AKÝ JE CIEĽ TEJTO SMERNICE?

Cieľom smernice je zlepšiť energetickú hospodárnosť budov v Európskej únii (EÚ) s prihliadnutím na rôzne klimatické a miestne podmienky.
V smernici sa stanovujú minimálne požiadavky a spoločný rámec na výpočet energetickej hospodárnosti.
Na základe preskúmania jej vykonávania bola smernica 2010/31/EÚ v roku 2018 zmenená smernicou (EÚ) 2018/844. Hlavným cieľom bolo urýchliť nákladovo efektívnu obnovu existujúcich budov a podporiť inteligentné technológie v budovách. Pozmeňujúca smernica ako súčasť balíka opatrení v oblasti čistej energie dopĺňa právne predpisy v oblasti energetickej efektívnosti.

HLAVNÉ BODY

Členské štáty EÚ musia stanoviť optimálne minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť. Tieto požiadavky by sa mali preskúmať každých päť rokov. Musia sa týkať budovy, jej prvkov a energie použitej na:
- vykurovanie priestoru
- chladenie priestoru
- prípravu teplej vody
- vetranie
- vstavané osvetlenie
- ďalšie technické systémy budovy*.
Európska komisia vytvorila rámec porovnávacej metodiky na výpočet nákladovo optimálnych úrovní požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov.
Nové budovy musia spĺňať minimálne normy. Budovy, ktoré vlastnia a v ktorých sídlia verejné orgány, by mali získať štatút budovy s takmer nulovou spotrebou energie* do 31. decembra 2018 a ostatné nové budovy do 31. decembra 2020.
V existujúcich budovách prechádzajúcich významnou obnovou sa musí zlepšiť ich energetická hospodárnosť tak, aby spĺňala platné požiadavky.
Členské štáty musia prevádzkovať systém certifikácie energetickej hospodárnosti budov. Certifikáty:
- poskytujú potenciálnym nákupcom alebo nájomcom informácie o energetickej triede budovy,
- obsahujú odporúčania pre nákladovo efektívne zlepšenia,
- v prípade, ak sa priestory budovy ponúkajú na predaj alebo prenájom, certifikát sa musí uviesť vo všetkých reklamách v komerčných médiách.
Vnútroštátne orgány členských štátov musia zabezpečiť zavedenie systémov na kontrolu vykurovacích a klimatizačných systémov.

Zmeny pôvodnej smernice

Podľa pozmeňujúcej smernice (EÚ) 2018/844 musia členské štáty vypracovať dlhodobé stratégie obnovy na podporu obnovy bytových a nebytových budov s cieľom transformovať ich do roku 2050 na vysoko energeticky efektívny a dekarbonizovaný fond budov. V stratégiách by sa mal stanoviť plán s opatreniami a merateľnými ukazovateľmi pokroku s ohľadom na dlhodobý cieľ do roku 2050, ktorým je dosiahnuť zníženie emisií skleníkových plynov o 80 až 95 % v porovnaní s hodnotami z roku 1990. V uvedenom pláne sa musia uvádzať orientačné míľniky na roky 2030, 2040 a 2050 a musí sa v ňom stanoviť, akým spôsobom prispejú k dosiahnutiu cieľov EÚ v oblasti energetickej efektívnosti v súlade so smernicou 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti (pozri súhrn).
Revidovanou smernicou sa navyše:
- zväčšuje rozsah súčasného režimu kontrol vykurovacích a klimatizačných systémov, aby sa vzťahoval aj na kombinované systémy (s vetraním) a aby sa v ňom zachytila hospodárnosť systémov za bežných prevádzkových podmienok,
- podporuje používanie informačných a komunikačných technológií a inteligentných technológií automatizácie a riadenia v budovách,
- podporuje zavedenie infraštruktúry na nabíjanie elektrických vozidiel na parkoviskách budov tým, že stanovuje požiadavku na inštaláciu infraštruktúry vedenia a nabíjacích staníc,
- zavádza „indikátor inteligentnej pripravenosti“ na hodnotenie schopnosti budov prispôsobiť ich prevádzku potrebám používateľov, optimalizovať prevádzku budov a vzájomne pôsobiť so sieťou.

Voliteľná spoločná schéma EÚ na určovanie stupňa inteligentnej pripravenosti budov

V roku 2020 Komisia prijala delegovaný akt a vykonávací akt.

Delegovaným nariadením (EÚ) 2020/2155 sa dopĺňa smernica (EÚ) 2010/31/EÚ zriadením voliteľnej spoločnej schémy EÚ na určovanie stupňa inteligentnej pripravenosti budov, teda sa ním vymedzuje indikátor inteligentnej pripravenosti a spoločná metodika, podľa ktorej sa má vypočítať. Táto metodika pozostáva z výpočtu hodnoty inteligentnej pripravenosti budov alebo jednotiek budov a odvodenia stupňa inteligentnej pripravenosti budov alebo jednotiek budov.
Vykonávacím nariadením (EÚ) 2020/2156 sa určujú technické podrobnosti vykonávania voliteľnej spoločnej schémy EÚ na určovanie stupňa inteligentnej pripravenosti budov. Pokrýva záležitosti vrátane nasledujúcich:
- akreditácia a kvalifikácia odborníkov na indikátor inteligentnej pripravenosti,
- vydávanie certifikátu indikátora inteligentnej pripravenosti a podmienky jeho používania,
- skúšanie schémy indikátora inteligentnej pripravenosti.

Delegované nariadenie (EÚ) 2020/2155 a vykonávacie nariadenie (EÚ) 2020/2156 sa uplatňujú od 10. januára 2021.

KONTEXT

Sektor budov v EÚ je sektorom s najväčšou spotrebou energie v Európe, ktorý spotrebuje 40 % energie, a približne 75 % budov nie je energeticky efektívnych. Vzhľadom na tieto nízke úrovne energetickej efektívnosti predstavuje dekarbonizácia fondu budov jeden z dlhodobých cieľov EÚ. Táto smernica je dôležitým prvkom pri zvyšovaní efektívnosti budov.

Ďalšie informácie:

Smernica o energetickej hospodárnosti budov (Európska komisia).

HLAVNÉ POJMY

Technický systém budovy: Technické zariadenia budovy alebo jednotky budovy na vykurovanie priestoru, chladenie priestoru, vetranie, prípravu teplej vody, vstavané osvetlenie, automatizáciu a riadenie budovy, výrobu elektrickej energie na mieste, alebo ich kombináciu vrátane tých systémov, ktoré využívajú energiu z obnoviteľných zdrojov.
Budova s takmer nulovou spotrebou energie: Budova, ktorá má veľmi vysokú energetickú hospodárnosť. Požadované veľmi malé množstvo energie by sa malo vo významnej miere pokryť energiou z obnoviteľných zdrojov vrátane energie z obnoviteľných zdrojov vyrobenej priamo na mieste alebo v blízkosti.

HLAVNÝ DOKUMENT

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 153, 18.6.2010, s. 13 – 35).

Následné zmeny smernice 2010/31/EÚ boli zapracované do pôvodného textu. Toto konsolidované znenie slúži len na dokumentačné účely.

Energetická hospodárnosť budov (do roku 2026)

ZHRNUTIE K DOKUMENTOM:

AKÝ JE CIEĽ TEJTO SMERNICE?

HLAVNÉ BODY

Zmeny pôvodnej smernice

Voliteľná spoločná schéma EÚ na určovanie stupňa inteligentnej pripravenosti budov

Zrušenie

ODKEDY SA SMERNICE UPLATŇUJÚ?

KONTEXT

HLAVNÉ POJMY

HLAVNÝ DOKUMENT

ZHRNUTIE K DOKUMENTOM:

AKÝ JE CIEĽ TEJTO SMERNICE?

HLAVNÉ BODY

Zmeny pôvodnej smernice

Voliteľná spoločná schéma EÚ na určovanie stupňa inteligentnej pripravenosti budov

Zrušenie

ODKEDY SA SMERNICE UPLATŇUJÚ?

KONTEXT

HLAVNÉ POJMY

HLAVNÝ DOKUMENT

SÚVISIACE DOKUMENTY