11.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 380/84

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. júna 2007 (1) o financovaní európskeho programu satelitnej rádionavigácie (Galileo) v rámci Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 a viacročného finančného rámca na roky 2007 až 2013,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 683/2008 z 9. júla 2008 o pokračovaní v implementácii európskych programov satelitnej navigácie (EGNOS a Galileo) (2),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 912/2010 z 22. septembra 2010 o zriadení Agentúry pre európsky GNSS (3),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Akčný plán pre aplikácie globálneho navigačného satelitného systému (GNSS) (KOM(2010)0308),

—

so zreteľom na správu Agentúry pre európsky GNSS z októbra 2010 o trhu GNSS,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Preskúmanie rozpočtu EÚ (KOM(2010)0700),

—

so zreteľom na správu Komisie s názvom Strednodobé preskúmanie európskych programov satelitnej navigácie (KOM(2011)0005),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre rozpočet (A7-0165/2011),

A.

keďže Európsky parlament nepretržite poskytoval plnú podporu európskemu globálnemu navigačnému satelitnému systému (GNSS) zavádzanému prostredníctvom systémov Galileo a EGNOS, ktorého cieľom je zlepšiť každodenný život európskych občanov, zabezpečiť samostatnosť a nezávislosť Európy a získať významný podiel na celosvetovom trhu špičkovej technológie, ktorý je závislý od satelitnej navigácie,

B.

keďže EÚ je v súčasnosti závislá od amerického globálneho systému určovania polohy (GPS), pričom od neho závisia činnosti v hodnote približne 7 % HDP,

C.

keďže sa od systému Galileo očakáva, že v porovnaní s GPS poskytne výhody, ako napr. väčšiu presnosť, globálnu integritu, autentifikáciu a záruku služby, a zabezpečí Únii aj strategickú samostatnosť,

D.

keďže globálny trh GNSS rastie exponenciálnym tempom a odhaduje sa, že v roku 2020 dosiahne hodnotu približne 150 mld. EUR, z ktorých bude menej ako 20 % vytváraných v EÚ,

E.

keďže EGNOS už každodenne využíva 80 000 európskych poľnohospodárov, nedávno získal osvedčenie pre civilné letectvo a osvedčenie pre námornú dopravu sa očakáva v blízkej budúcnosti,

F.

keďže cieľom systému Galileo je stať sa technologicky najpokročilejším a najvyspelejším GNSS na svete schopným stanoviť globálny štandard pre budúcnosť, ktorý bude zahŕňať vysokú koncentráciu vedy, pokročilých technológií a kvalifikovaných ľudských zdrojov a bude prispievať k inováciám a konkurencieschopnosti priemyslu EÚ,

G.

keďže EGNOS a Galileo vytvoria hospodárstvu a spoločnosti v EÚ nepriamy zisk vo výške 60 mld. EUR vo forme zvýšenej bezpečnosti cestnej premávky a letectva, zníženého znečistenia ovzdušia a nižšej spotreby pesticídov, nových pracovných miest a verejnej bezpečnosti a v porovnaní s inými porovnateľnými investíciami prinesú veľmi výraznú efektívnosť nákladov,

H.

keďže rýchlosť sprístupňovania služieb je v prípade Galilea životne dôležitým faktorom, aby sa tento európsky systém stal čo najskôr ďalším veľkým referenčným systémom pri voľbe GNSS, pretože rôzni medzinárodní aktéri budujú štyri globálne a dva regionálne satelitné navigačné systémy,

I.

keďže neúspech počiatočného verejno-súkromného partnerstva na financovanie programov GNSS viedol v roku 2007 k rozhodnutiu zrealizovať tieto programy s využitím finančných prostriedkov výlučne z rozpočtu Únie (3,4 miliardy EUR na fázy definovania, overovania a zavádzania až do roku 2013), pričom by ich následne v plnej miere vlastnila Európska únia, čo by viedlo k tomu, že Galileo a EGNOS by boli prvými veľkými projektmi tohto druhu vo vlastníctve EÚ,

J.

keďže Galileo je civilný systém pod civilnou kontrolou a všetky jeho služby by mali byť v súlade s medzinárodným kozmickým právom, so zmluvami EÚ a so zásadami stanovenými v charte OSN a zmluvách,

K.

keďže zvýšené náklady programu, okrem iného v dôsledku nepresných odhadov nákladov a stratégií riadenia nákladov, znamenajú, že zo súčasného rozpočtu možno financovať len zavedenie počiatočnej prevádzkovej spôsobilosti (IOC – Initial Operational Capability), ktorá zahŕňa 18 satelitov,

L.

keďže pred prijatím rozhodnutia o ďalšom finančnom záväzku z rozpočtu EÚ v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci je potrebné, aby Komisia predložila jasné posúdenie všetkých prípadných technických možností a s nimi súvisiacich nákladov a prínosov,

1.

víta správu Komisie, ktorá opisuje súčasnú situáciu a budúce výzvy tejto významnej hlavnej iniciatívy;

2.

vyjadruje však poľutovanie nad oneskorením uverejnenia hodnotenia v polovici trvania, ktoré spôsobilo príliš dlhú neistotu z hľadiska celkového pokroku tohto projektu a jeho finančnej situácie, čo narúša prijatie aplikácií GNSS trhom a jeho verejnú podporu;

3.

v záujme zvýšenia transparentnosti žiada Komisiu, aby vzhľadom na súčasnú situáciu aktualizovala strategický rámec GNSS (C(2008)8378) vrátane hlavých opatrení, odhadovaného rozpočtu a harmonogramu, ktorý je potrebný na dosiahnutie cieľov;

4.

vyzýva Komisiu, aby s cieľom zabrániť prekračovaniu nákladov v budúcnosti zaviedla prísne politiky na obmedzovanie nákladov a zmierňovanie rizika vrátane politík, ktoré sú potrebné na to, aby sa udržali pod kontrolou náklady na vypustenie satelitov; navrhuje, aby Komisia preštudovala doposiaľ získané zistenia a zvážila využitie nezávislých odborníkov vrátane zástupcov priemyslu na tento účel s cieľom výrazne zvýšiť účinnosť riadenia projektov;

5.

vyzýva Komisiu, aby pri verejnom obstarávaní vo všetkých rozhodujúcich pracovných balíkoch vykonala odporúčané opatrenia na zmiernenie rizika, ako je využívanie dvoch zdrojov, aby bolo možné dodržať ambiciózny harmonogram pri zohľadnení úrovne skutočnej konkurencie na príslušných trhoch a politickej vôle zachovať spôsobilosť na vypúšťanie satelitov v Európe v budúcnosti, ako sa okrem iného uvádza v uznesení zo 7. zasadnutia Rady pre kozmický priestor, ktoré sa konalo 25. novembra 2010;

6.

domnieva sa, že IOC, ktorá bude schopná poskytovať počiatočné služby na základe 18 satelitov, by sa mala dokončiť najneskôr do roku 2014 s cieľom zabezpečiť, aby sa zo systému Galileo skutočne stal druhý referenčný súbor GNSS pre výrobcov prijímačov; v tejto súvislosti naliehavo žiada Komisiu, aby čo najskôr vypustila štyri satelity na overovanie systému na obežnej dráhe (IOV) s cieľom stanoviť jasný harmonogram vypustenia zvyšných 14 satelitov a ukončiť záverečné práce;

7.

vyjadruje presvedčenie, že dosiahnutie úplnej prevádzkovej spôsobilosti (FOC – Full Operating Capacity) založenej na súbore 27 satelitov a vhodnom počte záložných satelitov a primeranej pozemnej infraštruktúre je predpokladom na dosiahnutie pridanej hodnoty systému Galileo z hľadiska autentifikácie, vysokej presnosti a nepretržitej služby, a teda na získanie hospodárskeho a spoločenského prínosu; domnieva sa, že v záujme presvedčenia užívateľov a investorov o dlhodobom záväzku EÚ je potrebná jasná a jednoznačná podpora dosiahnutia FOC zo strany všetkých európskych inštitúcií; vyzýva Komisiu, aby v tomto smere vyslala pozitívny signál trhu;

8.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že nebol predložený žiaden návrh na poskytnutie dodatočných finančných prostriedkov pre tento program prostredníctvom úpravy súčasného viacročného finančného rámca, čo viedlo k ďalším oneskoreniam, dodatočným nákladom a možno aj k strate príležitosti; v tejto súvislosti sa domnieva, že FOC by sa mala dosiahnuť najneskôr do roku 2018, čo si, ako uvádza Komisia, podľa odhadov vyžiada dodatočné finančné prostriedky vo výške 1,9 mld. EUR a ročné financovanie na pokrytie prevádzkových nákladov vo výške približne 800 miliónov EUR od roku 2014; vyzýva Komisiu, aby sa aktívne snažila dosiahnuť všetky možné úspory z hľadiska finančnej efektívnosti a aby zaviedla vhodnú finančnú štruktúru (zohľadňujúcu okrem iného príjmy plynúce z komerčnej služby systému Galileo) s cieľom obmedziť nevyhnutné dodatočné financovanie;

9.

zdôrazňuje skutočnosť, že súčasné financovanie výskumu a vývoja pre GNSS zo strany EÚ dosahuje len 15 miliónov EUR ročne; varuje pred poškodením iných programov výskumu a vývoja, ak sa dodatočné finančné prostriedky pre tieto aktivity odoberú zo súčasného rámcového programu (RP7); domnieva sa, že v budúcnosti by sa mal poskytnúť väčší objem finančných prostriedkov v rámci RP8 a prostredníctvom ďalších opatrení na uľahčenie rozvoja výrobkov a služieb založených na GNSS;

10.

zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť objem finančných prostriedkov s cieľom posilniť rozvoj aplikácií a služieb GNSS, ktorý je rozhodujúci pre zabezpečenie toho, aby sa úplne využili investície do infraštruktúry, ktorú predstavuje systém Galileo, a aby sa v plnom rozsahu rozvinuli možnosti tohto systému;

11.

vyjadruje pevné presvedčenie, že dodatočné financovanie GNSS je možné zabezpečiť len vtedy, ak sa u osôb s rozhodovacími právomocami a širšej verejnosti výrazne zvýši povedomie o prínosoch GNSS pre hospodárstvo a spoločnosť EÚ; víta zavedenie konkrétnych iniciatív, ako napríklad každoročnej súťaže nápadov Galileo Masters s viac ako 350 príspevkami zo 44 krajín v roku 2010, detskej súťaže Galileo a ceny za inovácie v oblasti GNSS;

12.

naliehavo žiada Komisiu a Agentúru pre európsky GNSS (GSA), aby vyvinuli omnoho väčšie úsilie na zvyšovanie povedomia o GNSS medzi potenciálnymi užívateľmi a investormi, podporovali využitie služieb založených na GNSS a určili a sústredili dopyt po týchto službách v Európe; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že Galileo je vo verejnom záujme na úrovni EÚ, a preto je potreba financovania z verejných prostriedkov v tomto prípade odôvodnená;

13.

vyzýva Komisiu a GSA, aby sa prostredníctvom vhodných výziev na predloženie ponuky, informačných kampaní a mechanizmov prenosu technológií obracali na vnútroštátne orgány a MSP, ktoré sa zaoberajú technológiami súvisiacimi s vesmírom, ako na prípadných koncových užívateľov aplikácií GNSS, pričom zároveň zdôrazňuje, že je dôležité zachovať európsku regionálnu rovnováhu;

14.

vyzýva Komisiu, aby aktívne zapájala regióny vo svete, v ktorých by prijatie technológie a aplikácií európskeho GNSS mohlo pomôcť rozvoju trhu, ako napr. v Latinskej Amerike, juhovýchodnej Ázii alebo Afrike;

15.

podporuje Komisiu v jej úsilí zabezpečiť kompatibilitu a interoperabilitu systému Galileo s inými satelitnými navigačnými systémami a snažiť sa o globálnu štandardizáciu; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vynaložili všetky dostupné prostriedky na rýchle vyriešenie súčasných problémov v oblasti kompatibility s Čínou;

16.

zdôrazňuje strategický význam politiky v oblasti kozmického priestoru a programu GNSS v snahe vytvoriť skutočnú európsku priemyselnú politiku, ktorá sa bude opierať o konkrétne projekty s hmatateľným prínosom pre občanov a podniky; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby uznala významnú úlohu, ktorú môže zohrávať satelitná navigácia, a aby ju začlenila do rozvoja všetkých ostatných príslušných politík Spoločenstva;

17.

poukazuje na to, že dlhodobá stabilita je dôležitá na minimalizovanie ďalších omeškaní, nákladných prepracovávaní a destabilizácie užívateľskej základne; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby urýchlene predložila legislatívne návrhy týkajúce sa budúcej úrovne služieb, financovania a riadenia programov GNSS; okrem toho sa domnieva, že v záujme dobrého riadenia programov je rozhodujúce zabezpečiť zachovanie príslušného know-how a nadobudnutých odborných znalostí;

18.

vyzýva Komisiu, aby do posúdenia vplyvu, ktoré sa má vykonať v rámci pripravovaného legislatívneho návrhu, začlenila jasné a komplexné informácie o:

19.

domnieva sa, že Galileo a EGNOS by sa ako európske programy vo vlastníctve EÚ, ktoré uspokojujú verejný záujem na úrovni EÚ, mali financovať predovšetkým z rozpočtu EÚ; vyjadruje presvedčenie, že popri príspevku z rozpočtu EÚ by sa mali preskúmať všetky prípadné finančné zdroje vrátane inovatívnych foriem financovania; zdôrazňuje, že núdzové rozpočtové riešenia ad hoc, k akým sa pristúpilo v minulosti, by mohli ohroziť úspech a pridanú hodnotu takýchto strategických a rozsiahlych projektov EÚ a oslabiť politický stimul, ktorý sa s nimi spája; domnieva sa preto, že by sa malo nájsť vhodné, globálne a dlhodobé riešenie financovania; navrhuje, aby sa z rozpočtu EÚ poskytla vopred stanovená ročná suma (na financovanie zvyšnej infraštruktúry systému Galileo a na prevádzkové náklady); poukazuje na to, že odhadované sumy uvedené v hodnotení v polovici trvania, ktoré sa týka obdobia po roku 2013, majú informatívny charakter a vyzýva Komisiu, aby do leta 2011 predložila podrobný rozpis odhadovaných finančných potrieb s cieľom zvýšiť zodpovednosť, predvídateľnosť a transparentnosť projektu;

20.

domnieva sa, že neočakávané dodatočné náklady by sa mali financovať z rozpočtu Spoločenstva bez toho, aby boli ohrozené ostatné existujúce programy; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť vytvorenia „rezervného fondu pre systém Galileo“ na pokrývanie takýchto neočakávaných nákladov;

21.

domnieva sa, že v rámci dlhodobej štruktúry spravovania a riadenia GNSS by sa malo vyriešiť rozdelenie úloh a povinností medzi Komisiu, GSA a Európsku vesmírnu agentúru (ESA), ako aj ďalšie významné otázky, ako napr. primerané rozdelenie nákladov, mechanizmus rozdeľovania príjmov, režim zodpovednosti, cenová politika a možné zapojenie a prispievanie súkromného sektora do programov GNSS; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby rýchlo pokročila v prebiehajúcich úvahách o budúcich schémach spravovania prevádzky systému, prevzala zodpovednosť za dlhodobú prevádzku a prispôsobenie infraštruktúry, zabezpečila nepretržité poskytovanie údajov a služieb užívateľom a maximalizovala príležitosti na rozvoj komerčných služieb;

22.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby akákoľvek dlhodobá štruktúra spravovania a riadenia GNSS bola plne transparentná, finančne stabilná a zodpovedná a riadená čo najrozvážnejšie; v tejto súvislosti poznamenáva, že by mala pravidelne prebiehať koordinácia s Radou a Európskym parlamentom, ktorá by zahŕňala podrobnú aktualizáciu;

23.

vyzýva Komisiu, aby vytvorila vhodné mechanizmy, ktoré zabezpečia, že služby a aplikácie založené na GNSS, regulované súkromne aj verejne, boli v súlade so základnými občianskymi právami, ako je právo na súkromie a ochranu údajov;

24.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a ESA.