Európsky výbor pre systémové riziká

HLAVNÉ BODY

Mandát, ciele a úlohy

ESRB má sídlo vo Frankfurte nad Mohanom (Nemecko). Je zodpovedný za monitorovanie a analýzu rizík vo finančnom systéme ako celku (známe aj ako makroprudenciálny dohľad). V záujme tohto cieľa ESRB predovšetkým:

• identifikuje systémové riziká a klasifikuje ich podľa ich priority,
• vydáva varovania, ak sa systémové riziká považujú za závažné a v prípade potreby ich zverejňuje,
• odporúča nápravné opatrenia v reakcii na identifikované riziká,
• môže poslať dôverné varovanie a posúdenie Rade Európskej únie, ak sa domnieva, že by mohla nastať krízová situácia,
• monitoruje opatrenia prijaté v reakcii na varovania a odporúčania,
• spolupracuje s medzinárodnými finančnými organizáciami, ako je Medzinárodný menový fond a Rada pre finančnú stabilitu.

Organizácia a riadenie

ESRB má túto štruktúru:

• generálna rada, ktorá zabezpečuje vykonávanie úloh prijatím potrebných rozhodnutí, predsedá jej prezident ECB,
• riadiaci výbor, ktorý pomáha pri prijímaní rozhodnutí,
• sekretariát zodpovedný za bežnú prevádzku a poskytovanie podpory,
• poradný výbor pre vedecké otázky a poradný výbor pre technické otázky, ktoré poskytujú poradenstvo a pomoc.

Predseda ESRB ju zastupuje navonok; má aj dvoch podpredsedov. ECB poskytuje ESRB analytickú, štatistickú, logistickú a administratívnu podporu zabezpečením jeho sekretariátu.

Rada pre dohľad ECB a Jednotná rada pre riešenie krízových situácií posielajú do generálnej rady svojho zástupcu (bez hlasovacích práv). Aby sa predišlo politickému zasahovaniu, žiadny člen generálnej rady nesmie zastávať vládny úrad v členskom štáte.

Varovania a odporúčania

ESRB v prípade závažných systémových rizík, ktoré ohrozujú dosahovanie cieľa, poskytuje varovania a prípadne vydáva odporúčania na nápravné opatrenia vrátane prípadných legislatívnych iniciatív.

Tieto varovania alebo odporúčania sú adresované predovšetkým:

• EÚ ako celku,
• jednému alebo viacerým členským štátom,
• ECB v súvislosti so zverenými úlohami týkajúcimi sa makroprudenciálneho dohľadu nad bankami,
• jednému alebo viacerým európskym orgánom dohľadu,
• jednému alebo viacerým vnútroštátnym orgánom dohľadu,
• jednému alebo viacerým vnútroštátnym orgánom určeným na uplatňovanie opatrení zameraných na riešenie systémových alebo makroprudenciálnych rizík,
• Európskej komisii podľa príslušných právnych predpisov Únie;
• orgánom pre riešenie krízových situácií určeným členskými štátmi alebo
• Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií.

Odporúčania ESRB

Adresáti odporúčaní ESRB sa nimi musia riadiť alebo poskytnúť vysvetlenie v prípade nekonania. Ak ESRB rozhodne, že sa nepostupovalo podľa jeho odporúčania, alebo že adresáti neposkytli primerané odôvodnenie nečinnosti, informuje o tom adresátov, Európsky parlament, Radu a príslušné európske orgány dohľadu, pričom zachová dôvernosť informácií.

Ďalší vývoj európskeho systému dohľadu

S vývojom finančnej krízy v roku 2008 a so zhoršujúcou sa krízou štátneho dlhu v eurozóne v rokoch 2010 – 2011 bolo potrebné ďalej integrovať bankové systémy eurozóny. To viedlo k iniciatíve bankovej únie EÚ.

V roku 2013 sa uskutočnilo preskúmanie fungovania nariadenia (EÚ) č. 1092/2010. To napokon viedlo k zmenám zavedeným v nariadení (EÚ) 2019/2176. Tým sa prispôsobilo riadenie ESRB tak, aby od roku 2014 pokrývalo fungovanie:

• jednotného mechanizmu dohľadu, pričom ECB sa stala centrálnym orgánom dohľadu nad bankami eurozóny (vyše 2 000 bánk) (krajiny mimo eurozóny sa môžu takisto rozhodnúť, že sa pripoja), a
• jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií, ktorého cieľom je zaistiť vyriešenie situácie bánk v ťažkostiach, ktoré sú zahrnuté do jednotného mechanizmu dohľadu, a to bez použitia peňazí daňovníkov.

Zmeny zavedené nariadením (EÚ) 2019/2176 sa vzťahujú aj na pravidlá týkajúce sa znižovania rizík v bankovom sektore EÚ. Tie sa postupne neustále menia a zahŕňajú:

• smernicu o kapitálových požiadavkách (smernica 2013/36/EÚ – pozri súhrn) a nariadenie [nariadenie (EÚ) č. 575/2013 – pozri súhrn],
• smernicu o ozdravení a riešení krízových situácií bánk (smernica 2014/59/EÚ – pozri súhrn),
• nariadenie o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií [zmenené nariadením (EÚ) 2019/877 – pozri súhrn],
• systémy ochrany vkladov (smernica 2014/49/EU – pozri súhrn), ktorými sa chránia vklady, ktoré vlastnia fyzické osoby a spoločnosti,
• smernicu o nesplácaných úveroch [smernica (EÚ) 2021/2167 – pozri súhrn].