1.

Komisia sa svojím odvolaním domáha zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 24. februára 2021, Braesch a i./Komisia ( 2 ), ktorým bola vyhlásená za prípustnú žaloba o neplatnosť rozhodnutia Európskej komisie o nevznesení námietok, prijatého na základe článku 4 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2015/1589 ( 3 ), ktorým Komisia na konci fázy predbežného preskúmania a na základe záväzkov ponúknutých talianskymi orgánmi vyhlásila štátnu pomoc poskytnutú Talianskou republikou v prospech bankovej inštitúcie Banca Monte dei Paschi di Siena (ďalej len „BMPS“) za zlučiteľnú s vnútorným trhom ( 4 ).

2.

Táto vec poskytuje Súdnemu dvoru príležitosť objasniť podmienky prípustnosti žaloby proti rozhodnutiu nevzniesť námietky voči opatreniu štátnej pomoci, a konkrétne podmienky, za ktorých osoby, ktoré nie sú konkurentmi príjemcu tohto opatrenia ani netvrdia, že sú týmto opatrením na trhu dotknuté, môžu byť považované za „príslušné strany“ [dotknuté osoby – neoficiálny preklad] v zmysle článku 108 ods. 2 ZFEÚ alebo „zainteresované strany“ v zmysle článku 1 písm. h) nariadenia 2015/1589 ( 5 ) s cieľom, aby sa mohli dovolávať aktívnej legitimácie na podanie žaloby proti tomuto rozhodnutiu.

3.

Žalobcami na prvom stupni sú, pokiaľ ide o prvého z nich ( 6 ), zástupca držiteľov dlhopisov nazývaných „Floating Rate Equity‑Linked Subordinated Hybrid‑FRESH“ 2008 (ďalej len „dlhopisy FRESH“), a pokiaľ ide o ďalších žalobcov ( 7 ), držiteľky týchto dlhopisov.

4.

Uvedené dlhopisy boli vydané v priebehu roka 2008 v rámci tejto transakcie:

5.

V priebehu roka 2016 talianske orgány prijali zákonný dekrét č. 237/2016 ( 9 ), ktorým sa stanovuje právny rámec pre pomoc na podporu likvidity a preventívnu rekapitalizáciu ( 10 ), a v priebehu roka 2017 oznámili Komisii pomoc na rekapitalizáciu banky BMPS vo výške 5,4 miliardy eur (ďalej len „sporná pomoc“) ( 11 ), spolu s reštrukturalizačným plánom a záväzkami. ( 12 )

6.

V reštrukturalizačnom pláne sa okrem iného stanovili opatrenia na rozdelenie bremena, prostredníctvom ktorých vlastný kapitál, hybridné cenné papiere a podriadené dlhové cenné papiere prispievajú na vyrovnanie prípadných strát banky BMPS predtým, ako jej bude poskytnutá štátna pomoc. Tieto opatrenia zahŕňali zrušenie zmlúv FRESH.

7.

V spornom rozhodnutí prijatom po skončení fázy predbežného preskúmania Komisia dospela k záveru, že sporná pomoc je zlučiteľná s vnútorným trhom na základe článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ ( 13 ) predovšetkým so zreteľom na oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na podporné opatrenia v prospech bánk v súvislosti s finančnou krízou od 1. augusta 2013 („Oznámenie o bankovníctve“) ( 14 ) a na smernicu 2014/59/EÚ ( 15 ).

8.

Pokiaľ ide konkrétne o zlučiteľnosť spornej pomoci s oznámeniami o bankovníctve, Komisia okrem iného usúdila, že rozdelenie bremena medzi akcionárov a držiteľov podriadených cenných papierov bolo primerané, keďže obmedzilo náklady na reštrukturalizáciu a výšku pomoci na minimum v súlade s požiadavkami oznámenia o bankovníctve. ( 16 )

9.

Žalobcovia návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 5. marca 2018 podali žalobu podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ, ktorou sa domáhali neplatnosti sporného rozhodnutia.

10.

Na podporu tejto žaloby žalobcovia uviedli päť žalobných dôvodov, z ktorých posledný bol založený na porušení článku 108 ods. 2 a 3 ZFEÚ, článku 4 ods. 3 a 4 nariadenia 2015/1589, ako aj ich procesných práv, spočívajúcom v tom, že Komisia nezačala konanie vo veci formálneho zisťovania, hoci existovali vážne pochybnosti, pokiaľ ide o zlučiteľnosť opatrení na rozdelenie bremena, ktoré boli súčasťou spornej pomoci, s právom Únie. ( 17 )

11.

Samostatným podaním podaným do kancelárie Všeobecného súdu 16. mája 2018 Komisia vzniesla námietku neprípustnosti podľa článku 130 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu. Žalobcovia k tejto námietke predložili svoje pripomienky 10. júla 2018 a prednesy účastníkov konania, ako aj ich odpovede na písomné a ústne otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní 9. júla 2020.

12.

Napadnutým rozsudkom Všeobecný súd bez toho, aby rozhodol vo veci samej, zamietol námietku neprípustnosti vznesenú Komisiou. ( 18 ) Po tom, čo Všeobecný súd v bodoch 35 až 41 tohto rozsudku konštatoval, že žalobcovia majú postavenie „dotknutej osoby“ a „zainteresovanej strany“ v zmysle článku 108 ods. 2 ZFEÚ a článku 1 písm. h) nariadenia 2015/1589, rozhodol, že títo majú jednak záujem na konaní ( 19 ), a jednak aktívnu legitimáciu, keďže sa ich sporné rozhodnutie priamo a osobne týka ako „dotknutých osôb“ a „zainteresovaných strán“ ( 20 ).

13.

Komisia vo svojom odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor zrušil napadnutý rozsudok, sám rozhodol o žalobe na prvom stupni tak, že žalobu zamietne ako neprípustnú, a zaviazal žalobcov na prvom stupni na náhradu trov konania.

14.

Žalobcovia na prvom stupni a odporcovia v odvolacom konaní navrhujú, aby Súdny dvor odvolanie zamietol a zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

15.

Účastníci konania tiež odpovedali na otázky Súdneho dvora položené na pojednávaní, ktoré sa konalo 7. apríla 2022.

16.

V napadnutom rozsudku Všeobecný súd rozhodol, že žaloba žalobcov na prvom stupni je prípustná, keďže títo majú právny záujem na konaní a aktívnu legitimáciu na základe článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ. Pokiaľ ide osobitne o aktívnu legitimáciu, bolo rozhodnuté, že žalobcovia na prvom stupni sú oprávnení sa domáhať zrušenia sporného rozhodnutia ako „dotknuté osoby“, s cieľom zabezpečiť ochranu procesných práv, ktoré im vyplývajú z článku 108 ods. 2 ZFEÚ a článku 6 ods. 1 nariadenia 2015/1589.

17.

Na podporu svojho odvolania Komisia uvádza jediný odvolací dôvod založený na tom, že Všeobecný súd nesprávne kvalifikoval žalobcov na prvom stupni ako „dotknuté osoby“.

18.

V analýze odvolania v podstate preberiem členenie tvrdení na tri body, tak ako ho uvádzajú účastníci konania. Najprv sa budem zaoberať pojmom aktívna legitimácia „dotknutých osôb“ v práve Únie v oblasti štátnej pomoci, následne preskúmam uplatnenie pojmu „dotknuté osoby“ v napadnutom rozsudku, ktorý je predmetom jediného odvolacieho dôvodu, a napokon sa budem stručne venovať tvrdeniu Komisie, založenému na irelevantnosti konaní začatých na vnútroštátnych súdoch na účely aktívnej legitimácie odporcov.

19.

V prvom rade pripomínam, že podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ ak sa Komisia domnieva, že zámer pomoci nie je zlučiteľný s vnútorným trhom, bezodkladne začne konanie vo veci formálneho zisťovania, stanovené v odseku 2 tohto článku. Podľa tohto posledného uvedeného ustanovenia Komisia po skončení tohto konania prijme rozhodnutie „po výzve, aby [dotknuté osoby] predložili pripomienky“.

20.

V tejto súvislosti sa v článku 4 nariadenia 2015/1589 stanovuje fáza predbežného preskúmania opatrení pomoci, ktorej cieľom je umožniť Komisii vytvoriť si prvotný názor o tom, či majú tieto opatrenia povahu štátnej pomoci, a o ich prípadnej zlučiteľnosti s vnútorným trhom. Podľa odseku 3 tohto článku keď Komisia zistí, že nevznikli žiadne pochybnosti o zlučiteľnosti notifikovaného opatrenia s vnútorným trhom, pokým spadá do rámca článku 107 ods. 1 ZFEÚ, prijme rozhodnutie o nevznesení námietok. ( 21 )

21.

V druhom rade, pokiaľ ide o prípustnosť žaloby proti takémuto rozhodnutiu, poznamenávam, že jednak podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ môže akákoľvek fyzická alebo právnická osoba za podmienok ustanovených v prvom a druhom odseku tohto článku podať žalobu okrem iného proti aktom, ktoré sa jej priamo a osobne týkajú.

22.

Po druhé podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora je akákoľvek dotknutá osoba v zmysle článku 1 písm. h) nariadenia 2015/1589 priamo a osobne dotknutá rozhodnutím o nevznesení námietok, prijatým podľa článku 4 ods. 3 tohto nariadenia. Osoby, v ktorých prospech sú stanovené procesné záruky podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ a článku 6 ods. 1 uvedeného nariadenia totiž môžu presadiť ich dodržanie len vtedy, keď majú možnosť napadnúť toto rozhodnutie na súde Únie. ( 22 )

23.

Preto v prejednávanej veci vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím o nevznesení námietok a žalobcovia na prvom stupni namietali porušenie svojich procesných práv, ( 23 ) stačí, aby preukázali, že majú postavenie dotknutých osôb, na to, aby sa o nich mohlo usudzovať, že majú aktívnu legitimáciu v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.

24.

V treťom rade pripomínam, že podľa článku 1 písm. h) nariadenia 2015/1589 sa pod pojmom „zainteresovaná strana“ rozumie okrem iného akákoľvek osoba, podnik alebo združenie podnikov, ktorých záujmy by mohli byť ovplyvnené poskytnutím pomoci, najmä príjemca pomoci, konkurujúce si podniky a obchodné združenia. ( 24 ) Ide tak o neurčitý okruh osôb. ( 25 ) Okrem toho podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora, na to, aby sa osoba, podnik alebo združenie podnikov považovali sa „dotknutú osobu“, je potrebné, aby tento subjekt na požadovanej právnej úrovni preukázal, že pomoc môže mať konkrétny dopad na jeho postavenie alebo na postavenie osôb, ktoré zastupuje. ( 26 )

25.

V prejednávanej veci odporcovia nefigurujú medzi „dotknutými osobami“, ktoré sú výslovne ako príklad uvedené v článku 1 písm. h) nariadenia 2015/1589. ( 27 ) Otázka teda znie tak, či sporná pomoc môže mať konkrétny dopad na ich postavenie.

26.

V tejto súvislosti Komisia tvrdí, že Súdny dvor uznal za dotknuté osoby len tých žalobcov, ktorí preukázali, že sporná štátna pomoc mohla mať konkrétny dopad „súvisiaci s hospodárskou súťažou“ na ich postavenie, zatiaľ čo odporcovia namietajú, že hoci musí žalobca na účely preukázania svojho statusu „dotknutej osoby“ preukázať, že sporné opatrenie má nepriaznivý dopad na jeho postavenie, nevyžaduje sa, aby tento dopad bol konkurenčného charakteru.

27.

Poznamenávam, že Súdny dvor opakovane rozhodol, že konkrétny dopad na postavenie žalobcu môže byť dôsledkom dotknutosti jeho konkurenčného postavenia, a to aj v prípade neexistencie priameho konkurenčného vzťahu s príjemcom sporného opatrenia, tak ako to bolo okrem iného v rozsudkoch 3F/Komisia ( 28 ) a Komisia/Kronoply a Kronotex ( 29 ), na ktoré sa odvoláva Komisia.

28.

Konkrétne v rozsudku 3F/Komisia Súdny dvor predovšetkým uviedol, že „nie je vylúčené, že by sa odborový zväz považoval za ‚dotknutú osobu‘ v zmysle článku 88 ods. 2 ES [teraz článok 108 ods. 2 ZFEÚ], pokiaľ preukáže, že on sám alebo jeho členovia sú prípadne dotknutí vo svojich záujmoch poskytnutím pomoci“, a že „je však dôležité, aby tento zväz po právnej stránke dostatočne preukázal, že pomoc by mohla mať konkrétny dopad na jeho situáciu alebo na situáciu námorníkov, ktorých zastupuje“ ( 30 ), pričom tento pojem „konkrétny dopad“ viacej nešpecifikoval. Ďalej Súdny dvor pri uplatňovaní tejto zásady v prejednávanej veci okrem iného uviedol, že „žalobca musí vždy z právneho hľadiska dostatočne preukázať, že je poskytnutím pomoci osobne dotknutý vo svojich záujmoch, čo môže urobiť tak, že preukáže, že sa nachádza v konkurenčnom postavení voči iným odborovým zväzom pôsobiacim na tom istom trhu“ ( 31 ).

29.

V rozsudku Komisia/Kronoply a Kronotex Súdny dvor najprv pripomenul zásadu stanovenú v bode 33 rozsudku 3F/Komisia, podľa ktorej na to, aby bol podnik kvalifikovaný ako dotknutá osoba, „postačuje, ak tento podnik na požadovanej právnej úrovni preukáže, že pomoc môže mať konkrétny dopad na jeho postavenie“, a následne túto zásadu uplatnil na danú situáciu, keď dospel k záveru, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že žalobkyne majú postavenie zainteresovaných strán v zmysle článku 1 písm. h) nariadenia č. 659/99 [ktorý bol nahradený článkom 1 písm. h) nariadenia 2015/1589], z toho dôvodu, že tieto žalobkyne na požadovanej právnej úrovni preukázali existenciu konkurenčného vzťahu, ako aj potenciálnu dotknutosť ich postavenia na trhu, pričítateľnú poskytnutiu spornej pomoci. ( 32 )

30.

Hoci pritom z týchto dvoch rozsudkov vyplýva, že vplyv na postavenie žalobcu na trhu bez ohľadu na to, či je priamym konkurentom príjemcu údajnej štátnej pomoci, postačuje na to, aby bol tento žalobca kvalifikovaný ako „dotknutá osoba“, nemožno z nich vyvodiť, že tento vplyv je tiež pre takúto kvalifikáciu nevyhnutný.

31.

Tento výklad navyše podľa môjho názoru potvrdzuje novší rozsudok z 2. septembra 2021, Ja zum Nürburgring/Komisia ( 33 ), v ktorom Súdny dvor v súlade s návrhom generálneho advokáta ( 34 ) výslovne odmietol tvrdenie Komisie, podľa ktorého postavenie „dotknutej osoby“ predpokladá existenciu konkurenčného vzťahu, pričom okrem iného konštatoval, že postavenie „dotknutej osoby“ možno priznať subjektu, ktorý nie je konkurentom príjemcu spornej pomoci, pokiaľ tento subjekt preukázal, že jeho záujmy by mohli byť poskytnutím tejto pomoci dotknuté, čo si vyžaduje, aby preukázal, že uvedená pomoc môže mať „konkrétny dosah na jeho situáciu“ ( 35 ).

32.

Hoci pritom z tejto judikatúry vyplýva, že postavenie „dotknutej osoby“ nie je nevyhnutne založené na existencii konkrétneho dopadu súvisiaceho s hospodárskou súťažou na postavenie žalobcu, ale na existencii konkrétneho dopadu na jeho postavenie, ktorý môže byť širší, treba ešte preukázať rozsah a hranice takéhoto konkrétneho dopadu.

33.

Na tento účel nemožno podľa môjho názoru pojem „dotknutá osoba“ rozšíriť až tak, že bude zahŕňať každú stranu, ktorá sa môže sťažovať na zhoršenie svojej materiálnej situácie na základe jednoduchého porovnania tejto situácie pred rozhodnutím o nevznesení námietok a po ňom, a to bez toho, aby toto rozhodnutie alebo konkrétnejšie štátna pomoc, ktorá je v ňom vyhlásená za zlučiteľnú, bola príčinou uvedenej situácie, čo by de facto viedlo k zavedeniu „actio popularis“. Na účely vymedzenia pojmu „dotknutá osoba“ by tak bolo potrebné poukázať na konkrétny záujem, a to záujem, ktorý súvisí s uplatňovaním pravidiel v oblasti štátnej pomoci a ktorý sa tak týka relevantných skutočností na posúdenie zlučiteľnosti pomoci. ( 36 ) Zvolenie širšieho prístupu by podľa môjho názoru znamenalo riziko odklonenia pravidiel týkajúcich sa štátnej pomoci k iným cieľom.

34.

Podľa môjho názoru takýto špecifický záujem, to znamená záujem súvisiaci s uplatňovaním pravidiel v oblasti pomoci, by mohol byť konštatovaný v prípade, že žalobca je (alebo môže byť) poskytnutím spornej pomoci dotknutý, to znamená v prípade, že táto pomoc, tak ako ju schválila Komisia v rozhodnutí o nevznesení námietok, ( 37 ) môže mať konkrétny dopad na jeho postavenie ( 38 ), a to bez ohľadu na akýkoľvek (skutočný a potenciálny) konkurenčný vzťah v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ s príjemcom pomoci alebo akýkoľvek dopad súvisiaci s hospodárskou súťažou. ( 39 )

35.

V tejto súvislosti považujem za potrebné poukázať na nedávny rozsudok Všeobecného súdu z 15. septembra 2021, CAPA a i./Komisia ( 40 ), v ktorom Všeobecný súd neuznal za „dotknuté osoby“ žalobcov, akými sú družstevná spoločnosť rybárov a rybárske podniky alebo podnikatelia v odvetví rybolovu, ktorí napadli rozhodnutie o nevznesení námietok, ktorým Komisia vyhlásila zlučiteľnosť šiestich francúzskych projektov veterných elektrární na mori, zaberajúcich morské oblasti, ktoré využívajú na rybolov najmä žalujúci rybári, s vnútorným trhom.

36.

V tejto veci žalobcovia, ktorí nepoukazovali na to, že by boli s príjemcami predmetnej pomoci v konkurenčnom vzťahu, tvrdili, že existuje riziko konkrétneho dopadu spornej pomoci na ich postavenie, a to predovšetkým z dôvodu plánovaných regulačných obmedzení plavby v oblastiach dotknutých týmito projektmi a možného negatívneho vplyvu uvedených projektov na morské prostredie a rybolovné zdroje. ( 41 ) Všeobecný súd však usúdil, že žalobcovia nepreukázali riziko konkrétneho dopadu uvedenej pomoci na ich postavenie, a to v podstate z dôvodu, že mechanizmus poskytovania tejto pomoci nesúvisí s údajnými dopadmi predmetných projektov na činnosti žalujúcich rybárov. ( 42 )

37.

Bez toho, aby boli dotknuté moje návrhy v uvedenej veci, ktorá je v súčasnosti predmetom odvolacieho konania, ( 43 ) sa domnievam, že rozsudok Všeobecného súdu v tejto veci potvrdzuje, že doterajšia judikatúra súdov Únie, ktorá pritom na účely kvalifikácie „dotknutej osoby“ uznáva možnosť namietať konkrétny dopad na postavenie žalobcu, ktorý nie je nevyhnutne spojený s jeho postavením na trhu, vylučuje možnosť rozšíriť túto kvalifikáciu na situácie, v ktorých tento vplyv priamo nesúvisí s predmetnou pomocou – vrátane všetkých skutočností relevantných pre jej jej zlučiteľnosť –, a teda s rozhodnutím o nevznesení námietok voči tejto pomoci.

38.

Aby som to uzavrel, domnievam sa, že postavenie „dotknutej osoby“ si vyžaduje preukázanie konkrétneho dopadu na postavenie tejto strany, ktorý súvisí s uplatnením pravidiel v oblasti štátnej pomoci, a konkrétnejšie s poskytnutím štátnej pomoci. Inými slovami, ak táto pomoc, tak ako bola schválená rozhodnutím o nevznesení námietok, je príčinou dotknutosti žalobcu, tohto žalobcu možno kvalifikovať ako „dotknutú osobu“.

39.

Podľa môjho názoru by dôležité indície v tomto smere mohli vyplývať zo samotného sporného rozhodnutia. Pokiaľ totiž z tohto rozhodnutia vyplýva, že Komisia pri posudzovaní zlučiteľnosti štátnej pomoci zohľadnila záujmy určitých strán alebo dôsledky tejto pomoci na iné strany (čo tak je v prípade záväzkov), táto okolnosť prispieva k vymedzeniu obmedzeného okruhu osôb, ktorých záujmy sú týmto rozhodnutím dotknuté. ( 44 )

40.

Komisia vo svojom jedinom odvolacom dôvode Všeobecnému súdu v podstate vytýka to, že rozhodol, že žalobcovia majú vo vzťahu k spornému rozhodnutiu aktívnu legitimáciu podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ, pričom ich kvalifikoval ako „dotknuté osoby“ jednoducho len z dôvodu hospodárskej straty, ktorú údajne ako držitelia dlhopisu FRESH utrpeli v dôsledku opatrení na rozdelenie bremena, ktoré Talianska republika uplatnila voči podriadeným veriteľom banky BMPS. Všeobecný súd tak použil príliš široký výklad pojmu „dotknutá osoba“, ktorý zahŕňa nielen subjekty, vo vzťahu ku ktorým by štátna pomoc mohla mať účinky na hospodársku súťaž, ale aj subjekty, ktoré spochybňujú iné aspekty tejto pomoci, ktoré s hospodárskou súťažou nijako nesúvisia.

41.

V napadnutom rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že sporné rozhodnutie sa žalobcov priamo a osobne týka vzhľadom na to, že sú „dotknutými osobami“ ( 45 ) a že sa odvolávali na porušenie svojich procesných práv. ( 46 ) V podstate bez toho, aby žalobcov kvalifikoval ako skutočných alebo potenciálnych konkurentov príjemcu spornej pomoci, alebo aby uviedol, že sporné rozhodnutie mohlo mať konkrétny dopad „súvisiaci s hospodárskou súťažou“ na ich postavenie, Všeobecný súd konštatoval, že táto pomoc môže mať takýto dopad z dôvodu, že záväzky talianskych orgánov, a predovšetkým reštrukturalizačný plán ako príčina údajnej hospodárskej straty, sú neoddeliteľnou súčasťou uvedenej pomoci, a ako také boli preskúmané v rámci posúdenia zlučiteľnosti zo strany Komisie, pričom nie je relevantné, že žalobcovia nespochybňujú zlučiteľnosť ako takú týchto opatrení s vnútorným trhom. ( 47 )

42.

Hlavný problém tejto veci spočíva v tom, že žalobcovia na prvom stupni neboli dotknutí predmetnými opatreniami, to znamená pomocou na podporu likvidity a rekapitalizáciou v prospech banky BMPS, ale skôr opatreniami na rozdelenie bremena, ktoré sú súčasťou záväzkov prijatých talianskymi orgánmi na účely schválenia spornej pomoci a ktoré tvoria balík opatrení oznámených týmito orgánmi a schválených Komisiou.

43.

Vzhľadom na judikatúru preskúmanú v bodoch 22 až 37 vyššie sa pritom domnievam, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že uvedené okolnosti postačujú na to, aby boli žalobcovia kvalifikovaní ako „dotknuté osoby“.

44.

V prvom rade je totiž pravda, že zrušenie zmlúv FRESH, ktoré viedlo k strate výplaty poukážok spojených s dlhopismi FRESH vlastnených žalobcami, je dôsledkom rozhodnutia talianskych orgánov zvážiť rozdelenie bremena vo vzťahu k akcionárom a podriadeným veriteľom BMPS v rámci reštrukturalizačného plánu tejto banky. Je tiež pravda, že, tak ako tvrdí Komisia, žalobcovia v zásade nespochybňujú zlučiteľnosť predmetných opatrení s vnútorným trhom.

45.

Ako však uviedol Všeobecný súd ( 48 ), predmetné opatrenia a záväzky sú neoddeliteľne spojené, keďže tieto záväzky podmieňujú vyhlásenie zlučiteľnosti. ( 49 ) Z bodov 41, 43 a 44 oznámenia o bankovníctve totiž vyplýva, že primerané rozdelenie bremena, ktorým toto oznámenie podmieňuje priznanie štátnej pomoci, znamená v prvom rade absorbovanie strát vlastným kapitálom a v zásade až následne poskytnutie príspevkov podriadenými veriteľmi. ( 50 )

46.

Nemožno teda v zhode s Komisiou usudzovať, že opatrenia na rozdelenie bremena v rámci reštrukturalizačného plánu banky BMPS boli nezávislé od štátnej pomoci a predstavovali slobodné rozhodnutie talianskych orgánov. Pripomínam totiž, že opatrenia na rozdelenie bremena boli neoddeliteľnou súčasťou spornej pomoci, tak ako bola táto oznámená talianskymi orgánmi a schválená Komisiou, a že zohrávali dôležitú úlohu pri posudzovaní zlučiteľnosti týchto opatrení s vnútorným trhom. ( 51 )

47.

Preto si v rozpore s tvrdeniami Komisie nemyslím, že opatrenia na rozdelenie bremena sú iba „faktickým predpokladom“ schválenia Komisiou, ale skôr podmienkou, ktorú Komisia uložila v oznámení o bankovníctve na to, aby bola notifikovaná pomoc zlučiteľná. ( 52 )

48.

Pokiaľ ide konkrétnejšie o tvrdenie Komisie, podľa ktorého bol súlad tohto oznámenia s ustanoveniami o rozdelení bremena dostatočný, no nie nevyhnutný na to, aby Komisia vyhlásila spornú pomoc za zlučiteľnú s vnútorným trhom, a že členský štát sa môže slobodne rozhodnúť, že Komisii nenavrhne opatrenia na rozdelenie bremena, stanovené v uvedenom oznámení, pokiaľ má iné predstavy, treba konštatovať, že je ťažké si predstaviť, aké „iné predstavy“ alebo „personalizované“ opatrenia, ktoré zmieňuje táto inštitúcia, by mohli nahradiť kľúčovú zásadu rozdelenia bremena, ktorá zohráva zásadnú úlohu v systéme zavedenom týmto oznámením na účely uplatňovania článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, a to tým viac za okolností prejednávanej veci, keď zásah talianskych orgánov s cieľom zabrániť úpadku banky BMPS a v dôsledku toho potreba schválenia zo strany Komisie boli mimoriadne naliehavými.

49.

Ďalej je tiež pravda, že tak ako subsidiárne uvádza Komisia, samotní žalobcovia nie sú držiteľmi akcií FRESH (vydaných bankou BMPS a upísaných spoločnosťou JPM) a nie sú stranami zmlúv FRESH (uzavretých medzi bankou BMPS a JPM), ktoré boli zrušené v dôsledku opatrení na rozdelenie bremena, ale sú držiteľmi dlhopisov FRESH (vydaných spoločnosťou MUFJ s cieľom poskytnúť spoločnosti JPM finančné prostriedky potrebné na upísanie akcií FRESH).

50.

Ako však Všeobecný súd konštatoval v napadnutom rozsudku, vzhľadom na vzájomnú závislosť medzi rôznymi zmluvnými vzťahmi, na ktorých sú založené nástroje FRESH, zrušenie zmlúv FRESH mohlo spôsobiť žalobcom na prvom stupni hospodársku stratu vzhľadom na stratu výplaty poukážok spojených s dlhopismi FRESH, a preto mohlo mať prijatie sporného rozhodnutia konkrétny dopad na ich situáciu. Domnievam sa tak, že sporná pomoc, tak ako bola oznámená talianskymi orgánmi a vyhlásená za zlučiteľnú s vnútorným trhom sporným rozhodnutím, ak sa do nej zahrnú záväzky prijaté talianskymi orgánmi s cieľom vyhlásenia zlučiteľnosti, spôsobuje žalobcom ujmu. ( 53 )

51.

Napokon zastávam názor, že uznesenie z 26. marca 2014, Adorisio a i./Komisia ( 54 ), a rozsudok z 19. decembra 2019, BPC Lux 2 a i./Komisia ( 55 ), na ktoré sa odvoláva Komisia, na tomto posúdení nič nemenia. ( 56 ) V uznesení Adorisio a i./Komisia totiž Všeobecný súd rozhodol, že držitelia podriadených dlhopisov banky, vyvlastnených v súvislosti s opatrením znárodnenia tejto banky, nemajú záujem na konaní proti rozhodnutiu Komisie o nevznesení námietok voči dvom opatreniam pomoci, oznámeným v súvislosti s týmto znárodnením, ( 57 ) pričom ide o posúdenie, ktoré nie je relevantné na účely výkladu odlišnej podmienky aktívnej legitimácie. ( 58 ) V rozsudku BPC Lux 2 a i./Komisia Všeobecný súd rozhodol, že držitelia podriadených dlhopisov banky, ktorých hodnota sa znížila v dôsledku toho, že táto banka bola podrobená mechanizmu riešenia krízových situácií, nemajú aktívnu legitimáciu proti rozhodnutiu Komisie o nevznesení námietok voči opatreniu pomoci oznámenému v súvislosti s týmto mechanizmom riešenia krízových situácií. ( 59 ) Všeobecný súd totiž v tomto rozhodnutí konštatoval, že príčinou zníženia hodnoty predmetných dlhopisov bolo rozhodnutie vnútroštátnych orgánov podrobiť banku mechanizmu riešenia krízových situácií – ku ktorému vzhľadom na deficitné hospodárske podmienky tejto banky neexistovala alternatíva –, a nie poskytnutie spornej pomoci, a to na rozdiel od prejednávanej veci, v ktorej je zrušenie zmlúv FRESH dôsledkom opatrení na rozdelenie bremena, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou spornej pomoci, ktorá bola oznámená a schválená.

52.

Aby som to zhrnul, domnievam sa, že Komisia nepreukázala, že sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď potom, ako zamietol námietku neprípustnosti vznesenú Komisiou, vyhlásil žalobu za prípustnú.

53.

Komisia bez toho, aby uviedla samostatný žalobný dôvod, spresňuje, že skutočnosť, že odporcovia podali na luxemburských súdoch žalobu proti vypovedaniu zmlúv FRESH zo strany banky BMPS, ich neoprávňuje na to, aby sa považovali za „dotknuté osoby“, a nepriznáva im aktívnu legitimáciu na účely podania žaloby proti napadnutému rozhodnutiu. Tieto konania sú relevantné len na účely preskúmania záujmu odporcov na konaní, čo je požiadavka odlišná od požiadavky aktívnej legitimácie, ktorá je predmetom tohto odvolania.

54.

V tejto súvislosti stačí uviesť, že Všeobecný súd z uvedených konaní nevyvodil žiadne závery, pokiaľ ide o postavenie odporcov ako dotknutých osôb v zmysle článku 108 ods. 2 ZFEÚ a článku 1 písm. h) nariadenia 2015/1589.

55.

Toto tvrdenie je tak v prejednávanej veci irelevantné, a preto neúčinné.

56.

Na základe článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania. Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe článku 184 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

57.

Keďže Komisia nemala vo veci úspech, navrhujem uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania.

58.

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor: