–

uznesenie zo 6. mája 2021, ktorým bolo spojené konanie vo veci samej s konaním o námietke neprípustnosti, ktorú vzniesla Komisia podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 18. septembra 2020,

–

opatrenie na zabezpečenie priebehu konania z 12. júla 2022 a odpovede účastníkov konania doručené do kancelárie Všeobecného súdu 9. a 10. augusta 2022,

–

dôkaz z 21. septembra 2022 a odpoveď Komisie doručená do kancelárie Všeobecného súdu 26. septembra 2022,

1

Svojou žalobou založenou na článku 263 ZFEÚ sa žalobkyne, spoločnosti Zippo Manufacturing Co. (ďalej len „ZMC“), Zippo GmbH a Zippo SAS, domáhajú zrušenia vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2020/502 zo 6. apríla 2020 o určitých opatreniach obchodnej politiky týkajúcich sa určitých výrobkov s pôvodom v Spojených štátoch amerických (Ú. v. EÚ L 109, 2020, s. 10, ďalej len „napadnuté nariadenie“) v rozsahu, v akom sa ich týka.

2

Žalobkyne patria do rovnakej skupiny obchodných spoločností. Pôsobia v oblasti výroby, distribúcie a predaja mechanických kovových zapaľovačov značky Zippo, ako aj popredajného servisu týchto výrobkov. Tieto výrobky vyrába ZMC, ktorá vystupuje ako jediný známy výrobca tohto typu výrobkov v Spojených štátoch.

3

Spoločnosť ZMC vyváža časť svojich výrobkov do Európskej únie. Pri vstupe na colné územie Európskej únie podliehajú tieto výrobky clu v zmysle podpoložky 96138000 kombinovanej nomenklatúry (ďalej len „číselný znak KN 96138000“) zavedenej nariadením Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. ES L 256, 1987, s. 1; Mim. vyd. 02/002, s. 382). Číselný znak KN 96138000 sa vzťahuje na „ostatné zapaľovače“, medzi ktorými sa nachádzajú „zapaľovače cigariet a ostatné zapaľovače [s výnimkou zapaľovačov podľa č. 3603], tiež mechanické alebo elektrické, a ich časti a súčasti iné ako kamienky a knôty“.

4

ZMC predáva predmetné výrobky svojim dcérskym spoločnostiam Zippo GmbH a Zippo SAS a nezávislým autorizovaným distribútorom s cieľom uvádzať ich na trh na území Európskej únie. Uvedené výrobky sa predávajú na základe doložky „free on board“ (FOB), takže riziká spojené s týmito výrobkami prechádzajú na prepojených alebo nezávislých distribútorov v momente ich dodania do prístavu alebo na letisko v Spojených štátoch na účely ich vývozu. Distribučné dohody uzavreté medzi spoločnosťou ZMC a uvedenými distribútormi navyše spresňujú, že títo distribútori znášajú náklady na všetky clá.

5

Dňa 24. januára 2020 prijali Spojené štáty americké ochranné opatrenia vo forme zvýšenia ciel na dovoz určitých výrobkov z hliníka a určitých výrobkov z ocele s účinnosťou od 8. februára 2020 na dobu neurčitú.

6

Tieto opatrenia, ktoré Spojené štáty americké kvalifikovali ako bezpečnostné opatrenia, boli podľa Európskej komisie ochrannými opatreniami prijatými na účely obmedzenia dovozov s cieľom chrániť domáce výrobné odvetvie pred zahraničnou konkurenciou a zabezpečiť tak jeho obchodný rozvoj. Komisia usúdila, že je potrebné prijať opatrenia na vykonanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 654/2014 z 15. mája 2014 o výkone práv Únie na účely uplatňovania a presadzovania pravidiel medzinárodného obchodu, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 3286/94 stanovujúce postupy Spoločenstva v oblasti spoločnej obchodnej politiky s cieľom zaistenia uplatňovania práv Spoločenstva podľa pravidiel medzinárodného obchodu, najmä tých, ktoré boli vytvorené pod záštitou Svetovej obchodnej organizácie (Ú. v. EÚ L 189, 2014, s. 50).

7

Dňa 6. marca 2020 Komisia na základe článku 9 nariadenia č. 654/2014 požiadala zúčastnené strany o ich stanovisko prostredníctvom formulára sprístupneného na internetovej stránke Generálneho riaditeľstva (GR) Komisie pre obchod. Zhromažďovanie informácií sa skončilo 13. marca 2020. Medzi opatreniami plánovanými po ukončení uvedeného zhromažďovania Komisia uviedla možnosť uplatniť dodatočné clá na určité výrobky s pôvodom v Spojených štátoch, a najmä počas prvej fázy, na výrobky patriace pod číselný znak KN 96138000. Medzi účastníkmi konania je nesporné, že žalobkyne sa na tomto zhromažďovaní informácií nezúčastnili.

8

Dňa 6. apríla 2020 Komisia prijala napadnuté nariadenie, ktoré nadobudlo účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie, t. j. 7. apríla 2020.

9

Článok 1 uvedeného nariadenia stanovuje:

„1.   Komisia okamžite a v každom prípade najneskôr 7. apríla 2020 písomne oznámi Rade WTO pre obchod s tovarom, že ak k tomu Rada pre obchod s tovarom nezaujme negatívne stanovisko, Únia od 8. mája 2020 pozastavuje uplatňovanie koncesií týkajúcich sa dovozných ciel podľa [Všeobecnej dohody o clách a obchode] 1994 na obchod so Spojenými štátmi americkými, pokiaľ ide o výrobky uvedené v odseku 2.

2.   V dôsledku toho Únia uplatňuje dodatočné clá na dovoz výrobkov uvedených ďalej a s pôvodom v Spojených štátoch amerických do Únie, a to takto:

…“

10

Podľa článku 2 toho istého nariadenia:

„Únia uplatňuje dodatočné clá stanovené v článku 1 tak dlho a v takom rozsahu, v akom Spojené štáty americké uplatňujú alebo opätovne uplatňujú svoje ochranné opatrenia spôsobom, ktorý by ovplyvnil výrobky z Únie. Komisia uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie, v ktorom sa uvedie dátum, ku ktorému Spojené štáty americké prestali uplatňovať svoje ochranné opatrenia.“

11

Listom z 22. mája 2020 žalobkyne požiadali Komisiu o všetky prípravné oznámenia a pracovné dokumenty týkajúce sa prijatia napadnutého nariadenia v súlade s článkom 7 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331). V nadväznosti na odpoveď Komisie z 24. júla 2020 a opakovanú žiadosť žalobkýň zo 14. augusta 2020 Komisia 27. novembra 2020 poskytla úplný prístup k viacerým predmetným dokumentom, čiastočný prístup k niektorým uvedeným dokumentom a zamietla žiadosti o prístup k ostatným dokumentom.

12

Okrem toho listom z 2. júna 2020 žalobkyne požiadali Komisiu o vylúčenie svojich výrobkov z uplatňovania napadnutého nariadenia na základe odôvodnenia 19 tohto nariadenia. Listom zo 16. júna 2020 Komisia túto žiadosť zamietla.

13

V nadväznosti na oznámenie Spojených štátov amerických o zmene ochranných opatrení s účinnosťou od 1. januára 2022 Komisia prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) 2021/2083 z 26. novembra 2021, ktorým sa pozastavujú opatrenia obchodnej politiky týkajúce sa určitých výrobkov s pôvodom v Spojených štátoch amerických uložené vykonávacími nariadeniami (EÚ) 2018/886 a 2020/502 (Ú. v. EÚ L 246, 2021, s. 41). Uvedeným nariadením sa pozastavujú najmä dodatočné valorické clá uplatňované na výrobky s číselným znakom KN 96138000 stanovené v napadnutom nariadení, a to od 1. januára 2022 do 31. decembra 2023.

14

Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

15

Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

16

Svojou námietkou podanou na základe článku 130 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu Komisia tvrdí, že žalobkyne nie sú osobne dotknuté napadnutým nariadením. Uvedené nariadenie má formu všeobecne záväzného aktu Únie, ktorý sa týka žalobkýň na základe situácie, ktorú tento akt objektívne určil vo vzťahu k jeho účelu, a to opätovnému dosiahnutiu rovnováhy v obchode so Spojenými štátmi americkými v nadväznosti na rozšírenie ich ochranných opatrení na určité výrobky z ocele alebo hliníka. Preto dospela k záveru, že žaloba je neprípustná.

17

Na pojednávaní Komisia zopakovala svoje námietky, pokiaľ ide o skutočnosť, že žalobkyne v čase prijatia napadnutého nariadenia patrili k uzavretému okruhu hospodárskych subjektov. Uviedla však, že počas postupu prijímania napadnutého nariadenia vedela, že veľká časť opatrení stanovených uvedeným nariadením, pokiaľ ide o výrobky, na ktoré sa vzťahuje číselný znak KN 96138000, sa bude uplatňovať na výrobky žalobkýň. Naproti tomu poprela, že by počas uvedeného postupu vedela, že sú jedinými dotknutými podnikmi. Okrem toho Komisia zdôraznila, že na rozdiel od toho, čo tvrdili žalobkyne vo svojich písomných podaniach, ich vývoz do Európskej únie od zavedenia predmetných dodatočných ciel v skutočnosti vzrástol.

18

Žalobkyne tvrdia, že sú osobne a priamo dotknuté napadnutým nariadením rovnako tak, ako keby boli adresátom právneho aktu, a preto musí byť žaloba vyhlásená za prípustnú.

19

Je potrebné pripomenúť, že prípustnosť žaloby podanej fyzickou alebo právnickou osobou proti aktu, ktorý jej nebol určený, sa v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ viaže na podmienku, že táto osoba má aktívnu legitimáciu, ktorá je prítomná v dvoch prípadoch. V prvom prípade možno takúto žalobu podať za predpokladu, že sa jej tento akt priamo a osobne týka. V druhom prípade môže takáto osoba podať žalobu proti regulačnému aktu nevyžadujúcemu vykonávacie opatrenia, pokiaľ sa jej tento regulačný akt priamo týka (pozri rozsudok z 3. decembra 2020, Changmao Biochemical Engineering/Distillerie Bonollo a i., C‑461/18 P, EU:C:2020:979, bod 54 a citovanú judikatúru).

20

Podmienky prípustnosti upravené v tomto ustanovení sa musia vykladať so zreteľom na základné právo na účinnú súdnu ochranu, ako ho zakotvuje článok 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), bez toho, aby tento výklad viedol k odchýleniu sa od podmienok výslovne upravených v Zmluve o FEÚ (pozri rozsudok z 3. decembra 2020, Changmao Biochemical Engineering/Distillerie Bonollo a i., C‑461/18 P, EU:C:2020:979, bod 55 a citovanú judikatúru).

21

Je potrebné pripomenúť, že normatívny charakter napadnutého aktu nevylučuje, že sa môže priamo a osobne dotýkať určitých zúčastnených právnických alebo fyzických osôb (rozsudok z 18. mája 1994, Codorniu/Rada, C‑309/89, EU:C:1994:197, bod 19; pozri tiež rozsudok z 28. februára 2019, Rada/Growth Energy a Renewable Fuels Association, C‑465/16 P, EU:C:2019:155, bod 72 a citovanú judikatúru; rozsudok zo 14. septembra 1995, Antillean Rice Mills a i./Komisia, T‑480/93 a T‑483/93, EU:T:1995:162, bod 66).

22

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ oprávňuje fyzické a právnické osoby napadnúť žalobou všeobecne záväzný právny akt, akým je nariadenie, nielen ak sa ich bezprostredne dotýka, ale aj ak sa ich týka vzhľadom na určité ich osobné vlastnosti alebo zvláštne okolnosti, ktoré ich vynímajú z okruhu všetkých ostatných osôb a individualizujú ich podobným spôsobom ako adresáta rozhodnutia. Inými slovami, porušenia uvádzané žalobkyňou musia byť takej povahy, aby ju individualizovali obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je akt určený (pozri rozsudok z 18. mája 2022, Uzina Metalurgica Moldoveneasca/Komisia, T‑245/19, EU:T:2022:295, bod 57 a citovanú judikatúru).

23

V prvom rade treba zamietnuť námietky Komisie založené na povahe napadnutého nariadenia.

24

Okolnosť, podľa ktorej napadnuté nariadenie má vzhľadom na svoju povahu účinok erga omnes, totiž nevylučuje možnosť, aby takýto právny akt obsahoval opatrenia, ktoré sa uplatňujú individuálne na určité hospodárske subjekty (pozri v tomto zmysle uznesenie z 30. apríla 2003, VVG International a i./Komisia, T‑155/02, EU:T:2003:125, body 40 až 42). V dôsledku toho aj keď sa napadnuté nariadenie uplatňuje na základe objektívne určenej situácie, žalobkyne sa napriek tomu môžu odvolávať na skutočnosti, ktoré ich individuálne odlišujú rovnakým spôsobom ako adresáta aktu.

25

V druhom rade žalobkyne tvrdia, že ZMC je v Spojených štátoch jediným známym výrobcom vyvážajúcim výrobky, ktoré podliehajú predmetnému dodatočnému clu. Žalobkyne pritom na základe údajov pochádzajúcich z Eurostatu, rovnakých ako tie, ktoré použila Komisia na účely prijatia napadnutého nariadenia, tvrdia, že po pripočítaní nákladov na leteckú nákladnú dopravu, pozemnú dopravu a poistenie, ako aj ostatných súvisiacich nákladov na dopravu a po uplatnení príslušného výmenného kurzu sa hodnota vývozov dotknutých výrobkov spoločnosti ZMC do Európskej únie veľmi približuje celkovej hodnote dovozov výrobkov s pôvodom v Spojených štátoch s číselným znakom KN 96138000 za rok 2019.

26

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že skutočnosť, že žalobkyňa je najväčším výrobcom vyvážajúcim výrobky, na ktoré sa vzťahujú predmetné ochranné opatrenia, síce sama osebe žalobkyňu individuálne neodlišuje, nie je však nepodstatná, keďže je súčasťou súboru faktorov tvoriacich konkrétnu situáciu, ktorá žalobkyňu odlišuje od všetkých ostatných hospodárskych subjektov, pokiaľ ide o predmetné opatrenie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. mája 2022, Uzina Metalurgica Moldoveneasca/Komisia, T‑245/19, EU:T:2022:295, bod 63 a citovanú judikatúru).

27

V prejednávanej veci bola Komisia na pojednávaní vyzvaná, aby sa vyjadrila k číselným údajom, ktoré poskytli žalobkyne. Hoci Komisia nesúhlasila so skutočnosťou, že ZMC je jediným výrobcom vyvážajúcim predmetné výrobky, pripustila, že údaje poskytnuté žalobkyňami a údaje pochádzajúce z Eurostatu sú si podobné. Z toho treba vyvodiť záver, že Komisia nepredložila dôkazy, ktoré by odporovali skutočnostiam uvádzanými v tejto súvislosti žalobkyňami.

28

Okrem toho, pokiaľ ide o námietku Komisie voči existencii uzavretého okruhu hospodárskych subjektov z dôvodu, že napadnutým aktom by bol ovplyvnený aj každý skutočný alebo potenciálny vývozca výrobkov patriacich pod číselný znak KN 96138000 so sídlom na území Spojených štátov, treba identifikovať súbor skutočností, ktoré by mohli individualizovať žalobkyňu v zmysle príslušnej judikatúry (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. mája 1991, Extramet Industrie/Rada, C‑358/89, EU:C:1991:214, bod 17, a z 18. mája 2022, Uzina Metalurgica Moldoveneasca/Komisia, T‑245/19, EU:T:2022:295, bod 66).

29

V tomto kontexte je potrebné po prvé uviesť, že napadnuté nariadenie stanovuje dodatočné clá na výrobky pochádzajúce zo Spojených štátov s číselným znakom KN 96138000 a že tieto výrobky patria do oblasti hospodárskej činnosti žalobkýň. Po druhé všetky výrobky, ktoré ZMC vyváža do Únie, pochádzajú z územia Spojených štátov. Po tretie bez toho, aby to Komisia účinne vyvrátila, žalobkyne predložili listinné dôkazy, najmä dve potvrdenia od profesijných organizácií, a číselné údaje, ktoré mali preukázať, že ZMC je jediným výrobcom vyvážajúcim výrobky s číselným znakom KN 96138000 z uvedeného územia do Únie. Po štvrté údaje použité Komisiou na účely prijatia napadnutého nariadenia pochádzajúce od Eurostatu sa prekrývajú s údajmi týkajúcimi sa ZMC predloženými žalobkyňami. Po piate, hoci Komisia na pojednávaní tvrdila, že postup prijímania vyrovnávacích opatrení nepredpokladá formálnu etapu zameranú na identifikáciu výrobcov alebo vývozcov, ktorých by sa mohli týkať uvedené opatrenia, napriek tomu uznala, že v priebehu postupu prijímania napadnutého nariadenia vedela o existencii spoločnosti „Zippo“ identifikovanej ako „veľký americký vývozca“ výrobkov s číselným znakom KN 96138000 a o skutočnosti, že veľká časť vývozov patriacich do tejto colnej položky, na ktorú sa vzťahuje napadnuté nariadenie, je vývozmi spoločnosti „Zippo“. Po šieste Komisia na pojednávaní tiež vysvetlila, že výber výrobkov, ktoré sú predmetom vyrovnávacích opatrení, sa uskutočnil najmä s cieľom „podnietiť druhú stranu, v tomto prípade Spojené štáty americké, aby sa vzdala svojich ochranných opatrení, ktoré sú nezlučiteľné s WTO“ a že v tejto súvislosti zohľadnila jeden federálny štát Spojených štátov amerických, z ktorého uvedené výrobky pochádzali. Po siedme žalobkyne tvrdia, čo Komisia v tomto smere nespochybňovala, že štát Pennsylvánia, v ktorom má ZMC sídlo, je jedným zo štátov Spojených štátov, ktorý bol zohľadnený na účely uvedeného výberu.

30

Za týchto okolností a s prihliadnutím na judikatúru pripomenutú v bode 20 vyššie je potrebné konštatovať, že zo skutočností uvedených v spise, ku ktorým sa účastníci konania vyjadrili na pojednávaní, vyplýva, že existuje súbor skutkových a právnych okolností vytvárajúcich osobitnú situáciu, ktorá charakterizuje jednu zo žalobkýň, a to ZMC, z hľadiska napadnutého nariadenia vo vzťahu ku všetkým ostatným hospodárskym subjektom, a ktorá teda preukazuje jej osobnú dotknutosť v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.

31

Za týchto okolností treba dospieť k záveru, že ZMC je osobne dotknutá napadnutým nariadením.

32

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že podmienka stanovená v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ, podľa ktorej sa musí rozhodnutie, ktoré je predmetom žaloby, priamo týkať fyzickej osoby alebo právnickej osoby, si vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch kritérií, a to konkrétne po prvé, aby sporné opatrenie priamo ovplyvňovalo právne postavenie jednotlivca, a po druhé, aby neponechávalo žiadny priestor na voľnú úvahu jeho adresátom povereným jeho uplatňovaním, keďže má úplne automatický charakter a vyplýva zo samotnej právnej úpravy Únie bez uplatnenia iných sprostredkujúcich ustanovení (rozsudky zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci, C‑622/16 P až C‑624/16 P, EU:C:2018:873, bod 42, a z 3. decembra 2020, Changmao Biochemical Engineering/Distillerie Bonollo a i., C‑461/18 P, EU:C:2020:979, bod 58).

33

Okrem toho treba pripomenúť, že na jednej strane požiadavka, aby právny akt nezahŕňal vykonávacie opatrenia, by sa nemala zamieňať s požiadavkou priamej dotknutosti, a na druhej strane pri analýze priamej dotknutosti samotná existencia vykonávacích opatrení nepostačuje na vylúčenie takej dotknutosti, lebo relevantným právnym kritériom je neexistencia priestoru na voľnú úvahu adresátov dotknutého aktu, ktorí sú poverení jeho uplatňovaním (pozri rozsudok z 18. mája 2022, Uzina Metalurgica Moldoveneasca/Komisia, T‑245/19, EU:T:2022:295, bod 45 a citovanú judikatúru).

34

V prejednávanej veci je potrebné preskúmať, či ZMC, ktorá je osobne dotknutá napadnutým nariadením, je týmto nariadením tiež priamo dotknutá.

35

V prvom rade treba uviesť, že najmä z článku 1 ods. 1 a článku 2 písm. a) napadnutého nariadenia vyplýva, že ak Rada Svetovej obchodnej organizácie (WTO) pre obchod s tovarom nezaujme negatívne stanovisko, Únia od 8. mája 2020 pozastaví uplatňovanie koncesií týkajúcich sa dovozných ciel podľa Všeobecnej dohody o clách a obchode (Ú. v. ES L 336, 1994, s. 11; ďalej len „GATT 1994“) na obchod so Spojenými štátmi americkými, pokiaľ ide o výrobky s číselným znakom KN 96138000, a dodatočné valorické clá vo výške 20 % sa uplatnia od tohto dátumu na dovozy uvedených výrobkov. Okrem toho článok 2 uvedeného nariadenia stanovuje, že Únia uplatňuje tieto dodatočné clá tak dlho a v takom rozsahu, v akom Spojené štáty americké uplatňujú alebo opätovne uplatňujú svoje ochranné opatrenia spôsobom, ktorý by ovplyvnil výrobky z Únie.

36

Treba preto konštatovať, že členské štáty poverené vykonaním napadnutého nariadenia nemajú žiadnu mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o sadzbu predmetného dodatočného cla na dovozy do Únie a uloženie tohto cla na dotknuté výrobky, a že druhé kritérium uvedené v bode 32 vyššie je teda splnené [pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. decembra 2014, Crown Equipment (Suzhou) a Crown Gabelstapler/Rada, T‑643/11, EU:T:2014:1076, bod 28 (neuverejnený); z 3. mája 2018, Distillerie Bonollo a i./Rada, T‑431/12, EU:T:2018:251, bod 50, a uznesenie z 10. septembra 2020, Kambodžské kráľovstvo a CRF/Komisia, T‑246/19, EU:T:2020:415, body 66, 68 a 108].

37

V druhom rade, pokiaľ ide o prvé kritérium uvedené v judikatúre citovanej v bode 32 vyššie, na úvod je potrebné uviesť, že ZMC nemá povinnosť platby predmetného dodatočného cla, ako je pripomenuté v bode 4 vyššie.

38

Z judikatúry však vyplýva, že okolnosť, že uvedená žalobkyňa uvedené clá neplatí, nie je rozhodujúca, a že konštatovanie priamej dotknutosti môže byť založené na iných skutočnostiach (pozri v tomto zmysle uznesenie z 10. septembra 2020, Kambodžské kráľovstvo a CRF/Komisia, T‑246/19, EU:T:2020:415, bod 107).

39

V prejednávanej veci treba po prvé zohľadniť skutočnosť, že výrobky patriace pod číselný znak KN 96138000 podliehali pred nadobudnutím účinnosti napadnutého nariadenia konsolidovanej sadzbe 2,7 % vyplývajúcej najmä z uplatnenia mnohostranných koncesií podľa GATT z roku 1994. Po druhé napadnuté nariadenie dočasne pozastavilo uvedené koncesie a uplatnilo dodatočné valorické clá vo výške 20 % na uvedené výrobky. Po tretie v súlade s článkom 2 napadnutého nariadenia a až do pozastavenia jeho uplatňovania vykonávacím nariadením 2021/2083 boli uvedené clá uplatňované Úniou tak dlho a v takom rozsahu, v akom Spojené štáty americké uplatňovali alebo opätovne uplatňovali svoje ochranné opatrenia spôsobom ovplyvňujúcim výrobky z Únie. Po štvrté, ako vyplýva zo znenia odôvodnení 9 a 11 napadnutého nariadenia, Komisia sa domnievala, že primerané vyrovnávacie opatrenia musia mať podobu opatrení obchodnej politiky, ktoré mali spočívať najmä v uložení dodatočných ciel, ktoré sú primerané účinkom ochranných opatrení zavedených Spojenými štátmi americkými, avšak bez toho, aby boli nadmerné. Po piate takéto clá zodpovedali ochranným opatreniam prijatým Spojenými štátmi americkými, ktoré mohli mať značný nepriaznivý hospodársky vplyv na dotknuté výrobné odvetvia Únie, ako to vyplýva zo znenia odôvodnení 7 a 8 napadnutého nariadenia. Po šieste, ako je uvedené v bode 29 vyššie, žalobkyne tvrdia, že ZMC je v Spojených štátoch jediným známym výrobcom vyvážajúcim výrobky patriace s číselným znakom KN 96138000, ktoré podliehajú predmetnému dodatočnému clu. Po siedme uvedené výrobky dovážajú do Únie najmä dcérske spoločnosti ZMC, ktoré sú povinné zaplatiť uvedené clo. Po ôsme z informácií poskytnutých žalobkyňami v odpovedi na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania vyplýva, že v priebehu roka 2021, teda v období, keď platili tieto clá, predstavoval podiel výrobkov dovezených do Únie uvedenými dcérskymi spoločnosťami viac ako 80 % objemu výrobkov spoločnosti ZMC dovezených do Únie.

40

Preto je potrebné na jednej strane konštatovať, že podobne ako ochranné opatrenia zavedené Spojenými štátmi americkými majú vyrovnávacie opatrenia zavedené napadnutým nariadením za cieľ vyvolať prostredníctvom uplatnenia dodatočných ciel, ktoré sú primerané účinkom uvedených ochranných opatrení, nepriaznivé hospodárske dôsledky na činnosť podnikov v Spojených štátov, ktoré vyvážajú do Únie výrobky, na ktoré sa tieto opatrenia uplatňujú, medzi ktoré patrí ZMC ako jediný výrobca vyvážajúci výrobky patriace pod číselný znak KN 96138000, a to z dôvodov uvedených v bode 29 vyššie. Okrem toho v prejednávanej veci sú uvedené účinky vo vzťahu k spoločnosti ZMC zdôraznené s ohľadom na jej postavenie ako materského podniku spoločností, ktoré dovážajú do Únie viac ako 80 % objemu uvedených výrobkov zo Spojených štátov a ktoré preto hradia väčšinu platieb dodatočného cla zavedeného napadnutým nariadením. Pokiaľ ide o výrobky patriace pod číselný znak KN 96138000, treba sa preto domnievať, že ZMC bola priamo dotknutá nepriaznivými dôsledkami, ktoré Komisia sledovala pri prijímaní napadnutého nariadenia.

41

Na druhej strane sa napadnuté nariadenie tým, že pozastavilo uplatňovanie konsolidovanej sadzby 2,7 % na dovoz výrobkov patriacich pod číselný znak KN 96138000 a uplatňuje na uvedené výrobky dodatočné valorické clá vo výške 20 %, dotýka práva na prístup na trh Únie, ktorý využívali tieto výrobky až do nadobudnutia ich platnosti (pozri analogicky uznesenie z 10. septembra 2020, Kambodžské kráľovstvo a CRF/Komisia, T‑246/19, EU:T:2020:415, body 60 a 61). Keďže však postavenie spoločnosti ZMC ako jediného výrobcu vyvážajúceho tieto výrobky so sídlom v Spojených štátoch nebolo Komisiou účinne vyvrátené, treba konštatovať, že napadnuté nariadenie sa dotýka aj práva na prístup výrobkov spoločnosti ZMC na trh Únie, a preto má uvedené nariadenie priame právne účinky na túto spoločnosť.

42

Skutočnosť uvádzaná Komisiou, že po nadobudnutí účinnosti napadnutého nariadenia sa objem výrobkov vyvážaných spoločnosťou ZMC na územie Únie zvýšil, nič nemení na tomto závere. Na jednej strane totiž žalobkyne tvrdia, že toto zvýšenie vyplýva najmä z reorganizácie distribúcie ich výrobkov a zo zvýšenia ich predajných miest na trhu Únie. Okrem toho v prípade neexistencie ciel uložených napadnutým nariadením by toto zvýšenie mohlo byť výraznejšie. Navyše treba uviesť, že predmetné clá sa uplatňovali v relatívne krátkom období od 8. mája 2020 do 31. decembra 2021. Na druhej strane okolnosť, že nemožno pozorovať nepriaznivé dôsledky sledované prostredníctvom nariadenia zavádzajúceho vyrovnávacie opatrenia, akým je napadnuté nariadenie, nie je relevantná na účely posúdenia kritéria priamej dotknutosti, keďže stačí, aby predmetný akt automaticky a bezprostredne zmenil právne postavenie žalobkyne. Z dôvodov uvedených v bodoch 40 a 41 vyššie však napadnuté nariadenie malo automaticky a okamžite priame účinky na právne postavenie spoločnosti ZMC.

43

Je preto potrebné dospieť k záveru, že ZMC je napadnutým nariadením priamo dotknutá, a je preto aktívne legitimovaná v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.

44

Z ustálenej judikatúry, ktorá sa opiera o dôvody hospodárnosti konania, totiž vyplýva, že ak ten istý právny akt napadnú viacerí žalobcovia a preukáže sa aktívna legitimácia jedného z nich, netreba skúmať aktívnu legitimáciu ostatných žalobcov (pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. júna 2011, Comitato Venezia vuole vivere a i./Komisia, C‑71/09 P, C‑73/09 P a C‑76/09 P, EU:C:2011:368, bod 37 a z 24. októbra 2019, EPSU a Goudriaan/Komisia, T‑310/18, EU:T:2019:757, bod 38 a citovanú judikatúru).

45

V prejednávanej veci vzhľadom na záver, podľa ktorého je ZMC aktívne legitimovaná na podanie žaloby o neplatnosť napadnutého nariadenia, nie je potrebné skúmať, či Zippo GmbH a Zippo SAS majú potrebnú aktívnu legitimáciu na podanie žaloby proti tomu istému nariadeniu na základe článku 263 ZFEÚ.

