Helsinský dohovor: prevencia znečistenia medzinárodných vodných tokov a jazier

HLAVNÉ BODY

• Dohovor poskytuje právny rámec, v ktorom môžu dve alebo viac zmluvných strán spolupracovať s cieľom:
  • zabrániť a kontrolovať znečistenie vôd s presahom cez hranice,
  • zabezpečiť racionálne a nestranné využívanie cezhraničných vôd.
• Zmluvné strany musia prijať všetky príslušné opatrenia týkajúce sa cezhraničných vôd s cieľom:
  • zabrániť, kontrolovať a redukovať súčasné alebo potenciálne znečistenie,
  • zabezpečiť ekologicky spoľahlivé využívanie vody, ochranu vodných zdrojov a životného prostredia vrátane obnovenia ekosystémov, ak to je potrebné,
  • zabezpečiť racionálne a nestranné využívanie zdrojov.
• Zmluvné strany musia:
  • uplatňovať zásadu prevencie, teda nemôžu nekonať z dôvodu, že na základe vedeckých poznatkov sa ešte plne nepreukázalo príčinné spojenie medzi určitými látkami na a znečistením,
  • uplatňovať zásadu „znečisťovateľ platí“, teda že strana zodpovedná za vznik znečistenia znáša náklady na prevenciu proti znečisteniu, ako aj jeho reguláciu a zníženie,
  • hospodáriť s vodnými zdrojmi tak, aby sa neobmedzovali potreby budúcich generácií,
  • vytvárať programy na monitorovanie cezhraničných vôd,
  • navzájom spolupracovať, najmä pri výmene informácií a výskume s cieľom rozvíjať účinné metódy na prevenciu, kontrolu a redukciu cezhraničného znečisťovania,
  • podporovať medzinárodné úsilie na vypracovanie pravidiel, kritérií a postupov na určenie zodpovednosti a ručenia v prípade znečistenia.
• Opatrenia:
  • sa vykonávajú, ak je to možné, priamo pri zdroji,
  • nevyvolávajú, priamym ani nepriamym spôsobom, prenos znečisťovania do iných oblastí životného prostredia.
• Dohody medzi dvomi alebo viacerými zmluvnými stranami môžu zahŕňať tieto otázky:
  • kompilácia údajov a registrov,
  • tvorba spoločných monitorovacích programov,
  • prijatie emisných limitov pre vypúšťanie odpadových vôd a spoločné ciele pre kvalitu vody,
  • zavedenie varovných a výstražných postupov,
  • využívanie hodnotení vplyvov na životné prostredie.
• Zmluvné strany dohody musia:
  • na požiadanie si navzájom poskytnúť pomoc,
  • zabezpečiť, aby boli informácie o stave cezhraničných vôd a o všetkých prijatých opatreniach prístupné verejnosti.
• V roku 2003 bol dohovor zmenený, aby sa umožnilo pristúpenie mimoeurópskym krajinám. Táto zmena nadobudla účinnosť 6. februára 2013 a jej prijatie bolo ustanovené rozhodnutím 2013/790/EÚ. Od marca 2016 k nemu môžu pristúpiť všetky členské štáty OSN.