26.

domnieva sa, že nový nástroj rozvojovej spolupráce by mal predstavovať základ pre cielenú a flexibilnejšiu pomoc v nestabilných situáciách; je presvedčený, že nová štruktúra financovania by mala pomôcť zabezpečiť náležité prepojenie medzi pomocou, obnovou a rozvojom prostredníctvom flexibility a vzájomného dopĺňania mechanizmov financovania;

27.

požaduje, aby sa stanovil cieľ poskytovať 20 % výdavkov v rámci geografických programov na základné sociálne služby, ako určila OSN v rozvojových cieľoch tisícročia (ukazovateľ 8.2 pre cieľ 8: Rozvíjať globálne partnerstvo pre rozvoj);

28.

trvá na prísnych kritériách oprávnenosti na rozpočtovú podporu; trvá na tom, že Komisia nesmie využívať rozpočtovú podporu v krajinách, kde nemožno zaručiť transparentnosť verejných výdavkov, že rozpočtovú podporu musia vždy sprevádzať opatrenia na rozvíjanie kapacít parlamentnej kontroly a auditu v prijímajúcej krajine a opatrenia na zlepšenie transparentnosti a prístupu verejnosti k informáciám a že do jej monitorovania by mala byť zapojená občianska spoločnosť;

29.

uznáva dôležitú úlohu, ktorú pri rozvoji zohráva občianska spoločnosť, napríklad tým, že pôsobí ako dozorca vlády, ktorý zabezpečuje zodpovednosť, a vyzýva, aby sa občianskej spoločnosti v rozvojových krajinách poskytli primerané finančné prostriedky;

30.

pripomína svoju požiadavku, aby Komisia predložila komplexnú finančnú analýzu všeobecnej rozpočtovej podpory, a to podľa jednotlivých odvetví, podľa jednotlivých projektov alebo v akejkoľvek inej podobe, ktorá bola pridelená danej miestnej správe; zdôrazňuje, že takáto celková predstava by bola prínosom, pokiaľ ide o ucelenosť podpory, ktorá sa poskytuje miestnej správe, a zlepšovala by správu v partnerských krajinách;

31.

konštatuje, že všetky tematické programy v rámci nástroja financovania rozvojovej spolupráce dokázali svoj význam, a zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sa zachovali tematické, ako aj geografické programy, no požaduje určitú zmenu orientácie vzhľadom na nové výzvy, ako sú globálna finančná a hospodárska kríza, celosvetová potravinová kríza, zmena klímy a osobitné potreby nestabilných štátov a štátov v transformácii;

32.

upozorňuje na to, že migrácia je oblasťou, v ktorej panuje jednoznačná potreba uprednostňovania politickej súdržnosti v záujme rozvoja pred krátkodobými záujmami EÚ, ktoré sa v tejto súvislosti väčšinou týkajú boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu; zdôrazňuje, že rozvojové finančné prostriedky určené na migráciu by sa nemali využívať na posilňovanie riadenia hraníc ani na boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu; trvá na tom, že všetky budúce tematické programy zamerané na migráciu musia byť v plnom súlade s rozvojovými cieľmi EÚ a že hlavná časť financovania v rámci tohto programu musí spĺňať kritériá oprávnenosti na ODA; zdôrazňuje najmä to, že v rámci týchto tematických programov by sa mali uprednostňovať projekty, ktoré sa orientujú na migráciu typu juh – juh;

33.

zdôrazňuje, že nový tematický program Investovanie do ľudí musí byť okrem iného zameraný na dosiahnutie tých RCT, v ktorých plnení sa najviac zaostáva, pričom osobitná pozornosť by sa mala upriamiť na tie krajiny a regióny, kde sú ukazovatele dosahovania RCT kritické; zdôrazňuje, že východiskovým bodom procesu zvyšovania informovanosti ľudí a preberania vlastnej zodpovednosti za rozvoj je získanie základného vzdelania a gramotnosti; žiada preto, aby sa tento program zameral aj na vzdelávanie ako na nástroj emancipácie a účasti;

34.

domnieva sa, že novým nástrojom by sa mal zabezpečiť diferencovaný prístup k financovaniu organizácií občianskej spoločnosti a miestnych orgánov, pričom by sa malo zabrániť zbytočnej konkurencii medzi týmito dvoma typmi subjektov; zdôrazňuje, že je potrebné riešiť problém nadmerného vyťaženia súčasného programu; žiada, aby sa v budúcom tematickom programe a v navrhovaných spôsoboch pomoci plne zohľadnili výsledky štruktúrovaného dialógu;

35.

zdôrazňuje, že jeden z dôvodov, prečo neboli zatiaľ RCT splnené, je neuznanie skutočnosti, že životné prostredie, prírodné zdroje a ekosystémy prispievajú k ľudskému rozvoju a odstraňovaniu chudoby; so znepokojením konštatuje, že v rámci súčasnej ODA Európskej únie sa prideľujú iba 3 % z celkových výdavkov na environmentálne záležitosti a ďalším problémom je, že časť finančných prostriedkov EÚ a jej členských štátov určených pre rozvojové krajiny sa investuje do projektov, ktoré následky zmeny klímy zhoršujú namiesto ich zmierňovania; zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sa v oblasti zmeny klímy zvýšila politická súdržnosť v záujme rozvoja, a to predovšetkým pokiaľ ide o financovanie klimatických otázok a zahrnutie záležitostí týkajúcich sa zmeny klímy do rozvojovej spolupráce EÚ;

36.

upozorňuje na to, že Dvor audítorov vo svojej osobitnej správe č. 6/2006 skonštatoval, že EÚ dosiahla od roku 2001 pri začleňovaní environmentálnych otázok do rozvojovej spolupráce len malý pokrok, pretože strategické dokumenty krajiny tieto otázky v dostatočnej miere nezohľadňujú; v tejto súvislosti nalieha na Komisiu, nech zabezpečí, aby sa v rámci všetkých vonkajších politík a finančných nástrojov kládol väčší dôraz na environmentálne otázky a aby sa systematicky monitorovali, a to predovšetkým vzhľadom na súčasné problémy súvisiace so zmenou klímy a stratou biodiverzity;

37.

opakuje, že na nástroj financovania rozvojovej spolupráce sa v plnej miere uplatňuje článok 290 ZFEÚ, a preto pripomína, že pre tie rozhodnutia, ktoré spĺňajú kritériá článku 290 ZFEÚ vrátane stanovenia všeobecných cieľov, priorít, očakávaných výsledkov a prideľovaných prostriedkov, je uplatňovanie postupu delegovaných aktov povinné;

38.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

11.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 380/59

—

so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 1. júla 2010 o možnostiach politík s cieľom dosiahnuť pokrok v oblasti európskeho zmluvného práva pre spotrebiteľov a podniky (KOM(2010)0348),

—

so zreteľom na rozhodnutie Komisie 2010/233/EÚ z 26. apríla2010, ktorým sa zriaďuje skupina odborníkov pre spoločný referenčný rámec v oblasti európskeho zmluvného práva (1),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. júla 2001 o európskom zmluvnom práve (KOM(2001)0398),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. februára 2003 s názvom Ucelenejšie európske zmluvné právo – akčný plán (KOM(2003)0068),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. októbra 2004 s názvom Európske zmluvné právo a revízia acquis: ako ďalej (KOM(2004)0651),

—

so zreteľom na správu Komisie z 23. septembra 2005 s názvom Prvá výročná správa o napredovaní v oblasti európskeho zmluvného práva a preskúmania acquis (KOM(2005)0456) a na správu Komisie z 25. júla2007 s názvom Druhá správa o napredovaní v oblasti spoločného referenčného rámca (KOM(2007)0447),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. októbra 2009 o cezhraničnom elektronickom obchode medzi podnikmi a spotrebiteľmi v EÚ (KOM(2009)0557),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 3. septembra 2008 o spoločnom referenčnom rámci pre európske zmluvné právo (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 12. decembra 2007 o európskom zmluvnom práve (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. septembra 2006 o európskom zmluvnom práve (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. marca 2006 o európskom zmluvnom práve a revízii acquis: ďalší postup (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenia z 26. mája 1989 (6), 6. mája 1994 (7), 15. novembra 2001 (8) a 2. septembra 2003 (9) o tejto otázke,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre hospodárske a menové veci (A7-0164/2011),

A.

keďže sa už dlhé roky diskutuje o iniciatíve v oblasti európskeho zmluvného práva, ktorej zámerom bude okrem iného riešiť vzniknuté problémy jednotného trhu, ktoré údajne vyplývajú z rozličných častí zmluvného práva,

B.

keďže po svetovej finančnej kríze sa zdá byť dôležitejšie než kedykoľvek predtým zabezpečiť ucelený európsky systém zmluvného práva s cieľom naplno využiť potenciál vnútorného trhu, a tým pomôcť splniť ciele stratégie Európa 2020,

C.

keďže jednotný trh je naďalej rozdrobený, a to v dôsledku mnohých faktorov vrátane nevykonávania existujúcich právnych predpisov v oblasti jednotného trhu,

D.

keďže je potrebná hlbšia analýza, aby sme pochopili, prečo je vnútorný trh stále roztrieštený, a aké by bolo najlepšie riešenie týchto problémov vrátane toho, ako zabezpečiť vykonávanie existujúcich právnych predpisov,

E.

keďže Komisia v uvedenej zelenej knihe predstavila početné možnosti podoby nástroja európskeho zmluvného práva, ktoré by mohli pomôcť pri rozvoji podnikania a posilňovaní dôvery občanov v jednotný trh,

F.

keďže skupina odborníkov, ktorá bola zriadená na pomoc Komisii pri príprave návrhu spoločného referenčného rámca, začala pracovať spolu so zúčastnenými stranami za okrúhlym stolom,

G.

keďže rozdielnosť zmluvného práva na vnútroštátnej úrovni nie je jedinou prekážkou pre cezhraničné činnosti malých a stredných podnikov a spotrebiteľov, pretože čelia aj iným problémom, ako sú jazykové bariéry, rozdielne daňové systémy, otázka spoľahlivosti elektronického obchodu, obmedzený prístup k širokopásmovému pripojeniu, digitálna gramotnosť, problémy bezpečnosti, demografické zloženie obyvateľstva jednotlivých členských štátov; obavy týkajúce sa ochrany súkromia; vybavovanie sťažností a práv duševného vlastníctva atď.,

H.

keďže podľa prieskumu Komisie z roku 2008 tri štvrtiny maloobchodníkov predávajú svoje výrobky len na domácom trhu a cezhraničný predaj sa uskutočňuje len v niekoľkých členských štátoch (10),

I.

keďže je potrebné rozlišovať medzi konvenčnými cezhraničnými transakciami a elektronickým obchodom, v rámci ktorého existujú osobitné problémy a pri ktorom sa líšia aj transakčné náklady; keďže na účely budúcich hodnotení vplyvu je tiež potrebné pozorne a presne vymedziť, čo tvorí transakčné náklady,

J.

keďže je jasné, že z uplatňovania zahraničného (spotrebiteľského) práva na cezhraničné transakcie v zmysle nariadenia Rím I (11) dokázateľne vyplývajú podnikom, najmä malým a stredným podnikom, značné náklady na transakcie, ktorých výška sa len vo Spojenom kráľovstve odhaduje na 15 000 EUR na podnik a členský štát (12),

K.

keďže sú potrebné ďalšie informácie týkajúce sa nákladov vyplývajúcich na uplatňovanie článku 6 ods. 2 a článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia Rím I, a to so zreteľom na to, že nariadenie Rím I sa uplatňuje len od decembra 2009,

L.

