1.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 96 nariadenia (ES) č. 2100/94 ( 2 ).

2.

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Club de Variedades Vegetales Protegidas a spoločnosťou José Cánovas Pardo SL (ďalej len „Pardo“) v súvislosti s využívaním mandarínkovníkov odrody Nadorcott touto druhou spoločnosťou bez súhlasu majiteľa. ( 3 )

3.

Presnejšie, Pardo podala na vnútroštátny súd kasačný opravný prostriedok týkajúci sa jedinej otázky premlčania. Spor vo veci samej sa v tejto súvislosti vyznačuje tým, že majiteľ nechal uplynúť lehotu troch rokov stanovenú v článku 96 nariadenia č. 2100/94. Je totiž preukázané, že v čase podania žaloby proti spoločnosti Pardo majiteľ už viac ako tri roky vedel o činnostiach porušujúcich jeho práva a o totožnosti zodpovednej strany.

4.

Otázky položené Súdnemu dvoru smerujú k určeniu následkov, ktoré treba vyvodiť z uplynutia tejto trojročnej lehoty.

5.

Z dôvodov vysvetlených nižšie navrhnem, aby Súdny dvor odpovedal na položené otázky v tom zmysle, že účinky tohto premlčania sa v prípade činností opakovaných v priebehu času vzťahujú len na činnosti vykonané pred viac než tromi rokmi. Inými slovami, majiteľ si zachováva právo podať žaloby podľa článkov 94 a 95 nariadenia č. 2100/94 v súvislosti s činnosťami, ktoré boli vykonané v priebehu posledných troch rokov.

6.

Článok 94 nariadenia č. 2100/94, nazvaný „Porušovanie práv“, stanovuje:

„1.   Majiteľ môže zažalovať kohokoľvek, kto:

… s cieľom dosiahnutia zákazu takéhoto porušovania jeho práv, zaplatenia primeraného odškodnenia alebo oboch možností súčasne.

2.   Ktokoľvek, kto takto konal, či už úmyselne alebo z nedbanlivosti, je taktiež zodpovedný za náhradu akýchkoľvek ďalších škôd, ktoré boli majiteľovi spôsobené takýmto konaním. V prípade nevedomej nedbanlivosti možno nárok na náhradu škôd znížiť tak, aby zodpovedal takejto nevedomej nedbanlivosti, avšak nikdy nie tak, aby náhrada škôd bola nižšia než výhoda, ktorú spôsobením škôd získala osoba, ktorá práva majiteľa porušila.“

7.

Článok 95 tohto nariadenia stanovuje:

„Majiteľ môže požadovať primerané odškodnenie od osoby, ktorá v čase medzi zverejnením prihlášky o udelenie práva spoločenstva k odrodám rastlín a udelením tohto práva vykonala činnosť, ktorej vykonanie by bolo po udelení daného práva zakázané.“

8.

Článok 96 tohto nariadenia stanovuje:

„Žaloby podľa článkov 94 a 95 sa premlčia do 3 rokov odo dňa konečného udelenia práva spoločenstva k odrodám rastlín a dňa, kedy sa majiteľ dozvedel o príslušnej činnosti a totožnosti zodpovednej strany alebo v prípade, že sa o tom nedozvedel, po tridsiatich rokoch od ukončenia príslušných činností.“

9.

Okolnosti predchádzajúce sporu týkajúce sa práv Spoločenstva k odrode mandarínkovníkov Nadorcott, tak ako vyplývajú z rozhodnutia vnútroštátneho súdu, možno zhrnúť takto.

10.

Dňa 22. augusta 1995 spoločnosť Nador Cott Protection SARL podala žiadosť o udelenie práv Spoločenstva k tejto rastlinnej odrode na Úrad Spoločenstva pre odrody rastlín (CPVO). Táto žiadosť bola zverejnená v Úradnom vestníku CPVO 22. februára 1996.

11.

CPVO udelil požadované práva Spoločenstva 4. októbra 2004. Toto rozhodnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku CPVO15. decembra 2004.

12.

Dňa 14. apríla 2005 podala Federación de Cooperativas Agrícolas Valencianas (Federácia poľnohospodárskych družstiev vo Valencii, Španielsko) proti tomuto rozhodnutiu odvolanie s odkladným účinkom na odvolací výbor CPVO. Toto odvolanie bolo zamietnuté rozhodnutím z 8. novembra 2005 uverejneným v Úradnom vestníku CPVO15. februára 2006.

13.

Dňa 21. marca 2006 Federácia poľnohospodárskych družstiev vo Valencii podala proti tomuto rozhodnutiu žalobu na Súd prvého stupňa Európskej únie, tentokrát bez odkladného účinku. Súd prvého stupňa zamietol túto žalobu rozsudkom z 31. januára 2008, Federación de Cooperativas Agrarias de la Comunidad Valenciana/CPVO – Nador Cott Protection (Nadorcott) ( 4 ).

14.

Hoci je Nador Cott Protection majiteľom práv k odrode mandarínkovníkov Nadorcott, spoločnosť Carpa Dorada má výhradnú licenciu na práva k tejto rastlinnej odrode. Carpa Dorada zverila správu svojich práv spoločnosti Gestión de Licencias Vegetales (ďalej len „GESLIVE“) až do 12. decembra 2008 a následne spoločnosti Club de Variedades Vegetales Protegidas.

15.

Pardo využíva od roku 2006 na výsadbu mandarínkovník odrody Nadorcott pozemok nachádzajúci sa v lokalite Alhama de Murcia (Španielsko) (4457 stromov).

16.

GESLIVE zaslala 30. októbra 2007 spoločnosti Pardo výzvu na ukončenie využívania tejto rastlinnej odrody dovtedy, kým nepožiada o príslušnú licenciu.

17.

Dňa 30. marca 2011 zaslala Club de Variedades Vegetales Protegidas spoločnosti Pardo novú výzvu so žiadosťou, aby v prípade, že sa potvrdí, že využíva výsadbu 5000 mandarínkovníkov odrody Nadorcott, skončila s týmto využívaním.

18.

Počas novembra 2011 Club de Variedades Vegetales Protegidas požiadala Juzgado de lo Mercantil (obchodný súd, Španielsko), aby prijal predbežné opatrenia na účely konštatovania porušenia práv.

19.

Club de Variedades Vegetales Protegidas podala žalobu proti spoločnosti Pardo, v ktorej žiadala konštatovanie porušenia zákonných práv k odrode Nadorcott počas obdobia predbežnej ochrany (medzi 26. februárom 1996 a 15. februárom 2006). ( 5 ) Navrhla tiež, aby bola spoločnosti Pardo uložená povinnosť zaplatiť primerané odškodnenie vo výške 17500 eur bez DPH.

20.

Okrem toho Club de Variedades Vegetales Protegidas podala žalobu pre porušenie práv v súvislosti s daným využívaním odrody po 15. februári 2006. Domáhala sa predovšetkým, aby bolo konštatované porušenie zákonných práv k odrode Nadorcott od tohto dátumu a až do ukončenia porušovania práv. Navrhla tiež, aby bola spoločnosti Pardo uložená povinnosť ukončiť toto využívanie bez povolenia majiteľa tejto odrody a aby bol odstránený, prípadne zničený akýkoľvek rastlinný materiál tejto odrody, ktorý sa nachádza v jej držbe, aby jej bola uložená povinnosť zaplatiť odškodnenie vo výške 35000 eur bez DPH a aby sa na jej náklady uverejnilo záhlavie a výrok rozsudku.

21.

Juzgado de lo Mercantil (obchodný súd) zamietol túto žalobu z dôvodu, že uplynula trojročná premlčacia lehota stanovená v článku 96 nariadenia č. 2100/94. Tento súd na podporu svojej úvahy konštatoval, že majiteľ vedel o činnostiach využívania odrody spoločnosťou Pardo prinajmenšom od 30. októbra 2007, keď GESLIVE zaslala výzvu spoločnosti Pardo.

22.

Club de Variedades Vegetales Protegidas podala odvolanie proti tomuto rozsudku na Audiencia Provincial de Murcia (Provinčný súd Murcia, Španielsko). Tento súd na jednej strane konštatoval, že k porušeniu práv došlo opakovane v priebehu času a na druhej strane, že premlčanie bolo prerušené v novembri 2009 prijatím niektorých predbežných opatrení. Tento súd na základe toho rozhodol, že premlčanie sa vzťahovalo iba na porušenia práv, ku ktorým došlo pred viac ako tromi rokmi pred prijatím týchto predbežných opatrení.

23.

Pokiaľ ide o vec samu, Audiencia Provincial de Murcia (Provinčný súd Murcia) rozhodol, že Pardo nenamietala ani využívanie, ani absenciu povolenia majiteľa rastlinnej odrody, ale len výšku odškodnenia. Tento súd v tejto súvislosti uplatnil na účely pokrytia tak odškodnenia splatného z titulu porušenia práv, ako aj z titulu predbežnej ochrany, sumu 7 eur za strom, v celkovej hodnote 31199 eur. Okrem toho uložil spoločnosti Pardo povinnosť ukončiť porušovanie práv a odstrániť, prípadne zničiť akýkoľvek rastlinný materiál tejto odrody v jej držbe, vrátane zozbieranej úrody, a na svoje náklady uverejniť záhlavie a výrok rozsudku.

24.

Pardo podala kasačný opravný prostriedok na Tribunal Supremo (Najvyšší súd, Španielsko), ktorým spochybnila výklad odvolacieho súdu týkajúci sa článku 96 nariadenia č. 2100/94 v súvislosti s premlčaním.

25.

Tribunal Supremo (Najvyšší súd) zdôrazňuje, že v tomto smere stanovil rozlíšenie medzi jednorazovými porušeniami práv a porušeniami práv pretrvávajúcimi v čase alebo „pokračujúcimi“. Tento súd uvádza nedávny rozsudok v oblasti ochranných známok, v ktorom rozhodol, že pokiaľ porušenie práv pozostáva z pokračujúceho správania, začiatok plynutia premlčacej lehoty sa odkladá, kým toto pretrvávajúce porušenie práv trvá alebo kým sa opakuje. Pýta sa, či tento výklad možno uplatniť na článok 96 nariadenia č. 2100/94.

26.

Pokiaľ ide o spor vo veci samej, vnútroštátny súd na jednej strane uvádza, že uplynuli viac ako tri roky odvtedy, čo sa majiteľ dozvedel o činnostiach porušujúcich jeho práva a o totožnosti zodpovednej strany, a na druhej strane, že porušovania práv trvali v okamihu, keď boli podané žaloby stanovené v článkoch 94 a 95 nariadenia č. 2100/94. Vnútroštátny súd sa v takomto prípade pýta, či sa premlčanie stanovené v článku 96 tohto nariadenia vzťahuje:

27.

Za týchto podmienok Tribunal Supremo (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

28.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 9. marca 2018. Účastníci konania vo veci samej, helénska vláda a Európska komisia predložili svoje písomné pripomienky.

29.

Konanie v prejednávanej veci bolo prerušené rozhodnutím predsedu Súdneho dvora z 13. februára 2019 až do prijatia rozhodnutia vo veci C‑176/18, Club de Variedades Vegetales Protegidas ( 6 ). Po oznámení tohto rozsudku 10. januára 2020 sa vnútroštátny súd rozhodol, že ponechá svoj návrh.

30.

Na úvod uvádzam, že rozsah sporu vo veci samej je obmedzený na otázku premlčania. Na jednej strane Pardo pred odvolacím súdom nespochybnila ani využívanie, ani absenciu súhlasu majiteľky. Na druhej strane kasačný opravný prostriedok, ktorý podala na vnútroštátny súd, sa týka len premlčania. ( 7 )

31.

Preto na rozdiel od veci Club de Variedades Vegetales Protegidas ( 8 ) sa Súdnemu dvoru nekladie otázka o výklade článku 13 nariadenia č. 2100/94 na účely kvalifikácie činností, o ktoré ide v spore vo veci samej.

32.

Pokiaľ ide o otázky položené Súdnemu dvoru v prejednávanej veci, zdôrazňujem, že sa týkajú prvého pravidla premlčania stanoveného v článku 96 nariadenia č. 2100/94, podľa ktorého sa žaloby majiteľa premlčia po troch rokoch odo dňa konečného udelenia práva spoločenstva k odrodám rastlín a dňa, kedy sa majiteľ dozvedel o príslušnej činnosti a totožnosti zodpovednej strany. ( 9 )

33.

Pripomínam, že pravidlá premlčania stanovené v článku 96 nariadenia č. 2100/94 neovplyvňujú existenciu práv k odrode rastlín, ale len možnosť ich majiteľa podať žalobu proti strane zodpovednej za porušenie jeho výlučných práv, ktoré vyvodzuje z tejto ochrany.

34.

Súdnemu dvoru boli navrhnuté tri výklady na účely odpovede na položené otázky.

35.

Podľa prvého výkladu by sa premlčanie stanovené v článku v 96 nariadenia č. 2100/94 v tomto prípade vzťahovalo na žaloby majiteľa uvedené v článkoch 94 a 95 tohto nariadenia v celom rozsahu, nezávisle na tom, kedy došlo k porušeniu práv. Majiteľ, ktorý viac ako tri roky vie tak o sporných činnostiach, ako aj o totožnosti zodpovednej strany, stráca akúkoľvek možnosť uplatniť voči nim svoje práva. To je v podstate stanovisko prijaté súdom prvého stupňa vo veci samej ( 10 ), ako aj stanovisko obhajované spoločnosťou Pardo.

36.

Podľa druhého výkladu žaloby podané majiteľom budú iba čiastočne premlčané. Účinky premlčania sa budú týkať iba činností vykonaných pred viac ako tromi rokmi pred podaním žalôb stanovených v článkoch 94 a 95 nariadenia č. 2100/94. To je v podstate stanovisko obhajované helénskou vládou. Tento výklad sa tiež zhoduje, prinajmenšom čiastočne, s riešením prijatým odvolacím súdom vo veci samej. ( 11 )

37.

Napokon podľa tretieho výkladu žaloby stanovené v článkoch 94 a 95 nariadenia č. 2100/94 nebudú vôbec premlčané vzhľadom na skutočnosť, že činnosti porušujúce práva majiteľa pretrvávajú v okamihu podania týchto žalôb. Majiteľ si môže uplatniť svoje práva voči všetkým sporným činnostiam, pokiaľ ich strana zodpovedná za tieto činnosti (Pardo v spore vo veci samej) neukončila. ( 12 ) To je v podstate stanovisko obhajované spoločnosťou Club de Variedades Vegetales Protegidas.

38.

Začnem zamietnutím tohto tretieho výkladu (neexistencia premlčania) na základe preskúmania otázky začiatku plynutia premlčacej lehoty (dies a quo), stanoveného prvým pravidlom premlčania v článku 96 nariadenia č. 2100/94.

39.

Následne vysvetlím dôvody, pre ktoré treba prijať druhý výklad (čiastočné premlčanie) a nie prvý výklad (úplné premlčanie), pri preskúmaní otázky účinkov tohto pravidla premlčania.

40.

Vnútroštátny súd sa svojou prvou otázkou v podstate pýta, či trojročná lehota stanovená prvým pravidlom premlčania v článku 96 nariadenia č. 2100/94 môže začať plynúť, aj keď činnosti porušujúce práva majiteľa neskončili.

41.

Podľa prvého pravidla premlčania stanoveného v článku 96 nariadenia č. 2100/94 sa žaloby majiteľa premlčia po troch rokoch odo dňa konečného udelenia práva spoločenstva k odrodám rastlín a dňa, kedy sa majiteľ dozvedel o príslušnej činnosti a totožnosti zodpovednej strany.

42.

Začiatkom plynutia premlčacej lehoty alebo dies a quo je teda deň, kedy sú splnené dve podmienky: na jednej strane došlo k udeleniu práv Spoločenstva k odrodám rastlín; na druhej strane sa majiteľ dozvedel o príslušnej činnosti a totožnosti zodpovednej strany.

43.

Konkrétnejšie a ako zdôraznila helénska vláda, premlčacia lehota troch rokov začne plynúť v deň udalosti, ktorá nastala neskôr, a to na jednej strane medzi dňom udelenia práv Spoločenstva a na druhej strane dňom, kedy sa majiteľ dozvedel o činnosti a totožnosti zodpovednej strany.

44.

V kontexte sporu vo veci samej z vnútroštátneho rozhodnutia vyplýva, že tieto dve podmienky boli splnené najneskôr 30. októbra 2007. Odvolací výbor CPVO totiž zamietol odvolanie s odkladným účinkom proti udeleniu práv Spoločenstva rozhodnutím z 8. novembra 2005, uverejneným 15. februára 2006. ( 13 ) Okrem toho GESLIVE zaslala 30. októbra 2007 spoločnosti Pardo prvú výzvu, aby ukončila využívanie tejto odrody. ( 14 )

45.

Po tomto spresnení je podľa mňa zrejmé, že tretí výklad navrhnutý Súdnemu dvoru, podľa ktorého premlčacia lehota nemôže začať plynúť predtým, než sporné činnosti skončili, by znamenal prepracovanie prvého pravidla premlčania stanoveného v článku 96 nariadenia č. 2100/94.

46.

Toto prvé pravidlo totiž nijako neodkazuje na dátum ukončenia sporných činností. Toto konštatovanie samo osebe stačí na zamietnutie tohto výkladu, ktorý by v praxi viedol k pridaniu tretej podmienky na účely určenia dies a quo: vyžadovalo by sa udelenie práva, vedomosť majiteľa o činnosti a totožnosti zodpovednej strany a aby dané činnosti skončili.

47.

Dodávam, že tento výklad by bol v rozpore s cieľom právnej istoty sledovaným každým pravidlom premlčania, ako správne uviedla helénska vláda. Premlčacie doby totiž plnia funkciu zabezpečenia právnej istoty, čo potvrdzuje ustálená judikatúra Súdneho dvora. ( 15 ) Súdny dvor najmä spresnil, že s cieľom splniť túto úlohu musí byť táto doba stanovená vopred a akékoľvek analogické uplatnenie premlčacej doby musí byť pre osoby podliehajúce súdnej právomoci dostatočne predvídateľné. ( 16 )

48.

Tretí navrhovaný výklad by však bol v rozpore s požiadavkou právnej istoty v rozsahu, v akom by majiteľ mohol kedykoľvek, kým by sporné činnosti neskončili, podať žaloby stanovené v článkoch 94 a 95 nariadenia č. 2100/94 proti všetkým týmto činnostiam, a to nezávisle na dátume ich vykonania.

49.

V rámci sporu vo veci samej by tak tento výklad majiteľovi umožnil nechať Pardo využívať mandarínkovníky odrody Nadorcott počas niekoľkých desaťročí predtým, než by proti nej podal žalobu za všetky činnosti, ktorými došlo k porušeniu jeho práv.

50.

Tento výklad by bol zjavne nezlučiteľný s cieľom právnej istoty sledovaným pravidlami premlčania. V tejto súvislosti zdôrazňujem, že porušovateľ práv mohol spáchať činnosti, ktoré sú mu vytýkané, v dobrej viere, teda bez toho, aby vedel, že porušuje práva majiteľa.

51.

Okrem toho musím zdôrazniť jeden paradoxný následok tretieho výkladu navrhnutého Súdnemu dvoru, a to zo systematickejšieho hľadiska. Druhé pravidlo premlčania stanovené v článku 96 nariadenia č. 2100/94, ktoré stanovuje lehotu tridsiatich rokov, sa mi nezdá byť uplatniteľné v prípade, o aký ide v spore vo veci samej, keďže toto pravidlo predpokladá, že majiteľ nemá vedomosť o sporných činnostiach a zodpovednej osobe. Ak by sa prijal tretí výklad navrhovaný Súdnemu dvoru, podľa ktorého premlčacia lehota troch rokov začína plynúť až keď došlo k ukončeniu sporných činností, pretrvávajúce činnosti, o ktorých majiteľ vedel, by nemohli byť nikdy premlčané, ani podľa prvého pravidla (ktoré predpokladá ukončenie činností), ani podľa druhého pravidla (ktoré predpokladá nevedomosť).

52.

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy nemám žiadnu pochybnosť o nevyhnutnosti zamietnuť tento tretí výklad. Začiatok plynutia lehoty troch rokov podľa článku 96 nariadenia č. 2100/94 nemôže byť podmienený ukončením predmetných činností: jedinými uplatniteľnými kritériami sú deň, kedy boli udelené práva Spoločenstva, a deň, kedy sa majiteľ dozvedel o predmetnej činnosti a totožnosti zodpovednej strany.

53.

Pre úplnosť by som ešte chcel spresniť, že kritérium „vedomosti“ majiteľa treba podľa mňa chápať tak, že sa týka každej situácie, kedy majiteľ vedel alebo mal vedieť o činnosti a totožnosti zodpovednej strany. Ak by sa totiž uplatňovalo len kritérium skutočnej vedomosti, majiteľ by mal možnosť neobmedzene posúvať začiatok plynutia premlčacej lehoty odmietnutím dozvedieť sa o činnosti a/alebo totožnosti zodpovednej strany. Tento výklad nie je prijateľný z hľadiska cieľa každého premlčacieho pravidla, ktorým je právna istota dlžníka. ( 17 ) Podľa môjho názoru by bolo vhodnejšie zmeniť znenie článku 96 nariadenia č. 2100/94 tak, aby presnejšie odrážalo skutočný význam tohto kritéria.

54.

Vzhľadom na vyššie uvedené treba na prvú otázku vnútroštátneho súdu odpovedať takto. Článok 96 nariadenia č. 2100/94 sa má vykladať v tom zmysle, že premlčacia lehota troch rokov začína plynúť dňom, kedy nastala neskoršia udalosť, teda buď odo dňa udelenia práva Spoločenstva, alebo odo dňa, kedy sa majiteľ dozvedel o príslušnej činnosti a totožnosti zodpovednej strany, a to nezávisle na dni, kedy došlo k prípadnému ukončeniu činností.

55.

Vnútroštátny súd sa svojou druhou a treťou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, v podstate pýta, či sa článok 96 nariadenia č. 2100/94 má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ lehota troch rokov uplynula v súvislosti s činnosťami opakovanými v priebehu času, účinky premlčania sa vzťahujú na všetky činnosti nezávisle na dni, kedy boli vykonané, alebo iba na činnosti vykonané pred viac než tromi rokmi pred podaním žalôb stanovených v článkoch 94 a 95 tohto nariadenia.

56.

Začnem pripomenutím zrejmej skutočnosti: pravidlá premlčania stanovené v článku 96 nariadenia č. 2100/94 môžu mať účinky iba voči činnostiam, ku ktorým došlo v minulosti. Na žalobu podanú podľa článku 94 ods. 1 tohto nariadenia domáhajúcu sa ukončenia, do budúcna, činností porušujúcich práva majiteľa sa preto nemôže vzťahovať premlčanie.

57.

Otázka položená vnútroštátnym súdom tak vyžaduje určiť rozsah účinkov tohto premlčania vo vzťahu k minulosti, konkrétnejšie v rámci žalôb smerujúcich k zaplateniu primeraného odškodnenia (článok 94 ods. 1 a článok 95 nariadenia č. 2100/94) alebo k náhrade škody spôsobenej úmyselným konaním alebo z nedbanlivosti (článok 94 ods. 2 tohto nariadenia).

58.

V praxi sa kladie nasledujúca otázka: pokiaľ majiteľ nechal uplynúť premlčaciu lehotu troch rokov, stráca v celom rozsahu právo požadovať zaplatenie primeraného odškodnenia a/alebo náhradu škody za činnosti, ku ktorým došlo v minulosti (čo zodpovedá prvému výkladu navrhnutému Súdnemu dvoru ( 18 )) alebo si zachová toto právo voči najnovším činnostiam, teda takým, ku ktorým došlo v priebehu posledných troch rokov (čo zodpovedá druhému výkladu ( 19 ))?

59.

Musím konštatovať, že znenie článku 96 nariadenia č. 2100/94 výslovne nerieši túto otázku, na rozdiel od otázky dies a quo preskúmanej vyššie.

60.

Viacero skutočností však svedčí v prospech druhého výkladu navrhovaného Súdnemu dvoru, podľa ktorého si majiteľ zachová právo požadovať náhradu škody za činnosti, ku ktorým došlo v priebehu posledných troch rokov.

61.

Po prvé článok 96 nariadenia č. 2100/94 stanovuje premlčanie „činnosti“ a nie správania uvádzaného ako „súbor činností“. Toto použitie jednotného čísla je o to významnejšie, že žaloby stanovené v článkoch 94 a 95 tohto nariadenia sa najčastejšie týkajú súboru jednotlivých činností, z ktorých každá porušuje práva majiteľa. ( 20 )

62.

Toto použitie jednotného čísla naznačuje, že na účely uplatnenia článku 96 nariadenia č. 2100/94 treba činnosti porušujúce práva majiteľa posudzovať oddelene. Na účely určenia účinkov premlčania treba preto oddelene pre každú činnosť preskúmať, či uplynula premlčacia lehota troch rokov.

63.

V praxi bude vnútroštátny súd musieť pre každé porušenie práva preveriť, či uplynuli viac ako tri roky od udalosti, ktorá nastala neskôr, buď na jednej strane odo dňa udelenia práva Spoločenstva a na druhej strane odo dňa, kedy sa majiteľ dozvedel o činnosti a totožnosti zodpovednej strany, keďže je zrejmé, že túto vedomosť nemohol nadobudnúť pred spáchaním danej činnosti.

64.

To znamená, že činnosti vykonané počas obdobia predbežnej ochrany uvedené v článku 95 nariadenia č. 2100/94 budú premlčané pred tými, ku ktorým došlo po udelení práva Spoločenstva, ktoré sú predmetom článku 94 tohto nariadenia.

65.

Toto riešenie sa mi zdá byť potvrdené právnou náukou v oblasti práv k odrodám rastlín. ( 21 )

66.

Po druhé by som chcel upriamiť pozornosť na praktické dôsledky opačného výkladu, podľa ktorého by uplynutie trojročnej lehoty stanovenej v článku 96 nariadenia č. 2100/94 viedlo k premlčaniu všetkých činností porušujúcich práva majiteľa, nezávisle na dátume ich vykonania.

67.

Ako správne poznamenala Club de Variedades Vegetales Protegidas, v praxi by tento výklad mohol viesť k paradoxnému riešeniu, podľa ktorého by sa na každé budúce porušenie práv vzťahovalo premlčanie, pokiaľ by bolo súčasťou správania, o ktorom sa majiteľ dozvedel pred viac ako tromi rokmi.

68.

Podľa tohto výkladu by tak v rámci sporu vo veci samej okolnosť, že majiteľ nechal uplynúť lehotu troch rokov po prvej výzve z 30. októbra 2007 stačila na to, aby stratil akúkoľvek možnosť uplatniť svoje práva voči spornému správaniu, a to aj do budúcnosti, ak by toto správanie pretrvávalo.

69.

Takýto výklad sa mi zdá ťažko zlučiteľný s predmetom a súčasne cieľom sledovaným nariadením č. 2100/94, teda s ochranou práv Spoločenstva k odrodám rastlín.

70.

Okrem toho zdôrazňujem, že toto riziko nie je vôbec teoretické, keďže mnoho činností porušujúcich práva majiteľa v oblasti práv k odrodám rastlín patrí medzi dlhotrvajúce konania. ( 22 )

71.

Po tretie uvádzam, že výklad, ktorý navrhujem, je všeobecne prijímaný v oblasti premlčania porušovania práv v patentovom práve, ktoré preukazuje podobnosti s právom k odrodám rastlín. ( 23 )

72.

Najmä nemecká ( 24 ), francúzska ( 25 ) a belgická ( 26 ) právna náuka zdôrazňujú, že porušenie práv v oblasti patentov treba skúmať ako „sled trestných činov“ a nie ako „pokračujúci trestný čin“ ( 27 ). Toto riešenie v podstate zodpovedá tomu, ktoré som navrhol vyššie a v rámci ktorého sa majú činnosti porušujúce práva majiteľa posudzovať oddelene na účely uplatnenia článku 96 nariadenia č. 2100/94.

73.

Po štvrté a pre úplnosť spresňujem, že tak nariadenie (EÚ) 2017/1001 o ochrannej známke Európskej únie ( 28 ), ako aj smernica (EÚ) 2015/2436 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok ( 29 ) obsahujú pravidlo „obmedzenie práv v dôsledku strpenia“, ktoré v podstate zodpovedá prvému výkladu navrhnutému Súdnemu dvoru ( 30 ) – a ktorý som práve zamietol.

74.

Článok 61 ods. 1 nariadenia 2017/1001 a článok 9 ods. 1 smernice 2015/2436 totiž stanovujú, že ak majiteľ strpel počas piatich po sebe nasledujúcich rokov používanie neskoršej ochrannej známky, pričom si bol tohto používania vedomý, nie je už ďalej oprávnený žiadať o vyhlásenie jej neplatnosti, okrem prípadu, keď sa o zápis nežiadalo v dobrej viere. ( 31 ) Okrem toho článok 16 ods. 1 tohto nariadenia a článok 18 ods. 1 danej smernice dodávajú, že majiteľ v takom prípade už nemôže zakázať používanie tejto ochrannej známky v rámci konania o porušení práv.

75.

Právo ochranných známok tak obsahuje pravidlo stanovujúce, že majiteľ stráca akúkoľvek možnosť podať žalobu, a to aj do budúcna, pokiaľ nechá uplynúť lehotu piatich rokov odo dňa, kedy sa dozvedel o používaní neskoršej ochrannej známky, či už v rámci žaloby o neplatnosť alebo v rámci žaloby o porušení práv.

76.

Existencia tohto pravidla však nespochybňuje úvahu, ktorú som vysvetlil vyššie, a to z nasledujúcich dvoch dôvodov.

77.

Na jednej strane sa existencia tohto pravidla vysvetľuje dvomi charakteristikami vlastnými právu ochranných známok, ktoré nemajú obdobu v patentovom práve, ani v práve k odrodám rastlín. Na rozdiel od týchto dvoch posledných režimov duševného vlastníctva, ktorých trvanie je časovo obmedzené, ( 32 ) ochrana z ochranných známok má potenciálne neobmedzené trvanie a je na majiteľovi, aby svoj zápis obnovil každých desať rokov. ( 33 ) Z tohto hľadiska možno pravidlo obmedzenia práv v dôsledku strpenia chápať ako zmiernenie prípadne neobmedzeného trvania ochrany z ochranných známok.

78.

Okrem toho existencia tohto pravidla sa odôvodňuje tiež z hľadiska základnej funkcie ochrannej známky, ktorou je zaručiť spotrebiteľovi alebo konečnému používateľovi totožnosť pôvodu tovaru alebo služby označených ochrannou známkou, ktorá mu umožní odlíšiť tento tovar alebo túto službu bez možnej zámeny od tovarov alebo služieb iného pôvodu. ( 34 ) Obmedzenie práv v dôsledku strpenia v istom zmysle predpokladá, že základná funkcia ochrannej známky už nemôže byť splnená, ak majiteľ počas piatich rokov toleroval používanie neskoršej ochrannej známky, pri ktorej hrozí pravdepodobnosť zámeny.

79.

Na druhej strane zdôrazňujem, že pravidlo obmedzenia práv v dôsledku strpenia je predmetom výslovných a podrobných ustanovení tak nariadenia 2017/1001, ako aj smernice 2015/2436. Z hľadiska jeho drastických následkov na práva majiteľa sa domnievam, že existencia tohto pravidla nemôže byť predpokladaná v rámci režimu ochrany duševného vlastníctva. Pri absencii rovnocenných ustanovení v nariadení 2100/94 z toho treba vyvodiť, že na práva k odrodám rastlín sa nevzťahuje obmedzenie práv v dôsledku strpenia.

80.

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na druhú a tretiu otázku vnútroštátneho súdu odpovedať takto. Článok 96 nariadenia č. 2100/94 treba vykladať v tom zmysle, že pokiaľ lehota troch rokov uplynula v súvislosti činnosťami opakovanými v priebehu času, premlčané budú iba činnosti, ku ktorým došlo pred viac než tromi rokmi pred podaním žalôb stanovených v článkoch 94 a 95 tohto nariadenia.

81.

Majiteľ si preto zachováva právo podať uvedené žaloby, pokiaľ ide o činnosti vykonané v priebehu posledných troch rokov.

82.

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položil Tribunal Supremo (Najvyšší súd, Španielsko), takto: