–

Hellenische Republik, v zastúpení: K. Kitzberger, Rechtsanwältin,

–

L. Kuhn, v zastúpení: M. Brand, Rechtsanwalt,

–

grécka vláda, v zastúpení: K. Boskovits, S. Charitaki, M. Vlassi a S. Papaioannou, splnomocnení zástupcovia,

–

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci P. Pucciariello, avvocato dello Stato,

–

portugalská vláda, v zastúpení: L. Inez Fernandes, M. Figueiredo a P. Lacerda, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: M. Wilderspin a M. Heller, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 7 bodu 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 2012, s. 1).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Hellenische Republik (Helénska republika) a pánom Leom Kuhnom v súvislosti s návrhom na dosiahnutie splnenia podmienok emisie dlhopisov vydaných týmto členským štátom alebo náhradu škody z dôvodu nesplnenia týchto podmienok.

3

Dňa 2. februára 2012 bola v Bruseli (Belgicko) uzavretá zmluva, ktorou sa zriaďuje európsky mechanizmus pre stabilitu medzi Belgickým kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Estónskou republikou, Írskom, Helénskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Talianskou republikou, Cyperskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Maltou, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Portugalskou republikou, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou a Fínskou republikou (ďalej len „zmluva o EMS“). Jej článok 12 ods. 3 stanovuje, že doložky o spoločnom postupe sa budú od 1. januára 2013 uvádzať vo všetkých nových štátnych cenných papieroch so splatnosťou dlhšou ako jeden rok, ktoré budú vydané v eurozóne, s cieľom zabezpečiť im rovnaké právne účinky.

4

Odôvodnenia 4, 15 a 16 nariadenia č. 1215/2012 stanovujú:

…

5

Článok 1 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje:

„Toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne veci ani na zodpovednosť štátu za úkony a opomenutia pri výkone štátnej moci (acta iure imperii).“

6

Článok 4 ods. 1 uvedeného nariadenia stanovuje:

„Ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.“

7

Článok 7 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia znie takto:

„Osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte

8

Podľa rozhodnutia vnútroštátneho súdu systém bežných účtov Gréckej centrálnej banky zahŕňa účty vedené na meno každého z účastníkov, ktorých účasť v ňom schválil guvernér gréckej centrálnej banky.

9

Podľa § 6 ods. 2 zákona 2198/1994 účastníci systému bežných účtov Gréckej centrálnej banky môžu postúpiť na tretie osoby investorov práva vyplývajúce z dlhopisov, ale takýto právny úkon zaväzuje výlučne dotknutých účastníkov a výslovne vylučuje akékoľvek účinky v prospech alebo v neprospech Helénskej republiky.

10

§ 6 ods. 4 tohto zákona stanovuje, že dlhopis sa prevádza pripísaním na účet účastníka tohto systému.

11

Okrem toho zákon č. 4050/2012 z 23. februára 2012 o pravidlách týkajúcich sa úpravy cenných papierov emitovaných alebo garantovaných gréckym štátom (FEK A’36/23.2.2012) v podstate stanovuje, že držiteľom niektorých gréckych štátnych dlhopisov sa predloží ponuka „reštrukturalizácie“, v ktorej ich grécky štát vyzve, aby sa rozhodli, či príjmu zmenu akceptovateľných cenných papierov uvedených v tomto návrhu.

12

Podľa § 1 ods. 4 tohto zákona si zmena dotknutých cenných papierov vyžaduje dodržanie zákonného kvóra, ktoré tvorí 50 % celkovej hodnoty dotknutých dlhopisov, a súhlas kvalifikovanej väčšiny zodpovedajúcej aspoň dvom tretinám zúčastneného kapitálu.

13

§ 1 ods. 9 tohto zákona stanovuje zavedenie reštrukturalizačnej doložky alebo „doložky o spoločnom postupe“ (ďalej len „DSP“) umožňujúcej zmeniť pôvodné podmienky emisie dlhopisu prostredníctvom rozhodnutí prijatých kvalifikovanou väčšinou vlastníkov zostávajúceho nesplateného kapitálu a uplatňujúcej sa aj na menšinových vlastníkov.

14

Podľa tohto ustanovenia sa rozhodnutie prijaté držiteľmi dlhopisov o prijatí alebo odmietnutí reštrukturalizačnej ponuky predloženej gréckym štátom uplatňuje erga omnes, je záväzné pre všetkých dotknutých držiteľov dlhopisov a ruší každý všeobecný alebo osobitný zákon, každé správne rozhodnutie a každú zmluvu, ktoré tomuto rozhodnutiu odporujú.

15

V nespresnený deň niekedy pred rokom 2011 pán Kuhn, s bydliskom vo Viedni (Rakúsko), prostredníctvom depozitnej banky so sídlom v Rakúsku nadobudol dlhopisy s nominálnou hodnotou 35000 eur, ktoré vydala Helénska republika, podliehajúce gréckemu právu a obchodované na burze cenných papierov v Aténach (Grécko) ako „dematerializované (zaknihované) cenné papiere“, t. j. pohľadávky zapísané do registra verejného dlhu. Tieto dematerializované cenné papiere boli zaregistrované v systéme bežných účtov Gréckej národnej banky.

16

Tieto dlhopisy so splatnosťou 20. februára 2012 boli pripísané na účet cenných papierov, ktorý sa pre pána Kuhna vedie v rámci tejto depozitnej banky. Podľa podmienok dlhopisu ide o cenné papiere na doručiteľa priznávajúce právo na splatenie istiny v okamihu ich splatnosti a na vyplatenie úrokov.

17

Vnútroštátny súd zastáva názor, že neexistuje nijaký zmluvný vzťah medzi pánom Kuhnom a Helénskou republikou.

18

Podľa tohto súdu z ustanovení zákona č. 2198/1994, ako aj z podmienok týkajúcich sa emisie dotknutých štátnych dlhopisov vyplýva, že najskôr sa účastníci uvedeného systému bežných účtov Gréckej centrálnej banky stali držiteľmi a veriteľmi týchto dlhopisov, na ktorých účet boli tieto dlhopisy pripísaním prevedené, pričom môžu postúpiť práva spojené s týmito dlhopismi nezávislým investorom, avšak právny akt, na základe ktorého sa tieto práva postupujú, má právne účinky len voči zúčastneným zmluvným stranám a výslovne vylučuje akékoľvek účinky v prospech alebo v neprospech Helénskej republiky.

19

V nadväznosti na prijatie zákona č. 4050/2012 Helénska republika pristúpila ku konverzii dlhopisov, ktoré pán Kuhn nadobudol, výmenou za nové štátne dlhopisy s nižšou nominálnou hodnotou.

20

Vnútroštátny súd uvádza, že podľa tvrdení pána Kuhna Helénska republika až do dňa tejto konverzie platila úroky na účet vedený v jeho mene v banke so sídlom v Rakúsku. Spresňuje, že pán Kuhn predal konvertované dlhopisy za 7831,58 eura, čím mu bola spôsobená škoda vo výške 28673,42 eura, pričom táto suma zodpovedá nominálnej hodnote dlhopisov ku dňu splatnosti, teda k 20. februáru 2012, navýšenej o úroky a náklady.

21

Pán Kuhn podal žalobu na Landesgericht für Zivilrechtssachen Wien (Krajinský súd pre občianskoprávne spory Viedeň, Rakúsko) proti Helénskej republike s cieľom dosiahnuť splnenie pôvodných podmienok emisie predmetných dlhopisov alebo náhradu škody z dôvodu nesplnenia týchto podmienok.

22

Tento súd uznesením z 8. januára 2016 vyhlásil, že nemá medzinárodnú právomoc rozhodnúť o žalobe.

23

Oberlandesgericht Wien (Vyšší krajinský súd Viedeň, Rakúsko), rozhodujúci o odvolaní proti tomuto uzneseniu, uznesením z 25. februára 2016 zamietol námietku nedostatku právomoci rakúskych súdov z dôvodu, že návrh pána Kuhna sa nezakladal na gréckom legislatívnom akte, ale na pôvodných podmienkach emisie predmetných štátnych dlhopisov, a príslušnosť súdu na rozhodovanie vo veci sa určuje podľa gréckeho práva, v prejednávanej veci podľa bydliska veriteľa, teda miesta, kde mal byť peňažný záväzok splnený.

24

Helénska republika podala „mimoriadne odvolanie“ proti tomuto uzneseniu na Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd, Rakúsko).

25

Podľa uvedeného súdu v rozsahu, v akom sa pán Kuhn domáha splnenia podmienok emisie predmetných dlhopisov zo strany Helénskej republiky, správne odkazuje na uvádzaný právny vzťah medzi ním ako nadobúdateľom štátnych dlhopisov a Helénskou republikou ako emitentom týchto dlhopisov, na základe čoho existuje „sekundárny“ zmluvný nárok podľa článku 7 bodu 1 nariadenia č. 1215/2012.

26

Za týchto podmienok Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 7 bod 1 písm. a) nariadenia [č. 1215/2012] vykladať v tom zmysle, že:

27

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či v situácii, o akú ide vo veci samej, v ktorej osoba nadobudla prostredníctvom depozitnej banky štátne dlhopisy vydané členským štátom, sa má článok 7 bod 1 písm. a) nariadenia č. 1215/2012 vykladať v tom zmysle, že „miesto zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby“, sa určuje na základe emisných podmienok stanovených v čase emisie uvedených dlhopisov, alebo podľa miesta skutočného plnenia týchto podmienok, akým je zaplatenie úrokov.

28

Helénska republika, ako aj grécka a talianska vláda tvrdia, že spor vo veci samej nespadá pod „občianske a obchodné veci“ v zmysle článku 1 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012, pretože sa týka zvrchovaného práva členského štátu prijímať právne predpisy s cieľom reštrukturalizovať jeho štátny dlh.

29

V dôsledku toho treba v prvom rade určiť, či spor, o aký ide vo veci samej, možno považovať za spor týkajúci sa „občianskych a obchodných vecí“ v zmysle uvedeného článku 1 ods. 1.

30

Podľa tohto ustanovenia sa nariadenie č. 1215/2012 neuplatňuje „najmä na daňové, colné a správne veci ani na zodpovednosť štátu za úkony a opomenutia pri výkone štátnej moci (acta iure imperii)“.

31

V rozsahu, v akom nariadenie č. 1215/2012 ruší a nahrádza nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 12, 2001, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42), platí výklad prijatý Súdnym dvorom vo vzťahu k poslednému uvedenému ustanoveniu rovnako aj vo vzťahu k nariadeniu č. 1215/2012, pretože ustanovenia týchto dvoch právnych nástrojov Únie možno kvalifikovať ako rovnocenné (rozsudky zo 16. novembra 2016, Schmidt, C‑417/15, EU:C:2016:881, bod 26, a z 9. marca 2017, Pula Parking, C‑551/15, EU:C:2017:193, bod 31).

32

Tak je to aj v prípade článku 1 ods. 1 nariadenia č. 44/2001 a článku 1 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012, ktoré vymedzujú rozsah pôsobnosti týchto nariadení na pojem „občianske a obchodné veci“, bez bližšieho určenia obsahu alebo dosahu tohto pojmu, o ktorom Súdny dvor rozhodol, že sa musí považovať za samostatný pojem, ktorý treba vykladať s odkazom na jednej strane na ciele a systematiku týchto nariadení a na druhej strane na všeobecné zásady, ktoré vyplývajú zo všetkých vnútroštátnych právnych poriadkov (rozsudky z 11. júna 2015, Fahnenbrock a i., C‑226/13, C‑245/13 a C‑247/13, EU:C:2015:383, bod 35, ako aj z 9. marca 2017, Pula Parking, C‑551/15, EU:C:2017:193, bod 33).

33

Tento výklad vedie k vylúčeniu niektorých žalôb alebo súdnych rozhodnutí z pôsobnosti nariadenia č. 1215/2012 z dôvodu aspektov, ktoré charakterizujú povahu právnych vzťahov medzi účastníkmi sporu alebo predmet tohto sporu (rozsudok z 15. februára 2007, Lechouritou a i., C‑292/05, EU:C:2007:102, bod 30 a citovaná judikatúra).

34

Súdny dvor tak už konštatoval, že hoci niektoré spory medzi orgánom verejnej moci a osobou súkromného práva môžu patriť do pôsobnosti tohto nariadenia, neplatí to v prípade, ak verejný orgán koná v rámci výkonu verejnej moci (rozsudok z 15. februára 2007, Lechouritou a i., C‑292/05, EU:C:2007:102, bod 31 a citovaná judikatúra).

35

Tak je to najmä v prípade sporov vyznačujúcich sa uplatnením výsad verejnej moci jedným z účastníkov sporu z dôvodu výkonu právomocí, ktoré presahujú rámec pravidiel všeobecného práva uplatniteľných vo vzťahoch medzi jednotlivcami (rozsudok z 15. februára 2007, Lechouritou a i., C‑292/05, EU:C:2007:102, bod 34).

36

Pokiaľ ide o spor vo veci samej, treba preto určiť, či má svoj pôvod v konaní Helénskej republiky, ktoré je následkom uplatnenia výsad verejnej moci.

37

Ako uviedol generálny advokát v bode 62 a nasl. svojich návrhov, v prejednávanej veci vyplýva prejav tohto výkonu tak z povahy a spôsobov zmien zmluvného vzťahu existujúceho medzi Helénskou republikou a vlastníkmi cenných papierov, ako aj z mimoriadnych okolností, za akých k týmto zmenám došlo.

38

Tieto cenné papiere boli totiž po prijatí zákona 4050/2012 gréckym zákonodarcom a retroaktívnym nadobudnutím účinnosti DSP prostredníctvom tohto zákona nahradené novými cennými papiermi s omnoho nižšou nominálnou hodnotou. Takéto nahradenie cenných papierov sa nepredpokladalo ani v pôvodných emisných podmienkach, ani v gréckom práve platnom pri emisii cenných papierov riadiacej sa týmito podmienkami.

39

Toto retroaktívne zavedenie DSP Helénskou republikou tak umožnilo uložiť všetkým držiteľom cenných papierov podstatnú zmenu finančných podmienok týchto cenných papierov, vrátane tých, ktorí chceli namietať proti takejto zmene.

40

Okrem toho bezprecedentný postup retroaktívneho zavedenia DSP a zmeny uvedených finančných podmienok, ktoré z toho vyplynuli, patrili do kontextu a mimoriadnych okolností závažnej finančnej krízy. Boli diktované okrem iného v rámci medzivládneho mechanizmu pomoci potrebou reštrukturalizácie verejného dlhu gréckeho štátu a obmedzením rizika neúspechu plánu reštrukturalizácie s cieľom vyhnúť sa platobnej neschopnosti tohto štátu a zabezpečiť finančnú stabilitu eurozóny. Vyhláseniami z 21. júla a 26. októbra 2011 hlavy štátov alebo predsedovia vlád eurozóny ako zainteresované strany tvrdili, že pokiaľ ide o účasť súkromného sektora, situácia Helénskej republiky si vyžaduje výnimočné riešenie.

41

Výnimočný charakter tejto situácie vyplýva tiež zo skutočnosti, že podľa článku 12 ods. 3 zmluvy o EMS sa DSP budú od 1. januára 2013 uvádzať vo všetkých nových štátnych cenných papieroch so splatnosťou dlhšou ako jeden rok, ktoré budú vydané v eurozóne, a to spôsobom, ktorý zaistí, že ich právne účinky budú rovnaké.

42

Z toho vyplýva, že vzhľadom na výnimočnú povahu podmienok a okolností, za ktorých bol zákon 4050/2012 prijatý, podľa ktorého pôvodné podmienky emisie štátnych dlhopisov dotknutých vo veci samej boli jednostranne a retroaktívne zmenené zavedením DSP, ako aj na cieľ všeobecného záujmu, ktorý sledujú, tak spor vo veci samej má svoj pôvod v prejave štátnej moci a vyplýva z konania gréckeho štátu pri výkone verejnej moci, čo znamená, že tento spor nepatrí pod „občianske a obchodné veci“ v zmysle článku 1 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012.

43

Za týchto podmienok treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 1 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012 sa má vykladať v tom zmysle, že spor, akým je spor vo veci samej, týkajúci sa žaloby podanej fyzickou osobou, ktorá nadobudla dlhopisy emitované členským štátom, a ktorá smeruje proti tomuto štátu a spochybňuje výmenu týchto dlhopisov za dlhopisy s nižšou nominálnou hodnotou nariadenú tejto fyzickej osobe prostredníctvom zákona prijatého za výnimočných okolností vnútroštátnym zákonodarcom, podľa ktorého boli tieto podmienky jednostranne a retroaktívne zmenené zavedením DSP, ktoré umožňujú väčšinovým držiteľom dlhopisov vnútiť túto výmenu menšinovým vlastníkom, nepatrí pod „občianske a obchodné veci“ v zmysle tohto ustanovenia.

44

Vzhľadom na to, že konanie má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

Článok 1 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že spor, akým je spor vo veci samej, týkajúci sa žaloby podanej fyzickou osobou, ktorá nadobudla dlhopisy emitované členským štátom, a ktorá smeruje proti tomuto štátu a spochybňuje výmenu týchto dlhopisov za dlhopisy s nižšou nominálnou hodnotou nariadenú tejto fyzickej osobe prostredníctvom zákona prijatého za výnimočných okolností vnútroštátnym zákonodarcom, podľa ktorého boli tieto podmienky jednostranne a retroaktívne zmenené zavedením DSP, ktoré umožňujú väčšinovým držiteľom dlhopisov vnútiť túto výmenu menšinovým vlastníkom, nepatrí pod „občianske a obchodné veci“ v zmysle tohto ustanovenia.