UZNESENIE VŠEOBECNÉHO SÚDU (prvá komora)

zo 14. februára 2019 ( *1 )

„Žaloba o neplatnosť – Prípravky na ochranu rastlín – Účinná látka ‚glyfozát‘ – Obnovenie zaradenia do prílohy k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 540/2011 – Neexistencia osobnej dotknutosti – Regulačný akt, ktorý si vyžaduje vykonávacie opatrenia – Neprípustnosť“

Vo veci T‑125/18,

Associazione Nazionale Granosalus – Liberi Cerealicoltori & Consumatori (Associazione GranoSalus), so sídlom vo Foggia (Taliansko), v zastúpení: G. Dalfino, avvocato,

žalobca,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: F. Castillo de la Torre, D. Bianchi, G. Koleva a I. Naglis, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorej predmetom je návrh, podaný na základe článku 263 ZFEÚ, na zrušenie vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2017/2324 z 12. decembra 2017, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh obnovuje schválenie účinnej látky glyfozát a ktorým sa mení príloha k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 540/2011 (Ú. v. EÚ L 333, 2017, s. 10),

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora),

v zložení: predsedníčka komory I. Pelikánová, sudcovia P. Nihoul (spravodajca) a J. Svenningsen,

tajomník: E. Coulon,

vydal toto

Uznesenie

Okolnosti predchádzajúce sporu

1

Glyfozát je účinná látka používaná najmä ako herbicíd.

2

Glyfozát bol „povolený“ na použitie uvedené v bode 1 vyššie v Európskej únii prvýkrát tým, že bol zaradený do zoznamu účinných látok uvedených v prílohe I k smernici Rady 91/414/EHS z 15. júla 1991 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh (Ú. v. ES L 230, 1991, s. 1; Mim. vyd. 03/011, s. 332).

3

Pridanie glyfozátu na koniec tabuľky obsiahnutej v prílohe I k smernici 91/414 sa uskutočnilo prostredníctvom smernice Komisie 2001/99/ES z 20. novembra 2001, ktorou sa mení a dopĺňa príloha I k smernici 91/414/EHS, aby zahŕňala glyfozát a thifensulfuronmetyl ako účinné látky (Ú. v. ES L 304, 2001, s. 14; Mim. vyd. 03/034, s. 182).

4

Podľa smernice 2001/99 bol glyfozát „povolený“ ako účinná látka od 1. júla 2002 do 30. júna 2012.

5

Článok 5 ods. 5 smernice 91/414 stanovil, že na požiadanie možno zaradenie účinnej látky obnoviť za predpokladu, že žiadosť o obnovenie jej zaradenia sa podá najneskôr dva roky pred uplynutím obdobia jej zaradenia.

6

Európska Komisia dostala žiadosť o obnovenie zaradenia glyfozátu v stanovenej lehote.

7

Ukázalo sa však, že bolo ešte treba prijať podrobné pravidlá týkajúce sa predkladania a vyhodnocovania dodatočných informácií potrebných na obnovenie platnosti zaradenia účinných látok.

8

Zaradenie glyfozátu sa teda predĺžilo do 31. decembra 2015 prostredníctvom smernice Komisie 2010/77/EÚ z 10. novembra 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 91/414/EHS, pokiaľ ide o dátumy skončenia platnosti zaradenia určitých účinných látok do prílohy I (Ú. v. EÚ L 293, 2010, s. 48).

9

Následne sa smernica 91/414 zrušila s účinnosťou od 14. júna 2011 nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414 (Ú. v. EÚ L 309, 2009, s. 1).

10

Účinné látky, ktoré sa považujú za schválené podľa nariadenia č. 1107/2009, sú vymenované v prílohe vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 540/2011 z 25. mája 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 1107/2009, pokiaľ ide o zoznam schválených účinných látok (Ú. v. EÚ L 153, 2011, s. 1).

11

V zozname uvedenom v prílohe k vykonávaciemu nariadeniu č. 540/2011 sa nachádza glyfozát. Dátum skončenia platnosti schválenia tejto účinnej látky bol stanovený na 31. december 2015.

12

Dňa 20. decembra 2013 Spolková republika Nemecko ako spravodajský členský štát v spolupráci so Slovenskou republikou ako spoluspravodajským členským štátom predložila návrh hodnotiacej správy o obnovení schválenia glyfozátu.

13

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EÚBP) zaslal predmetný návrh hodnotiacej správy žiadateľovi a členským štátom na pripomienkovanie. Pripomienky, ktoré mu boli doručené, odovzdal Komisii a verejnosti sprístupnil doplňujúcu súhrnnú dokumentáciu.

14

Dňa 20. marca 2015 Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC) zverejnila svoje zistenia týkajúce sa karcinogénneho potenciálu glyfozátu. Na základe týchto zistení ho zaradila do zoznamu výrobkov, ktoré sú pravdepodobne pre ľudí karcinogénne.

15

Komisia 29. apríla 2015 poverila EÚBP, aby preskúmal informácie obsiahnuté v zisteniach IARC týkajúcich sa karcinogénneho potenciálu glyfozátu a ten zohľadnila do 30. októbra 2015 vo svojich analýzach a záveroch.

16

Komisia medzitým predĺžila obdobie platnosti schválenia glyfozátu do 30. júna 2016 vykonávacím nariadením (EÚ) 2015/1885 z 20. októbra 2015, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o predĺženie období schválenia účinných látok 2,4‑D, acibenzolar‑S‑metyl, amitrol, bentazón, cyhalofop‑butyl, dikvát, esfenvalerát, famoxadón, flumioxazín, DXP KE 459 (flupyrsulfurón‑metyl), glyfozát, iprovalikarb, izoproturón, lambda‑cyhalotrín, metalaxyl‑M, metsulfurón‑metyl, pikolinafén, prosulfurón, pymetrozín, pyraflufén‑etyl, tiabendazol, tifensulfurón‑metyl a triasulfurón (Ú. v. EÚ L 276, 2015, s. 48).

17

Vykonávacie nariadenie 2015/1885 bolo založené na článku 17 prvom odseku nariadenia č. 1107/2009, ktoré stanovuje, že ak sa zdá, že z dôvodov, na ktoré žiadateľ nemá vplyv, sa platnosť schválenia pravdepodobne skončí pred prijatím rozhodnutia o obnovenie, Komisia môže posunúť dátum skončenia obdobia platnosti schválenia účinnej látky.

18

Dňa 30. októbra 2015 EÚBP predložil svoje závery týkajúce sa otázky, či možno očakávať, že glyfozát splní kritériá schválenia stanovené v článku 4 nariadenia č. 1107/2009.

19

EÚBP vo svojich záveroch uviedol, že „glyfozát pravdepodobne nepredstavuje karcinogénne riziko pre ľudí a že dôkazy nepotvrdzujú, že túto [účinnú] látku možno klasifikovať ako látku s karcinogénnym potenciálom na základe nariadenia [Európskeho parlamentu a Rady] (ES) č. 1272/2008 [zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L 353, 2008, s. 1)]“.

20

Komisia 28. januára 2016 predložila Stálemu výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá návrh revíznej správy. Žiadateľ mal možnosť predložiť pripomienky.

21

V rámci Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá považovali viaceré členské štáty za vhodné požiadať iný orgán, a síce Výbor pre hodnotenie rizík Európskej chemickej agentúry (ECHA), o stanovisko k harmonizovanej klasifikácii glyfozátu, pokiaľ ide o jeho karcinogénny charakter, a to ešte pred tým, ako bolo prijaté rozhodnutie o obnovení schválenia.

22

Vzhľadom na čas, ktorý potrebuje Výbor pre hodnotenie rizík ECHA na vydanie stanoviska, sa už tretíkrát predĺžilo obdobie schválenia glyfozátu, tentoraz do 15. decembra 2017, vykonávacím nariadením (EÚ) 2016/1056 z 29. júna 2016, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie č. 540/2011, pokiaľ ide o predĺženie obdobia schválenia účinnej látky „glyfozát“ (Ú. v. EÚ L 173, 2016, s. 52).

23

Výbor pre hodnotenie rizík ECHA odovzdal svoje stanovisko Komisii 15. júna 2017. Vo svojom stanovisku dospel na základe konsenzu k záveru, že na základe v súčasnosti dostupných informácií nie je odôvodnené klasifikovať glyfozát ako nebezpečný z hľadiska karcinogénneho charakteru.

24

Komisia 6. októbra 2017 oficiálne dostala európsku občiansku iniciatívu, ktorá odkazovala na glyfozát v jednom z jej troch cieľov a získala overené podpisy najmenej od jedného milióna občanov EÚ z minimálne siedmich členských štátov.

25

Komisia 23. októbra 2017 zareagovala na európsku občiansku iniciatívu tým, že uviedla, že „pokiaľ ide o prvý cieľ, ktorým bolo zakázať herbicídy na báze glyfozátu, [Komisia] sa domnieva, že neexistuje žiaden vedecký ani právny dôvod, ktorý by odôvodňoval zákaz glyfozátu, a že nemá v úmysle predložiť v tomto zmysle žiadny legislatívny návrh“. Dodala, že „predovšetkým vedecké dôkazy neumožňujú dospieť k záveru, že glyfozát môže vyvolávať rakovinu“, a že „rozhodnutie o obnovení platnosti schválenia glyfozátu (na päť rokov) je teda úplne opodstatnené“.

26

Stály výbor pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá nevydal stanovisko v lehote stanovenej jeho predsedom. Odvolací výbor bol požiadaný o ďalšie prerokovanie a vydal stanovisko.

27

Komisia 12. decembra 2017 prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 2017/2324, ktorým sa v súlade s nariadením č. 1107/2009 obnovuje schválenie účinnej látky glyfozát a ktorým sa mení príloha k vykonávaciemu nariadeniu č. 540/2011 (Ú. v. EÚ L 333, 2017, s. 10, ďalej len „napadnutý akt“).

28

Napadnutým aktom sa obnovilo schválenie glyfozátu za určitých podmienok do 15. decembra 2022.

29

V odôvodnení 25 napadnutého aktu sa uvádza, že opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom odvolacieho výboru uvedeného v bode 26 vyššie.

Konanie a návrhy účastníkov konania

30

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 28. februára 2018 žalobca Associazione Nazionale GranoSalus – Liberi Cerealicoltori & Consumatori, talianske združenie výrobcov pšenice a spotrebiteľov, ako aj združenia na ich ochranu podali žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

31

Samostatným podaním z 30. mája 2018 Komisia vzniesla námietku neprípustnosti na základe článku 130 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.

32

Žalobca predložil svoje pripomienky k námietke neprípustnosti 9. júla 2018.

33

Podaniami z 8., 11. a 12. júna 2018 spoločnosti Helm AG, Monsanto Europe NV/SA a Monsanto Company, Nufarm GmbH & Co. KG, Nufarm, Albaugh Europe Sàrl, Albaugh UK Ltd a Albaugh TKI d.o.o., ako aj Barclay Chemicals Manufacturing Ltd podali návrhy na vstup do konania ako vedľajší účastníci na podporu návrhov Komisie.

34

Žalobca v žalobe navrhuje, aby Všeobecný súd zrušil napadnutý akt.

35

Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

zamietol žalobu ako zjavne neprípustnú,

uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania,

subsidiárne určil novú lehotu na pokračovanie v konaní na základe článku 130 ods. 8 rokovacieho poriadku.

36

Žalobca vo svojich pripomienkach k námietke neprípustnosti navrhuje, aby Všeobecný súd túto námietku zamietol.

37

Žalobca ďalej navrhuje, aby Všeobecný súd nariadil vykonanie dokazovania predložením príslušných častí správy EÚBP, v ktorej sú zrevidované štúdie o potenciálnych účinkoch glyfozátu na ľudské zdravie, s cieľom porovnať ich s tzv. spisom „Monsanto papers“, ktorý obsahuje interné dokumenty skupiny Monsanto, ktoré boli zverejnené súdmi Spojených štátov v priebehu roka 2017.

Právny stav

38

Podľa článku 130 ods. 1 a 7 rokovacieho poriadku môže Všeobecný súd rozhodnúť o neprípustnosti pred prejednaním veci samej, ak o to žalovaný žiada.

39

V prejednávanej veci sa Všeobecný súd domnieva, že má na základe písomností v spise dostatok informácií, a rozhodne bez ďalšieho konania.

O námietke neprípustnosti

40

Komisia tvrdí na podporu námietky neprípustnosti, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu. Na jednej strane sa domnieva, že napadnutý akt sa žalobcu netýka priamo a osobne. Na druhej strane je napadnutý akt podľa nej regulačným aktom, ktorý vyžaduje vykonávacie opatrenia.

41

Žalobca spochybňuje tvrdenia Komisie a konkrétne tvrdí, že napadnutý akt sa ho priamo týka a nevyžaduje vykonávacie opatrenia.

42

Na úvod treba poznamenať, že žalobca je združením založeným na účely zachovania a rozvoja kvalitných obilnín s cieľom chrániť spotrebiteľov. V tejto súvislosti je úlohou tohto združenia najmä zastupovať, chrániť a obhajovať svojich členov, ktorí sú výrobcami pšenice, a spotrebiteľov s bydliskom na juhu Talianska, ako aj občanov Únie.

43

Podľa Súdneho dvora však združenie môže v zásade podať žalobu o neplatnosť iba v prípade, že môže tvrdiť, že má na veci vlastný záujem, alebo v prípade, že jeho členovia alebo aspoň niektorí z nich majú samostatnú aktívnu legitimáciu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. marca 2018, European Union Copper Task Force/Komisia, C‑384/16 P, EU:C:2018:176, bod 87 a citovanú judikatúru). Preto treba určiť, či sa žalobca v prejednávanej veci odvoláva na prvý alebo druhý prípad.

O existencii vlastného záujmu žalobcu

44

Pokiaľ ide o otázku, či žalobca môže tvrdiť, že má na veci vlastný záujem, treba pripomenúť, že podľa Súdneho dvora existencia takých zvláštnych okolností, akou je úloha, ktorú zohralo združenie v rámci postupu, ktorý viedol k prijatiu aktu v zmysle článku 263 ZFEÚ, môže odôvodniť prípustnosť žaloby podanej týmto združením, najmä ak jeho postavenie vyjednávača bolo týmto aktom ovplyvnené a dotknutá právna úprava mu priznáva právo procesnej povahy (pozri rozsudok z 13. marca 2018, European Union Copper Task ForceForce/Komisia, C‑384/16 P, EU:C:2018:176, bod 88 a citovanú judikatúru).

45

Žalobca v prejednávanej veci tvrdí, že napadnutý akt ovplyvňuje záujmy, ktoré obhajuje, najmä pokiaľ ide o boj proti akejkoľvek forme špekulácií alebo zneužívania, ktoré sa na trhu prejavujú v neprospech poľnohospodárov. V pripomienkach, ktoré predložil, však neuviedol, že zohral úlohu pri vypracúvaní napadnutého aktu, ani to, že mal osobitné práva v rámci postupu, ktorý viedol k prijatiu tohto aktu.

46

Z toho vyplýva, že so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora žalobca nemá vlastný záujem na konaní, ktorý by mu umožnil podať vo svojom mene žalobu o neplatnosť na Všeobecný súd, a v dôsledku toho túto žalobu v zásade možno vyhlásiť za prípustnú len vtedy, ak sa preukáže, že členovia žalobcu alebo niektorí z nich majú sami aktívnu legitimáciu.

O individuálnej aktívnej legitimácii členov žalobcu

47

Podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ akákoľvek fyzická alebo právnická osoba môže podať žalobu proti aktom, ktoré sú jej určené alebo ktoré sa jej priamo a osobne týkajú, ako aj voči regulačným aktom, ktoré sa jej priamo týkajú a nevyžadujú vykonávacie opatrenia.

48

Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ teda rozlišuje tri prípady, v ktorých môže byť žaloba o neplatnosť, ktorú podá fyzická alebo právnická osoba, vyhlásená za prípustnú.

– O tom, ktorým osobám je akt určený

49

V prvom prípade, pokiaľ ide o osoby, ktorým je akt určený, treba pripomenúť, že tento pojem „osoba, ktorej je určený“, treba chápať vo formálnom zmysle tak, že znamená osobu, ktorá je v danom akte označená ako osoba, ktorej je akt určený (rozsudok z 21. januára 2016, SACBO/Komisia a INEA, C‑281/14 P, neuverejnený, EU:C:2016:46, bod 34).

50

V prejednávanej veci nie je možné členov žalobcu považovať za osoby, ktorým je napadnutý akt určený, lebo v tomto akte nie sú označení ako osoby, ktorým je určený.

– O priamej a osobnej dotknutosti

51

V súvislosti s druhým prípadom treba určiť, či sú členovia žalobcu alebo niektorí z nich napadnutým aktom predovšetkým osobne dotknutí.

52

Podľa Súdneho dvora iné subjekty, ako sú osoby, ktorým je akt určený, môžu tvrdiť, že sú týmto aktom osobne dotknuté v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ len vtedy, keď sú ním dotknuté z dôvodu určitých vlastností, ktorými sa osobitne vyznačujú, alebo faktickej situácie, ktorá ich charakterizuje v porovnaní so všetkými ostatnými osobami, a tým ich individualizuje podobným spôsobom, akým by bola individualizovaná osoba, ktorej je akt určený (rozsudok z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, 25/62, EU:C:1963:17, s. 223).

53

Na druhej strane, ak sa akt dotýka subjektov ako súčasti abstraktnej kategórie alebo skupiny osôb, ktorá nie je individualizovaná, nie sú splnené podmienky vyžadované judikatúrou uvedenou v bode 52 vyššie.

54

V prejednávanej veci treba konštatovať, že podľa článku 1 napadnutého aktu sa opatrenie na obnovenie schválenia glyfozátu za podmienok stanovených v prílohe I k tomuto aktu dotýka abstraktne a všeobecne každej osoby, ktorá zamýšľa vyrábať, uvádzať na trh alebo používať túto látku alebo prípravky na ochranu rastlín obsahujúce tuto látku, ako aj každej osoby, ktorá je držiteľom autorizácií na uvedenie týchto prípravkov na ochranu rastlín na trh.

55

Napadnutý akt sa teda uplatňuje v objektívne stanovených situáciách a má právne účinky voči kategóriám osôb, ktoré sú vymedzené všeobecne a abstraktne. Z toho vyplýva, že tento akt je všeobecne záväzný.

56

Žalobca tvrdí, že napadnutý akt sa dotýka niektorých jeho členov, lebo pokračovanie v používaní glyfozátu ohrozuje ich zdravie ako občanov Únie a ako spotrebiteľov.

57

V tomto ohľade treba konštatovať, že napadnutý akt sa údajne dotýka niektorých členov žalobcu práve v ich všeobecnom postavení spotrebiteľov a občanov Únie.

58

Ako totiž uznáva sám žalobca, obnovenie schválenia glyfozátu by viedlo k ohrozeniu zdravia niektorých členov žalobcu z dôvodu jeho nebezpečnosti a jeho prítomnosti vo výrobkoch a tovare každodennej spotreby, a to najmä vo vode, takže títo členovia sú dotknutí vo svojom postavení spotrebiteľov a občanov Únie.

59

Žalobca ďalej tvrdí, že pokračovanie v používaní glyfozátu spôsobuje majetkové škody niektorým jeho členom, ktorí sú výrobcami pšenice, lebo títo členovia pre svoje etické alebo vedecké presvedčenia, ktoré sa odrazili v ich stanovách, túto účinnú látku nepoužívajú, takže sú v porovnaní s výrobcami používajúcimi túto účinnú látku ekonomicky znevýhodňovaní, pretože majú vyššie náklady, nižší objem výroby a vyššie predajné ceny.

60

V tomto ohľade treba poznamenať, že dotknutosť, ktorú uplatňuje žalobca a ktorá sa týka niektorých jeho členov, ktorí sú výrobcami pšenice, sa nelíši od dotknutosti, ktorej sa môže dovolávať každý poľnohospodár, ktorý sa z jeho vlastných dôvodov zdržiava používania glyfozátu v prospech iných alternatív, ktoré mu spôsobujú určité náklady.

61

Z toho vyplýva, že napadnutý akt sa dotýka členov žalobcu z dôvodu ich objektívneho postavenia spotrebiteľov, občanov Únie alebo výrobcov pšenice rovnako ako ktoréhokoľvek iného spotrebiteľa, občana Únie alebo výrobcu pšenice, ktorý sa skutočne alebo potenciálne nachádza v rovnakej situácii.

62

Žalobca teda nepreukázal, že jeho členovia alebo niektorí z nich boli napadnutým aktom osobne dotknutí.

63

Keďže podmienky, za ktorých musí byť osoba priamo a osobne dotknutá aktom, o ktorého zrušenie žiada, sú kumulatívne, nie je nutné určiť, či členovia žalobcu alebo niektorí z nich sú napadnutým aktom dotknutí navyše aj priamo.

64

Z toho vyplýva, že individuálna aktívna legitimácia členov žalobcu alebo niektorých z nich nemôže byť založená na druhom prípade uvedenom v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ.

– O kvalifikácii napadnutého aktu ako regulačného aktu, ktorý nevyžaduje vykonávacie opatrenia

65

Tretím prípadom, keď je prípustná žaloba o neplatnosť podaná fyzickou alebo právnickou osobou, je prípad, keď tento akt predstavuje regulačný akt týkajúci sa priamo tejto osoby a nevyžaduje vykonávacie opatrenia.

66

V tomto ohľade treba poznamenať, že v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ pojem regulačný akt zahŕňa všeobecne záväzné akty s výnimkou legislatívnych aktov (rozsudok z 3. októbra 2013, Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada, C‑583/11 P, EU:C:2013:625, bod 60).

67

V prejednávanej veci napadnutý akt predstavuje takýto regulačný akt, lebo na jednej strane je všeobecne záväzným aktom, ako sa uvádza v bode 55 vyššie, a na druhej strane nebol prijatý podľa riadneho legislatívneho postupu opísaného v článku 294 ZFEÚ alebo mimoriadneho legislatívneho postupu, ako je definovaný v článku 289 ods. 2 ZFEÚ, ktorý vyžaduje účasť Európskeho parlamentu v spolupráci s Radou Európskej únie alebo naopak. Účastníci konania tento aspekt ostatne nespochybňujú.

68

Okrem toho slovné spojenie „regulačné akty…, ktoré nevyžadujú vykonávacie opatrenia“ v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ treba vykladať vzhľadom na cieľ tohto ustanovenia, a síce vyhnúť sa tomu, aby jednotlivec musel porušiť právo, aby sa potom mohol obrátiť na súd (rozsudok z 19. decembra 2013, Telefónica/Komisia, C‑274/12 P, EU:C:2013:852, bod 27).

69

Ak má právny akt priame účinky na právnu situáciu fyzickej alebo právnickej osoby bez toho, aby si to vyžadovalo vykonávacie opatrenie, táto osoba by mohla byť zbavená účinnej súdnej ochrany, keby nemala k dispozícii možnosť priamo sa obrátiť na súd Únie s cieľom napadnúť platnosť tohto regulačného aktu (rozsudok z 19. decembra 2013, Telefónica/Komisia, C‑274/12 P, EU:C:2013:852, bod 27).

70

Naproti tomu, ak regulačný akt vyžaduje vykonávacie opatrenia, súdne preskúmanie dodržiavania právneho poriadku Únie je zabezpečené, ako vyplýva z článku 19 ods. 1 ZEÚ, nielen Súdnym dvorom, ale aj súdmi členských štátov.

71

Na jednej strane, ak totiž vykonávanie regulačného aktu prináleží inštitúciám, orgánom alebo agentúram Únie, môžu fyzické alebo právnické osoby podať na súdy Únie priamu žalobu proti vykonávacím aktom za podmienok uvedených v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ a na podporu tejto žaloby sa na základe článku 277 ZFEÚ dovolávať protiprávnosti dotknutého základného aktu (rozsudok z 23. apríla 1986, Les Verts/Parlament, 294/83, EU:C:1986:166, bod 23).

72

Na druhej strane, ak vykonávanie regulačného aktu prináleží členským štátom, fyzické alebo právnické osoby môžu spochybniť platnosť vnútroštátneho vykonávacieho opatrenia na vnútroštátnom súde a v rámci takého konania sa domáhať neplatnosti základného aktu, a prípadne tak primäť vnútroštátny súd, aby na základe článku 267 ZFEÚ predložil Súdnemu dvoru návrh na začatie prejudiciálneho konania (rozsudok z 23. apríla 1986, Les Verts/Parlament, 294/83, EU:C:1986:166, bod 23).

73

Na účely posúdenia, či právny akt vyžaduje vykonávacie opatrenia, treba vychádzať z postavenia žalobcu, pričom je irelevantné, či predmetný akt vyžaduje vykonávacie opatrenia vo vzťahu k ostatným subjektom (rozsudky z 19. decembra 2013, Telefónica/Komisia, C‑274/12 P, EU:C:2013:852, bod 30, a z 28. apríla 2015, T & L Sugars a Sidul Açúcares/Komisia, C‑456/13 P, EU:C:2015:284, bod 32).

74

V prejednávanej veci treba teda určiť, či napadnutý akt o obnovenie schválenia glyfozátu na obdobie piatich rokov vyžaduje vykonávacie opatrenia vo vzťahu k členom žalobcu.

75

Na tento účel treba vziať do úvahy mechanizmus stanovený platným právnym rámcom, ktorý je uplatniteľný v prejednávanej veci.

76

V súlade s nariadením č. 1107/2009 je glyfozát rovnako ako akákoľvek účinná látka predmetom dvojfázového hodnotenia.

77

V prvej fáze sa účinná látka ako taká hodnotí na úrovni Únie a schváli ju Komisia v súlade s postupom stanoveným v článkoch 7 až 13 nariadenia č. 1107/2009, pokiaľ sa preukáže, že spĺňa kritériá schválenia podľa článku 4 toho istého nariadenia.

78

V druhej fáze prípravok na ochranu rastlín obsahujúci účinnú látku schválenú Úniou hodnotia členské štáty, ktoré prípadne vydajú autorizáciu na uvedenie tohto prípravku na trh v súlade s postupom a požiadavkami autorizácie stanovenými v článkoch 28 až 39 nariadenia č. 1107/2009.

79

Podľa tejto právnej úpravy sa teda prípravok na ochranu rastlín obsahujúci účinnú látku „glyfozát“ schválenú Komisiou nesmie uviesť na trh ani používať v dotknutom členskom štáte bez príslušnej autorizácie udelenej orgánmi tohto štátu.

80

Články 14 až 20 nariadenia č. 1107/2009 stanovujú, že Komisia na žiadosť výrobcu účinnej látky obnoví schválenie tejto účinnej látky, pokiaľ sú splnené kritériá schválenia stanovené v článku 4 uvedeného nariadenia.

81

Obnovenie schválenia účinnej látky však samo osebe nepredstavuje potvrdenie, predĺženie alebo obnovenie autorizácií na uvedenie na trh, ktoré boli udelené členskými štátmi pre prípravok na ochranu rastlín obsahujúci túto účinnú látku.

82

V súlade s článkom 32 ods. 1 prvým pododsekom nariadenia č. 1107/2009 sa autorizácie na uvedenie na trh udeľujú na časovo obmedzené obdobie. Podľa druhého pododseku tohto odseku toto obdobie nesmie presiahnuť jeden rok od dátumu uplynutia schválenia účinnej látky, ktorú obsahuje prípravok na ochranu rastlín. Toto obdobie je určené následne na taký istý čas, ako trvá obdobie schválenia uvedenej účinnej látky.

83

Okrem toho v článku 43 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1107/2009 sa jednak stanovuje, že autorizácia na uvedenie prípravku na ochranu rastlín na trh sa obnoví na základe žiadosti držiteľa autorizácie, a jednak, že takáto žiadosť musí byť predložená v lehote troch mesiacov od obnovenia schválenia účinnej látky, ktorú prípravok na ochranu rastlín obsahuje.

84

Z toho vyplýva, že účinky napadnutého aktu sa prejavujú voči členom žalobcu, a síce voči spotrebiteľom, občanom Únie a výrobcom pšenice, ktorých záujmy žalobca zastupuje, prostredníctvom obnovenia autorizácií na uvedenie prípravkov na ochranu rastlín obsahujúcich účinnú látku „glyfozát“ na trh, udelených členskými štátmi.

85

Takéto obnovenia autorizácií na uvedenie na trh predstavujú podľa judikatúry uvedenej v bodoch 68 až 73 vyššie vykonávacie opatrenia napadnutého aktu v zmysle článku 263 štvrtého odseku poslednej časti vety ZFEÚ.

86

Ostatné tvrdenia predložené žalobcom tento záver nespochybňujú.

87

Po prvé žalobca zdôrazňuje, že podľa jeho názoru napadnutý akt sám osebe obsahuje zachovanie autorizácií na uvedenie prípravkov na ochranu rastlín obsahujúcich účinnú látku „glyfozát“ na trh, ktoré boli vydané v súlade s článkami 29 a 32 nariadenia č. 1107/2009 talianskymi orgánmi a platné ku dňu prijatia uvedeného aktu.

88

V tomto ohľade treba poznamenať, že toto tvrdenie sa zakladá na predpoklade, že obnovenie schválenia účinnej látky „glyfozátu“ Komisiou automaticky znamená potvrdenie, predĺženie alebo obnovenie autorizácií na uvedenie prípravkov na ochranu rastlín obsahujúcich túto účinnú látku na trh, udelených členskými štátmi.

89

Ako vyplýva z bodov 81 až 83 vyššie, tento predpoklad je však nesprávny.

90

Okrem toho je pravda, že podľa článku 43 ods. 5 a 6 nariadenia č. 1107/2009 členské štáty rozhodnú o žiadosti o obnovenie autorizácie na uvedenie prípravku na ochranu rastlín na trh najneskôr dvanásť mesiacov po obnovení schválenia účinnej látky, ktorú tento prípravok na ochranu rastlín obsahuje, a môžu predĺžiť platnosť autorizácie o čas potrebný na ukončenie skúmania tejto žiadosti a prijatie rozhodnutia o obnovení autorizácie, ak sa z dôvodov, na ktoré držiteľ autorizácie nemá vplyv, neprijme žiadne rozhodnutie o obnovení autorizácie pred uplynutím jej platnosti.

91

Talianske orgány sa tak podľa žalobcu rozhodli dočasne predĺžiť všetky autorizácie na uvedenie prípravkov na ochranu rastlín, ktoré obsahujú účinnú látku glyfozát, na trh.

92

Treba však poznamenať, že takéto predĺženie automaticky nevyplýva z obnovenia schválenia účinnej látky glyfozátu Komisiou, ale zo zásahu pripísateľného dotknutému členskému štátu, pričom taký zásah musí umožniť začať konanie pred vnútroštátnym súdom (pozri v tomto zmysle uznesenie z 12. januára 2017, ACDA a i./Komisia, T‑242/15, EU:T:2017:6, body 4547 a citovanú judikatúru).

93

Po druhé žalobca tvrdí, že opatrenia prijaté členskými štátmi z hľadiska autorizácií na uvedenie prípravkov na ochranu rastlín obsahujúcich účinnú látku „glyfozát“ na trh nemožno považovať za vykonávacie opatrenia, pretože napadnutý akt stanovuje len všeobecné opatrenia na jeho vykonávanie a prijatie vykonávacích opatrení ponecháva v plnej miere na členských štátoch, pričom predovšetkým nestanovuje žiadny referenčný parameter na ich praktické uplatňovanie.

94

Za predpokladu, že toto tvrdenie treba vykladať v tom zmysle, že regulačný akt možno považovať za akt, ktorý vyžaduje vykonávacie opatrenia len v prípade, že obsahuje osobitné a podrobné ustanovenia týkajúce sa jeho vykonávania, treba poznamenať, že obnovenie schválenia účinnej látky „glyfozát“ podlieha viacerým podmienkam, ktoré musia členské štáty zohľadniť, keď rozhodujú o obnovení autorizácií na uvedenie prípravkov na ochranu rastlín obsahujúcich túto účinnú látku na trh.

95

Okrem toho, pokiaľ ide o prípadnú mieru voľnej úvahy, ktorú majú členské štáty pri vykonávaní napadnutého aktu, treba pripomenúť že prípadná mechanická povaha opatrení prijatých na vnútroštátnej úrovni je irelevantná na účely určenia, či regulačný akt vyžaduje vykonávacie opatrenia v zmysle článku 263 štvrtého odseku poslednej časti vety ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. apríla 2015, T & L Sugars a Sidul Açúcares/Komisia, C‑456/13 P, EU:C:2015:284, body 4142).

96

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti treba prijať záver, že napadnutý akt nepredstavuje regulačný akt, ktorý nevyžaduje vykonávacie opatrenia v zmysle článku 263 štvrtého odseku poslednej časti vety ZFEÚ.

97

V takej situácii spôsob stanovený v Zmluve a v judikatúre Súdneho dvora, týkajúci sa jej výkladu, spočíva v tom, že keď chce fyzická alebo právnická osoba dosiahnuť súdne preskúmanie všeobecne záväzného aktu Únie, podá na vnútroštátny súd žalobu, ktorou napadne vnútroštátne vykonávacie opatrenie a požiada tento súd, aby predložil Súdnemu dvoru návrh na začatie prejudiciálneho konania o otázke týkajúcej sa platnosti základného aktu prijatého na úrovni Únie (pozri bod 72 vyššie a citovanú judikatúru).

98

Z týchto úvah vyplýva, že prejednávanú žalobu treba zamietnuť ako neprípustnú v rozsahu, v akom bola predložená Všeobecnému súdu.

O návrhu na vykonanie dokazovania

99

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd nariadil vykonanie dokazovania predložením tých častí správy EÚBP, v ktorých sú preskúmané štúdie o možných účinkoch glyfozátu na ľudské zdravie, s cieľom porovnať ich s tzv. spisom „Monsanto papers“.

100

V tejto súvislosti treba poznamenať, že tento návrh spadá pod meritórne preskúmanie prejednávanej žaloby, a teda ho nemožno prejednať, lebo táto žaloba je neprípustná.

O návrhoch na vstup vedľajších účastníkov do konania

101

V súlade s článkom 142 ods. 2 rokovacieho poriadku vedľajšie účastníctvo má vo vzťahu k hlavnému konaniu vedľajšiu povahu, a ak je žaloba vyhlásená za neprípustnú, stane sa bezpredmetné.

102

Preto už neexistuje dôvod rozhodnúť o návrhoch spoločností Helm, Monsanto Europe, Monsanto, Nufarm GmbH & Co. KG, Nufarm, Albaugh Europe, Albaugh UK, Albaugh TKI a Barclay Chemicals Manufacturing na vstup do konania ako vedľajších účastníkov.

O trovách

103

Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

104

Keďže žalobca nemal vo veci úspech, je opodstatnené uložiť mu povinnosť znášať vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii, v súlade s jej návrhmi.

105

Na základe článku 144 ods. 10 rokovacieho poriadku spoločnosti Helm, Monsanto Europe, Monsanto, Nufarm GmbH & Co. KG, Nufarm, Albaugh Europe, Albaugh UK, Albaugh TKI a Barclay Chemicals Manufacturing znášajú každá svoje vlastné trovy konania spojené s návrhom na vstup vedľajšieho účastníka do konania.

 

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora)

rozhodol takto:

 

1.

Žaloba sa zamieta ako neprípustná.

 

2.

Vzhľadom na to už neexistuje dôvod rozhodnúť o návrhoch spoločností Helm AG, Monsanto Europe NV/SA, Monsanto Company, Nufarm GmbH & Co. KG, Nufarm, Albaugh Europe Sàrl, Albaugh UK Ltd, Albaugh TKI d.o.o. a Barclay Chemicals Manufacturing Ltd. na vstup vedľajšieho účastníka do konania.

 

3.

Associazione Nazionale GranoSalus – Liberi Cerealicoltori & Consumatori (Associazione GranoSalus) je povinná znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania vynaložené Európskou komisiou.

 

4.

Spoločnosti Helm, Monsanto Europe, Monsanto, Nufarm GmbH & Co. KG, Nufarm, Albaugh Europe, Albaugh UK, Albaugh TKI a Barclay Chemicals Manufacturing znášajú každá svoje vlastné trovy konania spojené s návrhom na vstup vedľajšieho účastníka do konania.

 

V Luxemburgu 14. februára 2019

Tajomník

E. Coulon

Predsedníčka

I. Pelikánová


( *1 ) Jazyk konania: taliančina.