4.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 295/1

A.

keďže integrované riadenie pobrežných oblastí nie je len environmentálnou politikou, ale aj pokračujúcim procesom zameraným na zlepšenie hospodárskych a sociálnych podmienok pobrežných oblastí a na zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja všetkých činností, ktoré sa v týchto regiónoch vykonávajú, ako je napríklad rybolov či akvakultúra,

B.

keďže uplatňovanie integrovaného riadenia pobrežných oblastí je dlhodobým procesom a väčšina vnútroštátnych stratégií prijatých v rámci uvedeného odporúčania sa začala realizovať až v roku 2006,

C.

keďže riadenie pobrežných oblastí sa doposiaľ vykonávalo v strednodobom horizonte, pričom sa ignorovala skutočnosť, že tieto oblasti sú zložitými prírodnými ekosystémami, ktoré sa v priebehu času menia,

D.

keďže rozhodnutia a opatrenia, ktoré sa prijali, sa týkali jednotlivých činností a nevyriešili problém postupného úpadku pobrežných oblastí ako celku,

E.

keďže doterajšie plánovanie sa sústredilo na súš a nezohľadňovalo vplyv niektorých pobrežných činností na iné činnosti, ktoré sa vykonávajú v tom istom regióne,

F.

keďže sa očakáva, že náklady na realizáciu vnútroštátnych stratégií integrovaného riadenia pobrežných oblastí budú nízke, pričom tieto stratégie prinesú značné finančné výhody,

G.

keďže sa do plánovania a vykonávania opatrení na riešenie problémov pobrežných oblastí primerane nezapojili zástupcovia všetkých odvetví a v dôsledku toho sú záujmy niektorých odvetví poškodzované,

H.

keďže vykonávanie politík integrovaného riadenia zahŕňa plánovanie využívania pobrežných oblastí so zreteľom na obyvateľstvo, cestovný ruch a hospodárstvo, ako aj plánovanie ochrany krajiny a životného prostredia,

I.

keďže účinná koordinácia orgánov integrovaného riadenia pobrežných oblastí nebola dodnes okrem ojedinelých prípadov možná,

J.

keďže vykonávanie politík na podporu integrovaného riadenia pobrežných oblastí si môže v niektorých prípadoch vyžadovať výdavky veľkého rozsahu, ktoré si nemôžu miestne spoločenstvá dovoliť, v dôsledku čoho sa musia obrátiť na vyššiu administratívnu úroveň a vykonávanie týchto politík sa oneskoruje,

K.

keďže z dôvodu cezhraničného charakteru mnohých pobrežných procesov je potrebná regionálna koordinácia a spolupráca, a to aj s tretími krajinami,

L.

keďže rybolov a akvakultúra sú dve typické pobrežné činnosti, ktoré závisia od kvality pobrežných vôd,

M.

keďže v oblasti akvakultúry sa doteraz nedosiahol taký stupeň technického rozvoja, ktorý by umožňoval, aby sa táto intenzívna aktivita vykonávala mimo pobrežných oblastí,

N.

keďže je potrebné zohľadniť kľúčovú a doteraz nedostatočne docenenú úlohu žien v oblastiach závislých od rybolovu,

O.

keďže na pobrežný rybolov pripadá 80 % rybárskych plavidiel Spoločenstva a keďže prispieva k hospodárskej a sociálnej súdržnosti pobrežných spoločenstiev a zachovávaniu ich kultúrnych tradícií,

P.

keďže rybolov, aj keď sám osebe nie je zdrojom znečistenia, je vystavený vplyvu znečistenia spôsobeného inými činnosťami, ktoré sa v pobrežných oblastiach vykonávajú, čo ďalej oslabuje jeho životaschopnosť,

Q.

keďže rybolov a akvakultúra majú obrovský hospodársky a sociálny význam, pretože sa vykonávajú predovšetkým v pobrežných regiónoch s nestabilnou ekonomikou, z ktorých mnohé sú znevýhodnené a neschopné poskytnúť svojim obyvateľom alternatívne pracovné príležitosti,

R.

keďže čisté a zdravé morské prostredie v budúcnosti prispeje k zvýšeniu produkcie v oblasti rybného hospodárstva, čím sa zlepšia vyhliadky tohto odvetvia,

S.

keďže pevným základom akvakultúry je zásada trvalo udržateľného rozvoja a akýkoľvek vplyv na životné prostredie sa kompenzuje predpismi Spoločenstva,

T.

keďže v situácii, keď klesajú populácie rýb a stúpa svetový dopyt po rybách a mäkkýšoch, význam akvakultúry v Európe neustále rastie,

U.

keďže ešte všetky členské štáty nedokončili svoje regionálne plánovanie v súlade so zásadami integrovaného riadenia pobrežných oblastí pre vyvážený rozvoj činností, ktoré sa v týchto oblastiach vykonávajú,

V.

keďže o priestor v pobrežných oblastiach prebieha tvrdá súťaž a osoby pracujúce v akvakultúre a rybári majú tie isté práva a povinnosti ako ostatní používatelia,

W.

keďže najvzdialenejšie regióny môžu v zmysle článku 299 ods. 2 Zmluvy o ES a článku 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie požadovať vytvorenie špecifických jednotných vnútroštátnych stratégií integrovaného riadenia pobrežných oblastí a primeranú úpravu integrovaného riadenia pobrežných oblastí na úrovni EÚ,

1.

zdôrazňuje hospodársky a sociálny význam rybolovu a akvakultúry pre pobrežné regióny a žiada, aby sa im v rámci integrovaného riadenia pobrežných oblastí poskytla pomoc;

2.

zdôrazňuje potrebu zabezpečenia toho, aby bolo odvetvie rybolovu a akvakultúry zúčastnené a dostatočne zastúpené v medzinárodných námorných združeniach, a žiada Komisiu o stimulovanie tohto procesu;

3.

zdôrazňuje, že Európsky fond pre rybné hospodárstvo môže prispieť k dlhodobému financovaniu opatrení v rámci integrovaného riadenia pobrežných oblastí, keďže podporuje činnosti, ktoré prispievajú k trvalo udržateľnému rozvoju rybolovných regiónov;

4.

zdôrazňuje potrebu objasnenia kompetencií administratívnych orgánov príslušných pobrežných oblastí a vytvorenia koordinovaných stratégií, aby mohli byť účinnejšie;

5.

uvedomuje si ťažkosti pri koordinácii činností orgánov riadenia pobrežných oblastí a vyzýva Komisiu, aby pri monitorovaní uplatňovania integrovaného riadenia pobrežných oblastí po porade s členskými štátmi opätovne preskúmala, či je alebo nie je potrebné ustanoviť koordinačný orgán;

6.

zdôrazňuje potrebu zapojenia zástupcov odvetvia rybolovu a akvakultúry do činností spojených s plánovaním a rozvojom integrovaného riadenia pobrežných oblastí (so zreteľom na to, že ich zapojením do stratégií trvalo udržateľného rozvoja sa zvýši pridaná hodnota ich výrobkov), a pripomína, že Európsky fond pre rybné hospodárstvo môže takéto spoločné činnosti podporiť;

7.

uznáva významnú úlohu žien v oblastiach závislých od rybolovu a vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali v záujme podpory a integrácie zásady rovnakých príležitostí v rôznych etapách implementácie Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo (vrátane etapy navrhovania, vykonávania, monitorovania a hodnotenia), ako je stanovené v článku 11 nariadenia (ES) č. 1198/2006;

8.

žiada o užšiu spoluprácu medzi príslušnými orgánmi na regionálnej úrovni prostredníctvom výmeny informácií týkajúcich sa stavu pobrežných oblastí a prijatia spoločných stratégií na zlepšenie environmentálnej situácie miestnych morských ekosystémov;

9.

vyzýva národné a regionálne vlády najvzdialenejších regiónov, aby pripravili jednotné stratégie integrovaného riadenia pobrežných oblastí s cieľom zaručiť trvalo udržateľný rozvoj pobrežných regiónov;

10.

v uvedenom kontexte zdôrazňuje dôležitosť riadneho územného plánovania;

11.

zastáva názor, že akvakultúra na účely obnovy populácií je kľúčovým prvkom ekologickej ochrany v určitých pobrežných oblastiach a je ju preto potrebné podnecovať, stimulovať a finančne podporovať;

12.

zdôrazňuje význam akvakultúry v potravinárskom priemysle pre sociálny a hospodársky rozvoj niektorých pobrežných komunít v EÚ;

13.

domnieva sa, že odvetvia rybolovu a akvakultúry sa musia zahrnúť do transverzálneho prístupu ku všetkým námorným činnostiam v pobrežných oblastiach, aby bolo možné dosiahnuť trvalo udržateľný rozvoj v súlade s novými usmerneniami k námornej politike;

14.

zdôrazňuje potrebu rozvíjať a realizovať stratégie smerujúce k minimalizácii nebezpečenstiev, ktorým pobrežné oblasti čelia, vrátane klimatických zmien, pri plnom zohľadnení ich vplyvu na rybolov a akvakultúru;

15.

verí, že úsilie zhromažďovať údaje musí pokračovať, aby sa prispelo k výmene a vyžívaniu informácií s cieľom vypracovať porovnávacie štúdie, a to vrátane údajov o stave biodiverzity a populácií rýb;

16.

domnieva sa, že pokiaľ ide o akvakultúru, malo by sa zvýšiť úsilie v oblasti výskumu s cieľom zaviesť systémy intenzívnej kultivácie s uzavretým okruhom;

17.

navrhuje, aby sa projektom v oblasti akvakultúry, ktoré využívajú obnoviteľné zdroje energie a ktoré nezasahujú do oblastí chránených právom EÚ v oblasti životného prostredia, venovala v rámci integrovaného riadenia pobrežných oblastí prioritná pozornosť;

18.

vyzýva Komisiu, aby po porade s členskými štátmi stanovila jasný časový plán zhodnotenia pokroku uplatňovania integrovaného riadenia pobrežných oblastí v EÚ;

19.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

4.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 295/4

A.

keďže každý žiadateľ o azyl má nárok na individuálne a dôkladné posúdenie svojej žiadosti,

B.

keďže právne predpisy a postupy v oblasti azylu sa medzi jednotlivými štátmi stále značne líšia, v dôsledku čoho sa so žiadateľmi o azyl nezaobchádza rovnako vo všetkých signatárskych krajinách Dublinského dohovoru,

C.

keďže dublinský systém je založený na predpokladoch, ako sú vzájomná dôvera a spoľahlivosť, a ak tieto základné podmienky nie sú splnené, t. j. ak sa v niektorých členských štátoch vyskytnú významné nedostatky pri zbere údajov alebo nezrovnalosti pri prijímaní rozhodnutí, poškodzuje sa tým celý systém,

D.

keďže existujú dôkazy o tom, že niektoré členské štáty nezabezpečujú účinný prístup k postupu, ktorým sa rozhoduje o priznaní postavenia utečenca,

E.

keďže niektoré členské štáty neuplatňujú smernicu o prijímaní účinným spôsobom, či už ide o žiadateľov o azyl čakajúcich na prevoz do iného členského štátu podľa dublinského nariadenia, alebo pri návrate do zodpovedného členského štátu,

F.

keďže niektoré členské štáty systematicky zadržiavajú osoby, na ktoré sa vzťahuje dublinský systém,

G.

keďže vysoká miera viacnásobných žiadostí a nízka miera uskutočnených prevozov naznačujú nedostatky dublinského systému a potrebu zaviesť spoločný európsky azylový systém,

H.

keďže správne vykonávanie dublinského nariadenia môže viesť aj k nerovnomernému rozdeleniu zodpovednosti za osoby hľadajúce ochranu na úkor niektorých členských štátov, ktoré sú na základe svojej zemepisnej polohy zvlášť vystavené migračným tokom,

I.

keďže v hodnotení Komisie sa poukázalo na to, že v roku 2005 muselo 13 členských štátov, ktorých hranice tvoria vonkajšiu hranicu EÚ, čeliť rastúcim ťažkostiam vyvolaným dublinským systémom,

J.

keďže južné členské štáty musia prijímať žiadosti o azyl od nelegálnych prisťahovalcov zachránených v núdzovej situácii počas cesty do Európy,

K.

keďže južné členské štáty musia prijímať žiadosti o azyl od nelegálnych prisťahovalcov, ktorí nedostávajú žiadnu pomoc od tretích krajín, ktoré majú podľa medzinárodného práva povinnosť takúto pomoc poskytovať,

L.

keďže členské štáty nemusia mať záujem dodržiavať povinnosť registrovať osoby, ktoré vstúpili do krajiny nelegálne, v databáze systému Eurodac, pretože to môže viesť k zvýšeniu počtu žiadostí o azyl, ktorými sa budú musieť zaoberať,

M.

keďže dublinským nariadením sa vytvára systém, ktorým sa určuje členský štát zodpovedný za spracovanie žiadosti, ale tento systém sa pôvodne nezaviedol preto, aby slúžil ako mechanizmus na rozdelenie zaťaženia, a preto túto funkciu ani neplní,

N.

keďže je zásadne dôležité, aby akékoľvek hodnotenie dublinského systému sprevádzal konkrétny, stály, spravodlivý a funkčný mechanizmus na rozdelenie zaťaženia,

O.

keďže kritériá prvej krajiny vstupu, ktoré obsahuje dublinský systém, spôsobujú veľký tlak na pohraničné členské štáty,

P.

keďže miera úspešnosti žiadateľov o štatút utečenca sa pri určitých štátnych príslušníkoch tretích krajín líši v rámci členských štátov od približne 0 % po 90 %,

Q.

keďže je dôležité, aby osoby podávajúce žiadosť boli plne oboznámené s dublinským procesom a jeho možnými dôsledkami v jazyku, ktorému rozumejú,

R.

keďže článok 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie ustanovuje, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa,

S.

keďže celistvosť rodiny sa síce uvádza na prvom mieste hierarchie kritérií uplatňovaných v rámci dublinského nariadenia, ale toto ustanovenie sa často neuplatňuje,

T.

keďže štatistické údaje o prevozoch zjavne nie sú dostatočne presné, pretože neuvádzajú napríklad počet žiadostí o prevzatie žiadateľa o azyl na základe nelegálneho prekročenia hranice alebo pomer žiadostí o prevzatie a žiadostí o vrátenie,

U.

keďže v roku 2005 deväť nových členských štátov vyhlásilo, že zaznamenáva väčší počet vstupných prevozov podľa dublinského nariadenia, a keďže členské štáty, ktorých hranice netvoria pozemnú vonkajšiu hranicu EÚ, vyhlásili, že zaznamenávajú väčší počet výstupných prevozov,

V.

keďže Komisia nebola schopná vyhodnotiť náklady dublinského systému a keďže ide o významný údaj pre posúdenie jeho účinnosti,

W.

keďže Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci na zasadnutí v Luxemburgu 12. a 13. júna 2007 vyzvala Komisiu, aby čo najskôr navrhla zmenu a doplnenie nariadenia o Eurodac s cieľom umožniť za určitých podmienok polícii a iným orgánom členských štátov činným v trestnom konaní, ako aj Europolu, prístup do systému Eurodac, databázy, ktorá bola pôvodne vytvorená ako nástroj na vykonávanie dublinského nariadenia,

1.

je pevne presvedčený, že kým sa v celej EÚ nedosiahne uspokojivá a jednotná úroveň ochrany, dublinský systém bude stále prinášať neuspokojivé výsledky z technického aj ľudského hľadiska a naďalej budú existovať pochopiteľné dôvody, z ktorých budú chcieť žiadatelia o azyl podať žiadosť v konkrétnom členskom štáte, aby využili najvýhodnejší vnútroštátny rozhodovací proces;

2.

je pevne presvedčený, že ak nebude existovať skutočný jednotný európsky azylový systém a jednotný postup, dublinský systém bude naďalej nespravodlivý voči žiadateľom o azyl aj voči niektorým členským štátom;

3.

opätovne potvrdzuje naliehavú potrebu zlepšiť kvalitu, ako aj súdržnosť rozhodovacieho procesu; je presvedčený o tom, že Európsky úrad na podporu azylantov by v tomto ohľade mohol zohrať významnú úlohu, napríklad pri poskytovaní školení podľa prísnych spoločných noriem, a prostredníctvom poskytovania podporných tímov odborníkov;

4.

žiada Komisiu, aby preskúmala spôsoby poskytnutia priameho financovania Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) ako doplnku k financovaniu založenému na projektoch s cieľom umožniť úradu posilniť svoju monitorovaciu a poradnú úlohu v rámci EÚ a pokračovať v rozvoji metód určených na podporu vnútroštátnych orgánov v ich úsilí o zlepšenie kvality rozhodovacieho procesu;

5.

žiada Komisiu, aby predložila návrhy mechanizmov rozdelenia zaťaženia, ktoré by sa mohli zaviesť s cieľom prispieť k zmierneniu nerovnomernej záťaže pripadajúcej na niektoré členské štáty, najmä pohraničné členské štáty, ale ktoré nezapadajú do dublinského systému;

6.

v očakávaní zavedenia európskych mechanizmov na rozdelenie zaťaženia žiada Komisiu, aby zvážila vytvorenie iných ako finančných mechanizmov v rámci dublinského nariadenia s cieľom upraviť škodlivé dôsledky jeho uplatňovania pre malé členské štáty, ktorých hranice tvoria vonkajšie hranice EÚ;

7.

žiada Komisiu, aby vytvorila záväzný mechanizmus na zastavenie prevozov žiadateľov o azyl do členských štátov, ktoré nezaručujú plné a spravodlivé spracovanie ich žiadostí, a aby prijala systematické opatrenia proti týmto štátom;

8.

vyzýva Komisiu, aby vytvorila zmysluplné dvojstranné pracovné vzťahy s tretími krajinami s cieľom uľahčiť spoluprácu a zabezpečiť, aby tieto tretie krajiny dodržiavali svoje medzinárodné právne záväzky v súvislosti so Ženevským dohovorom z 28. júla 1951 o právnom postavení utečencov a záchranou na mori;

9.

žiada Komisiu, aby do nového nariadenia zaviedla zrozumiteľnejšie a prísnejšie ustanovenia týkajúce sa prostriedkov, prostredníctvom ktorých sú osoby hľadajúce ochranu informované o účinkoch dublinského nariadenia, a aby zvážila navrhnutie štandardného letáka, ktorý by sa preložil do určitého počtu jazykov a distribuoval do všetkých členských štátov; leták by mal zároveň zohľadňovať individuálnu úroveň gramotnosti;

10.

žiada Komisiu, aby zmenila a doplnila články 19 a 20 dublinského nariadenia o prevzatí a vrátení s cieľom poskytnúť žiadateľom automatické právo s odkladným účinkom, na odvolanie proti rozhodnutiu o presune zodpovednosti na iný členský štát podľa dublinského nariadenia;

11.

opätovne potvrdzuje, že zásada non-refoulement, t. j. zásada zákazu vyhostenia alebo vrátenia, by mala ostať jedným z hlavných prvkov akéhokoľvek spoločného azylového systému na úrovni EÚ, a trvá na tom, že vykonávanie dublinského nariadenia by nikdy nemalo viesť k uzavretiu postupu vybavovania žiadosti z procedurálnych dôvodov a neprijatiu pôvodnej žiadosti na opätovné plné a spravodlivé posúdenie po prevoze v rámci dublinského procesu; domnieva sa, že toto by sa malo v nariadení jasne stanoviť;

12.

domnieva sa, že je potrebné zlepšiť výmenu informácií o prevozoch medzi členskými štátmi, najmä pokiaľ ide o osobitnú zdravotnú starostlivosť, ktorú potrebujú prevážané osoby;

13.

vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila možnosť prevozu osoby, ktorej sa týka prevoz do iného členského štátu podľa dublinského systému, do svojej krajiny pôvodu výhradne na vlastnú výslovnú žiadosť a pri plnom rešpektovaní procesných práv;

14.

odporúča, aby sa na úrovni EÚ prijal súbor spoločných usmernení o posudzovaní veku a aby sa v prípade neistoty priklonilo k možnosti výhodnejšej pre dieťa;

15.

pripomína, že pri všetkých rozhodnutiach, ktoré sa týkajú detí, je potrebné v prvom rade dbať na najlepšie záujmy dieťaťa; trvá na tom, že maloleté osoby bez sprievodu by sa nikdy nemali zadržiavať alebo prevážať do iného členského štátu, okrem prípadu zjednotenia rodiny, a ak je takýto prevoz nevyhnutný, dieťa musí byť riadne zastúpené a sprevádzané počas celého postupu; víta preto zámer Komisie lepšie objasniť uplatniteľnosť dublinských pravidiel na maloleté osoby bez sprievodu;

16.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že vymedzenie pojmu rodinný príslušník je podľa súčasného nariadenia príliš obmedzujúce, a žiada Komisiu, aby rozšírila platnú definíciu a zahrnula do nej všetkých blízkych príbuzných a dlhodobých partnerov, najmä tých, ktorí nemajú inú rodinu, a dospelé deti, ktoré nie sú schopné samé sa o seba postarať;

17.

víta zámer Komisie rozšíriť rozsah pôsobnosti dublinského nariadenia, aby zahŕňalo dodatočnú ochranu, keďže by to malo umožniť žiadateľom o dodatočnú ochranu spojiť sa s rodinnými príslušníkmi, ktorým bol udelený tento druh ochrany alebo o ňu žiadajú v inom členskom štáte;

18.

žiada Komisiu, aby doplnila ustanovenie obmedzujúce zadržiavanie žiadateľov podľa Dublinského dohovoru len na krajné prípady a aby v ňom vymedzila dôvody, v prípade ktorých sa môže použiť zadržanie, a procesné záruky, ktoré je potrebné zabezpečiť;

19.

žiada Komisiu, aby v dublinskom nariadení výslovne uviedla, že žiadatelia podľa Dublinského dohovoru majú nárok na tie isté podmienky prijatia ako ostatní žiadatelia o azyl, a to v súlade so smernicou o prijímaní, ktorej článok 3 ods. 1 ustanovuje všeobecné pravidlá, najmä pokiaľ ide o materiálne podmienky prijatia, zdravotnú starostlivosť, slobodu pohybu a školskú dochádzku maloletých osôb;

20.

domnieva sa, že humanitárna doložka uvedená v článku 15 dublinského nariadenia poskytuje dublinskému systému značnú pružnosť, ale mala by sa uplatňovať širšie, aby sa predišlo neprimeraným ťažkostiam rodín vyplývajúcim z odlúčenia;

21.

domnieva sa, že ak je osoba, ktorá žiada o azyl, v mimoriadne zraniteľnom postavení z dôvodu závažného ochorenia, ťažkého zdravotného postihnutia, vysokého veku alebo tehotenstva, a je preto odkázaná na pomoc príbuzného nachádzajúceho sa na území iného členského štátu, ako je ten, ktorého úlohou je posúdiť žiadosť, táto osoba by sa mala, ak to je možné, spojiť s týmto príbuzným; žiada Komisiu, aby zvážila možnosť zmeniť príslušné ustanovenia o humanitárnej doložke v článku 15 ods. 2 na povinné;

22.

domnieva sa, že by sa mala zaviesť proaktívna povinnosť organizácií ako Červený kríž a Červený polmesiac vyhľadávať rodinných príslušníkov;

23.

víta zámer Komisie lepšie vymedziť okolnosti a postupy uplatňovania doložky o zvrchovanosti, najmä s cieľom zaviesť podmienku súhlasu žiadateľa o azyl;

24.

vyjadruje znepokojenie nad nezrovnalosťami a nedostatkami pri zbere údajov, ktoré Komisia zistila pri hodnotení dublinského systému, najmä pokiaľ ide o registráciu odtlačkov prstov osôb, ktoré vstúpili do krajiny nelegálne, na hraniciach EÚ, čo vyvoláva vážne pochybnosti o účinnosti systému; dúfa, že nové nariadenie (ES) č. 862/2007 o štatistike Spoločenstva o migrácii a medzinárodnej ochrane poskytne zúčastneným stranám presnejší obraz o fungovaní dublinského systému a ďalších nástrojov Spoločenstva v oblasti medzinárodnej ochrany;

25.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že v súčasnosti nie je k dispozícii žiadne vyhodnotenie nákladov dublinského systému; žiada Komisiu o nápravu, pretože ide o významný faktor pri hodnotení systému;

26.

so záujmom berie na vedomie obavy, ktoré Komisia vyjadrila v súvislosti so zberom a s kvalitou údajov zaslaných centrálnej jednotke systému Eurodac, ako aj s nedodržiavaním povinnosti odstrániť niektoré údaje a s pravidlami týkajúcimi sa ochrany osobných údajov; domnieva sa, že tieto nedostatky, ktoré spochybňujú spoľahlivosť systému Eurodac, je potrebné náležite riešiť skôr, ako sa bude uvažovať o akomkoľvek ďalšom použití tejto databázy;

27.

domnieva sa, že každý členský štát by mal prostredníctvom uzavretého zoznamu jasne stanoviť, ktoré agentúry a orgány majú prístup do databázy Eurodac a na aký účel, aby sa predišlo akémukoľvek neoprávnenému použitiu údajov;

28.

zdôrazňuje, že pri rozšírení prístupu do databázy systému Eurodac pre políciu a iné orgány členských štátov činné v trestnom konaní, ako aj Europol, hrozí, že informácie sa dostanú do tretích krajín, čo by mohlo mať negatívne dôsledky pre žiadateľov o azyl a ich rodiny; je presvedčený, že by sa tým zvýšilo riziko stigmatizácie žiadateľov o azyl;

29.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

4.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 295/10

A.

keďže voľný pohyb osôb v EÚ, najmä v súvislosti s dvomi poslednými kolami rozširovania a zodpovedajúcim rozšírením schengenskej skupiny, vyústil do rýchleho nárastu počtu osôb a vozidiel cestujúcich cez štátne hranice služobne aj súkromne,

B.

keďže priorita ochrany obetí nehôd vyžaduje jasné, presné a účinné právne predpisy na úrovni EÚ týkajúce sa poistenia motorových vozidiel,

C.

keďže vo štvrtej smernici o poistení motorových vozidiel sa Komisia vyzýva, aby Európskemu parlamentu a Rade podala správu o uplatňovaní a účinnosti vnútroštátnych sankcií zavádzaných v súvislosti s postupom zodpovedajúceho plnenia/odôvodnenej odpovede, ako aj v súvislosti s ich rovnocennosťou, a aby v prípade potreby predložila návrhy,

D.

keďže v správe Komisie sa skúmajú ustanovenia o vnútroštátnych sankciách, účinnosť mechanizmu likvidačných zástupcov a súčasný stav dostupnosti dobrovoľného poistenia právnej ochrany, ktoré môže byť dodatočne uzavreté ktoroukoľvek potenciálnou obeťou dopravnej nehody,

E.

keďže v článku 4 ods. 6 štvrtej smernice o poistení motorových vozidiel sa upravuje postup zodpovedajúceho plnenia, pretože obete dopravných nehôd v zahraničí majú právo požadovať náhradu škody u likvidačných zástupcov poisťovne vymenovaných v krajine bydliska obete,

F.

keďže obeť musí dostať odôvodnenú odpoveď od poisťovne do troch mesiacov, inak sa predpokladajú sankcie,

G.

keďže je stále potrebné objasniť fungovanie tohto ustanovenia,

H.

keďže Komisia musí pri vykonávaní politík EÚ plne zohľadniť rozšírenie, najmä pomerne vysoké náklady na poistenie motorových vozidiel v nových členských štátoch,

I.

keďže v členských štátoch sa uplatňujú rôzne vnútroštátne sankcie týkajúce sa postupu zodpovedajúceho plnenia/odôvodnenej odpovede,

J.

keďže konzultácie s vnútroštátnymi orgánmi, vrátane orgánov v nových členských štátoch, potvrdili, že súčasné ustanovenia o sankciách, v prípade ich existencie, sú primerané, a že ich uplatňovanie sa účinne vykonáva v celej EÚ,

K.

keďže však niektoré členské štáty neuplatňujú špecifické sankcie a spoliehajú sa výlučne na povinnosť poisťovateľov platiť zákonné úroky zo sumy kompenzácie, ak sa zodpovedajúce plnenie/odôvodnená odpoveď nevykoná do troch mesiacov,

L.

keďže systém likvidačných zástupcov je relatívne známy vo väčšine členských štátov,

M.

keďže konzultácie uskutočnené Komisiou s cieľom zhodnotiť informovanosť občanov o systéme likvidačných zástupcov zahŕňali len členské štáty a odvetvie poisťovníctva bez toho, aby primerane zapojili občanov a združenia spotrebiteľov, t. j. tých, ktorí majú najväčší záujem na zabezpečení toho, aby systém fungoval správne,

N.

keďže poistenie nákladov na právne zastúpenie, ktoré vynaložila obeť dopravnej nehody, je dostupné vo väčšine členských štátov; keďže viac než 90 % prípadov sa vyrieši mimosúdne a náklady na právne zastúpenie sa v mnohých členských štátoch uhrádzajú; keďže okrem toho poisťovne už dlhé roky poskytujú poistenie právnej ochrany týkajúce sa všetkých druhov cezhraničných prípadov a zriadili vlastné oddelenia na vybavovanie zahraničných poistných udalostí a na uľahčenie ich rýchlej likvidácie,

O.

keďže otázka, či sa takéto primerané náklady na právne zastúpenie majú hradiť z povinného zmluvného poistenia motorových vozidiel vo všetkých členských štátoch, je stále otvorená,

P.

keďže však krytie nákladov na právne zastúpenie vo všetkých členských štátoch prostredníctvom povinného zmluvného poistenia motorových vozidiel pomáha lepšie chrániť európskych spotrebiteľov a zvyšuje ich dôveru,

Q.

keďže poistné trhy v nových členských štátoch sa neustále rozvíjajú, keďže je však poistenie právnej ochrany v mnohých z týchto členských štátov pomerne novým produktom, ktorý treba propagovať, pretože informovanosť verejnosti o poistení právnej ochrany je stále nízka,

R.

keďže povinným krytím nákladov na právne zastúpenie sa zvýši dôvera spotrebiteľov v povinné zmluvné poistenie motorových vozidiel, najmä v prípadoch získania právneho odškodnenia, pretože spotrebitelia v mnohých nových členských štátoch si uvedomujú vysoké právne poplatky, ktoré by sa mohli uhrádzať z povinného poistenia,

S.

keďže zavedením povinného poistenia právnej ochrany pribudne dodatočná a zložitejšia práca v oblasti súdnictva a pravdepodobne sa budú vyskytovať omeškania pri riešení sporov a vysoký podiel neopodstatnených nárokov,

T.

keďže povinné zmluvné poistenie motorových vozidiel a poistenie právnej ochrany majú rozdielne ciele a slúžia rôznym účelom, konkrétne povinné zmluvné poistenie motorových vozidiel poskytuje spotrebiteľom možnosť uhradiť náklady vyplývajúce z nárokov, ktoré sa voči nim uplatňujú po dopravnej nehode, a poistenie právnej ochrany pokrýva súdne výdavky vyplývajúce z uplatňovania nároku voči tretej strane po dopravnej nehode,

U.

keďže verejné kampane vnútroštátnych orgánov, poisťovní a spotrebiteľských organizácií sú dôležité pre rozvoj vnútroštátnych trhov,

1.

víta správu Komisie a zdôrazňuje dôležitosť úplného a účinného zapojenia všetkých zúčastnených strán, najmä spotrebiteľov, do procesu konzultácií pri príprave politiky EÚ v tejto oblasti;

2.

vyzýva preto na systematické zapájanie spotrebiteľských organizácií zastupujúcich najmä obete do procesu hodnotenia účinnosti systémov zavedených v členských štátoch;

3.

víta toto ex post hodnotenie legislatívnych opatrení s cieľom zabezpečiť správne fungovanie pravidiel a upozorniť na ich akékoľvek nepredvídané nesprávne uplatňovanie;

4.

zdôrazňuje dôležitosť zvyšovania dôvery spotrebiteľov v politiky týkajúce sa poistenia motorových vozidiel v prípade cezhraničného cestovania v rámci EÚ, najmä pre motoristov zo starších členských štátov cestujúcich do nových členských štátov a opačne;

5.

domnieva sa, že podporou existujúcich právnych a trhovo riadených riešení, ktoré chránia spotrebiteľa, sa posilňuje dôvera spotrebiteľov v poistenie motorových vozidiel;

6.

zastáva názor, že členské štáty sú takisto zodpovedné za riadne fungovanie svojich vnútroštátnych systémov poistenia v súvislosti s právnymi predpismi EÚ týkajúcimi sa postupu zodpovedajúceho plnenia/odôvodnenej odpovede a nákladov na právnu ochranu, ktoré znášajú obete;

7.

vyzýva Komisiu, aby pokračovala v dôslednom monitorovaní účinného fungovania trhových mechanizmov a pravidelne podávala Európskemu parlamentu správy o tejto veci;

8.

domnieva sa, že samotná požiadavka, aby poisťovateľ platil zákonné úroky z omeškania, nepredstavuje sankčný nástroj a že Komisia preto potrebuje vykonávať väčšiu kontrolu a prijať príslušné opatrenia v tejto veci s cieľom zabezpečiť, aby vo všetkých členských štátoch trhy fungovali hladko a spotrebitelia boli účinne chránení;

9.

zdôrazňuje, že pracovné vzťahy medzi Komisiou, vnútroštátnymi orgánmi, poisťovňami a spotrebiteľmi sa musia posilniť s cieľom zabezpečiť neustále poskytovanie presných údajov o zavedených systémoch vymáhania;

10.

domnieva sa, že v súlade so všeobecne zavedeným prístupom EÚ ku sankciám by sa mala uplatňovať zásada subsidiarity a že nie je potrebné harmonizovať vnútroštátne právne predpisy o sankciách;

11.

domnieva sa, že vnútroštátne regulačné orgány môžu na vnútroštátnych trhoch lepšie zaručiť maximálnu úroveň ochrany spotrebiteľa;

12.

odporúča preto, s odvolaním sa na postup zodpovedajúceho plnenia/odôvodnenej odpovede, ponechať v právomoci jednotlivých členských štátov uloženie sankcií a vhodný výber ich druhov a úrovne;

13.

vyzýva členské štáty, aby zaručili účinné uplatňovanie sankcií, ktoré sa predpokladajú v prípade uplynutia doby troch mesiacov na predloženie odôvodnenej odpovede na žiadosť o odškodnenie alebo odôvodnenej ponuky na odškodnenie;

14.

považuje za vhodné pozorne zvážiť dôvody neplnenia povinnosti zo strany poisťovní skôr, než sa pristúpi k sankciám, pričom je potrebné vziať do úvahy faktory, ktoré od samotných poisťovní nezávisia; vyjadruje želanie, aby Komisia monitorovala vnútroštátne trhy a poskytovala pomoc vnútroštátnym orgánom, ak ju o ňu požiadajú;

15.

znovu pripomína význam zvyšovania dôvery občanov vo fungovanie systému likvidačných zástupcov, a to jeho podporovaním prostredníctvom verejných kampaní a ďalšími vhodnými opatreniami;

16.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zvyšovali dôveru spotrebiteľov podporovaním vhodných opatrení na zvyšovanie informovanosti a využívaním vnútroštátnych informačných poisťovacích centier, napríklad vyžadovaním od poisťovateľov, aby uvádzali kontaktné údaje informačného centra v príslušnom členskom štáte do svojho zmluvného informačného balíka;

17.

ďalej vyzýva členské štáty, aby od poisťovní ako súčasť informačného balíka pred uzavretím zmluvy vyžadovali poskytovanie komplexných informácií spotrebiteľom o fungovaní systému likvidačných zástupcov a o jeho využití a výhodách pre poistenú osobu;

18.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby pokračovala v monitorovaní fungovania systému a v prípade potreby koordinovala a pomáhala, ak vnútroštátne orgány požiadajú o pomoc;

19.

domnieva sa okrem toho, že v súvislosti s povinným zmluvným poistením motorových vozidiel povinné krytie nákladov na právne zastúpenie bude odrádzať od mimosúdneho vyrovnania, čím by sa potenciálne zvýšil počet súdnych konaní a neodôvodnene by sa zvýšila pracovná záťaž v oblasti súdnictva, a tým by sa riskovala destabilizácia fungovania existujúceho a vyvíjajúceho sa trhu s dobrovoľným poistením právnej ochrany;

20.

domnieva sa teda, že negatívny vplyv zavedenia systému povinného krytia nákladov na právne zastúpenie v súvislosti s povinným zmluvným poistením motorových vozidiel preváži nad potenciálnymi výhodami;

21.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi prijala ďalšie kroky potrebné na zvýšenie informovanosti o poistení právnej ochrany, ako aj o iných poistných produktoch, najmä v nových členských štátoch, so zameraním na informovanie spotrebiteľov o výhodách ponúknutia a uzatvorenia tohto typu poistenia;

22.

domnieva sa v tejto súvislosti, že vnútroštátne regulačné orgány majú nezastupiteľnú úlohu pri uplatňovaní osvedčených postupov z iných členských štátov;

23.

vyzýva preto Komisiu, aby posilnila ochranu spotrebiteľov, a to najmä naliehavým vyzývaním členských štátov, aby podporili svoje vnútroštátne regulačné orgány a poisťovacie spoločnosti pri zvyšovaní informovanosti o dostupnosti dobrovoľného poistenia právnej ochrany;

24.

domnieva sa, že informácie poskytnuté pred uzavretím poistných zmlúv pre motorové vozidlá by mohli zahŕňať informácie o možnosti poistenia právnej ochrany;

25.

vyzýva členské štáty, aby naliehali na vnútroštátne regulačné orgány a sprostredkovateľov, aby informovali svojich spotrebiteľov o možných rizikách a doplnkovom dobrovoľnom poistení, ktoré by spotrebiteľom prinieslo výhody, napríklad poistenie právnej ochrany, zabezpečenie pomoci a poistenie proti krádeži;

26.

vyzýva členské štáty, ktoré ešte nezaviedli systémy alternatívneho riešenia sporov na likvidáciu poistnej udalosti, aby zvážili zavedenie takýchto systémov na základe osvedčených postupov iných členských štátov;

27.

žiada, aby Komisia nepredurčovala výsledok štúdií na tému diferencovaného odškodnenia osobnej ujmy vyplývajúce z prijatia nariadenia Rím II (2) a ktoré by mohli viesť k návrhu riešenia založeného na poistení a následnej zmene a doplneniu štvrtej smernice o poistení motorových vozidiel;

28.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

4.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 295/13

A.

keďže daňové podvody majú vážne dôsledky na štátne rozpočty členských štátov a na systém zdrojov EÚ, vedú k porušovaniu zásady spravodlivého a transparentného zdaňovania a môžu spôsobiť narušenie hospodárskej súťaže, čím ovplyvňujú fungovanie vnútorného trhu; keďže z dôvodu daňových podvodov je poctivé podnikanie v konkurenčnej nevýhode a keďže stratu daňových príjmov v konečnom dôsledku zaplatia európski daňoví poplatníci prostredníctvom iných foriem zdaňovania,

B.

keďže finančné podvody ohrozujú rovnosť a daňovú spravodlivosť a strata príjmov verejných financií sa často kompenzuje zvýšením daní, ktoré postihuje najmenej majetných a najčestnejších daňových poplatníkov, ktorí nemajú možnosť alebo zámer vyhnúť sa svojim daňovým povinnostiam alebo ich porušiť,

C.

keďže rozmach cezhraničného obchodovania v dôsledku vytvorenia vnútorného trhu znamená, že rastie počet transakcií, pri ktorých sa miesto zdaňovania a miesto sídla osoby, ktorá podlieha DPH, nachádza v dvoch rôznych členských štátoch,

D.

keďže subjekty, ktoré páchajú nové formy daňových podvodov súvisiace s cezhraničnými transakciami, ako napríklad podvody typu kolotoč alebo podvody v rámci Spoločenstva s chýbajúcim obchodným subjektom, využívajú roztrieštenosť a medzery súčasných daňových systémov, a keďže sú potrebné zmeny vo fungovaní systému DPH,

E.

keďže úniky a podvody v oblasti DPH majú dosah na financovanie rozpočtu EÚ, pretože vedú k zvýšeným nárokom na vlastné zdroje členských štátov, ktoré vychádzajú z HDP,

F.

keďže boj proti podvodom – hoci z veľkej časti patrí do právomoci členských štátov – nie je problémom, ktorý možno vyriešiť len na vnútroštátnej úrovni,

G.

keďže globalizácia vedie k nárastu ťažkostí spojených s bojom proti finančným podvodom na medzinárodnej úrovni, a to vzhľadom na zvýšené zapojenie spoločností so sídlom v tretích štátoch pri podvodoch typu kolotoč, prudký rozvoj elektronického obchodu a globalizáciu trhu so službami; keďže tieto faktory jednoznačne dokazujú potrebu zlepšenia medzinárodnej spolupráce, najmä čo sa týka DPH,

H.

keďže rozsah daňových podvodov v EÚ je zapríčinený súčasným systémom DPH, ktorý je príliš komplexný, čím komplikuje sledovanie transakcií v rámci Spoločenstva, zneprehľadňuje ich a umožňuje tak ich zneužitie,

I.

keďže Komisia a členské štáty by sa pri skúmaní možností ako čeliť daňovým podvodom mali v čo najväčšej miere vyhýbať opatreniam, ktoré by mohli viesť k neprimeranému administratívnemu zaťaženiu podnikov a daňových úradov alebo by mohli spôsobiť diskrimináciu medzi obchodnými subjektmi,

J.

keďže Komisia i Dvor audítorov opakovane vyhlásili, že systém výmeny informácií medzi členskými štátmi o dodávkach tovaru v rámci Spoločenstva neposkytuje relevantné alebo včasné informácie na účinný boj proti podvodom v oblasti DPH; keďže táto situácia si vyžaduje jasnejšie a záväznejšie pravidlá spolupráce medzi členskými štátmi a Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF),

K.

keďže využívanie všetkých dostupných technológií vrátane elektronického uchovávania a prenosu určitých údajov na účely DPH a spotrebných daní je nevyhnutné na riadne fungovanie daňových systémov členských štátov; keďže podmienky na výmenu elektronicky uchovávaných údajov v jednotlivých členských štátoch a bezprostredný prístup členských štátov k nim by sa mali zlepšiť; keďže daňové úrady členských štátov by mali spracúvať osobné údaje vzhľadom na konkrétny účel ich použitia a na základe súhlasu príslušnej osoby alebo na inom právne zakotvenom legitímnom základe,

L.

keďže obchodné subjekty môžu často získať len veľmi čiastkové informácie o štatúte DPH svojich zákazníkov,

M.

keďže posilnenie prostriedkov odhaľovania daňových podvodov by malo byť doplnené o posilnenie súčasných právnych predpisov týkajúcich sa pomoci pri vymáhaní daní, rovnosti v daňovom zaobchádzaní a uskutočniteľnosti pre podniky,

1.

konštatuje, že cieľom stratégie EÚ v oblasti daňových podvodov musí byť riešenie daňových strát v dôsledku daňových podvodov, a to určením oblastí, v ktorých je možné vylepšiť tak právne predpisy EÚ, ako aj administratívnu spoluprácu medzi členskými štátmi, čím sa efektívne podporí obmedzenie daňových podvodov v čo najväčšej miere bez toho, aby vzniklo zbytočné zaťaženie daňových úradov a daňových poplatníkov;

2.

vyzýva členské štáty, aby konečne začali brať boj proti daňovým podvodom vážne;

3.

pripomína, že dlhodobým riešením na efektívny boj proti daňovým podvodom je aj naďalej vytvorenie systému DPH založeného na „zásade pôvodu“, podľa ktorého sa predpokladá, že transakcie medzi členskými štátmi podliehajúcimi DPH sú zdaňované sadzbou štátu pôvodu namiesto nulovou sadzbou; konštatuje, že v rámci „zásady pôvodu“ by bolo nepotrebné to, aby sa tovar obchodovaný na vnútornom trhu vyňal z DPH a následne zdanil v cieľovom štáte; pripomína, že na to, aby bol systém DPH založený na „zásade pôvodu“ efektívny, je potrebné vytvoriť zúčtovací systém tak, ako Komisia pôvodne navrhovala v roku 1987;

4.

s poľutovaní konštatuje odmietavý postoj niektorých členských štátov za ostatných desať rokov, ktorý znemožnil akúkoľvek účinnú stratégiu EÚ zameranú proti daňovým podvodom;

5.

vyjadruje poľutovanie na skutočnosťou, že napriek mnohým analýzam, žiadostiam a sťažnostiam Rada doposiaľ neschválila žiadnu účinnú stratégiu na boj proti daňovým podvodom;

6.

vyzýva Komisiu, aby napriek mnohým neúspechom v ostatných rokoch nepoľavila v ofenzívnom riešení tohto problému;

7.

berie na vedomie, že odhady celkových daňových strát (priame a nepriame dane)v dôsledku daňových podvodov sa pohybujú v rozpätí od 200 do 250 miliárd EUR, čo sa rovná 2 až 2,25 % HDP v EÚ, z čoho 40 miliárd EUR súvisí s podvodmi v oblasti DPH, čo podľa odhadov predstavuje 10 % príjmov z DPH, 8 % celkových príjmov zo spotrebných daní z alkoholických nápojov v roku 1998 a 9 % celkových príjmov z tabakových výrobkov; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že nie sú k dispozícii žiadne presné údaje, pretože vnútroštátne štandardy výkazníctva sa veľmi líšia;

8.

žiada, aby základom transparentnosti a národných opatrení na boj proti daňovým podvodom bol jednotný zber údajov vo všetkých členských štátoch;

9.

ľutuje, že v dôsledku nedostatku údajov zozbieraných na vnútroštátnej úrovni nie je možné posúdiť skutočný rozsah tohto problému, ani náležite vyhodnotiť monitorovanie zmien, či už pozitívnych alebo negatívnych;

10.

žiada Komisiu, aby zvážila harmonizovaný európsky systém zberu údajov a tvorby štatistických údajov o daňových podvodoch, aby sa získalo čo najpresnejšie hodnotenie plného dosahu tohto fenoménu;

11.

pripomína, že eliminácia tieňovej ekonomiky nemôže byť uskutočňovaná bez uplatnenia príslušných stimulov; okrem toho navrhuje, aby členské štáty prostredníctvom lisabonských ukazovateľov predkladali správu o tom, do akej miery sa im darí obmedzovať svoje tieňové ekonomiky;

12.

konštatuje, že daňové podvody v oblasti DPH sú z hľadiska fungovania vnútorného trhu obzvlášť znepokojujúcou skutočnosťou vzhľadom na to, že majú priamy cezhraničný dosah, spôsobujú značné straty na príjmoch a priamo vplývajú na rozpočet EÚ;

13.

pripomína, že súčasný systém DPH, vytvorený v roku 1993, mal byť len prechodným systémom a že Európsky parlament žiadal, aby Komisia predložila návrhy s cieľom prijať do roku 2010 konečné rozhodnutie o definitívnom systéme DPH;

14.

tvrdí, že voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu v rámci vytvorenia vnútorného trhu v roku 1993, ako aj pokrok v nových technológiách s ohľadom na malý drahý tovar spoločne pôsobia tak, že je čoraz ťažšie bojovať proti podvodom v oblasti DPH, pričom túto situáciu ešte viac sťažuje zložitosť a roztrieštenosť súčasného systému, čo sťažuje sledovanie transakcií a väčšmi umožňuje ich zneužívanie;

15.

berie na vedomie čoraz väčší výskyt podvodov typu chýbajúceho obchodného subjektu a úmyselného zneužívania systému DPH zločineckými skupinami, ktoré pripravujú takéto plány s cieľom zneužívať nedostatky systému a poukazuje na prípad podvodu s DPH typu kolotoč, na ktorý upozornil Eurojust a ktorý sa týka 18 členských štátov s celkovou odhadovanou výškou daňového podvodu 2,1 miliardy EUR;

16.

podporuje Komisiu v jej úsilí podstatne zmeniť súčasný systém DPH; víta skutočnosť, že pre členské štáty má táto vec v súčasnosti určitý prioritný význam, a naliehavo vyzýva členské štáty, aby boli pripravené prijímať v tejto súvislosti rozsiahle opatrenia;

17.

nazdáva sa, že súčasný systém je zastaraný a je potrebné, aby bol od základu prepracovaný bez toho, aby sa čestné podniky nadmerne zaťažili byrokraciou; je presvedčený, že zachovanie súčasného stavu neprichádza do úvahy;

18.

poznamenáva, že v systéme prenesenia daňovej povinnosti platí DPH zdaniteľný zákazník namiesto dodávateľa; uznáva, že tento systém má tú výhodu, že odstraňuje možnosť uskutočňovať podvody typu chýbajúceho obchodného subjektu tým, že zdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom dodávaného tovaru, sa určí za osobu podliehajúcu platbe DPH;

19.

poznamenáva, že vytvorenie systému dvojitej DPH by bolo nezlučiteľné s účinným fungovaním vnútorného trhu a viedlo by k vytvoreniu zložitejšieho prostredia, ktoré by mohlo odrádzať podniky od investovania, čo by sa z dlhodobého hľadiska dalo prekonať len všeobecným povinným systémom prenesenia daňovej povinnosti namiesto dobrovoľného systému alebo systému vybraných dodávok;

20.

poznamenáva ďalej, že systém prenesenia daňovej povinnosti neumožňuje rozdelené platby a že DPH sa v plnej výške platí až na konci dodávateľského reťazca, čím sa odstraňuje kontrolný mechanizmus DPH s vlastnou správou; varuje, že sa môžu objaviť nové formy podvodu vrátane nárastu daňových strát na maloobchodnej úrovni a zneužívania identifikačných čísiel DPH a že bojovanie proti takýmto podvodom zavedením dodatočného overovania by mohlo viesť k ďalšiemu administratívnemu zaťaženiu čestných obchodných subjektov; vyzýva preto na opatrnosť a dôkladné zváženie pred zavedením systému prenesenia daňovej povinnosti; konštatuje však, že uplatňovanie prahovej hodnoty s cieľom obmedziť riziko nezdanenej konečnej spotreby pomáha v boji proti podvodom, a domnieva sa, že hranica 5 000 EUR, ktorú navrhuje Rada, je primeraná;

21.

pri všetkej opatrnosti a kritike poznamenáva, že pilotný projekt môže členským štátom pomôcť lepšie pochopiť riziká súvisiace so systémom prenesenia daňovej povinnosti, pričom však naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby stanovili vhodné záruky s cieľom zabezpečiť, aby ani členský štát, ktorý sa dobrovoľne prihlásil, ani žiadny iný členský štát, nebol počas realizácie projektu vystavený vážnemu riziku;

22.

domnieva sa, že najlepším spôsobom riešenia podvodov s DPH v oblasti cezhraničných dodávok je zavedenie systému, v ktorom sa oslobodenie od DPH pre dodávky v rámci Spoločenstva nahradí 15 % zdaňovaním; konštatuje, že fungovaniu tohto systému by prospelo, ak by sa podstatne zjednodušila rozmanitosť a zložitosť znížených sadzieb, čím by sa znížilo na minimum administratívne zaťaženie podnikov, ako aj daňových úradov; konštatuje, že jednotlivé zníženia sadzieb DPH spred roku 1992 by sa mali starostlivo preskúmať a posúdiť vo vzťahu k tomu, či sú ekonomicky opodstatnené;

23.

uznáva, že vzhľadom na rozdielne sadzby DPH by si zdaňovanie dodávok v rámci Spoločenstva vyžadovalo vyrovnávacie platby medzi členskými štátmi; domnieva sa, že takéto vyrovnávanie by sa malo uskutočňovať prostredníctvom zúčtovacej banky, ktorá by uľahčovala prevod príjmov medzi členskými štátmi; zdôrazňuje, že fungovanie zúčtovacej banky je technicky realizovateľné;

24.

domnieva sa, že decentralizovaný systém zúčtovacích orgánov môže byť vhodnejší a mohol by sa rozvíjať rýchlejšie pokiaľ členským štátom umožní dohodnúť sa na dôležitých podrobnostiach na dvojstrannej báze, pričom môžu zohľadniť svoju individuálnu obchodnú bilanciu, podobnosti fungovania ich systémov DPH a ich kontrolné mechanizmy a vzájomnú dôveru;

25.

zdôrazňuje, že vyberanie DPH od dodávateľa dodávky, ako aj uskutočnenie prevodu zúčtovacím systémom daňovému úradu krajiny, v ktorej sa nákup v rámci Spoločenstva realizoval, by mal spadať do právomoci daňového úradu členského štátu dodávky; uznáva, že je potrebné budovať vzájomnú dôveru medzi daňovými úradmi;

26.

zdôrazňuje, že členské štáty nemôžu bojovať oddelene proti cezhraničným daňovým podvodom; zastáva názor, že výmena informácií a spolupráca medzi členskými štátmi a Komisiou nestačili na účinný boj proti daňovým podvodom pokiaľ ide o podstatu či rýchlosť; domnieva sa, že neexistuje priamy kontakt medzi miestnymi alebo vnútroštátnymi úradmi pre boj proti podvodom, čo vedie k neúčinnosti, nedostatočnému využívaniu opatrení administratívnej spolupráce a oneskoreniam v komunikácii;

27.

trvá na tom, že všetky členské štáty by mali na ochranu svojich daňových príjmov v rámci vnútorného trhu prijať porovnateľné opatrenia proti podvodníkom bez ohľadu na to, kde došlo k úniku príjmov; vyzýva Komisiu, aby navrhla možné mechanizmy na podporu takejto spolupráce medzi členskými štátmi;

28.

víta návrh Komisie na zmenu a doplnenie smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (2) a nariadenia Rady (ES) č. 1798/2003 zo 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty (3) s cieľom urýchliť zber a výmenu informácií o operáciách v rámci Spoločenstva od roku 2010; uznáva, že navrhované pravidlá podávania správ raz za mesiac zvýšia administratívne zaťaženie podnikov poskytujúcich len služby, ktoré v súčasnosti nepodliehajú tomuto pravidlu, uznáva však, že je to nevyhnutné vzhľadom na možnosť podvodov typu kolotoč pri niektorých službách;

29.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby urýchlene prijala navrhované opatrenia a vyzýva ju, aby predložila ďalšie návrhy o automatizovanom prístupe ostatných členských štátov k určitým neutajovaným údajom členského štátu o ich zdaniteľných osobách (obchodný sektor, určité údaje týkajúce sa obratu, atď.), a o harmonizácii postupov registrácie platcov DPH a rušenia ich registrácie, aby sa zaručilo rýchle odhalenie a zrušenie registrácie nepravých platcov DPH; zdôrazňuje, že členské štáty musia prevziať zodpovednosť za aktualizovanie svojich údajov, najmä čo sa týka registrácie a odhaľovania podvodných platcov;

30.

pripomína, že daňové raje môžu byť jednou z prekážok vykonávania Lisabonskej stratégie, ak vyvíjajú nadmerný tlak na znižovanie daňových sadzieb a všeobecne na daňové príjmy;

31.

zdôrazňuje tiež, že v časoch rozpočtovej disciplíny každé narušenie daňovej základne ohrozuje schopnosť členských štátov spĺňať požiadavky reformovaného Paktu stability a rastu;

32.

zdôrazňuje, že zrušenie daňových rajov si okrem iného vyžaduje stratégiu zameranú na tri body: riešenie daňových únikov, rozšírenie rozsahu pôsobnosti smernice Rady 2003/48/ES z 3. júna 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov (4) a trvanie na tom, aby OECD prostredníctvom svojich členov postihovala nespolupracujúce daňové raje;

33.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že členské štáty so stále novými výhradami a taktikou zdržiavania maria reformu smernice 2003/48/ES, a povzbudzuje Komisiu, aby bez ohľadu na odpor čo najskôr predložila svoje návrhy;

34.

zdôrazňuje, že reforma smernice 2003/48/ES musí riešiť mnohé nedostatky a rozdiely, ktoré bránia odhaleniu operácií daňových únikov a daňových podvodov;

35.

vyzýva Komisiu, aby v rámci reformy smernice 2003/48/ES preskúmala možnosti jej reformy vrátane preskúmania určitého rozšírenia rozsahu pôsobnosti tejto smernice, pokiaľ ide o druh právnickej osoby a zdroje finančných príjmov;

36.

naliehavo vyzýva EÚ, aby ponechala odstránenie daňových rajov na celosvetovej úrovni na programe rokovaní vzhľadom na ich škodlivý vplyv na daňové príjmy jednotlivých členských štátov; vyzýva Radu a Komisiu, aby využili obchodnú silu EÚ pri rokovaniach o obchodných dohodách a dohodách o spolupráci s vládami daňových rajov s cieľom presvedčiť ich, aby zrušili daňové ustanovenia a postupy, ktoré podporujú daňové úniky a podvody; ako prvý krok víta odporúčania uvedené v záveroch Rady, ktoré vyplývajú z jej zasadnutia zo 14. mája 2008 o začlenení klauzuly o dobrej správe v oblasti daní do obchodných dohôd; žiada Komisiu aby bezodkladne začala navrhovať takúto klauzulu pri rokovaniach o budúcich obchodných dohodách;

37.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

4.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 295/19

A.

keďže viac ako 100 miliónov Európanov v rôznom veku, rôzneho vierovyznania a národností vykonáva dobrovoľnícku prácu,

B.

keďže podľa prieskumu verejnej mienky Eurobarometer uverejnenej vo februári 2007 sa traja z desiatich Európanov aktívne zapájali do dobrovoľníckej práce a takmer 80 % respondentov sa domnieva, že dobrovoľnícke činnosti sú dôležitou súčasťou demokratického života v Európe (3),

C.

keďže sektor dobrovoľníckej práce prispieva približne 5 % k HDP k hospodárstvu členských štátov a rozvíja inovatívne činnosti v záujme toho, aby sa zistili potreby vznikajúce v spoločnosti, upriamila sa na ne pozornosť a prijali sa príslušné opatrenia,

D.

keďže Európske dobrovoľnícke centrum, Európske fórum mládeže, Združenie organizácií zabezpečujúcich dobrovoľnícku službu, Svetová organizácia skautského hnutia, Červený kríž/ Kancelária Európskej únie, Volonteurope, Európska platforma pre starších, Solidar, Caritas Europa, ENGAGE, Johanniter International, Európska mimovládna športová organizácia a iné subjekty, ktoré spolu predstavujú tisíce organizácií zahŕňajúce milióny dobrovoľníkov, vyzvali európske inštitúcie, aby rok 2011 vyhlásili za Európsky rok dobrovoľníckej práce,

1.

vyzýva Komisiu za podpory všetkých inštitúcií EÚ, aby rok 2011 vyhlásila za Európsky rok dobrovoľníckej práce;

2.

poveruje svojho predsedu, aby toto vyhlásenie spolu so zoznamom podpísaných poslancov postúpil Rade a Komisii.

4.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 295/21

A.

keďže Komisia vo svojej bielej knihe s názvom Nový impulz pre európsku mládež (KOM(2001)0681), ktorú Európsky parlament preskúmal vo svojom uznesení zo 14. mája 2002 (1), prijala cieľ venovať mládeži viac pozornosti v ostatných oblastiach politiky, najmä v oblasti vzdelávania a celoživotného vzdelávania, zamestnanosti, sociálneho začleňovania, zdravotníctva, samostatnosti mládeže, mobility, základných práv a nediskriminácie,

B.

keďže Európska rada prijala na svojom zasadaní v dňoch 22. až 23. marca 2005 Európsky pakt mládeže ako jeden z nástrojov na dosiahnutie lisabonských cieľov a svoj záväzok opätovne potvrdila v marci 2008, keď trvala na tom, že investície do mládeže sú potrebné teraz aj v budúcnosti,

C.

keďže Komisia zohľadnila potrebu zahrnutia otázok týkajúcich sa mládeže vo svojom oznámení z 5. septembra 2007 o podpore plnohodnotnej účasti mladých ľudí na vzdelávaní, zamestnanosti a dianí v spoločnosti (KOM(2007)0498),

D.

keďže Európsky parlament prijal 19. júna 2007 uznesenie o právnom rámci opatrení na zosúladenie rodinného života s obdobím štúdia mladých žien v Európskej únii (2) a 21. februára 2008 uznesenie o demografickej budúcnosti Európy (3), v ktorých sa zdôrazňuje potreba väčšieho zohľadňovania potrieb mládeže,

1.

vyzýva Komisiu, aby pri príprave legislatívnych návrhov, najmä v oblastiach politiky uvedených v odôvodnení A, vzala do úvahy a zapracovala otázku dosahu na mládež a výsledky štruktúrovaného dialógu s mládežníckymi organizáciami;

2.

vyzýva členské štáty, aby sa v rámci plnenia národných reformných programov vypracovaných podľa Lisabonskej stratégie zamerali na mládež a počítali s ňou v príslušných oblastiach politiky;

3.

poveruje svojho predsedu, aby toto vyhlásenie spolu so zoznamom podpísaných poslancov postúpil Rade, Komisii a Európskemu fóru mládeže.

4.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 295/23

A.

keďže únos dieťaťa je jedným z najneľudskejších zločinov,

B.

keďže počet takýchto zločinov v Európe neustále narastá a obete sú často prevezené cez štátne hranice,

C.

keďže šanca na záchranu života uneseného dieťaťa postupom času klesá,

D.

keďže neexistuje celoeurópsky pohotovostný systém upozorňujúci na zmiznutie detí a keďže na väčšine územia EÚ nie je takýto systém k dispozícii ani na miestnej či vnútroštátnej úrovni,

1.

vyzýva členské štáty, aby zaviedli pohotovostný systém upozorňujúci na prípady zmiznutia detí, ktorý, ak bude aktivovaný, bude vyžadovať okamžité postúpenie správy príslušným médiám, pohraničným a colným orgánom a orgánom činným v trestnom konaní, ktorá bude obsahovať tieto informácie:

2.

vyzýva členské štáty, aby so všetkými susednými štátmi uzavreli dohody o spolupráci v tejto oblasti, aby sa v rámci príslušných území zabezpečila schopnosť rýchlo vyhlásiť stav pohotovosti;

3.

žiada vytvorenie spoločnej organizácie, ktorá bude vnútroštátnym orgánom poskytovať pomoc a odbornú prípravu;

4.

poveruje svojho predsedu, aby toto vyhlásenie spolu so zoznamom podpísaných poslancov postúpil Rade a Komisii.

4.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 295/26

A.

keďže EÚ je naďalej odhodlaná podporovať nezávislosť, zvrchovanosť a územnú celistvosť Gruzínska v rámci jeho medzinárodne uznaných hraníc,

B.

keďže vydávanie ruských pasov občanom Južného Osetska a podpora separatistického hnutia, ako aj zvýšené vojenské aktivity separatistov proti dedinám s gruzínskym obyvateľstvom zvýšili napätie v Južnom Osetsku, spoločne s veľkým ruským vojenským cvičením blízko hraníc s Gruzínskom v júli 2008,

C.

keďže po niekoľkých týždňoch zvýšeného napätia a potýčok medzi zúčastnenými stranami a provokácií separatistických síl z Južného Osetska bombovými útokmi, krvavými zrážkami, výstrelmi a výbuchmi, ktoré zapríčinili smrť mnohých civilistov a pri ktorých bolo omnoho viac ľudí zranených, gruzínska armáda v noci zo 7. na 8. augusta 2008 začala prekvapivý delostrelecký útok na Cchinvali, po ktorom nasledovala pozemná operácia na ktorej sa zúčastnili tanky, ako aj vojaci s cieľom obnoviť kontrolu nad Južným Osetskom,

D.

keďže Rusko, v dôsledku dlhodobej vojenskej prípravy, okamžite zareagovalo rozsiahlym protiútokom, vyslalo tanky a pozemné jednotky, bombardovalo viaceré miesta v Gruzínsku vrátane mesta Gori a zablokovalo gruzínske čiernomorské prístavy,

E.

keďže okolo 158 000 ľudí bolo v dôsledku tejto krízy vyhnaných a donútených opustiť svoje domovy a pri ich návrate im treba poskytnúť pomoc, keďže v dôsledku toho, že na území sa nachádza trieštivá munícia, nevybuchnuté strelivo a nášľapné míny, ako aj v dôsledku ruských varovaní a neochoty Ruska spolupracovať, nie je takýto návrat bezpečný,

F.

keďže vojenský zásah Ruska vážne poškodil infraštruktúru Gruzínska a keďže je potrebná humanitárna pomoc,

G.

keďže medzinárodní odborníci v oblasti ľudských práv a vojenskí analytici zaznamenali v Gruzínsku využívanie trieštivej munície ruskými vojskami, pričom táto munícia v konfliktných oblastiach zanecháva tisícky nevybuchnutých nábojov; keďže Gruzínsko tiež priznalo použitie trieštivých bômb v Južnom Osetsku pri tuneli Roki,

H.

keďže 12. augusta 2008 sa prezidenti Gruzínska a Ruska na základe sprostredkovateľského úsilia EÚ dohodli na okamžitom prímerí, stiahnutí gruzínskych a ruských ozbrojených síl na pozície spred 7. augusta 2008 a na začatí medzinárodných rozhovorov o urýchlenom ustanovení medzinárodného mechanizmu s cieľom pripraviť sa na trvalé mierové riešenie konfliktu,

I.

keďže 19. augusta 2008 NATO pozastavilo pravidelné kontakty na najvyššej úrovni s Ruskom s tým, že vojenská akcia Ruska bola neadekvátna a v rozpore s jeho mierotvornou úlohou v častiach Gruzínska a že zvyčajná spolupráca nemôže pokračovať, kým ruské vojenské jednotky zostanú v Gruzínsku,

J.

keďže 22. augusta 2008 Rusko stiahlo tanky, delostrelectvo a stovky vojakov zo svojich najviac predsunutých pozícií v Gruzínsku, ale stále má pod kontrolou prístup do prístavného mesta Poti južne od Abcházska, a ruská vláda oznámila, že ponechá jednotky v bezpečnostnej zóne okolo Južného Osetska a zriadi osem kontrolných stanovísk, na ktorých budú nasadené ruské jednotky,

K.

keďže 25. augusta 2008 horná komora ruského parlamentu prijala uznesenie, v ktorom požiadala prezidenta, aby uznal nezávislosť odtrhnutých regiónov Gruzínska – Abcházska a Južného Osetska, po čom 26. augusta 2008 prezident Dmitrij Medvedev rozhodol, že Rusko oficiálne uzná tieto dva regióny ako nezávislé štáty,

L.

keďže tento konflikt má ďalekosiahle dôsledky na stabilitu a bezpečnosť v regióne, ktoré ďaleko presahujú rámec priamych vzťahov medzi všetkými stranami zapojenými do konfliktu, a má možné následky na vzťahy medzi EÚ a Ruskom, ESP, čiernomorský región i ďalšie oblasti,

M.

keďže EÚ musí zachovať úplnú politickú jednotnosť v reakcii na krízu v Gruzínsku a musí vystupovať jednotne najmä vo svojich vzťahoch s Ruskom; keďže proces k mierovému a stabilnému riešeniu konfliktov v Gruzínsku a na Kaukaze si bude vyžadovať komplexnú revíziu ESP a nové úsilie v celom regióne v spolupráci so všetkými európskymi a medzinárodnými organizáciami, najmä s OBSE,

N.

keďže gruzínska vláda prerušila minulý týždeň diplomatické styky s Ruskom a Ruská federácia na to reagovala rovnakým spôsobom,

1.

zastáva názor, že konflikty na Kaukaze sa nemôžu riešiť vojenskou silou, a tvrdo odsudzuje všetkých, ktorí sa uchýlili k použitiu sily a násilia, aby zmenili situáciu na odtrhnutých gruzínskych územiach, v Južnom Osetsku a Abcházsku;

2.

vyzýva Rusko, aby rešpektovalo suverenitu a územnú celistvosť Gruzínskej republiky a nedotknuteľnosť jej medzinárodne uznaných hraníc, a preto rozhodne odsudzuje uznanie nezávislosti odtrhnutých gruzínskych území, Južného Osetska a Abcházska, Ruskou federáciou ako krok proti medzinárodnému právu;

3.

upozorňuje na to, že každé rozhodnutie o konečnom štatúte Južného Osetska a Abcházska musí byť podmienené dodržiavaním základných zásad medzinárodného práva vrátane Záverečného aktu Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe z roku 1975 (Helsinský záverečný akt), najmä v súvislosti s návratom utečencov a rešpektovaním ich vlastníctva a záruk a dodržiavaním práv menšín;

4.

odsudzuje neprijateľnú a neprimeranú vojenskú reakciu Ruska a jeho inváziu hlboko na územie Gruzínska, čo predstavuje porušenie medzinárodného práva; zdôrazňuje, že neexistujú žiadne legitímne dôvody na to, aby Rusko vtrhlo do Gruzínska, okupovalo jeho časti a hrozilo zvrhnutím vlády demokratickej krajiny;

5.

vyjadruje poľutovanie nad stratami na životoch a ľudským utrpením, ktoré boli spôsobené nerozvážnym použitím sily všetkými stranami zapojenými do konfliktu;

6.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad dôsledkami, ktoré spôsobili ruské míny Gruzínsku v sociálnej a hospodárskej oblasti, najmä v súvislosti s vyhodením železničného mosta do vzduchu pri Kaspi na hlavnom železničnom spojení z Tbilisi do Poti 16. augusta 2008 a s výbuchom vlaku s palivom v blízkosti Gori, keď prevážal ropu na export z Kazachstanu cez Poti 24. augusta 2008; podčiarkuje, že obidva činy boli porušením záväzku o prímerí;

7.

opakuje svoju pevnú vieru v zásadu, že žiadna tretia krajina nemá právo veta proti suverénnemu rozhodnutiu inej krajiny vstúpiť do ktorejkoľvek medzinárodnej organizácie alebo aliancie ani právo destabilizovať demokraticky zvolenú vládu;

8.

zdôrazňuje, že partnerstvo medzi Európou a Ruskom sa musí zakladať na dodržiavaní základných pravidiel európskej spolupráce, a to nielen slovami, ale aj činmi;

9.

oceňuje predsedníctvo EÚ za efektívnosť a rýchlosť, s akou reagovalo na tento konflikt, a za jednotu, ktorú ukázali členské štáty pri vykonávaní úlohy sprostredkovateľa medzi oboma stranami, čo im umožnilo podpísať plán prímeria; víta v tejto súvislosti závery z vyššie uvedeného mimoriadneho zasadnutia Európskej rady;

10.

dôrazne vyzýva Rusko, aby dodržalo všetky svoje záväzky z dohody o prímerí dosiahnutej a podpísanej vďaka diplomatickému úsiliu EÚ, počnúc úplným a okamžitým stiahnutím svojich jednotiek zo samotného Gruzínska, až po zníženie vojenskej prítomnosti v Južnom Osetsku a Abcházsku, t. j. počtu ruských ozbrojených síl, ktoré boli rozmiestnené ako mierové sily v oboch provinciách pred prepuknutím konfliktu; odsudzuje rozsiahle rabovanie, ktorého sa dopúšťa ruské invázne vojsko a jeho prisluhovači;

11.

žiada, aby sa bezodkladne uskutočnilo nezávislé medzinárodné vyšetrovanie s cieľom zistiť fakty a vyjasniť niektoré tvrdenia;

12.

nalieha na Gruzínsko, ktoré ratifikovalo Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu, a ruské orgány, aby podporovali úrad prokurátora Medzinárodného trestného súdu a v plnej miere s ním spolupracovali pri vyšetrovaní tragických udalostí a útokov na civilné obyvateľstvo počas konfliktu, s cieľom určiť zodpovedné osoby a postaviť ich pred súd;

13.

vyzýva ruské a gruzínske orgány, aby poskytli všetky informácie týkajúce sa oblastí, kde ich vojská zhodili kazetové bomby tak, aby sa okamžite začalo s odmínovaním a aby sa zabránilo ďalším obetiam medzi nevinnými civilistami a umožnil bezpečný návrat vysídlených osôb;

14.

vyzýva EÚ a NATO a jeho členov, aby na základe spoločnej pozície využili všetky možnosti a presvedčili ruskú vládu, aby dodržiavala medzinárodné právo, čo je nevyhnutnou podmienkou, ak má zastávať zodpovednú úlohu v medzinárodnom spoločenstve; pripomína Rusku ako krajine s právom veta v OSN jeho zodpovednosť za svetový poriadok a mier;

15.

vyzýva Radu a Komisiu, aby prehodnotili svoju politiku voči Rusku v prípade, že Rusko nedodrží svoje záväzky z dohody o prímerí; podporuje preto rozhodnutie Európskej rady odložiť rokovania o dohode o partnerstve a spolupráci dovtedy, kým sa ruské jednotky nestiahnu na pozície spred 7. augusta 2008;

16.

vyzýva Komisiu, aby predložila dohody o zjednodušení vízového režimu a readmisii s Gruzínskom, ktoré by boli aspoň na tej istej úrovni ako dohody s Ruskom;

17.

vyzýva členské štáty, aby prehodnotili vydávanie víz spojené s hospodárskymi aktivitami založenými v Južnom Osetsku a Abcházsku;

18.

dôrazne odsudzuje násilné presídlenie Gruzíncov z Južného Osetska a Abcházska a vyzýva de facto orgány Južného Osetska a Abcházska, aby zaručili bezpečný návrat presídleného civilného obyvateľstva v súlade s medzinárodným humanitárnym právom;

19.

víta iniciatívu OBSE zvýšiť počet neozbrojených pozorovateľov; žiada o ďalšie posilnenie misie OBSE v Gruzínsku s úplnou slobodou pohybu po celej krajine a vyzýva členské štáty EÚ, aby prispeli k tomuto úsiliu;

20.

žiada, aby EÚ významnou mierou prispela k plánovanému medzinárodnému mechanizmu na vyriešenie konfliktu, a preto víta rozhodnutie Európskej rady o nasadení pozorovateľskej misie EBOP (Európska bezpečnostná a obranná politika) na doplnenie misie OSN a OBSE a aby požiadala o mandát OSN alebo OBSE pre mierovú misiu EBOP;

21.

víta aktívnu a neustálu podporu EÚ pre všetky medzinárodné snahy o trvalé mierové riešenie konfliktu, najmä záväzok Rady podporiť všetky snahy OSN, OBSE a ostatné snahy o urovnanie konfliktu; víta najmä rozhodnutie menovať osobitného zástupcu EÚ pre krízu v Gruzínsku;

22.

víta urýchlenú humanitárnu pomoc Komisie pre civilné obyvateľstvo vo výške 6 miliónov EUR, ktorá musí byť posilnená o ďalšie prostriedky na základe posúdenia potrieb priamo na mieste; konštatuje naliehavú potrebu pomoci na obnovu po ukončení konfliktu;

23.

víta rozhodnutie Rady zvolať medzinárodnú konferenciu darcov na rekonštrukciu Gruzínska a naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby preskúmali možnosť veľkého projektu EÚ na finančnú podporu prestavby gruzínskych postihnutých oblastí a aby zabezpečili silnejšiu prítomnosť EÚ v tejto krajine, ako aj v celom regióne;

24.

vyzýva všetky strany zapojené do konfliktu, aby umožnili plný a neobmedzený prístup humanitárnej pomoci k obetiam vrátane utečencov a vnútorne presídlených osôb;

25.

zastáva názor, že hľadaniu riešenia konfliktu v Gruzínsku, popri ostatných nevyriešených konfliktov na južnom Kaukaze, prospeje zvýšená internacionalizácia mechanizmov na riešenie konfliktov; navrhuje preto, aby EÚ zvolala Transkaukazskú mierovú konferenciu ako kľúčový prvok tohto procesu; domnieva sa, že na takejto konferencii by sa mali prediskutovať medzinárodné záruky týkajúce sa plného dodržiavania občianskych a politických práv a podpory demokracie prostredníctvom medzinárodnej zásady právneho štátu; zdôrazňuje, že na konferencii by sa mal poskytnúť aj priestor na vypočutie nezúčastnených alebo umlčaných skupín v kaukazskom regióne;

26.

vyzýva Radu a Komisiu, aby ďalej rozvíjali ESP tým, že ju lepšie prispôsobia potrebám našich východných partnerov vrátane posilnenia účasti EÚ v čiernomorskom regióne, aby prijali návrh Európskeho parlamentu na Európsky hospodársky priestor Plus alebo švédsko-poľský návrh východného partnerstva a aby najmä vo vzťahu ku Gruzínsku, Ukrajine a Moldavskej republike urýchlili zriadenie zóny voľného obchodu; konštatuje, že pri liberalizácii vízovej politiky EÚ voči týmto krajinám treba vziať do úvahy skutočnosť, že Rusku boli v tejto oblasti poskytnuté lepšie podmienky než im;

27.

zdôrazňuje prepojenie viacerých problémov v regióne južného Kaukazu a potrebu komplexného riešenia vo forme paktu stability a so zapojením hlavných vonkajších aktérov; zdôrazňuje potrebu posilniť spoluprácu so susednými krajinami v čiernomorskom regióne pomocou zriadenia osobitného inštitucionálneho a viacstranného mechanizmu ako napríklad Únie pre oblasť Čierneho mora a pomocou usporiadania medzinárodnej konferencie o bezpečnosti a spolupráci o regióne južného Kaukazu; žiada preto Komisiu, aby predložila Európskemu parlamentu a Rade osobitný návrh na zriadenie viacstranného rámca pre čiernomorský región vrátane Turecka a Ukrajiny; domnieva sa, že v záujme stability celého regiónu a energetických tokov by mali byť zapojené susedné krajiny ako napr. Kazachstan;

28.

pripomína, že NATO na svojom samite 3. apríla 2008 v Bukurešti súhlasilo, aby sa Gruzínsko stalo jeho členom;

29.

zdôrazňuje význam Gruzínska pre zlepšenie energetickej bezpečnosti EÚ tým, že poskytuje alternatívu k ruskej ceste prepravy energie; za kľúčovú považuje účinnú ochranu súčasných infraštruktúr, napr. ropovodu Baku – Tbilisi – Ceyhan, a vyzýva Komisiu, aby na tento účel ponúkla Gruzínsku všetku nevyhnutnú pomoc; očakáva, že EÚ prijme silné politické i rozpočtové záväzky na uskutočnenie projektu ropovodu Nabucco, ktorý bude prechádzať cez územie Gruzínska a ktorý sa považuje za prioritný projekt EÚ, pričom predstavuje najdôležitejšiu alternatívu projektov realizovaných v spolupráci s Ruskom, ktoré spoločne potenciálne zvýšia hospodársku a politickú závislosť členských štátov od Ruska;

30.

vyzýva Radu a Komisiu, aby pokračovali vo svojom úsilí o prijatie spoločnej energetickej politiky EÚ, v rámci ktorej sa okrem iného zohľadní potreba diverzifikovať zdroje dodávok;

31.

domnieva sa, že pri spolupráci na južnom Kaukaze by nemalo ísť o výhradné sféry vplyvu medzi EÚ a Ruskom (takzvané sféry záujmov);

32.

zastáva názor, že úloha EÚ v súčasnej kríze zdôrazňuje potrebu posilniť európsku zahraničnú, obrannú a bezpečnostnú politiku, a je presvedčený, že Lisabonská zmluva vrátane vytvorenia postu vysokého predstaviteľa, doložka o solidarite a politika EÚ v oblasti energetickej bezpečnosti sú správnou cestou, ktorá k tomu povedie;

33.

zdôrazňuje potrebu zabezpečiť stabilitu v regióne južného Kaukazu a vyzýva arménsku a azerbajdžanskú vládu, aby prispeli k dosiahnutiu tohto cieľa a aby súčasne dodržiavali všetky svoje medzinárodné záväzky;

34.

opätovne zdôrazňuje zásadu, že pluralistické a demokratické riadenie štátu s fungujúcimi opozičnými stranami a dodržiavaním ľudských a občianskych práv je najlepšou zárukou pre stabilitu v celom regióne južného Kaukazu;

35.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, členským štátom, prezidentom a parlamentom Gruzínska a Ruskej federácie, NATO, OBSE a Rade Európy.

4.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 295/31

A.

keďže akademický návrh spoločného referenčného rámca (8) bol predložený Komisii koncom roka 2007,

B.

keďže v súčasnosti prebieha hodnotenie návrhu spoločného referenčného rámca zo strany viacerých akademických skupín vrátane Association Henri Capitant des amis de la Culture Juridique Francaise (Združenia priateľov francúzskej právnej kultúry Henriho Capitanta) a Societé de législation comparée (Spoločnosti pre porovnávanie legislatívy), ktoré publikovali dokumenty s názvom Principes contractuels communs (Spoločné právne princípy) a Terminologie contractuelle commune (Spoločná zmluvná terminológia) (9),

C.

keďže Komisia začala vnútorný výberový proces s cieľom rozhodnúť o tom, ktoré časti návrhu spoločného referenčného rámca budú začlenené do pripravovaného dokumentu, ktorým môže byť napríklad biela kniha Komisie o spoločnom referenčnom rámci,

D.

keďže návrh spoločného referenčného rámca je iba akademickým dokumentom a prípadný výber jeho častí, ktoré budú začlenené do pripravovaného dokumentu Komisie, bude výsledkom politického rozhodnutia,

1.

víta predloženie návrhu spoločného referenčného rámca a do konca decembra 2008 očakáva predloženie konečného akademického návrhu spoločného referenčného rámca Komisii;

2.

vyzýva Komisiu, aby predložila presný a transparentný plán organizácie a koordinácie výberového procesu vedúceho k vypracovaniu dokumentu Komisie, predovšetkým pokiaľ ide o všetky zainteresované generálne riaditeľstvá;

3.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila vypracovanie návrhu spoločného referenčného rámca v čo najväčšom množstve príslušných jazykov a zaistila tým jeho dostupnosť pre všetky strany, ktoré oň prejavia záujem;

4.

vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosť zadať tento projekt GR pre spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť, pričom by mali byť doň zapojené všetky ostatné príslušné GR, keďže spoločný referenčný rámec do veľkej miery presahuje oblasť spotrebiteľského zmluvného práva, a aby uvoľnila potrebné materiály a ľudské zdroje;

5.

konštatuje, že z dokumentu Komisie budú vychádzať európske inštitúcie a všetky zainteresované strany pri rozhodovaní o budúcom cieli, obsahu a právnom účinku spoločného referenčného rámca, ktorý môže siahať od nezáväznej legislatívnej pomôcky až po základ pre voliteľný nástroj európskeho zmluvného práva;

6.

domnieva sa, že bez ohľadu na budúcu formu spoločného referenčného rámca sa musia prijať také opatrenia, ktoré zaručia jeho pravidelnú aktualizáciu, aby sa zohľadnili zmeny a vývoj v oblasti zmluvného práva v jednotlivých štátoch;

7.

zdôrazňuje, že Komisia by nemala pri rozhodovaní o obsahu spoločného referenčného rámca zabúdať na vyjadrenie Rady z 18. apríla 2008 o tom, že spoločný referenčný rámec by mal byť „nástrojom lepšej tvorby práva“ a „súborom nezáväzných usmernení používaných zákonodarcami na úrovni Spoločenstva“;

8.

navrhuje, že v takomto prípade by mal mať spoločný referenčný rámec čo najširší rozsah a v tejto fáze z neho nie je potrebné vylúčiť žiaden obsah ani materiály;

9.

opäť zdôrazňuje, že v procese výberu by sa mali v každom prípade zohľadniť výsledky z nedávnych seminárov o spoločnom referenčnom rámci, zdôrazňuje, že ďalšie konzultácie by mali byť rozsiahle a zaručiť vyrovnané zastúpenie všetkých príslušných zainteresovaných strán;

10.

navrhuje, že v prípade využitia spoločného referenčného rámca ako nezáväznej legislatívnej pomôcky by sa mali jeho príslušné časti stať prílohou každého budúceho legislatívneho návrhu alebo oznámenia Komisie, ktoré sa týkajú zmluvného práva, aby sa zabezpečilo ich posúdenie zákonodarcom Spoločenstva;

11.

zdôrazňuje, že pri prijímaní rozhodnutia o obsahu spoločného referenčného rámca by mala mať Komisia na pamäti to, že tento rámec nemusí byť v žiadnom prípade len legislatívnou pomôckou, ale že sa z neho môže stať voliteľný nástroj;

12.

navrhuje, aby v prípade, ak by mal mať budúci spoločný referenčný rámec formu voliteľného nástroja, bol jeho rozsah obmedzený na tie oblasti, v ktorých zákonodarca Spoločenstva, aktívne pôsobí, alebo je pravdepodobné, že v blízkej budúcnosti bude aktívne pôsobiť, alebo na oblasti, ktoré sú úzko spojené so zmluvným právom; navrhuje, aby každý voliteľný nástroj vychádzal z návrhu spoločného referenčného rámca; domnieva sa, že v každom prípade by sa malo zabezpečiť, aby výberový proces neohrozil vnútornú jednotu voliteľného nástroja;

13.

trvá na tom, aby bol Európsky parlament plne zapojený do každého výberového procesu, ktorého výsledkom by malo byť vypracovanie pripravovaného dokumentu Komisie o spoločnom referenčnom rámci, a by sa s ním o každom takomto procese v plnej miere uskutočnili konzultácie;

14.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

4.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 295/33

A.

keďže podľa článku 195 Zmluvy o ES je Európsky ombudsman oprávnený prijímať sťažnosti občanov EÚ týkajúce sa prípadov nesprávneho úradného postupu inštitúcií alebo orgánov Spoločenstva,

B.

keďže sťažnosti občanov tvoria dôležitý zdroj informácií o možnom porušovaní právnych predpisov Spoločenstva,

C.

keďže podľa článku 211 Zmluvy o ES je Komisia ako ochrankyňa zmlúv zodpovedná za zabezpečovanie uplatňovania ustanovení zmluvy a opatrení prijatých inštitúciami v súlade s ňou,

D.

keďže na základe prvého odseku článku 226 Zmluvy o ES, ak sa Komisia domnieva, že si členský štát nesplnil povinnosť, ktorá pre neho vyplýva zo zmluvy, „vydá“ k tejto veci odôvodnené stanovisko po tom, čo umožní dotknutému členskému štátu predložiť pripomienky, a keďže na základe druhého odseku uvedeného článku, ak dotknutý členský štát nevyhovie stanovisku v lehote určenej Komisiou, „môže“ Komisia vec predložiť Súdnemu dvoru,

E.

keďže ombudsman v minulosti vo svojom rozhodnutí o sťažnosti 995/98/OV zdôraznil, že hoci má Komisia právomoc konať podľa vlastného uváženia v súvislosti s otvorením konania o porušení, táto právomoc podlieha zákonným obmedzeniam „stanoveným judikatúrou Súdneho dvora, ktorá napríklad vyžaduje, aby správne orgány konali konzistentne a v dobrej viere, vyhýbali sa diskriminácii, konali v súlade so zásadami proporcionality, rovnosti a legitímnych očakávaní a dodržiavali ľudské práva a základné slobody“,

F.

keďže Komisia zdôraznila, že táto úloha je pre záujmy občanov EÚ zásadná, a uznala v tejto súvislosti dôležitosť zásady právneho štátu (3),

G.

keďže Komisia potvrdzuje, že v jej vyššie uvedenom oznámení z 20. marca 2002 sa stanovujú administratívne opatrenia v prospech sťažovateľa, ktoré sa Komisia zaväzuje dodržiavať pri vybavovaní sťažnosti a posudzovaní predmetného porušenia právnych predpisov,

H.

keďže ombudsman sa domnieva, že neschopnosť Komisie zaujať konečné stanovisko v súvislosti so sťažnosťou sťažovateľa na porušenie právnych predpisov je prípadom nesprávneho úradného postupu,

I.

keďže ombudsman odporúča Komisii, aby sa sťažnosťou sťažovateľa zaoberala čo najrýchlejšie a najdôkladnejšie,

1.

podporuje odporúčanie Európskeho ombudsmana pre Komisiu;

2.

zdôrazňuje, že spôsob, akým Komisia vybavuje sťažnosti občanov na údajné porušovanie právnych predpisov Spoločenstva členskými štátmi, by vždy mal byť v súlade so zásadami správneho úradného postupu;

3.

poukazuje na to, že Komisia vo svojom vyššie uvedenom oznámení z 20. marca 2002 prijala určité záväzky týkajúce sa vybavovania sťažností na porušenie právnych predpisov;

4.

poukazuje na to, že Komisia v uvedenomoznámení uviedla, že vo všeobecnosti rozhodne, či začne konanie o porušení alebo či daný spis uzavrie do jedného roka od dátumu evidencie sťažnosti a že bude sťažovateľa písomne informovať v prípade prekročenia tejo lehoty;

5.

prijíma argument, že v náročných a zložitých prípadoch môže vyšetrovanie Komisie trvať viac než jeden rok; domnieva sa však, že prekročenie tejto lehoty je odôvodnené len vtedy, ak vyšetrovanie naozaj stále pokračuje;

6.

poznamenáva, že v aktuálnej veci, ktorá sa týka nedostatočného uplatňovania smernice o pracovnom čase (4) nemeckou vládou, sa Komisia chcela zaoberať sťažnosťou v súvislosti so svojím návrhom na zmenu uvedenej smernice a navrhla počkať na výsledok diskusií o tomto návrhu s ostatnými inštitúciami Spoločenstva;

7.

pripomína, že tento návrh bol predložený v septembri 2004 a že neexistuje žiadny dôkaz o tom, že Komisia odvtedy vo svojom vyšetrovaní podnikla ďalšie kroky;

8.

poznamenáva, že namiesto prijatia jedného z dvoch možných rozhodnutí – začať formálne konanie o porušení právnych predpisov alebo vec uzavrieť – Komisia nepodnikla v súvislosti s vyšetrovaním žiadne ďalšie kroky;

9.

zastáva názor, že právo Spoločenstva nepredpokladá možnosť nerešpektovania platných právnych predpisov a rozsudkov z dôvodu prípravy nových predpisoch; poukazuje na to, že Komisia sa nezaoberala ani tými bodmi sťažnosti, ktoré sa netýkajú navrhovaných zmien platnej smernice;

10.

uznáva, že Komisia má určitú právomoc konať podľa vlastného uváženia pri riešení sťažností a konaní o porušení právnych predpisov, najmä v súvislosti s postúpením veci Súdnemu dvoru, ale zdôrazňuje, že podľa článku 226 Zmluvy o ES má Komisia iniciovať štádium pred podaním žaloby, ak sa domnieva, že členský štát si nesplnil povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy;

11.

je toho názoru, že táto právomoc konať podľa vlastného uváženia tiež podlieha zákonným obmedzeniam stanoveným všeobecnými zásadami správneho práva, ako je stanovené judikatúrou Súdneho dvora, a nemala by prekračovať obmedzenia stanovené samotnou Komisiou v jej vyššie uvedenom oznámení z 20. marca 2002;

12.

znovu opakuje svoje obavy z neodôvodneného a príliš dlhého času, často trvajúceho niekoľko rokov, ktoré Komisia potrebuje na začatie a ukončenie konania o porušení právnych predpisov, a opakuje svoju nespokojnosť s častými prípadmi nedodržiavania rozhodnutí Súdneho dvora členskými štátmi; domnieva sa, že to podkopáva dôveryhodnosť vytvárania a jednotné uplatňovanie právnych predpisov Spoločenstva a že sa tým znevažujú ciele EÚ;

13.

opäť zdôrazňuje kľúčovú úlohu členských štátov pri riadnom vykonávaní právnych predpisov Spoločenstva a kladie dôraz na skutočnosť, že praktické uplatňovanie týchto predpisov je rozhodujúce v súvislosti so zvyšovaním významu EÚ pre jej občanov;

14.

žiada Komisiu, aby poskytla zoznam členských štátov, ktorých právne predpisy nie sú v súlade so všetkými ustanoveniami smernice o pracovnom čase, a aby konkretizovala opatrenia, ktoré prijme v tejto súvislosti; naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala urýchlené opatrenia v súlade so svojimi právomocami vo všetkých prípadoch a v súvislosti so všetkými členskými štátmi, v ktorých transpozícia alebo vykonávanie smernice nie je v súlade s právnym predpisom stanoveným zákonodarcom a Súdnym dvorom;

15.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby bezodkladne analyzovala nové nemecké právne predpisy prijaté 1. januára 2004, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2007, s cieľom stanoviť, či sú v súlade s ustanoveniami smernice o pracovnom čase a všetkými platnými rozsudkami Súdneho dvora; zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia preskúmala podrobnosti vykonávania uvedenej smernice;

16.

poznamenáva, že Komisia nedávno revidovala svoje usmernenia týkajúce sa konaní o porušení právnych predpisov; z tohto dokumentu vyplýva, že stálym zástupcom a členským štátom sa vopred poskytne zoznam rozhodnutí a že tlačové správy o prijatých rozhodnutiach v súvislosti s porušením právnych predpisov sa môžu vydávať v deň formálneho prijatia rozhodnutí; upozorňuje však, že neexistuje ustanovenie o informovaní Európskeho parlamentu alebo jeho gestorských výborov;

17.

pripomína svoju naliehavú výzvu, aby Komisia plne informovala Európsky parlament, a najmä jeho Výbor pre petície, o rozhodnutiach v prípade porušenia právnych predpisov vo všetkých fázach konania;

18.

zdôrazňuje, že podľa článku 230 Zmluvy o ES má Európsky parlament právo podať žalobu Súdnemu dvoru za rovnakých podmienok ako Rada a Komisia a že Európsky parlament má podľa článku 201 zmluvy právomoc vykonávať kontrolu nad činnosťami Komisie;

19.

na základe uvedených skutočností takisto naliehavo žiada členské štáty, aby dôsledne dodržiavali všetky predpisy týkajúce sa zdravia a bezpečnosti pri práci v súlade so zásadou, podľa ktorej by mal mať v prípade pochybností prednosť výklad práva, ktorý je najprospešnejší pre zdravie a bezpečnosť pracujúcich (in dubio pro operario);

20.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a Európskemu ombudsmanovi.

4.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 295/35

A.

keďže rovnosť žien a mužov je základnou zásadou EÚ, ktorú uznáva Zmluva o založení Európskeho spoločenstva a Charta základných práv Európskej únie; keďže napriek výraznému pokroku v tejto oblasti mnohé nerovnosti medzi ženami a mužmi naďalej pretrvávajú,

B.

keďže násilie páchané na ženách je veľkou prekážkou rovnosti žien a mužov a je najrozšírenejšou formou porušovania ľudských práv, ktoré nepozná geografické, ekonomické ani sociálne hranice, pričom množstvo žien, ktoré sú obeťami násilia, je alarmujúce,

C.

keďže výraz „násilie páchané na ženách“ by sa mal chápať ako akýkoľvek násilný čin páchaný na základe rodovej príslušnosti, ktorý vyúsťuje alebo pravdepodobne vyústi do fyzického, sexuálneho alebo duševného ublíženia alebo utrpenia žien vrátane hrozieb vykonania takýchto činov, nátlaku alebo svojvoľného zbavenia slobody vo verejnom alebo súkromnom živote,

D.

keďže obchodovanie s ľuďmi na účely sexuálneho zneužívania predstavuje neprijateľné porušovanie ľudských práv a právnych predpisov a je novodobou formou otroctva úzko prepojenou s inými formami kriminality, ktorá značne poškodzuje všetky snahy o zabezpečenie rovnosti žien a mužov,

E.

keďže podpora podnikateľskej politiky flexibility na trhu práce sa nesmie primárne orientovať na potreby podnikov alebo orgánov verejnej samosprávy, ale musí v prvom rade vychádzať z toho, koľko času ženy a muži potrebujú na to, aby mohli zodpovedne plniť svoje rodinné povinnosti,

F.

keďže v európskej stratégii zamestnanosti nezostali ani konkrétne usmernenia k rodovej problematike, ani pilier zahŕňajúci oblasť rovnakých príležitostí,

G.

keďže rodové rozdiely v zamestnaní svedčia o pretrvávaní kvalitatívnych i kvantitatívnych nerovností medzi ženami a mužmi,

H.

keďže rozdiel v odmeňovaní práce je od roku 2003 na rovnakej úrovni 15 % a od roku 2000 sa znížil len o jeden percentuálny bod,

I.

keďže segregácia žien a mužov v odvetviach a zamestnaniach sa nezmenšuje a v niektorých krajinách sa dokonca zvyšuje,

J.

keďže účasť žien v rozhodovacích procesoch je presvedčivým ukazovateľom rovnosti žien a mužov; keďže množstvo žien v riadiacich funkciách v podnikoch a na univerzitách zostáva nízke a počet žien v politike alebo vo výskume sa zvyšuje len veľmi pomaly,

K.

keďže tradičné predstavy, pokiaľ ide o výber vzdelania a povolania dostupného ženám, prispievajú k pretrvávaniu nerovností,

L.

keďže lisabonské ciele týkajúce sa tvorby rastu a podpory sociálne orientovaného trhového hospodárstva možno splniť len vtedy, ak sa plne využije značný potenciál žien na pracovnom trhu,

M.

keďže najmä v prípade žien existuje riziko práce na čiastočný úväzok „z donútenia“, ktorú si musia často zvoliť z dôvodu chýbajúcich štruktúr starostlivosti o deti,

N.

keďže niektoré problémy a ťažkosti vplývajú viac na život žien než na život mužov, predovšetkým pokiaľ ide o kvalitu zamestnania, výpomoc partnerovi v niektorých oblastiach ako poľnohospodárstvo alebo rybolov a v malých rodinných podnikoch, oblasť zdravia, bezpečnosť pri práci, ochranu materstva a zvýšené riziko chudoby,

O.

keďže miera zamestnanosti vo vidieckych oblastiach je nízka v prípade mužov aj v prípade žien; keďže okrem toho mnohé ženy nie sú nikdy aktívne na oficiálnom trhu práce, a preto nie sú registrované ako žiadateľky o prácu ani zohľadnené v štatistikách nezamestnanosti, čo prináša osobitné finančné aj právne problémy v súvislosti s právom na materskú a nemocenskú dovolenku, s nadobudnutím práva na dôchodok a sociálne zabezpečenie, ako aj v prípade rozvodu; keďže vidiecke oblasti sú nepriaznivo ovplyvnené nedostatkom vysoko kvalitných pracovných miest,

P.

keďže sa prejavuje zhoršenie situácie v niektorých skupinách žien, ktoré čelia súčasne viacerým ťažkostiam a rizikám, ako aj dvojitej diskriminácii – najmä v prípade žien so zdravotným postihnutím, žien so závislými rodinnými príslušníkmi, starších žien, žien z menšinových skupín a spomedzi prisťahovalcov a žien vo výkone trestu,

Q.

keďže stále existujú značné rozdiely medzi ženami a mužmi vo všetkých ostatných aspektoch, ktoré sa vzťahujú na kvalitu pracovnej činnosti, napríklad zladenie pracovného a súkromného života, vytváranie pracovných podmienok, ktoré nevyužívajú naplno odborné spôsobilosti pracovníkov, ako aj v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci; keďže miera zamestnanosti žien, ktoré sa starajú o malé deti, dosahuje iba 62,4 % oproti 91,4 % v prípade mužov; keďže účasť žien na pracovnom trhu sa stále vyznačuje vysokým a rastúcim podielom práce na čiastočný úväzok, ktorý v roku 2007 dosahoval 31,4 % v EÚ s 27 členmi v porovnaní so 7,8 % v prípade mužov, pričom 76,5 % všetkých pracovníkov na čiastočný pracovný úväzok sú ženy; keďže zmluvy o dočasnom zamestnaní sú rovnako bežnejšie u žien (15,1 %, t. j. o jeden percentuálny bod viac než u mužov); keďže dlhodobá nezamestnanosť je stále oveľa častejšia u žien (4,5 %) ako u mužov (3,5 %),

R.

keďže riziko chudoby je vyššie u žien ako u mužov, najmä u žien nad 65 rokov (21 %, t. j. o päť percentuálnych bodov viac ako u mužov),

S.

keďže zosúladenie pracovného, rodinného a súkromného života zostáva naďalej nevyriešenou otázkou žien i mužov,

T.

keďže sociálni partneri hrajú dôležitú úlohu pri prijímaní a účinnom vykonávaní opatrení v oblasti rovnosti žien a mužov na európskej, vnútroštátnej, regionálnej, odvetvovej a podnikovej úrovni,

U.

keďže rozdelenie rodinných povinností a úloh v domácnosti medzi mužmi a ženami, ktoré je možné dosahovať najmä vďaka vyzdvihovaniu využívania rodičovskej a otcovskej dovolenky, je nevyhnutnou podmienkou podpory a zabezpečenia rovnosti žien a mužov; a keďže nezapočítanie materskej a rodičovskej dovolenky do celkového odpracovaného času je diskriminačné a znevýhodňuje ženy na trhu práce,

V.

keďže prístup k službám starostlivosti o deti, starších ľudí a iné závislé osoby je nevyhnutný na to, aby sa muži a ženy rovnako zúčastňovali na trhu práce, vzdelávaní a odbornej príprave,

W.

keďže predpisy týkajúce sa štrukturálnych fondov stanovujú, že členské štáty a Komisia zabezpečujú, aby sa v priebehu rôznych etáp čerpania fondov podporovala rovnosť žien a mužov a začlenenie hľadiska rodovej rovnosti,

1.

víta vyššie uvedenú správu Komisie o rovnosti a opakuje dvojitý charakter politiky rovnakých príležitostí pre ženy a mužov na úrovni EÚ: na jednej strane zabezpečenie rovnosti žien a mužov vo všetkých oblastiach politiky (uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti) a na druhej strane cielené opatrenia na potláčanie diskriminácie žien vrátane kampaní na zvyšovanie povedomia, výmeny osvedčených postupov, dialógov s občanmi a iniciatív verejno-súkromných partnerstiev;

2.

zdôrazňuje, že na dosiahnutie rovnosti žien a mužov je dôležité bojovať proti násiliu páchanému na ženách; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby v tejto oblasti skoordinovali svoju činnosť; naliehavo žiada Komisiu, aby zvážila možnosť prijať nové opatrenia zamerané na boj proti násiliu páchanému na ženách;

3.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spojili svoje úsilie v boji proti organizovanej trestnej činnosti a sieťam obchodovania s ľuďmi a aby prijali a posilnili legislatívne, administratívne, vzdelávacie, sociálne a kultúrne opatrenia, ktoré by viedli k oslabeniu dopytu po prostitúcii;

4.

vyzýva členské štáty, aby bezodkladne ratifikovali Dohovor Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi;

5.

považuje celkovú účasť žien na rozhodovacom procese na miestnej a vnútroštátnej úrovni a na úrovní EÚ za nedostatočnú; preto vyzýva Komisiu, členské štáty a politické strany, aby zvážili opatrenia na zlepšenie tejto situácie; v tejto súvislosti uvádza, že využívanie volebných kvót má pozitívny vplyv na zastúpenie žien;

6.

poukazuje na vzájomnú súvislosť medzi účasťou žien v politike a rozhodovacom procese a ich zapojením do činností mimovládnych organizácií a občianskej spoločnosti; preto naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali opatrenia na zapájanie sa do takýchto činností;

7.

zdôrazňuje dôležitosť aktívneho zapojenia žien do odborov, v rámci ktorých by sa ich úlohy zameriavali na ochranu žien na pracovisku a na to, aby sa im udelili práva, na ktoré majú nárok;

8.

poukazuje na to, že v rámci posilňovania postavenia žien je dôležité, aby mohli rozhodovať o svojich sexuálnych a reprodukčných právach; podporuje preto opatrenia a činnosti na zlepšenie prístupu žien k službám sexuálneho a reprodukčného zdravia a na zvyšovanie ich informovanosti o svojich právach a dostupných službách;

9.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali kroky potrebné na realizáciu začleňovania rodového hľadiska do všetkých sociálnych politík, politík zamestnanosti a sociálneho zabezpečenia, najmä v rámci stratégie flexiistoty, a aby bojovali proti všetkým formám diskriminácie;

10.

podporuje opatrenia presadzované Európskym sociálnym fondom a programom PROGRESS na roky 2007 – 2013, ktoré zlepšujú situáciu žien na trhu práce a pomáhajú odstraňovať diskrimináciu;

11.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že za posledné roky sa málo pokročilo v oblasti rozdielneho odmeňovania žien a mužov za prácu; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby vyhodnotili stratégie a opatrenia v tejto oblasti a aby v prípade potreby spoločne so sociálnymi partnermi v záujme zlepšenia situácie stanovili nové opatrenia alebo nové prístupy v realizácii existujúcich opatrení; v tomto kontexte podporuje návrh poradného výboru pre rovnosť príležitostí na posilnenie príslušných európskych právnych predpisov tým, že sa ustanoví povinnosť zamestnávateľov uskutočňovať mzdový audit a zaviesť akčné plány na odstránenie rozdielov v odmeňovaní práce; zdôrazňuje potrebu koordinovaného postupu, najmä v súvislosti s novým cyklom Európskej stratégie pre rast a zamestnanosť, a spoločných zásad flexiistoty;

12.

je znepokojený znevýhodneným postavením žien na pracovnom trhu, v dôsledku ktorého majú ženy menej individuálnych práv, pokiaľ ide o dôchodok a iné sociálne dávky, najmä v rámci systémov, kde sú tieto práva úzko spojené predovšetkým s príspevkami alebo pracovným príjmom záujemcu; vyzýva preto členské štáty, aby prijali účinné opatrenia zamerané na dodržiavanie pravidiel sociálneho zabezpečenia a zamestnanosti a zabezpečili pracovné miesta rešpektujúce práva pracovníkov v rozličných odvetviach, čím zaručia, že pracovníci (predovšetkým ženy) dostanú slušnú mzdu a budú mať právo na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, sociálne zabezpečenie a slobodné združovanie v odborových organizáciách;

13.

vyzýva členské štáty, aby podporovali Komisiu pri sledovaní vykonávania vnútroštátnych opatrení zameranom na vyhodnotenie dodržiavania zásady rovnosti, najmä v súvislosti so zákonnými nárokmi, ako aj dôchodkovým režimom a režimom sociálneho zabezpečenia;

14.

vyzýva inštitúcie Spoločenstva a členské štáty, aby vyhlásili 22. február za Medzinárodný deň rovnosti odmeňovania práce;

15.

je znepokojený pretrvávajúcou nerovnováhou vo vzdelanostnej úrovni žien a mužov na jednej strane, pričom ženy dosahujú lepšie študijné výsledky než muži, a situáciou na trhu práce na druhej strane, keď ženy zarábajú menej, majú menej isté pracovné miesta a v kariére postupujú pomalšie než muži; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali dôvody a našli riešenia tejto situácie;

16.

odporúča členským štátom, aby aktívne podporovali rovnaké zaobchádzanie so žiakmi a aby podnikli opatrenia na boj proti pracovnej segregácii, ktorá pretrváva v oblasti vzdelávania, kde je podiel učiteliek v predškolských zariadeniach a na základných školách oveľa vyšší ako na stredných školách, na ktorých prevládajú muži, pričom so strednými školami je spojené väčšie uznanie, vyššie mzdové ohodnotenie a sociálne postavenie;

17.

navrhuje, aby Komisia zvážila prijatie opatrení určených na motivovanie žien a mužov k štúdiu vedeckých a technických odborov, aby sa zvýšila ponuka odborníkov v týchto odvetviach a aby sa uspokojil zjavný dopyt;

18.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali ďalšie opatrenia na zlepšenie prístupu žien na trh práce a účasti na ňom, najmä v odvetviach, kde majú stále slabé zastúpenie, ako je oblasť špičkových technológií, výskum, veda a inžinierske odvetvia, ako aj na zlepšenie kvality zamestnávania žien, najmä prostredníctvom celoživotných programov odbornej prípravy a vzdelávania na všetkých úrovniach; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na dosiahnutie týchto cieľov využili európske štrukturálne fondy;

19.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zaoberali situáciou rodinných príslušníkov, ktorí vypomáhajú pri výkone remesla, v obchode, poľnohospodárstve, rybolove a malých rodinných podnikoch, a aby pritom prihliadali na hľadisko rodovej rovnosti, v rámci ktorého treba zohľadniť, že ženy sa nachádzajú v omnoho zraniteľnejšej situácii ako muži; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne predložila návrh na zmenu smernice 86/613/EHS o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby vrátane činnosti v poľnohospodárstve a o ochrane samostatne zárobkovo činných žien počas tehotenstva a materstva (12), a to s cieľom odstrániť nepriamu diskrimináciu, vytvoriť pozitívnu povinnosť rovnakého zaobchádzania a zlepšiť právne postavenie rodinných príslušníkov, ktorí vypomáhajú;

20.

vyzýva členské štáty, aby vytvorili právny rámec spoločného vlastníctva, aby sa zabezpečilo plné uznanie práv žien v odvetví poľnohospodárstva, primeraná ochrana v oblasti sociálneho zabezpečenia a uznanie ich práce;

21.

nabáda členské štáty, aby podporovali podnikanie žien v odvetví priemyslu a poskytovali finančnú podporu a odborné poradenstvo, ako aj primeranú odbornú prípravu žien, ktoré zakladajú nové podniky;

22.

vyzýva členské štáty, aby kládli osobitný dôraz na dostupnosť služieb súvisiacich s materstvom pre ženy vykonávajúce nezávislú činnosť;

23.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť zvyšujúcemu sa počtu pracovníkov, ktorí oficiálne vykonávajú samostatne zárobkovú činnosť, v skutočnosti ich však možno zaradiť do kategórie „ekonomicky závislých pracovníkov“;

24.

vyzýva členské štáty, aby oceňovali podniky, ktoré prijímajú opatrenia na podporu rovnosti žien a mužov a opatrenia na zladenie pracovného a súkromného života s cieľom posilniť šírenie osvedčených postupov v tejto oblasti;

25.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uprednostňovali a osobitne si všímali zraniteľnejšie skupiny žien, najmä ženy so zdravotným postihnutím, ženy so závislými rodinnými príslušníkmi, staršie ženy, ženy z menšinových skupín a spomedzi prisťahovalcov a väzenkýň, a aby vypracovali cielené opatrenia zamerané na plnenie ich potrieb;

26.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali a vykonali nevyhnutné opatrenia na pomoc ženám so zdravotným postihnutím, aby tieto mohli postupovať v oblastiach spoločenského, pracovného, kultúrneho a politického a života, v ktorých sú stále príliš málo zastúpené;

27.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali prístup prisťahovalkýň k vzdelaniu a zamestnaniu tým, že prijmú opatrenia na boj proti dvojitej diskriminácii, ktorej sú prisťahovalkyne vystavené na trhu práce, a aby vytvárali priaznivé podmienky nevyhnutné na zabezpečenie ich prístupu na trh práce, zladenie pracovného a súkromného života a zaistenie primeranej odbornej prípravy;

28.

víta konzultácie prebiehajúce medzi Komisiou a sociálnymi partnermi, ktorých cieľom je zlepšenie legislatívnych a nelegislatívnych rámcov na zosúladenie pracovného, rodinného a súkromného života; očakáva analýzu týchto konzultácií a z nich vyplývajúcich návrhov, najmä návrhov súvisiacich s materskou dovolenkou a jej započítaním do celkového odpracovaného času, rodičovskou dovolenkou, otcovskou dovolenkou, dovolenkou pri osvojení dieťaťa a dovolenkou na opateru závislého člena rodiny; okrem iného sa domnieva, že rámcovú dohodu o rodičovskej dovolenke možno zlepšiť v týchto bodoch: zavedenie opatrení, ktoré môžu otcov povzbudiť, aby nastúpili na rodičovskú dovolenku, posilnenie práv pracovníkov na rodičovskej dovolenke, spružnenie ustanovení týkajúcich sa dovoleniek, predĺženie trvania rodičovskej dovolenky a zvýšenie náhrad počas jej trvania;

29.

pripomína, že každá politika, ktorej cieľom je zosúladenie pracovného a rodinného života musí byť založená na zásade slobodného osobného výberu a prispôsobovať sa jednotlivým životným obdobiam;

30.

vyzýva členské štáty, aby navrhli osobitné opatrenia na boj proti nerovnosti žien a mužov, ktorá je zapríčinená výpadkom zo zamestnania, predovšetkým z dôvodu materskej dovolenky alebo dovolenky na opateru závislých členov rodiny, a aby znížili jeho negatívny vplyv na kariéru, zárobok a nárok na dôchodok;

31.

konštatuje, že zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života je jedným z kľúčových prvkov zvyšovania zamestnanosti, a vyzýva Komisiu, aby zhromažďovala a šírila osvedčené postupy týkajúce sa účinného zosúladenia pracovného a súkromného života a väčšej účasti mužov na rodinnom živote;

32.

naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali účasť mužov na vykonávaní politík rodovej rovnosti, najmä v súvislosti so zladením pracovného, rodinného a súkromného života;

33.

žiada členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby zlepšili dostupnosť a kvalitu služieb starostlivosti o deti a služieb starostlivosti o závislé osoby, ako aj prístup k nim v súlade s barcelonskými cieľmi a aby zabezpečili, že dostupnosť týchto služieb bude zlučiteľná s prácou na plný úväzok pre ženy a mužov, ktorí sa starajú o deti a závislé osoby;

34.

vyzýva zodpovedné orgány podnikov, aby do svojich plánov personálneho riadenia začlenili flexibilné opatrenia týkajúce sa rodinnej politiky, ktoré uľahčia zamestnancom návrat do zamestnania po prerušení pracovnej kariéry;

35.

upozorňuje Komisiu a členské štáty na feminizáciu chudoby, keď ženám, najmä starším ženám a osamelým matkám, hrozí vylúčenie a chudoba, a naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby pripravili opatrenia s cieľom zabrániť takémuto vývoju;

36.

žiada Komisiu a členské štáty, aby vytvorili vzdelávacie a vykonávacie nástroje, ktoré umožnia všetkým zúčastneným stranám začleniť hľadisko rovnosti príležitostí pre ženy a mužov do príslušných oblastí ich zodpovednosti, a to vrátane vyhodnotenia konkrétneho vplyvu politík na situáciu žien a mužov;

37.

naliehavo žiada členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby zabezpečili účinné využívanie existujúcich nástrojov, ako je príručka na začleňovanie rovnakých príležitostí žien a mužov do politík zamestnanosti, ktorú vypracovala Komisia;

38.

naliehavo žiada členské štáty, aby zabezpečili primeranú odbornú prípravu týkajúcu sa rovnosti žien a mužov pre úradníkov zodpovedných za vykonávanie programov Spoločenstva na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni;

39.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby navrhli súbor kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov, ako aj spoľahlivých, porovnateľných a v prípade potreby dostupných štatistík týkajúcich sa rodového hľadiska, ktoré by sa používali počas sledovania realizácie lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť s cieľom zohľadniť rodové hľadisko a zabezpečiť náležité vykonávanie príslušných politík a nadväzovanie na ne;

40.

víta zriadenie Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť a vymenovanie členov správnej rady, čím inštitút získal orgán s rozhodovacou právomocou; je však znepokojený meškaním pri prijímaní riaditeľa inštitútu a naliehavo žiada Komisiu, aby situáciu napravila;

41.

vyzýva Komisiu, aby s pomocou Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť začlenila do budúcich výročných správ o rovnosti žien a mužov údaje a štatistiky z kandidátskych a potenciálne kandidátskych krajín;

42.

vyzýva členské štáty, aby u celého obyvateľstva podporovali športové aktivity a správnu životosprávu, keďže pokiaľ ide o šport, miera účasti žien je nižšia;

43.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

4.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 295/42

A.

keďže z Protokolu o ochrane a dobrých životných podmienkach zvierat vyplýva požiadavka, aby Spoločenstvo a členské štáty pri vypracúvaní a vykonávaní poľnohospodárskych a výskumných politík venovali plnú pozornosť požiadavkám týkajúcim sa dobrých životných podmienok zvierat,

B.

keďže postupy klonovania vykazujú nízku mieru prežitia prenesených embryí a klonovaných zvierat, pričom veľa klonovaných zvierat zahynie v raných štádiách života na kardiovaskulárne zlyhanie, nedostatočnú imunitu, zlyhanie pečene, dýchacie problémy a abnormality obličiek a podporno-pohybovej sústavy,

C.

keďže Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) sa vyjadril vo svojom stanovisku z roku 2008, že miera úmrtnosti a chorobnosti klonovaných zvierat je vyššia než v prípade pohlavne rozmnožovaných zvierat a keďže straty a poruchy vo vysokom štádiu gravidity pravdepodobne ovplyvnia životné podmienky náhradných matiek,

D.

keďže vzhľadom na súčasnú mieru utrpenia a zdravotných problémov náhradných matiek a živočíšnych klonov vyjadrila Európska skupina pre etiku v oblasti vedy a nových technológií (EGE) pochybnosti o tom, či je klonovanie zvierat na zabezpečenie potravín oprávnené z etického hľadiska, pričom nevidí presvedčivé argumenty na zdôvodnenie výroby potravín z klonovaných zvierat a ich potomstva,

E.

keďže v smernici Rady 98/58/ES z 20. júla 1998 o ochrane zvierat chovaných na hospodárske účely (1) sa uvádza, že „prirodzené alebo umelé rozmnožovanie alebo rozmnožovacie postupy, ktoré ktorémukoľvek z dotknutých zvierat spôsobujú alebo pravdepodobne spôsobujú utrpenie alebo poranenia, sa nesmú vykonávať“ (príloha, bod 20),

F.

keďže klonovaním by sa výrazne znížila genetická rôznorodosť v populáciách hospodárskych zvierat a zvýšila by sa pravdepodobnosť, že celé stáda vymrú na choroby, na ktoré sú náchylné,

G.

keďže EFSA 24. júla 2008 uverejnil vedecké stanovisko k dôsledkom klonovania zvierat na zabezpečenie potravín, zdravotný stav a dobré životné podmienky zvierat ako aj na životné prostredie, v ktorom dospelo k záveru, že v prípade veľkého počtu klonovaných zvierat došlo k nepriaznivým, často závažným alebo smrteľným účinkom na ich zdravotný stav a dobré životné podmienky,

H.

keďže napriek tomu, že prvoradým účelom klonovania je vytvoriť viacero kópií rýchlorastúcich alebo vysokoúžitkových zvierat, aj v rámci tradičného selektívneho chovu už boli zaznamenané poruchy končatín a kardiovaskulárneho systému u rýchlorastúcich ošípaných a krívanie, mastitída a predčasné utrácanie vysokoúžitkového dobytka; a keďže klonovanie najrýchlejšie rastúcich a najviac úžitkových zvierat povedie k ešte vyššiemu výskytu problémov súvisiacich so zdravotným stavom a životnými podmienkami,

I.

keďže popri skutočnosti, že sa dostatočne nepreštudovali dôsledky klonovania zvierat na zabezpečenie potravín, predstavuje tento postup vážnu hrozbu pre obraz a podstatu európskeho poľnohospodárskeho modelu, ktorý je založený na kvalite výrobkov, zásadách rešpektujúcich životné prostredie a dodržiavaní prísnych pravidiel na zabezpečenie dobrých životných podmienok zvierat,

1.

vyzýva Komisiu, aby predložila návrh zakazujúci na účely zabezpečenia výživy i) klonovanie zvierat, ii) chov klonovaných zvierat alebo ich potomstva, iii) uvádzanie mäsových alebo mliečnych výrobkov z klonovaných zvierat alebo ich potomstva na trh a iv) dovoz klonovaných zvierat, ich potomstva, semena a embryí z klonovaných zvierat alebo ich potomstva a mäsových alebo mliečnych produktov z klonovaných zvierat alebo ich potomstva, berúc do úvahy odporúčania EFSA a EGE;

2.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

4.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 295/43

A.

keďže socializácia (v rámci školy, rodiny a sociálno-kultúrneho prostredia) je procesom napomáhajúcim vytváraniu identity, hodnôt, presvedčení a postojov, ktorý umožňuje jednotlivcovi nájsť svoje miesto a úlohu v spoločnosti, v ktorej vyrastá; keďže identifikácia je kľúčom k pochopeniu fungovania tohto procesu,

B.

keďže v škole aj doma by sa malo už od útleho detstva stále viac podporovať rozumné a zodpovedné používanie televízie a nových technológií,

C.

keďže reklama s diskriminačnými a/alebo ponižujúcimi odkazmi založenými na rode a rodových stereotypoch predstavuje prekážku vytvárania modernej a rovnostárskej spoločnosti,

D.

keďže stereotypy môžu prispieť k správaniu, ktoré je nositeľom identifikácie,

E.

keďže reklama a marketing odzrkadľujú kultúru a tiež prispievajú k jej tvorbe,

F.

keďže reklama je čiastkovou súčasťou trhového hospodárstva a je jedným z aspektov skutočnosti, s ktorými sú všetci konfrontovaní v každodennom živote,

G.

keďže reklama môže niekedy predstavovať skreslený pohľad na životy žien a mužov,

H.

keďže rodová diskriminácia je v médiách stále rozšírená; keďže rodové stereotypy v reklame a médiách možno považovať za súčasť tejto diskriminácie,

I.

keďže rodové stereotypy v reklame sa potom prejavujú v nerovnom rozdelení moci medzi pohlaviami,

J.

keďže proti rodovým stereotypom treba bojovať na všetkých úrovniach spoločnosti s cieľom podporovať rovnosť a spoluprácu medzi ženami a mužmi v súkromnej, ako aj verejnej oblasti,

K.

keďže rodové stereotypy už od prvých rokov socializácie detí môžu prispieť k rodovej diskriminácii, ktorá prispieva k pretrvávaniu celoživotných nerovností medzi ženami a mužmi a vedie k vytváraniu rodovo určených klišé,

L.

keďže uplatňovanie rodových stereotypov je kontraproduktívne a prispieva k rozdeleniu trhu práce na jednotlivé profesie podľa pohlavia, pričom ženy vo všeobecnosti zarábajú menej ako muži,

M.

keďže spoločnosť ako celok sa musí zapojiť do úsilia o odstránenie pretrvávania rodových stereotypov; keďže zodpovednosť za túto úlohu by mali prevziať všetci,

N.

keďže je potrebné odstrániť prekážky brániace prenosu pozitívneho obrazu mužov a žien do všetkých spoločenských situácií,

O.

keďže deti sú zvlášť citlivou skupinou, ktorá dôveruje nielen autoritám, ale aj fiktívnym postavám, televíznym programom, obrázkovým knihám, vzdelávacím materiálom, televíznym hrám, reklamám na hračky atď.; keďže deti sa učia napodobovaním a opakujú bezprostredné skúsenosti; keďže rodové stereotypy v reklame z tohto dôvodu ovplyvňujú vývoj jednotlivca a zdôrazňujú dojem, že pohlavie človeka diktuje, čo je možné a čo nie je možné,

P.

keďže reklama prostredníctvom rôznych druhov médií je súčasťou nášho každodenného života; keďže je zvlášť dôležité, aby sa v televíznej reklame dodržiavali existujúce etické a/alebo právne záväzné pravidlá a/alebo kódexy správania na predchádzanie reklamám šíriacim diskriminačné alebo ponižujúce myšlienky založené na rodových stereotypoch, ako aj podnecovaniu násilia,

Q.

keďže zodpovedná reklama môže pozitívnym spôsobom ovplyvňovať spoločenské vnímanie záležitostí, akými sú napríklad: „telesný vzhľad“, „rodové úlohy“ a „normálnosť“; keďže reklama môže byť účinným nástrojom pri riešení problému stereotypov,

1.

zdôrazňuje dôležitosť rovnakých príležitostí pre ženy aj mužov, aby sa mohli vyvíjať ako osobnosti;

2.

poukazuje na pretrvávajúcu rozšírenú existenciu mužských a ženských stereotypov napriek rôznym programom Spoločenstva na podporu rodovej rovnosti;

3.

konštatuje, že ďalší výskum by pomohol objasniť akékoľvek prepojenie medzi rodovými stereotypmi v reklame a rodovou nerovnosťou;

4.

vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby využili vyššie uvedený výskum a jeho výsledky a zverejnili ich;

5.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty plnili záväzky, ktoré prijali prostredníctvom vyššie uvedeného Európskeho paktu pre rodovú rovnosť;

6.

vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby dodržiavali usmernenia prijaté prostredníctvom rôznych programov Spoločenstva, ako napríklad EQUAL, a usmernenia zamerané na rodovú rovnosť;

7.

vyzýva Radu a Komisiu, aby monitorovali vykonávanie platných ustanovení právnych predpisov Spoločenstva týkajúcich sa rodovej diskriminácie a podnecovania k rodovej nenávisti;

8.

vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby vyvíjali akčné programy zamerané na zvyšovanie informovanosti proti sexistickým urážkam alebo ponižujúcim obrazom žien a mužov v reklame a marketingu;

9.

vyzýva členské štáty, aby preskúmali obraz žien a mužov v reklame a marketingu a aby o tom vypracovali správy;

10.

zdôrazňuje, že stereotypy v reklame v rámci televíznych programov pre deti sú osobitným problémom z dôvodu ich potenciálneho vplyvu na rodovú socializáciu a následne na vnímanie seba samého, členov rodiny a okolitého sveta z pohľadu detí;

11.

konštatuje, že úsilie zamerané na boj proti rodovým stereotypom v médiách a reklame by malo byť sprevádzané vzdelávacími stratégiami a opatreniami na zvýšenie povedomia od raného veku a na osvojenie kritického myslenia od veku dospievania;

12.

zdôrazňuje, že vzdelávací systém by mal zohrávať kľúčovú úlohu pri rozvíjaní schopnosti kritického pohľadu detí, pokiaľ ide o zobrazenia a médiá vo všeobecnosti, s cieľom zamedziť nevítanému vplyvu pretrvávania rodových stereotypov v marketingu a reklame;

13.

upozorňuje na potrebu spochybniť tradičné rodové úlohy s cieľom dosiahnuť rodovú rovnosť;

14.

poukazuje najmä na potrebu odstrániť odkazy, ktoré sú v rozpore s ľudskou dôstojnosťou a vyjadrujú rodové stereotypy, z učebníc, hračiek, videohier a počítačových hier, z internetu a nových informačných a komunikačných technológií (IKT), ako aj z reklamy prezentovanej prostredníctvom rôznych druhov médií;

15.

konštatuje s veľkým znepokojením výskyt reklamy na sexuálne služby, ktorá posilňuje stereotypy žien ako objektov, v publikáciách, akými sú napríklad miestne noviny, ktoré sú ľahko viditeľné a dostupné deťom;

16.

poukazuje na potrebu zabezpečiť súvislé školenia pre odborníkov v oblasti médií a v rámci spolupráce s nimi akcie zamerané na zvyšovanie povedomia spoločnosti o negatívnych vplyvoch rodových stereotypov;

17.

upozorňuje na skutočnosť, že používanie televízie a nových technológií deťmi a dospievajúcimi narastá, používajú ich už od útleho detstva, a nekontrolované sledovanie televízie je na vzostupe;

18.

konštatuje, že zobrazovanie ideálneho telesného vzhľadu v marketingu a reklame môže mať nepriaznivý vplyv na sebaúctu žien a mužov, najmä dospievajúcich a tých, ktorí sú náchylní na poruchy stravovania, ako je mentálna anorexia a mentálna bulímia; vyzýva producentov reklamy, aby pozornejšie zvažovali zobrazovanie neprimerane chudých žien v reklame na výrobky;

19.

vyzýva členské štáty, aby vhodnými prostriedkami zabezpečili, že v rámci marketingu a reklamy sa bude garantovať rešpektovanie ľudskej dôstojnosti a osobnej integrity, marketing a reklama nebudú priamo ani nepriamo diskriminovať, nebudú obsahovať ani žiadne podnecovanie nenávisti z dôvodu rodu, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, a že nebudú obsahovať žiadny materiál, ktorý svojim obsahom schvaľuje, podporuje alebo oslavuje násilie na ženách;

20.

oceňuje doterajšiu činnosť regulačných orgánov pre médiá v niektorých členských štátoch v oblasti prieskumu vplyvov rodových stereotypov a vyzýva regulačné orgány vo všetkých členských štátoch, aby sa podelili o osvedčené postupy v tejto oblasti;

21.

pripomína Komisii, že jej pôvodný návrh vyššie uvedenej smernice 2004/113/ES zahŕňal aj diskrimináciu v médiách; vyzýva Komisiu, aby zvýšila úsilie namierené proti tejto diskriminácii;

22.

zdôrazňuje potrebu pozitívnych príkladov (z rodového hľadiska) v médiách a svete reklamy s cieľom ukázať, že zmena je možná a želateľná; domnieva sa, že členské štáty by mali oficiálne zaviesť udeľovanie ocenení zo strany verejnosti a producentov reklamy pre subjekty z oblasti reklamy, ktoré najviac upustili od používania rodových stereotypov a prezentujú pozitívny obraz žien a mužov a vzťahov medzi nimi;

23.

zdôrazňuje, že v médiách je potrebné šíriť zásadu rodovej rovnosti prostredníctvom publikácií a programov určených pre rôzne vekové skupiny, s cieľom popularizovať osvedčené postupy a rešpekt pre rodové rozdiely;

24.

zdôrazňuje potrebu pokračovať v rozhovoroch o marketingu a reklame a ich úlohe pri vytváraní a pretrvávaní rodových stereotypov;

25.

vyzýva členské štáty, aby navrhli a začali realizovať vzdelávacie iniciatívy vypracované v duchu tolerancie a prekonania všetkých foriem zobrazovania stereotypov, s cieľom podporovať kultúru rodovej rovnosti prostredníctvom vhodných vzdelávacích programov;

26.

zdôrazňuje, že rodové stereotypy sa musia odstrániť;

27.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

4.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 295/47

A.

keďže Izrael bol v posledných rokoch vystavený mnohým vražedným teroristickým útokom proti svojmu civilnému obyvateľstvu a keďže izraelské orgány prijali niekoľko opatrení na predchádzanie týmto teroristickým aktivitám vrátane zadržania podozrivých palestínskych ozbrojencov, ale keďže porušovanie humanitárneho práva nie je možné ospravedlniť bojom proti terorizmu,

B.

keďže v súčasnosti je viac než 11 000 Palestínčanov, medzi nimi stovky žien a detí, zadržiavaných v izraelských väzniciach a zadržiavacích centrách a keďže väčšina týchto zadržaných osôb bola zatknutá na okupovaných palestínskych územiach,

C.

keďže podľa Dohovoru o právach dieťaťa, ktorého signatárom je aj Izrael, sa dieťa definuje ako ľudská bytosť, ktorá má menej ako 18 rokov; keďže však podľa izraelských vojenských predpisov, ktoré platia na okupovaných palestínskych územiach, sa palestínske deti po dovŕšení veku 16 rokov považujú za dospelé osoby a sú často zadržiavané v neprimeraných podmienkach,

D.

keďže 25. augusta 2008 prepustila izraelská vláda 198 palestínskych väzňov ako gesto dobrej vôle a budovania vzájomnej dôvery a keďže medzi obidvomi stranami prebiehajú ďalšie rokovania s cieľom dosiahnuť komplexnejšiu dohodu o prepustení ďalších väzňov,

E.

keďže vlády Izraela a Libanonu nedávno podnikli pozitívne kroky na výmenu väzňov za pozostatky izraelských vojakov,

F.

keďže na základe rozhodnutí o tzv. administratívnom zadržaní Izrael zadržiava asi 1 000 väzňov, ktorí síce majú právo na odvolanie, ale nie na to, aby bola proti nim vznesená obžaloba, prebehol súdny proces a bola im umožnená obhajoba; keďže platnosť takýchto rozhodnutí o administratívnom zadržaní sa môže celé roky predlžovať, čo sa v niektorých prípadoch aj deje,

G.

keďže správy o ľudských právach hovoria o zneužívaní a mučení palestínskych väzňov,

H.

keďže pre veľkú väčšinu palestínskych väzňov držaných vo väzniciach na území Izraela je často nemožné alebo veľmi ťažké uplatniť svoje právo na prijímanie rodinných návštev napriek výzvam, ktoré Medzinárodný výbor Červeného kríža v tomto smere adresoval Izraelu,

I.

keďže otázka väzňov má dôležité politické, sociálne a humanitárne dôsledky a zatknutie 48 zvolených členov Palestínskej zákonodarnej rady a ďalších členov miestnych rád má závažný dopad na vývoj politickej situácie na okupovanom palestínskom území, keďže tzv. dokument väzňov, ktorý v máji 2006 prijali zadržiavaní palestínski politickí predstavitelia rôznych politických strán, poslúžil ako základ národného zmierenia a pripravil pôdu pre vytvorenie vlády národnej jednoty,

J.

keďže vzťahy medzi Európskymi spoločenstvami a Izraelom sú podľa článku 2 Dohody o pridružení medzi EÚ a Izraelom založené na dodržiavaní ľudských práv a demokratických zásad, ktoré sú podstatným prvkom tejto dohody, keďže akčný plán EÚ – Izrael zdôrazňuje, že dodržiavanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva patrí medzi hodnoty, ku ktorým sa obe strany hlásia,

1.

víta nedávne rozhodnutie izraelskej vlády prepustiť určitý počet palestínskych väzňov, čo je pozitívnym gestom na posilnenie autority Palestínskej samosprávy a nastolenie atmosféry vzájomnej dôvery;

2.

vyzýva hnutie Hamas a Izrael, aby medzi sebou uskutočnili kroky s cieľom okamžitého prepustenia izraelského desiatnika Gilada Šalita;

3.

zdôrazňuje, že otázka palestínskych väzňov má obrovský vplyv na palestínsku spoločnosť, ako aj izraelsko-palestínsky konflikt a domnieva sa, že v tejto súvislosti by mohlo prepustenie veľkého počtu palestínskych väzňov, ako aj okamžité prepustenie uväznených členov Palestínskej zákonodarnej rady vrátane Marwána Barghútího, poslúžiť ako pozitívny krok vedúci k nastoleniu ovzdušia vzájomnej dôvery, ktoré je potrebné na dosiahnutie významného pokroku v mierových rokovaniach;

4.

podporuje Izrael v súvislosti s jeho odôvodnenými obavami v oblasti bezpečnosti; domnieva sa, že pri zaobchádzaní so všetkými väzňami sa musí v plnej miere dodržiavať zásada právneho štátu, čo je pre demokratický štát nevyhnutne dôležité;

5.

vyzýva Izrael, aby zaručil dodržiavanie minimálnych kritérií pre zadržiavanie, aby všetky zadržané osoby postavil pred súd, aby skoncoval s uplatňovaním „administratívneho zadržiavania“ a aby zaviedol zodpovedajúce opatrenia pre neplnoleté osoby a v oblasti práva väzňov na návštevy, pri plnom dodržiavaní medzinárodných noriem vrátane Dohovoru o právach dieťaťa a Dohovoru OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu;

6.

vyjadruje znepokojenie nad situáciou palestínskych žien a osobitne zraniteľných väzňov, ktorí sú údajne vystavení zlému zaobchádzaniu a nemajú prístup k zdravotnej starostlivosti;

7.

vyzýva Palestínsku samosprávu, aby vyvinula maximálne úsilie na zamedzenie akýmkoľvek násilným alebo teroristickým činom uskutočňovaným predovšetkým bývalými väzňami, a najmä deťmi;

8.

vyjadruje presvedčenie, že zlepšenie vzťahov medzi EÚ a Izraelom by malo byť spojené s tým, že Izrael bude dodržiavať záväzky, ktoré preň vyplývajú z medzinárodného práva;

9.

víta rozhodnutie ôsmej schôdze asociačnej rady EÚ – Izrael zriadiť plnohodnotný podvýbor pre ľudské práva, ktorý nahradí súčasnú pracovnú skupinu pre ľudské práva; požaduje rozsiahle konzultácie s organizáciami pre ľudské práva a mimovládnymi organizáciami v Izraeli a na okupovaných palestínskych územiach, ako aj ich plné zapojenie do monitorovania pokroku Izraela v súvislosti s plnením jeho záväzkov vyplývajúcich z medzinárodného práva;

10.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, izraelskej vláde, Knessetu, prezidentovi Palestínskej samosprávy, Palestínskej zákonodarnej rade, vysokému predstaviteľovi pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, vyslancovi štvorky na Blízkom východe, predsedovi Euro-stredomorského parlamentného zhromaždenia, vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva a Medzinárodnému výboru Červeného kríža.

4.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 295/49

A.

keďže článok 11 ods. 1 ZEÚ vymedzuje rešpektovanie ľudských práv ako jeden z cieľov spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) a keďže nový článok 21 ZEÚ, v znení podľa článku 1 bodu 24 Lisabonskej zmluvy, stanovuje, že „činnosť Únie na medzinárodnej scéne sa spravuje zásadami, ktoré sa uplatnili pri jej založení, rozvoji a rozšírení a ktoré hodlá podporovať vo zvyšku sveta: demokracia, právny štát, univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv a základných slobôd, zachovávanie ľudskej dôstojnosti, rovnosť a solidarita a dodržiavanie zásad Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva“,

B.

keďže pri sledovaní konkrétnych cieľov SZBP vymedzených v článku 11 ZEÚ, medzi ktoré patria, nie však výhradne, presadzovanie rešpektovania ľudských práv a základných slobôd, demokracie, právneho štátu a dobrej správy vecí verejných,

C.

keďže vyššie uvedený dokument Základné zásady používania reštriktívnych opatrení (sankcií) z roku 2004 je prvým pragmatickým dokumentom, ktorý vymedzuje rámec ukladania sankcií zo strany EÚ; hoci EÚ tieto opatrenia uplatňuje v praxi už od začiatku 80. rokov 20. storočia a predovšetkým po nadobudnutí platnosti ZEÚ v roku 1993; keďže tento dokument formálne ustanovuje sankcie ako nástroj SZBP a v dôsledku toho je východiskom politiky EÚ v oblasti sankcií,

D.

keďže táto politika sankcií je v zásade založená na týchto piatich cieľoch v rámci SZBP: chrániť spoločné hodnoty, základné záujmy, nezávislosť a celistvosť EÚ v súlade so zásadami Charty OSN; posilniť bezpečnosť EÚ vo všetkých smeroch; zachovávať mier a posilňovať medzinárodnú bezpečnosť v súlade so zásadami Charty OSN a helsinského Záverečného aktu a s cieľmi Parížskej charty vrátane tých, ktoré sa týkajú vonkajších hraníc; podporovať medzinárodnú spoluprácu; rozvíjať a upevňovať demokraciu a právny štát a rešpektovanie ľudských práv a základných slobôd,

E.

keďže sa stupňuje medzinárodná zhoda, pokiaľ ide o to, že každé závažné a úmyselné poškodenie životného prostredia ohrozuje mier a medzinárodnú bezpečnosť a je porušením ľudských práv,

F.

keďže EÚ sa zaviazala systematicky uplatňovať sankcie, o ktorých rozhodla Bezpečnostná rada OSN podľa kapitoly VII Charty OSN, a súčasne ukladá autonómne sankcie ak absentuje mandát Bezpečnostnej rady OSN v prípadoch, keď Bezpečnostná rada OSN nemá právomoc konať alebo nemôže konať pre chýbajúcu dohodu medzi svojimi členmi; pričom zdôrazňuje v tejto súvislosti povinnosť OSN i EÚ ukladať sankcie v súlade s medzinárodným právom,

G.

keďže politika sankcií EÚ preto zahŕňa sankcie Bezpečnostnej rady OSN, ale jej rozsah a ciele sú širšie než rozsah a ciele politiky Bezpečnostnej rady OSN (medzinárodný mier a bezpečnosť),

H.

keďže sankcie sú jedným z nástrojov, ktoré EÚ môže použiť na vykonávanie svojej politiky v oblasti ľudských práv; pripomína, že použitie sankcií musí byť v súlade s celkovou stratégiou EÚ v príslušnej oblasti a musí tvoriť až posledný pokus v zozname priorít na dosiahnutie konkrétnych cieľov SZBP; keďže účinnosť sankcií závisí od ich súčasného použitia vo všetkých členských štátoch,

I.

keďže neexistuje rozhodujúce vymedzenie pojmu sankcia podľa medzinárodného práva alebo práva ES/EÚ; keďže sa však v rámci SZBP sankcie a reštriktívne opatrenia považujú za opatrenia prerušujúce alebo znižujúce, úplne či sčasti, diplomatické alebo hospodárske vzťahy s jednou či viacerými tretími krajinami, ktorých cieľom je spôsobiť zmenu v istých aktivitách či politikách vlád tretích krajín, neštátnych subjektov alebo fyzických či právnických osôb, ako je porušovanie medzinárodného práva či ľudských práv, alebo ich politikách, ktoré nerešpektujú princípy právneho štátu alebo demokracie,

J.

keďže medzi druhy reštriktívnych opatrení patria rôzne opatrenia ako zbrojné embargá, obchodné sankcie, finančné/hospodárske sankcie, zmrazenie aktív, zákazy preletov, obmedzenia pri vstupe, diplomatické sankcie, bojkoty športových a kultúrnych podujatí a pozastavenie spolupráce s tretími krajinami,

K.

keďže v súlade s bežnými postupmi EÚ sa ani v tomto uznesení nerozlišujú pojmy „sankcie“ a „reštriktívne opatrenia“; keďže toto uznesenie preberá vymedzenie vhodných opatrení uvedené v článku 96 dohody z Cotonou (16),

L.

keďže sankcie EÚ ako také vychádzajú z rôznych právnych základov podľa presnej povahy reštriktívnych opatrení a podľa právnej povahy vzťahov s príslušnou treťou krajinou, ako aj z daných odvetví a cieľov; keďže tieto faktory určujú jednak postup prijímania sankcií – ktorý si často, ale nie vždy, vyžaduje spoločnú pozíciu SZBP a teda jednomyseľnosť v Rade – a jednak legislatívny postup, ktorý treba sledovať, aby boli sankcie právne záväzné a vynútiteľné, pričom spoločný postup je uvedený v článku 301 ZES,

M.

keďže zákazy udeľovania víz a zbrojné embargá sa stali najčastejšie ukladanými sankciami SZBP a sú jedným z prvých krokov v postupnosti sankcií EÚ; keďže tieto dva druhy opatrení sú jediné, ktoré uplatňujú priamo členské štáty, pretože si nevyžadujú osobitné právne predpisy o sankciách podľa ZES; keďže finančné sankcie (zmrazenie aktív) a obchodné sankcie si naopak vyžadujú prijatie osobitných právnych predpisov o sankciách,

N.

keďže podľa vyššie uvedených Základných zásad používania reštriktívnych opatrení (sankcií) a príslušných usmernení môžu byť cielené sankcie účinnejšie a tým aj vhodnejšie ako všeobecnejšie sankcie, pretože po prvé zabraňujú negatívnym účinkom na väčšiu časť obyvateľstva a po druhé majú vplyv priamo na zodpovedné osoby, a je teda pravdepodobnejšie, že takéto sankcie vyvolajú zmeny politiky, ktorú tieto osoby uplatňujú,

O.

keďže uznáva, že existujú opatrenia, ktoré, hoci ich prijíma Rada v záveroch predsedníctva, nie sú označované ako sankcie a súčasne sa líšia od ostatných reštriktívnych opatrení uvedených ako nástroj SZBP,

P.

keďže hospodárske vzťahy medzi EÚ a tretími štátmi často upravujú odvetvové dvojstranné či viacstranné dohody, ktoré EÚ musí pri uplatňovaní sankcií rešpektovať; keďže EÚ by preto v prípade potreby mala pozastaviť či vypovedať príslušnú dohodu pred uplatnením hospodárskych sankcií, ktoré nie sú zlučiteľné s právami poskytnutými predmetnej tretej krajine existujúcou dohodou,

Q.

keďže vzťahy medzi EÚ a tretími štátmi sa často riadia dvojstrannými alebo viacstrannými dohodami, ktoré umožňujú jednej zo strán prijať vhodné opatrenia v prípadoch porušenia podstatnej náležitosti dohody, a to rešpektovania ľudských práv, medzinárodného práva, demokratických zásad a zásady právneho štátu (doložka o ľudských právach), druhou stranou, čoho najvýznamnejším príkladom je dohoda z Cotonou,

R.

keďže zavedenie a uplatňovanie reštriktívnych opatrení musí byť v súlade s ľudskými právami a medzinárodným humanitárnym právom vrátane práva na riadny proces a práva na účinný prostriedok nápravy, ako aj proporcionality, a musí umožňovať primerané výnimky, ktoré zohľadnia základné ľudské potreby sankcionovaných osôb, ako je prístup k základnému vzdelaniu, pitnej vode a základnej zdravotnej starostlivosti vrátane základných liekov; keďže politika v oblasti sankcií musí v plnej miere zohľadňovať normy stanovené Ženevským dohovorom, Dohovorom o právach dieťaťa a Medzinárodným paktom o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ako aj rezolúcie OSN týkajúce sa ochrany civilného obyvateľstva a detí v ozbrojených konfliktoch,

S.

keďže je dôveryhodnosť EÚ a jej jednotlivých členských štátov ohrozená, keď sa zdá, že sankcie EÚ sa porušujú, a keďže bol pán Robert Mugabe pozvaný na samit EÚ – Afrika v dňoch 8. – 9. decembra 2007 v Lisabone napriek tomu, že mal formálne zakázaný vstup na všetky územia členských štátov EÚ na základe spoločnej pozície Rady 2004/161/SZBP z 19. februára 2004 o obnovení reštriktívnych opatrení voči Zimbabwe (17), ktorá bola najnovšie rozšírená spoločnou pozíciou Rady 2008/135/SZBP z 18. februára 2008 (18),

1.

ľutuje skutočnosť, že sa dosiaľ nevykonalo žiadne vyhodnotenie či štúdia o vplyve politiky EÚ v oblasti sankcií a že je preto veľmi ťažké merať jej výsledky a účinnosť v praxi a vyvodzovať z toho závery; vyzýva Radu a Komisiu, aby k tomuto hodnoteniu pristúpili; domnieva sa však, že politika sankcií uplatnená voči Južnej Afrike sa ukázala ako účinná v boji za ukončenie apartheidu;

2.

domnieva sa, že rozdiely medzi právnymi základmi pre vykonávanie politiky sankcií EÚ, ktoré zahŕňajú rôzne úrovne rozhodovania, vykonávania a kontroly, sú prekážkou transparentnosti a jednotnosti politiky EÚ v oblasti sankcií a v dôsledku toho aj jej dôveryhodnosti;

3.

domnieva sa, že účinnosť sankcií predpokladá, že ich zavedenie bude vnímané ako legitímne európskou i medzinárodnou verejnosťou, ako aj verejnosťou krajín, v ktorých sa očakávajú zmeny; zdôrazňuje, že konzultácia s Európskym parlamentom v rámci rozhodovacieho procesu túto legitimitu posilňuje;

4.

berie tiež na vedomie, že sankcie môžu mať aj symbolickú funkciu, keď vyjadrujú morálne odsúdenie zo strany EÚ a prispievajú tým k posilneniu viditeľnosti a dôveryhodnosti zahraničnej politiky EÚ; varuje však pred kladením príliš veľkého dôrazu na myšlienku sankcií ako symbolických opatrení, ktorá by mohla znamenať ich úplné znehodnotenie;

5.

domnieva sa, že s uplatnením sankcií by sa malo počítať aj v prípade konania orgánov alebo neštátnych subjektov či fyzických a právnických osôb, ktoré závažným spôsobom ohrozuje bezpečnosť a ľudské práva, ako aj vtedy, keď boli vyčerpané všetky zmluvné a/alebo diplomatické možnosti alebo došlo v dôsledku počínania tretej strany k uviaznutiu na mŕtvom bode;

6.

zastáva názor, že každé úmyselné a nezvratné poškodzovanie životného prostredia je hrozbou pre bezpečnosť, ako aj závažným porušením ľudských práv; v tejto súvislosti žiada Radu a Komisiu, aby každé úmyselné a nezvratné poškodzovanie životného prostredia začlenili medzi dôvody, ktoré môžu viesť k prijatiu sankcií;

7.

uznáva, že celkovo sa sankčné nástroje EÚ obvykle používajú pružne a v súlade s potrebami konkrétneho prípadu; ľutuje však, že EÚ často používa svoju politiku sankcií nejednotne a k rôznym tretím krajinám sa správa rozdielne, hoci ich konanie v oblasti ľudských práv a demokracie je podobné, a vyvoláva tak kritiku za používanie tzv. dvojitého metra;

8.

v tejto súvislosti sa domnieva, že uplatňovanie a hodnotenie sankcií EÚ za porušovanie ľudských práv musí v zásade prevažovať nad prípadnou ujmou voči obchodným záujmom EÚ a jej občanov, ktorú by mohlo spôsobiť ich uplatňovanie;

9.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že rozdielne názory v rámci EÚ na politiku, ktorá sa má uplatňovať voči niektorým krajinám, napríklad voči Kube, alebo neochota členských štátov postaviť sa proti významným obchodným partnerom, ako je Rusko, viedli k tomu, že EÚ prijala v záveroch predsedníctva iba „neformálne sankcie“, čoho dôsledkom je nerovnomerné a nejednotné uplatňovanie sankcií EÚ; uznáva však, že opatrenia obsiahnuté v záveroch Rady, napríklad odloženie podpísania zmlúv s niektorými krajinami, ako je Srbsko, môžu predstavovať užitočný nástroj na vyvíjanie nátlaku na tretie krajiny v záujme ich plnej spolupráce s medzinárodnými inštitúciami;

10.

pripomína, že spoločná pozícia, ktorá bola prijatá v roku 1996 v súvislosti s Kubou a ktorá bola potom pravidelne obnovovaná, predstavuje plán v prospech mierového prechodu k demokracii, zostáva v plnej miere platná a európske inštitúcie voči nej nevzniesli žiadne výhrady; ľutuje, že v oblasti ľudských práv doposiaľ nenastalo žiadne výrazné zlepšenie; berie na vedomie rozhodnutie Rady z 20. júna 2008 o zrušení neformálnych sankcií voči Kube, ktoré tiež vyzvalo na okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých politických väzňov, zabezpečenie prístupu do väzníc a ratifikáciu a vykonávanie Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach; berie na vedomie, že Rada v priebehu jedného roka rozhodne o tom, či bude pokračovať v politickom dialógu s Kubou na základe toho, či nastane výrazné zlepšenie v oblasti ľudských práv; pripomína, že pozícia Rady je záväzná pre inštitúcie EÚ tak v prípade dialógu s kubánskymi orgánmi, ako aj v prípade dialógu s predstaviteľmi občianskej spoločnosti; opakuje svoju pozíciu v súvislosti s laureátmi Sacharovovej ceny, Oswaldom Payá Sardiñasom a skupinou Damas de Blanco (Ženy v bielom);

11.

domnieva sa, že argument „neúčinnosti“ sankcií nemožno používať v prospech ich odstránenia, ale namiesto toho by sa mal použiť na zmenu zamerania a prehodnotenie samotnej sankcie; okrem toho zastáva názor, že pokračovanie či ukončenie uplatňovania sankcií by malo závisieť výhradne od toho, či boli dosiahnuté ich ciele, pričom povaha sankcií sa môže posilniť či pozmeniť na základe ich hodnotenia; domnieva sa, že na tento účel by sa pre sankcie mali vždy stanoviť jasné referenčné kritériá;

12.

domnieva sa, že účinnosť sankcií by sa mala analyzovať na niekoľkých úrovniach, a to na úrovni vlastnej účinnosti sankčných opatrení, teda ich schopnosti vplývať na súkromné či pracovné činnosti dotknutých osôb ako členov sankcionovaného režimu, alebo na jeho fungovanie, ako aj na úrovni ich politickej účinnosti, teda ich schopnosti vyvolať zastavenie alebo zmenu aktivít či politík, ktoré viedli k ich prijatiu;

13.

verí, že účinnosť sankcií závisí od schopnosti EÚ zachovať tieto sankcie počas celého obdobia, a v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad používaním ustanovení, ako sú doložky o ukončení platnosti (tzv. sunset clauses) obsahujúce automatické odstránenie sankcií;

14.

stavia sa v každom prípade proti používaniu všeobecných, nediferencovaných sankcií voči nejakej krajine, keďže tento prístup v skutočnosti vedie k úplnej izolácii obyvateľstva; domnieva sa, že bez koordinácie s inými politickými nástrojmi môžu hospodárske sankcie len ťažko uspieť pri uľahčovaní politickej reformy v sankcionovanom režime; zdôrazňuje preto, že akékoľvek uvalenie sankcií na štátne orgány by mala sprevádzať systematická podpora občianskej spoločnosti v predmetnej krajine;

15.

poukazuje na to, že väčšina sankcií EÚ sa ukladá na základe obáv o bezpečnosť; zdôrazňuje však, že porušovanie ľudských práv by malo byť dostatočným dôvodom na uplatnenie sankcií, keďže takisto predstavuje ohrozenie bezpečnosti a stability;

16.

poukazuje na to, že hlavným účelom sankcií je nastoliť zmenu politiky či činností v súlade s cieľmi spoločnej pozície SZBP alebo závermi prijatými Radou alebo v súlade medzinárodným rozhodnutím, z ktorého sankcie vychádzajú;

17.

trvá na tom, že Rada sa prijatím vyššie uvedeného dokumentu Základné zásady používania reštriktívnych opatrení (sankcií) zaviazala k používaniu sankcií ako súčasti komplexného a integrovaného politického prístupu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že tento prístup súbežne zahŕňa politický dialóg, stimuly a podmienenosť, a mohol by dokonca ako krajné riešenie zahŕňať použitie donucovacích opatrení, ako sú vymedzené v týchto základných zásadách; domnieva sa, že ako nástroje takéhoto komplexného a integrovaného politického prístupu by sa mali používať doložky o ľudských právach a demokracii, systém všeobecných preferencií a rozvojová pomoc;

18.

zdôrazňuje, že uplatňovanie doložky o ľudských právach nemožno považovať za úplne autonómnu či jednostrannú sankciu EÚ, keďže vyplýva priamo z dvojstrannej či viacstrannej dohody, ktorá zakladá recipročný záväzok dodržiavania ľudských práv; domnieva sa, že vhodné opatrenia prijaté v súlade s touto doložkou sa týkajú výhradne vykonávania príslušnej dohody v tom zmysle, že poskytujú každej strane právny základ na pozastavenie platnosti či zrušenie dohody; domnieva sa preto, že uplatňovanie doložiek o ľudských právach a autonómne či jednostranné sankcie sa nevyhnutne dopĺňajú;

19.

víta preto systematické začleňovanie doložiek o ľudských právach a trvá na začleňovaní konkrétnych vykonávacích mechanizmov do všetkých nových dvojstranných dohôd podpisovaných s tretími krajinami vrátane dohôd pre konkrétne odvetvia; v tejto súvislosti pripomína dôležitosť odporúčaní vydávaných v záujme účinnejšieho a systematickejšieho uplatňovania tejto doložky, t. j. vypracovanie cieľov a referenčných kritérií a pravidelné hodnotenie; opakuje svoju požiadavku, aby sa doložky o ľudských právach vykonávali transparentnejším postupom konzultácie medzi dotknutými stranami vrátane Európskeho parlamentu a občianskej spoločnosti a aby sa pritom podrobne stanovili politické a právne mechanizmy, ktoré treba použiť v prípade požiadavky zastavenia dvojstrannej spolupráce na základe opakovaného a/alebo systematického porušovania ľudských práv, ktoré je v rozpore s medzinárodným právom; podporuje procesný model reakcie v prípade závažného porušovania ľudských práv, demokratických zásad a zásad právneho štátu, ktorý bol ustanovený v rámci Dohody z Cotonou; je presvedčený o tom, že systém intenzívneho politického dialógu (článok 8 Dohody z Cotonou) a konzultácií (článok 96 Dohody z Cotonou) pred prijatím príslušných opatrení a po ňom sa v niekoľkých prípadoch osvedčil ako úspešný nástroj na zlepšenie situácie na danom mieste;

20.

naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby vládam krajín, v ktorých sa podľa správ Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva hrubo porušujú ľudské práva, nenavrhovali dohody o voľnom obchode a/alebo dohody o, aj keby obsahovali doložky o ľudských právach;

21.

domnieva sa, že neprijatie vhodných reštriktívnych opatrení v prípade situácie, ktorá sa vyznačuje sústavnými porušovaniami ľudských práv, závažne ohrozuje stratégiu EÚ v oblasti ľudských práv, jej politiku sankcií a jej dôveryhodnosť;

22.

domnieva sa, že politika sankcií bude omnoho účinnejšia, keď bude začlenená do ucelenej stratégie v oblasti ľudských práv; opakuje svoju žiadosť adresovanú Rade a Komisii, aby v rámci každého strategického dokumentu pre jednotlivé krajiny a v ďalších dokumentoch podobnej povahy vypracovali konkrétnu stratégiu týkajúcu sa ľudských práv a situácie v oblasti demokracie;

23.

domnieva sa, že v prípade uvalenia sankcií by dialóg a konzultácie o ľudských právach mali nevyhnutne a systematicky zahŕňať diskusie o dosiahnutom pokroku pri plnení cieľov a referenčných kritérií stanovených v čase zavedenia reštriktívnych opatrení; zároveň sa domnieva, že ciele dosiahnuté v rámci dialógu a konzultácií o ľudských právach by v žiadnom prípade nemali nahrádzať dosiahnutie cieľov sankcií;

24.

zastáva názor, že koordinovaná akcia medzinárodného spoločenstva má väčší vplyv než nesúrodé a nevyvážené akcie štátov či regionálnych celkov; víta preto skutočnosť, že politika sankcií EÚ by mala aj naďalej vychádzať z uprednostňovania režimu OSN;

25.

vyzýva Radu, aby v prípade neexistencie sankcií Bezpečnostnej rady OSN spolupracovala so štátmi uvaľujúcimi sankcie, ktoré nie sú členmi EÚ, s cieľom vymieňať si informácie, koordinovať postup na medzinárodnej úrovni, ktorý má zabrániť vyhýbaniu sa sankciám, a maximalizovať účinnosť a vykonávanie sankcií EÚ a iných sankcií v súlade s medzinárodným právom;

26.

domnieva sa, že EÚ by sa mala usilovať o spoluprácu s ďalšími regionálnymi organizáciami, ako sú napríklad Africká únia a Združenie krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN), s cieľom podporovať ľudské práva a zabezpečiť koordináciu postupu pri sankciách;

27.

vyzýva EÚ, aby systematicky rozvíjala dialóg s krajinami, ktoré neuvaľujú sankcie, s cieľom dosiahnuť spoločnú pozíciu v otázke reštriktívnych opatrení, najmä na regionálnej úrovni; pripomína, že ako sa ukázalo v prípade Barmy/Mjanmarska, sankcie často neprinášajú požadovanú zmenu politiky alebo činnosti, ak je medzinárodné spoločenstvo rozdelené a hlavné subjekty nie sú zapojené do vykonávania týchto sankcií;

28.

žiada Radu a Komisiu, aby do programu politických dialógov s krajinami, ktoré neuvaľujú sankcie, systematicky začleňovali otázku ich úlohy a vplyvu na sankcionovaný režim alebo neštátne subjekty, či už ide o jednotlivcov, organizácie, alebo podniky;

29.

domnieva sa, že perspektíva podpísania dohody o voľnom obchode s regiónmi, v ktorom sa sankcionovaná krajina nachádza, by sa mala používať ako „návnada“ a prostriedok nátlaku a že takáto dohoda by v žiadnom prípade nemala zahŕňať krajinu, voči ktorej sa uplatňujú sankcie;

30.

zdôrazňuje potrebu dôkladnej analýzy každej konkrétnej situácie pred prijatím sankcií, aby sa vyhodnotil potenciálny vplyv rôznych sankcií a aby sa určilo, ktoré sankcie sú vzhľadom na všetky príslušné faktory a porovnateľné skúsenosti najúčinnejšie; domnieva sa, že takáto predbežná analýza je ešte viac odôvodnená tým, že po začatí procesu sankcií je ťažké tento proces vrátiť späť bez toho, aby bola narušená dôveryhodnosť EÚ a prejav podpory zo strany EÚ voči obyvateľstvu príslušnej tretej krajiny, a to pri zohľadnení skutočnosti, že orgány tejto krajiny môžu rozhodnutie EÚ využiť na svoje ciele; v tejto súvislosti berie na vedomie súčasné praktiky, podľa ktorých sa o vhodnosti, charaktere a účinnosti navrhovaných sankcií vedie rozprava v Rade na základe hodnotenia zo strany vedúcich misie EÚ v danej krajine, a požaduje začlenenie správy nezávislého odborníka do takéhoto hodnotenia;

31.

zdôrazňuje však, že takáto analýza by sa nemala použiť na odloženie prijatia sankcií; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že dvojfázový postup na uvalenie sankcií v rámci SZBP poskytuje priestor pre naliehavú politickú reakciu, spočiatku prostredníctvom prijatia spoločnej pozície vypracovanej po dôkladnejšej analýze nariadenia, ktorá presne stanoví charakter a rozsah sankcií;

32.

požaduje, aby sa do právnych nástrojov systematicky začleňovali jasné a konkrétne referenčné kritériá ako podmienky zrušenia sankcií; trvá najmä na tom, aby sa referenčné kritériá určovali na základe nezávislého odborného posúdenia a aby sa tieto kritériá neskôr nemenili podľa politických zmien v Rade;

33.

vyzýva Radu a Komisiu, aby vytvorili príkladný proces revízie sankcií, ktorý by mal zahŕňať najmä systematické začleňovanie doložky o revízii obsahujúcej prehodnotenie režimu sankcií na základe stanovených referenčných kritérií a hodnotenie toho, či boli splnené ciele; trvá na tom, že vyhlásenia o zámere či vôli zaviesť postupy, ktoré povedú k pozitívnym výsledkom, majú byť vítané, zdôrazňuje však, že v žiadnom prípade nemôžu pri vyhodnocovaní sankcií nahradiť dosiahnutie hmatateľného a skutočného pokroku v plnení referenčných kritérií;

34.

domnieva sa, že zbrojné embargo uvalené na Čínu je príkladom jednotnosti a súdržnosti EÚ, keďže toto embargo bolo pôvodne uvalené po masakre na Námestí nebeského pokoja (Tchien-an-men) v roku 1989, pričom EÚ dodnes nedostala žiadne vysvetlenie tejto masakry, a že preto nie je dôvod toto embargo zrušiť;

35.

vyzýva sekciu Sankcie pri pracovnej skupine poradcov v oblasti zahraničných vzťahov (RELEX/Sanctions), aby v plnej miere splnila svoj mandát; trvá najmä na potrebe pred prijatím sankcií realizovať výskum a po ich prijatí pravidelne poskytovať aktualizované informácie o vývoji a pripraviť osvedčené postupy týkajúce sa vykonávania a presadzovania reštriktívnych opatrení;

36.

uznáva, že štáty aj medzinárodné a regionálne organizácie by sa mali zodpovedať za také konanie v rámci uplatňovania sankcií, ktoré je porušením medzinárodného práva, a v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu súdneho mechanizmu s cieľom zaručiť súlad sankcií s medzinárodným a humanitárnym právom;

37.

žiada, aby bol Európsky parlament zapojený do všetkých štádií procesu uvaľovania sankcií: rozhodovací proces vedúci k sankciám, výber najvhodnejších sankcií v danej situácii, ako aj vymedzenie referenčných kritérií a hodnotenie ich vykonávania v rámci revízneho mechanizmu a zrušenie sankcie;

38.

vyjadruje ľútosť nad tým, že pre chýbajúce hodnotenie nie je možné zistiť účinnosť cielených opatrení; uznáva však silný humanitárny záujem EÚ, ktorý viedol k upusteniu od všeobecných hospodárskych sankcií, ako sa v minulosti stalo v prípade Iraku, a k uvaľovaniu cielenejších, tzv. inteligentných sankcií, zameraných na dosiahnutie maximálneho vplyvu na tých, ktorých správanie majú tieto sankcie ovplyvniť, pričom sa minimalizujú negatívne humanitárne účinky alebo dôsledky vo vzťahu k osobám, ktoré nie sú ich cieľom, a vo vzťahu k susedným krajinám;

39.

domnieva sa, že ak sú hospodárske sankcie použité izolovane od ostatných politických nástrojov, je veľmi málo pravdepodobné, že donútia sankcionovaný režim, aby prijal významné politické zmeny; zdôrazňuje navyše, že rozsiahle hospodárske obmedzenia môžu viesť k veľmi vysokým hospodárskym a humanitárnym nákladom, a preto opätovne požaduje starostlivejšie vypracované a lepšie cielené hospodárske sankcie, ktoré by boli navrhnuté tak, aby mali vplyv v prvom rade na kľúčových vedúcich predstaviteľov sankcionovaných režimov a na tých, ktorí porušujú ľudské práva;

40.

zdôrazňuje, že všetky hospodárske sankcie by sa mali najprv a predovšetkým zamerať na odvetvia, ktoré nemajú príliš vysokú koncentráciu zamestnanosti a majú obmedzený význam pre malé a stredné podniky, ktoré sú dôležité pre hospodársky rozvoj a pri prerozdeľovaní príjmov;

41.

podporuje využívanie cielených finančných sankcií proti kľúčovým vedúcim predstaviteľom príslušných režimov a ich najbližším rodinným príslušníkom, ktoré majú vplyv priamo na príjem sankcionovaných osôb; zdôrazňuje, že spolu s týmito sankciami je potrebné uplatňovať vhodné opatrenia voči hospodárskym subjektom EÚ, ktoré spolupracujú s takýmito osobami; zdôrazňuje, že cielené sankcie uvalené na určitý druh tovaru, ktoré sa zameriavajú na konkrétny alebo hlavný zdroj príjmu režimu, predstavujú riziko rozsiahlejších dôsledkov na obyvateľstvo bez rozdielu a môžu napomôcť rozvoj tzv. čiernej ekonomiky;

42.

domnieva sa, že hospodárske a finančné sankcie, aj keď sú cielené, sa musia vzťahovať na všetky fyzické aj právnické osoby vykonávajúce obchodnú činnosť v EÚ vrátane občanov tretích krajín, ako aj na občanov EÚ alebo právnické osoby registrované alebo usadené v súlade s právnymi predpismi členského štátu EÚ, ktoré vykonávajú obchodnú činnosť mimo územia EÚ;

43.

žiada obmedzené uplatňovanie tzv. mimoriadnych výnimiek zo zmrazenia aktív; vyzýva na vytvorenie špecifického postupu uplatňovania námietok v prípade, že členský štát si želá udeliť výnimku zo zmrazenia aktív, keďže neexistencia takéhoto postupu ohrozuje účinnosť reštriktívneho opatrenia vzhľadom na to, že členské štáty musia iba vopred informovať o takejto výnimke Komisiu;

44.

žiada prijatie krokov zameraných na zlepšenie uplatňovania cielených finančných sankcií EÚ, aby sa zabezpečilo, že tieto opatrenia v praxi úplne zabránia určeným osobám a subjektom v tom, aby mali prístup ku všetkým finančným službám v rámci jurisdikcie EÚ vrátane služieb realizovaných clearingovými bankami EÚ alebo aby mohli inak využívať finančné služby v rámci jurisdikcie EÚ; zdôrazňuje potrebu väčšej pružnosti pri distribúcii zoznamov sankcií v rámci EÚ a v rámci členských štátov všetkým osobám, na ktoré sa vzťahujú povinnosti stanovené treťou smernicou o praní špinavých peňazí (19); navrhuje, aby každý členský štát určil jednu inštitúciu zodpovednú za šírenie týchto informácií;

45.

žiada posilnenú spoluprácu Rady a Komisie s vedením a akcionármi spoločnosti SWIFT v Európe s cieľom dosiahnuť lepšie výsledky pri zmrazovaní účtov na čiernej listine a obmedzovaní peňažných pohybov na týchto účtoch;

46.

vyzýva Radu a Komisiu, aby vyšetrili možnosti a spôsoby konštruktívneho využitia zmrazených príjmov sankcionovaných orgánov, a to napríklad ich pridelením obetiam porušovania ľudských práv alebo na rozvojové účely v rámci kapitoly VII Charty OSN;

47.

konštatuje, že zbrojné embargá sú formou sankcie, ktorá je určená na zastavenie toku zbraní a vojenského materiálu do oblastí konfliktu alebo do rúk režimov, ktoré ich pravdepodobne môžu použiť na vnútornú represiu alebo agresiu voči cudzej krajine, ako je to vymedzené v kódexe správania pri vývoze zbraní;

48.

žiada koordinovanú spoluprácu medzi členskými štátmi a Komisiou v oblasti vykonávania zbrojných embárg EÚ, ktoré uplatňujú jednotlivé členské štáty;

49.

žiada členské štáty, aby prijali spoločnú pozíciu k vývozu zbraní, ktorá umožní, aby sa súčasný kódex správania pri vývoze zbraní stal právne záväzným;

50.

naliehavo žiada Radu, Komisiu a členské štáty, aby naďalej pracovali na zlepšení monitorovacích a donucovacích schopností OSN, a podporuje názor, že je potrebné ustanoviť stály tím OSN na vyhodnocovanie obchodu s konfliktnými komoditami a významu sankcií vo vzťahu k nim;

51.

pripomína, že obmedzenie prístupu (cestovné zákazy, zákazy víz) je jedným z prvých krokov v postupnosti sankcií EÚ a zahŕňa zákaz účasti na oficiálnych schôdzach v EÚ, ako aj cestovania do EÚ zo súkromných dôvodov, pre osoby či neštátne subjekty zaradené na čiernu listinu;

52.

konštatuje s obavou, že dodržiavanie zákazu víz, ktorý vydala EÚ, nie je zo strany členských štátov optimálne; vyzýva členské štáty, aby pri uplatňovaní cestovných obmedzení a príslušných ustanovení o výnimkách zaujali koordinovaný prístup;

53.

berie do úvahy skutočnosť, že tak samostatné protiteroristické sankcie EÚ, ako aj vykonávanie protiteroristických sankcií Bezpečnostnej rady OSN zo strany EÚ, sú predmetom niekoľkých sporov na Súdnom dvore a Súde prvého stupňa;

54.

pripomína povinnosť členských štátov EÚ pripravovať sankcie v súlade s článkom 6 ods. 2 ZEÚ, podľa ktorého sa od EÚ vyžaduje, aby rešpektovala základné práva v tom zmysle, ako ich garantuje Európsky dohovor o ľudských právach a ako vyplývajú z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty; zdôrazňuje, že súčasné postupy zaraďovania na čiernu listinu na úrovni EÚ i OSN sú z pohľadu právnej istoty a právnych opravných prostriedkov nedostatočné; naliehavo žiada Radu, aby z toho náležite vyvodila dôsledky a aby plne vykonávala rozsudky Súdu prvého stupňa vo veci autonómnych sankcií EÚ;

55.

vyzýva Radu a Komisiu, aby preskúmali súčasný postup zaraďovania na čiernu listinu a vyraďovania z nej, a to s cieľom rešpektovať procesné a hmotné ľudské práva osôb a subjektov zaradených na čiernu listinu a predovšetkým medzinárodné normy týkajúce sa dosiahnutia účinného prostriedku nápravy pred nezávislým a nestranným orgánom a riadneho procesu vrátane práva byť upovedomený a primerane informovaný o obvineniach vznesených proti predmetnej osobe či subjektu a o prijatých rozhodnutiach, ako aj práva na kompenzáciu za akékoľvek porušenie ľudských práv; rovnako žiada členské štáty EÚ, aby presadzovali takúto revíziu v rámci mechanizmov OSN s cieľom zabezpečiť rešpektovanie základných práv pri uplatňovaní cielených sankcií v boji proti terorizmu;

56.

domnieva sa, že článok 75 Zmluvy o fungovaní EÚ by bol pre Európsky parlament príležitosťou napraviť nedostatky súčasnej praxe, pokiaľ ide o zaraďovanie mien na čiernu listinu, a podporuje všetky prebiehajúce parlamentné činnosti, ktoré majú byť zaradené do legislatívneho programu na rok 2009;

57.

vyslovuje ľútosť nad tým, že žiadny zo súdnych orgánov nemá možnosť vyhodnocovať vhodnosť zaradenia na čiernu listinu, keďže dôkazy vedúce k zaradeniu na čiernu listinu sú založené predovšetkým na informáciách tajných služieb, ktorých činnosť je ipso facto tajná; domnieva sa však, že toto zásadné utajenie by sa nemalo premeniť na beztrestnosť v prípade porušovania medzinárodného práva; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby zaistili účinnú parlamentnú kontrolu práce tajných služieb; v tejto súvislosti sa domnieva, že je potrebné zapojiť Európsky parlament do práce, ktorú už vykonala Konferencie kontrolných výborov pre orgány spravodajských služby členských štátov;

58.

opakuje však, že systém protiteroristických zoznamov je za predpokladu, že rešpektuje najnovšiu judikatúru Súdneho dvora, účinným nástrojom protiteroristickej politiky EÚ;

59.

zdôrazňuje, že terorizmus predstavuje hrozbu pre bezpečnosť a slobodu, a preto naliehavo žiada Radu, aby zrevidovala a zaktualizovala zoznam teroristických organizácií a zohľadnila pritom ich činnosť na všetkých kontinentoch;

60.

konštatuje, že EÚ vždy podporovala pozitívny prístup pri uplatňovaní sankcií s cieľom vyvolať zmenu; preto zdôrazňuje, že je dôležité uprednostniť integrované globálne kroky prostredníctvom odstupňovanej stratégie nátlaku a motivácií;

61.

domnieva sa, že stratégia otvorenosti a politika sankcií sa navzájom nevylučujú; preto zastáva názor, že politika EÚ v oblasti sankcií by mohla pomôcť zvýšiť rešpekt voči ľudským právam v sankcionovanej krajine, ak bude zrevidovaná s jasným cieľom zaviesť politiku pozitívnych opatrení; v tejto súvislosti berie na vedomie cyklus sankcií uvalených na Uzbekistan od novembra 2007 do apríla 2008: zatiaľ čo platnosť sankcií uvalených za nesplnenie pôvodných kritérií týkajúcich sa vyšetrovania masakry v Andižane a rešpektovania ľudských práv bola predĺžená o jeden rok, Rada sa rozhodla pozastaviť vykonávanie zákazu víz a poskytla uzbeckej vláde šesť mesiacov na splnenie súboru kritérií z oblasti ľudských práv pod hrozbou automatického opätovného zavedenia zákazu víz; konštatuje, že kombinácia záväzkov a sankcií priniesla istý pozitívny vývoj, a to vďaka možnosti automatického opätovného zavedenia sankcií a vymedzeniu presných podmienok; zdôrazňuje, že je potrebné, aby tieto podmienky boli splniteľné v obmedzenom časovom rámci aby súviseli so všeobecným režimom sankcií; vyjadruje však ľútosť nad tým, že zatiaľ nedošlo k žiadnemu významnému pozitívnemu vývoju a že naďalej pretrváva nedostatočná spolupráca s uzbeckou vládou;

62.

naliehavo žiada, aby v rámci mnohovrstvovej stratégie sankcie systematicky sprevádzali posilnené pozitívne opatrenia na podporu občianskej spoločnosti, obhajcov ľudských práv a všetkých typov projektov presadzujúcich ľudské práva a demokraciu; žiada, aby tematické programy a nástroje (EIDHR (20), neštátne subjekty, investovanie do ľudí) plne prispievali k dosiahnutiu tohto cieľa;

63.

vyzýva Radu a Komisiu, aby využili príležitosť, ktorú poskytuje ratifikácia Lisabonskej zmluvy a následné vytvorenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), a zabezpečili optimálnu súdržnosť rôznych nástrojov vonkajšej činnosti EÚ ako kľúčového faktora lepšej účinnosti politiky EÚ v oblasti sankcií;

64.

vyzýva Radu a Komisiu, aby zrealizovali komplexné a hĺbkové vyhodnotenie politiky EÚ v oblasti sankcií s cieľom určiť jej vplyv a opatrenia potrebné na jej posilnenie; naliehavo žiada Radu a Komisiu, aby predložili program takýchto opatrení; vyzýva Radu a Komisiu, aby vyhodnotili vplyv sankcií na rozvojovú politiku príslušných krajín a na obchodnú politiku EÚ;

65.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila súlad stratégií rozvojovej pomoci v rámci nástroja rozvojovej spolupráce a Európskeho rozvojového fondu s existujúcimi sankčnými režimami a s dialógmi o ľudských právach; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že podmienky poskytovania podpory zo všeobecného rozpočtu vrátane pomoci poskytovanej na základe tzv. zmlúv súvisiacich s rozvojovými cieľmi milénia sa budú jednoznačne spájať s kritériami z oblasti ľudských práv a demokracie;

66.

vyzýva Radu a Komisiu, aby využili príležitosť, ktorú poskytuje ratifikácia Lisabonskej zmluvy, vymenovanie vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku – ktorý bude súčasne podpredsedom Komisie a predsedom Rady pre zahraničné veci – a následné vytvorenie ESVČ, na zvýšenie súdržnosti a ucelenosti vonkajšej činnosti EÚ, zlepšenie odborných poznatkov príslušných služieb EÚ zaoberajúcich sa oblasťou sankcií a posilnenie spolupráce medzi rôznymi službami;

67.

súčasne požaduje rozšírenú spoluprácu medzi príslušnými orgánmi členských štátov a Komisiou s cieľom zabezpečiť ucelenejšie a účinnejšie uplatňovanie reštriktívnych opatrení;

68.

žiada tiež tie členské štáty, ktoré sú členmi Bezpečnostnej rady OSN, aby sa systematicky usilovali o internacionalizáciu sankcií uvalených Úniou, a to v súlade s článkom 19 ZEÚ;

69.

vyzýva členské štáty, aby pri svojej činnosti v rámci Bezpečnostnej rady OSN neporušovali záväzky, ktoré prijali v oblasti ľudských práv, najmä v rámci Európskeho dohovoru o ľudských právach;

70.

žiada svoje parlamentné orgány, najmä svoje stále delegácie a delegácie ad hoc, aby využívali svoje kontakty s parlamentmi krajín, ktoré neukladajú sankcie, čím by zvýšili porozumenie vo vzťahu k existujúcim sankčným režimom EÚ relevantným pre príslušný región, a aby preskúmali možnosti koordinovaných opatrení na podporu ľudských práv;

71.

vyzýva Komisiu, aby vytvorila sieť nezávislých expertov, ktorí by podľa potreby navrhovali Rade najvhodnejšie reštriktívne opatrenia a vypracúvali pravidelné správy o vývoji situácie vo vzťahu k určeným kritériám a cieľom a prípadne navrhovali spôsoby zlepšenia uplatňovania sankcií; domnieva sa, že vytvorením takejto siete by sa zvýšila transparentnosť a zlepšili by sa diskusie o sankciách vo všeobecnosti a takisto by sa posilnilo uplatňovanie a pokračujúce monitorovanie sankcií v konkrétnych prípadoch; domnieva sa zároveň, že Komisia by mala zohrávať aktívnejšiu úlohu pri stanovovaní jasnej politiky EÚ v oblasti sankcií;

72.

domnieva sa, že legitimita politiky EÚ v oblasti sankcií, ktorá je kľúčovým a citlivým prvkom SZBP, sa musí posilniť zapojením Európskeho parlamentu do všetkých štádií postupu v súlade s článkom 21 ZEÚ, najmä do prípravy a uplatňovania sankcií, a to formou systematických konzultácií s Radou a Komisiou a podávania správ zo strany týchto inštitúcií; domnieva sa tiež, že Európsky parlament by sa mal podieľať na dohľade nad dosahovaním referenčných kritérií zo strany subjektov, na ktoré boli sankcie uvalené; poveruje svoj Podvýbor pre ľudské práva, aby vytvoril štruktúru činnosti v tejto oblasti a dohliadal nad touto činnosťou, a to v súvislosti so všetkými sankciami, ktorých ciele a referenčné kritériá sa týkajú ľudských práv;

73.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov a Rady Európy.

1.

V zmysle tohto článku znamená „strana“ spoločenstvo a členské štáty Európskej únie na jednej strane, a každý štát AKT na strane druhej.

2.

4.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 295/62

A.

keďže zdravie matiek (rozvojový cieľ milénia č. 5) je oblasťou, v ktorej sa zaznamenal najmenší pokrok spomedzi všetkých rozvojových cieľov milénia, a preto je jedným z cieľov, pri ktorých je najmenšia pravdepodobnosť, že sa dosiahnu do roku 2015, najmä v subsaharskej Afrike a v južnej Ázii,

B.

keďže počas tehotenstva alebo pôrodu zomrie každoročne viac než pol milióna žien a k 99 % úmrtia dochádza v rozvojových krajinách; keďže počas 20 rokov sa miera úmrtnosti v krajinách subsaharskej Afriky takmer vôbec nezmenila, pričom sa v tomto regióne dosiahlo ročné zníženie len na úrovni 0,1 % a ženy sú vystavené riziku úmrtia počas tehotenstva alebo pôrodu v miere jedna k šestnástim; keďže úmrtnosť matiek je najvážnejší ukazovateľ globálnych rozdielov v oblasti zdravia,

C.

keďže skúsenosti a výskum v oblasti úmrtnosti matiek poukazujú okrem geografických rozdielov aj na významný rozdiel v miere úmrtnosti matiek vo vzťahu k bohatstvu, rasovej a etnickej príslušnosti, životu v meste a na vidieku, úrovni gramotnosti a dokonca vo vzťahu k jazykovým alebo náboženským rozdielom v krajinách vrátane rozvinutých krajín, pričom tento rozdiel je najväčším rozdielom zo všetkých štatistík v oblasti verejného zdravia,

D.

keďže skupina G8 odsúhlasila zdravotný balík, prostredníctvom ktorého sa pomôže vyškoliť a zamestnať 1,5 milióna zdravotníckych pracovníkov v Afrike a zabezpečí sa, aby 80 % matiek využívalo pri pôrode služby kvalifikovaných zdravotníckych pracovníkov; keďže to obsahuje záväzok zvýšiť počet zdravotníckych pracovníkov v 36 afrických krajinách, ktoré trpia ich kritickým nedostatkom, na 2,3 pracovníka na 1 000 obyvateľov; keďže sa však nezmieňuje o vyčlenení 10 miliárd USD, ktoré sú podľa aktivistov občianskej spoločnosti potrebné každý rok na záchranu životov šiestich miliónov matiek a detí,

E.

keďže úmrtnosť a chorobnosť matiek predstavuje mimoriadnu celosvetovú zdravotnú situáciu a keďže sa odhaduje, že každoročne zomiera pri pôrode približne 536 000 žien a každá dvadsiata prekoná vážne komplikácie, a to od chronických infekcií až po zdravotné postihnutia, akým je napríklad genitálna fistula, alebo celoživotné postihnutie,

F.

keďže úmrtia žien počas tehotenstva a pôrodu nie sú žiadnou záhadou, príčiny úmrtia matiek sú jasné a dobre známe a existujú prostriedky na ich predchádzanie,

G.

keďže príčinám úmrtnosti matiek by sa dalo predísť poskytovaním bezpečnej starostlivosti matkám, zabezpečením dostupnosti účinnej antikoncepcie a zákonným a bezpečným vykonávaním interrupcií,

H.

keďže úmrtnosti matiek by sa dalo zabrániť lepšou dostupnosťou a prijímaním metód plánovania rodičovstva, poskytovaním bezpečnej a kvalitnej starostlivosti o matky a jej dostupnosti, a to najmä počas tehotenstva, pri pôrode poskytovaním akútnej pôrodníckej starostlivosti a aj v období po pôrode, ako aj zlepšovaním zdravia a výživy žien a ich postavenia v spoločnosti,

I.

keďže tento preventívny prístup zahŕňa vzdelávanie žien a zdravotníckych pracovníkov, aby dokázali rozoznať komplikácie počas tehotenstva a pôrodu a aby vyhľadali potrebnú starostlivosť, vyžaduje si sieť vhodných zdravotníckych zariadení dosiahnuteľných v primeranom čase vzhľadom na dostupnú infraštruktúru a dopravu, a poskytovanie adekvátnej starostlivosti kvalifikovanými pracovníkmi v týchto ľahko dostupných zdravotníckych zariadeniach, účinné riadenie a dostupnosť elektriny, vody a zdravotníckeho materiálu, a to aj vo vidieckych oblastiach,

J.

keďže úmrtnosť matiek, ktorej sa dá zabrániť, je porušovaním práva na život žien a dievčat v adolescentnom veku, ako je to zakotvené v mnohých medzinárodných záväzkoch z oblasti ľudských práv vrátane Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN, a príčiny spôsobujúce úmrtnosť a chorobnosť matiek môžu viesť aj k porušovaniu iných ľudských práv vrátane práva na najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň fyzického a duševného zdravia a práva na nediskrimináciu pri prístupe k základnej zdravotnej starostlivosti,

K.

keďže právo na pohlavné a reprodukčné sebaurčenie zahŕňa právo na manželstvo, založenie rodiny a dobrovoľné nadväzovanie sexuálnych vzťahov a právo nebyť objektom sexuálneho násilia a nátlaku,

L.

keďže za zabezpečenie zdravotníckych služieb v rámci práva na zdravie sú zodpovedné vlády samotné alebo prostredníctvom iných subjektov a keďže aj vlády, ktoré majú obmedzené zdroje, môžu prijať okamžité opatrenia s dosahom na zdravie matiek,

M.

keďže hlavné príčiny úmrtnosti žien a zranení súvisiacich s pôrodom majú v konečnom dôsledku menej pravdepodobne praktický alebo štrukturálny charakter, sú skôr symptomatickými príčinami súvisiacimi s nízkou hodnotou žien a s nízkym postavením priznávaným ženám, ktoré sú v spoločnosti vo všeobecnosti znevýhodnené, a keďže v krajinách s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja platí, že čím je postavenie žien vyššie, tým nižšia je miera úmrtnosti matiek,

N.

keďže ženy sú počas tehotenstva a pôrodu osobitne zraniteľné z dôvodu viacerých foriem diskriminácie vrátane rozdielov medzi mužmi a ženami v domácnosti, tradičných postupov škodlivých pre ženy, násilia páchaného na ženách, nemožnosti žien rozhodovať o svojom reprodukčnom zdraví a právach, odmietania novorodencov ženského pohlavia a stereotypného ponímania žien predovšetkým ako matiek a opatrovateliek; keďže CEDAW ratifikovali všetky členské štáty EÚ,

O.

keďže Valné zhromaždenie OSN zahrnulo „univerzálny prístup k reprodukčnému zdraviu do roku 2015“ ako jeden z rozvojových cieľov milénia medzinárodného spoločenstva, a to ako cieľ č. 5 – zníženie úmrtnosti matiek,

P.

keďže medzinárodné spoločenstvo na ICPD prisľúbilo ďalšie zdroje a označilo reprodukčné zdravie (vrátane plánovania rodičovstva a zdravotníckych služieb súvisiacich s materstvom) za hlavnú prioritu medzinárodného rozvojového úsilia,

Q.

keďže namiesto zvýšenia podpory je teraz celková výška darovaných finančných príspevkov na plánované rodičovstvo oveľa nižšia ako v roku 1994, pričom v absolútnom dolárovom vyjadrení poklesla zo 723 miliónov USD v roku 1995 na 442 miliónov USD v roku 2004,

R.

keďže EÚ pravidelne a dôsledne prijíma záväzky na dosiahnutie rozvojového cieľa milénia č. 5, naposledy v rámci vyššie uvedeného akčného plánu EÚ o rozvojových cieľoch milénia,

S.

keďže napriek závažnosti tohto problému a porušovaniu ľudských práv sa zdravotníckym službám súvisiacim s materstvom naďalej venuje málo pozornosti na medzinárodnej úrovni a uprednostňujú sa skôr zásahy týkajúce sa konkrétnych ochorení, čo vedie k marginalizácii problematiky úmrtnosti matiek, a vysoká miera výskytu HIV prispieva k stagnácii alebo k spomaľovaniu pokroku pri znižovaní úmrtnosti a chorobnosti matiek,

1.

vyjadruje vážne obavy z toho, že úmrtnosť matiek (rozvojový cieľ milénia č. 5) je jediný z rozvojových cieľov milénia, v ktorom sa od roku 2000 nielenže nedosiahol žiaden pokrok, a to najmä v subsaharskej Afrike a južnej Ázii, ale pred dvadsiatimi rokmi boli údaje rovnaké ako dnes;

2.

konštatuje, že posilňovanie postavenia žien popri vzdelávaní významne prispieva k zlepšeniu zdravia matiek (rozvojový cieľ milénia č. 5);

3.

vyzýva Radu a Komisiu, aby pred podujatím OSN na vysokej úrovni o rozvojových cieľoch milénia stanovili prioritné opatrenia na splnenie rozvojového cieľa milénia č. 5;

4.

vyzýva Radu a Komisiu, aby znížili rozdiely medzi úmrtnosťou matiek v priemyselných a rozvojových krajinách prostredníctvom vyšších investícií a krokov smerujúcich k zlepšeniu ľudských zdrojov pre oblasť zdravia a prostredníctvom zvýšenia zdrojov a úsilia na posilnenie systémov zdravotníctva a základnej zdravotníckej infraštruktúry vrátane vyčlenenia prostriedkov na monitorovanie, dohľad, základné funkcie verejného zdravotníctva, akcie spoločenstva a ostatné potrebné podporné funkcie;

5.

vyzýva Radu a Komisiu, aby zintenzívnili úsilie o zamedzenie úmrtnosti a chorobnosti matiek, ktorej možno predchádzať, prostredníctvom vypracúvania, uplatňovania a pravidelného vyhodnocovania plánov postupu a akčných plánov na obmedzenie celosvetového problému úmrtnosti a chorobnosti matiek, prijatím prístupu založeného na rovnosti a systematickej a nepretržitej podpore ľudských práv, ktorý budú primerane podporovať a uľahčovať silné inštitucionálne mechanizmy a finančné prostriedky;

6.

vyzýva Radu a Komisiu, aby rozšírili poskytovanie zdravotníckych služieb súvisiacich s materstvom v rámci primárnej zdravotnej starostlivosti na základe voľby vychádzajúcej z potrebných informácií, vzdelávania o bezpečnom materstve, cielenej a účinnej prenatálnej starostlivosti, programov materskej výživy a primeranej pomoci pri pôrode, ktorá zamedzuje tomu, aby sa v nadmernej miere pristupovalo k cisárskemu rezu, a ktorá zabezpečuje akútnu pôrodnícku starostlivosť, služby odbornej lekárskej starostlivosti pri komplikáciách v tehotenstve, pri pôrode a pri potrate, popôrodnú starostlivosť a plánovanie rodiny;

7.

vyzýva Radu a Komisiu, aby podporovali prístup všetkých žien ku komplexným informáciám a službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia;

8.

vyzýva Radu a Komisiu, aby prijali a vypracovali už osvedčené ukazovatele a štandardy na zníženie miery úmrtnosti matiek (vrátane oficiálnej rozvojovej pomoci) a aby zriadili mechanizmy monitorovania a určenia zodpovednosti, ktoré by mohli viesť k neustálemu zlepšovaniu existujúcich politík a programov;

9.

vyzýva Radu a Komisiu, aby zaručili dostupnosť, prístupnosť a dobrú kvalitu služieb v oblasti reprodukčného zdravia a aby vyčlenili čo najviac dostupných finančných prostriedkov na politiky a programy v oblasti úmrtnosti matiek;

10.

vyzýva Radu a Komisiu, aby zabezpečili zhromažďovanie spoľahlivých a aktuálnych údajov, ktoré by boli určujúcimi pri implementácii opatrení na riešenie úmrtnosti a chorobnosti matiek;

11.

vyzýva Radu a Komisiu, aby umožnili odbornú prípravu, budovanie kapacít a infraštruktúry pre zodpovedajúci počet kvalifikovaných pôrodných asistentiek a aby zabezpečili dostupnosť služieb týchto asistentiek pre všetky tehotné ženy a dievčatá a aby zaistili, že tento zámer bude odzrkadlený v plánoch postupu a vo vnútroštátnych akčných plánoch;

12.

žiada, aby sa vo vnútroštátnych programoch zdravia posilnilo testovanie na vírus HIV pred tehotenstvom a počas neho, antiretrovirálna liečba HIV-pozitívnych tehotných žien a opatrenia na prevenciu proti vírusu HIV, ako napríklad informačné kampane a vzdelávanie;

13.

nalieha na EÚ, aby aj naďalej vyvíjala úsilie na podporu práv na sexuálne a reprodukčné zdravie zachovaním úrovne financovania na účely plnenia akčného plánu ICPD a s poľutovaním konštatuje, že popri najvyššej miere úmrtnosti matiek má subsaharská Afrika aj najnižšiu úroveň používania antikoncepcie na svete (19 %) a 30 % všetkých úmrtí matiek je v danom regióne spôsobených neodborne vykonanými interrupciami;

14.

domnieva sa, že aby sa dosiahli rozvojové ciele milénia v oblasti univerzálnej dostupnosti služieb v oblasti reprodukčného zdravia do roku 2015, úroveň financovania z EÚ sa musí zvýšiť, pretože v opačnom prípade budú ženy aj naďalej zomierať v dôsledku tehotenstva a súvisiacich okolností;

15.

vyzýva Radu a Komisiu, aby vypracovali programy a politiky zamerané na riešenie problémov, ktoré sú určujúcimi faktormi vplývajúcimi na zdravie a sú najdôležitejšie pri zamedzovaní úmrtnosti matiek, akými sú účasť na rozhodovacom procese súvisiacom so zdravím, informácie o sexuálnom a reprodukčnom zdraví, gramotnosť, výživa, nediskriminácia a spoločenské normy, ktoré sú základom rodovej rovnosti;

16.

vyzýva Radu a Komisiu, aby sa v nadväznosti na pokrok dosiahnutý pri znižovaní úmrtnosti žien aktívne zúčastňovali na celosvetových fórach, ako je „Countdown to 2015“, v záujme výmeny osvedčených postupov týkajúcich sa programov a politík v tejto oblasti a podpory trvalej dynamiky zlepšovania;

17.

nalieha na členské štáty, aby neporušovali svoje záväzky v oblasti financovania na dosiahnutie rozvojových cieľov milénia vrátane rozvojového cieľa milénia č. 5 a vyzýva predsedníctvo Rady, aby prevzalo vedúcu úlohu a išlo príkladom tým, že zabezpečí dostupnosť adekvátneho a predvídateľného financovania a zvýšenie úsilia v záujme záchrany životov;

18.

pripomína záväzok členských štátov dosiahnuť úroveň oficiálnej rozvojovej pomoci 0,7 % HNP do roku 2015 a vyzýva členské štáty, ktoré sa k nej nepribližujú, aby zvýšili svoje úsilie;