keďže tieto náklady na transakcie sa vnímajú ako významné prekážky cezhraničnému obchodu, ako potvrdilo 50 % európskych maloobchodníkov, ktorí už cez hranice obchodujú a v roku 2011 boli respondentmi prieskumu a uviedli, že harmonizácia právnych predpisov uplatňovaných pri cezhraničných transakciách v EÚ by zvýšilo objem ich cezhraničného obchodu, a 41 % uviedlo, že objem ich obchodu by sa nezvýšil; keďže pre porovnanie z maloobchodníkov, ktorí nepredávajú cez hranice, 60 % uviedlo, že objem ich cezhraničného obchodu by sa nezvýšil v harmonizovanejšom regulačnom prostredí a 25 % uviedlo, že by sa zvýšil (13),

M.

keďže medzi najviditeľnejšie prekážky, ktorým spotrebitelia a MSP čelia v súvislosti s jednotným trhom, patria komplikovanosť zmluvných vzťahov, nespravodlivé podmienky zmlúv, neprimerané a nedostatočné informácie a neúčinný a časovo náročný postup,

N.

keďže je mimoriadne dôležité, aby akákoľvek iniciatíva EÚ reagovala na skutočné potreby a obavy podnikov aj spotrebiteľov; keďže tieto obavy sa týkajú aj právnych/jazykových problémov (ustanovenia štandardných zmluvných podmienok pre malé podniky vo všetkých jazykoch EÚ) a ťažkostí s cezhraničným presadzovaním zmlúv (ustanovenia autonómnych opatrení EÚ v oblasti procesného práva),

O.

keďže podľa štúdie Komisie sa odhaduje, že elektronický trh je naďalej roztrieštený: v prieskume zlyhalo 61 % z 10 964 skúšobných cezhraničných príkazov a že sa zrejme cezhraničným nakupovaním spotrebiteľovi zvyšuje možnosť nájsť nižšiu cenovú ponuku (14) a nájsť on-line výrobky, ktoré na domácom trhu nie sú dostupné (15), pričom sa zdá, že hodnota 61 % je veľmi vysoká a vyžaduje si ďalšie preštudovanie, overenie a zhodnotenie

P.

keďže postupná harmonizácie neprekonáva účinne prekážky na vnútornom trhu, ktoré vyplývajú z rozdielov vnútroštátneho zmluvného práva, musia preto všetky opatrenia v tejto oblasti vychádzať z jasných dôkazov o tom, že príslušná iniciatíva by skutočne dosiahla niečo, čo nemožno dosiahnuť inými, menej rušivými prostriedkami,

Q.

keďže zo spoločného európskeho zmluvného práva by mali prospech spotrebitelia a predovšetkým by prispelo k zvýšeniu objemu cezhraničného obchodu v rámci vnútorného trhu a k zlepšeniu prístupu k nemu,

R.

keďže rokovania o smernici o právach spotrebiteľov preukázali (16), aké je zložité harmonizovať spotrebiteľské právo uplatňované na zmluvy bez toho, aby sa oslabilo spoločné úsilie o dosiahnutie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa v Európe, a ako to obmedzuje tento proces,

S.

keďže všetky opatrenia prijaté v oblasti európskeho zmluvného práva musia zohľadňovať povinné vnútroštátne pravidlá a musí byť v súlade s očakávanou smernicou o právach spotrebiteľa, ktorá bude mať výrazný vplyv na obsah a úroveň harmonizácie možného budúceho nástroja v oblasti európskeho zmluvného práva; keďže by bolo nevyhnutné neustále a pozorne sledovať jej uplatňovanie v nasledujúcich mesiacoch, aby sa vymedzilo, aký by mal byť rozsah voliteľného nástroja,

T.

keďže akýkoľvek konečný výsledok v oblasti európskeho zmluvného práva musí byť realistický, uskutočniteľný, primeraný a dôkladne premyslený pred tým, ako ho v prípade potreby zmenia a doplnia a formálne schvália európski spoluzákonodarcovia,

1.

podporuje kroky na riešenie škály prekážok, ktorým čelia tí, ktorí chcú vstúpiť do cezhraničných transakcií na vnútornom trhu a domnieva sa, že projekt európskeho zmluvného práva by mohol byť spolu s ďalšími opatreniami užitočný na využitie plného potenciálu vnútorného trhu, čo by malo významný prínos pre hospodárstvo a zamestnanosť;