–

Darie BV, v zastúpení: H. Lamon a J. A. M. Jonkhout, advocaten,

–

holandská vláda, v zastúpení: K. Bulterman a C. S. Schillemans, splnomocnené zástupkyne,

–

rakúska vláda, pôvodne v zastúpení: G. Hesse, neskôr J. Schmoll, splnomocnení zástupcovia,

–

nórska vláda, v zastúpení: J. T. Kaasin a T. Skjeie, splnomocnené zástupkyne,

–

Európska komisia, v zastúpení: L. Haasbeek a R. Lindenthal, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012 z 22. mája 2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trhu a ich používaní (Ú. v. EÚ L 167, 2012, s. 1).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Darie BV, obchodnou spoločnosťou pôsobiacou na veľkoobchodnom trhu s prostriedkami na upratovanie, čistiacimi a pracími prostriedkami, a Staatssecretaris van Infrastructuur en Milieu (štátny tajomník pre infraštruktúru a životné prostredie, Holandsko) (ďalej len „štátny tajomník“), ktorý sa týka zákonnosti rozhodnutia štátneho tajomníka, ktorým bolo spoločnosti Darie BV uložené ukončiť ponúkanie výrobku, ktorý štátny tajomník kvalifikoval ako „biocídny výrobok“, ktorý nebol povolený na trhu.

3

Odôvodnenie 5 nariadenia č. 528/2012 stanovuje:

„Pravidlá týkajúce sa sprístupňovania biocídnych výrobkov na trhu v Spoločenstve sa ustanovili smernicou 98/8/ES [Európskeho parlamentu a Rady zo 16. februára 1998 o uvádzaní biocídnych výrobkov na trh (Ú. v. ES L 123, 1998, s. 1; Mim. vyd. 03/023, s. 3)]. Tieto pravidlá je potrebné upraviť na základe skúseností, a najmä správy o vykonávaní počas prvých siedmich rokov, ktorú Komisia predložila Európskemu parlamentu a Rade a v ktorej sa analyzujú problémy s uvedenou smernicou a jej slabé stránky.“

4

Článok 1 tohto nariadenia, nazvaný „Účel a predmet úpravy“, stanovuje:

„1.   Účelom tohto nariadenia je zlepšiť fungovanie vnútorného trhu harmonizáciou pravidiel sprístupňovania biocídnych výrobkov na trhu a ich používania, ako aj zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí, zvierat a životného prostredia. Ustanovenia tohto nariadenia vychádzajú zo zásady predbežnej opatrnosti, ktorej cieľom je zabezpečiť ochranu zdravia ľudí, zdravia zvierat a životného prostredia. …

2.   Týmto nariadením sa ustanovujú pravidlá:

…“

5

Článok 2 uvedeného nariadenia, nazvaný „Rozsah pôsobnosti“, v odseku 1 stanovuje:

„Toto nariadenie sa vzťahuje na biocídne výrobky a ošetrené výrobky. Zoznam typov biocídnych výrobkov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a ich opis sa uvádza v prílohe V.“

6

Článok 3 toho istého nariadenia, nazvaný „Vymedzenie pojmov“, vo svojom odseku 1 stanovuje:

„Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

…

…

…“

7

Článok 17 ods. 1 nariadenia č. 528/2012 stanovuje:

„Biocídne výrobky sa nesprístupňujú na trhu ani sa na ňom nepoužívajú, ak nie sú autorizované v súlade s týmto nariadením.“

8

Príloha V tohto nariadenia s názvom „Typy biocídnych výrobkov a ich opisy, ako sa uvádza v článku 2 ods. 1“ klasifikuje tieto výrobky do štyroch skupín, a to dezinfekčné prostriedky, konzervačné prostriedky, výrobky na ochranu proti škodcom a iné biocídne výrobky. Táto príloha na jednej strane spresňuje, že dezinfekčné prostriedky nezahŕňajú čistiace prostriedky, ktoré nemajú mať biocídny účinok a, na druhej strane, že pokiaľ nie je uvedené inak, medzi konzervačné prostriedky patria len výrobky na zabránenie vývoja mikróbov a rias.

9

Článok 2 smernice 98/8, nazvaný „Definície“, ktorá bola zrušená a nahradená nariadením č. 528/2012, vo svojom odseku 1 uvádzal:

„Pri používaní tejto smernice platia nasledujúce definície:

…“

10

V odôvodnení 21 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 648/2004 z 31. marca 2004 o detergentoch (Ú. v. EÚ L 104, 2004, s. 1; Mim. vyd. 13/034, s. 48) sa „pripom[ína], že ostatné horizontálne právne predpisy sa uplatňujú na detergentné povrchovo aktívne látky“, medzi ktorými figuruje smernica 98/8.

11

Článok 2 bod 1 tohto nariadenia uvádza definíciu „detergentu“ na účely uvedeného nariadenia.

12

Článok 1 Wet gewasbeschermingsmiddelen en biociden (zákon o prípravkoch na ochranu rastlín a biocídnych výrobkoch, ďalej len „Wgb“), nazvaný „Definície“, stanovuje:

„1.   V tomto zákone a v ustanoveniach prijatých na jeho základe označuje výraz:

…

Biocídne výrobky: biocídne výrobky uvedené v článku 3 ods. 1 písm. a) nariadenia [č. 528/2012];

…“

13

Podľa znenia článku 43 Wgb s názvom „Porušenie nariadenia“:

„1.   Zakazuje sa spáchať skutok odporujúci článku 17 ods. 1, 5 a 6… nariadenia [č. 528/2012] alebo nariadeniam vydaným na jeho vykonanie.

…“

14

Článok 86 Wgb s názvom „Správne donútenie“ stanovuje:

„Na dosiahnutie dodržania predpisov tohto zákona alebo predpisov vydaných na základe tohto zákona a článku 5:20 Algemene wet bestuursrecht (Všeobecný správny poriadok), pokiaľ ide o povinnosť súčinnosti s úradníkmi určenými podľa článku 82, je minister oprávnený vydať príkaz zabezpečený správnym donútením.“

15

Rozhodnutím z 13. januára 2017 štátny tajomník na základe spojených ustanovení článkov 43 a 86 Wgb a článku 17 ods. 1 nariadenia č. 528/2012 uložil spoločnosti Darie zákaz ďalšieho ponúkania výrobku Pure Air, ktorý bol kvalifikovaný ako „biocídny výrobok“ a ktorý nebol schválený zo strany College voor de toelating van gewasbeschermingsmiddelen en biociden (úrad pre povoľovanie fytosanitárnych a biocídnych výrobkov, Holandsko) na trhu, pod hrozbou poriadkovej pokuty vo výške 1000 eur týždenne až do maximálnej výšky 25000 eur.

16

Spoločnosť Darie podala proti rozhodnutiu štátneho tajomníka námietky, pričom uvádzala, že Pure Air nesprávne kvalifikoval ako „biocídny výrobok“ v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 528/2012.

17

Rozhodnutím z 26. mája 2017 štátny tajomník tieto námietky zamietol.

18

Darie podala žalobu proti tomuto rozhodnutiu na College van Beroep voor het bedrijfsleven (Odvolací súd pre správne spory v hospodárskej oblasti, Holandsko), pričom napádala kvalifikovanie Pure Air ako „biocídneho výrobku“ v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 528/2012. Podľa tejto spoločnosti má Pure Air probiotický a nie biocídny účinok, keďže druh baktérií Bacillus ferment obsiahnutý v prostriedku produkuje enzýmy, ktoré pohltia a strávia všetky prítomné organické zvyšky, ktoré mikroorganizmom slúžia ako potrava, a preto sa na povrchu ošetrenom prostriedkom nemôže vytvoriť biotop, v ktorom by sa mohli rozvíjať mikroorganizmy ako plesne.

19

Vnútroštátny súd uvádza, že etiketa Pure Air tento výrobok opisuje ako koncentrovanú, biologicky odbúrateľnú tekutinu na nanášanie striekaním, ktorá je obohatená o probiotiká, a obsahujúcu najmä druh baktérií Bacillus ferment, ktorá sa používa na „elimináciu a predchádzanie nepríjemným pachom“, šírením zdravej a bezpečnej mikroflóry na nastriekaných povrchoch. Návod na používanie Pure Air spresňuje na jednej strane, že pred nastriekaním tohto výrobku na povrchy, ktoré sa majú ošetriť, treba odstrániť pleseň „aby ste mohli začať od základov“, a na druhej strane, že „aby ste zabránili opätovnej tvorbe plesní, musí sa nástrek [Pure Air] zopakovať, v závislosti od vlhkosti v byte, jedenkrát každé tri až štyri týždne“.

20

Tento súd dodáva, že 22. marca 2017 bola na internetovej stránke spoločnosti Darie uvedená informácia, podľa ktorej „probiotické čistiace prostriedky fungujú ako tradičné čistiace techniky. Odstránia viditeľnú špinu. Je tu však jeden dôležitý rozdiel. Potenciálni pôvodcovia chorôb ako plesne a škodlivé baktérie zmiznú tiež. Tým, že sa odstráni ich živná pôda, sa výrazne redukuje počet zlých baktérií a plesní. Výrobok je navyše bezpečný a trvanlivý. Základ pozostáva z dobrých baktérií a vody, a tým je výrobok najekologickejším výrobkom, ktorý je pre profesionálny trh k dispozícii“.

21

Vnútroštátny súd sa pýta, či účinok Pure Air, ktorý uvádza Darie a ktorý spočíva v boji nie proti škodlivým organizmom, ale skôr proti vzniku alebo zachovaniu životného priestoru pre tieto organizmy, patrí pod pojem „biocídny výrobok“ uvedený v článku 3 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 528/2012 v spojení s článkom 3 ods. 1 písm. c) tohto nariadenia.

22

Za týchto okolností College van Beroep voor het bedrijfsleven (Odvolací súd pre správne spory v hospodárskej oblasti) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

23

Darie uvádza, že návrh na začatie prejudiciálneho konania sa má odmietnuť z dôvodu, že vnútroštátny súd má všetky informácie, ktoré mu bez toho, aby bolo potrebné položiť prejudiciálne otázky Súdnemu dvoru, umožňujú konštatovať, že výrobok, o ktorý ide v konaní vo veci samej, nie je biocídnym výrobkom. Navyše Súdny dvor vo svojom rozsudku z 1. marca 2012, Söll (C‑420/10, ďalej len „rozsudok Söll, EU:C:2012:111), už odpovedal na prvú otázku.

24

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v rámci spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi zakotvenej v článku 267 ZFEÚ prislúcha výlučne vnútroštátnemu súdu, ktorému bol spor predložený a ktorý musí prevziať zodpovednosť za vydávané súdne rozhodnutie, aby s prihliadnutím na osobitosti veci posúdil tak nevyhnutnosť prejudiciálneho rozhodnutia na to, aby mohol vydať svoj rozsudok, ako aj relevantnosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. Preto v prípade, že sa predložené otázky týkajú výkladu práva Únie, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť [rozsudok z 25. júla 2018, AY (Zatykač – svedok), C‑268/17, EU:C:2018:602, bod 24 a citovaná judikatúra].

25

Z toho vyplýva, že pri otázkach týkajúcich sa výkladu práva Únie položených vnútroštátnym súdom v rámci právnej úpravy a skutkových okolností, ktoré tento súd vymedzí na vlastnú zodpovednosť a ktorých správnosť Súdnemu dvoru neprináleží preverovať, platí prezumpcia relevantnosti. Zamietnutie návrhu vnútroštátneho súdu na začatie prejudiciálneho konania zo strany Súdneho dvora je možné len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nijako nesúvisí s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, ak ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými a právnymi podkladmi nevyhnutnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré mu boli položené [rozsudok z 25. júla 2018, AY (Zatykač – Svedok), C‑268/17, EU:C:2018:602, bod 25 a citovaná judikatúra].

26

V prejednávanej veci sa spor pred vnútroštátnym súdom v podstate týka kvalifikácie výrobku Pure Air ako „biocídneho výrobku“ v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 528/2012. Keďže tento súd žiada o výklad pojmov „biocídny výrobok“ a „účinná látka“ v zmysle tohto nariadenia a Súdnemu dvoru predkladá informácie o skutkovom a právnom stave potrebné na užitočnú odpoveď na položené otázky, neexistuje pochybnosť o tom, že uvedené otázky sú relevantné na rozhodnutie v spore a že podmienky prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania pripomenuté v predchádzajúcom bode sú splnené.

27

V dôsledku toho je tento návrh na začatie prejudiciálneho konania prípustný.

28

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či sa pojem „biocídny výrobok“ v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 528/2012 má vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje na výrobky obsahujúce jeden alebo viacero druhov baktérií, enzýmov alebo iných zložiek, ktoré z dôvodu ich špecifického spôsobu pôsobenia nepôsobia priamo na cieľové škodlivé organizmy, ale na vznik, resp. zachovanie možného biotopu pre tieto organizmy, a prípadne, akým požiadavkám má zodpovedať účinok takejto povahy.

29

V tejto súvislosti treba uviesť, že keďže nariadenie č. 528/2012 zrušilo a nahradilo smernicu 98/8, výklad ustanovení tejto smernice, ktorý poskytol Súdny dvor, platí aj pre toto nariadenie, ak ustanovenia oboch týchto právnych predpisov Únie možno považovať za rovnocenné (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. novembra 2016, Schmidt, C‑417/15, EU:C:2016:881, bod 26; z 9. marca 2017, Pula Parking, C‑551/15, EU:C:2017:193, bod 31, a z 15. novembra 2018, Kuhn, C‑308/17, EU:C:2018:911, bod 31).

30

V bode 31 rozsudku Söll Súdny dvor rozhodol, že pojem „biocídne výrobky“ uvedený v článku 2 ods. 1 písm. a) smernice 98/8 sa má vykladať v tom zmysle, že zahŕňa výrobky pôsobiace hoci len nepriamo na cieľové škodlivé organizmy, pretože obsahujú jednu alebo viaceré aktívne látky, ktoré spôsobujú chemickú alebo biologickú reakciu tvoriacu súčasť reťazca príčinných súvislostí, ktorého cieľom je inhibičný účinok voči uvedeným organizmom.

31

V tejto súvislosti treba spresniť, že v bode 24 rozsudku Söll Súdny dvor poznamenal, že článok 2 ods. 1 písm. a) prvý pododsek smernice 98/8 upravuje definíciu biocídneho výrobku na základe troch kumulatívne splnených podmienok. Tieto predstavujú prítomnosť „aktívnej látky“ vo výrobku, skutočnosť, že tento výrobok má určitý účel a jeho chemický alebo biologický spôsob účinku. Záver, ktorý Súdny dvor uviedol v bode 31 tohto rozsudku, vychádzal najmä z analýzy druhého prvku tejto definície v spojení s cieľmi tejto smernice.

32

Komparatívna analýza znenia článku 3 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 528/2012 a znenia článku 2 ods. 1 písm. a) smernice 98/8 preukazuje, že tento prvok je formulovaný rovnako v oboch týchto ustanoveniach, a to v tom zmysle, že kvalifikácia „biocídneho výrobku“ je podmienená najmä okolnosťou, že výrobok je „určen[ý] na ničenie, odpudzovanie a zneškodňovanie škodlivých organizmov, zabránenie ich škodlivému účinku alebo ochranu proti akémukoľvek škodlivému organizmu akýmkoľvek spôsobom“.

33

Za týchto okolností, ako to uviedla generálna advokátka v bode 29 svojich návrhov, výklad uvedený v rozsudku Söll, v zmysle ktorého sa pojem „biocídny výrobok“ vzťahuje nielen na priame účinky, ale aj na nepriame účinky výrobku, teda zostáva uplatniteľný na „biocídny výrobok“ v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 528/2012.

34

Takýto výklad je tiež v súlade s kontextom do ktorého patrí toto ustanovenie. Treba totiž pripomenúť, že článok 3 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 528/2012 definuje pojem „účinná látka“, ktorú môže biocídny výrobok obsahovať, ako „látka alebo mikroorganizmus, ktoré pôsobia na škodlivé organizmy alebo proti nim“. Dve alternatívy tohto pojmu, a to pôsobenie „na“ škodlivé organizmy a pôsobenie „proti“ týmto organizmom, potvrdzujú, že takýto pojem zahŕňa nielen priame účinky proti škodlivým organizmom, ale aj nepriame účinky proti týmto organizmom, pokiaľ ich dôsledky tvoria neoddeliteľnú súčasť reťazca príčinných súvislostí, ktorého cieľom je inhibičný účinok voči uvedeným organizmom.

35

Naopak treba poznamenať, že pokiaľ ide o spôsob pôsobenia biocídneho výrobku, článok 3 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 528/2012 na rozdiel od článku 2 ods. 1 písm. a) smernice 98/8 sa neobmedzuje na uvedenie pôsobenia „chemickými alebo biologickými prostriedkami“, ale zahŕňa pôsobenie „akýmkoľvek spôsobom, ktorý nie je len fyzikálnym alebo mechanickým pôsobením“.

36

Ako to uviedla generálna advokátka v bode 27 svojich návrhov, toto nariadenie nepreberá návrh Komisie obmedziť pojem „biocídny výrobok“ výslovne na biologické a chemické účinky, ako to uvádzal článok 3 ods. 1 písm. a) návrhu Komisie z 12. júna 2009 o nariadení o umiestňovaní na trh a používaní biocídnych výrobkov (KOM[2009] 267 v konečnom znení).

37

Rozšírenie definície spôsobu pôsobenia biocídneho výrobku, ktoré vykonalo nariadenie č. 528/2012, je v súlade s cieľom pripomenutým v odôvodnení 5 tohto nariadenia, upraviť pravidlá smernice 98/8 „na základe skúseností“ a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí, zvierat a životného prostredia.

38

Z toho vyplýva, že okolnosť, že výrobok má probiotický a nie chemický účinok, sama osebe nebráni jeho kvalifikovaniu ako „biocídny výrobok“ v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 528/2012. Naopak, pokiaľ probiotický účinok výrobku vyplýva z pôsobenia „akýmkoľvek spôsobom, ktorý nie je len fyzikálnym alebo mechanickým pôsobením“ v zmysle tohto ustanovenia, a sú splnené ostatné podmienky, ktoré stanovuje, tento výrobok nespochybniteľne patrí do pôsobnosti uvedeného ustanovenia.

39

Za týchto okolností treba na prvú otázku odpovedať tak, že pojem „biocídny výrobok“ v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 528/2012 sa má vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje na výrobky obsahujúce jeden alebo viacero druhov baktérií, enzýmov alebo iných zložiek, ktoré z dôvodu ich špecifického spôsobu pôsobenia nepôsobia priamo na cieľové škodlivé organizmy, ale na vznik, resp. zachovanie možného biotopu pre tieto organizmy, pokiaľ tieto výrobky pôsobia inak ako len fyzikálnym alebo mechanickým pôsobením, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou reťazca príčinných súvislostí, ktorého cieľom je inhibičný účinok voči uvedeným organizmom.

40

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či sa článok 3 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 528/2012 má vykladať v tom zmysle, že skutočnosť, že výrobok sa má aplikovať na ošetrovaný povrch až po odstránení škodlivých organizmov, ktoré sa nachádzajú na tomto povrchu, má vplyv na kvalifikovanie tohto výrobku ako „biocídny výrobok“ v zmysle tohto ustanovenia, a pokiaľ na túto otázku treba odpovedať kladne, aké je kritérium vo vzťahu ku ktorému treba posúdiť, či je ošetrovaný povrch skutočne zbavený týchto organizmov v dôsledku uvedeného odstránenia.

41

V tejto súvislosti treba ako prvé zdôrazniť, že odstupňovanie účelov biocídnych výrobkov v článku 3 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 528/2012 uvádza účely biocídnych výrobkov. Tieto účely siahajú od ničenia škodlivých organizmov až po prevenciu voči nim (pozri v tomto zmysle rozsudok Söll, bod 28). Okrem toho príloha V tohto nariadenia obsahujúca zoznam biocídnych výrobkov, na ktoré sa vzťahuje uvedené nariadenie, zahŕňa na tento zoznam výrobky s preventívnym účinkom, ktoré sa vo všeobecnosti používajú v kontexte nesúvisiacom so škodlivými organizmami.

42

Z toho vyplýva, že pojem „biocídny výrobok“ v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 528/2012 sa chápe v širokom zmysle a vzťahuje sa najmä na výrobky na prevenciu. Tomuto širokému výkladu nasvedčuje účel uvedený v článku 1 tohto nariadenia, ktorý je založený na zásade obozretnosti, a to zabezpečiť „vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí, zvierat a životného prostredia“.

43

Tento účel by nebolo možné úplne dosiahnuť, ak by výrobky obsahujúce „účinné látky“ v zmysle článku 3 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 528/2012 neboli kvalifikované ako „biocídne výrobky“ z dôvodu ich iba preventívneho pôsobenia na cieľové škodlivé organizmy a nepodliehali by pravidlám týkajúcim sa sprístupňovania na trhu a používania takých výrobkov, ktoré stanovuje toto nariadenie.

44

Ako totiž Súdny dvor rozhodol v bode 27 rozsudku Söll, je to samotná prítomnosť aktívnej látky vo výrobku, čo môže predstavovať riziko pre životné prostredie bez ohľadu na skutočnosť, či táto látka pôsobí priamo alebo nepriamo na cieľové organizmy.

45

Po druhé ničenie škodlivých organizmov si pojem „účinná látka“ v zmysle článku 3 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 580/2012 nevyžaduje. Ak totiž druhy baktérií, enzýmov alebo iných zložiek výrobku bránia vzniku, resp. zachovaniu možného biotopu pre škodlivé organizmy tým, že ich zbavujú potravy, pôsobia proti týmto organizmom ako účinná látka, preventívne.

46

Skutočnosť, že cieľové škodlivé organizmy boli predtým odstránené iným pôsobením, než pôsobením vykonávaným predmetnou látkou, aj keby sa považovala za preukázanú, nespochybňuje kvalifikáciu tejto látky, ktorá pôsobí proti vzniku možného biotopu pre tieto škodlivé organizmy ako „účinná látka“ v zmysle článku 3 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 528/2012.

47

Po tretie prípadný čistiaci účinok výrobku obsahujúceho jeden alebo viacero druhov baktérií, enzýmov alebo iných zložiek, ktoré z dôvodu ich špecifického spôsobu pôsobenia nepôsobia priamo na škodlivé organizmy, ale na vznik, resp. zachovanie možného biotopu pre tieto organizmy, nemôže vylučovať jeho kvalifikáciu ako „biocídny výrobok“.

48

Ako to totiž uviedla generálna advokátka v bodoch 32 a 33 svojich návrhov, detergenty nie sú vylúčené z pôsobnosti nariadenia č. 528/2012. Okrem toho ako vyplýva najmä z odôvodnenia 21 nariadenia č. 648/2004, výrobok možno kvalifikovať ako „detergent“ v zmysle článku 2 bodu 1 tohto nariadenia a zároveň ako „biocídny výrobok“ v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 528/2012.

49

Preto sú na účely kvalifikovania výrobku ako „biocídny výrobok“ relevantné iba charakteristiky uvedené v článku 3 ods. 1 písm. a) a c) nariadenia č. 528/2012.

50

Vzhľadom na vyššie uvedené treba na druhú otázku odpovedať, že článok 3 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 528/2012 sa má vykladať v tom zmysle, že skutočnosť, že výrobok sa má aplikovať na ošetrovaný povrch až po odstránení škodlivých organizmov, ktoré sa nachádzajú na tomto povrchu, nemá vplyv na kvalifikovanie tohto výrobku ako „biocídny výrobok“ v zmysle tohto ustanovenia.

51

Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či sa článok 3 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 528/2012 má vykladať v tom zmysle, že lehota, v ktorej výrobok pôsobí, má vplyv na kvalifikovanie tohto výrobku ako „biocídny výrobok“ v zmysle tohto ustanovenia.

52

V tejto súvislosti z analýzy vykonanej v rámci druhej otázky vyplýva, že pre kvalifikovanie výrobku ako „biocídneho výrobku“ sú relevantné len údaje, ktoré zhŕňajú pojmy „biocídny výrobok“ a „účinná látka“ v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) a c) nariadenia č. 528/2012. Lehota, v ktorej výrobok pôsobí, nie je súčasťou týchto údajov.

53

Preto treba na tretiu otázku odpovedať, že článok 3 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 528/2012 sa má vykladať v tom zmysle, že lehota, v ktorej výrobok pôsobí, nemá vplyv na kvalifikovanie tohto výrobku ako „biocídny výrobok“ v zmysle tohto ustanovenia.

54

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (deviata komora) rozhodol takto: