–

DAF Trucks NV, v zastúpení M. Boronkay, ügyvéd, a B. Winters a J. K. de Pree, advocaten,

–

maďarská vláda, v zastúpení: M. Z. Fehér a Z. Wagner, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: M. Heller, K. Talabér‑Ritz a G. Meessen, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 7 bodu 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 2012, s. 1).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Tibor‑Trans Fuvarozó és Kereskedelmi Kft. (ďalej len „Tibor‑Trans“), založenou podľa maďarského práva, a spoločnosťou DAF Trucks NV, založenou podľa holandského práva, vo veci žaloby o náhradu škody z dôvodu náhrady ujmy údajne spôsobenej porušením článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3, ďalej len „dohoda o EHP“).

3

Odôvodnenia 15, 16 a 34 nariadenia č. 1215/2012 znejú takto:

…

4

Článok 1 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012 nachádzajúci sa v kapitole I, nazvanej „Rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov“, stanovuje:

„Toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. …“

5

Kapitola II tohto nariadenia, nazvaná „Právomoc“, obsahuje najmä oddiel 1, nazvaný „Všeobecné ustanovenia“, a oddiel 2, nazvaný „Osobitná právomoc“. Článok 4 ods. 1 uvedeného nariadenia, ktorý sa nachádza v tomto oddiele 1, stanovuje:

„Ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.“

6

Článok 7 nariadenia č. 1215/2012, ktorý sa nachádza v oddiele 2 kapitoly II tohto nariadenia, znie takto:

„Osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte:

…

…“

7

Dňa 19. júla 2016 Komisia prijala rozhodnutie C(2016) 4673 final týkajúce sa konania podľa článku 101 [ZFEÚ] a článku 53 dohody o EHP (vec AT.39824 – Nákladné vozidlá), ktorého zhrnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie6. apríla 2017 (Ú. v. EÚ C 108, 2017, s. 6, ďalej len „predmetné rozhodnutie“).

8

Predmetným rozhodnutím Komisia konštatovala existenciu kartelu medzi pätnástimi medzinárodnými výrobcami nákladných vozidiel, medzi nimi aj spoločnosti DAF Trucks, v súvislosti s dvomi kategóriami výrobkov, a to nákladnými vozidlami s hmotnosťou od 6 do 16 ton a nákladnými vozidlami s hmotnosťou viac ako 16 ton, bez ohľadu na to, či išlo o nákladné vozidlá bez prívesu alebo ťahače.

9

Podľa tohto rozhodnutia mal kartel podobu jediného a pokračujúceho porušenia článku 101 ZFEÚ a článku 53 dohody o EHP, ktoré trvalo v prípade troch zúčastnených spoločností od 17. januára 1997 do 20. septembra 2010 a v prípade ďalších dvanástich zúčastnených spoločností, medzi ktorými bola aj DAF Trucks, od 17. januára 1997 do 18. januára 2011. Porušenie spočívalo v tajných dohodách o stanovení cien a zvyšovaní brutto cien nákladných vozidiel v Európskom hospodárskom priestore (EHP), ako aj v načasovaní a prenose nákladov na zavedenie emisných technológií vyžadovaných normami EURO 3 až 6 pre tieto nákladné vozidlá.

10

Z predmetného rozhodnutia vyplýva, že až do roku 2004 sa rokovania o cenách, ich zvýšení a o zavedení nových emisných noriem uskutočňovali priamo v sídlach spoločností, ktorým bolo toto rozhodnutie určené, a že prinajmenšom od augusta 2002 sa rokovania konali prostredníctvom nemeckých dcérskych spoločností, ktoré v rôznom rozsahu podávali správy svojim ústrediam.

11

Komisia usúdila, že porušenie článku 101 ZFEÚ sa vzťahovalo na celý EHP a že trvalo od 17. januára 1997 do 18. januára 2011. V dôsledku toho uložila pokuty všetkým zúčastneným subjektom vrátane spoločnosti DAF Trucks, s výnimkou subjektu, ktorý bol od pokuty oslobodený.

12

Zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že Tibor‑Trans je spoločnosť zaoberajúca sa vnútroštátnou a medzinárodnou nákladnou prepravou, ktorá od roku 2000 do roku 2008 postupne investovala do nákupu nových nákladných vozidiel. Ako konečný užívateľ Tibor‑Trans nemohla nakupovať priamo od výrobcov, keďže mala povinnosť obrátiť sa na dodávateľov so sídlom v Maďarsku. Využívala pritom financovanie od lízingových spoločností, ktoré mali rovnako sídla v Maďarsku prostredníctvom lízingových zmlúv s povinným prevodom vlastníctva, pričom poskytovateľ lízingu zvýšil cenu dohodnutú so spoločnosťou Tibor‑trans o náklady lízingu a o vlastný zisk. Vlastnícke právo k nákladným vozidlám prešlo na Tibor‑Trans po uplynutí lízingovej zmluvy, keď splnila povinnosti, ktoré jej z tejto zmluvy vyplývali.

13

Vo veci samej nie je sporné, že Tibor‑Trans nikdy nekúpila kamióny priamo od spoločnosti DAF Trucks.

14

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že aj iné spoločnosti založené podľa maďarského práva uskutočnili nákupy v priebehu obdobia, ktorého sa týka predmetné rozhodnutie. Dňa 4. apríla 2007 sa tieto spoločnosti zlúčili so spoločnosťou Tibor‑Trans, na ktorú tým prešli ich práva a povinnosti.

15

Dňa 20. júla 2017 Tibor‑Trans podala na Győri Törvényszék (súd v Győri, Maďarsko) žalobu o náhradu škody proti spoločnosti DAF Trucks založenú na mimozmluvnej zodpovednosti, pričom uvádzaná škoda mala vyplývať zo skutočnosti, že Tibor‑Trans tieto nákladné vozidlá nadobudla za cenu skreslenú tajnými dohodami, na ktorých sa DAF Trucks zúčastnila.

16

Tibor‑trans tvrdila, že medzinárodná právomoc maďarských súdov rozhodnúť vo veci samej sa zakladá na článku 7 bode 2 nariadenia č. 1215/2012, ako ho vo svojej judikatúre vyložil Súdny dvor, predovšetkým v rozsudku z 21. mája 2015, CDC Hydrogen Peroxide (C‑352/13, EU:C:2015:335), podľa ktorého v prípade, že sa od žalovaných so sídlami v rôznych členských štátoch súdnou cestou požaduje náhrada škody z dôvodu jediného a pokračujúceho porušenia, na ktorom sa zúčastnili vo viacerých členských štátoch na rôznych miestach a v rôznom čase, pričom toto porušenie článku 101 ZFEÚ a článku 53 dohody o EHP bolo konštatované Komisiou, každý z údajných poškodených môže podať žalobu na súde podľa miesta svojho vlastného sídla.

17

DAF Trucks spochybňuje medzinárodnú právomoc maďarských súdov a domnieva sa, že osobitosti veci samej spôsobujú, že rozsudok z 21. mája 2015, CDC Hydrogen Peroxide (C‑352/13, EU:C:2015:335), nie je v prejednávanej veci relevantný. V tejto súvislosti tvrdí na jednej strane, že keďže sa tajné stretnutia konali v Nemecku, čo by malo zakladať právomoc nemeckých súdov, a na druhej strane, že nikdy nevstúpila do priameho zmluvného vzťahu so spoločnosťou Tibor‑Trans, nemohla rozumne očakávať, že bude žalovaná na maďarských súdoch.

18

Rozhodnutím z 19. apríla 2018 Győri Törvényszék (súd v Győri) konštatoval, že nemá právomoc rozhodnúť vo veci samej, pričom ako hraničný ukazovateľ na účely uplatnenia článku 7 bodu 2 nariadenia č. 1215/2012 uprednostnil miesto, kde došlo k príčinnej udalosti, ktorá viedla k vzniku škody, teda miesto, kde sa uzavreli tajné dohody.

19

Vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o odvolaní proti tomuto rozhodnutiu, má pochybnosti o možnosti uplatniť vo veci samej analogicky odôvodnenie pochádzajúce z rozsudku z 21. mája 2015, CDC Hydrogen Peroxide (C‑352/13, EU:C:2015:335), keď medzi účastníkmi konania neexistuje priamy zmluvný vzťah. Rovnako opakuje výhrady týkajúce sa možnosti, že uvedený rozsudok by mohol viesť k rozšíreniu poňatia pravidla forum actoris, čo by bolo v rozpore s cieľom sledovaným nariadením č. 1215/2012.

20

Návrh na začatie prejudiciálneho konania neobsahuje žiadnu skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné dospieť k záveru, že vo veci samej je sporné, že maďarské súdy nemôžu založiť svoju medzinárodnú právomoc podľa miesta výskytu príčinnej udalosti, ktorá viedla k vzniku údajnej škody, pretože v Maďarsku nedošlo k uzavretiu žiadnej z tajných dohôd zakladajúcich porušenie podľa článku 101 ZFEÚ. Vnútroštátny súd sa preto pýta, či maďarské súdy môžu aj tak založiť svoju právomoc podľa miesta vzniku údajnej škody.

21

Za týchto okolností Győri Ítélőtábla (Regionálny odvolací súd Győr, Maďarsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa pravidlo osobitnej právomoci stanovené v článku 7 bode 2 nariadenia… č. 1215/2012… vykladať v tom zmysle, že súd členského štátu má právomoc ako súd ‚miesta, kde došlo… ku skutočnosti, ktorá zakladá… nárok‘, ak

22

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 7 bod 2 nariadenia č. 1215/2012 vykladať v tom zmysle, že sa v rámci žaloby na náhradu škody spôsobenej porušením podľa článku 101 ZFEÚ, spočívajúcom najmä v tajných dohodách o stanovení cien a navýšení brutto cien nákladných vozidiel môže za „miesto, kde došlo… ku skutočnosti, ktorá zakladá… nárok“ považovať miesto, kde poškodený údajne utrpel ujmu, hoci žaloba smeruje proti účastníkovi predmetného kartelu, s ktorým tento poškodený nevstúpil do zmluvného vzťahu.

23

Na úvod treba v prvom rade pripomenúť, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že vzhľadom na to, že nariadenie č. 1215/2012 ruší a nahrádza nariadenie č. 44/2001, ktoré zase nahradilo Dohovor z 27. septembra 1968 o právomoci a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, v znení neskorších dohovorov o pristúpení nových členských štátov k tomuto dohovoru, platí výklad poskytnutý Súdnym dvorom vo vzťahu k ustanoveniam týchto posledných uvedených právnych nástrojov rovnako aj vo vzťahu k nariadeniu č. 1215/2012, pretože tieto ustanovenia možno kvalifikovať ako „rovnocenné“ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 31. mája 2018, Nothartová, C‑306/17, EU:C:2018:360, bod 18; z 15. novembra 2018, Kuhn, C‑308/17, EU:C:2018:911, bod 31, a z 28. februára 2019, Gradbeništvo Korana, C‑579/17, EU:C:2019:162, bod 45 a citovanú judikatúru).

24

V druhom rade treba poznamenať, že na žalobu na získanie náhrady škody spôsobenej údajnými porušeniami práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže, ako je žaloba vo veci samej, sa vzťahuje pojem „občianske a obchodné veci“ v zmysle článku 1 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012 a v dôsledku toho patrí do pôsobnosti tohto nariadenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. októbra 2014, flyLAL‑Lithuanian Airlines, C‑302/13, EU:C:2014:2319, bod 38).

25

Po tretie treba tiež pripomenúť, ako Súdny dvor vo svojej judikatúre týkajúcej sa článku 7 bodu 2 nariadenia č. 1215/2012 opakovane rozhodol, že pojem „miesto, kde došlo… ku skutočnosti, ktorá zakladá… nárok“ sa týka tak miesta, kde vznikla škoda, ako aj miesta, kde došlo k príčinnej udalosti, ktorá viedla k tejto škode, takže žalovaného možno žalovať podľa výberu žalobcu pred súdom jedného alebo druhého z týchto dvoch miest (rozsudky z 28. januára 2015, Kolassa, C‑375/13, EU:C:2015:37, bod 45; zo 16. júna 2016, Universal Music International Holding, C‑12/15, EU:C:2016:449, bod 28, a z 5. júla 2018, flyLAL‑Lithuanian Airlines, C‑27/17, EU:C:2018:533, bod 28 a citovaná judikatúra).

26

V prejednávanej veci žiadny prvok návrhu na začatie prejudiciálneho konania neumožňuje dospieť k záveru, že je sporné, že maďarské súdy nemôžu založiť svoju medzinárodnú právomoc rozhodnúť vo veci samej na mieste výskytu príčinnej udalosti, ktorá viedla k vzniku údajnej škody, pretože žiadna z tajných dohôd zakladajúcich porušenie podľa článku 101 ZFEÚ nebola uzavretá v Maďarsku. Položená otázka sa týka výlučne určenia miesta vzniku údajnej škody spočívajúcej v prirážkach platených z dôvodu umelo zvýšenej ceny, ako to bolo v prípade nákladných vozidiel, ktoré boli predmetom kartelu, ktorého sa týka spor vo veci samej.

27

Pokiaľ ide o určenie miesta vzniku takejto škody, treba poznamenať, že to závisí od otázky, či ide o počiatočnú škodu vyplývajúcu priamo z príčinnej udalosti, v prípade ktorej by jej miesto výskytu mohlo odôvodniť právomoc podľa článku 7 bodu 2 nariadenia č. 1215/2012, alebo či ide o neskoršie nepriaznivé následky, ktoré nemôžu odôvodniť priznanie právomoci na základe tohto ustanovenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. júla 2018, flyLAL‑Lithuanian Airlines, C‑27/17, EU:C:2018:533, bod 31).

28

V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že pojem „miesto, kde došlo… ku skutočnosti, ktorá zakladá… nárok“ nemožno vykladať extenzívne v tom zmysle, že zahŕňa každé miesto, kde sa dajú pocítiť škodlivé následky skutočnosti, ktorá už spôsobila škodu vzniknutú v skutočnosti na inom mieste. V dôsledku toho spresnil, že tento pojem nemožno vykladať tak, že zahŕňa miesto, kde poškodený podľa svojho tvrdenia utrpel majetkovú ujmu následne po prvotnej škode, ktorá vznikla a ktorú utrpel v inom štáte (rozsudok z 5. júla 2018, flyLAL‑Lithuanian Airlines, C‑27/17, EU:C:2018:533, bod 32 a citovaná judikatúra).

29

Súdny dvor tiež v otázke článku 5 bodu 3 Dohovoru z 27. septembra 1968 o právomoci a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, zmeneného následnými dohovormi týkajúcimi sa pristúpenia nových členských štátov k tomuto dohovoru, ktorého znenie zodpovedá zneniu článku 7 bodu 2 nariadenia č. 1215/2012, rozhodol, že škoda, ktorá je len nepriamym dôsledkom ujmy utrpenej pôvodne inými priamo poškodenými osobami, ktorým škoda vznikla na mieste odlišnom od toho, kde nepriamy poškodený následne utrpel svoju vlastnú škodu, nemôže založiť súdnu právomoc na základe tohto ustanovenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. januára 1990, Dumez France a Tracoba, C‑220/88, EU:C:1990:8, body 14 a 22).

30

Ako vyplýva zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, a s výhradou posúdenia skutkového stavu, ktoré prináleží vykonať vnútroštátnemu súdu, spočíva škoda uvádzaná spoločnosťou Tibor‑Trans v prirážkach zaplatených z dôvodu umelo zvýšených cien uplatňovaných na nákladné vozidlá v dôsledku tajných dohôd predstavujúcich jediné a pokračujúce porušenie článku 101 ZFEÚ, ktoré malo v období od 17. januára 1997 do 18. januára 2011 účinky na území celého EHP a na ktorom sa zúčastnilo pätnásť medzinárodných výrobcov kamiónov, vrátane spoločnosti DAF Trucks. Z uvedeného spisu tiež vyplýva, že Tibor‑Trans nekupoval nákladné vozidlá priamo od účastníkov predmetného kartelu, keďže sa najprv predávali maďarským dodávateľom, ktorí preniesli zvýšenie cien na konečných užívateľov, akým bola Tibor‑Trans.

31

Pokiaľ ide o povahu údajnej škody, je potrebné poukázať na to, že táto škoda nepredstavuje len jednoduchý finančný dôsledok škody, ktorú mohli utrpieť priami kupujúci, akými boli maďarskí dodávatelia, a ktorá mohla spočívať v znížení predaja po zvýšení cien. Naopak, škoda uvádzaná vo veci samej vyplýva v podstate z prirážok zaplatených z dôvodu umelo zvýšených cien, a z tohto dôvodu sa zdá byť bezprostredným dôsledkom porušenia podľa článku 101 ZFEÚ, a teda predstavuje priamu škodu, ktorá umožňuje v zásade založiť právomoc súdov členského štátu, na území ktorého vznikla.

32

Pokiaľ ide o miesto vzniku takejto škody, z predmetného rozhodnutia vyplýva, že konštatované porušenie článku 101 ZFEÚ sa vzťahovalo na celý EHP. Došlo teda k narušeniu hospodárskej súťaže na tomto trhu, ktorého časťou je od 1. mája 2004 aj Maďarsko.

33

Keďže sa trh dotknutý protisúťažným správaním nachádza v členskom štáte, na ktorého území tvrdená ujma údajne vznikla, treba usudzovať, že miesto vzniku škody na účely uplatnenia článku 7 bodu 2 nariadenia č. 1215/2012 sa nachádza v tomto členskom štáte (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. júla 2018, flyLAL‑Lithuanian Airlines, C‑27/17, EU:C:2018:533, bod 40).

34

Toto riešenie totiž zodpovedá cieľom blízkosti a predvídateľnosti noriem právomoci, pretože na jednej strane súdy členského štátu, kde sa nachádza dotknutý trh, sú najvhodnejšie na preskúmanie takýchto žalôb o náhradu škody a na druhej strane hospodársky subjekt, ktorý sa dopustil protisúťažného správania môže odôvodnene očakávať, že bude žalovaný na súdoch podľa miesta, kde toto správanie narušilo pravidlá zdravej hospodárskej súťaže (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. júla 2018, flyLAL‑Lithuanian Airlines, C‑27/17, EU:C:2018:533, bod 40).

35

Ako uviedla Komisia vo svojich písomných pripomienkach a ako bolo uvedené rovnako aj v bode 41 rozsudku z 5. júla 2018, flyLAL‑Lithuanian Airlines (C‑27/17, EU:C:2018:533), takéto určenie miesta, kde došlo ku škode, je tiež v súlade s požiadavkami zlučiteľnosti stanovenými v odôvodnení 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (RÍM II) (Ú. v. EÚ L 199, 2007, s. 40), pretože podľa článku 6 ods. 3 písm. a) tohto nariadenia sa v prípade žalôb o náhradu škody vyplývajúcej z obmedzenia hospodárskej súťaže uplatní právny poriadok krajiny, na ktorej trhu má obmedzenie účinok alebo by mohlo mať účinok.

36

Pokiaľ ide o ďalšie osobitné okolnosti uvedené vnútroštátnym súdom, ktoré súvisia so skutočnosťou, že Tibor‑Trans žalovala len jeden z podnikov, ktoré sa podieľali na predmetnom porušení, od ktorého Tibor‑Trans priamo nenakupovala, treba rovnako ako Komisia uviesť, že jediné a pokračujúce porušenie práva hospodárskej súťaže má za následok spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť porušiteľov. Preto okolnosť, že Tibor‑Trans podala žalobu výlučne proti jednému z porušiteľov, od ktorého priamo nenakupovala, nemá takú povahu, že by mohla spochybniť úvahy uvedené v bodoch 31 až 33 tohto rozsudku, pokiaľ ide o pravidlo týkajúce sa právomoci stanovené v článku 7 bode 2 nariadenia č. 1215/2012.

37

Vzhľadom na tieto úvahy treba na položenú otázku odpovedať, že sa článok 7 bod 2 nariadenia č. 1215/2012 má vykladať v tom zmysle, že v rámci žaloby o náhradu škody spôsobenej porušením podľa článku 101 ZFEÚ, spočívajúcom najmä v tajných dohodách o stanovení cien a navýšení brutto cien nákladných vozidiel, sa za „miesto, kde došlo… ku skutočnosti, ktorá zakladá… nárok“ v situácii, o akú ide vo veci samej, považuje miesto trhu dotknutého týmto porušením, teda miesto, kde došlo k skresleniu trhových cien a kde poškodený tvrdí, že mu bola spôsobená ujma, aj keď žaloba smeruje proti účastníkovi predmetného kartelu, s ktorým tento poškodený nevstúpil do zmluvného vzťahu.

38

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto:

Článok 7 bod 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že v rámci žaloby o náhradu škody spôsobenej porušením podľa článku 101 ZFEÚ, spočívajúcom najmä v tajných dohodách o stanovení cien a navýšení brutto cien nákladných vozidiel, sa za „miesto, kde došlo… ku skutočnosti, ktorá zakladá… nárok“ v situácii, o akú ide vo veci samej, považuje miesto trhu dotknutého týmto porušením, teda miesto, kde došlo k skresleniu trhových cien a kde poškodený tvrdí, že mu bola spôsobená ujma, aj keď žaloba smeruje proti účastníkovi predmetného kartelu, s ktorým tento poškodený nevstúpil do zmluvného vzťahu.