(1)

Dozorný orgán EZVO (ďalej len ‚orgán’) prijal svoje pôvodné usmernenie o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (2) v roku 1994. Nová verzia usmernenia sa prijala v roku 1999 (3).

(2)

Orgán chce touto verziou usmernenia, ktorej text sa opiera o predchádzajúce verzie, vykonať niektoré zmeny a vyjasnenia, ktoré si vyžiadali viaceré faktory (4).

(3)

Zánik nevýkonných firiem je bežnou súčasťou fungovania trhu. Nemôže byť normou, že štát zachraňuje spoločnosť, ktorá sa dostáva do ťažkostí. Pomoc na záchranné a reštrukturalizačné operácie dala podnet na niektoré najkontroverznejšie prípady štátnej pomoci v minulosti a patrí medzi najväčšmi deformované druhy štátnej pomoci. Preto všeobecnou zásadou zákazu štátnej pomoci, ustanovenou v Dohode o EHP, má zostať pravidlo a odchýlka od tohto pravidla sa obmedzí.

(4)

Zásada ‚jedenkrát, poslednýkrát’ sa ďalej posilňuje v snahe zabrániť opakovanej pomoci na záchranu alebo reštrukturalizáciu na udržanie firmy pri živote.

(5)

Usmernenie z roku 1999 rozlišuje medzi pomocou na záchranu a pomocou na reštrukturalizáciu tak, že pomoc na záchranu definuje ako dočasnú pomoc s cieľom udržať chorľavejúcu firmu nad vodou na obdobie, ktoré je potrebné na vypracovanie plánu reštrukturalizácie a/alebo likvidácie. Počas tejto fázy by sa v zásade nemali môcť uskutočniť reštrukturalizačné opatrenia financované zo štátnej pomoci. Toto striktné rozlišovanie medzi záchranou a reštrukturalizáciou však spôsobuje problémy. Firmy v ťažkostiach môžu už v záchrannej fáze potrebovať uskutočnenie určitých naliehavých štrukturálnych opatrení, aby zastavili alebo znížili zhoršovanie finančnej situácie. Toto usmernenie preto rozširuje pojem ‚pomoc na záchranu’, aby umožnilo jej príjemcovi uskutočniť naliehavé opatrenia, a to aj štrukturálneho charakteru, ako je okamžité uzatvorenie pobočky alebo iná forma ukončenia činností. Vzhľadom na naliehavý charakter takýchto druhov pomoci členské štáty EZVO by mali dostať možnosť rozhodnúť sa pre zjednodušený postup ich schválenia.

(6)

Pokiaľ ide o pomoc na reštrukturalizáciu, usmernenie z roku 1999 na základe usmernenia z roku 1994 naďalej požaduje od príjemcu pomoci podstatný príspevok na reštrukturalizáciu. V rámci tohto prehodnotenia je vhodné opätovne jasnejšie potvrdiť zásadu, že tento príspevok musí byť reálny a poskytnutý bez pomoci. Príspevok príjemcu má dvojitý účel: na jednej strane ukáže, že trhy (vlastníci, veritelia) veria v obnoviteľnosť životaschopnosti v primeranom období. Na druhej strane sa tým zabezpečí, že pomoc na reštrukturalizáciu sa obmedzí na minimum, ktoré je nevyhnutné na obnovenie životaschopnosti pri súčasnom obmedzení deformácie hospodárskej súťaže. V tejto súvislosti bude orgán vyžadovať aj kompenzačné opatrenia na minimalizáciu vplyvu na konkurentov.

(7)

Poskytovanie pomoci na záchranu alebo reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach sa môže považovať za legitímne len za určitých podmienok. Môže byť opodstatnené, napríklad, z dôvodov sociálnej alebo regionálnej politiky, potrebou zohľadňovať prospešnú úlohu, ktorú zohrávajú v ekonomike malé a stredné podniky (MSP), alebo, výnimočne, potrebou udržať konkurenčnú trhovú štruktúru, keby zánik firiem mohol viesť k monopolu alebo k napätej oligopolnej situácii. Na druhej strane by však nebolo opodstatnené umelo udržiavať pri živote firmu v odvetví s dlhodobým štrukturálnym prebytkom kapacít, alebo keby dokázala prežiť iba v dôsledku opakovaných intervencií štátu.

(8)

EHP nemá definíciu toho, čo predstavuje ‚firma v ťažkostiach’. Na účely tohto usmernenia však orgán považuje firmu za firmu v ťažkostiach vtedy, keď nie je schopná, či už svojimi vlastnými zdrojmi, alebo finančnými prostriedkami, ktoré dokáže získať od svojich vlastníkov/akcionárov alebo veriteľov, prekonať straty, ktoré ju bez vonkajšieho zasahovania štátnych orgánov takmer s istotou prinútia v krátkodobom alebo strednodobom výhľade zanechať podnikateľskú činnosť.

(9)

Na účely tohto usmernenia sa firma v zásade a nezávisle od jej veľkosti považuje za firmu v ťažkostiach predovšetkým za týchto okolností:

(10)

Aj v prípade, že sa nevyskytuje ani jedna z okolností uvedených v bode 9, môže sa firma predsa len považovať za firmu v ťažkostiach, najmä keď sa vyskytujú zvyčajné známky firmy v ťažkostiach, ako sú rastúce straty, klesajúci obrat, narastajúce skladové zásoby, prebytočná kapacita, klesajúci peňažný tok, hromadiaci sa dlh, zvyšujúce sa úrokové poplatky a klesajúca alebo nulová čistá hodnota aktív. V naliehavých prípadoch sa firma už mohla stať platobne neschopnou alebo ju možno podrobiť konaniu pre platobnú neschopnosť, ktoré sa vyhlási podľa vnútroštátneho práva. V poslednom z uvedených prípadov sa toto usmernenie vzťahuje na každú pomoc poskytnutú v súvislosti s takýmto konaním, vďaka ktorej firma pokračuje vo svojej podnikateľskej činnosti. V každom prípade firma v ťažkostiach je oprávnená získať pomoc len vtedy, ak preukázateľne nie je schopná zotaviť sa pomocou vlastných zdrojov alebo z finančných prostriedkov, ktoré získa od svojich vlastníkov/akcionárov alebo z trhových zdrojov

(11)

Na účely tohto usmernenia novoutvorená firma nie je oprávnená získať pomoc na záchranu alebo reštrukturalizáciu ani vtedy, keď je jej začiatočná finančná situácia neistá. Takýto prípad nastáva napríklad vtedy, keď nová firma vzniká z likvidácie predchádzajúcej firmy alebo iba preberá aktíva takejto firmy. Firma sa v zásade považuje za novoutvorenú počas prvých 3 rokov po začatí prevádzky v príslušnej oblasti podnikateľskej činnosti. Až po tomto období je oprávnená žiadať o pomoc na záchranu alebo reštrukturalizáciu za predpokladu, že

(12)

Firma, ktorá patrí do väčšej podnikateľskej skupiny alebo ktorú prevzala takáto skupina, zvyčajne nie je oprávnená získať pomoc na záchranu alebo reštrukturalizáciu, okrem prípadov, keď môže preukázať, že ťažkosti firmy sú vnútorné a nie sú výsledkom svojvoľného priraďovania nákladov v rámci skupiny a že ťažkosti sú príliš vážne, aby ich riešila skupina vlastnými silami. Ak firma v ťažkostiach založí dcérsku spoločnosť, táto spoločnosť spolu s firmou v ťažkostiach, ktorá ju ovláda, sa bude posudzovať ako skupina a môže dostať pomoc za podmienok uvedených v tomto bode.

(13)

Na pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu sa vzťahuje rovnaký súbor usmernení, pretože v obidvoch prípadoch štátne orgány majú do činenia s firmou v ťažkostiach a záchrana i reštrukturalizácia predstavujú často dve časti jednej operácie, aj keď zahŕňajú rozdielne procesy.

(14)

Pomoc na záchranu je svojou povahou dočasná a reverzibilná pomoc. Jej hlavným cieľom je umožniť udržať chorľavejúcu firmu nad vodou na obdobie, ktoré je potrebné na vypracovanie plánu reštrukturalizácie alebo likvidácie. Všeobecnou zásadou je, že pomoc na záchranu umožňuje dočasne podporovať spoločnosť konfrontovanú s vážnym zhoršením svojej finančnej situácie, ktoré sa prejavuje akútnou krízou likvidity alebo formálnou platobnou neschopnosťou. Takáto dočasná podpora má poskytnúť čas na analýzu okolností, ktoré spôsobili ťažkosti, a vypracovať vhodný plán na odstránenie týchto ťažkostí. Okrem toho sa pomoc na záchranu musí obmedziť na nevyhnutné minimum. Inými slovami, pomoc na záchranu ponúka firme v ťažkostiach krátky odklad nepresahujúci šesť mesiacov. Pomoc musí pozostávať z reverzibilnej podpory likvidity vo forme záruk úverov alebo úverov s úrokovou sadzbou, ktorá je aspoň porovnateľná s úrokovými sadzbami uplatňovanými na úvery zdravým firmám, a najmä s referenčnými sadzbami, ktoré príslušný orgán uplatňuje. Štrukturálne opatrenia, ktoré nevyžadujú okamžité kroky, ako je nenapraviteľná a automatická účasť štátu vo vlastných prostriedkoch firmy, sa nemôžu financovať prostredníctvom pomoci na záchranu.

(15)

Hneď ako sa vypracuje a vykonáva plán reštrukturalizácie alebo likvidácie, na ktorý sa požadovala pomoc, celá ďalšia pomoc sa bude považovať za pomoc na reštrukturalizáciu. Opatrenia, ktoré je nevyhnutné okamžite realizovať, aby sa zastavili straty, vrátane štrukturálnych opatrení (napríklad okamžité stiahnutie sa zo stratových oblastí činnosti), sa môžu uskutočniť s pomocou na záchranu v súlade s podmienkami uvedenými v oddiele 16.3.1 pre jednotlivé druhy pomoci a v oddiele 16.4.3 pre programy pomoci. S výnimkou prípadov, keď sa používa zjednodušený postup uvedený v oddiele 16.3.1.2, členský štát EZVO musí preukázať, že takéto štrukturálne opatrenia sa musia okamžite uskutočniť. Pomoc na záchranu sa obvykle nemôže poskytnúť na finančnú reštrukturalizáciu.

(16)

Na druhej strane, reštrukturalizácia sa bude zakladať na uskutočniteľnom, logicky skĺbenom a ďalekosiahlom pláne na obnovu dlhodobej životaschopnosti firmy. Reštrukturalizácia zvyčajne zahŕňa jeden prvok alebo viac z týchto prvkov: reorganizácia a racionalizácia aktivít firmy na efektívnejšom základe, čo obvykle znamená stiahnutie sa zo stratových aktivít, reštrukturalizáciu tých súčasných aktivít, pri ktorých sa dá obnoviť konkurencieschopnosť, a prípadne diverzifikáciu v smere nových a životaschopných aktivít. Finančná reštrukturalizácia (kapitálové injekcie, zníženie dlhu) musí obvykle sprevádzať fyzickú reštrukturalizáciu. Reštrukturalizačné operácie v rozsahu pôsobnosti tohto usmernenia sa však nemôžu obmedziť na finančnú pomoc, ktorej cieľom je zvrátiť minulé straty bez riešenia príčin týchto strát.

(17)

Toto usmernenie sa uplatňuje na firmy vo všetkých odvetviach, ktoré sú zahrnuté do Dohody o EHP a podliehajú skúmaniu zo strany orgánu v súlade s článkom 62 Dohody o EHP bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek pravidlá týkajúce sa firiem v ťažkostiach v príslušnom odvetví (9).

(18)

Článok 61 ods. 2 a 3 Dohody o EHP ustanovujú možnosť, že pomoc spadajúca do rámca článku 61 ods. 1 sa bude považovať za kompatibilnú so spoločným trhom. Okrem prípadov pomoci predpokladaných v článku 61 ods. 2, najmä pomoci na odstránenie škôd spôsobených živelnými pohromami alebo mimoriadnymi udalosťami, ktoré tu nie sú zahrnuté, jediným základom, na ktorom sa môže pomoc pre firmy v ťažkostiach považovať za kompatibilnú, je článok 61 ods. 3 písm. c). Podľa tohto ustanovenia je orgán oprávnený schváliť ‚pomoc, ktorá má umožniť rozvoj niektorých ekonomických aktivít (…), ak táto pomoc nemá nepriaznivý vplyv na podmienky obchodovania v rozsahu protirečiacom spoločným záujmom’. Tento prípad môže nastať najmä vtedy, keď je pomoc nevyhnutná na odstránenie rozdielov spôsobených zlyhaním trhu alebo na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej skĺbenosti.

(19)

Vzhľadom na to, že je ohrozená samotná existencia firmy v ťažkostiach, nemôže sa táto firma považovať za vhodný nástroj na presadzovanie iných cieľov verejného záujmu dovtedy, kým sa nezabezpečí jej životaschopnosť. Preto orgán usudzuje, že pomoc firmám v ťažkostiach môže prispieť k rozvoju ekonomických aktivít bez nepriaznivého vplyvu na obchodovanie v rozsahu, ktorý je v rozpore so záujmom EHP iba vtedy, keď budú splnené podmienky ustanovené v tomto usmernení. Ak sa firmy, ktoré majú dostať pomoc na záchranu alebo reštrukturalizáciu, nachádzajú v oblastiach, ktorým sa poskytuje pomoc, orgán bude prihliadať na dôvody uvedené v článku 61 ods. 3 písm. a) a c) Dohody o EHP v súlade s bodmi 54–55.

(20)

Orgán bude venovať osobitnú pozornosť potrebe zabrániť využívaniu tohto usmernenia na obchádzanie zásad zakotvených v súčasných systémoch a v usmernení.

(21)

Hodnotenie pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu by nemali ovplyvniť zmeny vo vlastníctve podnikov, ktorým sa poskytuje pomoc.

(22)

Ak sa poskytla firme v ťažkostiach neoprávnená pomoc, vo vzťahu ku ktorej orgán prijal negatívne rozhodnutie s príkazom na vrátenie pomoci, a ak takáto pomoc nebola vrátená v súlade s článkom 14 v časti II protokolu 3 k Dohode medzi štátmi EZVO o zriadení Dozorného orgánu a Súdneho dvora (ďalej len ‚Dohoda o Dozornom orgáne a Súdnom dvore’) (10), hodnotenie každej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu, ktorá sa má byť poskytnúť tomu istému podniku, zohľadňuje, po prvé, kumulatívny vplyv starej pomoci a novej pomoci, a, po druhé, skutočnosť, že stará pomoc nebola vrátená (11).

(23)

Táto kapitola sa zaoberá výlučne opatreniami pomoci, ktoré sa jednotlivo oznamujú orgánu. Za určitých podmienok môže orgán schváliť programy na poskytovanie pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu: tieto podmienky sú uvedené v oddiele 16.4.

(24)

Na to, aby orgán schválil pomoc na záchranu definovanú v bode 14, táto pomoc:

(25)

Ak členský štát EZVO predložil plán reštrukturalizácie do šiestich mesiacov od schválenia alebo v prípade neoznámenej pomoci od uskutočnenia opatrenia, konečný termín na splatenie úveru alebo ukončenie záruky sa predlžuje dovtedy, kým orgán nedospeje k rozhodnutiu o pláne, ak sa orgán nerozhodne, že takéto predĺženie je neopodstatnené.

(26)

Bez toho, aby bol dotknutý článok 23 časti II protokolu 3 k Dohode o Dozornom orgáne a Súdnom dvore a možnosť konať pred Súdnym dvorom EZVO, v súlade s druhým pododsekom článku 1 ods. 2 v časti I protokolu 3 k Dohode o Dozornom orgáne a Súdnom dvore, orgán začne konanie podľa článku 1 ods. 2 v časti I protokolu 3 k Dohode o Dozornom orgáne a Súdnom dvore, ak členský štát neoznámi:

(27)

V každom prípade, orgán sa môže rozhodnúť, že začne takéto konanie bez toho, aby bol dotknutý článok 23 v časti II protokolu 3 k Dohode o Dozornom orgáne a Súdnom dvore a možnosť konať pred Súdnym dvorom EZVO, v súlade s druhým pododsekom článku 1 ods. 2 v časti I protokolu 3 k Dohode o Dozornom orgáne a Súdnom dvore, ak usúdi, že úver alebo záruka sa použili nesprávne, alebo že po uplynutí šesťmesačného konečného termínu je nesplatenie pomoci už neopodstatnené.

(28)

Schválenie pomoci na záchranu nemusí nevyhnutne znamenať, že pomoc v rámci plánu reštrukturalizácie sa následne schváli; táto pomoc sa bude musieť hodnotiť podľa vlastnej účelnosti.

(29)

Orgán sa usiluje v rámci možností prijať do jedného mesiaca rozhodnutie o tých druhoch pomoci na záchranu, ktoré spĺňajú všetky podmienky uvedené v oddiele 16.3.1.1 a tieto kumulatívne požiadavky:

(30)

Pomoc na reštrukturalizáciu nastoľuje osobitné otázky hospodárskej súťaže, pretože môže preniesť neúmerný podiel bremena štrukturálnej adaptácie a sprievodné sociálne a ekonomické problémy na ostatných výrobcov, ktorí hospodária bez pomoci, a na ostatné zmluvné strany Dohody o EHP. Všeobecnou zásadou by preto mala byť možnosť poskytnúť pomoc na reštrukturalizáciu iba za podmienok, keď sa dá preukázať, že táto pomoc nie je v rozpore so záujmom EHP. To bude možné iba vtedy, ak sa dodržia striktné kritériá a bude isté, že každé deformovanie hospodárskej súťaže budú kompenzovať výhody plynúce z prežitia firmy (napríklad keď bude jasné, že čistý vplyv znižovania počtu zamestnancov pre nadbytočnosť, ktoré vyplýva zo skončenia podnikateľskej činnosti firmy v kombinácii s vplyvom na jej dodávateľov, by vystupňoval problémy zamestnanosti, alebo, výnimočne, ak by zánik firmy vyústil do monopolu alebo napätej oligopolnej situácie), a že v zásade existujú primerané kompenzačné opatrenia v prospech konkurentov.

(31)

V súlade s osobitnými ustanoveniami pre oblasti a malé a stredné podniky, ktorým sa poskytuje pomoc (pozri body 54, 55, 56 a 58), orgán schvaľuje pomoc iba za týchto podmienok:

(32)

Firma musí spĺňať podmienky ako firma v ťažkostiach v zmysle tohto usmernenia (pozri body 8–12).

(33)

Poskytnutie pomoci musí byť podmienené realizáciou plánu reštrukturalizácie, ktorý musí schváliť orgán vo všetkých prípadoch individuálnej pomoci, s výnimkou malých a stredných podnikov, ako je ustanovené v oddiele 16.3.2.5.

(34)

Plán reštrukturalizácie, ktorého trvanie musí byť čo najkratšie, musí obnoviť dlhodobú životaschopnosť firmy v rámci primeraného časového rozpätia a na základe realistických predpokladov, pokiaľ ide o budúce prevádzkové podmienky. Pomoc na reštrukturalizáciu musí byť preto spojená s uskutočniteľným plánom reštrukturalizácie, ku ktorému sa príslušný členský štát EZVO zaviaže. Plán je potrebné predložiť orgánu so všetkými príslušnými údajmi a musí obsahovať najmä prieskum trhu. Zlepšenie životaschopnosti musí vychádzať hlavne z vnútorných opatrení obsiahnutých v pláne reštrukturalizácie; môže sa zakladať na vonkajších faktoroch, ako sú kolísanie cien a dopytu, na ktoré spoločnosť nemá veľký vplyv, ale iba ak uskutočnené predpoklady o trhu sú všeobecne uznávané. Reštrukturalizácia musí zahŕňať zrieknutie sa činností, ktoré by aj po reštrukturalizácii boli štrukturálne stratové.

(35)

Plán reštrukturalizácie musí opisovať okolnosti, ktoré viedli k ťažkostiam spoločnosti, a tak poskytnúť základ na hodnotenie, či sú navrhované opatrenia primerané. Musí okrem iného zohľadňovať súčasný stav a budúce vyhliadky na ponuku a dopyt na trhu príslušných výrobkov a obsahovať scenár odzrkadľujúci najlepší prípad, najhorší prípad a predpoklady priemeru, ako aj konkrétne silné a slabé stránky firmy. Musí umožniť firme vyvíjať sa smerom k novej štruktúre, ktorá jej ponúka vyhliadky na dlhodobú životaschopnosť a umožní jej stáť na vlastných nohách.

(36)

Tento plán musí zabezpečiť zvrat, ktorý umožní spoločnosti po dokončení jej reštrukturalizácie pokryť vlastné náklady vrátane odpisov a finančných poplatkov. Očakávaná návratnosť kapitálu musí byť dostatočná na to, aby reštrukturalizovaná firma mohla konkurovať na trhu na základe svojich predností. Ak ťažkosti firmy pochádzajú z nedostatkov v systéme riadenia spoločnosti, bude potrebné zaviesť primerané úpravy.

(37)

V záujme zabezpečenia čo možno najmenších nepriaznivých vplyvov na podmienky obchodovania tak, aby sledované priaznivé vplyvy prevážili nad nepriaznivými, je nevyhnutné prijať kompenzačné opatrenia. V opačnom prípade sa bude pomoc považovať za pomoc ‚v rozpore so spoločným záujmom’, a teda nezlučiteľnú s Dohodou o EHP. Orgán bude musieť pri určovaní primeranosti kompenzačných opatrení prihliadať na cieľ obnovenia dlhodobej životaschopnosti.

(38)

Tieto opatrenia môžu zahŕňať predaj aktív, zníženie kapacity alebo prítomnosti na trhu a zníženie prekážok na vstup na príslušné trhy. Pri hodnotení, či sú kompenzačné opatrenia primerané, bude orgán prihliadať na štruktúru trhu a podmienky hospodárskej súťaže s cieľom zabezpečiť, aby akékoľvek takéto opatrenie nemalo za následok zhoršenie štruktúry trhu napríklad tým, že bude mať nepriamy efekt vytvorenia monopolu alebo napätej oligopolnej situácie. Ak je členský štát EZVO schopný dokázať, že by takáto situácia vznikla, kompenzačné opatrenia treba chápať tak, aby sa zabránilo tejto situácii.

(39)

Opatrenia musia byť úmerné deformujúcemu účinku pomoci a najmä veľkosti (13) a relatívnej dôležitosti firmy na jej trhu alebo trhoch. Majú sa uskutočňovať najmä na trhu(-och), na ktorých má firma po reštrukturalizácii významné postavenie. Miera zníženia sa musí stanoviť podľa prípadu. Orgán stanoví rozsah nevyhnutných opatrení na základe prieskumu trhu pripojeného k plánu reštrukturalizácie a v prípade potreby na základe všetkých ďalších informácií, ktoré má orgán k dispozícii, vrátane informácií poskytnutých zainteresovanými stranami. Zníženie musí tvoriť neoddeliteľnú súčasť reštrukturalizácie, ako je zakotvené v pláne reštrukturalizácie. Táto zásada sa uplatňuje bez ohľadu na to, či sa zníženia uskutočnia pred poskytnutím štátnej pomoci, alebo po ňom, pokiaľ sú súčasťou tej istej reštrukturalizácie. Plné odpisy aktíva uzavretie stratových aktivít, čo bude rozhodne nevyhnutné na obnovenie životaschopnosti, sa nebudú považovať za zníženie kapacity alebo prítomnosti na trhu na účely hodnotenia kompenzačných opatrení. Takéto hodnotenie bude vopred zohľadňovať každú poskytnutú pomoc na záchranu.

(40)

Táto podmienka sa však obvykle nebude vzťahovať na malé podniky, pretože možno predpokladať, že pomoc ad hoc pre malé podniky zvyčajne nedeformuje hospodársku súťaž v rozsahu, ktorý je v rozpore so spoločným záujmom, s výnimkou prípadu, keď pravidlá štátnej pomoci ustanovujú v konkrétnom odvetví inak, alebo keď je príjemca pomoci aktívny na trhu s dlhodobou nadmernou kapacitou.

(41)

Keď je príjemca pomoci aktívny na trhu s dlhodobou nadmernou kapacitou, ako je definované v súvislosti s mnohoodvetvovým systémom regionálnej pomoci na veľké investície (14), zníženie kapacity spoločnosti alebo jej prítomnosti na trhu by mohlo dosiahnuť až 100 % (15).

(42)

Rozsah a intenzita pomoci sa musia obmedziť na striktné minimum reštrukturalizačných nákladov nevyhnutných na to, aby sa reštrukturalizácia mohla uskutočniť vzhľadom na jestvujúce finančné prostriedky spoločnosti, jej akcionárov alebo podnikateľskú skupinu, do ktorej patrí. Takéto hodnotenie bude zohľadňovať každú predtým poskytnutú pomoc na záchranu. Od príjemcov pomoci sa bude očakávať, že urobia významný príspevok k plánu reštrukturalizácie zo svojich prostriedkov vrátane predaja aktív, ktoré nie sú životne dôležité pre prežitie firmy, alebo z vonkajšieho financovania za trhových podmienok. Takýto príspevok naznačuje, že trh verí v obrat k životaschopnosti. Takýto príspevok musí byť reálny, t. j. skutočný, ktorý vylučuje všetky budúce očakávané zisky, ako je peňažný tok, a musí byť čo možno najvyšší.

(43)

Orgán bude obvykle považovať za primerané tieto príspevky (16) k reštrukturalizácii: minimálne 25 % v prípade malých podnikov, minimálne 40 % pre stredné podniky a minimálne 50 % pre veľké firmy. Za mimoriadnych okolností a v prípadoch osobitnej núdze, ktoré musí členský štát EZVO preukázať, môže orgán akceptovať nižší príspevok.

(44)

Na obmedzenie deformujúceho vplyvu musí byť výška pomoci alebo forma, ktorou sa poskytuje, taká, aby sa zabránilo poskytovaniu spoločnosti nadmernej hotovosti, ktorá by sa mohla použiť na agresívne, trh deformujúce činnosti, ktoré nesúvisia s procesom reštrukturalizácie. Orgán bude preto skúmať úroveň záväzkov firmy po reštrukturalizácii vrátane situácie po každom odložení alebo znížení jej dlhov, najmä v súvislosti s jej pokračovaním v podnikateľskej činnosti po konaní pre platobnú neschopnosť, ktoré sa proti firme zaviedlo podľa vnútroštátneho práva (17). Žiadna pomoc sa nemá použiť na financovanie nových investícií, ktoré nie sú životne dôležité pre obnovenie životaschopnosti firmy.

(45)

Okrem kompenzačných opatrení opísaných v bodoch 37–41 orgán môže uložiť akékoľvek podmienky a povinnosti, ktoré bude považovať za nevyhnutné na zabezpečenie, aby pomoc nedeformovala hospodársku súťaž v rozsahu protirečiacom spoločným záujmom v prípade, že sa príslušný členský štát EZVO nezaviazal, že prijme takéto ustanovenia. Napríklad orgán môže požiadať členský štát EZVO:

(46)

Spoločnosť musí v plnom rozsahu uskutočniť plán reštrukturalizácie a plniť všetky ďalšie povinnosti ustanovené v rozhodnutí orgánu, ktorý schvaľuje poskytnutie pomoci. Orgán bude považovať každú nerealizáciu plánu alebo neplnenie ďalších povinností za zneužitie pomoci bez toho, aby bol dotknutý článok 23 v časti II protokolu 3 k Dohode o Dozornom orgáne a Súdnom dvore a možnosť žaloby pred Súdnym dvorom EZVO v súlade s druhým pododsekom článku 1 ods. 2 v časti I protokolu 3 k Dohode o Dozornom orgáne a Súdnom dvore.

(47)

Ak sú reštrukturalizačné opatrenia rozvrhnuté na niekoľko rokov a zahŕňajú značné sumy pomoci, orgán môže požiadať, aby sa vyplatenie pomoci na reštrukturalizáciu rozdelilo na splátky, a podmieniť vyplatenie každej splátky:

(48)

Orgán musí na základe pravidelných podrobných správ príslušného členského štátu EZVO nadobudnúť presvedčenie, že plán reštrukturalizácie sa riadne realizuje.

(49)

V prípade pomoci poskytnutej veľkým firmám prvá z týchto správ sa zvyčajne musí predložiť orgánu najneskôr do šiestich mesiacov od schválenia pomoci. Následne sa správy zasielajú orgánu najmenej raz ročne k stanovenému dátumu dovtedy, kým sa ciele plánu reštrukturalizácie nepovažujú za dosiahnuté. Správy musia obsahovať všetky informácie, ktoré orgán potrebuje, aby mohol monitorovať realizáciu programu reštrukturalizácie, časový harmonogram pre platby spoločnosti a jej finančnú situáciu a dodržiavanie všetkých podmienok alebo povinností ustanovených v rozhodnutí o schválení pomoci. Musia najmä zahŕňať všetky príslušné informácie o každej pomoci na akýkoľvek účel, ktorú spoločnosť dostala, či už individuálne, alebo v rámci všeobecného programu, počas reštrukturalizácie (pozri body 67–70). Ak orgán potrebuje urýchlené potvrdenie niektorých kľúčových bodov informácií, napríklad o uzatvorení alebo znížení kapacít, môže požiadať o častejšie správy.

(50)

V prípade pomoci malým a stredným podnikom zvyčajne stačí každý rok zaslať kópiu súvahy a výkazu ziskov a strát firmy, ktorá prijíma pomoc, s výnimkou prípadov, keď sú v rozhodnutí o schválení pomoci zakotvené striktnejšie podmienky.

(51)

Keď sa pomoc na reštrukturalizáciu schváli, príslušný členský štát EZVO môže počas reštrukturalizácie požiadať orgán, aby odsúhlasil zmeny v pláne reštrukturalizácie a vo výške pomoci. Orgán môže povoliť takéto zmeny, ak spĺňajú tieto podmienky:

(52)

Ak sa podmienky uložené orgánom alebo záväzky prijaté členským štátom EZVO zmiernia, výška pomoci sa musí primerane znížiť alebo sa môžu uložiť iné podmienky.

(53)

Ak členský štát EZVO zavedie zmeny do schváleného plánu reštrukturalizácie bez toho, aby o tom orgán riadne informoval, orgán začne konanie, ako to ustanovuje článok 16 časti II protokolu 3 k Dohode o Dozornej rade a Súdnom dvore (zneužitie pomoci) bez toho, aby bol dotknutý článok 23 časti II protokolu 3 k Dohode o Dozornej rade a Súdnom dvore a možnosť žaloby pred Súdnym dvorom EZVO v súlade s druhým pododsekom článku 1 ods. 2 v časti I protokolu 3 k Dohode o Dozornej rade a Súdnom dvore.

(54)

Pri posudzovaní pomoci na reštrukturalizáciu v oblastiach, ktorým sa poskytuje pomoc, zohľadní orgán potreby regionálneho rozvoja. Skutočnosť, že chorľavejúca firma sa nachádza v takej oblasti však neodôvodňuje tolerantný prístup k pomoci na reštrukturalizáciu: zo strednodobého až dlhodobého hľadiska nepomáha regiónu umelo podporiť spoločnosti. Navyše, v snahe podporiť regionálny rozvoj je v najlepšom záujme regiónov použiť svoje prostriedky na čo možno najrýchlejší rozvoj činností, ktoré sú životne dôležité a trvalo udržateľné. Napokon deformácie hospodárskej súťaže sa musia minimalizovať aj v prípade pomoci firmám v oblastiach, ktorým sa poskytuje pomoc. V tejto súvislosti treba tiež zobrať do úvahy možné škodlivé vplyvy, ktoré môžu nastať v príslušnej oblasti a v iných oblastiach, ktorým sa poskytuje pomoc.

(55)

Kritériá uvedené v bodoch 31–53 sa teda rovnako uplatňujú na oblasti, ktorým sa poskytuje pomoc, aj vtedy, keď sú zohľadnené potreby regionálneho rozvoja. No v oblastiach, ktorým sa poskytuje pomoc, a pokiaľ nie je ustanovené inak v pravidlách o štátnej pomoci v konkrétnom odvetví, podmienky na schválenie pomoci môžu byť menej prísne, pokiaľ ide o uplatňovanie kompenzačných opatrení a výšku príspevku prijímajúcej strany. Ak to potreby regionálneho rozvoja odôvodňujú, v prípadoch, v ktorých sa zníženie kapacity alebo prítomnosti na trhu zdá byť najvhodnejším opatrením, aby sa zabránilo nenáležitým deformáciám hospodárskej súťaže, môže sa požadovať zníženie v oblastiach, ktorým sa poskytuje pomoc, zmierniť oproti oblastiam, ktorým sa neposkytuje pomoc. V týchto prípadoch, ktoré musí príslušný členský štát EZVO preukázať, sa bude rozlišovať medzi oblasťami prichádzajúcimi do úvahy pre regionálnu pomoc podľa článku 61 ods. 3 písm. a) Dohody o EHP a oblasťami prichádzajúcimi do úvahy podľa článku 61 ods. 3 písm. c) tak, aby bola zohľadnená väčšia závažnosť regionálnych problémov v posledne menovaných oblastiach.

(56)

Pomoc malým podnikom (18) má tendenciu menej ovplyvňovať podmienky obchodovania ako pomoc poskytovaná stredným a veľkým firmám. To platí aj pre pomoc poskytovanú na reštrukturalizáciu, takže podmienky ustanovené v bodoch 31–53 sa uplatňujú menej striktne v týchto súvislostiach:

(57)

Zásada ‚jedenkrát, poslednýkrát’ (oddiel 16.3.3) sa však v plnom rozsahu vzťahuje na malé a stredné podniky.

(58)

Plán reštrukturalizácie pre malé a stredné podniky nemusí byť schválený orgánom. Musí však spĺňať požiadavky ustanovené v bodoch 34–36 a musí byť schválený príslušným členským štátom EZVO a oznámený orgánu. Poskytnutie pomoci je potrebné podmieniť úplnou realizáciou plánu reštrukturalizácie. Členský štát EZVO je povinný overiť, či sú tieto podmienky splnené.

(59)

Plány reštrukturalizácie sú obvykle spojené s obmedzením alebo upustením od aktivít, na ktoré majú vplyv. Takéto obmedzenia sú často nevyhnutné v záujme racionalizácie a efektívnosti, na rozdiel od akéhokoľvek zníženia kapacity, ktoré sa môžu požadovať ako podmienka poskytnutia pomoci. Nech by dôvody na to boli akékoľvek, takéto opatrenia povedú vo všeobecnosti k zníženiu počtu pracovných síl spoločnosti.

(60)

Pracovné právo členských štátov EZVO môže obsahovať všeobecné systémy sociálneho zabezpečenia, v rámci ktorých odstupné pri skončení pracovného pomeru a dôchodky pri predčasnom odchode do dôchodku sa vyplácajú priamo nadbytočným zamestnancom. Takéto systémy sa nepovažujú za štátnu pomoc spadajúcu do pôsobnosti článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

(61)

Okrem priameho poskytovania všeobecné systémy sociálnej podpory často ustanovujú pre vládu povinnosť kryť náklady na dávky, ktoré spoločnosť poskytuje nadbytočným pracovníkom a ktoré presahujú jej zákonné a zmluvné povinnosti. Ak sú takéto systémy všeobecne dostupné bez odvetvových obmedzení pre všetkých pracovníkov, ktorí spĺňajú vopred definované a automatické oprávňujúce podmienky, neposudzujú sa ako zahŕňajúce pomoc podľa článku 61 ods. 1 pre firmy v reštrukturalizácii. Na druhej strane, ak sa tieto systémy využívajú na podporu reštrukturalizácie v konkrétnych odvetviach, môžu predsa len zahŕňať pomoc vzhľadom na selektívny spôsob, akým sa používajú (19).

(62)

Povinnosti poskytovať odstupné pri skončení pracovného pomeru a/alebo dôchodky pri predčasnom odchode do dôchodku, ktoré má samotná spoločnosť podľa pracovného práva alebo kolektívnych zmlúv s odbormi, sú súčasťou bežných nákladov, ktoré musí firma hradiť z vlastných prostriedkov. To znamená, že každý príspevok štátu na tieto náklady sa musí považovať za pomoc. To platí nezávisle od toho, či sa platby vykonávajú priamo firme, alebo sa vyplácajú zamestnancom prostredníctvom vládnej agentúry.

(63)

Orgán nemá žiadnu apriórnu námietku proti takejto pomoci, keď sa poskytuje firmám v ťažkostiach, pretože prináša ekonomické výhody, ktoré presahujú záujmy príslušnej firmy, pričom uľahčuje štrukturálne zmeny a zmenšenie núdze.

(64)

Popri vyrovnávaní nákladov na odstupné pri skončení pracovného pomeru a dôchodky pri predčasnom penzionovaní je pomoc všeobecne poskytovaná v súvislosti s konkrétnym reštrukturalizačným systémom na vzdelávanie, poradenstvo a praktickú pomoc s hľadaním alternatívneho zamestnania, pomoc pri presídľovaní, na odborné vzdelávanie a pomoc pre zamestnancov, ktorí chcú začať novú podnikateľskú činnosť. Orgán dôsledne zastáva kladný názor na takúto pomoc, keď sa poskytuje firmám v ťažkostiach.

(65)

Druh pomoci opísaný v bodoch 61–64 sa musí jasne označiť v pláne reštrukturalizácie, pretože pomoc na sociálne opatrenia, ktoré sú zamerané výlučne na odstupné nadbytočným zamestnancom, sa nezohľadňuje na účely stanovenia rozsahu kompenzačných opatrení uvedených v bodoch 37–41.

(66)

V súvislosti s plánom reštrukturalizácie orgán v spoločnom záujme zabezpečí, aby sa sociálne účinky reštrukturalizácie u iných zmluvných strán Dohody o EHP okrem tej, ktorá poskytuje pomoc, udržali na minimálnej úrovni.

(67)

Pri skúmaní pomoci na reštrukturalizáciu poskytnutú veľkému alebo strednému podniku podľa tohto usmernenia je možné, že poskytnutie akejkoľvek inej pomoci počas obdobia reštrukturalizácie, a to aj v súlade s programom, ktorý už bol schválený, môže ovplyvniť hodnotenie orgánu týkajúce sa rozsahu požadovaných kompenzačných opatrení.

(68)

Oznámenie o pomoci na reštrukturalizáciu veľkého alebo stredného podniku musí informovať o každej inej pomoci akéhokoľvek druhu, ktorej poskytnutie prijímajúcej firme je plánované počas obdobia reštrukturalizácie, pokiaľ sa na ňu nevzťahuje pravidlo de minimis alebo predpisy o udelení výnimiek.

(69)

Orgán zohľadní takúto pomoc pri posudzovaní pomoci na reštrukturalizáciu. Každá pomoc skutočne poskytnutá veľkému alebo strednému podniku počas reštrukturalizácie, vrátane pomoci poskytnutej v súlade so schváleným programom, sa musí oznámiť orgánu jednotlivo, pokiaľ orgán nebol o tom informovaný v čase svojho rozhodovania o pomoci na reštrukturalizáciu.

(70)

Orgán zabezpečí, aby poskytovanie pomoci v rámci schválených programov nemohlo obchádzať požiadavky tohto usmernenia.

(71)

Pomoc na záchranu je jednorazová operácia určená predovšetkým na udržanie spoločnosti v podnikateľskej činnosti na obmedzený čas, počas ktorého sa dá hodnotiť jej budúcnosť. Nemalo by sa umožniť opakovane poskytnúť pomoc na záchranu, ktorá by len zachovávala status quo, odsunula neodvrátiteľné a medzičasom by preniesla ekonomické a sociálne problémy na iných, výkonnejších výrobcov alebo iné zmluvné strany Dohody o EHP. Preto by sa pomoc na záchranu mala poskytnúť iba raz (podmienka ‚prvýkrát, poslednýkrát’). V súlade s tou istou zásadou a v snahe zabrániť neoprávnenému poskytovaniu pomoci firmám, ktoré dokážu prežiť len vďaka opakovanej štátnej podpore, sa pomoc na reštrukturalizáciu poskytne iba raz. Napokon, ak sa pomoc na záchranu poskytne firme, ktorá už dostala pomoc na reštrukturalizáciu, možno z toho usúdiť, že ťažkosti príjemcu pomoci majú opakujúci sa charakter a že opakované intervencie štátu vedú k vzniku deformácií hospodárskej súťaže, ktoré sú v rozpore so spoločnými záujmami. Takéto opakované intervencie štátu sa nemajú povoľovať.

(72)

Keď sa plánovaná pomoc na záchranu alebo reštrukturalizáciu oznamuje orgánu, členský štát EZVO musí špecifikovať, či príslušná firma už v minulosti dostala pomoc na záchranu alebo reštrukturalizáciu vrátane akejkoľvek takejto pomoci poskytnutej pred dátumom uplatňovania tohto usmernenia a každej neoznámenej pomoci (20). V kladnom prípade a ak uplynulo menej ako 10 rokov odvtedy, čo sa poskytla pomoc na záchranu, alebo sa skončilo obdobie reštrukturalizácie, alebo sa realizácia plánu reštrukturalizácie zastavila (podľa toho, ktorá z týchto udalostí nastala ako posledná), orgán neschváli ďalšiu pomoc na záchranu alebo reštrukturalizáciu. Výnimky z tohto pravidla sa povoľujú v týchto prípadoch:

V prípadoch uvedených v písmenách b) a c) sa nemôže uplatniť zjednodušený postup uvedený v oddiele 16.3.1.2.

(73)

Uplatňovanie tohto pravidla v žiadnom prípade neovplyvnia akékoľvek zmeny vo vlastníctve prijímajúcej firmy, ktoré nastali po poskytnutí pomoci, ani nijakými súdnymi alebo správnymi postupmi, ktorých účelom je ozdraviť jej súvahu, znížiť jej záväzky alebo vymazať jej minulé dlhy, ak ide o tú istú firmu, ktorá pokračuje v podnikateľskej činnosti.

(74)

Ak podnikateľská skupina dostala pomoc na záchranu alebo reštrukturalizáciu, orgán zvyčajne neschváli ďalšiu pomoc na záchranu alebo reštrukturalizáciu samotnej skupine alebo ktorémukoľvek zo subjektov skupiny, pokiaľ neuplynie 10 rokov od poskytnutia pomoci na záchranu alebo skončenia obdobia reštrukturalizácie alebo zastavenia realizácie plánu reštrukturalizácie, podľa toho, ktorá z týchto udalostí nastala ako posledná. Ak subjekt, ktorý je súčasťou podnikateľskej skupiny, získal pomoc na záchranu alebo reštrukturalizáciu, skupina ako celok, ako aj ostatné subjekty skupiny naďalej prichádzajú do úvahy na poskytnutie pomoci na záchranu alebo reštrukturalizáciu (s podmienkou dodržiavania ostatných ustanovení tohto usmernenia) okrem subjektu, ktorý už dostal pomoc. Členské štáty EZVO musia zabezpečiť, aby sa žiadna pomoc nepreniesla zo skupiny alebo iných subjektov skupiny na subjekt, ktorý už dostal pomoc.

(75)

Ak niektorá firma prevezme aktíva inej firmy, a najmä takej, ktorá bola podrobená jednému z postupov uvedených v bode 73 alebo kolektívnemu konaniu pre platobnú neschopnosť vyhlásenému podľa vnútroštátnych právnych predpisov, alebo už dostala pomoc na záchranu alebo reštrukturalizáciu, na nadobúdateľa sa nevzťahuje zásada ‚prvýkrát, poslednýkrát’ za predpokladu, že sú splnené tieto kumulatívne podmienky:

(76)

Tu však treba zdôrazniť, že pomoc na nadobudnutie aktív sa nemôže schváliť v rámci tohto usmernenia, keďže predstavuje pomoc na úvodnú investíciu.

(77)

Orgán schváli programy na poskytovanie pomoci na záchranu a/alebo reštrukturalizáciu pre malé a stredné podniky v ťažkostiach len v prípade, že príslušné firmy spĺňajú definíciu malých a stredných podnikov. V súlade s uvedenými osobitnými ustanoveniami sa súlad takýchto programov posudzuje z hľadiska podmienok uvedených v kapitolách 16.2 a 16.3, s výnimkou oddielu 16.3.1.2, ktorý sa nevzťahuje na programy pomoci. Každá pomoc, ktorá sa poskytuje v rámci programu, ale nespĺňa niektorú z týchto podmienok, sa musí oznámiť jednotlivo a orgán ju musí vopred schváliť.

(78)

Pokiaľ pravidlá o štátnej pomoci v konkrétnom odvetví neustanovujú inak, udeľovanie pomoci malým a stredným podnikom v rámci programov schválených od dátumu uplatňovania tohto usmernenia bude vyňaté z individuálneho oznamovania iba v prípade, že príslušný podnik spĺňa aspoň jedno z troch kritérií uvedených v bode 9. Pomoc podnikom, ktoré nespĺňajú niektoré z týchto troch kritérií, sa musí orgánu oznámiť individuálne tak, aby mohol posúdiť, či tieto podniky spĺňajú podmienky ako firmy v ťažkostiach. Pomoc podnikom, ktoré pôsobia na trhu trpiacom dlhodobou nadmernou štrukturálnou kapacitou, bez ohľadu na veľkosť príjemcu pomoci, sa musí orgánu takisto oznámiť individuálne tak, aby mohol posúdiť uplatňovanie bodu 41.

(79)

Programy pomoci na záchranu musia, aby ich schválil orgán, spĺňať podmienky uvedené v písmenách a), b), d) a e) bodu 24. Okrem toho pomoc na záchranu sa nemôže poskytovať na viac ako šesť mesiacov, počas ktorých sa musí urobiť analýza situácie firmy. Pred skončením tohto obdobia musí členský štát EZVO buď schváliť plán reštrukturalizácie alebo plán likvidácie, alebo požiadať príjemcu pomoci o splatenie úveru a vrátenie pomoci v primeranej miere k zvýšenému riziku.

(80)

Každú pomoc, ktorá sa poskytne na dlhšie ako šesť mesiacov, ale nesplatí po šiestich mesiacoch, sa musí orgánu oznámiť individuálne.

(81)

Orgán schváli programy pomoci na reštrukturalizáciu iba v prípade, že poskytnutie pomoci sa podmieňuje úplnou realizáciou plánu reštrukturalizácie zo strany príjemcu pomoci a plán reštrukturalizácie schválil príslušný členský štát EZVO a spĺňa tieto podmienky:

(82)

Programy musia špecifikovať maximálnu výšku pomoci, ktorá sa môže udeliť ktorejkoľvek firme ako súčasť operácie na poskytnutie pomoci na záchranu a/alebo reštrukturalizáciu vrátane prípadov, keď je plán upravený. Každá pomoc presahujúca túto výšku sa musí oznámiť orgánu individuálne. Maximálna výška pomoci vyčlenená na spojené poskytnutie pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu ktorejkoľvek firme nesmie byť vyššia ako 10 miliónov EUR vrátane každej pomoci získanej z iných zdrojov alebo v rámci iných programov.

(83)

Okrem toho je potrebné dodržiavať zásadu ‚jedenkrát, poslednýkrát’. Uplatňuje sa pravidlo ustanovené v oddiele 16.3.3.

(84)

Členské štáty EZVO musia individuálne oznámiť opatrenia orgánu, aj keď jedna firma preberá aktíva firmy, ktorá už dostala pomoc na záchranu alebo reštrukturalizáciu.

(85)

Body 48, 49 a 50 sa nevzťahujú na programy pomoci. Podmienkou schválenia však je predloženie správ o vykonávaní programu, obvykle ročne, ktoré obsahujú informácie špecifikované v pokynoch orgánu o normalizovaných správach (22). Správy musia obsahovať aj zoznam všetkých spoločností prijímajúcich pomoc s uvedením týchto údajov pre každú z nich:

(86)

Orgán navrhne samostatným listom podľa článku 1 ods. 1 v časti I protokolu 3 k Dohode o Dozornom orgáne a Súdnom dvore, aby členské štáty EZVO prijali vhodné opatrenia, ako je uvedené v bodoch 87 a 88 v súvislosti s ich súčasnými programami pomoci. Orgán podmieni schválenie každého budúceho programu dodržiavaním týchto ustanovení.

(87)

Členské štáty EZVO, ktoré akceptovali návrh orgánu, musia prispôsobiť svoje programy pomoci, ktoré sa majú uplatňovať do šiestich mesiacov po prijatí, aby ich uviedli do súladu s týmto usmernením.

(88)

Členské štáty EZVO musia do jedného mesiaca po prijatí uvedeného listu s návrhom vhodných opatrení potvrdiť, že súhlasia s týmito vhodnými opatreniami.

(89)

Toto usmernenie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia. Zostane účinné päť rokov, pokiaľ nebude v akomkoľvek novom rozhodnutí ustanovené inak.

(90)

Oznámenia, ktoré orgán zaregistroval pred dátumom prijatia, sa budú skúmať z hľadiska kritérií platných v čase oznámenia.

(91)

Orgán preskúma súlad každej pomoci na záchranu alebo reštrukturalizáciu poskytnutú bez jej schválenia, a teda v rozpore s článkom 1 ods. 3 v časti I protokolu 3 k Dohode o Dozornom orgáne a Súdnom dvore, s dohodou na základe tohto usmernenia, ak bude niektorá alebo všetka pomoc poskytnutá po ich uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie a v Dodatku EHP k nemu. Vo všetkých ostatných prípadoch orgán vykoná skúmanie na základe usmernenia, ktoré sa uplatňujú v čase poskytnutia pomoci.