–

SIA „Zinātnes parks“, v zastúpení: I. Duka, advokāte

–

lotyšská vláda, pôvodne v zastúpení: K. Pommere a V. Soņeca, neskôr K. Pommere a J. Davidoviča, splnomocnené zástupkyne,

–

Írsko, v zastúpení: M. Browne, J. Quaney, M. Lane a A. Joyce, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci D. Fennelly, BL,

–

Európska komisia, v zastúpení: A. Bouchagiar, J. Hradil a L. Ozola, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 125 ods. 3 písm. a) bodu ii) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 320), ako aj článku 2 bodu 18 písm. a) nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov [107 ZFEÚ a 108 ZFEÚ] (Ú. v. EÚ L 187, 2014, s. 1).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou SIA „Zinātnes parks“ a Finanšu ministrija (Ministerstvo financií, Lotyšsko) vo veci rozhodnutia tohto ministerstva zo 4. novembra 2019, ktorým bol zamietnutý návrh projektu v rámci programu spolufinancovania z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) (ďalej len „rozhodnutie o zamietnutí“) podaný touto spoločnosťou.

3

Odôvodnenie 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 289), znie:

„V článku 176 [ZFEÚ] sa stanovuje, že zámerom [EFRR] je pomáhať odstraňovať hlavné regionálne rozdiely v Únii. …“

4

Článok 3 tohto nariadenia, nazvaný „Rozsah podpory z EFRR“, v odseku 3 stanovuje:

„Z EFRR sa nepodporuj[ú]:

…

…“

5

Nariadenie č. 1303/2013 stanovuje spoločné pravidlá platné pre EFRR, Európsky sociálny fond, Kohézny fond, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka a Európsky námorný a rybársky fond, ktoré sa vo všeobecnosti nazývajú európske štrukturálne a investičné fondy (ďalej len „fondy EŠIF“).

6

V súlade s ustanoveniami článku 4 ods. 7 tohto nariadenia časť rozpočtu Únie pridelená fondom ESI sa v zásade plní v rámci spoločného riadenia členských štátov a Komisie.

7

Článok 26 ods. 1 a 2 uvedeného nariadenia znie:

„1.   EŠIF sa vykonávajú prostredníctvom programov v súlade s partnerskou dohodou. Každý program sa vzťahuje na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020.

2.   Programy vypracujú členské štáty alebo každý nimi určený orgán v spolupráci s partnermi uvedenými v článku 5. Členské štáty vypracujú programy na základe postupov, ktoré sú pre verejnosť transparentné, v súlade so svojím inštitucionálnym a právnym rámcom.“

8

Článok 123 toho istého nariadenia ukladá každému členskému štátu povinnosť určiť pre každý operačný program riadiaci orgán, certifikačný orgán a orgán auditu.

9

Článok 125 nariadenia č. 1303/2013 definuje funkcie riadiaceho orgánu. Podľa odseku 1 tohto článku tento orgán zodpovedá za riadenie operačného programu v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia.

10

Pokiaľ ide o výber operácií, článok 125 ods. 3 tohto nariadenia stanovuje, že uvedený orgán:

…

…“

11

Odôvodnenie 14 nariadenia č. 651/2014 znie:

„Pomoc poskytnutá podnikom v ťažkostiach, okrem schém pomoci na náhradu škody spôsobenej určitými prírodnými katastrofami, by mala byť vyňatá z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, pretože takáto pomoc by sa mala posudzovať podľa usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach z 1. októbra 2004 [Ú. v. EÚ C 244, 2004, s. 2], predĺžených oznámením Komisie týkajúcim sa predĺženia platnosti usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach z 1. októbra 2004 [Ú. v. EÚ C 296, 2012, s. 3] alebo ich následných usmernení, aby sa predišlo ich obchádzaniu. Aby sa zabezpečila právna istota, je vhodné stanoviť jasné kritériá, ktoré si na určenie toho, či sa podnik pokladá za podnik v ťažkostiach na účely tohto nariadenia, nevyžadujú posúdenie všetkých aspektov situácie podniku.“

12

Článok 1 tohto nariadenia s názvom „Rozsah pôsobnosti“ v odseku 4 stanovuje:

„Toto nariadenie sa neuplatňuje na:

…

13

Článok 2 uvedeného nariadenia s názvom „Vymedzenie pojmov“ znie:

„Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

…

…“

14

Podľa odôvodnení 7 a 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132 zo 14. júna 2017 týkajúcej sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností (Ú. v. EÚ L 169, 2017, s. 46):

15

Článok 4 tejto smernice, nazvaný „Povinné údaje uvádzané v stanovách alebo v aktoch o založení spoločnosti alebo v oddelených dokumentoch“, stanovuje:

„V stanovách alebo akte o založení spoločnosti alebo v oddelenom dokumente, ktoré musia byť zverejnené spôsobom stanoveným právnymi predpismi každého členského štátu v súlade s článkom 16, musia byť obsiahnuté aspoň tieto údaje:

…

…

16

Článok 14 tej istej smernice s názvom „Dokumenty a údaje zverejňované spoločnosťami“ stanovuje:

„Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie, aby spoločnosti povinne zverejňovali prinajmenšom tieto dokumenty a údaje:

…

…“

17

Článok 16 smernice 2017/1132, nazvaný „Zverejňovanie v registri“, v odsekoch 3 a 5 až 7 stanovuje:

„3.   Všetky dokumenty a údaje, ktoré sa majú zverejniť podľa článku 14, sa uchovajú v spise uvedenom v odseku 1 tohto článku alebo sa vložia priamo do registra a predmet zápisov do registra sa zaznamená do spisu.

…

5.   Dokumenty a údaje uvedené v odseku 3 sa zverejnia uverejnením v celoštátnom vestníku, ktorý na tento účel určí členský štát, a to v úplnosti alebo čiastočne alebo odkazom na dokument, ktorý sa založil do súboru alebo vložil do registra. Celoštátny vestník určený na tento účel sa môže uchovávať elektronicky.

…

6.   Spoločnosť môže uplatniť dokumenty a údaje voči tretím osobám až po tom, čo boli zverejnené v súlade s odsekom 5, pokiaľ spoločnosť nepreukáže, že tretie strany o nich vedeli.

Vo vzťahu k úkonom vykonaným pred 16. dňom odo dňa zverejnenia však dokumenty a údaje nemožno uplatniť voči tretím osobám, ak preukážu, že bolo pre ne nemožné o nich vedieť.

7.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia s cieľom zamedziť akýmkoľvek rozporom medzi tým, čo sa zverejní v súlade s odsekom 5, a tým, čo sa uvedie v registri alebo v spise.

V prípadoch rozporu nemožno znenie zverejnené v súlade s odsekom 5 uplatniť voči tretím osobám; tieto tretie osoby sa však naň môžu odvolávať, pokiaľ spoločnosť nepreukáže, že vedeli o znení vloženom do spisu alebo do registra.

Okrem toho sa tretie osoby vždy môžu odvolávať na dokumenty a údaje, s ohľadom na ktoré sa formality zverejnenia ešte neukončili, pokiaľ toto nezverejnenie nevedie k tomu, že dokumenty a náležitosti sú neúčinné.“

18

Podľa prílohy II tejto smernice formy spoločností uvedené pre Lotyšsko zahŕňajú najmä sabiedrība ar ierobežotu atbildību (spoločnosť s ručením obmedzeným), ktorej právnu formu má žalobkyňa vo veci samej.

19

Poskytovanie podpory prostredníctvom fondov Únie v Lotyšsku upravuje Eiropas Savienības struktūrfondu un Kohēzijas fonda 2014. ‑2020. gada plānošanas perioda vadības likums (zákon o riadení štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu Európskej únie na programové obdobie 2014 – 2020) (ďalej len „zákon o riadení fondov“). § 21 tohto zákona s názvom „Výber projektov“ stanovuje:

„1.   Výber projektov je:

…

2.   Styčný orgán vyberie projekty v súlade s metódami výberu a súťažnými podkladmi. Nariadenie týkajúce sa výberu projektov pripravuje, a po dohode so zodpovedným orgánom a riadiacim orgánom schvaľuje styčný orgán.

…

5.   Uchádzači pripravia a predložia svoje projekty v súlade so súťažnými podkladmi.

…“

20

§ 25 zákona o riadení fondov, nazvaný „Schválenie, podmienečné schválenie alebo zamietnutie projektov vo verejnej výzve na výber projektov“, v odsekoch 3 a 4 znie:

„3.   Rozhodnutie o zamietnutí projektu sa prijme, ak je splnená aspoň jedna z nasledujúcich okolností:

…

…

4.   Rozhodnutie o podmienečnom schválení projektu sa prijme, ak uchádzač musí vykonať určité kroky stanovené styčným orgánom, aby projekt v plnej miere splnil hodnotiace kritériá a bolo ho možné riadne uskutočniť. Uvedené rozhodnutie bude obsahovať príslušné podmienky a ich splnenie sa bude overovať s ohľadom na súťažné podklady. Ak sa niektorá z podmienok stanovených v uvedenom rozhodnutí nesplnení alebo nie je splnená v lehote stanovenej v rozhodnutí, projekt sa bude považovať za zamietnutý.“

21

§ 30 uvedeného zákona s názvom „Doplnenie projektov“ stanovuje:

„Projekt nemožno od jeho predloženia až do prijatia rozhodnutia o jeho schválení, podmienečnom schválení alebo zamietnutí doplniť.“

22

Opatrenie pomoci predmetné vo veci samej upravuje Ministru kabineta 2018. gada 25. septembra noteikumi Nr. 612 „Darbības programmas ‚Izaugsme un nodarbinātība‘ 3.1.1. specifiskā atbalsta mērķa ‚Sekmēt MVK izveidi un attīstību, īpaši apstrādes rūpniecībā un RIS3 prioritārajās nozarēs‘ 3.1.1.5. pasākuma ‚Atbalsts ieguldījumiem ražošanas telpu un infrastruktūras izveidei vai rekonstrukcijai‘ otrās projektu iesniegumu atlases kārtas īstenošanas noteikumi“ [dekrét Rady ministrov č. 612 z 25. septembra 2018 o pravidlách realizácie druhej fázy výberu projektov pre operačný program „Rast a zamestnanosť“, osobitný cieľ 3.1.1 „Prispievať k vytváraniu a rozvoju MSP, najmä vo výrobnom priemysle a prioritných sektoroch v rámci regionálnych inovačných stratégií pre inteligentnú špecializáciu (RIS3)“, opatrenie 3.1.1.5 („Investičná pomoc na podporu vytvorenia alebo rekonštrukcie výrobných priestorov a infraštruktúry“)] z 25. septembra 2018 (Latvijas Vēstnesis, 2018, č. 101, ďalej len „vykonávací dekrét“). § 7 tohto vykonávacieho dekrétu znie:

„Realizácia druhej fázy výberu projektov opatrenia sa uskutoční prostredníctvom verejnej výzvy.“

23

Podľa § 15 uvedeného vykonávacieho dekrétu:

„Nárok na financovanie nemožno priznať, ak:

…

15.3. uchádzač je podnikom v ťažkostiach podľa článku 2 bodu 18 nariadenia Komisie č. 651/2014;

…“

24

Praktické aspekty výberu projektov upravuje nariadenie týkajúce sa výberu projektov, ktoré vypracovala Centrālā Finanšu un līgumu aģentūra (Centrálna agentúra pre financie a verejné obstarávanie, ďalej len „príslušná vnútroštátna agentúra“), ako aj jeho prílohy.

25

Oddiel II ods. 6 prílohy 5 tohto nariadenia s názvom „Metódy uplatňovania kritérií hodnotenia projektov“ stanovuje:

„Hodnotenie je ‚bezpodmienečne kladné‘, ak uchádzač nie je hospodárskym subjektom v ťažkostiach. Identifikácia podniku v ťažkostiach v čase vydania rozhodnutia o poskytnutí pomoci musí mať objektívny základ založený na overiteľných a spoľahlivých údajoch o uchádzačovi a podnikoch, ktoré sú s uchádzačom prepojené:

…

Hodnotenie je ‚podmienečne kladné‘, ak sú predložené informácie neúplné alebo nie sú dostatočne konkrétne. Uchádzač bude vyzvaný, aby predložil doplnenie k predloženým informáciám. Doplnenie sa môže týkať len technických, aritmetických a redakčných aspektov. …“

26

§ 12 komerclikums (Obchodný zákonník), nazvaný „Zverejňovanie v registri“, stanovuje:

„1.   Zápisy v obchodnom registri sú účinné voči tretím osobám od okamihu ich zverejnenia. …

2.   Ak údaje, ktoré musia byť zapísané v obchodnom registri, nie sú zapísané, alebo ak sú zapísané, ale nie sú zverejnené, osoba, v prospech ktorej mali byť uvedené údaje zapísané, sa na ne nemôže odvolávať voči tretím osobám s výnimkou prípadu, že tieto tretie osoby o nich už vedeli.

…“

27

§ 196 Obchodného zákonníka, nazvaný „Rozhodnutie o zmene základného imania“, stanovuje:

„1.   Základné imanie možno zvýšiť alebo znížiť len rozhodnutím valného zhromaždenia, v ktorom sa stanovia podmienky uvedeného zvýšenia alebo zníženia.

…

3.   V prípade rozhodnutia o zmene základného imania musí súčasne dôjsť k príslušnej zmene stanov.“

28

§ 202 ods. 3 tohto zákonníka s názvom „Žiadosti o zápis zvýšenia základného imania do obchodného registra“ znie:

„Základné imanie sa považuje za zvýšené v deň zápisu novej výšky základného imania do obchodného registra.“

29

V rámci verejnej výzvy na výber projektov na získanie pomoci z programu spolufinancovania z EFRR „Rast a zamestnanosť“, Zinātnes parks, spoločnosť s ručením obmedzeným založená podľa lotyšského práva, príslušnému vnútroštátnemu orgánu predložila 30. apríla 2019, ktorý bol posledným dňom na predloženie projektov, návrh projektu. Spolu so žiadosťou žalobkyňa predložila rozhodnutie valného zhromaždenia z 29. apríla 2019 o zmene svojich stanov a zvýšení svojho základného imania prostredníctvom splatenia v stanovenej lehote nových obchodných podielov konkrétnym spoločníkom s pripočítaním emisného ážia.

30

Počas obdobia posudzovania uvedená žalobkyňa informovala príslušnú agentúru, že zvýšenie základného imania bolo zapísané v obchodnom registri 24. júla 2019, pričom neskôr dodatočne predložila predbežnú správu o činnosti schválenú registrovaným audítorom.

31

Ministerstvo financií svojím rozhodnutím zamietlo projekt spoločnosti Zinātnes parks z dôvodu, že táto spoločnosť sa mala v čase predloženia svojho projektu považovať za „podnik v ťažkostiach“ v zmysle článku 2 bodu 18 písm. a) nariadenia č. 651/2014.

32

Administratīvā rajona tiesa (Okresný správny súd, Lotyšsko), vnútroštátny súd, na ktorý bola podaná žaloba o neplatnosť tohto rozhodnutia, uviedol, že medzi účastníkmi konania je nesporné, že ak by sa mali zohľadniť údaje uvedené v poslednej finančnej správe spoločnosti Zinātnes parks za rok 2018, táto spoločnosť by bola „podnikom v ťažkostiach“ v zmysle článku 2 bodu 18 písm. a) tohto nariadenia. Nespochybňuje sa ani skutočnosť, že po zvýšení základného imania a zápise príslušných zmien do obchodného registra uvedená spoločnosť už nespĺňala kritérium uvedené v článku 2 bode 18 písm. a) nariadenia č. 651/2014 na to, aby bola kvalifikovaná ako „podnik v ťažkostiach“. Naproti tomu medzi účastníkmi konania existujú rozdielne názory, pokiaľ ide o otázku, do akej miery mala príslušná vnútroštátna agentúra zohľadniť zápis vyššie uvedeného zvýšenia základného imania do obchodného registra a návrh na vykonanie dôkazu predložený spoločnosťou Zinātnes parks počas konania o preskúmaní projektov.

33

V tejto súvislosti má vnútroštátny súd pochybnosti v prvom rade o tom, či ministerstvo financií pri prijímaní rozhodnutia o zamietnutí správne vyložilo pojem „upísané základné imanie“ uvedený v článku 2 bode 18 písm. a) nariadenia č. 651/2014 so zreteľom na pojem „základné imanie [podľa stanov]“ uvedený v lotyšskej vnútroštátnej právnej úprave tak, že označuje jediné základné imanie, ktoré bolo predmetom zverejnenia v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

34

V lotyšskom právnom poriadku sa totiž podľa § 202 ods. 3 Obchodného zákonníka považuje základné imanie podľa stanov za zvýšené dňom zápisu nového základného imania do obchodného registra a takéto zvýšenie možno voči tretím osobám uplatniť až od tohto dňa. Vnútroštátny súd však uvádza, že na jednej strane článok 2 bod 18 písm. a) nariadenia č. 651/2014 neobsahuje nijaký výslovný odkaz na právo členských štátov, ktorého cieľom je definovať pojem „základné imanie“. Na druhej strane smernica 2017/1132, najmä jej články 14 a 16, nepodriaďuje platnosť rozhodnutí o zvýšení základného imania predbežnej podmienke a ani členským štátom výslovne neponecháva právomoc upraviť tento aspekt.

35

Vnútroštátny súd sa tiež pýta, či požiadavky stanovené v rámci výberového konania na dokumenty, ktoré majú byť predložené, a najmä na čas, keď musia byť predložené, sú relevantné na posúdenie finančnej situácie uchádzača a či prípadné nedostatky projektu z hľadiska preukázania finančnej situácie uchádzača možno počas výberového konania opraviť. Vnútroštátny súd totiž najmä uvádza, že v súlade s článkom 125 ods. 3 písm. a) bodom ii) nariadenia č. 1303/2013 musia byť výberové konania a kritériá výberu transparentné a nediskriminačné.

36

Tento súd sa domnieva, že na prvý pohľad tieto zásady vychádzajú zo zásady zakotvenej v § 30 zákona o riadení fondov a rozvinutej v nariadení týkajúcom sa výberu projektov, podľa ktorej projekty nemôžu byť špecifikované alebo doplnené po ich predložení. V dôsledku toho musí príslušná vnútroštátna agentúra dodržať kritériá, ktoré sama stanovila, takže bola povinná vylúčiť z výberu projektov uchádzačov, ktorí nepriložili dokument ani neoznámili informáciu, ktorej predloženie vyžadovali ustanovenia upravujúce tento výber. Vnútroštátny súd však uvádza, že hoci Súdny dvor už v kontexte verejných zákaziek konštatoval, že pri výbere ponúk existuje aj povinnosť dodržiavať podobné zásady, takáto úvaha výslovne nevyplýva z judikatúry Súdneho dvora v oblasti štátnej pomoci.

37

Za týchto podmienok Administratīvā rajona tiesa (Okresný správny súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

38

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 2 bod 18 písm. a) nariadenia č. 651/2014 vykladať v tom zmysle, že na účely určenia, či je spoločnosť „v ťažkostiach“ v zmysle tohto ustanovenia, výraz „upísané základné imanie“ treba chápať tak, že odkazuje len na vklady zverejnené spôsobom stanoveným vnútroštátnou právnou úpravou členského štátu, v ktorom bola táto spoločnosť založená.

39

Na úvod treba pripomenúť, že článok 3 nariadenia č. 1301/2013 vylučuje z akejkoľvek podpory z EFRR podniky v ťažkostiach, ako ich definujú pravidlá Únie v oblasti štátnej pomoci.

40

V čase skutkových okolností vo veci samej bol pojem „podnik v ťažkostiach“ definovaný pravidlami Únie v oblasti štátnej pomoci uvedenými v článku 2 bode 18 nariadenia č. 651/2014. Toto ustanovenie namiesto toho, aby použilo jedinú definíciu pojmu „podnik v ťažkostiach“, uvádza viacero alternatívnych kritérií, medzi ktorými sa v písmene a) nachádza kritérium spočívajúce v tom, že v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným došlo v dôsledku akumulovaných strát k zániku viac ako polovice upísaného základného imania.

41

Pokiaľ však ide o pojem „upísané základné imanie“ použitý v článku 2 bode 18 nariadenia č. 651/2014, toto ustanovenie sa obmedzuje na spresnenie, že tento pojem prípadne zahŕňa emisné ážio. Naproti tomu ani uvedené ustanovenie, ani žiadne iné ustanovenie obsiahnuté v tomto nariadení ho nedefinujú, ani nespresňujú, kedy sa zvýšenie tohto imania má považovať za účinné.

42

Podľa ustálenej judikatúry z požiadavky jednotného uplatňovania práva Únie, ako aj zo zásady rovnosti vyplýva, že znenie ustanovenia práva Únie, ktoré neobsahuje nijaký výslovný odkaz na právo členských štátov s cieľom určiť jeho zmysel a rozsah pôsobnosti, si v zásade vyžaduje autonómny a jednotný výklad v celej Únii. Okrem toho určenie významu a rozsahu pojmov, pre ktoré právo Únie neobsahuje žiadnu definíciu, sa musí zistiť v súlade s ich obvyklým významom, pričom sa zohľadní kontext, v ktorom sa používajú, a ciele sledované právnou úpravou, ktorej sú súčasťou (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok zo 17. decembra 2020, BAKATI PLUS, C‑656/19, EU:C:2020:1045, body 38 a 39, ako aj citovanú judikatúru).

43

V tejto súvislosti treba konštatovať, že v kontexte spoločností s ručením obmedzeným výraz „základné imanie“ vo svojom obvyklom význame odkazuje na hodnotu vkladov, ktoré spoločníci alebo akcionári spoločnosti poskytli alebo sa zaviazali poskytnúť tejto spoločnosti výmenou za vydanie obchodných podielov alebo akcií v ich prospech. Výraz „upísaný“ sa vo všeobecnosti používa na označenie sumy, ktorú sa spoločníci alebo súčasní či budúci akcionári neodvolateľne zaviazali vložiť do spoločnosti bez ohľadu na to, či príslušné vklady už boli splatené alebo nie. Iba v prípade, že tento výraz je sprevádzaný prídavným menom „splatený“, je výraz „upísané základné imanie“ použitý s cieľom odkázať len na základné imanie, ktoré uvedení spoločníci alebo akcionári skutočne zaplatili.

44

Z toho vyplýva, že vzhľadom na to, že článok 2 bod 18 písm. a) nariadenia č. 651/2014 používa výraz „upísané základné imanie“ bez ďalšej špecifikácie, treba ho chápať tak, že odkazuje na všetky vklady, ktoré už spoločníci alebo súčasní či budúci akcionári uskutočnili alebo sa neodvolateľne zaviazali uskutočniť.

45

Tento záver potvrdzujú ciele sledované nariadením č. 651/2014 v jeho kontexte.

46

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že alternatívne kritériá definície pojmu „podnik v ťažkostiach“ uvedené v článku 2 bode 18 nariadenia č. 651/2014 majú za cieľ spresniť pôsobnosť článku 1 ods. 4 tohto nariadenia, podľa ktorého sa uvedené nariadenie nevzťahuje na pomoc pre podniky v ťažkostiach, s výnimkou schém pomoci na náhradu škody spôsobenej určitými prírodnými katastrofami.

47

Podľa odôvodnenia 14 tohto nariadenia je cieľom sledovaným uvedeným článkom 1 ods. 4, a teda pojmom „podnik v ťažkostiach“, zabezpečiť, aby sa pomoc poskytnutá dotknutým podnikom posudzovala podľa usmernení týkajúcich sa osobitne štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach tak, aby sa zabránilo obchádzaniu týchto usmernení.

48

V tejto súvislosti oznámenie Komisie o usmerneniach o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu nefinančných podnikov v ťažkostiach (Ú. v. EÚ C 249, 2014, s. 1), na ktoré výslovne odkazuje odôvodnenie 14 nariadenia č. 651/2014, v bodoch 20 a 23 spresňuje, že „podnik sa považuje za podnik v ťažkostiach, keď je bez intervencie štátu takmer s určitosťou odsúdený na vylúčenie z podnikateľskej činnosti v krátkodobom alebo strednodobom horizonte. … V prípade, že je ohrozená samotná existencia podniku v ťažkostiach, podnik sa nemôže považovať za vhodný nástroj na posilnenie iných cieľov verejnej politiky, až kým nie je zaistená jeho životaschopnosť“.

49

Vzhľadom na údaje uvedené v tomto oznámení Komisie sa má cieľ uvedený v odôvodnení 14 nariadenia č. 651/2014 a s ním súvisiace kritérium stanovené v článku 2 bode 18 písm. a) nariadenia č. 651/2014 vykladať tak, že ich cieľom je posúdiť schopnosť dotknutej spoločnosti pokračovať vo svojej činnosti v krátkodobom alebo strednodobom horizonte.

50

Preskúmanie tohto kritéria teda predpokladá zohľadnenie všetkých vkladov, ktoré sa spoločníci alebo akcionári neodvolateľne zaviazali uskutočniť. Aj keď tieto vklady nie sú ešte splatené, predstavujú z rovnakého dôvodu ako splatené vklady relevantnú informáciu, pokiaľ ide o schopnosť dotknutej spoločnosti pokračovať vo svojej činnosti v takom horizonte.

51

V dôsledku toho sa má pojem „upísané základné imanie“ v zmysle článku 2 bodu 18 písm. a) nariadenia č. 651/2014 vykladať tak, že predstavuje autonómny pojem, ktorý sa vzťahuje na všetky vklady, ktoré spoločníci alebo súčasní či budúci akcionári spoločnosti uskutočnili alebo sa neodvolateľne zaviazali uskutočniť.

52

V prejednávanej veci zo skutočností uvedených v spise predloženom Súdnemu dvoru, ktoré boli pripomenuté v bode 29 tohto rozsudku, vyplýva, že valné zhromaždenie spoločnosti Zinātnes parks dalo pred predložením svojho projektu príslušnej vnútroštátnej agentúre na financovanie v rámci programu spolufinancovania z EFRR svoj súhlas so zvýšením jej základného imania tak, že konkrétny spoločník v stanovenej lehote splatí nový obchodný podiel s pripočítaním emisného ážia. Vzhľadom na autonómny a jednotný výklad pojmu „upísané základné imanie“ poskytnutý v predchádzajúcom bode tohto rozsudku prináleží vnútroštátnemu súdu, aby posúdil, či tieto skutočnosti zistené v čase predloženia tohto projektu preukazujú existenciu neodvolateľného záväzku tohto spoločníka uskutočniť uvedené zvýšenie základného imania na základe kritérií stanovených na tento účel vnútroštátnym právom, podľa ktorého bola dotknutá spoločnosť založená.

53

V tejto súvislosti treba totiž zdôrazniť, že právo Únie v kapitolách III a IV hlavy I smernice 2017/1132 zavádza koordináciu vnútroštátnych pravidiel zverejňovania v oblasti zvyšovania základného imania, pokiaľ ide o spoločnosti patriace do pôsobnosti týchto kapitol. Z odôvodnení 7 a 8 tejto smernice, ako aj z jej článku 1 prvej zarážky však vyplýva, že cieľom tejto koordinácie je najmä umožniť tretím osobám oboznámiť sa s podstatnými aktmi dotknutej spoločnosti. Naopak, ani z odôvodnení uvedenej smernice, ani zo žiadneho z jej ustanovení nevyplýva, že by tieto pravidlá zverejňovania predstavovali podmienky, ktoré treba dodržať na to, aby sa záväzok uskutočniť vklad mohol považovať za neodvolateľný.

54

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať, že článok 2 bod 18 písm. a) nariadenia č. 651/2014 sa má vykladať v tom zmysle, že na účely určenia, či je spoločnosť „v ťažkostiach“ v zmysle tohto ustanovenia, výraz „upísané základné imanie“ treba chápať tak, že odkazuje na všetky vklady, ktoré spoločníci alebo súčasní či budúci akcionári spoločnosti uskutočnili alebo sa neodvolateľne zaviazali uskutočniť.

55

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 3 ods. 3 nariadenia č. 1301/2013 vykladať v tom zmysle, že na určenie, či sa má uchádzač považovať za podnik, ktorý nie je „v ťažkostiach“ v zmysle článku 2 bodu 18 nariadenia č. 651/2014, musí príslušný riadiaci orgán zohľadniť len návrhy dôkazov, ktoré sú v súlade s požiadavkami stanovenými pri vypracovaní postupu výberu projektov.

56

V tejto súvislosti treba uviesť, že článok 3 ods. 3 nariadenia č. 1301/2013 sa obmedzuje na spresnenie, že EFRR nepodporuje podniky v ťažkostiach, ako ich definujú pravidlá Únie v oblasti štátnej pomoci. Preto treba konštatovať, že toto ustanovenie neobsahuje údaj o povahe dôkazov, ktoré možno zohľadniť na preukázanie, že podnik sa nenachádza v ťažkostiach.

57

Zo znenia článku 125 ods. 3 nariadenia č. 1303/2013, ktorý definuje funkciu riadiacich orgánov poverených riadením operačných programov, vyplýva, že tieto orgány sú povinné stanoviť a po schválení uplatniť vhodné postupy a kritériá výberu a najmä uistiť sa, že príjemcovia pomoci majú finančnú kapacitu splniť podmienky podpory, a teda, pokiaľ ide o podporu z EFRR, že uvedení príjemcovia pomoci nie sú „v ťažkostiach“ v zmysle článku 2 bodu 18 nariadenia č. 651/2014.

58

Na to, aby riadiace orgány splnili túto povinnosť, musia nevyhnutne vychádzať z dostatočne spoľahlivých informácií, aby vylúčili akékoľvek odôvodnené pochybnosti o finančnej situácii dotknutých spoločností.

59

Pokiaľ ide o určenie presnej povahy dôkazov, ktoré možno zohľadniť, vzhľadom na to, že právna úprava Únie v tejto súvislosti neobsahuje žiadnu zmienku, toto určenie patrí do procesnej autonómie členských štátov, keďže príslušné vnútroštátne orgány majú v tejto súvislosti pri stanovovaní postupu výberu projektov rozhodovací priestor.

60

V súlade so zásadami ekvivalencie a efektivity však tieto požiadavky na dôkazy nemôžu byť ani prísnejšie ako požiadavky upravujúce obdobné situácie podliehajúce vnútroštátnemu právu, pokiaľ by takéto požiadavky, ak by sa uplatnili, umožnili zachovať potrebný účinok článku 3 ods. 3 nariadenia č. 1301/2013, ani prakticky znemožniť alebo nadmerne sťažiť výkon práv priznaných právom Únie, a najmä práva každého autora projektu účinne ho predložiť, aby získal podporu z EFRR (pozri analogicky rozsudky z 21. januára 2016, Eturas a i., C‑74/14, EU:C:2016:42, bod 32, ako aj z 3. júna 2021, Instituto Madrileño de Investigación y Desarrollo Rural, Agrario y Alimentario, C‑726/19, EU:C:2021:439, bod 47).

61

V rozsahu, v akom sa konanie, o ktoré ide vo veci samej, týka poskytnutia financovania z rozpočtu Únie v rámci programov EFRR a z tohto dôvodu predstavuje opatrenie na vykonanie práva Únie, musí byť tiež v súlade so všeobecnými zásadami práva Únie, medzi ktorými sa nachádzajú najmä zásady rovnosti zaobchádzania, transparentnosti a proporcionality, ktoré majú zásadný význam, pokiaľ ide o konanie, v ktorom ide o súťaž hospodárskych subjektov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. apríla 2017, Farkas, C‑564/15, EU:C:2017:302, body 50 a 59).

62

Najmä dodržiavanie zásad rovnosti zaobchádzania a transparentnosti znamená, že rovnaké dôkazné požiadavky sa vzťahujú na všetkých uchádzačov v rámci toho istého programu a že tieto požiadavky sa zverejnia (pozri analogicky rozsudky z 2. júna 2016, Pizzo, C‑27/15, EU:C:2016:404, bod 37, ako aj z 11. mája 2017, Archus a Gama, C‑131/16, EU:C:2017:358, bod 26). Pokiaľ ide o zásadu proporcionality, tá vyžaduje, aby tieto požiadavky nešli nad rámec toho, čo je nevyhnutné na overenie hmotnoprávnych podmienok stanovených právom Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. júna 2021, Rad Service a i., C‑210/20, EU:C:2021:445, bod 34).

63

Vnútroštátnemu súdu prináleží posúdiť, či sú v prejednávanej veci všetky tieto podmienky splnené. S cieľom usmerniť ho pri tomto posúdení mu však Súdny dvor môže poskytnúť všetky prvky patriace do práva Únie, ktoré by preň mohli byť užitočné [pozri najmä rozsudky zo 16. júla 2015, ČEZ Razpredelenie Bălgarija,C‑83/14, EU:C:2015:480, bod 62, a zo 6. októbra 2021, A (Prekročenie hraníc na rekreačnom plavidle), C‑35/20, EU:C:2021:813, bod 85].

64

V tejto súvislosti z vnútroštátnej právnej úpravy citovanej vnútroštátnym súdom vyplýva, že kvalifikácia ako „podnik v ťažkostiach“ sa musí v súlade s požiadavkami stanovenými v tejto právnej úprave na účely výberového konania uskutočniť len so zreteľom na informácie obsiahnuté v poslednej konečnej výročnej správe, ktorá bola poskytnutá verejnosti, alebo ak uchádzač predloží predbežnú správu o činnosti, ktorú schválil registrovaný audítor, so zreteľom na informácie obsiahnuté v tejto správe. Ak uchádzač odkazuje na informácie, ktoré sú verejne dostupné, a odkazuje na zvýšenie základného imania po poslednej záverečnej výročnej správe, zohľadnia sa tieto informácie predložené spolu s predbežnou správou o činnosti schválenou registrovaným audítorom.

65

Predovšetkým vzhľadom na to, že spoločnosť v zásade môže kedykoľvek zadať vypracovanie predbežnej správy o činnosti registrovanému audítorovi bez toho, aby to pre ňu predstavovalo tak neprimerané náklady, že by takáto požiadavka prakticky znemožnila alebo nadmerne sťažila preukázanie spoločnosťou, ktorá bola „v ťažkostiach“ v zmysle článku 2 bodu 18 nariadenia č. 651/2014, keď bola vypracovaná jej posledná konečná výročná správa, že už v ťažkostiach nie je, nemožno takéto pravidlá v zásade považovať za pravidlá, ktoré sú v rozpore so zásadou efektivity.

66

Ďalej, pokiaľ ide o dodržiavanie zásad rovnosti zaobchádzania a transparentnosti, zo spisu nevyplýva, že by vnútroštátny súd mal pochybnosti o tom, či požiadavky, o ktoré ide vo veci samej, boli riadne uverejnené alebo či sa uplatňujú bez rozdielu.

67

Napokon, pokiaľ ide o zásadu proporcionality, vzhľadom na požiadavky súvisiace s vypracovaním výročných správ, ktoré prispievajú k pravdivosti informácií, ktoré sa v nich nachádzajú, ako aj k zárukám, ktoré ponúka schválenie správ o činnosti registrovaným audítorom, sa nezdá, že by uloženie povinnosti riadiacemu orgánu opierať sa výlučne o tieto druhy dokumentov išlo nad rámec toho, čo je nevyhnutné na overenie podmienky stanovenej v článku 2 bode 18 nariadenia č. 651/2014.

68

Za týchto podmienok právo Únie v zásade nebráni tomu, aby vnútroštátna právna úprava, o akú ide vo veci samej, vyžadovala od riadiaceho orgánu, aby posúdil finančnú situáciu podniku len vzhľadom na informácie obsiahnuté v poslednej zverejnenej konečnej výročnej správe spoločnosti, ktorá sa uchádza o podporu, ako aj prípadne v predbežnej správe o činnosti schválenej registrovaným audítorom, ak táto predbežná správa o činnosti bola tomuto orgánu predložená, pokiaľ sa nepreukáže, že tieto požiadavky nie sú v súlade so zásadou ekvivalencie, čo musí určiť tento posledný uvedený orgán.

69

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na druhú otázku odpovedať, že článok 3 ods. 3 nariadenia č. 1301/2013 sa má vykladať v tom zmysle, že na určenie, či sa má uchádzač považovať za podnik, ktorý nie je „v ťažkostiach“ v zmysle článku 2 bodu 18 nariadenia č. 651/2014, musí príslušný riadiaci orgán zohľadniť len dôkazy v súlade s požiadavkami uvedenými pri stanovení postupu výberu projektov, pokiaľ sú tieto požiadavky v súlade so zásadami efektivity a ekvivalencie, ako aj so všeobecnými zásadami práva Únie, ako sú najmä zásady rovnosti zaobchádzania, transparentnosti a proporcionality.

70

Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 125 ods. 3 nariadenia č. 1303/2013, ako aj zásady zákazu diskriminácie a transparentnosti, na ktoré toto ustanovenie odkazuje, majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej nemožno návrhy projektov po ich predložení doplniť.

71

Na úvod treba uviesť, že vnútroštátny súd v rozsahu, v akom pri formulovaní svojej otázky odkazuje na predloženie projektov, nespresnil, či sa táto otázka týka posledného dňa lehoty na predloženie projektov stanovenej vnútroštátnym právom, alebo dňa, kedy bol projekt dotknutého uchádzača predložený. Zo spisu však vyplýva, že vo veci samej Zinātnes parks predložila svoj spis v posledný deň lehoty na predloženie projektov stanovenej vnútroštátnym právom. Preto sa nezdá potrebné preskúmať otázku, či právo Únie ukladá členským štátom povinnosť umožniť uchádzačom, aby svoj návrh projektu doplnili po jeho predložení, ale pred posledným dňom lehoty na predloženie projektov. Naopak, táto otázka sa týka doplnení, ktoré možno predložiť po uplynutí tejto lehoty.

72

Ďalej treba uviesť, že článok 125 ods. 3 písm. d) nariadenia č. 1303/2013 sa obmedzuje na uvedenie, že príslušný riadiaci orgán sa predtým, ako úkon schváli, uistí, že každý príjemca podpory z EFRR má administratívnu, finančnú a prevádzkovú kapacitu na splnenie podmienok podpory pre každú operáciu bez toho, aby spresnil, v ktorom okamihu sa má táto kapacita posudzovať, ani kedy musia uchádzači poskytnúť tomuto orgánu informácie potrebné na overenie uvedenej kapacity.

73

Vzhľadom na to, že právo Únie nestanovuje posledný deň lehoty na poskytnutie nevyhnutných dôkazov riadiacim orgánom, prináleží členským štátom, aby o ňom rozhodli v medziach stanovených zásadami efektivity a ekvivalencie, ako aj povinnosťou každého riadiaceho orgánu dôsledne dbať na dodržiavanie všeobecných právnych zásad, medzi ktoré patria zásady rovnosti zaobchádzania a transparentnosti, ktoré sú pripomenuté v článku 125 ods. 3 nariadenia č. 1303/2013, ako aj zásada proporcionality.

74

Pokiaľ ide konkrétne o zásady transparentnosti a rovnosti zaobchádzania, treba pripomenúť, že ak členský štát stanovil pre uchádzačov posledný deň lehoty na doplnenie ich spisu, tieto zásady ukladajú riadiacim orgánom povinnosť z výberového konania vylúčiť všetky návrhy, ku ktorým k tomuto dátumu neboli priložené potrebné informácie (pozri analogicky rozsudky zo 6. novembra 2014, Cartiera dell’Adda, C‑42/13, EU:C:2014:2345, bod 42, a z 2. júna 2016, Pizzo, C‑27/15, EU:C:2016:404, body 42 až 44).

75

V prejednávanej veci z informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom vyplýva, že dotknutý členský štát sa domnieval, že podmienka uvedená v článku 3 ods. 3 nariadenia č. 1301/2013 sa má posudzovať ku dňu schválenia projektov, a rozhodol sa zakázať týmto uchádzačom doplniť ich spis po uplynutí posledného dňa lehoty na predloženie uvedených projektov.

76

Vzhľadom na potrebu vnútroštátnych riadiacich orgánov mať dostatok času na preštudovanie spisov, ktoré im boli predložené (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudky z 10. februára 1998, Nemecko/Komisia, C‑263/95, EU:C:1998:47, bod 31, a z 25. marca 2010, Komisia/Španielsko, C‑392/08, EU:C:2010:164, bod 21), však tomuto členskému štátu nemožno vytýkať, že uchádzačom stanovil ako posledný deň lehoty, keď sa príslušnému riadiacemu orgánu majú oznámiť všetky potrebné informácie, deň, ktorý predchádza dňu schvaľovania projektov.

77

V dôsledku toho, ako v podstate zdôraznila generálna advokátka v bode 80 svojich návrhov, ak by sa uchádzačom umožnilo doplniť ich spis po uplynutí lehoty na predloženie projektov, príslušný riadiaci orgán by mohol mať povinnosť opätovne preskúmať tie isté spisy, najmä s rizikom, že dátum schválenia uvedených projektov bude musieť byť odložený, čím by sa ohrozili ciele programov financovania, alebo by už neboli dodržané zásady rovnosti zaobchádzania a transparentnosti. Takáto možnosť by tiež mohla viesť k vzniku zvýšených nákladov pre príslušný riadiaci orgán, ktorých znášanie môže členský štát v súlade so zásadou riadnej správy vecí verejných legitímne odmietnuť.

78

Preto je potrebné konštatovať, že členský štát môže rozhodnúť, že uchádzači nemôžu doplniť svoj spis po dni uplynutia lehoty na predloženie projektov, aj keby vnútroštátna právna úprava stanovila, že podmienka uvedená v článku 3 ods. 3 nariadenia č. 1301/2013 sa má posudzovať k neskoršiemu dátumu.

79

V súlade so zásadou ekvivalencie je potrebné identifikovať vo vnútroštátnom práve postupy, ktoré sú z hľadiska ich predmetu, dôvodu a podstatných náležitostí porovnateľné s postupom stanoveným na poskytnutie podpory z EFRR, a uistiť sa, že tieto postupy nie sú v dôsledku toho, že uchádzačom umožňujú doplniť ich spis po uplynutí lehoty na predloženie projektov, priaznivejšie než postup, o ktorý ide v konaní vo veci samej [pozri analogicky rozsudok z 26. septembra 2018, Belastingdienst/Toeslagen (Odkladný účinok odvolania), C‑175/17, EU:C:2018:776, body 42 až 44].

80

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na tretiu otázku odpovedať, že článok 125 ods. 3 nariadenia č. 1303/2013, ako aj zásady zákazu diskriminácie a transparentnosti, na ktoré toto ustanovenie odkazuje, sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej nemožno projekty doplniť po dni uplynutia lehoty na predloženie uvedených projektov. V súlade so zásadou ekvivalencie sa však táto nemožnosť uchádzačov doplniť ich spis po uplynutí lehoty na predloženie projektov musí týkať všetkých postupov, ktoré možno prípadne považovať za porovnateľné z hľadiska ich predmetu, dôvodu a podstatných náležitostí s postupom stanoveným na získanie podpory z EFRR.

81

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto: