1.

Podľa slávneho citátu pripisovaného Markovi Twainovi existujú tri druhy klamstiev: lži, prekliate lži a štatistika. ( 2 ) Tento citát slúži na ilustráciu presvedčivej sily čísel v oblasti antidiskriminačného práva EÚ a zároveň vyzýva na opatrnosť, ak je tvrdenie založené v plnej miere na nich. Na jednej strane zohrávajú čísla a štatistické údaje významnú úlohu pri preukazovaní nepriamej diskriminácie vzhľadom na to, že osoba, ktorá tvrdí, že je nepriamo diskriminovaná, môže byť povinná preukázať, že skupina osôb, do ktorej patrí, je v porovnaní s inou skupinou znevýhodnená. Na druhej strane môže byť používanie čísel a štatistických údajov na účely preukázania nepriamej diskriminácie problematické, lebo výsledok sa môže líšiť v závislosti od referenčnej skupiny použitej na porovnanie. Ako výstižne uviedol jeden autor, „diskriminácia nie je statický jav“, „je premenlivá, prispôsobuje sa novým okolnostiam; pod útokom sa stáva prchavou, dokonca až nepolapiteľnou“ ( 3 ). Preto je mimoriadne dôležité identifikovať tieto skupiny konkrétnym a presným spôsobom.

2.

Účastníkmi konania vo veci samej sú na jednej strane KM, zamestnankyňa, a na druhej strane Instituto Nacional de la Seguridad Social (INSS) (Národný inštitút sociálneho zabezpečenia, Španielsko), pričom jeho predmetom je neuznanie dvoch po sebe nasledujúcich zamestnaneckých dávok v invalidite v rámci jedného systému sociálneho zabezpečenia.

3.

Vnútroštátny súd – Juzgado de lo Social no 26 de Barcelona (Súd pre sociálne veci č. 26 Barcelona, Španielsko) – prejednávaným návrhom na začatie prejudiciálneho konania konkrétne žiada Súdny dvor o usmernenie, pokiaľ ide o to, aký konkrétny podiel osôb by sa mal zohľadniť pri rozhodovaní o tom, či sporné vnútroštátne právne predpisy zakladajú nepriamu diskrimináciu na základe pohlavia a rodu. Vnútroštátny súd uvádza, že ženy predstavujú 48,09 % pracovníkov prihlásených do španielskeho Všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (Régimen General de la Seguridad Social) (ďalej len „RGSS“) a 36,15 % pracovníkov prihlásených do Osobitného systému pre samostatne zárobkovo činné osoby (Régimen Especial de Trabajadores Autónomos) (ďalej len „RETA“). ( 4 ) Vnútroštátny súd sa preto domnieva, že u žien je menej pravdepodobný súbeh dávok z týchto dvoch systémov ako u mužov.

4.

V dôsledku toho má Súdny dvor rozhodnúť, či sú ženy nepriamo diskriminované na základe pohlavia a rodu v španielskom systéme sociálneho zabezpečenia, ktorý umožňuje priznanie dvoch dávok v rámci rôznych systémov sociálneho zabezpečenia, ale zakazuje poberanie dvoch dávok v rámci jedného systému, a to aj v prípade, že sú splnené podmienky vzniku nároku na obe dávky.

5.

Súdny dvor má predovšetkým určiť vhodnú metodiku na účely preukázania nepriamej diskriminácie v zmysle článku 4 smernice Rady 79/7/EHS z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením ( 5 ). Na žiadosť Súdneho dvora sa v týchto návrhoch zameriam na uvedené metodologické aspekty v súvislosti so zamestnaneckými dávkami v invalidite priznávanými zamestnancom.

6.

Článok 1 smernice 79/7 stanovuje:

„Účelom tejto smernice je postupné vykonávanie zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením, ďalej len ‚zásada rovnakého zaobchádzania‘, v oblasti sociálneho zabezpečenia a v ďalších súčastiach sociálnej ochrany uvedených v článku 3.“

7.

Článok 3 ods. 1 písm. a) uvedenej smernice stanovuje, že sa vzťahuje na zákonné systémy, ktoré poskytujú okrem iného ochranu pred rizikom „choroby“ a „invalidity“.

8.

Článok 4 ods. 1 smernice 79/7 stanovuje:

„Zásadou rovnakého zaobchádzania sa rozumie, že neexistuje žiadna priama či nepriama diskriminácia z dôvodu pohlavia, najmä s odvolaním sa na manželský alebo rodinný stav, predovšetkým pokiaľ ide o:

…

9.

Článok 1 smernice 2006/54/ES ( 6 ) stanovuje:

„Účelom tejto smernice je zabezpečiť vykonávanie zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnania a povolania.

V tomto ohľade smernica obsahuje ustanovenia na vykonávanie zásady rovnakého zaobchádzania, pokiaľ ide o:

…

b) pracovné podmienky vrátane odmeny;

c) zamestnanecké systémy sociálneho zabezpečenia.

…“

10.

Článok 2 ods. 1 písm. f) uvedenej smernice vymedzuje „zamestnanecké systémy sociálneho zabezpečenia“ ako „systémy, ktoré neupravuje [smernica 79/7] prijatá s cieľom zabezpečiť pre pracovníkov, či už zamestnancov alebo samostatne zárobkovo činné osoby, v podniku alebo v skupine podnikov, v istej oblasti hospodárskej činnosti, v povolaní alebo v skupine povolaní, dávky dopĺňajúce dávky poskytované v rámci zákonných systémov sociálneho zabezpečenia alebo také, ktoré ich nahrádzajú bez ohľadu na to, či je účasť v takýchto systémoch povinná alebo voliteľná“.

11.

Článok 9 ods. 1 Ley General de la Seguridad Social (všeobecný zákon o sociálnom zabezpečení) v konsolidovanom znení schválenom prostredníctvom Real Decreto Legislativo 8/2015 por el que se aprueba el texto refundido de la Ley General de la Seguridad Social (kráľovský legislatívny dekrét č. 8/2015, ktorým sa schvaľuje prepracované znenie všeobecného zákona o sociálnom zabezpečení) z 30. októbra 2015 ( 7 ) (ďalej len „LGSS“) stanovuje, že systém sociálneho zabezpečenia pozostáva zo všeobecného systému, na ktorý sa vzťahuje hlava II tohto zákona, a osobitných systémov uvedených v článku 10 zákona.

12.

Článok 10 ods. 1 LGSS upravuje zavedenie osobitných systémov pre pracovné činnosti, ktoré si z dôvodu svojej povahy, špecifického času a miesta, kde sa vykonávajú, alebo z dôvodu typu výrobného procesu vyžadujú zavedenie takých systémov, aby sa zabezpečilo riadne uplatňovanie dávok sociálneho zabezpečenia. Článok 10 ods. 2 písm. a) LGSS stanovuje, že do osobitných systémov sa prihlasujú okrem iného samostatne zárobkovo činné osoby.

13.

Článok 163 LGSS, nazvaný „Nemožnosť súbehu dávok“, v odseku 1 stanovuje, že súbeh jednotlivých dávok v rámci všeobecného systému sociálneho zabezpečenia nie je možný, pokiaľ nie je výslovne stanovené inak. Ak súbeh dávok nie je možný, príjemca si musí zvoliť jednu z nich.

14.

Článok 34 Decreto 2530/1970 por el que se regula el régimen especial de la Seguridad Social de los trabajadores por cuenta propia o autónomos (dekrét č. 2530/1970 upravujúci osobitný systém sociálneho zabezpečenia pre samostatne zárobkovo činné osoby) z 20. augusta 1970 ( 8 ) stanovuje, že súbeh jednotlivých dávok, ktoré tento osobitný systém priznáva svojom poistencom, nie je možný, pokiaľ nie je výslovne stanovené inak. Tento článok ďalej uvádza, že každý, kto by mohol mať nárok na dve alebo viac dávok, sa musí rozhodnúť pre jednu z nich.

15.

Real Decreto 691/1991 sobre cómputo recíproco de cuotas entre regímenes de Seguridad Social (kráľovský dekrét č. 691/1991 o vzájomnom započítavaní príspevkov medzi systémami sociálneho zabezpečenia) z 12. apríla 1991 ( 9 ) v článku 4 ods. 1 stanovuje, že ak v prípade trvalej invalidity osoba postupne alebo striedavo dosiahla doby poistenia v rámci viac ako jedného systému – všeobecného systému a osobitných systémov sociálneho zabezpečenia –, môžu byť tieto doby a doby, ktoré sa za ne považujú, pokiaľ boli dosiahnuté podľa príslušných pravidiel, na žiadosť dotknutej osoby zlúčené za predpokladu, že sa neprekrývajú, s cieľom nadobudnúť nárok na dávku a v prípade potreby určiť uplatniteľnú sadzbu so zreteľom na dobu poistenia alebo odpracované roky.

16.

Podľa rozsudku Sala de lo Social del Tribunal Supremo (senát Najvyššieho súdu pre sociálne veci, Španielsko) č. 3038/2013 zo 14. júla 2014 je súbeh dvoch dávok v úplnej trvalej invalidite možný, ak boli priznané v rámci rôznych systémov.

17.

KM pracovala ako administratívna asistentka a z tohto dôvodu bola od mája 1989 do apríla 1994 poistená v španielskom všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia RGSS.

18.

INSS rozhodnutím z 2. marca 1999 uznal KM za úplne trvale práceneschopnú na vykonávanie jej obvyklého povolania z dôvodu choroby, ktorá nie je chorobou z povolania. Mala teda nárok na príslušnú dávku s účinnosťou od 19. novembra 1998. Dávka bola vypočítaná na základe príspevku plateného do tohto systému počas uvedeného obdobia. ( 10 )

19.

Súčasným obvyklým povolaním KM je povolanie asistentky dennej starostlivosti a z tohto dôvodu je poistená v systéme RGSS od februára 2015. Od 18. júla 2016 bola dočasne práceneschopná.

20.

Dňa 20. marca 2018 vydal INSS rozhodnutie, ktorým bola KM vyhlásená za úplne trvale práceneschopnú z dôvodu úrazu, ktorý nie je pracovným úrazom a pri ktorom si zlomila stehennú kosť. INSS jej priznal príslušnú dávku zo systému RGSS, pričom prihliadal na vymeriavacie základy za obdobie od februára 2015 do januára 2017. ( 11 ) INSS sa domnieval, že podľa článku 163 ods. 1 LGSS nie je súbeh dávok priznaných v roku 1999 a v roku 2018 možný. Rozhodol preto, že žalobkyňa má nárok len na jednu z nich.

21.

Dirección Provincial del INSS de Barcelona (Provinčné riaditeľstvo INSS v Barcelone, Španielsko) rozhodnutím z 23. januára 2019 zamietlo sťažnosť podanú žalobkyňou.

22.

Dňa 12. marca 2019 podala KM proti tomuto rozhodnutiu žalobu na vnútroštátny súd na základe toho, že článok 163 ods. 1 LGSS je v rozpore s článkom 4 smernice 79/7 a s článkom 5 smernice 2006/54. Podľa jej názoru by jej mali byť priznané dve dávky v trvalej práceneschopnosti kumulatívne. Žalobkyňa tvrdí, že keďže podiel žien v osobitných systémoch – a konkrétne v systéme RETA – je oveľa nižší ako podiel mužov, ( 12 ) pravidlá týkajúce sa zákazu súbehu dávok vedú k nepriamej diskriminácii na základe pohlavia alebo rodu. V dôsledku týchto pravidiel je teda pre ženy ťažšie dosiahnuť súbeh dávok, keďže pomerne tvoria menšiu časť osobitných systémov než muži.

23.

Vnútroštátny súd poukazuje na to, že zamietnutie nárokov žalobkyne zo strany INSS je v súlade s nedávnou judikatúrou Tribunal Supremo (Najvyšší súd, Španielsko), ( 13 ) podľa ktorej je súbeh dvoch dávok možný, ak sú priznané v rámci rôznych systémov (obvykle RGSS a RETA, lebo ide o dva najväčšie systémy, pokiaľ ide o členskú základňu) ( 14 ) v súvislosti s rovnakou práceneschopnosťou. V rámci toho istého systému (obvykle RGSS, ktorý je najväčším systémom z hľadiska členskej základne) však súbeh dávok nie je možný, ani keď nárok na dávky vznikol na základe odlišných príspevkov.

24.

Vnútroštátny súd má pochybnosti o tom, či takýto systém predstavuje nepriamu diskrimináciu na základe pohlavia, ktorú zakazuje článok 4 smernice 79/7 a článok 5 smernice 2006/54. Vnútroštátny súd ďalej uvádza, že v konaní vo veci samej žalobkyňa preukázala, že odviedla dostatočné samostatné poistné na to, aby jej vznikol nárok na obe dávky, a to na dávku priznanú v roku 1999 i na dávku priznanú v roku 2018. ( 15 )

25.

Vnútroštátny súd poukazuje na to, že judikatúra Tribunal Supremo (Najvyšší súd) týkajúca sa právnych predpisov v oblasti zákazu súbehu dávok sa javí byť neutrálna, pokiaľ ide o pohlavie, keďže nerozlišuje podľa tohto aspektu, ale len podľa počtu systémov sociálneho zabezpečenia, do ktorých dotknutá osoba prispievala. Vnútroštátny súd však spochybňuje uplatňovanie tejto judikatúry v tom zmysle, že má väčší vplyv na pracovníčky. V dvoch najväčších systémoch z hľadiska počtu poistencov – RGSS a RETA – môžu mať prospech z prispievania do rôznych systémov s omnoho vyššou pravdepodobnosťou muži než ženy, lebo podiel mužov v systéme RETA je oveľa vyšší ako podiel žien. ( 16 ) V dôsledku toho sa vzhľadom na to, že súbeh dvoch dávok je možný len v prípade dávok priznaných v rámci dvoch rôznych systémov a že v systéme RETA je vyšší podiel mužov, zdá, že taký súbeh môžu omnoho ľahšie dosiahnuť muži než ženy.

26.

Okrem toho podľa vnútroštátneho súdu nižšie zastúpenie žien v systéme RETA odráža skutočnosť, že je pre ne tradične ťažšie vykonávať činnosti zahŕňajúce samostatnú zárobkovú činnosť z dôvodu spoločenskej úlohy žien, ktorou je starostlivosť o deti a domácnosť. V dôsledku toho sa vnútroštátny súd domnieva, že predmetná vnútroštátna právna úprava môže viesť k nepriamej diskriminácii nielen z dôvodu pohlavia, ale aj rodu.

27.

Nakoniec vnútroštátny súd vysvetľuje, že dve dávky v trvalej úplnej práceneschopnosti nemožno priznať v súvislosti s tou istou práceneschopnosťou v rámci toho istého systému. Je však možné dosiahnuť súbeh dvoch dávok v trvalej úplnej práceneschopnosti za tú istú chorobu alebo úraz, ak sú priznané v rámci dvoch rôznych systémov.

28.

Za týchto okolností Juzgado de lo Social no 26 de Barcelona (Súd pre sociálne veci č. 26 Barcelona) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

29.

Písomné pripomienky predložili Súdnemu dvoru KM, INSS, španielska vláda a Európska komisia. Súdny dvor položil niekoľko písomných otázok na písomné zodpovedanie INSS a španielskej vláde. Títo účastníci konania odpovedali 6. decembra 2021. Všetci vyššie uvedení účastníci konania boli vypočutí Súdnym dvorom na pojednávaní 12. januára 2022.

30.

Na úvod musím po prvé poukázať na to, že prejudiciálne otázky sa týkajú ustanovení smernice 79/7 aj smernice 2006/54. Vnútroštátny súd uvádza, že smernicu 2006/54 v návrhu na začatie prejudiciálneho konania spomína pre prípad, že by bola uplatniteľná. INSS, španielska vláda a Komisia sa domnievajú, že smernica 2006/54 sa nezdá byť uplatniteľná na dávku v práceneschopnosti, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, lebo jej pôsobnosť je obmedzená na zamestnanecké systémy sociálneho zabezpečenia.

31.

V tejto súvislosti musím zdôrazniť, že právo EÚ rozlišuje medzi zamestnaneckými dôchodkovými systémami, na ktoré sa vzťahuje pojem „odmena“ v článku 157 ods. 1 a 2 ZFEÚ, ( 17 ) a zákonnými systémami dávok sociálneho zabezpečenia, na ktoré sa tento pojem nevzťahuje. ( 18 ) Z ustálenej judikatúry vyplýva, že takáto príspevková dávka v invalidite nepatrí pod pojem „odmena“ v zmysle článku 157 ods. 1 a 2 ZFEÚ alebo smernice 2006/54. ( 19 )

32.

V prejednávanej veci sú dávky, o ktoré ide vo veci samej, súčasťou zákonného systému a poskytujú ochranu pred rizikom choroby a invalidity. Zdá sa, že také dávky závisia skôr od hľadísk sociálnej politiky než od pracovnoprávneho vzťahu. ( 20 ) Ako uviedol vnútroštátny súd v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, dávka priznaná KM v roku 2018 si nevyžadovala predchádzajúcu dobu poistenia, lebo nárok na ňu vznikol v dôsledku úrazu, ktorý nebol pracovným úrazom, čo znamená, že stačilo, ak bola žalobkyňa zapísaná v systéme sociálneho zabezpečenia. V tejto súvislosti je podľa článku 1 smernice 79/7 účelom tejto smernice postupné vykonávanie zásady rovnosti zaobchádzania s mužmi a ženami v oblasti sociálneho zabezpečenia a v ďalších súčastiach sociálnej ochrany uvedených v jej článku 3. Preto sa domnievam, že dávky, o ktoré ide vo veci samej, predstavujú ochranu pred dvoma rizikami uvedenými v článku 3 ods. 1 smernice 79/7, a to proti chorobe a invalidite, na ktoré sa vzťahuje len táto smernica. ( 21 ) Naopak, tieto dávky nepatria do pôsobnosti smernice 2006/54.

33.

Otázkami sa preto budem zaoberať len so zreteľom na smernicu 79/7.

34.

Po druhé, pokiaľ ide o otázku, či sa výklad legislatívneho ustanovenia najvyšším súdom členského štátu musí považovať za výklad, ktorý patrí do pôsobnosti smernice 79/7, treba mať na pamäti, že pôsobnosť vnútroštátnych zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení sa musí posudzovať na základe ich výkladu zo strany vnútroštátnych súdov a najmä vnútroštátnych najvyšších súdov. ( 22 ) Preto skutočnosť, že sporná vnútroštátna úprava je predmetom súdneho výkladu ( 23 ) zo strany Tribunal Supremo (Najvyšší súd), nemôže mať za následok, že vnútroštátne pravidlo – alebo vnútroštátne právne predpisy, na ktorých je založené – bude vylúčené z uplatňovania ustanovení tejto smernice.

35.

Po tretie, ako zdôraznila Komisia, stojí za zmienku, že druhá prejudiciálna otázka si nevyžaduje samostatné preskúmanie Súdnym dvorom, lebo predstavuje podotázku k prvej otázke. Druhá otázka len špecifikuje situáciu, o ktorú ide vo veci samej, konkrétne situáciu, v ktorej nastali dve po sebe nasledujúce práceneschopnosti z dôvodu odlišnej choroby a invalidity, na ktorú sa už vzťahuje prvá otázka.

36.

Keďže preskúmanie možnosti dvoch po sebe idúcich práceneschopností spôsobených tou istou chorobou alebo invaliditou by bolo hypotetické, domnievam sa, že nie je potrebné posudzovať túto otázku samostatne.

37.

Prvou a druhou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, lebo sa týkajú tej istej problematiky, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 4 ods. 1 smernice 79/7 vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá umožňuje priznanie dvoch alebo viacerých dávok v práceneschopnosti získaných v rámci rôznych systémov sociálneho zabezpečenia z dôvodu dvoch alebo viacerých práceneschopností, pričom zakazuje poberanie dvoch alebo viacerých takýchto dávok v rámci jedného systému napriek tomu, že podmienky vzniku nároku na všetky tieto dávky sú splnené.

38.

Na úvod musím zdôrazniť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora je na členských štátoch, aby zorganizovali svoje systémy sociálneho zabezpečenia a v prípade neexistencie harmonizácie na úrovni EÚ určili podmienky poskytovania dávok sociálneho zabezpečenia. Členské štáty však pritom musia dodržiavať právne predpisy EÚ. ( 24 )

39.

Podľa článku 4 ods. 1 smernice 79/7 zásada rovnosti zaobchádzania znamená, že neexistuje nijaká priama či nepriama diskriminácia z dôvodu pohlavia, predovšetkým pokiaľ ide o rozsah systémov sociálneho zabezpečenia, podmienky prístupu k nim a výpočet dávok sociálneho zabezpečenia. Pri výkone svojej právomoci vo veciach sociálneho zabezpečenia musia členské štáty dodržiavať toto ustanovenie, ktoré konkretizuje všeobecnú zásadu zákazu diskriminácie v súčasnosti zakotvenú v článku 21 Charty. ( 25 )

40.

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora diskriminácia znamená uplatňovanie rôznych pravidiel na porovnateľné situácie alebo uplatňovanie toho istého pravidla na rôzne situácie, pokiaľ takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené. ( 26 )

41.

V prejednávanej veci možno vylúčiť, že predmetné vnútroštátne opatrenie vedie k priamej diskriminácii. Toto opatrenie bráni poberaniu dvoch dávok v rámci jedného systému sociálneho zabezpečenia, aj keď sú splnené podmienky vzniku nároku na obe dávky. Keďže toto opatrenie sa uplatňuje bez rozdielu na pracovníkov mužského aj ženského pohlavia, nie je priamo diskriminačné z dôvodu pohlavia. Preto je potrebné zistiť, či môže viesť k nepriamej diskriminácii. ( 27 )

42.

Nepriama diskriminácia nie je v smernici 79/7 vymedzená. Podľa ustálenej judikatúry však nepriama diskriminácia znamená situáciu, v ktorej by zjavne neutrálne ustanovenie, kritérium alebo prax priviedli osoby jedného pohlavia do osobitnej nevýhody v porovnaní s osobami druhého pohlavia. ( 28 )

43.

Z tejto definície vyplýva, že existencia nepriamej diskriminácie podlieha analýze v troch krokoch, ktorá sa týka po prvé neutrality predmetného ustanovenia, kritéria alebo praxe, po druhé určenia dotknutých osôb a osôb, ktoré sa nachádzajú v porovnateľnej situácii, a po tretie nevýhody spôsobenej takýmto ustanovením, kritériom alebo praxou.

44.

V prejednávanej veci mi je jasné, že prvý krok analýzy nevyvoláva nijaké otázky, lebo je nesporné, že predmetné vnútroštátne pravidlo, ktoré sa bez rozdielu vzťahuje na obe pohlavia, je úplne neutrálne. V týchto návrhoch sa preto zameriam na zostávajúce dva kroky. Súdny dvor musí začať určením osôb, ktoré sa majú porovnávať. Ďalej musí Súdny dvor preskúmať otázku, či sporný vnútroštátny právny predpis stavia osoby jedného pohlavia do osobitnej nevýhody. Keďže Súdny dvor požiadal o návrhy zamerané výlučne na tieto dve otázky, nebudem skúmať otázku možného opodstatnenia údajnej nevýhody.

45.

KM v podstate tvrdí, že INSS porušil zásadu zákazu diskriminácie na základe pohlavia, keďže súbeh dvoch dávok priznaných v rámci rôznych systémov sociálneho zabezpečenia za rovnakú práceneschopnosť je možný, zatiaľ čo priznanie tých istých dvoch dávok v rámci jedného systému, akým je RGSS, je vylúčené. INSS a španielska vláda v podstate tvrdia, že osoby, ktoré prispievali do iných systémov sociálneho zabezpečenia, než je RGSS, sú v odlišnej situácii ako osoby, ktoré prispievali výlučne do systému RGSS.

46.

Ak chcem určiť, či sú dve situácie porovnateľné, je potrebné zohľadniť predmet a účel sporných právnych predpisov. Až potom sa môže Súdny dvor zaoberať určením príslušných porovnávacích skupín.

47.

Musím pripomenúť, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že porovnateľnosť situácií sa musí posudzovať nie globálne a abstraktne, ale špecificky a konkrétne. Pri posúdení treba brať do úvahy všetky skutočnosti, ktoré charakterizujú tieto situácie, najmä vzhľadom na predmet a cieľ vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá zavádza predmetný rozdiel. ( 29 ) Okrem toho požiadavka týkajúca sa porovnateľnosti situácií neznamená, že tieto situácie musia byť identické, ale len podobné. ( 30 )

48.

V prejednávanej veci zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že predmetné rozhodnutie sa týka priznania dvoch dávok v trvalej práceneschopnosti KM. Predmet veci sa preto týka otázky, či osoba s dvoma alebo viacerými následnými práceneschopnosťami má nárok na jednu alebo viac dávok sociálneho zabezpečenia. S výhradou overenia, ktoré vykoná vnútroštátny súd s prihliadnutím na ciele sledované vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré priznávajú tieto dávky, sa na prvý pohľad zdá, že účelom takýchto dávok je poskytnúť osobe poistenej v systéme sociálneho zabezpečenia sociálnu ochranu pred rizikami súvisiacimi s chorobou a/alebo invaliditou.

49.

Vzhľadom na predmet a účel príslušných dávok nie je rozdiel medzi osobou, u ktorej nastanú dve alebo viaceré po sebe idúce práceneschopnosti a je poistená výlučne v jednom systéme sociálneho zabezpečenia, akým je RGSS, a osobou, u ktorej nastali rovnaké práceneschopnosti, ale je poistená vo viacerých systémoch. Obe kategórie osôb si vyžadujú rovnakú sociálnu ochranu pred rizikami súvisiacimi s chorobou a/alebo invaliditou.

50.

Naproti tomu INSS na pojednávaní tvrdil a kládol veľký dôraz na skutočnosť, že osoby, ktoré prispievali do systému RGSS, a osoby, ktoré prispievali do systému RETA, sú v odlišnej situácii, keďže riziká, na ktoré sa tieto systémy vzťahujú, nie sú rovnaké. S tým nesúhlasím. Naopak, domnievam sa, že posúdenie porovnateľnosti na účely článku 4 ods. 1 smernice 79/7 by sa nemalo uskutočniť podľa takých rizík, ale podľa nároku na sociálnu ochranu.

51.

Preto sa domnievam, že osoba, u ktorej nastanú dve alebo viaceré po sebe idúce práceneschopnosti a je poistená výlučne v jednom systéme sociálneho zabezpečenia, akým je RGSS, a osoba, u ktorej nastali rovnaké práceneschopnosti, ale je poistená vo viacerých systémoch, sú v porovnateľnej situácii, pokiaľ ide o sociálnu ochranu, ktorú potrebujú.

52.

V rozsudku Seymour‑Smith ( 31 ) Súdny dvor rozhodol, že najlepšou metódou na porovnávanie štatistických údajov je na jednej strane zohľadniť príslušný podiel pracujúcich mužov, ktorí sú schopní splniť spornú požiadavku, a podiel mužov, ktorí ju nemôžu splniť, a na druhej strane porovnať tieto podiely s podielmi pracovnej sily ženského pohlavia. Z toho vyplýva, že situáciu osôb, ktoré môžu mať nárok na určité právo, treba porovnať so situáciou osôb, ktoré tento nárok nemajú. ( 32 )

53.

Tento prístup nedávno uplatnil Súdny dvor v rozsudku YS, kde mal v podstate odpovedať na otázku, či sú muži ako primárni poberatelia zvlášť vysokých dôchodkov v porovnaní so ženami, ktoré v priemere poberajú podstatne nižšie dôchodky, nepriamo diskriminovaní rakúskymi právnymi predpismi, ktoré okrem iného zaviedli zrážku zo zvlášť vysokých „osobitných dôchodkov“ s cieľom zabezpečiť dôchodkové príjmy. ( 33 ) Aby Súdny dvor mohol odpovedať na túto otázku, v prvom rade identifikoval dotknuté znevýhodnené osoby. Táto skupina ľudí zahŕňala bývalých zamestnancov štátom kontrolovaných podnikov, ktorí poberali „priamu definovanú dávku“, ktorej výška prekračovala určité prahové hodnoty. ( 34 ) Súdny dvor potom určil porovnávaciu skupinu, ktorou boli osoby poberajúce zamestnanecký dôchodok od spolkového štátu alebo dotknutej spolkovej krajiny. Súdny dvor pritom výslovne vylúčil bývalých zamestnancov podnikov, ktoré nie sú ovládané štátom, a osoby, ktoré poberajú podnikový dôchodok v inej forme, než je „priama definovaná dávka“, akým sú platby z dôchodkového fondu alebo zo životného poistenia. ( 35 ) V dôsledku toho keďže Súdny dvor vylučuje osoby, ktorých sa dotknuté pravidlo priamo netýka, sa domnievam, že na účely vymedzenia skupín, ktoré sa majú porovnávať, uplatňuje pomerne prísny prístup.

54.

Keďže v prejednávanej veci je preukázané, že KM je pracovníčka, ktorá prispievala len do systému RGSS, z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že osobami, ktoré sú potenciálne znevýhodnené predmetným vnútroštátnym pravidlom, sú najmä pracovníci poistení v systéme RGSS, u ktorých v rámci tohto systému nastali dve alebo viaceré po sebe idúce práceneschopnosti. Preto sa po prvé vzhľadom na uvedenú požiadavku špecifického a konkrétneho posúdenia porovnateľnosti situácií ( 36 ) a po druhé vzhľadom na to, že relevantným kritériom je ochrana sociálneho zabezpečenia pre osoby s dvoma alebo viacerými následnými práceneschopnosťami, ( 37 ) domnievam, že znevýhodnená skupina v prejednávanej veci zahŕňa len osoby, u ktorých nastali dve alebo viaceré po sebe idúce práceneschopnosti a ktoré boli poistené výlučne v systéme RGSS.

55.

Pre úplnosť by som chcela zdôrazniť, že keďže konanie vo veci samej sa týka pracovníčky, ktorá žiada o kumulatívne priznanie dávok týkajúcich sa dvoch práceneschopností v rámci systému RGSS, Súdny dvor by nemal brať do úvahy tých pracovníkov, ktorí prispievali výlučne do iných systémov ako RGSS. Znevýhodnenou skupinou v prejednávanej veci sú pracovníci poistení v systéme RGSS – a len v systéme RGSS –, ktorí nemôžu kombinovať dávky súvisiace s dvoma alebo viacerými práceneschopnosťami, lebo sú poistení len v tomto systéme. Hoci je pravda, že španielske pravidlo o zákaze súbehu sa vzťahuje na všetky rôzne španielske systémy sociálneho zabezpečenia, situácia osôb, ktoré sú poistené len v jednom z týchto iných systémov a ktoré prispievali len do tohto systému, nemá pre prejednávanú vec nijaký význam. Na rozdiel od stanoviska Komisie sa domnievam, že len po preskúmaní situácie osôb, ktoré prispievajú do osobitného systému sociálneho zabezpečenia – v prejednávanej veci RGSS –, môže Súdny dvor poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď, ktorá mu umožní rozhodnúť v spore, ktorý prejednáva a ktorý sa konkrétne týka dávok priznaných osobe, ktorá bola počas dvoch období poistená v systéme RGSS.

56.

Následne sa budem zaoberať hľadaním porovnávacej skupiny na účely určenia, či je znevýhodnená skupina, ktorá bola identifikovaná, nepriamo diskriminovaná na základe pohlavia. Porovnávacou skupinou sú podľa môjho názoru osoby, u ktorých tiež nastali dve alebo viaceré po sebe idúce práceneschopnosti, ktoré však môžu kombinovať dve alebo viacero dávok z rôznych systémov sociálneho zabezpečenia, lebo boli poistené v týchto systémoch.

57.

Z toho vyplýva, že pokiaľ ide o poskytovanie dávok sociálneho zabezpečenia osobám s dvoma alebo viacerými následnými práceneschopnosťami, osoba, ktorá prispievala výlučne do systému RGSS, akou je KM, je v situácii porovnateľnej so situáciou osoby, ktorá prispievala do dvoch alebo viacerých systémov sociálneho zabezpečenia, akými sú RGSS a RETA. Po určení znevýhodnenej skupiny a porovnávacej skupiny teraz preskúmam, či existuje rozdiel v zaobchádzaní medzi mužmi a ženami patriacimi do týchto dvoch skupín. ( 38 )

58.

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že existencia osobitného znevýhodnenia sa môže konštatovať napríklad vtedy, ak sa preukáže, že taká právna úprava, o akú ide vo veci samej, sa negatívne dotýka podstatne vyššieho počtu osôb jedného pohlavia v porovnaní s osobami druhého pohlavia. ( 39 ) To znamená, že nepriamu diskrimináciu je možné preukázať akýmikoľvek prostriedkami vrátane prostriedkov založených na štatistickom zisťovaní. ( 40 ) V zásade prináleží vnútroštátnemu súdu, aby určil, či je možné preukázať existenciu takej osobitnej nevýhody, keďže skutkové zistenia sú vecou vnútroštátneho súdu. ( 41 ) Ako som uviedla v bode 52 vyššie, konkrétne v súvislosti s rodovou diskrimináciou Súdny dvor rozhodol, že najlepšia porovnávacia metóda spočíva v porovnaní jednotlivých podielov pracovníkov, ktorí sú a nie sú dotknutí predmetným pravidlom v rámci mužskej pracovnej sily, a s tými istými podielmi v pracovnej sile ženského pohlavia. ( 42 )

59.

Napríklad v rozsudku YS Súdny dvor po prvé rozhodol, že vnútroštátny súd musí zohľadniť všetkých pracovníkov, na ktorých sa vzťahuje vnútroštátna právna úprava, v ktorej má rozdiel v zaobchádzaní svoj pôvod. Po druhé Súdny dvor zopakoval, že najlepšia porovnávacia metóda spočíva v porovnaní jednotlivých podielov pracovníkov, ktorí sú dotknutí údajným rozdielnym zaobchádzaním a ktorí ním nie sú dotknutí, a ktorí patria do pôsobnosti tejto právnej úpravy v rámci pracovnej sily mužského pohlavia, s tými istými podielmi v rámci pracovnej sily ženského pohlavia, na ktoré sa vzťahuje táto pôsobnosť. ( 43 )

60.

V dôsledku toho sa domnievam, že pojem „podiel“ znamená, že nie je možné porovnávať celé čísla, ( 44 ) ale desatinné čísla, zlomky alebo percentá, ktoré vyjadrujú časť určitej skupiny v rámci celej skupiny. ( 45 ) V prejednávanej veci vnútroštátny súd na účely preskúmania, či existuje rozdiel v zaobchádzaní medzi mužmi a ženami, musí zohľadniť situáciu žien vo vzťahu k situácii mužov. Konkrétne musí porovnať nasledujúce dva špecifické podiely.

61.

Po prvé musí preskúmať podiel žien v znevýhodnenej skupine, t. j. skupinu žien, ktoré sú poistené výlučne v systéme RGSS a nastali u nich dve alebo viaceré práceneschopnosti v rámci tohto systému, vo vzťahu k ženám vo zvýhodnenej skupine, t. j. ku skupine žien poistených v dvoch alebo viacerých sociálnych systémoch, u ktorých nastali dve alebo viaceré práceneschopnosti v rámci týchto systémov.

62.

Po druhé musí vnútroštátny súd určiť podiel mužov, u ktorých nastali dve alebo viaceré práceneschopnosti a nemôžu kumulovať dve alebo viacero dávok sociálneho zabezpečenia, vo vzťahu k počtu mužov s takými práceneschopnosťami, ktorí však môžu kombinovať dve alebo viacero dávok sociálneho zabezpečenia.

63.

Z odpovedí na písomné otázky Súdneho dvora a z pojednávania vyplýva, že údajov je dostatok. INSS a španielska vláda napríklad vo svojich odpovediach na tieto otázky uviedli, že k 10. novembru 2021 bol počet žien s viacnásobnou práceneschopnosťou, ktoré sú poistené výlučne v systéme RGSS, 3388, zatiaľ čo počet žien s viacnásobnou práceneschopnosťou, ktoré sú poistené vo viacerých systémoch sociálneho zabezpečenia, bol 3460. Takže pomer medzi počtom žien v znevýhodnenej skupine a počtom žien vo zvýhodnenej skupine je približne jedna k jednej. Príslušné údaje pre mužov sú 4047 a 7723, čo znamená, že u mužov je tento pomer približne jedna k dvom.

64.

Je úlohou vnútroštátneho súdu preveriť, či sú štatistické údaje platné, reprezentatívne a významné. ( 46 ) Pokiaľ ide o tieto konkrétne čísla, mal by zistiť, či je možné zohľadniť ich ( 47 ) najmä vzhľadom na dátum skutkových okolností sporu.

65.

Okrem toho by som chcela zdôrazniť, že tvrdenie, ktoré uviedla KM a na ktoré poukázal vnútroštátny súd, pokiaľ ide o počet mužských a ženských poistencov v rámci systémov RGSS a RETA, nie je v prejednávanej veci relevantné. Vnútroštátny súd v návrhu na začatie prejudiciálneho konania predovšetkým zdôraznil skutočnosť, že k 31. januáru 2020 predstavovali ženy 48,09 % poistencov v systéme RGSS, zatiaľ čo v systéme RETA predstavovali len 36,15 % poistencov. ( 48 ) Tieto údaje nemajú v prejednávanej veci nijaký význam, lebo sa týkajú len celkového počtu žien medzi všetkými poistencami systémov RGSS a RETA, ale nevyjadrujú podiel žien alebo mužov, ktorí sú znevýhodnení. Tieto čísla zároveň nie sú schopné preukázať príčinnú súvislosť medzi údajnou nevýhodou, t. j. nemožnosťou súbehu dvoch alebo viacerých dávok v rámci toho istého systému, a rodom dotknutých pracovníkov.

66.

Z tých istých dôvodov sa domnievam, že Súdny dvor by nemal brať do úvahy údaje predložené INSS a španielskou vládou v písomných odpovediach, ktoré sa týkajú miery účasti mužov a žien v jednom alebo viacerých systémoch sociálneho zabezpečenia v októbri 2021. ( 49 ) Ako Komisia uviedla na pojednávaní, tieto údaje zohľadňujú len osoby patriace do jedného alebo viacerých sociálnych systémov v okamihu, keď boli údaje sprístupnené, zatiaľ čo prístup uvedený v bode 63 vyššie zahŕňa údaje, ktoré nevyhnutne poskytujú lepšiu historickú perspektívu, lebo vyjadrujú výskyt po sebe idúcich práceneschopností počas určitého časového obdobia, v dôsledku čoho tieto údaje menej závisia od čisto náhodných udalostí. ( 50 ) Taký prístup má zároveň značnú výhodu v tom, že sledované podiely sú nepodstatné pre otázku činností, ktoré so sebou prinášajú vyššie riziká, akými sú určité činnosti vykonávané samostatne zárobkovo činnými osobami, na ktoré sa vzťahuje systém RETA, čo spomenul INSS a španielska vláda na pojednávaní. Pri porovnávaní príslušných podielov žien a mužov s viacnásobnou práceneschopnosťou, ktorí prispievali výlučne do systému RGSS, s podielmi žien a mužov, ktorí boli poistení vo viacerých systémoch sociálneho zabezpečenia, sú už dotknuté skupiny zúžené na skupiny osôb s viacnásobnou práceneschopnosťou. Takéto porovnanie sa teda opiera o podiely osôb, u ktorých už nastala viacnásobná práceneschopnosť, a nie o absolútne čísla.

67.

Ak by sa vnútroštátny súd rozhodol zohľadniť údaje uvedené v bode 63 vyššie, musí posúdiť, či je podiel žien s dvoma alebo viacerými práceneschopnosťami, ktoré prispievali výlučne do systému RGSS, vo vzťahu k ženám s viacnásobnou práceneschopnosťou, ktoré boli poistené v dvoch alebo viacerých systémoch sociálneho zabezpečenia, „podstatne vyšší“ než podiel mužov, a to do tej miery, že predstavuje „osobitnú nevýhodu“ v zmysle judikatúry Súdneho dvora. ( 51 )

68.

Ako som už uviedla, ( 52 ) v súlade s kritériami, ktoré stanovil Súdny dvor na účely preukázania existencie nepriamej diskriminácie, je potrebné určiť, či sporný vnútroštátny predpis privádza ženy do osobitnej nevýhody v porovnaní s mužmi. ( 53 ) V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že existenciu takého osobitného znevýhodnenia možno konštatovať, napríklad ak sa preukáže, že sporná vnútroštátna právna úprava sa negatívne dotýka podstatne vyššieho podielu osôb jedného pohlavia v porovnaní s osobami druhého pohlavia. ( 54 ) Je dôležité stanoviť tento podiel, aby bolo možné určiť, či predmetné údaje nevyjadrujú čisto náhodné alebo krátkodobé javy a či sa vo všeobecnosti zdajú byť významné. ( 55 )

69.

Napríklad v rozsudku Villar Láiz Súdny dvor síce ponechal na vnútroštátnom súde, aby určil, či sporné vnútroštátne pravidlo znevýhodňuje podstatne vyšší podiel žien ako mužov, vzal však do úvahy, že približne 75 % zamestnancov pracujúcich na kratší pracovný úväzok sú ženy. ( 56 ) Súdny dvor okrem toho uviedol, že 65 % pracovníkov, ktorí vykonávajú prácu na skrátený úväzok, je znevýhodnených z dôvodu uplatňovania redukčného koeficientu dotknutého vo veci samej. V prípade, že sú spornými právnymi predpismi dotknuté takmer dve tretiny pracovníkov pracujúcich na kratší pracovný úväzok a zároveň tri štvrtiny všetkých pracovníkov na skrátený úväzok predstavujú ženy, Súdny dvor zjavne naznačuje, hoci implicitne, že ženy môžu byť v porovnaní s mužmi osobitne znevýhodnené.

70.

Ak sa vnútroštátny súd v prejednávanej veci rozhodne zohľadniť údaje, ktoré INSS a španielska vláda predložili vo svojich písomných odpovediach, ( 57 ) ako som uviedla v bode 63 vyššie, z týchto čísel podľa všetkého vyplýva, že zatiaľ čo približne dvaja z troch mužov s viacnásobnou práceneschopnosťou budú pravdepodobne môcť kombinovať dávky z dvoch alebo viacerých systémov, ( 58 ) to isté bude môcť urobiť iba približne jedna z dvoch žien s viacnásobnou práceneschopnosťou. ( 59 ) Naopak, približne polovica žien s viacnásobnou práceneschopnosťou je znevýhodnená predmetným vnútroštátnym pravidlom, zatiaľ čo tento podiel je len jedna tretina u mužov s viacnásobnou práceneschopnosťou. V dôsledku toho hoci je na vnútroštátnom súde, aby poskytol výklad sporných údajov, tieto čísla podľa môjho názoru ukazujú, že sporná vnútroštátna právna úprava sa bude pomerne dotýkať viacerých žien ako mužov, keďže znevýhodňuje podstatne vyšší podiel žien ako mužov. Možno teda dospieť k záveru, že predmetné vnútroštátne pravidlo má za následok nepriamu diskrimináciu žien. Ak by sa však údaje predložené vnútroštátnemu súdu a zohľadnené uvedeným súdom líšili od údajov predložených Súdnemu dvoru, konečný výsledok môže byť iný.

71.

Na záver sa domnievam, že na otázky treba odpovedať tak, že článok 4 ods. 1 smernice 79/7 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá v skutočnosti znevýhodňuje podstatne vyšší podiel žien ako mužov tým, že umožňuje priznanie dvoch alebo viacerých dávok v práceneschopnosti získaných v rámci rôznych systémov sociálneho zabezpečenia z dôvodu dvoch alebo viacerých práceneschopností, ale zakazuje poberanie dvoch alebo viacerých takých dávok v rámci jedného systému, aj keď sú splnené podmienky na vznik nároku na všetky tieto dávky, čo musí určiť vnútroštátny súd.

72.

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy teda navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázky, ktoré položil Juzgado de lo Social no 26 de Barcelona (Súd pre sociálne veci č. 26 Barcelona, Španielsko), takto:

Článok 4 ods. 1 smernice Rady 79/7/EHS z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá v skutočnosti znevýhodňuje podstatne vyšší podiel žien ako mužov tým, že umožňuje priznanie dvoch alebo viacerých dávok v práceneschopnosti získaných v rámci rôznych systémov sociálneho zabezpečenia z dôvodu dvoch alebo viacerých práceneschopností, ale zakazuje poberanie dvoch alebo viacerých takých dávok v rámci jedného systému, aj keď sú splnené podmienky na vznik nároku na všetky tieto dávky, čo musí určiť vnútroštátny súd.