posilňovať vedúce postavenie EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti1 zvyšovaním dôvery a bezpečnosti vrátane dôvernosti, integrity a dostupnosti údajov,
podporovať odolnosť a spoľahlivosť sietí a informačných systémov vrátane kritickej infraštruktúry a bežne používaného hardvéru a softvéru a
zvyšovať globálnu konkurencieschopnosť a vysoké normy odvetvia kybernetickej bezpečnosti EÚ a premieňať kybernetickú bezpečnosť na konkurenčnú výhodu priemyselných odvetví EÚ.
Ciele
Špecifické ciele ECCC sa premietajú do strategických úloh a vykonávacích úloh:
posilňovať kapacity, spôsobilosti, znalosti a infraštruktúru kybernetickej bezpečnosti,
podporovať v oblasti kybernetickej bezpečnosti odolnosť, najlepšie postupy, bezpečnosť už v štádiu návrhu a certifikáciu bezpečnosti digitálnych produktov a služieb,
prispievať k silnému európskemu ekosystému kybernetickej bezpečnosti a spájať zainteresované strany.
Tieto úlohy sa plnia:
stanovením strategického zamerania na výskum, inovácie a zavádzanie a určovaním priorít,
vykonávaním častí príslušných programov financovania EÚ,
podporovaním spolupráce a koordinácie na vnútroštátnej úrovni a úrovni EÚ a
uľahčovaním spoločného investovania.
Národné koordinačné centrá (NCC)
Každý členský štát určí jedno NCC a toto rozhodnutie oznámi Európskej komisii.
Každé NCC musí mať prístup k odborným znalostiam v oblasti kybernetickej bezpečnosti.
NCC môžu za určitých podmienok získať priame granty EÚ a môžu poskytovať finančnú podporu tretím stranám.
Medzi kľúčové funkcie NCC patria:
slúžia ako kontaktné miesta na vnútroštátnej úrovni,
poskytujú odborné znalosti a prispievajú k strategickým úlohám,
uľahčujú účasť na cezhraničných projektoch a akciách v oblasti kybernetickej bezpečnosti financovaných EÚ,
poskytujú zainteresovaným stranám technickú pomoc pri projektoch spravovaných ECCC,
usilujú sa o synergie s činnosťami na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, napríklad s národnými politikami týkajúcimi sa výskumu, vývoja a inovácií,
vykonávajú osobitné činnosti, na ktoré ECCC udelilo granty,
prispievajú k vzdelávacím programom.
Komunita pre kompetencie v oblasti kybernetickej bezpečnosti
Prispieva k napĺňaniu poslania ECCC a siete a vymieňa a šíri odborné znalosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti.
Pozostáva z priemyselných odvetví vrátane malých a stredných podnikov, akademických a výskumných organizácií, združení občianskej spoločnosti, normalizačných organizácií, príslušných verejných subjektov a zainteresovaných strán, ktoré čelia výzvam v oblasti kybernetickej bezpečnosti.
Štruktúra ECCC
Administratívnu a riadiacu štruktúru ECCC tvoria:
správna rada, ktorá poskytuje strategické zameranie a dohliada na činnosti,
výkonný riaditeľ, právny zástupca ECCC a osoba zodpovedná za každodenné riadenie, a
strategická poradná skupina, ktorá zabezpečuje dialóg medzi komunitou pre kompetencie v oblasti kybernetickej bezpečnosti a ECCC.
Správna rada
Zástupca z každého členského štátu a dvaja z Komisie, s poznatkami o kybernetickej bezpečnosti a riadiacimi schopnosťami.
Predseda a podpredseda volení členmi správnej rady.
Výkonný riaditeľ sa zúčastňuje na zasadnutiach, ale nemôže voliť.
Strategická poradná skupina
20 členov, ktorých vymenúva správna rada.
Zasadá aspoň trikrát ročne.
Poskytuje správnej rade poradenstvo týkajúce sa zriaďovania pracovných skupín.
Organizuje verejné konzultácie s cieľom získať podklady pre agendu ECCC a pracovné programy.
Financovanie
ECCC je financované EÚ, zatiaľ čo spoločné akcie sú financované EÚ a dobrovoľnými príspevkami členských štátov:
do výšky 1 649 566 000 EUR z programu Digitálna Európa, to zahŕňa sumu do výšky 32 000 000 EUR na administratívu,
suma z programu Horizont Európa na spoločné akcie, zodpovedajúce príspevky členských štátov a v súlade s plánovaním programu Horizont Európa,
suma z ostatných programov EÚ potrebná na vykonávanie cieľov ECCC.
Nariadením sa členským štátom umožňuje a nabádajú sa, aby prispievali svojimi vlastnými zdrojmi. Ak členské štáty prispievajú na zdroje riadené ECCC, musia prispieť aj na administratívne náklady.
Kybernetická bezpečnosť: činnosti potrebné na ochranu sietí a informačných systémov, používateľov takýchto systémov a iných osôb dotknutých kybernetickými hrozbami2.
Kybernetická hrozba: každá potenciálna okolnosť, udalosť alebo činnosť, ktorá by mohla poškodiť, narušiť alebo inak negatívne ovplyvniť siete a informačné systémy, užívateľov takýchto systémov a iné osoby.
HLAVNÝ DOKUMENT
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/887 z , ktorým sa zriaďuje Európske centrum priemyselných, technologických a výskumných kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti a sieť národných koordinačných centier (Ú. v. EÚ L 202, , s. 1 – 31)
SÚVISIACE DOKUMENTY
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/694 z , ktorým sa zriaďuje program Digitálna Európa a zrušuje rozhodnutie (EÚ) 2015/2240 (Ú. v. EÚ L 166, , s. 1 – 34)
Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o stratégii EÚ pre bezpečnostnú úniu [COM(2020) 605 final, ]
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii (Ú. v. EÚ L 194, , s. 1 – 30)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/881 zo o agentúre ENISA (Agentúra Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť) a o certifikácii kybernetickej bezpečnosti informačných a komunikačných technológií a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 526/2013 (akt o kybernetickej bezpečnosti) (Ú. v. EÚ L 151, , s. 15 – 69)