46

Okrem toho treba uviesť, že žalobkyne majú záujem na podaní žaloby proti napadnutému nariadeniu, čo Komisia navyše ani nespochybňuje.

47

V tejto súvislosti skutočnosť, že po nadobudnutí účinnosti napadnutého nariadenia bolo uplatňovanie predmetných dodatočných valorických ciel pozastavené vykonávacím nariadením 2021/2083 po podaní žaloby, nemá dopad na záujem žalobkýň na podaní žaloby s ohľadom na predmet žaloby. Uvedené vykonávacie nariadenie totiž ani nezrušilo, ani neodstránilo napadnuté nariadenie z právneho poriadku Únie, ktorého je naďalej súčasťou. Okrem toho sa vo vykonávacom nariadení 2021/2083 stanovuje, že toto pozastavenie sa má skončiť 31. decembra 2023. Žalobkyne si však zachovávajú záujem na konaní aj s cieľom vyhnúť sa tomu, aby sa vytýkané protiprávne konania neopakovali v budúcnosti, najmä v kontexte prípadného zachovania predmetného dodatočného cla (pozri v tomto zmysle rozsudky z 23. decembra 2015, Parlament/Rada, C‑595/14, EU:C:2015:847, bod 17 a citovanú judikatúru, a z 3. mája 2018, Distillerie Bonollo a i./Rada, T‑431/12, EU:T:2018:251, bod 108 a citovanú judikatúru).

48

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy musí byť žaloba vyhlásená za prípustnú.

49

Na podporu svojej žaloby žalobkyne uvádzajú päť žalobných dôvodov.

50

Všeobecný súd považuje za vhodné preskúmať najprv piaty žalobný dôvod založený na porušení zásady riadnej správy vecí verejných.

51

Žalobkyne tvrdia, že postup zhromažďovania informácií uskutočnený Komisiou, na ktorý sa odkazuje v odôvodnení 10 napadnutého nariadenia, nerešpektoval zásadu riadnej správy vecí verejných. V prvom rade tento postup nebol transparentný, keďže bol organizovaný na takmer neviditeľnom mieste internetovej stránky Generálneho riaditeľstva Komisie pre obchod, ku ktorému bolo ťažké získať prístup. Ďalej, aj keby Komisia nebola povinná uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie informáciu týkajúcu sa uvedeného postupu, takéto uverejnenie by bolo v súlade so zásadou riadnej správy vecí verejných. Napokon tento postup neumožnil žalobkyniam, aby boli vypočuté pred prijatím napadnutého nariadenia a vzhľadom na prísnosť plánovaných opatrení odporujúcim ich záujmom nebolo dodržané ich právo byť vypočuté, čo je v rozpore s článkom 41 ods. 2 Charty.

52

Komisia tvrdí, že proces zhromažďovania informácií uskutočnený v rámci prípravy napadnutého nariadenia v celom rozsahu spĺňal požiadavky článku 9 nariadenia č. 654/2014. Komisia uvádza, že dostala podnety od dotknutých strán, čo potvrdzuje účinnosť komunikácie v rámci uvedeného postupu. Okrem toho právo byť vypočutý nezaväzuje Komisiu, aby individuálne kontaktovala každý podnik, ktorého hospodárske činnosti by mohli byť ovplyvnené vyrovnávacími opatreniami. Toto právo bolo náležite chránené sprístupnením verejného oznámenia na internete, ktoré dotknutým stranám umožňovalo informovať sa a prejaviť záujem, a to aj požiadaním o informácie, poradenstvo alebo pohovor.

53

V prvom rade treba zamietnuť výhrady žalobkýň, pokiaľ ide o výber a netransparentnosť spôsobu oznamovania, ktorý Komisia zvolila pri zhromažďovaní informácií podľa článku 9 ods. 1 nariadenia č. 654/2014 pred prijatím napadnutého nariadenia.

54

Pokiaľ totiž Komisia zamýšľa prijať vykonávací akt na základe článku 4 ods. 1 nariadenia č. 654/2014 s cieľom najmä obnoviť rovnováhu koncesií v obchodných vzťahoch s tretími krajinami v súlade s článkom 3 písm. c) uvedeného nariadenia, článok 9 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje, že Komisia jednak vyžaduje informácie a stanoviská týkajúce sa hospodárskych záujmov Únie, pokiaľ ide o konkrétne tovary alebo služby alebo konkrétne sektory, a to prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie alebo prostredníctvom iných vhodných verejných komunikačných prostriedkov, v ktorých sa uvedie lehota na predloženie informácií, a jednak tieto informácie Komisia zohľadní.

55

Ako však uznávajú samotné žalobkyne, treba zdôrazniť, že v súlade s článkom 9 ods. 1 nariadenia č. 654/2014 Komisia nebola povinná informovať zúčastnené strany o uskutočnení uvedeného zhromažďovania informácií výlučne uverejnením oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie, ale že tiež mohla zabezpečiť tohto zhromažďovania „prostredníctvom iných vhodných verejných komunikačných prostriedkov“.

56

V prejednávanej veci z dokumentov v spise vyplýva, že pokiaľ ide o napadnuté nariadenie, uverejnenie zhromažďovania informácií pred jeho prijatím podľa článku 9 ods. 1 nariadenia č. 654/2014 sa uskutočnilo na internetovej stránke Generálneho riaditeľstva Komisie pre obchod pod názvom „Konzultácie“. Na uvedenej internetovej stránke mala verejnosť prístup k informáciám týkajúcim sa konzultácií uskutočňovaných službami Komisie v oblasti obchodnej politiky, a to najmä preto, aby tam mohla vkladať podnety.

57

Okrem toho vzhľadom na tie isté písomnosti v spise treba konštatovať, že pred prijatím napadnutého nariadenia Komisia požiadala zúčastnené strany o informácie prostredníctvom formulára, ktorý mali tieto strany vyplniť a ktorý je prístupný na tej istej internetovej stránke Generálneho riaditeľstva Komisie pre obchod. Prezentačný dokument, ku ktorému bol priložený uvedený formulár, spresňoval najmä kontext zhromažďovania predmetných informácií, opatrenia zamýšľané Komisiou v nadväznosti na toto zhromažďovanie a lehotu, v ktorej jej zúčastnené strany mohli e‑mailom predložiť informácie a stanoviská, a to najneskôr do 13. marca 2020 12.00 hodiny bruselského času (Belgicko). Hoci je medzi účastníkmi konania nesporné, že žalobkyne sa na tejto konzultácii nezúčastnili, Komisia napriek tomu v odpovedi na otázky Všeobecného súdu na pojednávaní potvrdila, že dostala podnety od šiestich dotknutých osôb, z ktorých sa však žiadne netýkalo výrobkov patriacich pod číselný znak KN 96138000.

58

Preto je potrebné konštatovať, že Komisia tým, že postupovala tak, ako bolo opísané v bodoch 56 a 57 vyššie, neporušila článok 9 nariadenia č. 654/2014.

59

V druhom rade, pokiaľ ide o údajné porušenie práva žalobkýň byť vypočuté, treba pripomenúť, že všetky akty Únie musia dodržiavať základné práva, pričom toto dodržiavanie predstavuje podmienku ich zákonnosti, ktorú má Súdny dvor preskúmavať v rámci úplnej sústavy procesných prostriedkov, ktoré upravuje Zmluva o FEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. septembra 2008, Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia, C‑402/05 P a C‑415/05 P, EU:C:2008:461, bod 285).

60

Je potrebné tiež pripomenúť, že Komisia je povinná dodržiavať základné práva Únie počas správneho konania v oblasti obrany pred opatreniami obchodnej politiky zo strany krajín, ktoré nie sú členmi Únie, medzi ktoré patrí právo na riadnu správu vecí verejných zakotvené v článku 41 Charty. Podľa ustálenej judikatúry týkajúcej sa zásady riadnej správy vecí verejných v prípadoch, keď inštitúcie Únie disponujú voľnou úvahou, má dodržiavanie záruk priznaných právnym poriadkom Únie v správnych konaniach o to väčší význam (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. mája 2012, JBF RAK/Rada, T‑555/10, neuverejnený, EU:T:2012:262, bod 112 a citovanú judikatúru; z 25. januára 2017, Rusal Armenal/Rada, T‑512/09 RENV, EU:T:2017:26, bod 189 a citovanú judikatúru, a z 12. marca 2020, Eurofer/Komisia, T‑835/17, EU:T:2020:96, bod 143).

61

Treba okrem toho pripomenúť, že článok 41 ods. 2 písm. a) Charty stanovuje, že právo na riadnu správu vecí verejných zahŕňa právo každého na vypočutie pred prijatím akéhokoľvek individuálneho opatrenia, ktoré by sa ho mohlo nepriaznivo dotýkať (rozsudok z 5. novembra 2014, Mukarubega, C‑166/13, EU:C:2014:2336, bod 43).

62

Právo byť vypočutý zaručuje každému možnosť účelne a efektívne oznámiť svoj názor v priebehu správneho konania, a to skôr, ako bude prijaté akékoľvek rozhodnutie, ktoré môže nepriaznivo ovplyvniť jeho záujmy. Navyše treba spresniť, že právo byť vypočutý sleduje dvojaký cieľ. Na jednej strane slúži na čo najpresnejšie a najsprávnejšie preverenie veci a zistenie skutkového stavu a na druhej strane umožňuje zabezpečiť účinnú ochranu dotknutej osoby. Právo byť vypočutý má predovšetkým zabezpečiť, aby každé rozhodnutie spôsobujúce ujmu bolo prijaté s plnou znalosťou veci a jeho cieľom je predovšetkým umožniť príslušnému orgánu opraviť chybu alebo umožniť dotknutej osobe uviesť také skutočnosti týkajúce sa jej osobnej situácie, ktoré môžu ovplyvniť, či bude alebo nebude prijaté rozhodnutie, alebo aký bude jeho obsah (pozri rozsudok zo 4. júna 2020, SEAE/De Loecker, C‑187/19 P, EU:C:2020:444, body 68 a 69 a citovanú judikatúru).

63

Treba poukázať na to, že Súdny dvor potvrdil význam práva byť vypočutý a jeho veľmi široký rozsah pôsobnosti v právnom poriadku Únie, keď konštatoval, že toto právo sa musí vzťahovať na každé konanie, v ktorom by mohol byť prijatý akt spôsobujúci ujmu. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora sa právo byť vypočutý musí rešpektovať, aj keď príslušná právna úprava túto formálnu požiadavku výslovne nestanovuje [pozri rozsudok z 1. júna 2022, Algebris (UK) a Anchorage Capital Group/Komisia, T‑570/17, EU:T:2022:314, bod 326 a citovanú judikatúru].

64

Vzhľadom na jej povahu základnej a všeobecnej zásady práva Únie teda uplatnenie zásady práva na obhajobu, ktoré zahŕňa právo byť vypočutý, nemožno vylúčiť ani obmedziť ustanovením právnych predpisov, a preto jej dodržiavanie musí byť zabezpečené tak v prípade úplnej neexistencie osobitnej právnej úpravy, ako aj v prípade existencie právnej úpravy, ktorá sama osebe nezohľadňuje túto zásadu [pozri rozsudok z 1. júna 2022, Algebris (UK) a Anchorage Capital Group/Komisia, T‑570/17, EU:T:2022:314, bod 327 a citovanú judikatúru].

65

V dôsledku toho pôsobnosť práva byť vypočutý ako zásady a základného práva právneho poriadku Únie je založená v prípade, keď správny orgán chce prijať akt spôsobujúci ujmu, teda akt, ktorý môže nepriaznivo ovplyvniť záujmy jednotlivca alebo dotknutého členského štátu, pričom jeho uplatnenie nezávisí od existencie výslovného pravidla na tieto účely, zakotveného v sekundárnom práve (rozsudok z 18. júna 2014, Španielsko/Komisia, T‑260/11, EU:T:2014:555, bod 64).

66

V tejto súvislosti treba na jednej strane uviesť, že žiadne ustanovenie nariadenia č. 654/2014 nevylučuje ani výslovne neobmedzuje právo byť vypočutý v prípade podnikov, ktorých výrobky podliehajú vyrovnávacím opatreniam stanoveným vo vykonávacom akte, ktoré prijala Komisia v súlade s článkom 4 ods. 1 uvedeného nariadenia.

67

Okrem toho článok 9 ods. 1 nariadenia č. 654/2014 v rozsahu, v akom stanovuje povinnosť Komisie vyžadovať informácie a stanoviská týkajúce sa hospodárskych záujmov Únie, pokiaľ ide o tovary alebo služby alebo konkrétne sektory, nepredstavuje vykonanie práva uvedených podnikov byť vypočuté. Ich osobitné záujmy sa totiž nezhodujú s hospodárskymi záujmami Únie, najmä ak ide o podnik tretieho štátu. Je pravda, že ak sa podnik zúčastnil na takomto zhromažďovaní informácií, nemožno vylúčiť záver, že vzhľadom na informácie alebo stanoviská, ktoré poskytol, účinne a efektívne uplatnil svoje záujmy alebo skutočnosti týkajúce sa jeho osobnej situácie. Ak sa však podnik, ktorého záujmy by mohli byť nepriaznivo dotknuté opatreniami stanovenými vykonávacím aktom prijatým Komisiou v súlade s článkom 4 ods. 1 uvedeného nariadenia, nezúčastnil na takomto zhromažďovaní informácií, nemožno sa domnievať, že jeho právo byť vypočutý, tak ako je zaručené článkom 41 ods. 2 písm. a) Charty, nebolo porušené len z dôvodu, že Komisia si splnila svoju povinnosť zorganizovať uvedené zhromažďovanie podľa článku 9 ods. 1 tohto nariadenia.

68

Na druhej strane treba zohľadniť skutočnosť, že cieľom opatrení stanovených v napadnutom nariadení je podľa článku 3 písm. c) a článku 4 ods. 1 nariadenia č. 654/2014 obnovenie rovnováhy koncesií v obchodných vzťahoch so Spojenými štátmi americkými vo forme opatrení obchodnej politiky, ktoré spočívajú v pozastavení colných koncesií a uložení dodatočných ciel, najmä pokiaľ ide o výrobky patriace pod číselný znak KN 96138000.

69

Výrobcovia výrobkov, ktorých sa týka uvedené zvýšené clo a ktoré sú vyvážané z tohto tretieho štátu do Únie, teda nie sú adresátmi predmetných vyrovnávacích opatrení, ktoré v zásade patria do rámca obchodných vzťahov medzi Úniou a týmto tretím štátom.

70

Treba však uviesť, že na základe článku 4 ods. 1 nariadenia č. 654/2014 môže Komisia vykonávať právo na obnovu rovnováhy vo forme opatrení obchodnej politiky, ktoré sú v podstate rovnocenné úrovni koncesií dotknutých ochrannými opatreniami, ktoré prijal dotknutým tretí štát v súlade s článkom 4 ods. 2 písm. c) uvedeného nariadenia.

71

V prejednávanej veci, ako vyplýva z odôvodnenia 7 napadnutého nariadenia, sa Komisia domnievala, že ochranné opatrenia prijaté Spojenými štátmi americkými môžu mať značný nepriaznivý hospodársky vplyv na dotknuté výrobné odvetvia Únie. Za týchto podmienok, ako bolo uvedené v bode 40 vyššie, je potrebné konštatovať, že analogicky k ochranným opatreniam zavedeným Spojenými štátmi americkými, sú podľa napadnutého nariadenia vyrovnávacie opatrenia zavedené týmto nariadením vo forme uplatnenia dodatočných ciel, ktoré sú primerané účinkom uvedených ochranných opatrení, určené na to, aby vyvolali nepriaznivý hospodársky vplyv na činnosť podnikov v Spojených štátoch, ktoré vyvážajú do Únie výrobky, na ktoré sa tieto opatrenia uplatňujú.

72

Vyrovnávacie opatrenie stanovené vykonávacím aktom prijatým na základe článku 4 ods. 1 nariadenia č. 654/2014, aj keď nie je prijaté v individuálnom konaní proti podnikom vyvážajúcim výrobky, ktorých sa toto opatrenie týka, tak môže predstavovať opatrenie, ktoré môže nepriaznivo ovplyvniť záujmy uvedených podnikov.

73

Súdny dvor však v judikatúre citovanej v bode 63 vyššie podporil široký výklad práva byť vypočutý v tom zmysle, že je zaručené každej osobe v priebehu konania, ktoré by mohlo viesť k prijatiu aktu spôsobujúceho ujmu tejto osobe. Preto nemožno vylúčiť, že podniky vyvážajúce výrobky, ktoré sú dotknuté vyrovnávacími opatreniami stanovenými nariadením prijatým na základe článku 4 ods. 1 nariadenia č. 654/2014, najmä vo forme dodatočných ciel, sa môžu v rámci postupu prijímania uvedených opatrení dovolávať práva byť vypočuté, ako je zaručené článkom 41 ods. 2 písm. a) Charty.

74

Komisia vo svojom vyjadrení k žalobe a na pojednávaní uviedla, že postup prijímania vykonávacieho aktu na základe článku 4 ods. 1 nariadenia č. 654/2014 nestanovuje identifikáciu výrobcov alebo vývozcov, ktorých výrobky môžu byť predmetom vyrovnávacích opatrení. V súlade s článkom 41 ods. 2 písm. a) Charty a s ohľadom na judikatúru pripomenutú v bodoch 62 a 63 vyššie však platí, že ak uskutočňovanie postupu prijatia uvedeného aktu vedie Komisiu k identifikácii fyzickej alebo právnickej osoby, ktorej záujmy môžu byť nepriaznivo dotknuté opatreniami stanovenými v tomto akte, treba sa domnievať, že táto osoba musí mať možnosť uviesť skutočnosti týkajúce sa jej osobnej situácie, ktoré môžu ovplyvniť prijatie alebo neprijatie dotknutého aktu alebo jeho konkrétny obsah.

75

V prejednávanej veci Komisia na pojednávaní v odpovedi na otázky Všeobecného súdu potvrdila, že pri prijímaní napadnutého nariadenia vedela nielen o tom, že výrobky žalobkýň patria medzi výrobky, na ktoré sa majú uplatniť predmetné dodatočné clá, ale aj o tom, že uvedené clá sa ich z veľkej časti týkajú.

76

Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že identifikácia výrobkov značky Zippo v priebehu postupu prijímania napadnutého nariadenia nevyplýva zo zhromažďovania informácií uskutočneného Komisiou podľa článku 9 ods. 1 nariadenia č. 654/2014. Ako sa totiž uvádza v bode 57 vyššie, Komisia na pojednávaní spresnila, že nedostala podnety týkajúce sa výrobkov patriacich pod číselný znak KN 96138000. Musíme sa preto domnievať, že Komisia z vlastnej iniciatívy identifikovala výrobky žalobkýň ako výrobky, ktoré sú predmetom vyrovnávacích opatrení zamýšľaných v napadnutom nariadení.

77

Z vyššie uvedeného vyplýva, že za okolností prejednávanej veci mali žalobkyne v priebehu postupu prijímania napadnutého nariadenia právo byť vypočuté.

78

Výkon práva byť vypočutý však môže podliehať obmedzeniam v súlade s článkom 52 ods. 1 Charty, podľa ktorého:

„Akékoľvek obmedzenie výkonu práv a slobôd uznaných v tejto charte musí byť ustanovené zákonom a rešpektovať podstatu týchto práv a slobôd. Za predpokladu dodržiavania zásady proporcionality možno tieto práva a slobody obmedziť len vtedy, ak je to nevyhnutné a skutočne to zodpovedá cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a slobôd iných.“

79

Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora však rovnako vyplýva, že základné práva, akým je dodržiavanie práva na obhajobu, nie sú absolútnou požiadavkou, ale môžu podliehať obmedzeniam pod podmienkou, že tieto obmedzenia skutočne zodpovedajú cieľom všeobecného záujmu, ktoré predmetné opatrenie sleduje, a z hľadiska sledovaného cieľa nie sú neprimeraným a neprípustným zásahom poškodzujúcim samotnú podstatu takto zaručených práv [pozri rozsudky z 15. júla 2021, Komisia/Poľsko (Disciplinárny režim uplatniteľný na sudcov), C‑791/19, EU:C:2021:596, bod 207 a citovaná judikatúra, a z 1. júna 2022, Algebris (UK) a Anchorage Capital Group/Komisia, T‑570/17, EU:T:2022:314, bod 337 a citovanú judikatúru].

80

Keďže v prejednávanej veci Komisia spochybňuje samotnú existenciu práva žalobkýň byť vypočuté, netvrdí, že úvahy založené na sledovaní cieľov všeobecného záujmu odôvodňovali obmedzenie uvedeného práva za okolností prejednávanej veci. Naproti tomu sa v podstate domnieva, že celý postup prijímania napadnutého nariadenia podliehal lehotám vyplývajúcim z ustanovení článku 8 ods. 2 Dohody WTO o ochranných opatreniach a že zhromažďovanie informácií malo byť nevyhnutne vložené do tohto rámca. Treba to chápať tak, že Komisia tým tvrdí, že v kontexte postupu upraveného týmito ustanoveniami nemala z vecného hľadiska k dispozícii čas potrebný na vypočutie žalobkýň počas postupu prijímania napadnutého nariadenia, a to vzhľadom na čas, ktorý treba venovať rôznym fázam uvedeného postupu, najmä zhromažďovaniu informácií stanovenému v článku 9 ods. 1 nariadenia č. 654/2014, a na lehoty stanovené príslušnými ustanoveniami Dohody WTO o ochranných opatreniach. Na pojednávaní tiež tvrdila, že predmetné vyrovnávacie opatrenia musia byť prijaté k 1. aprílu 2020, aby boli dodržané ustanovenia Dohody WTO o ochranných opatreniach, a že zhromažďovanie informácií z jedného týždňa v marci 2020 bolo maximum, ktoré mohla urobiť.

81

V tejto súvislosti zhodne s tvrdením Komisie je potrebné uviesť, že postup prijímania napadnutého nariadenia sa mal uskutočniť v lehotách vyplývajúcich z ustanovení článku 8 ods. 2 Dohody WTO o ochranných opatreniach, ktoré okrem iného stanovujú, že pozastavenie koncesií na obchod tretieho štátu, ktorý prijal ochranné opatrenia, sa musí uskutočniť v lehote 90 dní od uplatnenia týchto opatrení a po uplynutí lehoty 30 dní odo dňa, keď Rada WTO pre obchod s tovarom dostala písomné stanovisko, v ktorom je informovaná o tomto pozastavení. Preto v súlade s týmito ustanoveniami a vzhľadom na skutočnosť, že opatrenia prijaté Spojenými štátmi americkými, na ktoré reaguje napadnuté nariadenie, nadobudli účinnosť 8. februára 2020, vyrovnávacie opatrenia prijaté Komisiou mali ako také nadobudnúť účinnosť v lehote 90 dní, teda najneskôr 8. mája 2020. Okrem toho mala Komisia najmenej 30 dní pred týmto dátumom informovať Radu WTO pre obchod s tovarom, t. j. najneskôr 7. apríla 2020.

82

Treba pritom poznamenať, že na účely dodržania týchto lehôt bolo napadnuté nariadenie prijaté 6. apríla 2020.

83

Okrem toho, ako vyplýva z bodov 75 a 76 vyššie, Komisia z vlastnej iniciatívy identifikovala výrobky značky Zippo ako výrobky, na ktoré sa vzťahujú vyrovnávacie opatrenia stanovené napadnutým nariadením, ktoré bolo v tomto čase prijaté.

84

Za týchto okolností bolo úlohou Komisie jednak ubezpečiť sa o dodržaní lehôt vyplývajúcich z ustanovení článku 8 ods. 2 Dohody WTO o ochranných opatreniach a jednak vypočuť žalobkyne, ktoré mali právo byť vypočuté počas postupu prijímania napadnutého nariadenia, ako bolo konštatované v bode 77 vyššie.

85

V prejednávanej veci sa však Komisia uspokojila s tvrdením o existencii uvedených ustanovení bez toho, aby uviedla, v čom dodržanie lehôt, ktoré z nich vyplývajú, bráni vypočuť žalobkyne. V tejto súvislosti treba po prvé zohľadniť skutočnosť, že uvedené lehoty a dátum, ku ktorému malo byť prijaté napadnuté nariadenie, boli Komisii známe. Po druhé rozhodnutie Komisie odpovedať prostredníctvom vyrovnávacích opatrení prijatých na základe nariadenia č. 654/2014 na ochranné opatrenia, ktoré prijali Spojené štáty americké, bolo 6. marca 2020 formalizované žiadosťou o konzultácie predloženou WTO podľa Dohody WTO o ochranných opatreniach, ako vyplýva z poznámky pod čiarou uvedenej v odôvodnení 4 napadnutého nariadenia. Po tretie, hoci Komisia na pojednávaní vyhlásila, že zhromažďovanie informácií podľa článku 9 nariadenia č. 654/2014 „z jedného týždňa v marci [2020] je maximum, [ktoré mohla] urobiť“, nevysvetľuje, v čom by si vypočutie žalobkýň na základe práva byť vypočutý vyžadovalo viac času, ani prečo by nebolo možné uskutočniť zhromaždenie ich pripomienok paralelne s uvedeným zhromaždením alebo následne po ňom, v období od 6. marca 2020, t. j. dátumu žiadosti o konzultácie predloženej WTO, do 1. apríla 2020, t. j. dátumu, po ktorom Komisia uviedla, že by sa mali prijať predmetné vyrovnávacie opatrenia. Po štvrté, ako bolo uvedené v bode 57 vyššie, Komisia dostala počas uvedeného zhromažďovania len šesť podnetov od zúčastnených strán a treba poznamenať, že neuvádza nijaké tvrdenie, ktorým by vysvetlila, v čom by spracovanie pripomienok žalobkýň, doplnené o spracovanie týchto šiestich podnetov získaných v období od 6. do 13. marca 2020, malo za následok, že nemohla prijať napadnuté nariadenie v lehotách vyplývajúcich z ustanovení Dohody WTO o ochranných opatreniach, a žalobkyniam zároveň zaručiť ich právo byť vypočuté v súlade s článkom 41 ods. 2 písm. a) Charty.

86

Keďže Komisia nepredložila dôkaz o tom, že nemohla účinne vypočuť žalobkyne v priebehu postupu prijímania napadnutého nariadenia, hoci priznala, že ich v tejto súvislosti identifikovala z vlastnej iniciatívy, treba sa domnievať, že disponovala časom potrebným na to, aby žalobkyniam umožnila vykonať ich právo byť vypočuté.

87

Je pravda, že údajné porušenie zásady riadnej správy vecí verejných môže viesť k zrušeniu predmetného nariadenia len v rozsahu, v akom táto vada mohla mať vplyv na výsledok konania, čím by konkrétne zasiahla do práva žalobkyne na obhajobu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. mája 2015, Yuanping Changyuan Chemicals/Rada, T‑310/12, neuverejnený, EU:T:2015:295, body 224 a 225 a citovanú judikatúru). V takom prípade však od žalobkýň nemožno požadovať, aby preukázali, že rozhodnutie Komisie by malo iný obsah, ale len to, že takáto hypotéza nie je úplne vylúčená, keďže v prípade neexistencie procesnej vady by mohla lepšie zabezpečiť svoju obhajobu (pozri rozsudok z 20. mája 2015, Yuanping Changyuan Chemicals/Rada, T‑310/12, neuverejnený, EU:T:2015:295, bod 214 a citovanú judikatúru).

88

V tejto súvislosti žalobkyne v žalobe najmä tvrdia, že v čase prijatia napadnutého nariadenia predstavovali plánované vyrovnávacie opatrenia vo vzťahu k ich výrobkom najprísnejšiu formu plánovaných vyrovnávacích opatrení, a to tak z hľadiska ich rozsahu, ako aj z hľadiska ich výšky, v porovnaní s opatreniami, ktoré sa týkali iných výrobných odvetví v Spojených štátoch. Rovnako poukazujú na mimoriadne prísny charakter opatrenia, ktoré sa týka len jedného podniku a ktoré ho núti v celom rozsahu niesť dôsledky predmetných vyrovnávacích opatrení, alebo aj na skutočnosť, že ich výrobky nesúvisia s výrobkami, na ktoré sa vzťahujú ochranné opatrenia prijaté Spojenými štátmi americkými, takže opatrenia prijaté Komisiou nemôžu kompenzovať účinky uvedených ochranných opatrení. Tvrdia tiež, že Komisia tým, že na nich osobitne upriamila pozornosť, prijala diskriminačné opatrenie, hoci mala možnosť vybrať si iné výrobky, ktoré by sa týkali viacerých podnikov, a spravodlivejšie tak rozdeliť predmetné vyrovnávacie opatrenia.

89

V prejednávanej veci treba konštatovať, že ak by žalobkyne mohli uplatniť svoje právo byť vypočuté v priebehu postupu prijímania napadnutého nariadenia, mohli by najmä uviesť tvrdenia obsiahnuté v bode 88 vyššie.

90

Keďže ZMC je jediným výrobcom vyvážajúcim predmetné výrobky, z dôvodov uvedených v bode 29 vyššie nemožno vylúčiť, že napadnuté nariadenie by malo iný obsah, ak by boli žalobkyne vypočuté Komisiou pred jeho prijatím.

91

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že Komisia porušila právo žalobkýň byť vypočuté v priebehu postupu prijímania napadnutého nariadenia, a teda aj zásadu riadnej správy vecí verejných, a že toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok konania.

92

Za týchto podmienok je potrebné vyhovieť piatemu žalobnému dôvodu a v dôsledku toho zrušiť napadnuté nariadenie v rozsahu, v akom sa týka výrobkov patriacich pod číselný znak KN 96138000, bez toho, aby bolo potrebné preskúmať ostatné žalobné dôvody alebo rozhodnúť o prípustnosti dôkazov predložených žalobkyňami listom z 10. januára 2023.

93

Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia nemala vo veci úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhom žalobkýň.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (tretia komora)

rozhodol takto: