Ratifikácia predstavuje posledný krok v procese schvaľovania dohody, prostredníctvom ktorej zmluvné strany vyjadrujú svoj úmysel dodržiavať záväzky vyplývajúce z danej dohody. Po dokončení ratifikácie sa dohoda môže uzatvoriť a formálne nadobudne platnosť (poznámka: dohoda sa často môže uplatňovať predbežne ešte pred dokončením ratifikačného postupu).
Postupy týkajúce sa ratifikácie medzinárodných dohôd, ktoré v mene EÚ dohoduje Európska komisia, sú stanovené v článku 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Tieto dohody sa týkajú širokého okruhu otázok vrátane:
V zmluvách sa nachádzajú aj osobitné články, ktoré upravujú dohody s krajinami, ktoré si želajú:
Na základe článku 47 ZEÚ Európska únia nadobúda právnu subjektivitu. To znamená, že má právomoc dohodovať a uzatvárať medzinárodné dohody na základe
Ak medzinárodná dohoda patrí do výlučnej právomoci EÚ, krajiny EÚ ju nemusia ratifikovať. V takom prípade si ratifikácia dohody vyžaduje súhlas Európskeho parlamentu pred konečným uzatvorením dohody Radou.
Ak dohoda patrí do spoločnej právomoci (známej aj ako „súbežná právomoc“) medzi EÚ a krajinami EÚ (takzvaná „zmiešaná“ dohoda), musí sa ratifikovať na úrovni EÚ a musia ju ratifikovať aj národné parlamenty na úrovni krajín EÚ. Ratifikácia na vnútroštátnej úrovni závisí od takých otázok, ako je to, či krajiny EÚ majú:
ĎALŠIE INFORMÁCIE