I. Právny rámec

II. Okolnosti predchádzajúce sporu

III. Napadnutý rozsudok

IV. Konanie na Súdnom dvore a návrhy účastníkov konania

V. Analýza

A. Odvolanie

1. Tvrdenia účastníkov konania

2. Posúdenie

a) O návrhu Komisie, aby Súdny dvor zrušil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom nevyhlásil za neprípustné tvrdenie spoločnosti Tempus týkajúce sa minimálnej prahovej hodnoty na účasť vo výške 2 MW

b) O prípustnosti odvolania

c) O veci samej

1) Predbežné pripomienky

2) O prvej časti jediného odvolacieho dôvodu

i) Otázka, či spoločnosť Tempus môže na účely preukázania existencie závažných ťažkostí vychádzať zo všetkých relevantných informácií, ktoré Komisia mala alebo mohla mať k dispozícii v čase prijatia sporného rozhodnutia

ii) Otázka, či počet a pôvod spontánnych pripomienok tretích osôb možno zohľadniť ako nepriamy dôkaz existencie závažných ťažkostí

iii) Otázka, či je možné trvanie prednotifikačnej fázy zohľadniť ako nepriamy dôkaz existencie závažných ťažkostí

iv) Otázka, či je možné zložitosť a novosť predmetného opatrenia zohľadniť ako nepriamy dôkaz existencie závažných ťažkostí

3) O druhej časti jediného odvolacieho dôvodu

i) Otázka, či Komisia mala prešetriť potenciálnu úlohu prevádzkovateľov v oblasti riadenia dopytu na trhu s kapacitou

ii) Otázka, či bolo dostatočne preskúmané diskriminačné alebo nevýhodné zaobchádzanie s prevádzkovateľmi v oblasti riadenia dopytu, pokiaľ ide o trvanie zmlúv o kapacite

iii) Otázka, či bolo dostatočne preskúmané diskriminačné alebo nevýhodné zaobchádzanie s prevádzkovateľmi v oblasti riadenia dopytu, pokiaľ ide o prijatú metódu krytia nákladov

iv) Otázka, či bolo dostatočne preskúmané diskriminačné alebo nevýhodné zaobchádzanie s prevádzkovateľmi v oblasti riadenia dopytu, pokiaľ ide o vzájomné pôsobenie medzi aukciami T‑4 a T‑1 a určité podmienky účasti na trhu s kapacitou

B. Žaloba na Všeobecnom súde

VI. O trovách

VII. Návrh

1.

Európska komisia týmto odvolaním žiada Súdny dvor, aby zrušil rozsudok z 15. novembra 2018, Tempus Energy a Tempus Energy Technology/Komisia (ďalej len „napadnutý rozsudok“) ( 2 ), ktorým Všeobecný súd zrušil rozhodnutie Komisie o nevznesení námietok voči schéme pomoci prijatej Spojeným kráľovstvom na podporu poskytovateľov kapacity na trhu s elektrinou vo Veľkej Británii (ďalej len „sporné rozhodnutie“) ( 3 ).

2.

Keďže Spojené kráľovstvo odhadovalo, že približne v rokoch 2017/2018 výrobné kapacity elektrickej energie vo Veľkej Británii už nebudú dostatočné na uspokojenie dopytu, rozhodlo sa vytvoriť prostredníctvom schémy pomoci uvedenej v predchádzajúcom bode trh s kapacitou, na ktorom by aukcie organizované vnútroštátnymi orgánmi umožnili dosiahnuť úroveň kapacity potrebnú na zabezpečenie primeranosti výroby. V rámci tohto systému mali úspešní účastníci týchto aukcií poberať stálu platbu výmenou za záväzok dodávať elektrickú energiu v období namáhania siete. Táto platba sa mala financovať z odvodu, ktorý mali znášať dodávatelia elektriny.

3.

V spornom rozhodnutí Komisia považovala vyššie opísanú schému pomoci za zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, keďže spĺňala kritériá stanovené v usmernení o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 – 2020 (ďalej len „usmernenie“) ( 4 ).

4.

Napadnutým rozsudkom Všeobecný súd vyhovel žalobe pre neplatnosť sporného rozhodnutia, ktorú podali spoločnosti Tempus Energy Ltd a Tempus Energy Technology Ltd (spolu len „Tempus“) z dôvodu, že Komisia nemohla prijať toto rozhodnutie len na základe ukončenia samotného predbežného preskúmania a mala začať konanie vo veci formálneho zisťovania stanovené v článku 108 ods. 2 ZFEÚ. Podľa názoru Všeobecného súdu súbor objektívnych a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov založených po prvé na dĺžke a okolnostiach prednotifikačnej fázy a po druhé na neuskutočnení vhodného vyšetrovania zo strany Komisie, pokiaľ ide o určité aspekty trhu s kapacitou, preukázal, že závažné ťažkosti, ktoré vznikli pri posudzovaní zlučiteľnosti schémy s vnútorným trhom, neboli počas predbežného preskúmania prekonané.

5.

V tejto veci má Súdny dvor príležitosť rozhodnúť o pojme „závažné ťažkosti“, ktorých existencia po ukončení predbežného preskúmania znamená, že Komisia má povinnosť začať druhú fázu skúmania štátnej pomoci, a to konanie vo veci formálneho zisťovania.

6.

Článok 4 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 ( 5 ), nazvaný „Predbežné preskúmanie oznámenia a rozhodnutí Komisie“, stanovuje:

„…

3.   Keď Komisia po predbežnom preskúmaní zistí, že nevznikli žiadne pochybnosti o zlučiteľnosti oznamovaného opatrenia [s vnútorným] trhom, pokým spadá do rámca [článku 107 ods. 1 ZFEÚ], rozhodne, že opatrenie je zlučiteľné [s vnútorným] trhom (ďalej sa označuje len ako ,rozhodnutie, ktoré nevyvolalo námietky‘). Rozhodnutie bude špecifikovať, ktorá výnimka zo zmluvy sa použila.

4.   Keď Komisia po predbežnom preskúmaní zistí, že vznikli pochybnosti, čo sa týka zlučiteľnosti oznamovaného opatrenia [s vnútorným] trhom, rozhodne o začatí konania podľa [článku 108 ods. 2 ZFEÚ] (ďalej sa označuje len ako ,rozhodnutie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania‘).

…“

7.

Tempus je držiteľom licencie na podnikanie v oblasti dodávok elektrickej energie v Spojenom kráľovstve a predáva technológiu riadenia spotreby elektrickej energie, známu aj ako „riadenie dopytu“, jednotlivcom a profesionálom.

8.

Tempus pomáha svojim zákazníkom presunúť spotrebu elektrickej energie, ktorá nie je obmedzená nijakými požiadavkami, na dobu, počas ktorej sú veľkoobchodné ceny nízke, a to preto, že dopyt je nízky, alebo preto, že elektriny vyrábanej z obnoviteľných zdrojov je dostatok, a teda je menej nákladná. Na tento účel Tempus rovnako ako iní prevádzkovatelia v oblasti riadenia dopytu uzatvára zmluvy so spotrebiteľmi elektriny, ktorými sú vo všeobecnosti priemyselní a obchodní zákazníci alebo malé a stredné podniky, v ktorých sa uvádza, že zákazník súhlasí, že bude flexibilný, pokiaľ ide o spotrebu elektriny počas určitého obdobia. Prevádzkovateľ v oblasti riadenia dopytu potom vypočítava celkovú kapacitu, ktorá je k dispozícii v danom čase u všetkých flexibilných zákazníkov, a následne túto kapacitu ponúkne správcovi elektrickej siete – ktorým je v prejednávanej veci spoločnosť National Grid – výmenou za platbu, ktorú prevedie na flexibilného zákazníka, pričom si pre seba ponechá malý zisk.

9.

Na základe United Kingdom Energy Act 2013 (zákon Spojeného kráľovstva o energetike z roku 2013) a právnych predpisov prijatých na jeho základe, osobitne Electricity Capacity Regulations 2014 (nariadenie o kapacite elektrickej energie z roku 2014) a Capacity Market Rules 2014 (pravidlá týkajúce sa trhu s kapacitou z roku 2014), Spojené kráľovstvo prijalo schému pomoci na podporu poskytovateľov kapacity na trhu s elektrickou energiou vo Veľkej Británii (ďalej len „predmetné opatrenie“). Spojené kráľovstvo týmto opatrením zriaďuje trh s kapacitou, ktorý pozostáva z centralizovaných aukcií, ktorými sa má dosiahnuť úroveň kapacít nevyhnutná na zabezpečenie primeranosti kapacít. Poskytovateľom kapacity je vyplácaná odmena za ich záväzok dodávať elektrinu alebo znížiť či odložiť spotrebu elektriny v období namáhania siete, pričom v opačnom prípade sa uplatnia sankcie.

10.

Trh s kapacitou funguje takto.

11.

Požadovaný objem kapacity definuje centrálne vláda Spojeného kráľovstva na odporúčanie spoločnosti NG. Rozhodnutie o tom, na koľko kapacity sa uzavrie zmluva v jednotlivých aukciách, je založené na štandarde spoľahlivosti. Štandard spoľahlivosti je objektívna úroveň bezpečnosti dodávok elektrickej energie. Vláda Spojeného kráľovstva stanovila štandard spoľahlivosti rovnajúci sa zníženiu očakávaného zaťaženia vo výške 3 hodiny/rok, čo znamená úroveň bezpečnosti systému 99,97 %. Zníženie očakávaného zaťaženia je počet hodín/období ročne, počas ktorých sa z dlhodobého hľadiska štatisticky očakáva, že ponuka nebude kryť dopyt.

12.

Každý rok sa na aukciách draží kapacita v súvislosti s dodávkou, ku ktorej dôjde o štyri roky (ďalej len „aukcie T‑4“). Kapacita, ktorá je predmetom aukcií napríklad v roku 2014, je určená na dodanie v období rokov 2018/2019, pričom obdobie dodania trvá od 1. októbra 2018 do 30. septembra 2019. Ďalšia aukcia sa však koná v roku, ktorý predchádza roku dodania v súvislosti s hlavnými aukciami (ďalej len „aukcie T‑1“). Aukcia T‑1 zabezpečuje obstaranie správneho množstva kapacity, keď sú k dispozícii presnejšie prognózy dopytu, a je dôležitá na umožnenie aktívnej účasti kapacity v oblasti riadenia dopytu na mechanizme (keďže pre prevádzkovateľov v oblasti riadenia dopytu je ťažké zúčastniť sa na aukcii štyri roky pred dodaním).

13.

Určitá kapacita sa odpočíta z aukcií T‑4, aby bola „vyhradená“ pre aukcie T‑1. Objem vyhradenej kapacity je založený na odhade kapacity riadenia „rentabilného“ dopytu, ktorú možno ponúkať na aukciách T‑1. Ak dopyt medzi aukciami T‑4 a aukciami T‑1 klesne, výška kapacity vyhradená pre aukcie T‑1 sa zníži. Podľa sporného rozhodnutia sa vláda Spojeného kráľovstva zaviazala umiestniť na aukciu T‑1 najmenej 50 % kapacity, ktorá bola „vyhradená“ pred štyrmi rokmi. Aukcie T‑4 a T‑1 predstavujú trvalú schému. Okrem tejto schémy existuje aj prechodná schéma (keďže pred obdobím dodávok 2018/2019 sú stanovené „prechodné“ aukcie, ktoré sú otvorené hlavne prevádzkovateľom v oblasti riadenia dopytu).

14.

Existujúci a noví výrobcovia, prevádzkovatelia v oblasti riadenia dopytu a skladovania sa môžu zúčastniť na trvalých aukciách (s dočasnou výnimkou poskytovateľov prepojenia a zahraničných poskytovateľov kapacity). Výrobcovia a prevádzkovatelia v oblasti riadenia dopytu, ktorí sa zúčastňujú na trhu s kapacitami, sa nazývajú „Capacity Market Units“ (jednotky na trhu s kapacitou, ďalej len „CMU“). Musia prejsť procesom predbežného výberu, ktorého účelom je zabezpečiť, aby účastníci aukcie boli schopní dodať kapacitu, ktorú ponúkajú. CMU v oblasti riadenia dopytu sú definované v závislosti od záväzku znížiť dopyt, ktorého výsledkom by malo byť to, že ich zákazníci znížia dovoz elektriny a/alebo budú vyvážať elektrinu vyrábanú pomocou jednotiek výroby, ktoré majú na mieste.

15.

Všetky aukcie sú zostupné aukcie s diskriminačnou cenou, kde sú všetci úspešní uchádzači vyplatení podľa poslednej prijatej ponuky. Na začiatku aukcií sa oznámi vysoká cena a účastníci predložia ponuky s uvedením objemu kapacity, ktorú sú pripravení poskytnúť za túto cenu. Tento postup sa opakuje viackrát podľa vopred určeného časového harmonogramu, až kým sa nenájde najnižšia cena, pri ktorej dopyt zodpovedá ponuke, to znamená zúčtovacia cena. Všetkým úspešným uchádzačom sa platí rovnaká zúčtovacia cena.

16.

Ak sú poskytovatelia kapacity vybratí, uzatvára sa s nimi zmluva o kapacite so zúčtovacou cenou. Doba platnosti zmlúv o kapacite sa líši. Väčšina existujúcich poskytovateľov kapacity má uzatvorené zmluvy s dobou platnosti na jeden rok. Poskytovatelia kapacity, ktorých kapitálové výdavky prevyšujú 125 libier šterlingov (GBP) na kilowatt (kW) (približne 141 eur) – čo je prípad obnovených elektrární –, však majú uzatvorené zmluvy s maximálnou dobou platnosti tri roky. Poskytovatelia kapacity, ktorých kapitálové výdavky prevyšujú 250 GBP na kW (približne 282 eur) – čo je prípad novovybudovaných elektrární –, majú uzatvorené zmluvy s maximálnou dobou platnosti 15 rokov (odôvodnenie 57 napadnutého rozhodnutia). Zmluvy na viac ako jeden rok sa uzatvárajú len s účastníkmi aukcií T‑4.

17.

Odmeny vyplácané poskytovateľom kapacity sa rovnajú kapacite, ktorú títo poskytovatelia ponúkajú, vynásobenej zúčtovacou cenou. Náklady vynaložené na financovanie odmien za kapacity hradia všetci schválení dodávatelia elektriny (ďalej len „metóda krytia nákladov“) prostredníctvom poplatku, ktorý sú povinní platiť (ďalej len „dodávateľský poplatok“). Dodávateľský poplatok sa určuje v závislosti od odhadovaného podielu dodávateľa na trhu a počíta sa na základe dopytu zaznamenaného medzi 16.00 hod. a 19.00 hod. cez týždeň od novembra do februára, aby mali podnet na zníženie dopytu svojich zákazníkov po elektrine počas období, keď je vo všeobecnosti najvyšší. Podľa sporného rozhodnutia sa tým znížia požadované kapacity a v dôsledku toho aj náklady na trhu s kapacitou.

18.

Komisia sporným rozhodnutím rozhodla, že proti predmetnému opatreniu nevznesie námietky, a povolila ho na obdobie najviac 10 rokov. Podľa tohto rozhodnutia uvedené opatrenie predstavuje štátnu pomoc, ale je zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, lebo je v súlade s kritériami stanovenými v oddiele 3.9 usmernenia nazvanom „Pomoc na primeranosť výroby“.

19.

Ako som uviedol v bode 1 vyššie, napadnutým rozsudkom Všeobecný súd zrušil sporné rozhodnutie z dôvodu, že Komisia nezačala konanie vo veci formálneho zisťovania upravené v článku 108 ods. 2 ZFEÚ.

20.

Po prvé Všeobecný súd rozhodol, že Komisia sa nemôže obmedziť na predbežnú fázu konania o preskúmaní štátnej pomoci, ale je povinná začať konanie vo veci formálneho zisťovania, ak predbežné preskúmanie neumožňuje odstrániť všetky pochybnosti o zlučiteľnosti plánovaného opatrenia s vnútorným trhom. Podľa Všeobecného súdu Tempus znášala bremeno preukázania existencie takých pochybností. Na tento účel nebolo potrebné, aby Tempus predložila dostatočné dôkazy o nezlučiteľnosti predmetného opatrenia s vnútorným trhom. Naopak, postačovalo, aby uviedla, z akých dôvodov sa domnieva, že Komisia mala mať pochybnosti o zlučiteľnosti tohto opatrenia. Okrem toho sa podľa Všeobecného súdu mohla Tempus opierať nielen o všetky relevantné informácie, ktoré mala Komisia k dispozícii v čase, keď prijala sporné rozhodnutie, ale aj o všetky relevantné informácie, ktoré v tom čase mohla mať k dispozícii. Dôvodom bolo to, že Komisia mohla a v prípade potreby mala vyhľadať relevantné informácie z iných zdrojov namiesto toho, aby svoju analýzu obmedzila na informácie uvedené v oznámení.

21.

Po druhé Všeobecný súd pripomenul, že podľa judikatúry rozsah predbežného skúmania a zložitosť spisu môžu naznačovať existenciu pochybností. Poukázal na to, že v prejednávanej veci je predmetné opatrenie významné, zložité a nové. Okrem toho uviedol, že skutočnosť, že predbežné preskúmanie trvalo len mesiac, teda menej ako dvojmesačná lehota stanovená v článku 4 ods. 5 nariadenia č. 659/1999, nie je spoľahlivým dôkazom toho, že na konci tohto preskúmania nevznikli nijaké pochybnosti, lebo treba zohľadniť prednotifikačnú fázu, ktorá trvala približne 18 mesiacov, a teda prekročila dvojmesačnú lehotu, ktorú ako všeobecné pravidlo stanovuje kódex najlepšej praxe pre uskutočňovanie konaní vo veci kontroly štátnej pomoci, ktorý Komisia prijala 16. júna 2009 (ďalej len „kódex najlepšej praxe“) ( 6 ). Okrem toho na konci tejto dlhej prednotifikačnej fázy mala Komisia stále pochybnosti o zlučiteľnosti predmetného opatrenia s vnútorným trhom, keďže požiadala Spojené kráľovstvo o doplňujúce informácie o niektorých kľúčových aspektoch. Všeobecný súd dospel k záveru, že dĺžka prednotifikačnej fázy, ako aj skutočnosť, že k predmetnému opatreniu predložili pripomienky tri rôzne typy hospodárskych subjektov, sú znakom toho, že pochybnosti existovali. Potom považoval za vhodné preskúmať, či faktory týkajúce sa obsahu sporného rozhodnutia môžu tiež naznačovať, že Komisia mala mať pochybnosti.

22.

Po tretie Všeobecný súd konštatoval, že nedostatočné preskúmanie potenciálnej úlohy riadenia dopytu Komisiou v rámci trhu s kapacitami naznačuje, že vznikli pochybnosti o zlučiteľnosti predmetného opatrenia s vnútorným trhom. Keďže sporné rozhodnutie odkazovalo na správu vypracovanú 30. júna 2014 panelom technických expertov (ďalej len „PTE“), ktorá poukázala na nedostatok existujúcich komplexných údajov o potenciáli riadenia dopytu (ďalej len „správa PTE“), Komisia si bola vedomá ťažkostí týkajúcich sa posúdenia potenciálu riadenia dopytu, a teda rizika, že predmetné opatrenie tento potenciál dostatočne nezoberie do úvahy. Komisia však zďaleka neuskutočnila vlastné posúdenie potenciálu riadenia dopytu, ale prijala podmienky plánované Spojeným kráľovstvom (konkrétne okrem iného to, že informácie budú zverejnené v prvej aukcii T‑4 a spoločnosť NG začne štúdiu týkajúcu sa potenciálu riadenia dopytu).

23.

Po štvrté sa Všeobecný súd domnieval, že Komisia dostatočne nepreskúmala, či boli prevádzkovatelia v oblasti riadenia dopytu diskriminovaní v porovnaní s výrobcami.

24.

Pokiaľ ide v prvom rade o trvanie zmlúv o kapacite, Všeobecný súd poukázal na to, že prevádzkovateľom v oblasti riadenia dopytu mohli byť ponúknuté len jednoročné zmluvy, zatiaľ čo výrobcom (ktorí budujú nové zariadenia alebo renovujú existujúce elektrárne) mohli byť ponúknuté zmluvy až na 3 alebo 15 rokov. Všeobecný súd ďalej uviedol, že dôvodom, pre ktorý boli určitým poskytovateľom (konkrétne tým, ktorí budujú nové zariadenia alebo renovujú existujúce elektrárne) ponúknuté zmluvy s trvaním viac ako jeden rok, bola úroveň ich kapitálových výdavkov a ťažkosti, s ktorými sa stretli pri zabezpečovaní financovania svojich investícií. Všeobecný súd sa domnieva, že vzhľadom na to, že informácie, ktoré Spojené kráľovstvo poskytlo Komisii, sa týkali len finančných potrieb výrobcov budujúcich nové elektrárne, Komisia mala sama zhromaždiť viac informácií o finančných potrebách prevádzkovateľov v oblasti riadenia dopytu. Keďže to neurobila, nepodarilo sa jej rozptýliť pochybnosti, ktoré vznikli v dôsledku rozdielneho zaobchádzania s výrobcami a s prevádzkovateľmi v oblasti riadenia dopytu, pokiaľ ide o trvanie zmlúv o kapacite.

25.

V druhom rade pokiaľ ide o metódu krytia nákladov, Všeobecný súd zdôraznil, že táto metóda sa musí zohľadniť pri posudzovaní primeranosti predmetného opatrenia, lebo má vplyv na objem kapacity, ktorú je potrebné obstarať na trhu s kapacitami, a tým aj na výšku pomoci. Všeobecný súd uviedol, že Spojené kráľovstvo počas správneho konania túto metódu pozmenilo ( 7 ) a že Komisia mala preskúmať, či táto pozmenená metóda poskytla stimul rovnocenný stimulu poskytnutému metódou, ktorá bola pôvodne navrhnutá na zníženie spotreby elektrickej energie počas špičiek dopytu, okrem iného tým, že sa použije riadenie dopytu. Skutočnosť, že to Komisia neurobila, bola ďalším náznakom existencie pochybností.

26.

V treťom rade pokiaľ ide o podmienky účasti na trhu s kapacitami, Všeobecný súd konštatoval, že Komisia mala určiť, či predmetné opatrenie poskytlo prevádzkovateľom v oblasti riadenia dopytu vhodný stimul na účasť na aukciách T‑1, ktoré boli pre týchto prevádzkovateľov lepšou cestou na trh vzhľadom na to, že: objem vyhradenej kapacity v aukciách T‑1 bol obmedzený v porovnaní s objemom kapacity draženej počas aukcií T‑4, aukcie T‑1 neboli vyhradené pre prevádzkovateľov v oblasti riadenia dopytu a neexistovala záruka, že Spojené kráľovstvo zorganizuje aukciu T‑1, ak bude zorganizovaná aukcia T‑4. Podľa Všeobecného súdu mala Komisia preskúmať aj to, či prevádzkovatelia v oblasti riadenia dopytu mali primeranú motiváciu zúčastniť sa na aukciách T‑4 vzhľadom na to, že i) predmetné opatrenie si vyžadovalo, aby všetci účastníci aukcií T‑4 boli schopní reagovať na incidenty týkajúce sa kapacity s neurčitou dobou trvania, ii) toto opatrenie zosúladilo výšku zábezpeky ponuky požadovanej od nepotvrdených CMU v oblasti riadenia dopytu s výškou zábezpeky v prípade nových výrobných CMU a iii) stanovilo pre účasť na trvalých aukciách minimálnu prahovú hodnotu 2 megawatty (MW).

27.

Po piate Všeobecný súd rozhodol, že skutočnosť, že predmetné opatrenie neodmeňuje prevádzkovateľov v oblasti riadenia dopytu za úsporu množstva elektriny stratenej počas prenosu a distribúcie, nenaznačuje existenciu pochybností, lebo podľa bodu 225 usmernenia sa má pomoc poskytovať „len na služby samotnej dostupnosti poskytované výrobcom“, a nie na predaj elektrickej energie.

28.

Všeobecný súd dospel k záveru, že existuje súbor objektívnych a súhlasných nepriamych dôkazov založených na i) dĺžke a okolnostiach prednotifikačnej fázy a na ii) neúplnom a nedostatočnom obsahu sporného rozhodnutia v dôsledku toho, že Komisia vo fáze predbežného preskúmania neuskutočnila primerané prešetrenie, čo dokazuje, že Komisia prijala toto rozhodnutie napriek existencii pochybností. Všeobecný súd v dôsledku toho zrušil sporné rozhodnutie bez preskúmania druhého žalobného dôvodu, ktorý predložila Tempus a ktorý je založený na nedostatku odôvodnenia.

29.

Komisia týmto odvolaním navrhuje, aby Súdny dvor zrušil napadnutý rozsudok, zamietol žalobu pre neplatnosť sporného rozhodnutia podanú v prvostupňovom konaní alebo subsidiárne vrátil vec Všeobecnému súdu na rozhodnutie o druhom žalobnom dôvode a v každom prípade aby zaviazal Tempus na náhradu trov konania.

30.

Vláda Spojeného kráľovstva podporuje hlavný aj subsidiárny návrh Komisie.

31.

Poľská vláda, ktorej bolo povolené vstúpiť do konania na podporu návrhov Komisie, má rovnaký postoj.

32.

Tempus navrhuje, aby Súdny dvor odôvodneným uznesením zamietol ako neprípustný jediný odvolací dôvod v rozsahu, v akom Komisia spochybňuje po prvé posúdenie Všeobecného súdu týkajúce sa charakteristík predmetného opatrenia, trvania predbežného preskúmania aj prednotifikačnej fázy, ako aj početnosti a pôvodu takzvaných „sťažností“, a po druhé posúdenie Všeobecného súdu týkajúce sa metódy krytia nákladov. Tempus ďalej navrhuje, aby Súdny dvor v každom prípade zamietol odvolanie. Pokiaľ by Súdny dvor zrušil napadnutý rozsudok, Tempus subsidiárne navrhuje, aby s konečnou platnosťou rozhodol o druhom žalobnom dôvode uvedenom v prvostupňovom konaní a zrušil sporné rozhodnutie. Nakoniec Tempus navrhuje, aby Súdny dvor nariadil Komisii znášať vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania spoločnosti Tempus a aby nariadil Spojenému kráľovstvu znášať vlastné trovy konania.

33.

V rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania Súdny dvor vyzval všetkých účastníkov konania, ktorí predložili písomné pripomienky, aby písomne odpovedali na otázky. Komisia, Tempus, vláda Spojeného kráľovstva a poľská vláda odpovedali v lehote stanovenej Súdnym dvorom.

34.

Dospel som k záveru, že z nižšie uvedených dôvodov by sa mal napadnutý rozsudok zrušiť a že Súdny dvor by mal vydať konečný rozsudok vo veci a zamietnuť žalobu podanú na prvom stupni. Nižšie teda preskúmam po prvé odvolanie (časť A) a po druhé žalobu podanú na Všeobecný súd (časť B).

35.

Komisia uvádza jediný odvolací dôvod, v ktorom tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne vykladal článok 108 ods. 2 a 3 ZFEÚ a článok 4 ods. 2 a 3 nariadenia č. 659/1999, keď rozhodol, že po ukončení predbežného preskúmania existovali závažné ťažkosti, pokiaľ ide o zlučiteľnosť predmetného opatrenia s vnútorným trhom, a že Komisia mala preto začať konanie vo veci formálneho zisťovania.

36.

Tento odvolací dôvod je rozdelený na dve časti.

37.

V prvej časti svojho jediného odvolacieho dôvodu, ktorý spochybňuje body 68 až 72, 79 až 83, 85, 90 až 92, 101 až 109 a 111 napadnutého rozsudku, Komisia tvrdí, že Všeobecný súd pochybil pri vymedzení potrebnej úrovne pri preukazovaní existencie závažných ťažkostí a pri zohľadnení určitých faktorov ako nepriamych dôkazov takých ťažkostí.

38.

Presnejšie Komisia tvrdí, že Všeobecný súd uplatnil nesprávny právny štandard, keď rozhodol, že Tempus môže preukázať existenciu závažných ťažkostí tým, že jednoducho uvedie dôvody, pre ktoré sa domnieva, že také ťažkosti existujú, a nemusí účinne preukázať ich existenciu; a že na tento účel sa Tempus môže odvolávať na všetky relevantné informácie, ktoré Komisia mala alebo mohla mať k dispozícii ku dňu prijatia sporného rozhodnutia. Komisia sa domnieva, že v rámci predbežného preskúmania sa môže opierať o informácie poskytnuté dotknutým členským štátom a nemusí z vlastnej iniciatívy prešetrovať okolnosti veci. Komisia sa okrem toho domnieva, že Všeobecný súd pochybil, keď ako nepriame dôkazy existencie závažných ťažkostí zohľadnil tieto faktory: i) charakteristiky predmetného opatrenia, akými sú jeho technická zložitosť a novosť a výška pomoci – vzhľadom na to, že tieto faktory samy osebe nemajú vplyv na posúdenie zlučiteľnosti, ii) trvanie prednotifikačnej fázy – keďže podľa článku 4 ods. 5 nariadenia č. 659/1999 dvojmesačná lehota na prijatie rozhodnutia o nevznesení námietok plynie odo dňa úplného oznámenia a akákoľvek doba, ktorá uplynula pred formálnym oznámením, sa nesmie brať do úvahy, a iii) počet a pôvod pripomienok, ktoré spontánne predložili tretie strany – keďže v rámci predbežného preskúmania je Komisia povinná preskúmať sťažnosti, nie spontánne pripomienky. Komisia nakoniec spochybňuje konštatovanie Všeobecného súdu, že najmä v prípade komplexného opatrenia účelom prednotifikačnej fázy nie je posúdiť zlučiteľnosť opatrenia s vnútorným trhom.

39.

V druhej časti svojho jediného odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, že Všeobecný súd jej nesprávne vytýkal, že primerane neprešetrila určité aspekty trhu s kapacitou v Spojenom kráľovstve.

40.

Po prvé Komisia spochybňuje konštatovanie Všeobecného súdu v bodoch 146, 152 a 154 až 156 napadnutého rozsudku, podľa ktorého pri posúdení potenciálnej úlohy riadenia dopytu na trhu s kapacitou vznikli závažné ťažkosti. Komisia najmä tvrdí, že v čase prijatia sporného rozhodnutia bola ešte technológia riadenia dopytu nezrelá, v dôsledku čoho nebola schopná v plnej miere odhadnúť dlhodobý potenciál prevádzkovateľov v oblasti riadenia dopytu. Komisia ďalej tvrdí, že United Kingdom Demand Response Association (Združenie pre riadenie dopytu v Spojenom kráľovstve, ďalej len „UKDRA“) ( 8 ), ktoré jej predložilo pripomienky 9. júna 2014 (ďalej len „podanie UKDRA z 9. júna 2014“), vytýkalo predmetnému opatreniu, že prevádzkovateľov v oblasti riadenia dopytu znevýhodňuje vo vzťahu k iným poskytovateľom kapacity, a nie to, že presne neposudzuje potenciál riadenia dopytu. Komisia okrem toho poukazuje na to, že mechanizmus aukcií poskytne skutočné údaje o potenciáli riadenia dopytu. Po druhé Komisia spochybňuje konštatovanie Všeobecného súdu, že závažné ťažkosti vyplynuli z posúdenia diskriminačného alebo nevýhodného zaobchádzania s prevádzkovateľmi v oblasti riadenia dopytu, pokiaľ ide o trvanie zmlúv o kapacite, metódu krytia nákladov a podmienky účasti na trhu s kapacitou. Pokiaľ ide o zmluvy s kratším trvaním poskytnuté prevádzkovateľom v oblasti riadenia dopytu, Komisia tvrdí, že na rozdiel od zistení Všeobecného súdu uvedených v bodoch 181, 182, 184, 192 a 193 napadnutého rozsudku nemusí skúmať presné kapitálové výdavky a financovanie prevádzkovateľov v oblasti riadenia dopytu, lebo je nesporné, že finančné potreby takých prevádzkovateľov sú výrazne nižšie ako potreby výrobcov nových kapacít. Pokiaľ ide o metódu krytia nákladov, Komisia tvrdí, že Všeobecný súd v bodoch 194 až 213 napadnutého rozsudku nesprávne konštatoval, že mala preskúmať, či zmena metódy krytia nákladov mala vplyv na výšku pomoci. Podľa názoru Komisie metódu krytia nákladov nebolo možné zohľadniť na účely posúdenia zlučiteľnosti, keďže podľa judikatúry je spôsob financovania opatrenia pomoci relevantný, len ak je neoddeliteľnou súčasťou tohto opatrenia, čo v tomto prípade neplatilo. Spojené kráľovstvo okrem toho presvedčivo vysvetlilo, prečo treba prijatú metódu uprednostniť pred pôvodne navrhnutou metódou. Pokiaľ ide o podmienky účasti prevádzkovateľov v oblasti riadenia dopytu na trhu s kapacitou, Komisia tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne konštatoval, že neexistuje záruka, že Spojené kráľovstvo obstará prostredníctvom aukcie T‑1 aspoň 50 % vyhradeného objemu – keďže Spojené kráľovstvo na tento účel prijalo záväzok. Komisia ďalej navrhuje, aby Súdny dvor rozhodol, že Všeobecný súd mal vyhlásiť za neprípustné tvrdenie spoločnosti Tempus týkajúce sa prahovej hodnoty pre účasť vo výške 2 MW, lebo toto tvrdenie nebolo uvedené v návrhu spoločnosti Tempus podanom na Všeobecný súd, ale v jej replike. Toto tvrdenie je v každom prípade nedôvodné, keďže v priebehu správneho konania nijaká tretia osoba nespochybnila charakterizáciu prahovej hodnoty 2 MW ako nízkej.

41.

Tempus tvrdí, že jediný odvolací dôvod je čiastočne neprípustný a v celom rozsahu nedôvodný.

42.

Tempus tvrdí, že prvá časť jediného odvolacieho dôvodu je nedôvodná v rozsahu, v akom je založená na tom, že Všeobecný súd nesprávne vymedzil úroveň potrebnú na preukázanie existencie závažných ťažkostí. Podľa spoločnosti Tempus z judikatúry a z objektívnej povahy pojmu závažné ťažkosti vyplýva, že namiesto toho, aby sa Komisia opierala o informácie uvedené v oznámení, musí určiť presnosť a úplnosť týchto informácií. Z judikatúry ďalej vyplýva, že Komisia musí v prípade potreby rozšíriť svoje preskúmanie nad rámec informácií poskytnutých dotknutým členským štátom.

43.

Tempus ďalej tvrdí, že prvá časť jediného odvolacieho dôvodu je neprípustná a subsidiárne nedôvodná v rozsahu, v akom je založená na tom, že Všeobecný súd nesprávne považoval za nepriame dôkazy existencie závažných ťažkostí charakteristiky predmetného opatrenia, trvanie prednotifikačnej fázy, počet a pôvod pripomienok predložených spontánne tretími osobami a zložitosť predmetného opatrenia. Neprípustná je z toho dôvodu, že po prvé vyvoláva skutkové otázky a po druhé presne neuvádza body napadnutého rozsudku, ktoré spochybňuje. Nedôvodná je preto, že nepriamymi dôkazmi existencie závažných ťažkostí sú obsah pripomienok tretích osôb (a nie ich počet alebo pôvod), značná dĺžka prednotifikačnej fázy (počas ktorej nebolo možné vyriešiť dôležité otázky, ktoré položila Komisia) a neprirodzene krátke trvanie postupu predbežného preskúmania (ktorý trval len jeden mesiac, to znamená polovicu svojho zvyčajného trvania).

44.

Pokiaľ ide o druhú časť jediného odvolacieho dôvodu, Tempus tvrdí, že argumentácia Komisie týkajúca sa potenciálu riadenia dopytu je nedôvodná. Vzhľadom na to, že Komisia si bola vedomá veľkého potenciálu riadenia dopytu, nemohla sa odvolávať na nezrelosť technológie riadenia dopytu a na základe nej neposúdiť potenciál riadenia dopytu.

45.

Okrem toho Tempus tvrdí, že argumentácia Komisie týkajúca sa diskriminačného a nevýhodného zaobchádzania s prevádzkovateľmi v oblasti riadenia dopytu, pokiaľ ide o trvanie zmlúv o kapacite, metódu krytia nákladov a podmienky účasti prevádzkovateľov v oblasti riadenia dopytu na trhu s kapacitou, je čiastočne neprípustná a v celom rozsahu nedôvodná. Po prvé pokiaľ ide o trvanie zmlúv o kapacite, Tempus tvrdí, že odvolanie je nedôvodné, lebo spochybňuje len konštatovanie Všeobecného súdu, že Komisia mala podrobne preskúmať potreby financovania prevádzkovateľov v oblasti riadenia dopytu, a nie ostatné dôvody, o ktoré sa Všeobecný súd opieral pri vyvodzovaní záveru, že pri posudzovaní diskriminačného zaobchádzania s prevádzkovateľmi v oblasti riadenia dopytu, pokiaľ ide o trvanie zmlúv o kapacite, vznikli závažné ťažkosti. Po druhé pokiaľ ide o metóda krytia nákladov, Tempus namieta neprípustnosť tvrdenia Komisie, že nebola povinná preskúmať, ako zmena metódy krytia nákladov ovplyvní celkovú výšku pomoci, keďže ide o skutkovú otázku. Subsidiárne a v každom prípade Tempus tvrdí, že toto tvrdenie je nedôvodné vzhľadom na to, že pozmenená metóda krytia nákladov sotva poskytla vôbec nejaký stimul pre spotrebiteľov, aby znížili svoju spotrebu elektrickej energie. Po tretie pokiaľ ide o podmienky účasti prevádzkovateľov v oblasti riadenia dopytu na trhu s kapacitou, Tempus zdôrazňuje, že Komisia nespochybňuje zistenie Všeobecného súdu, podľa ktorého objem vyhradený pre aukcie T‑1 je obmedzený a pre prevádzkovateľov v oblasti riadenia dopytu je ťažké poskytnúť významné objemy vydražené počas aukcií T‑4. Spoločnosť Tempus ďalej poukazuje na to, že Komisia mala určiť, že záväzok Spojeného kráľovstva obstarať aspoň 50 % objemu vyhradeného pre aukcie T‑1 bol stanovený vo vnútroštátnom práve. Nakoniec Tempus uvádza, že prahovú hodnotu pre účasť na trvalých aukciách vo výške 2 MW nemožno považovať za nízku.

46.

Vláda Spojeného kráľovstva podporuje hlavný aj subsidiárny návrh Komisie. Jediný odvolací dôvod považuje za dôvodný. Predovšetkým súhlasí s tvrdeniami Komisie, že v prejednávanej veci trvanie prednotifikačnej fázy nie je ukazovateľom existencie závažných ťažkostí, že Komisia sa mohla spoliehať na informácie uvedené v oznámení bez vykonania vlastného prešetrenia a že úroveň dokazovania stanovená Všeobecným súdom na preukázanie existencie závažných ťažkosti je zjavne príliš nízka a nezohľadňuje právomoc voľnej úvahy Komisie. Vláda Spojeného kráľovstva sa okrem toho domnieva, že Všeobecný súd nesprávne považoval za nepriamy dôkaz existencie závažných ťažkostí skutočnosť, že Komisia primerane nepreskúmala potenciál riadenia dopytu, trvanie zmlúv o kapacite, pozmenenie metódy krytia nákladov a podmienky účasti prevádzkovateľov v oblasti riadenia dopytu na trhu s kapacitou.

47.

Poľská vláda podporuje návrhy Komisie. Predovšetkým tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne presunul dôkazné bremeno na Komisiu, keď od nej požadoval, aby preukázala neexistenciu závažných ťažkostí, namiesto toho, aby od žalobcu požadoval preukázanie existencie takých ťažkostí. Tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne uplatnil usmernenie, pokiaľ ide o posúdenie potenciálu riadenia dopytu, a nesprávne konštatoval, že Komisia mala preskúmať, či nová metóda krytia nákladov má vplyv na prístup prevádzkovateľov v oblasti riadenia dopytu na trh s kapacitou. Poľská vláda okrem toho podporuje návrh Komisie, aby Súdny dvor rozhodol, že Všeobecný súd mal vyhlásiť za neprípustné tvrdenie spoločnosti Tempus týkajúce sa prahu na účasť vo výške 2 MW. Toto tvrdenie je v každom prípade nedôvodné, keďže prahová hodnota 2 MW je podľa európskych noriem nízka.

48.

Skôr než preskúmam podstatu jediného odvolacieho dôvodu [časť c)], po prvé nižšie posúdim návrh Komisie, aby Súdny dvor zrušil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom nevyhlásil za neprípustné tvrdenie spoločnosti Tempus týkajúce sa minimálnej prahovej hodnoty na účasť vo výške 2 MW [časť a)], a po druhé námietky neprípustnosti podané spoločnosťou Tempus v súvislosti s odvolaním [časť b)].

49.

Komisia, ktorú podporuje poľská vláda, navrhuje, aby Súdny dvor rozhodol, že Všeobecný súd mal zamietnuť ako neprípustné tvrdenie spoločnosti Tempus, že minimálna prahová hodnota na účasť vo výške 2 MW je príliš vysoká a je prekážkou vstupu na trh pre prevádzkovateľov v oblasti riadenia dopytu. ( 9 ) Podľa Komisie toto tvrdenie nebolo uvedené v žalobe pre neplatnosť sporného rozhodnutia podanej spoločnosťou Tempus, ale len v jej replike.

50.

Podľa môjho názoru treba tento návrh zamietnuť.

51.

Podľa článku 84 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu je uvádzanie nových dôvodov prípustné počas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody založené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania. Dôvod alebo tvrdenie, ktoré predstavujú doplnenie dôvodu uvedeného skôr, či už priamo alebo nepriamo, v pôvodnom návrhu na začatie konania a ktoré úzko súvisia s týmto dôvodom, však musia byť vyhlásené za prípustné. ( 10 ) Ako v prejednávanej veci uviedol Všeobecný súd v bode 254 napadnutého rozsudku, tvrdenie spoločnosti Tempus zhrnuté v bode 49 vyššie predstavuje len rozšírenie argumentácie uvedenej v prvostupňovej žalobe, pokiaľ ide o diskriminačné zaobchádzanie s prevádzkovateľmi v oblasti riadenia dopytu, v dôsledku čoho mala Komisia začať konanie vo veci formálneho zisťovania.

52.

Návrh Komisie zhrnutý v bode 49 vyššie je preto potrebné zamietnuť.

53.

Tempus namieta neprípustnosť určitých tvrdení uvedených Komisiou na podporu prvej a druhej časti jediného odvolacieho dôvodu.

54.

Po prvé Tempus tvrdí, že prvá časť jediného odvolacieho dôvodu je neprípustná v rozsahu, v akom tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne zohľadnil ako nepriame dôkazy existencie závažných ťažkostí tieto skutočnosti: charakteristiky predmetného opatrenia, trvanie prednotifikačnej fázy, počet a pôvod pripomienok tretích osôb a zložitosť predmetného opatrenia. Podľa spoločnosti Tempus ide po prvé o skutkové otázky a po druhé v odvolaní nie sú uvedené body napadnutého rozsudku, ktoré Komisia spochybňuje.

55.

Podľa môjho názoru tejto námietke neprípustnosti nemožno vyhovieť.

56.

Po prvé argumentácia zhrnutá v bode 54 vyššie sa týka právnych, nie skutkových otázok.

57.

Argumentácia Komisie spočíva v tom, že určité faktory nemôžu samy osebe a len svojou povahou predstavovať nepriame dôkazy existencie závažných ťažkostí. Podľa Komisie to platí pre charakteristiky opatrenia pomoci a najmä pre zložitosť tohto opatrenia (keďže podľa judikatúry práve zložitosť opatrenia môže byť dôvodom na dlhšie konanie o predbežnom preskúmaní a nemusí automaticky znamenať povinnosť začať konanie vo veci formálneho zisťovania), pre trvanie prednotifikačnej fázy (keďže iba trvanie postupu predbežného preskúmania sa môže považovať za nepriamy dôkaz existencie závažných ťažkostí) a pre počet a pôvod pripomienok tretích osôb (keďže v rámci predbežného preskúmania je Komisia povinná skúmať sťažnosti, nie spontánne pripomienky tretích osôb). Otázka, či každý z týchto faktorov je sám osebe a len svojou povahou relevantný pri určovaní existencie závažných ťažkostí, je jednoznačne právnou otázkou.

58.

Po druhé na rozdiel od tvrdení spoločnosti Tempus v odvolaní sú uvedené body napadnutého rozsudku, proti ktorým smeruje argumentácia zhrnutá v bode 54 vyššie.

59.

Odvolanie odkazuje na „bod 79 a nasl.“, pokiaľ ide o tvrdenie, že charakteristiky opatrenia pomoci nemožno považovať za nepriamy dôkaz existencie závažných ťažkostí; body 85, 92, 106, 109 a 111, pokiaľ ide o význam trvania prednotifikačnej fázy, a „body 101 až 109 (… najmä body 108, 109 a 111)“, pokiaľ ide o význam počtu a pôvodu pripomienok tretích osôb. Odvolanie preto spĺňa požiadavky článku 169 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, podľa ktorého v právnych dôvodoch a právnych tvrdeniach sa presne označia časti odôvodnenia rozhodnutia Všeobecného súdu, ktoré sa napádajú.

60.

Aj keby bolo potrebné vychádzať z toho, najmä pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa charakteristík opatrenia pomoci, že v odvolaní nie sú presne uvedené body napadnutého rozsudku, ktoré Komisia spochybňuje, argumentácia Komisie sa celkovo javí byť dostatočne jasná na to, aby bolo možné zistiť kritizované časti napadnutého rozsudku (konkrétne body 79 a 111 až 115, v ktorých Všeobecný súd rozhodol, že predmetné opatrenie je významné, zložité a nové a že tieto vlastnosti môžu preukázať existenciu závažných ťažkostí). ( 11 )

61.

Po druhé Tempus namieta neprípustnosť druhej časti jediného odvolacieho dôvodu v rozsahu, v akom smeruje proti bodom 208 až 212 napadnutého rozsudku – t. j. v rozsahu, v akom tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne konštatoval, že Komisia mala preskúmať, či bol zmenou metódy krytia nákladov zachovaný rovnocenný stimul na zníženie spotreby elektrickej energie a či mala táto zmena vplyv na výšku pomoci. Podľa názoru spoločnosti Tempus tým Komisia žiada Súdny dvor, aby vykonal nové posúdenie skutkového stavu.

62.

Podľa môjho názoru musí byť táto námietka neprípustnosti zamietnutá. Ak by zmenená metóda krytia nákladov dostatočne nemotivovala spotrebiteľov k zníženiu spotreby elektrickej energie počas špičiek dopytu, okrem iného využitím riadenia dopytu, spochybnilo by to primeranosť predmetného opatrenia. To je právna otázka.

63.

Dospel som k záveru, že jediný odvolací dôvod je v plnom rozsahu prípustný.

64.

Komisia uvádza jediný odvolací dôvod, v ktorom tvrdí, že Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho výkladu článku 108 ods. 2 a 3 ZFEÚ a článku 4 ods. 2 a 3 nariadenia č. 659/1999 pri konštatovaní, že Komisia nemohla vyhlásiť predmetné opatrenie za zlučiteľné s vnútorným trhom bez začatia konania vo veci formálneho zisťovania. Skôr než posúdim obe časti tohto jediného odvolacieho dôvodu, chcel by som uviesť niekoľko predbežných pripomienok.

65.

Pripomínam, že podľa judikatúry Súdneho dvora v rámci konania o preskúmaní štátnej pomoci upraveného článkom 108 ZFEÚ treba rozlišovať medzi predbežnou fázou zisťovania pomoci podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ, ktorá slúži len na to, aby si Komisia mohla urobiť prvý názor o čiastočnej alebo úplnej zlučiteľnosti predmetnej pomoci, a fázou zisťovania pomoci podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ, ktorá má Komisii umožniť získať úplné informácie o všetkých skutkových okolnostiach. ( 12 )

66.

Táto druhá fáza je nepovinná. Podľa judikatúry sa však Komisia môže pri vydaní rozhodnutia v prospech pomoci obmedziť na fázu predbežného preskúmania podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ, len ak je schopná nadobudnúť v rámci prvého preskúmania presvedčenie, že toto opatrenie je zlučiteľné s vnútorným trhom. Naopak, ak toto prvé preskúmanie vedie Komisiu k opačnému presvedčeniu alebo jej dokonca neumožňuje prekonať ťažkosti spojené s posúdením zlučiteľnosti pomoci s vnútorným trhom, Komisia je povinná začať konanie podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ. ( 13 )

67.

Ako som uviedol v bodoch 3 a 4 vyššie, v prejednávanej veci Komisia po predbežnom preskúmaní zlučiteľnosti predmetného opatrenia s vnútorným trhom rozhodla na základe článku 4 ods. 3 nariadenia č. 659/1999, že voči uvedenému opatreniu nevznesie námietky, lebo pri posúdení jeho zlučiteľnosti s vnútorným trhom nevznikli závažné ťažkosti. Všeobecný súd napadnutým rozsudkom zrušil sporné rozhodnutie z dôvodu, že také ťažkosti existovali, a preto Komisia nemohla vyhlásiť predmetné opatrenie za zlučiteľné s vnútorným trhom bez začatia konania vo veci formálneho zisťovania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ. Komisia pred Súdnym dvorom tvrdí, že nemusela riešiť závažné ťažkosti, zatiaľ čo Tempus tvrdí, že musela.

68.

Podľa ustálenej judikatúry, keďže kritérium závažných ťažkostí má objektívnu povahu, existenciu takýchto ťažkostí treba skúmať nielen za okolností, za akých došlo k prijatiu rozhodnutia Komisie vydaného po skončení predbežného preskúmania, ale aj na základe posúdení, o ktoré sa Komisia opierala. Z toho vyplýva, že zákonnosť rozhodnutia o nevznesení námietok založeného na článku 4 ods. 3 nariadenia č. 659/1999 závisí od toho, či posúdenie informácií a skutočností, ktorými Komisia disponovala v priebehu predbežného posudzovania oznámeného opatrenia, mohlo objektívne vyvolať pochybnosti v súvislosti s jeho zlučiteľnosťou s vnútorným trhom. ( 14 )

69.

Ak žalobca navrhuje zrušenie rozhodnutia o nevznesení námietok, musí preukázať existenciu pochybností o zlučiteľnosti pomoci. Tento dôkaz musí byť predložený na základe súboru súhlasných nepriamych dôkazov: otázka existencie alebo neexistencie pochybností si vyžaduje prešetrenie okolností prijatia rozhodnutia o nevznesení námietok, ako aj jeho obsahu, a porovnanie posúdení, o ktoré sa Komisia opierala v tomto rozhodnutí, s informáciami, ktoré mala k dispozícii, keď rozhodla o zlučiteľnosti dotknutého opatrenia s vnútorným trhom. ( 15 )

70.

V prejednávanej veci Všeobecný súd považoval za nepriame dôkazy existencie závažných ťažkostí tieto faktory: po prvé dĺžku diskusií medzi Spojeným kráľovstvom a Komisiou (vrátane prednotifikačnej fázy) a okolnosti prijatia sporného rozhodnutia (žiadosti o informácie zaslané Spojenému kráľovstvu, vnútroštátne verejné konzultácie organizované v súvislosti s predmetným opatrením a pripomienky predložené troma rôznymi typmi hospodárskych subjektov) a po druhé skutočnosť, že Komisia náležite neprešetrila okrem iného úlohu riadenia dopytu na trhu s kapacitou, trvanie zmlúv o kapacite ponúknutých prevádzkovateľom v oblasti riadenia dopytu, zmenu metódy krytia nákladov a určité podmienky účasti prevádzkovateľov v oblasti riadenia dopytu na trhu s kapacitou. Podľa judikatúry citovanej v bode 69 vyššie prvý súbor faktorov súvisí s okolnosťami prijatia sporného rozhodnutia, ( 16 ) zatiaľ čo druhý súbor sa týka obsahu tohto rozhodnutia. ( 17 )

71.

Súdny dvor musí odpovedať na otázku, či tieto faktory sú alebo nie sú postačujúce na určenie existencie závažných ťažkostí. Prvá časť jediného odvolacieho dôvodu v podstate spochybňuje faktory týkajúce sa okolností prijatia sporného rozhodnutia, zatiaľ čo druhá časť tohto odvolacieho dôvodu spochybňuje faktory týkajúce sa obsahu tohto rozhodnutia.

72.

V tomto smere musím poukázať na to, že Komisia síce môže počas fázy predbežného preskúmania viesť rokovania s dotknutým členským štátom alebo s tretími osobami s cieľom prekonať prípadné ťažkosti, s ktorými sa stretla, ( 18 ) ale len v súvislosti s fázou formálneho zisťovania upravuje Zmluva o FEÚ povinnosť Komisie poskytnúť účastníkom možnosť predložiť svoje pripomienky. ( 19 ) Argumentácia spoločnosti Tempus teda spočíva v tom, že ak by Komisia začala konanie vo veci formálneho zisťovania, dostala by možnosť predložiť pripomienky, a teda by Komisiu priviedla k zmene posúdenia trhu s kapacitami v tom zmysle, že by náležite zohľadnila úlohu, ktorú zohrávajú prevádzkovatelia v oblasti riadenia dopytu.

73.

Nakoniec chcem poukázať na to, že judikatúra odkazuje buď na existenciu „pochybností“ ( 20 ) – tento pojem je použitý v nariadení č. 659/1999 a v nariadení Rady (EÚ) 2015/1589 ( 21 ) –, alebo na existenciu „závažných ťažkostí“ ( 22 ) – tento pojem pôvodne používal Súdny dvor. ( 23 ) Zdá sa, že Súdny dvor používa tieto dva pojmy bez rozdielu a prisudzuje im rovnaký význam. Predovšetkým nie je možné z použitia prvého alebo druhého výrazu vyvodiť nijaký záver, pokiaľ ide o úroveň dokazovania potrebnú na preukázanie toho, že je potrebné začať konanie vo veci formálneho zisťovania (keďže vo všetkých rozsudkoch je citovaná tá istá judikatúra bez ohľadu na pojem použitý v konkrétnom prípade). Navrhujem používať pojem „závažné ťažkosti“, lebo tento výraz používa Súdny dvor o niečo častejšie.

74.

V prvej časti svojho jediného odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, že Všeobecný súd stanovil nesprávne nízku úroveň na preukázanie, že z posúdenia zlučiteľnosti opatrenia pomoci s vnútorným trhom vyplynuli závažné ťažkosti, a že sa nesprávne odvolával na určité faktory ako na nepriame dôkazy existencie takých ťažkostí. Prvá časť jediného odvolacieho dôvodu je rozdelená na päť výhrad. V prvej výhrade Komisia tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne konštatoval, že v rámci predbežného preskúmania musí Komisia zohľadniť nielen informácie, ktoré poskytol dotknutý členský štát, ale aj všetky relevantné informácie, ktoré by mohli byť k dispozícii na základe prešetrenia, v dôsledku čoho Tempus môže vychádzať aj z druhého typu informácií na účely preukázania, že po ukončení predbežného preskúmania existovali závažné ťažkosti. Všeobecný súd tým podľa názoru Komisie uplatnil nesprávne nízku úroveň dokazovania (ďalej len „prvá výhrada“). Druhou, treťou a štvrtou výhradou Komisia tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne zohľadnil ako nepriame dôkazy existencie závažných ťažkostí tieto faktory: charakteristiky predmetného opatrenia, akými sú novosť a zložitosť tohto opatrenia (ďalej len „druhá výhrada“), trvanie prednotifikačnej fázy (ďalej len „tretia výhrada“) a počet a pôvod pripomienok tretích osôb (ďalej len „štvrtá výhrada“). Komisia nakoniec spochybňuje konštatovanie Všeobecného súdu, podľa ktorého najmä v prípade komplexného opatrenia pomoci nie je účelom prednotifikačnej fázy posúdiť zlučiteľnosť tohto opatrenia s vnútorným trhom (keďže také posúdenie zlučiteľnosti podľa názoru Komisie odôvodňuje dlhšiu prednotifikačnú fázu) (ďalej len „piata výhrada“).

75.

Nižšie preskúmam najprv prvú výhradu, potom štvrtú výhradu (keďže súvisí s prvou výhradou), následne tretiu výhradu a nakoniec spoločne druhú a piatu výhradu (keďže sa obe týkajú komplexnosti predmetného opatrenia a treba ich preskúmať z hľadiska faktorov uvedených pri posudzovaní tretej výhrady). Všetkým týmto výhradám treba podľa môjho názoru vyhovieť.

76.

Prvou výhradou, ktorá smeruje proti bodom 68 až 72 napadnutého rozsudku, Komisia v podstate tvrdí, že v rámci predbežného preskúmania sa môže vo všeobecnosti obmedziť na zohľadnenie informácií poskytnutých dotknutým členským štátom a nie je povinná z vlastnej iniciatívy skúmať okolnosti veci. Najmä ak tretie osoby (akou je združenie UKDRA) ( 24 ) predkladajú spontánne pripomienky, nie je povinná skúmať nepodložené tvrdenia predložené týmito osobami. Podľa názoru Komisie teda Všeobecný súd nesprávne konštatoval, že v rámci predbežného vyšetrovania musí Komisia zohľadniť nielen informácie, ktoré jej poskytol dotknutý členský štát, ale aj informácie, ktoré mohla mať k dispozícii (na základe vyšetrovania) v čase prijatia sporného rozhodnutia. Podľa Komisie z toho vyplýva, že na účely určenia, že sa malo začať konanie vo veci formálneho zisťovania, Tempus nemôže vychádzať z informácií, ktoré Komisia mohla mať k dispozícii v čase prijatia sporného rozhodnutia. Najmä skutočnosť, že tretie osoby predložili pripomienky kritické voči predmetnému opatreniu, nie je dôkazom toho, že po ukončení predbežného preskúmania vyplynuli závažné ťažkosti z posúdenia zlučiteľnosti predmetného opatrenia s vnútorným trhom. Komisia sa preto domnieva, že úroveň dokazovania, ktorú takto stanovil Všeobecný súd na preukázanie existencie závažných ťažkostí, je príliš nízka.

77.

Vláda Spojeného kráľovstva a poľská vláda súhlasia s Komisiou, zatiaľ čo Tempus zastáva opačný názor.

78.

Navrhujem vyhovieť prvej výhrade.

79.

V skratke sa domnievam, že Všeobecný súd v bodoch 68 až 72 napadnutého rozsudku nesprávne konštatoval, že na účely preukázania existencie závažných ťažkostí po ukončení predbežného preskúmania sa Tempus nemusela odvolávať len na informácie poskytnuté Spojeným kráľovstvom, ale aj na všetky relevantné informácie, ktoré mohla mať Komisia k dispozícii na základe prešetrenia. Prístup Všeobecného súdu znamená uložiť Komisii povinnosť preskúmať z vlastnej iniciatívy nepodložené tvrdenia, ktoré uviedlo združenie UKDRA. Podľa môjho názoru Komisia takú povinnosť nemá. Nižšie podrobne vysvetlím dôvody, pre ktoré som dospel k tomuto záveru.

80.

Podľa judikatúry je Komisia povinná v záujme riadnej kontroly základných pravidiel Zmluvy o FEÚ týkajúcich sa štátnej pomoci náležite a nestranne preskúmať sporné opatrenia, aby mala pri prijímaní konečného rozhodnutia k dispozícii čo najúplnejšie a najspoľahlivejšie informácie na tento účel. ( 25 ) Hoci toto konštatovanie bolo uvedené v súvislosti s rozhodnutiami prijatými na konci konania vo veci formálneho zisťovania, malo by sa podľa môjho názoru vzťahovať aj na rozhodnutia o nevznesení námietok voči opatreniu pomoci, akým je sporné rozhodnutie. Hoci preskúmanie opatrenia nemusí byť v rámci predbežného preskúmania také dôkladné ako v rámci konania vo veci formálneho zisťovania, nie je mi jasné, ako by bolo možné nepožadovať od Komisie, aby vykonala náležité a nestranné preskúmanie aj v prvom uvedenom prípade. ( 26 )

81.

Domnievam sa, že v rámci predbežného preskúmania si Komisia splní svoju povinnosť vykonať náležité a nestranné preskúmanie opatrenia posúdením všetkých skutočností a právnych otázok, na ktoré ju upozorní dotknutý členský štát, pričom nie je povinná z vlastnej iniciatívy skúmať okolnosti veci. Nižšie uvediem dôvody svojho stanoviska.

82.

Po prvé to vyplýva z povahy predbežného preskúmania, ktoré, ako som uviedol v bode 65 vyššie, nemá Komisii umožniť, aby bola plne informovaná o všetkých skutkových okolnostiach veci, ale len aby si vytvorila prvotný názor. Je to tiež v súlade s judikatúrou Všeobecného súdu, podľa ktorej v rámci konania vo veci predbežného zisťovania sa Komisia vo všeobecnosti môže obmedziť na zohľadnenie informácií poskytnutých dotknutým členským štátom – prípadne po dodatočnej žiadosti Komisie. ( 27 )

83.

Je pravda, že ako tvrdí Tempus, nemožno vylúčiť, že dotknutý členský štát poskytuje neúplné, nepresné alebo zavádzajúce informácie. V takom prípade však Komisia musí vykonať svoju právomoc podľa článku 5 nariadenia č. 659/1999 a vyžiadať si od tohto členského štátu dodatočné informácie. Chcem poukázať na to, že podľa rozsudku citovaného v bode 82 vyššie sa Komisia „prípadne po dodatočnej žiadosti Komisie“ môže obmedziť na zohľadnenie informácií poskytnutých dotknutým členským štátom. V tejto súvislosti Všeobecný súd tiež rozhodol, že aj keď členský štát musí v súlade s povinnosťou lojálnej spolupráce stanovenou v článku 4 ods. 3 ZEÚ spolupracovať s Komisiou tým, že jej poskytne informácie, ktoré jej umožnia prijať rozhodnutie o tom, či predmetné opatrenie predstavuje štátnu pomoc, skutočnosťou zostáva, že Komisia je povinná vykonať dôkladné preskúmanie informácií, ktoré jej poskytne členský štát. ( 28 )

84.

Po druhé by som chcel zdôrazniť, že hoci je Komisia povinná uskutočniť náležité a nestranné preskúmanie každej sťažnosti, ( 29 ) v rámci predbežného preskúmania nie je povinná vykonať podobné preskúmanie akýchkoľvek spontánnych pripomienok tretích strán. Ako som uviedol v bode 72 vyššie a ako vyplýva z článku 13 ods. 6 ods. 1 a z článku 20 ods. 1 nariadenia č. 659/1999, len v súvislosti s konaním vo veci formálneho zisťovania majú zainteresované strany ( 30 ) právo predkladať pripomienky (označované aj ako právo zúčastniť sa na správnom konaní). ( 31 )

85.

Po tretie podľa judikatúry Všeobecného súdu Komisii nemožno vytýkať, že nezohľadnila prípadné skutkové okolnosti alebo právne informácie, ktoré jej mohli byť predložené v priebehu správneho konania, ale predložené neboli, keďže Komisia nie je povinná ex offo a odhadom preskúmať, ktoré informácie jej mohli byť predložené. ( 32 ) Hoci toto konštatovanie bolo uvedené takmer výlučne ( 33 ) vo veciach týkajúcich sa rozhodnutí prijatých na konci konania vo veci formálneho zisťovania, podľa môjho názoru by malo o to viac platiť pre rozhodnutia o nevznesení námietok, akým je sporné rozhodnutie. Ak Komisia nie je povinná vyšetriť vec z vlastného podnetu v rámci konania vo veci formálneho zisťovania, nie je dôvod, aby mala túto povinnosť v rámci predbežného preskúmania, v ktorom si, opakujem, má vytvoriť len prvotný názor.

86.

Všeobecný súd v rozsudku citovanom v bode 82 vyššie neuviedol len to, že v rámci konania vo veci predbežného preskúmania sa Komisia vo všeobecnosti môže obmedziť na zohľadnenie informácií poskytnutých dotknutým členským štátom, ale aj to, že nie je povinná z vlastného podnetu uskutočniť dokazovanie v súvislosti so všetkými okolnosťami veci, ak je na základe informácií poskytnutých oznamujúcim členským štátom presvedčená, že predmetné opatrenie nepredstavuje pomoc, alebo pokiaľ predstavuje pomoc, je zlučiteľné s vnútorným trhom.

87.

Chcel by som však poukázať na to, že obmedzenia povinnosti Komisie náležite a nestranne preskúmať opatrenie pomoci, ktoré stanovuje judikatúra Všeobecného súdu citovaná v bode 86 vyššie, sú v rozpore s rozsudkom z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink’s France (ďalej len „rozsudok Sytraval“) ( 34 ), ktorý sa týka povinnosti Komisie preskúmať nie opatrenie pomoci, ale sťažnosť. V tomto rozsudku Súdny dvor v bode 62 rozhodol, že Komisia je v prípade potreby povinná rozšíriť vyšetrovanie sťažnosti nad rámec obyčajného preskúmania skutkových a právnych otázok uvedených sťažovateľom a preskúmať záležitosti, ktoré sťažovateľ výslovne nespomenul. Vzniká teda otázka, či by sa bod 62 rozsudku Sytraval mal uplatniť v prejednávanej veci.

88.

Podľa môjho názoru nie.

89.

Dôvodom je to, že uznanie povinnosti Komisie ísť nad rámec obyčajného preskúmania skutkových okolností a právnych otázok, na ktoré ju spontánne upozornila tretia strana, by znamenalo uznanie povinnosti Komisie preskúmať pripomienky zainteresovaných strán. Ako som však uviedol v bode 84 vyššie, Komisia má takúto povinnosť len v súvislosti s konaním vo veci formálneho zisťovania. Preto ako tvrdí Komisia, keby sa konštatovanie Súdneho dvora v bode 62 rozsudku Sytraval uplatnilo na posudzovanie pripomienok spontánne predložených v rámci predbežného preskúmania, rozmazala by sa hranica medzi dvoma fázami postupu skúmania štátnej pomoci.

90.

Dôvodom je aj to, že povinnosť Komisie preskúmať sťažnosti a v prípade potreby ísť nad rámec skúmania skutkového stavu a právnych otázok, ktoré predložil sťažovateľ, vychádza z toho, že v prípade neoprávnenej pomoci má k dispozícii málo informácií vzhľadom na to, že od dotknutého členského štátu nedostane nijaké informácie a sťažovatelia majú zvyčajne obmedzený prístup k relevantným informáciám. Tento dôvod však chýba v prípade oznámenej pomoci. Ako som uviedol v bode 83 vyššie, informácie predložené dotknutým členským štátom môžu byť síce neúplné alebo nesprávne, nedá sa to však porovnať so situáciou, keď tento členský štát neoznámi opatrenie pomoci.

91.

Nakoniec dôvodom je to, že nariadením č. 734/2013 bol zmenený a doplnený článok 20 ods. 2 nariadenia č. 659/1999 v tom zmysle, že sťažnosti musia byť teraz v súlade s povinným formulárom, ( 35 ) v ktorom musia sťažovatelia poskytnúť informácie týkajúce sa okrem iného vlastností údajného opatrenia pomoci, dôvodov sťažnosti a zlučiteľnosti tohto opatrenia s vnútorným trhom. Z článku 10 ods. 1 druhého pododseku nariadenia č. 659/1999 zmeneného a doplneného nariadením č. 734/2013 vyplýva, že Komisia je povinná preskúmať len sťažnosti, ktoré sa predkladajú prostredníctvom formulára sťažnosti (a ktoré podala zainteresovaná strana). ( 36 ) Podľa odôvodnenia 14 nariadenia č. 734/2013 „s podaniami, ktoré nespĺňajú tieto [dve] podmienky, by sa malo nakladať ako so všeobecnými informáciami o trhu a nemali by nevyhnutne viesť k vyšetrovaniam ex officio“. Uznanie povinnosti Komisie ísť nad rámec preskúmania skutkového stavu a právnych otázok, na ktoré ju upozornila tretia osoba prostredníctvom spontánneho predloženia pripomienok, by teda umožnilo zainteresovaným stranám obchádzať povinnosť dodržiavať formulár sťažnosti, čím by sa narušila účinnosť zmien zavedených nariadením č. 734/2013.

92.

V dôsledku toho podľa môjho názoru bod 62 rozsudku Sytraval netreba uplatniť v prejednávanej veci. Z toho vyplýva, že v rámci predbežného vyšetrovania sa Komisia môže vo všeobecnosti opierať len o informácie poskytnuté dotknutým členským štátom a nie je povinná vyšetrovať vec z vlastného podnetu.

93.

Mal by som však spomenúť, že z judikatúry citovanej v bode 80 vyššie vyplýva, že konečné rozhodnutie Komisie musí byť v čo najvyššej možnej miere založené na úplných a spoľahlivých informáciách. Komisia sa preto môže opierať výlučne o informácie poskytnuté dotknutým členským štátom len vtedy, ak sú tieto informácie úplné a spoľahlivé. Zdá sa mi teda, že ak v rámci predbežného preskúmania tretia osoba predloží dôkazy, ktoré spochybňujú úplnosť a spoľahlivosť informácií poskytnutých dotknutým členským štátom, Komisia by nemala mať možnosť ignorovať tieto dôkazy. Naopak, ako tvrdí vláda Spojeného kráľovstva, Komisia musí tieto dôkazy zohľadniť. ( 37 ) Chcem poukázať na to, že v prejednávanej veci Komisia preskúmala ( 38 ) pripomienky, ktoré spontánne predložilo združenie UKDRA, poskytovateľ služieb vyvažovania a nadobúdateľ existujúcich elektrární, umožnila Spojenému kráľovstvu vyjadriť sa k týmto pripomienkam ( 39 ) a zaoberala sa obsahom týchto pripomienok v spornom rozhodnutí. ( 40 )

94.

Návrh, ktorý som uviedol v bode 93 vyššie, neznamená, že tretie osoby majú právo predkladať pripomienky v rámci konania o predbežnom preskúmaní, keďže od Komisie by sa nemalo požadovať, aby zohľadnila dôkazy poskytnuté tretími stranami vo všetkých prípadoch, ale len vtedy, ak sa domnieva, že tieto dôkazy spochybňujú úplnosť a spoľahlivosť informácií poskytnutých dotknutým členským štátom.

95.

Chcel by som tiež zdôrazniť, že podľa môjho názoru len vtedy, keď tretia osoba predloží spoľahlivé dôkazy na podporu svojich tvrdení, musí Komisia tieto tvrdenia zohľadniť – a že v dôsledku toho nie je povinná ísť nad rámec skutkových okolností a právnych otázok, na ktoré ju táto strana upozornila.

96.

Dospel som k záveru, že v rámci predbežného vyšetrovania sa Komisia môže vo všeobecnosti obmedziť na informácie poskytnuté dotknutým členským štátom, pokiaľ tretia strana nepredloží dôkaz, ktorý podľa názoru Komisie spochybňuje tieto informácie. ( 41 ) V tomto prípade je však Komisia povinná len zohľadniť tento dôkaz, a nie ísť nad rámec skúmania skutkových okolností a právnych otázok, na ktoré ju upozornila tretia osoba.

97.

V prejednávanej veci Všeobecný súd v bodoch 70 až 72 napadnutého rozsudku v podstate rozhodol, že Komisia je povinná dôkladne a nestranne posúdiť a preskúmať všetky relevantné informácie, ktoré mala alebo mohla mať k dispozícii v čase prijatia sporného rozhodnutia.

98.

Súhlasím so Všeobecným súdom v tom, že Komisia je povinná dôkladne a nestranne preskúmať všetky relevantné informácie, ktoré mala v tom čase k dispozícii, t. j. všetky relevantné informácie, ktoré jej počas správneho konania poskytol dotknutý členský štát alebo niektorý zo sťažovateľov. Všeobecný súd však podľa môjho názoru nesprávne konštatoval, že Komisia bola povinná dôkladne a nestranne preskúmať všetky relevantné informácie, ktoré mohla mať k dispozícii v čase prijatia sporného rozhodnutia. Dôvodom je to, že z bodu 96 vyššie vyplýva, že (okrem prípadu sťažnosti podanej v súlade s článkom 20 ods. 2 nariadenia č. 659/1999 zmeneného a doplneného nariadením č. 734/2013) Komisia je povinná vyšetriť prípad z vlastného podnetu len vtedy, ak tretia strana predloží dôkaz, ktorý podľa Komisie spochybňuje informácie poskytnuté dotknutým členským štátom. Z toho vyplýva, že Všeobecný súd nesprávne konštatoval, že na účely preukázania existencie závažných ťažkostí sa Tempus mohla opierať o všetky relevantné informácie, ktoré mohla mať Komisia k dispozícii v čase prijatia sporného rozhodnutia.

99.

Z toho tiež vyplýva, že Všeobecný súd v bode 68 napadnutého rozsudku nesprávne rozhodol, že postačuje, ak Tempus uvedie dôvody, na základe ktorých sa domnieva, že po ukončení predbežného preskúmania existovali závažné ťažkosti. Z dôvodu uvedeného v bode 95 vyššie musí Tempus predložiť aj spoľahlivé dôkazy, ktoré spochybňujú informácie poskytnuté Spojeným kráľovstvom.

100.

Na základe toho konštatujem, že prvej výhrade treba vyhovieť.

101.

Štvrtou výhradou, ktorá smeruje proti bodom 101 až 109 a 111 napadnutého rozsudku, Komisia tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne zohľadnil počet a pôvod pripomienok spontánne predložených tretími osobami ako nepriamy dôkaz existencie závažných ťažkostí.

102.

Z bodu 109 napadnutého rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd považoval počet a pôvod pripomienok tretích osôb za faktor, ktorý má byť vyvážený vo vzťahu ku krátkemu trvaniu postupu predbežného preskúmania, keďže toto krátke trvanie je podľa Všeobecného súdu nepriamym dôkazom neexistencie závažných ťažkostí. Chcel by som zdôrazniť, že v tomto bode sa Všeobecný súd vôbec nezaoberá podstatou týchto pripomienok. Práve v dôsledku ich počtu (ich „rôznorodosť“) a ich pôvodu (skutočnosť, že ich predložili „tri rôzne typy hospodárskych subjektov“, konkrétne združenie UKDRA, poskytovateľ služieb vyvažovania a nadobúdateľ existujúcich elektrární) ich Všeobecný súd považuje za nepriamy dôkaz existencie závažných ťažkostí.

103.

Z ustanovení nariadenia č. 659/1999 však nevyplýva, že konanie vo veci formálneho zisťovania sa musí automaticky začať po predložení pripomienok tretími osobami, lebo zainteresované strany nemajú právo predkladať pripomienky vo fáze predbežného preskúmania. Nevyplýva to ani z judikatúry citovanej v bode 86 vyššie, podľa ktorej sa Komisia v tomto štádiu môže vo všeobecnosti obmedziť na zohľadnenie informácií poskytnutých dotknutým členským štátom, ani z bodu 96 vyššie, podľa ktorého len vtedy, ak je na podporu pripomienok tretej osoby predložený dôkaz, musí Komisia tieto pripomienky zohľadniť a v prípade potreby začať konanie vo veci formálneho zisťovania.

104.

Preto treba podľa môjho názoru štvrtej výhrade vyhovieť.

105.

Podľa judikatúry dĺžka konania vo veci predbežného preskúmania môže naznačovať, že Komisia mohla mať pochybnosti v súvislosti so zlučiteľnosťou dotknutej pomoci s vnútorným trhom. ( 42 ) Podľa článku 4 ods. 5 nariadenia č. 659/1999 je potrebné prijať rozhodnutie o nevznesení námietok do dvoch mesiacov od doručenia úplného oznámenia. V prejednávanej veci predbežné preskúmanie trvalo presne mesiac, keďže predmetné opatrenie bolo oznámené 23. júna 2014 ( 43 ) a sporné rozhodnutie bolo prijaté 23. júla 2014. Lehota stanovená v článku 4 ods. 5 nariadenia č. 659/1999 bola teda dodržaná.

106.

Uskutočnili sa však kontakty Spojeného kráľovstva a Komisie pred oznámením opatrenia, ktoré trvali približne 18 mesiacov, keďže Spojené kráľovstvo informovalo Komisiu o obsahu plánovaného opatrenia v decembri 2012 ( 44 ) a dotknuté opatrenie bolo oznámené 23. júna 2014.

107.

V bode 85 napadnutého rozsudku preto Všeobecný súd rozhodol, že skutočnosť, že predbežné preskúmanie trvalo len jeden mesiac, nie je spoľahlivým dôkazom umožňujúcim dospieť k záveru o neexistencii pochybností po tomto preskúmaní, ale je potrebné zohľadniť aj dĺžku fázy pred oznámením opatrenia. V bodoch 92 a 106 následne konštatoval, že táto fáza bola podstatne dlhšia než obdobie dvoch mesiacov, ktoré stanovuje bod 14 kódexu najlepšej praxe. V bodoch 109 a 111 dospel k záveru, že trvanie „diskusií medzi členským štátom a Komisiou“ (t. j. trvanie postupu predbežného preskúmania a fázy pred oznámením opatrenia dohromady) je nepriamym dôkazom existencie závažných ťažkostí.

108.

Treťou výhradou, ktorá smeruje proti bodom 85, 92, 106, 109 a 111 napadnutého rozsudku, Komisia tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že za okolností prejednávanej veci je potrebné zohľadniť trvanie prednotifikačnej fázy. Vláda Spojeného kráľovstva a poľská vláda súhlasia s Komisiou. Tempus zastáva opačný názor a tvrdí, že Komisia sa dopustila zneužitia procesu tým, že si vytvorila prvotný názor na súlad predmetného opatrenia na konci prednotifikačnej fázy, hoci po prvé ešte nemala k dispozícii všetky potrebné informácie ( 45 ) a po druhé najmä v zložitých prípadoch, akým je prejednávaná vec, by si Komisia mala vytvoriť prvotný názor na konci postupu predbežného preskúmania, nie na konci prednotifikačnej fázy.

109.

Domnievam sa, že tretej výhrade treba vyhovieť.

110.

Chcem poukázať na to, že podľa článku 4 ods. 5 nariadenia č. 659/1999 dvojmesačná lehota na prijatie rozhodnutia o nevznesení námietok plynie od doručenia úplného oznámenia. Podľa toho istého ustanovenia sa oznámenie považuje za úplné, pokiaľ do dvoch mesiacov od jeho doručenia alebo od doručenia požadovaných dodatočných informácií si Komisia nevyžiada ďalšie informácie. Všeobecný súd teda rozhodol, že pokiaľ Komisia požiada o dodatočné informácie, dvojmesačná lehota stanovená v tomto ustanovení nezačína plynúť od doručenia (neúplného) oznámenia, ale od prijatia posledných požadovaných informácií. ( 46 ) Všeobecný súd tiež rozhodol, že v prípade kontaktov medzi dotknutým členským štátom a Komisiou pred oznámením opatrenia táto dvojmesačná lehota neplynie od týchto kontaktov, ale od doručenia formálneho oznámenia. ( 47 )

111.

Dôvodom je to, že účelom prednotifikačnej fázy je umožniť dotknutému členskému štátu skompletizovať svoje oznámenie poskytnutím dodatočných informácií na žiadosť Komisie (alebo z vlastnej iniciatívy) a v prípade potreby oznámenie pozmeniť.

112.

Preto sa domnievam, že na účely určenia, či trvanie konania o preskúmaní predstavuje nepriamy dôkaz existencie závažných ťažkostí, nie je možné zohľadniť prednotifikačnú fázu. Z toho vyplýva, že Všeobecný súd v bode 109 napadnutého rozsudku nesprávne konštatoval, že bez ohľadu na krátke trvanie postupu predbežného preskúmania je dĺžka prednotifikačnej fázy nepriamym dôkazom existencie závažných ťažkostí.

113.

Tretej výhrade treba preto vyhovieť.

114.

Druhou výhradou, ktorá smeruje proti bodom 79 až 83 napadnutého rozsudku, Komisia tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne zohľadnil ako nepriamy dôkaz existencie závažných ťažkostí vlastnosti predmetného opatrenia, akou je zložitosť a novosť tohto opatrenia a výška poskytnutej pomoci. Komisia sa domnieva, že tieto faktory samy osebe nemajú vplyv na posúdenie zlučiteľnosti. Naopak, zložitosť a novosť opatrenia pomoci sú dôvodom na dlhšie predbežné preskúmanie.

115.

Podľa môjho názoru je potrebné druhej výhrade vyhovieť.

116.

Podľa judikatúry síce trvanie konania o predbežnom preskúmaní môže predstavovať nepriamy dôkaz existencie závažných ťažkostí, nemôže však samo osebe viesť k záveru, že Komisia mala začať konanie vo veci formálneho zisťovania. To, či trvanie predbežného preskúmania je alebo nie je primerané, treba určiť vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam veci, najmä v súvislosti s jej kontextom, rôznymi procesnými fázami, ktoré musí Komisia dodržať, zložitosťou veci a jej významom pre jednotlivé zúčastnené strany. ( 48 ) Ako teda tvrdí Komisia, zložitosť veci môže byť dôvodom na dlhšie predbežné preskúmanie.

117.

Ďalej by som chcel uviesť, že Všeobecný súd rozhodol, že zložitosť veci si nevyhnutne nevyžaduje začatie konania vo veci formálneho zisťovania (lebo je možné, že Komisia počas predbežného preskúmania prekoná ťažkosti, s ktorými sa stretla). ( 49 )

118.

Preto podľa môjho názoru Všeobecný súd v bodoch 78 a 81 napadnutého rozsudku nesprávne považoval zložitosť predmetného opatrenia za nepriamy dôkaz existencie závažných ťažkostí.

119.

Piatou výhradou, ktorá smeruje proti bodom 86 až 91 napadnutého rozsudku, Komisia v podstate tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že najmä v prípade komplexného opatrenia účelom prednotifikačnej fázy nie je posúdiť zlučiteľnosť tohto opatrenia, ale znížiť riziko, že oznámenie bude po formálnom predložení neúplné. Podľa názoru Komisie takéto posúdenie zlučiteľnosti odôvodňuje dlhšiu fázu pred oznámením opatrenia.

120.

Podľa môjho názoru je síce nesporné, že na konci prednotifikačnej fázy si Komisia nemala vytvoriť prvotný názor na zlučiteľnosť predmetného opatrenia s vnútorným trhom (keďže to je účelom predbežného preskúmania), nemožno však očakávať, že sa počas prednotifikačnej fázy zdrží akéhokoľvek posúdenia tejto zlučiteľnosti, hoci aj predbežného a povrchného. Dôvodom je to, že ak by také predbežné posúdenie počas tejto fázy neuskutočnila, nebola by schopná určiť, ktoré informácie sú ešte potrebné na to, aby sa oznámenie považovalo za úplné, alebo či by sa mali v oznámenom opatrení vykonať zmeny.

121.

Platí to aj v prípade zložitého opatrenia. Dôvody uvedené v bodoch 116 a 117 vyššie opodstatňujú nielen dlhšie predbežné preskúmanie, ale aj dlhšiu prednotifikačnú fázu. Chcem poukázať aj na to, že z bodu 16 kódexu najlepšej praxe nevyplýva, že na rozdiel od iných prípadov Komisia v nových a zložitých prípadoch neuskutoční predbežné posúdenie predmetného opatrenia počas prednotifikačnej fázy. Naopak, v tomto ustanovení sa uvádza len to, že v nových a zložitých prípadoch Komisia „dotknutým členským štátom“ neposkytne „[také] posúdenie“.

122.

Na základe toho konštatujem, že druhej a piatej výhrade treba vyhovieť. Prvej časti jediného odvolacieho dôvodu je teda potrebné vyhovieť v celom rozsahu.

123.

Ako som uviedol v bode 71 vyššie, v druhej časti svojho jediného odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že závažné ťažkosti vznikli z neuskutočnenia primeraného preskúmania po prvé potenciálnej úlohy riadenia dopytu na trhu s kapacitou a po druhé údajného diskriminačného zaobchádzania s prevádzkovateľmi v oblasti riadenia dopytu v porovnaní s inými poskytovateľmi kapacity, pokiaľ ide o trvanie zmlúv o kapacite, zmenu metódy krytia nákladov a určité podmienky účasti na trhu s kapacitou. Postupne preskúmam každú z týchto výhrad, ktoré sú podľa môjho názoru všetky dôvodné.

124.

Sporné rozhodnutie neobsahuje odhady úlohy, ktorú by prevádzkovatelia v oblasti riadenia dopytu mohli zohrávať na trhu s kapacitou. Toto rozhodnutie predovšetkým neodkazuje na odhad spoločnosti NG, ktorý Spojené kráľovstvo cituje v oznámení a podľa ktorého by sa riadením dopytu mohla v rokoch 2018/2019 získať kapacita okolo 3 gigawattov (GW). Nič nenaznačuje, že Komisia, hoci vedela o nedostatku komplexných údajov o potenciáli riadenia dopytu, ( 50 ) vykonala vlastné posúdenie tohto potenciálu. Naopak, prijala podmienky, ktoré na posúdenie tohto potenciálu plánovalo uplatniť Spojené kráľovstvo, konkrétne: že informácie budú zverejnené na základe prvej aukcie T‑4 v decembri 2014, že spoločnosť NG a iný subjekt uskutočnia spoločnú štúdiu týkajúcu sa súčasného a potenciálneho riadenia dopytu po kapacite a že v rokoch 2015 a 2016 sa uskutočnia prechodné aukcie na podporu rastu riadenia dopytu. ( 51 )

125.

Ako som uviedol v bode 22 vyššie, v bode 158 napadnutého rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že nedostatočné preskúmanie potenciálnej úlohy riadenia dopytu na trhu s kapacitou zo strany Komisie je nepriamym dôkazom existencie závažných ťažkostí.

126.

Komisia, ktorú podporuje vláda Spojeného kráľovstva a poľská vláda, pred Súdnym dvorom tvrdí, že nebola povinná preskúmať potenciálnu úlohu riadenia dopytu, zatiaľ čo Tempus má opačný názor.

127.

Podľa môjho názoru Všeobecný súd nesprávne považoval skutočnosť, že Komisia nepreskúmala potenciál riadenia dopytu, za nepriamy dôkaz existencie závažných ťažkostí.

128.

V tejto súvislosti chcem poukázať na to, že Komisia nevychádzala z informácií uvedených v oznámení (keďže ako som uviedol v bode 124 vyššie, v spornom rozhodnutí nie je spomenutý odhad spoločnosti NG v oblasti potenciálu riadenia dopytu). Prijala však názor vlády Spojeného kráľovstva, že stačí, ak sa taký potenciál posúdi po prijatí sporného rozhodnutia na základe prvej aukcie T‑4 a budúcich štúdií. Vzniká otázka, či Komisia mohla prijať tieto podmienky alebo či bola povinná vykonať vlastné posúdenie potenciálu riadenia dopytu.

129.

V tejto súvislosti nevzniká povinnosť preskúmania z podania sťažnosti ( 52 ) – keďže nebola podaná nijaká sťažnosť – ani z podania pripomienok tretími osobami ( 53 ) – keďže podanie UKDRA z 9. júna 2014 sa nezaoberá otázkou výšky potenciálu riadenia dopytu a už vôbec neposkytuje dôkazy, akými sú alternatívne odhady. Takže Komisia môže mať povinnosť prešetrenia, len pokiaľ sa informácie uvedené v oznámení a v odpovedi na žiadosti Komisie považujú za neúplné. ( 54 )

130.

Zdá sa mi, že v prejednávanej veci Komisia takúto povinnosť nemala.

131.

Je potrebné odkázať na tvrdenie Komisie, podľa ktorého, keďže technológia riadenia dopytu bola v čase prijatia sporného rozhodnutia ešte nezrelá, nebola schopná odhadnúť potenciál riadenia dopytu – ktorého dlhodobý význam vo svojich písomných podaniach nespochybňuje. ( 55 ) Treba tiež odkázať na správu PTE, ktorá poukazuje na nedostatok informácií o potenciáli riadenia dopytu a na ťažkosti pri zhromažďovaní takýchto informácií. Podľa PTE je to okrem iného spôsobené rôznorodosťou nástrojov, ktoré treba zohľadniť pri posudzovaní dopytu, a tým, že neexistuje všeobecná organizácia venujúca sa zberu a analýze údajov o dopyte. ( 56 ) Ďalej chcem poukázať na to, že Tempus podľa všetkého nespochybňuje tvrdenie Komisie, podľa ktorého je ťažké zhromaždiť spoľahlivé informácie o potenciáli riadenia dopytu.

132.

Chcel by som uviesť aj to, že zainteresované strany a Spojené kráľovstvo poskytli „veľmi rozdielne odhady“ potenciálu riadenia dopytu v rámci konania vo veci formálneho zisťovania, ktoré Komisia začala na účely vykonávania napadnutého rozsudku. ( 57 ) Zákonnosť sporného rozhodnutia síce nie je možné posúdiť z hľadiska takých odhadov a nič nenaznačuje, že Komisia ich v čase prijatia tohto rozhodnutia mala k dispozícii, no napriek tomu chcem poukázať na to, že nesúlad medzi týmito odhadmi je ďalším dôkazom ťažkostí pri zhromažďovaní spoľahlivých informácií o potenciáli riadenia dopytu.

133.

Zdá sa mi, že vzhľadom na ťažkosti so zhromažďovaním spoľahlivých informácií nemožno Komisii vytýkať, že neuskutočnila vlastné vyšetrovanie potenciálu riadenia dopytu.

134.

Platí to o to viac, že ako tvrdí Komisia, opravný mechanizmus zakotvený v aukciách T‑1 by mal zabezpečiť, aby riadenie dopytu po kapacite získalo úlohu, ktorá odráža jeho plný potenciál. Ak by sa výrobnej kapacite v prvej aukcii T‑4 priznala väčšia úloha, ako je nevyhnutne potrebné, aukcia T‑1, ktorá je pre prevádzkovateľov v oblasti riadenia dopytu lepším spôsobom prístupu na trh s kapacitou, by týmto prevádzkovateľom mala umožniť zvýšiť svoju účasť na tomto trhu.

135.

Preto som dospel k záveru, že Všeobecný súd v bode 158 napadnutého rozsudku nesprávne konštatoval, že nepreskúmanie potenciálnej úlohy riadenia dopytu na trhu s kapacitou zo strany Komisie je nepriamym dôkazom existencie závažných ťažkostí.

136.

Ako Všeobecný súd uviedol v bodoch 165 až 168 napadnutého rozsudku, prevádzkovateľom v oblasti riadenia dopytu nemôžu byť poskytnuté zmluvy s trvaním viac ako jeden rok, zatiaľ čo výrobcovia môžu mať zmluvy až na 3 roky (ak vynaložia kapitálové výdavky vyššie ako GB 125/kW, t. j. keď renovujú elektráreň) alebo až na 15 rokov (ak vynaložia kapitálové výdavky vyššie ako GBP 250/kW, t. j. keď postavia novú elektráreň). Z § 11 ods. 3 nariadenia o kapacite elektrickej energie z roku 2014 totiž vyplýva, že tieto prahové hodnoty sa vzťahujú len na výrobcov (a že s prevádzkovateľmi v oblasti riadenia dopytu nie je možné uzavrieť zmluvu na 3 alebo 15 rokov, ani keď vynaložia kapitálové výdavky presahujúce uvedené prahové hodnoty).

137.

Ako som uviedol v bode 24 vyššie, v bode 193 napadnutého rozsudku Všeobecný súd rozhodol, že vzhľadom na to, že dôvodom na udelenie zmlúv o kapacite dlhších ako jeden rok bolo zmiernenie finančných ťažkostí nových a modernizujúcich výrobcov v dôsledku objemu ich kapitálových výdavkov tým, že budú mať zaručený príjem počas niekoľkých rokov, Komisia mala preskúmať, či si kapitálové výdavky a finančné potreby prevádzkovateľov v oblasti riadenia dopytu tiež vyžadovali, aby im boli udelené zmluvy s trvaním viac než jeden rok. Podanie UKDRA z 9. júna 2014 Komisiu na túto záležitosť upozornilo. Združeniu UKDRA neprislúchalo poskytnúť v tomto smere podrobnejšie informácie, ale Komisii prislúchalo, aby sa o tejto záležitosti ďalej informovala. Podľa Všeobecného súdu bola teda skutočnosť, že Komisia nepreskúmala finančné potreby prevádzkovateľov v oblasti riadenia dopytu, nepriamym dôkazom existencie závažných ťažkostí.

138.

Komisia s podporou vlády Spojeného kráľovstva ( 58 ) tvrdí, že nemusela skúmať kapitálové výdavky a finančné potreby prevádzkovateľov v oblasti riadenia dopytu, skôr než rozhodla o prípadnom porušení zásady rovnakého zaobchádzania s prevádzkovateľmi v oblasti riadenia dopytu a s výrobcami, pokiaľ ide o trvanie zmlúv o kapacite. Dôvodom bolo najmä to, že je nesporné, že prevádzkovatelia v oblasti riadenia dopytu majú výrazne nižšie finančné potreby ako poskytovatelia kapacít, ktorí renovujú existujúce zariadenia alebo budujú nové. Tempus tvrdí, že výhradu Komisie treba zamietnuť.

139.

Domnievam sa, že Všeobecný súd nesprávne konštatoval v bode 193 napadnutého rozsudku, že skutočnosť, že Komisia nepreskúmala kapitálové výdavky a finančné potreby prevádzkovateľov v oblasti riadenia dopytu, je nepriamym dôkazom existencie závažných ťažkostí.

140.

Chcem poukázať na to, že Tempus nespochybňuje, že prevádzkovatelia v oblasti riadenia dopytu majú nižšie kapitálové výdavky a finančné potreby ako noví alebo modernizujúci výrobcovia.

141.

Chcem uviesť, že združenie UKDRA v podaní z 9. júna 2014 uviedlo len to, že prevádzkovateľom v oblasti riadenia dopytu sú poskytované jednoročné zmluvy, zatiaľ čo výrobcovia môžu mať zmluvu až na 15 rokov, a že také obmedzenie trvania zmlúv ponúkaných prevádzkovateľom v oblasti riadenia dopytu znamená pre tieto subjekty konkurenčnú nevýhodu, neposkytuje im vhodné stimuly na účasť na trhu s kapacitou a je v rozpore s cieľom usmernenia, ktorým je postupné rušenie dotácií škodlivých pre životné prostredie. Podanie UKDRA z 9. júna 2014 sa neodvoláva na finančné potreby prevádzkovateľov v oblasti riadenia dopytu alebo nových či renovujúcich výrobcov a už vôbec neporovnáva príslušné potreby týchto dvoch typov poskytovateľov kapacity. A čo je najdôležitejšie, počas správneho konania združenie UKDRA nepredložilo nijaké dôkazy na podporu svojich tvrdení. Je to o to prekvapivejšie, že ako združenie zoskupovateľov by UKDRA pravdepodobne mohlo získať relevantné informácie o tejto problematike od svojich členov, akým je Tempus.

142.

Vzhľadom na bod 95 vyššie sa teda nemožno domnievať, že Komisia bola povinná zohľadniť tvrdenia UKDRA či dokonca z vlastnej iniciatívy skúmať, či si finančné potreby prevádzkovateľov v oblasti riadenia dopytu vyžadujú, aby im boli udelené zmluvy na viac ako jeden rok.

143.

Všeobecný súd preto v bode 193 napadnutého rozsudku nesprávne konštatoval, že skutočnosť, že Komisia nepreskúmala kapitálové výdavky a finančné potreby prevádzkovateľov v oblasti riadenia dopytu, je nepriamym dôkazom existencie závažných ťažkostí.

144.

Pripomínam, že ako som uviedol v bode 17 vyššie, odmeny za kapacitu vyplácané poskytovateľom kapacity sa financujú prostredníctvom poplatku vyberaného od všetkých schválených dodávateľov elektrickej energie. Podľa predmetného opatrenia sa dodávateľský poplatok určuje v závislosti od podielu dodávateľa na trhu a počíta sa na základe dopytu po elektrickej energii zaznamenaného medzi 16.00 hod. a 19.00 hod. v zime cez týždeň od novembra do februára (ďalej len „prijatá metóda krytia nákladov“ alebo „prijatá metóda“). ( 59 )

145.

Pôvodne sa však predpokladalo, že výška poplatkov sa vypočíta na základe trhového podielu dodávateľov zaznamenaného počas tzv. triád, t. j. troch polhodinových období, v ktorých sa zaznamená najvyššia ročná spotreba elektrickej energie počas obdobia od novembra do februára (ďalej len „pôvodne navrhovaná metóda“). Po celoštátnej verejnej konzultácii, ktorá sa uskutočnila od októbra do decembra 2013, sa Spojené kráľovstvo rozhodlo pozmeniť pôvodne navrhovanú metódu a prijať metódu založenú na spotrebe medzi 16.00 hod. a 19.00 hod. v zime cez týždeň, ako je uvedené v bode 144 vyššie. Podľa oznámenia bolo dôvodom zmeny metódy krytia nákladov to, že triádové špičky sa zistia až následne a že z toho dôvodu ich použitie ako referenčných období na výpočet dodávateľského poplatku vytvára pre dodávateľov neistotu. Podľa oznámenia z toho vyplýva, že pri pôvodne navrhovanej metóde majú dodávatelia motiváciu účtovať spotrebiteľom vyššie rizikové prirážky ako pri prijatej metóde. ( 60 )

146.

Komisia v spornom rozhodnutí nenamietala voči prijatej metóde krytia nákladov. Prijala stanovisko vlády Spojeného kráľovstva, podľa ktorého prijatá metóda „sa vyznačuje podnecovaním zníženia dopytu v časoch špičky, pričom je predvídateľná pre dodávateľov elektriny“ ( 61 ).

147.

Všeobecný súd však v bode 213 napadnutého rozsudku konštatoval, že Komisia mala preskúmať, či zmena metódy krytia nákladov mala vplyv na primeranosť predmetného opatrenia, a teda na zlučiteľnosť tohto opatrenia s vnútorným trhom. Podľa Všeobecného súdu skutočnosť, že Komisia neuskutočnila také preskúmanie, a teda nemala všetky informácie týkajúce sa prijatej metódy, bola nepriamym dôkazom existencie závažných ťažkostí po ukončení predbežného preskúmania.

148.

Komisia pred Súdnym dvorom tvrdí, že nebola povinná vykonať toto preskúmanie. Vláda Spojeného kráľovstva a poľská vláda súhlasia s Komisiou, zatiaľ čo Tempus zastáva opačný názor.

149.

Domnievam sa, že Všeobecný súd v bode 213 napadnutého rozsudku nesprávne konštatoval, že Komisia musí preskúmať, či zmena metódy krytia nákladov opísaná v bodoch 144 a 145 vyššie mala vplyv na primeranosť predmetného opatrenia.

150.

Podľa bodu 69 usmernenia sa pomoc v oblasti energetiky považuje za primeranú, ak sa výška pomoci na jedného príjemcu obmedzuje na minimum potrebné na dosiahnutie požadovaného cieľa v oblasti energetiky. ( 62 ) Podľa bodov 228 až 231 usmernenia, ktoré sa týkajú proporcionality pomoci na primeranosť výroby, výsledkom výpočtu celkovej výšky pomoci by malo byť, že príjemcovia získajú primeranú mieru návratnosti, čo nastane, ak sa uskutoční súťažné ponukové konanie s jasnými, transparentnými a nediskriminačnými kritériami, účinne zamerané na stanovený cieľ. Súčasťou opatrenia pomoci musia byť mechanizmy, pomocou ktorých sa zabezpečí, že nemôžu vzniknúť neočakávané zisky, a malo by byť vytvorené tak, aby sa zabezpečilo, že cena zaplatená za dostupnosť sa automaticky približuje nule, keď sa očakáva, že úroveň dodávanej kapacity bude postačujúca na uspokojenie úrovne požadovanej kapacity.

151.

Na úvod chcem poukázať na to, že Komisia má pochybnosti o tom, či metóda krytia nákladov – čo je spôsob financovania platieb za kapacitu – môže byť zohľadnená pri určovaní, či je predmetné opatrenie zlučiteľné s vnútorným trhom.

152.

Podľa judikatúry dane patria do pôsobnosti ustanovení Zmluvy o FEÚ týkajúcich sa štátnej pomoci, len ak predstavujú spôsob financovania opatrenia pomoci v tom zmysle, že tvoria neoddeliteľnú súčasť tohto opatrenia. Na to, aby daň mohla byť považovaná za neoddeliteľnú súčasť opatrenia, ktoré má charakter pomoci, musí existovať medzi daňou a dotknutou pomocou vzťah záväzného určenia podľa relevantnej vnútroštátnej právnej úpravy v tom zmysle, že výnos z dane je povinne určený na financovanie pomoci a priamo ovplyvňuje jej výšku a v dôsledku toho aj posúdenie zlučiteľnosti pomoci s vnútorným trhom. ( 63 )

153.

Napríklad daň vyberaná od prevádzkovateľov platenej televízie sa nepovažovala za neoddeliteľnú súčasť pomoci poskytnutej spoločnosti RTVE, španielskej organizácii rozhlasového a televízneho vysielania, ktorá bola poverená poskytovaním verejnoprávnej služby v týchto oblastiach, vzhľadom na to, že výška pomoci bola určená na základe čistých nákladov na služby vo verejnom záujme, ktoré poskytuje spoločnosť RTVE. Príjmy z dane nemali priamy vplyv na výšku pomoci, keďže: i) všetky daňové príjmy, ktoré prevyšovali náklady na službu vo verejnom záujme, ktorú spoločnosť RTVE poskytuje, boli podľa potreby rozdelené do rezervného fondu alebo štátneho rozpočtu, a ii) naopak, ak daňové príjmy nepostačovali na pokrytie týchto nákladov, španielsky štát bol povinný nahradiť rozdiel. ( 64 )

154.

Naproti tomu poplatok vyberaný od reklamných spoločností sa považoval za neoddeliteľnú súčasť francúzskeho programu pomoci na rozhlasové vysielanie, ktorý mal financovať, z týchto dôvodov: i) čistý príjem z tohto poplatku sa použil úplne a výlučne na financovanie pomoci na rozhlasové vysielanie, keďže orgán zodpovedný za prideľovanie pomoci nemal právomoc prideľovať dostupné finančné prostriedky na iné účely, než je táto pomoc, a ii) výška pomoci sa musela určiť v podstate v medziach predpokladaných príjmov z poplatku účtovaného reklamným spoločnostiam. ( 65 )

155.

Pripomínam, že v prejednávanej veci sú platby za kapacitu financované z dodávateľského poplatku. ( 66 ) Tento poplatok platia všetci schválení dodávatelia elektrickej energie orgánu, ktorý vlastní a zriadila vláda Spojeného kráľovstva, aby okrem iného kontroloval odmeny vyplatené na základe zmlúv o kapacite, konkrétne zúčtovací orgán, ktorý následne vypláca poskytovateľom platby za kapacitu. ( 67 )

156.

Na jednej strane chcem poukázať na to, že Komisia na podporu svojho stanoviska, podľa ktorého dodávateľský poplatok nie je neoddeliteľnou súčasťou predmetného opatrenia, tvrdí, že výška pomoci určuje výšku dodávateľského poplatku, a nie naopak. Podľa jej názoru je dôvodom to, že výška dodávateľského poplatku sa vypočíta, keď je známa výška platieb za kapacitu, aby boli pokryté náklady, ktoré vznikli v súvislosti s týmito platbami.

157.

Na druhej strane by som mal spomenúť na podporu názoru spoločnosti Tempus, podľa ktorého dodávateľský poplatok tvorí neoddeliteľnú súčasť predmetného opatrenia, že pred Súdnym dvorom nebolo uvedené tvrdenie, že zúčtovací orgán má právomoc prideliť príjmy z dodávateľského poplatku na iné účely, než je pomoc, ako to bolo v rozsudku uvedenom v bode 153 vyššie – a ako to nebolo v rozsudku uvedenom v bode 154 vyššie, ktoré by viedlo ku konštatovaniu, že predmetný poplatok tvorí neoddeliteľnú súčasť opatrenia pomoci. Chcel by som však zdôrazniť, že Súdnemu dvoru boli v tejto súvislosti poskytnuté obmedzené informácie.

158.

Mal by som tiež spomenúť, že podľa spoločnosti Tempus samotná vláda Spojeného kráľovstva pripustila, že metóda krytia nákladov ovplyvňuje výšku pomoci.

159.

Je pravda, že ako Všeobecný súd konštatoval v bode 205 napadnutého rozsudku, vláda Spojeného kráľovstva v oznámení uznala, že metóda krytia nákladov ovplyvňuje objem kapacity umiestňovanej na aukcie. Vláda Spojeného kráľovstva v tomto smere tvrdí, že metóda výpočtu dodávateľského poplatku na základe dopytu zaznamenaného počas špičiek dopytu poskytuje spotrebiteľom jasný stimul na zníženie spotreby počas takých špičiek, čo znižuje množstvo kapacity, ktoré je potrebné zakúpiť, aby sa dosiahol požadovaný štandard spoľahlivosti. Keďže výška nakúpenej kapacity má zas vplyv na výšku pomoci, ( 68 ) naznačuje to, že metóda krytia nákladov má vplyv na výšku pomoci.

160.

Tvrdenie vlády Spojeného kráľovstva však platí len vtedy, ak prijatá metóda poskytuje spotrebiteľom vhodné stimuly na zníženie dopytu počas špičiek. Zatiaľ čo vláda Spojeného kráľovstva a Komisia sa domnievajú, že je to tak, Tempus má opačný názor. Tempus sa domnieva, že prijatá metóda tým, že ako referenčné obdobie na výpočet dodávateľského poplatku používa obdobie medzi 16.00 hod. a 19.00 hod. všetky dni v zime cez týždeň, a nielen tri polhodinové obdobia, v ktorých bola v zime zaznamenaná najvyššia špička dopytu, tlmí cenový signál, ktorý by sa mal vyslať spotrebiteľom s cieľom znížiť dopyt počas kritických špičiek dopytu.

161.

Preto nie je isté, či príjmy z dodávateľského poplatku majú priamy vplyv na výšku pomoci, ako si vyžaduje judikatúra citovaná v bode 152 vyššie. Ak by nemali taký vplyv, znamenalo by to: že metóda krytia nákladov nie je súčasťou predmetného opatrenia, že Komisia nebola povinná zohľadniť túto metódu na účely posúdenia zlučiteľnosti tohto opatrenia s vnútorným trhom a že Všeobecný súd v bode 213 napadnutého rozsudku nesprávne konštatoval, že nepreskúmanie vplyvu prijatej metódy na primeranosť predmetného opatrenia zo strany Komisie je nepriamym dôkazom existencie závažných ťažkostí.

162.

Ak by to však bolo tak, že príjmy z dodávateľského poplatku majú priamy vplyv na výšku pomoci a že tento poplatok je teda neoddeliteľnou súčasťou predmetného opatrenia, nemalo by to nijaký vplyv na môj záver uvedený v bode 161 vyššie, podľa ktorého Všeobecný súd nesprávne považoval nepreskúmanie účinku prijatej metódy na primeranosť opatrenia Komisiou za nepriamy dôkaz závažných ťažkostí.

163.

Dôvodom je to, že ako som uviedol v bode 96 vyššie, v rámci predbežného vyšetrovania sa Komisia môže vo všeobecnosti obmedziť na informácie poskytnuté dotknutým členským štátom, pokiaľ tretia osoba nepredloží dôkazy, ktoré tieto informácie spochybňujú. Keďže jej teda vláda Spojeného kráľovstva vysvetlila, že prijatá metóda poskytuje spotrebiteľom vhodné stimuly na zníženie spotreby, znižuje potrebu primeranosti výroby, a tým udržuje pomoc na nevyhnutnom minime, Komisia nebola povinná ďalej vyšetrovať záležitosť z vlastného podnetu. Je pravda, že v podaní UKDRA z 9. júna 2014 sa uvádza, že prijatá metóda má za následok nerovnaké zaobchádzanie s prevádzkovateľmi v oblasti riadenia dopytu vo vzťahu k výrobcom, lebo neposkytuje spotrebiteľom dostatočné stimuly na zníženie spotreby v kritických časoch špičky, čím pripravuje prevádzkovateľov v oblasti riadenia dopytu o trhové príležitosti, pričom výrobcovia nie sú dotknutí. ( 69 ) Združenie UKDRA však presne nevysvetlilo spôsob výpočtu platieb za kapacitu ani prečo nie sú udržiavané na nevyhnutnom minime. A čo je najdôležitejšie, združenie UKDRA neposkytlo dôkazy na podporu svojich tvrdení. Za týchto okolností nemožno Komisii vytýkať, že vec ďalej neprešetrila.

164.

Preto som dospel k záveru, že Všeobecný súd v bode 213 napadnutého rozsudku nesprávne konštatoval, že nepreskúmanie vplyvu prijatej metódy na primeranosť predmetného opatrenia zo strany Komisie je nepriamym dôkazom existencie závažných ťažkostí.

165.

Postupne preskúmam výhrady, podľa ktorých sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia v bodoch 242 a 243 napadnutého rozsudku (pokiaľ ide o záväzok Spojeného kráľovstva uskutočniť aukcie T‑1) a v bodoch 256 až 258 tohto rozsudku (pokiaľ ide o minimálnu prahovú hodnotu pre účasť na trvalých aukciách vo výške 2 MW).

166.

Pokiaľ ide po prvé o výhradu založenú na nesprávnom právnom posúdení Všeobecného súdu v bodoch 242 a 243 napadnutého rozsudku, pripomínam, že ako som uviedol v bode 13 vyššie, Spojené kráľovstvo „sa zaviazalo“ ( 70 ) uskutočniť aukciu T‑1, ak sa uskutoční aukcia T‑4, a obstarať na aukcii T‑1 aspoň 50 % objemu kapacity pôvodne vyhradeného pre túto aukciu. Keďže vzhľadom na lehoty na realizáciu prevádzkovateľov v oblasti riadenia dopytu sú aukcie T‑1 pre tieto subjekty lepším spôsobom prístupu na trh, Spojené kráľovstvo sa tým usilovalo podporiť ich účasť na trhu s kapacitou.

167.

V bodoch 242 a 243 napadnutého rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že „neexistuje záruka“, že Spojené kráľovstvo dodrží tento záväzok, lebo nariadenie o kapacite elektrickej energie z roku 2014 treba chápať v tom zmysle, že minister môže rozhodnúť, že sa nebudú organizovať aukcie T‑1, a Komisia ani vláda Spojeného kráľovstva neboli ani schopné uviesť ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré potvrdzuje existenciu vyššie uvedenej záruky. To viedlo Všeobecný súd k záveru, že vznikli závažné ťažkosti, pokiaľ ide o rozsah stimulu pre prevádzkovateľov v oblasti riadenia dopytu, aby sa zúčastnili na trhu s kapacitou.

168.

Komisia s podporou vlády Spojeného kráľovstva ( 71 ) pred Súdnym dvorom tvrdí, že nebola povinná uviesť takéto ustanovenie vnútroštátneho práva. Tempus oponuje, že bola povinná.

169.

Podľa môjho názoru Všeobecný súd nesprávne konštatoval, že Komisia mala určiť, či ustanovenie vnútroštátneho práva potvrdzuje existenciu záväzku Spojeného kráľovstva.

170.

Aj keď je podľa všetkého pravda, že nariadenie o kapacite elektrickej energie z roku 2014 ministrovi neukladá povinnosť zorganizovať aukciu T‑1, ak sa uskutoční aukcia T‑4, ( 72 ) záväzok Spojeného kráľovstva urobiť to je jasne stanovený v odôvodnení 46 sporného rozhodnutia, podľa ktorého „vláda [Spojeného kráľovstva] sa zaväzuje zaobstarať si v aukciách rok vopred aspoň 50 % objemu vyhradeného o štyri roky skôr“ ( 73 ) (a teda na tento účel usporiadať aukciu T‑1). Záväzok Spojeného kráľovstva teda tvorí neoddeliteľnú súčasť predmetného opatrenia, ( 74 ) ktoré je podľa sporného rozhodnutia zlučiteľné s vnútorným trhom. Z toho vyplýva, že ak by Spojené kráľovstvo nezorganizovalo aukciu T‑1, keď sa uskutočnila aukcia T‑4, ( 75 ) na pomoc poskytnutú v rozpore s jeho záväzkom by sa nevzťahovalo sporné rozhodnutie a musela by sa považovať za novú pomoc poskytnutú v rozpore s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ.

171.

Zdá sa mi, že za týchto okolností sa Komisia mohla spoliehať na uistenie, ktoré jej poskytlo Spojené kráľovstvo, a nebola povinná skúmať, či je záväzok Spojeného kráľovstva stanovený vo vnútroštátnom práve. Dospel som k záveru, že Všeobecný súd v bodoch 242 a 243 napadnutého rozsudku nesprávne konštatoval, že neexistencia výslovného legislatívneho ustanovenia, ktoré by zaručovalo, že Spojené kráľovstvo obstará aspoň 50 % objemu vyhradeného pre aukcie T‑1, vyvolala závažné ťažkosti, pokiaľ ide o rozsah stimulu poskytnutého prevádzkovateľom v oblasti riadenia dopytu.

172.

Po druhé, pokiaľ ide o výhradu založenú na nesprávnom právnom posúdení v bodoch 256 až 258 napadnutého rozsudku, chcel by som vysvetliť, že výrobcovia a prevádzkovatelia v oblasti riadenia dopytu sa môžu zúčastniť na trhu s kapacitou za určitých podmienok a že jednou z týchto podmienok je, že ich kapacita sa musí nachádzať medzi minimálnou prahovou hodnotou 2 MW a hodnotou 50 MW. Poskytovatelia kapacity môžu túto prahovú hodnotu splniť buď jednotlivo, alebo môžu zoskupiť prevádzky s inými poskytovateľmi s cieľom dosiahnuť prahovú hodnotu. ( 76 ) Ďalšou podmienkou je, že noví výrobcovia a nepotvrdení prevádzkovatelia v oblasti riadenia dopytu – v protiklade k potvrdeným poskytovateľom kapacity v oblasti riadenia dopytu, ktorých deklarovanú kapacitu poskytovateľ preukázal skúškou – musia pri aukciách T‑4 a T‑1 predložiť zábezpeku ponuky vo výške 5000 GBP na megawatt. ( 77 )

173.

V bodoch 256 až 258 napadnutého rozsudku Všeobecný súd rozhodol, že minimálna prahová hodnota na účasť vo výške 2 MW vyvoláva závažné ťažkosti, pokiaľ ide o to, či predmetné opatrenie poskytuje prevádzkovateľom v oblasti riadenia dopytu vhodný stimul na účasť na trhu s kapacitou. Podľa Všeobecného súdu táto prahová hodnota nie je nízka, ako sa uvádza v oznámení, ale výrazne vyššia ako prahová hodnota pre účasť na trhu s kapacitou Pennsylvania Jersey Maryland (ďalej len „PJM“). Hoci prevádzkovatelia v oblasti riadenia dopytu mohli zoskupiť viacero zákazníckych prevádzok s cieľom dosiahnuť minimálnu prahovú hodnotu pre účasť vo výške 2 MW, v takom prípade boli povinní zložiť zábezpeku ponuky za celý objem 2 MW, aj keď malá časť tohto objemu predstavovala nepotvrdenú kapacitu v oblasti riadenia dopytu. Komisia preto mala určiť, či finančné potreby týchto prevádzkovateľov boli zohľadnené. Neurobila to však.

174.

Komisia, ktorú podporuje vláda Spojeného kráľovstva a poľská vláda, pred Súdnym dvorom tvrdí, že nemala dôvod spochybňovať úroveň minimálnej prahovej hodnoty pre účasť vo výške 2 MW a že táto prahová hodnota je v každom prípade primeraná. Spoločnosť Tempus má opačný názor.

175.

Podľa môjho názoru Všeobecný súd nesprávne konštatoval, že z posúdenia minimálnej prahovej hodnoty pre účasť vo výške 2 MW vyplynuli závažné ťažkosti.

176.

Súhlasím s vládou Spojeného kráľovstva a s poľskou vládou v tom, že prahovú hodnotu pre účasť na trhu s kapacitou PJM vo výške 100 kW nemožno použiť ako referenciu na určenie, či je minimálna prahová hodnota pre účasť vo výške 2 MW stanovená na úrovni, na ktorej prevádzkovateľom v oblasti riadenia dopytu neposkytuje vhodný stimul na účasť na trvalých aukciách. Je to spôsobené väčšou úlohou prevádzkovateľov v oblasti riadenia dopytu na trhoch s kapacitou v Spojených štátoch v porovnaní so Spojeným kráľovstvom, ako uvádza správa PTE. ( 78 )

177.

Naproti tomu prahové hodnoty pre účasť, ktoré prijala spoločnosť NG pre služby vyvažovania a ktoré sú uvedené v oznámení, by mali byť vhodnejšou referenčnou hodnotou, keďže boli stanovené pre Spojené kráľovstvo. Tieto prahové hodnoty sú vyššie ako 2 MW. Zdá sa mi, že keďže Spojené kráľovstvo predložilo takéto informácie a tretie osoby, najmä združenie UKDRA, ich nespochybnili, Komisia na základe toho mohla považovať minimálnu prahovú hodnotu pre účasť vo výške 2 MW za dostatočne nízku na to, aby povzbudila prevádzkovateľov v oblasti riadenia dopytu k účasti na trhu s kapacitou.

178.

Domnievam sa teda, že Všeobecný súd v bodoch 256 až 258 napadnutého rozsudku nesprávne konštatoval, že minimálna prahová hodnota pre účasť vo výške 2 MW vyvoláva závažné ťažkosti, pokiaľ ide o to, či predmetné opatrenie poskytlo prevádzkovateľom v oblasti riadenia dopytu vhodný stimul na účasť na trhu s kapacitou.

179.

Dospel som k záveru, že druhej časti jediného odvolacieho dôvodu treba vyhovieť. Odvolaniu sa teda musí vyhovieť v celom rozsahu a napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť.

180.

V súlade s prvým odsekom článku 61 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie ak je odvolanie dôvodné, Súdny dvor zruší rozhodnutie Všeobecného súdu. Môže sám vydať rozsudok vo veci, ak to stav konania dovoľuje. Domnievam sa, že v prejednávanej veci je to tak.

181.

Tempus pred Všeobecným súdom uviedla spolu so svojím prvým žalobnom dôvodom založeným na porušení článku 108 ods. 2 ZFEÚ druhý žalobný dôvod, ktorým namieta porušenie povinnosti odôvodnenia, ktorá Komisii vyplýva z článku 296 druhého odseku ZFEÚ. Všeobecný súd vyhovel prvému žalobného dôvodu a na základe toho zrušil sporné rozhodnutie, v dôsledku čoho nepovažoval za potrebné skúmať druhý žalobný dôvod. ( 79 ) Toto preskúmanie sa teraz stalo nevyhnutným.

182.

Druhý žalobný dôvod je rozdelený na sedem častí, ktoré nižšie postupne preskúmam. Domnievam sa, že všetky tieto časti, a teda aj celý žalobný dôvod, je potrebné zamietnuť.

183.

Z judikatúry vyplýva, že rozhodnutie o nezačatí konania vo veci formálneho zisťovania stanoveného v článku 108 ods. 2 ZFEÚ musí obsahovať iba dôvody, pre ktoré sa Komisia domnieva, že nemá závažné ťažkosti s posúdením zlučiteľnosti dotknutej pomoci s vnútorným trhom, a aj stručné odôvodnenie rozhodnutia treba považovať za postačujúce na účely splnenia požiadavky uviesť primerané dôvody stanovenej v článku 296 ZFEÚ, pokiaľ z neho jasne a jednoznačne vyplývajú dôvody, pre ktoré sa Komisia domnievala, že nemá závažné ťažkosti, pričom otázka dôvodnosti odôvodnenia je samostatnou záležitosťou. ( 80 )

184.

V prvej časti druhého žalobného dôvodu Tempus tvrdí, že existuje rozpor medzi odôvodnením 107 sporného rozhodnutia, ktoré odkazuje na „skúsených poskytovateľov v oblasti riadenia dopytu“, a jeho odôvodnením 131, podľa ktorého je odvetvie riadenia dopytu „ešte len v začiatkoch“. Nevidím medzi týmito odôvodneniami rozpor, lebo posledné uvedené sa týka odvetvia riadenia dopytu vo všeobecnosti, zatiaľ čo prvé sa týka konkrétnych prevádzkovateľov v oblasti riadenia dopytu, ktorých Spojené kráľovstvo považuje za „skúsených“ (v protiklade k ďalším prevádzkovateľom v oblasti riadenia dopytu, na ktorých tiež odkazuje odôvodnenie 107 a ktorí „ešte nie sú dostatočne skúsení“). Prvá časť druhého žalobného dôvodu by sa preto mala zamietnuť.

185.

V druhej časti druhého žalobného dôvodu Tempus v podstate tvrdí, že Komisia neuviedla dôvody, pre ktoré jej konštatovanie v odôvodnení 152 sporného rozhodnutia, podľa ktorého bola doba platnosti zmlúv o kapacite dostatočne dlhá na to, aby umožnila novým účastníkom vstup na trh, platí aj pre prevádzkovateľov v oblasti riadenia dopytu napriek ich odlišnej lehote na realizáciu uvedenej v odôvodnení 134 rozhodnutia. Zdá sa mi však, že ako tvrdí Komisia, otázka, či jednoročné zmluvy môžu zabezpečiť účasť poskytovateľov v oblasti riadenia dopytu na trhu s kapacitou, závisí predovšetkým od finančných potrieb týchto prevádzkovateľov, a nie od ich lehôt na realizáciu. Vzhľadom na konštatovanie Súdneho dvora, že stručné odôvodnenie môže byť postačujúce, ( 81 ) je teda nepodstatné, že pokiaľ ide o trvanie zmlúv o kapacite, sporné rozhodnutie neodkazuje na odlišnú lehotu na realizáciu prevádzkovateľov v oblasti riadenia dopytu. Z toho vyplýva, že druhú časť druhého žalobného dôvodu treba zamietnuť.

186.

V tretej časti druhého žalobného dôvodu Tempus tvrdí, že Komisia nevysvetlila, ako môže vzhľadom na bod 232 písm. a) usmernenia vylúčenie prevádzkovateľov v oblasti riadenia dopytu, ktorí majú zmluvu o kapacite v rámci trvalej schémy, z účasti na prechodných aukciách „podporiť riadenie dopytu“, ako je uvedené v odôvodnení 128 sporného rozhodnutia. Je pravda, že prevádzkovatelia v oblasti riadenia dopytu sa nesmú zúčastňovať na prechodných aukciách, ak majú zmluvu o kapacite v rámci trvalej schémy. ( 82 ) Z odôvodnení 122 a 140 sporného rozhodnutia však vyplýva, že prechodné aukcie sú určené na podporu rozvoja odvetvia riadenia dopytu – a teda „podpor[ujú]“ toto odvetvie – tým, že pomáhajú len prevádzkovateľom v oblasti riadenia dopytu, ktorí ešte nie sú dostatočne skúsení na to, aby konkurovali výrobcom v trvalých aukciách (v protiklade k skúseným prevádzkovateľom v oblasti riadenia dopytu, ktorí takú pomoc nepotrebujú). V dôsledku toho treba tretiu časť druhého žalobného dôvodu zamietnuť.

187.

V štvrtej časti druhého žalobného dôvodu Tempus tvrdí, že Komisia sa nezaoberá otázkou, či prijatá metóda krytia nákladov tlmí cenový signál, ktorý by sa mal vyslať spotrebiteľom s cieľom znížiť spotrebu počas triád. ( 83 ) Chcem poukázať na to, že ako som uviedol v bode 146 vyššie, Komisia prijala stanovisko vlády Spojeného kráľovstva k tejto záležitosti a v odôvodnení 129 sporného rozhodnutia uviedla, že prijatá metóda „sa vyznačuje podnecovaním zníženia dopytu v časoch špičky, pričom je predvídateľná pre dodávateľov elektriny“. Z tohto odôvodnenia vyplýva, že podľa názoru Komisie je prijatá metóda kompromisom medzi požiadavkou poskytnúť vhodný stimul na zníženie spotreby na jednej strane a potrebou zabezpečiť predvídateľnosť výšky dodávateľského poplatku pre dodávateľov a zabrániť tomu, aby sa vyššie rizikové prirážky preniesli na zákazníkov, na druhej strane. ( 84 ) Štvrtú časť druhého žalobného dôvodu je preto potrebné zamietnuť.

188.

V piatej časti druhého žalobného dôvodu Tempus tvrdí, že Komisia sa nezaoberá otázkou, či by v rámci trvalej schémy nebolo možné namiesto zmlúv o kapacite na dobu neurčitú používať zmluvy o kapacite na dobu určitú. Chcel by som uviesť, že Tempus v tomto smere vysvetľuje, že pri zmluvách o kapacite na dobu neurčitú nie je stanovená lehota na poskytnutie dodatočnej kapacity v čase namáhania siete (t. j. ak je sieť namáhaná o 17.00 hod., povinnosť poskytnúť kapacitu by mohla plynúť neobmedzene) a že zmluvy o kapacite na dobu neurčitú znevýhodňujú prevádzkovateľov v oblasti riadenia dopytu. Je pravda, že sporné rozhodnutie sa nezaoberá otázkou, či dochádza k diskriminácii alebo nespravodlivému zaobchádzaniu s prevádzkovateľmi v oblasti riadenia dopytu v dôsledku používania zmlúv o kapacite na dobu neurčitú v rámci trvalej schémy. Komisia však v tomto smere neporušila svoju povinnosť odôvodnenia, lebo nie je nevyhnutné, aby presne uviedla všetky relevantné skutkové okolnosti a právne otázky, ( 85 ) a je nesporné, že združenie UKDRA ani iná tretia osoba sa počas správneho konania tejto otázky nedotkla. Preto sa domnievam, že piata časť druhého žalobného dôvodu by sa mala zamietnuť.

189.

V šiestej časti druhého žalobného dôvodu Tempus tvrdí, že Komisia neuviedla dôvody, pre ktoré nepotvrdení prevádzkovatelia v oblasti riadenia dopytu musia zložiť zábezpeku ponuky v rovnakej výške ako noví výrobcovia. ( 86 ) Je pravda, že hoci odôvodnenia 26 a 72 sporného rozhodnutia odkazujú na povinnosť nepotvrdených prevádzkovateľov v oblasti riadenia dopytu a nových výrobcov poskytnúť „zábezpeku“ (podporu úveru), toto rozhodnutie sa nezaoberá otázkou, či sú prevádzkovatelia v oblasti riadenia dopytu diskriminovaní alebo či sa s nimi zaobchádza nespravodlivo v dôsledku toho, že títo prevádzkovatelia a noví výrobcovia musia zložiť zábezpeku ponuky v rovnakej výške. Podľa môjho názoru však Komisia neporušila svoju povinnosť odôvodnenia tým, že sa nezaoberá touto problematikou, lebo po prvé potreba zábezpeky v prípadoch nepotvrdenej spoľahlivosti je ľahko pochopiteľná vzhľadom na cieľ zaistiť bezpečnosť dodávok a po druhé je nesporné, že nijaká tretia osoba sa počas správneho konania tejto otázky nedotkla. Šiestu časť druhého žalobného dôvodu je teda potrebné zamietnuť.

190.

V siedmej časti druhého žalobného dôvodu Tempus tvrdí, že Komisia neuviedla dôvody, pre ktoré nevzniesla námietku proti neexistencii dodatočnej odmeny pre prevádzkovateľov v oblasti riadenia dopytu za úspory množstva elektriny stratenej počas prenosu a distribúcie. Chcem poukázať na to, že v odôvodnení 140 sporného rozhodnutia Komisia uviedla, že „vzhľadom na cieľ sledovaný [predmetným] opatrením“ je taká neexistencia dodatočnej odmeny „opodstatnen[á]“. Súhlasím s tým, že cieľ zabezpečiť primeranosť výroby si vyžaduje, aby poskytnutá kapacita zodpovedala dopytu, a nijako nesúvisí s prenosom a distribúciou – a teda s predajom – elektrickej energie. ( 87 ) Siedmu časť druhého žalobného dôvodu je teda potrebné zamietnuť.

191.

Dospel som k záveru, že druhý žalobný dôvod, ktorý predložila Tempus Všeobecnému súdu, musí byť zamietnutý.

192.

Z toho vyplýva, že žalobu podanú na prvom stupni treba zamietnuť.

193.

Podľa článku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku, ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konečnou platnosťou o veci, rozhodne aj o trovách konania.

194.

Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku, ktorý sa uplatní na odvolacie konanie na základe článku 184 ods. 1 rokovacieho poriadku, Súdny dvor uloží účastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinnosť nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. V prejednávanej veci Tempus nemala vo veci úspech a Komisia navrhla uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania. Preto treba rozhodnúť, že Tempus znáša vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii.

195.

Podľa článku 184 ods. 4 rokovacieho poriadku, ak sa vedľajší účastník prvostupňového konania zúčastnil na odvolacom konaní, Súdny dvor môže rozhodnúť, že tento účastník bude znášať vlastné trovy konania. Keďže Spojené kráľovstvo bolo vedľajším účastníkom v konaní pred Všeobecným súdom a zúčastnilo sa na odvolacom konaní, musí znášať vlastné trovy konania.

196.

Podľa článku 140 ods. 1 rokovacieho poriadku, ktorý sa uplatní na odvolacie konanie na základe článku 184 ods. 1 rokovacieho poriadku, členské štáty, ktoré sú vedľajšími účastníkmi konania, znášajú vlastné trovy konania. Preto treba rozhodnúť, že Poľská republika znáša vlastné trovy konania.

197.

Preto navrhujem, aby Súdny dvor: